EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018DC0483

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o obmedzeniach platieb v hotovosti

COM/2018/483 final

V Bruseli12. 6. 2018

COM(2018) 483 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o obmedzeniach platieb v hotovosti


1.Úvod

1 Dňa 2. februára 2016 uverejnila Komisia oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu. Tento akčný plán nadväzoval na existujúce pravidlá EÚ na prispôsobenie sa novým hrozbám, pričom jeho cieľom bolo aktualizovať politiky EÚ v súlade s medzinárodnými normami. Rozoberalo sa v ňom mnoho otázok a riešení v rôznych oblastiach súvisiacich s financovaním terorizmu.

2 V súvislosti s opatrením Komisie zameraným na rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Európskej únie alebo vystupujú z Európskej únie, sa poukázalo na vhodnosť preskúmania relevantnosti potenciálnych horných limitov na platby v hotovosti. V akčnom pláne sa okrem toho uviedlo, že „niekoľko členských štátov zaviedlo zákaz hotovostných platieb nad určitou hranicou“. Takéto zákazy sa však na úrovni EÚ nezohľadnili.

Vo svojich záveroch týkajúcich sa boja proti terorizmu vyzvala Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ďalej len „Rada ECOFIN“) 12. februára 2016 Komisiu, aby „preskúmala, či sú potrebné príslušné obmedzenia hotovostných platieb prekračujúcich určité hodnoty“.

V nadväznosti na akčný plán a podporu poskytovanú Radou ECOFIN začali útvary Komisie neformálne kontakty s členskými štátmi, aby zozbierali informácie o ich postupoch v tejto oblasti, o ich vnútroštátnych skúsenostiach s obmedzeniami platieb v hotovosti a o ich názoroch na potenciálnu iniciatívu v tejto oblasti.

3 Na zasadnutí Rady ECOFIN 17. júna 2016 Komisia informovala o tomto rýchlom neformálnom prieskume a oznámila, že sa vykoná podrobné posúdenie vplyvu vrátane analýzy nákladov a prínosov možných opatrení EÚ. Toto hodnotenie by zahŕňalo aj verejnú konzultáciu.

4 Komisia zadala vypracovanie štúdie vplyvu externému dodávateľovi a od marca do mája 2017 sa uskutočnila verejná konzultácia.

Zistenia štúdie vypracovanej dodávateľom naznačili, že obmedzenia platieb v hotovosti by výraznejšie nezabránili financovaniu terorizmu, ale naznačili, že takéto obmedzenia by mohli byť užitočné v boji proti praniu špinavých peňazí. V štúdii sa tiež uviedlo, že existencia rozdielnych obmedzení na vnútroštátnej úrovni mala zreteľný negatívny vplyv na vnútorný trh, a to v dôsledku narušenia hospodárskej súťaže a vytvorenia nerovnakých podmienok medzi niektorými podnikmi.

Účelom tejto správy je predstaviť výsledky štúdie a verejnej konzultácie. Správa by sa mala chápať v súvislosti so štúdiou, ktorá obsahuje podrobnejšie informácie.

2.Kontext

2.1.Vlastnosti hotovosti

Na účely tejto správy sa pod hotovosťou rozumejú bankovky a mince vydané centrálnymi bankami.

Štúdia poskytuje podrobné informácie o využívaní hotovosti v jednotlivých krajinách 5 . V príležitostnej správe Európskej centrálnej banky s názvom „Používanie hotovosti v eurozóne domácnosťami“ sa takisto uvádzajú cenné informácie o používaní hotovosti na mieste predaja na základe prieskumu, ktorý sa uskutočnil v roku 2016 6 . Podľa tejto správy Európskej centrálnej banky sú hotovostné prostriedky aj naďalej najbežnejším platobným prostriedkom v eurozóne a ešte stále aj významným uchovávateľom hodnoty.

Komisia sa pri posudzovaní možného limitu na platby v hotovosti zamerala na platby s vysokou hodnotou, ktoré predstavujú len malý podiel na všetkých hotovostných transakciách 7 . Používanie hotovosti vo všeobecnosti nebolo cieľom posudzovania.

2.2.Právny rámec

2.2.1.Úroveň EÚ

V súčasnosti na úrovni EÚ neexistujú právne predpisy, ktorými by sa obmedzovali platby v hotovosti 8 . Dva právne nástroje však ukladajú povinnosť využívať hotovosť.

V nariadení o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti sa ustanovuje systém kontrol, ktoré sa uplatňujú na fyzické osoby vstupujúce do Únie alebo vystupujúce z Únie, ktoré prepravujú menu alebo obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa v hodnote 10 000 EUR alebo viac. Komisia 21. decembra 2016 vydala nový legislatívny návrh zameraný na ďalšie posilnenie týchto kontrol. O tomto návrhu v súčasnosti spoluzákonodarcovia vedú rokovania.

Štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí ukladá osobám obchodujúcim s tovarom povinnosti náležitej starostlivosti v prípade, že vykonávajú alebo prijímajú hotovostné platby vo výške 10 000 EUR alebo viac, a to bez ohľadu na to, či sa transakcia uskutočňuje v jednej operácii alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené 9 .

2.2.2.Vnútroštátna úroveň

Väčšina členských štátov EÚ má obmedzenia platieb v hotovosti 10 . Tieto obmedzenia sa pohybujú v rozpätí prahových hodnôt 500 EUR až 15 000 EUR. Tieto opatrenia sú pomerne heterogénne, s rozdielmi v súvislosti s typom opatrení, prahovými hodnotami a pokrytím. Treba takisto poznamenať, že počet členských štátov EÚ s obmedzeniami hotovosti sa v posledných rokoch rýchlo zvýšil, a to zo 4 v roku 2008 na 17 v septembri 2017.

3.Kroky prijaté po zasadnutí Rady ECOFIN zo 17. júna 2016

S cieľom efektívneho mobilizovania zdrojov sa vypracovanie štúdie zadalo súkromnému dodávateľovi, konzorciu tvorenému spoločnosťou Ecorys a Centrom pre európske politické štúdie (CEPS). Hlavným cieľom štúdie bolo posúdiť možný vplyv obmedzení platieb v hotovosti na nezákonné činnosti a vnútorný trh 11 .

V súlade s usmerneniami o lepšej právnej regulácii sa medzi 1. marcom 2017 a 31. májom 2017 uskutočnila verejná konzultácia. Výsledky tejto konzultácie sú uvedené v oddiele 4 a naznačujú, že veľká väčšina respondentov jednoznačne nesúhlasí s akýmikoľvek obmedzeniami platieb v hotovosti.

Vo februári 2018 dodávateľ túto štúdiu dokončil. Hlavnými závermi bolo, že obmedzenia platieb v hotovosti by mali len malý pozitívny vplyv na financovanie terorizmu alebo daňové podvody. V štúdii sa však tiež dospelo k záveru, že obmedzenia platieb v hotovosti boli prospešné v boji proti praniu špinavých peňazí a že existencia rozdielnych obmedzení na vnútroštátnej úrovni mala zreteľný negatívny vplyv na vnútorný trh, a to v dôsledku narušenia hospodárskej súťaže a vytvorenia nerovnakých podmienok medzi niektorými podnikmi.

4.Verejná konzultácia

Verejná konzultácia sa uskutočnila v období od 1. marca 2017 do 31. mája 2017 prostredníctvom internetového prieskumu, v ktorom boli respondenti vyzvaní k tomu, aby odpovedali na rôzne otázky týkajúce sa obmedzenia hotovosti 12 .

Pre konzultácie so zainteresovanými stranami sa stanovili tri rôzne ciele.

V prvom rade sa uznalo, že hotovosť zostáva najdostupnejším platobným prostriedkom a v niektorých členských štátoch je hlboko zakorenená v predstavách verejnej mienky o osobnej slobode. Akákoľvek prípadná zmena politiky by bola preto citlivá a mala by vplyv na všetkých občanov. V tejto súvislosti bolo prvým a hlavným cieľom konzultácie zozbierať názory verejnosti vo všeobecnosti, pokiaľ ide o možné zavedenie obmedzení týkajúcich sa platieb v hotovosti.

Po druhé, vzhľadom na to, že peňažné prostriedky v hotovosti sa stále značne používajú, dokonca aj pri väčších platbách, najmä v určitých odvetviach hospodárstva a mnohými malými a strednými podnikmi, uznalo sa, že na tieto hospodárske sektory a subjekty by mohlo mať zavedenie obmedzení na platby v hotovosti značný vplyv. Z tohto dôvodu bolo druhým cieľom konzultácie zhromaždiť názory zainteresovaných strán pôsobiacich v sektoroch alebo činnostiach, ktoré sa značným spôsobom spoliehajú na prostriedky v hotovosti, a najmä získať posúdenie vplyvu, ktorý by takéto obmedzenia mali na ich činnosti.

Nakoniec, vzhľadom na cieľ boja proti financovaniu terorizmu a iným nezákonným činnostiam, sa zisťovali aj stanoviská expertov v trestných veciach a v oblasti presadzovania práva, pokiaľ ide o primeranosť obmedzení platieb v hotovosti v súvislosti s týmto konkrétnym cieľom.

Hoci boli tri kategórie respondentov, malo by sa zdôrazniť, že prvá kategória respondentov, teda široká verejnosť, bola hlavným cieľom elektronického prieskumu, ktorý sa uskutočnil pomocou elektronického nástroja umožňujúceho zber značného množstva odpovedí. Otázky boli navrhnuté s ohľadom na túto kategóriu. Ostatné kategórie, ako napríklad odvetvie hospodárstva a odborníci v oblasti presadzovania práva, z prieskumu vylúčené neboli a mali takisto príležitosť sa na prieskume zúčastniť. Tieto zainteresované strany sa však konzultovali aj prostredníctvom kvalitatívnejšieho prieskumu v procese externej štúdie. Verejný prieskum nebol navrhnutý tak, aby sa osobitne zaoberal osobitosťami týchto zainteresovaných strán.

Verejná konzultácia zahŕňala niekoľko otázok. Všetky podrobnosti týkajúce sa týchto otázok a ich odpovedí sa uverejnili 13 .

Hlavným odkazom prieskumu bolo, že podstatná väčšina respondentov (94,94 %) odpovedala negatívne na otázku: „Súhlasili by ste so zavedením obmedzení platieb v hotovosti na úrovni EÚ?“ Išlo o spoločný názor respondentov, a to bez ohľadu na to, či sa v ich krajine pobytu obmedzenia zaviedli, alebo nie.

Takáto negatívna reakcia sa dá vysvetliť skutočnosťou, že otázka sa týkala zavedenia všeobecného zákazu, ktorý by sa mohol vzťahovať na každého občana (napríklad na rozdiel od zákazu výroby určitých chemikálií, ktorý by sa vzťahoval výlučne na potenciálnych priemyselných výrobcov). Okrem toho je zrejmé, že verejné konzultácie odzrkadľujú len názor respondentov, ktorí odpovedajú na prieskum spontánne a dobrovoľne, na rozdiel od prieskumov verejnej mienky, v rámci ktorých sa respondenti kontaktujú proaktívne a systematicky.

V tejto súvislosti by sa malo ozrejmiť, že väčšina respondentov pochádzala z troch členských štátov: z Rakúska, Nemecka a Francúzska. Bolo to v dôsledku publicity, ktorú konzultácia mala vo vnútroštátnych médiách v týchto krajinách. Komisia nepokračovala žiadnym cieleným oznámením. Výsledky z ostatných krajín sa však výrazne nelíšili od všeobecného trendu pozorovaného v týchto troch krajinách.

5.Zistenia štúdie

5.1.Zistenia štúdie v súvislosti s financovaním terorizmu

Peňažné prostriedky značne využívajú teroristi a páchatelia trestných činov, pretože im pomáhajú minimalizovať riziko odhalenia 14 . Peňažné prostriedky ponúkajú anonymitu a uľahčujú zakrytie nielen nezákonných činností, ale aj vedľajších právnych transakcií, ktoré by inak mohli sledovať orgány presadzovania práva. Pri mnohých teroristických činnostiach zohráva hotovosť významnú úlohu.

V podrobnej analýze výberu nedávnych teroristických útokov predloženej v štúdii sa tiež zdôraznilo, že obmedzenia platieb v hotovosti by mali len malý vplyv na schopnosť pripraviť takéto útoky.

Po prvé, zaznamenal sa trend znižovania nákladov na teroristické útoky od útokov z 11. septembra, ktoré často predstavujú menej ako 10 000 EUR, čo je zlomok odhadovaného rozpočtu útokov z 11. septembra, ktorý sa pohyboval medzi 400 000 USD a 500 000 USD.

Po druhé, v rámci takéhoto obmedzeného rozpočtu sú sumy jednotlivých transakcií často ešte nižšie, a preto by na ne nemali mať vplyv obmedzenia, ktoré by sa týkali len platieb s vysokou hodnotou. V značnej miere to dokazuje aj analýza prípadovej štúdie uvedená v štúdii 15 .

Napokon je potrebné poznamenať, že pri posudzovaní vplyvu zákazu platieb v hotovosti na terorizmus a iné trestné činnosti treba rozlišovať medzi vplyvom na nelegálne a legálne transakcie.

Nelegálne transakcie sú transakcie, ktoré sú nezákonné (napríklad nákup výbušnín) alebo zdanlivo zákonné transakcie, pričom však obe strany vedia, že slúžia na nezákonnú činnosť. V rozsahu, v akom už sú tieto transakcie nezákonné a strany ochotne riskujú trestné stíhanie či opatrenia presadzovania práva, sa zdá nepravdepodobné, že sa zákaz platieb v hotovosti bude rešpektovať alebo že bude mať odradzujúci účinok. Páchateľov trestných činov, ktorí už úmyselne porušujú zákon, pravdepodobne neodradí dodatočný zákaz, pokiaľ ide o platbu transakcie. Platí to najmä vtedy, keď sú sankcie spojené s týmto dodatočným zákazom v porovnaní so sankciami spojenými s hlavnou trestnou činnosťou nevýznamné.

Zákonné transakcie sú vedľajšie transakcie k hlavnej trestnej činnosti, ktoré samy osebe nie sú trestné (napríklad prenájom auta) a pri ktorých sa predpokladá, že protistrana (napríklad požičovňa áut) si nie je vedomá trestného účelu transakcie (napríklad preprava výbušnín). V tejto súvislosti by sa z iniciatívy čestnej protistrany mohol dodržiavať zákaz platenia v hotovosti, čo by viedlo k tomu, že sa transakcia vyplatí inými prostriedkami alebo sa nevykoná vôbec. Bohužiaľ, v takom prípade by sa dalo čakať, keďže tieto transakcie sú zákonné a bežné, že ich zaplatenie vysledovateľnými prostriedkami by nevyhnutne neumožňovalo identifikovať podozrivú činnosť. Treba poznamenať, že pri príprave nedávnych teroristických útokov bolo veľa takýchto spoločných transakcií skutočne zaplatených vysledovateľnými prostriedkami bez toho, aby to vzbudilo podozrenie 16 .

Na záver, zákazy platieb s vysokou hodnotou v hotovosti by priamo významne nezabránili financovaniu teroristických aktivít či inej trestnej činnosti. Väčšiny transakcií by sa to aj tak netýkalo alebo by sa zákaz pravdepodobne ignoroval či rešpektoval len v prípade transakcií, ktoré sú samy osebe také bežné, že by pravdepodobne nevyvolali žiadne podozrenie.

5.2.Zistenia štúdie v súvislosti s daňovými podvodmi

Hoci daňové podvody 17 sú často spojené s používaním hotovosti, štúdia dokazuje, že vzťah medzi nimi nie je vždy jasný 18 .

Po prvé, hoci existuje vzájomná súvislosť medzi využívaním hotovosti v hospodárstve a úrovňou daňových podvodov, zdá sa, že dôležitú úlohu zohrávajú aj iné faktory, čo by vysvetľovalo existenciu extrémnych prípadov (akým je napríklad Rakúsko, ktoré má nízku úroveň daňových podvodov, ale vysoké používanie hotovosti).

Po druhé, zatiaľ čo hotovosť sa vo veľkej miere používa na financovanie terorizmu a iných trestných činností, značná forma daňových podvodov sa uskutočňuje prostredníctvom bezhotovostných transakcií, pričom podvody vychádzajú zo zložitých právnych štruktúr a operácií, ktoré majú často nadnárodnú povahu a nezahŕňajú použitie hotovosti. V týchto prípadoch by bol zákaz platieb v hotovosti úplne neúčinný.

V prípadoch, keď sa hotovosť skutočne využíva na účely daňového podvodu, možno napokon rozlišovať dva typy prípadov. V oboch prípadoch by sa nezdalo, že by obmedzenie hotovosti spĺňalo účel obmedzenia podvodov. Prvý prípad zahŕňa transakcie, pri ktorých sú obe strany zapojené do daňového podvodu, ako je napríklad nelegálna práca. Takéto transakcie môžu mať vysokú hodnotu (napríklad vyplácanie miezd), ale vzhľadom na to, že obe strany sú už vystavené sankciám spojeným s daňovým podvodom, zákaz platieb v hotovosti by mal malý odradzujúci účinok. Druhý prípad zahŕňa transakcie, pri ktorých sa iba jedna strana spolieha na hotovostnú povahu transakcie na uskutočnenie daňového podvodu (vo všeobecnosti predávajúci), zatiaľ čo druhá strana do podvodu nie je zapojená, a ani si takéhoto podvodu nie je vedomá. Komisia sa domnieva, že v takýchto prípadoch by obmedzenia hotovosti mohli mať vplyv. Vzhľadom na to, že sumy zahrnuté v týchto druhoch transakcií sú často nízke (napríklad účty za stravovanie v reštauráciách), vo všeobecnosti by sa na ne nemal vzťahovať zákaz hotovostných platieb vysokej hodnoty 19 .

Na záver sa zdá, že obmedzenie hotovostných platieb vysokej hodnoty by malo len obmedzený vplyv na daňové podvody, pokiaľ sa prahová hodnota nestanoví na veľmi nízkej úrovni.

5.3.Zistenia štúdie v súvislosti s praním špinavých peňazí

Mnohé trestné činy sa páchajú s cieľom dosiahnuť zisk pre jednotlivca alebo skupinu, ktorá tento trestný čin pácha. Pranie špinavých peňazí je spracovanie týchto príjmov z trestnej činnosti 20 , aby sa zamaskoval ich nezákonný pôvod, takže sa výsledné peniaze javia ako zákonné a môžu sa použiť v reálnej ekonomike 21 . Ako sa uvádza v štúdii 22 , je zrejmé, že hotovostné transakcie zohrávajú dôležitú úlohu pri praní špinavých peňazí, pričom hlavným dôvodom je, že napriek plynulému rastu bezhotovostných platobných metód a meniacej sa kriminalite (s nárastom počítačovej kriminality, online podvodov a nezákonných online trhov) trestné činnosti naďalej vytvárajú zisk vo forme veľkého množstva hotovostných prostriedkov. Peňažné prostriedky sú teda často východiskovým bodom prania špinavých peňazí, čo si vyžaduje niektoré hotovostné transakcie, často prostredníctvom nákupu tovaru s vysokou hodnotou. V správe Európskej komisie o nadnárodnom posudzovaní rizík 23 sa takisto zdôrazňuje dôležitá úloha, ktorú peňažné prostriedky zohrávajú pri praní špinavých peňazí (pozri najmä kapitoly 2.1.4 a 2.2.1).

Napriek skutočnosti, že obmedzenie hotovosti by nemalo vplyv na všetky transakcie v hotovosti, transakcie súvisiace s praním špinavých peňazí majú často vysokú hodnotu. Povinnosťou zákazu alebo ohlásenia by sa zrušila anonymita transakcie a sťažilo by sa pranie špinavých peňazí prostredníctvom kúpy tovaru vysokej hodnoty. Celkovú hodnotu týchto transakcií a vplyv obmedzenia hotovosti na pranie špinavých peňazí však vo všeobecnosti nemožno presne vyčísliť. V tejto súvislosti by sa povinnosťou ohlásenia poskytli spravodajské informácie orgánom presadzovania práva. Účinnosť povinnosti ohlasovania by však závisela od úrovní dodržiavania pravidiel obchodníkmi s tovarom vysokej hodnoty a od rozsahu, v akom sa správy skutočne analyzujú a účinne používajú ako spravodajské informácie, informácie alebo dôkazy pri vyšetrovaní prípadov prania špinavých peňazí. Očakáva sa, že náklady na dodržiavanie pravidiel budú vyššie v porovnaní s nákladmi vyplývajúcimi z jednoduchého zákazu hotovosti 24 .

Osobitnou charakteristikou prania špinavých peňazí je jeho medzinárodný aspekt a skutočnosť, že páchatelia trestných činov využívajú rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa správ o platobných transakciách a limitov na hotovostné platby 25 . Rozdiely v právnych predpisoch členských štátov EÚ o obmedzeniach hotovosti nielenže bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu (pozri nižšie), ale poskytujú aj príležitosti na obchádzanie kontrol v krajine pôvodu, a to investovaním do podnikateľských subjektov intenzívne využívajúcich hotovosť v inom členskom štáte EÚ, v ktorom neexistuje žiadna alebo len nižšia kontrola výdavkov v hotovosti. Inými slovami, existencia obmedzení platieb v hotovosti v niektorých členských štátoch a ich absencia v iných členských štátoch vytvára možnosť obchádzať tieto obmedzenia presunom do iného členského štátu EÚ.

Na záver sa zdá, že homogénne obmedzenia hotovostných platieb vysokej hodnoty, či už vo forme zákazu alebo povinnosti ohlásenia, by mali pozitívny vplyv na boj proti praniu špinavých peňazí, hoci tento vplyv by nebolo možné presne vyčísliť. Vzhľadom na to, že pranie špinavých peňazí je zvyčajne vedľajším produktom iných trestných alebo nezákonných činností, takýto pozitívny vplyv by sa nepriamo rozšíril na boj proti týmto činnostiam, hoci obmedzenia by na samotné činnosti nemali vplyv.

5.4.Zistenia štúdie týkajúce sa vnútorného trhu, narušenia hospodárskej súťaže a obmedzenia platieb v hotovosti

Existencia rozdielnych vnútroštátnych obmedzení vyvoláva otázku, či tieto obmedzenia spôsobujú presun činností cez hranice. Štúdia na túto otázku odpovedá kladne.

Dobre fungujúci vnútorný trh si vyžaduje zachovanie rovnakých podmienok v členských štátoch EÚ, čo nie je možné dosiahnuť, ak sa na úrovni členských štátov právne predpisy značne líšia. Narušenia fungovania vnútorného trhu môžu mať vplyv na spotrebiteľov, ako aj na podniky.

Rozličné obmedzenia týkajúce sa platieb v hotovosti môžu viesť k tomu, že spotrebitelia a podniky prejdú na alternatívnu platobnú metódu, nevykonajú túto transakciu vôbec alebo presunú túto transakciu do jurisdikcie, v ktorej takéto obmedzenia neexistujú.

Tento aspekt sa preskúmal v štúdii 26 , v ktorej sa analyzovalo cezhraničné správanie kupujúcich a predávajúcich a vykonalo ekonometrické posúdenie niektorých osobitných sektorov, ktoré sa výrazne spoliehajú na hotovosť.

Výsledky, najmä v krajinách eurozóny, celkovo potvrdzujú predpoklad, že obmedzenia hotovosti majú vplyv na presuny obratu z jednej krajiny do druhej v prípade rozdielnych obmedzení hotovosti. Platí to pre domáce obmedzenia hotovosti, ako aj pre obmedzenia hotovosti v susedných krajinách, pričom prvé majú negatívny a druhé pozitívny vplyv na obrat v sektoroch, v ktorých sa hotovosť využíva intenzívne. Vzhľadom na to sa v štúdii dospelo k záveru, že vnútroštátne obmedzenia hotovosti narúšajú vnútorný trh 27 .

Malo by sa zdôrazniť, že takéto presuny obratu sa týkajú legitímnych transakcií, ako aj transakcií vykonávaných na účel prania špinavých peňazí. Transakcie na účel prania špinavých peňazí nie sú samy osebe nezákonné; sú to bežné transakcie vykonávané za jediným nelegitímnym účelom prania špinavých peňazí, pričom druhá strana (vo všeobecnosti predávajúci) nie je spolupáchateľom alebo si nie je vedomá nelegitímneho účelu transakcie. Napriek tomu oba druhy presunov transakcií majú vplyv na integritu vnútorného trhu a vedú k nerovnakým podmienkam, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž. Je však dôležité zvážiť to, že cezhraničný presun transakcií zameraných na pranie špinavých peňazí okrem ovplyvňovania vnútorného trhu znižuje aj účinnosť vnútroštátnych obmedzení v boji proti praniu špinavých peňazí.

Na základe štúdie sa zdá, že rozdielne obmedzenia v členských štátoch vedú k umelým presunom podnikateľských aktivít cez hranice 28 . To má vplyv na integritu vnútorného trhu a účinnosť vnútroštátnych opatrení pri dosahovaní cieľov verejnej politiky.

6.Závery

Na základe štúdie možno dospieť k záveru, že obmedzením hotovosti by sa problém financovania terorizmu nevyriešil vo výraznej miere. Neúčinnosť opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že transakcie, na ktoré sa tieto ciele vzťahujú, sú buď príliš nízkej hodnoty na to, aby ich bolo možné pokryť, alebo sú už nezákonnými transakciami, kde by mal dodatočný zákaz už len malý vplyv, alebo oboje.

Predbežné zistenia štúdie však naznačujú, že zákaz platieb s vysokou hodnotou v hotovosti by mohol mať pozitívny vplyv na boj proti praniu špinavých peňazí. Vzhľadom na to, že pranie špinavých peňazí sa zvyčajne týka prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo daňových podvodov, obmedzenia platieb v hotovosti by mohli mať na takéto činnosti nepriamy vplyv.

Bolo by však potrebné vykonať ďalšie cielené posúdenie tejto záležitosti, keďže súčasná iniciatíva bola zameraná na boj proti financovaniu terorizmu.

Ďalším dôležitým záverom je, že rozdielne vnútroštátne ustanovenia o platbách v hotovosti narúšajú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, čo vedie k prípadným premiestneniam podnikov cez hranice, a to najmä v niektorých špecifických sektoroch, ktoré sa výrazne spoliehajú na hotovostné transakcie, ako sú šperky alebo predajcovia automobilov. Tieto rozdielne vnútroštátne obmedzenia tiež potenciálne vytvárajú medzery umožňujúce obchádzanie limitov na hotovostné platby v jednotlivých štátoch, a tým znižujú ich účinnosť.

Nakoniec treba poznamenať, že obmedzenia platieb v hotovosti sú citlivou otázkou pre európskych občanov a že mnohí z nich vnímajú možnosť platiť v hotovosti ako základnú slobodu, ktorá by sa nemala neprimerane obmedzovať.

Vzhľadom na aspekty vnútorného trhu a na význam a citlivosť takého potenciálneho opatrenia si táto záležitosť vyžaduje ďalšie posúdenie. V tomto štádiu Komisia nezvažuje žiadnu legislatívnu iniciatívu v tejto záležitosti.

(1)      COM(2016) 50.
(2)      V tomto akčnom pláne sa uvádza, že „na financovanie teroristickej činnosti sa vo veľkej miere používajú platby v hotovosti… V tejto súvislosti by sa takisto mohla preskúmať relevantnosť potenciálnych horných limitov hotovostných platieb. Niekoľko členských štátov zaviedlo zákaz hotovostných platieb nad určitou hranicou.“
(3)      Iniciatíva bola schválená pri plánovaní programu Komisie v decembri 2016 a 23. januára 2017 sa uverejnilo úvodné posúdenie vplyvu, v ktorom sa stanovil prípad na ďalšiu analýzu http://ec.europa.eu/smart -regulation/roadmaps/docs/plan_2016_028_cash_restrictions_en.pdf .
(4)      Odkaz HTML na správu spoločnosti Ecorys.
(5)      Pozri štúdiu, s. 18 – 21.
(6)       https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpops/ecb.op201.en.pdf  
(7)      Pozri príležitostnú správu ECB, s. 25.
(8)      Treba poznamenať, že právne aspekty potenciálneho opatrenia EÚ, ktorým by sa obmedzili platby v hotovosti, sa v tejto fáze neposudzovali.
(9)      Smernica sa nedávno aktualizovala piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí.
(10)      Štúdia poskytuje podrobný prehľad o vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré nadobudli účinnosť do konca roku 2017 (s. 25 – 29).
(11)      Pre podrobný opis použitej metodiky pozri štúdiu, s. 31 – 35.
(12)      Hrubé výsledky sú k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/eusurvey/publication/CashPayments?language=SK&surveylanguage=SK .
(13)      https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/statistical_overview.pdf
(14)      Štúdia, s. 21.
(15)      Pozri štúdiu, s. 38 – 54.
(16)      Pozri prípadové štúdie uvedené v štúdii.
(17)      Daňový podvod sa musí odlíšiť od vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré spočíva v použití sofistikovaných, ale legálnych spôsobov, ako sa vyhnúť daňovému zaťaženiu alebo ho znížiť.
(18)      Štúdia, s. 64 – 67.
(19)      Štúdia, s. 133.
(20)      Príjmy z trestnej činnosti by sa mali chápať v čo najširšom zmysle a mali by zahŕňať najmä zisky z daňových podvodov.
(21)      Ide o dôležitý rozdiel oproti terorizmu, kde cieľom nie je obohacovanie jednotlivca alebo skupiny, ale násilie. V prípade terorizmu nie je príjem cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Teroristi sa vo všeobecnosti menej zaoberajú praním svojich finančných prostriedkov, keďže nemajú v úmysle ich legálne minúť. Zdá sa, že nedávne teroristické sprisahania sa neuskutočnili na trestné účely zisku. Páchatelia trestnej činnosti zvyčajne získavajú finančné prostriedky nezákonne s cieľom ich zavedenia do legitímneho finančného systému. Teroristi získavajú finančné prostriedky legálne (platy, pôžičky, predaj tovaru atď.) a vynakladajú ich na trestnú činnosť.
(22)      Štúdia, s. 57 – 64.
(23)      COM(2017) 340.
(24)      Štúdia, s. 10.
(25)      Štúdia, s. 67 – 70.
(26)      Štúdia, s. 70 – 77.
(27)      Štúdia, s. 77.
(28)      Štúdia, s. 70 – 77.
Top