EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 9. 2018

COM(2018) 631 final

2018/0330(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži
a zrušení jednotnej akcie Rady 98/700/JHA, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624




FMT:ItalicPríspevok Európskej komisie k stretnutiu lídrov v Salzburgu 19. – 20. septembra 2018

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Plne funkčná európska pohraničná a pobrežná stráž by zároveň mala zefektívniť a využívať všetky existujúce operačné nástroje. Komisia navrhuje zahrnúť do návrhu o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži aj Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) s cieľom zlepšiť fungovanie systému EUROSUR a rozšíriť rozsah jeho pôsobnosti, aby sa vzťahoval na väčšinu zložiek integrovaného riadenia hraníc. Znamená to lepšie zisťovať, predvídať krízové situácie na vonkajších hraniciach EÚ a v tretích krajinách a reagovať na ne.

Uvedené prvky posilnia integrované riadenie hraníc, pretože umožnia európskej pohraničnej a pobrežnej stráži konať ako skutočná hraničná polícia s cieľom zabezpečiť ochranu vonkajších hraníc EÚ, účinne riadiť migračné toky a prispieť ku garancii vysokej úrovne bezpečnosti v rámci Únie – čo je kľúčová požiadavka v záujme zachovania schengenského priestoru.

Dôvody na zlepšenie fungovania európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

Povinná rezerva rýchleho zásahu v počte 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže bola jednou z noviniek nariadenia z roku 2016. Napriek úspešnému vytvoreniu môže byť rezerva aktivovaná len na rýchle pohraničné zásahy, čo je veľmi špecifický typ zásahu na riešenie núdzových situácií. V operačnej podpore členských štátov v prvej línii v rámci bežných spoločných operácií – ktoré sú najbežnejší typ – sa agentúra naďalej opiera len o dobrovoľné zoskupenie ľudských a technických zdrojov členských štátov.

Počas migračnej krízy sa operačné potreby agentúry na podporu členských štátov v prvej línii zvýšili štvornásobne: z operácií vyžadujúcich si nasadenie 52 359 osobodní v roku 2014 na 189 705 osobodní v roku 2017. Aj keď intenzita tlaku na vonkajších hraniciach klesla v porovnaní s rokom 2015 a počet neregulárnych príchodov trasami cez centrálne a východné Stredozemie je výrazne nižší, k týmto pozitívnym výsledkom naďalej významne prispieva zvýšené operačné zapojenie agentúry.

Operačné potreby ľudských a technických zdrojov stanovené agentúrou sa často nedajú dostatočne pokryť dobrovoľnými prísľubmi členských štátov.

Je potrebná sústavne vysoká úroveň zapojenia, aby sa zabezpečila riadna a dlhodobá ochrana vonkajších hraníc. Vzhľadom na geopolitický vývoj v niektorých strategických regiónoch sveta, ako aj globálne demografické trendy sa od Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž bude očakávať, že bude čoraz viac pomáhať členským štátom EÚ pri riešení migračného tlaku, a to aj podporou účinných návratov a spolupráce s tretími krajinami.

Kým členské štáty zväčša predpokladali tento trend a poskytli agentúre ďalších príslušníkov pohraničnej stráže a expertov, žiaľ, väčšinu spoločných operácií agentúry v rokoch 2015 – 2018 vážne ovplyvnili pretrvávajúce nedostatky, z dôvodu ktorých bola podpora agentúry čiastočne neúčinná, ako Komisia opakovane uvádzala 4 . Výsledkom presídľovacích prísľubov na rok 2018 medzi Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a členskými štátmi bolo len 49 % pokrytie v prípade príslušníkov pohraničnej stráže a 45 % pokrytie v prípade vybavenia v porovnaní s potrebami agentúry pre činnosti na pozemných hraniciach. V prípade operácií na námorných hraniciach bolo pokrytých 96 % príslušníkov pohraničnej stráže, ale len 60 % technických prostriedkov 5 . Táto pretrvávajúca slabá stránka súčasného mechanizmu združovania prostriedkov ovplyvňuje schopnosť EÚ udržiavať naše vonkajšie hranice bezpečné a treba ju napraviť, ako pri mnohých príležitostiach uznala Rada SVV 6 .

Okrem toho, v rámci súčasného mechanizmu združovania prostriedkov majú členské štáty tendenciu prisľúbiť príspevky len na konkrétne miesta a konkrétne obdobia, čo agentúre poskytuje len obmedzenú flexibilitu rýchlo preveliť expertov a/alebo technické prostriedky do iných operačných oblastí podľa potreby. Agentúra tiež čelí nedostatočným prísľubom počas niektorých mesiacov zvýšeného náporu a nadmerným prísľubom počas mesiacov nízkeho náporu. Toto všetko je problematické, pretože agentúra nemôže preveliť operačných pracovníkov podľa identifikovaných potrieb.

Agentúra sa snaží nahradiť nedostatočné príspevky od členských štátov a chýbajúcu flexibilitu prevelenia tým, že rozvíja a využíva vlastné kapacity, najmä združovaním „vyslaných členov tímov“, ktorých nasadzuje ako svoj vlastný príspevok k operačným činnostiam. Ukázalo sa však, že tento dobrovoľný a doplnkový systém prevažne nepostačuje na to, aby agentúre umožnil využívať hlavné výhody, najmä dlhodobú predvídateľnosť zapojenia a flexibilitu prevelenia. Aj keď vyslaných členov tímov by bolo možné dať agentúre k dispozícii na jeden rok alebo viac, väčšina z nich je vyslaná na minimálne obdobie troch mesiacov, ako sa vyžaduje v nariadení.

Z poznatkov získaných z operácií agentúry vyplýva, že existuje jasná potreba mať stálych, plne vyškolených pracovníkov agentúry, ktorých možno nasadiť kedykoľvek kamkoľvek. Takisto sa potvrdzuje, že dochádza k nerovnostiam v nasadení zo strany členských štátov, chýba spoločná odborná príprava, dostatočné jazykové zručnosti a spoločná operačná kultúra, a to všetko brzdí spoluprácu na mieste. Plne vyškolení pracovníci s rovnakou profesijnou kultúrou by priniesli skutočnú pridanú hodnotu.

Na záver možno konštatovať, že podobne ako v prípade pretrvávajúcich nedostatkov v združovaní ľudských zdrojov agentúra pravidelne čelí významným nedostatkom v príspevkoch členských štátov do technického vybavenia. Aj keď sa zdá zložité vytvoriť povinný mechanizmus združovania prostriedkov postavený na rovnakej účasti všetkých členských štátov, jediným realizovateľným riešením je ďalší rozvoj vlastných technických kapacít agentúry prostredníctvom nadobudnutia potrebných prostriedkov so zohľadnením ambiciózneho krytia predpokladaného na daný účel v návrhu Komisie týkajúcom sa nasledujúceho viacročného finančného rámca. Tento proces vytvorí ďalšiu potrebu operačných pracovníkov, ktorí budú pôsobiť členovia tímu s cieľom udržiavať a prevádzkovať všetky tieto technické prostriedky, a táto potreba by mala byť zohľadnená v dlhodobom riešení.

Vznikla potreba posilniť úlohu Únie pri podpore členských štátov v oblasti návratu ako kľúčovej zložky pomoci riešenia migračnej situácie, ktorej čelia členské štáty EÚ. Ako vyplýva z mier návratu v EÚ v posledných rokoch, pretrvávajú problémy s účinným vykonávaním návratu. Za rok 2017 štatistika Eurostatu vykazuje pokles miery návratu v celej EÚ zo 45,8 % v roku 2016 len na 36,6 %. Spolu s navrhovaným prepracovaným znením smernice o návrate, v ktorom sa navrhujú jasnejšie a účinnejšie postupy vydávania rozhodnutí o návrate a spracovania odvolaní, ako aj účinnejšie používanie zaistenia na zjednodušenie návratov, je zámerom tohto návrhu posilniť celkový zavedený rámec politiky návratu.

S ohľadom na ďalšie rozšírenie podpory, ktorú agentúra poskytuje členským štátom, a rozvoj nových činností v oblasti návratu aj v súvislosti s tretími krajinami je zrejmé, že bude potrebné sprístupniť viac operačných pracovníkov na podporu úsilia agentúry v tomto smere, najmä vzhľadom na významný rozpočet predpokladaný na pokrytie činností agentúry, ktoré súvisia s návratom. Tomuto rozšírenému mandátu v oblasti návratu by mali zodpovedať aj primerané kapacity a ľudské zdroje, aj so zohľadnením už rastúceho počtu návratových operácií, ktoré operačne podporuje Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž: agentúra k 3. augustu 2018 organizovala alebo koordinovala 192 operácií v porovnaní s 90 za rovnaké obdobie v roku 2016 a 194 v roku 2017 7 .

Skúsenosti z uplynulých dvoch rokov viac než kedykoľvek predtým preukázali dôležitosť prijímania opatrení v tretích krajinách vrátane poskytovania operačnej a technickej podpory. Komisia rokuje v mene Únie o dohodách o štatúte s určitými susednými krajinami, aby agentúra mohla vykonávať operačné nasadenia do týchto krajín. Rokovania s krajinami Západného Balkánu boli uzavreté alebo sa blížia k uzavretiu. Tieto dohody sa môžu v budúcnosti rozširovať bez územných obmedzení a nielen na susedné krajiny, ak táto podpora tretích krajín prispeje k ochrane vonkajších hraníc EÚ. Na takéto operačné nasadenia a na podporu týchto činností priamo v tretích krajinách vrátane návratu bude potrebných významne viac operačných pracovníkov zo stáleho zboru.

Ciele európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

Všetky uvedené prvky dokazujú naliehavú potrebu trvalého a spoľahlivého riešenia s cieľom zabezpečiť, aby agentúra mala potrebné kapacity na ochranu vonkajších hraníc EÚ a účinnú podporu návratu.

V nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži prijatom v roku 2016 sú stanovené zásady európskeho integrovaného riadenia hraníc a je v ňom vymedzená európska pohraničná a pobrežná stráž, ale týka sa najmä úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Nariadením o systéme EUROSUR prijatým v roku 2013 sa vytvoril rámec pre spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi a agentúrou, ale tento rámec je v súčasnosti obmedzený na dozor nad námornými a pozemnými hranicami. Zlúčením týchto dvoch nariadení sa v návrhu spájajú úlohy agentúry, ako aj úloha, ktorú musia plniť orgány členských štátov vo fungovaní európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Komisia preto navrhuje zriadiť do roku 2020 stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v počte 10 000 operačných pracovníkov, aby sa agentúre poskytla jej vlastná účinná a efektívna operačná vetva. Tento návrh je určený na odstránenie aktuálne identifikovaných nedostatkov, na reakciu na súčasné potreby a zabezpečenie strategickej pripravenosti EÚ na reagovanie na výzvy v budúcnosti. Konkrétne je nevyhnutné zabezpečiť, aby stály zbor rýchlo do roku 2020 dosiahol svoju plnú kapacitu na úrovni 10 000 operačných pracovníkov, aby agentúra mohla reagovať na súčasnú situáciu. V tejto súvislosti by sa mali ihneď po dosiahnutí politickej dohody uskutočniť prípravné opatrenia vrátane všetkej logistickej a administratívnej prípravy na nábor a vyslanie.

Je potrebné, aby vytvorenie stáleho zboru bolo integrované do dobre fungujúcej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, v ktorej sú členské štáty, Únia a agentúry EÚ, najmä Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, dobre koordinované a pracujú smerom k spoločným cieľom politiky. Táto koordinácia zabezpečí kapacitu na výmenu informácií a analýzy, na koordinovanie reakčnej spôsobilosti a schopnosti predvídať krízové situácie na vonkajších hraniciach v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte a na spoločné rozvíjanie potrebnej reakčnej spôsobilosti.

Veľkosť tohto stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vychádza najmä zo súčasných informácií o zapojení v rámci existujúcich mechanizmov združovania prostriedkov, ktoré však majú, s výnimkou rezervy rýchleho zásahu, dobrovoľný charakter. V súlade s rozhodnutím riadiacej rady má agentúra na svoje operačné činnosti celkovo 5 000 príslušníkov pohraničnej stráže. V agentúrnom systéme OPERA je však v skutočnosti registrovaných viac ako 7 000 členov tímu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Tieto kapacity dopĺňa 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže nominovaných z rezervy rýchleho zásahu. Okrem toho v oblasti návratu má agentúra v súčasnosti k dispozícii tri rezervy, ktoré by v súlade s rozhodnutím riadiacej rady mali pozostávať zo 600 členov eskortných návratových skupín, 50 špecialistov na návrat a 40 členov monitorovacích skupín pre nútený návrat. V tejto súvislosti má stály zbor s navrhovanou veľkosťou 10 000 pracovníkov umožniť agentúre nielen vyriešiť súčasné nedostatky, ale aj posilniť jej podporu pre členské štáty v prvej línii v kritických operačných oblastiach a pokryť väčší počet oblastí v členských štátoch EÚ a tretích krajinách, ako aj významne zvýšiť počet návratov.

Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by mal byť zložený z troch kategórií operačných pracovníkov: 1. zamestnancov zamestnaných Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (kategória 1), 2. zamestnancov povinne dlhodobo vyslaných do agentúry členskými štátmi (kategória 2) a 3. zamestnancov povinne poskytnutých členskými štátmi na krátkodobé vyslanie (kategória 3).

Základným znakom tohto nového prístupu je zaradenie stálych zamestnancov agentúry ako členov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže so všetkými potrebnými právomocami na vykonávanie úloh hraničných kontrol a v oblasti návratu vrátane úloh vyžadujúcich si výkonné právomoci. V článku 77 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia prijme všetky opatrenia potrebné na postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc. Tým sa stanovuje právny základ pre priznanie právomocí presadzovania práva zástupcom konajúcim v mene Únie pri vykonávaní úloh súvisiacich so zavedením systému integrovaného riadenia vonkajších hraníc. Tieto právomoci a úlohy by však mali byť jasne vymedzené, aby bol splnený cieľ vytvorenia systému integrovaného riadenia vonkajších hraníc. Zoznam týchto úloh je preto súčasťou návrhu. Zamestnanci agentúry patriaci do kategórie 1 budú novým typom zamestnancov EÚ v rámci agentúry, ktorým sú priznané výkonné právomoci vrátane použitia sily, keď pôsobia ako členovia tímu nasadení zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Komisia považuje toto opatrenie za základný prvok svojho revidovaného návrhu, ktorý bude mať významný vplyv v posilňovaní mandátu agentúry, aby sa garantovala účinná kontrola vonkajších hraníc Únie.

Druhým kľúčovým prvkom stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je povinný charakter krátkodobých a dlhodobých príspevkov členských štátov do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, čo je jediné riešenie, ktorým sa garantuje dostupnosť potrebných príspevkov na činnosti agentúry v duchu solidarity a zodpovednosti pre dobre fungujúci schengenský priestor. Individuálne príspevky členských štátov boli stanovené na základe distribučného kľúča dohodnutého počas rokovaní v roku 2016 pre rezervu rýchleho zásahu a stanoveného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2016/1624.

Tento povinný príspevok môže byť skutočnou výzvou pre členské štáty v prípadoch, v ktorých sú ich vnútroštátne kapacity preťažené vnútroštátnymi povinnosťami. V návrhu sa preto stanovuje systém finančnej podpory na podporu a zabezpečenie dlhodobého rozvoja ľudských zdrojov tým, že sa členským štátom umožní prijímať a vyškoliť ďalších pracovníkov, aby sa poskytla flexibilita potrebná na dodržanie povinného združovania prostriedkov v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, a zároveň udržať si dostatočné vlastné vnútroštátne kapacity.

Modulárne zloženie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s tromi kategóriami operačných pracovníkov poskytne flexibilitu umožňujúcu prispôsobovať zapojenie agentúry podľa operačných potrieb. Aj keď stáli operační zamestnanci (kategória 1) agentúry budú vždy hlavným stavebným prvkom vyslania zo stáleho zboru, zapojenie operačných pracovníkov z kategórie 2, a najmä kategórie 3 by mohlo byť prispôsobené v rámci existujúcich mechanizmov.

Na záver možno konštatovať, že stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a jeho operační pracovníci poskytujú integrované riešenie celého spektra vyslaní z agentúry: tímov riadenia hraníc, návratových tímov, ako aj podporných tímov pre riadenie migrácie so zmiešanými zloženiami. V návrhu sú preto začlenené všetky existujúce mechanizmy združovania prostriedkov: súčasný ročný mechanizmus prísľubov pre činnosti na vonkajších hraniciach, povinná rezerva rýchleho zásahu pre rýchle pohraničné zásahy, dve rezervy špecialistov na návrat a eskortných návratových skupín. Rezerva monitorovacích skupín pre nútený návrat by mala výnimočne zostať samostatným opatrením vzhľadom na osobitosti jej úloh a odborných znalostí a potrebu nezávislosti pri vykonávaní monitorovacích funkcií.

Cieľom návrhu je štruktúrovať politické smerovanie európskeho integrovaného riadenia hraníc vytvorením cyklu politiky európskych a národných stratégií integrovaného riadenia hraníc.

Návrhom sa posilnia mechanizmy včasného varovania európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť reakcieschopnosť pri konfrontácii s krízou, ale aj lepšie riešiť situácie, v ktorých by mohlo byť ohrozené fungovanie schengenského priestoru.

Kľúčovým prvkom týchto procesov bude predvídanie. Cieľom návrhu je zlepšiť koordináciu procesov plánovania európskeho integrovaného riadenia hraníc, aby boli lepšie pripravené operácie na hraniciach, aby sa vymedzila reakcia na vyššie stupne vplyvu, a najmä možný zásah stáleho zboru a iných kapacít agentúry na podporu členských štátov. Zlepší sa aj príprava kapacít európskej pohraničnej a pobrežnej stráže koordináciou odbornej prípravy a vzdelávania a nadobúdanie vybavenia v krátkodobom a dlhodobom horizonte vrátane výskumu a vývoja.

Návrhom sa zlepší aj schopnosť výmeny informácií a podpory členských štátov v oblasti návratu. S cieľom lepšie pomôcť členským štátom sa týmto návrhom rozširujú úlohy agentúry, aby zahŕňali technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní konaní o návrate vrátane prípravy rozhodnutí o návrate a iných činností pred návratom, ako aj pomoc pri vyvíjaní a prevádzkovaní systémov riadenia návratov a systémov výmeny informácií.

Návrhom sa objasnia príslušné úlohy členských štátov a agentúry vo fungovaní európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane spolupráce s tretími stranami a tretími krajinami. V oblasti návratu bude agentúra môcť poskytovať pomoc pri činnostiach tretích krajín súvisiacich s návratom, a to aj organizáciou zmiešaných návratových operácií s účasťou jedného alebo viacerých členských štátov. Skvalitnením vymieňaných údajov, bezpečnosti a reaktivity systémov sa bude ďalej zlepšovať najmä fungovanie systému EUROSUR. S cieľom lepšie podporiť rôzne zložky integrovaného riadenia hraníc sa rozsah pôsobnosti systému EUROSUR posunie z hraničného dozoru na kontrolu hraníc vrátane podávania správ o sekundárnych pohyboch a vzdušných hraniciach. Systém EUROSUR sa bude používať na operácie na hraniciach a integrované plánovanie. Systémom EUROSUR sa zlepší aj operačná spolupráca a výmena informácií s tretími krajinami a tretími stranami.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrhom sa dopĺňajú návrhy Komisie z 12. júna 2018 na vytvorenie Fondu pre integrované riadenie hraníc a Fondu pre azyl a migráciu v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci s cieľom posilniť financovanie pre vnútroštátne zložky európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Cieľom všetkých týchto návrhov Komisie je spoločne zabezpečiť plne integrovaný systém riadenia hraníc EÚ vykonávaný silnou a plne funkčnou európskou pohraničnou a pobrežnou strážou zloženou z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátnych orgánov zodpovedných v členských štátoch za riadenie hraníc a návratu.

S cieľom umožniť účinné nasadenia zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže od 1. januára 2020 by mali byť čo najskôr prijaté a zavedené určité rozhodnutia a vykonávacie opatrenia. Konkrétne rozhodnutie riadiacej rady o profiloch stáleho zboru agentúry by sa malo odchylne od normálnej lehoty stanovenej v nariadení prijať do 6 týždňov od nadobudnutia účinnosti nariadenia a členské štáty by mali nominovať operačných pracovníkov do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže do 12 týždňov od nadobudnutia účinnosti nariadenia.

Zároveň s cieľom zabezpečiť kontinuitu podpory pre operačné činnosti organizované agentúrou by mali byť všetky nasadenia do 31. decembra 2019 naplánované a vykonané, aj v rámci rezervy rýchleho zásahu, v súlade s článkami 20, 30 a 31 nariadenia (EÚ) 2016/1624 a v súlade s ročnými bilaterálnymi rokovaniami, ktoré sa uskutočnili v roku 2018. Tieto ustanovenia by mali byť zrušené až s účinnosťou od 1. januára 2020.

Tento návrh vychádza z existujúcej politiky a súboru nástrojov v oblasti riadenia hraníc, najmä európskej pohraničnej a pobrežnej stráže stanovenej nariadením (EÚ) 2016/1624. Sprevádzkovanie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prinieslo počas uplynulých dvoch rokov prvé cykly posúdení zraniteľnosti a zostavenie rezerv rýchleho zásahu na reagovanie na núdzové situácie. Prostredníctvom stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s 10 000 operačnými pracovníkmi sa kapacity agentúry, a teda Únie ďalej rozšíria, aby účinne reagovali na súčasné či budúce hrozby a výzvy na vonkajších hraniciach proaktívnym posilňovaním, hodnotením a koordinovaním opatrení členských štátov na vonkajších hraniciach a s tretími krajinami, ako aj pre potreby posilnenie návratov.

Prostredníctvom začlenenia európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur) do legislatívneho nástroja, ktorým sa stanovuje európska pohraničná a pobrežná stráž, sa návrhom ďalej rozvíja prostredie spolupráce, výmeny informácií a koordinácie úsilia medzi členskými štátmi a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami Únie, s konkrétnymi a povinnými záväzkami. Návrh tiež vychádza z nariadenia (EÚ) č. 656/2014 8 , ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou Frontex.

Návrhom sa objasňuje vzťah medzi posúdeniami zraniteľnosti vykonávanými agentúrou a schengenským hodnotiacim mechanizmom stanoveným nariadením (EÚ) č. 1053/2013 9 s cieľom maximalizovať synergické účinky medzi týmito dvomi mechanizmami, ktoré sú nevyhnutné pre európsku kontrolu kvality fungovania schengenského priestoru.

Tento návrh vychádza z existujúcich politických ustanovení, ktoré sa v ňom ďalej rozvíjajú a zlučujú do európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, čím sa vytvára integrovaný systém riadenia vonkajších hraníc na úrovni Únie, ako je stanovené v článku 77 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Tento legislatívny návrh sa zakladá na článku 77 ods. 2 písm. b) a d) a článku 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

V článku 77 ods. 1 písm. b) a d) sa stanovuje, že Únia vypracuje politiku zameranú na vykonávanie kontroly osôb a účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc, ako aj na postupné zavádzanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc. Na tieto účely podľa článku 77 ods. 2 písm. b) a d) Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia týkajúce sa kontrol, ktorým sa podrobia osoby prekračujúce vonkajšie hranice, ako aj všetky opatrenia potrebné na postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc.

Európsky parlament a Rada sú na základe článku 79 ods. 2 písm. c) oprávnené prijímať opatrenia týkajúce sa neregulárneho prisťahovalectva a neoprávneného pobytu vrátane odsunu a repatriácie osôb s neoprávneným pobytom.

•Subsidiarita

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť európske integrované riadenie vonkajších hraníc EÚ so zámerom dosiahnuť účinné riadenie migrácie a zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v Únii pri súčasnom zabezpečení voľného pohybu osôb na jej území. V priestore bez vnútorných hraníc má neregulárna migrácia cez vonkajšie hranice jedného členského štátu vplyv na všetky ostatné členské štáty v rámci schengenského priestoru. Priestor bez vnútorných hraníc je udržateľný len vtedy, ak sú vonkajšie hranice účinne zabezpečené a chránené.

Keďže kontrola vonkajších hraníc Únie predstavuje spoločný záujem, ktorý sa musí realizovať v súlade s prísnymi a jednotnými normami Únie, ciele tohto návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie; Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

•Proporcionalita

Cieľom tohto návrhu je reagovať na nové výzvy a politické skutočnosti, ktorým Únia čelí v súvislosti riadením migrácie a vnútornou bezpečnosťou. Posilňuje súbor nástrojov spôsobilostí, ktoré sú dostupné európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, najmä vytvorením stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v počte 10 000 operačných pracovníkov s cieľom komplexne sa zaoberať výzvami v oblasti riadenia hraníc EÚ a návratu. Zabezpečuje úplné a správne vykonávanie pravidiel integrovaného riadenia hraníc členskými štátmi v súlade s jediným jednotným cyklom viacročnej strategickej politiky, prijatie primeraných opatrení na predchádzanie krízovým situáciám a účinnú reakciu v skorej fáze na vonkajších hraniciach, ak taká situácia vznikne, a len v prípade zhoršovania situácie naliehavú akciu vykonanú na úrovni Únie na priamy zásah na mieste. Vzhľadom na svoje ciele a v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

•Výber nástroja

Ako je vysvetlené v kapitole 1, vytvorenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a stanovenie potrebných sprievodných opatrení predstavuje nové zásadné prvky, ktoré majú významný vplyv na fungovanie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Vzhľadom na dôležitosť týchto zmien treba zmeniť nariadenie (EÚ) 2016/1624 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži. Je to tiež príležitosť lepšie začleniť zmenený systém EUROSUR do európskej pohraničnej a pobrežnej stráže zahrnutím zmenených prvkov nariadenia (EÚ) č. 1052/2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (Eurosur), do nového nariadenia v súlade so závermi uvedenými v hodnotení nariadenia o systéme EUROSUR.

Iba nariadenie môže poskytnúť stupeň jednotnosti potrebný na zabezpečenie integrovaného riadenia vonkajších hraníc a zabezpečenie účinnej úlohy agentúry v oblasti návratu. Okrem toho treba zohľadniť to, že európska pohraničná a pobrežná stráž a systém EUROSUR boli zriadené nariadením, preto je pre predmetný návrh vhodný rovnaký právny nástroj, ktorým sa zmenia a zlúčenia tieto dve nariadenia.

•Základné práva

Návrh je teda v súlade s článkami 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii a s Chartou základných práv Európskej únie.

3.VPLYV NA ROZPOČET

Príspevok EÚ na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž už tvorí súčasť rozpočtu Únie na základe legislatívneho finančného výkazu, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhu Komisie na nariadenie, ktorým sa zriaďuje európska pohraničná a pobrežná stráž. Určité ďalšie zdroje pre agentúru boli identifikované aj v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhom Komisie týkajúcim sa systému ETIAS a balíka opatrení na podporu interoperability.

Na zriadenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a nadobudnutie vlastného vybavenia agentúry, ako aj náležité riešenie iných nových alebo aktualizovaných úloh predpokladaných v tomto návrhu treba doplniť do existujúceho príspevku EÚ na roky 2019 a 2020 v súčasnom viacročnom finančnom rámci sumu 577,5 milióna EUR, čo si môže vyžadovať použitie osobitných nástrojov predpokladaných v nariadení o viacročnom finančnom rámci. Na roky 2021 – 2027 bude potrebný celkový príspevok EÚ vo výške 11 270 miliónov EUR na pokrytie aktualizovaných úloh a funkcií agentúry, ktoré súvisia prevažne so zavedením stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a nadobudnutím vlastného vybavenia agentúry. Tieto sumy budú doplnené zodpovedajúcim príspevkom z krajín pridružených k schengenskému priestoru.

Príspevok EÚ požadovaný na roky 2021 – 2027 môže byť financovaný v rámci stropov stanovených v návrhu viacročného finančného rámca z 2. mája 2018.

Pokiaľ ide o ľudské zdroje, očakávalo sa, že agentúra dosiahne 1 000 pracovníkov do roku 2020. S cieľom vytvoriť stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže budú agentúre pridelené tieto ďalšie pracovné miesta: počínajúc 750 pracovnými miestami v roku 2019 až po 3 000 pracovných miest v roku 2025. Tieto ďalšie pracovné miesta budú rovnomerne rozdelené medzi dočasných zamestnancov a zmluvných zamestnancov. Nové pracovné miesta sa budú využívať prevažne na získanie a vyškolenie operačných pracovníkov v kategórii 1 stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Táto kategória však bude zahŕňať aj pracovníkov predpokladaných na vytvorenie a prevádzku centrálnej jednotky systému ETIAS.

Okrem toho, v rámci už uvedeného počtu 3 000 pracovných miest by agentúra mohla využiť až 4 % celkovej veľkosti stáleho zboru na prijatie pracovníkov určených na podporu vytvorenia stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (prijímanie zamestnancov, bežné denné riadenie, operačné plánovanie atď.), na personálne obsadenie operačných vysunutých pracovísk, nadobudnutie vybavenia agentúry, iné nové úlohy súvisiace s fungovaním európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane systému EUROSUR, na posilnený mandát pre návrat a prevzatie systému FADO.

Okrem rozpočtu agentúry v rámci finančných prostriedkov v oblasti migrácie a riadenia hraníc sa bude podporovať aj vykonávanie rozšíreného systému EUROSUR na strane členských štátov, a to prostredníctvom existujúcich zdrojov z Fondu pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza v roku 2020 (52,5 milióna EUR) a budúceho Fondu pre integrované riadenie hraníc (647,5 milióna EUR) na roky 2021 – 2027, kde 10 % týchto zdrojov bude pridelených na systém EUROSUR. Príslušné opatrenia sa budú vykonávať v rámci zdieľaného alebo priameho riadenia.

Pravidlá obsiahnuté v tomto návrhu bude dopĺňať revidované nariadenie o finančnom rámci pre decentralizované agentúry vrátane posilnených pravidiel správy týchto agentúr v oblasti podvodov, nezrovnalostí, pravidiel o konfliktoch záujmov a vnútornej kontroly.

4.Prípravný proces a konzultácie so zainteresovanými stranami

V roku 2017 Komisia adresovala Európskej Rade, Európskemu parlamentu a Rade päť správ o pokroku, v ktorých bol zdokumentovaný pokrok dosiahnutý pri sfunkčnení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj analýza zaznamenaných nedostatkov. Po týchto správach často nasledovali diskusie v Rade a prezentácie v príslušných výboroch Európskeho parlamentu.

Komisia vo svojom februárovom oznámení 10 určila priority a niekoľko možností pre budúci viacročný finančný rámec Únie so silnou a plne funkčnou európskou pohraničnou a pobrežnou strážou v jadre plne integrovaného systému európskeho integrovaného riadenia hraníc. Vo svojom oznámení z 2. mája 2018 11 , ktoré sprevádzalo návrh nasledujúceho viacročného finančného rámca, Komisia zopakovala svoje odhodlanie pracovať na tomto cieli a navrhla vytvoriť stály zbor s približne 10 000 príslušníkmi pohraničnej stráže.

Riadiaca rada agentúry zorganizovala 5. júla neformálny seminár s cieľom prerokovať budúci právny rámec agentúry a písomný záznam zo stretnutia bol spolu so samostatnými stanoviskami 8 členských štátov predložený Komisii. O novom mandáte agentúry sa rokovalo aj 9. júla na zasadnutí strategického výboru pre prisťahovalectvo, hranice a azyl, na ktorom zástupcovia členských štátov vyjadrili svoje predbežné názory na myšlienky obsiahnuté v návrhu viacročného finančného rámca. Pokiaľ ide o systém EUROSUR, Komisia v súlade s článkom 22 ods. 3 nariadenia č. 1052/2013 vykonala celkové hodnotenie systému EUROSUR. Správa z tohto hodnotenia je priložená k návrhu. V hodnotiacej správe sa dospelo k záveru, že rámec EUROSUR splnil svoje ciele, ale fungovanie systému EUROSUR by sa mohlo zlepšiť tým, že by sa vyvinul zo systému technických informácií na rámec riadenia výmeny informácií a spoluprácu. Nadväzné konzultácie sa uskutočnili so skupinou expertov na systém EUROSUR, ktorú zriadila a viedla agentúra s cieľom podporovať zavádzanie systému EUROSUR, a s osobitnou skupinou expertov na systém EUROSUR, ktorú vytvorila Komisia, aby sa prerokoval a sledoval hodnotiaci proces a aby sa diskutovalo o možných zmenách existujúceho nariadenia. Komisia zorganizovala 6. a 7. februára 2018 špecializovaný seminár, aby sa prerokovali technologické a priemyselné aspekty systému EUROSUR so zástupcami odvetvia, výskumníkmi a vládnymi expertmi z členských štátov, inštitúcií EÚ a agentúr. S cieľom posúdiť pomer nákladov a prínosov rôznych zmien plánovaných v návrhu Komisia zadala štúdiu posúdenia vplyvov rôznych variantov súvisiacich s možným vývojom európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur).

So zohľadnením výzvy Európskej rady z 28. júna 2018 na ďalšie posilnenie podpornej úlohy agentúry pomocou posilneného mandátu a vzhľadom na nevyhnutnosť riešiť túto výzvu v primeranej lehote bolo rozhodnuté, že posúdenie vplyvu sa nevykoná.

5.Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrhom (článok 8) sa zavádza cyklus viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc ako spôsob zabezpečenia účinného vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc európskou pohraničnou a pobrežnou strážou. Viacročný cyklus vytvorí interoperabilný, zjednotený a sústavný proces poskytovania strategických usmernení pre všetky príslušné subjekty na úrovni Únie a v členských štátoch v oblasti riadenia hraníc a návratu s cieľom vykonávať európske integrované riadenie hraníc jednotne, integrovane a metodicky. Cyklus sa začne politickým smerovaním európskeho integrovaného riadenia hraníc v podobe delegovaného aktu Komisie, ktoré sa potom bude vykonávať prostredníctvom technickej a operačnej stratégie vypracovanej Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátnymi stratégiami vypracovanými členskými štátmi. So zreteľom na prípravu nasledujúceho cyklu sa vykoná hodnotenie, v ktorom sa posúdi vykonávanie týchto troch fáz.

Hlavné prvky návrhu na vytvorenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže spolu so zlepšením iných kľúčových kapacít (pozri najmä článok 5 ods. 2, články 55 až 60, článok 63 a 64).

–Nevyhnutné prvky súvisiace so stálym zborom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže sú vysvetlené v kapitole 1, osobitne so zreteľom na jeho zloženie, veľkosť, rozsah činností, povinný charakter a uplatňovanie výkonných právomocí.

–S cieľom zohľadniť kombinovanú povahu stáleho zboru sa v návrhu zavádza pojem operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorými sú príslušníci pohraničnej stráže, eskortné návratové skupiny, špecialisti na návrat a iní relevantní zamestnanci. Nasadzovaní budú v troch druhoch tímov: riadenie hraníc, návrat a podpora riadenia migrácie.

–Jednotlivé príspevky členských štátov k stálemu zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže sú vymedzené v súlade s prílohami IV a V. Rozdelenie týchto jednotlivých príspevkov je založené na distribučnom kľúči dohodnutom pre rezervu rýchleho zásahu, ako je stanovený v prílohe I k súčasnému nariadeniu o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

–Fungovanie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a jeho zloženie podlieha preskúmaniu v polovici trvania, ktoré vykoná Komisia. Na základe preskúmania v polovici trvania môže Komisia zvážiť zmenu príslušných príloh.

–S cieľom zabezpečiť spoločnú profesijnú kultúru by sa tímom nasadeným zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže mala poskytovať osobitná odborná príprava a uniforma.

–So zreteľom na nasadenie tímov zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na území tretích krajín by agentúra mala vyvinúť kapacity pre ich vlastné štruktúry velenia a kontroly.

–S cieľom prekonať pretrvávajúce nedostatky v dobrovoľnom združovaní prostriedkov technického vybavenia z členských štátov, najmä pokiaľ ide o prostriedky s významnou hodnotou, by agentúra mala mať svoje vlastné vybavenie, ktoré by nasadzovala v spoločných operáciách alebo rýchlych pohraničných zásahoch, respektíve akýchkoľvek iných operačných činnostiach. Aj keď agentúra je od roku 2011 právne schopná nadobúdať alebo si prenajímať svoje vlastné technické vybavenie, táto možnosť bola významne obmedzená chýbajúcimi rozpočtovými prostriedkami. Prijatím nariadenia z roku 2016 sa agentúre poskytol vyhradený rozpočet 40 miliónov EUR na nadobúdanie vybavenia malej a strednej veľkosti a agentúra dosiahla pokrok vo využívaní týchto príležitostí. Ako prirodzený dôsledok tohto vývoja, ako aj s cieľom zohľadniť ambície, na základe ktorých vzniká stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, Komisia vyhradila vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 významné prostriedky na to, aby agentúra mohla nadobúdať a udržiavať potrebné prostriedky prevádzkované vo vzduchu, na mori a na pevnine v súlade so svojimi operačnými potrebami.

–Nadobúdanie potrebných prostriedkov by mohol byť zdĺhavý proces, najmä v prípade prostriedkov s významnou hodnotou, ale vlastné vybavenie agentúry by sa v konečnom dôsledku malo stať základňou operačných nasadení spolu s ďalšími príspevkami členských štátov, o ktoré sa požiada za výnimočných okolností. Vybavenie agentúry by mali prevádzkovať prevažne technické tímy agentúry, ktoré sú súčasťou stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže S cieľom zabezpečiť efektívne využitie navrhnutých finančných zdrojov na vlastné vybavenie agentúry je tento proces založený na viacročnej stratégii, o ktorej čo najskôr rozhodne riadiaca rada a bude ju dopĺňať akčný plán.

–S cieľom uľahčiť prácu agentúry v hostiteľských členských štátoch, v ktorých prebiehajú operačné činnosti agentúry na vonkajších hraniciach a činnosti súvisiace s návratom, bude mať agentúra možnosť zriadiť vysunuté pracoviská nachádzajúce sa v týchto členských štátoch na obdobie, počas ktorého prebiehajú jej operačné činnosti. Úlohou týchto vysunutých pracovísk bude slúžiť ako rozhranie medzi agentúrou a hostiteľskými členskými štátmi, aby sa zabezpečila koordinácia, komunikácia a logistická podpora a aby sa garantovalo bezproblémové fungovanie všetkých procesov súvisiacich s uvedenými operačnými činnosťami. Budú vytvorené na miestach nachádzajúcich sa v geografickej blízkosti oblastí, v ktorých sa uskutočňujú operačné činnosti.

–Návrhom sa stanovuje štandardná metodika plánovania na základe scenárov stanovených agentúrou. V týchto scenároch založených na analýze rizík a schvaľovaných riadiacou radou agentúry sa budú zohľadňovať geopolitické súvislosti.

–Návrhom sa zavádza plánovanie rozvoja kapacít európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Plánovanie rozvoja kapacít stanovené týmto návrhom je mechanizmus, ktorého cieľom je konfrontovať a konvergovať dlhodobé plány členských štátov a agentúry s cieľom určiť príležitosti v oblastiach odbornej prípravy a vzdelávania, technickej a operačnej štandardizácie, spoločného obstarávania vybavenia a výskumu a vývoja. Agentúra získa nové kapacity na podporu individuálnych potrieb členských štátov; bude tiež plniť kľúčovú úlohu v koordinovaní rozvoja kapacít celej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

–Výsledkom procesov plánovania rozvoja kapacít bude plán kapacít európskej pohraničnej a pobrežnej stráže schvaľovaný riadiacou radou agentúry a pripojený ako príloha k technickej a operačnej stratégii integrovaného riadenia hraníc. Tento plán kapacít poskytne strategické smerovanie rozvoja kapacít európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Na základe plánu kapacít sa vypracujú plány obstarávania a technologické plány. Tieto plány obstarávania pomôžu členským štátom a agentúre pri nadobúdaní a prenajímaní si technického vybavenia 12 a technologické plány jej pomôžu identifikovať hlavné témy výskumu 13 a budú zohľadnené pri programovaní nástrojov EÚ, ktorými sa podporia operačné, ako aj výskumné činnosti v oblasti integrovaného riadenia hraníc a návratu.

–Návrhom sa posilňujú existujúce požiadavky plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí na úrovni členských štátov v rámci celkového procesu integrovaného plánovania. Plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí sa týka všetkých potrebných opatrení a zdrojov s cieľom umožniť možné posilnenie kapacít vrátane logistiky a podpory pri konfrontácii s vyššími stupňami vplyvu na vonkajších hraniciach vrátane kapacít na podporu nasadenia ďalších kapacít koordinovaných Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Tieto plány by naďalej mali podliehať mechanizmu kontroly kvality v rámci mechanizmu posúdenia zraniteľnosti.

–V krátkodobom horizonte bude operačné plánovanie koordinované medzi členskými štátmi a s agentúrou v rámci systému EUROSUR v súlade s procesmi plánovania spoločných pohraničných operácií, ktoré vypracovala agentúra 14 .

Návrhom (článok 18 a nasledujúce) sa systém EUROSUR začleňuje do nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži ako potrebný prvok fungovania európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

–Systém EUROSUR sa mení na rámec riadenia výmeny informácií a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov zodpovednými za riadenie hraníc a agentúrou, pričom sa vychádza z rôznych informačných systémov, ktoré využívajú členské štáty a agentúra, pričom sa zväčšuje a rozširuje úloha a kompetencie národných koordinačných centier.

–V návrhu sa zjednodušujú existujúce prvky súčasného nariadenia o systéme EUROSUR a zlepšuje sa reaktivita systému EUROSUR. Niektoré z technických častí súčasného nariadenia o systéme EUROSUR sa presunú do vykonávacích aktov, aby sa sprehľadnilo technické vykonávanie a aby sa umožnila väčšia flexibilita a možné operačné aktualizácie, pričom sa zároveň zabezpečuje ich záväzný charakter.

Návrhom sa zväčšuje súčasný rozsah pôsobnosti systému EUROSUR z dozoru nad pozemnými a námornými hranicami na kontrolu hraníc (doplnením kontrol na hraničných priechodoch a dozoru nad vzdušnými hranicami, ktoré v súčasnosti členské štáty vykazovali na dobrovoľnom základe) s cieľom poskytnúť vyčerpávajúcu situačnú informovanosť na vonkajších hraniciach a rozšíriť škálu reakčnej spôsobilosti. Agentúra bude rozvíjať nové druhy medziagentúrnej spolupráce s orgánmi z odvetvia letectva s cieľom lepšie odhaľovať nové hrozby vyvolané lietadlami a dronmi a reagovať na ne.

Návrhom sa posilňuje situačná informovanosť, analýza rizík, prevencia a reakcieschopnosť európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v týchto aspektoch:

–S cieľom posilniť funkciu analýzy rizík európskej pohraničnej a pobrežnej stráže sa zosúladia rôzne zdroje informácií a metodiky, úseky hraníc a stupne vplyvu podľa systému EUROSUR s tými, ktoré využíva agentúra a členské štáty prostredníctvom spoločnej integrovanej metodiky hodnotenia rizík (CIRAM) siete agentúry Frontex pre hodnotenie rizík (FRAN), a s posúdeniami zraniteľnosti (článok 31).

–Vychádzajúc zo systému EUROSUR sa v návrhu zlepšuje situačná informovanosť európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (článok 29). Súčasný spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií, v ktorom sú zhromaždené informácie o predhraničnej oblasti, sa zlučuje s európskym situačným prehľadom, ktorý v súčasnom nariadení zodpovedá informáciám získaným v rámci schengenského priestoru. Sekundárne pohyby sa teraz stávajú súčasťou situačných prehľadov s cieľom posudzovať migračnú situáciu na vonkajších hraniciach EÚ na strategickej aj taktickej úrovni. Členské štáty a agentúra budú teraz využívať a dopĺňať tieto informácie priamo v systéme EUROSUR, a to prostredníctvom národných koordinačných centier.

–Oficiálne sa vytvára mechanizmus zlúčených služieb systému EUROSUR (článok 29), aby nahradil „spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru“, na ktoré sa odkazuje v súčasnom nariadení o systéme EUROSUR. Prostredníctvom zlúčených služieb systému EUROSUR agentúra poskytuje národným koordinačným centrám a sebe relevantné informácie týkajúce sa vonkajších hraníc. Zlúčené služby systému EUROSUR sa naďalej poskytujú prostredníctvom spolupráce medzi agentúrou a tretími stranami. Agentúra bude naďalej používať satelitné služby pozorovania Zeme v rámci vesmírneho programu Copernicus na monitorovanie predhraničnej oblasti, ale s inými agentúrami EÚ a medzinárodnými partnermi vyvinie nové zlúčené služby systému EUROSUR, aby zodpovedali novému rozsahu pôsobnosti systému EUROSUR. Takáto medziagentúrna spolupráca by sa mohla vytvoriť napríklad v oblasti vzdušného hraničného dozoru medzi agentúrou, manažérom siete európskej siete manažmentu letovej prevádzky (EUROCONTROL) a Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA).

–V návrhu (článok 30) sa zavádza požiadavka, aby Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž pripravovala analýzu strategických rizík pre európske integrované riadenie hraníc každé dva roky s cieľom predstaviť určité dlhodobé prehľady a analýzy na nadchádzajúce roky. Táto analýza by slúžila ako východiskový bod pre Komisiu na začatie cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc. Strategická analýza rizík prispeje k scenárom na vysokej úrovni, na ktorých bude založené integrované plánovanie.

–Keďže posúdenia zraniteľnosti a schengenský hodnotiaci mechanizmus stanovený nariadením (EÚ) č. 1053/2013 sú dva navzájom sa doplňujúce mechanizmy garantujúce európsku kontrolu kvality riadneho fungovania schengenského priestoru, treba vytvoriť jasné opatrenia týkajúce sa pravidelnej výmeny informácií o ich výsledkoch medzi Komisiou a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž s cieľom maximalizovať synergický účinok medzi uvedenými mechanizmami (článok 34).

–S cieľom lepšie riešiť krízové situácie, keď je na úrovni hraničného úseku taká situácia, že je ohrozené fungovanie schengenského priestoru, sa v systéme EUROSUR s a vytvára ďalší, štvrtý, „kritický“ stupeň vplyvu. „Kritický“ stupeň vplyvu automaticky vyvolá reakciu stáleho zboru Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž podľa článku 35, 36 a 42.

–Pokiaľ ide o podporné tímy pre riadenie migrácie, Komisia navrhuje nové ustanovenia (v článku 41), aby sa zabezpečila súdržnosť s jej zmeneným návrhom nariadenia o Agentúre Európskej únie pre azyl, ktorý sa predkladá s týmto návrhom. Komisia navrhuje rozšíriť rozsah vyvolávajúci použitie podporných tímov pre riadenie migrácie – ich nasadenie je podmienené žiadosťou od dotknutého členského štátu, ale už nie je obmedzené na okolnosti neúmerných migračných výziev. Komisia bude zodpovedná za koordináciu na mieste, ako sa už zohľadnilo v súčasnom nariadení, ako aj za koordinovanie žiadostí od členských štátov a posúdenie potrieb. Zabezpečí sa tým súdržnosť medzi rôznymi opatreniami príslušných agentúr Únie, ako aj synergický účinok zdrojov agentúr a členských štátov.

–Vychádzajúc zo súčasných ustanovení sa v návrhu (článok 42) konsoliduje úloha výkonného riaditeľa navrhnúť príslušnému členskému štátu konkrétne operačné činnosti agentúry, ak je to odôvodnené výsledkami posúdenia zraniteľnosti, analýzou rizík alebo keď je jednému alebo viacerým hraničným úsekom pripísaný kritický vplyv. V prípade nedostatočnej spolupráce na takýchto navrhnutých opatreniach by mala byť Komisia informovaná s cieľom posúdiť a rozhodnúť, či môžu byť potrebné ďalšie opatrenia v súlade s článkom 43 týkajúcim sa situácie na vonkajšej hranici EÚ, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu.

Návrhom sa zlepšuje výmena informácií a spolupráca v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (pozri všeobecne článok 12):

–Vo vykonávacích aktoch sa podrobnejšie stanoví druh informácií, ktoré sa budú poskytovať v rámci systému EUROSUR, ale aj subjekty zodpovedné za zber, spracovanie, archiváciu a prenos osobitných informácií, maximálne doby oneskorenia hlásenia a zásady bezpečnosti a ochrany údajov (pozri napr. článok 25).

–Agentúra bude v reálnom čase monitorovať technický stav sietí a systémov a kvalitu informácií, ktoré sú vykazované členskými štátmi, a bude si ich vymieňať s používateľmi ako základný prvok spoľahlivosti rámca EUROSUR (článok 24).

–V rámci súčasného nariadenia o systéme EUROSUR bola vyvinutá komunikačná sieť, ktorá je schopná zabezpečiť výmenu utajovaných skutočností EÚ medzi členskými štátmi a agentúrou. Komunikačná sieť sa v súčasnosti používa (článok 14 a 15) na všetky výmeny informácií medzi rôznymi zložkami európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a stupeň utajenia sa zvýšil z RESTREINT UE/EU RESTRICTED na CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL, aby sa zlepšila bezpečnosť informácií a dôvera medzi účastníkmi.

–Agentúra vyvinie technické štandardy na zlepšenie výmeny informácií, pričom sa zároveň posilní informačná bezpečnosť prostredníctvom národných koordinačných centier (článok 16).

Návrhom sa zlepšuje reakcia EÚ v oblasti návratu so zreteľom na nasledujúce aspekty (článok 49 a nasledujúce).

–Návrhom sa ďalej rozširuje mandát agentúry poskytovať technickú a operačnú pomoc členským štátom v konaniach o návrate bez toho, aby bola dotknutá ich zodpovednosť za vydávanie rozhodnutí o návrate, a to vrátane prípravy rozhodnutí o návrate, identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín a iných činností členských štátov pred návratom a súvisiacich s návratom.

–S cieľom ďalej pomáhať členským štátom je agentúra takisto poverená:

–vytvorením referenčného vzoru systému správy prípadov v oblasti návratu s predpísaním štruktúry národných systémov riadenia návratu,

–podporou rozvoja ich národných systémov alebo ich zosúladenia so vzorom,

–vytvorením centrálneho systému a komunikačnej infraštruktúry medzi národnými systémami riadenia návratu a s centrálnym systémom na spracovanie všetkých informácií a údajov potrebných na to, aby agentúra mohla poskytovať technickú a operačnú pomoc v súlade s nariadením.

–Posilnená spolupráca s tretími krajinami: poskytovanie pomoci v činnostiach tretích krajín súvisiacich s návratom a v týchto tretích krajinách, a to aj nasadením stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v tretích krajinách, ako aj posilnenou spoluprácou s orgánmi tretích krajín v oblasti návratu, aj pokiaľ ide o obstaranie cestovných dokladov.

–Posilnenie mandátu agentúry na spracovávanie osobných údajov v spojení s jej činnosťami v oblasti návratu, ako aj pri výmene informácií s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami so zreteľom na činnosti v oblasti návratu.

Návrhom sa zlepšuje vonkajší rozmer európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (pozri články 72 až 79):

–Európska pohraničná a pobrežná stráž bude mať povolené konať v tretích krajinách bez obmedzenia na susedné tretie krajiny, a to aj v oblasti návratu, ako sa už uviedlo.

–V návrhu je opísané, za akých podmienok agentúra ponúkne technickú a operačnú pomoc tretím krajinám. Operácie agentúry by sa mohli v prípade potreby konať na akýchkoľvek hraniciach dotknutej tretej krajiny so súhlasom členského štátu (štátov), ktoré hraničia s operačnou oblasťou.

–V návrhu sa zlepšuje výmena informácií s tretími krajinami v rámci systému EUROSUR prostredníctvom národných koordinačných centier, pričom sa zachovávajú historické vzťahy medzi členskými štátmi a tretími krajinami. V ustanoveniach bude podrobne opísané, za akých podmienok bude s orgánmi tretích krajín prebiehať výmena údajov a možné poskytovanie zlúčených služieb systému EUROSUR.

–V súlade s návrhom Komisie týkajúcim sa vytvorenia európskej siete imigračných styčných dôstojníkov (prepracované znenie) sa uznáva úloha imigračného styčného dôstojníka pre výmenu informácií a spoluprácu. Okrem európskej siete imigračných styčných dôstojníkov sa formálne vytvárajú prepojenia s národnými koordinačnými centrami a s agentúrou.

–Objasňuje sa úloha Komisie so zreteľom na spoluprácu s tretími krajinami: Komisia podporuje členské štáty a agentúru v oblasti spolupráce s tretími krajinami prípravou vzorových ustanovení a overením, či relevantné ustanovenia dvojstranných a mnohostranných dohôd a dohôd o pracovných podmienkach sú v súlade s nariadením.

Na záver možno konštatovať, že vychádzajúc zo záverov Rady z 27. marca 2017 Komisia navrhuje začleniť systém FADO (falošné a pravé doklady online) do rámca európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. FADO je európsky systém vyobrazení určený na výmenu informácií medzi členskými štátmi o pravých a falošných dokladoch a v súčasnosti ho riadi Generálny sekretariát Rady. Takýto spoločný únijný systém vyobrazení je veľmi užitočný nástroj v boji proti podvodom s dokladmi, keďže zjednodušuje odhaľovanie falošných dokladov. Začlenenie systému FADO do rámca európskej pohraničnej a pobrežnej stráže umožní agentúre prevziať systém a riadiť ho. Začlenenie systému FADO prinesie tieto výsledky (článok 80):

–S cieľom podporiť členské štáty v kontrole pravosti dokladov na hraniciach sa agentúra v návrhu poveruje, aby prevzala systém FADO (falošné a pravé doklady online) a prispôsobila ho súčasným a budúcim požiadavkám. Jednotná akcia Rady 98/700/SVV z 3. decembra 1998 bude v celom rozsahu zrušená a nahradená právnym základom v nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, čím sa umožní agentúre prevziať súčasný systém. Vykonávacie ustanovenia budú stanovené vo vykonávacích aktoch. Tým by sa zaistilo zapojenie expertov členských štátov (prostredníctvom existujúceho výboru podľa článku 6) a takisto by sa umožnilo prispôsobenie systému budúcim potrebám.

–Viacvrstvová štruktúra systémov FADO by mala byť zachovaná, keďže je potrebná na poskytovanie rôznych úrovní informácií o dokladoch rôznym zainteresovaným stranám vrátane širokej verejnosti. Pokiaľ ide o prechodné obdobie, malo by sa zabezpečiť, aby systém FADO zostal funkčný, kým sa nesprevádzkuje nový systém a kým sa do neho neprenesú existujúce údaje so súhlasom členských štátov ako vlastníkov údajov.

Návrh sa napokon týka aj niekoľkých aspektov riadenia agentúry a administratívnych záležitostí:

–Vzhľadom na vytvorenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj celkové rozšírenie mandátu agentúry najmä v oblasti návratu treba určiť troch zástupcov výkonného riaditeľa namiesto jedného, ako je stanovené v súčasnom nariadení (článok 105). Všetci títo traja zástupcovia výkonného riaditeľa by mali mať pridelenú konkrétnu oblasť zodpovednosti.

–Z dôvodu zásadnej dôležitosti agentúry ako súčasti európskej pohraničnej a pobrežnej stráže zodpovednej za integrované riadenie vonkajších hraníc a úlohy Komisie so zreteľom na cyklus viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc (článok 8) by mala byť zodpovednosť Komisie v rámci riadenia agentúry uvedená do súladu so zásadami spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram Únie, ktoré Európsky parlament, Rada a Komisia prijali 12. júla 2012 (napr. so zreteľom na vymenovanie zástupcov výkonného riaditeľa, článok 105).

–Návrhom sa vytvára výbor, aby pomáhal Komisii pri príprave niekoľkých vykonávacích aktov predpokladaných v nariadení. Pokiaľ však ide o FADO, mal by sa použiť výbor podľa existujúceho článku 6 (článok 117).

V návrhu sú zopakované ustanovenia súčasného nariadenia v súvislosti s Írskom a Spojeným kráľovstvom.

Komisia považuje uvedené zmeny za nevyhnutné na garanciu toho, aby bola európska pohraničná a pobrežná stráž dobre vybavená, efektívna a plne funkčná s cieľom zabezpečiť účinnú podporu členským štátom pri ochrane vonkajších hraníc Únie.

2018/0330 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži
a zrušení jednotnej akcie Rady 98/700/JHA, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624




Príspevok Európskej komisie k stretnutiu lídrov v Salzburgu 19. – 20. septembra 2018

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 15 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 16 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Cieľom politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc je rozvíjať a vykonávať európske integrované riadenie hraníc na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré je nutným logickým dôsledkom voľného pohybu osôb v rámci Únie a tvorí základnú súčasť priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európske integrované riadenie hraníc má zásadný význam pre zlepšenie riadenia migrácie. Jeho cieľom je účinné riadenie prekračovania vonkajších hraníc a riešenie migračných výziev a prípadných budúcich hrozieb na týchto hraniciach, čím sa prispieva k riešeniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom a k zabezpečeniu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii. Zároveň je potrebné konať tak, aby sa plne rešpektovali základné práva a zabezpečil sa voľný pohyb osôb v rámci Únie.

(2)Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 17 . Odkedy sa ujala plnenia svojich povinností 1. mája 2005, úspešne pomáha členským štátom pri vykonávaní operačných aspektov riadenia vonkajších hraníc prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, analýzy rizík, výmeny informácií, vzťahov s tretími krajinami a návratu navrátilcov.

(3)Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie sa premenovala na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej aj „agentúra“) s úplnou kontinuitou všetkých činností a postupov, pričom jej úlohy sa rozšírili. Hlavnou úlohou agentúry by malo byť vypracovanie technickej a operačnej stratégie vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc v rámci cyklu viacročnej strategickej politiky, dohliadanie na účinné fungovanie kontrol vonkajších hraníc, vykonávanie analýzy rizík a posúdení zraniteľnosti, poskytovanie zvýšenej technickej a operačnej pomoci členským štátom a tretím krajinám prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, zabezpečenie praktického vykonávania opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach, poskytovanie technickej a operačnej pomoci pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, organizovanie, koordinovanie a vykonávanie návratových operácií a intervencií a poskytovanie technickej a operačnej pomoci tretím krajinám pri činnostiach v oblasti návratu.

(4)Od začatia migračnej krízy v roku 2015 Komisia prijala dôležité iniciatívy na posilnenie ochrany hraníc Únie. Návrh na výrazné posilnenie mandátu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach sa predložil v decembri 2015 a prerokoval sa v rekordnom čase v priebehu roka 2016. Nariadenie o Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž nadobudlo účinnosť 6. októbra 2016.

(5)Rámec Únie v oblasti kontroly vonkajších hraníc, návratov a azylu však treba ďalej zlepšovať. Na tento účel a s cieľom ďalej podporovať súčasné a budúce plánované operačné úsilia by sa mala uskutočniť reforma európskej pohraničnej a pobrežnej stráže tým, že sa posilní mandát Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, najmä poskytnutím potrebnej kapacity vo forme 10 000 operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s výkonnými právomocami účinne podporovať priamo na mieste členské štáty v ich snahe chrániť vonkajšie hranice, bojovať proti sekundárnym pohybom a výrazne zintenzívniť účinný návrat neregulárnych migrantov.

(6)Európska rada vo svojich záveroch z 28. júna 2018 vyzvala na ďalšie posilnenie podpornej úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, a to aj v spolupráci s tretími krajinami, prostredníctvom zvýšených zdrojov a posilneného mandátu s cieľom zabezpečiť účinnú kontrolu vonkajších hraníc a výrazne zintenzívniť účinný návrat neregulárnych migrantov.

(7)Je potrebné účinne monitorovať prekračovanie vonkajších hraníc, riešiť migračné výzvy a prípadné budúce hrozby na vonkajších hraniciach, zabezpečiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v rámci Únie, zaručiť fungovanie schengenského priestoru a rešpektovať zastrešujúcu zásadu solidarity. Tieto činnosti by malo sprevádzať proaktívne riadenie migrácie vrátane potrebných opatrení v tretích krajinách. Vzhľadom na uvedené treba posilniť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž a ďalej rozširovať mandát Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Agentúru by mal tvoriť najmä stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže tvorený 10 000 operačnými pracovníkmi.

(8)S cieľom zohľadniť ďalšie kvalitatívne posilnenie mandátu, najmä poskytnutím vlastnej operačnej zložky – 10 000 operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže – agentúra, predtým známa ako Frontex, by sa mala odteraz uvádzať výlučne pod názvom Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, a pod týmto názvom aj pôsobiť. Táto zmena by sa mala odraziť vo všetkých príslušných prípadoch vrátane vizualizácie v materiáloch na externú komunikáciu.

(9)Pri vykonávaní európskeho integrovaného riadenia hraníc by sa mala zabezpečiť koherencia s inými politickými cieľmi vrátane riadneho fungovania cezhraničnej dopravy.

(10)Európske integrované riadenie hraníc by sa malo vykonávať ako spoločná zodpovednosť agentúry a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a akékoľvek iné úlohy kontroly hraníc, ako aj orgánov zodpovedných za návraty. Zatiaľ čo sa členským štátom ponecháva primárna zodpovednosť za riadenie ich vonkajších hraníc v ich vlastnom záujme a v záujme všetkých členských štátov, ako aj zodpovednosť za vydávanie rozhodnutí o návrate, úlohou agentúry by mala byť podpora uplatňovania opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc a návratov, a to posilnením, posudzovaním a koordinovaním krokov členských štátov, ktoré vykonávajú uvedené opatrenia.

(11)V záujme zabezpečenia účinného vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc a zvyšovania účinnosti spoločnej politiky návratu by sa mala zriadiť európska pohraničná a pobrežná stráž. Mali by sa jej poskytnúť potrebné finančné a ľudské zdroje a vybavenie. Európska pohraničná a pobrežná stráž by sa mala skladať z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, ako aj orgánov zodpovedných za návraty. Bude sa opierať o spoločné využívanie informácií, kapacít a systémov na vnútroštátnej úrovni a o reakciu agentúry na úrovni Únie.

(12)Európskym integrovaným riadením hraníc sa nemenia príslušné právomoci Komisie a členských štátov v colnej oblasti, najmä pokiaľ ide o kontroly, riadenie rizík a výmenu informácií.

(13)Za rozvoj politiky a právnych predpisov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc a návratu vrátane rozvoja stratégie európskeho integrovaného riadenia hraníc sú aj naďalej zodpovedné inštitúcie Únie. Mala by sa zaručiť úzka koordinácia medzi agentúrou a uvedenými inštitúciami.

(14)Účinné vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc európskou pohraničnou a pobrežnou strážou by sa malo zabezpečovať prostredníctvom cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc. V rámci tohto cyklu by sa mal stanoviť integrovaný, jednotný a nepretržitý proces poskytovania strategických usmernení všetkým príslušným aktérom na úrovni Únie a v členských štátoch v oblasti riadenia hraníc a návratov tak, aby títo aktéri mohli európske integrované riadenie hraníc vykonávať jednotne. Budú sa ním riešiť aj všetky príslušné interakcie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s Komisiou, ostatnými inštitúciami a orgánmi, ako aj spolupráca s inými príslušnými partnermi vrátane a podľa potreby tretích krajín a tretích strán.

(15)Európske integrované riadenie hraníc si medzi členskými štátmi a agentúrou vyžaduje integrované plánovanie operácií týkajúcich sa hraníc a návratu, prípravu reakcií na vyššie nároky na plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí na vonkajších hraniciach a koordináciu dlhodobého rozvoja kapacít tak v oblasti náboru a odbornej prípravy, ako aj v oblasti nadobúdania a rozvoja vybavenia.

(16)Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi ani na povinnosti členských štátov podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalších relevantných medzinárodných nástrojov.

(17)Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 18 .

(18)Agentúra by mala plniť svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti.

(19)Agentúra by mala plniť svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti obrany.

(20)Rozšírené úlohy a právomoci agentúry by mali byť vyvážené posilnenými zárukami dodržiavania základných práv a vyššou zodpovednosťou agentúry.

(21)Agentúra sa opiera o spoluprácu členských štátov, aby mohla účinne plniť svoje úlohy. V tejto súvislosti je dôležité, aby agentúra a členské štáty konali v dobrej viere a včas si vymieňali presné informácie. Žiaden členský štát by nemal byť povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti.

(22)Členské štáty by mali vo vlastnom záujme a v záujme ostatných členských štátov tiež prispievať relevantnými údajmi potrebnými pre činnosti vykonávané agentúrou, a to aj na účely situačnej informovanosti, analýzy rizík, posúdení zraniteľnosti a integrovaného plánovania. Zároveň by mali zabezpečiť, aby tieto údaje boli presné, aktuálne a získané a vložené v súlade so zákonom.

(23)Na fungovanie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je potrebný európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), ktorého cieľom je vytvoriť rámec na výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ako aj s agentúrou. Systém EUROSUR poskytuje týmto orgánom a agentúre infraštruktúru a nástroje potrebné na zlepšenie situačnej informovanosti a reakčnej spôsobilosti na vonkajších hraniciach na účely odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečovaniu ochrany životov migrantov a ich zachraňovaniu.

(24)Členské štáty by mali zriadiť národné koordinačné centrá na zlepšenie vzájomnej výmeny informácií a spolupráce v oblasti hraničného dozoru a vykonávania kontrol na hraničných priechodoch, ako aj uvedenej výmeny informácií a spolupráce s agentúrou. Pre riadne fungovanie systému EUROSUR je zásadné, aby všetky vnútroštátne orgány zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach podľa vnútroštátnych právnych predpisov spolupracovali prostredníctvom národných koordinačných centier.

(25)Toto nariadenie by členským štátom nemalo brániť v tom, aby svoje národné koordinačné centrá poverili aj zodpovednosťou za koordináciu výmeny informácií a za spoluprácu v oblasti ďalších zložiek integrovaného riadenia hraníc, napríklad návratov.

(26)Kvalita informácií vymieňaných medzi členskými štátmi a agentúrou je predpokladom riadneho fungovania integrovaného riadenia hraníc. Na základe úspechu systému EUROSUR by sa táto kvalita mala zabezpečiť prostredníctvom štandardizácie, automatizácie výmeny informácií medzi sieťami a systémami, informačnou bezpečnosťou a kontrolou kvality prenášaných údajov a informácií.

(27)Agentúra by mala poskytovať potrebnú pomoc pri vývoji a prevádzke systému EUROSUR, a to vrátane interoperability systémov, najmä prostredníctvom vytvorenia, spravovania a koordinácie rámca systému EUROSUR.

(28)Systém EUROSUR by mal poskytovať úplný situačný prehľad o vonkajších hraniciach, ale aj v rámci schengenského priestoru a v predhraničnej oblasti. Mal by sa vzťahovať na dozor nad pozemnými, námornými a vzdušnými hranicami, ale aj na kontroly na hraničných priechodoch.

(29)Medzi prvky riadenia hraníc by mal patriť aj dozor nad vzdušnými hranicami, keďže na nezákonné činnosti súvisiace s prisťahovalectvom a cezhraničnou trestnou činnosťou sa využívajú komerčné aj súkromné lety a diaľkovo riadené letecké systémy.

(30)Zlúčené služby systému EUROSUR poskytované agentúrou by mali byť založené na spoločnom uplatňovaní nástrojov dozoru a medziagentúrnej spolupráci na úrovni Únie vrátane poskytovania bezpečnostných služieb programu Copernicus. Členským štátom a agentúre by mali poskytovať informačné služby s pridanou hodnotou týkajúce sa integrovaného riadenia hraníc. Zlúčené služby systému EUROSUR by sa mali rozšíriť s cieľom podporiť kontroly na hraničných priechodoch, dozor nad vzdušnými hranicami a monitorovanie migračných tokov.

(31)Cestovanie v malých plavidlách nespôsobilých na plavbu na mori dramaticky zvýšilo počet migrantov utopených na južných námorných vonkajších hraniciach. Systém EUROSUR by mal významne zvýšiť operačné a technické schopnosti agentúry a členských štátov odhaľovať takéto malé plavidlá a zlepšiť reakčnú spôsobilosť členských štátov, a prispieť tak k zníženiu počtu úmrtí migrantov.

(32)V tomto nariadení sa uznáva, že migračné trasy sú využívané aj osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(33)Agentúra by mala pripravovať všeobecné analýzy rizík a špecifické analýzy rizík na základe modelu spoločnej integrovanej analýzy rizík, ktoré by mala uplatňovať agentúra aj členské štáty. Agentúra by mala na základe informácií poskytnutých členskými štátmi poskytovať primerané informácie týkajúce sa všetkých aspektov významných pre európske integrované riadenie hraníc, najmä v oblasti kontroly hraníc, návratu, neregulárnych sekundárnych pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Únie, predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti vrátane uľahčovania neoprávneného prekračovania hraníc, obchodovania s ľuďmi, terorizmu a hrozieb hybridnej povahy, ako aj situácie v príslušných tretích krajinách, ktoré umožnia prijatie vhodných opatrení alebo riešenie identifikovaných hrozieb a rizík v záujme zlepšenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc.

(34)Vzhľadom na svoje činnosti na vonkajších hraniciach by agentúra mala prispievať k predchádzaniu a odhaľovaniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom, ako je prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi a terorizmus, v prípadoch, keď je jej zásah vhodný a keď prostredníctvom svojich činností získala relevantné informácie. Ako agentúra zodpovedná za podporu a posilňovanie činností členských štátov a za ich spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti nej by mala koordinovať svoje činnosti s Europolom. Cezhraničná trestná činnosť zo svojej podstaty zahŕňa cezhraničný rozmer. Takýto cezhraničný rozmer je charakteristický pre trestné činy priamo súvisiace s neoprávneným prekračovaním vonkajších hraníc vrátane obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva. Vzhľadom na uvedené článok 1 ods. 2 smernice Rady 2002/90/ES 19 umožňuje členským štátom neuvaliť sankcie, ak cieľom správania je poskytnutie humanitárnej pomoci migrantom.

(35)Úloha agentúry by v duchu spoločnej zodpovednosti mala spočívať v pravidelnom monitorovaní riadenia vonkajších hraníc. Agentúra by mala zabezpečiť riadne a účinné monitorovanie nielen prostredníctvom situačnej informovanosti a analýzy rizík, ale aj prostredníctvom prítomnosti odborníkov z radov vlastných pracovníkov v členských štátoch. Agentúra by preto mala byť schopná nasadiť styčných dôstojníkov do členských štátov na obdobie, počas ktorého bude styčný dôstojník podávať správy výkonnému riaditeľovi. Správa styčných dôstojníkov by mala tvoriť súčasť posúdenia zraniteľnosti.

(36)Agentúra by mala na základe objektívnych kritérií vypracovať posúdenie zraniteľnosti s cieľom posúdiť schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť výzvam na ich vonkajších hraniciach a prispievať k stálemu zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a do rezervy technického vybavenia. Toto posúdenie zraniteľnosti by malo zahŕňať aj posúdenie vybavenia, infraštruktúry, pracovníkov, rozpočtu a finančných zdrojov členských štátov, ako aj ich plánov pre nepredvídané udalosti na riešenie možných kríz na vonkajších hraniciach. Členské štáty by mali prijať opatrenia na riešenie všetkých nedostatkov zistených v tomto posúdení. Výkonný riaditeľ by mal určiť opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a odporučiť mu ich. Výkonný riaditeľ by mal tiež stanoviť lehotu, v rámci ktorej by sa mali prijať uvedené opatrenia, a pozorne sledovať ich včasné vykonávanie. Pokiaľ sa potrebné opatrenia neprijmú v stanovenej lehote, vec by sa mala postúpiť riadiacej rade na ďalšie rozhodnutie.

(37)Ak sa agentúre neposkytnú presné a včasné informácie potrebné na vykonanie posúdenia zraniteľnosti, agentúra by mala mať možnosť túto skutočnosť zohľadniť pri uskutočňovaní posúdenia zraniteľnosti, pokiaľ neexistujú riadne opodstatnené dôvody na neposkytnutie údajov.

(38)Posúdenie zraniteľnosti a schengenský hodnotiaci mechanizmus zriadené nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 20 sú dva doplňujúce mechanizmy na zaručenie európskej kontroly kvality riadneho fungovania schengenského priestoru a na zabezpečenie stálej pripravenosti reagovať na všetky výzvy na vonkajších hraniciach na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Synergie medzi týmito mechanizmami by sa mali maximalizovať, keďže sa vytvára kvalitnejší situačný prehľad o fungovaní schengenského priestoru, ktorým sa v čo najväčšej miere odstraňuje duplicita úsilia členských štátov a zabezpečuje sa koordinovanejšie využívanie príslušných finančných nástrojov Únie na podporu riadenia vonkajších hraníc. Na tento účel by sa mala zaviesť pravidelná výmena informácií o výsledkoch oboch mechanizmov medzi agentúrou a Komisiou.

(39)Keďže členské štáty zriaďujú hraničné úseky, ktorým agentúra priraďuje stupeň vplyvu, pričom reakčná spôsobilosť členských štátov a agentúry by mala byť s týmito stupňami vplyvu spojená, mal by sa zaviesť štvrtý stupeň vplyvu zodpovedajúci situácii, v ktorej je schengenský priestor ohrozený a v ktorej by mala agentúra zasiahnuť.

(40)Agentúra by mala organizovať príslušnú technickú a operačnú pomoc členským štátom s cieľom posilniť ich schopnosť plniť si záväzky, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc, a čeliť výzvam na vonkajších hraniciach vyplývajúcim z nelegálneho prisťahovalectva alebo cezhraničnej trestnej činnosti. Takouto pomocou by nemala byť dotknutá právomoc príslušných vnútroštátnych orgánov začať vyšetrovania trestných činov. V tejto súvislosti by agentúra mala na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu organizovať a koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viacero členských štátov a nasadzovať tímy stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj poskytovať potrebné technické vybavenie.

(41)V prípadoch osobitnej a neúmernej výzvy na vonkajších hraniciach by agentúra na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu mala organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadiť tímy stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj technické vybavenie vrátane rezervy technického vybavenia na rýchly zásah. Rýchle pohraničné zásahy by mali byť časovo obmedzenou posilou v situáciách, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu a v ktorých by takýto zásah zabezpečil účinnú reakciu. V záujme zabezpečenia účinného priebehu takéhoto zásahu by členské štáty mali dať k dispozícii operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, aby vytvorili príslušné tímy a zabezpečili potrebné technické vybavenie. Agentúra a dotknuté členské štáty by sa mali dohodnúť na operačnom pláne.

(42)Ak členský štát čelí osobitným a neúmerným migračným výzvam charakterizovaným veľkými prílevmi zmiešaných migračných tokov na konkrétnych úsekoch svojich vonkajších hraníc, členské štáty by mali mať možnosť využívať technické a operačné posilnenia. Tieto posilnenia by mali v problémových oblastiach zabezpečiť podporné tímy pre riadenie migrácie. Tieto tímy by mali byť zložené z operačných pracovníkov, ktorí sa majú nasadiť zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, a odborníkov z členských štátov nasadených úradom EASO, Europolom alebo inými príslušnými agentúrami Únie. Agentúra by mala pomáhať Komisii pri koordinovaní rôznych agentúr priamo na mieste.

(43)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky orgány, ktorým by mohli byť adresované žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako napríklad polícia, pohraničná stráž, imigračné orgány a personál zariadení určených na zaistenie, mali príslušné informácie. Mali by tiež zabezpečiť, aby personál takýchto orgánov absolvoval odbornú prípravu na potrebnej úrovni primeranú jeho úlohám a povinnostiam a dostal pokyny informovať žiadateľov o tom, kde a ako možno podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

(44)V júni 2018 Európska rada znovu potvrdila, že spoliehať sa na komplexný prístup k migrácii má význam, a dospela k záveru, že migrácia je výzvou nielen pre jeden členský štát, ale aj pre Európu ako celok. V tejto súvislosti zdôraznila, že je dôležité, aby Únia poskytovala plnú podporu na zabezpečenie náležitého riadenia migračných tokov. Túto podporu umožní zriadenie kontrolovaných centier, v ktorých by štátni príslušníci tretích krajín vylodení v Únii mohli byť rýchlo vybavení, čím by sa zabezpečil prístup k ochrane pre tých, ktorí ju potrebujú, a rýchle návraty pre tých, ktorí ju nepotrebujú. Hoci sa kontrolované centrá majú zriaďovať dobrovoľne, Únia by mala mať možnosť poskytovať dotknutým členským štátom plnú finančnú a operačnú podporu prostredníctvom príslušných agentúr Únie vrátane Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

(45)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a [Agentúra Európskej únie pre azyl] by mali úzko spolupracovať, aby mohli účinne riešiť migračné výzvy predovšetkým na vonkajších hraniciach charakterizované veľkými prílevmi zmiešaných migračných tokov. Obe agentúry by mali najmä koordinovať svoje činnosti a podporovať členské štáty s cieľom uľahčiť postupy týkajúce sa medzinárodnej ochrany a konania o návrate, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žiadosť o medzinárodnú ochranu bola zamietnutá. Agentúra a [Agentúra Európskej únie pre azyl] by mali spolupracovať aj v rámci iných spoločných operačných činností, ako je napríklad spoločná analýza rizík, zber štatistických údajov, odborná príprava a podpora členských štátov pri plánovaní pre prípad nepredvídaných udalostí.

(46)Členské štáty by mali mať možnosť využívať technické a operačné posilnenie podporných tímov pre riadenie migrácie, najmä v problémových oblastiach alebo v kontrolovaných centrách. Podporné tímy pre riadenie migrácie by mali byť zložené z odborníkov z radov pracovníkov agentúry, odborníkov vyslaných členskými štátmi, odborníkov z radov zamestnancov členských štátov alebo odborníkov členských štátov vyslaných [Agentúrou Európskej únie pre azyl], Europolom alebo ostatnými príslušnými agentúrami Únie. Komisia by mala zabezpečiť potrebnú koordináciu pri posudzovaní potrieb a operácií priamo na mieste so zreteľom na zapojenie rôznych agentúr Únie.

(47)Členské štáty by v problémových oblastiach mali spolupracovať s príslušnými agentúrami Únie, ktoré by mali konať v rámci svojich príslušných mandátov a právomocí, a na základe koordinácie Komisie. Komisia by v spolupráci s príslušnými agentúrami Únie mala zabezpečiť, aby činnosti v problémových oblastiach boli v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.

(48)Agentúry Únie by v kontrolovaných centrách na žiadosť členského štátu, v ktorom sa takéto centrá nachádzajú, a na základe koordinácie Komisie mali konať v záujme podpory hostiteľského členského štátu s cieľom uplatňovať zrýchlené postupy týkajúce sa medzinárodnej ochrany a/alebo návratu. V týchto centrách by malo byť možné rýchlo rozlišovať medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, a štátnymi príslušníkmi, ktorí takúto ochranu nepotrebujú, vykonávať bezpečnostné kontroly a vykonávať celý postup týkajúci sa medzinárodnej ochrany a/alebo návratu alebo jeho časť.

(49)Ak je to odôvodnené na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti, analýzy rizík alebo v prípade priradenia kritického stupňa vplyvu k jednému alebo viacerým hraničným úsekom, výkonný riaditeľ agentúry by mal dotknutému členskému štátu odporučiť iniciovať a vykonať spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy.

(50)Keď je kontrola vonkajších hraníc neúčinná do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, buď preto, že členský štát neprijme potrebné opatrenia v súlade s posúdením zraniteľnosti, alebo preto, že členský štát, ktorý čelí osobitným a neúmerným výzvam na vonkajších hraniciach, nepožiadal agentúru o dostatočnú podporu alebo túto podporu nevyužíva, mala by sa prijať jednotná, rýchla a účinná reakcia na úrovni Únie. Na účel zmiernenia týchto rizík a na zabezpečenie lepšej koordinácie na úrovni Únie by Komisia mala určiť opatrenia, ktoré má vykonať agentúra, a požadovať, aby dotknutý členský štát spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní uvedených opatrení. Agentúra by následne mala určiť kroky, ktoré sa majú podniknúť na praktické vykonávanie opatrení uvedených v rozhodnutí Komisie. Agentúra by spolu s dotknutým členským štátom mala vypracovať operačný plán. Dotknutý členský štát by mal uľahčiť vykonávanie rozhodnutia Komisie a operačného plánu tým, že bude okrem iného plniť svoje povinnosti stanovené v článkoch 44, 83 a 84. Ak členský štát tomuto rozhodnutiu Komisie nevyhovie do 30 dní a nespolupracuje s agentúrou pri vykonávaní opatrení uvedených v danom rozhodnutí, Komisia by mala mať možnosť začať osobitný postup uvedený v článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 21 na riešenie výnimočných okolností ohrozujúcich celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

(51)Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by mal byť stálym zborom zloženým z 10 000 operačných pracovníkov z radov príslušníkov pohraničnej stráže, eskortných skupín pre návrat, špecialistov na návrat a iných príslušných pracovníkov. Stály zbor by sa mal skladať z troch kategórií operačných pracovníkov, konkrétne zo stálych zamestnancov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, pracovníkov dlhodobo vyslaných do agentúry z členských štátov a pracovníkov, ktorých členské štáty poskytli na krátkodobé nasadenie. Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by sa mal nasadiť v rámci tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie alebo návratových tímov.

(52)Operační pracovníci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadení ako členovia tímov by mali mať všetky potrebné právomoci na vykonávanie úloh kontroly hraníc a návratu vrátane úloh, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci vymedzené v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch, alebo v prípade pracovníkov agentúry v súlade s prílohou V.

(53)Členské štáty by mali zabezpečiť svoje príspevky do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s prílohou III pre dlhodobé vysielania a v súlade s prílohou IV pre krátkodobé nasadenia. Jednotlivé príspevky členských štátov boli stanovené na základe distribučného kľúča dohodnutého na rokovaní o rezerve rýchleho zásahu v roku 2016 a stanoveného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2016/1624. Tento distribučný kľúč bol proporčne prispôsobený veľkosti stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Dané príspevky boli stanovené proporčne aj pre krajiny pridružené k schengenskému priestoru.

(54)Komisia by mala vykonať preskúmanie fungovania stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a jej zloženia v polovici obdobia.

(55)Dlhodobý rozvoj ľudských zdrojov na zabezpečenie príspevkov členských štátov do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by sa mal podporovať systémom finančnej podpory. Na tento účel je vhodné splnomocniť agentúru na využívanie postupu udeľovania grantov členským štátom bez výzvy na predkladanie návrhov v rámci financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Finančnou podporou by sa malo členským štátom umožniť najímať a školiť dodatočných pracovníkov, čím by sa im poskytla potrebná flexibilita na dodržanie povinného príspevku do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Vo vyhradenom systéme financovania by sa mala nájsť správna rovnováha medzi rizikami nezrovnalostí a podvodov a nákladmi na kontrolu. V nariadení sa stanovujú základné podmienky, ktorými sa aktivuje finančná podpora, a to nábor a odborná príprava primeraného počtu príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných odborníkov, ktorý by zodpovedal počtu príslušníkov dlhodobo vyslaných do agentúry, alebo účinné nasadenie príslušníkov do operačných činností agentúry aspoň na 4 mesiace. Vzhľadom na nedostatok relevantných a porovnateľných údajov o skutočných nákladoch jednotlivých členských štátov by bol vývoj systému financovania založeného na nákladoch príliš zložitý a nevyriešil by potrebu jednoduchého, rýchleho, efektívneho a účinného systému financovania. Na tento účel je vhodné splnomocniť agentúru udeľovať granty členským štátom bez výzvy na predkladanie návrhov formou financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, za predpokladu splnenia podmienok v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Na účely stanovenia výšky takéhoto financovania pre jednotlivé členské štáty je vhodné ako referenčnú sumu použiť ročnú mzdu zmluvného zamestnanca európskych inštitúcií z funkčnej skupiny III, platovej triedy 8, stupňa 1, ktorá sa upraví opravným koeficientom pre každý členský štát v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a v duchu rovnakého zaobchádzania. Agentúra a členské štáty pri vykonávaní tejto finančnej podpory zabezpečia dodržiavanie zásad spolufinancovania a predchádzania dvojitému financovaniu.

(56)Vzhľadom na nasadenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na území tretích krajín by agentúra mala rozvíjať schopnosti vlastných štruktúr velenia a kontroly.

(57)S cieľom umožniť účinné nasadenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže od 1. januára 2020, by sa čo najskôr mali prijať a zaviesť určité rozhodnutia a vykonávacie opatrenia. Najmä odchylne od bežného termínu stanoveného v nariadení by sa rozhodnutie riadiacej rady uvedené v článku 55 ods. 4 o profiloch stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže malo prijať do 6 týždňov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Po tomto rozhodnutí by mali nasledovať nominácie členských štátov podľa článku 56 ods. 4 a článku 57 ods. 1 do 12 týždňov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(58)Odchylne od bežného termínu stanoveného v nariadení by sa aj rozhodnutie riadiacej rady uvedené v článku 64 ods. 4 o minimálnom kontingente technického vybavenia, ktoré sa vyžaduje na splnenie potrieb agentúry v roku 2020, malo prijať do 6 týždňov od nadobudnutia účinnosti daného nariadenia.

(59)S cieľom zabezpečiť kontinuitu podpory pre operačné činnosti organizované agentúrou by sa zároveň mali všetky nasadenia naplánovať a vykonať do 31. decembra 2019, a to aj v rámci rezervy rýchleho zásahu, v súlade s článkami 20, 30 a 31 nariadenia (EÚ) 2016/1624 a v súlade s každoročnými dvojstrannými rokovaniami, ktoré sa uskutočnili v roku 2018. Tieto ustanovenia by sa preto mali zrušiť až s účinnosťou od 1. januára 2020.

(60)Pracovnú silu agentúry budú tvoriť pracovníci vykonávajúci úlohy v jej kompetencii, a to buď v ústredí, alebo v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže môže zahŕňať stálych zamestnancov, ako aj dlhodobo vyslaných pracovníkov alebo pracovníkov, ktorých členské štáty poskytli na krátkodobé nasadenie. Stáli zamestnanci v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže budú v prvom rade nasadení ako členovia tímov. Iba obmedzená a jasne vymedzená časť týchto pracovníkov sa môže prijať na vykonávanie podporných funkcií na zriadenie stálych zborov, najmä na ústredí.

(61)Na prekonanie pretrvávajúcich nedostatkov pri dobrovoľnom zhromažďovaní technického vybavenia z členských štátov, najmä pokiaľ ide o prostriedky veľkého rozsahu, by agentúra mala mať vlastné potrebné vybavenie, ktoré sa má nasadzovať v rámci spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov alebo iných operačných činností. Hoci je agentúra od roku 2011 právne schopná nadobúdať alebo prenajímať svoje vlastné technické vybavenie, túto možnosť výrazne obmedzoval nedostatok rozpočtových zdrojov.

(62)Komisia preto s cieľom zosúladiť úroveň ambícií, ktoré sú základom zriadenia stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, vyčlenila vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 značné finančné krytie, ktorým by sa agentúre umožnilo nadobúdať, spravovať a prevádzkovať potrebné vzdušné, námorné a pozemné prostriedky zodpovedajúce operačným potrebám. Zatiaľ čo nadobúdanie potrebných prostriedkov by mohlo byť zdĺhavým procesom, najmä v prípade veľkých prostriedkov, vlastné vybavenie agentúry by sa v konečnom dôsledku malo stať pilierom operačných nasadení, pričom dodatočné príspevky by sa od členských štátov požadovali iba za výnimočných okolností. Vybavenie agentúry by mal z veľkej časti prevádzkovať jej technický personál z radov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie navrhovaných finančných zdrojov by mal tento proces vychádzať z viacročnej stratégie, o ktorej rozhoduje riadiaca rada čo najskôr.

(63)Agentúra a členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali čo najlepšie využívať existujúce kapacity z hľadiska ľudských zdrojov, ako aj technického vybavenia, a to na úrovni Únie i na vnútroštátnej úrovni.

(64)Členské štáty a agentúra by mali koordinovať dlhodobý rozvoj nových kapacít v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s cyklom viacročnej strategickej politiky, pričom by mali zohľadniť dlhé trvanie určitých postupov. Patrí sem nábor a odborná príprava nových príslušníkov pohraničnej stráže (ktorí by počas svojej kariéry mohli slúžiť v členských štátoch aj v rámci stáleho zboru), nadobúdanie, spravovanie a zneškodňovanie vybavenia (v prípade ktorého by sa mali hľadať príležitosti pre interoperabilitu a úspory z rozsahu), ale aj vývoj nového vybavenia a súvisiacich technológií, a to aj prostredníctvom výskumu.

(65)Prostredníctvom plánu kapacít by sa mali zosúladiť plány rozvoja spôsobilostí z členských štátov s viacročným plánovaním zdrojov agentúry tak, aby sa optimalizovali dlhodobé investície, a teda čo najlepšie chránili vonkajšie hranice.

(66)Vzhľadom na posilnený mandát Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, vytvorenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, posilnenie jeho prítomnosti priamo na mieste na vonkajších hraniciach a jeho zvýšenú angažovanosť v oblasti návratov, agentúra by mala mať možnosť zriadiť vysunuté pracoviská nachádzajúce sa na miestach v blízkosti významných operačných činností na obdobie ich trvania, konať ako spojovací článok medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom a riešiť koordinačné, logistické a podporné úlohy, ako aj uľahčiť spoluprácu medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom.

(67)Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup, pobyt alebo trvalý pobyt v členských štátoch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES 22 , je základným prvkom komplexného úsilia riešiť nelegálne prisťahovalectvo a predstavuje dôležitú oblasť závažného verejného záujmu.

(68)Agentúra by mala zintenzívniť svoju pomoc členským štátom pri navracaní štátnych príslušníkov tretích krajín, a to v súlade s politikou Únie v oblasti návratu a so smernicou 2008/115/ES. Konkrétne by mala koordinovať a organizovať návratové operácie z jedného alebo viacerých členských štátov a organizovať a vykonávať návratové intervencie s cieľom posilniť návratové systémy členských štátov, ktoré potrebujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri plnení svojej povinnosti vracať štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s uvedenou smernicou.

(69)Agentúra by mala poskytovať členským štátom technickú a operačnú pomoc v procese návratu vrátane prípravy rozhodnutí o návrate, identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín a iných činností členských štátov vykonávaných pred návratom a v súvislosti s návratom, a to pri plnom rešpektovaní základných práv a bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov za vydávanie rozhodnutí o návrate. Okrem toho by mala agentúra v spolupráci s orgánmi príslušných tretích krajín pomáhať členským štátom pri získavaní cestovných dokladov potrebných pre návrat.

(70)Pomoc členským štátom pri vedení konaní o návrate by mala zahŕňať poskytovanie praktických informácií o tretích krajinách návratu, ktoré sú relevantné z hľadiska vykonávania tohto nariadenia, napríklad poskytovanie podrobných informácií o kontaktoch alebo iných logistických informácií potrebných na hladký priebeh návratových operácií. Táto pomoc by mala zahŕňať aj vytvorenie, prevádzku a spravovanie centrálneho systému na spracovanie všetkých informácií a údajov, ktoré poskytujú národné systémy riadenia návratov jednotlivých členských štátov a ktoré sú potrebné na to, aby agentúra poskytovala technickú a operačnú pomoc v súlade s nariadením.

(71)Agentúra by mala poskytovať aj technickú a operačnú pomoc pri návratových činnostiach tretích krajín, najmä ak je takáto pomoc odôvodnená prioritami politiky Únie v oblasti neregulárnej migrácie.

(72)Prípadná existencia dohody medzi členským štátom a treťou krajinou nepozbavuje agentúru ani členské štáty ich záväzkov podľa práva Únie alebo medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(73)Členské štáty by mali mať možnosť na operačnej úrovni spolupracovať na vonkajších hraniciach s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na účely presadzovania práva vrátane vojenských operácií, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s činnosťami agentúry.

(74)Agentúra by mala zlepšovať výmenu informácií a spoluprácu s ostatnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako sú EUROPOL, EASO, Európska námorná bezpečnostná agentúra a Satelitné stredisko Európskej únie, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva alebo Manažér európskej siete manažmentu letovej prevádzky, s cieľom čo najlepšie využívať informácie, spôsobilosti a systémy, ktoré už sú dostupné na európskej úrovni, ako napríklad Európsky program monitorovania Zeme Copernicus.

(75)Prvkom európskeho integrovaného riadenia hraníc je spolupráca s tretími krajinami. Mala by slúžiť na podporu riadenia európskych hraníc a noriem upravujúcich návrat, na výmenu informácií a analýzu rizík, na uľahčenie vykonávania návratov s cieľom ich zefektívnenia a na podporu tretích krajín v oblasti riadenia hraníc a migrácie vrátane nasadzovania stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, keď sa takáto podpora vyžaduje na ochranu vonkajších hraníc a na účinné riadenie migračnej politiky Únie.

(76)Spolupráca s tretími krajinami by sa mala uskutočňovať v rámci vonkajšej činnosti Únie a v súlade so zásadami a cieľmi článku 21 Zmluvy o Európskej únii. Komisia zabezpečí súlad medzi európskym integrovaným riadením hraníc a ostatnými politikami Únie v oblasti vonkajšej činnosti Únie, a najmä spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou. Komisii by mal pomáhať vysoký predstaviteľ Únie a jeho útvary. Takáto spolupráca by sa mala vzťahovať najmä na činnosti agentúry, ktoré sa uskutočňujú na území tretích krajín alebo za účasti úradníkov tretích krajín v oblastiach, ako je analýza rizík, plánovanie a uskutočňovanie operácií, odborná príprava, výmena informácií a spolupráca.

(77)S cieľom zabezpečiť, aby informácie obsiahnuté v systéme EUROSUR boli čo najúplnejšie a najaktuálnejšie, najmä v súvislosti so situáciou v tretích krajinách, agentúra by mala spolupracovať s orgánmi tretích krajín, a to buď v rámci dvojstranných a mnohostranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane regionálnych sietí, alebo prostredníctvom dohôd o pracovných podmienkach uzavretých medzi agentúrou a príslušnými orgánmi tretích krajín. Na tieto účely by Európska služba pre vonkajšiu činnosť, delegácie a úrady Únie mali poskytovať všetky informácie s významom pre systém EUROSUR.

(78)Toto nariadenie obsahuje ustanovenia o spolupráci s tretími krajinami, pretože náležite štruktúrovaná a nepretržitá výmena informácií a spolupráca s týmito krajinami, okrem iného vrátane susedných tretích krajín, sú kľúčovými faktormi k dosiahnutiu cieľov európskeho integrovaného riadenia hraníc. Je nevyhnutné, aby sa akákoľvek výmena informácií a akákoľvek spolupráca medzi členskými štátmi a tretími krajinami uskutočňovala v plnom súlade so základnými právami.

(79)S cieľom vytvoriť komplexný situačný prehľad a analýzu rizík, ktoré sa týkajú predhraničnej oblasti, agentúra a národné koordinačné centrá by mali zbierať informácie a koordinovať ich s imigračnými styčnými dôstojníkmi, ktorých členské štáty, Európska komisia, agentúra alebo iné agentúry Únie nasadili do tretích krajín.

(80)V rámci Generálneho sekretariátu Rady bol jednotnou akciou 98/700/SVV zriadený systém falošných a pravých dokladov online (ďalej aj „systém FADO“), ktorým sa orgánom členských štátov sprístupnili informácie o každej novej metóde falšovania, ktorá je odhalená, a o nových pravých dokladoch, ktoré sú v obehu.

(81)Vo svojich záveroch z 27. marca 2017 Rada uviedla, že riadenie systému FADO je zastarané a že na to, aby bolo možné pokračovať v plnení požiadaviek politík spravodlivosti a vnútorných vecí, je potrebná zmena jeho právneho základu. Rada takisto poznamenala, že v tejto súvislosti by sa mohli zužitkovať synergie medzi využívaním odborných znalostí agentúry v oblasti podvodov týkajúcich sa dokladov a prácou, ktorú už agentúra v tejto oblasti vykonáva. Agentúra by preto od Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie mala prevziať správu, ako aj prevádzkové a technické riadenie systému FADO.

(82)Systém FADO by si mal zachovať svoju viacúrovňovú štruktúru s cieľom poskytovať rôzne úrovne informácií o dokumentoch rôznym zainteresovaným stranám vrátane širokej verejnosti.

(83)Počas prechodného obdobia by sa mala zabezpečiť plná prevádzka systému FADO, kým sa prevod definitívne nevykoná a existujúce údaje sa neprenesú do nového systému. Vlastníctvo existujúcich údajov by sa potom malo previesť na agentúru.

(84)Akékoľvek spracúvanie osobných údajov členskými štátmi v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 alebo v prípade potreby v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 23 .

(85)V súvislosti s návratom sa často stáva, že štátni príslušníci tretích krajín nemajú žiadne doklady totožnosti a pri určovaní svojej totožnosti nespolupracujú tak, že zadržiavajú informácie alebo poskytujú nesprávne osobné údaje. Vzhľadom na osobitnú politickú potrebu účelnosti konaní o návrate je potrebné, aby agentúra bola schopná obmedziť určité práva dotknutých osôb s cieľom zabrániť tomu, aby zneužitie takýchto práv mohlo spomaľovať správne vykonávanie konaní o návrate a úspešné presadzovanie rozhodnutí o návrate členskými štátmi alebo by mohlo agentúre zabrániť, aby efektívne plnila svoje úlohy. Najmä vykonávanie práva na obmedzenie spracúvania môže značne oneskoriť a mariť vykonávanie návratových operácií. Okrem toho v niektorých prípadoch môže právo prístupu dotknutej osoby ohroziť návratovú operáciu zvýšením rizika úteku, ak by sa dotknutá osoba dozvedela, že agentúra spracúva jej údaje v súvislosti s plánovanou návratovou operáciou. Na druhej strane môže právo na opravu zvýšiť riziko, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bude poskytovať nesprávne údaje, a tým zavádzať orgány.

(86)Na účely riadneho vykonávania svojich úloh v oblasti návratu vrátanie poskytovania pomoci členským štátom pri riadnom vykonávaní konaní o návrate a úspešnom presadzovaní rozhodnutí o návrate, ako aj na uľahčenie návratových operácií, môže mať agentúra potrebu previesť osobné údaje navrátilcov do tretích krajín. Tretie krajiny návratu často nepodliehajú rozhodnutiam o primeranosti, ktoré Komisia prijala podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo podľa článku 36 smernice (EÚ) 2016/680, a často neuzatvorili alebo neplánujú uzatvoriť dohodu o readmisii s Úniou ani inak poskytnúť primerané záruky v zmysle článku 49 [nariadenia (ES) č. 45/2001] alebo v zmysle vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje článok 37 smernice (EÚ) 2016/680. Napriek rozsiahlym snahám Únie o spoluprácu s hlavnými krajinami pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na jej území a majú povinnosť návratu, nie je vždy možné zabezpečiť, aby si takéto tretie krajiny systematicky plnili povinnosť prijať späť vlastných štátnych príslušníkov, ktorú stanovuje medzinárodné právo. Dohody o readmisii, ktoré uzavrela alebo o ktorých rokuje Únia alebo členské štáty a ktoré stanovujú primerané záruky pre osobné údaje, sú uzavreté len s obmedzeným počtom takýchto tretích krajín. V situácii, keď takéto dohody ešte neexistujú, by agentúra mala preniesť osobné údaje na účely uľahčenia návratových operácií Únie, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 49 ods. 1 písm. d) [nariadenia (ES) č. 45/2001].

(87)V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v článkoch 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej aj „ZEÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“), najmä rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, právo na život, zákaz mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, zákaz obchodovania s ľuďmi, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo na prístup k dokumentom, právo na azyl a ochranu proti odsunu alebo vyhosteniu, zákaz vyhostenia alebo vrátenia, zákaz diskriminácie a práva dieťaťa.

(88)Týmto nariadením by sa mal ustanoviť mechanizmus na podávanie sťažností agentúre v spolupráci s pracovníkom pre základné práva s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv vo všetkých činnostiach agentúry. Mal by to byť správny mechanizmus, v rámci ktorého by pracovník pre základné práva mal byť zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Pracovník pre základné práva by mal preskúmať prípustnosť sťažnosti, zaregistrovať prípustné sťažnosti, postúpiť všetky zaregistrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi, postúpiť sťažnosti týkajúce sa členov tímov do domovského členského štátu a zaregistrovať následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu. Mechanizmus by mal byť účinný a mal by zabezpečiť riadne riešenie sťažností. Mechanizmom na podávanie sťažností by nemal byť dotknutý prístup k správnym a súdnym prostriedkom nápravy a nemal by byť podmienkou na uplatnenie takýchto prostriedkov nápravy. Vyšetrovania trestných činov by mali viesť členské štáty. V záujme zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti by agentúra mala zahrnúť do svojej výročnej správy informácie o mechanizme na podávanie sťažností. Mala by uviesť najmä počet prijatých sťažností, typy porušení základných práv, príslušné operácie a podľa možnosti následné opatrenia prijaté agentúrou a členskými štátmi. Pracovník pre základné práva by mal mať prístup k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

(89)Agentúra by mala byť nezávislá vo vzťahu k technickým a operačným záležitostiam a mala by mať právnu, správnu a finančnú autonómiu. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby bola orgánom Únie s právnou subjektivitou a vykonávacími právomocami, ktoré sa jej udeľujú týmto nariadením.

(90)Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v riadiacej rade, aby vykonávali dohľad nad agentúrou. Riadiaca rada by mala, pokiaľ je to možné, pozostávať z operačných vedúcich vnútroštátnych útvarov zodpovedných za riadenie pohraničnej stráže alebo z ich zástupcov. Strany zastúpené v riadiacej rade by sa mali usilovať obmedziť výmenu svojich zástupcov v nej s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej činnosti. Riadiacej rade by sa mali zveriť potrebné právomoci na zostavenie rozpočtu agentúry, overenie jeho plnenia, prijatie príslušných rozpočtových pravidiel, zavedenie transparentných pracovných postupov rozhodovania v agentúre a vymenovanie výkonného riaditeľa a troch zástupcov výkonného riaditeľa, z ktorých každému by mohli byť pridelené úlohy v určitej oblasti pôsobnosti agentúry, ako je riadenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, dohľad nad úlohami agentúry v oblasti návratu alebo riadenie účasti v rozsiahlych informačných systémoch. Agentúra by sa mala spravovať a prevádzkovať so zreteľom na zásady spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram Únie, ktoré 19. júla 2012 prijali Európsky parlament, Rada a Komisia.

(91)Pre agentúru by sa mal vyčleniť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali predovšetkým z príspevku Únie, aby bola zaručená nezávislosť agentúry. Rozpočtový postup Únie by sa mal uplatňovať, pokiaľ ide o príspevok Únie a všetky ďalšie dotácie, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov.

(92)Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch bude agentúra čeliť náročným okolnostiam s cieľom splniť mimoriadne potreby na nábor a udržanie kvalifikovaných pracovníkov s čo najširším geografickým základom.

(93)Vzhľadom na mandát agentúry a na významnú mobilitu jej stálych zamestnancov na jednej strane a s cieľom zabrániť rozdielom v zaobchádzaní medzi pracovníkmi agentúry na druhej strane, pričom ich miesto výkonu práce by malo byť v zásade stanovené vo Varšave, riadiaca rada agentúry by mala počas obdobia piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia dostať možnosť udeliť stálym zamestnancom agentúry mesačný vyrovnávací príspevok, pričom náležite zohľadní celkovú výšku odmeny vyplácanej jednotlivým stálym zamestnancom vrátane preplácania výdavkov v súvislosti s misiami. Spôsoby udeľovania takého príspevku by mali podliehať predchádzajúcemu schváleniu Komisie, ktoré by malo zabezpečiť, že zostanú primerané dôležitosti sledovaných cieľov a nepovedú k nerovnakému zaobchádzaniu s pracovníkmi inštitúcií, agentúr a iných orgánov EÚ. Uvedené spôsoby by sa mali preskúmať do roku 2024 s cieľom posúdiť príspevok platby k sledovaným cieľom.

(94)Na agentúru by sa malo bez obmedzení uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 24 a agentúra by mala pristúpiť k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 25 .

(95)Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako je stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371.

(96)Na agentúru by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 26 . Agentúra by mala byť so zreteľom na svoje činnosti čo najtransparentnejšia, pričom by to však nemalo ohrozovať dosiahnutie cieľov jej operácií. Mala by zverejňovať informácie o všetkých svojich činnostiach. Mala by tiež zaistiť, aby verejnosť a všetky zainteresované subjekty urýchlene dostávali informácie o jej práci.

(97)Agentúra by takisto mala Európskemu parlamentu, Rade a Komisii podávať čo najúplnejšiu správu o svojich činnostiach.

(98)Akékoľvek spracúvanie osobných údajov agentúrou v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

(99)Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie a realizácia systému integrovaného riadenia vonkajších hraníc s cieľom zaistiť správne fungovanie schengenského priestoru, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni nekoordinovane konajúcich členských štátov, ale z dôvodu neexistencie kontroly na vnútorných hraniciach, významných migračných výziev na vonkajších hraniciach, potreby efektívneho monitorovania prekračovania týchto hraníc a prispievania k vysokej úrovni vnútornej bezpečnosti v Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(100)Vonkajšie hranice uvedené v tomto nariadení sú hranice, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia hlavy II nariadenia (EÚ) 2016/399 a ktoré zahŕňajú vonkajšie hranice členských štátov Schengenu v súlade s Protokolom č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k ZEÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(101)S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc prostredníctvom cyklu viacročnej strategickej politiky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie priorít politiky a poskytovanie strategických usmernení pre európske integrované riadenie hraníc. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby uvedené konzultácie boli vykonané v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako odborníci z členských štátov a ich odborníci majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(102)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o praktickú príručku na vykonávanie a riadenie systému EUROSUR, podrobnosti o informačných vrstvách situačných prehľadov a pravidlá vytvárania osobitných situačných prehľadov, opatrenia na zmiernenie rizík na vonkajších hraniciach, ktoré má agentúra vykonávať a pri vykonávaní ktorých sa od členských štátov vyžaduje spolupráca s agentúrou, pravidlá platieb finančnej podpory pre rozvoj stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a monitorovanie podmienok vzťahujúcich sa na finančnú podporu, praktickú príručku o európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže, technické špecifikácie a postupy systému FADO. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 27 .

(103)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis 28 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES 29 . V Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie 30 sa stanovujú pravidlá účasti uvedených krajín na práci agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(104)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 31 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES 32 .

(105)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 33 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ 34 .

(106)V Dohode medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na strane druhej o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie 35 sa stanovujú pravidlá účasti týchto krajín na činnosti agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(107)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(108)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES 36 ; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(109)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES 37 ; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(110)Agentúra by mala uľahčovať organizáciu konkrétnych činností, pri ktorých členské štáty môžu využívať odborné poznatky a vybavenie, ktoré sú Írsko a Spojené kráľovstvo ochotné poskytnúť, a to v súlade s podmienkami, o ktorých jednotlivo pre každý prípad rozhodne riadiaca rada. Z tohto dôvodu môžu byť zástupcovia Írska pozvaní na zasadnutia riadiacej rady, ktoré im umožnia plne sa podieľať na príprave takýchto osobitných činností. Zástupcovia Spojeného kráľovstva môžu byť pozvaní na zasadnutia riadiacej rady, ktoré sa konajú do [dátumu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie].

(111)Hoci sa Spojené kráľovstvo nepodieľa na tomto nariadení, vzhľadom na svoje postavenie členského štátu Únie má [mu bola udelená] možnosť spolupracovať s európskou pohraničnou a pobrežnou strážou. Vzhľadom na oznámenie Spojeného kráľovstva o želaní vystúpiť z Únie by sa mali uplatňovať osobitné opatrenia uplatniteľné na operačnú spoluprácu so Spojeným kráľovstvom na základe tohto nariadenia, kým bude Spojené kráľovstvo členským štátom, alebo ak dohoda medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom na základe článku 50 zmluvy nadobudne platnosť, kým Spojené kráľovstvo nebude v postavení členského štátu na základe takejto dohody.

(112)Medzi Španielskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom existuje spor, pokiaľ ide o určenie hraníc Gibraltáru.

(113)Pozastavenie uplatňovania tohto nariadenia na hranice Gibraltáru neznamená žiadnu zmenu v pozíciách dotknutých štátov.

(114)[S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko…]

(115)Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/1624 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a prispôsobiť jednotnú akciu Rady 98/700/SVV inštitucionálnemu rámcu vymedzenému v ZFEÚ. Keďže zmeny, ktoré sa majú vykonať, sú početné a ich charakter je závažný, uvedené právne akty by sa mali v záujme jasnosti nahradiť a zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I
Európska pohraničná a pobrežná stráž

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá má zabezpečiť európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach s cieľom účinne riadiť prekračovanie týchto hraníc, ako aj zvýšiť účinnosť spoločnej politiky návratu ako kľúčovej zložky udržateľného migračného manažmentu.

Nariadením sa riešia migračné výzvy vrátane návratu a prípadné budúce hrozby na týchto hraniciach, čím prispieva k riešeniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom v záujme zabezpečenia vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii pri plnom rešpektovaní základných práv so súčasným zabezpečením voľného pohybu osôb v rámci Únie.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2016/399, na ktoré sa uplatňuje hlava II uvedeného nariadenia;

2.„hraničný priechod“ je hraničný priechod, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) 2016/399;

3.„kontrola hraníc“ je kontrola hraníc, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) 2016/399;

4.„hraničný dozor“ je hraničný dozor, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 12 nariadenia (EÚ) 2016/399;

5.„externý let“ je akýkoľvek let lietadla s posádkou alebo bez posádky a jeho cestujúcich a/alebo nákladu na územia členských štátov alebo z ich území, ktorý nie je vnútornou linkou, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 3 nariadenia EÚ 2016/399;

6.„dozor nad vzdušnými hranicami“ je dozor nad externými letmi;

7.„situačná informovanosť“ je schopnosť monitorovať, odhaľovať, identifikovať, sledovať a pochopiť nelegálne cezhraničné aktivity s cieľom nájsť opodstatnené dôvody na reakčné opatrenia na základe kombinácie nových informácií s existujúcimi poznatkami a nadobudnúť lepšiu schopnosť predchádzať úmrtiam migrantov na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

8.„reakčná spôsobilosť“ je schopnosť uskutočniť opatrenia zamerané na potláčanie nelegálnych cezhraničných aktivít na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti vrátane prostriedkov a času na náležitú reakciu;

9.„EUROSUR“ je rámec výmeny informácií a spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrou;

10.„situačný prehľad“ je zlúčenie georeferencovaných údajov a informácií v takmer reálnom čase prijatých od rôznych orgánov, z rôznych snímačov, platforiem a ďalších zdrojov, ktoré sú posielané zabezpečenými komunikačnými a informačnými kanálmi a iné príslušné orgány ich vedia spracovať a selektívne zobraziť a navzájom si ich vymieňať tak, aby sa dosiahla situačná informovanosť a podporila sa reakčná spôsobilosť na vonkajších hraniciach a v predhraničných oblastiach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

11.„úsek vonkajšej hranice“ je celá alebo čiastočná vonkajšia hranica členského štátu, ako sa vymedzuje vnútroštátnym právom, alebo určená národným koordinačným centrom alebo akýmkoľvek iným zodpovedným vnútroštátnym orgánom;

12. „cezhraničná trestná činnosť“ je akákoľvek závažná trestná činnosť s cezhraničným rozmerom, páchaná hoci aj v štádiu pokusu na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

13.„predhraničná oblasť“ je geografická oblasť nachádzajúca sa za vonkajšími hranicami;

14.„mimoriadna udalosť“ je situácia súvisiaca s nelegálnym prisťahovalectvom, cezhraničnou trestnou činnosťou alebo rizikom pre životy migrantov na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

15.„stáli zamestnanci“ sú pracovníci agentúry zamestnaní v zmysle Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“), ako sa stanovujú v nariadení Rady č. 259/68;

16.„operační pracovníci“ sú príslušníci pohraničnej stráže, eskortné návratové skupiny, špecialisti na návrat a iní príslušní pracovníci, ktorí tvoria „stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže“. V zmysle troch kategórií vymedzených v článku 55 ods. 1 sú operační pracovníci zamestnaní v Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž ako stáli zamestnanci (kategória 1), vyslaní členskými štátmi do agentúry (kategória 2) alebo poskytnutí členskými štátmi na krátkodobé nasadenie (kategória 3). Operační pracovníci majú pôsobiť ako členovia tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie alebo návratových tímov s vykonávacími právomocami. Operační pracovníci môžu zahŕňať aj stálych zamestnancov zodpovedných za fungovanie centrálnej jednotky ETIAS;

17.„tímy riadenia hraníc“ sú tímy zostavené zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré majú byť nasadené pri spoločných operáciách na vonkajších hraniciach a pri rýchlych pohraničných zásahoch v členských štátoch a tretích krajinách;

18.„člen tímov“ je člen stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadený prostredníctvom tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie a návratových tímov;

19.„podporný tím pre riadenie migrácie“ je tím odborníkov, ktorý poskytuje technickú a operačnú posilu členským štátom aj v problémových oblastiach a kontrolovaných centrách a ktorý je zložený z operačných pracovníkov zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, odborníkov vyslaných [Agentúrou Európskej únie pre azyl] a z Europolu alebo ostatných príslušných agentúr Únie, ako aj z členských štátov;

20.„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa spoločná operácia alebo rýchly pohraničný zásah, návratová operácia alebo návratová intervencia uskutočňuje alebo z ktorého sa spúšťa, alebo v ktorom je nasadený podporný tím pre riadenie migrácie;

21.„domovský členský štát“ je členský štát, z ktorého bol pracovník nasadený alebo vyslaný medzi operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

22.„participujúci členský štát“ je členský štát, ktorý sa zúčastňuje na spoločnej operácii, rýchlom pohraničnom zásahu, návratovej operácii, návratovej intervencii alebo na nasadení podporného tímu pre riadenie migrácie tak, že poskytuje technické vybavenie alebo operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj členský štát, ktorý sa zúčastňuje na návratových operáciách alebo návratových intervenciách tak, že poskytuje technické vybavenie alebo pracovníkov, a ktorý pri tom nie je hostiteľským členským štátom;

23.„problémová oblasť“ je oblasť, v ktorej spolupracujú hostiteľský členský štát, Komisia, príslušné agentúry Únie a participujúce členské štáty s cieľom riadiť existujúcu alebo potenciálnu neúmernú migračnú výzvu, ktorá sa vyznačuje výrazným zvýšením počtu prichádzajúcich migrantov na vonkajších hraniciach;

24.„kontrolované centrum“ je centrum zriadené na žiadosť členského štátu, v ktorom príslušné agentúry Únie poskytujúce podporu hostiteľskému členskému štátu spolu s participujúcimi členskými štátmi rozlišujú, ktorí štátni príslušníci tretích krajín potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí túto ochranu nepotrebujú, a kde vykonávajú bezpečnostné kontroly a uplatňujú zrýchlené postupy týkajúce sa medzinárodnej ochrany a/alebo návratu;

25.„návrat“ je návrat, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

26.„rozhodnutie o návrate“ je rozhodnutie o návrate, ako sa vymedzuje v článku 4 bode 3 smernice 2008/115/ES;

27.„navrátilec“ je neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate alebo jeho ekvivalent v tretej krajine;

28.„návratová operácia“ je operácia organizovaná alebo koordinovaná Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá zahŕňa technické a operačné posily poskytované jednému alebo viacerým členským štátom alebo tretej krajine, v rámci ktorej sa navrátilci z jedného alebo viacerých členských štátov alebo tretej krajiny vracajú na základe donútenia alebo dobrovoľne bez ohľadu na dopravný prostriedok;

29.„návratová intervencia“ je činnosť Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorou sa členským štátom alebo tretím krajinám poskytuje posilnená technická a operačná pomoc pozostávajúca z nasadenia návratových tímov a z organizovania návratových operácií;

30.„návratové tímy“ sú tímy zostavené zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré majú byť nasadené pri návratových operáciách, návratových intervenciách v členských štátoch a tretích krajinách alebo pri iných operačných aktivitách spojených s výkonom úloh súvisiacich s návratom;

31.„imigračný styčný dôstojník“ je imigračný styčný dôstojník, ako sa vymedzuje v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 377/2004 38 .

Článok 3
Európske integrované riadenie hraníc

Európske integrované riadenie hraníc pozostáva z týchto zložiek:

a)kontrola hraníc vrátane opatrení na uľahčenie legitímneho prekračovania hraníc a podľa potreby opatrení týkajúcich sa prevencie a odhaľovania cezhraničnej trestnej činnosti, ako napríklad prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu, a opatrení v súvislosti s usmernením osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo chcú o ňu požiadať;

b)pátracie a záchranné operácie v prospech osôb v núdzi na mori spustené a vykonávané v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a medzinárodným právom, ktoré sa uskutočňujú v situáciách, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

c)analýza rizík pre vnútornú bezpečnosť a analýza hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie alebo bezpečnosť vonkajších hraníc;

d)výmena informácií a spolupráca medzi členskými štátmi a agentúrou;

e)medziagentúrna spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc alebo za iné úlohy vykonávané na hraniciach, ako aj medzi orgánmi v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za návrat, vrátane pravidelnej výmeny informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov na výmenu informácií;

f)spolupráca medzi príslušnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, aj formou pravidelnej výmeny informácií;

g)spolupráca s tretími krajinami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

h)technické a operačné opatrenia v rámci schengenského priestoru, ktoré súvisia s kontrolou hraníc a sú zamerané na lepšie riešenie nelegálneho prisťahovalectva a na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti;

i)navracanie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členským štátom;

j)použitie najmodernejších technológií vrátane rozsiahlych informačných systémov;

k)mechanizmus kontroly kvality, najmä schengenský hodnotiaci mechanizmus, posúdenie zraniteľnosti a prípadné vnútroštátne mechanizmy na zabezpečenie vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti riadenia hraníc;

l)mechanizmy solidarity, najmä nástroje financovania Únie a iné opatrenia operačnej podpory.

Článok 4
Európska pohraničná a pobrežná stráž

Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž tvorí Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) a vnútroštátne orgány členských štátov zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, ako aj orgány zodpovedné za návrat.

Článok 5
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

1.Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, pôvodne zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004, sa riadi týmto nariadením.

2.Agentúra zahŕňa stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže pozostávajúci z 10 000 operačných pracovníkov, ako sa uvádza v článku 55.

3.Na zabezpečenie jednotného európskeho integrovaného riadenia hraníc agentúra uľahčuje a zabezpečuje účinnejšie uplatňovanie existujúcich aj budúcich opatrení Únie, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc a návratu, najmä Kódexu schengenských hraníc stanoveného nariadením (EÚ) 2016/399.

4.Agentúra prispieva k nepretržitému a jednotnému uplatňovaniu práva Únie vrátane acquis Únie v oblasti základných práv na všetkých vonkajších hraniciach. Jej príspevok zahŕňa aj výmenu osvedčených postupov.

Článok 6
Zodpovednosť

Agentúra sa zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s týmto nariadením.

Článok 7
Spoločná zodpovednosť

1.Európska pohraničná a pobrežná stráž vykonáva európske integrované riadenie hraníc ako spoločnú zodpovednosť agentúry a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a akékoľvek iné úlohy kontroly hraníc. Členským štátom zostáva primárna zodpovednosť za riadenie ich úsekov vonkajších hraníc.

2.Agentúra poskytuje technickú a operačnú pomoc s uplatňovaním opatrení týkajúcich sa výkonu rozhodnutí o návrate. Členské štáty sú naďalej zodpovedné za vydávanie rozhodnutí o návrate a za opatrenia súvisiace so zaistením navrátilcov v súlade so smernicou 2008/115/ES.

3.Riadenie svojich vonkajších hraníc a výkon rozhodnutí o návrate zabezpečujú členské štáty vo vlastnom záujme a v spoločnom záujme všetkých členských štátov, a to v plnom súlade s právom Únie a v súlade s cyklom viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc, ako sa uvádza v článku 8, v úzkej spolupráci s agentúrou.

4.Agentúra podporuje uplatňovanie opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc a výkonu rozhodnutí o návrate tým, že posilňuje, posudzuje a koordinuje činnosti členských štátov a zároveň poskytuje priamu technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní týchto opatrení a pri záležitostiach návratu.

5.Členské štáty môžu na operačnej úrovni pokračovať v spolupráci s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s úlohami agentúry. Členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej cieľov. Členské štáty informujú agentúru o uvedenej operačnej spolupráci s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Výkonný riaditeľ pravidelne, a to najmenej raz za rok, informuje o týchto záležitostiach riadiacu radu.

Článok 8
Cyklus viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc

1.Komisia a európska pohraničná a pobrežná stráž zabezpečujú účinnosť európskeho integrovaného riadenia hraníc prostredníctvom cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc.

2.Cyklus viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc vymedzuje spôsob jednotného, integrovaného a systematického riešenia výziev v oblasti riadenia hraníc a návratu.

3.Cyklus viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc pozostáva zo štyroch fáz stanovených v odsekoch 4 až 7.

4.Komisia je na základe analýzy strategických rizík európskeho integrovaného riadenia hraníc, ako sa uvádza v článku 30 ods. 2, splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 118, ktorými sa vypracuje viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc. V uvedenom delegovanom akte sa vymedzujú politické priority a uvádzajú sa strategické usmernenia na nasledujúce štyri roky v súvislosti so zložkami uvedenými v článku 3.

5.Pre potreby vykonania delegovaného aktu uvedeného v odseku 4 agentúra stanoví rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc. Agentúra zohľadní v odôvodnených prípadoch konkrétnu situáciu členských štátov, najmä ich geografickú polohu. Táto stratégia je v súlade s článkom 3 a delegovaným aktom uvedeným v odseku 4. Presadzuje a podporuje sa ňou vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc vo všetkých členských štátoch.

6.Pre potreby vykonávania delegovaného aktu uvedeného v odseku 4 členské štáty vypracujú vlastné národné stratégie integrovaného riadenia hraníc prostredníctvom úzkej spolupráce medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie hraníc a návrat. Tieto národné stratégie sú v súlade s článkom 3, delegovaným aktom uvedeným v odseku 4 a technickou a operačnou stratégiou uvedenou v odseku 5.

7.Štyridsaťdva mesiacov po prijatí delegovaného aktu uvedeného v odseku 4 vykoná Komisia s podporou agentúry dôkladné hodnotenie jeho uplatňovania. Výsledky hodnotenia sa zohľadnia pri príprave nasledujúceho cyklu.

8.Ak si situácia na vonkajších hraniciach alebo v oblasti návratu vyžaduje zmenu politických priorít, Komisia zmení viacročnú strategickú politiku európskeho integrovaného riadenia hraníc v súlade s postupom stanoveným v odseku 4. V prípade potreby sa upravia aj stratégie uvedené v odsekoch 5 a 6.

Článok 9
Integrované plánovanie

1.Európska pohraničná a pobrežná stráž na základe cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedeného v článku 8 vypracuje integrované plánovanie riadenia hraníc a návratu.

2.Integrované plánovanie sa vypracúva v súlade s článkom 67 a zahŕňa operačné plánovanie, plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí a plánovanie rozvoja kapacít.

3.Každý plán v rámci integrovaného plánovania zahŕňa scenár, vzhľadom na ktorý sa vypracúva. Scenáre sa vyvodzujú z analýzy rizík a vyjadrujú možný vývoj situácie na vonkajších hraniciach v oblasti nelegálnej migrácie a výziev zistených v cykle viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc.

4.Riadiaca rada agentúry zasadá aspoň raz ročne s cieľom prerokovať a schváliť plán kapacít európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s článkom 67 ods. 6. Po schválení riadiacou radou sa plán kapacít priloží k technickej a operačnej stratégii uvedenej v článku 8 ods. 5. 

KAPITOLA II
Fungovanie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

Oddiel 1
Úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Článok 10
Úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

(1)S cieľom prispieť k efektívnej kontrole hraníc a návratom na vysokej a jednotnej úrovni agentúra vykonáva tieto úlohy:

1.monitoruje migračné toky a vykonáva analýzu rizík, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovaného riadenia hraníc,

2.monitoruje operačné potreby členských štátov súvisiace s vykonávaním návratu vrátane zberu operačných údajov,

3.vykonáva posudzovanie zraniteľnosti vrátane posudzovania schopnosti a pripravenosti členských štátov čeliť hrozbám a výzvam na vonkajších hraniciach,

4.monitoruje riadenie vonkajších hraníc prostredníctvom styčných dôstojníkov agentúry v členských štátoch,

5.podporuje rozvoj a činnosť rámca EUROSUR,

6.pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, koordináciou a organizovaním spoločných operácií, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže prísť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom,

7.pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, a to spustením rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže dôjsť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom,

8.poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom a tretím krajinám v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a s medzinárodným právom pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori,

9.nasadzuje stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v rámci tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie a návratových tímov počas spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií a návratových intervencií,

10.vytvára rezervu technického vybavenia vrátane rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah, ktoré sa má nasadiť v rámci spoločných operácií, rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, ako aj návratových operácií a návratových intervencií,

11.vytvára a riadi svoje vlastné ľudské a technické kapacity s cieľom prispievať do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a do rezervy technického vybavenia, čo zahŕňa aj nábor a odbornú prípravu jej pracovníkov, ktorí pôsobia ako členovia tímov,

12.v rámci riadenia migrácie podporuje tímy v problémových oblastiach alebo kontrolovaných centrách,

13.nasadzuje operačných pracovníkov a technické vybavenie na poskytovanie pomoci pri skríningu, hĺbkovom pohovore, identifikácii a snímaní odtlačkov prstov,

14.v spolupráci s [Agentúrou Európskej únie pre azyl] a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi stanovuje postup na usmernenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo chcú o ňu požiadať, a na poskytovanie počiatočných informácií týmto osobám,

15.poskytuje pomoc vo všetkých fázach procesu návratu a pri koordinácii a organizácii návratových operácií, ako aj návratových intervencií,

16.pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vykonanie povinnosti návratu neregulárnych migrantov vrátane koordinácie alebo organizovania návratových operácií,

17.vytvára rezervu členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat,

18.nasadzuje návratové tímy pri návratových intervenciách,

19.v rámci príslušných mandátov dotknutých agentúr spolupracuje s Europolom a Eurojustom a poskytuje podporu členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach v rámci boja proti organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu,

20.spolupracuje s Agentúrou Európskej únie pre azyl, najmä s cieľom uľahčiť opatrenia týkajúce sa návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žiadosť o medzinárodnú ochranu bola zamietnutá konečným rozhodnutím,

21.spolupracuje s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou v rámci ich príslušných mandátov s cieľom podporovať vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže, ako sa stanovuje v článku 70, a to poskytovaním služieb, informácií, vybavenia a odbornej prípravy, ako aj koordináciou viacúčelových operácií,

22.spolupracuje s tretími krajinami v oblastiach, ktorých sa nariadenie týka, a to aj prostredníctvom možného operačného nasadenia tímov riadenia hraníc a návratových tímov v tretích krajinách,

23.podporuje tretie krajiny pri koordinácii alebo organizácii činností v oblasti návratu do iných tretích krajín vrátane výmeny osobných údajov na účely návratu,

24.pomáha členským štátom a tretím krajinám v rámci technickej a operačnej spolupráce medzi nimi vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie,

25.pomáha členským štátom a tretím krajinám pri odbornej príprave príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže, iných príslušných pracovníkov a odborníkov na problematiku návratu vrátane zavedenia spoločných noriem odbornej prípravy,

26.podieľa sa na rozvoji a riadení výskumných a inovačných činností relevantných z hľadiska kontroly a dozoru na vonkajších hraniciach vrátane používania moderných technológií na úseku hraničného dozoru a vypracúva pilotné projekty týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie,

27.podporuje vypracovanie technických noriem pre vybavenie v oblasti kontroly hraníc a návratu, a to aj pre prepojenie systémov a sietí,

28.vytvára a spravuje komunikačnú sieť uvedenú v článku 14,

29.v súlade s [nariadením (ES) č. 45/2001] vyvíja a prevádzkuje informačné systémy, ktoré umožňujú rýchlu a spoľahlivú výmenu informácií o rizikách vznikajúcich pri riadení vonkajších hraníc, nelegálnom prisťahovalectve a návrate v úzkej spolupráci s Komisiou, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj s Európskou migračnou sieťou zriadenou rozhodnutím 2008/381/ES,

30.v prípade potreby poskytuje pomoc potrebnú na vytvorenie spoločného prostredia na výmenu informácií vrátane interoperability systémov,

31.riadi a prevádzkuje systém falošných a pravých dokladov online uvádzaný v článku 80,

32.plní úlohy a povinnosti zverené agentúre podľa [nariadenia, ktorým sa zriaďuje európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)] a zabezpečuje vytvorenie a prevádzku centrálnej jednotky ETIAS v súlade s článkom 7 [nariadenia, ktorým sa zriaďuje európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)].

(2)Agentúra z vlastného podnetu komunikuje o záležitostiach, ktoré patria do rozsahu jej mandátu. Poskytuje verejnosti presné a komplexné informácie o svojich činnostiach.

Komunikačné činnosti nesmú mať negatívny vplyv na úlohy uvedené v odseku 1 tohto článku, a to najmä prezradením operačných informácií, zverejnenie ktorých by ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií. Komunikačné činnosti sa vykonávajú bez toho, aby bol dotknutý článok 91, a v súlade s príslušnými plánmi oznamovania a šírenia informácií prijatými riadiacou radou, v prípade potreby v úzkej spolupráci s inými agentúrami.

Oddiel 2
Výmena informácií a spolupráca

Článok 11
Povinnosť spolupracovať v dobrej viere

Na agentúru a vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie.

Článok 12
Povinnosť vymieňať si informácie

1.S cieľom vykonávať úlohy, ktoré sa im uložili týmto nariadením, najmä aby agentúra mohla monitorovať migračné toky do Únie a v rámci nej, vykonávať analýzy rizík a posudzovanie zraniteľnosti, ako aj poskytovať technickú a operačnú pomoc v oblasti návratu, agentúra a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc a návraty vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, v súlade s týmto nariadením a inými príslušnými právnymi predpismi Únie a jednotlivých štátov, pokiaľ ide o výmenu informácií, si včas a presne vymieňajú všetky potrebné informácie.

2.Agentúra prijme všetky vhodné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Komisiou a členskými štátmi a prípadne aj príslušnými agentúrami Únie.

3.Agentúra a [Agentúra Európskej únie pre azyl] si vymieňajú informácie na účely analýzy rizík, zberu štatistických údajov, posúdenia situácie v tretích krajinách, odbornej prípravy a na účely podpory členských štátov pri plánovaní pre prípad nepredvídaných udalostí. Na tieto účely sa medzi agentúrami vyvinú potrebné nástroje a štruktúry.

4.Agentúra prijme všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Írskom a Spojeným kráľovstvom, ak sa tieto informácie týkajú činností, do ktorých sa zapojili v súlade s článkom 71 a článkom 98 ods. 5.

Článok 13
Národný kontaktný bod

Členské štáty určia národný kontaktný bod pre komunikáciu s agentúrou o všetkých záležitostiach týkajúcich sa činností agentúry. Národný kontaktný bod je vždy dostupný a zabezpečuje včasnú distribúciu všetkých informácií z agentúry ku každému príslušnému orgánu v dotknutom členskom štáte, a to najmä členom riadiacej rady a národnému koordinačnému centru.

Článok 14
Komunikačná sieť

1.Agentúra vytvorí a spravuje komunikačnú sieť na účely poskytovania komunikačných a analytických nástrojov a umožnenia výmeny citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností bezpečným spôsobom a v takmer reálnom čase s národnými koordinačnými centrami a medzi nimi. Táto sieť je v prevádzke dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni a umožňuje:

a)dvojstrannú a mnohostrannú výmenu informácií v takmer reálnom čase;

b)audiokonferencie a videokonferencie;

c)bezpečné zaobchádzanie s citlivými neutajovanými skutočnosťami, ich bezpečné uchovávanie, prenos a spracúvanie;

d)bezpečné zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami EÚ až po stupeň utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIEL alebo po rovnocenné vnútroštátne stupne utajenia, ich bezpečné uchovávanie, prenos a spracúvanie, zaisťujúc pritom, aby sa s utajovanými skutočnosťami nakladalo v samostatnej a riadne akreditovanej časti komunikačnej siete a tiež aby sa uchovávali, prenášali a spracúvali v tejto samostatnej a riadne akreditovanej časti komunikačnej siete.

2.Agentúra poskytuje technickú podporu a zabezpečuje, aby komunikačná sieť bola neustále dostupná a dokázala podporovať komunikačný a informačný systém spravovaný agentúrou.

Článok 15
Systémy výmeny informácií a aplikácie spravované agentúrou

1.Agentúra môže prijať všetky opatrenia potrebné na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Komisiou a členskými štátmi a prípadne aj s tretími stranami a tretími krajinami, ako sa uvádza v článkoch 69 a 71.

2.Agentúra vytvorí, zavedie a prevádzkuje informačný systém umožňujúci výmenu utajovaných a citlivých neutajovaných skutočností s uvedenými aktérmi, ako aj výmenu osobných údajov uvedených v článku 80 a článkoch 87 až 91 v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 39 , rozhodnutím Komisie 2015/443 40 a [nariadením (ES) č. 45/2001].

3.Agentúra podľa potreby zavedie informačné systémy uvedené v odseku 2 v komunikačnej sieti uvedenej v článku 14.

4.V súvislosti s návratom agentúra vyvinie a prevádzkuje centrálny systém riadenia návratu pre potreby spracúvania všetkých informácií, ktoré agentúra potrebuje na poskytovanie operačnej pomoci v súlade s článkom 49 a ktoré boli automaticky oznámené z vnútroštátnych systémov členských štátov vrátane operačných údajov týkajúcich sa návratu.

Článok 16
Technické normy výmeny informácií

Agentúra vypracuje technické normy:

a)prepojenia komunikačnej siete s vnútroštátnymi sieťami používanými na vytvorenie národného situačného prehľadu a s inými informačnými systémami významnými na účel tohto nariadenia;

b)vytvorenia a prepojenia príslušných systémov výmeny informácií a softvérových aplikácií agentúry a členských štátov na účel tohto nariadenia;

c)vysielania situačných prehľadov a v prípade potreby aj osobitných situačných prehľadov a zabezpečenia komunikácie medzi príslušnými jednotkami a centrami vnútroštátnych orgánov, ako aj s tímami nasadenými agentúrou prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, napríklad prostredníctvom satelitnej komunikácie a rádiových sietí;

d)hlásenia polohy vlastných prostriedkov s čo najlepším využitím technologického rozvoja systému satelitnej navigácie vytvoreného v rámci programu Galileo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013. 41

Článok 17
Informačná bezpečnosť

Členské štáty prostredníctvom svojich národných koordinačných centier zabezpečia, aby ich vnútroštátne orgány, agentúry a ďalšie subjekty využívajúce komunikačnú sieť a systémy agentúry určené na výmenu informácií:

a)mali riadny prístup k príslušným systémom a sieťam;

b)zaviedli technické štandardy uvedené v článku 16;

c)pri nakladaní s utajovanými skutočnosťami uplatňovali bezpečnostné pravidlá a normy rovnocenné pravidlám a normám uplatňovaným agentúrou;

d)zabezpečovali výmenu, spracúvanie a ukladanie citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností v súlade s rozhodnutím Komisie 2015/443/EÚ.

Oddiel 3
EUROSUR

Článok 18
EUROSUR

Týmto nariadením sa v záujme zlepšenia situačnej informovanosti a zvýšenia reakčnej spôsobilosti pre potreby riadenia hraníc Únie zriaďuje systém EUROSUR ako integrovaný rámec na výmenu informácií a spoluprácu v európskej pohraničnej a pobrežnej stráži na účely odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečeniu ochrany životov migrantov a ich zachraňovaniu.

Článok 19
Rozsah pôsobnosti systému EUROSUR

1.Systém EUROSUR sa vzťahuje na hraničné kontroly na schválených hraničných priechodoch a na dozor nad vonkajšími pozemnými, námornými a vzdušnými hranicami vrátane monitorovania, odhaľovania, identifikácie, sledovania, predchádzania a zachytávania neoprávneného prekračovania hraníc na účely odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečeniu ochrany životov migrantov a ich zachraňovaniu.

2.Systém EUROSUR sa nevzťahuje na žiadne právne ani administratívne opatrenie prijaté po tom, ako príslušné orgány členského štátu zachytili cezhraničnú trestnú činnosť alebo neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice osobami.

Článok 20
Zložky systému EUROSUR

1.Na výmenu informácií a spoluprácu v oblasti kontroly hraníc využijú členské štáty a agentúra rámec systému EUROSUR, ktorý tvoria tieto zložky:

a)národné koordinačné centrá;

b)národné situačné prehľady;

c)európsky situačný prehľad zahŕňajúci úseky vonkajších hraníc s príslušnými stupňami vplyvu;

d)osobitné situačné prehľady;

e)zlúčené služby EUROSUR-u uvedené v článku 29;

f)integrované plánovanie v súlade s článkom 9 a článkom 67.

2.Národné koordinačné centrá poskytujú agentúre prostredníctvom komunikačnej siete a príslušných systémov informácie zo svojich národných situačných prehľadov, v prípade potreby aj z osobitných situačných prehľadov, ktoré sú potrebné pre vypracovanie a vedenie európskeho situačného prehľadu.

3.Agentúra poskytuje národným koordinačným centrám prostredníctvom komunikačnej siete neobmedzený prístup dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni k osobitným situačným prehľadom a k európskemu situačnému prehľadu.

Článok 21
Národné koordinačné centrum

1.Každý členský štát určí, prevádzkuje a spravuje národné koordinačné centrum, ktoré koordinuje a vymieňa informácie medzi všetkými orgánmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc na vnútroštátnej úrovni, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou. Každý členský štát oznámi zriadenie svojho národného koordinačného centra Komisii, ktorá o tom bezodkladne informuje ostatné členské štáty a agentúru.

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, a v rámci systému EUROSUR je národné koordinačné centrum jediným kontaktným miestom na výmenu informácií a na spoluprácu s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

3.Národné koordinačné centrum:

a)zabezpečuje včasnú výmenu informácií a včasnú spoluprácu medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou;

b)zabezpečuje včasnú výmenu informácií s orgánmi zodpovednými za pátranie a záchranu, presadzovanie práva, azyl a prisťahovalectvo a riadi distribúciu relevantných informácií na vnútroštátnej úrovni;

c)prispieva k účinnému a efektívnemu riadeniu zdrojov a personálu;

d)vytvára a vedie národný situačný prehľad v súlade s článkom 26;

e)podporuje a koordinuje plánovanie a vykonávanie vnútroštátnych činností kontroly hraníc;

f)koordinuje vnútroštátny systém kontroly hraníc v súlade s vnútroštátnym právom;

g)na účely tohto nariadenia prispieva k pravidelnému meraniu účinkov vnútroštátnych činností kontroly hraníc;

h)koordinuje operačné opatrenia s ostatnými členskými štátmi a tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté právomoci agentúry a ostatných členských štátov;

i)zabezpečuje výmenu relevantných informácií s národnými imigračnými styčnými dôstojníkmi s cieľom prispievať k európskemu situačnému prehľadu a podporovať operácie na vykonávanie kontroly hraníc;

j)koordinuje prístup používateľov a zabezpečenie vnútroštátnych a agentúrnych informačných systémov.

4.Národné koordinačné centrum je v prevádzke dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni.

Článok 22
Pridelenie úloh iným orgánom v členských štátoch

1.Členské štáty môžu poveriť regionálne, miestne, funkčné alebo iné orgány, ktoré sú oprávnené prijímať operačné rozhodnutia, zabezpečovaním situačnej informovanosti a reakčnej spôsobilosti v ich príslušných oblastiach právomocí vrátane úloh a právomocí uvedených v článku 21 ods. 3 písm. c), e) a f).

2.Rozhodnutie členského štátu prideliť úlohy v súlade s odsekom 1 nesmie mať vplyv na schopnosť národného koordinačného centra spolupracovať a vymieňať si informácie s inými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

3.Vo vopred vymedzených prípadoch určených na vnútroštátnej úrovni môže národné koordinačné centrum poveriť orgán uvedený v odseku 1 komunikáciou a výmenou informácií s regionálnymi orgánmi alebo národným koordinačným centrom iného členského štátu alebo príslušnými orgánmi tretej krajiny pod podmienkou, že tento orgán o takejto komunikácii a výmene informácií pravidelne informuje vlastné národné koordinačné centrum.

Článok 23
Príručka systému EUROSUR

1.Komisia, ktorej pomáha výbor v súlade s postupom uvedeným v článku 117 ods. 2, v úzkej spolupráci s agentúrou a akýmkoľvek iným príslušným orgánom, úradom alebo agentúrou Únie prijme a sprístupní praktickú príručku pre potreby zavedenia a riadenia systému EUROSUR (ďalej len „príručka“). V príručke sa uvedú technické a operačné usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, a to aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami. Komisia prijme túto príručku vo forme odporúčania.

2.Komisia môže po porade s členskými štátmi a agentúrou rozhodnúť o utajení častí príručky stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED v súlade s pravidlami ustanovenými v rokovacom poriadku Komisie.

Článok 24
Monitorovanie systému EUROSUR

1.Agentúra a členské štáty zabezpečia vytvorenie postupov na monitorovanie technického a operačného fungovania systému EUROSUR v súlade s cieľmi dosiahnuť primeranú situačnú informovanosť a schopnosť reakcie na vonkajších hraniciach.

2.Agentúra sústavne monitoruje kvalitu služieb ponúkaných v komunikačnej sieti, ako aj kvalitu údajov poskytovaných v situačnom prehľade EUROSUR.

3.Agentúra prenáša informácie o kontrole kvality príslušným používateľom ako súčasť zlúčených služieb EUROSUR-u. Takéto informácie sú utajené stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED.

Oddiel 4
Situačná informovanosť

Článok 25
Situačné prehľady

1.Národné situačné prehľady, európsky situačný prehľad a osobitný situačný prehľad sa vytvárajú prostredníctvom zberu, hodnotenia, porovnávania, analýzy, výkladu, generovania, vizualizácie a šírenia informácií.

Situačné prehľady uvedené v odseku 1 sa skladajú z týchto vrstiev:

a)vrstva udalostí zahŕňajúca všetky udalosti týkajúce sa neoprávneného prekročenia hranice, cezhraničnej trestnej činnosti a odhaľovania neoprávnených sekundárnych pohybov;

b)operačná vrstva obsahujúca informácie o operáciách vrátane plánu nasadenia, operačnej oblasti, harmonograme hliadok a komunikačných kódoch, ako aj o polohe, čase, stave a type zúčastnených prostriedkov predpokladaných v operačnom pláne;

c)analytická vrstva obsahujúca analyzované informácie významné na účely tohto nariadenia, a najmä pre priradenie stupňa vplyvu k úsekom vonkajších hraníc, ako sú napríklad snímky a zemepisné údaje, najdôležitejšie udalosti a ukazovatele, analytické správy a iné významné podporné informácie.

2.Situačné prehľady uvedené v odseku 1 umožňujú identifikovať a sledovať udalosti, operácie a príslušné analýzy týkajúce sa situácií, kedy dochádza k ohrozeniu ľudských životov.

3.Vrstva udalostí, operačná a analytická vrstva situačných prehľadov uvedených v odseku 1 majú rovnakú štruktúru.

4.Podrobnosti o informačných vrstvách situačných prehľadov a pravidlá vytvárania osobitných situačných prehľadov sa stanovia vo vykonávacom akte, ktorý Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 117 ods. 3.

Vo vykonávacom akte sa určí typ informácií, ktoré sa majú poskytovať, subjekty zodpovedné za zber, spracovanie, archiváciu a prenos osobitných informácií, maximálna doba oneskorenia hlásenia, pravidlá zabezpečenia údajov a ochrany údajov, ako aj súvisiace kontrolné mechanizmy.

Článok 26
Národný situačný prehľad

1.Národné koordinačné centrum vytvára a vedie národný situačný prehľad s cieľom poskytnúť všetkým orgánom zodpovedným za kontrolu hraníc účinné, presné a včasné informácie.

2.Národný situačný prehľad sa skladá z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

a)vnútroštátny systém hraničného dozoru, v súlade s vnútroštátnym právom;

b)stacionárne a mobilné technické prostriedky prevádzkované vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach;

c)hliadky hraničného dozoru a iné monitorovacie misie;

d)miestne, regionálne a iné koordinačné centrá;

e)ďalšie relevantné vnútroštátne orgány a systémy vrátane imigračných styčných dôstojníkov, operačných centier a kontaktných miest;

f)hraničné kontroly;

g)agentúra;

h)národné koordinačné centrá v iných členských štátoch;

i)orgány tretích krajín na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd a regionálne siete uvedené v článku 75;

j)systémy hlásenia lodí v súlade so svojimi príslušnými právnymi základmi;

k)ďalšie relevantné európske a medzinárodné organizácie;

l)iné zdroje.

3.Národné koordinačné centrum prisúdi každej mimoriadnej udalosti v rámci vrstvy udalostí národného situačného prehľadu jediný orientačný stupeň vplyvu v rozsahu od „nízky“ a „stredný“ až po „vysoký“ a „kritický“. Všetky mimoriadne udalosti sa oznámia aj agentúre.

4.Národné koordinačné centrum môže na žiadosť zodpovedného vnútroštátneho orgánu rozhodnúť o obmedzení prístupu k informáciám týkajúcim sa vojenských prostriedkov na základe zásady „need-to-know“;

5.Národné koordinačné centrá susedných členských štátov priamo a v takmer reálnom čase vzájomne využívajú situačný prehľad susedných úsekov vonkajších hraníc vrátane polohy, stavu a typu vlastných prostriedkov prevádzkovaných v susedných úsekoch vonkajších hraníc.

Článok 27
Európsky situačný prehľad

1.Agentúra vytvára a vedie európsky situačný prehľad s cieľom poskytovať národným koordinačným centrám a Komisii účinné, presné a včasné informácie a analýzy, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc, predhraničnej oblasti a neoprávnených sekundárnych pohybov.

2.Európsky situačný prehľad sa skladá z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

a)národné koordinačné centrá a národné situačné prehľady v miere požadovanej v tomto článku a informácie a správy od imigračných styčných dôstojníkov;

b)agentúra, informácie a správy poskytnuté jej styčnými dôstojníkmi v súlade s článkami 32 a 77;

c)delegácie a misie Únie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

d)ďalšie relevantné orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v článku 69;

e)orgány tretích krajín na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd a regionálne siete, ako sa uvádza v článku 73, a na základe pracovných dohôd, ako sa uvádza v článku 74 ods. 1;

f)iné zdroje.

3.Vrstva udalostí európskeho situačného prehľadu zahŕňa informácie týkajúce sa:

a)mimoriadnych udalostí a iných udalostí, ktoré obsahuje vrstva udalostí národného situačného prehľadu;

b)mimoriadnych udalostí a iných udalostí, ktoré obsahuje spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií;

c)mimoriadnych udalostí v operačnej oblasti spoločnej operácie alebo rýchleho zásahu koordinovaného agentúrou alebo v problémovej oblasti alebo kontrolovanom centre.

4.Operačná vrstva európskeho situačného prehľadu obsahuje informácie o spoločných operáciách a rýchlych zásahoch koordinovaných agentúrou, o problémových oblastiach a kontrolovaných centrách vrátane mandátu, miesta, stavu a doby trvania misie, ako aj informácie o členských štátoch a ďalších zapojených aktéroch, denné a týždenné situačné hlásenia, štatistické údaje a informačné balíky pre médiá.

5.Informácie o vlastných prostriedkoch v operačnej vrstve európskeho situačného prehľadu môžu byť podľa potreby utajené stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED.

6.Agentúra v európskom situačnom prehľade zohľadňuje stupeň vplyvu, ktorý národné koordinačné centrum priradilo v národnom situačnom prehľade konkrétnej mimoriadnej udalosti a v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti v predhraničnej oblasti agentúra priradí jediný indikatívny stupeň vplyvu a informuje národné koordinačné centrá.

Článok 28
Osobitné situačné prehľady

1.Agentúra a členské štáty môžu vytvárať a viesť osobitné situačné prehľady s cieľom podporovať osobitné operačné činnosti na vonkajších hraniciach alebo zabezpečiť výmenu informácií s tretími stranami uvedenými v článku 69 alebo tretími krajinami, ako sa stanovuje v článku 76, resp. s takýmito tretími stranami aj takýmito tretími krajinami.

2.Osobitné situačné prehľady sa skladajú z podsúboru informácií z národných situačných prehľadov a európskeho situačného prehľadu.

3.Spôsoby vytvárania a poskytovania osobitných situačných prehľadov sú opísané v operačnom pláne príslušných operačných činností a v dvojstrannej alebo mnohostrannej dohode, ak sa osobitný situačný prehľad vytvára v rámci dvojstrannej alebo mnohostrannej spolupráce s tretími krajinami.

Článok 29
Zlúčené služby EUROSUR-u

1.Agentúra koordinuje zlúčené služby EUROSUR-u s cieľom pravidelne, spoľahlivo a hospodárne poskytovať národným koordinačným centrám, Komisii a sebe informácie o vonkajších hraniciach a predhraničnej oblasti.

2.Agentúra národnému koordinačnému centru na jeho žiadosť poskytuje informácie o vonkajších hraniciach žiadajúceho členského štátu a o predhraničnej oblasti, ktoré môžu vychádzať zo:

a)selektívneho monitorovania prístavov a pobrežia určených tretích krajín, ktoré boli prostredníctvom analýzy rizík a informácií identifikované ako miesta nalodenia alebo tranzitu pre plavidlá alebo iné prostriedky používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť;

b)sledovania plavidiel alebo iných prostriedkov na šírom mori, v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sú používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, alebo v súvislosti s ktorými bolo zistené, že sa na tieto účely používajú;

c)monitorovania určených oblastí v pôsobnosti námorníctva s cieľom odhaliť, identifikovať a sledovať plavidlá a iné prostriedky používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, alebo v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sa na tieto účely používajú;

d)environmentálneho posudzovania určených oblastí v pôsobnosti námorníctva a na vonkajších pozemných a vzdušných hraniciach na účely optimalizácie monitorovacích a hliadkovacích činností;

e)selektívneho monitorovania určených predhraničných oblastí na vonkajších hraniciach, ktoré boli prostredníctvom analýzy rizík a informácií identifikované ako potenciálne oblasti odchodu alebo tranzitu pre nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť;

f)monitorovania migračných tokov do Únie a v rámci Únie;

g)monitorovania médií, spravodajských informácií z verejne dostupných zdrojov a analýzy internetových aktivít v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 42 na účely predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu alebo cezhraničnej trestnej činnosti;

h)analýzy rozsiahlych informačných systémov na účely odhaľovania meniacich sa trás a spôsobov používaných v nelegálnom prisťahovalectve a cezhraničnej trestnej činnosti.

3.Agentúra môže odmietnuť žiadosť národného koordinačného centra z technických, finančných alebo operačných dôvodov. Agentúra oznámi národnému koordinačnému centru včas dôvody takéhoto odmietnutia.

4.Agentúra môže z vlastného podnetu používať nástroje dozoru uvedené v odseku 2 na zber informácií o predhraničnej oblasti, ktoré sú relevantné pre európsky situačný prehľad.

Oddiel 5
ANALÝZA RIZÍK

Článok 30
Analýza rizík

1.Agentúra monitoruje migračné toky do Únie a v rámci nej, trendy a ďalšie možné výzvy na vonkajších hraniciach Únie, a to aj v súvislosti s návratom. Agentúra na tento účel rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa vytvorí spoločný integrovaný model analýzy rizík, ktorý bude uplatňovať spolu s členskými štátmi. Spoločný integrovaný model analýzy rizík sa aktualizuje na základe výsledkov hodnotenia cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedeného v článku 8 ods. 7. Agentúra uskutočňuje aj posúdenie zraniteľnosti v súlade s článkom 33.

2.Agentúra vypracúva všeobecné výročné analýzy rizík, ktoré predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii v súlade s článkom 91, a špecifické analýzy rizík pre operačné činnosti. Každé dva roky agentúra pripraví a predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii analýzu strategických rizík týkajúcu sa európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktorá sa zohľadní pri príprave cyklu viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc.

3.Analýzy rizík uvádzané v odseku 2 vypracované agentúrou sa vzťahujú na všetky dôležité aspekty týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc s cieľom vypracovať mechanizmus včasného varovania.

4.Členské štáty poskytujú agentúre všetky potrebné informácie o danej situácii, trendoch a prípadných hrozbách na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Členské štáty pravidelne alebo na základe žiadosti agentúry poskytujú agentúre všetky dôležité informácie, ako sú štatistické a operačné údaje získané v súvislosti s vykonávaním schengenského acquis, ako aj informácie získané z analytickej vrstvy národného situačného prehľadu, ako sa stanovuje v článku 26.

5.Výsledky analýzy rizík sa včas a primeraným spôsobom predkladajú riadiacej rade.

6.Členské štáty zohľadňujú výsledky analýzy rizík pri plánovaní svojich operácií a činností na vonkajších hraniciach, ako aj pri svojich činnostiach, pokiaľ ide o návrat.

7.Agentúra zohľadňuje výsledky spoločného integrovaného modelu analýzy rizík pri vypracúvaní spoločných základných učebných osnov pre odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže a pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom.

Oddiel 6
Prevencia a schopnosť reagovať

Článok 31
Určenie úsekov vonkajších hraníc

Na účely tohto nariadenia si každý členský štát rozdelí svoje vonkajšie pozemné a námorné, prípadne aj vzdušné hranice na hraničné úseky a oznámi ich agentúre.

Každá zmena hraničných úsekov zo strany členského štátu sa koordinuje s agentúrou, aby agentúra mohla zabezpečiť kontinuitu analýzy rizík.

Článok 32
Styční dôstojníci agentúry v členských štátoch

1.Agentúra zabezpečuje pravidelné monitorovanie riadenia vonkajších hraníc a návratu zo strany všetkých členských štátov prostredníctvom styčných dôstojníkov agentúry.

Agentúra môže rozhodnúť, že styčný dôstojník bude mať na starosti až štyri členské štáty, ktoré sú si geograficky blízko.

2.Výkonný riaditeľ vymenúva odborníkov z radov stálych zamestnancov agentúry, ktorí majú byť vyslaní ako styční dôstojníci. Výkonný riaditeľ predloží na základe analýzy rizík a po porade s príslušnými členskými štátmi návrh o povahe a podmienkach takéhoto vyslania, členskom štáte alebo regióne, do ktorého môže byť styčný dôstojník vyslaný, a prípadných úlohách, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 3. Návrh výkonného riaditeľa musí schváliť riadiaca rada. Výkonný riaditeľ informuje o tomto vymenovaní dotknutý členský štát a spolu s ním určí miesto vyslania.

3.Styční dôstojníci konajú v mene agentúry a ich úlohou je podporovať spoluprácu a dialóg medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc. Styční dôstojníci najmä:

a)konajú ako spojovací článok medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc;

b)podporujú zber informácií, ktoré požaduje agentúra na monitorovanie nelegálnej migrácie a analýzu rizík podľa článku 30;

c)podporujú zber informácií, ako sa uvádza v článku 33 a ako požaduje agentúra na vykonanie posúdenia zraniteľnosti;

d)monitorujú opatrenia prijaté členskými štátmi na hraničných úsekoch, ktorým je priradený vysoký alebo kritický stupeň vplyvu v súlade s článkom 35;

e)prispievajú k presadzovaniu uplatňovania acquis Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu, a to aj so zreteľom na dodržiavanie základných práv;

f)ak je to možné, pomáhajú členským štátom pri vypracúvaní ich plánov pre nepredvídané udalosti súvisiacich s riadením hraníc;

g)uľahčujú komunikáciu medzi členským štátom a agentúrou a sprostredkúvajú členskému štátu dôležité informácie od agentúry, a to aj vrátane informácií o aktuálnych operáciách;

h)pravidelne podávajú výkonnému riaditeľovi správy o situácii na vonkajších hraniciach a o schopnosti dotknutého členského štátu účinne riešiť situáciu na vonkajších hraniciach; podávajú správy aj o uskutočňovaní návratových operácií do príslušných tretích krajín;

i)monitorujú opatrenia prijaté členským štátom so zreteľom na situáciu, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia na vonkajších hraniciach podľa článku 43;

j)monitorujú opatrenia prijaté členským štátom v súvislosti s návratom a podporou zberu informácií, ktoré agentúra požaduje na vykonávanie činností uvedených v článku 49.

4.Ak správy styčného dôstojníka uvedené v ods. 3 písm. h) vyvolajú obavy z hľadiska jedného alebo viacerých aspektov, ktoré sú pre dotknutý členský štát relevantné, výkonný riaditeľ tento členský štát bezodkladne informuje.

5.Na účely odseku 3 styčný dôstojník v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a pravidlami Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov:

a)dostáva informácie z národného koordinačného centra a národného situačného prehľadu vypracovaného v súlade s článkom 26;

b)udržiava pravidelné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, a súčasne informuje kontaktný bod určený dotknutým členským štátom.

6.Správa styčného dôstojníka je súčasťou posudzovania zraniteľnosti, ako sa uvádza v článku 33. Správa sa postupuje dotknutému členskému štátu.

7.Pri výkone svojich povinností styční dôstojníci prijímajú pokyny iba od agentúry.

Článok 33
Posudzovanie zraniteľnosti

1.Agentúra rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa vytvorí spoločnú metodiku posudzovania zraniteľnosti. Táto metodika bude zahŕňať objektívne kritériá, na základe ktorých agentúra vykoná posúdenie zraniteľnosti, informácie o frekvencii takéhoto posudzovania a spôsobe vykonávania nasledujúcich posúdení zraniteľnosti, ako aj spôsoby účinného systému monitorovania vykonávania odporúčaní.

2.Agentúra monitoruje a posudzuje dostupnosť technického vybavenia, systémov, kapacít, zdrojov, infraštruktúry, primerane kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov z členských štátov potrebných na kontrolu hraníc, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 1 písm. a). V tejto súvislosti agentúra posúdi plány rozvoja kapacít uvedené v článku 67 ods. 4 z hľadiska ich realizovateľnosti a vykonávania. Pre potreby budúceho plánovania to vykonáva ako preventívne opatrenie na základe analýzy rizík vypracovanej v súlade s článkom 30 ods. 2. Agentúra vykonáva takéto monitorovanie a posudzovanie najmenej raz ročne, pokiaľ výkonný riaditeľ na základe posúdení rizík alebo predchádzajúceho posúdenia zraniteľnosti nerozhodne inak.

3.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 9 a 67, členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry informácie o technickom vybavení, pracovníkoch a v rámci možností o finančných zdrojoch, ktoré sú dostupné na vnútroštátnej úrovni na vykonávanie kontroly hraníc. Členské štáty tiež poskytnú na žiadosť agentúry informácie o svojich pohotovostných plánoch v oblasti riadenia hraníc.

4.Cieľom posúdenia zraniteľnosti je, aby agentúra posúdila schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť aktuálnym výzvam vrátane súčasných a budúcich hrozieb a výziev na vonkajších hraniciach; stanovila, najmä v prípade tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, možné bezprostredné dôsledky na vonkajších hraniciach a ich následný vplyv na fungovanie schengenského priestoru a posúdila ich kapacitu prispievať do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a do rezervy technického vybavenia vrátane rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah. Uvedeným posúdením nie je dotknutý mechanizmus schengenského hodnotenia.

5.V tomto posúdení zraniteľnosti agentúra zohľadňuje schopnosť členských štátov vykonávať všetky úlohy riadenia hraníc vrátane ich schopnosti zvládnuť potenciálny príchod vysokého počtu osôb na ich územie.

6.Výsledky posúdenia zraniteľnosti sa predkladajú dotknutým členským štátom. Dotknuté členské štáty môžu k uvedenému posúdeniu predložiť pripomienky.

7.V prípade potreby výkonný riaditeľ po porade s dotknutým členským štátom vydá odporúčanie, v ktorom stanoví potrebné opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a lehotu, v ktorej sa tieto opatrenia vykonajú. Výkonný riaditeľ vyzve dotknuté členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na základe akčného plánu, ktorý daný členský štát vypracoval po porade s výkonným riaditeľom.

8.Na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti výkonný riaditeľ odporúča dotknutým členským štátom opatrenia, pričom zohľadní analýzu rizík, ktorú vykonala agentúra, pripomienky dotknutého členského štátu a výsledky schengenského hodnotiaceho mechanizmu.

Cieľom uvedených opatrení by malo byť odstránenie zraniteľností, ktoré sa zistili pri posúdení, aby členské štáty zvýšili svoju pripravenosť čeliť aktuálnym výzvam tým, že posilnia alebo zlepšia svoje kapacity, technické vybavenie, systémy, zdroje a pohotovostné plány.

9.Výkonný riaditeľ monitoruje vykonávanie odporúčaní formou pravidelných správ, ktoré členské štáty predkladajú na základe akčných plánov uvedených v odseku 7 tohto článku.

Ak hrozí, že členský štát nestihne vykonať odporúčanie v stanovenej lehote, výkonný riaditeľ bezodkladne informuje člena riadiacej rady z dotknutého členského štátu a Komisiu a od príslušných orgánov daného členského štátu zistí dôvody omeškania, pričom ponúkne podporu agentúry s cieľom uľahčiť vykonávanie opatrenia.

10.Ak členský štát nevykoná potrebné opatrenia uvedené v odporúčaní v lehote uvedenej v odseku 7 tohto článku, výkonný riaditeľ postúpi vec riadiacej rade a oznámi to Komisii. Riadiaca rada prijme na návrh výkonného riaditeľa rozhodnutie, v ktorom sa stanovia potrebné opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a lehota, v ktorej sa takéto opatrenia vykonajú. Rozhodnutie riadiacej rady je pre členský štát záväzné. Ak členský štát nevykoná opatrenia v lehote stanovenej v uvedenom rozhodnutí, riadiaca rada to oznámi Rade a Komisii a v súlade s článkom 43 sa môžu prijať ďalšie opatrenia.

11.Výsledky posúdenia zraniteľnosti sa v súlade s článkom 91 pravidelne, najmenej raz za rok, postupujú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 34
Synergie medzi posúdením zraniteľnosti a schengenským hodnotiacim mechanizmom

1.Synergie medzi posúdením zraniteľnosti a schengenským hodnotiacim mechanizmom zriadeným nariadením (EÚ) č. 1053/2013 sa maximalizujú s cieľom vytvoriť lepší situačný obraz o fungovaní schengenského priestoru, zabrániť v čo najväčšej miere duplicite úsilia členských štátov a zaistiť lepšie koordinované využívanie príslušných finančných nástrojov Únie na podporu riadenia vonkajších hraníc.

2.Komisia a agentúra prijmú dojednania potrebné na účel uvedený v odseku 1, aby si mohli pravidelne, bezpečne a včas vymieňať všetky informácie týkajúce sa výsledkov posúdení zraniteľnosti a schengenského hodnotiaceho mechanizmu v oblasti riadenia hraníc. Tento výmenný mechanizmus sa vzťahuje na správy z posúdení zraniteľnosti a z návštev v rámci schengenského hodnotenia, následné odporúčania, akčné plány a všetky aktuálne informácie o vykonávaní akčných plánov, ktoré poskytnú členské štáty.

3.Dojednania uvedené v odseku 2 zahŕňajú výsledky schengenského hodnotiaceho mechanizmu v oblasti návratu, aby agentúra bola plne informovaná o zistených nedostatkoch a mohla tak v tejto súvislosti navrhovať vhodné opatrenia na podporu dotknutého členského štátu.

Článok 35
Priradenie stupňov vplyvu úsekom vonkajších hraníc

1.Na základe analýzy rizík vykonanej agentúrou a posúdenia zraniteľnosti a po dohode s dotknutým členským štátom priradí agentúra každému úseku vonkajších pozemných, námorných a v prípade potreby aj vzdušných hraníc členských štátov tieto stupne vplyvu alebo tieto stupne zmení:

a)nízky stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku majú bezvýznamný vplyv na bezpečnosť hraníc;

b)stredný stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku majú mierny vplyv na bezpečnosť hraníc;