EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli8. 3. 2018
COM(2018) 115 final
2018/0050(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa stanovuje viacročný plán pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora
{SWD(2018) 59 final}
{SWD(2018) 60 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Západná časť Stredozemného mora je z hľadiska rybárstva jedným z najrozvinutejších subregiónov v Stredozemnom mori. Predstavuje približne 31 % celkových vylodení v tejto oblasti (1,35 miliardy EUR z celkovej sumy 4,76 miliardy EUR) a približne 19 % oficiálne nahlásenej rybárskej flotily v Stredozemnom mori.
Aj keď rybolov druhov žijúcich pri morskom dne nepredstavuje najväčší podiel vylodení, rybári ho veľmi vyhľadávajú pre jeho vysokú komerčnú hodnotu. Rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v Stredozemnom mori je veľmi komplexný a týka sa mnohých druhov rýb a kôrovcov. Hlavnými lovenými druhmi žijúcimi pri morskom dne v západnom Stredozemnom mori sú merlúza európska (Merluccius merluccius), sultánka nachová (Mullus barbatus), kreveta druhu Aristaeomorpha foliacea, kreveta ružová (Parapenaeus longirostris), kreveta druhu Aristeus antennatus a homár štíhly (Nephrops norvegicus). V rámci tohto rybolovu sa lovia viaceré druhy a niektoré z populácie rýb sa pohybujú v pobrežných vodách viacerých členských štátov. Na lov druhov žijúcich pri morskom dne sa používajú predovšetkým vlečné siete, na ktoré pripadá najviac úlovkov a plavidiel; dôležitú úlohu však zohráva aj pasívny výstroj, ako sú viacstenné žiabrovky, žiabrovky, pasce a lovné šnúry.
Rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora sa riadi národnými riadiacimi plánmi prijatých na základe nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 (ďalej len „nariadenie o Stredozemnom mori“). Taliansko má tri riadiace plány pre vlečné siete (prijaté v jednom právnom predpise z roku 2011), Francúzsko má jeden riadiaci plán pre vlečné siete (prijatý v roku 2013) a Španielsko tiež jeden riadiaci plán (platí od roku 2013). Plány sú založené na kontrolách vstupov, t. j. obmedzuje sa rybolovné úsilie. Takáto koncepcia riadenia zvyčajne zahŕňa opatrenia, ako sú obmedzenia rybárskeho výstroja a počtu oprávnení na rybolov a licencií na rybolov, stanovenie maximálneho počtu rybolovných dní a trvalé alebo dočasné pozastavenie rybolovu. Na úrovni EÚ bol v roku 2016 prijatý trojročný plán pre odhadzovanie úlovkov, s cieľom vykonávať povinnosť vylodiť úlovky stanovenú v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 (ďalej len „nariadenie o SRP“) pre druhy, pre ktoré je stanovená minimálna ochranná referenčná veľkosť. Na medzinárodnej úrovni prijala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (ďalej len „GFCM“) odporúčanie pre oblasti obmedzenia rybolovu v Lionskom zálive (severná časť západnej časti Stredozemného mora) na ochranu neresiacich sa húfov rýb (najmä merlúzy európskej) a citlivých hlbokomorských biotopov v roku 2009. Ako je uvedené nižšie, tieto opatrenia nie sú dostatočne reštriktívne, aby rybolov postupne dosiahol ciele ochrany stanovené v nariadení o Stredozemnom mori a v spoločnej rybárskej politike (SRP).
Väčšina komerčných populácií v západnej časti Stredozemného mora sa loví na úrovniach, ktoré značne presahujú rozpätia rybolovnej úmrtnosti, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľových hodnôt maximálneho udržateľného výnosu (FMSY) – vyše 80 % posudzovaných populácií je v tomto subregióne prelovených. Biomasa niektorých týchto populácií sa navyše blíži hraničnému referenčnému bodu (BLIM), z čoho vyplýva vysoká pravdepodobnosť ich kolapsu. Najčastejšie sa nadmerne lovia populácie merlúzy európskej a sultánky nachovej; súčasná úroveň rybolovu desaťnásobne presahuje odhadované cieľové hodnoty FMSY. Hoci stav mnohých iných populácií rýb nie je známy, je veľmi pravdepodobné, že sú v podobnej situácii. Počas rôznych konzultácií v rokoch 2015 a 2016, okrem iného aj v rámci tzv. catanského procesu, sa prevažná väčšina zainteresovaných strán zhodla na tom, že populácie rýb v Stredozemnom mori sú výrazne prelovené. Okrem toho vedecká obec na európskej a na medzinárodnej úrovni opakovane zdôraznila, že treba urýchlene prijať opatrenia na zníženie vysokých úrovní nadmerného rybolovu v celej oblasti Stredozemného mora.
Tento návrh sa zameriava na vysoké úrovne nadmerného rybolovu a neúčinný regulačný rámec tým, že zavádza prvý viacročný plán na úrovni EÚ. Jeho cieľom je dosiahnuť ciele nariadenia o SRP (článok 2) týkajúce sa rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora, najmä z hľadiska zabezpečenia dlhodobej environmentálnej udržateľnosti rybolovných činností a ich riadenia spôsobom, ktorým sa zabezpečia hospodárske a sociálne prínosy, ako aj prínosy v oblasti zamestnanosti. Plán uľahčí aj plnenie povinnosti vylodiť úlovky a umožní regionalizovaný prístup, v rámci ktorého budú dotknuté členské štáty zapojené do navrhovania riadiacich opatrení.
Nariadením o SRP sa zriaďuje všeobecný rámec a identifikujú sa situácie, v ktorých majú Rada a Európsky parlament prijať viacročné plány; konkrétne:
–v článku 9 sa stanovujú zásady a ciele viacročných plánov. Ochranné opatrenia by sa mali prijať najmä na obnovu a zachovanie populácií rýb nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY),
–v článku 10 sa uvádza obsah viacročných plánov. Kvantifikovateľné cieľové hodnoty zodpovedajúce maximálnemu udržateľnému výnosu sú vyjadrené ako rozpätia FMSY. Umožňujú určitú pružnosť na zohľadnenie zmiešaného rybolovu a poskytujú väčší súlad pri stanovovaní riadiacich opatrení pre rôzne populácie rýb, keďže poskytujú istý manévrovací priestor. Cieľové hodnoty sa majú doplniť ustanoveniami o ochranných mechanizmoch pre prípad dosiahnutia preventívnych referenčných hodnôt a hraničného ochranného referenčného bodu,
–článok 15 obsahuje požiadavku, aby sa v plánoch bližšie určil spôsob dosiahnutia plnenia povinnosti vylodiť úlovky vrátane špecifických ustanovení pre rybolov alebo druhy, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť; výnimiek vrátane výnimiek de minimis do výšky 5 % celkového ročného výlovu všetkých druhov, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť; ustanovení o dokumentácii úlovkov; v náležitých prípadoch stanovenia minimálnych ochranných referenčných veľkostí a
–v článku 18 sa stanovuje rámec pre regionálnu spoluprácu v oblasti ochranných opatrení. Členské štáty s priamym hospodárskym záujmom môžu predkladať spoločné odporúčania týkajúce sa určitých opatrení, ktoré má prijať Komisia v prípadoch, keď jej bola udelená právomoc prijímať vykonávacie alebo delegované akty na dosiahnutie cieľov stanovených v pláne. Plán počíta s regionálnou spoluprácou medzi členskými štátmi pri prijímaní ustanovení týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky a konkrétnych ochranných opatrení pre určité populácie.
V oddiele 5 sa uvádza prehľad konkrétnych ustanovení viacročného plánu.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Tento návrh viacročného plánu pre rybolov využívajúci populácie druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora je v súlade s nariadením o SRP a s predchádzajúcimi viacročnými plánmi pre tresku škvrnitú, sleďa atlantického a šprotu severnú v Baltskom mori, populácie druhov žijúcich pri morskom dne v Severnom mori a malé pelagické druhy v Jadranskom mori.
V nariadení o Stredozemnom mori sa stanovujú technické ochranné opatrenia, ako sú napríklad minimálne veľkosti ôk siete, minimálne vzdialenosti a hĺbky, v ktorých možno používať rybársky výstroj a minimálne veľkosti pri vylodení. Mnohé z nich budú nahradené, ak bude prijatý návrh nariadenia Komisie o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Tento návrh a jeho ciele sú v súlade s ostatnými politikami Európskej Únie, konkrétne s opatreniami na ochranu životného prostredia, napríklad s rámcovou smernicou o morskej stratégii a cieľom dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav morských vôd EÚ.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA a PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právnym základom tohto návrhu je článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
•Subsidiarita
Návrh sa týka ochrany morských biologických zdrojov, t. j. ide o otázku, ktorá patrí do výlučnej právomoci EÚ. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje.
•Proporcionalita
Navrhované opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality, keďže sú vhodné a potrebné a na dosiahnutie želaných politických cieľov nie sú k dispozícii žiadne menej reštriktívne opatrenia.
•Výber nástroja
Navrhovaným nástrojom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI a POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
V rokoch 2016 a 2017 boli vykonané intenzívne konzultácie so zainteresovanými stranami. Mali za cieľ: i) zvýšiť informovanosť o znepokojivej situácii veľkej väčšiny populácií rýb v Stredozemnom mori; ii) dohodnúť sa na tom, že je potrebné urýchlene konať na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni a iii) zhromaždiť informácie a názory od čo najväčšieho počtu zainteresovaných strán o najlepších spôsoboch riešenia situácie.
V záujme jednoduchosti sme konzultačné činnosti zoskupili do troch kontextov: konzultácie v rámci Poradnej rady pre Stredozemné more, konzultácie v rámci catanského procesu a verejná konzultácia.
Poradná rada pre Stredozemné more (MEDAC)
Rada MEDAC je najreprezentatívnejšia organizácia zainteresovaných strán pre región Stredozemného mora. Zastupuje všetky strany, ktorých sa týka táto iniciatíva, t. j. odvetvie rybolovu (vrátane maloobjemového rybolovu), odbory a iné záujmové skupiny, ako sú environmentálne organizácie, skupiny spotrebiteľov a združenia pre športové/rekreačné rybárstvo, ktoré pôsobia v Stredozemnom mori v rámci SRP.
V roku 2017 uskutočnila rada MEDAC štyri stretnutia zamerané na viacročný plán, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia odvetvia, verejné orgány pre rybárstvo z členských štátov, vedecká výskumná obec, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva a GR MARE. Výsledkom tejto práce bolo prijatie stanoviska v novembri 2017. Väčšina z prvkov odporúčaných radou MEDAC bola začlenená do tohto návrhu, konkrétne:
–rozsah pôsobnosti z hľadiska geografickej oblasti, populácií a rybárskeho výstroja (a to aj pre rekreačné rybárstvo),
–využívanie rybolovných možností na základe obmedzenia rybolovného úsilia (vyjadreného ako dni na mori/plavidlá na deň) na základe vedeckých odporúčaní,
–rozšírenie zákazu používania vlečného výstroja ťahaného po dne od 50 m na primeranú hĺbku s cieľom zvýšiť ochranu dôležitých pobrežných biotopov rýb,
–oblasti časovo ohraničeného zákazu rybolovu na ochranu neresísk a miest odchovu,
–aktualizácie minimálnych veľkostí pri vylodení druhov uvedených v prílohe III k nariadeniu Rady (ES) č. 1967/2006.
Dva prvky (t. j. zavedenie systémov elektronického monitorovania všetkých plavidiel, na ktoré sa vzťahuje viacročný plán, a ďalšia podpora z ENRF) neboli zahrnuté do návrhu, lebo prierezové právne rámce sa považovali za vhodnejšie.
Catanský proces
Vo februári 2016 na stretnutí na vysokej úrovni, ktoré predstavovalo začiatok catanského procesu, sa účastníci zhodli na tom, že nastal pokrok v oblasti vedeckých odporúčaní, medzivládnej spolupráce prostredníctvom GFCM a (v menšej miere) prijímania riadiacich opatrení pre určité populácie rýb. Na druhej strane sa skonštatovalo, že sa to neprejavilo zlepšením stavu populácií rýb. V Stredozemnom mori sa vyše 90 % hodnotených komerčných populácií rýb loví nad mieru bezpečných biologických hraníc, pričom stav mnohých populácií naďalej nie je známy. V záujme riešenia tejto situácie sa účastníci jednomyseľne vyslovili za posilnenie záväzku prijať konkrétne opatrenia na obnovu rybolovných zdrojov v Stredozemnom mori.
Tento politický impulz viedol k tomu, že v júni 2016 sa stretli riaditelia pre rybárstvo z ôsmych stredomorských členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby záväzky neostali len na papieri, ale aby EÚ prijala konkrétne opatrenia a plnila si svoje úlohy. Okrem toho poukázali na prioritné oblasti, v prípade ktorých je nutné prijať ďalšie vnútroštátne opatrenia. Pre západnú časť Stredozemného mora navrhli Francúzsko a Španielsko spoločne zriadiť oblasť časovo ohraničeného zákazu rybolovu v Lionskom zálive s cieľom znížiť rybolovné úsilie a zlepšiť selektívnosť pri love merlúzy európskej.
Proces konzultácie bol ukončený v marci 2017 podpisom ministerského vyhlásenia o udržateľnosti rybolovu v Stredozemnom mori, v ktorom sa stanovuje nový strategický rámec pre riadenie rybolovu v regióne a súbor piatich opatrení s merateľnými výstupmi na najbližších 10 rokov. Táto iniciatíva je súčasťou konania na úrovni EÚ, ktorého cieľom je obnoviť populácie rýb v západnej časti Stredozemného mora na udržateľnú úroveň.
Verejná konzultácia
GR MARE uskutočnilo od 30. mája do 30. septembra 2016 internetovú verejnú konzultáciu „o viacročnom pláne pre rybolov využívajúci populácie druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora“. Všeobecným cieľom bolo zhromaždiť informácie a názory zainteresovaných strán, najmä v počiatočnej fáze návrhu.
Respondenti boli požiadaní o vyplnenie dotazníka, ktorý obsahoval otázky s otvorenou odpoveďou a otázky s výberom odpovede; šesť otázok sa týkalo respondentov a 18 otázok sa týkalo biologických, technických a sociálno-ekonomických aspektov rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora. Témy zahŕňali vnímanie problému, možnosti riadenia a rozsah a obsah možného viacročného plánu.
Hlavné výsledky:
1.veľká väčšina respondentov súhlasila s tým, že súčasný riadiaci rámec (t. j. národné riadiace plány na základe nariadenia o Stredozemnom mori) nepostačuje na plnenie cieľov SRP. Navyše 67 % respondentov zastávalo názor, že doplnenie súčasného rámca krátkodobými opatreniami na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ by nepostačovalo na plnenie cieľov;
2.väčšina respondentov zastávala názor, že súčasný rámec riadenia sa v mnohých aspektoch vykonával zle a nerovnako medzi krajinami a rybárskymi flotilami. k jeho neúčinnosti prispeli dva hlavné faktory: i) nedostatočné zapojenie zainteresovaných strán (vrátane odvetvia rybolovu) do navrhovania opatrení a ii) nedostatok účinných kontrol;
3.väčšina respondentov považovala viacročný plán EÚ pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora za najlepšie dlhodobé riešenie. Tento prístup je opodstatnený vzhľadom na zmiešanú povahu rybolovu, počet zapojených členských štátov a interakcie medzi rôznymi výstrojmi a druhmi rybolovu;
4.veľká väčšina sa vyslovila za to, aby sa do viacročného plánu začlenili tieto ciele: i) dosiahnuť maximálny udržateľný výnos; ii) prijať účinný a transparentný riadiaci rámec; iii) posilniť systémy kontrol, monitorovania a dohľadu a iv) zabezpečiť sociálno-ekonomickú stability odvetvia rybolovu;
5.v rámci verejných konzultácií sa preskúmala aj otázka identifikácie alternatívnych opatrení pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v Stredozemnom mori, ako napríklad stanovenie celkového povoleného výlovu (TAC). Toto opatrenie podporili mimovládne organizácie a niektorí občania. Nepodporilo ho však žiadne združenie rybárov ani verejná správa vzhľadom na zložitosť uplatňovania TAC v zmiešanom rybolove;
6.takmer všetci respondenti podporili kombináciu režimu rybolovného úsilia s technickými ochrannými opatreniami ako najlepší spôsob riadenia rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora. Medzi najpodporovanejšie opatrenia patrilo zriadenie oblastí časovo ohraničeného zákazu rybolovu, technické úpravy na zlepšenie selektívnosti, minimálne ochranné referenčné veľkosti a schémy spoločného riadenia.
•Získavanie a využívanie expertízy
Vedecké a technické aspekty tejto iniciatívy riešili najmä Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF), GR MARE a Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA). Dve expertné pracovné skupiny výboru STECF sa stretli v rokoch 2015 a 2016, aby vypracovali biologické posúdenie politických možností a odporúčaní o rôznych aspektoch viacročného plánu. Útvary Komisie v roku 2017 preskúmali dotknuté zainteresované strany a vypracovali sociálno-ekonomickú analýzu. EUMOFA poskytlo doplňujúce údaje o dynamike trhu v západnej časti Stredozemného mora.
Posúdenie stavu populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora je založené na najnovšej práci výboru STECF a Vedeckého poradného výboru (SAC) komisie GFCM.
Táto iniciatíva okrem toho vychádza z dvoch štúdii:
–na preskúmanie vykonávania nariadenia členskými štátmi a posúdenie rozsahu, v akom viedlo k plneniu cieľov SRP, sa použilo retrospektívne hodnotenie nariadenia o Stredozemnom mori. Prípadová štúdia Lionského zálivu bola kľúčová na definovanie povahy problému a
–dôkladná analýza riadiacich plánov členských štátov výborom STECF, prispela k vymedzeniu problému, najmä pokiaľ ide o dôvody, prečo sa plány považovali za nedostatočné na dosiahnutie udržateľných úrovní rybolovu do roku 2020.
Ďalšími podpornými materiálmi sú vedecké publikácie, technické správy a knihy.
•Posúdenie vplyvu
V súlade s Usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu Komisia vypracovala posúdenie vplyvu, v ktorom zhromaždila a zanalyzovala všetky dôkazy potrebné na podporenie tejto iniciatívy. Súčasťou tejto práce bolo overenie existencie problému, opísanie hlavných politických možností a preskúmanie ich potenciálnych environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvov.
Dva hlavné problémy sa týkajú rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora. Ide o vysokú úroveň nadmerného rybolovu a neúčinný regulačný rámec. Za hlavnú príčinu nadmerného rybolovu sa považuje nadmerné využívanie rybolovnej kapacity (t. j. príliš vysoký počet plavidiel a príliš veľké rybolovné úsilie). Súčasný regulačný rámec je navyše neúčinný, pretože má obmedzený rozsah uplatňovania, vykonáva sa pomaly a nedostatočne a zainteresované strany majú nízku zodpovednosť. Tieto problémy priamo alebo nepriamo prispeli k znepokojujúcemu stavu populácií druhov žijúcich pri morskom dne (t. j. dochádza k nadmernému rybolovu viac než 80 % posudzovaných populácií a biomasa niektorých z nich je veľmi nízka, z čoho vyplýva, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že dôjde ku kolapsu daných populácií) a mali sociálno-ekonomické dôsledky pre rybárov a odvetvie rybolovu, ako aj vplyv na morské prostredie.
Problémy opísané vyššie sa týkajú najmä flotíl EÚ z Francúzska, Talianska a zo Španielska. Podľa údajov nahlásených v rámci EÚ pre zber údajov o rybolove by táto iniciatíva mohla mať vplyv na približne 13 000 plavidiel. Približne 76 % sú talianske, 15 % španielske a 9 % francúzske plavidlá. Najmenšie segmenty flotíl sú hlavne plavidlá loviace pasívnym výstrojom a lovnými šnúrami (takmer 10 400 plavidiel loví približne 1 500 ton); najväčšie plavidlá sú väčšinou plavidlá loviace vlečnými sieťami (takmer 2 800 plavidiel loví približne 13 500 ton). Drvivú väčšinu dotknutých rybárskych firiem tvoria mikropodniky (89 % podnikov má v priemere iba jedno plavidlo).
V tejto súvislosti sa zvažovali tri politické možnosti:
–Možnosť č. 1 „žiadna zmena politiky“ alebo zachovanie súčasného stavu (t. j. naďalej by sa uplatňoval existujúci regulačný rámec) – používa sa ako referenčná hodnota, s ktorou sa porovnávajú ostatné možnosti.
–Možnosť č. 2 „zmena súčasného riadiaceho rámca“ – upravili by sa národné riadiace plány, aby sa zohľadnili ciele SRP, najmä prostredníctvom: zmien ich súčasného rozsahu (z hľadiska príslušných populácií rýb, rybolovu a dotknutej oblasti); nové ciele týkajúce sa ochrany, ako je maximálny udržateľný výnos; kvantifikovateľné cieľové hodnoty a časové rámce; a nové ochranné mechanizmy.
–Možnosť č. 3 „viacročný plán na úrovni EÚ“ – cieľom by malo byť zabezpečenie, aby sa na rybárske flotily EÚ loviace populácie druhov rýb žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora vzťahoval zefektívnený a integrovaný regulačný rámec na úrovni EÚ.
Po zohľadnení všetkých získaných dôkazov, ktoré sa analyzovali v posúdení vplyvu, je uprednostňovanou možnosťou možnosť č. 3: viacročný plán na úrovni EÚ Dôvody tohto rozhodnutia:
1.viacročný plán bude mať pozitívnejší vplyv na životné prostredie. Pravdepodobnosť dosiahnutia cieľov v oblasti rybolovnej úmrtnosti pre všetky populácie predstavuje 36 %. Aj keď je tento ukazovateľ stále nízky a ďaleko od cieľa týkajúceho sa MSY, poskytuje lepšie výsledky ako možnosť č. 1 (0 %) a možnosť č. 2 (28 %);
2.približne 70 % posudzovaných populácií sa obnoví na úroveň biomasy neresiacej sa populácie nad preventívnym referenčným bodom (BPA) v porovnaní s 5 % v prípade možnosti č. 1 a 72 % v prípade možnosti č. 2. Plánom sa zavedú aj ochranné mechanizmy pre biomasu vyžadujúce vopred vymedzené opatrenia na obnovu populácií, ktoré sa nachádzajú mimo bezpečných biologických hraníc, čím sa zvýši aj pravdepodobnosť udržania udržateľných úrovní biomasy. Navyše dosiahnutie cieľa týkajúceho sa FMSY v rámci možnosti č. 2 je samo osebe rizikovejšie ako v rámci plánu z týchto dvoch základných dôvodov: i) musí sa splniť omnoho viac podmienok na dosiahnutie účinného riadiaceho rámca (napríklad väčšia spolupráca, harmonizácia, koordinácia medzi členskými štátmi) a ii) ani v prípade zmeny súčasného rámca nie je zaručené, že by sa skončilo doterajšie nedostatočné vykonávanie;
3.hoci plán zahŕňa väčšie prechodné náklady súvisiace so zamestnanosťou a ziskovosťou ako dôsledku zníženia rybolovného úsilia, predpokladá sa, že sociálno-ekonomické výsledky všetkých flotíl sa do roku 2025 zlepšia, pričom finančné riziko by v roku 2025 hrozilo len jednej flotile (deväť segmentov flotíl by bolo ohrozených finančným rizikom v rámci možnosti č. 1 a štyri v rámci možnosti č. 2);
4.v porovnaní so súčasnými národnými riadiacimi plánmi bude viacročný plán efektívnejší (jeden regulačný rámec), stabilnejší (zohľadňuje dlhodobú perspektívu) a transparentnejší (tri dotknuté členské štáty spoločne dosiahnu udržateľnú úroveň rybolovnej úmrtnosti);
5.viacročné plány lepšie zodpovedajú reformovanej SRP, najmä článku 2, keďže sú značne uprednostňovaným nástrojom na riadenie udržateľného lovu populácie rýb.
Zo širokej konzultácie vyplynulo, že väčšina zainteresovaných strán (verejné správy, odvetvie rybárstva, mimovládne organizácie a všeobecná verejnosť) považuje viacročný plán EÚ za najlepšiu možnosť riadenia rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Hoci tento návrh nie je iniciatívou v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti, zavedie sa ním jednoduchší, stabilnejší a transparentnejší rámec riadenia. Zjednodušenie možno očakávať po prechodnom období, keďže viacročný plán nahradí ustanovenia, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené v rôznych národných riadiacich plánoch, a zabezpečí súlad rôznych riadiacich nástrojov používaných pre tento rybolov.
Návrhom sa zabezpečí aj jasnejší systém preberania vedeckých odporúčaní do riadiacich opatrení. Vedci budú poskytovať ročné odporúčania, okrem iného aj k obmedzeniu rybolovného úsilia s cieľom zabezpečiť udržateľné úrovne rybolovu; tieto odporúčania sa zohľadnia v každoročne prijímanom návrhu nariadenia Komisie o rybolovných možnostiach.
•Základné práva
4.VPLYV na ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania a postupy monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Monitorovanie niektorých účinkov riadiacich opatrení je súčasťou bežnej práce súvisiacej s vykonávaním SRP. Členské štáty už v rámci právnych predpisov EÚ o zbere údajov získavajú údaje, ktoré sú potrebné na monitorovanie sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu návrhu. Výbor STECF už poskytuje vedecké odporúčania týkajúce sa dotknutých populácií druhov žijúcich pri morskom dne (t. j. merlúza európska, sultánka nachová, kreveta druhu Aristeus antennatus, kreveta ružová, kreveta druhu Aristaeomorpha foliacea a homár štíhly). Vplyv na trh sa bude monitorovať pomocou Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA).
Podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o SRP sa vo viacročných plánoch stanovuje prvotné hodnotenie ex post, a potom následné hodnotenia, najmä na zohľadnenie zmien vedeckých odporúčaní. Výbor STECF posúdi plán a jeho vplyv päť rokov po nadobudnutí jeho účinnosti. Komisia následne predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Skoršie hodnotenie nie je možné, keďže v rámci vykonávania plánu trvá istý čas, kým sú k dispozícii údaje potrebné na hodnotenie. Periodicita hodnotenia však zákonodarcom nebráni zmeniť plán na základe vedeckého, politického alebo sociálno-ekonomického vývoja.
•Vysvetľujúce dokumenty
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Hlavné prvky plánu v súlade s ustanoveniami o zásadách, cieľoch a obsahu viacročných plánov (články 9 a 10 nariadenia o SRP) sú tieto:
–rozsah pôsobnosti: návrh sa vzťahuje na cielene lovené populácie druhov žijúcich pri morskom dne (t. j. merlúza európska, sultánka nachová, kreveta ružová, kreveta červená druhu Aristeus antennatus, kreveta druhu Aristaeomorpha foliacea a homár štíhly), populácie lovené ako vedľajšie úlovky a iné populácie druhov rýb žijúcich pri morskom dne, pre ktoré nie sú dostupné dostatočné údaje. Vzťahuje sa aj na komerčný rybolov a rekreačné rybárstvo, pri ktorom sa lovia tieto populácie v západnej časti Stredozemného mora (t. j. podoblasti GFCM 1, 2, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11);
–Ciele: ciele návrhu sú: prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 2 nariadenia o SRP, najmä dosiahnutiu maximálneho udržateľného výnosu, pričom sa uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup. Návrhom sa uľahčí aj plnenie povinnosti vylodiť úlovky;
–kvantifikovateľné cieľové hodnoty: navrhnuté cieľové hodnoty rybolovnej úmrtnosti sú rozpätia FMSY vyjadrené ako biomasa neresiacej sa populácie a mali by sa dosiahnuť najneskôr v roku 2020. Rozpätia umožnia riadenie dotknutých populácií založené na MSY a zároveň poskytujú určitú pružnosť v kontexte zmiešaného rybolovu;
–ochranné referenčné body: navrhnuté ochranné referenčné body vyjadrené ako biomasa neresiacej sa populácie sú v súlade s vedeckými odporúčaniami pre Stredozemné more. Pre každú populáciu sa návrhom zavádza hraničný referenčný bod (alebo hranica biomasy BLIM), pri ktorom existuje vážne riziko kolapsu populácie, a preventívny referenčný bod (alebo preventívna biomasa BPA) ako bezpečnostné rozpätie;
–ochranné mechanizmy a nápravné opatrenia: návrhom sa zavádzajú bezpečnostné opatrenia na obnovu populácie v prípade prekročenia preventívnych alebo hraničných referenčných bodov. Medzi tieto opatrenia by mohli patriť rôzne činnosti vrátane núdzových opatrení členského štátu alebo Komisie;
–režim rybolovného úsilia: návrhom sa zavádza režim rybolovného úsilia na úrovni EÚ pre všetky vlečné siete, ktorými sa loví v oblastiach vymedzených v prílohe I, a kategórie dĺžok plavidiel uvedené v tej istej prílohe. Každý rok Rada na základe vedeckých odporúčaní rozhodne o maximálnom povolenom rybolovnom úsilí (počet rybolovných dní) pre každú skupinu úsilia podľa členského štátu. V návrhu sa ďalej stanovuje značné zníženie úsilia v prvom roku vykonávania na základe vedeckých odporúčaní;
–oblasti zákazu rybolovu: ako doplňujúce opatrenie sa v návrhu stanovujú oblasti časovo ohraničeného zákazu rybolovu, v ktorých sa od 1. mája do 31. júla každého roka nesmie loviť vlečnými sieťami po hĺbnicu 100 m. Tým sa pobrežná zóna vyhradí pre selektívnejší výstroj s cieľom chrániť miesta odchovu a citlivé biotopy a zlepšiť sociálnu udržateľnosť maloobjemového rybolovu. So zreteľom na sociálno-ekonomický význam a naliehavú potrebu znížiť vysokú rybolovnú úmrtnosť merlúzy európskej sa prostredníctvom regionalizácie podporuje zriadenie ďalších oblastí zákazu rybolovu v záujme ochrany neresiacich sa jedincov merlúzy európskej;
–povinnosť vylodiť úlovky: návrh obsahuje podrobnosti dlhodobého zavádzania povinnosti vylodiť úlovky. Konkrétne sa zavádzajú ustanovenia o regionalizácii, na základe ktorých možno rozšíriť alebo zmeniť výnimky v prípade druhov s preukázanou vysokou mierou prežitia, ako aj výnimky de minimis;
–regionálna spolupráca: plán počíta s regionálnou spoluprácou medzi členskými štátmi pri prijímaní ustanovení týkajúcich sa povinnosti vylodiť úlovky a špecifických ochranných opatrení vrátane technických opatrení pre určité populácie;
–monitorovanie a hodnotenie: návrhom sa zavádza vedecké monitorovanie na posúdenie pokroku postupného dosahovania maximálneho udržateľného výnosu v prípade cielene lovených populácií druhov žijúcich pri morskom dne, a pokiaľ možno aj v prípade populácií lovených ako vedľajšie úlovky. V oblasti Stredozemného mora ide o dôležitý aspekt, pretože sa tým zabezpečí pravidelné hodnotenie populácií, na ktoré sa plán vzťahuje. Samotný plán sa hodnotí po piatich rokoch vykonávania.
2018/0050 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa stanovuje viacročný plán pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora
EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)V Dohovore Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve, ktorého zmluvnou stranou je aj Únia, sa stanovujú povinnosti týkajúce sa ochrany morských zdrojov vrátane zachovania alebo obnovy populácií lovených druhov rýb, a to na úrovni, pri ktorej možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (maximum sustainable yield, MSY).
(2)Na svetovom samite o udržateľnom rozvoji v New Yorku v roku 2015 sa Únia a jej členské štáty zaviazali do roku 2020 účinne zregulovať rybolov a zastaviť nadmerný, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov a deštruktívne rybolovné praktiky a zaviesť vedecky podložené riadiace plány s cieľom čo možno najrýchlejšej obnovy populácií rýb minimálne na úroveň, pri ktorej možno dosiahnuť MSY zodpovedajúci ich biologickým vlastnostiam.
(3)V ministerskom vyhlásení Malta MedFish4Ever z 30. marca 2017 sa stanovuje nový rámec na riadenie rybolovu v Stredozemnom mori a stanovuje sa pracovný program s piatimi konkrétnymi činnosťami na ďalších 10 rokov. Jedným z prijatých záväzkov je zriadiť viacročné plány.
(4)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovujú pravidlá spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie. SRP má prispievať k ochrane morského prostredia, udržateľnému hospodáreniu so všetkými komerčne využívanými druhmi a najmä dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu do roku 2020.
(5)Cieľmi SRP je okrem iného zabezpečiť, aby činnosti rybolovu a akvakultúry boli dlhodobo environmentálne udržateľné a aby sa pri riadení rybárstva uplatňoval prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup.
(6)Na dosiahnutie cieľov SRP by sa mali prijať viaceré ochranné opatrenia, ako sú viacročné plány, technické opatrenia a stanovenie a pridelenie rybolovných možností.
(7)Podľa článkov 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 majú viacročné plány vychádzať z vedeckých, technických a hospodárskych odporúčaní. V súlade s týmito ustanoveniami by viacročný plán stanovený v tomto nariadení mal obsahovať ciele, kvantifikovateľné cieľové hodnoty s jasnými časovými rámcami, ochranné referenčné body, ochranné mechanizmy a technické opatrenia určené na zamedzenie nechceným úlovkom a ich zníženie.
(8)„Najlepšie dostupné vedecké odporúčania“ označujú verejne dostupné vedecké odporúčania podložené aktuálnymi vedeckými údajmi a metódami, ktoré vydal vedecký orgán uznávaný na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni alebo ktoré preskúmal takýto orgán.
(9)Komisia by mala získať najlepšie dostupné vedecké odporúčania pre populácie v rámci rozsahu pôsobnosti viacročného plánu. Na tento účel by sa mala radiť najmä s Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybárstvo (ďalej len „STECF“). Komisia by mala získať najmä verejne dostupné vedecké odporúčania vrátane odporúčaní týkajúcich sa zmiešaného rybolovu, v ktorých sa zohľadňuje plán stanovený týmto nariadením a uvádzajú sa rozpätia FMSY a ochranné referenčné body (BPA a BLIM).
(10)Nariadením Rady (ES) č. 1967/2006 sa zriaďuje riadiaci rámec pre udržateľné využívanie rybolovných zdrojov v Stredozemnom mori a vyžaduje sa prijatie riadiacich plánov pre rybolov s využitím vlečných sietí, záťahových sietí ovládaných z lode, pobrežných záťahových sietí, obchvatných sietí a dredží v pobrežných vodách členských štátov.
(11)Francúzsko, Taliansko a Španielsko prijali riadiace plány podľa nariadenia (ES) č. 1967/2006. Chýba však súlad medzi plánmi a v plánoch sa nezohľadňujú všetky typy výstroja, ktorým sa lovia druhy žijúce pri morskom dne, ani transzonálna distribúcia určitých populácií a rybárskych flotíl. Navyše sa ukázalo, že z hľadiska plnenia cieľov SRP sú tieto plány neúčinné. Členské štáty a zainteresované strany okrem toho vyjadrili podporu vypracovaniu a vykonávaniu viacročného riadiaceho plánu na úrovni EÚ pre dotknuté populácie.
(12)Výbor STECF preukázal, že rybolov vo väčšine populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora veľmi výrazne prekračuje úrovne potrebné na dosiahnutie MSY.
(13)Preto je vhodné stanoviť viacročný plán (ďalej len „plán“) na ochranu a udržateľný rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora.
(14)V tomto pláne by sa mala zohľadniť zmiešaná povaha rybolovu a dynamika medzi lovenými populáciami, t. j. populáciami merlúzy európskej (Merluccius merluccius), sultánky nachovej (Mullus barbatus), krevety ružovej (Parapenaeus longirostris), homára štíhleho (Nephrops norvegicus), krevety druhu Aristeus antennatus a krevety druhu Aristaeomorpha foliacea. Mali by sa v ňom zohľadniť aj druhy lovené ako vedľajšie úlovky a populácie žijúce pri morskom dne, pre ktoré nie sú k dispozícii dostatočné údaje. Mal by sa vzťahovať na rybolov druhov žijúcich pri morskom dne (najmä lov vlečnými sieťami, nastavovacími sieťami na lov pri dne, pascami a lovnými šnúrami), ktorý sa vykonáva vo vodách Únie alebo ktorý vykonávajú rybárske plavidlá Únie mimo vôd Únie v západnej časti Stredozemného mora.
(15)Vzhľadom na význam uvedeného rybolovu by mal plán stanovený v tomto nariadení platiť aj pre rekreačné rybárstvo, pri ktorom sa lovia populácie druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora. Pokiaľ má takýto rybolov značný vplyv na populácie, by mal viacročný plán stanovený týmto nariadením umožňovať prijatie špecifických riadiacich opatrení.
(16)Geografická pôsobnosť viacročného plánu by mala vychádzať z geografickej distribúcie populácií na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní. Na základe aktuálnejších vedeckých informácií môžu byť v budúcnosti potrebné zmeny geografickej distribúcie populácií uvedenej vo viacročnom pláne. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa upraví geografická distribúcia populácií uvedená vo viacročnom pláne, pokiaľ vedecké odporúčania preukážu zmenu geografickej distribúcie relevantných populácií.
(17)Cieľom plánu stanoveného v tomto nariadení by malo byť prispieť k dosiahnutiu cieľov SRP, najmä k dosiahnutiu a udržaniu MSY v prípade cieľových populácií, plneniu povinnosti vylodiť úlovky v prípade populácií druhov žijúcich pri morskom dne, pre ktoré je stanovená minimálna ochranná referenčná veľkosť a presadzovaní dobrej životnej úrovne osôb, ktoré závisia od rybolovných činností, a to s prihliadnutím na pobrežný rybolov a sociálno-ekonomické aspekty. Plán by mal uplatňovať aj ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva s cieľom minimalizovať negatívne vplyvy rybolovných činností na morské ekosystémy. Mal by byť v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia, najmä s cieľom dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav (v súlade so smernicou 2008/56/ES) a splniť ciele smernice 2009/147/ES a smernice Rady 92/43/EHS.
(18)Cieľovú rybolovnú úmrtnosť (F) zodpovedajúcu cieľu dosiahnuť a udržať MSY je vhodné stanoviť ako rozpätie hodnôt, ktoré sú potrebné na dosiahnutie MSY (t. j. FMSY). Tieto rozpätia, určené na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, sú nevyhnutné na zabezpečenie flexibility s cieľom zohľadniť vývoj vedeckých odporúčaní, podporu vykonávania povinnosti vylodiť úlovky a zohľadnenie zmiešaného rybolovu. Na základe tohto plánu sa odvodzujú tak, aby zabezpečili zníženie dlhodobého výnosu maximálne o 5 % v porovnaní s MSY. Horná hranica rozpätia FMSY je okrem toho obmedzená, aby pravdepodobnosť poklesu populácie pod hraničný referenčný bod biomasy (BLIM) bola najviac 5 %.
(19)Na účely stanovenia rybolovných možností by mali existovať rozpätia FMSY pre „bežný rybolov“ a s výhradou dobrého stavu dotknutých populácií flexibilnejšie rozpätia FMSY. Rybolovné možnosti by malo byť možné stanoviť v rámci uvedených flexibilných rozpätí, len ak to je na základe vedeckých odporúčaní potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení pre zmiešaný rybolov, zamedzenie škodám na populácii v dôsledku vnútrodruhovej alebo medzidruhovej dynamiky populácií alebo obmedzenie medziročných výkyvov rybolovných možností.
(20)Pokiaľ ide o populácie, v prípade ktorých sú stanovené cieľové hodnoty MSY, a na účely uplatnenia ochranných mechanizmov je nevyhnutné stanoviť ochranné referenčné body vyjadrené ako preventívne referenčné body (BPA) a hraničné referenčné body (BLIM).
(21)Mali by sa zriadiť vhodné ochranné mechanizmy na zabezpečenie plnenia cieľov a (v prípade potreby) aktivácie nápravných opatrení, okrem iného v prípadoch, keď populácie klesnú pod ochranné referenčné body. Medzi nápravné opatrenia by mali patriť núdzové opatrenia v súlade s článkami 12 a 13 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, rybolovné možnosti a iné špecifické ochranné opatrenia.
(22)V súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 musia rybolovné možnosti zodpovedať cieľovým hodnotám, časovým rámcom a rozmedziam stanoveným vo viacročných plánoch. Na účely plánu stanoveného v tomto nariadení rybolovná možnosť znamená kvantifikovaný právny nárok na rybolov vyjadrený v rybolovnom úsilí a/alebo množstve úlovkov.
(23)Na zabezpečenie transparentného prístupu k rybolovu a dosiahnutie cieľovej rybolovnej úmrtnosti by sa mal prijať režim rybolovného úsilia na úrovni Únie pre vlečné siete, ktoré sú hlavným typom výstroja používaným na rybolov populácií druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora. Na tento účel je vhodné určiť skupiny úsilia, aby Rada mohla každoročne stanoviť maximálne povolené rybolovné úsilie vyjadrené ako počet rybolovných dní. V prípade potreby by mal režim úsilia zahŕňať aj iné typy rybárskeho výstroja.
(24)So zreteľom na znepokojivú situáciu takmer všetkých populácií druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora a s cieľom znížiť súčasné vysoké úrovne rybolovnej úmrtnosti by režim rybolovného úsilia mal v prvom roku vykonávania plánu stanoveného v tomto nariadení priniesť výrazné zníženie úsilia.
(25)Pokiaľ z vedeckých odporúčaní vyplýva, že rekreačné rybárstvo má značný vplyv na rybolovnú úmrtnosti dotknutých populácií, mala by Rada zohľadniť aj tento typ rybolovu. Rada môže na tento účel stanoviť rybolovné možnosti prostredníctvom režimu úsilia pre komerčné úlovky, v ktorom sa zohľadní objem rekreačných úlovkov, a/alebo môže prijať iné opatrenia na obmedzenie rekreačného rybolovu.
(26)Pokiaľ z vedeckých odporúčaní vyplýva, že režim rybolovného úsilia nepostačuje na plnenie cieľov alebo cieľových hodnôt plánu stanoveného v tomto nariadení, mali by sa na doplnenie režimu úsilia zaviesť riadiace opatrenia založené na celkovom povolenom výlove.
(27)Členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinnosti a funkčnosti režimu rybolovného úsilia začlenením metódy prideľovania kvót rybolovného úsilia v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, vypracovaním zoznamu plavidiel, vydaním oprávnení na rybolov a zaznamenávaním a prenosom príslušných údajov o úsilí.
(28)V záujme ochrany miest odchovu a citlivých biotopov a ochrany maloobjemového rybolovu by pobrežná zóna mala byť pravidelne vyhradená pre selektívnejší rybolov. Plánom stanoveným v tomto nariadení by sa preto mal zriadiť každoročný trojmesačný zákaz používania vlečných sietí po hĺbnicu 100 m.
(29)Mali by sa prijať ďalšie ochranné opatrenia v súvislosti s populáciami druhov žijúcich pri morskom dne. Konkrétne je na základe vedeckých odporúčaní vhodné prijať ďalšie zákazy v oblastiach s veľkým výskytom neresiacich sa húfov rýb v záujme ochrany značne zdecimovanej dospelej populácie merlúzy európskej.
(30)Prístup predbežnej opatrnosti by sa mal použiť aj v prípade populácií lovených ako vedľajšie úlovky a populácií žijúcich pri morskom dne, pre ktoré nie sú k dispozícii dostatočné údaje. V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa v prípade, že z vedeckých odporúčaní vyplýva potreba nápravných opatrení, mali prijať konkrétne ochranné opatrenia.
(31)Plán stanovený v tomto nariadení by mal poskytovať možnosť prijímať prostredníctvom delegovaných aktov ďalšie technické ochranné opatrenia. Je to potrebné na dosiahnutie cieľov plánu, najmä pokiaľ ide o ochranu populácií druhov žijúcich pri morskom dne a zlepšenie selektívnosti.
(32)S cieľom vykonávať povinnosť vylodiť úlovky stanovenú v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by sa v pláne stanovenom v tomto nariadení mali stanoviť ďalšie riadiace opatrenia v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
(33)Aby bolo možné čo najskôr prispôsobiť plán stanovený v tomto nariadení technickému a vedeckému pokroku, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom doplniť toto nariadenie o nápravné a technické ochranné opatrenia, vykonávať povinnosť vylodiť úlovky a zmeniť určité prvky plánu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(34)Mala by sa stanoviť lehota na predkladanie spoločných odporúčaní členskými štátmi s priamym hospodárskym záujmom v zmysle požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
(35)Plán stanovený v tomto nariadení by mal v záujme hodnotenia pokroku postupného dosahovania MSY umožňovať pravidelné vedecké monitorovanie dotknutých populácií a pokiaľ možno aj populácií lovených ako vedľajšie úlovky.
(36)V súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 by Komisia mala pravidelne posudzovať vhodnosť a účinnosť tohto nariadenia. Toto posúdenie by malo časovo i obsahovo nadväzovať na pravidelné hodnotenie plánu stanoveného v tomto nariadení, ktoré sa uskutočňuje na základe vedeckých odporúčaní výboru STECF po uplynutí počiatočného päťročného obdobia a všetkých nasledujúcich päťročných období. Umožní sa tak úplné vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky a prijatie a realizácia regionálnych opatrení tak, aby sa prejavili na predmetných populáciách a príslušnom rybolove. Päť rokov predstavuje tiež minimálne obdobie, ktoré požadujú vedecké orgány.
(37)S cieľom zabezpečiť právnu istotu je vhodné spresniť, že opatrenia dočasného pozastavenia, ktoré boli prijaté v záujme dosiahnutia cieľov plánu stanoveného v tomto nariadení, možno považovať za oprávnené na podporu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014.
(38)V súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 bol pravdepodobný hospodársky a sociálny vplyv plánu stanoveného v tomto nariadení riadne posúdený ešte pred vypracovaním jeho návrhu,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1.Týmto nariadením sa zriaďuje viacročný plán (ďalej len „plán“) na ochranu a udržateľný lov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora.
2.Toto nariadenie sa vzťahuje na tieto populácie:
a)kreveta druhu Aristeus antennatus v podoblasti GFCM 1;
b)kreveta druhu Aristeus antennatus v podoblasti GFCM 5;
c)kreveta druhu Aristeus antennatus v podoblasti GFCM 6;
d)kreveta ružová (Parapenaeus longirostris) v podoblasti GFCM 1;
e)kreveta ružová (Parapenaeus longirostris) v podoblasti GFCM 5;
f)kreveta ružová (Parapenaeus longirostris) v podoblasti GFCM 6;
g)kreveta ružová (Parapenaeus longirostris) v podoblastiach GFCM 9, 10, 11;
h)kreveta druhu Aristaeomorpha foliacea v podoblasti GFCM 9;
i)kreveta druhu Aristaeomorpha foliacea v podoblasti GFCM 10;
j)kreveta druhu Aristaeomorpha foliacea v podoblasti GFCM 11;
k)merlúza európska (Merluccius merluccius) v podoblastiach GFCM 1, 5, 6, 7;
l)merlúza európska (Merluccius merluccius) v podoblastiach GFCM 9, 10, 11;
m)homár štíhly (Nephrops norvegicus) v podoblasti GFCM 5;
n)homár štíhly (Nephrops norvegicus) v podoblasti GFCM 6;
o)homár štíhly (Nephrops norvegicus) v podoblasti GFCM 9;
p)homár štíhly (Nephrops norvegicus) v podoblasti GFCM 11;
q)sultánka nachová (Mullus barbatus) v podoblasti GFCM 1;
r)sultánka nachová (Mullus barbatus) v podoblasti GFCM 5;
s)sultánka nachová (Mullus barbatus) v podoblasti GFCM 6;
t)sultánka nachová (Mullus barbatus) v podoblasti GFCM 7;
u)sultánka nachová (Mullus barbatus) v podoblasti GFCM 9 a
v)sultánka nachová (Mullus barbatus) v podoblasti GFCM 10.
3.Toto nariadenie sa vzťahuje na populácie lovené v západnej časti Stredozemného mora ako vedľajšie úlovky pri love populácií uvedených v odseku 1. Uplatňuje sa aj na iné populácie žijúce pri morskom dne lovené v západnej časti Stredozemného mora, pre ktoré nie sú dostupné dostatočné údaje.
4.Toto nariadenie sa uplatňuje na komerčný a rekreačný rybolov, v rámci ktorého sa lovia populácie žijúce pri morskom dne uvedené v odsekoch 2 a 3 a ktorý sa vykonáva vo vodách Únie alebo ho vykonávajú rybárske plavidlá Únie mimo vôd Únie v západnej časti Stredozemného mora.
5.V tomto nariadení sa okrem toho špecifikujú prvky vykonávania povinnosti vylodiť úlovky vo vodách Únie v západnej časti Stredozemného mora pre všetky populácie druhov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa okrem vymedzení pojmov uvedených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1380/2013, článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 a článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„dotknuté populácie“ sú populácie uvedené v článku 1 ods. 2;
2.„rozpätie FMSY“ je rozsah hodnôt uvedený v najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, najmä odporúčaniach Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (ďalej len „STECF“), kde všetky úrovne rybolovnej úmrtnosti v rámci tohto rozpätia vedú z dlhodobého hľadiska k maximálnemu udržateľnému výnosu (ďalej len „MSY“) s ohľadom na štruktúru rybolovu a v rámci existujúcich priemerných environmentálnych podmienok bez značného ovplyvnenia reprodukčného procesu dotknutých populácií. Toto rozpätie sa stanovuje tak, aby nedošlo k viac ako 5 % zníženiu dlhodobého výnosu v porovnaní s MSY. Je obmedzené, aby pravdepodobnosť poklesu populácie pod hraničný referenčný bod (BLIM) bola najviac 5 %;
3.„hodnota bodu FMSY“ je hodnota odhadovanej rybolovnej úmrtnosti, ktorá s ohľadom na štruktúru rybolovu a aktuálne environmentálne podmienky prináša dlhodobý maximálny výnos;
4.„MSY FLOWER“ je najnižšia hodnota v rámci rozpätia FMSY;
5.„MSY FUPPER“ je najvyššia hodnota v rámci rozpätia FMSY;
6.„dolné rozpätie FMSY“ je rozpätie, ktoré zahŕňa hodnoty od MSY FLOWER po hodnotu bodu FMSY;
7.„horné rozpätie FMSY“ je rozpätie, ktoré zahŕňa hodnoty od hodnoty bodu FMSY po MSY FUPPER;
8.„BLIM“ je hraničný referenčný bod vyjadrený ako biomasa neresiacej sa populácie, ktorý je stanovený v najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, najmä odporúčaniach výboru STECF, a ktorý zodpovedá hodnote, pod ktorou môže dôjsť k zníženiu reprodukčnej schopnosti;
9.„BPA“ je preventívny referenčný bod vyjadrený ako biomasa neresiacej sa populácie, ktorý je stanovený v najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, najmä odporúčaniach výboru STECF, a ktorý zodpovedá hodnote, pri ktorej je menej ako 5 % pravdepodobnosť poklesu biomasy neresiacej sa populácie pod BLIM;
10.„skupina úsilia“ je jednotka riadenia flotily členského štátu, pre ktorú sa stanovuje maximálne povolené rybolovné úsilie;
11.„rybolovný deň“ je kalendárny deň od 0:00 do 24:00, počas ktorého sa vykonávajú činnosti rybolovu;
12.„západná časť Stredozemného mora“ sú vody v zemepisných podoblastiach GFCM 1 (severné Alboránske more), 2 (ostrov Alborán), 5 (Baleárske ostrovy), 6 (severné Španielsko), 7 (Lionský záliv), 8 (ostrov Korzika), 9 (Ligúrske more a severné Tyrrhenské more), 10 (južné Tyrrhenské more) a 11 (ostrov Sardínia), ktoré sú vymedzené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011.
Článok 3
Ciele
1.Plán prispieva k dosiahnutiu cieľov spoločnej rybárskej politiky uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, najmä uplatňovaním prístupu predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva, a jeho cieľom je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť MSY.
2.Plán prispieva k eliminácii odhadzovania úlovkov zamedzením nechceným úlovkom a znížením ich množstva v čo najväčšej miere, ako aj k vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 v prípade druhov, pre ktoré sú stanovené minimálne ochranné referenčné veľkosti a na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
3.V pláne sa uplatňuje ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy rybolovných činností na morské ekosystémy. Musí byť v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia, najmä s cieľom dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES) a splniť ciele stanovené v článkoch 4 a 5 smernice 2009/147/ES a článkoch 6 a 12 smernice Rady 92/43/EHS.
4.Medzi ciele plánu patrí najmä:
a)zabezpečiť plnenie podmienok opísaných v deskriptore 3 uvedenom v prílohe I k smernici 2008/56/ES a
b)prispievať k plneniu ďalších relevantných deskriptorov uvedených v prílohe I k smernici 2008/56/ES úmerne k úlohe, ktorú rybolov zohráva pri ich plnení.
5.Opatrenia v pláne sa prijímajú na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní. Pokiaľ nie sú k dispozícii dostatočné údaje, vyvíja sa snaha o aspoň porovnateľnú mieru ochrany relevantných populácií.
KAPITOLA II
CIELE, OCHRANNÉ REFERENČNÉ BODY
A OCHRANNÉ MECHANIZMY
Článok 4
Cieľové hodnoty
1.Cieľová hodnota rybolovnej úmrtnosti dotknutých populácií v súlade s rozpätiami FMSY vymedzenými v článku 2 sa dosiahne čo možno najskôr a postupne najneskôr do roku 2020 a udržuje sa v rozpätiach FMSY.
2.Rozpätia FMSY sa na základe tohto plánu vyžadujú najmä od výboru STECF.
3.V súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 platí, že Rada pri stanovovaní rybolovných možností stanoví tieto možnosti pre zoskupenie dotknutých populácií v rozpätí FMSY dostupného v danom čase pre najzraniteľnejšiu populáciu.
4.Odchylne od odsekov 1 a 3 môžu byť rybolovné možnosti stanovené na úrovniach nižších ako rozpätia FMSY.
5.Odchylne od odsekov 3 a 4 môžu byť rybolovné možnosti stanovené nad rozpätím FMSY dostupným v danom čase pre najzraniteľnejšiu populáciu, pokiaľ sú všetky dotknuté populácie nad hodnotou BPA:
a)ak je to na základe vedeckých odporúčaní alebo dôkazov potrebné s cieľom dosiahnuť v prípade zmiešaného rybolovu ciele stanovené v článku 3;
b)ak je na základe vedeckých odporúčaní alebo dôkazov potrebné zamedziť vážnym škodám na populácii v dôsledku vnútrodruhovej alebo medzidruhovej dynamiky populácií alebo
c)s cieľom obmedziť výkyvy rybolovných možností medzi po sebe idúcimi rokmi na najviac 20 %.
Článok 5
Ochranné referenčné body
Na účely článku 6 sa na základe tohto plánu vyžadujú tieto ochranné referenčné body, najmä od výboru STECF:
a)preventívne referenčné body vyjadrené ako biomasa neresiacej sa populácie (BPA) a
b)hraničné referenčné body vyjadrené ako biomasa neresiacej sa populácie (BLIM).
Článok 6
Ochranné mechanizmy
1.Ak z vedeckých odporúčaní vyplýva, že biomasa neresiacej sa dotknutej populácie je pod preventívnym referenčným bodom (BPA), prijmú sa nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchlu obnovu dotknutých populácií na úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. Konkrétne sa odchylne od článku 4 ods. 3 a 5 rybolovné možnosti stanovujú na úrovniach zodpovedajúcich rybolovnej úmrtnosti znížených v rozpätí FMSY pre najzraniteľnejšiu populáciu, pričom sa zohľadňuje úbytok biomasy.
2.Ak z vedeckých odporúčaní vyplýva, že biomasa neresiacej sa dotknutej populácie je pod hraničným referenčným bodom (BLIM), prijmú sa ďalšie nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchlu obnovu populácií na úrovne, pri možno dosiahnuť MSY. Odchylne od článku 4 ods. 3 a 5 môžu tieto opatrenia zahŕňať najmä pozastavenie cieleného rybolovu dotknutej populácie a primerané zníženie rybolovných možností.
3.Medzi nápravné opatrenia uvedené v tomto článku môžu patriť:
a)opatrenia podľa článkov 7, 8, 11, 12, 13 a 14 tohto nariadenia a
b)núdzové opatrenia v súlade s článkom 12 a 13 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
4.Výber opatrení uvedených v tomto článku sa uskutoční v súlade s povahou, vážnosťou, trvaním a opakovaním situácie, keď je biomasa neresiacej sa populácie pod úrovňami uvedenými v článku 5.
KAPITOLA III
RYBOLOVNÉ MOŽNOSTI
Článok 7
Režim rybolovného úsilia
1.Režim rybolovného úsilia sa uplatňuje na všetky plavidlá, ktoré lovia vlečnými sieťami v oblastiach vymedzených v prílohe I a patria do kategórií dĺžok uvedených v tej istej prílohe.
2.Rada každý rok v súlade s vedeckými odporúčaniami stanoví maximálne povolené rybolovné úsilie pre každú skupinu úsilia podľa jednotlivých členských štátov.
3.V prvom roku vykonávania tohto plánu sa maximálne povolené rybolovné úsilie v súlade s vedeckými odporúčaniami udržateľne zníži z východiskovej úrovne uvedenej v odseku 4.
4.Východisková úroveň uvedená v odseku 3 sa vypočíta takto:
a)pre prvý rok uplatňovania tohto nariadenia sa východisková úroveň počíta pre každú skupinu úsilia ako priemerné úsilie vyjadrené v počte rybolovných dní od 1. januára 2015 do 31. decembra 2017 a do úvahy sa berú len plavidlá, ktoré boli v tomto období aktívne;
b)v nasledujúcich rokoch uplatňovania tohto nariadenia zodpovedá východisková úroveň pre každý rok maximálnemu povolenému rybolovnému úsiliu v predchádzajúcom roku.
5.Pokiaľ z vedeckých odporúčaní vyplývajú značné úlovky konkrétnej populácie ulovené s rybárskych výstrojom iným než vlečné siete, úrovne rybolovného úsilia sa stanovia pre tento konkrétny výstroj, resp. konkrétne výstroje, na základe daných vedeckých odporúčaní.
6.Pokiaľ z vedeckých odporúčaní vyplýva, že rekreačné rybárstvo má značný vplyv na rybolovnú úmrtnosť konkrétnej populácie, Rada môže pri stanovovaní rybolovných možností rekreačné rybárstvo obmedziť s cieľom zamedziť prekročeniu celkovej cieľovej hodnoty rybolovnej úmrtnosti.
Článok 8
Celkový povolený výlov
Pokiaľ z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní vyplýva, že režim rybolovného úsilia nepostačuje na dosiahnutie cieľov alebo cieľových hodnôt stanovených v článku 3 a článku 4, Rada prijme doplňujúce riadiace opatrenia založené na celkovom povolenom výlove.
Článok 9
Povinnosti členských štátov
1.Členské štáty riadia maximálne povolené rybolovné úsilie v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 26 až 34 nariadenia (ES) č. 1224/2009.
2.Každý členský štát rozhoduje o metóde prideľovania maximálneho povoleného rybolovného úsilia jednotlivým plavidlám či skupinám plavidiel, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, v súlade s kritériami uvedenými v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Členské štáty najmä:
a)používajú transparentné a objektívne kritériá vrátane environmentálnych, sociálnych a hospodárskych kritérií;
b)rozdeľujú vnútroštátne kvóty spravodlivo medzi segmenty flotily, pričom zohľadňujú tradičný a drobný rybolov a
c)motivujú plavidlá Únie k používaniu selektívneho rybárskeho výstroja či používaniu rybolovných techník so zníženým vplyvom na životné prostredie.
3.Pokiaľ členský štát povoľuje plavidlám, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, loviť vlečnými sieťami, zabezpečí, aby bol tento rybolov obmedzený na maximálne 12 hodín na rybolovný deň, päť rybolovných dní na týždeň alebo porovnateľné hodnoty.
4.V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1224/2009 každý členský štát vydáva pre plavidlá, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, oprávnenia na rybolov pre oblasti uvedené v prílohe I.
5.Členské štáty zabezpečia, aby sa počas obdobia uplatňovania plánu nezvýšila celková kapacita vyjadrená v GT (hrubej priestornosti) a kW (kilowattoch) zodpovedajúca oprávneniam na rybolov vydaným v súlade s odsekom 4.
6.Každý členský štát vypracuje a vedie zoznam plavidiel, ktorým boli vydané oprávnenia na rybolov podľa odseku 4, a tento zoznam sprístupní Komisii a iným členským štátom. Členské štáty zasielajú svoj zoznam prvýkrát do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom každý rok najneskôr do 30. novembra.
7.Členské štáty monitorujú svoj režim rybolovného úsilia a zabezpečia, aby maximálne povolené rybolovné úsilie uvedené v článku 7 neprekročilo stanovené obmedzenia.
Článok 10
Oznamovanie relevantných údajov
1.Členské štáty zaznamenávajú a zasielajú Komisii údaje o úsilí v súlade s článkom 33 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 a článkami 146c až 146e vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 404/2011.
2.Súhrn údajov o úsilí sa vykonáva mesačne a obsahuje informácie stanovené v prílohe II.1.ENG Formát súhrnných údajov je schéma XML na základe UN/CEFACT P1000-12.
3.Členské štáty posielajú Komisii údaje o úsilí uvedené v odseku 1 do 15. dňa každého mesiaca.
KAPITOLA IV
TECHNICKÉ OCHRANNÉ OPATRENIA
Článok 11
Oblasti zákazu rybolovu
1.Okrem ustanovení článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 platí od 1. mája do 31. júla každého roka aj zákaz používania vlečných sietí v západnej časti Stredozemného mora po hĺbnicu 100 m.
2.Dotknuté členské štáty do dvoch rokov od prijatia tohto nariadenia a na základe vedeckých odporúčaní zriadia ďalšie oblasti zákazu rybolovu v prípadoch, keď existujú dôkazy o vysokej koncentrácii rybej mladi a neresísk populácií žijúcich pri morskom dne, najmä dotknutých populácií.
3.Pokiaľ sa oblasti zákazu rybolovu uvedené v odseku 2 týkajú rybárskych plavidiel viacerých členských štátov, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a článkom 18 tohto nariadenia a na základe vedeckých odporúčaní prijímať delegované akty, ktorými sa zriadia dotknuté oblasti zákazu.
Článok 12
Hospodárenie s populáciami lovenými ako vedľajšie úlovky a populáciami žijúcimi pri morskom dne,
pre ktoré nie sú k dispozícii dostatočné údaje
1.S populáciami uvedenými v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia sa hospodári na základe prístupu predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva vymedzeného v článku 4 ods. 1 bode 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
2.Riadiace opatrenia pre populácie uvedené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, najmä technické ochranné opatrenia, napríklad opatrenia uvedené v článku 13 tohto nariadenia, sa prijímajú s prihliadnutím na najlepšie dostupné vedecké odporúčania.
Článok 13
Iné technické ochranné opatrenia
1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18, ktoré doplnia toto nariadenie stanovením týchto technických ochranných opatrení:
a)bližšie určenie vlastností rybárskeho výstroja, najmä veľkosť ôk, veľkosť háčikov, počet háčikov, konštrukcia výstroja, hrúbka vláken, veľkosť výstroja alebo používanie ďalších zariadení na zlepšenie selektívnosti;
b)obmedzenie používania rybárskeho výstroja, najmä času ponorenia a hĺbky ponorenia výstroja s cieľom zlepšiť selektívnosť;
c)zákaz alebo obmedzenie rybolovu v konkrétnych oblastiach alebo obdobiach s cieľom chrániť neresiace sa ryby a rybiu mlaď, ryby nedosahujúce minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť alebo necieľové druhy rýb;
d)zákaz alebo obmedzenie rybolovu v konkrétnych oblastiach alebo obdobiach na ochranu zraniteľných ekosystémov a druhov;
e)stanovenie minimálnych ochranných referenčných veľkostí pre jedince ktorejkoľvek z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s cieľom zabezpečiť ochranu mladých jedincov morských organizmov;
f)opatrenia týkajúce sa rekreačného rybárstva a
g)stanovenie ďalších vlastností súvisiacich so selektívnosťou.
2.Opatrenia uvedené v odseku 1 prispievajú k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 3.
3.Pokiaľ neexistuje spoločné odporúčanie podľa článku 15 ods. 2, a po uplynutí príslušných lehôt stanovených v uvedenom článku je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 18 delegované akty, ktorými sa toto nariadenie doplní prijatím opatrení uvedených v odseku 1, pokiaľ z vedeckých odporúčaní vyplýva, že sú potrebné konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa s populáciami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, hospodárilo v súlade s článkom 3.
KAPITOLA V
POVINNOSŤ VYLODIŤ ÚLOVKY
Článok 14
Ustanovenia súvisiace s povinnosťou vylodiť úlovky
Pre všetky populácie druhov v západnej časti Stredozemného mora, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15, ktorými sa toto nariadenie doplní prijatím podrobných opatrení týkajúcich sa tejto povinnosti v zmysle článku 15 ods. 5 bodov a) až e) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
KAPITOLA VI
REGIONALIZÁCIA
Článok 15
Regionálna spolupráca
1.Článok 18 ods. 1 až 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa uplatňuje na opatrenia uvedené v článkoch 11, 12, 13 a 14 tohto nariadenia.
2.Na účely odseku 1 tohto článku môžu členské štáty s priamym hospodárskym záujmom predložiť spoločné odporúčania v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013:
a)prvýkrát najneskôr do dvanástich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a potom dvanásť mesiacov po každom predložení hodnotenia plánu v súlade s článkom 17 ods. 2;
b)do 31. mája roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa majú opatrenia uplatňovať a/alebo
c)v prípadoch, keď to považujú za potrebné, najmä v prípade náhlej zmeny stavu niektorej z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
3.Právomocami udelenými podľa článkov 11, 12, 13 a 14 tohto nariadenia nie sú dotknuté právomoci prenesené na Komisiu na základe iných ustanovení právnych predpisov Únie vrátane nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.
KAPITOLA VII
ZMENY a NADVÄZNÉ OPATRENIA
Článok 16
Zmeny plánu
1.Pokiaľ z vedeckých odporúčaní vyplýva, že došlo k zmene geografickej distribúcie populácií uvedených v článku 1 ods. 2, Komisia je v súlade s článkom 18 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa toto nariadenie zmení úpravou oblastí vymedzených v článku 1 ods. 2 a prílohe I s cieľom zohľadniť túto zmenu.
2.Pokiaľ z vedeckých odporúčaní vyplýva, že je nutné zmeniť zoznam populácií uvedených v článku 1 ods. 2, Komisia môže predložiť návrh na zmenu tohto zoznamu.
Článok 17
Monitorovanie a hodnotenie plánu
1.Na účely výročnej správy uvedenej v článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 kvantifikovateľné ukazovatele zahŕňajú ročné odhady F/FMSY a biomasy neresiacej sa populácie pre dotknuté populácie a v pokiaľ možno aj pre populácie lovené ako vedľajšie úlovky. Na základe vedeckých odporúčaní ich možno doplniť o ďalšie ukazovatele.
2.Päť rokov po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a následne každých päť rokov Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch plánu a jeho vplyve na populácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a na rybolov využívajúci dané populácie, a to najmä v súvislosti s dosahovaním cieľov stanovených v článku 3.
KAPITOLA VIII
PROCEDURÁLNE USTANOVENIA
Článok 18
Vykonávanie delegovania právomoci
1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 11, 12, 13, 14 a 16 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na päťročné obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesie voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 11, 12, 13, 14 a 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 11, 12, 13, 14 a 16 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
KAPITOLA IX
EURÓPSKY NÁMORNÝ a RYBÁRSKY FOND
Článok 19
Podpora z Európskeho námorného a rybárskeho fondu
Opatrenia dočasného pozastavenia rybolovných činností prijaté na dosiahnutie cieľov plánu sa považujú za dočasné pozastavenie rybolovných činností na účely článku 33 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) č. 508/2014.
KAPITOLA X
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 20
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
za Európsky parlament
za Radu