Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Integrácia žien, matiek a rodín s migrantským pôvodom v členských štátoch EÚ a cieľové úrovne znalosti jazyka potrebné na integráciu

(prieskumné stanovisko)

(2021/C 10/01)

Spravodajci:

Indrė VAREIKYTĖ Ákos TOPOLÁNSZKY

Žiadosť nemeckého predsedníctva Rady EÚ	list z 18. 2. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	9. 9. 2020
Prijaté v pléne	29. 10. 2020
Plenárne zasadnutie č.	555
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	234/4/14

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV konštatuje, že — národné akčné plány a stratégie pre integráciu migrantov sa v rámci EÚ veľmi líšia, pokiaľ ide o ich hlavné zásady, opatrenia a úroveň monitorovania a hodnotenia, — vo všetkých členských štátoch nájdeme len málo skutočných akčných plánov a stratégií s osobitným zameraním na ženy alebo otázky rodovej rovnosti, hoci ženy z etnických menšín s migrantským pôvodom, ako aj ženy z rôznych vekových skupín sú vystavené viacnásobnej alebo prierezovej diskriminácii v mnohých oblastiach života, — menej ako polovica členských štátov EÚ má akčné plány alebo stratégie, ktoré sa výslovne zaoberajú potomkami migrantov, aj keď štatistické údaje Eurostatu a medzinárodných organizácií poukazujú na ich znevýhodnené postavenie, — účinná integrácia prináša viacero potenciálnych ekonomických, sociálnych a daňových výhod pre krajiny, v ktorých sa migranti usadia, avšak celkový počet primeraných opatrení na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni je v porovnaní so zložitosťou problémov nízky.

1.2.

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 neúmerne zasiahla zraniteľné komunity, konkrétne migrantov z etnických menšín, a to najmä migrantky. EHSV preto dôrazne nabáda Komisiu, aby pri príprave svojej novej iniciatívy pre integráciu a začlenenie zohľadnila skúsenosti z tejto krízy a spropagovala najlepšie prístupy prijaté v členských štátoch.

1.3.

EHSV sa zasadzuje za holistický prístup pri riešení migračných výziev. Iniciatíva by preto mala zahŕňať politiky týkajúce sa základných práv, sociálneho začlenenia a začlenenia do trhu práce, vzdelávania, kultúry, spravodlivosti a zdravia.

1.4.

EHSV vyzýva Komisiu, aby uplatňovala lepšiu a efektívnejšiu komunikáciu a koordináciu s členskými štátmi, ich národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti pri formovaní holistických integračných politík.

1.5.

EHSV opätovne odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a nabáda členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, aby prehodnotili svoju pozíciu, a žiada všetky členské štáty, aby zabezpečili, že migrantky, ktoré sú obeťami násilia, budú mať rovnaký prístup k príslušným službám, podpore a možnostiam ako ženy bez migrantského pôvodu.

1.6.

EHSV opätovne podporuje vytvorenie lepších systémov na posudzovanie dosiahnutého vzdelania a poskytovanie rodovo špecifických podporných programov, ktoré môžu uľahčiť migrantkám vstup na trh práce.

1.7.

EHSV žiada, aby sa urýchlene prijali opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu zameraného na harmonizáciu viacúrovňového riadenia sociálnych politík a politík zamestnanosti, ktoré majú vplyv na prácu v domácnosti v celej EÚ.

1.8.

Treba systematickejšie rozvíjať osvetové činnosti a činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti s cieľom zabezpečiť, aby boli migranti a utečenci informovaní o svojich právach a povinnostiach, a budovať ich dôveru v schopnosť administratívy a verejných orgánov – ktorých príslušné kapacity treba zvýšiť – chrániť ich.

1.9.

EHSV žiada, aby sa vypracovali spoločné usmernenia EÚ pre jazykovú prípravu s cieľom zabezpečiť jednotný a holistický prístup, a to nielen zohľadnením rôznych potrieb a úrovní študentov, ale aj kvalifikačných požiadaviek na učiteľov.

1.10.

EHSV sa domnieva, že jazyková príprava by mala zahŕňať usmerňovanie, informovanie a vysvetľovanie cieľov a prínosov jazykovej prípravy pre ich život, a tým motivovať samotných migrantov, aby boli v tomto procese aktívnejší.

1.11.

EHSV sa domnieva, že by bolo užitočné ďalej preskúmať, či by sa spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky mohol využiť na zefektívnenie procesu jazykovej prípravy migrantov a na zabezpečenie individuálnejšieho prístupu.

1.12.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť zber primeraných a porovnateľných údajov o migrácii a integrácii rozčlenených podľa pohlavia na úrovni EÚ, národnej, a najmä miestnej úrovni.

2.   Predmet prieskumného stanoviska

2.1.

Nemecké predsedníctvo Rady Európskej únie požiadalo EHSV, aby v prieskumnom stanovisku preskúmal konkrétne opatrenia stanovené v členských štátoch na integráciu žien, matiek a rodín s migrantským pôvodom a modely jazykových kurzov používané v členských štátoch na začiatku integračného procesu pre utečencov a iných migrantov a cieľové úrovne znalosti jazyka stanovené týmito kurzami.

3.   Analýza situácie (1)

3.1.

Národné akčné plány a stratégie pre integráciu migrantov sa v rámci EÚ veľmi líšia, pokiaľ ide o ich hlavné zásady, opatrenia, monitorovanie a hodnotenie. Tieto rozdiely odrážajú národné osobitosti, administratívne tradície a históriu migrácie. O týchto rôznych prístupoch sa diskutuje v rámci Európskej integračnej siete. Národné rozdiely však pretrvávajú pri vykonávaní spoločných základných zásad Rady Európskej únie pre politiku integrácie prisťahovalcov v EÚ a iných príslušných politických dokumentov. Je dôležité poznamenať, že v niektorých členských štátoch integračnú politiku vykonávajú regionálne a/alebo miestne samosprávy, čím sa ešte viac prehlbujú rozdiely pri vykonávaní tohto usmernenia.

3.2.

Vo všetkých členských štátoch nájdeme len málo skutočných akčných plánov a stratégií s osobitným zameraním na ženy alebo otázky rodovej rovnosti, hoci existujú náznaky, že ženy s migrantským pôvodom, obzvlášť vrátane etnických menšín a žien tmavej pleti sú vystavené viacnásobnej alebo prierezovej diskriminácii v mnohých oblastiach spoločenského života vrátane zamestnania a vzdelávania a narážajú na prekážky najmä v prístupe k službám zdravotnej starostlivosti (2).

3.3.

Menej ako polovica členských štátov EÚ má akčné plány alebo stratégie, ktoré sa výslovne zaoberajú potomkami migrantov, aj keď štatistické údaje poukazujú na ich znevýhodnené postavenie. Nedostatočné sociálne začlenenie vyvoláva riziko možného odcudzenia mladých ľudí s migrantským pôvodom, čo bude mať následky pre sociálnu súdržnosť, neznášanlivosť, diskrimináciu a nárast trestnej činnosti, ako aj zvyšuje náchylnosť mladých migrantov na dezinformácie a extrémistické hnutia.

3.4.

Len v niekoľkých členských štátoch sa zaviedli systematické politické opatrenia na spoluprácu s rodičmi migrantov. Tieto politické opatrenia siahajú od zapojenia a angažovania rodičov a rodín migrantov a utečencov do života škôl a osvety a zvyšovania informovanosti o vzdelávaní ich detí až po ich podporu učiť sa úradný jazyk členského štátu a možnosť pomáhať deťom vo vzdelávacom procese a podporovať ich.

3.5.

Dôkazy, ktoré poskytol výskum a štúdie na národnej úrovni v jednotlivých členských štátoch, poukazujú na segregáciu detí migrantov v školách. Okrem toho, aj keď rezidenčná koncentrácia nie je vysoká, niektoré školy, najmä základné školy, majú tendenciu byť segregované viac než štvrte, v ktorých sa nachádzajú.

3.6.

Počet detí migrantov vo veku do 18 rokov bez zákonného opatrovníka sa neustále zvyšuje – Európa prijíma 74 % maloletých bez sprievodu žiadajúcich o azyl. Po traumatickom migračnom putovaní, ktoré je často poznačené násilím, sú tieto deti a mladiství naďalej vystavení mnohým nebezpečenstvám a stávajú sa obzvlášť zraniteľnými pre zločinecké siete: nábor neplnoletých osôb, obchodovanie s deťmi na účely prostitúcie, sexuálne vykorisťovanie a detská práca (3).

3.7.

Zber údajov orgánmi pre rovnaké zaobchádzanie v členských štátoch sa zvyčajne obmedzuje na prípady diskriminácie na základe rasového/etnického pôvodu. Vo väčšine členských štátov EÚ existuje len málo údajov prípadne žiadne o sťažnostiach súvisiacich s diskrimináciou, ktoré štátni príslušníci tretích krajín predložili z iných dôvodov, ako je etnický alebo rasový pôvod (4). Skutočný počet sťažností podaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín orgánom pre rovnaké zaobchádzanie je veľmi nízky v porovnaní so skúsenosťami a incidentmi vnímanej diskriminácie a viktimizácie, ktoré boli zaznamenané na základe prieskumov. Nedostatočné nahlasovanie (5) je vážnym problémom a môže súvisieť s nedostatočným povedomím o právach a nedôverou v orgány, najmä medzi migrantkami a deťmi.

4.   Zlepšenie integrácie

4.1.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že integrácia je dynamický, dlhodobý a nepretržitý obojsmerný proces, do ktorého sú zapojení migranti aj prijímajúca spoločnosť. Ide o výzvu, ktorú sa Únia zaviazala riešiť, a účinná integrácia prináša viacero potenciálnych ekonomických, sociálnych a daňových výhod pre krajiny, v ktorých sa migranti usadia, avšak celkový počet primeraných opatrení na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni je v porovnaní so zložitosťou problému nízky.

4.2.

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 neúmerne zasiahla zraniteľné komunity, konkrétne migrantov, a to najmä migrantky (6). Vplyv zahŕňa fyzické a duševné zdravie, ako aj hospodárske dôsledky, možný nárast diskriminácie a rasizmu a vplyv zatvorenia škôl na deti migrantov a ich rodičov. EHSV preto dôrazne nabáda Komisiu, aby pri príprave svojej novej iniciatívy pre integráciu a začlenenie zohľadnila skúsenosti z tejto krízy a spropagovala najlepšie prístupy prijaté v členských štátoch. Vzhľadom na túto krízu EHSV tiež dôrazne vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezplatnú odbornú prípravu o používaní digitálnych zariadení, správe dokumentov, hľadaní práce a práci na diaľku a poskytovali prístup k podpore v súvislosti s krízou a právnemu poradenstvu pre ľudí s ekonomickými ťažkosťami a/alebo ohrozených sociálnym vylúčením (7).

4.3.

EHSV sa zasadzuje za holistický prístup pri riešení migračných výziev. Budúca iniciatíva by preto mala zahŕňať politiky týkajúce sa základných práv, sociálneho začlenenia a začlenenia do trhu práce, vzdelávania, kultúry, spravodlivosti, zdravia a bývania.

4.4.

EHSV opätovne odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a nabáda členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, aby prehodnotili svoju pozíciu (8), a žiada všetky členské štáty, aby zabezpečili, že migrantky, ktoré sú obeťami násilia, budú mať rovnaký prístup k príslušným službám, podpore a možnostiam ako ženy bez migrantského pôvodu. Obete domáceho násilia z radov prisťahovalcov by mali mať možnosť dôverne sa uchádzať o štatút prisťahovalca s legálnym pobytom nezávisle od páchateľa (9).

4.5.

Migrantky sú často nadmerne kvalifikované na voľné pracovné miesta, sú nezamestnané a vystavené strate zručností (10). EHSV opätovne podporuje vytvorenie lepších systémov na posudzovanie dosiahnutého vzdelania a poskytovanie rodovo špecifických podporných programov, ktoré môžu uľahčiť migrantkám vstup na trh práce (napríklad vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve) s cieľom riešiť tieto problémy (11).

4.6.

Výbor zdôrazňuje, že migrantky nie sú homogénnou skupinou, najmä pokiaľ ide o zručnosti a kvalifikáciu (12); je u nich vyššia pravdepodobnosť, že budú nedostatočne alebo príliš kvalifikované pre svoju prácu a nižšia pravdepodobnosť, že budú zamestnané (13). Integračné opatrenia, aktívne politiky a programy a projekty trhu práce sociálneho hospodárstva by preto mali zahŕňať jazykové kurzy, hodnotenie zručností a odbornú prípravu (14).

4.7.

Migranti pracujúci v domácnosti sa stali hlavným pilierom systémov sociálneho zabezpečenia, najmä v oblasti dlhodobej starostlivosti o staršie osoby, a najčastejšie zasiahnuté sú migrantky v odvetví práce v domácnosti (15). V tomto odvetví stále existuje úplné alebo čiastočné nelegálne zamestnávanie a nízke úrovne miezd; pracovníci v domácnosti požívajú nižšiu úroveň pracovnej a/alebo právnej ochrany pred nezamestnanosťou, pracovnými úrazmi alebo zdravotným postihnutím, ako aj v prípade materstva a často trpia sociálnou izoláciou a vylúčením, najmä ak žijú v danej domácnosti (16). EHSV žiada, aby sa urýchlene prijali opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu zameraného na harmonizáciu viacúrovňového riadenia sociálnych politík a politík zamestnanosti, ktoré majú vplyv na prácu v domácnosti v celej EÚ, pričom by sa malo zvážiť prelínanie politík v oblasti starostlivosti, zamestnanosti a migrácie, ako aj vplyv na integráciu do trhu práce a životné podmienky migrantov pracujúcich v domácnostiach.

4.8.

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že migrantky sú často nútené žiť izolovane a stávajú sa zraniteľnými obeťami osamelosti a násilia. Zároveň, ak pracujú, sú často prepracované a navyše musia zabezpečovať všetky opatrovateľské úlohy v domácnosti. Keďže sa týmito otázkami zaoberajú politiky, opatrenia a nástroje v oblasti rodovej rovnosti, je nevyhnutné zaručiť migrantkám rovnaký prístup k takýmto nástrojom a zabezpečiť, aby mali rovnaké možnosti emancipácie ako ženy bez migrantského pôvodu. Treba tiež systematickejšie rozvíjať osvetové činnosti a činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti s cieľom zabezpečiť, aby boli migranti a utečenci informovaní o svojich právach a povinnostiach, a budovať ich dôveru v schopnosť administratívy a verejných orgánov – ktorých príslušné kapacity treba zvýšiť – chrániť ich.

4.9.

EHSV sa nazdáva, že v kontexte migrácie a integrácie zohráva rodová rovnosť rovnako dôležitú úlohu ako v prípade zvyšku európskej spoločnosti, pretože zahŕňa súbor základných práv (t. j. toleranciu, rovnosť, slobodu prejavu, názoru a náboženského vyznania atď.), ktoré môžu byť z hľadiska kultúry cudzie pre utečencov a iných migrantov pochádzajúcich z úplne odlišných kultúr a prostredí. Mala by sa preto stať jedným z kľúčových pilierov integrácie prostredníctvom holisticky prispôsobených politík, integračných modelov a opatrení.

4.10.

EHSV konštatuje, že zapojenie rodín migrantov a rodičov do miestnych a školských komunít by sa malo začať už v počiatočných fázach prijímania, aby sa zabránilo marginalizácii a následnému odcudzeniu sa detí a mladých ľudí s migrantským pôvodom. Takáto podpora môže byť v prospech rýchleho osvojenia materinského jazyka.

4.11.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby uplatňovala lepšiu a efektívnejšiu komunikáciu a koordináciu s členskými štátmi, ich národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti pri formovaní holistických integračných politík, ako aj pri uverejňovaní porovnávacích správ o ich vykonávaní a pri aktívnej podpore výmeny osvedčených postupov. Zároveň je na inštitúciách EÚ, aby presadzovali európske hodnoty a príslušné právne predpisy v prípadoch, keď členské štáty nedodržiavajú zákony týkajúce sa ľudských práv, zaobchádzajú s migrantmi neľudským spôsobom a/alebo ich diskriminujú.

4.12.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vytvorila celý rad opatrení a nástrojov na podporu členských štátov a ich národných a miestnych orgánov, ako aj sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií a individuálnych iniciatív pri riešení nepriateľského postoja voči migrantom a migrácii vo všeobecnosti a dezinformačných kampaní proti migrácii, a to poukazovaním na výhody a potenciál migrantov pre naše spoločnosti.

4.13.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť zber primeraných a porovnateľných údajov o migrácii na úrovni EÚ, na národnej, a najmä miestnej úrovni vrátane, ale nielen, údajov rozčlenených podľa pohlavia, veku, etnického pôvodu a migračného statusu, trvania zamestnania, mzdovej stupnice a pokroku v kariére, aby sa zabezpečila primeraná tvorba politík založená na faktoch.

5.   Jazyková príprava

5.1.

EHSV sa domnieva, že jazykové vzdelávanie by nemalo byť samoúčelné – kombinácia jazykového vzdelávania s objavovaním kultúry a zapojením sa do komunity a spoločnosti by zabezpečila úspešnejší integračný proces.

5.2.

Žiaľ, len niekoľko členských štátov uplatňuje prístup k jazykovému vzdelávaniu na základe potrieb prostredníctvom otvorenia kurzov pre všetkých obyvateľov s obmedzenou jazykovou spôsobilosťou. Viaceré členské štáty poskytujú prístup k takýmto kurzom iba osobám s humanitárnou ochranou. Len zriedka sa programy jazykového vzdelávania spájajú so zamestnaním a vzácnosťou sú tiež jazykové kurzy pre konkrétne pracovné miesto, na pracovisku alebo kurzy zvyšujúce jazykovú úroveň. V ďalších krajinách musia migranti zaplatiť za kurzy vopred a sú im uhradené len v prípade, že prejdú záverečnými skúškami. Okrem toho existujú veľké rozdiely nielen v prístupe a kvalite výučby jazykov, ale aj v zaangažovanosti samotných migrantov (17).

5.3.

EHSV sa preto domnieva, že je dôležité mať spoločné usmernenia EÚ pre jazykovú prípravu s cieľom zabezpečiť jednotný a holistický prístup, a to nielen zohľadnením rôznych potrieb a úrovní učiacich sa, ale aj kvalifikačných požiadaviek na učiteľov.

5.4.

Okrem toho pre ženy, ktoré sa venujú opatrovateľskej činnosti, je obzvlášť zložité získať prístup k jazykovým kurzom z dôvodu ich harmonogramu a podmienok (náklady/miesto) (18). Je dôležité poznamenať, že najmä migrantkám by sa mala venovať dodatočná pozornosť vzhľadom na mimoriadne veľké medzery v jazykovom vzdelávaní, ktoré vyplývajú z obmedzeného prístupu žien k všeobecnému vzdelávaniu v niektorých krajinách pôvodu. Migrantky by mali mať napríklad prístup k starostlivosti o deti v čase, keď navštevujú jazykové kurzy, a ich malé deti by sa mohli zúčastniť na jazykových kurzoch a hrách, ktoré sa ukázali ako veľmi účinné na učenie sa jazykov aj na účely integrácie.

5.5.

EHSV sa domnieva, že je tiež na migrantoch, aby sami za seba a za svoje rodiny a deti rozhodli, ktoré stratégie učenia jazykov najlepšie vyhovujú ich životným cieľom. Skutočnosť, že migranti si môžu chcieť vybrať medzi rôznymi typmi prispôsobenia, znamená, že treba urobiť kroky, aby sa vypočuli názory migrantov a navrhli a riadili kurzy prispôsobené na mieru. Je kľúčové, aby jazyková príprava zahŕňala usmerňovanie, informovanie a vysvetľovanie cieľov a prínosov jazykovej prípravy pre ich život, a tým motivovala samotných migrantov, aby boli v tomto procese aktívnejší a zaangažovaní.

5.6.

EHSV sa domnieva, že by bolo užitočné ďalej preskúmať, či by sa spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky mohol využiť na zefektívnenie procesu jazykovej prípravy migrantov a na zabezpečenie individuálnejšieho prístupu, keďže by to nielen uľahčilo organizačný proces, ale aj jasne stanovilo očakávania pre vzdelávajúce sa osoby.

5.7.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že tlmočníci majú výrazný vplyv na migračné a integračné služby a výsledky jednotlivcov. Kvalifikácia tlmočníkov však nevyhnutne nezodpovedá potrebám migrantov a často znevýhodňuje ženy. Odborná príprava tlmočníkov by sa preto mala zefektívniť a mala by viesť k certifikácii na európskej úrovni. Mala by sa nadviazať spolupráca s univerzitami v celej EÚ, ktoré ponúkajú študijné programy v oblasti tlmočenia vo verejnom záujme.

5.8.

EHSV sa domnieva, že jazykové zručnosti, zamestnanie a kvalita tohto zamestnania sú vzájomne prepojené a že čím lepšie sú jazykové zručnosti, tým je pravdepodobnejšie, že nováčik bude mať prístup k dobrým pracovným miestam, vzdelávacím príležitostiam a všeobecne sa lepšie integruje do spoločnosti. Výhody učenia sa jazyka prijímajúcej komunity sú mnohé: od väčšieho a lepšieho prístupu na trh práce až po uznanie spolunáležitosti zo strany komunity a pocit spolupatričnosti samotných migrantov. Najdôležitejšie aspekty jazykového vzdelávania sú teda: používanie vysokokvalitnej výučby, zabezpečenie dostupnosti, praktickosť a prispôsobenie na mieru. Na základe skúseností získaných počas krízy súvisiacej s ochorením COVID-19 by sa malo viac investovať do digitálnych nástrojov, aby migranti mohli navštevovať kurzy online.

---

(1)  Viac informácií: https://ec.europa.eu/migrant-integration/feature/what-measures-are-in-place-to-ensure-the-long-term-integration-of-migrants-and-refugees-in-europe.

(2)  Together in the EU: Promoting the participation of migrants and their descendants, Agentúra Európskej únie pre základné práva, 2017.

(3)  Stanovisko SOC/634 – Ochrana maloletých migrantov bez sprievodu v Európe, EHSV (naplánované na plenárne zasadnutie 16., 17 a 18. septembra 2020).

(4)  Prepojenie medzi migráciou a diskrimináciou – právna analýza situácie v členských štátoch EÚ, Európska sieť právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie, GR Európskej komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov, 2016.

(5)  Being Black in the EU – Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie, Agentúra Európskej únie pre základné práva, 2018.

(6)  Európska webová stránka pre integráciu priebežne sleduje vplyv ochorenia COVID-19 na spoločenstvá migrantov vo viacerých kľúčových integračných oblastiach v celej EÚ.

(7)  Manifesto on Digital Inclusion, European Network of Migrant Women, 16. júna 2020.

(8)  Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 3.

(9)  Príručka pre legislatívu o násilí páchanom na ženách, DEW/DESA, OSN, 2009.

(10)  Harnessing Knowledge on the Migration of Highly Skilled Women, Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2014.

(11)  Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 9.

(12)  The New EU Migration Pact in Progress: Recalling Legal Obligations, European Network of Migrant Women, 2020.

(13)  Európska webová stránka pre integráciu, Integration of migrant women, 12. 11. 2018, https://ec.europa.eu/migrant-integration/feature/integration-of-migrant-women.

(14)  Bod 4.16 stanoviska INT/785 Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 1.

(15)  Out of sight: migrant women exploited in domestic work, Agentúra Európskej únie pre základné práva, 2018.

(16)  Medzinárodný dokument o migrácii č. 115, Medzinárodná organizácia práce, 2013.

(17)  https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/201915_early_language_support_wider_dissemination.pdf.

(18)  Stanovisko SOC/513 – Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 9.