—

so zreteľom na záväzok G20 k udržateľnému rastu prijatý počas nemeckého predsedníctva od 1. decembra 2016 do 30. novembra 2017 s osobitným odkazom na toto vyhlásenie: „aj naďalej budeme individuálne i kolektívne využívať všetky menové, fiškálne a štrukturálne nástroje politiky, aby sme dosiahli náš cieľ silného, udržateľného, vyváženého a inkluzívneho rastu za súčasného zvyšovania hospodárskej a finančnej odolnosti“,

—

so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja stanovené OSN, najmä záväzok prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom a zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu,

—

so zreteľom na záväzok Komisie v tejto súvislosti podporiť udržateľné investovanie v pláne únie kapitálových trhov, a najmä na zistenia expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) pre udržateľné financovanie,

—

so zreteľom na predbežnú správu HLEG z júla 2017 s názvom „Sustainable European Economy“ (Udržateľné európske hospodárstvo), ktorá poskytuje stručný náhľad na rozpor medzi správaním zameraným na dosiahnutie krátkodobého zisku a potrebou dlhodobého investovania na plnenie cieľov environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG), a najmä na bod 5 na strane 16 o rizikách v oblasti finančného systému a rámca politiky, ktoré podliehajú tzv. tragédii týkajúcej sa horizontu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2017 o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania (COM(2017)0292),

—

so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) z januára 2018 s názvom Financovanie udržateľnej európskej ekonomiky,

—

so zreteľom na stranu 14 predbežnej správy HLEG, na ktorej sa uvádza, že európski investori sú vystavení kombinovanému pôsobeniu odvetví spojených s vysokými emisiami uhlíka (približne 45 %) a že menej ako 1 % globálnych inštitucionálnych investorov vytvára ekologickú infraštruktúru,

—

so zreteľom na skutočnosť, že prudenciálne rámce, konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (1), a účtovné pravidlá pre investorov odrádzajú od dlhodobého prístupu a že prudenciálne pravidlá si vyžadujú úroveň kapitálu úmernú úrovni rizika v časovom horizonte jedného roka a na finančné riziko sa prihliada len pri výpočte kapitálových požiadaviek,

—

so zreteľom na článok 173 francúzskeho zákona č. 2015-992 zo 17. augusta 2015 o transformácii energetiky na dosiahnutie ekologického rastu,

—

so zreteľom na prejav Marka Carneyho, guvernéra Bank of England a predsedu Rady pre finančnú stabilitu, z 22. septembra 2016 a na správu organizácie Carbon Trackers Initiative z roku 2015 s osobitným odkazom na skutočnosť, že sa od konca 2010 kombinovaná trhová kapitalizácia štyroch najväčších výrobcov uhlia v Spojených štátoch klesla o 99 %,

—

so zreteľom na platformu Luxemburska a EIB zameranú na financovanie boja proti zmene klímy zriadenú v septembri 2016,

—

so zreteľom na stranu 9 diskusného dokumentu think-tanku E3G z mája 2016 s názvom „Clean Energy Lift Off – Capitalising Europe’s Energy Union“ (Štart čistej energie – kapitalizácia energetickej únie Európy) s osobitným odkazom na skutočnosť, že od roku 2008 do roku 2013 zaznamenalo 20 najväčších energetických zariadení v Európe pokles svojej trhovej hodnoty vo výške 1 bilión EUR o viac ako polovicu,

—

so zreteľom na správy organizácie Carbon Trackers Initiative z rokov 2015 a 2016, v ktorých sa uvádza, že hrozí, že uviaznu ďalšie kapitálové výdavky na fosílne palivá vo výške 1,1 až 2 biliónov USD, z toho 500 miliárd USD len v rámci čínskeho energetického sektora,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady OECD o spoločných prístupoch k štátom podporovaným vývozným úverom a environmentálnej a sociálnej hĺbkovej analýze („spoločné prístupy“), v ktorom sa uznáva zodpovednosť zúčastnených strán plniť záväzky, ktoré prijali zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a zodpovednosť zúčastnených strán posudzovať pri svojich rozhodnutiach o udeľovaní štátnej podpory vývozných úverov pozitívne a negatívne environmentálne a sociálne vplyvy projektov, a to najmä v citlivých odvetviach alebo v prípadoch, keď sa nachádzajú v blízkosti citlivých oblastí, a environmentálne a sociálne riziká spojené s už prebiehajúcimi operáciami,

—

so zreteľom na usmernenia OECD o zodpovednom obchodnom správaní pre inštitucionálnych investorov z roku 2017, najmä na ich stranu 13, na ktorej sa uvádza, že „investorov vrátane investorov s menšinovými podielmi možno priamo spájať s nepriaznivými vplyvmi, ktoré spoločnosti, do ktorých sa investuje, spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú, a to v dôsledku ich vlastníctva, riadenia alebo podielov spoločnosti, ktorá spôsobuje určité sociálne alebo environmentálne vplyvy alebo k nim prispieva“,

—

so zreteľom na prístup Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) zameraný na prechod na ekologické hospodárstvo (GET), ktorého cieľom je zmierniť vplyvy zmeny klímy a iných foriem poškodzovania životného prostredia a/alebo vybudovať odolnosť voči týmto javom, s osobitným dôrazom na dokumenty EBOR prepájajúce vplyv takéhoto prechodu s životným prostredím vrátane, ak je to vhodné, zmien v metodike hodnotenia projektu,

—

so zreteľom na dokument OECD z roku 2017 s názvom „Responsible Business Conduct for Institutional Investors: Key Considerations for Due Diligence under the OECD Guidelines for Multinational Enterprises“ (Zodpovedné obchodné správanie pre inštitucionálnych investorov: kľúčové aspekty náležitej starostlivosti podľa usmernení OECD pre nadnárodné podniky),

—

so zreteľom na správu z roku 2018, ktorú vypracovala pracovná skupina na vysokej úrovni pre investície do sociálnej infraštruktúry v Európe s názvom Podpora investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe,

—

so zreteľom na francúzsky zákon o povinnej obozretnosti právnických osôb z 27. marca 2017, a najmä na jeho články 1 a 2,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (2) (smernica o podávaní nefinančných správ – NFRD), a najmä na články 19 a 19a smernice 2013/34/EÚ a odôvodnenia 3, 6, 7 a 8 smernice 2014/95/EÚ,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov (3) (smernica o právach akcionárov),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (4) (smernica o IZDZ),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (5),

—

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (6) (nariadenie o STS),

—

so zreteľom na článok 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (7) (nariadenie o PRIIP), v ktorom sa uvádza, že keď štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení majú konkrétne environmentálne alebo sociálne ciele, výrobca musí potenciálnemu retailovému investorovi a ďalším zainteresovaným stranám dokázať, že tieto ciele sú počas investičného procesu splnené,

—

so zreteľom na návrh banky Triodos Bank na vytvorenie „modelových mandátov“, ktoré zahŕňajú požiadavku na úplne začlenenie environmentálnych, sociálnych a správnych faktorov do investičných rozhodnutí, aktívne zapojenie a hlasovanie o týchto záležitostiach, výber udržateľných referenčných hodnôt, zriedkavejšie, no zrozumiteľnejšie podávanie správ správcov aktív a dlhodobo orientovanú štruktúru poplatkov a platieb,

—

so zreteľom na nový výklad fiduciárnej povinnosti zo strany britskej vlády, ktorý oslabuje spojitosť s maximálnymi výnosmi a umožňuje posúdenie etických a environmentálnych otázok,

—

so zreteľom na priekopnícku úlohu, ktorú Európska investičná banka (EIB) zohrala vydaním prvého zeleného dlhopisu na svete a tým, že je od januára 2018 najväčším svetovým emitentom zelených dlhopisov,

—

so zreteľom na zásady pre financie s pozitívnym vplyvom, ktoré vypracovala finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie (UNEP FI),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2017 s názvom Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: dôležitý nástroj na vykonávanie Parížskej dohody, v ktorom sa zdôrazňuje úloha miestnych a regionálnych orgánov pri podpore investícií pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody,

—

so zreteľom na preskúmanie návrhu udržateľného finančného systému v rámci programu UNEP,

—

so zreteľom na správu organizácie Climate bonds initiative z roku 2017, v ktorej sa uvádza, ako sa dlhopisy využívajú na prechod na nízkouhlíkové globálne hospodárstvo,

—

so zreteľom na správu programu UNEP o preskúmaní z 2016, z ktorej vyplýva, že niekoľko vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu už vykonáva alebo pripravuje posúdenia udržateľnosti a že takéto iniciatívy by sa na úrovni EÚ mali rýchlo rozšíriť, a s odkazom na skutočnosť, že takéto analýzy by mali byť založené na štandardizovaných klimatických scenároch vrátane takých, v ktorých nárast globálnych teplôt nepresahuje 2 °C,

—

so zreteľom na odporúčanie v záverečnej správe HLEG z januára 2018, podľa ktorého by mala Komisia uskutočniť test udržateľnosti všetkých finančných legislatívnych návrhov,

—

so zreteľom na preskúmanie akčného plánu pre úniu kapitálových trhov (COM(2017)0292) v polovici trvania a jasné vyhlásenie Komisie, že „podporuje zosúladenie súkromných investícií s cieľmi v oblasti klímy, efektívneho využívania zdrojov a ďalšími environmentálnymi cieľmi prostredníctvom politických opatrení aj verejných investícií“ (COM(2016)0601),

—

so zreteľom na správu banky Bundesbank z apríla 2017 a štvrťročný bulletin Bank of England zo štvrtého štvrťroka 2014, v ktorých sa uvádza, že najviac peňazí v obehu vytvára súkromný bankový sektor, keď banky poskytujú úvery,

—

so zreteľom na článok 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody o nevyhnutnosti „zosúladiť finančné toky s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy“,

—

so zreteľom na správu UNISDR a CRED s názvom Ľudské obete katastrof súvisiacich s počasím v rokoch 1995 – 2015 (The Human Cost of Weather-Related Disasters 1995-2015), v ktorej sa konštatuje, že 90 % veľkých katastrof zaznamenaných v tomto období a spôsobených prírodnými živlami bolo spojených s klímou a počasím a že v celosvetovom meradle katastrofy spôsobujú hospodárske škody vo výške 300 miliárd USD ročne (8),

—

so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 a jeho prioritu č. 3 týkajúcu sa investovania do znižovania rizika katastrof pre plány zvyšovania odolnosti vrátane bodu 30, v ktorom sa uvádza potreba podporovať, ak je to vhodné, integráciu posudzovania a opatrení na znižovania rizika katastrof do finančných a fiškálnych nástrojov,

—

so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu z júna 2017 s názvom „Recommendations of the Task Force on Climate-related Financial Disclosure“ (Odporúčania osobitnej skupiny pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou),

—

so zreteľom na prácu Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) týkajúcu sa rizík uviaznutých aktív a potrebu európskych uhlíkových záťažových testov,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31/2016, v ktorej sa zistilo, že napriek tomu, že EÚ prijala politický záväzok, že v aktuálnom rozpočtovom období 2014 – 2020 minie jedno euro z piatich (čo predstavuje 20 %) na klimatické účely, nebola na ceste k splneniu tohto záväzku, keďže prebiehajúce programy predstavujú približne len 18 %,

—

so zreteľom na štatistickú správu EIB za rok 2016 z 27. apríla 2017, z ktorej vyplýva, že podpora EIB pre opatrenia v oblasti klímy naďalej odráža odlišné kontexty v rámci celej EÚ a v 16 členských štátoch EÚ v roku 2016 nedosiahla úroveň 20 % a že kým investície do opatrení v oblasti klímy v roku 2016 smerovali prevažne do silnejších ekonomík EÚ, EIB v roku 2016 financovala projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v 11 členských štátoch a projekty energetickej efektívnosti v 18 členských štátoch,

—

so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni o investíciách do sociálnej infraštruktúry v Európe, v ktorej sa odhaduje, že pokiaľ ide o investície do sociálnej infraštruktúry v EÚ, ročne chýba 100 – 150 miliárd EUR a celkovo bude v období rokov 2018 – 2030 chýbať viac ako 1,5 bilióna EUR,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2018 o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky (9),

—

so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2018 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2016 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb (11),

—

so zreteľom na investičnú správu EIB č. 2017/2018,

—

so zreteľom na uznesenie z 2. júla 2013 o inováciách pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (12),

—

so zreteľom na balík opatrení Európskej komisie o obehovom hospodárstve z roku 2015 a uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (13),

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a zodpovednosť za presadzovanie zásady „chrániť, rešpektovať a naprávať“,

—

so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0164/2018),

A.

keďže finančné trhy môžu a mali by zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní prechodu na udržateľné hospodárstvo v EÚ, ktorá presahuje rámec zmeny klímy a ekologických otázok a týka sa aj sociálnej oblasti a správy vecí verejných; keďže existuje naliehavá potreba riešenia súvisiacich zlyhaní trhu; keďže environmentálne, ekonomické a sociálne výzvy sú navzájom úzko prepojené; keďže podľa správy HLEG z júla 2017 chýba na dosiahnutie úsilia Európy v oblasti dekarbonizácie takmer 180 miliárd EUR, do čoho nie sú zarátané ostatné ciele trvalo udržateľného rozvoja;

B.

keďže ekologická transformácia musí pôsobiť ako stimul na zvýšenie solidarity a súdržnosti; keďže udržateľné financovanie môže byť prostriedkom na riešenie spoločenských výziev s cieľom zabezpečiť dlhodobý inkluzívny rast a podporiť blahobyt občanov; keďže kritériá investícií do zmiernenia zmeny klímy sa zdajú byť najsľubnejšie a môže byť dobrým východiskovým bodom; keďže udržateľné financovanie ide nad rámec klimatických a ekologických investícií a malo by naliehavo zohľadňovať aj sociálne kritériá a kritériá správy vecí verejných;

C.

keďže podpora predvídateľného a stabilného regulačného rámca pre investície do boja proti zmene klímy má z hľadiska zapojenia súkromného sektora do financovania klimatických opatrení prioritu; keďže Európska únia môže stanoviť normy pre udržateľný finančný systém zavedením dôveryhodného a komplexného rámca, ktorého podrobnosti by sa mali postupne zavádzať prostredníctvom konkrétnych legislatívnych iniciatív;

D.

keďže si to vyžaduje zmenu postoja všetkých zainteresovaných strán a prierezové právne predpisy zo strany Komisie; keďže inštitucionálni a retailoví investori prejavujú zvýšený záujem investovať do produktov, ktoré spĺňajú kritériá ESG;

E.

keďže v záujme predchádzania environmentálnej klamlivej reklame je potrebná zvýšená transparentnosť údajov ESG o spoločnostiach;

F.

keďže posúdenie vplyvu by malo byť súčasťou taxonómie udržateľných finančných produktov; keďže odborné znalosti týkajúca sa spôsobu výpočtu vplyvu investícií na ciele ESG sa rozširujú;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.