Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52018IP0019

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. januára 2018 o vykonávaní smernice 2005/36/ES, pokiaľ ide o reguláciu a potrebu reformy odborných služieb (2017/2073(INI))

    Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, p. 70–75 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Date of document:
    18/01/2018; Dátum hlasovania
    Date of vote:
    18/01/2018
    Date of debate:
    18/01/2018
    Author:
    Európsky parlament, Výbor pre vnútorný trh a ochrana spotrebiteľa, Výbor pre zamestnanosť a sociálne záležitosti
    Form:
    Rezolúcia z vlastnej iniciatívy
    Parliamentary term:
    ôsma volebné obdobie
    Internal reference:
    2017/2073(INI)
    Session:
    2017-2018
    Treaty:
    Zmluva o fungovaní Európskej únie , Charta základných práv Európskej únie
    Legal basis:
    Link
    Link
    Link
    Select all documents mentioning this document
    Instruments cited:
    Link

    19.12.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 458/70

    P8_TA(2018)0019

    Vykonávanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií a potreba reformy odborných služieb

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. januára 2018 o vykonávaní smernice 2005/36/ES, pokiaľ ide o reguláciu a potrebu reformy odborných služieb (2017/2073(INI))

    (2018/C 458/08)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na články 45, 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

    —

    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 15 a 16,

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (1),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 o odporúčaniach reforiem v oblasti regulácie odborných služieb (COM(2016)0820),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 o hodnotení právnych predpisov jednotlivých štátov týkajúcich sa prístupu k povolaniam (COM(2013)0676),

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu (2),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2017 o európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo (3),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2017 o výročnej správe o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2017 (4),

    —

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 (5),

    —

    so zreteľom na záverečnú správu pracovnej skupiny pre podporu vykonávania slobodných povolaní,

    —

    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) a prílohu 3 k rozhodnutiu Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0401/2017),

    A.

    keďže voľný pohyb pracovníkov, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby v EÚ predstavujú základ jednotného trhu a prinášajú mnohé výhody občanom a podnikom;

    B.

    keďže hoci služby predstavujú 71 % HDP a 68 % celkovej zamestnanosti, no plný potenciál jednotného trhu v oblasti služieb stále zostáva nevyužitý;

    C.

    keďže v prípade chýbajúcej harmonizácie je vecou členských štátov rozhodnúť o regulácii povolaní, ak sú národné opatrenia transparentné, nediskriminačné, odôvodnené a primerané;

    D.

    keďže inteligentná regulácia, riadne odôvodnená ochranou legitímnych cieľov vo verejnom záujme, môže mať pozitívny vplyv na vnútorný trh, zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a lepšiu kvalitu poskytovaných služieb; keďže deregulácia by preto nemala byť samoúčelným cieľom;

    E.

    keďže v mnohých prípadoch je regulácia povolaní opodstatnená, no neodôvodnené prekážky profesionálnych služieb majú negatívny vplyv na základné práva občanov a hospodárstvo členských štátov; keďže v dôsledku toho treba reguláciu povolaní pravidelne prispôsobovať v záujme zohľadnenia vývoja technológií, spoločnosti alebo trhu;

    F.

    keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií sa upravuje automatické uznávanie mnohých povolaní na základe harmonizovaných minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu, všeobecného systému pre uznávanie odborných kvalifikácií, automatického systému uznávania odbornej praxe a nového systému cezhraničného poskytovania služieb v súvislosti s regulovanými povolaniami;

    G.

    keďže smernica 2005/36/ES bola v roku 2013 zmenená tak, aby bolo možné vytvoriť primeraný regulačný rámec opodstatnený cieľmi všeobecného záujmu, čím sa do článku 59 zaviedla transparentnosť a vykonávanie vzájomného hodnotenia pre všetky regulované povolania v členských štátoch, či už sú regulované na základe vnútroštátnych predpisov, alebo na základe predpisov harmonizovaných na úrovni EÚ;

    H.

    keďže členské štáty doteraz nevykonali všetky ustanovenia smernice 2005/36/ES, najmä nie článok 59, a to ani po vypršaní lehoty;

    I.

    keďže členské štáty boli povinné do 18. januára 2016 Komisii predložiť národné akčné plány (NAP) s informáciami o rozhodnutiach týkajúcich sa zachovania alebo zmeny regulácie odborných služieb; keďže šesť členských štátov ešte stále nepredložilo svoje národné akčné plány;

    J.

    keďže podľa článku 59 smernice 2005/36/ES sa od Komisie očakávalo, že do 18. januára 2017 predloží svoje závery o vykonávaní vzájomného hodnotenia, v prípade potreby spolu s návrhmi ďalších iniciatív;

    K.

    keďže Komisia 10. januára 2017 predložila oznámenie o potrebe reformy odborných služieb spolu s analýzou regulácie povolaní v siedmich odvetviach činnosti a vydala odporúčania pre členské štáty v tejto súvislosti;

    L.

    keďže postup vzájomného hodnotenia ukázal, že úroveň regulácie povolaní sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši; keďže je potrebné ďalšie objasnenie, najmä v prípadoch, keď členské štáty oznámili zavedenie nových foriem regulácie povolaní, po ukončení postupu;

    Regulácia povolaní v Európskej únii a súčasný stav vykonávania článku 59 smernice 2005/36/ES

    1.

    		 zdôrazňuje, že regulované povolania zohrávajú zásadnú úlohu v hospodárstve EÚ, pričom sa vo významnej miere podieľajú na miere zamestnanosti, ako aj na mobilite pracovnej sily a pridanej hodnote v Únii; okrem toho sa domnieva, že kvalitné odborné služby a účinné regulačné prostredie majú zásadný význam pre zachovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych modelov a pre posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, pokiaľ ide o rast, inovácie a tvorbu pracovných miest;

    2.

    		 pripomína, že existuje viac ako 5 500 regulovaných povolaní v rámci EÚ, so značnými rozdielmi medzi členskými štátmi, čo predstavuje 22 % pracovnej sily vo všetkých odvetviach činnosti, ako sú zdravotnícke a sociálne služby, služby pre podniky, stavebníctvo, sieťové služby, doprava, cestovný ruch, nehnuteľnosti, verejné služby a vzdelávanie;

    3.

    		 víta iniciatívu Komisie, ktorá poskytla usmernenie pre členské štáty v kontexte postupu vzájomného hodnotenia, ako aj zorganizovanie dôkladnej diskusie s vnútroštátnymi orgánmi, a zároveň poukazuje na potrebu, aby vnútroštátne orgány zapojili všetky zainteresované strany s cieľom zhromaždiť príslušné informácie o vplyve právnych predpisov;

    4.

    		 domnieva sa, že oznámenie Komisie z 10. januára 2017 by mohlo pomôcť členským štátom dosiahnuť lepšiu reguláciu odborných služieb a vymieňať si osvedčené postupy s cieľom pochopiť regulačné rozhodnutia iných členských štátov, berúc do úvahy skutočnosť, že niektoré členské štáty stanovujú intenzívnejšiu štátnu reguláciu povolaní ako iné; zdôrazňuje však potrebnosť posúdenia kvality regulácie, pretože pre holistické posúdenie výkonnosti regulačného prostredia v jednotlivých členských štátoch sú potrebné aj iné prvky ako len hospodárska analýza;

    5.

    		 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty nedokázali oznámiť informácie o povolaniach, ktoré regulujú, a požiadavky pre prístup k týmto povolaniam; vyzýva členské štáty, aby výrazne zlepšili proces oznamovania v kontexte smernice o uznávaní odborných kvalifikácií;

    6.

    		 zdôrazňuje, že zlepšenie transparentnosti a porovnateľnosti národných požiadaviek týkajúcich sa prístupu k regulovaným povolaniam alebo k ich vykonávaniu by mohlo viesť k vyššej profesijnej mobilite a v dôsledku toho by sa v súlade so smernicou 2005/36/ES mali všetky národné požiadavky jasným a zrozumiteľným spôsobom oznamovať a verejne sprístupniť v databáze regulovaných povolaní;

    7.

    		 berie na vedomie zlepšenia, ktoré v databáze regulovaných povolaní urobila Komisia, vrátane vytvorenia interaktívnej mapy, možnosti skontrolovať odborné požiadavky pre prístup v celej EÚ pre občanov a na jednoduchšej vizualizácie toho, ktoré povolania sú regulované v danom členskom štáte; vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala databázu regulovaných povolaní s cieľom umožniť včasné a presné oznamovanie informácií príslušnými orgánmi, čím sa zvýši transparentnosť pre občanov EÚ;

    8.

    		 berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o počet regulovaných povolaní a rozsah činností, ktorých sa podobné povolania týkajú, čo vysvetľuje odlišné spôsoby regulácie povolaní, ktoré si volí každý členský štát, vyzýva Komisiu, aby zlepšila porovnateľnosť rôznych povolaní a vymedzila spoločný súbor činností pre každé oznámené povolanie v databáze s cieľom uľahčiť dobrovoľnú harmonizáciu v celej EÚ;

    9.

    		 s poľutovaním konštatuje, že viaceré členské štáty nepredložili národný akčný plán, tak ako sa požaduje v smernici 2005/36/ES, a vyzýva tieto členské štáty, aby bezodkladne k tomu pristúpili; konštatuje, že úroveň hĺbky, ambícií a podrobností predložených NAP sa líši;

    10.

    		 vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali článok 59 smernice 2005/36/ES a aby zintenzívnili svoje úsilie o zaručenie väčšej transparentnosti regulácie povolaní, ktorá má rozhodujúci význam pre mobilitu odborníkov v rámci EÚ, pretože iba s úplnými informáciami zo všetkých členských štátov možno poskytnúť verný obraz o regulovaných povolaniach na národnej i európskej úrovni;

    11.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty pri príprave národných akčných plánov neuskutočnili konzultácie so zainteresovanými stranami primeraným spôsobom; domnieva sa, že na účinné riešenie problémov a výziev, ktoré sa týkajú povolaní, je potrebný transparentný tok informácií medzi verejnými inštitúciami a zainteresovanými stranami; vyzýva na širšie zapojenie všetkých zainteresovaných strán do budúcnosti, a to nielen s cieľom pripraviť NAP, ale aj pred reformou regulácie povolaní, aby mohli všetky zainteresované strany vyjadriť svoje názory;

    12.

    		 zdôrazňuje, že účinná regulácia povolaní by mala byť prospešná tak pre spotrebiteľov, ako aj pre odborníkov; pripomína, že členské štáty môžu zaviesť nové regulácie alebo zmeniť existujúce pravidlá obmedzením prístupu k regulovaným povolaniam alebo ich vykonávania, aby to odrážalo ich spoločenskú víziu a socio-ekonomický kontext, ak je to odôvodnené na základe cieľov verejného záujmu; domnieva sa, že trhovej realite primeraná a prispôsobená regulácia odborných služieb môže vyústiť do zvýšenej dynamiky trhu, nižších cien pre spotrebiteľov a lepšej a účinnejšej výkonnosti sektorov;

    13.

    		 zároveň sa domnieva, že diskriminačné, neopodstatnené a neprimerané požiadavky môžu byť obzvlášť nespravodlivé, najmä voči mladým odborníkom, a môžu obmedziť hospodársku súťaž a negatívne ovplyvniť príjemcov služieb vrátane spotrebiteľov;

    14.

    		 uznáva úlohu profesijnej regulácie v zmysle dosiahnutia vysokej úrovne ochrany cieľov verejného záujmu, či už ide o ciele výslovne uvedené v zmluve, ako sú verejný poriadok, verejná bezpečnosť a verejné zdravie, alebo ciele závažných dôvodov verejného záujmu, vrátane cieľov uznaných judikatúrou Súdneho dvora, ako je napríklad zachovanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, ochrana spotrebiteľov, príjemcov služieb a pracovníkov, zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti, spravodlivosť obchodných transakcií, boj proti podvodom a predchádzanie daňovým únikom a obchádzaniu daňových povinností, účinnosť fiškálneho dohľadu, bezpečnosť cestnej dopravy, zaručenie kvality remeselnej práce, podpora výskumu a vývoja, ochrana životného prostredia a mestského životného prostredia, zdravie zvierat, duševné vlastníctvo, ochrana a zachovanie národného historického a umeleckého dedičstva, ciele sociálnej politiky a kultúrnej politiky; berie na vedomie mieru voľnej úvahy členských štátov pri určovaní spôsobov, ako dosiahnuť uvedené ciele, v súlade so zásadami nediskriminácie a proporcionality;

    15.

    		 konštatuje, že vzhľadom na riziká pre spotrebiteľov, odborníkov alebo tretie strany môžu členské štáty vyhradiť určité činnosti len pre kvalifikovaných odborníkov, najmä ak neexistujú menej obmedzujúce prostriedky na dosiahnutie rovnakého výsledku; zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch musí profesijne špecifická regulácia zabezpečiť účinný dohľad nad regulovaným povolaním a, ak je to relevantné, jeho etické pravidlá;

    16.

    		 v tejto súvislosti uznáva vzťah medzi návrhom testu proporcionality, v ktorom sa stanovujú pravidlá pre spoločný rámec na vykonávanie posúdení proporcionality pred zavedením nových alebo pred zmenou existujúcich opatrení upravujúcich regulované povolania, a reformnými odporúčaniami, ktoré sú založené na hodnotení vnútroštátnych predpisov v siedmich oblastiach činnosti; vyzýva členské štáty, aby posúdili a v prípade potreby prispôsobili svoju reguláciu povolaní v súlade s osobitnými odporúčaniami v oblasti reforiem;

    17.

    		 zdôrazňuje, že odporúčania v oblasti reforiem nemôžu nahradiť opatrenia na presadzovanie práva, a vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby prijala opatrenia a začala konania vo veci porušenia právnych predpisov v prípade, že zistí diskriminačnú, neopodstatnenú alebo neprimeranú reguláciu;

    Užitočnosť ukazovateľa reštriktívnosti a potreba podpory vysokej kvality služieb v Európe

    18.

    		 berie na vedomie, že Komisia vydala nový ukazovateľ reštriktívnosti a víta zlepšenie v porovnaní s jestvujúcim ukazovateľom reštriktívnosti regulácie OECD prostredníctvom podrobnú analýzy príslušných odvetví;

    19.

    		 zdôrazňuje, že tento ukazovateľ, ktorý ukazujúci celkovú intenzitu regulácie v členských štátoch iba na základe kvantitatívnych údajov týkajúcich sa existujúcich prekážok voľného pohybu, treba považovať za čisto orientačný nástroj, a nie za nástroj, ktorý umožní vyvodenie záverov o tom, či môže byť prísnejšia regulácia v niektorých členských štátoch neprimeraná;

    20.

    		 pripomína, že celková analýza vplyvu regulácií v členských štátoch by sa mala týkať nielen kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho posudzovania a mala by zahŕňať ciele všeobecného záujmu a kvalitu poskytovanej služby vrátane možných nepriamych výhod pre občanov a trh práce; konštatuje, že ukazovateľ reštriktívnosti je sprevádzaný ďalšou analýzou, ktorá poskytuje doplňujúce informácie o situácii v praxi, a nabáda členské štáty, aby zvážili tento ukazovateľ, ako aj kvalitatívne údaje s cieľom porovnať ich výkonnosť vo vybraných odvetviach činnosti;

    Budúcnosť pre regulované profesie

    21.

    		 zdôrazňuje potrebu nielen účinného regulačného rámca v EÚ a v členských štátoch, ale aj účinnej a koordinovanej politiky zameranej na podporu odborníkov v EÚ a posilnenie konkurencieschopnosti, inovačnej kapacity a kvality odborných služieb v EÚ;

    22.

    		 zdôrazňuje, že odborníci môžu vykonávať regulované povolania, či už ako fyzické osoby alebo právnické osoby vo forme profesijnej spoločnosti, a že posudzovanie z oboch perspektív je dôležité pri realizácii nových politík; v tejto súvislosti je presvedčený o tom, že ekonomické nástroje by sa mali kombinovať s politikami zameranými na posilňovanie podnikania a ľudského kapitálu v odborných službách;

    23.

    		 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s odbornými organizáciami v ich príslušnej oblasti pôsobnosti prijali primerané následné opatrenia na základe odporúčaní pracovnej skupiny pre podporu vykonávania slobodných povolaní;

    24.

    		 zdôrazňuje význam vzdelávania, rozvoja zručností a odbornej prípravy v oblasti podnikania pri zabezpečovaní toho, aby odborníci v EÚ zostali konkurencieschopní a schopní čeliť transformačným zmenám, ktoré ovplyvňujú slobodné povolania v dôsledku inovácií, digitalizácie a globalizácie; zdôrazňuje úzke prepojenie medzi znalosťami a kvalitou poskytovaných služieb; konštatuje dôležitú úlohu, ktorú by v tejto súvislosti mali zohrávať inštitúcie vyššieho vzdelávania a výskumné inštitúcie, a to aj pomocou projektov digitálnej gramotnosti;

    25.

    		 upozorňuje na to, že je potrebná lepšia porovnateľnosť úrovne odborných kvalifikácií s cieľom zvýšiť jednotnosť dokladov o formálnej kvalifikácii v celej EÚ, a tak vytvoriť porovnateľnejšie podmienky pre mladých absolventov, ktorí začínajú vykonávať svoje povolanie, čím sa podporí ich mobilita v celej EÚ;

    26.

    		 vyzýva členské štáty, aby vykonávali riadnu analýzu trhu s cieľom zabezpečiť rýchlejšie prispôsobenie poskytovateľov služieb potrebám trhu, a aby vyvíjali politiky zamerané na konkurencieschopnosť odborných služieb EÚ v celosvetovom meradle v budúcich desaťročiach;

    Inovácia a digitalizácia v odborných službách

    27.

    		 poznamenáva, že vedecký pokrok, technologické inovácie a digitalizácia majú významný vplyv na odborné služby, lebo prinášajú nové príležitosti odborníkom, ale aj výzvy pre trh práce a kvalitu služieb;

    28.

    		 víta skutočnosť, že Komisia uznala potrebu zohľadniť vplyv nových technológií na odborné služby, najmä v oblasti práva a účtovníctva v ktorých by sa mohli zlepšiť postupy; poznamenáva, že je najmä potrebné venovať veľkú pozornosť následným rizikám takejto transformačnej zmeny pre príjemcov služieb vrátane spotrebiteľov, ktorí nesmú byť vylúčení z používania nových technológií;

    29.

    		 zdôrazňuje, že nové technológie pravdepodobne nenahradia ľudí pri prijímaní etických a morálnych rozhodnutí; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá týkajúce sa organizácie povolaní vrátane pravidiel dohľadu zo strany verejných orgánov alebo profesijných združení by mohli zohrávať dôležitú úlohu a prispieť k spravodlivejšiemu rozdeleniu prínosov digitalizácie; konštatuje, že v určitých oblastiach môžu trhovo riadené mechanizmy, ako je spätná väzba zo strany spotrebiteľa, prispievať aj k zlepšovaniu kvality konkrétnej služby;

    30.

    		 zdôrazňuje, že regulácia odborných služieb musí plniť svoj účel a mala by sa pravidelne preskúmavať s cieľom zohľadniť technickú inováciu a digitalizáciu;

    31.

    		 vyzýva Komisiu, aby naďalej pravidelne informovala Európsky parlament o situácii, pokiaľ ide o dodržiavanie smernice 2005/36/ES členskými štátmi;

    o

    o o

    32.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

    (1)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

    (2)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0237.

    (3)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0271.

    (4)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0040.

    (5)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

    Top