Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52018IP0026

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie (2017/2084(INI))

    Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, p. 10–20 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Date of document:
    06/02/2018; Dátum hlasovania
    Date of vote:
    06/02/2018
    Date of debate:
    05/02/2018
    Author:
    Európsky parlament, Výbor pre dopravu a cestovný ruch, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, Výbor pre regionálny rozvoj, Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
    Form:
    Rezolúcia z vlastnej iniciatívy
    Parliamentary term:
    ôsma volebné obdobie
    Internal reference:
    2017/2084(INI)
    Session:
    2017-2018

    21.12.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 463/10

    P8_TA(2018)0026

    Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie (2017/2084(INI))

    (2018/C 463/02)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 s názvom Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie (COM(2016)0763),

    —

    so zreteľom na Parížsku dohodu v zmysle Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ratifikovanú Európskou úniou 4. októbra 2016,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Oznámenie Komisie o príprave Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): urýchlenie transformácie európskeho energetického systému (C(2015)6317),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii (1),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050 (2),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

    —

    so zreteľom na návrh Komisie z 30. novembra 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie(COM(2016)0759), a najmä na rozmer výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti energetickej únie uvádzaný v tomto návrhu, a to najmä v článku 22 s názvom Integrované podávanie správ o výskume, inovácii a konkurencieschopnosti,

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (3),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2017 s názvom Posilnenie inovácie v regiónoch Európy: stratégie na zabezpečenie odolného, inkluzívneho a udržateľného rastu (COM(2017)0376),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

    —

    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0005/2018),

    A.

    keďže výskum, vývoj a inovácie predstavujú osobitný rozmer energetickej únie EÚ, pričom výskum, vývoj a inovácie v energetickej oblasti predstavujú kľúčovú hybnú silu vedúceho postavenia Únie v priemysle, jej konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle, udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj celkovej energetickej bezpečnosti členských štátov a Únie prostredníctvom znižovania závislosti od dovozu energie a podpory efektívneho a trvalo udržateľného využívania všetkých zdrojov energie;

    B.

    keďže EÚ zostáva svetovým lídrom v oblasti vysokokvalitných energetických inovácií s nízkymi emisiami vrátane energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a vznikajúcich čistých technológií, čo dáva EÚ pevný základ, na ktorom je možné dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti výskumu a inovácií zameraných na čistú energiu vrátane vývoja batérií pre rozvoj elektrickej mobility a uskladňovania energie; keďže hlavnou hnacou silou tohto vedúceho postavenia boli ambiciózne, cielené politiky v oblasti klímy a energetiky, najmä prostredníctvom rámca pre oblasť klímy a energetiky do roku 2030, ako aj Plánu postupu v energetike do roku 2050; keďže Parížska dohoda v tejto súvislosti výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií a konkrétne záväzky signatárov v oblasti zmierňovania zmeny klímy; keďže EÚ musí naďalej zostať ambiciózna vo svojich politikách a nástrojoch, aby vyslala tie správne signály, pokiaľ ide o investície, a nestratila svoju globálnu vedúcu pozíciu na trhu v oblasti výskumu a inovácií zameraných na čistú energiu;

    C.

    keďže pre konkurencieschopnosť EÚ vrátane európskeho priemyslu je kľúčový pokrok v inováciách, výskume a vývoji v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; keďže Európska únia sa stane „svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“ iba prostredníctvom zavedenia nákladovo efektívnych inovácií a vyvinutím intenzívnejšieho úsilia v oblasti výskumu a vývoja v tejto špecifickej oblasti; keďže vykonávanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti je potrebné podoprieť kvalitnou inovačnou politikou na európskej úrovni, najmä v súvislosti s integráciou systémov;

    D.

    keďže plne funkčný a konkurencieschopný vnútorný trh s energiou s vhodným regulačným rámcom a infraštruktúrou je nevyhnutný na ďalšiu stimuláciu výskumu, vývoja a inovácií a na maximálne možné šírenie nových čistých technológií na trhu vo všetkých regiónoch EÚ prostredníctvom úspor z rozsahu a regulačnej a investičnej istoty, čím sa Únii umožní v plnej miere využívať potenciál technologicky neutrálnych energetických inovácií, ktoré podporujú efektívnosť, nízkoemisné a udržateľné využívanie zdrojov energie a decentralizovanú výrobu, ako aj riešenia a technológie v oblasti uskladňovania a prepravy;

    E.

    keďže inovácie v oblasti čistej energie by mali tiež prispieť k zabezpečeniu cenovo dostupných dodávok energie európskym spotrebiteľom prostredníctvom sprístupnenia nižších sadzieb, väčšej kontroly nad vlastnou spotrebou a výrobou energie a ponuky energeticky menej náročných produktov a služieb;

    F.

    keďže energetická politika a finančné nástroje EÚ a jej členských štátov vrátane príslušných verejných investícií by mali byť navrhnuté tak, aby v plnej miere využívali zrýchlený technický vývoj, a mali by sa zamerať predovšetkým na postupný prechod na čisté, vysoko účinné energetické systémy s nízkou hladinou emisií; keďže z dôvodu trhovej, technologickej či vedeckej neistoty je financovanie zo súkromného sektora často nedostatočné alebo nedostupné; keďže EÚ potrebuje vysielať silné a konzistentné signály a vytvoriť stimuly, ktorými poskytne investorom istotu a podporí súkromné investície do inovácií v oblasti čistej energie, výskumu, vývoja a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov;

    G.

    keďže hybnou silou inovácií sú predovšetkým inovátori a dopyt na trhu; keďže Komisia by mala sústrediť svoje úsilie v prvom rade na vytváranie rámca, ktorý umožní prácu inovátorov, a to od zjednodušenia prístupu k financovaniu výskumu až po transformáciu vedomostí na obchodne rentabilný produkt; keďže v tomto ohľade môže byť prospešné partnerstvo medzi výskumnými pracovníkmi a príslušnými priemyselnými partnermi;

    H.

    keďže energetické dotácie ovplyvňujú trhové ceny tým, že skrývajú skutočné náklady na energiu vyrobenú z rôznych zdrojov a skutočné náklady na technológie súvisiace s energiou, čo má negatívny vplyv na podmienky výskumu a investície do inovácií v oblasti čistej energie, ako aj pri jej prípadnom zavádzaní; keďže hoci dotácie by sa postupne mali prestať využívať, toto využívanie by sa zatiaľ malo obmedziť na dočasné nástroje zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok a konkurenčného trhu tým, že sa uľahčí zavádzanie nových čistých technológií, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

    I.

    keďže posudzovanie životného cyklu (LCA) emisií skleníkových plynov z energetických zdrojov, distribučných sietí a technológií by sa malo vnímať ako východisko pri určovaní konkrétnych politík a stimulov na úrovni EÚ zameraných na podporu čistých, nízkoemisných, energeticky efektívnych riešení a technológií vrátane udržateľného získavania surovín a nerastov; keďže dôraz by sa mal klásť na tie inovácie v oblasti čistej energie, ktoré majú priamy význam pre občanov a výrobcov-spotrebiteľov a ktoré umožnia ich účasť v procese transformácie energetiky a zároveň urobia túto transformáciu cenovo dostupnejšiu;

    J.

    keďže výskum a inovácie súvisiace s energetikou boli v 7. rámcovom programe a programe Horizont 2020 uznané za prioritnú oblasť, ktorou by mali zostať aj v 9. rámcovom programe, a to vzhľadom na záväzky Únie v rámci energetickej únie a v Parížskej dohode, aby sa účinnejšie stimulovalo verejné a súkromné financovanie výskumu a vývoja a pomohlo znížiť investičné riziká najperspektívnejších inovácií v oblasti čistej energie, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

    K.

    keďže odvetvie dopravy predstavuje tretinu spotreby energie EÚ a má obrovský potenciál zvýšiť energetickú efektívnosť a znížiť emisie uhlíka, a preto by malo zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prechode na nové energetické riešenia a na nízkouhlíkovú spoločnosť;

    1.

    		 víta oznámenie Komisie, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie inovácií EÚ v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že je potrebný regulačný a finančný rámec pre energetické inovácie, ktorý by bol v súlade s Plánom postupu EÚ v energetike do roku 2050 a s jej záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a ktorý by podporoval účinné a udržateľné využívanie všetkých zdrojov energie, čo by viedlo k úsporám energie a širším výhodám, a to aj v oblastiach zdravia, bezpečnosti a kvality ovzdušia a vody, a zároveň by sa tým zabezpečila priemyselná konkurencieschopnosť Únie, bezpečnosť dodávok energie a dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zmluvy EÚ, ako aj komplexná odpoveď na otázky súvisiace so životným prostredím; uznáva, že rámec EÚ na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie je neoddeliteľnou súčasťou širšieho súboru legislatívnych návrhov uvedených v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, a preto by mal posilniť jeho jednotlivé prvky, záväzky Únie prijaté v rámci Parížskej dohody a širších právnych predpisov a zásad energetickej únie, najmä tých, ktoré sú zohľadnené v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v Pláne postupu v energetike do roku 2050, a to pri súčasnom dodržiavaní ustanovení článkov 191 a 194 ZFEÚ;

    2.

    		 uznáva, že úspešné zavádzanie inovácií v energetickej oblasti predstavuje viacrozmerný problém, ktorý zahŕňa hodnotové reťazce na strane ponuky i dopytu, ľudský kapitál, dynamiku trhu, reguláciu, inovácie a otázky priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že tento problém si vyžaduje zapojenie občanov – spotrebiteľov aj výrobcov-spotrebiteľov – ako aj širokého ekosystému zainteresovaných strán vrátane akademickej obce, výskumných a technologických organizácií, MSP, startupov, energetických a stavebných spoločností, poskytovateľov mobility, poskytovateľov služieb, výrobcov zariadení, spoločností v oblasti IT a telekomunikačných spoločností, finančných inštitúcií, Únie, národných, regionálnych a miestnych orgánov verejnej moci, mimovládnych organizácií, pedagógov a tvorcov verejnej mienky; zdôrazňuje hodnotu nových obchodných modelov, ktoré inovačné digitálne technológie využívajú okrem iného na optimalizáciu vlastnej výroby, uskladňovanie, výmenu a vlastnú spotrebu čistej energie priamo na mieste a zlepšovanie prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov, a to aj v prípade domácností postihnutých energetickou chudobou;

    3.

    		 domnieva sa, že pokiaľ ide o energiu, nákladovo efektívny prechod smerom na ekologické, viac digitalizované decentralizované systémy orientované na spotrebiteľa si vyžaduje výskum a zavádzanie inovácií vo všetkých sektoroch energetického systému vrátane netechnologických a systémových riešení, ako sú napr. riešenia zamerané na efektívnosť a decentralizovanú výrobu energie; uznáva, že tento prechod podporuje nové organizačné modely, a to najmä v oblasti výroby, prenosu, distribúcie, uskladňovania energie, elektromobility, riadenia podnikov a potrieb, ako aj poskytovania služieb; uznáva, že sú potrebné spoločné normy na podporu prepojeného a digitalizovaného energetického systému; zdôrazňuje úlohu, ktorú pri zavádzaní systémových inovácií v energetike môžu zohrávať udržateľné rozsiahle pilotné projekty vrátane komunitných projektov;

    4.

    		 pripomína, že energetická efektívnosť by mala byť prierezovou horizontálnou prioritou politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ktorá by nemala byť obmedzená len na projekty súvisiace s energiou, ale mala by sa vzťahovať na všetky sektory a systematicky podporovať a stimulovať procesy, služby a tovar pri súčasnom uplatňovaní zásady „energetická efektívnosť je prvoradá“ v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného využitia energie;

    5.

    		 uznáva význam ďalšej liberalizácie európskych trhov s energiou, a to najmä odstránením prekážok voľnej tvorby cien a postupným ukončením dotácií energie s cieľom uľahčiť ďalšie inovácie a zavádzanie nových technológií, ktoré vedú k udržateľnejšej spotrebe energie a ktoré podporujú nové dodávky energie z obnoviteľnej energie, ako aj vytvoriť rovnaké podmienky a konkurenčný trh schopný poskytnúť lepšie podmienky spotrebiteľom, výrobcom-spotrebiteľom, spoločenstvám a podnikom;

    Koherentnosť opatrení EÚ

    6.

    		 konštatuje, že výskum, vývoj a inovácie zamerané na čistú energiu závisia v prevažnej miere od stabilného trhu a predvídateľnosti a istoty právneho rámca, čo si vyžaduje ambicióznu a dlhodobú politickú víziu, vrátane energetiky a klimatických cieľov a záväzkov, nepretržité cielené stimuly a trpezlivý vlastný kapitál na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky technológie, čím sa podnietia inovácie, uľahčia dodávky energie, znížia prekážky vstupu na trh a uľahčí inovácia v oblasti čistej energie, aby sa dosiahla kritická masa potrebná na zavedenie na trh; víta a podporuje zameranie sa na kľúčové technológie, ktoré je potvrdené aj v strategickom pláne pre energetické technológie a v oznámení Komisie; opakovane zdôrazňuje ustanovenia článku 194 ZFEÚ a poznamenáva, že sa musia odrážať aj v politických a finančných nástrojoch na podporu inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje však, že je potrebná väčšia prioritizácia prierezových, medzisektorových systémových inovácií v oblasti energie, ako aj podpora vzdelávania a podnikania, pretože inovácie nie sú založené len na technológiách; zdôrazňuje, že tento systémový prístup je potrebný na to, aby sa mohli účinne integrovať rôzne riešenia, ktoré sú dostupné alebo sa vypracúvajú, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a integráciu obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva, aby sa európske technologické a inovačné platformy používali na pomoc pri identifikácii budúcich inovácií v oblasti čistej energie, ktoré by vyžadovali cielenú podporu;

    7.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a prípadne aj regionálne orgány, aby zaviedli mechanizmy na koordináciu programov výskumu a inovácie v oblasti energetiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom podporiť súčinnosť a zabrániť duplicite, čím sa zabezpečí čo najefektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov a infraštruktúry, ako aj energetických zdrojov dostupných v členských štátoch s cieľom maximalizovať zavádzanie nových technológií a inovácií na trh a podporiť nové obchodné modely v celej EÚ; zastáva názor, že k dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo prispieť začlenenie príslušných informácií do integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory osvedčených postupov a výmeny informácií, ako aj zjednodušenia pravidiel týkajúcich sa účasti na programoch energetickej inovácie pre všetky organizácie, podniky, univerzity a inštitúcie, a to tak zo strany EÚ, ako aj zo strany tretích krajín;

    8.

    		 víta záväzok Komisie naďalej financovať základný výskum prostredníctvom programu Horizont 2020 a Európskej rady pre výskum; zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac posilniť financovanie kooperatívneho výskumu v rámci spoločenských výziev programu Horizont v oblasti energetiky, ale aj zjednodušiť inovácie v oblasti energetiky v rámci ďalších spoločenských výziev; berie na vedomie návrh Komisie posilniť inovácie vedúce k vytvoreniu nového trhu prostredníctvom zriadenia Európskej rady pre inováciu, ktorá by popri iniciatíve pre začínajúce a rozširujúce sa podniky prispela k podpore prelomových inovácií, ktoré môžu vytvoriť a ovládnuť nové trhy; domnieva sa, že vytváranie trhových finančných nástrojov (ako sú úvery a kapitál) by nemalo byť na úkor financovania z grantov, ktoré umožňuje aj neziskovým a verejným aktérom, ako sú akademické obce, univerzity či organizácie občianskej spoločnosti, zúčastňovať sa na nadnárodných európskych projektoch s vysokou hodnotou;

    9.

    		 je znepokojený veľkým počtom a zložitosťou existujúcich finančných nástrojov a zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzi príslušnými fondmi vrátane štrukturálnych fondov, ktoré sú určené na projekty v oblasti čistej energie, bola väčšia koherentnosť a aby existujúce finančné nástroje na úrovni EÚ a členských štátov boli zrozumiteľnejšie; vyzýva Komisiu, aby zmapovala rôzne nástroje financovania a finančné nástroje v hodnotovom reťazci, a domnieva sa, že by sa mala posúdiť možnosť združovania rôznych nástrojov, pričom je potrebné dbať na to, aby sa nenarušila ich komplementárnosť; ďalej sa domnieva, že niektoré členské štáty nemajú dostatok kapacít na rozvoj opatrení na podporu inovácií v oblasti energie, najmä prostredníctvom vnútroštátnych systémov finančnej podpory, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala tieto kapacity a zároveň zabezpečila ucelený a zjednodušený rámec financovania EÚ v oblasti inovácií zameraných na čistú energiu;

    10.

    		 vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie výkonnosti svojich finančných nástrojov a fondov súvisiacich s energiou a aby zabezpečila urýchlenú reakciu s cieľom skvalitniť tieto nástroje v prípade zistenia konkrétnych patových situácií, nesystematickosti či možnosti zlepšenia a aby uvedené nástroje a finančné prostriedky prispôsobila novým cieľom EÚ v oblasti energetiky;

    11.

    		 vyzýva Komisiu, aby ako súčasť priemyselnej politiky Únie navrhla cielený, dlhodobý a technologicky neutrálny rozmer energie založený na vysokej energetickej efektívnosti, ďalšej liberalizácie trhu a väčšej transparentnosti s cieľom pomôcť zabrániť investíciám do uviaznutých aktív; zdôrazňuje, že tento rozmer by mal byť neoddeliteľnou súčasťou priemyselnej politickej stratégie a akčného plánu Únie; zdôrazňuje úlohu inovačných procesov a technológií na zlepšenie emisných parametrov v energeticky náročných priemyselných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby efektívnosti využívania energie a zdrojov priznala popredné miesto vo výskume a inováciách, a nabáda členské štáty, aby výnosy z aukcií v rámci systému obchodovania s emisiami zodpovedne investovali do energetickej účinnosti a udržateľných nízkouhlíkových technológií; zdôrazňuje vytvorenie inovačného fondu na podporu inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov počas fázy IV systému obchodovania s emisiami; považuje za veľmi dôležitú podporu systému otvorených inovácií, v ktorom odvetvia a podniky spájajú svoje rôzne odborné znalosti a spoločne vypracúvajú kvalitné udržateľné riešenia; uznáva úlohu Fóra pre konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti čistej energie pri zavádzaní kľúčových energetických inovácií vrátane fotočlánkov a veternej energie, ale prípadne aj na, okrem iného, riešenia týkajúce sa uskladňovania energie, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a procesy výroby bioenergie; víta záväzok Komisie a podporu iniciatív pod vedením priemyslu s cieľom podporiť globálne vedúce postavenie EÚ v oblasti čistej energie a nízkouhlíkových technológií;

    12.

    		 pripomína, že fotovoltický priemysel musí byť jadrom európskej priemyselnej politiky, aby spĺňal požiadavky rastúceho globálneho trhu v kontexte, keď sa prevažná časť fotovoltických článkov a modulov v súčasnosti vyrába mimo Európskej únie, predovšetkým v Číne; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ bola plne začlenená do nového investičného cyklu s cieľom udržať si svoje vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja fotovoltických výrobných strojov, ako aj v niektorých ďalších segmentoch, ako sú invertory, suroviny, fotovoltika integrovaná v budovách či prevádzka, údržba a vyvažovanie systémov; ďalej zdôrazňuje potrebu udržiavať si odborníkov v oblasti integrácie systémov, ako sú maloplošné fotovoltické riešenia pre rozvojové krajiny;

    13.

    		 naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pri riešení otázky energetiky a súvisiacich sektorov zintenzívnili úsilie o podporu inovácií zameraných na udržateľné získavanie surovín, lepší dizajn výrobkov, recykláciu, opätovné použitie a kaskádové využívanie existujúcich kovov a materiálov v kontexte obehového hospodárstva a úspory energie;

    14.

    		 uznáva súvislosť medzi digitalizáciou, informačnými technológiami a výskumom a inováciami v energetickej oblasti, najmä pokiaľ ide o lepšie zhromažďovanie údajov, interoperabilitu, zabezpečenie súvisiacich údajov a záruky ochrany osobných údajov; domnieva sa, že technológie distribuovanej databázy transakcií, ako napríklad systém blockchain, môžu zohrávať úlohu pri zlepšovaní účinnosti procesov súvisiacich s energiou a pri podpore účasti občanov na transformácii energetického systému, a to aj prostredníctvom partnerského obchodovania s energiou; vyzýva Komisiu, aby na tento účel podporila túto iniciatívu, zlepšila jej regulačný rámec a zabezpečila súlad medzi súvisiacimi aspektmi energetickej únie, digitálneho jednotného trhu, stratégiami kybernetickej bezpečnosti a európskym rámcom ochrany údajov s cieľom posilniť schopnosť Únie byť na čele tohto nového trendu;

    15.

    		 vyzýva Komisiu, aby zriadila osobitnú medziútvarovú skupinu, ktorá by okrem iného:

    a)

    umožnila nové spoločné plánovanie politiky v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, súdržnosť a predchádzať častým zmenám priorít;

    b)

    určila relevantné zainteresované strany v širšom energetickom ekosystéme EÚ, a to na všetkých úrovniach a naprieč všetkými sektormi vrátane veternej energie na mori a iných technológií energie z obnoviteľných zdrojov;

    c)

    identifikovala existujúce fóra zainteresovaných strán v oblasti energetického výskumu a inovácií, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov; podporovala tvorbu zoskupení, integráciu do medzinárodných sietí vytvárajúcich hodnoty, investície a inovácie; poskytla nástroje na medziodvetvové, interdisciplinárne a medziregionálne výmeny, a to aj pokiaľ ide o projekty energetickej inovácie, dlhodobé vnútroštátne a miestne energetické politiky v oblasti inovácií, spoločné investičné príležitosti, prijatie energetickej transformácie zo strany občanov a miestne iniciatívy;

    d)

    stimulovala verejné orgány na všetkých úrovniach, aby vypracovali plány na získavanie kapitálu a stimulovali inovácie v oblasti čistej energie s cieľom podporiť dôveru investorov a spustiť mobilizáciu súkromného kapitálu;

    e)

    stanovila súbor najlepších postupov, politík a finančných nástrojov v oblasti energetiky vrátane verejno-súkromných partnerstiev, verejného obstarávania a daňových stimulov, mechanizmov výmeny poznatkov a informácií, komunikačných nástrojov a kampaní, ako aj operačných usmernení a technickej pomoci týkajúcich sa mobilizácie inovácií v oblasti čistej energie, zavádzania technológií a zapájania výrobcov-spotrebiteľov, aby EÚ mohla adekvátne podporovať všetky fázy inovačného cyklu a v konečnom dôsledku zabezpečiť praktický súbor nástrojov pre členské štáty, miestne orgány a zainteresované strany;

    f)

    preskúmala spôsoby vypracúvania jednoduchých a flexibilných pravidiel účasti v 9. rámcovom programe pre výskum a v predpisoch o EŠIF, ktoré by boli ústretové voči inováciám, zjednodušené a flexibilné a zameriavali sa na dosiahnutie väčšieho dlhodobého vplyvu s cieľom lepšie ich zosúladiť, zamedziť plytvaniu zdrojmi žiadateľov a podporovať vysokú kvalitu inovácií v celej Európe;

    g)

    vytvorila mechanizmus, ktorého cieľom by bolo podporovať nadnárodný ekosystém startupov v oblasti energie vrátane európskeho systému inkubátorov s cieľom zabezpečiť preklenutie tzv. údolia smrti v inovačnom cykle pri uvádzaní energetických inovácií a obchodných modelov na trh;

    h)

    posilnila synergie s programom Horizont 2020 a ďalšími iniciatívami financovania na posilnenie budovania kapacít v oblasti výskumu a inovácií v regiónoch EÚ so slabou výkonnosťou;

    i)

    poskytovala európskym inštitúciám poradenstvo o jednotných postupoch verejného obstarávania, čím by podporila širšie zavádzanie energetických inovácií; prispela k vymedzeniu konkrétnych cieľov verejného obstarávania inovatívnych riešení na európskej úrovni;

    j)

    vypracovala konkrétne návrhy s cieľom vytvoriť účinné jednotné poradné miesto pre inovátorov v oblasti financovania energetických inovácií prostredníctvom finančných prostriedkov a nástrojov, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ, členských štátov a Európskej investičnej banky, ako aj z iných potenciálnych súkromných zdrojov; rozšírila technickú pomoc pri sumarizácii informácií o možnostiach súkromného a verejného financovania a usmerňovala žiadateľov k najvhodnejšiemu mechanizmu financovania, najmä v oblasti energetickej efektívnosti, kde je združovanie malých projektov do širších portfólií nenahraditeľné;

    k)

    identifikovala spôsoby, ako do právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní zaviesť stimuly na podporu inovačných energetických riešení vo verejnom sektore;

    16.

    		 zdôrazňuje, že verejné obstarávanie môže byť hybnou silou inovácií a môže podporovať udržateľnejší rast, ako sa uznáva aj v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že výber udržateľných produktov, služieb a verejných prác má zásadný význam a môže vytvoriť vedúce alebo nové trhy pre inovačné produkty; víta iniciatívu Komisie v rámci iniciatívy pre začínajúce a rozširujúce sa podniky na zavedenie opatrení v oblasti verejného obstarávania v EÚ s cieľom okrem iného nabádať členské štáty, aby si stanovili ambiciózne ciele v oblasti nákupu inovácií; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne orgány tým, že pôjdu príkladom a budú sa zapájať do výmeny osvedčených postupov na fórach, ako je Dohovor primátorov a starostov;

    17.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila zložku inovačnej kapacity, pokiaľ ide o preverovanie vplyvu na konkurencieschopnosť v rámci posúdení vplyvu, a aby pri všetkých nových návrhoch v oblasti energetickej politiky a pri posudzovaní existujúcich právnych predpisov uplatňovala nástroj pre výskum a inovácie bez toho, aby sa tým oslaboval účinok právnych predpisov;

    18.

    		 žiada Komisiu, aby zabezpečila, že jej práca na inováciách na jednej strane a normy a interoperabilita na strane druhej budú plne prepojené, aby EÚ dosiahla globálnu vedúcu pozíciu v stanovovaní noriem v sektoroch čistej energie integrovaných s tzv. internetom vecí; v tejto súvislosti víta ako príklad vypracovanie novej európskej normy pre inteligentné zariadenia (SAREF), ktorá potenciálne vytvorí nový referenčný jazyk EÚ pre údaje súvisiace s energiou, čo umožní domácim spotrebičom vymieňať si informácie s akýmkoľvek systémom riadenia energie;

    19.

    		 pripomína, že energetické politiky v oblasti inovácií musia byť v súlade so záväzkom EÚ chrániť a rozširovať záchyty CO2 pri súčasnej ochrane biodiverzity, najmä v lesoch, v pôde a v moriach;

    20.

    		 nabáda príslušné členské štáty, aby primerane prispievali k dosiahnutiu cieľa EÚ 3 % HDP na výskum a vývoj; poznamenáva, že celkové zvýšenie na 3 % by do oblasti výskumu a inovácií v Európe prinieslo navyše viac ako 100 miliárd EUR ročne; pripomína, že sa očakáva, že dve tretiny financovania na výskum a vývoj budú pochádzať zo súkromného sektora;

    Istota dlhodobého financovania

    21.

    		 opätovne žiada zvýšený celkový rozpočet vo výške najmenej 120 miliárd EUR pre 9. rámcový program a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila podiel súvisiaceho financovania udržateľných energetických projektov s nízkymi emisiami v rámci 9. rámcového programu o najmenej 50 % nad zodpovedajúce sumy programu Horizont 2020, aby sa zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na podporu energetickej transformácie EÚ a účinné vykonávanie energetickej únie; vyzýva najmä na posilnenie finančných zdrojov v rámci 9. rámcového programu s cieľom stimulovať prelomové trendy a inováciu vytvárajúcu trhy, a to najmä malými a strednými podnikmi a startupmi; zdôrazňuje význam prísnych kritérií excelentnosti na to, aby sa EÚ stala globálnym centrom pre inovácie, výskum a vedúce technológie vrátane základného výskumu; poukazuje na výsledky priebežného hodnotenia programu Horizont 2020, ktoré preukazujú, že od 1. januára 2017 tento program nedosahuje cieľ, pokiaľ ide o klímu a udržateľnosť výdavkov; víta zvýšenie financovania v rámci programu Horizont 2020 pre spoločenské výzvy v oblasti energetiky v rozpočte na rok 2018, no zostáva hlboko znepokojený škrtmi v oblasti energetických projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy, ktoré považuje za nezlučiteľné s cieľmi energetickej únie;

    22.

    		 opakovane zdôrazňuje potrebu zvýšiť kvalitu investícií financovaných z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a zamerať sa najmä na stimulovanie lepšej geografickej distribúcie s ohľadom na súčasnú nevyváženosť geografického pokrytia EFSI a na osobitné potreby menej rozvinutých a prechodných regiónov; uznáva potrebu spolupráce s vnútroštátnymi podpornými investičnými bankami, investičnými platformami a oprávnenými finančnými sprostredkovateľmi prostredníctvom potenciálneho delegovania využívania záruk EÚ na ne; vyzýva na podstatné posilnenie úlohy a kapacít Európskeho centra investičného poradenstva, a to najmä prostredníctvom miestneho zastúpenia a iniciatívnej úlohy pri príprave projektov;

    23.

    		 domnieva sa, že 9. rámcový program by mal podporovať iniciatívy, ako napríklad „100 % obnoviteľné mestá“, do ktorého sú zapojené mestá a miestne orgány verejnej správy usilujúce sa o výrazné zvýšenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti elektrickej energie, mobilitu, vykurovanie a chladenie v mestách prostredníctvom inovačných projektov, ktoré by mohli potenciálne zahŕňať inteligentné siete, riadenie energetického systému, činnosti umožňujúce prepojenie odvetví a podporu využívania elektrických vozidiel atď.;

    24.

    		 uznáva úlohu Európskeho strategického plánu pre energetické technológie, znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) InnoEnergy a príslušných spoločných technologických iniciatív (STI) pri podpore energetických inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie prepojiť tieto rôzne rámce s iniciatívou InnovFin, EFSI, navrhovaným programom celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu a inými, čo má byť súčasťou koordinovanej cielenej investičnej stratégie zameranej na inovácie v oblasti čistej energie, ktorá by pomohla začínajúcim projektom, začínajúcim podnikom a MSP účinne preklenúť „údolie smrti“ a dosiahnuť úroveň trhovej vyspelosti potrebnú na globálnu expanziu; domnieva sa, že účinné stimuly pre investície do inovácií v energetickej oblasti prostredníctvom národných investičných fondov a dôchodkových fondov by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri mobilizácii potrebného vlastného kapitálu;

    25.

    		 pripomína, že prvé projekty svojho druhu sú vysoko rizikové a prísun kapitálu a dlhu je v ich prípade na oveľa nižšej úrovni než pri financovaní osvedčených nízkouhlíkových technológií; v tomto smere vyzýva Komisiu, aby odstránila pretrvávajúce regulačné prekážky a navrhla vytvorenie kapitálového fondu na prvé projekty svojho druhu;

    26.

    		 uznáva úlohu, ktorú by Európska rada pre inováciu (ďalej len „EIC“) mohla zohrávať pri pomoci s hľadaním financovania pre spoločnosti v počiatočnej fáze rozvoja, a navrhuje, aby zohrávala úlohu pri koordinácii rozličných prvkov koherentnej investičnej stratégie zameranej na inovácie v oblasti čistej energie; požaduje viac informácií o štruktúre EIC a jej zhode s existujúcimi nástrojmi na podporu inovácií;

    27.

    		 domnieva sa, že občianska podpora pre inovácie v oblasti energetiky si vyžaduje nižšie prekážky pre vstup na trh a otvára zatiaľ nevyužité príležitosti na financovanie inovácií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinné spôsoby podpory inovácie v energetickej oblasti – okrem iného prostredníctvom kolektívneho financovania – a aby zvážila možnosť zriadenia kolektívneho kapitálového fondu zameraného na inovácie v oblasti energie; domnieva sa, že nové a rozmanité spôsoby financovania by mali byť dodatočné a mali by dopĺňať existujúce zdroje;

    28.

    		 zdôrazňuje význam pokroku v technológii inteligentnej siete, ako aj podporu a integráciu decentralizovanej výroby zdola nahor, a to aj prostredníctvom klastrov a systémov spolupráce; vyzýva Komisiu, aby podporovala tieto oblasti inovácií zamerané na čistú energiu finančnými mechanizmami vrátane tých, ktoré zmierňujú riziko pre súkromné investície a znižujú záťaž pre verejné investície do modernizácie energetických systémov; okrem toho víta úmysel Komisie zvýšiť využívanie motivačných ocenení ako cenný nástroj na posilnenie prelomových inovácií založených na prístupe zdola nahor;

    29.

    		 zdôrazňuje, že na podporu prístupu zdola nahor v oblasti inovácií je potrebné presadzovať prienik maloplošných inštalácií (okrem iného napr. NegaWatt, výroba energie na mieste, miestne uskladňovanie) a podporovať ich zoskupovanie a agregáciu s cieľom pritiahnuť viac investícií a zvýšiť ich cenovú dostupnosť s osobitným zreteľom na domácnosti s nízkym príjmom alebo polyfunkčné budovy;

    Celosvetové vedúce postavenie EÚ

    30.

    		 uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať Parížska dohoda pri podpore globálneho úsilia o urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa naďalej financovali výskum a zber údajov týkajúcich sa zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja preskúmala rôzne spôsoby poskytovania pomoci rozvojovým krajinám a rozvíjajúcim sa ekonomikám v ich energetickej transformácii, a to okrem iného prostredníctvom opatrení zameraných na budovanie kapacít, pomocou pri znižovaní kapitálových nákladov na obnoviteľné zdroje a projekty v oblasti energetickej efektívnosti, podporovaním možného prenosu technológií a poskytovaním riešení pre rozvoj inteligentných miest, ako aj vzdialených a vidieckych spoločenstiev, čím sa posilnia ekosystémy energetickej inovácie v rozvojových krajinách a pomôže sa im splniť ich záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody; v tejto súvislosti víta nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj;

    31.

    		 vyzýva Komisiu, aby naplno využívala potenciál iniciatívy Inovačná misia, aby jej členovia mohli dodržať a splniť svoje záväzky zdvojnásobiť celkové ročné výdavky na výskum a vývoj v oblasti čistej energie v období rokov 2015 – 2020; zdôrazňuje dôležitosť usilovania sa o súčinnosť s iniciatívami ako Breakthrough Energy Coalition a s globálnymi kapitálovými a investičnými fondmi; v tomto smere víta skutočnosť, že vedúci predstavitelia Únie budú viesť inovačnú výzvu Converting Sunlight (premena slnečného žiarenia) a inovačnú výzvu Affordable Heating and Cooling of Buildings (cenovo dostupné kúrenie a chladenie budov); v tejto súvislosti žiada, aby sa preskúmali možnosti koordinovaného rozdelenia práce v oblasti energetickej inovácie na celosvetovej úrovni;

    32.

    		 vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú vývoznú stratégiu pre udržateľné a čisté energetické technológie a systémové riešenia vrátane osobitného podporného nástroja a cielenej pomoci delegácií EÚ v tretích krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú pri vykonávaní tejto stratégie môže zohrávať prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA);

    33.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli dôkladné preskúmanie postupov registrácie patentov, a žiada odstránenie zbytočného administratívneho zaťaženia, ktoré spomaľuje proces prenikania inovačných produktov na trh a nepriaznivo tak ovplyvňuje úlohu EÚ ako lídra v oblasti prechodu na čistú energiu;

    Občanmi podporované inovácie v oblasti energetiky

    34.

    		 domnieva sa, že urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie si vyžaduje zmenu myslenia Európanov, ktorá by presiahla jednoduchú informovanosť o otázkach energie a posunula ich k hlbšiemu chápaniu potrebných zmien správania, najmä nových modelov úspory, výroby a spotreby energie potrebných na vyriešenie naliehavých výziev udržateľného rastu a na to, aby sa mohli využívať výhody digitálnej revolúcie a inovácií vo všetkých oblastiach s cieľom dosiahnuť v konečnom dôsledku úspešnú energetickú transformáciu; poznamenáva, že vďaka inováciám môžu občania zohrávať aktívnejšiu úlohu pri výrobe energie vrátane privádzania energie z vlastnej výroby do rozvodnej siete a prispievania k efektívnejšiemu využívaniu energie znížením spotreby na úrovni domácností, čo vedie k znižovaniu emisií a súm účtovaných za energiu;

    35.

    		 zdôrazňuje, že je potrebné posilniť európsku vedomostnú základňu a obmedziť jej rozdrobenie podporou vysokej kvality vedy a vzdelávania s cieľom vytvoriť výskumné centrá, ktoré budú stáť v popredí medzinárodnej akademickej obce; zdôrazňuje potrebu vytvoriť stratégiu, ktorá zabezpečí, aby Európa priťahovala zahraničné talenty a súčasne udržiavala kontakty s najlepšími európskymi talentami v zahraničí; uznáva, že kvalifikovaná pracovná sila Európu veľmi zvýhodňuje a je hlavným motorom rozvoja investícií do výskumu, vývoja a inovácií;

    36.

    		 uznáva význam plne demokratického zapojenia európskych občanov a spoločenstiev ako podstatnej súčasti úspešnej transformácie energetiky; zdôrazňuje zároveň, že účinné vykonávanie tejto transformácie si vyžaduje otvorenosť, transparentnosť a rovnaké podmienky pre všetkých a musí byť založené na spravodlivej hospodárskej súťaži;

    37.

    		 je presvedčený, že inovácie v oblasti čistej energie a energetickej efektívnosti majú potenciál na vytváranie nových a kvalitnejších pracovných miest; domnieva sa, že v záujme úspešného prechodu na trvalo udržateľné bezuhlíkové hospodárstvo je potrebné zabezpečiť, aby trhy práce dokázali primerane reagovať na nové požiadavky inovačných systémov na čistú energiu;

    38.

    		 vyzýva Komisiu, aby pri svojich iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja venovala väčšiu pozornosť prepojeniu medzi inováciami v oblasti energetických systémov a novými odbornými profilmi, potrebami v oblasti vzdelávania, novými pracovnými miestami a požiadavkami na vzdelanie;

    39.

    		 uznáva potrebu systémových programov vzdelávania a účasti navrhnutých s cieľom umožniť spoločnosti, aby sa mohla plne zapojiť do transformácie energetického systému, a dať Európanom všetkých vekových kategórií príležitosť postupne prejsť od informovanosti a porozumenia k aktívnej účasti a zohrávaniu výraznejšej úlohy; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány a súkromný sektor, aby podporovali vedomú voľbu spotrebiteľov a zapájanie občanov v súvislosti s otázkami súvisiacimi s energetikou, a to okrem iného prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia, šírením komplexných a dostupných informácií o faktúrach za energiu a nástrojoch na porovnávanie cien, spoločných systémov reakcie na dopyt a spolupráce, participatívnych rozpočtov a kolektívneho financovania investícií súvisiacich s energiou a daňových a investičných stimulov, ako aj prostredníctvom riadenia technologických riešení a inovácií; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány, aby určili najlepšie postupy v prípade domácností, ktoré trpia energetickou chudobou;

    40.

    		 domnieva sa, že regióny a mestá musia pri rozširovaní udržateľných energetických modelov zohrávať rozhodujúcu úlohu; uznáva dôležitú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti za transformáciu energetiky a pri presadzovaní inovácií v oblasti klímy a energetiky zdola; poznamenáva, že regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na testovanie a realizáciu integrovaných energetických riešení s bezprostredným zapojením občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Dohovoru primátorov a starostov, ktorého zámerom je posilniť globálnu výmenu najlepších postupov a spoločného využívania zdrojov a investícií; konštatuje, že vidiecke oblasti takisto poskytujú priestor pre inovácie, ktoré pomôžu prekonať výzvy, akými sú napríklad odľahlosť či demografická zmena, ako aj poskytovanie nových služieb;

    41.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby regionálnym a miestnym orgánom pomáhali pri prijímaní koordinovaných krokov s cieľom stimulovať inováciu v oblasti energetiky na miestnej a medziregionálnej úrovni s cieľom vytvárať koherentné stratégie; zdôrazňuje, že transformácia energetiky bude mať dramatický dosah na zamestnanosť v niektorých regiónoch Európskej únie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré čelia výzvam v súvislosti s postupným ukončovaním výroby energie z hnedého a čierneho uhlia a ďalších pevných fosílnych palív, a ťažobnému priemyslu, v reakcii na rozhodnutie členského štátu, miestnych orgánov alebo odvetvia alebo v reakcii na iné okolnosti; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať tieto regióny pri vytváraní inkluzívnych, miestnych a spravodlivých prechodných stratégií spravodlivej transformácie a pri riešení jej spoločenských, sociálno-ekonomických a environmentálnych vplyvov, ako aj rekultivácie ťažobných lokalít; zdôrazňuje finančné možnosti poskytovania tejto podpory prostredníctvom čiastočného využívania výnosov z aukcií v rámci systému obchodovania s emisiami, ako aj prostredníctvom fondu na modernizáciu, ktorý sa má zriadiť na obdobie 2021 – 2030; domnieva sa, že procesy zahŕňajúce všetky zainteresované strany by sa mali zamerať na to, ako najlepšie prilákať alternatívne inovatívne podniky, startupy a odvetvia s cieľom vybudovať udržateľné regionálne hospodárstvo, pozdvihnúť dôstojnosť obyvateľov a nahradiť výrobné kapacity elektriny obnoviteľnými zdrojmi alebo energeticky efektívnymi riešeniami; žiada, aby sa politiky v oblasti výskumu a inovácií zamerali na spôsoby revitalizácie regiónov dotknutých z hľadiska udržateľnej zamestnanosti a perspektív rastu, najmä tam, kde je ukončovanie výroby energie z hnedého alebo čierneho uhlia či iných pevných fosílnych palív spojené s ťažobnými činnosťami;

    42.

    		 vyzýva Komisiu, aby prispela k posilneniu právomocí miestnych a regionálnych orgánov pri zavádzaní inovácií v oblasti čistej energie, ako sú inteligentné mestá, elektromobilita, inteligentné siete a mikrosiete, ako aj prenikanie obnoviteľných zdrojov na trh, v závislosti od stupňa ich zrelosti, a aby týmto orgánom pomohla vyrovnať sa s problémami, ktoré vznikajú v súvislosti s energetickou transformáciou, ako je zapojenie občanov; nabáda na výmenu osvedčených postupov, združovanie investícií, lepšie posudzovanie finančnej životaschopnosti projektov a rozvíjanie finančných stratégií, ako sú prípadové štúdie, využívanie verejného obstarávania a úvery;

    43.

    		 domnieva sa, že sektor dopravy má obrovský potenciál a že tento sektor by mal v transformácii zohrávať dôležitú úlohu, a nabáda Komisiu, aby podporila existujúce financovanie zavádzania infraštruktúry pre elektrické vozidlá; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala a rozvíjala ďalšie iniciatívy, ako je iniciatíva na celoeurópsku elektromobilitu alebo spoločný podnik na palivové články a vodík;

    44.

    		 nabáda Komisiu, aby uznala výhody vodíkovej mobility, ako aj prepojenie sektorov dopravy a elektrickej energie a aby vytvorila stimuly pre nové obchodné modely v podobných oblastiach, ako sú inteligentné nabíjanie a aktivačné mechanizmy medzi vozidlom a sieťou, ktoré by umožnili vlastníkom elektrických vozidiel flexibilne predávať do elektrickej sústavy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila financovanie inovácií zameraných na vývoj riešení uskladňovania vodíka, moderných riešení dlhodobého uskladňovania energie pre elektrické vozidlá, vývoj vodíkovej plniacej infraštruktúry a tiež riešení infraštruktúry a modulov vrátane dobíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá; nabáda členské štáty a miestne orgány, aby podnikli ďalšie iniciatívy, ako sú fiškálne stimulovanie v súvislosti s umiestňovaním elektrických a vodíkových vozidiel na trh, daňové úľavy a oslobodenie od dane pre vlastníkov elektrických a vodíkových vozidiel, ako aj rozličné iniciatívy v súvislosti s podporou používania elektrických vozidiel, ako sú zľavy, výplaty bonusov a prémií pre zákazníkov, ktorí si zakúpia elektrické vozidlá, a vytváranie bezplatných parkovacích miest pre elektrické vozidlá;

    45.

    		 berie na vedomie významné úsilie EÚ v rámci programu výskumu a vývoja Horizont 2020 s cieľom dosiahnuť 60 % zníženie emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990 (4); pripomína, že programy EÚ v oblasti výskumu a inovácií sú kľúčovým predpokladom pre trhovú realizáciu energie, inovácií v oblasti IKT a inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby dostupné finančné prostriedky v budúcnosti jednoznačnejšie zamerala na vzájomne prepojené strategické priority, ako sú nízkoemisná mobilita a infraštruktúra pre dopĺňanie alternatívnych palív a integrovaná mestská doprava s osobitným dôrazom na všetky znečisťujúce emisie, znižovanie hluku, bezpečnosť cestnej premávky, dopravné zápchy a problematické miesta a v súlade so zásadou technologickej neutrality; poukazuje tiež na význam rozvoja moderných biopalív, zvyšovanie podielu železničnej a cyklistickej dopravy;

    46.

    		 víta skutočnosť, že Komisia podporí trhovú realizáciu inovatívnych riešení v oblasti čistej energie prostredníctvom verejného obstarávania a revízie smernice o ekologických vozidlách, a uznáva potenciálny prínos pre verejné orgány a prevádzkovateľov v oblasti dopravy, výrobcov autobusov, dodávateľov pre priemyselné podniky, zásobovateľov energie, vnútroštátne a medzinárodné združenia a výskumné centrá; vyzýva Komisiu, aby urýchlenie predložila príslušné návrhy;

    47.

    		 odporúča ustanoviť strategický program výskumu a inovácií v doprave a vypracovať plány po konzultácii medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi, a zodpovedajúci mechanizmus riadenia na podporu výskumu, inovácií a zavádzania nových technológií v odvetví dopravy a na podporu nízkoemisnej mobility, ktoré sú veľmi potrebné; žiada, aby boli závery týchto plánov zapracované do ročného pracovného programu Komisie;

    48.

    		 vyzýva na integrovaný a koordinovaný prístup s cieľom zohľadniť mestský rozmer politík a právnych predpisov EÚ a členských štátov a tiež na vypracovanie plánov trvalo udržateľnej mestskej mobility (SUMP) s cieľom podporovať a podnecovať členské štáty a umožňovať im zlepšovanie zdravia a kvality života občanov i stavu životného prostredia v mestských oblastiach; podporuje vytvorenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (C-ITS) a autonómnych vozidiel a zavádzanie infraštruktúry na zabezpečenie vysokej kapacity a nízkej latencie potrebnej pre komunikáciu v sieti 5G; požaduje aktívne úsilie o zníženie rozdielov a zlepšenie spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a medzi rozvinutejšími a zaostávajúcimi regiónmi, pokiaľ ide o kvalitu infraštruktúry;

    49.

    		 uznáva dôležitosť nového Európskeho konsenzu o rozvoji podpísaného v júni 2017, v ktorom sa stanovuje spoločná vízia a rámec opatrení EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce; konštatuje, že prvýkrát je 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a súvisiace ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, všeobecne uplatniteľných na všetky krajiny, vzhľadom na záväzok EÚ prevziať vedúcu úlohu pri ich realizácii; poznamenáva, že tento konsenzus zosúlaďuje rozvojovú politiku Únie s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a identifikuje dôležité opatrenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zmeny klímy;

    50.

    		 pripomína, že v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach (ďalej len „NSU“) sa stanovuje, že „ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja“, s cieľom EÚ, ktorým je zachovanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, a s jej záväzkami v súvislosti s Parížskou dohodou;

    51.

    		 pripomína, že účelom dohôd o partnerstve a programov v rámci NSU je podporovať efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj horizontálne zásady partnerstva, viacúrovňové riadenie, nediskrimináciu a rodovú rovnosť;

    52.

    		 domnieva sa, že by sa mali posilniť synergie medzi politikami EÚ prostredníctvom jednotnej a stabilnej pozície EÚ k antidumpingovým opatreniam s cieľom zabezpečiť, aby výrobné odvetvie v plnej miere využilo prechod na iné zdroje energie;

    53.

    		 uznáva kľúčovú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti v súvislosti s energetickou transformáciou na celom svete a pri presadzovaní inovácií zdola nahor v oblasti klímy a energetiky; vyzýva na uplatňovanie rovnakých noriem kvality životného prostredia v prípade všetkých energetických technológií vstupujúcich na trh EÚ; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ochranou mestskej zelene;

    o

    o o

    54.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

    (1)  Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 21.

    (2)  Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 62.

    (3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.

    (4)  Ako sa uvádza v bielej knihe Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144).

    Top