EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 2. 2020

COM(2020) 150 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Európsky semester 2020: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách a pri prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011

{SWD(2020) 500-527 final}

1.Úvod

Európa to myslí vážne, pokiaľ ide o vedúce postavenie v oblasti konkurencieschopnej udržateľnosti. Prosperita Európy a blahobyt jej občanov v konečnom dôsledku závisia od politických opatrení, ktoré sa prijmú v nadchádzajúcich rokoch na riešenie dlhodobých výziev, ktoré menia naše hospodárstvo a spoločnosť.

V ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020 sa predstavil nový hospodársky program a stanovili jasné priority pre koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti v EÚ. Jej cieľ, ktorým je konkurencieschopná udržateľnosť, plne odráža ambíciu európskej zelenej dohody a spočíva na týchto štyroch pilieroch: environmentálna udržateľnosť, rast produktivity, spravodlivosť a makroekonomická stabilita. Prístup zameraný na tieto štyri piliere umožňuje využívať synergie, riešiť kompromisy a predkladať riešenia na zabezpečenie fungovania hospodárstva pre ľudí a celú planétu. Posúdenie predložené v dnešných správach o jednotlivých krajinách pomôže zabezpečiť, aby sa tieto ciele premenili na konkrétne politiky na úrovni členských štátov.

Budovanie základov našej budúcej prosperity takisto poskytuje odpovede na krátkodobé výzvy a súčasné spomalenie hospodárskeho rastu. Súčasné prostredie s nízkym rastom podčiarkuje význam štrukturálnych reforiem, ktoré posilnia náš potenciálny rast a zvýšia produktivitu našich hospodárstiev. Európske hospodárstvo je schopné mobilizovať finančné zdroje, aby sa potrebné súkromné a verejné investície mohli realizovať udržateľným spôsobom. Znižovanie dlhu by malo byť prioritou v členských štátoch s vysokou zadlženosťou, zatiaľ čo členské štáty, ktoré sa nachádzajú v priaznivej fiškálnej situácii, majú priestor na ďalšie stimulovanie investícií s cieľom zvýšiť hospodársky rast a podporiť transformáciu na ekologickejšie a digitálne hospodárstvo. A napokon, pokračujúce znižovanie vonkajších aj vnútorných makroekonomických nerovnováh posilní odolnosť našich hospodárstiev.

Ako kontinent môžeme uspieť len vtedy, ak sa politiky Únie a jej členských štátov budú uberať jedným smerom a ak sa udržateľný rozvoj stane ústredným prvkom našej hospodárskej politiky a činností. Premena nového hospodárskeho programu na účinné vnútroštátne hospodárske, sociálne a fiškálne politiky v celej Únii pomôže Európe dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Európa sa tak môže stať pre celý svet príkladom toho, ako môžu rozhodné politické opatrenia viesť k udržateľnejšej, prosperujúcejšej, spravodlivejšej a bezpečnejšej budúcnosti pre nás všetkých.

2.Nové kľúčové prvky európskeho semestra

Na to, aby bol nový hospodársky program úspešný, treba ho transformovať na konkrétne politiky, ako sú napríklad investičné stratégie, zodpovedné fiškálne politiky a štrukturálne reformy, ktoré zlepšujú konkurencieschopnú udržateľnosť vo všetkých jej rozmeroch. Európsky semester zohráva kľúčovú úlohu tým, že koordinuje a riadi vnútroštátne opatrenia smerom k dlhodobému udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Dnes publikované správy o jednotlivých krajinách predstavujú dôkladnú analýzu kľúčových sociálno-ekonomických výziev makroekonomického významu, ktorým čelí každý členský štát v súvislosti so štyrmi piliermi konkurencieschopnej udržateľnosti. Stanú sa podkladom pre budúce politické odporúčania a zostanú zamerané na hospodárske politiky a politiky zamestnanosti, ktoré sú potrebné na riešenie výziev v rámci uvedených štyroch pilierov.

V správach o jednotlivých krajinách na rok 2020 sa zdôrazňujú výzvy a príležitosti pre naše hospodárstva, ktoré vyplývajú z ekologickej transformácie. Tieto otázky sa analyzujú v novom oddiele venovanom environmentálnej udržateľnosti. Členské štáty museli nedávno predložiť svoje národné energetické a klimatické plány, ktoré budú kľúčovými referenčnými dokumentmi na vykonávanie politík v oblasti klímy a energetiky v členských štátoch, a to vrátane prvkov makroekonomického významu, ktoré sa monitorujú v rámci európskeho semestra. Komisia posúdi tieto plány v roku 2020. Správy o jednotlivých krajinách takisto prispievajú k monitorovaniu cieľov udržateľného rozvoja a venuje sa v nich pozornosť makroekonomickým politikám a politikám zamestnanosti, ktoré môžu pomôcť pri napĺňaní týchto cieľov. Každá správa o krajine obsahuje súhrnné posúdenie pokroku členského štátu v súvislosti s celkovými cieľmi udržateľného rozvoja, ako aj samostatnú prílohu, v ktorej sa uvádza plnenie rôznych osobitných cieľov.

Tieto správy sa takisto zameriavajú na regióny a odvetvia, ktoré sú najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite. Podľa tejto analýzy sa bude orientovať fungovanie novo navrhnutého Fondu na spravodlivú transformáciu. Toto je však len začiatok. Opierajúc sa o prístup používaný na programovanie fondov politiky súdržnosti bude treba spolu s členskými štátmi vyvinúť viac úsilia.

Na úspešne riešenie naliehavých sociálno-ekonomických a environmentálnych výziev dneška a zajtrajška sa bude musieť európsky semester koordinácie hospodárskych politík ďalej rozvíjať. V nadchádzajúcich rokoch bude potrebné pokračovať v práci s cieľom zabezpečiť, aby boli rôzne rozmery programu udržateľného rozvoja s makroekonomickým významom náležite začlenené do európskeho semestra (pozri rámček 1).

Komisia začala aj otvorenú diskusiu o rámci správy hospodárskych záležitostí. V preskúmaní správy hospodárskych záležitostí 1 , ktoré nedávno zverejnila Komisia, sa posudzuje, ako súčasný rámec fungoval v minulosti. Zohľadňuje sa v ňom takisto skutočnosť, že hospodársky kontext sa od prijatia balíka šiestich legislatívnych aktov v roku 2011 a balíka dvoch legislatívnych aktov v roku 2013 podstatne zmenil, a tiež rozšírené ambície v oblasti ekologickej a digitálnej transformácie Európy v súlade s cieľmi európskej zelenej dohody. To viedlo Komisiu k tomu, aby v rámci verejnej diskusie nastolila viaceré otázky s cieľom zhromaždiť názory na doterajšie fungovanie dohľadu a možné spôsoby zvýšenia účinnosti rámca pri plnení kľúčových cieľov.

V budúcich cykloch bude európsky semester ovplyvnený vytvorením rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť a nástroja pre konvergenciu a reformy. Napríklad reformy a investície stimulované rozpočtovým nástrojom pre konvergenciu a konkurencieschopnosť posilnia strategické politické priority uvedené v odporúčaní pre eurozónu.

Komisia takisto vytvorí nový mechanizmus právneho štátu s celoeurópskym podávaním výročných správ s cieľom posilniť kultúru právneho štátu. Dobrá správa vecí verejných, účinné inštitúcie, nezávislé a efektívne justičné systémy, kvalitné verejné správy, účinné rámce upravujúce platobnú neschopnosť sú dôležitými faktormi podnikateľského prostredia členského štátu a môžu mať vplyv na investičné rozhodnutia. Pevné protikorupčné rámce môžu takisto pomôcť zachovať riadne fungovanie vnútorného trhu. Podkladom pre európsky semester a zdrojom poznatkov na účely makroekonomického posúdenia preto aj naďalej budú informácie o inštitucionálnej a administratívnej výkonnosti členských štátov vrátane otázok právneho štátu, ktoré by mohli v prípade neriešenia viesť k makroekonomickým rizikám.

3.Politiky členských štátov

V analýze uvedenej v tohtoročných správach o jednotlivých krajinách sa stanovuje spôsob, ako majú členské štáty dosiahnuť konkurencieschopnú udržateľnosť, a poukazuje sa na požadované štrukturálne reformy a dôležité investičné potreby.

3.1. Environmentálna udržateľnosť

Cieľom európskej zelenej dohody je premeniť Európu do roku 2050 na prvý klimaticky neutrálny kontinent a umožniť zdrojovo efektívnejší rast. Načrtáva sa v nej komplexný prístup zahŕňajúci všetky otázky životného prostredia a klímy, najmä pokiaľ ide o riešenie osobitných výziev v oblasti zmeny klímy, energetickej transformácie, biodiverzity, znečistenia a obehového hospodárstva, ako aj otázky týkajúce sa rôznych odvetví vrátane sektora mobility, priemyslu a potravinových systémov. Uvedené úsilie spočíva na pleciach EÚ aj členských štátov. Vnútroštátne hospodárske politiky a hospodárska politika EÚ musia internalizovať vplyv existujúcich modelov výroby a spotreby na životné prostredie a vytvoriť vhodné stimuly na zlepšenie ich udržateľnosti. V júni 2019 2 Komisia poukázala na pretrvávajúce rozdiely medzi kombinovanými navrhovanými národnými príspevkami na základe návrhov plánov, ktoré predložili členské štáty, a cieľmi EÚ stanovenými v právnych predpisoch 3 .

Ekologická transformácia si vyžiada značné a cielené verejné aj súkromné investície, ako aj zásadné štrukturálne reformy. Kľúčovým faktorom pre dosiahnutie tohto cieľa bude určenie kľúčových investičných potrieb, príprava investičných projektov s veľkým vplyvom, zosúladenie projektov s dostupnými zdrojmi financovania a zaistenie vhodného regulačného prístupu k projektom. Analýza predložená v správach o jednotlivých krajinách, ktorá sa týka štrukturálnych reforiem a najdôležitejších investičných potrieb v oblastiach ako energetika, doprava a stavebníctvo vrátane energetickej efektívnosti, môže slúžiť ako kompas pre politické opatrenia členských štátov v súlade s prioritami dohodnutými na úrovni EÚ. Správy o jednotlivých krajinách obsahujú aj informácie o zdrojoch financovania na úrovni EÚ.

Verejná finančná podpora, a to aj prostredníctvom investičného plánu pre udržateľnú Európu, môže zmobilizovať súkromné finančné prostriedky na zvýšenie objemu udržateľných investícií. Väčší podiel výdavkov z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti udržateľnej energie, klímy a životného prostredia, než tomu bolo kedykoľvek predtým, priláka súkromné finančné prostriedky, pričom kľúčovú úlohu bude zohrávať Európska investičná banka. Decembrová politická dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou o jednotnom systéme klasifikácie EÚ pre udržateľné činnosti je dôležitým krokom v boji proti zmene klímy tým, že sa umožní rozprúdiť tok ekologických investícií 4 .

Ekologické rozpočtové postupy sú dôležitým nástrojom na monitorovanie príspevku verejných financií k európskej zelenej dohode. Ak sú výdavkové a príjmové politiky, ktoré prispievajú k ochrane klímy a iným environmentálnym cieľom, v rozpočtových dokumentoch jednoznačne identifikované, môže to pomôcť pri realizácii fiškálnej politiky, ktorá prispieva k ekologickej transformácii, zvyšuje súdržnosť politických cieľov a uľahčuje ich monitorovanie. Dosiaľ len niekoľko členských štátov (Fínsko, Francúzsko, Írsko a Taliansko) zaviedlo do svojich rozpočtových postupov niektoré ekologické rozpočtové techniky. Prístupy sa značne líšia a okrem Talianska sa tieto ekologické rozpočtové postupy používajú len odnedávna. V niektorých prípadoch informácie súvisiace s ekologickým zostavovaním rozpočtu zahŕňajú dodatočné prvky podávania správ, ako sú posudzovania vplyvov na životné prostredie, zoznam škodlivých dotácií a informácie o ukazovateľoch emisií skleníkových plynov a dobrých životných podmienok. Na posilnenie úlohy verejných financií pri transformácii na klimaticky neutrálne, ekologické, konkurencieschopné a inkluzívne hospodárstvo by bol vo všetkých členských štátoch potrebný ďalší vývoj v tejto oblasti. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom preverovať a hodnotiť ekologické rozpočtové postupy.

Využívanie environmentálnej dane ako nástroja na zmenu správania a zdroja príjmov zostáva na nízkej úrovni. Environmentálne dane, ako aj rôzne formy stanovovania cien uhlíka, sú dôležitými politickými nástrojmi na dosiahnutie požadovanej transformácie. Vysoká cena za emisie oxidu uhličitého je kľúčovým prvkom švédskej politiky v oblasti klímy od roku 2001 5 a v súčasnosti pokrýva približne 40 % švédskych emisií skleníkových plynov, čo Švédsku pomáha znižovať emisie skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, a zároveň zachovať rast hospodárstva. Ostatné členské štáty vrátane Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Írska, Lotyšska, Poľska, Portugalska a Slovinska takisto uplatňujú uhlíkovú daň. V Írsku sa všetky príjmy z nedávneho zvýšenia uhlíkovej dane (približne 90 miliónov EUR v roku 2020) v plnej výške pridelia na výdavky súvisiace s klímou. Časť z nich (6 mil. EUR) sa použije na vytvorenie írskeho fondu na spravodlivú transformáciu pre región Midlands, čím sa pokryjú investície do rekvalifikácie a získavania nových zručností a poskytne sa pomoc miestnym spoločenstvám a podnikom s cieľom prispôsobiť sa transformácii na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Transformácia na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo musí byť spravodlivá a sociálna, čo si vyžaduje pravidelné monitorovanie. Hoci boj proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia bude prínosom pre všetkých z dlhodobého hľadiska a aj v strednodobom horizonte poskytne príležitosti pre všetkých, nie všetky skupiny obyvateľstva, regióny a členské štáty majú rovnakú schopnosť reagovať v krátkodobom horizonte. Opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni sú nevyhnutné na zmiernenie negatívnych vplyvov na konkrétne skupiny a odvetvia a zabezpečenie spravodlivosti. Rozpočet EÚ poskytne takisto významný príspevok prostredníctvom všetkých nástrojov, ktoré sú priamo prepojené na ekologickú transformáciu. Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý navrhuje Komisia, pomôže zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, a to poskytnutím dodatočnej podpory regiónom a ľuďom, ktorých sa táto transformácia najviac dotýka, najmä tým, ktorí sú závislí od ťažby tuhých fosílnych palív a ich využívania na energetické účely (uhlie, hnedé uhlie, rašelina, roponosné bridlice), ako aj priemyselným odvetviam s vysokými emisiami skleníkových plynov. Dnešné správy o jednotlivých krajinách obsahujú analýzu transformačných výziev a predbežné stanoviská útvarov Komisie k prioritám, pokiaľ ide o podporu z Fondu na spravodlivú transformáciu. Členské štáty tak získajú podklady pre prípravu ich plánov spravodlivej transformácie územia, v ktorých sa určia oprávnené územia, uvedú podrobné potreby týkajúce sa hospodárskej diverzifikácie, vytvárania pracovných miest, využívania zručností, miestnych inovácií a obnovy životného prostredia. Komisia poskytne členským štátom osobitnú technickú podporu pri vypracúvaní plánov spravodlivej transformácie územia. Tieto plány vypracujú členské štáty v rámci dialógu s Komisiou a budú v súlade s ich národnými energetickými a klimatickými plánmi (NEKP).

3.2. Rast produktivity

Rast produktivity zostáva výzvou, a to ešte viac v súvislosti s demografickými zmenami. Rast produktivity práce sa naďalej spomaľuje, pričom medzi členskými štátmi a v nich existujú značné rozdiely. V roku 2018 sa miera rastu produktivity práce pohybovala od 6 % v Poľsku po –1,1 % v Luxembursku. Rozdiely sú ešte výraznejšie na regionálnej úrovni a väčšie spoločnosti dosahujú v priemere vyšší rast než MSP.

Tento neuspokojivý výsledok má viaceré príčiny. Dôležitým faktorom je dostupnosť a kvalita výrobných vstupov. Nedostatočné investície do kapitálového vybavenia a do vzdelávania a odbornej prípravy, relatívne zastarané výrobné technológie, starnutie pracovnej sily, nedostatočná integrácia žien a ľudí s migrantským pôvodom do trhu práce, ako aj nedostatok požadovaných zručností či nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami – všetky tieto faktory spomaľujú potenciálny rast. Napríklad miera zamestnanosti v Česku dosiahla 80 % a nedostatok pracovných síl sa stal vážnym problémom. V Bulharsku sa značná časť investičných opatrení zameriava na nahradenie zastaraných strojov a zariadení. Nové technológie sa okrem toho iba pomaly dostávajú k tým podnikom, ktoré sa nenachádzajú na čele technologického peletónu, čím sa znižuje celková efektívnosť väčšiny podnikov, najmä MSP.

Ekologická a digitálna transformácia predstavujú nielen výzvy, ale aj príležitosti pre rast európskeho hospodárstva; spoločnosti môžu rozvíjať nové obchodné modely a lepšie produkty a služby. Digitálnu transformáciu európskeho hospodárstva v súčasnosti brzdí nízka výkonnosť mnohých členských štátov v kľúčových rámcových podmienkach. Existuje viacero podmienok, ktoré určujú odolnosť a udržateľnosť ekosystému digitálneho hospodárstva. Patria medzi ne digitálne zručnosti a infraštruktúra, financovanie inovácií, dostupnosť údajov, kybernetická bezpečnosť a verejné služby vhodné pre digitálny vek. Napríklad Grécko, Maďarsko, Nemecko, Rumunsko a Taliansko zaostávajú v oblasti elektronickej verejnej správy, zatiaľ čo Česko a Portugalsko sa v tejto oblasti výrazne zlepšili. V oblasti digitálnych zručností sa veľké hospodárstva ako Francúzsko, Poľsko, Španielsko a Taliansko nezlepšujú takým tempom, ako si to technologické zmeny vyžadujú. Len Dánsko a Švédsko dosahujú vo svojich podnikoch vysokú úroveň digitálnej intenzity, zatiaľ čo vo zvyšku členských štátov nedosahuje podiel podnikov s vysokou úrovňou digitalizácie ani 10 %. S cieľom doplniť opatrenia na vnútroštátnej úrovni stanovila Komisia víziu digitálnej spoločnosti, ktorá slúži všetkým.

Rozhodujúcimi faktormi na dosiahnutie cieľov európskej zelenej dohody sú inovácie a nové technológie. Podiel EÚ na celosvetových investíciách do vedy a výskumu sa znižuje. Čína už predstihla EÚ v relatívnom aj absolútnom vyjadrení. Rada v roku 2019 vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny požiadala všetky členské štáty, aby riešili aspekty týkajúce sa výskumu a inovácií. Stimulovanie produktivity s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnú udržateľnosť nebude možné bez výskumu a inovácií, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri transformácii európskych sociálno-ekonomických systémov, a to aj prijatím opatrení na ďalšiu integráciu jednotného trhu s tovarom a službami. Pripravovaná nová priemyselná stratégia pre Európu pomôže vytvoriť prostredie pre takéto inovácie. Významne k tomu prispeje aj nová iniciatíva, ktorou by sa mal Európsky výskumný priestor pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo si bude vyžadovať nové modely výroby a spotreby založené na technologických a sociálnych inováciách. V tejto súvislosti má kľúčový význam zabezpečenie dobre fungujúcich európskych systémov výskumu a inovácií.

Podpora súkromného výskumu a inovácií je v Európe kľúčovou výzvou. Vo viacerých členských štátoch sa úsilie v oblasti vedy a výskumu čoraz viac sústreďuje na obmedzený počet podnikov, zatiaľ čo výdavky na inovácie v MSP klesajú. Tento trend prispieva k prehlbovaniu rozdielu v produktivite medzi technologickými lídrami a väčšinou zvyšných podnikov. Zo správ o jednotlivých krajinách vyplýva, že členské štáty musia zohrať v tejto oblasti svoju úlohu. Napríklad vo Švédsku umožnili dobrá technologická základňa a podnikateľské prostredie jednému startupu rozšíriť výrobu s podporou Európskeho fondu pre strategické investície tak, že sa stal jedným z prvých európskych výrobcov batérií do elektrických áut. V Česku zvýšili výrobcovia automobilov investíciami do automatizácie svoju produktivitu, konkrétne tým, že zavádzali vyspelé digitálne technológie. Zlepšenie podnikateľského prostredia je žiaľ pomalé, najmä pokiaľ ide o prístup k dostatočnému financovaniu v oblasti vedy a výskumu a inovácií. Vytvorenie únie kapitálových trhov môže výrazne uľahčiť prístup inovatívnych podnikov k vonkajšiemu financovaniu. V nadchádzajúcej stratégii Komisie pre MSP sa budú riešiť aj spôsoby zlepšenia prístupu MSP k financovaniu.

Výrazné rozdiely medzi členskými štátmi bránia európskemu hospodárstvu rozvinúť svoj plný potenciál v oblasti digitálnych služieb. Členské štáty dosahujú rozdielny pokrok, pokiaľ ide o digitalizáciu ich hospodárstiev. To môže spôsobiť oneskorenie zavádzania a využívania digitálnych technológií komerčnými a priemyselnými používateľmi. Bezodkladne by sa malo uskutočniť rozsiahle zavádzanie sietí 5G, pretože to pomôže Európe využiť príležitosti, ktoré ponúkajú ekologická a digitálna revolúcia  6 .

Rast produktivity vo veľkej miere závisí od ľudského kapitálu. Na programe dňa sú kvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania, ktoré poskytujú všetkým študujúcim kľúčové kompetencie a odborné zručnosti potrebné na rýchlo sa meniacom trhu práce. Neustále vysoký podiel žiakov so slabými výsledkami v základných zručnostiach, na ktorý poukázali najnovšie výsledky programu PISA, je významnou prekážkou pre rozvoj zručností a neskoršej zamestnateľnosti. Rada vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny opakovane žiadala členské štáty, aby zvýšili investície do zručností s cieľom splniť požiadavky na dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile.

Politiky na podporu produktivity musia byť prispôsobené vnútroštátnym podmienkam a špecifické poznatky o jednotlivých krajinách v tejto oblasti môžu poskytnúť národné rady pre produktivitu. Veľký počet existujúcich rád pre produktivitu bol vymenovaný len nedávno a je preto priskoro na poskytnutie komplexného posúdenia ich vplyvu. Je povzbudzujúce vidieť, že národné rady pre produktivitu sú zriadené už vo väčšine členských štátov eurozóny a že ich počet neustále rastie. Vlastnú radu pre produktivitu má v súčasnosti štrnásť členských štátov eurozóny a štyri členské štáty mimo nej.

3.3. Spravodlivosť

Ekologická a digitálna transformácia a demografické zmeny si budú vyžadovať reformy systémov sociálnej ochrany a trhov práce, pričom sa zároveň musia zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky a primeraná sociálna ochrana. Tieto reformy sú potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že Európa zostane domovom najpokrokovejších systémov sociálneho zabezpečenia na svete, v ktorom sa investuje do ľudského kapitálu a podporujú inovácie a konkurencieschopné podnikanie. Kľúčom na zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo, bude Mechanizmus spravodlivej transformácie spolu s Európskym sociálnym fondom plus.

Európsku odpoveď na toto základné úsilie predstavuje Európsky pilier sociálnych práv 7 . Dosiahnutie cieľov tohto piliera – naša stratégia na zabezpečenie spravodlivej a sociálne spravodlivej transformácie – je ešte dôležitejšie na pozadí prognózovaného predĺženého obdobia pomalšieho rastu v EÚ, aj keď zamestnanosť a sociálna situácia sa naďalej zlepšujú, ako sa uvádza v sociálnom prehľade 8 .

Komisia nedávno vytýčila cestu k akčnému plánu na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv 9 a odštartovala prvú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi o spravodlivých minimálnych mzdách 10 . Hoci neexistuje univerzálne riešenie, sociálna spravodlivosť a sociálny pokrok sú základom európskeho sociálneho trhového hospodárstva. V roku 2019 sa minimálne mzdy zvýšili takmer vo všetkých členských štátoch, ktoré majú zákonom stanovenú minimálnu mzdu; v Taliansku a na Cypre sa rokuje o návrhoch na zavedenie zákonom stanovenej minimálnej mzdy. Situácia nízkopríjmových pracovníkov sa zhoršila a mzdové nerovnosti sa zvýšili, a to napriek miernemu rastu miezd v posledných desaťročiach v niektorých členských štátoch. Približne jeden zo šiestich pracovníkov v EÚ je zamestnancom s nízkou mzdou. Tento podiel sa neustále zvyšuje 11 . V rokoch 2005 až 2018 vzrástla aj chudoba pracujúcich osôb z 8,1 % na 9,6 %.

Rozdiely v mierach nezamestnanosti zostávajú medzi členskými štátmi naďalej značné. Segmentácia trhu práce predstavuje výzvu vo viacerých členských štátoch, pričom je často spojená s negatívnym vplyvom na pracovné podmienky a pocitom neistoty. Pracovníci s dočasnou pracovnou zmluvou zažívajú oveľa vyššie riziko chudoby ako pracovníci so stálym zamestnaním (16,2 % v porovnaní so 6,1 % v roku 2018). Niektoré skupiny, ako sú mladí ľudia, ľudia s nízkou kvalifikáciou, ľudia so zdravotným postihnutím a ľudia s migrantským pôvodom, zostávajú na trhu práce naďalej znevýhodnené.

Viaceré členské štáty prijímajú opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok uvedených skupín a podporu integrácie zraniteľných skupín do trhu práce. Napríklad Portugalsko po dohode so sociálnymi partnermi prijalo opatrenia na riešenie segmentácie trhu práce a podporu trvalého zamestnania. Slovinsko prijalo opatrenia na podporu aktivácie a zlepšenie sociálneho zabezpečenia nezamestnaných ľudí. Cyprus zreformoval svoj inšpektorát práce a prijal akčný plán s cieľom bojovať proti nedeklarovanej práci a začleniť ju do formálneho hospodárstva; tento plán obsahuje okrem odrádzajúcich aj preventívne opatrenia.

V posledných rokoch zostali rozdiely v zamestnanosti a odmeňovaní žien a mužov stabilne na vysokej úrovni 12 . Ženy naďalej vykazujú nižšiu mieru zamestnanosti, pracujú menej hodín, zarábajú menej a majú väčšmi prerušovanú kariéru. To má tiež negatívny vplyv na ich dôchodkové nároky. Španielsko zaviedlo rodičovskú dovolenku na obdobie 16 týždňov pre každého z rodičov. Od roku 2021 nahradí materskú a otcovskú dovolenku. V Írsku má byť do rozpočtu na rok 2020 okrem iného zahrnutý program zameraný na pomoc ženám, ktoré nie sú aktívne v dôsledku povinností spojených so starostlivosťou o dieťa, aby sa mohli vrátiť do práce. Vo väčšine členských štátov má rodičovstvo negatívny vplyv na mieru zamestnanosti žien, zatiaľ čo u mužov je tomu naopak. Viaceré členské štáty prijímajú opatrenia na zlepšenie prístupu k cenovo dostupným a kvalitným službám starostlivosti, no výzvy pretrvávajú.

Investície do vzdelávania a zručností sú nevyhnutné na prispôsobenie sa štrukturálnym zmenám, najmä pokiaľ ide o ekologickú a digitálnu transformáciu a demografické zmeny. Rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave od raného veku je takisto nevyhnutný na podporu rovnosti príležitostí a začleňovania, okrem iného nedostatočne zastúpených skupín, ako sú Rómovia, ľudia s migrantským pôvodom a osoby so zdravotným postihnutím. Sociálno-ekonomické zázemie je však stále najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim výsledky mladých ľudí v oblasti vzdelávania. Viaceré členské štáty vykonávajú opatrenia na zvýšenie inkluzívnosti vzdelávania a odbornej prípravy a na modernizáciu výskumných inštitúcií. Slovinsko zaviedlo okrem iného opatrenia na posilnenie vzdelávania dospelých a v Írsku sa preskúmanie Národného fondu na odbornú prípravu skombinovalo s dodatočným financovaním s cieľom lepšie posúdiť chýbajúce zručnosti 13 . Fínsko predložilo reformu kontinuálneho vzdelávania, ktorá sa začne realizovať v roku 2020 a bude mať za cieľ zvýšiť možnosť flexibilne zosúladiť prácu a vzdelávanie, ako aj podporiť odbornú prípravu na pracovisku.

Chudoba a sociálne vylúčenie naďalej klesajú na pozadí dobrých podmienok na trhu práce. Príjmová nerovnosť sa jednako v posledných rokoch zvýšila a stabilizovala na historicky vysokých úrovniach, čo predstavuje riziko obmedzenia rastu a ohrozenia sociálnej súdržnosti. V rýchlo sa meniacom svete práce treba zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu pre všetkých. Írsko v minulom roku rozšírilo dávky v invalidite a nezamestnanosti na samostatne zárobkovo činné osoby. Taliansko zaviedlo regulačný rámec týkajúci sa pracovných podmienok a sociálnej ochrany pre pracovníkov na digitálnych platformách, pričom sa určil minimálny štandard ochrany. V kontexte demografických zmien bude čoraz dôležitejšie zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ako aj posilniť dlhodobú starostlivosť. Viaceré členské štáty hľadajú spôsoby, ako posilniť služby prevencie a podporiť dostupné, účinné a nákladovo efektívne poskytovanie starostlivosti.

Reformovanie daňových systémov a systémov dávok môže prispieť k udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Vyváženie daňovej štruktúry, napríklad presunutím daňového zaťaženia zo zdaňovania práce na dane, ktoré nemajú natoľko rušivý účinok, ako sú environmentálne dane, môže stimulovať hospodársky rast, motivovať zamestnanosť, znížiť nerovnosti a prispieť k environmentálne udržateľnému hospodárstvu. Viaceré členské štáty pokračujú v reformovaní daňového systému, a najmä v znižovaní zdaňovania práce. Francúzsko, Grécko, Holandsko, Slovinsko a Taliansko zmierňujú daňové zaťaženie práce formou zníženia daní z príjmov fyzických osôb alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie. Viaceré z týchto spôsobov znižovanie daňového zaťaženia práce sa financujú presunom na menej škodlivé dane.

V jednotlivých členských štátoch sme svedkami rozdielneho pokroku, pokiaľ ide o reformu systémov zdravotnej starostlivosti a systémov dlhodobej starostlivosti. Fiškálne udržateľné, efektívne, cenovo dostupné a prístupné poskytovanie kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti prispieva k zachovaniu a obnove dobrého zdravia pre všetkých, čím prispieva k produktívnej a odolnej pracovnej sile. Existuje aj priestor na zlepšenie pri poskytovaní finančne udržateľnej, efektívnej a primeranej dlhodobej starostlivosti. V prípade viacerých členských štátov sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny poukázalo práve na systémy zdravotnej starostlivosti a/alebo dlhodobej starostlivosti ako na oblasti, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Cyprus, Litva, Lotyšsko a Slovensko dosiahli určitý pokrok pri plnení týchto odporúčaní. Len obmedzený pokrok sa dosiahol v prípade Belgicka, Bulharska, Fínska, Írska, Maďarska, Malty, Portugalska, Rakúska a Rumunska, pričom v prípade Česka a Slovinska sa nedosiahol žiadny pokrok.

Pri úspešnom navrhovaní a vykonávaní reforiem zohráva kľúčovú úlohu sociálny dialóg. V čase, keď tvorcovia politík vypracúvajú komplexné stratégie na dosiahnutie spravodlivej ekologickej a digitálnej transformácie a na zvládnutie demografických zmien, je kolektívne vyjednávanie a širšie zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti obzvlášť dôležité. V posledných rokoch sa dosiahol určitý pokrok v oblasti účasti sociálnych partnerov na tvorbe politiky, najmä v Estónsku, Lotyšsku, Portugalsku, Slovinsku a Španielsku.

3.4. Hospodárska stabilita

V súčasnom prostredí nízkych úrokových sadzieb sa situácia jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o problémy v oblasti zadlženia a udržateľnosti, aj naďalej výrazne líši. Deficity verejných financií v EÚ sa začali v priemere opäť zvyšovať, čo je zvrátením klesajúceho trendu posledných rokov. Fiškálne politiky jednotlivých krajín zostávajú nedostatočne diferencované. Súčasné vysoké úrovne verejného dlhu sú v niektorých členských štátoch zdrojom zraniteľnosti a obmedzujú schopnosť vlád zaistiť v prípade potreby makroekonomickú stabilizáciu. V Taliansku, Belgicku, Španielsku a Francúzsku sa miera zadlženosti neznížila napriek priaznivým hospodárskym a finančným podmienkam v posledných rokoch. Členské štáty s vysokou úrovňou verejného dlhu by mali dlh urýchlene znížiť a opätovne uprednostniť výdavky, aby sa vytvorili podmienky pre dodatočné investície. V prípade hospodárskeho poklesu by tak mal vzniknúť priestor pre proticyklickú fiškálnu politiku. Na druhej strane by ďalšie zvýšenie investícií a iných produktívnych výdavkov v členských štátoch s priaznivou rozpočtovou situáciou podporilo rast v krátkodobom a strednodobom horizonte a zároveň by pomohlo obnoviť rovnováhu hospodárstva eurozóny. Niektoré členské štáty, ktoré majú k dispozícii dostatočný fiškálny priestor, tento priestor už v súčasnosti čiastočne využívajú. Konkrétne Holandsko a Nemecko plánujú zvýšiť investície s cieľom zvýšiť hospodársky rast a zvýšiť podporu transformácie na ekologickejšie hospodárstvo.

Dobre navrhnuté a dobre fungujúce vnútroštátne fiškálne rámce sú základným kameňom zdravých verejných financií v EÚ. Členské štáty v posledných rokoch posilnili svoje vnútroštátne fiškálne rámce, najmä v reakcii na požiadavky a odporúčania vyplývajúce z práva Únie. Napríklad Litva a Poľsko pokračujú v reforme svojich rozpočtových postupov v snahe zlepšiť riadenie výdavkov. Maďarsko zmodernizovalo vnútroštátny systém numerických fiškálnych pravidiel a harmonizovalo výpočet miery zadlženosti. Vo viacerých členských štátoch sa uvažuje o ďalšom zlepšení fiškálneho rámca. Príkladom je Francúzsko, v ktorom Národné zhromaždenie vydalo odporúčania týkajúce sa podoby strednodobého rozpočtového rámca. Napriek tomu stále existuje priestor na zlepšenie koncepcie týchto rámcov, ako to odporučil aj Európsky dvor audítorov 14 .

Členské štáty majú stále problém zaistiť, aby sa ich verejné investície vrátili na úrovne, ktoré dosahovali pred krízou. Väčšina členských štátov vykazovala pred krízou alebo v čase jej vypuknutia skladbu rozpočtu, ktorá bola priaznivejšia pre rast. Najmä výdavky na verejné investície zostávajú na historicky najnižších úrovniach a pomer verejných investícií k HDP sa má podľa prognóz zvýšiť len nepatrne, a to predovšetkým v eurozóne. Zvýšenie rastového potenciálu si vyžaduje štrukturálne reformy na zvýšenie udržateľného rastu a investície do hmotného a nehmotného kapitálu s cieľom zvýšiť produktivitu. To by bolo obzvlášť dôležité pre tie členské štáty, ktorých rastový potenciál je zjavne nižší ako priemer eurozóny. Napriek oslabovaniu zahraničného obchodu a zvýšenej neistote v súvislosti s obchodnými politikami zostane bežný účet Európskej únie v prebytku. Európa tak vytvára dostatočné úspory na financovanie svojej hospodárskej transformácie za predpokladu, že tieto úspory sa náležite nasmerujú do vhodných investícií v členských štátoch.

Preskúmania výdavkov sa v celej EÚ začínajú vykonávať pravidelne a môžu byť dôležitým nástrojom na zlepšenie kvality verejných financií. Niektoré prebiehajú raz ročne (napr. v Nemecku), iné majú viacročný horizont (napr. vo Fínsku, Francúzsku, Írsku a Portugalsku). Odlišujú sa aj rozsahom výdavkov, ktorých sa týkajú. Niektoré preskúmania sú komplexné, zatiaľ čo iné sa zameriavajú na kľúčové sektorové politiky, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť (napr. v Lotyšsku, Litve a na Slovensku) alebo veľmi špecifické položky (policajný zbor na Malte, obchodné stimuly v Nemecku a vládne subvencie v Španielsku). Zatiaľ čo niektoré preskúmania priniesli úspory, výsledky z hľadiska zvýšenia efektívnosti nie sú vždy zrejmé. Vypracúvanie pravidelných a nezávislých hodnotení, zlepšenie prepojenia s rozpočtovým plánovaním a rozšírenie pokrytia na výdavky na nižšej ako národnej úrovni môžu pomôcť zvýšiť užitočnosť preskúmania výdavkov. K zlepšeniu kvality verejných výdavkov môže prispieť aj zvýšenie hospodárskej súťaže v oblasti verejného obstarávania.

Boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu má zásadný význam pre udržanie zdravých verejných financií a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi a medzi členskými štátmi. Daňové systémy niektorých členských štátov (t. j. Írska, Cypru, Luxemburska, Maďarska, Malty a Holandska) obsahujú určité prvky, ktoré môžu podniky využívať na agresívne daňové plánovanie. Praktiky agresívneho daňového plánovania v jednom členskom štáte majú účinky presahovania na iné spoločnosti, ako aj na iné členské štáty, vrátane strát daňových príjmov a narušenia podmienok hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami. Členské štáty, ktorých daňová základňa je narušená, musia buď zvýšiť príjem z iných daní, alebo sa ich príjmy, ktoré môžu použiť na reformy na podporu rastu, prerozdeľovanie a investície, znížia.

Demografické zmeny a vysoký verejný dlh predstavujú významné výzvy z hľadiska zabezpečenia kvality a udržateľnosti verejných financií. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska viac ako polovica členských štátov čelí buď stredným, alebo vysokým rizikám ohrozujúcim udržateľnosť. V prípade viacerých krajín, najmä Belgicka, Španielska, Francúzska, Talianska a Portugalska, riziká plynú z vysokého predpokladaného objemu verejného dlhu. Okrem toho výzvy súvisia s predpokladaným nárastom verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. V niektorých prípadoch došlo k zvráteniu dôchodkových reforiem zameraných na zlepšenie udržateľnosti, čo prispeje k budúcim fiškálnym problémom v Taliansku a Rumunsku. V reforme dôchodkových systémov sa v členských štátoch, v súvislosti s ktorými Rada prijala odporúčania pre jednotlivé krajiny v roku 2019, dosiahol len mierny pokrok. Politické výzvy v Belgicku, Česku, Nemecku, Írsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku, na Malte, v Rakúsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku tak pretrvávajú.

Odolnosť bankového sektora sa v roku 2019 zvýšila vďaka priaznivým hospodárskym podmienkam a opatreniam na zmiernenie zostávajúcich problémov. Kapitalizácia bankového sektora zostala vo všeobecnosti solídna, pričom priemerný ukazovateľ platobnej schopnosti na úrovni EÚ dosiahol v druhom štvrťroku 2019 úroveň 18,8 %. Potreba prispôsobiť obchodné modely bánk, prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami a rastúca konkurencia iných foriem financovania je výzvou pre mnohé členské štáty, ktorá naďalej vyvíja tlak na konkurencieschopnosť a ziskovosť bánk (napr. Grécko, Nemecko, Írsko, Portugalsko a Luxembursko). Proces ozdravovania súvah ďalej napredoval, keďže objem nesplácaných úverov sa naďalej znižoval. Podiel nesplácaných úverov na úrovni EÚ sa v druhom štvrťroku 2019 znížil na 2,9 %, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles o pol percentuálneho bodu. Zatiaľ čo kvalita aktív sa zvýšila vo všetkých členských štátoch, a to najmä v členských štátoch s najvyšším podielom nesplácaných úverov, tento podiel je stále vyšší ako 7 % v Grécku, na Cypre, v Portugalsku, Taliansku, Bulharsku a Chorvátsku. Diverzifikácia zdrojov príjmov na ďalšiu podporu ziskovosti bánk zostáva problematická, najmä v prípade menších úverových inštitúcií.

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má zásadný význam pre ochranu integrity hospodárskeho a finančného systému EÚ. Nedostatky pri uplatňovaní rámca boja proti praniu špinavých peňazí v celej EÚ možno zneužiť na legalizáciu príjmov z nezákonných činností. Členské štáty, ktorých právne predpisy nedržia krok s normami EÚ, v ktorých dohľad nie je dostačujúci, finančné spravodajstvo sa využíva nedostatočne a trestné stíhania sú obmedzené, predstavujú slabý článok rámca EÚ. Nedávne škandály týkajúce sa prania špinavých peňazí poukázali na význam prísneho uplatňovania pravidiel.

4.Riešenie makroekonomických nerovnováh

Makroekonomické nerovnováhy môžu nepriaznivo ovplyvniť hospodárstvo konkrétneho členského štátu, eurozóny alebo Únie ako celku 15 . Cieľom postupu pri makroekonomickej nerovnováhe je odhaliť makroekonomické nerovnováhy a zabrániť ich vzniku v počiatočnej fáze, aby sa zabezpečilo, že príslušné členské štáty prijmú vhodné opatrenia na ich nápravu.

V správe o mechanizme varovania na rok 2019 bolo identifikovaných 13 členských štátov, v prípade ktorých sa malo vykonať hĺbkové preskúmanie, aby sa posúdilo, či sú alebo môžu byť ohrozené nerovnováhou. 16 Ide o tých istých 13 krajín, ktoré boli už pred rokom identifikované ako krajiny, v ktorých existujú nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy. Výsledky hĺbkových preskúmaní tohto cyklu sú zahrnuté v správach o týchto dotknutých členských štátoch. Analýza sa zameriava na závažnosť nerovnováh, ich vývoj a politické reakcie. Zohľadňujú sa aj príslušné účinky presahovania a systémové cezhraničné dôsledky nerovnováh.

4.1.    Pokrok pri náprave makroekonomických nerovnováh v EÚ a v eurozóne

Za priaznivých hospodárskych podmienok sa makroekonomické nerovnováhy postupne zmierňujú. V nadväznosti na rozsiahly proces znižovania miery zadlženosti po kríze došlo k náprave viacerých nerovnováh a neudržateľných trendov, najmä veľkých deficitov bežného účtu, nadmerného rastu objemu úverov, v dôsledku ktorého sa zvýšili ceny nehnuteľností na bývanie, a všeobecne vysokých jednotkových nákladov práce, ktorých dôsledkom je strata nákladovej konkurencieschopnosti. Napriek pokroku pri znižovaní miery zadlženia však objem súkromného, verejného a zahraničného dlhu zostáva na vysokej úrovni a náprava situácie si vyžaduje viac času. Okrem toho v niektorých prípadoch stále existujú izolované zraniteľné miesta vo finančnom sektore.

Obnovenie rovnováhy zahraničných pozícií je aj naďalej neúplné. Len málo členských štátov má v súčasnosti deficit bežného účtu, ale viaceré členské štáty s veľkým objemom zahraničného dlhu musia zachovávať obozretné pozície bežného účtu a zabrániť strate konkurencieschopnosti. Zároveň v niektorých členských štátoch (napr. v Nemecku a Holandsku) pretrvávajú veľké prebytky bežného účtu, čo viedlo k tomu, že eurozóna zaznamenala prebytok vo výške 3,3 % HDP. To znamená, že v posledných rokoch európske hospodárstva neustále generujú viac úspor než investícií a akumulujú aktíva vo vzťahu k zvyšku sveta. Slabý dopyt po vývoze prispel v poslednom čase k určitému zníženiu prebytkov bežného účtu a v niektorých prípadoch k zvýšeniu deficitov bežného účtu. V súčasnej situácii by obnovenie rovnováhy deficitov a prebytkov bežného účtu mohlo pomôcť prekonať nízku infláciu, prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami a znížiť závislosť od zahraničného dopytu. V mnohých krajinách, ktoré sú čistými dlžníkmi, sú potrebné reformy na zvýšenie konkurencieschopnosti a zníženie zahraničného dlhu. V krajinách, ktoré sú čistými veriteľmi, by sa mala využiť príležitosť na financovanie ďalších verejných a súkromných investícií s nízkymi úrokovými sadzbami. K obnove rovnováhy by prispelo aj posilnenie podmienok, ktoré podporujú rast miezd.

Odolnosť bankového sektora EÚ sa zlepšila, ale niektoré problémy pretrvávajú. Miery kapitalizácie, ktoré boli na úrovniach presahujúcich regulačné normy, prestali ďalej rásť. Ziskovosť v bankovom sektore sa v posledných rokoch výrazne zlepšila. Podiel nesplácaných úverov sa v posledných rokoch značne znížil, a to najmä v krajinách, ktoré v minulých rokoch nahromadili veľké objemy nesplácaných úverov (napr. Cyprus, Taliansko, Portugalsko). Problémy však pretrvávajú vo viacerých členských štátoch, ktoré sa naďalej vyznačujú relatívne nízkou kapitalizáciou a ziskovosťou a vysokým podielom nesplácaných úverov. K týmto problémom prispieva perspektíva dlhodobo nízkych úrokových sadzieb a oslabovania hospodárskeho rastu.

Ceny nehnuteľností na bývanie naďalej vykazujú trvalé miery rastu, pričom k spomaleniu došlo v členských štátoch, v ktorých sú náznaky nadhodnotenia silnejšie. V čoraz väčšom počte krajín ceny nehnuteľností na bývanie prekonali najvyššie hodnoty zaznamenané od polovice prvého desaťročia 21. storočia a sú pravdepodobne nadhodnotené. Rast cien obytných nehnuteľností sa však v poslednom čase zmiernil v niektorých krajinách EÚ v ktorých bol zaznamenaný najvýraznejší rast cien nehnuteľností na bývanie a ktoré doteraz vykazovali len obmedzené znaky nadhodnotenia (napr. Maďarsko, Írsko, Portugalsko). Naopak, rast cien sa často spomalil v krajinách, v ktorých sú obavy súvisiace s nadhodnotením silnejšie a dlh domácností vysoký, vrátane Švédska. V niektorých krajinách je výrazný rast cien obytných nehnuteľností sprevádzaný trvalým rastom nových hypotekárnych úverov.

Podmienky nákladovej konkurencieschopnosti sa vo viacerých členských štátoch zhoršujú. Jednotkové náklady práce sa v niektorých členských štátoch rýchlo zvyšujú v dôsledku vysokých miezd a nízkeho rastu produktivity. V niektorých krajinách strednej a východnej Európy a v pobaltských štátoch neustále silný rast jednotkových nákladov práce odzrkadľuje napätú situáciu na trhu práce a chýbajúce zručnosti. V eurozóne je síce rast jednotkových nákladov práce v mnohých krajinách, ktoré sú čistými veriteľmi, vyšší než v krajinách, ktoré sú čistými dlžníkmi, no tento rozdiel v mierach rastu sa od roku 2016 zmenšuje, v dôsledku čoho je podpora symetrického obnovovania rovnováhy nižšia.

4.2. Vykonávanie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe    

Existencia nerovnováh alebo nadmerných nerovnováh bola zistená v 12 z 13 členských štátov, v prípade ktorých sa vykonalo hĺbkové preskúmanie, pričom závažnosť nerovnováh sa vo viacerých prípadoch zmenšila. Na základe hĺbkových preskúmaní v roku 2020 sa zistilo, že deväť členských štátov vykazuje nerovnováhy a tri členské štáty vykazujú nadmerné nerovnováhy. Jeden členský štát, v ktorom boli zistené nerovnováhy minulý rok, dosiahol dostatočný pokrok z hľadiska hospodárskych výsledkov a politickej reakcie, takže sa jeho vyňatie z postupu pri makroekonomickej nerovnováhe javí ako opodstatnené. Vo väčšine ostatných členských štátov sa pri náprave makroekonomických nerovnováh dosiahol určitý pokrok. V tejto fáze to neodôvodňuje revíziu ich postavenia z hľadiska identifikácie a posúdenia ich nerovnováh. V dodatku 3 sa uvádza zhrnutie zistení hĺbkových preskúmaní podľa jednotlivých členských štátov.

V prípade Bulharska, v ktorom boli zistené nerovnováhy v roku 2019, sa dospelo k záveru, že v ňom neexistujú žiadne nerovnováhy. Významný pokrok sa dosiahol pri posilňovaní správy finančného sektora a pri riešení otvorených regulačných otázok. Okrem toho klesol podnikový dlh a znížil sa podiel nesplácaných úverov, hoci ten zostáva medzi podnikateľskými subjektmi naďalej vysoký 17 .

Vo väčšine ostatných členských štátov, v ktorých boli v roku 2019 zistené nerovnováhy, sa zraniteľnosť naďalej postupne znižuje, ale stále pretrvávajú výzvy v súvislosti s hospodárskym a politickým výhľadom:

·V Nemecku a Holandsku pretrvávajú vysoké prebytky bežného účtu, a to napriek dosiahnutiu istej nápravy a prejavom určitého politického pokroku. Pre Španielsko, Portugalsko, Írsko a Chorvátsko je charakteristická kombinácia zraniteľných miest spojených s vysokou úrovňou súkromného, verejného a zahraničného dlhu. Tieto nerovnováhy stavového charakteru sa s hospodárskym oživením začali znižovať, a to predovšetkým v Írsku, ktoré prijalo rozhodné politické opatrenia. V Chorvátsko a Španielsku prijímanie politických opatrení do istej miery stagnuje. Vo Francúzsku verejný dlh zatiaľ neklesá a napriek určitému politickému pokroku je rast produktivity aj naďalej utlmený. Vo Švédsku, bez ohľadu na nedávnu korekciu, zostávajú ceny obytných nehnuteľností na historicky najvyšších úrovniach, zatiaľ čo dlh domácností ďalej rastie; aj napriek pokroku nedostatky v politikách pretrvávajú. V Rumunsku naďalej existujú nedostatky súvisiace so stratou nákladovej konkurencieschopnosti a prehlbujúcim sa deficitom bežného účtu v kontexte výrazne expanzívnej fiškálnej politiky, pričom ak nedôjde k zvráteniu súčasných trendov, hrozí zhoršenie situácie.

·V prípade Cypru, Grécka a Talianska sa rovnako ako v roku 2019 zistila existencia nadmerných nerovnováh. Na Cypre naďalej existujú závažné nedostatky, a to napriek pokroku dosiahnutému v minulých rokoch. Objem nesplácaných úverov sa výrazne znížil v roku 2018 a odvtedy je pokrok pomalší. Dlh verejnej správy a súkromný dlh klesajú a očakáva sa, že budú v poklese pokračovať. Deficit bežného účtu sa však zvýšil v kontexte už aj tak vysoko negatívnej čistej medzinárodnej investičnej pozície. Pokrok v oblasti politických opatrení je nejednoznačný, pričom niektoré reformné záväzky ešte neboli splnené. V Grécku pretrvávajú veľmi závažné nedostatky týkajúce sa verejného dlhu, nesplácaných úverov a vonkajšieho sektora v kontexte stále nízkeho potenciálu rastu a vysokej nezamestnanosti. Vo viacerých oblastiach však badať pokrok. Politické záväzky monitorované v rámci programu sprísneného dohľadu sa vo všeobecnosti plnia. V Taliansku sa stále zvyšuje pomer dlhu verejnej správy k HDP, hoci vládne plány začínajú vo väčšej miere smerovať k znižovaniu dlhu. Hoci sa potenciálny rast zlepšuje, je naďalej nedostatočný na zabezpečenie rýchleho zníženia dlhu. Opäť sa začali prijímať opatrenia na vykonávanie programu reforiem. Vo všetkých troch členských štátoch je na obnovenie rovnováhy hospodárstva potrebné trvalé reformné úsilie. Komisia bude tieto štáty pozorne sledovať.

Komisia bude ďalej skúmať vývoj a politické opatrenia prijaté všetkými členskými štátmi, v ktorých existujú nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy, v rámci osobitného monitorovania. Rada sa na týchto preskúmaniach zúčastňuje a závery osobitných správ z monitorovania podporila 18 .

5.Pokrok pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny a programovanie fondov politiky súdržnosti

Hoci členské štáty pokračovali v dosahovaní pokroku pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, miera vykonávania reforiem sa v jednotlivých členských štátoch líšila. Z viacročného hľadiska zostala miera vykonávania v posledných rokoch vo všeobecnosti stabilná. Od začiatku európskeho semestra v roku 2011 dosiahli členské štáty aspoň určitý pokrok pri plnení viac ako dvoch tretín všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Pokiaľ ide o oblasti politiky, členské štáty dosiahli najväčší pokrok v oblasti finančných služieb, po ktorých nasledovali právne predpisy, pracovné právo a ochrana zamestnanosti. Pokrok bol zároveň mimoriadne pomalý, pokiaľ ide o rozšírenie daňovej základne, reformu zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti.

Vzhľadom na vysokú neistotu v súvislosti s hospodárskym výhľadom má včasné a účinné vykonanie reforiem, ktoré podporujú rastový potenciál, kľúčový význam pre riešenie dlhodobých výziev hospodárstva. Pokiaľ ide o odporúčania Rady prijaté v roku 2019, realizácia reforiem bola intenzívna v oblasti finančných služieb a aktívnych politík trhu práce. Napriek tomu zostáva na nízkej úrovni, pokiaľ ide o plnenie odporúčaní v záležitostiach, ako je napríklad hospodárska súťaž v oblasti služieb a dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Komisia prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol proces posudzovania vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny transparentnejší a aby sa posilnili mnohostranné diskusie o preskúmaní odporúčaní. Celkovo si neistý hospodársky výhľad vyžaduje energickejšie vykonávanie reforiem.

Vykonávanie hospodárskych politík súvisiacich s investíciami si vyžaduje čas. Odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami boli vydané po prvýkrát v minulom roku. Členským štátom sa odporúčalo, aby svoje politiky zamerali na konkrétne oblasti podporované z vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov, ako aj z fondov EÚ. Pokrok pri vykonávaní sa musí analyzovať z dlhodobého hľadiska. Členské štáty by mali zamerať svoje politiky na konkrétne oblasti podporované z vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov, ako aj z fondov EÚ. Pokiaľ ide o využívanie fondov EÚ, údaje sú pozitívne: v rámci súčasného programového obdobia európskych štrukturálnych a investičných fondov (2014 – 2020) Komisia v roku 2019 vykonala preskúmanie výkonnosti, z ktorého vyplynulo, že z výkonnostnej rezervy 19 bola uvoľnená suma 21,4 mld. EUR. Napriek nediskrečnému charakteru preskúmania výkonnosti smerovali približne tri štvrtiny výkonnostnej rezervy politiky súdržnosti vo výške 15,9 miliardy EUR do oblastí súvisiacich s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny týkajúcimi sa investícií. Pokiaľ ide o sumy súvisiace s programami a prioritami, ktoré nedosiahli svoje čiastkové výkonnostné ciele, útvary Komisie vyzvali členské štáty, aby vo svojich návrhoch na prerozdelenie náležite zohľadnili odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa investícií. Členské štáty začali predkladať príslušné návrhy na preprogramovanie na jeseň 2019, aby ich Komisia mohla posúdiť a schváliť.

Rámček 2: Súčasný stav programovania fondov politiky súdržnosti

6.Spolupráca s členskými štátmi a Európskym parlamentom

Dôvera a spolupráca medzi Komisiou, Radou a členskými štátmi sú nevyhnutným predpokladom účinnosti európskeho semestra. Komisia ponúka početné príležitosti na výmenu názorov so všetkými zainteresovanými stranami vrátane pravidelných stretnutí so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou, Európskym parlamentom a národnými parlamentmi. Pokiaľ ide o Európsky parlament, sú členovia Komisie pripravení prísť do Európskeho parlamentu pred každým kľúčovým štádiom cyklu európskeho semestra. Pred prijatím dnešného balíka členovia Komisie viedli dialóg s Parlamentom na zasadnutiach jeho výborov EMPL a ECON. Komisia takisto organizuje pravidelné stretnutia so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti tak v Bruseli, ako aj v členských štátoch. V priebehu rokov tieto snahy o nadviazanie otvoreného a plodného dialógu prispeli k dosiahnutiu jednotnejšieho pohľadu na politické výzvy a reakcie na európskej a vnútroštátnej úrovni.

V súlade s úsilím vynaloženým v minulosti je Komisia odhodlaná viesť s členskými štátmi skutočný politický dialóg a zabezpečiť, aby jej politické odporúčania boli súčasťou vnútroštátneho politického procesu, a to aj posilnením zapojenia národných parlamentov a sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni. Tieto výmeny sa uskutočňujú prostredníctvom technických a politických misií v každom členskom štáte a dvojstranných stretnutí, ktoré sa konajú dvakrát ročne v Bruseli. Okrem toho sa uskutočňujú konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi o analytickom obsahu správ o jednotlivých krajinách pred ich uverejnením. Komisia tento rok požiadala po prvýkrát vnútroštátne orgány, aby si vybrali tému spoločného záujmu, ktorá by sa hlbšie analyzovala v správach o jednotlivých krajinách. Väčšina vnútroštátnych orgánov sa zaujímala o témy súvisiace s ekologickou a digitálnou transformáciou a ich vplyvom na hospodárstvo, priemysel a pracovnú silu, čo je jasným znamením, toho, že ich záujmy a priority sú v súlade s novým hospodárskym programom Komisie. Komisia sa takisto snaží pomôcť členským štátom zintenzívniť reformné úsilie prostredníctvom programu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý na základe žiadosti poskytuje technickú podporu všetkým členským štátom EÚ pri navrhovaní a vykonávaní reforiem na podporu rastu. To zahŕňa aj reformné výzvy, na ktoré sa poukázalo v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

7.Ďalšie kroky

Európsky semester ponúka Komisii, členským štátom, sociálnym partnerom a zainteresovaným stranám možnosť zapájať sa počas celého roka do vzájomného stáleho dialógu. Správy o jednotlivých krajinách uverejnené spolu s týmto oznámením nadväzujú na podrobné diskusie s vládami, štátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami na odbornej aj politickej úrovni, ktorých súčasťou boli aj dvojstranné stretnutia v decembri 2019. Zistenia, ktoré z nich vyplynuli, Komisia predstaví v hlavných mestách členských štátov a nadviaže na ne aj na dvojstranných a mnohostranných stretnutiach. Úradníci zodpovední za európsky semester vedú počas celého roka dialóg s kľúčovými zainteresovanými stranami v členských štátoch. Podpredsedovia Komisie a komisári navštívia členské štáty, aby sa zoznámili so stanoviskami parlamentov, vlád, sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán k analýze a záverom v správach o jednotlivých krajinách. Súhrnné zistenia správ o jednotlivých krajinách Komisia prediskutuje aj s Európskym parlamentom.

S prihliadnutím na zistené výzvy členské štáty do polovice apríla predstavia svoje hospodárske a sociálne priority v národných programoch reforiem. Predložia tiež svoje viacročné stratégie pre zdravé verejné financie v programoch stability (členské štáty eurozóny) a v konvergenčných programoch (členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny). Členské štáty vo svojich konečných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa nariadenia o riadení energetickej únie stanovujú, ako plánujú splniť svoje ciele v oblasti energetiky a klímy. Aby bola reakcia na výzvy primeraná a udržateľná, Komisia odporúča zostaviť uvedené programy s podporou všetkých hlavných zainteresovaných strán, akými sú napríklad sociálni partneri, regionálne a miestne orgány či organizácie občianskej spoločnosti.

Dodatok 1 – Integrovaný dohľad nad makroekonomickými a fiškálnymi nerovnováhami

Dodatok 2: Pokrok pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020

Dodatok 3 – Zistenia z hĺbkových preskúmaní jednotlivých členských štátov

(1)    COM(2020) 55 final, 5.2.2020.

(2)    Posúdenie návrhu integrovaných národných energetických a klimatických plánov v celej EÚ zo strany Komisie, 18. júna 2019 [COM(2019) 285 final].

(3)

   Z posúdenia vyplynulo, že ak by sa národné plány realizovali tak, ako sa predpokladá v týchto návrhoch, viedlo by to k výraznému celkovému rozdielu: v prípade primárnej aj konečnej spotreby energie príspevok k efektívnejšej spotrebe energie nespĺňa ciele EÚ. Komisia vyzvala členské štáty, aby vyrovnali tento rozdiel vo svojich konečných integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, ktoré mali členské štáty predložiť do 31. decembra 2019. Obsah týchto plánov je v čo najväčšej miere už zohľadnený v dnešných správach o jednotlivých krajinách.

(4)    Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu [COM(2018) 97 final]

(5)    Švédsko zaviedlo uhlíkovú daň vo výške 250 SEK (približne 23,50 EUR) za tonu, ktorá sa v roku 2017 zvýšila na 1 180 SEK (približne 110 EUR).

(6)    Vzhľadom na zákonnú povinnosť umožniť využívanie týchto pásiem do konca tohto roka sa vo viacerých členských štátoch očakáva finalizácia vnútroštátnych postupov pre prideľovanie frekvenčného spektra v prvých pásmach 5G.

(7)    Medziinštitucionálne vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (2017/C 428/09).

(8)    Pozri návrh spoločnej správy o zamestnanosti za rok 2020, ktorý vypracovala Komisia (COM/2019/653 final).

(9)    Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie [COM(2020) 14 final].

(10)

   Prvá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi podľa článku 154 ZFEÚ o možnom postupe pri riešení výziev súvisiacich so spravodlivými minimálnymi mzdami [C(2020) 83 final].

(11)    V rokoch 2006 až 2014 vzrástla v EÚ v priemere zo 16,7 % na 17,2 %, pričom v niektorých krajinách došlo k výraznému nárastu.

(12)    Komisia prijme v marci 2020 stratégiu pre rodovú rovnosť a bude riešiť rozdiel v odmeňovaní prostredníctvom legislatívneho návrhu o transparentnosti odmeňovania neskôr v roku 2020.

(13)    Komisia v marci 2020 predloží program v oblasti zručností s cieľmi a iniciatívami na riešenie výziev, ktoré prinášajú ekologická a digitálna transformácia.

(14)    Európsky dvor audítorov (2019), „Požiadavky EÚ na národné rozpočtové rámce: je potrebné ďalej ich posilňovať a lepšie monitorovať ich uplatňovanie“. Osobitná správa č. 22/2019.

(15)     Článok 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011.

(16)     COM(2019) 651 final.

(17)      Záväzky Bulharska v súvislosti s účasťou na ERM II posúdi Komisia a ECB vo svojich príslušných oblastiach právomocí vo vhodnom čase.

(18)      Závery Rady o správe o mechanizme varovania na rok 2020, prijaté 18. februára 2020 (ST 6145/20).

(19)      Výkonnostná rezerva, ktorá je vyčlenená v rámci celkových pridelených prostriedkov EŠIF (6 % z rozpočtu alebo približne 26 miliárd EUR), sa uvoľňuje v prospech tých priorít, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele pre rok 2018 stanovené vo výkonnostnom rámci.

(20)      Kategórie „nerovnováhy“ aj „nadmerné nerovnováhy“ si vyžadujú osobitné monitorovanie, ktoré sa prispôsobuje v závislosti od závažnosti výziev.

(21)      Dosiahnutie strednodobého cieľa a uplatniteľnosť (prechodného) dlhového pravidla sa vzťahujú na rok 2019 na základe prognózy Komisie z jesene 2019.

(22)      Dlhové pravidlo: ak nie je dodržaná referenčná hodnota 60 % pre pomer dlhu k HDP, na dotknutý členský štát sa uplatní postup pri nadmernom deficite, a to po zohľadnení všetkých relevantných faktorov a vplyvu hospodárskeho cyklu, ak sa rozdiel medzi pomerom dlhu k HDP a referenčnou hodnotou 60 % nezníži o 1/20 ročne (v priemere počas troch rokov).

(23)      Prechodné dlhové pravidlo: každému členskému štátu, na ktorý sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite, sa na splnenie dlhového pravidla poskytuje obdobie troch rokov po náprave nadmerného deficitu. To však neznamená, že dlhové pravidlo sa počas tohto obdobia neuplatňuje, keďže členské štáty by mali počas tohto prechodného obdobia dosahovať dostatočný pokrok smerom k jeho splneniu. Negatívne posúdenie pokroku dosiahnutého smerom k splneniu referenčnej hodnoty dlhu počas prechodného obdobia by mohlo viesť k začatiu postupu pri nadmernom deficite.

(24)      Cieľom postupu pri značnej odchýlke je poskytnúť členským štátom možnosť napraviť odchýlku od ich strednodobého rozpočtového cieľa alebo postupu úprav smerom k ich strednodobému rozpočtovému cieľu.