This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52019DC0236
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Review of progress on implementation of the EU green infrastructure strategy
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Preskúmanie pokroku vo vykonávaní stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Preskúmanie pokroku vo vykonávaní stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru
COM/2019/236 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 5. 2019
COM(2019) 236 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Preskúmanie pokroku vo vykonávaní stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru
{SWD(2019) 184 final}
1. Kontext a úvod
Zelená infraštruktúra je v stratégii EÚ pre zelenú infraštruktúru vymedzená ako „ strategicky plánovaná sieť prírodných a poloprírodných oblastí s inými environmentálnymi vlastnosťami, ktoré sú vytvorené a riadené tak, aby poskytovali široký rozsah ekosystémových služieb. Zahŕňa zelené miesta (alebo modré, ak ide o vodné ekosystémy) a ďalšie fyzikálne vlastnosti v suchozemských (vrátane pobrežných) a morských oblastiach. Na pevnine sa zelená infraštruktúra nachádza vo vidieckych a mestských oblastiach.“
Na rozdiel od jednoúčelovej sivej infraštruktúry zelené miesta s bohatou biodiverzitou môžu plniť množstvo veľmi užitočných funkcií, často súčasne a s veľmi nízkymi nákladmi v prospech ľudí, prírody a hospodárstva.
V EÚ zelená infraštruktúra zahŕňa sústavu Natura 2000, ktorá je jej základom, ako aj prírodné a poloprírodné miesta mimo sústavy Natura 2000, ako napr. parky, súkromné záhrady, živé ploty, nárazníkové zóny s vegetáciou pozdĺž riek alebo štrukturálne bohaté poľnohospodárske typy krajiny s určitými prvkami a postupmi a umelými prvkami, ako napr. zelené strechy, zelené steny alebo ekomosty a rybie prechody. Ročné prínosy ekosystémových služieb poskytovaných prostredníctvom samotnej sústavy Natura 2000 sa odhadujú na 300 mld. EUR v celej EÚ 1 , pričom prínosy zelenej infraštruktúry sú ešte vyššie.
V cieli 2 stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa uvádza, že „do roku 2020 sa zaistí zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry, a obnoví sa najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov“. Splnením tohto cieľa 2 v plnom rozsahu by sa mohlo vytvoriť až 50 000 pracovných miest a získať až 4,2 mld. EUR a obnovou sústavy Natura 2000 do priaznivého stavu by sa mohlo ďalej vytvoriť až 140 000 pracovných miest a získať až 11,1 mld. EUR formou priamych výstupov, ako aj širšie spektrum prínosov z ekosystémových služieb 2 .
Komisia prijala stratégiu EÚ pre zelenú infraštruktúru v roku 2013 3 s cieľom posilniť tieto hospodárske prínosy pritiahnutím väčších investícií do prírodného kapitálu Európy v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti biodiverzity do roku 2020. Táto stratégia zahŕňala štyri prioritné pracovné oblasti: podporovanie zelenej infraštruktúry v hlavných oblastiach politiky, zlepšovanie informovanosti, posilňovanie vedomostnej základne a podporovanie inovácií a prispievanie k rozvoju projektov zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ.
V tejto stratégii sa plánovalo, že Komisia do konca roka 2017 preskúma pokrok dosiahnutý pri rozvoji zelenej infraštruktúry a uverejní správu o získaných skúsenostiach spolu s odporúčaniami týkajúcimi sa budúcich opatrení. V akčnom pláne pre prírodu, ľudí a hospodárstvo 4 sa stanovuje, že na základe tohto preskúmania sa získajú ďalšie informácie pre ďalší postup týkajúci sa strategického investovania do zelenej infraštruktúry v EÚ. Toto preskúmanie prispeje aj k záverečnému hodnoteniu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.
V rámci preskúmania sa rozoberá dosiahnutý pokrok a výzvy, ktoré sa vyskytli na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov 5 pri vykonávaní štyroch prioritných pracovných oblastí stratégie, upozorňuje sa na niektoré poznatky a predkladajú sa určité návrhy na ďalšie vykonávanie stratégie.
2. Posúdenie pokroku a výziev
2.1. Podpora zelenej infraštruktúry v hlavných oblastiach politiky: pokrok a výzvy
V stratégii pre zelenú infraštruktúru sa poukázalo na potrebu zabezpečiť, aby sa zelená infraštruktúra stala bežnou súčasťou priestorového plánovania a územného rozvoja a aby sa v plnom rozsahu integrovala do vykonávania politík, ktorých ciele sa dajú úplne alebo čiastočne dosiahnuť prostredníctvom prírodných riešení. Uvádzalo sa v nej, že regionálna politika alebo politika súdržnosti, politiky týkajúce sa zmeny klímy a životného prostredia, riadenia rizík v prípade katastrof, zdravia a spotrebiteľov a spoločná poľnohospodárska politika budú hlavnými politickými oblasťami, prostredníctvom ktorých sa bude podporovať zelená infraštruktúra. Lokality a funkcie sústavy Natura 2000 sú základom zelenej infraštruktúry EÚ. Z kontroly vhodnosti smerníc o prírode vyplynulo, že aj keď smernice sú kľúčovými nástrojmi pre stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, samotné nemôžu do roku 2020 splniť cieľ EÚ, ktorým je zastavenie straty biodiverzity. V akčnom pláne pre prírodu, ľudí a hospodárstvo sú stanovené dodatočné opatrenia, napr. vyhotovenie usmernenia na podporu zavádzania zelenej infraštruktúry na lepšie prepojenie oblastí sústavy Natura 2000 v záujme plnenia cieľov smerníc o ochrane prírody a zároveň prispievania k plneniu ďalších cieľov EÚ v oblasti biodiverzity.
Zavedenie zelenej infraštruktúry možno dosiahnuť ochranou existujúcich ekosystémov v dobrom stave s bohatou biodiverzitou a obnovou degradovaných ekosystémov, a to v rámci sústavy Natura 2000 aj mimo nej. Podľa smernice o vtákoch a smernice o biotopoch sú členské štáty povinné formulovať ciele obnovy a opatrenia na obnovu lokalít sústavy Natura 2000, kde sa nachádzajú živočíšne a rastlinné druhy a biotopy, ktoré ešte nedosiahli priaznivý stav ochrany. Kľúčovým nástrojom na stanovenie priorít pre ochranu a obnovu na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni sú prioritné akčné rámce vypracované členskými štátmi v súlade s článkom 8 smernice o biotopoch. Nový formát týchto prioritných akčných rámcov 6 zahŕňa možnosť uvádzať informácie o súvisiacich širších opatreniach v oblasti zelenej infraštruktúry.
V opatrení 6a stratégie v oblasti biodiverzity sa členské štáty vyzývajú, aby s pomocou Komisie vypracovali do roku 2014 strategický rámec pre stanovenie priorít v oblasti obnovy ekosystémov, a to na vnútroštátnej a nižšej úrovni a na úrovni EÚ. V roku 2014 Komisia uverejnila štúdiu s cieľom pomôcť členským štátom stanoviť priority pre obnovu degradovaných ekosystémov 7 . Aj keď na vnútroštátnej a nižšej úrovni 8 je zavedený len malý počet rámcov priorít obnovy (RPO), k určitému obnovovaniu dochádza 9 často v reakcii na iné príslušné právne predpisy EÚ, medzi ktoré patria napríklad rámcová smernica o vode a rámcová smernica o morskej stratégii. Potrebné je zvýšiť úsilie na dokončenie vnútroštátnych RPO na účely vykonávania opatrenia 6b spolu s prioritnými akčnými rámcami podľa smerníc o ochrane prírody spôsobom, ktorý je v súlade s metodickým prístupom iniciatívy EÚ týkajúcej sa mapovania a hodnotenia ekosystémov a ich služieb (MAES 10 ) a činnosťami týkajúcimi sa obnovenia požadovanými podľa právnych predpisov EÚ.
Niektoré členské štáty zriadili národné ekologické siete alebo rovnocenné nástroje. V mnohých členských štátoch sú ciele a požiadavky týkajúce sa konkrétne zelenej infraštruktúry zahrnuté do širších politík týkajúcich sa biodiverzity a ochrany prírody a do právnych predpisov. Napríklad viaceré národné stratégie a plány zahŕňajú odkazy na zelenú infraštruktúru (bez ohľadu na to, či je takto označená, alebo sa používa iná terminológia vyjadrujúca rovnakú koncepciu). Zelená infraštruktúra sa implicitne rieši aj v nástrojoch týkajúcich sa určitých ekosystémov, ako napr. írska národná stratégia pre rašeliniská. Okrem „národnej koncepcie zelenej infraštruktúry 11 “ Nemecka členské štáty zatiaľ neprijali národné stratégie konkrétne zamerané na zelenú infraštruktúru. Niektoré národné stratégie sa však pripravujú (napr. v Španielsku) a iné politiky a legislatívne nástroje riešia – aspoň implicitne – koncepciu zelenej infraštruktúry v zmysle stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru.
V súvislosti s politikou EÚ v oblasti vodného hospodárstva môžu opatrenia na prirodzené zadržiavanie vody pomôcť spomaliť tok dažďovej vody, zvýšiť vsakovanie a znížiť znečistenie využívaním prirodzených procesov. Zistilo sa, že takéto opatrenia predstavujú nákladovo efektívne prístupy na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach 12 a zároveň prispievajú k ochrane biodiverzity a adaptácii na zmenu klímy. Usmernenie týkajúce sa opatrení na prirodzené zadržiavanie vody bolo vypracované 13 a ich vykonávanie prostredníctvom štrukturálnych a poľnohospodárskych fondov EÚ bolo podporené vypracovaním operačných a poľnohospodárskych programov členských štátov 14 . Z hodnotenia ex post 15 operačných programov vyplýva, že napriek určitému pokroku je potrebné urobiť viac na podporu strategických a integrovaných programov a že plánovanie zelených infraštruktúr väčšieho rozsahu a opatrení na prirodzené zadržiavanie vody by mohlo byť prínosné pre kvalitu vody, ochranu pred povodňami a dosahovanie cieľov v oblasti biodiverzity. Informácie pre možnosti plánovania možno získavať prostredníctvom činností podnikaných v rámci iniciatívy MAES, plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia a prioritných akčných rámcov na identifikáciu multifunkčných priestorov, ktoré poskytujú najlepšiu možnosť pre poskytovanie ekosystémových služieb.
V rámci politiky EÚ pre námorné záležitosti a rybárstvo 16 sa zelená infraštruktúra označuje ako nástroj, ktorý prispieva k udržateľnému rozvoju pobrežných oblastí. Článok 5 smernice o námornom priestorovom plánovaní 17 sa vzťahuje na hlavné ciele zelenej infraštruktúry a uvádza sa v ňom, že „členské štáty sa snažia prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšeniu stavu životného prostredia vrátane odolnosti voči vplyvom zmeny klímy“. V námorných priestorových plánoch sa však zelená infraštruktúra nevyužíva v dostatočnej miere, i keď by mohla významne prispieť ku zdravým morským ekosystémom a mohla by byť veľmi prínosná z hľadiska výroby potravín, rekreácie a cestovného ruchu, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, kontroly zmeny pobrežia a predchádzania katastrofám.
Aj keď koncepcia zelenej infraštruktúry nebola zakotvená v rámcovej smernici o morskej stratégii, jej ciele sú v súlade s touto smernicou, keďže smernica je navrhnutá s cieľom zachovať biodiverzitu a poskytovať čisté, zdravé a produktívne oceány a moria. Niektoré pokusy o zriadenie sietí morskej zelenej infraštruktúry majú formu koherentných sietí chránených morských oblastí v súlade s článkom 13 ods. 4. Opatrenia prijaté podľa danej smernice budú naďalej riešiť tlaky na zlepšenie stavu morského prostredia využívaním cezhraničnej/regionálnej perspektívy s pomocou novostanovených kritérií a metodických noriem 18 . Zavedenie zelenej infraštruktúry môže pomôcť dosiahnuť tento cieľ.
Riešenia založené na ekosystémoch a zelených infraštruktúrach sa uznávajú ako relevantné prístupy k riešeniu zmeny klímy v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 19 . Opatrenie 7 stratégie obsahuje osobitný odkaz na zelenú infraštruktúru v súvislosti s odolnosťou sivej infraštruktúry. Na medzinárodnej úrovni sa na prínosy prístupov založených na ekosystémoch súvisiacich s klímou poukázalo vo viacerých rozhodnutiach v rámci Dohovoru o biologickej diverzite 20 a v Parížskej dohode 21 . Existujú však možnosti pre ďalšie synergie vzhľadom na častejší výskyt prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy, ako napríklad extrémne poveternostné javy v roku 2017 vrátane lesných požiarov, búrok a povodní. Viac by sa mohlo urobiť na zdôraznenie viacerých možných prínosov zelenej infraštruktúry z hľadiska zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, a to priamo prostredníctvom napr. sekvestrácie oxidu uhličitého či nepriamo prostredníctvom zníženia dopytu po energii a znečistenia prostredníctvom aktívnej dopravy súvisiacej so zelenou infraštruktúrou (napr. bicyklovanie a chôdza), z hľadiska zmiernenia vplyvov efektov teplotného ostrova a zníženia potrieb na vykurovanie a chladenie budov prostredníctvom zelených striech a zelených stien.
Preskúmanie stratégie EÚ pre adaptáciu 22 bolo príležitosťou na posúdenie, ako ďalej podporiť využívanie zelenej infraštruktúry s cieľom dospieť k nákladovo efektívnym spoločnostiam odolným voči zmene klímy. Obdobne je to aj v prípade preskúmania politík EÚ v oblasti vodného hospodárstva (smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, rámcová smernica o vode, smernica o povodniach) 23 . Preskúmať by sa mohli aj ďalšie synergie s Dohovorom primátorov a starostov o klíme a energetike 24 alebo s Medzinárodnou asociáciou miestnych samospráv pre udržateľný rozvoj (ICLEI) 25 .
Silné väzby medzi riadením rizika katastrof a životným prostredím sú všeobecne uznávané a ich význam vzhľadom na zmenu klímy rastie. V akčnom pláne EÚ pre sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 26 sa výslovne uznáva pozitívny prínos, ktorým zelená infraštruktúra môže prispieť v oblasti znižovania a zvládania rizika katastrof. Zelenú infraštruktúru možno podporovať prostredníctvom mechanizmov na posilnenie zvládania katastrof v EÚ 27 . Toto je sa však ešte potrebné premietnuť do konkrétnych opatrení v praxi. Zo skúseností vyplýva, že prístupy založené na ekosystémoch, ako napríklad zelená infraštruktúra, prírodné riešenia, adaptácia založená na ekosystémoch, opatrenia na prirodzené zadržiavanie vody a opatrenia na znižovanie rizika katastrof založené na ekosystémoch, sú nákladovo-efektívnymi politickými nástrojmi 28 , ktoré sa však nevyužívajú v plnom rozsahu a ich potenciál by sa mal ďalej posilňovať na úrovni EÚ.
Aj keď koncepcia zelenej infraštruktúry ako taká nie je zahrnutá do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), dva piliere súčasnej SPP poskytujú súbor nástrojov zameraných na udržateľné riadenie prírodných zdrojov, ako aj opatrenia v oblasti zmeny klímy, ktoré môžu prispieť k zelenej infraštruktúre v závislosti od ich koncepcie a vykonávania. V rámci systému krížového plnenia je zelená infraštruktúra súčasťou dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu v súvislosti s nárazníkovými zónami a krajinnými prvkami 29 , avšak ich prínosy sú rozdielne v jednotlivých členských štátoch. V rámci prvého piliera SPP povinné postupy „ekologizácie“ zavedené v roku 2015 môžu byť prínosné pre životné prostredie a klímu, Európsky dvor audítorov však nedávno konštatoval 30 , že je nepravdepodobné, že ich prínosy budú pre životné prostredie a klímu významné, najmä z hľadiska biodiverzity, ak sa budú vykonávať takým spôsobom ako v súčasnosti. Pokiaľ ide o druhý pilier, členské štáty a regióny si môžu zvoliť široké spektrum opatrení na rozvoj vidieka, ktoré im pomôžu pri plnení cieľov v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy a poľnohospodári môžu za ne dostávať platby na plochu, ktoré môžu byť doplnené cielenou podporou na neproduktívne investície. Osobitnú podporu možno poskytnúť aj na konverziu na ekologické poľnohospodárstvo alebo na zachovanie ekologického poľnohospodárstva, na priame vykonávanie ustanovení smernice o biotopoch a smernice o vtákoch a rámcovej smernice o vode 31 . Prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) možno použiť aj na podporu opatrení týkajúcich sa lesného hospodárstva, ktoré by mohli zahŕňať rozvoj alebo udržiavanie zelenej infraštruktúry.
Tento príspevok by sa dal posilniť podnecovaním k znovuzavádzaniu krajinných prvkov do obhospodarovaných oblastí a lepšou ochranou trvalých trávnych porastov. Hodnotenie príspevku programov rozvoja vidieka k plneniu požiadaviek rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach zahŕňa posúdenie využívania opatrení na prirodzené zadržiavanie vody a možnosti budúceho zlepšenia. V oznámení o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva 32 sa odporúčajú inovačné nástroje, ktoré majú potenciál posilniť existujúcu zelenú infraštruktúru.
Vyvíja sa úsilie na začlenenie zelenej infraštruktúry do regionálnej politiky EÚ: v nariadeniach týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu na obdobie rokov 2014 – 2020 sa stanovuje 33 , že udržateľný rozvoj – vrátane požiadaviek na ochranu životného prostredia a biodiverzity – sa podporuje horizontálne. Vo svojom usmernení 34 pre členské štáty Komisia poukázala na zelenú infraštruktúru a adaptáciu založenú ekosystémoch ako na nákladovo efektívnu alternatívu alebo ako na doplňujúce opatrenie k sivej infraštruktúre a zmene v súvislosti s intenzívnym využívaním pôdy.
Makroregionálne stratégie EÚ 35 sú užitočné platformy na navrhovanie a vykonávanie projektov zelenej infraštruktúry a spájanie krajín (EÚ a mimo EÚ), regiónov a zainteresovaných strán. Zelená infraštruktúra sa môže stať štrukturálnym a funkčným základom udržateľného rozvoja týchto regiónov. Ako dobrý príklad v súvislosti s makroregionálnou stratégiou EÚ pre alpský región možno uviesť prijatie spoločného vyhlásenia ministrov týkajúceho sa alpskej zelenej infraštruktúry v októbri 2017.
Zelená infraštruktúra sa propaguje aj v mestskej politike EÚ. V rámci mestskej agendy pre EÚ 36 pre udržateľné využívanie pôdy a riešenia blízke prírode bolo v roku 2017 zavedené partnerstvo a plánuje sa aj výzva na predkladanie návrhov v rámci mestských inovačných opatrení 37 , ktoré poskytujú mestám financovanie na testovanie inovačných riešení vybraných tém v oblasti udržateľného rozvoja miest. Zelená infraštruktúra bola zahrnutá v kritériách na vyhodnotenie návrhov v rámci súťaží na ocenenie Európske hlavné zelené mesto, Európsky zelený list 38 . Znalosti o mestskej zelenej infraštruktúre sa zlepšujú aj s podporou projektu MAES „EnRoute“ 39 a projektov programu Horizont 2020 týkajúcich sa prírodných riešení realizovaných v mestských oblastiach 40 . Viaceré iniciatívy, ktoré zaviedli európske mestá, sú zamerané na zelenú infraštruktúru na mestskej, ako aj na miestnej úrovni.
V rámci politiky EÚ v oblasti zdravia, a to napriek tomu, že mnohé štúdie 41 preukázali pozitívnu súvislosť medzi zelenou infraštruktúrou a ľudským zdravím, rozhodovacie orgány a zainteresované strany nevyužívajú vo veľkej miere zelenú infraštruktúru ako nákladovo efektívne riešenie zdravotných problémov. Zintenzívniť by sa malo využívanie osvedčených postupov, ako napr. fínske iniciatívy na podporu holistického prístupu k zelenej infraštruktúre a zdraviu ľudí.
Poskytovaním viacerých prínosov založených na ekosystémoch môže zelená infraštruktúra prispieť k zvýšeniu verejného povedomia o novovytvorenej energetickej infraštruktúre. Formy skvalitnenia biotopov, napr. konverzia plôch pod elektrickým vedením na biotopy s nízkou vegetáciou, je obľúbená v miestnych komunitách a medzi vlastníkmi pôdy a preukázalo sa zníženie nákladov na údržbu vegetácie pre predkladateľov projektov 42 . V rámci iniciatívy Renewables Grid Initiative sa oceňujú projekty s výnimočnými inovačnými postupmi v oblasti ochrany prírody a biodiverzity, napr. takými, ktoré realizujú subjekty Elia a Terna 43 . Podobné postupy by sa mohli rozšíriť v celej EÚ a regulačné orgány by mohli prípadne zabezpečiť ich stimulovanie ako najlepších postupov na zabezpečenie včasnej realizácie projektov spoločného záujmu pozdĺž prioritných koridorov TEN-E, ktoré sú podmienkou pre integrovaný, bezpečný, konkurencieschopný a udržateľný vnútorný trh EÚ s energiou a pre dosiahnutie cieľov politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky.
Pokiaľ ide o dopravnú politiku EÚ, niektoré príklady ilustrujú osvedčené postupy, sú však stále príliš izolované a potrebné je väčšie úsilie na zlepšenie biodiverzity využívaním zelenej infraštruktúry pozdĺž sietí TEN-T 44 v prospech prírody a hospodárstva, pričom je potrebné posilniť spoločenské uznanie novej dopravnej infraštruktúry. K tomu môže patriť udržiavanie oblastí s bohatou biodiverzitou pozdĺž koridorov TEN-T alebo budovanie osobitných štruktúr na účely zabezpečenie bezpečného pohybu voľne žijúcich živočíchov. Z tohto dôvodu je dôležité posilniť synergie medzi zavedením TEN a zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ vrátane preskúmania potenciálu zelených projektov Nástroja na prepájanie Európy 45 .
2.2. Zlepšenie informovanosti, posilnenie vedomostnej základne a podpora inovácií
V rámci stratégie pre zelenú infraštruktúru bola Komisia vyzvaná na zlepšenie a ďalšie šírenie informácií súvisiacich so zelenou infraštruktúrou. Širší prístup ku konkrétnym informáciám o zelenej infraštruktúre sa poskytuje prostredníctvom informačného systému pre biodiverzitu (Biodiversity Information System for Europe) 46 vrátane knižnice venovanej zelenej infraštruktúre 47 .Dochádza k rozvoju synergií s inými relevantnými informačnými platformami. Uverejnené boli usmerňovacie dokumenty o integrovaní zelenej infraštruktúry do konkrétnych oblastí politiky (napr. regionálne politiky a politiky súdržnosti 48 , hospodárenie s vodami a riadenie povodňového rizika 49 , posudzovania vplyvu na životné prostredie 50 a strategické environmentálne hodnotenia 51 ).
Posilnenie vedomostnej základne pre zelenú infraštruktúru je súčasťou širšieho opatrenia na zabezpečenie vedomostnej základne pre cieľ 2 stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Iniciatíva EÚ v oblasti mapovania a hodnotenia ekosystémov a ich služieb (MAES) zavedená v roku 2013 poskytuje metodické usmernenie pre EÚ a jej členské štáty na mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb. Štvrtá správa o MAES 52 uverejnená v roku 2016 bola venovaná mestskej zelenej infraštruktúre.
V kontexte stratégie pre zelenú infraštruktúru Komisia reagovala na výzvu preskúmať „rozsah a kvalitu priestorových a technických údajov dostupných pre rozhodovacie orgány v súvislosti so zavádzaním zelenej infraštruktúry“ a uverejnila správu o strategickej obnove zelenej infraštruktúry a ekosystémov 53 .
Európska environmentálna agentúra (EEA) a Spoločné výskumné centrum (JRC) realizujú podporné činnosti týkajúce sa zelenej infraštruktúry a obnovy a uverejnili správy o použiteľnosti existujúcich údajov a nových metodík pre zavádzanie zelenej infraštruktúry 54 .
Pokiaľ ide o politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií, projekty týkajúce sa zelených infraštruktúr boli financované zo siedmeho rámcového programu (7. RP) a od roku 2014 z programu Horizont 2020. Výskumné, inovačné a demonštračné projekty týkajúce sa zavádzania a hodnotenia prírodných riešení prinášajú investičné príležitosti. Toto sa dopĺňa integráciou politiky, stanovením ukazovateľov, výmenou informácií, podporou a pomocou pre podniky a spoločnosť, keďže vďaka dôkazom o viacerých prínosoch vyplývajúcich z prírodných riešení sa čoraz intenzívnejšie rozširuje a uprednostňuje zelená infraštruktúra. Prístup k financovaniu je umožnený prostredníctvom platformy financovanej v rámci výskumu na výmenu informácií platformy Oppla 55 a platformy na vytváranie sietí ThinkNature 56 .
V stratégii pre zelenú infraštruktúru bola Komisia vyzvaná takisto posúdiť „možný prínos technických noriem, najmä v súvislosti s fyzickými stavebnými prvkami a postupmi, k vytvoreniu trhu s produktmi podporujúcimi zelenú infraštruktúru“. Možný vývoj noriem súvisiacich so zelenou infraštruktúrou je zahrnutý v ročnom pracovnom programe Únie pre normalizáciu 57 a Komisia vypracovala štúdiu o tejto záležitosti 58 . V nasledujúcich mesiacoch práca bude pokračovať za účasti príslušných zainteresovaných strán a organizácií pre normalizáciu s cieľom posúdiť, či budú potrebné nové normy a ktorých prvkov súvisiacich so zelenou infraštruktúrou sa budú týkať.
2.3. Zlepšenie prístupu k financovaniu
V nedávnej štúdii 59 sa odhaduje úroveň financovania EÚ určeného pre zelenú infraštruktúru v programovom období na roky 2007 – 2013 na približne 6 579 mil. EUR v období rokov 2007 – 2013 s najvyšším príspevkom z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Z programu LIFE sa poskytuje osobitné financovanie na podporu biodiverzity, vrátane zelenej infraštruktúry 60 .
Na obdobie rokov 2014 – 2020 je zelená infraštruktúra ďalej podporovaná v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu priamo pridelenými rozpočtovými prostriedkami na biodiverzitu, prírodu a zelenú infraštruktúru sumou vyčlenenou na investície vo výške 3 700 mil. EUR, ako aj investíciami v niektorých súvisiacich oblastiach, napr. na protipovodňovú ochranu, čistenie vody alebo obnovou budov.
V rámci stratégie pre zelenú infraštruktúru bola Komisia vyzvaná preskúmať možnosti vytvorenia inovačných mechanizmov financovania na podporu zelenej infraštruktúry a vytvorenie nástroja financovania EÚ na podporu osôb usilujúcich sa o rozvíjanie projektov zelenej infraštruktúry. Projekty zelenej infraštruktúry sú oprávnené v rámci nástroja na financovanie prírodného kapitálu (NCFF) 61 , finančného nástroja slúžiaceho na podporu projektov, ktoré prispievajú k ochrane biodiverzity a adaptácii na zmenu klímy a prinášajú príjmy alebo úspory nákladov. Prvá pôžička bola podpísaná v apríli 2017 62 a očakáva sa, že poskytne značné prínosy pre zelenú infraštruktúru a prírodu. V prvom štvrťroku 2018 došlo k podpísaniu troch ďalších operácií vrátane pôžičky určenej Aténam na účely mestskej zelenej infraštruktúry. Niekoľko ďalších relevantných projektov je práve v procese prípravy.
Európsky fond pre strategické investície 63 (EFSI) a ciele nového nariadenia o EFSI II [prepájajúce EFSI s udržateľnejšími a cezhraničnými projektmi, najmä tými, ktoré prispievajú k dosiahnutiu klimatických cieľov COP21 alebo k prechodu k zdrojovo efektívnejšiemu, obehovému a (takmer) bezuhlíkovému hospodárstvu] môže zároveň prispieť, aj keď nepriamo, k podpore projektov zelenej infraštruktúry.
Spolufinancovanie zo strany EÚ, ktoré sa týka projektov realizácie zelenej infraštruktúry prostredníctvom prírodných riešení, ako aj projektov obnovy na základe výziev na roky 2014 – 2015 v rámci programu Horizont 2020, dosiahlo v prípade výziev v roku 2016 objem 38,6 mil. EUR a 68 mil. EUR a v roku 2017 ďalších 73 mil. EUR. V rámci spolufinancovania z BiodivERsA 64 a ERA-Net sa v období rokov 2015 – 2016 poskytli národným agentúram prostriedky v hodnote ďalších 33 mil. EUR na projekty súvisiace so zelenou infraštruktúrou. Iné nástroje financovania, ako napr. štrukturálne fondy, by potom mohli nadviazať na výsledky výskumu a inovácií v súvislosti so zelenou infraštruktúrou a zvýšiť úsilie vzhľadom na posilnenie intervencií a spojitosť medzi nimi – k tomuto však zatiaľ nedochádza.
Z tohto preskúmania zároveň vyplynulo, že možnosti zahrnuté v jednotlivých nástrojoch financovania EÚ neboli naplno využité a že prístup k financovaniu je ešte potrebné zlepšiť. Niektoré zainteresované strany, s ktorými sa konzultovalo v rámci koordinačnej skupiny o biodiverzite a prírode, poznamenali, že ako prekážku vnímajú absenciu osobitného finančného nástroja. Potrebné je zlepšiť informovanosť o existujúcich príležitostiach 65 a poskytnúť informácie o tom, ako kombinovať rôzne zdroje pre strategickejšie a integrovanejšie projekty zelenej infraštruktúry.
Investície do zelenej infraštruktúry sú pre súkromný sektor v značnej miere návratné. Zelenú infraštruktúru môžu developeri využívať na zvýšenie hodnoty pozemku alebo na ochranu majetku pred vplyvmi zmeny klímy vzhľadom na ukladanie oxidu uhličitého či služby týkajúce sa zabraňovaniu erózii a povodniam, ktoré poskytujú viaceré ekosystémy. Na podporu využívania týchto možností je potrebné usmernenie týkajúce sa kvantifikácie ekonomickej návratnosti investícií do zelenej infraštruktúry. V rámci opatrenia 1b 66 akčného plánu pre prírodu, ľudí a hospodárstvo sa táto potreba rieši formou usmernenia Komisie týkajúceho sa integrácie ekosystémov a ich služieb do procesu rozhodovania.
2.4. Prispievanie k rozvoju projektov zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ
V stratégii pre zelenú infraštruktúru EÚ sa zdôraznil význam podpory projektov zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ, ktorej cieľom je zabrániť tomu, aby sa projekty zelenej infraštruktúry dali realizovať len ako nezávislé iniciatívy a nedosiahli by svoj úplný potenciál. Členským štátom a regiónom sa v nej odporúča, aby využili možnosti na vytvorenie zelenej infraštruktúry v cezhraničnom/nadnárodnom kontexte.
V členských štátoch bolo zavedených len niekoľko nadnárodných iniciatív, ako napr. Európsky zelený pás 67 alebo Zelený koridor na dolnom Dunaji 68 , v rámci ktorého sa odhaduje, že každý hektár obnovenia záplavových území predstavoval prínos 500 EUR ročne vo forme ekosystémových služieb, a tým prispel k diverzifikácii miestneho živobytia.
Pokiaľ ide o podporu celoeurópskych projektov zelenej infraštruktúry, existujúce nástroje sú v prvom rade zamerané na projekty, ktoré sa realizujú na území jedného členského štátu (okrem INTERREG) a majú svoje vlastné procedurálne požiadavky a časový rámec, čo nezjednodušuje plánovanie a realizáciu cezhraničných projektov zelenej infraštruktúry.
Vo všeobecnosti je tu priestor na ďalšiu synergickú integráciu zelenej infraštruktúry do nástrojov strategického plánovania, ako sú napríklad plány vodohospodárskeho manažmentu povodí, plány riadenia sústavy Natura 2000, národné plány kvality ovzdušia, programy rozvoja vidieka a operačné programy politiky súdržnosti, ako aj siete TEN. Takéto plány by mohli prispieť k zriadeniu celoúniovej siete zelenej infraštruktúry.
V stratégii zelenej infraštruktúry sa uvádzalo, že vypracovanie tzv. stratégie TEN-G (transeurópskej siete pre zelenú infraštruktúru), „by malo významný prínos k zabezpečeniu odolnosti a životaschopnosti niektorých najznámejších ekosystémov EÚ a súčasne aj spoločenský a hospodársky prínos“ a že Komisia uskutoční štúdiu s cieľom posúdiť možnosti na vytvorenie iniciatívy TEN-G pre EÚ vrátane posúdenia nákladov, ako aj hospodárskeho, spoločenského a environmentálneho prínosu tejto iniciatívy. Podporu iniciatíve TEN-G vyjadrili aj Európsky parlament 69 , Rada 70 a Výbor regiónov 71 .
V analýze nákladov a prínosov uverejnenej v roku 2016 72 sa konštatovalo, že strategickejší prístup k zelenej infraštruktúre na úrovni EÚ by mohol poskytnúť väčšie prínosy na investované euro než v súčasnosti realizovaná politika v oblasti zelenej infraštruktúry a pridelené finančné prostriedky (s pomerom nákladov a prínosov viac než dvojnásobným ako v prípade súčasnej koncepcie).
V opatrení 12 akčného plánu pre prírodu, ľudí a hospodárstvo sa stanovuje, že Komisia by mala vypracovať usmernenie poskytujúce strategický rámec pre ďalšiu podporu rozvoja zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ. Vďaka tomu by sa mali dať identifikovať projekty spoločného európskeho záujmu a vytýčiť súvisiace priority s primeraným financovaním v rámci súčasného viacročného finančného rámca, v rozsahu, ktorý presahuje administratívne hranice.
3. Závery a ďalšie kroky
V stratégii pre zelenú infraštruktúru EÚ sa poukazuje na prínosy súvisiace so zelenou infraštruktúrou. Vyplývajú z nej podnety na zavádzanie zelenej infraštruktúry v EÚ. Pokrok sa dosiahol na rôznych úrovniach, problémy však pretrvávajú a zavádzanie zelenej infraštruktúry sa musí ešte viac zintenzívniť. Z dôkazov vyplýva, že zatiaľ nedochádza k realizácii strategického prístupu k zelenej infraštruktúre na úrovni EÚ, pričom by sa mal posúdiť spoľahlivejší podporný rámec zelenej infraštruktúry. Zavedenie zelenej infraštruktúry sa často realizuje v malom rozsahu, pričom sa náležite neuznávajú potenciálne hospodárske a spoločenské prínosy využívania riešení zelenej infraštruktúry namiesto sivej infraštruktúry.
Na úrovni členských štátov sa vyžaduje zvýšené úsilie zamerané na vypracovanie a realizovanie národných stratégií pre zelené infraštruktúry a prioritných rámcov obnovy degradovaných ekosystémov v súlade s prístupom MAES. Zabezpečí sa tým lepšia súčinnosť a doplnkovosť s prioritnými akčnými rámcami podľa smerníc o ochrane prírody a rámcovej smernice o vode, ako aj rámcovej smernice o morskej stratégii.
Z integrácie zelenej infraštruktúry do príslušných mechanizmov financovania vyplývajú nové príležitosti, no jej využívanie je ešte stále obmedzené. Malo by sa zintenzívniť úsilie na dosiahnutie účinného začlenenia zelenej infraštruktúry do príslušných politík a právnych predpisov EÚ. Dôležité bude zabezpečiť strategickejší prístup a čo najlepšie využívanie budúcich finančných nástrojov EÚ na podporu zelenej infraštruktúry. Okrem toho by sa mala zlepšiť konzistentnosť politík založených na ekosystémoch, a to aj prostredníctvom lepšej interoperability súvisiacich existujúcich platforiem.
Vďaka vykonávaniu opatrenia 12 akčného plánu EÚ pre prírodu a súvisiaceho usmernenia týkajúceho sa podpory zavedenia projektov zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ možno lepšie objasniť koncepciu zelenej infraštruktúry (vzhľadom na pripomienky, že niekedy je náročné zaznamenať viaceré aspekty, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmov v právnych predpisoch EÚ). V usmerňovacom dokumente sa uvádzajú aj konkrétne príklady ilustrujúce, ako zelená infraštruktúra súvisí s obnovou ekosystémov. Jeho cieľom je pomôcť pri optimalizácii investícií do prírody a biodiverzity s využitím súčasného viacročného finančného rámca a zároveň poskytnúť informačný vklad do budúcich diskusií týkajúcich sa tohto procesu v období po roku 2020.
Okrem toho možno vďaka usmerneniu Komisie o integrácii ekosystémov a ich služieb do procesu rozhodovania 73 lepšie zohľadniť hospodárske, spoločenské a environmentálne prínosy zelenej infraštruktúry.
Zistenia uvedené v tejto správe budú využité v hodnotení stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a v nadväzujúcich hodnoteniach. Prispejú k dosiahnutiu cieľov iných kľúčových politík EÚ v oblastiach, medzi ktoré patrí hospodársky rast a tvorba pracovných miest, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na túto zmenu, znižovanie rizika katastrof, súdržnosť a udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, ako aj v rámci širšej perspektívy udržateľného rozvoja.
The Economic benefits of the Natura 2000 Network; 2013, ISBN 978-92-79-27588-3Network (Hospodárske prínosy siete Natura 2000); 2013, ISBN 978-92-79-27588-3.
Eftec, ECNC, UAntwerp & CEEWEB (2017) Promotion of ecosystem restoration in the context of the EU biodiversity strategy to 2020 (Podpora obnovy ekosystému v kontexte stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2020.
COM(2013) 249 final.
COM(2017)198 final.
Pozri sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie, ako aj prehľady z 28 krajín vychádzajúce z informácií získaných v roku 2017.
http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/financing/docs/PAF%20format%20EN.docx .
http://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/comm2006/pdf/2020/RPF.pdf .
Nemecko, Holandsko a región Flámska (Belgicko).
Pozri poznámku pod čiarou 2.
Mapping and Assessing Ecosystems and their Services (Mapovanie a posudzovanie ekosystémov a ich služieb): http://ec.europa.eu/environment/nature/knowledge/ecosystem_assessment/index_en.htm .
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52012DC0673 .
Európska komisia (2014). Dokument o politike EÚ v oblasti vodného hospodárstva týkajúci sa opatrení na prirodzené zadržiavanie vody. Program opatrení pracovnej skupiny WFD CIS. https://circabc.europa.eu/sd/a/2457165b-3f12-4935-819a-c40324d22ad3/Policy%20Document%20on%20Natural%20Water%20Retention%20Measures_Final.pdf .
https://ec.europa.eu/agriculture/rural-development-2014-2020_sk .
Evaluation of the contribution of Operational Programmes to the implementation of EU water policy (Hodnotenie príspevku operačných programov k vykonávaniu politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva) .
16 COM(2014) 86 final.
Smernica 2014/89/EÚ; Ú. v. EÚ 28.8.2014; L 257/135.
Rozhodnutie Komisie 2017/848.
COM(2013) 216.
https://www.cbd.int/ecosystem/ ; https://www.cbd.int/climate/ .
https://unfccc.int/process/the-paris-agreement/the-paris-agreement .
COM(2018) 738.
http://ec.europa.eu/echo/sites/echo-site/files/1_en_document_travail_service_part1_v2.pdf .
COM(2017) 773 final.
https://www.eea.europa.eu/publications/climate-change-adaptation-and-disaster .
Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav 1 a 7, pozri pracovný dokument útvarov Komisie.
http://publications.europa.eu/webpub/eca/special-reports/greening-21-2017/sk/ .
Key descriptive statistics on the consideration of water issues in the Rural Development Programmes 2014-2020 (Kľúčové deskriptívne štatistiky na posúdenie otázok súvisiacich s vodným hospodárstvom v programoch rozvoja vidieka na obdobie rokov 2014 – 2020) .
COM(2017) 713 final.
Článok 8 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.
http://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/legislation/guidance/ .
Jadransko-iónsky makroregión, Alpský makroregión, makroregión Baltského mora a Dunajský makroregión.
www.oppla.eu/EnRoute a http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC110402.
Napr. Nature4Cities, GrowGreen, NAIAD, NATURVATION, UNALAB, Connecting a UrbanGreenUp
Napr. Study report on the Health and social benefits of nature (Správa zo štúdie týkajúcej sa zdravotných a spoločenských prínosov prírody) http://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/intro/ .
Projekt BESTGRID, https://www.bestgrid.eu .
Pozri pracovný dokument útvarov Komisie.
https://ec.europa.eu/inea/connecting-europe-facility/cef-transport .
https://www.eea.europa.eu/publications/green-infrastructure-and-flood-management .
http://biodiversity.europa.eu/maes a http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC101639 .
Estreguil, C., Dige, G., Kleeschulte, S., Carrao, H., Raynal, J. a Teller, A., Strategic Green Infrastructure and Ecosystem Restoration: geospatial methods, data and tools (Strategická obnova zelenej infraštruktúry a ekosystému: geopriestorové metódy, údaje a nástroje), EUR 29449 EN, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg 2019, ISBN 978-92-79-97295-9, doi:10.2760/36800, JRC113815.
Pozri pracovný dokument útvarov Komisie.
COM(2017) 453 final.
http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/docs/green_infrastructures/GI%20Final%20Report.pdf .
http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/docs/green_infrastructures/GI%20Final%20Report.pdf .
http://www.eib.org/products/blending/ncff/project-examples/index.htm .
Pozri príručku Komisie o investíciách v rámci politiky súdržnosti do prírody a zelenej infraštruktúry poskytujúcich viaceré prínosy.
http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/fitness_check/action_plan/factsheets_en.pdf .
Uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity do roku 2020 v polovici trvania, § 29.
Závery zo 16. decembra 2015 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity do roku 2020 v polovici trvania, § 30.
Stanovisko z 26. júna 2014 o viacúrovňovom riadení pri podpore stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity do roku 2020 a dosahovaní medzinárodných cieľov z Aichi, § 53.
Pozri poznámku pod čiarou č. 59.
