This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52018IP0241
European Parliament resolution of 31 May 2018 on the implementation of the Ecodesign Directive (2009/125/EC) (2017/2087(INI))
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o ekodizajne (2009/125/ES) (2017/2087(INI))
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o ekodizajne (2009/125/ES) (2017/2087(INI))
Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, p. 192–199
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
9.3.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 76/192 |
P8_TA(2018)0241
Vykonávanie smernice o ekodizajne
Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o ekodizajne (2009/125/ES) (2017/2087(INI))
(2020/C 76/23)
Európsky parlament,
— |
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 114, |
— |
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (1) (ďalej len „smernica o ekodizajne“) a vykonávacie nariadenia a dobrovoľné dohody prijaté podľa tejto smernice, |
— |
so zreteľom na pracovný plán Komisie v oblasti ekodizajnu na obdobie rokov 2016 – 2019 (COM(2016)0773), prijatý v súlade so smernicou 2009/125/ES, |
— |
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (2) (ďalej len „smernica o označovaní energetickými štítkami“), |
— |
so zreteľom na ciele Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a energetickej efektívnosti, |
— |
so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC, |
— |
so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskou úniou a členskými štátmi, |
— |
so zreteľom na dlhodobý cieľ stanovený v uvedenej dohode, t. j. udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2°C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C, |
— |
so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 (3)), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie, ako aj na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. januára 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (COM(2018)0032 – SWD(2018)0020), |
— |
so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 o zozname surovín kritických pre EÚ z roku 2017 (COM(2017)0490), |
— |
so zreteľom na závery Rady o ekologických inováciách: umožniť prechod k obehovému hospodárstvu, prijaté 18. decembra 2017 (4), |
— |
so zreteľom na správu o medzerách v oblasti emisií za rok 2017 vydanú Programom OSN pre životné prostredie v novembri 2017, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (5), |
— |
so zreteľom na právne predpisy Európskej únie v oblasti odpadov, |
— |
so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (6), |
— |
so zreteľom na európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby na doplnenie kontroly vykonávania smernice o ekodizajne, |
— |
so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na jeho článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k nemu, |
— |
so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0165/2018), |
A. |
keďže cieľom smernice o ekodizajne je zvýšenie energetickej efektívnosti a úrovne ochrany životného prostredia pomocou harmonizovaných požiadaviek, ktoré zabezpečujú fungovanie vnútorného trhu a podporujú sústavné znižovanie celkového environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov; keďže tieto opatrenia majú takisto pozitívny vplyv na energetickú bezpečnosť, lebo znižujú spotrebu energie; |
B. |
keďže smernicou o ekodizajne sa stanovujú opatrenia, ktoré treba vykonať, aby sa znížil environmentálny vplyv energeticky významných výrobkov počas životného cyklu; keďže rozhodnutia vyplývajúce zo smernice sa zatiaľ do veľkej miery zameriavali na znižovanie spotreby energie počas používania; |
C. |
keďže uplatňovanie smernice by mohlo vo väčšej miere prispieť k úsiliu EÚ zlepšiť energetickú účinnosť a napomôcť dosiahnutie cieľov sledovaných v rámci opatrení v oblasti klímy; |
D. |
keďže zníženie environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov vo fáze ekodizajnu stanovením minimálnych kritérií pre ich životnosť a možnosť ich modernizácie, opraviteľnosť, potenciál ich recyklácie a opätovného použitia môže poskytnúť významné príležitosti z hľadiska vytvárania pracovných miest; |
E. |
keďže do začiatku roku 2018 sa zaviedlo 29 osobitných nariadení o ekodizajne, ktoré sa týkali rôznych skupín výrobkov, a okrem toho sa prijali tri dobrovoľné dohody uznané podľa smernice; |
F. |
keďže smernica o ekodizajne uznáva dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia ako alternatívy k vykonávacím opatreniam, keď sú splnené určité kritériá; keďže nie všetky existujúce dobrovoľné dohody sa ukázali byť účinnejšie ako regulačné opatrenia; |
G. |
keďže ekodizajn prináša priemyslu a spotrebiteľom ekonomické výhody a významne prispieva k politikám Únie v oblasti klímy, energetiky a obehového hospodárstva; |
H. |
keďže právne predpisy o ekodizajne úzko súvisia s právnymi predpismi EÚ o energetickom označovaní a očakáva sa, že opatrenia prijaté podľa týchto dvoch smerníc do roka 2020 vytvoria priemyselnému, veľkoobchodnému a maloobchodnému sektoru dodatočný ročný príjem 55 miliárd EUR, a odhaduje sa, že do roku 2020 prinesú úsporu primárnej energie 175 Mtoe ročne, čím prispejú k splneniu až polovice cieľa Únie v oblasti úspory energie do roku 2020 a znížia závislosť od dovozu energie; keďže právne predpisy významne prispievajú aj k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy znížením emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne; keďže v dlhodobejšom horizonte je potenciál úspory energie dokonca ešte väčší; |
I. |
keďže podľa správy o vyúčtovaní vplyvu ekodizajnu (Európska komisia, 2016) sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ ušetria celkovo až 112 miliárd EUR čiže približne 490 EUR na domácnosť ročne; |
J. |
keďže viac ako 80 % environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov sa určuje vo fáze návrhu; |
K. |
keďže pre väčšinu zainteresovaných strán možno identifikovať tri hlavné prekážky úplného vykonania právnych predpisov: nedostatok jasnej politickej podpory a usmernenia, pomalé tempo regulačného procesu a neprimeraný dohľad nad trhom v členských štátoch; |
L. |
keďže sa odhaduje, že 10 – 25 % výrobkov na trhu nie je v súlade so smernicou o ekodizajne a smernicou o označovaní energetickými štítkami, čo vedie k strate približne 10 % plánovaných úspor energie a k nekalej súťaži; |
M. |
keďže existujúca výnimka pre javiskové osvetlenie stanovená v nariadeniach Komisie (ES) č. 244/2009 (7) a (EÚ) č. 1194/2012 (8) bola vhodným a účinným spôsobom, ako rešpektovať osobitné potreby a okolnosti divadiel a celého zábavného priemyslu a mala by pokračovať; |
N. |
keďže zatiaľ čo rozsah pôsobnosti smernice o ekodizajne sa v roku 2009 rozšíril, aby zahŕňal všetky energeticky významné výrobky (s výnimkou dopravných prostriedkov), požiadavky na ekodizajn sa zatiaľ nevzťahujú na žiadne výrobky, ktoré nespotrebúvajú energiu; |
O. |
keďže v EÚ všetky výrobky by sa mali navrhovať, vyrábať, uvádzať na trh s minimálnym využitím nebezpečných látok, pri súčasnom zaistení bezpečnosti výrobku tak, aby sa uľahčila jeho recyklácia a opätovné používanie a zároveň aby sa zachovala vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia; |
P. |
keďže v smernici o ekodizajne sa uvádza, že jej komplementárnosť s nariadením REACH o chemických látkach by mala prispieť k zvýšeniu vplyvu obidvoch právnych predpisov a k stanoveniu koherentných požiadaviek, ktoré majú výrobcovia uplatňovať; keďže požiadavky týkajúce sa používania nebezpečných chemických látok a ich recyklácie sú doposiaľ obmedzené; |
Q. |
keďže sa vytvára nová databáza podľa nového nariadenia o energetickom označovaní a databáza Informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom (ďalej len „ICSMS“) sa používa v niektorých členských štátoch, nie však vo všetkých; |
R. |
keďže jedným z prioritných cieľov všeobecného environmentálneho akčného programu Únie do roku 2020 (7. EAP) je premeniť Úniu na ekologické a konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; keďže EAP uvádza, že politický rámec Únie by mal zabezpečiť, aby boli prioritné produkty umiestnené na trh Únie navrhnuté ekologicky, v záujme optimalizácie efektívneho využívania zdrojov a materiálu; |
S. |
keďže akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo zahŕňa záväzok zdôrazniť aspekty obehového hospodárstva v budúcich požiadavkách na navrhovanie výrobkov podľa smernice o ekodizajne systematickou analýzou otázok, ako je opraviteľnosť, trvácnosť, možnosť modernizácie, recyklovateľnosť alebo určenie určitých materiálov alebo látok; |
T. |
keďže v Parížskej dohode sa stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie obmedzilo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; keďže EÚ sa zaviazala prispieť k týmto cieľom spravodlivým dielom prostredníctvom zníženia emisií vo všetkých odvetviach; |
U. |
keďže opatrenia súvisiace s ekodizajnom by sa mali vzťahovať na celý životný cyklus výrobkov, a tak zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov v Únii, berúc do úvahy, že viac ako 80 % vplyvu výrobku na životné prostredie sa určuje vo fáze návrhu, ktorá preto zohráva významnú úlohu pri podpore aspektov obehového hospodárstva, trvácnosti, možnosti modernizácie, opraviteľnosti, opätovného použitia a recyklácie výrobku; |
V. |
keďže okrem vyššej udržateľnosti a nižšej náročnosti produktov z hľadiska využívania zdrojov je potrebné posilniť zásady hospodárstva spoločného využívania zdrojov a hospodárstva služieb, členské štáty by pri uvádzaní programov na podporu presadzovania tých výrobkov a služieb, ktoré efektívne využívajú zdroje, mali venovať osobitnú pozornosť domácnostiam s nízkymi príjmami vrátane tých, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou; |
W. |
keďže Únia je signatárom Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, a preto musí prijať opatrenia na postupné vyraďovanie týchto nebezpečných látok, a to aj obmedzením ich používania vo fáze navrhovania výrobku; |
Účinný nástroj na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie
1. |
domnieva sa, že smernica o ekodizajne je úspešným nástrojom na zlepšenie energetickej efektívnosti, viedla k veľkému zníženiu emisií skleníkových plynov a znamenala hospodársky prínos pre spotrebiteľov; |
2. |
odporúča, aby Komisia aj naďalej zahŕňala viac skupín výrobkov vybraných na základe ich potenciálu, pokiaľ ide o ekodizajn, energetickú efektívnosť a materiálovú efektívnosť, ako aj iné environmentálne aspekty, a to pomocou metodiky stanovenej v článku 15 smernice, a aby priebežne aktualizovala existujúce normy, s cieľom naplno využiť potenciál rozsahu pôsobnosti a cieľov smernice; |
3. |
zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne zlepšuje fungovanie vnútorného trhu EÚ vymedzením spoločných noriem o výrobkoch; zdôrazňuje, že pokračujúce prijímanie harmonizovaných požiadaviek na výrobky na úrovni EÚ podporuje inováciu, výskum a konkurencieschopnosť výrobcov EÚ a zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň zabraňuje zbytočnej administratívnej záťaži; |
4. |
pripomína, že v smernici sa od Komisie požaduje, aby predložila vykonávacie opatrenia pre výrobky, ktoré spĺňajú kritériá, t. j. významný objem predaných výrobkov, významný environmentálny vplyv a potenciál zlepšenia; zdôrazňuje zodpovednosť Komisie rešpektovať tento mandát a zabezpečiť, že sa skutočne dosiahnu výhody pre spotrebiteľov, obehové hospodárstvo a životné prostredie, pričom uznáva, že tieto normy týkajúce sa výrobku sa môžu použiť iba na úrovni EÚ a že členské štáty sa preto spoliehajú na Komisiu, aby podnikla potrebné kroky; |
5. |
je presvedčený, že koordinácia s iniciatívami súvisiacimi s obehovým hospodárstvom by ešte viac zlepšila účinnosť smernice; preto vyzýva na vytvorenie ambiciózneho plánu v oblasti ekodizajnu a obehového hospodárstva, ktorý bude znamenať environmentálne prínosy i príležitosti na udržateľný rast a vytváranie pracovných miest – a to aj v odvetví MSP – i výhody pre spotrebiteľov; poznamenáva, že efektívnejšie využívanie zdrojov a využívanie sekundárnych surovín pri výrobe ponúka značný potenciál pre zníženie množstva odpadu a šetrenie zdrojov; |
6. |
zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne je súčasťou širšieho súboru nástrojov a že jej účinnosť závisí od súčinnosti s ďalšími nástrojmi, predovšetkým nástrojmi týkajúcimi sa označovania energetickými štítkami; domnieva sa, že treba zabrániť vzájomnému prekrývaniu predpisov; |
Posilňovanie rozhodovacieho procesu
7. |
zdôrazňuje kľúčovú úlohu konzultačného fóra pri spájaní priemyslu, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán v rozhodovacom procese a domnieva sa, že tento subjekt pracuje správne; |
8. |
vyjadruje znepokojenie nad niekedy veľkými omeškaniami tvorby a prijímania vykonávacích opatrení, čím vzniká neistota pre hospodárske subjekty, znamená to značné premárnené príležitosti na úspory energie pre spotrebiteľov a súvisiace zníženie skleníkových plynov, a môže to spôsobiť, že prijaté opatrenia budú zaostávať za technologickým vývojom; |
9. |
poznamenáva, že meškanie vo vykonávaní je čiastočne spôsobené obmedzenými dostupnými zdrojmi v rámci Komisie; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na významnú pridanú hodnotu EÚ, pokiaľ ide o právne predpisy, vyčlenila dostatočné zdroje na proces ekodizajnu; |
10. |
naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabránila omeškaniam pri prijímaní a uverejňovaní vykonávacích opatrení, a odporúča vymedzenie jasných lehôt a míľnikov na ich finalizáciu a na revíziu existujúcich nariadení; domnieva sa, že opatrenia týkajúce sa ekodizajnu by sa mali prijať samostatne a mali by sa zverejniť, len čo budú pripravené; |
11. |
zdôrazňuje, že je nutné držať sa harmonogramu stanoveného v pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019; |
12. |
zdôrazňuje, že je nutné podložiť požiadavky na ekodizajn dôkladnou technickou analýzou a posúdeniami vplyvu, pričom sa pre referenčné porovnanie použije výrobok alebo technológia s najlepším výkonom na trhu a technologický vývoj v každom odvetví; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila vykonávanie a preskúmanie opatrení týkajúcich sa výrobkov, ktoré majú najväčší potenciál z hľadiska úspor primárnej energie a z hľadiska obehového hospodárstva; |
13. |
uznáva, že smernica o ekodizajne umožňuje využívanie dobrovoľných dohôd; zdôrazňuje, že dobrovoľné dohody sa môžu použiť namiesto vykonávacích opatrení v prípade, že pokrývajú veľkú väčšinu trhu a sú považované za schopné zaručiť aspoň rovnakú úroveň environmentálneho správania, a že by mali zaručiť rýchlejší rozhodovací proces; domnieva sa, že by sa mala posilniť efektívnosť dohľadu nad dobrovoľnými dohodami a že by sa malo zabezpečiť primerané zapojenie občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti víta odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/2125 týkajúce sa usmernení pre samoregulačné opatrenia prijaté priemyslom a vyzýva Komisiu, aby prísne monitorovala všetky dobrovoľné dohody uznané podľa smernice o ekodizajne; |
14. |
nabáda na integráciu krivky technologického zdokonaľovania do metodiky pre ekodizajn energeticky významných výrobkov, aby bolo možné predvídať zlepšenia technológií, kým nariadenia nadobudnú účinnosť, a zabezpečiť, že nariadenia budú aktuálne; |
15. |
vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby posúdenia týkajúce sa uvoľňovania mikroplastov do vodného prostredia zahrnula do opatrení v oblasti ekodizajnu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné požiadavky pre filtre mikroplastov do preskúmania opatrení v oblasti ekodizajnu pre práčky a sušičky v domácnosti; |
Od šetrenia energie po efektívne využívanie zdrojov
16. |
opakuje svoju výzvu na nový impulz v súvislosti s aspektmi výrobkov týkajúcimi sa obehového hospodárstva, a domnieva sa, že smernica o ekodizajne znamená veľký potenciál na zlepšenie efektívneho využívania zdrojov, ktorý zatiaľ nebol využitý; |
17. |
domnieva sa preto, že vykonávanie smernice o ekodizajne – okrem sústavného úsilia o zlepšenie energetickej účinnosti – teraz musí systematicky riešiť celý životný cyklus každej skupiny výrobkov v rámci svojho rozsahu pôsobnosti, a to stanovením minimálnych kritérií týkajúcich sa efektívneho využívania zdrojov, ktoré okrem iného zahŕňajú trvácnosť, odolnosť, opraviteľnosť a modernizovateľnosť, ale aj spoločné využívanie potenciálu opätovné využitie, škálovateľnosť, recyklovateľnosť, možnosť repasovania, obsah recyklovaných alebo druhotných surovín a využívanie kritických surovín; |
18. |
domnieva sa, že výber kritérií týkajúcich sa obehového hospodárstva pre každú skupinu výrobkov sa musí jasne a objektívne špecifikovať a definovať, pričom kritériá musia byť ľahko merateľné a dosiahnuteľné za primeraných nákladov, aby sa zabezpečilo, že smernica sa bude aj naďalej môcť vykonávať; |
19. |
požaduje systematické vykonávanie podrobných analýz potenciálu obehového hospodárstva počas prípravných štúdií týkajúcich sa konkrétnych opatrení v oblasti ekodizajnu pre každú kategóriu výrobkov; |
20. |
zdôrazňuje, že je dôležité, aby výrobcovia poskytovali jasné a objektívne pokyny umožňujúce používateľom a nezávislým opravárom opraviť výrobky jednoduchšie, bez osobitného vybavenia; takisto zdôrazňuje význam poskytovania informácií o dostupnosti náhradných dielov a životnosti výrobku, ak je to možné; |
21. |
zdôrazňuje potenciálny prínos zamerania sa na ďalšie environmentálne aspekty nad rámec využívania energie, ako sú nebezpečné chemické látky, uvoľňovanie mikroplastov, vznik odpadu a materiálový vstup, a požaduje využívanie nástrojov podľa smernice v záujme posilnenia transparentnosti pre spotrebiteľov; |
22. |
domnieva sa, že nakoľko sa viac ako 80 % environmentálneho vplyvu výrobku určuje vo fáze návrhu, vynechať, nahradiť alebo obmedziť látku vzbudzujúcu obavy je vo veľkej miere možné práve v tejto fáze; zdôrazňuje, že využívanie materiálov a látok zásadného významu, napríklad prvkov vzácnych zemín alebo toxických látok alebo látok, ktoré vyvolávajú obavy, ako sú perzistentné organické znečisťujúce látky a endokrinné disruptory treba posudzovať konkrétne podľa rozšírených kritérií pre ekodizajn, s cieľom obmedziť ich používanie alebo ich nahradiť tam, kde je to vhodné, alebo aspoň zabezpečiť možnosti ich získavania/separácie po skončení životnosti výrobkov, a to bez toho, aby boli dotknuté iné harmonizované právne požiadavky týkajúce sa týchto látok stanovené na úrovni Únie; |
23. |
požaduje, aby požiadavky na ekodizajn v prípade energeticky významných výrobkov nevytvárali ciele, ktoré sú ťažko splniteľné pre výrobcov EÚ, najmä pre malé a stredné podniky, ktorých kapacita je v súvislosti s patentovanými technológiami výrazne nižšia ako kapacita spoločností s vedúcim postavením na trhu; |
24. |
v tomto ohľade víta pracovný program o ekodizajne na roky 2016 – 2019, ktorý zahŕňa záväzky súvisiace s vypracovaním požiadaviek a noriem v oblasti materiálovej efektívnosti a podporuje využívanie druhotných surovín, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto prácu prioritne dokončila; domnieva sa, že takéto kritériá by mali byť špecifické pre výrobok, založené na dôkladnej analýze, zamerané na oblasti s jasným potenciálom na zlepšenie a vykonateľné a overiteľné orgánmi dohľadu nad trhom; domnieva sa, že pri vymedzovaní najlepších postupov by sa malo podporovať využívanie výsledkov minulých a prebiehajúcich výskumných činností a priekopníckych inovácií v oblasti odpadu z recyklovania elektrických a elektronických zariadení; |
25. |
je presvedčený, že vytvorenie systémového prístupu, ktorý berie do úvahy nielen výrobok, ale celý systém potrebný na jeho fungovanie v procese ekodizajnu sa stáva čoraz kritickejším faktorom úspechu efektívneho využívania zdrojov a naliehavo vyzýva Komisiu na zahrnutie väčšieho počtu takýchto možností na systémovej úrovni do ďalšieho pracovného programu o ekodizajne; |
26. |
je presvedčený, že je nutné venovať osobitnú pozornosť výrobkom, ktoré používajú vodu, pri ktorých je možné dosiahnuť značný environmentálny prínos a významné úspory pre spotrebiteľov; |
27. |
vyzýva Komisiu, aby podporila obnovu kritických surovín, a to aj z banského odpadu; |
28. |
upozorňuje, že Komisia odložila opatrenia týkajúce sa informačných a komunikačných technológií (IKT), ako sú mobilné telefóny a smartfóny, pričom sa čaká na ďalšie posúdenia vzhľadom na rýchle technologické zmeny v tejto skupine výrobkov; domnieva sa však, že tieto výrobky, ktoré sa predávajú vo veľkom počte a často sa nahrádzajú, majú zreteľný potenciál na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov, a že by sa preto na ne mali uplatňovať kritériá týkajúce sa ekodizajnu a malo by sa vyvinúť úsilie na zefektívnenie regulačného pokroku; zdôrazňuje, že je nutné dôkladne posúdiť, ako by bolo možné zlepšiť ekodizajn skupín výrobkov, v prípade ktorých sú opraviteľnosť a výmena náhradných dielov kľúčové parametre ekodizajnu; |
29. |
zdôrazňuje, že je nutné, aby sa podporovala opraviteľnosť prostredníctvom dostupnosti náhradných dielov počas celého životného cyklu výrobku za primeranú cenu vo vzťahu k celkovým nákladom na výrobok; |
30. |
pripomína svoje požiadavky na rozsiahle preskúmanie rámca Únie pre politiku výrobkov s cieľom zaoberať sa efektívnym využívaním zdrojov, v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby posúdila, či sa súčasná metodika pre ekodizajn môže okrem energeticky významných výrobkov použiť aj pre ostatné kategórie výrobkov, a aby prípadne predložila návrhy nových právnych predpisov; |
31. |
zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia využívania recyklovaných materiálov/druhotných surovín je nevyhnutné zabezpečiť dostupnosť kvalitných druhotných surovín a vytvoriť pre ne dobre zorganizovaný trh; |
32. |
zdôrazňuje, že je dôležité preniesť zodpovednosť na výrobcov, predĺžiť záručné lehoty a rozšíriť záručné podmienky, zaviazať výrobcov, aby prevzali zodpovednosť za riadenie fázy odpadu životného cyklu výrobku v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie, podporiť opraviteľnosť, možnosť modernizácie, modulárnosť a recyklovateľnosť a zabezpečiť, aby suroviny a odpadové hospodárstvo ostávali na území Európskej únie; |
33. |
požaduje rozšírenie minimálnych záruk pre spotrebný tovar s dlhou životnosťou; |
Zlepšovanie dohľadu nad trhom
34. |
trvá na tom, že je nutné posilniť dohľad nad výrobkami umiestňovanými na vnútornom trhu, a to lepšou spoluprácou a koordináciou medzi členskými štátmi a medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi a poskytnutím primeraných finančných zdrojov pre orgány dohľadu nad trhom; |
35. |
vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia digitálneho informačného listu výrobku (ďalej len „pas výrobku“), ako sa navrhuje v záveroch Rady z 18. decembra 2017 o ekologických inováciách, ako nástroja na uvádzanie materiálov a látok použitých vo výrobkoch, ktorý by mohol uľahčiť dohľad nad trhom; |
36. |
vyzýva na jednotnejší a nákladovo efektívny systém dohľadu nad trhom v celej Únii, aby sa zabezpečil súlad so smernicou o ekodizajne, a vydáva tieto odporúčania:
|
37. |
zdôrazňuje dôležitosť primeraných a jasne vymedzených harmonizovaných noriem skúšania a zdôrazňuje potrebu vytvoriť skúšobné protokoly, ktoré sa budú čo najviac približovať reálnym podmienkam; zdôrazňuje, že skúšobné metódy by mali byť spoľahlivé a mali by byť navrhnuté a vykonané spôsobom, ktorý vylučuje manipuláciu a úmyselné alebo neúmyselné zlepšenie výsledkov; domnieva sa, že skúšky by nemali viesť k neprimeranej záťaži pre podniky, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré nemajú rovnaké možnosti ako ich väčší konkurenti. víta nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2282 so zreteľom na používanie tolerancií pri overovacích postupoch; |
38. |
žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich činnosti v oblasti presadzovania, a vyzýva na posilnenú spoluprácu, ak sa zistí, že výrobok je nevyhovujúci; zdôrazňuje, že je potrebné usmernenie pre výrobcov a dovozcov, pokiaľ ide o podrobné požiadavky na dokumenty potrebné pre orgány dohľadu nad trhom; |
Ďalšie odporúčania
39. |
zdôrazňuje potrebu zabezpečiť konzistentnosť a zbližovanie medzi právnymi predpismi o ekodizajne a horizontálnymi právnymi predpismi, ako sú právne predpisy Únie o chemických látkach a odpade vrátane REACH a smernice o OEEZ a smernice o obmedzenom obsahu nebezpečných látok, a zdôrazňuje potrebu posilniť súčinnosť so zeleným verejným obstarávaním a environmentálnou značkou EÚ; |
40. |
zdôrazňuje prepojenie medzi smernicou o ekodizajne a smernicou o energetickej hospodárnosti budov; vyzýva členské štáty, aby stimulovali uvádzanie energeticky účinných výrobkov a služieb na trh a aby zintenzívnili svoje inšpekčné a poradenské činnosti; domnieva sa, že zlepšenie ekodizajnu energeticky významných výrobkov môže mať následne pozitívny vplyv na energetickú hospodárnosť budov; |
41. |
zdôrazňuje potrebu poskytnúť širokej verejnosti a predovšetkým médiám jasné informácie o výhodách ekodizajnu ešte pred vydaním opatrenia a povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby v rámci procesu prijímania opatrení v oblasti ekodizajnu aktívne komunikovali o výhodách týchto opatrení a aktívnejšie spolupracovali so zainteresovanými stranami na tom, aby ľudia lepšie chápali právne predpisy; |
42. |
zdôrazňuje, že prechod na udržateľné a obehové hospodárstvo prinesie nielen mnoho príležitostí, ale aj spoločenské výzvy; domnieva sa, že na nikoho by sa nemalo zabúdať a že Komisia a členské štáty by pri predkladaní programov na podporu využívania výrobkov, ktoré najúčinnejšie využívajú zdroje, mali venovať osobitnú pozornosť domácnostiam s nízkym príjmom, ktorým hrozí energetická chudoba; domnieva sa, že takéto programy by nemali brániť inováciám, ale mali by aj naďalej umožniť výrobcom, aby spotrebiteľom ponúkali širokú škálu veľmi kvalitných výrobkov, a mali by podporovať prienik energeticky významných výrobkov a výrobkov využívajúcich vodu na trh, ktoré sú schopné dosiahnuť väčšiu efektívnosť využívania zdrojov a úspory pre spotrebiteľov; |
43. |
vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli dobrý príklad zavedením a plným využívaním obehového hospodárstva a stratégie zeleného verejného obstarávania s cieľom zvýhodniť osvedčené udržateľné výrobky ako sú výrobky s environmentálnou značkou, a zavádzaním najvyšších noriem efektívneho využívania zdrojov vo všetkých investíciách a aby podporovali rozsiahle využívanie zeleného obstarávania aj v súkromnom sektore; |
o
o o
44. |
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.
(2) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(4) http://www.consilium.europa.eu/media/32274/eco-innovation-conclusions.pdf
(5) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2017)0287.
(7) Nariadenie Komisie (ES) č. 244/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť (Ú. v. EÚ L 76, 24.3.2009, s. 3).
(8) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1194/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn smerových svetelných zdrojov, svetelných zdrojov LED a súvisiaceho vybavenia (Ú. v. EÚ L 342, 14.12.2012, s. 1).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).