EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 11. 2019

COM(2019) 900 final

PRÍLOHY

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE

o návrhoch rozpočtových plánov na rok 2020: Celkové posúdenie

PRÍLOHA I: Posúdenie návrhov rozpočtových plánov jednotlivých krajín

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu

Plány v súlade s povinnosťami danej krajiny

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Nemecka je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva nemecké orgány, aby plnili rozpočet na rok 2020. Vzhľadom na priaznivú rozpočtovú situáciu Nemecka Komisia vyzýva nemecké orgány, aby dodatočné výdavky vynaložili na dosiahnutie pretrvávajúceho vzostupného trendu súkromných a verejných investícií, najmä na regionálnej a komunálnej úrovni, a aby sa zamerali na hospodársku politiku súvisiacu s investíciami na vzdelávanie; výskum a inovácie; digitalizáciu a veľmi vysokokapacitné širokopásmové pripojenie, udržateľné dopravné a energetické siete a cenovo dostupné bývanie s prihliadnutím na regionálne rozdiely, ako odporúčala Rada v kontexte európskeho semestra. Komisia takisto zastáva názor, že v Nemecku sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva nemecké orgány, aby dosiahli ďalší pokrok. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Írska je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva írske orgány, aby plnili rozpočet na rok 2020 a využili všetky neočakávané zisky na ďalšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy. Komisia takisto zastáva názor, že v Írsku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto írske orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Komisia navrhne na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Grécka je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Predpokladá sa, že Grécko v roku 2020 dodrží svoj strednodobý rozpočtový cieľ. Grécko sa takisto považuje za krajinu, ktorá spĺňa svoj cieľ primárneho prebytku 3,5 % HDP, ktorý je monitorovaný v rámci sprísneného dohľadu. Komisia preto vyzýva grécke orgány, aby plnili rozpočet na rok 2020. V júli 2019 dostalo Grécko odporúčanie Rady, podľa ktorého má „dosiahnuť udržateľné hospodárske oživenie a odstrániť nadmerné makroekonomické nerovnováhy pokračovaním a dokončovaním reforiem v súlade so záväzkami, ktoré boli prijaté po skončení programu na zasadnutí Euroskupiny 22. júna 2018.“ Vykonávanie tohto odporúčania sa monitoruje v rámci sprísneného dohľadu.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Cypru je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva cyperské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2020. Komisia takisto zastáva názor, že na Cypre sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto cyperské orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Litvy je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva litovské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2020. Komisia takisto zastáva názor, že v Litve sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva litovské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Luxemburska je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva luxemburské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2020. Komisia takisto zastáva názor, že v Luxembursku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálneho odporúčania uvedeného v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto luxemburské orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Malty je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva maltské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2020. Komisia takisto zastáva názor, že na Malte sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto maltské orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Holandska je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva holandské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2020. Vzhľadom na priaznivú rozpočtovú situáciu Holandska Komisia vyzýva holandské orgány, aby vykonali dodatočné výdavky na podporu vzostupného trendu investícií a na zacielenie hospodárskej politiky súvisiacej s investíciami na výskum a vývoj, najmä v súkromnom sektore, na stratégie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú účinnosť a stratégie znižovania emisií skleníkových plynov, ako aj na riešenie prekážok v doprave, ako to odporúčala Rada v kontexte európskeho semestra. Komisia sa domnieva, že Holandsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 9. júla 2019, a vyzýva holandské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Hoci Komisia uznáva, že jej prognózy nezahŕňajú zmenu politiky, vo všeobecnosti zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Rakúska je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že v Rakúsku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto rakúske orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Plány, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade s povinnosťami danej krajiny

Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Estónska je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia preto vyzýva estónske orgány, aby boli v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu pripravené prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Lotyšska je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Toto posúdenie však závisí od aktuálneho predpokladu, že Lotyšsko sa neodkloní od svojho strednodobého rozpočtového cieľa. Ak sa tento predpoklad v budúcich posúdeniach súladu s požiadavkami preventívnej časti paktu nepotvrdí, v celkovom posúdení súladu sa zohľadní rozsah odchýlky od požiadavky stanovenej Radou. Komisia vyzýva lotyšské orgány, aby boli v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu pripravené prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že v Lotyšsku sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva lotyšské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Plány, v prípade ktorých hrozí riziko nesúladu s povinnosťami danej krajiny

Hoci Komisia uznáva, že jej prognózy nezahŕňajú zmenu politiky, vo všeobecnosti zastáva názor, že hrozí riziko, že návrh rozpočtového plánu Belgicka nebude v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia predpokladá najmä riziko značnej odchýlky od požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v rokoch 2019 a 2020. Navyše sa predpokladá, že Belgicko v roku 2019 ani v roku 2020 nedodrží referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu. Komisia takisto zastáva názor, že v Belgicku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto belgické orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020. Komisia vyzýva belgické orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu a aby všetky neočakávané zisky použili na urýchlenie znižovania pomeru dlhu verejnej správy k HDP.

Hoci Komisia uznáva, že jej prognózy nezahŕňajú zmenu politiky, vo všeobecnosti zastáva názor, že hrozí riziko, že návrh rozpočtového plánu Španielska nebude v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia predpokladá najmä riziko značnej odchýlky od požadovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Navyše sa neočakáva, že Španielsko v rokoch 2019 a 2020 dosiahne dostatočný pokrok smerom k dodržiavaniu referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu. Komisia takisto zastáva názor, že v Španielsku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra. Vyzýva preto španielske orgány, aby tento pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní uvedených odporúčaní sa poskytne v správe o krajine na rok 2020 a posúdi v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020. Komisia vyzýva španielske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu a aby všetky neočakávané zisky použili na urýchlenie znižovania pomeru dlhu verejnej správy k HDP.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že hrozí riziko, že návrh rozpočtového plánu Francúzska nebude v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia predpokladá najmä riziko značnej odchýlky od požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v rokoch 2019 a 2020. Navyše sa predpokladá, že Francúzsko v roku 2019 ani v roku 2020 nedosiahne dostatočný pokrok smerom k dodržiavaniu referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu. Komisia preto vyzýva francúzske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu a aby všetky neočakávané zisky použili na urýchlenie znižovania pomeru dlhu verejnej správy k HDP. Komisia takisto zastáva názor, že vo Francúzsku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto francúzske orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že hrozí riziko, že návrh rozpočtového plánu Talianska nebude v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia predpokladá najmä riziko značnej odchýlky od požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v rokoch 2019 a 2020. Navyše sa predpokladá, že Taliansko v roku 2019 ani v roku 2020 nedodrží referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu. Komisia vyzýva talianske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu a aby všetky neočakávané zisky použili na urýchlenie znižovania pomeru dlhu verejnej správy k HDP. Komisia takisto zastáva názor, že v Taliansku sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva talianske orgány, aby dosiahli ďalší pokrok. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Hoci Komisia uznáva, že jej prognózy nezahŕňajú zmenu politiky, vo všeobecnosti zastáva názor, že hrozí riziko, že návrh rozpočtového plánu Portugalska nebude v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia predpokladá najmä riziko značnej odchýlky od požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2019 i roku 2020. Komisia takisto zastáva názor, že v Portugalsku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto portugalské orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020. Komisia vyzýva portugalské orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu a aby všetky neočakávané zisky použili na urýchlenie znižovania pomeru dlhu verejnej správy k HDP.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že hrozí riziko, že návrh rozpočtového plánu Slovinska nebude v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Na rok 2020 sa predpokladá celkový rozpočtový prebytok vo výške 0,5 % HDP a predpokladá sa zníženie pomeru verejného dlhu v súlade požiadavkami referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu. Zatiaľ čo Komisia predpokladá riziko určitej odchýlky od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorý odporúčala Rada na rok 2020, existuje riziko značnej odchýlky pre roky 2019 a 2020 posudzované spolu. Vysoký stupeň neistoty v súvislosti s odhadom produkčnej medzery by však mohol naznačovať, že Slovinsko môže byť v roku 2020 bližšie k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, čo poukazuje na všeobecný súlad. Ak sa to ex post potvrdí, táto skutočnosť sa zohľadní. Komisia vyzýva slovinské orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že v Slovinsku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto slovinské orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že hrozí riziko, že návrh rozpočtového plánu Slovenska nebude v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Pomer verejného dlhu k HDP je výrazne pod úrovňou 60 % a ďalej klesá, zatiaľ čo celkové rozpočtové saldo vykazuje značnú rezervu oproti referenčnej hodnote 3 % HDP stanovenej v zmluve. V dôsledku dodatočných opatrení oznámených 6. novembra 2019 sa navyše znížila odchýlka od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2020 a už nie je značná. Čo sa však týka rokov 2019 a 2020 posudzovaných spolu, stále existuje riziko značnej odchýlky od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorý Rada odporúčala, a to najmä z dôvodu sklzu v roku 2019. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že na Slovensku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto slovenské orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

Komisia vo všeobecnosti zastáva názor, že hrozí riziko, že návrh rozpočtového plánu Fínska nebude v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Predpokladá sa, že pomer verejného dlhu zostane pod úrovňou referenčnej hodnoty 60 % HDP stanovenou v zmluve, a celkové rozpočtové saldo vykazuje značnú rezervu oproti referenčnej hodnote 3 % HDP stanovenej v zmluve. Komisia vyzýva fínske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2020 s Paktom stability a rastu. Komisia takisto zastáva názor, že vo Fínsku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 9. júla 2019 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto fínske orgány, aby pokrok urýchlili. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa vykoná v rámci správy o krajine za rok 2020 a posúdi sa v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorých návrhy Komisia predloží na jar 2020.

PRÍLOHA II: Metodika a predpoklady, o ktoré sa opiera prognóza Komisie z jesene 2019

Podľa článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 473/2013: „metodika a predpoklady najnovších hospodárskych prognóz útvarov Komisie pre každý členský štát vrátane odhadov vplyvu súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast sa pripoja k celkovému posúdeniu.“ Predpoklady, z ktorých vychádza prognóza Komisie z jesene 2019, ktorú nezávisle vypracúvajú zamestnanci Komisie, sú vysvetlené v samotnej prognóze. 1

Rozpočtové údaje do roku 2018 vychádzajú z údajov, ktoré členské štáty oznámili Komisii pred 1. októbrom 2019 a ktoré Eurostat validoval 21. októbra 2019. Eurostat nevykonal v údajoch, ktoré členské štáty predložili počas jesenného kola oznamovania v roku 2019, žiadne zmeny. Eurostat odvoláva výhradu ku kvalite údajov, ktoré predložilo Maďarsko, v súvislosti so sektorovou klasifikáciou maďarského združenia na skladovanie uhľovodíkov a nadácií, ktoré vytvorila Maďarská národná banka. Nadácie a všetky ich dcérske spoločnosti, ako aj združenie, boli preklasifikované na verejnú správu. Najmä v dôsledku kombinovaného účinku týchto reklasifikácií sa dlh zvýšil o 0,4 percentuálneho bodu HDP v roku 2017 a o 0,3 percentuálneho bodu v rokoch 2015, 2016 a 2018, zatiaľ čo deficit sa v roku 2017 zvýšil o 0,2 percentuálneho bodu HDP a v rokoch 2015 a 2016 o 0,1 percentuálneho bodu. Eurostat takisto odvoláva výhradu ku kvalite údajov, ktoré nahlásilo Slovensko, v súvislosti so zaznamenávaním určitých výdavkov verejnej správy v nadväznosti na revíziu Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorá viedla k zvýšeniu deficitu o 0,2 % HDP v roku 2018.

Na účely prognózy boli v súlade s rozhodnutím Eurostatu z 15. júla 2009 zaznamenané opatrenia na podporu finančnej stability 2 . Pokiaľ dotknutý členský štát neuviedol inak, do prognózy boli ako finančné transakcie (t. j. transakcie zvyšujúce dlh, ale nie deficit) zahrnuté kapitálové injekcie, o ktorých boli známe dostatočne podrobné informácie. Štátne záruky za záväzky bánk a za vklady sa do verejných výdavkov nezahŕňajú okrem prípadu, ak existuje dôkaz, že v čase dokončenia prognózy bolo potrebné tieto záruky vyplatiť. Treba však poznamenať, že úvery, ktoré bankám poskytla vláda alebo iné subjekty zahrnuté do sektora verejnej správy, sa obvykle započítavajú do dlhu verejnej správy.

V súvislosti s rokom 2020 sa zohľadňujú prijaté rozpočty alebo rozpočty predložené národným parlamentom a všetky ďalšie opatrenia, o ktorých sú známe dostatočne podrobné informácie. V jesennej prognóze sa zohľadňujú najmä všetky informácie uvedené v návrhoch rozpočtových plánov predložených do polovice októbra. V súvislosti s rokom 2021 predpoklad nezmenenej politiky použitý v prognózach znamená, že trendy v oblasti príjmov a výdavkov boli extrapolované a že sa zohľadnili opatrenia, o ktorých boli známe dostatočne podrobné informácie.

Európske súhrny pre dlh verejnej správy v prognózovanom období 2019 – 2021 sa uverejňujú na nekonsolidovanom základe (t. j. nie sú upravené o medzivládne pôžičky). V záujme zabezpečenia konzistentnosti časových radov sa na takom istom základe uverejňujú aj historické údaje. Predpovede týkajúce sa dlhu verejnej správy jednotlivých členských štátov v období 2019 – 2021 zahŕňajú vplyv záruk za úvery z Európskeho nástroja finančnej stability, bilaterálnych úverov poskytnutých iným členským štátom a kapitálovej účasti v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ako bola plánovaná k dátumu dokončenia prognózy. 3

Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 vedú rozpočtové opatrenia uvedené v návrhoch rozpočtových plánov na rok 2020 súhrnne k nevýznamnému zvýšeniu deficitu (vplyv približne 0,05 % HDP). To je do veľkej miery spôsobené očakávaným negatívnym vplyvom opatrení zvyšujúcich výdavky, pričom sa predpokladá, že príjmové opatrenia budú v súhrnnej podobe neutrálne. Celkovo sa predpokladá, že mechanický vplyv na rast HDP v krátkodobom horizonte bude zanedbateľný.

Pri interpretácii tohto odhadu treba postupovať obozretne:

·neriešením fiškálnych nerovnováh by sa mohla zvýšiť zraniteľnosť finančných aktív, čo by mohlo viesť k vyšším rozpätiam a úverovým sadzbám s negatívnym vplyvom na rast.

·Cieľom nariadenia (EÚ) č. 473/2013 je vyhodnotiť účinok opatrení prijatých v návrhoch rozpočtových plánov. Posúdenie preto nezahŕňa opatrenia, ktoré boli prijaté a nadobudli účinnosť pred vypracovaním návrhov rozpočtových plánov (hoci môžu mať dodatočný vplyv na prognózy verejných financií na rok 2020).

·Vplyv oznámených opatrení sa vyjadruje v porovnaní so základným scenárom za predpokladu nezmenenej politiky. Fiškálna politika daného základného scenára nie je nevyhnutne orientovaná neutrálne. Napríklad trend zvyšovania niektorých výdavkových položiek by mohol byť nad alebo pod úrovňou potenciálneho rastu, základný scenár môžu dodatočne ovplyvňovať skoršie opatrenia alebo skoršie opatrenia sa môžu v roku 2020 utlmiť. Expanzívnu povahu základného scenára ilustruje skutočnosť, že súhrnné zámery fiškálnej politiky v roku 2020 sú expanzívnejšie než vplyv oznámených opatrení na zvýšenie deficitu.

PRÍLOHA III: Analýza citlivosti

Podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 473/2013: „Toto celkové posúdenie zahŕňa analýzy citlivosti, ktoré poukazujú na riziká pre udržateľnosť verejných financií v prípade negatívneho ekonomického, finančného alebo rozpočtového rozvoja.“ V tejto prílohe sa preto uvádza analýza citlivosti vývoja verejného dlhu na prípadné makroekonomické otrasy (s dosahom na rast, úrokové sadzby a primárne saldo verejných financií), pričom sa vychádza z výsledkov stochastických dlhových prognóz. Analýza umožňuje posúdiť možný vplyv rizík lepšieho a horšieho než očakávaného vývoja rastu HDP v nominálnom vyjadrení na dynamiku verejného dlhu, účinky pozitívneho/negatívneho vývoja na finančných trhoch, ktoré sa premietajú do nižších/vyšších nákladov vlád na prijaté úvery a pôžičky, a vplyv fiškálnych otrasov ovplyvňujúcich stav štátneho rozpočtu.

V stochastických prognózach sa neistota budúcich makroekonomických podmienok zohľadňuje v analýze dynamiky verejného dlhu v súvislosti s „ústredným“ scenárom prognóz dlhu, ktorý zodpovedá scenáru uvedenému v prognóze Komisie z jesene 2019 a scenáru uvedenému v prognóze návrhov rozpočtových plánov, ktoré sa uvádzajú v dvoch grafoch ďalej v texte a v ktorých sa vykazujú výsledky za eurozónu (v oboch prípadoch sa po uplynutí prognózovaného obdobia uplatňuje ako zvyčajne predpoklad nezmenenej fiškálnej politiky). Otrasy sa aplikujú na makroekonomické podmienky (krátkodobé a dlhodobé úrokové sadzby štátnych dlhopisov, miera rastu, primárne saldo verejných financií), ktoré sa predpokladajú pri ústrednom scenári na získanie „kužeľa“ (t. j. rozloženia) prípadného vývoja dlhu uvedeného ďalej v grafe. Kužeľ zodpovedá širokej škále možných východiskových makroekonomických podmienok, pričom v prípade rastu, úrokových sadzieb a primárneho salda sa uskutočnila simulácia až 2 000 otrasov. Rozsah a korelácia otrasov odzrkadľuje historické správanie premenných. Z toho vyplýva, že metodika nezachytáva neistotu v reálnom čase. Výsledné schémy v ďalej uvedenom grafe preto poskytujú pravdepodobné informácie o dynamike dlhu v eurozóne s prihliadnutím na prípadný výskyt otrasov s dosahom na rast, úrokové sadzby a primárne saldo, ktorých rozsah a korelácia odzrkadľujú otrasy pozorované v minulosti.

V schémach sa predpokladaný vývoj dlhu v rámci ústredného scenára (na ktorý sa uplatňujú makroekonomické otrasy) znázorňuje ako prerušovaná čiara a krivka predpokladaného vývoja dlhu, ktorá celý súbor možných kriviek vývoja získaných aplikáciou otrasov (medián) rozdeľuje na dve polovice, ako plná čierna čiara v strede kužeľa. Samotný kužeľ predstavuje 80 % všetkých možných prípadov vývoja dlhu získaného simuláciou 2 000 otrasov s dosahom na rast, úrokové sadzby a primárne saldo (keďže spodná čiara a vrchná čiara, ktoré ohraničujú kužeľ, predstavujú 10. a 90. percentil rozloženia), čím sa zo sivej časti vyčleňujú tie prípady simulovaného vývoja dlhu (20 % z celkového počtu prípadov), ktoré sú následkom extrémnejších (menej pravdepodobných) otrasov, čiže udalosti na okrajoch krivky. Časti s rôznymi odtieňmi farieb v rámci kužeľa predstavujú rozličné časti celkového rozloženia možného vývoja dlhu. Tmavomodrá časť (ohraničená 40. a 60. percentilom) zahŕňa 20 % všetkých možných prípadov vývoja dlhu, ktoré sa približujú k ústrednému scenáru.

V rámci scenára podľa prognóz Komisie aj scenára podľa prognóz uvedených v návrhoch rozpočtových plánov pri zohľadnení rizík lepšieho aj horšieho než očakávaného vývoja primárneho salda verejných financií, rastu a podmienok na finančných trhoch je s 80 % pravdepodobnosťou (keďže kužeľ predstavuje 80 % všetkých možných prípadov simulovaného vývoja dlhu) výsledná výška dlhu v eurozóne v roku 2020 v rozpätí približne medzi 82 a 88 % HDP. Ak by sme porovnali scenár Komisie a scenár podľa návrhov rozpočtových plánov, spodná hranica a vrchná hranica rozpätia pomeru dlhu v roku 2020 by teda boli veľmi podobné, a to v dôsledku veľmi malého rozdielu medzi príslušnými ústrednými prognózami, na ktoré sa aplikujú otrasy (pomer dlhu vo výške približne 85 % v scenári Komisie a v scenári podľa návrhov rozpočtových plánov).

Po roku 2020, ktorý je horizontom súčasných návrhov rozpočtových plánov, výsledky simulácie ukazujú, že rozdiel medzi scenárom Komisie a scenárom podľa návrhov rozpočtových plánov, pokiaľ ide o prognózované pomery dlhu ovplyvnené otrasmi, ostáva v zásade obmedzený. Na konci prognózovaného obdobia zohľadneného v schémach (rok 2024) by bol podľa scenára z návrhov rozpočtových plánov pomer dlhu s 50 % pravdepodobnosťou vyšší než približne 79 % HDP a podľa scenára Komisie by bol s rovnakou pravdepodobnosťou vyšší než približne 80 % HDP. Príčinou tohto malého rozdielu je hlavne to, že v scenári podľa návrhov rozpočtových plánov sa štrukturálne primárne saldo udržiavalo konštantne v najaktuálnejšom prognózovanom prebytku, ktorý bol o čosi vyšší než v scenári Komisie.

Treba poznamenať, že keďže rozsah a korelácia otrasov odzrkadľujú historické správanie premenných, metodika nezachytáva neistotu v reálnom čase, ktorá môže existovať najmä pri posudzovaní produkčnej medzery. Vzhľadom na minulé skúsenosti so zásadnými revíziami odhadov produkčnej medzery (ktorých výsledkom bol v mnohých prípadoch nižší potenciálny produkt, než sa predpokladalo v reálnom čase) táto neistota naznačuje ďalší zdroj rizika, ktorému je vystavený budúci vývoj dlhu a ktorý sa nezohľadnil v predošlej analýze.

Graf III.1: Schémy vypracované zo stochastických prognóz verejného dlhu podľa scenára prognóz Komisie a scenára prognóz podľa návrhov rozpočtových plánov (NRP)

PRÍLOHA IV. Grafy a tabuľky

Tabuľka IV.1: Rast reálneho HDP (v %) podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Tabuľka IV.2: Cieľové hodnoty celkového salda (v % HDP) podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Graf IV.1: Porovnanie celkového salda verejných financií v roku 2020 (v % HDP): prognóza Komisie z jesene 2019 (KOM) v porovnaní s návrhmi rozpočtových plánov (NRP)

Poznámka: Cyprus, ktorý má mať podľa prognóz v roku 2020 prebytok vo výške viac ako 2 % HDP, nie je v tomto grafe v záujme čitateľnosti uvedený.

Graf IV.2: Hlavné dôvody rozdielu v celkovom salde verejných financií (v % HDP) v roku 2020 medzi prognózou Komisie z jesene 2019 a návrhmi rozpočtových plánov

Tabuľka IV.3: Cieľové hodnoty celkového primárneho salda (v % HDP) podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Tabuľka IV.4: Zmeny štrukturálneho salda (v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP) podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Tabuľka IV.5: Zmeny štrukturálneho primárneho salda (v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP) podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Graf IV.3: Zmena štrukturálneho salda v roku 2020 (v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP): návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2019 (KOM)

Poznámka: Grécko a Cyprus, ktorých štrukturálne saldo sa má v roku 2020 podľa prognóz zmeniť o viac ako -1 % potenciálneho HDP, nie je v tomto grafe v záujme lepšej čitateľnosti uvedené.

Graf IV.4: Fiškálne úsilie na základe metodiky referenčnej hodnoty pre výdavky v roku 2020 (percentuálne body potenciálneho HDP): návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2019 (KOM)

Poznámka: Fiškálne úsilie sa meria oproti 10-ročnému priemernému rastu potenciálneho HDP a nezohľadňuje fiškálny priestor členských štátov, ktoré prekročili strednodobé rozpočtové ciele.

Graf IV.5a: Zmena štrukturálneho salda v roku 2019 (percentuálne body potenciálneho HDP) v porovnaní s produkčnou medzerou podľa prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Graf IV.5b: Zmena štrukturálneho salda v roku 2020 (percentuálne body potenciálneho HDP) v porovnaní s produkčnou medzerou podľa prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Poznámka: v súvislosti s kladnými produkčnými medzerami sa pojmami „procyklický“ a „anticyklický“ v týchto grafoch označuje, či zmena fiškálnej politiky (v porovnaní s predchádzajúcim rokom) predstavuje podporu alebo brzdu pre hospodárstvo. V záujme lepšej čitateľnosti nie je v žiadnom grafe uvedené Grécko.

Graf IV.6a: Scenáre zámerov fiškálnej politiky – štrukturálne saldo (prognóza Komisie z jesene 2019)

Graf IV.6b: Scenáre zámerov fiškálnej politiky – rast čistých primárnych výdavkov (%) (prognóza Komisie z jesene 2019 – KOM)

Poznámka: scenáre uvedené v týchto grafoch sa týkajú súhrnných zámerov fiškálnej politiky eurozóny meraných zmenou súhrnného štrukturálneho salda a mierou rastu čistých primárnych výdavkov. Miera rastu čistých primárnych výdavkov sa počíta ako celkové výdavky znížené o úroky, cyklické výdavky, diskrečné príjmové opatrenia a jednorazové opatrenia. V scenári „súladu s Paktom stability a rastu“ sa predpokladá, že členské štáty, ktoré ešte nedosahujú svoj strednodobý cieľ, sa riadia úplnou fiškálnou úpravou podľa odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2019. V scenári „súladu s Paktom stability a rastu a využitia fiškálneho priestoru (prognóza KOM)“ sa predpokladá, že Nemecko a Holandsko v roku 2020 využijú časť svojho fiškálneho priestoru (zvýšenie štrukturálneho salda o 0,6 % HDP v prípade Nemecka a o 0,4 % HDP v prípade Holandska), a to v súlade s prognózou Komisie z jesene 2019.

Graf IV.6c: Zámery fiškálnej politiky – štrukturálne saldo, primárne štrukturálne saldo a fiškálne úsilie na základe metodiky referenčnej hodnoty pre výdavky (prognóza Komisie z jesene 2019)

Tabuľka IV.6: Strednodobé rozpočtové ciele (SRC) vytýčené v programoch stability na rok 2019 a minimálne referenčné hodnoty na rok 2020

Graf IV.7a: Pozícia členských štátov vo vzťahu k ich strednodobým rozpočtovým cieľom na rok 2020 podľa prognózy Komisie z jesene 2019 (v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP) 4

Graf IV.7b: Pozícia členských štátov vo vzťahu k ich strednodobým rozpočtovým cieľom na rok 2020 podľa návrhov rozpočtových plánov na rok 2020 (v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP)

Tabuľka IV.7: Pomer dlhu k HDP (v % HDP) podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Graf IV.8: Vývoj verejného dlhu vo vybraných členských štátoch v rokoch 2018 až 2020 podľa návrhov rozpočtových plánov (NRP) a podľa prognózy Komisie z jesene 2019

Graf IV.9: Hlavné dôvody zmeny hrubého dlhu medzi rokmi 2019 a 2020 (v percentuálnych bodoch HDP) na základe návrhov rozpočtových plánov (NRP)

Graf IV.10: Hrubý dlh (v percentuálnych bodoch HDP) v porovnaní so zmenou štrukturálneho salda (v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP) v roku 2020 podľa prognózy Komisie z jesene 2019

Poznámka: veľkosť bublín odzrkadľuje nominálny HDP členských štátov.

Graf IV.11: Saldo bežného účtu (v % HDP) v porovnaní so zmenou štrukturálneho salda (v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP) v roku 2020

Poznámka: fiškálna expanzia (konsolidácia) je uvedená s kladným (záporným) znamienkom. Farby vyjadrujú odklon od strednodobého cieľa v roku 2020: červená zodpovedá krajinám, ktoré sú viac ako 50 bázických bodov pod úrovňou svojho strednodobého cieľa; žltá krajinám, ktoré sú menej ako 50 bázických bodov pod úrovňou svojho strednodobého cieľa; zelená krajinám, ktoré sú nad úrovňou svojho strednodobého cieľa. V záujme lepšej čitateľnosti nie je v žiadnom grafe uvedený Cyprus.

Tabuľka IV.8: Štruktúra fiškálnej konsolidácie v rokoch 2019 a 2020 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2019 (KOM)

Graf IV.12: Predpokladané zmeny v pomeroch výdavkov k HDP očistených od cyklických vplyvov (v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP) v návrhoch rozpočtových plánov (NRP) na rok 2020 a v prognóze Komisie z jesene 2019 (KOM)

Graf IV.13: Predpokladané zmeny v hlavných druhoch výdavkov (v percentuálnych bodoch HDP) v roku 2020: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2019 (KOM)

Poznámka: graf znázorňuje príspevky hlavných zložiek výdavkov k predpokladaným zmenám v pomeroch výdavkov k HDP.

Graf IV.14: Diskrečné príjmové opatrenia a ďalšie zmeny v pomere príjmov (v percentuálnych bodoch HDP) v roku 2020: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2019 (KOM)

Graf IV.15: Predpokladané zmeny v hlavných druhoch daňových príjmov (v percentuálnych bodoch HDP) v roku 2020: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2019 (KOM)

Poznámka: graf znázorňuje príspevky hlavných zložiek príjmov k predpokladaným zmenám v pomeroch príjmov k HDP.

Tabuľka IV.9: Krátkodobá elasticita, z ktorej vychádzajú prognózy príjmov na rok 2020: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2019 (KOM) a s údajmi OECD

Poznámka: pri porovnávaní elasticity vyplývajúcej z návrhov rozpočtových plánov a z prognózy Komisie na jednej strane a elasticity podľa OECD na strane druhej treba postupovať obozretne. Zatiaľ čo v prvom prípade ide o čistú elasticitu vzhľadom na rast HDP, v druhom prípade je elasticita v prísnom slova zmysle vypočítaná vzhľadom na produkčnú medzeru. Rozdiely sú vo všeobecnosti zanedbateľné.

Tabuľka IV.10: Ukazovatele udržateľnosti na základe prognózy Komisie z jesene 2019

Poznámka: vo všeobecnosti na základe metodiky použitej v správe Európskej komisie o fiškálnej udržateľnosti z roku 2018 a v dokumente o sledovaní udržateľnosti dlhu s názvom Debt Sustainability Monitor 2017. V porovnaní s predchádzajúcimi správami sa revidoval len predpoklad úrokovej sadzby s použitím trhových očakávaní na stanovenie cieľov T + 10. Tieto aktualizované výsledky, založené na prognóze Európskej komisie z jesene 2019, budú zahrnuté v nadchádzajúcom dokumente Debt Sustainability Monitor 2019. Vzhľadom na jedinečné zloženie gréckeho verejného dlhu a opatrenia na odpustenie dlhu, ktoré prijala Euroskupina v júni 2018, je analýza gréckeho verejného dlhu a fiškálna udržateľnosť založená na predpokladoch špecifických pre túto krajinu (ďalšie podrobnosti pozri v správe o fiškálnej udržateľnosti 2018, rámček 3.3). Z tohto dôvodu výsledky nie sú uvedené v tejto tabuľke horizontálneho posúdenia založenej na spoločných predpokladoch a metodikách.

Graf IV.16: Vývoj diferenciálu úrokových sadzieb a rastu

Zdroj: Jeseň 2019 AMECO v prípade údajov za roky 1999 – 2019 (stĺpce) a Escolano et al. (2017) v prípade údajov za roky 1966 – 2010 (riadky).

Poznámka: v grafe je znázornený rozdiel medzi priemernou nominálnou úrokovou sadzbou účtovanou za verejný dlh a nominálnou mierou rastu HDP. Podobný diagram sa objavil v hospodárskom bulletine ECB, číslo 2/2019.

(1)

     Metodické predpoklady, z ktorých vychádza hospodárska prognóza Komisie z jesene 2019, sú k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/forecasts_en.htm .

(2)

     Dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/eurostat/documents/1015035/2041337/FT-Eurostat-Decision-9-July-2009-3--final-.pdf .

(3)

     V súlade s rozhodnutím Eurostatu z 27. januára 2011 o štatistickom zaznamenávaní operácií ENFS, ktoré je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/5034386/2-27012011-AP-EN.PDF .

(4)

   V týchto grafoch sa uvádzajú rozdiely medzi predpokladanými štrukturálnymi saldami a strednodobými rozpočtovými cieľmi pre jednotlivé členské štáty. Nezohľadňujú sa v nich uplatniteľné úľavy v rámci flexibility.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 11. 2019

COM(2019) 900 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE

o návrhoch rozpočtových plánov na rok 2020: Celkové posúdenie

I. Úvod

V právnych predpisoch EÚ sa požaduje, aby členské štáty eurozóny predložili Komisii do 15. októbra návrhy rozpočtových plánov na nasledujúci rok s cieľom zlepšiť koordináciu vnútroštátnych fiškálnych politík v hospodárskej a menovej únii 1 .

Tieto plány sú zhrnutím návrhov rozpočtov, ktoré vlády predkladajú národným parlamentom. Komisia ku každému plánu poskytuje stanovisko, v ktorom posudzuje, či je plán v súlade s povinnosťami daného členského štátu eurozóny podľa Paktu stability a rastu.

Komisia musí takisto poskytnúť celkové posúdenie rozpočtovej situácie a vyhliadok pre eurozónu ako celok.

V súlade s ustanoveniami pravidiel pre vykonávanie balíka dvoch legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí 2 predložilo Rakúsko, Portugalsko a Španielsko návrhy rozpočtových plánov založené na scenároch nezmenenej politiky, keďže od konca septembra do prvej polovice novembra sa u nich uskutočnili voľby Aj Belgicko, kde stále prebieha proces formovania vlády, predložilo plán založený na scenári nezmenenej politiky. Očakáva sa, že tieto vlády predložia úplné návrhy rozpočtových plánov čo najskôr.

Stanoviská Komisie rešpektujú rozpočtové právomoci členských štátov eurozóny a zároveň poskytujú objektívne politické poradenstvo určené najmä vládam jednotlivých štátov a národným parlamentom s cieľom zjednodušiť posudzovanie súladu návrhov rozpočtov s fiškálnymi pravidlami EÚ. Hospodárska a rozpočtová politika je otázkou spoločného záujmu v rámci eurozóny.

V novembri 2018 Komisia predložila návrh odporúčania o hospodárskej politike eurozóny, ktoré Európska rada schválila 21. a 22. marca 2019 a Rada prijala 9. apríla 2019 3 . Komisia pri posudzovaní vychádzala z uvedeného odporúčania.

Týmto oznámením sa sleduje dvojaký cieľ. V prvom rade poskytuje celkový obraz rozpočtovej politiky na úrovni eurozóny, pričom vychádza z horizontálneho posúdenia návrhov rozpočtových plánov. Tento postup zodpovedá horizontálnemu posúdeniu programov stability, ktoré sa uskutočňuje na jar. Nezameriava sa však na strednodobé fiškálne plány, ale na plány na nasledujúci rok. V druhom rade poskytuje prehľad návrhov rozpočtových plánov na úrovni jednotlivých členských štátov eurozóny, pričom vysvetľuje prístup Komisie k ich posudzovaniu, najmä pokiaľ ide o súlad s dodržiavaním požiadaviek Paktu stability a rastu. Pri uvedenom posúdení sa zohľadňujú požiadavky týkajúce sa úrovne a dynamiky verejného dlhu, ako aj hospodárskych vyhliadok eurozóny.

II. Hlavné zistenia o eurozóne

Hospodársky výhľad podľa plánov členských štátov eurozóny a prognózy Komisie

Hoci je výhľad rastu eurozóny naďalej pozitívny, od jarného kola posúdení sa oslabil a rýchle oživenie rastu nie je pravdepodobné. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 sa očakáva, že rast celkového reálneho HDP v eurozóne sa spomalí z 1,9 % v roku 2018 na 1,1 % v roku 2019 pred tým, ako sa v roku 2020 nepatrne zvýši na 1,2 %. Údaje sú vo všeobecnosti podobné makroekonomickým predpokladom uvedeným v návrhoch rozpočtových plánov (tabuľka 1). Prognóza na rok 2019 bola v porovnaní s prognózou Komisie z jari 2019 revidovaná nadol o 0,1 percentuálneho bodu a v porovnaní s programami stability o 0,2 percentuálneho bodu. Prognóza na rok 2020 bola v porovnaní s prognózou z jari revidovaná nadol o 0,3 percentuálneho bodu, a to podľa obidvoch prognóz. Makroekonomické scenáre uvedené v návrhoch rozpočtových plánov sú vo všeobecnosti veľmi podobné prognózam Komisie pre jednotlivé členské štáty eurozóny, čiastočne aj preto, že od všetkých členských štátov sa požaduje, aby vo svojich návrhoch rozpočtových plánov vychádzali z nezávisle schválených alebo zostavených makroekonomických prognóz. Komisia predpokladá podstatne nižší rast, než sa uvádza v návrhoch rozpočtových plánov Nemecka a Grécka, a podstatne vyšší rast v prípade Írska, ktoré vo svojom návrhu rozpočtového plánu vychádzalo zo scenára neriadeného brexitu (príloha IV, tabuľka 1).

V súlade s očakávaným spomalením hospodárskeho rastu sa predpokladá, že súhrnná produkčná medzera eurozóny sa v roku 2019 zmenší a jej zmenšovanie bude pokračovať aj v roku 2020. Súhrnná kladná produkčná medzera sa má v rokoch 2019 a 2020 zmenšiť, a to na základe prognózy Komisie z jesene 2019 aj na základe (prepočítaných) návrhov rozpočtových plánov 4 . Predovšetkým sa očakáva, že okrem Grécka a Talianska bude mať v roku 2020 negatívnu produkčnú medzeru aj Belgicko a Nemecko.

Rast reálneho HDP v roku 2020 zostane vo všeobecnosti naďalej utlmený, zatiaľ čo neistota a riziká týkajúce sa výhľadu budú naďalej vysoké. Hoci stabilný výkon trhu práce napomohol udržať súkromnú spotrebu a domáci dopyt, rýchle oživenie rastu HDP nie je pravdepodobné. Očakáva sa zníženie príspevku domáceho dopytu k rastu, a to hlavne v dôsledku spomalenia rastu investícií. Hospodárstvo eurozóny súčasne čelí vysokej úrovni neistoty. Riziká horšieho než očakávaného vývoja týkajúce sa ústredného scenára naďalej prevládajú a sú charakterizované vysokou mierou vzájomnej prepojenosti, ktorá by mohla znásobiť ich vplyv na hospodárstvo, keby sa prejavili. Ďalšie zvyšovanie napätia v oblasti obchodu a geopolitiky a výraznejšie spomalenie v Číne, než sa očakávalo, by mohli oslabiť globálnu hospodársku činnosť, čo by malo negatívne dôsledky na eurozónu. Externé vplyvy oslabovania spracovateľského priemyslu by navyše mohli ďalej znížiť rast, zatiaľ čo neriadený brexit by mohol mať rušivý vplyv na hospodársku činnosť v EÚ.

Tabuľka 1: Prehľad súhrnných hospodárskych a rozpočtových ukazovateľov (EZ-19) na obdobie 2019 – 2020

Zdroj: Programy stability na rok 2019, návrhy rozpočtových plánov na rok 2020, prognóza Európskej komisie z jesene 2019.

Fiškálny výhľad podľa plánov a prognózy Komisie z jesene 2019

Očakáva sa, že súhrnný deficit eurozóny v roku 2019 zvráti svoj klesajúci trend z posledného obdobia a v roku 2020 sa ďalej zvýši. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 by sa mal celkový deficit eurozóny v roku 2019 zvýšiť na 0,8 % HDP (tabuľka 1). Ide o deficit, ktorý je nižší, než sa predpokladalo v prognóze Komisie z jari 2019 a v programoch stability na rok 2019, ale vyšší oproti predpokladom v návrhoch rozpočtových plánov. Vývoj v jednotlivých krajinách sa rôzni. V Belgicku, na Slovensku a vo Fínsku sa očakávajú vyššie deficity (v porovnaní s prognózou Komisie z jari 2019), zatiaľ čo v Nemecku, Írsku, Grécku, na Cypre, v Luxembursku, na Malte, v Holandsku a v Rakúsku sa očakávajú vyššie prebytky (príloha IV, tabuľka 2). Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 by sa mal súhrnný deficit eurozóny v roku 2020 zvýšiť na 0,9 % HDP. Mierne vyšší deficit v porovnaní s návrhmi rozpočtových plánov odráža najmä o niečo nižší rast, ktorý sa predpokladá v prognóze Komisie z jesene 2019 (príloha IV, graf 2). Uvedená úroveň zodpovedá prognóze Komisie z jari 2019, ale v porovnaní s programami stability na rok 2019 predstavuje zvýšenie (+0,4 % HDP) spôsobené vyššími očakávanými deficitmi v Belgicku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Lotyšsku, na Slovensku a vo Fínsku a nižšími očakávanými prebytkami v Nemecku, Írsku, Grécku, Litve, Holandsku, Portugalsku a Slovinsku. Išlo by o druhé zvýšenie súhrnného celkového deficitu eurozóny od roku 2009.

Po prvýkrát za mnoho rokov v súčasnosti žiadny členský štát eurozóny nepodlieha postupu pri nadmernom deficite. Podľa predpokladov referenčnú hodnotu 3 % stanovenú v zmluve prekročí v roku 2019 iba deficit Francúzska, a to len dočasne, v blízkosti referenčnej hodnoty a v dôsledku jednorazového vplyvu jediného opatrenia. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 Španielsko v roku 2018 napravilo svoj nadmerný deficit, pričom celkový deficit klesol na 2,5 % a očakáva sa jeho ďalší pokles (príloha IV, tabuľka 2). Očakáva sa, že Belgicko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko budú mať deficity nad úrovňou 2 % HDP. Podľa očakávania by deväť členských štátov eurozóny malo v rokoch 2019 a 2020 hospodáriť s prebytkom, pričom Litva a Portugalsko si udržia vyrovnanú pozíciu. Celkovo možno konštatovať, že podľa návrhov rozpočtových plánov a prognózy Komisie z jesene 2019 existujú medzi predpokladanými fiškálnymi saldami členských štátov eurozóny v roku 2020 len obmedzené rozdiely (príloha IV, grafy 1 a 2), hoci Komisia je pesimistickejšia najmä v prípade Slovenska, Španielska, Slovinska a Malty.

Súhrnné primárne saldo eurozóny, ku ktorému sa dospelo odpočítaním úrokových výdavkov od celkového salda, by sa malo v rokoch 2019 a 2020 zmenšiť, ale zostať v prebytku. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 a návrhov rozpočtových plánov sa súhrnné primárne saldo eurozóny zníži z 1 % HDP v roku 2018 na 0,9 % HDP v roku 2019, ako sa predpokladalo v programoch stability na rok 2019 (tabuľka 1). V roku 2019 by podľa očakávania mali mať negatívne primárne saldo iba Estónsko, Španielsko, Francúzsko a Fínsko (príloha IV, tabuľka 3). Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 a vo všeobecnosti aj podľa návrhov rozpočtových plánov by malo súhrnné primárne saldo eurozóny v roku 2020 klesnúť na 0,6 % HDP. K výraznému poklesu primárneho salda by malo v roku 2020 dôjsť v Belgicku, Nemecku, Grécku, na Cypre, v Luxembursku a Holandsku. Estónsko, Španielsko, Francúzsko a Fínsko budú mať pravdepodobne negatívne primárne saldo aj v roku 2020, podobne ako Belgicko. V oboch rokoch sú rozdiely medzi predpokladmi členských štátov eurozóny a Komisie celkovo obmedzené, hoci Komisia očakáva, že primárne saldo Španielska, Cypru, Slovinska a Slovenska bude v roku 2020 v porovnaní s návrhmi rozpočtových plánov nižšie o viac ako 0,4 percentuálneho bodu HDP.

Podľa návrhov rozpočtových plánov a prognózy Komisie zmena štrukturálneho primárneho salda poukazuje na mierne expanzívne zámery fiškálnej politiky eurozóny v roku 2019 aj v roku 2020 5 . Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 sa v roku 2019 očakáva zhoršenie štrukturálneho primárneho salda o 0,3 percentuálneho bodu potenciálneho HDP. To je v súlade s návrhmi rozpočtových plánov. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 a v súlade s návrhmi rozpočtových plánov sa v roku 2020 predpokladá ďalšie zhoršenie štrukturálneho primárneho salda o 0,4 percentuálneho bodu potenciálneho HDP (príloha IV, tabuľka 5) 6 . Návrhy rozpočtových plánov predstavujú výraznú revíziu programov stability na rok 2019, v ktorých sa predpokladá, že súhrnné štrukturálne primárne saldo eurozóny sa v roku 2020 stabilizuje. V návrhoch rozpočtových plánov sa očakáva, že štrukturálne primárne saldo Belgicka, Španielska, Talianska, Cypru, Luxemburska, Holandska a Fínska bude v porovnaní s programami stability na rok 2019 nižšie o viac ako 0,5 percentuálneho bodu potenciálneho HDP.

Očakáva sa, že medzi rokom 2019 a 2020 stúpne počet členských štátov eurozóny, ktoré dosiahnu alebo prekročia svoj strednodobý rozpočtový cieľ. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2019 prekročí sedem členských štátov eurozóny (Nemecko, Grécko, Cyprus, Luxembursko, Malta, Holandsko a Rakúsko) (príloha IV, tabuľka 6). Predpokladá sa, že všetky uvedené členské štáty svoj strednodobý rozpočtový cieľ dosiahnu alebo prekročia aj v roku 2020, hoci Nemecko, Cyprus, Luxembursko a Holandsko plánujú čiastočne využiť svoj fiškálny priestor (príloha IV, grafy 7a a 7b). Okrem toho sa očakáva, že strednodobé rozpočtové ciele dosiahnu v roku 2020 Írsko a Litva. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 však niekoľko členských štátov eurozóny v roku 2020 pravdepodobne za svojím strednodobým rozpočtovým cieľom značne zaostane, napríklad Španielsko (-3,2 percentuálneho bodu), Taliansko (-3 percentuálne body), Belgicko (-2,4 percentuálneho bodu) a Francúzsko (-2,2 percentuálneho bodu). (Príloha IV, tabuľka 6 a grafy 7a a 7b). Komisia predpokladá, že spomedzi členských štátov eurozóny, ktoré ešte nedosiahli svoj strednodobý rozpočtový cieľ, sa od neho Belgicko, Španielsko, Taliansko, Fínsko a Slovensko v roku 2020 ešte viac vzdialia 7 . Naopak Estónsko a Lotyšsko podľa očakávania uskutočnia isté úpravy, vďaka ktorým sa v roku 2020 priblížia k svojim strednodobým rozpočtovým cieľom, zatiaľ čo Francúzsko, Portugalsko a Slovinsko zostanú na nezmenených pozíciách.

Očakáva sa, že pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne bude v rokoch 2019 a 2020 pokračovať v klesajúcom trende. Tento pomer sa znižuje od roku 2014, kedy dosiahol najvyššiu hodnotu 94,5 % HDP. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 by mal v roku 2020 klesnúť na približne 85 %. Uvedený pomer je na podstatne nižšej úrovni ako v roku 2020 v Spojených štátoch (približne 114 %) a v Japonsku (približne 237 %). Prebiehajúce znižovanie súhrnného pomeru dlhu k HDP v eurozóne je spôsobené hlavne pozitívnym efektom snehovej gule, v ktorom sa odzrkadľuje predpoklad, že nominálne úrokové miery budú aj naďalej nižšie ako rast nominálneho HDP. Predpokladané primárne prebytky v rokoch 2019 a 2020 budú mať podľa očakávania takisto vplyv na znižovanie dlhu (príloha IV, graf 8). Naopak zosúladenie dlhu a deficitu 8 by malo v roku 2020 vyvolať mierny tlak na zvýšenie súhrnného pomeru dlhu k HDP. Pomer dlhu k HDP v eurozóne sa má podobne znížiť aj podľa návrhov rozpočtových plánov. V oboch rokoch sú plánované vyššie pomery dlhu k HDP ako v programoch stability na rok 2019, keďže v prípade Belgicka, Grécka, Talianska a Cypru došlo v rokoch 2019 a 2020 k výrazným revíziám smerom nahor (príloha IV, tabuľka 7) 9 .

Očakáva sa, že všetky členské štáty eurozóny s výnimkou Belgicka, Francúzska, Talianska a Fínska znížia medzi rokom 2019 a rokom 2020svoj pomer dlhu k HDP 10 . Očakáva sa, že roku 2020 budú z efektu snehovej gule, ktorý vedie k zníženiu dlhu, profitovať všetky členské štáty eurozóny okrem Talianska, a pozitívne primárne saldo bude mať podľa očakávania takisto vplyv na zníženie všade okrem Belgicka, Estónska, Francúzska a Fínska (príloha IV, graf 9). Rozdiely medzi odhadmi obsiahnutými v prognóze Komisie z jesene 2019 a návrhmi rozpočtových plánov nie sú zanedbateľné, ale v súhrne sa vzájomne prevažne neutralizujú, pričom Komisia predpokladá mierne vyššie pomery v prípade Grécka, Španielska, Talianska a Slovinska a mierne nižšie pomery a v prípade Belgicka, Nemecka, Írska, Cypru a Lotyšska (príloha IV, graf 8).

Podľa prognózy Komisie sa očakáva, že v roku 2020 bude pomer dlhu k HDP prekračovať 60 % v deviatich členských štátoch. Ide o najvyšší počet členských štátov eurozóny, ktoré dodržia prahovú hodnotu 60 % stanovenú v zmluve, od roku 2008. V prípade Grécka a Talianska sa očakáva, že budú mať pomery dlhu nad úrovňou 130 %. Portugalsko bude podľa očakávania naďalej znižovať svoj pomer dlhu k HDP pod 120 %, zatiaľ čo v prípade Belgicka sa predpokladá stabilizácia pomeru jeho dlhu tesne pod úrovňou 100 %. Pomer dlhu Francúzska a Španielska by sa mal v roku 2020 udržať tesne pod úrovňou 100 %. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 sa očakáva, že niektoré vysoko zadlžené členské štáty eurozóny vyvinú v roku 2020 zanedbateľné štrukturálne úsilie (Francúzsko a Portugalsko) alebo prikročia k expanzii (Belgicko, Grécko, Španielsko, Taliansko a Cyprus). Grécko 11 , Cyprus a Portugalsko si však zachovávajú vysoké primárne prebytky (príloha IV, tabuľka 3), vykazujú vysoké štrukturálne prebytky (alebo ako Portugalsko sú v blízkosti vyváženej pozície celkového salda) a v dôsledku toho sa ich dlh rýchlo znižuje. Naopak, podľa prognózy Komisie z jesene 2019 Belgicko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko vykazujú klesajúce alebo dokonca negatívne primárne saldo, z čoho vyplýva, že majú priestor na rýchlejšie znižovanie svojho dlhového zaťaženia (príloha IV, graf 10). Očakáva sa, že Taliansko sa v rokoch 2019 a 2020 odchýli od referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu, pričom sa pomer dlhu k HDP podľa prognózy zvýši na takmer 137 %. V menšej miere sa očakáva, že referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu ani v jednom z uvedených rokoch nedodrží ani Belgicko. Odkedy bol pre Francúzsko v roku 2017 a pre Španielsko v roku 2018 zrušený postup pri nadmernom deficite, podliehajú prechodnému dlhovému pravidlu, ktoré podľa predpokladov ani v jednom roku nedodržia. Naopak Grécko a Portugalsko podľa očakávania dodržia prechodné dlhové pravidlo v roku 2019 a referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu v roku 2020. Predpokladá sa, že aj Cyprus s výraznou rezervou dodrží referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu v roku 2019 aj v roku 2020.

Štruktúra fiškálnej úpravy

Predpokladané zvýšenie súhrnného štrukturálneho deficitu eurozóny v roku 2020 je spôsobené najmä poklesom pomeru príjmov k HDP očisteného od cyklických vplyvov. Zatiaľ čo celkové príjmy verejnej správy by mali v roku 2020 vzrásť o 2,4 % (podľa prognózy Komisie z jesene 2019), pomer príjmov k HDP očistený od cyklických vplyvov by mal zostať zhruba na nezmenenej úrovni 46,3 % potenciálneho HDP v roku 2019 a 46,2 % potenciálneho HDP v roku 2020 (tabuľka 1 a príloha IV, tabuľka 8). Hoci sa očakáva, že všetky druhy príjmov porastú pomalším tempom ako nominálny HDP, najväčší podiel na predpokladanom miernom poklese pomeru príjmov k HDP očisteného od cyklických vplyvov budú tvoriť priame dane a ostatné príjmy (príloha IV, graf 15). Je to aj vplyvom oznámených opatrení na strane príjmov, od ktorých sa očakáva, že v roku 2020 zvýšia celkový deficit o 0,1 % HDP (príloha IV, graf 14) 12 . V návrhoch rozpočtových plánov sa v roku 2020 počíta s podobným poklesom pomeru príjmov k HDP, ale pokiaľ ide o príjmy, očakáva sa, že budú rásť o niečo rýchlejšie – rast na úrovni 2,6 %.

Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 by malo dôjsť medzi rokmi 2019 a 2020 k poklesu pomeru výdavkov k HDP očisteného od cyklických vplyvov, čo by malo zodpovedať celkovému rastu výdavkov na úrovni 2,7 %. Očakáva sa, že pomer výdavkov k HDP očistený od cyklických vplyvov zostane medzi rokmi 2018 až 2020 vo všeobecnosti nezmenený, pričom v roku 2020 by sa mal podľa prognózy pohybovať na úrovni 47,3 % potenciálneho HDP (tabuľka 1). V návrhoch rozpočtových plánov sa medzi rokmi 2019 a 2020 počíta s podobným poklesom pomeru výdavkov k HDP očisteného od cyklických vplyvov, hoci sa očakáva, že celkové výdavky budú rásť v súlade s prognózou Komisie. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019, ako aj podľa návrhov rozpočtových plánov sa očakáva, že aj pomer primárnych výdavkov k HDP očistený od cyklických vplyvov zostane celkovo nezmenený (príloha IV, tabuľka 8), hoci za touto stabilitou sa skrývajú určité rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi eurozóny (príloha IV, graf 12). Vo viacerých z nich sa totiž v roku 2020 očakáva dosť výrazné zvýšenie ich pomeru primárnych výdavkov k HDP očisteného od cyklických vplyvov (Grécko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko a Holandsko), zatiaľ čo v iných by malo dôjsť k jeho výraznému poklesu (Estónsko, Francúzsko a Lotyšsko). Úrokové výdavky vyjadrené ako percentuálny podiel HDP by mali pokračovať v klesajúcom trende z posledného obdobia, pričom podľa prognózy Komisie z jesene 2019 sa medzi rokmi 2019 a 2020 očakáva pokles o 0,1 percentuálneho bodu. Implicitná úroková sadzba, z ktorej vychádza prognóza Komisie, by mala v roku 2020 v priemere klesnúť na úroveň 1,8 %, čo je o čosi viac, ako sa predpokladá v návrhoch rozpočtových plánov.

Posúdenie orientácie fiškálnej politiky v eurozóne

Zámery fiškálnej politiky by mali riadne zohľadňovať zámery menovej politiky, ktorá by mala zostať podľa očakávaní naďalej expanzívna. V septembri 2019 Európska centrálna banka oznámila nový balík akomodačných politických opatrení vrátane ďalšieho zníženia sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie na -0,50 % a opätovného začatia čistých nákupov aktív na neobmedzený čas. V kombinácii s usmerneniami Rady guvernérov Európskej centrálnej banky sa preto očakáva 13 , že menová politika zostane veľmi expanzívna aj v roku 2020 a neskôr. Zároveň však menová politika, ktorá v posledných rokoch niesla bremeno reflačného úsilia, čelí rastúcim negatívnym vedľajším účinkom, ako sú napr. nevyrovnané ceny aktív a obavy týkajúce sa finančného zdravia niektorých častí finančného sektora. Pokiaľ ide o fiškálnu politiku, Komisia v prognóze z jesene 2019 očakáva, ako už bolo uvedené vyššie, že v roku 2020 budú zámery fiškálnej politiky mierne expanzívne. Graf 1 znázorňuje spoločné smerovanie menovej a fiškálnej politiky na základe porovnania vývoja podmienok financovania (reálnej dlhodobej úrokovej sadzby) s ukazovateľom fiškálneho úsilia (na základe zmeny štrukturálneho primárneho salda).

Fiškálne pozície členských štátov z hľadiska zadlženia a udržateľnosti sú veľmi rozdielne. Na základe prognózy Komisie z jesene 2019 sa aktualizovalo posúdenie rizika v oblasti fiškálnej udržateľnosti (príloha IV, tabuľka 10). V uvedenom posúdení sa okrem iného zohľadňujú súčasné úrovne dlhu, súčasné primárne saldo a očakávané náklady spojené so starnutím obyvateľstva. Zatiaľ čo v krátkodobom horizonte ani jeden členský štát eurozóny nečelí rizikám ohrozujúcim fiškálnu udržateľnosť, zdá sa, že krátkodobá udržateľnosť talianskych verejných financií zostáva aj naďalej citlivá na zvyšovanie nákladov na vydávanie štátnych dlhopisov. Aj v prípade Francúzska a Španielska sa zistili krátkodobé fiškálne riziká. Tieto riziká zachytáva najmä hodnota fiškálneho podindexu S0, ktorá prekročila svoj kritický prah. Ukazovateľ S1 poukazuje na to, že Belgicko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko zjavne čelia aj naďalej vysokým strednodobým rizikám. Všetky tieto členské štáty eurozóny sa považujú za štáty, ktoré čelia vysokým rizikám, aj vtedy, keď sa zohľadnia dodatočné výsledky analýzy udržateľnosti dlhovej služby. Na základe tejto analýzy sa aj Portugalsko považuje za štát, ktorý čelí vysokým rizikám. Strednodobé posúdenie rizika sa zhoršilo aj v prípade Fínska a poukázalo na menší fiškálny priestor ako v minulom roku. V prípade Cypru sa fiškálny priestor od minulého roka zjavne zväčšil, no ešte stále čelí značným rizikám súvisiacim s podmienenými záväzkami.

Graf 1: Reálna dlhodobá úroková sadzba (%) a zmena štrukturálneho primárneho salda (vyjadrená v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP) v eurozóne

Očakáva sa, že zámery fiškálnej politiky eurozóny budú v roku 2020 mierne expanzívne (graf 1). V roku 2020 sa očakáva, že štrukturálne primárne rozpočtové saldo klesne približne o 0,4 percentuálneho bodu potenciálneho HDP, čo sa považuje za mierne expanzívny zámer fiškálnej politiky. Toto očakávanie potvrdzuje aj fiškálne úsilie založené na metodike referenčnej hodnoty pre výdavky, ktoré poukazuje na expanzívnejšie zámery fiškálnej politiky vo výške približne 0,5 percentuálneho bodu potenciálneho HDP (príloha IV, graf 6c) 14 .

Niektoré členské štáty eurozóny so širokým fiškálnym priestorom a veľkými prebytkami bežného účtu plánujú využiť časť svojho fiškálneho priestoru. V súlade s predošlými odporúčaniami Rady Holandsko a v menšej miere Nemecko plánujú vykonávať v roku 2020 expanzívne fiškálne politiky (príloha IV, graf 11). Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 však zároveň zostane časť ich fiškálneho priestoru nevyužitá. Tieto členské štáty eurozóny by mali byť vzhľadom na veľkosť svojho fiškálneho priestoru pripravené pokračovať v jeho využívaní.

Na druhej strane niektoré z tých členských štátov eurozóny, ktoré čelia najväčším problémom v oblasti udržateľnosti, neplánujú v roku 2020 žiadnu zmysluplnú fiškálnu úpravu (Francúzsko) ani fiškálnu expanziu (Belgicko, Španielsko a Taliansko) 15 (príloha IV, graf 10). Plánované fiškálne politiky Belgicka, Španielska, Francúzska a Talianska nezohľadňujú v dostatočnej miere ich štrukturálne deficity a výrazne expanzívne zámery menovej politiky. Podľa prognózy Komisie z jesene 2019 vykazujú tieto členské štáty eurozóny klesajúce alebo dokonca záporné primárne saldá, pričom ich dlh klesá len nepatrne alebo neklesá vôbec. Hoci tieto členské štáty eurozóny dosahujú isté úspory z dôvodu výnimočne nízkej miery rozdielu v raste úrokových sadzieb (príloha IV, graf 16), nemajú v úmysle tieto úspory využiť na zníženie historicky vysokej úrovne dlhu. Toto všetko je v rozpore s odporúčaním, podľa ktorého by sa mali obnoviť fiškálne rezervy. Obzvlášť viditeľný je mierny pokles primárneho prebytku v Taliansku v porovnaní s jeho mimoriadne vysokou úrovňou dlhu oproti iným krajinám eurozóny a vzhľadom na slabnúci „efekt snehovej gule“, ako aj neustále negatívne primárne saldo Francúzska (graf 2). Keby členské štáty eurozóny s vysokou úrovňou verejného dlhu viedli obozretné fiškálne politiky, mohli by vďaka tomu znížiť svoj pomer dlhu k HDP, obmedziť svoju zraniteľnosť voči otrasom a umožniť fungovanie automatických stabilizátorov v prípade hospodárskeho poklesu. Neschopnosť znížiť verejný dlh môže viesť k zvýšeniu rizika, že trhový tlak na krajiny s vysokým verejným dlhom v budúcnosti zosilnie, a to by mohlo mať negatívne externé vplyvy na trhy s verejnými dlhmi iných členských štátov eurozóny.

Fiškálne politiky zostávajú vo všeobecnosti aj naďalej nedostatočne diferencované, a to najmä vo vysoko zadlžených členských štátoch eurozóny. Ak by sa v plnej miere vykonali návrhy rozpočtových plánov, viedlo by to k celkovo neutrálnym až mierne expanzívnym zámerom fiškálnej politiky v eurozóne ako celku. Členské štáty eurozóny, ktoré disponujú fiškálnym priestorom, tento priestor aj využívajú. Tieto členské štáty by mali byť pripravené pokračovať v jeho ďalšom využívaní v závislosti od veľkosti svojho fiškálneho priestoru. Je znepokojujúce, že v krajinách, ktoré majú problémy v oblasti udržateľnosti, naďalej pretrváva nedostatočná konsolidácia aj napriek požiadavkám Paktu stability a rastu. Keby členské štáty eurozóny, ktoré nedosiahli svoje strednodobé rozpočtové ciele, dodržiavali Pakt stability a rastu a keby členské štáty eurozóny viedli expanzívnejšiu fiškálnu politiku (pozri graf 6a a 6b v prílohe IV), mohol by sa vďaka tomu lepšie vyvážiť celkový súbor politík v eurozóne, pričom by sa dalo lepšie rozlišovať medzi členskými štátmi eurozóny vzhľadom na ich dostupný fiškálny priestor.

Graf 2: Faktory zmeny hrubého dlhu medzi rokmi 1999 a 2018 (% HDP), príspevok primárneho salda a efekt snehovej gule v prípade vybraných členských štátov eurozóny

III. Prehľad návrhov rozpočtových plánov

Komisia sa vo svojich stanoviskách k návrhom rozpočtových plánov zameriava na súlad s Paktom stability a rastu, ako aj na súlad s odporúčaniami, ktoré boli na základe toho vydané. Keďže v súčasnosti všetky členské štáty podliehajú preventívnej časti Paktu stability a rastu, v stanoviskách Komisie sa posudzuje, či jednotlivé krajiny dodržiavajú strednodobé rozpočtové ciele alebo do akej miery sa k nim blížia a či dodržiavajú dlhové pravidlo. Týmto spôsobom sa overuje, či sú plány v súlade s Paktom stability a rastu a fiškálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny uvedenými v odporúčaniach Rady z 9. júla 2019.

Všetky členské štáty eurozóny včas predložili svoje návrhy rozpočtových plánov v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 s výnimkou Talianska, ktoré svoj návrh predložilo jeden deň po požadovanom dátume (t. j. 16. októbra). V súlade s ustanoveniami balíka dvoch legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí štyri krajiny predložili návrh rozpočtového plánu založený na nezmenenej politike. Rakúsko, Portugalsko a Španielsko predložili návrhy rozpočtových plánov založené na nezmenenej politike z dôvodu, že od konca septembra do prvej polovice novembra 2019 sa konajú vnútroštátne voľby. Aj Belgicko predložilo návrh rozpočtového plánu založený na nezmenenej politike, pretože v tejto krajine prebieha proces zostavovania vlády. Hneď, ako sa vlády ujmú funkcie, a v zásade aspoň jeden mesiac pred plánovaným prijatím návrhu zákona o rozpočte národným parlamentom sa orgány vyzývajú, aby predložili Komisii a Euroskupine aktualizovaný návrh rozpočtového plánu.

V prípade žiadneho návrhu rozpočtových plánov sa nezistilo osobitne závažné nedodržiavanie povinností stanovených v Pakte stability a rastu, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 473/2013. Niektoré z predložených návrhov rozpočtových plánov sú však znepokojujúce. Komisia konkrétne zaslala 14. októbra 2019 list Fínsku a 22. októbra 2019 listy Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku a Portugalsku, v ktorých tieto krajiny požiadala o ďalšie informácie, pričom zdôraznila niekoľko predbežných zistení v súvislosti s ich návrhmi rozpočtových plánov a v prípade Belgicka, Španielska a Portugalska zdôraznila, že je dôležité, aby predložili aktualizované návrhy rozpočtových plánov. Fínsko odpovedalo 16. októbra a Francúzsko a Taliansko 23. októbra 2019. Komisia vo svojom posúdení rozpočtového vývoja a rizík zohľadnila informácie, ktoré boli obsiahnuté v ich odpovediach.

V tabuľke 2 sú zhrnuté posúdenia návrhov rozpočtových plánov jednotlivých členských štátov podľa stanovísk Komisie prijatých 20. novembra 2019 spolu s posúdením pokroku dosiahnutého pri vykonávaní fiškálno-štrukturálnych reforiem. Tieto posúdenia vychádzajú z prognózy Komisie z jesene 2019. S cieľom uľahčiť porovnanie sú výsledky posúdenia plánov zhrnuté do troch všeobecných kategórií: Keďže v súčasnosti ani jeden z členských štátov nepodlieha postupu pri nadmernom deficite, pri posudzovaní súladu v roku 2020 sa pri všetkých členských štátoch zohľadňujú požiadavky preventívnej časti Paktu, najmä odporúčania Rady z 9. júla 2019:

·V súlade: podľa prognózy Komisie z jesene 2019 na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2020 s pravidlami Paktu stability a rastu nie je potrebné upraviť rozpočtové plány v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu.

·Vo všeobecnosti v súlade: podľa prognózy Komisie na rok 2020 sa očakáva, že návrh rozpočtového plánu zabezpečí všeobecný súlad s pravidlami Paktu stability a rastu.

V prognóze Komisie na rok 2020 sa predpokladá, že tieto členské štáty sa budú blížiť k svojmu strednodobému cieľu alebo sa budú do istej miery odchyľovať od požadovaného postupu úprav smerom k dosiahnutiu tohto cieľa. Keď sa členský štát blíži k svojmu strednodobému cieľu, ale referenčná hodnota pre výdavky súčasne poukazuje na riziko značnej odchýlky od požiadaviek, bude sa to musieť zohľadniť v budúcich posúdeniach, pokiaľ sa už nepredpokladá, že štrukturálne saldo bude po zohľadnení prípadných úľav blízko strednodobého cieľa. V prípade týchto členských štátov sa posudzuje splnenie dlhového kritéria.

·Riziko nesúladu: podľa prognózy Komisie na rok 2020 sa očakáva, že návrh rozpočtového plánu nezabezpečí súlad s pravidlami Paktu stability a rastu.

V prognóze Komisie na rok 2020 sa predpokladá značná odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od požadovaného postupu úprav smerom k jeho dosiahnutiu a/alebo nedodržanie prípadnej referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu.

Ani jeden členský štát nepožiadal v súvislosti s rokom 2020 o využitie dodatočnej flexibility na investície a štrukturálne reformy podľa „spoločne dohodnutej pozície k flexibilite v rámci Paktu stability a rastu“, ktorú schválila Rada 12. februára 2016.

Taliansko vo svojom návrhu rozpočtového plánu na rok 2020 uviedlo, že rozpočtový vplyv preventívneho plánu na obmedzenie hydrogeologických rizík bude v roku 2020 veľmi výrazný a mal by sa považovať za nezvyčajnú udalosť mimo kontroly vlády na účely článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97. Taliansko v tejto súvislosti požiadalo o dočasnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu vo výške 0,2 % HDP v roku 2020. Na jar 2021 Komisia vykoná na základe zistených údajov poskytnutých príslušnými orgánmi konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm.

Komisia po porade s členskými štátmi ďalej využívala kontrolný nástroj na kontrolu hodnovernosti, aby upozorňovala na prípady, v ktorých by sa mohli odhady produkčnej medzery podľa dohodnutej metodiky interpretovať ako hospodársky veľmi neisté. Komisia k problematike pristupuje rovnako ako v minulých kolách dohľadu. Podľa zistení kontrolného nástroja môžu byť produkčné medzery v roku 2019 veľmi neisté v prípade piatich členských štátov (Cyprus, Litva, Luxembursko, Slovinsko a Španielsko). Keďže sa očakáva, že Cyprus a Luxembursko zostanú nad svojím strednodobým cieľom, neistota týkajúca sa odhadu ich produkčnej medzery sa považuje za neistotu, ktorá nemá potenciálny vplyv na posúdenie súladu s požiadavkami preventívnej časti, a preto sa nevykonalo žiadne ďalšie posúdenie. Pokiaľ ide o Litvu, ak na jar 2020 bude naďalej pretrvávať vysoká neistota spojená s odhadom produkčnej medzery na rok 2019, Komisia vo svojom posúdení za rok 2019 vykoná hĺbkovú analýzu. V prípade Slovinska a Španielska sa posúdenie neistoty spojenej s odhadom produkčnej medzery uskutočnilo už na jar 2019. Vyplynulo z neho, že odhad produkčnej medzery vypočítaný na základe spoločnej metodiky bol veľmi neistý. Na základe toho sa v prípade Španielska stanovila v kontexte odporúčaní Rady z 9. júla 2019 nižšia požiadavka na maximálnu mieru rastu čistých primárnych verejných výdavkov vo výške 0,9 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,65 % HDP v roku 2020. V prípade Slovinska nebol zaznamenaný žiadny vplyv na požiadavku na rok 2020, podľa ktorej malo Slovinsko dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ. V posúdeniach z jesene 2019 sa potvrdzuje vysoký stupeň neistoty spojenej s odhadmi produkčnej medzery v prípade Slovinska a Španielska. Produkčná medzera, na ktorú poukázal nástroj na kontrolu hodnovernosti v prípade Slovinska, by v skutočnosti znamenala nižší štrukturálny deficit v roku 2020, vďaka čomu by sa Slovinsko priblížilo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu. To by poukazovalo na všeobecný súlad. V prípade, že sa to potvrdí, sa to však vzhľadom na veľkú nestálosť príslušných odhadov zohľadní len pri ex post posúdení súladu s požiadavkami preventívnej časti na jar 2021.

Komisia napokon predbežne posúdila, aký stupeň pokroku sa dosiahol pri uskutočňovaní fiškálno-štrukturálnych reforiem uvedených v odporúčaniach Rady 9. júla 2019. Posúdenia návrhov rozpočtových plánov sú zhrnuté do týchto piatich všeobecných kategórií: žiadny pokrok, obmedzený pokrok, určitý pokrok, značný pokrok a vyriešené v plnej miere. Vzhľadom na to, že od prijatia odporúčaní Rady v júli 2019 uplynulo len niekoľko mesiacov, väčšina členských štátov eurozóny dosiahla „obmedzený pokrok“, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré im boli adresované. Naopak, Nemecko, Taliansko, Lotyšsko, Litva a Holandsko dosiahli „určitý pokrok“ vo vykonávaní fiškálno-štrukturálnej časti odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2019. Nemecko a Holandsko prijali opatrenia, ktoré sa týkajú najmä investícií, zatiaľ čo Taliansko, Lotyšsko a Litva prijali opatrenia, ktoré väčšinou súvisia so zdaňovaním. Komplexný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny bude uvedený v správach o jednotlivých krajinách na rok 2020 a posúdený vzhľadom na odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2020, ktoré Rada prijme v roku 2020.

Tabuľka 2: Prehľad jednotlivých stanovísk Komisie k návrhom rozpočtových plánov

1    Komisia vydala 5. júna 2019 správu v súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ, v ktorej konštatovala, že analýza jej neumožnila s istotou dospieť k záveru, či bolo alebo nebolo dodržané dlhové kritérium.

2    Predložený návrh rozpočtového plánu vychádza z predpokladu nezmenenej politiky.

3    Postup pri nadmernom deficite bol v prípade Španielska 14. júna 2019 zrušený, keďže v roku 2018 sa deficit dostal pod úroveň 3 % HDP a podľa prognóz má v rokoch 2019 a 2020 zostať pod úrovňou 3 %. Na Španielsko sa preto v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu.

4    Komisia vydala 5. júna 2019 v súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ správu, v ktorej skonštatovala, že kritériá pre dlh a deficit, ktoré sú stanovené v zmluve, by sa mali považovať za dodržané.

5    Komisia vydala 5. júna 2019 v súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ správu, v ktorej skonštatovala, že dlhové kritérium by sa nemalo považovať za dodržané. V nadväznosti na aktualizované fiškálne plány Talianska z 1. júla 2019, ktoré viedli k fiškálnej oprave na rok 2019, Komisia vydala oznámenie a v júli 2019 poslala talianskym orgánom list, v ktorom dospela k záveru, že prijatý balík opatrení nepostačuje na to, aby sa voči Taliansku v danej fáze nezačal postup pri nadmernom deficite vzhľadom na nedodržanie dlhového kritéria v roku 2018.

6    Po zrušení postupu pri nadmernom deficite 19. septembra 2017 a dokončení programu na podporu stability v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu 20. augusta 2018 podliehalo Grécko preventívnej časti Paktu stability a rastu a malo by si zachovať zdravú fiškálnu pozíciu, ktorá zaisťuje dodržanie cieľa primárneho prebytku stanoveného rozhodnutím (EÚ) 2017/1226 z 30. júna 2017 na úrovni 3,5 % HDP na rok 2018 a v strednodobej perspektíve. Keďže Grécko bolo v priebehu programu oslobodené od predkladania aktualizovaných programov stability, grécke orgány nestanovili strednodobý rozpočtový cieľ na roky 2018 a 2019. Grécko stanovilo svoj strednodobý cieľ vo výške 0,25 % HDP na roky 2020 – 2022 v programe stability na rok 2019.

7    Pokrok dosiahnutý pri vykonávaní fiškálno-štrukturálnej časti odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2019 sa monitoruje prostredníctvom posilneného rámca dohľadu.

8    Komisia vydala 5. júna 2019 v súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ správu, v ktorej skonštatovala, že by sa nemali prijať ďalšie kroky vedúce k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu.

(1)

     Ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 473/2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne.

(2)

     Pozri pravidlá pre vykonávanie balíka dvoch legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí:

http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/coc/2014-11- 07_ two_pack_coc_amended_en.pdf  

(3)

   Odporúčanie Rady z 9. apríla 2019, Ú. v. EÚ C 136, 12.4.2019, s. 1.

(4)

     Komisia prepočítava produkčnú medzeru uvedenú v návrhoch rozpočtových plánov na základe informácií poskytnutých v plánoch, pričom používa spoločne dohodnutú metodiku.

(5)

     Štrukturálne primárne saldo je štrukturálne saldo očistené od úrokových výdavkov. Ročná zmena tohto ukazovateľa je najjednoduchším a najštandardnejším meradlom fiškálnej politiky.

(6)

   Zámery fiškálnej politiky by sa mohli vyjadriť aj pomocou dvoch ukazovateľov používaných v rámci fiškálneho dohľadu. Ak sa zámery fiškálnej politiky merajú zmenou štrukturálneho salda, ktorá je ovplyvnená neočakávanými príjmami z nižších úrokových výdavkov, budú v roku 2020 v eurozóne podľa prognózy Komisie z jesene 2019 vo všeobecnosti neutrálne na úrovni približne 0,2 percentuálneho bodu potenciálneho HDP. Na základe prognózy Komisie z jesene 2019 mierne expanzívne zámery fiškálnej politiky odhadované na základe zmeny štrukturálneho salda potvrdzuje fiškálne úsilie merané podľa metodiky referenčnej hodnoty pre výdavky, ktorá nie je skreslená nižšími úrokovými výdavkami (a neočakávanými príjmami) a ktorá predvída v roku 2020 miernu expanziu na úrovni približne 0,5 percentuálneho bodu potenciálneho HDP.

(7)

   Treba poznamenať, že Fínsko a Slovensko si podľa očakávaní udržia pomer dlhu k HDP pod úrovňou 60 %.

(8)

   Zosúladenie dlhu a deficitu zabezpečuje súlad medzi čistými pôžičkami (tok) a zmenou objemu hrubého dlhu. Zahŕňa to akumuláciu finančných aktív, zmeny v hodnote dlhu denominovaného v cudzej mene a zostávajúce štatistické úpravy.

(9)

   V niektorých prípadoch sa vo vyšších pomeroch dlhu odzrkadľuje revízia údajov z minulosti.

(10)

     Treba pripomenúť, že podľa očakávania by Fínsko malo udržať pomer dlhu k HDP pod úrovňou 60 %.

(11)

   Grécko sa zaviazalo, že zachová zdravú fiškálnu pozíciu, ktorá zaisťuje dodržanie cieľa primárneho prebytku stanoveného rozhodnutím (EÚ) 2017/1226 z 30. júna 2017 na úrovni 3,5 % HDP na rok 2018 a v strednodobom horizonte. Komisia monitoruje dodržiavanie tohto cieľa v správach o sprísnenom dohľade vydávaných každý štvrťrok.

(12)

     Celková elasticita pomeru príjmov k HDP sa v plánoch aj v prognóze Komisie z jesene 2019 pohybuje približne na úrovni 0,9, zatiaľ čo štandardná elasticita pomeru príjmov k produkčnej medzere je na úrovni 1.

(13)

     Rada guvernérov v súčasnosti očakáva, že kľúčové úrokové sadzby zostanú na svojej súčasnej alebo nižšej úrovni, kým sa vývoj inflácie v prognózovanom období výhľadovo výrazne nepriblíži k úrovni, ktorá bude dostatočne blízko k 2 %, ale túto úroveň nepresiahne, a kým sa toto približovanie trvalo nepremietne do súvisiacej dynamiky inflácie. Okrem toho sa očakáva, že krátko pred tým, ako dôjde k prvému zvýšeniu úrokovej sadzby, sa ukončia čisté nákupy aktív.

(14)

   Naopak, zmena štrukturálneho salda (ktorá je popri referenčnej hodnote pre výdavky ďalším ukazovateľom používaným pri fiškálnom dohľade) poukazuje len na všeobecne neutrálne zámery fiškálnej politiky vo výške približne 0,2 % percentuálneho bodu potenciálneho HDP. Tento nižší odhad vyplýva z neočakávaných príjmov, ktoré mechanicky zlepšujú zmenu štrukturálneho salda. Fiškálne úsilie založené na štrukturálnom primárnom salde je v tomto smere dôležitým meradlom diskrečných rozhodnutí vlády v oblasti fiškálnej politiky, keďže na rozdiel od štrukturálneho salda naň nemajú vplyv aktuálne úspory na úrokových výdavkoch.

(15)

     Treba pripomenúť, že fiškálne plány Belgicka a Španielska sú založené na návrhoch rozpočtových plánov založených na nezmenenej politike.