52019DC0520

(4)Rakúsko 24. apríla 2019 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2019 a svoj program stability na rok 2019. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi týmito programami sa obidva programy posudzovali súčasne.

(5)Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na roky 2014 – 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 3 , platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí 4 .

(6)Rakúsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2019 očakáva zlepšenie celkového salda z prebytku vo výške 0,1 % HDP v roku 2018 na prebytok vo výške 0,3 % HDP v roku 2019 a jeho postupné zníženie na vyrovnanú rozpočtovú pozíciu v roku 2023. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda 5 sa počas celého programového obdobia naďalej prekračuje strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP sa postupne zníži zo 73,8 % HDP v roku 2018 na 59,8 % HDP v roku 2023. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je optimistický. Zdá sa, že riziká ohrozujúce strednodobé rozpočtové plánovanie sú mierne a týkajú sa najmä oznámenej realizácie úspor nákladov vo verejnej správe, ktoré sa majú využiť na financovanie plánovanej reformy dane z príjmov fyzických a právnických osôb.

(7)Rada 13. júla 2018 odporučila Rakúsku, aby dosiahlo strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2019, po zohľadnení úľavy súvisiacej s mimoriadnymi udalosťami, pre ktoré je udelená dočasná odchýlka. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov 6 vo výške 2,9 %, čo zodpovedá zlepšeniu štrukturálneho salda o 0,3 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2019 sa predpokladá, že štrukturálne saldo sa zlepší z –0,1 % HDP v roku 2019 na 0,0 % HDP v roku 2020, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rakúsko podľa prognózy dodrží dlhové pravidlo v roku 2019 aj 2020. Rada celkovo zastáva názor, že Rakúsko podľa predpokladov v rokoch 2019 a 2020 dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(8)Rakúsko čelí v dlhodobom horizonte stredne vysokým rizikám fiškálnej udržateľnosti. Tieto riziká sú dôsledkom plánovaného zvýšenia verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť a dôchodky. Hoci pokrytie služieb zdravotnej starostlivosti je v Rakúsku vo všeobecnosti vysoké, predpokladá sa, že verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť sa do roku 2070 zvýšia o 1,3 percentuálneho bodu na 8,3 % HDP, čo je viac než priemer EÚ na úrovni 0,9 percentuálneho bodu. Predpokladá sa, že verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť sa do roku 2070 zdvojnásobia z 1,9 % na 3,8 % HDP. Otázka udržateľnosti sa začala riešiť zavedením výdavkových stropov zákonom o finančnom vyrovnávaní z roku 2017 a reformou zameranou na primárnu zdravotnú starostlivosť s cieľom znížiť nadmerné využívanie nemocničného sektora. Nedávno prijatý zákon o organizácii sociálneho zabezpečenia môže viesť k úsporám v oblasti nákladov na riadenie a administratívu, prinesie však počiatočné náklady. Účinnejším verejným obstarávaním (napr. zadávaním zákaziek s pôsobnosťou v celej EÚ, využívaním iných kritérií než cena pri vyhodnocovaní ponúk a cezhraničným hromadným obstarávaním) a širším využívaním riešení elektronického zdravotníctva by sa ešte viac zvýšila kvalita a nákladová efektívnosť. V oblasti dlhodobej starostlivosti sa očakáva, že nedávnymi politickými opatreniami, ako je rozhodnutie zrušiť povinnosť pacientov využívať na financovanie dlhodobej nemocničnej starostlivosti vlastné súkromné aktíva, sa výdavky skôr zvýšia než obmedzia.

(9)Výdavky na dôchodky by mali dosiahnuť vrchol v roku 2036 na úrovni 1,2 percentuálneho bodu HDP nad referenčným bodom z roku 2016. Minulé reformy úspešne poskytli stimuly na neskorší odchod do dôchodku (skutočný vek odchodu z trhu práce vzrástol v rokoch 2014 až 2017 podľa odhadov o 1,5 roka v prípade mužov a o 1 rok v prípade žien). Odstránenie rozdielu medzi zákonným a skutočným vekom odchodu do dôchodku zostáva aj naďalej výzvou, pričom by sa mal presadzovať dlhší pracovný život. Vzhľadom na starnúcu spoločnosť by úprava minimálneho veku pre predčasný a zákonný odchod do dôchodku navyše pomohla účinnejšie zlepšiť dlhodobú udržateľnosť. Zavedením automatického prepojenia medzi zákonným vekom odchodu do dôchodku a nárastom strednej dĺžky života by sa v budúcnosti mohli znížiť verejné výdavky na dôchodky. Odhaduje sa, že by išlo o zníženie o 2,4 percentuálneho bodu HDP v období 2016 – 2070, čím by sa vykompenzovalo zvýšenie v dôsledku nezmenenej politiky.

(10)Fiškálny federalizmus Rakúska vedie k významnému nepomeru medzi úlohami v oblasti výdavkov a vytvárania príjmov na nižšej ako celoštátnej úrovni. Namiesto daňovej autonómie sa rozpočty na nižšej ako celoštátnej úrovni financujú na základe zložitého systému rozdelenia daní a transferov medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. To oslabuje fiškálnu transparentnosť, ako aj politickú zodpovednosť, a poskytuje málo stimulov pre efektívne verejné výdavky. Zákonom o fiškálnych vzťahoch medzi subjektmi verejnej správy z roku 2017 sa zaviedol celý rad zmien s cieľom zefektívniť fiškálne vzťahy medzi rôznymi úrovňami verejnej správy. Zmeny zahŕňajú zjednodušenie rozdelenia spoločných daní, pridelenie vlastného zdroja príjmov spolkovým krajinám (Länder) a dohodnutie ďalších reforiem zameraných na transparentnejšie rozdelenie legislatívnych a výkonných právomocí medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Pokiaľ ide o poslednú uvedenú zmenu, prvým krokom smerom k oddeleným právomociam je balíček zameraný na objasnenie rozdelenia kompetencií (Kompetenzbereinigungspaket), keďže sa v ňom nanovo presúvajú spoločné politické oblasti buď (výlučne) na federálnu úroveň, alebo na úroveň spolkových krajín (Länder), a obmedzujú sa ním práva na vzájomné schvaľovanie. Zákon sa však týka len obmedzeného počtu oblastí politiky.

(11)Daňová štruktúra Rakúska sa vyznačuje vysokým zaťažením práce (dane zo mzdy a príspevky na sociálne zabezpečenie). Ak daňové pásma nebudú indexovo viazané na infláciu, zaťaženie sa bude časom zvyšovať. Podiel zdaňovania práce na celkových daňových príjmoch dosiahol v roku 2017 úroveň 55,3 % a bol jedným z najvyšších v EÚ (priemer: 49,7 %). Nedávne reformy, ako napríklad zníženie výšky príspevkov na sociálne zabezpečenie pre osoby s nízkymi príjmami a zamestnávateľov a daňová úľava pre pracujúcich rodičov vo forme nového bonusu „Family Bonus plus“, pomohli znížiť daňovo-odvodové zaťaženie. Naďalej existuje priestor na presuny v rámci daňového mixu smerom k zdrojom, ktoré viac podporujú inkluzívny a udržateľný rast. Za pomerne priaznivé pre rast a progresívne sa považujú najmä periodické dane z nehnuteľností, keďže osoby s vyššími príjmami pravdepodobne vlastnia viac nehnuteľného majetku. V dôsledku značne neaktuálneho základu dane však príjmy z periodických daní z nehnuteľností v Rakúsku zostávajú nízke a výrazne pod priemerom EÚ. Precenenie základu dane by pomohlo vytvárať viac príjmov a riešiť otázky spravodlivosti, ktoré vznikajú, keď sa hodnota pozemkov/nehnuteľností oddelí od trhových cien. Spravodlivejší daňový systém by sa mohol docieliť aj účinnými, dobre navrhnutými daňami z majetku, najmä vzhľadom na výraznú majetkovú nerovnosť v Rakúsku a pri absencii dane z dedičstva a z darovania. Napokon, environmentálne dane pomáhajú internalizovať negatívne externé vplyvy využívania zdrojov a znečisťujúcich činností týkajúce sa zdravia a klímy. V tejto súvislosti by sa malo prehodnotiť preferenčné daňové zaobchádzanie, ktoré sa na takéto činnosti v súčasnosti uplatňuje.

(12)Situácia na trhu práce sa zlepšuje. Produktivitu a dlhodobý rast však brzdí nevyužitý potenciál ľudského kapitálu, pričom zmeny sú potrebné najmä v prípade žien, nízkokvalifikovaných pracovníkov, starších pracovníkov a ľudí s migrantským pôvodom. Napriek celkovo vysokej miere zamestnanosti žien (71,7 % v Rakúsku v porovnaní so 67,4 % v EÚ v roku 2018) zostáva počet žien zamestnaných na plný pracovný čas pomerne nízky. Zamestnanosť žien na kratší pracovný čas je vysoko nad priemerom EÚ (47,6 % v Rakúsku v porovnaní s 30,8 % v EÚ v roku 2018) a súvisí predovšetkým s nedostatkom zariadení starostlivosti o deti a s vysokým podielom žien, ktoré vykonávajú nezaplatené úlohy v oblasti starostlivosti. Súčasný model poskytovania služieb starostlivosti o deti a dovoleniek z rodinných dôvodov neprispieva dostatočnou mierou k rovnosti príležitostí pre mužov a ženy na trhu práce. Ďalšie investície do cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti a celodenných škôl by pomohli zvýšiť počet žien pracujúcich na plný pracovný čas, lepšie využiť potenciál žien na trhu práce a zlepšiť produktivitu a dlhodobý inkluzívny rast. Zamestnávaním žien na kratší pracovný čas možno vysvetliť aj významný podiel neupraveného rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je stále viditeľne nad priemerom EÚ (19,9 % v Rakúsku v porovnaní so 16,0 % v EÚ v roku 2017). Ďalšími významnými príčinami tohto rozdielu sú nadmerné zastúpenie žien v sektoroch s nízkou mzdou, segregácia súvisiaca s výberom vzdelávania, nedostatočné zastúpenie žien na manažérskych a riadiacich pozíciách, ako aj prerušenia kariéry. Výrazné rozdiely v dôchodkových príjmoch medzi mužmi a ženami (40,5 % v Rakúsku v porovnaní s 35,2 % v EÚ v roku 2017) sú do veľkej miery výsledkom týchto rodovo špecifických príjmových nerovností, ktoré vznikajú počas pracovného života. Okrem toho, na osoby v pracovnom pomere malého rozsahu, väčšinu ktorých tvoria ženy, sa nevzťahujú dávky v nezamestnanosti. Vysoká miera nezamestnanosti medzi nízkokvalifikovanými osobami poukazuje na nevyužitý potenciál na trhu práce. Viac ako 44 % všetkých nezamestnaných ukončilo len základnú školskú dochádzku (po nižšiu strednú školu, Pflichtschule). Aktívne politiky trhu práce, ktoré podporujú viac ľudí v tom, aby pracovali alebo si hľadali zamestnanie, vrátane príležitostí na celoživotné vzdelávanie, majú aj naďalej rozhodujúci význam pre využitie pracovného potenciálu pracovníkov s migrantským pôvodom a nízkokvalifikovaných dospelých osôb. Tradične intenzívne zapájanie sociálnych partnerov do rozhodovacieho procesu v rámci týchto politík bolo sťažené.

(13)Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily poukazuje na potrebu viac investovať do všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy. Výsledky vzdelávania znevýhodnených žiakov sa nezlepšili. Pretrváva veľký rozdiel v študijných výsledkoch medzi študentmi s migrantským pôvodom a ostatnými študentmi. Z celoštátneho testovania v roku 2016 vyplynulo, že úroveň základných zručností je problémom, keďže približne štvrtina žiakov 8. ročníka nespĺňa vzdelávacie normy pre nemecký jazyk alebo ich spĺňa len čiastočne. Výsledky žiakov so slabším sociálno-ekonomickým zázemím a/alebo s migrantským pôvodom v celoštátnom testovaní sa takmer nezlepšili. Nedávne medzinárodné testy takisto potvrdili zväčšujúci sa rozdiel v čítaní v prípade žiakov so slabším sociálno-ekonomickým zázemím alebo s migrantským pôvodom. V rámci Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov dosahujú žiaci, ktorí sú rodení Rakúšania, lepšie výsledky než prvá generácia migrantov o úroveň, ktorá zodpovedá takmer trom rokom školskej dochádzky. Nedávne reformy v oblasti vzdelávania čiastočne maria predchádzajúce reformné úsilie a nie sú v súlade s osvedčenými postupmi EÚ a OECD. V tejto súvislosti sa spomalilo rozširovanie celodennej školskej dochádzky a zintenzívnilo sa združovanie žiakov na základe ich výkonnosti v rámci tried (tracking) a škôl (streaming) na všeobecných školách. Na riešenie problému nerovnakých výsledkov v oblasti vzdelávania v dôsledku sociálno-ekonomického zázemia alebo migrantského pôvodu sú potrebné investície. Hoci Rakúsko v EÚ dosahuje nadpriemerné výsledky, pokiaľ ide o digitálne zručnosti jeho občanov, za najlepšími krajinami zaostáva. Nedostatok kvalifikovaných IT pracovníkov v hospodárstve narastá, keďže rastúci dopyt nie je pokrytý dostatočnou ponukou absolventov v oblasti výpočtovej techniky.

(14)Rakúsko je krajinou, ktorá vo veľkej miere investuje do výskumu a vývoja a má ambiciózne národné ciele. Vedecké a inovačné výstupy však nie sú na úrovni inovačných lídrov EÚ 7 . Zvýšenie investícií do výskumu a vývoja sa v plnej miere nepremieta do inovačných výstupov a rastu produktivity. Rakúsko dosahuje slabé výsledky najmä v oblasti zamestnanosti v rýchlo rastúcich inovačných firmách. Investície do výskumu a vývoja by boli účinnejšie, keby sa v plnej miere premietli do excelentnej vedy a prelomových inovácií. Na tento účel by sa malo umožniť viac lepších prepojení medzi vedou a podnikaním a mala by sa podporovať spolupráca v oblasti priorít inteligentnej špecializácie medzi rôznymi regiónmi a s inými krajinami. Ďalšie investície vrátane investícií do ekologických inovácií, inovačnej kapacity malých a stredných podnikov a doplnkových nehmotných aktív by okrem toho mohli viesť k významnému zvýšeniu produktivity a inovačným výstupom.

(15)Hoci Rakúsko dosahuje v celkovom pokroku v oblasti digitalizácie lepšie výsledky než priemer EÚ, nedosahuje úroveň „inovačných lídrov“ v EÚ. Týka sa to využívania digitálnych technológií, ale aj ich vývoja. Odvetvie informatiky a technológií je v Rakúsku pomerne malé a nevykazuje rovnaký rast ako podobné odvetvia v krajinách, ktoré sú „inovačnými lídrami“. Okrem toho chýba vo vidieckych oblastiach vysokorýchlostné pripojenie, čím sa prehlbujú rozdiely v oblasti digitalizácie a inovačných kapacít medzi regiónmi. Významné rozdiely existujú aj v oblasti digitálnej infraštruktúry na školách, napríklad pokiaľ ide o bezdrôtovú miestnu počítačovú sieť. Opätovné spustenie celkovej stratégie Rakúska v oblasti digitalizácie ponúka možnosť stanoviť ciele a ukazovatele, ako aj monitorovať pokrok v súvislosti s potrebnými verejnými a súkromnými investíciami do digitalizácie.

(16)Zvýšenie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov energie by posilnilo potenciál Rakúska v oblasti udržateľného rastu a pomohlo by splniť ciele krajiny v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Dostupné riešenia sa využívajú len sporadicky a verejné investície do výskumu a vývoja v oblasti životného prostredia a energetiky sú pod priemerom EÚ. Zlepšenie energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v malých a stredných podnikoch by prispelo k zníženiu spotreby energie. Investície do renovácií budov, výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľnej mobility by mohli byť pre rakúske hospodárstvo významným stimulom. Prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje celkovú stratégiu a zvýšenie miery investícií zo strany podnikov.

(17)Napriek nedávnemu nárastu spojenému s priaznivým hospodárskym prostredím sa Rakúsku zatiaľ nepodarilo oživiť rast celkovej produktivity faktorov a ukončiť desaťročie stagnácie tejto kľúčovej hnacej sily hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti. Páky na podporu rastu produktivity sa týkajú digitalizácie podnikov, rastu spoločností a hospodárskej súťaže v oblasti služieb. Zatiaľ čo väčšie podniky v Rakúsku prijímajú digitálne technológie a obchodné modely dobrým tempom, menšie podniky zaostávajú. Digitalizácia menších firiem vrátane mikropodnikov je obzvlášť dôležitá, keďže tvoria chrbtovú kosť rakúskeho hospodárstva. Značné využívanie programu „KMU Digital“ svedčí o dopyte a záujme malých a stredných podnikov, pokiaľ ide o poradenstvo v oblasti digitalizácie. Pomohlo by predĺženie a rozšírenie tohto programu, ako aj ďalšie zameranie politiky na digitalizáciu podnikov v rámci celkovej stratégie Rakúska v oblasti digitalizácie.

(18)Začínajúce a rozširujúce sa podniky v Rakúsku, a najmä vysokoinovačné spoločnosti, naďalej čelia štrukturálnym problémom. Rakúsko zaostáva za porovnateľnými krajinami EÚ, pokiaľ ide o zamestnanosť v rýchlo rastúcich inovačných firmách. To poukazuje na potrebu zlepšiť podmienky na rozširovanie inovačných podnikov, ktorému aj naďalej bránia faktory, ako je prostredie rizikového kapitálu, ktoré je menej rozvinuté a rôznorodé než v krajinách, ktoré sú „inovačnými lídrami“. Prekážkou je financovanie neskoršej fázy podnikania, napríklad vo forme rizikového kapitálu a prístupu k verejným kapitálovým trhom pre rozširujúce sa podniky. Novovytvorený segment malých a stredných podnikov na viedenskej burze cenných papierov je krok správnym smerom. Rýchlo rastúce spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri šírení nových technológií a obchodných modelov vrátane tých digitálnych, a tým aj pri zvyšovaní produktivity.

(19)V Rakúsku existujú značné prekážky prístupu na trh a reštriktívne pravidlá, pokiaľ ide o poskytovanie služieb pre podniky a výkon regulovaných povolaní. Patria k nim osobitné požiadavky na vlastníctvo podielov, rozsiahle vyhradené činnosti a medzidisciplinárne obmedzenia. Regulačné prekážky, najmä pokiaľ ide o každodennú prevádzku obchodov, prispievajú k relatívne slabému rozvoju rakúskeho maloobchodného sektora. Naliehavým problémom podnikov v Rakúsku zostáva vysoké administratívne zaťaženie. Dôležitými nástrojmi na zlepšenie podnikateľského prostredia je pokračujúce úsilie o zníženie zaťaženia a plánované prehodnotenie rakúskeho živnostenského zákona (Gewerbeordnung). Väčšia hospodárska súťaž v sektore služieb by pomohla riešiť problémy Rakúska aj v oblasti šírenia digitálnych technológií a obchodných modelov.

(20)Programovanie finančných prostriedkov EÚ na obdobie 2021 – 2027 by mohlo pomôcť riešiť niektoré z nedostatkov identifikovaných v odporúčaniach, a to najmä v oblastiach uvedených v prílohe D k správe o krajine 8 . Rakúsku by to umožnilo čo najlepšie využiť uvedené prostriedky v identifikovaných sektoroch, pričom by sa zohľadnili regionálne rozdiely.

(21)Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2019 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rakúska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2019. Zároveň posúdila program stability na rok 2019, národný program reforiem na rok 2019 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rakúsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rakúsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie. Odzrkadľuje sa v tom potreba posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(22)Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2019 a zastáva názor 9 , že Rakúsko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Rakúsko v rokoch 2019 a 2020 prijalo opatrenia s cieľom: