EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 4. 2018

COM(2018) 219 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY

Európsky maloobchodný sektor pripravený na 21. storočie

{SWD(2018) 236 final}
{SWD(2018) 237 final}

Dynamický a konkurencieschopný maloobchodný sektor je dôležitý pre spotrebiteľov, podniky, a teda pre celé hospodárstvo EÚ. Z dôvodu veľkého množstva spoločností a pracovných miest v tomto sektore, ako aj jeho príspevku k pridanej hodnote EÚ je maloobchod kľúčový pre posilnenie dlhodobého hospodárskeho rastu 1 .

Vďaka vyvíjajúcim sa potrebám spotrebiteľov a technickému pokroku sa tento sektor rýchlo transformoval a stal sa katalyzátorom inovácií a produktivity.

Domácnosti v EÚ vynakladajú až jednu tretinu svojho rozpočtu na tovar distribuovaný maloobchodníkmi. Prostredníctvom ceny, výberu a kvality ponúkaných výrobkov má maloobchodný sektor vplyv na kvalitu života ľudí žijúcich v EÚ.

S inými hospodárskymi odvetviami, ako aj veľkoobchodníkmi a výrobcami výrobkov, a tiež s dopravou a logistikou a inými obchodnými službami spolupracuje 3,6 milióna spoločností pôsobiacich v maloobchodnom sektore (prevažne MSP). Výsledkom lepšie fungujúceho maloobchodného sektora budú pozitívne účinky presahovania na celé hospodárstvo.

Jednotný trh umožňuje maloobchodníkom prístup k približne 500 miliónom potenciálnych spotrebiteľov. Vyžaduje si to však priaznivý obchodný a regulačný rámec, ktorý zodpovedá potrebám maloobchodného predaja online a offline a ktorý pomáha reagovať na výzvy ovplyvňujúce maloobchodný sektor na celosvetovej úrovni 2 .

Rýchly rast elektronického obchodu transformuje tento sektor. Elektronický obchod sa pre väčšinu občanov EÚ stal každodennou realitou. Pre tento sektor to prináša nové príležitosti, ako aj výzvy. Rozvoj viackanálového maloobchodu a stieranie hraníc medzi predajom offline (fyzické priestory) a online (elektronický obchod) podporujú hospodársku súťaž a podnecujú inováciu v tomto sektore. Cezhraničný elektronický obchod v EÚ má však ešte veľký priestor na zlepšenie. Okrem toho, nie všetky spoločnosti považujú za jednoduché udržať krok so vznikom nových obchodných modelov – 80 % maloobchodníkov ešte nepredáva online. Najmä mnohí malí maloobchodníci vnímajú prispôsobovanie ako zložité.

V záujme dosiahnutia jednotného trhu je potrebné prijať vhodné opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. V kontexte európskeho semestra už niektoré členské štáty uskutočnili reformy zamerané na zlepšenie regulačného prostredia pre maloobchodníkov. 3

Produktivita maloobchodného sektora EÚ však ešte zaostáva za inými sektormi a je menej dynamická ako v iných porovnateľných hospodárstvach 4 . Maloobchod bol aj menej ziskový ako ostatné sektory. Hromadenie regulácie má negatívny vplyv na jeho výkonnosť. Maloobchodníci musia dodržiavať súlad s hromadiacimi sa rôznymi a často zložitými regulačnými rámcami stanovenými na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Takéto reštriktívne predpisy vedú k menej dynamickým maloobchodným trhom, ktoré majú menej vstupov a výstupov maloobchodných podnikov a horšie vyhliadky z hľadiska zamestnanosti. 5

Zdroj:    Vlastné výpočty založené na informáciách získaných od členských štátov, od Eurostatu a prostredníctvom cielených štúdií 6 .

Moderný maloobchodný sektor potrebuje viac investícií a priaznivé podnikateľské prostredie. Investičný plán pre Európu podporuje ďalšie prehlbovanie jednotného trhu, a to najmä odstraňovaním prekážok pre investície, posilnením väčšej regulačnej predvídateľnosti a znížením nadmernej regulácie.

Prostredníctvom vykonávania stratégie jednotného digitálneho trhu 7 podnikla Komisia kroky vedúce k tomu, aby bol jednotný digitálny trh spôsobilý pre digitálny vek. Jedným z hlavných cieľov bolo posilnenie cezhraničného elektronického obchodu. Návrhy Komisie týkajúce sa geografického blokovania 8 , služieb cezhraničného dodávania balíkov 9 , modernizácie systému DPH 10 , pravidiel o digitálnych zmluvách 11 a nadchádzajúca iniciatíva o online platformách 12 pomôžu maloobchodníkom bezproblémovo fungovať online. Komisia tiež navrhuje opatrenia na spravodlivé a účinné zdaňovanie digitálneho hospodárstva 13 a na zabezpečenie nezávislosti systémov platobných kariet a spracovateľských subjektov. 14

Pre začínajúce podniky pôsobiace v tomto sektore vznikajú nové príležitosti. Iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky 15 je zameraná osobitne na odstránenie prekážok pre začínajúce a rozširujúce sa podniky na jednotnom trhu prostredníctvom vytvárania lepších obchodných príležitostí a uľahčenia prístupu k financovaniu.

V novom programe v oblasti zručností pre Európu bolo navrhnutých niekoľko opatrení, ktoré pomôžu vybaviť občanov EÚ správnymi zručnosťami na riešenie výziev rýchlo sa meniaceho svetového hospodárstva 16 . Maloobchod vyžaduje zručnosti, ktoré zodpovedajú požiadavkám digitalizácie. Okrem toho, program Erasmus+ ponúka nové príležitosti dlhodobých stáží v zahraničí v širokej škále hospodárskych odvetví vrátane maloobchodu.

Jednotný trh s tovarom má pre maloobchodný sektor mimoriadny význam. Komisia v decembri 2017 predložila dva legislatívne návrhy s cieľom uľahčiť spoločnostiam, najmä MSP, predaj ich výrobkov v celej EÚ 17 a posilniť kontroly, aby sa zabránilo predaju nebezpečných výrobkov spotrebiteľom v EÚ. 18 Komisia okrem toho predložila návrh na odstránenie kľúčových prekážok súvisiacich so zmluvným právom, ktoré bránia cezhraničnému obchodu 19 . Komisia tiež prijíma ďalšie iniciatívy na zlepšenie právneho rámca pre spotrebiteľov a podniky 20 .

Smernica o službách umožňuje maloobchodníkom ľahšie zakladať predajne vo všetkých členských štátoch. Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vo svojom rozsudku vo veci Visser 21 potvrdil, že maloobchod je služba, a preto sa naň vzťahuje smernica o službách. 22 Touto smernicou sa zabezpečuje, aby boli niektoré veľmi reštriktívne požiadavky týkajúce sa prístupu na trh zakázané a aby iné mohli existovať len v prípade, že sú nediskriminačné, založené na legitímnych cieľoch verejnej politiky a primerané. V tomto smere je cieľom smernice aj zaručenie účinných, objektívnych a nediskriminačných postupov týkajúcich sa prístupu na trh v primeranej lehote. Podobné požiadavky vyplývajú zo Zmluvy o fungovaní EÚ v situáciách, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o službách, napríklad prevádzkové obmedzenia.

Európska rada zdôraznila, že presadzovanie existujúcich právnych predpisov je kľúčové pre fungovanie jednotného trhu 23 . Pri implementácii smernice o službách členské štáty vykonali niekoľko úprav regulačných rámcov pre služby. Úplné dodržiavanie pravidiel EÚ by zlepšilo regulačné prostredie pre maloobchod a umožnilo by spoločnostiam, a teda aj spotrebiteľom využívať výhody jednotného trhu.

V stratégii jednotného trhu sa upriamila pozornosť na obmedzenia zakladania maloobchodných podnikov a obmedzenia ovplyvňujúce každodennú prevádzku maloobchodu ako na významné prekážky lepšej výkonnosti maloobchodného sektora. Komisia sa zaviazala, že „stanoví najlepšie postupy na uľahčenie zakladania maloobchodných podnikov a zníženie prevádzkových obmedzení na jednotnom trhu... [ktoré budú] slúžiť ako usmernenia pre reformy v členských štátoch a určovanie priorít pre politiku zaručujúcu dodržiavanie predpisov v maloobchodnom sektore“ 24 .

Cieľom tohto oznámenia je prispieť k uvoľneniu potenciálu maloobchodného sektora pre hospodárstvo EÚ určením najlepších postupov. Najlepšie postupy podporia konkurencieschopnosť maloobchodného sektora bez toho, aby ohrozili ciele verejnej politiky presadzované členskými štátmi. Ako zdôraznila Európska rada, EÚ musí pokračovať v práci na jednotnom trhu, ktorý obstojí v budúcnosti a ktorý je pripravený na digitálny vek 25 . Maloobchodný sektor sa čoraz viac spolieha na viackanálovú distribúciu a tento trend bude pokračovať. Niekoľko iniciatív týkajúcich sa jednotného trhu je zameraných na zabezpečenie toho, aby online maloobchodníci mohli účinne cezhranične predávať. Toto oznámenie sa týka obmedzení, ktoré sa vyskytujú viac v offline maloobchodnom predaji.

Pri príležitosti 25. výročia jednotného trhu 26  by sme mali osláviť jeho úspechy, ale hľadieť aj dopredu. Maloobchodný sektor si zaslúži našu pozornosť a analýzu. Treba, aby sa inštitúcie a členské štáty EÚ snažili podporiť konkurencieschopnosť tohto sektora v čase, keď ho transformuje rýchly rast elektronického obchodu.

Maloobchodníci čelia mnohým obmedzeniam v rôznom rozsahu, pokiaľ ide o zakladanie predajní (napr. v súvislosti s veľkosťou a umiestnením predajne alebo postupom na získanie osobitného povolenia) a prevádzok (napr. v súvislosti s otváracími hodinami, propagáciou predaja a distribučnými kanálmi, zdaňovaním a získavaním zdrojov). Mnohé z týchto obmedzení môžu byť odôvodnené legitímnymi cieľmi verejnej politiky, ale ich hromadenie môže vytvoriť neprimerané prekážky pre nových účastníkov na trhu, a tak negatívne ovplyvniť produktivitu tohto sektora. Maloobchodníci zdôrazňujú, že regulačné rámce by mali byť také, aby obstáli v budúcnosti, a flexibilné, aby podnikom umožnili rýchlo sa prispôsobiť meniacej sa realite 27 .

Zníženie obmedzení má pozitívne účinky na fungovanie trhu 28 . Menej reštriktívne regulačné prostredie nabáda viac firiem, aby vstúpili na trh, využili príležitosti, ktoré im ponúka, a uspeli. Maloobchodníci sú flexibilnejší pri investovaní do správnej lokality a úprave svojich predajní a lepšie reagujú na potreby miestnych spotrebiteľov. Toto všetko spolu s prosperujúcim elektronickým obchodom zvyšuje hospodársku súťaž a vedie k úspechu efektívnejších a inovatívnejších firiem.

V dôsledku toho sa zlepšuje produktivita tohto sektora, a to aj v prospech spotrebiteľov. Spotrebitelia môžu využívať väčší výber, viac inovácií a vyššiu kvalitu ponúkaných výrobkov a služieb. Je tiež pravdepodobné, že budú platiť menej. 29 Silnejší maloobchodný sektor môže okrem toho ponúknuť ďalšie pracovné príležitosti. Zvýšil by sa počet a kvalita pracovných miest nielen v maloobchode, ale aj v súvisiacich službách, ako sú doprava, skladovanie a logistika.

Komisia vyvinula ukazovateľ reštriktívnosti maloobchodu, ktorý znázorňuje rôzne obmedzenia zakladania maloobchodných podnikov a každodennej prevádzky predajní 30 . Jeho prvky zachytávajú zložitosť a rôznorodosť regulačných rámcov zavedených v členských štátoch. Celkovo predstavuje tento ukazovateľ vecný prehľad a preukazuje sa ním, že v rámci EÚ existuje veľmi rozmanitý obraz reštriktívnosti. Obmedzenia týkajúce sa zakladania a prevádzky existujú vo všetkých členských štátoch. Konkrétny typ obmedzení a úroveň reštriktívnosti sa však výrazne líšia. Táto úroveň môže byť v niektorých členských štátoch až päťkrát vyššia než v iných. Kým v najmenej reštriktívnych regulačných rámcoch existuje iba niekoľko typov obmedzení, tie najreštriktívnejšie môžu zahŕňať až 12 rôznych typov obmedzení 31 . Ovplyvňuje to prostredie, v ktorom maloobchodné podniky pôsobia.

Úlohu regulovať maloobchodný sektor majú v prvom rade členské štáty. Je však potrebné, aby členské štáty pri stanovovaní pravidiel dodržiavali právne predpisy EÚ a nenáležite neobmedzovali slobodu usadiť sa alebo slobodu poskytovania služieb. V dôsledku toho sú niektoré obmedzenia zakázané, zatiaľ čo v iných prípadoch je možné ich zachovať alebo zaviesť, pokiaľ sú nediskriminačné, opodstatnené, založené na legitímnych cieľoch verejnej politiky a primerané. Menej reštriktívne regulačné prostredie by podporilo konkurencieschopnosť tohto sektora. V tomto kontexte treba vziať do úvahy, že z dôvodu svojej povahy sa predpisy o zakladaní a prevádzke týkajú najmä maloobchodných predajcov offline. Okrem toho obmedzenia pribúdajú a členské štáty by mali vziať do úvahy ich kumulatívne účinky.

Otváranie nových predajní je spôsob prístupu maloobchodníkov na trh. Pri rozvoji viackanálového maloobchodu je dôležité, aby maloobchodníci mohli presadzovať jednotnú stratégiu prístupu na trh, v ktorej sa spája prítomnosť online a offline. Okrem toho by takýto prístup na trh mal byť možný v rozumnom časovom rámci a bez nenáležitého alebo neprimeraného zaťaženia. Včasný a rýchly prístup na trh je pre maloobchodníkov základnou otázkou. Obávajú sa obmedzení týkajúcich sa lokalít pre nové predajne, podmienok súvisiacich s výrobkami alebo všeobecne nedostatočnej právnej istoty. Maloobchodníci naznačujú, že postupy zakladania sú príliš dlhé, príliš zložité a príliš neisté 32 .

Obmedzenia týkajúce sa zakladania predstavujú vážne prekážky vstupu na trh, a preto sa na ne opakovane poukazovalo v kontexte európskeho semestra 33 .

Podmienky zakladania

Všetky členské štáty regulujú zakladanie maloobchodných predajní. Veľmi často je zakladanie maloobchodných podnikov regulované na regionálnej a/alebo miestnej úrovni, čo prispieva k rozmanitosti pravidiel, ktoré musia maloobchodníci dodržiavať.

Smernicou o službách prostredníctvom kodifikácie judikatúry SD EÚ týkajúcej sa slobody usadiť sa zakazujú určité požiadavky, ako sú testy hospodárskych potrieb. 34 Do tejto kategórie patria žiadosti o informácie na vyhodnotenie ponuky (napr. množstvo, druhy a úpravy existujúcich predajní) alebo na meranie dopytu na trhu (napr. kúpna sila alebo spotreba domácností v príslušných oblastiach založenia). Zákonodarný orgán EÚ zakázal takéto požiadavky, pretože sa nimi presadzujú buď čisto ekonomické záujmy, alebo môžu byť nahradené menej reštriktívnymi prostriedkami. Mnohé členské štáty pri implementácii smernice o službách prehodnotili svoje podmienky pre zakladanie a odstránili požiadavky na ekonomické posúdenie 35 . Napriek tomu sa v niektorých členských štátoch zo zákona alebo v praxi ešte vyžadujú alebo používajú ekonomické informácie.

Pravidlá zakladania maloobchodných predajní sa riadia úvahami o mestskom a územnom plánovaní, často s cieľom zachovať vitalitu centier miest alebo chrániť životné prostredie. Tieto pravidlá môžu napríklad obmedzovať zakladanie na okraji miest. S týmito cieľmi ako takými súhlasí aj Komisia, ktorá v rámci mestskej agendy EÚ 36 spolupracuje s členskými štátmi, mestami a inými zainteresovanými stranami na presadzovaní účinnejších a efektívnejších politík priateľskejších voči mestám a prispieva k územnej súdržnosti. 37 Členské štáty musia zároveň presadzovať tieto ciele primeraným spôsobom.

SD EÚ potvrdil, 38 že smernica o službách sa vzťahuje na zakladanie maloobchodných podnikov bez ohľadu na spôsob, akým členské štáty regulujú zakladanie maloobchodných podnikov, či už prostredníctvom systému udeľovania povolení alebo prostredníctvom mestského a územného plánovania. SD EÚ potvrdil, že smernica o službách umožňuje náležite zohľadniť ciele verejnej politiky a že plnenie legitímnych cieľov verejnej politiky je ponechané na úvahu členských štátov. Aby však členské štáty boli v tejto súvislosti zlučiteľné so smernicou o službách, je potrebné, aby zabezpečili, že regulačné požiadavky týkajúce sa zakladania maloobchodných podnikov nie sú odôvodnené iba vyšším dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu, ale sú aj primerané.

Proporcionalita je dôležitým prvkom slobôd jednotného trhu. Proporcionalita je v maloobchode nevyhnutná. Podľa smernice o službách sa na maloobchodníkov nesmú vzťahovať obmedzenia, ktoré by boli neprimerané. Týka sa to niektorých požiadaviek, na ktoré sa výslovne odkazuje v smernici o službách, medzi ktoré patria územné obmedzenia. 39 Príkladom by mohli byť veľmi podrobné územné plány, v ktorých by sa špecifikovali druhy tovaru, ktorý sa má predávať. 40 SD EÚ v rozsudku vo veci Visser pripomenul povinnosť členských štátov podľa smernice o službách 41 preskúmať svoje predpisy a postupy na kontrolu proporcionality územných obmedzení vzťahujúcich sa na zakladanie maloobchodných podnikov. 42

Komisia vo všeobecnosti v odvetví služieb navrhla smernicu o teste proporcionality v oblasti regulovaných povolaní. 43 Podobne v návrhu Komisie týkajúcom sa postupu oznamovania určitých obmedzení podľa smernice o službách 44 sa vyžaduje štruktúrovaný a jednotný prístup k proporcionalite.

Členské štáty stanovením prahových hodnôt veľkosti často uplatňujú na projekty zakladania maloobchodných podnikov rôzne pravidlá v závislosti od veľkosti plánovanej maloobchodnej predajne. 45 To môže mať za následok umelé formovanie maloobchodného prostredia ovplyvnením úpravy a veľkosti otvorených predajní 46 , čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje produktivitu.

Zachovanie pulzujúcich centier miest je legitímnym politickým záujmom vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov a počet prázdnych predajní narastá. Niektoré z týchto orgánov uplatňujú na riešenie tejto obavy obmedzenia pre zakladanie maloobchodných podnikov mimo centier miest. Ak sa tieto obmedzenia uplatňujú, majú byť opodstatnené a primerané. V tejto súvislosti by príslušné vnútroštátne orgány mali zvážiť komplexnejšiu politiku, ktorá by presahovala pravidlá špecifické pre maloobchod. Mali by tiež vziať do úvahy rozmer elektronického obchodu a meniace sa nákupné preferencie spotrebiteľov, ktoré ovplyvňujú prítomnosť maloobchodníkov v centrách miest.

Postupy zakladania

Jednoduché, transparentné a efektívne postupy zakladania („odstránenie byrokracie“) ponúkajú maloobchodnému sektoru príležitosť zvýšiť svoju produktivitu. Respondenti v otvorenej verejnej konzultácii zdôraznili potrebu zefektívnenia procesu zakladania, transparentnejších postupov a lepšieho a systematickejšieho využívania online postupov. Na uľahčenie tohto prístupu by sa mali používať digitálne technológie 47 . Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu 48 je zameraný na urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy, aby boli interakcie s orgánmi verejnej správy efektívnejšie, transparentnejšie, rýchlejšie a menej nákladné.

Nájdenie relevantných a presných informácií týkajúcich sa právnych požiadaviek a postupov v ľahko zrozumiteľnom formáte, ako aj možnosť prístupu k administratívnym postupom a ich vykonávaniu online sú rozhodujúce pre všetkých, ktorí chcú využívať výhody jednotného trhu, a najmä pre MSP. Komisia záujme lepšieho riešenia týchto potrieb predložila legislatívny návrh na vytvorenie jednotnej digitálnej brány 49 .

Maloobchodníci v kamenných predajniach v praxi ešte čelia značným oneskoreniam z dôvodu mnohých procedurálnych prekážok 50 . Tieto oneskorenia majú negatívny vplyv na začatie a životaschopnosť projektu – ktorý môže byť navrhnutý pre špecifické nastavenie trhu – a spôsobujú značné náklady.

Úplná implementácia samotnej smernice o službách by umožnila ambiciózny program týkajúci sa zjednodušenia administratívy a spolupráce. 51 Vzhľadom na rozsudok vo veci Visser by členské štáty mali posúdiť, či je administratívne zjednodušenie v maloobchodnom sektore dostatočne ambiciózne, alebo či je potrebné vykonať viac práce. Podľa smernice sú členské štáty povinné zriadiť jednotné kontaktné miesta, ktoré umožnia dokončiť postupy na diaľku a elektronickými prostriedkami, a zabezpečiť jednoduchý prístup k informáciám o vnútroštátnych požiadavkách a postupoch. Žiadosti musia byť spracované čo najrýchlejšie. Tento sektor a verejné orgány by mali prospech z efektívnejších, transparentnejších a kratších postupov zakladania.

Okrem predpisov, ktoré ovplyvňujú zakladanie maloobchodných predajní, čelia maloobchodníci predpisom súvisiacim s ich každodennou prevádzkou (napr. otváracie hodiny, propagácia predaja, distribučné kanály a získavanie zdrojov).

Prevádzkové obmedzenia sa často zavádzali v záujme dosiahnutia cieľov verejnej politiky, ako sú ochrana zamestnancov, spotrebiteľov, životného prostredia a verejného zdravia. Elektronický obchod mení nákupné návyky spotrebiteľov (spotrebitelia sú zvyknutí nakupovať kedykoľvek a kdekoľvek, a to aj cezhranične) 53 . Toto je dôvod na to, aby členské štáty posúdili a modernizovali svoje regulačné rámce a prípadne sa inšpirovali od dobre fungujúcich a menej rušivých riešení vyvinutých v iných členských štátoch.

Prevádzkové obmedzenia spravidla ovplyvňujú najmä maloobchodníkov v kamenných predajniach 54 . Z dôvodu svojej povahy sa napríklad obmedzenia otváracích hodín predajní alebo dane vzťahujúce sa na maloobchod na základe veľkosti predajnej plochy nevzťahujú na online maloobchodníkov. Verejné orgány by mali posúdiť proporcionalitu a efektívnosť prevádzkových obmedzení týkajúcich sa maloobchodníkov v kamenných predajniach s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, ako platia pre elektronický obchod.

Prevádzkové obmedzenia sa môžu stať pre podniky značnou záťažou, čo ovplyvňuje ich produktivitu, pričom na túto skutočnosť sa opakovane poukazovalo v kontexte európskeho semestra. 55

Zabezpečenie rovnakých podmienok v maloobchode

Je potrebné, aby maloobchodníci v kamenných predajniach zohľadnili nové modely spotreby a podľa toho prispôsobili svoju obchodnú stratégiu. 56 Pre malých maloobchodníkov môže byť zložité prispôsobiť sa digitálnemu vývoju trhu. Nie vždy ľahko prijímajú technológiu a vo všeobecnosti majú menej zdrojov, menej vedomostí a menšiu kapacitu na navrhovanie a zavádzanie štrukturálnych zmien.

V členských štátoch, ktoré majú pravidlá týkajúce sa propagácie predaja a zliav, môžu spotrebitelia spravidla využívať propagáciu predaja a zľavy, ktoré ponúkajú online obchody so sídlom v členských štátoch s pružnejšími pravidlami (napríklad tie, ktoré neukladajú prísne obdobia sezónnych výpredajov alebo umožňujú výpredaj pod úrovňou nákladov). 57

Elektronický obchod umožňuje spotrebiteľom nakupovať online výrobky, v prípade ktorých pri predaji offline niektoré členské štáty stanovujú osobitné distribučné kanály 58 . Môžu tak vzniknúť odlišné podmienky pre offline a online maloobchod.

Predpisy navrhnuté prevažne pre offline maloobchod obmedzujú schopnosti maloobchodníkov prispôsobiť sa a reagovať na zmeny, ktoré prináša elektronický obchod. Týka sa to napríklad obmedzení otváracích hodín predajne. Tieto obmedzenia boli často zavedené na ochranu zamestnancov, ako aj MSP, ktoré si nie vždy môžu dovoliť dostatočný počet zamestnancov na pokrytie dlhých otváracích hodín. Tieto obavy by sa mali riešiť a súčasne by sa malo podporiť prispôsobovanie offline maloobchodníkov novým návykom spotrebiteľov.

Súčasné dane a poplatky vzťahujúce sa na maloobchod založené na veľkosti predajnej plochy sa uplatňujú iba na kamenné predajne, čo ich v porovnaní s online obchodmi a iným podnikmi môže znevýhodniť.

Zabezpečenie spravodlivých a efektívnych dodávateľských reťazcov

Maloobchod prináša spotrebiteľom jednotný trh. Jednotný trh EÚ umožňuje maloobchodníkom nakupovať výrobky odkiaľkoľvek v EÚ. Zvyšuje sa tak efektívnosť, môže rásť produktivita a znižujú sa náklady, z čoho majú v konečnom dôsledku prospech spotrebitelia. Jednotný trh mal za následok rastúci výber dostupných výrobkov. Regulačné prekážky obmedzujúce možnosť cezhraničného získavania výrobkov predstavujú riziko fragmentácie jednotného trhu a porušenia zásady voľného pohybu tovaru zakotvenej v zmluve.

Na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni sa takisto vynakladá úsilie na podporu vyvážených dodávateľských reťazcov s cieľom znížiť vplyv na životné prostredie a podporiť udržateľnú spotrebu. EÚ už prijala opatrenia na riešenie problematiky plastového odpadu 59 . Komisia vo svojej stratégii z januára 2018 pre plasty v obehovom hospodárstve plánuje ďalej pracovať na tomto probléme. 60 Komisia tiež navrhuje opatrenia na podporu predchádzania potravinovému odpadu. 61 Mnohé členské štáty takisto zaviedli predpisy, ktoré sú zamerané na podporu spravodlivých obchodných praktík, najmä v potravinovom dodávateľskom reťazci. Komisia podporuje toto úsilie, a to aj prostredníctvom návrhu smernice o nekalých obchodných praktikách v obchodných vzťahoch k podnikom v rámci potravinového dodávateľského reťazca 62 . Je však dôležité nebrániť dodávateľom a maloobchodníkom vo vzájomne prospešnej spolupráci.

Komisia si je tiež vedomá územných obmedzení dodávok, ktoré stanovili súkromní prevádzkovatelia a ktoré môžu obmedziť možnosti maloobchodníkov nakupovať výrobky od tých, od ktorých a odkiaľ chcú, čo má negatívny vplyv na jednotný trh 63 . Zdá sa, že v niektorých prípadoch maloobchodníci so sídlom v jednom členskom štáte, ktorí spolupracujú s nadnárodným dodávateľom, nemajú možnosť rozhodnúť, od ktorého vnútroštátneho subjektu dodávateľa by mal tovar prednostne pochádzať, a namiesto toho sú odkázaní na konkrétnu národnú dcérsku spoločnosť. Maloobchodníci čelia rovnakej prekážke, ak dodávateľ bráni svojej sieti nezávislých veľkoobchodníkov dodávať jeho výrobky cezhranične s účinkom uzavretia trhu alebo rozdelenia trhu pozdĺž vnútroštátnych hraníc. Ak má dodávateľ, ktorý ukladá územné obmedzenia dodávok, dominantné postavenie alebo ak sa tieto obmedzenia uplatňujú ako súčasť dohody medzi dodávateľom a nezávislým veľkoobchodníkom, právo hospodárskej súťaže sa za určitých okolností môže použiť na uloženie sankcií za tieto obmedzenia ako predstavujúce protisúťažné správanie. Takto sa však nezachytia situácie, keď takéto pokyny vydávajú vertikálne integrovaní dodávatelia svojim národným dcérskym spoločnostiam. V súčasnosti niektorí dodávatelia využívajú skutočnosť, že pravidlá hospodárskej súťaže sa na tieto situácie nevzťahujú. 64

Územné obmedzenia dodávok vyvolávajú segmentáciu trhu, obmedzujú hospodársku súťaž a vedú k pravdepodobným výrazným rozdielom medzi veľkoobchodnými a spotrebiteľskými cenami alebo výberom produktov ponúkaných spotrebiteľom v celej EÚ 65 .

Takémuto správaniu by sa malo predchádzať, aby sa maloobchodníkom umožnil súčasný dovoz všetkých výrobkov, vďaka čomu budú môcť ešte priblížiť jednotný trh európskym spotrebiteľom. Komisia bude ďalej zisťovať fakty o účinku takýchto praktík na jednotný trh. Ak sa situácia nevyvinie v dôsledku dobrovoľnej zmeny prístupu dodávateľa, môže byť potrebné prijať ďalšie opatrenia.

Dodržiavanie predpisov niečo stojí – náklady na dodržiavanie predpisov môžu predstavovať 0,4 % až 6 % ročného obratu maloobchodníkov. 66 Pre mikropodniky je to obzvlášť veľká záťaž 67 .

Respondenti v otvorenej verejnej konzultácii identifikovali oblasti, v ktorých by mohlo dôjsť k zlepšeniu: vykazovanie obchodných informácií, oznamovanie zmien, kontroly 68 , primeranejšie pokuty a sankcie.

Komisia sa v uplynulých rokoch pevne zaviazala presadzovať zásady lepšej regulácie na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov. 69 Je tiež potrebné, aby členské štáty overili, či sú vnútroštátne predpisy dobre zamerané, založené na dôkazoch a jasne navrhnuté. Menej zložité predpisy, lepšia informovanosť o špecifikách tohto sektora a politická podpora by maloobchodnému sektoru pomohli stať sa flexibilným a inovačným. 70

Podpora rozvoja maloobchodného sektora v záujme konečného prospechu spotrebiteľov si vyžaduje široký prístup: zjednodušenie regulačných rámcov, zabezpečenie toho, aby boli spôsobilé pre viackanálové prostredie, ako aj zníženie nadmerne zaťažujúcich a nákladných opatrení a postupov uložených maloobchodníkom na zabezpečenie súladu s týmito pravidlami.

Dobre fungujúci jednotný trh a modernizované regulačné prostredie sú nevyhnutné pre maloobchodný sektor EÚ pripravený na 21. storočie. Právne usmernenia a najlepšie postupy uvedené v tomto oznámení by členským štátom mali pomôcť v ich reformách smerujúcich k otvorenejšiemu, integrovanejšiemu a konkurencieschopnejšiemu maloobchodnému trhu bez toho, aby bolo ohrozené dosiahnutie legitímnych cieľov verejnej politiky.

Zníženie obmedzení v maloobchode by malo aj pozitívne externé vplyvy v iných odvetviach hospodárstva, najmä pri prvotnej výrobe. Efektívnejší maloobchodný sektor a nižšie spotrebiteľské ceny vytvárajú väčší dopyt a smerujú prvotných výrobcov k inovatívnejším výrobkom.

Aj keď nárast elektronického obchodu ponúka pre maloobchodný sektor, ako aj pre spotrebiteľov nevídané príležitosti, obmedzenia týkajúce sa maloobchodníkov v kamenných predajniach im neumožňujú prispôsobiť sa meniacim sa návykom spotrebiteľov. Online spotrebitelia sú zvyknutí nakupovať kedykoľvek a kdekoľvek. Je preto veľmi dôležité, aby vnútroštátne regionálne a miestne orgány vzali pri navrhovaní a vykonávaní príslušných predpisov do úvahy, že viackanálový maloobchod zostane v nadchádzajúcich rokoch trendom v maloobchode.

Právne usmernenia a najlepšie postupy stanovené v tomto oznámení by verejným orgánom mali pomôcť posúdiť ich regulačné rámce a určiť menej reštriktívne opatrenia. Členské štáty musia naďalej posudzovať existujúce a navrhované opatrenia pre maloobchodný sektor s cieľom zabezpečiť, aby boli nediskriminačné, náležite opodstatnené a primerané. Tiež sa vyzývajú, aby zabezpečili účinnosť týchto opatrení pre ciele verejnej politiky, aby primerane riešili ich problémy týkajúce sa rozvoja miest a aby zodpovedali rýchlo sa meniacemu maloobchodnému prostrediu. Pri tomto posudzovaní by dôležitú úlohu mali zohrávať vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž.

Ukazovateľ reštriktívnosti maloobchodu sa bude používať ako nástroj dynamického monitorovania na meranie úsilia členských štátov pri znižovaní maloobchodných obmedzení, pričom sa zohľadnia oprávnené ciele verejnej politiky, ako sú verejné zdravie, a vplyv týchto reforiem na výkonnosť trhu vrátane produktivity, cien, inovácií, ako aj účinkov presahovania na iné sektory.

Komisia bude naďalej monitorovať vývoj príslušných regulačných rámcov a trendy v maloobchodnom sektore. Toto monitorovanie bude slúžiť na hospodársku analýzu Komisie v rámci európskeho semestra. Poskytne tiež základ pre stanovenie priorít v rámci politiky presadzovania Komisie v maloobchodnom sektore.

Na zlepšenie celkového politického rámca pre maloobchodný sektor je potrebné účinné partnerstvo medzi príslušnými subjektmi EÚ a členských štátov na všetkých úrovniach. Komisia bude pokračovať v dialógu o budúcnosti tohto sektora medzi inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj zástupcami maloobchodného sektora.

(1)

 Maloobchod je najväčším sektorom v nefinančnom podnikovom hospodárstve EÚ z hľadiska počtu podnikov a zamestnancov, tvorí 4,5 % pridanej hodnoty európskeho hospodárstva a zabezpečuje 8,6 % všetkých pracovných miest v EÚ (zdroj: Eurostat, 2014).

(2)

V EÚ 68 % používateľov internetu (ktorí tvoria 81 % obyvateľstva) nakupovalo v roku 2017 online. Spomedzi tých, ktorí nakupovali online, 33 % nakupovalo od predávajúcich v inom členskom štáte a 23 % od predávajúcich so sídlom v nečlenských krajinách EÚ. Zdroj: Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2018.

(3)

Tieto reformy sa uskutočnili napr. v Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku a Španielsku.

(4)

Napríklad v Kanade, Japonsku, Austrálii a v Spojených štátoch amerických.

(5)

Pozri analýzu v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu, SWD(2018) 236.

(6)

Údaje ukazovateľa reštriktívnosti maloobchodu odrážajú súčasný stav za rok 2017. V niektorých prípadoch, keď po decembri 2017 prebehli dôležité zmeny, boli informácie aktualizované a zohľadnené v bodových hodnoteniach. Najnovšie údaje od Eurostatu, ktoré boli v čase analýzy k dispozícii, boli za rok 2015.

(7)

 Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, COM(2015) 192 final.

(8)

Nariadenie (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o geografickom blokovaní.

(9)

Nariadenie o službách cezhraničného dodávania balíkov [nadobudnutie účinnosti v máji 2018].

(10)

Smernica Rady 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku.

(11)

Návrh smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu, COM(2015) 634 final; zmenený návrh smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku, COM(2017) 637 final.

(12)

 Preskúmanie vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania, COM(2017) 228 final.

(13)

 Spravodlivý a efektívny daňový systém v EÚ pre digitálny jednotný trh, COM(2017) 547.

(14)

Nariadenie (EÚ) 2018/72 zo 4. októbra 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2015/751 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu.

(15)

 Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, COM(2016) 733 final.

(16)

 Nový program v oblasti zručností pre Európu, COM(2016) 381 final.

(17)

Návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní tovaru, COM(2017) 796.

(18)

  Návrh nariadenia o dodržiavaní a presadzovaní, COM(2017) 795.

(19)

zmenený návrh smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku, COM(2017) 637 final.

(20)

 Nová dohoda pre spotrebiteľov, COM(2018) 183.

(21)

Nedávny rozsudok z 30. januára 2018, Visser, C-31/16, bod 97.

(22)

Smernica 2006/123 z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (smernica o službách).

(23)

Závery Európskej rady o zamestnanosti, raste a konkurencieschopnosti, 22. marca 2018.

(24)

 Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky, COM(2015) 550 final

(25)

Závery Európskej rady o zamestnanosti, raste a konkurencieschopnosti, 22. marca 2018.

(26)

Spoločné vyhlásenie predsedov Európskeho parlamentu a Európskej komisie a predsedníctva Rady pri príležitosti 25. výročia jednotného trhu, 20. marca 2018.

(27)

Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia o „právnej úprave maloobchodu v prostredí s mnohorakými predajnými kanálmi – súhrnná správa, SWD(2018) 237.

(28)

Pozri analýzu v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu, SWD(2018) 236.

(29)

Výskum Komisie založený na ukazovateli reštriktívnosti trhu s výrobkami OECD naznačuje, že zníženie indexu OECD o jeden bod by viedlo k zníženiu cenovej hladiny o 7 % (Európska komisia, Podkladové dokumenty pre európsky semester (2018), Maloobchodný sektor EÚ.

(30)

Komisia na základe metodiky OECD pre index reštriktívnosti trhu s výrobkami priradila v rámci ukazovateľa reštriktívnosti maloobchodu číselné bodové hodnotenie regulačným situáciám v členských štátoch v relevantných aspektoch. Hodnoty priradené jednotlivým aspektom sa pohybujú od 0 do 6 bodov, pričom 0 označuje najmenej reštriktívne a 6 najreštriktívnejšie predpisy. Informácie, o ktoré sa opierajú výsledky, boli zhromaždené a overené prostredníctvom konzultácií s členskými štátmi. Metodika ukazovateľa reštriktívnosti maloobchodu bola takisto predmetom konzultácií s členskými štátmi v rámci skupiny expertov pre smernicu o službách. Viac informácií sa nachádza v prílohe a v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu, SWD(2018) 236.

(31)

Prvý pilier ukazovateľa reštriktívnosti maloobchodu zahŕňa otázky súvisiace so zakladaním maloobchodných podnikov: osobitné podmienky (napr. prahové hodnoty veľkosti, osobitné miestne pravidlá, úroveň podrobností požiadaviek miestneho plánovania a potreba ekonomických údajov), ako aj postupy (počet požadovaných povolení a posúdení vplyvov, počet zapojených subjektov, dĺžka postupu a uverejnenie rozhodnutí o založení). Druhý pilier odzrkadľuje obmedzenia prevádzok, ako sú otváracie hodiny predajní, distribučné kanály pre konkrétne výrobky, propagácia predaja, dane a poplatky vzťahujúce sa na maloobchod a zdroj výrobkov. Tento ukazovateľ predstavuje vecný prehľad obmedzení v členských štátoch. V záujme úplnosti obrazu o reštriktívnosti boli zahrnuté pravidlá týkajúce sa distribučných kanálov pre konkrétne výrobky, ako sú alkohol, tabak a lieky bez lekárskeho predpisu. Nie sú tým dotknuté ciele v oblasti zdravotnej a sociálnej politiky presadzované členskými štátmi. Komisia súhlasí s týmito cieľmi a vyvinula cielené politiky a právne predpisy, najmä pokiaľ ide o obmedzenie predaja a reklamy na tabak, a s cieľom zaručiť vysokú úroveň kvality a bezpečnosti liekov. Podporuje aj politiky členských štátov v oblasti znižovania škôd súvisiacich s požívaním alkoholu.

(32)

Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia o „právnej úprave maloobchodu v prostredí s mnohorakými predajnými kanálmi – súhrnná správa, SWD(2018) 237.

(33)

Na reštriktívne pravidlá zakladania maloobchodných podnikov sa upozornilo v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny adresovaných Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Luxembursku a Španielsku.

(34)

V článku 14 ods. 5 smernice o službách sa zakazuje uplatnenie hospodárskeho testu s tým, že by udelenie povolenia podliehalo predloženiu dôkazu o existencii hospodárskej potreby alebo dopytu na trhu, hodnoteniu pravdepodobných alebo existujúcich hospodárskych vplyvov činnosti alebo vhodnosti činnosti vo vzťahu k cieľom hospodárskeho plánovania stanoveným príslušnými orgánmi.

(35)

Test hospodárskych potrieb bol zrušený v Belgicku, Francúzsku, Luxembursku, Taliansku, Holandsku, Rumunsku a v príslušných regiónoch Španielska. Pozri SWD(2012) 148 final, ktorý tvorí prílohu k oznámeniu o implementácii smernice o službách. 

(36)

Uvedená v máji 2016 s  Amsterdamským paktom .

(37)

  https://ec.europa.eu/futurium/en/urban-agenda-eu/what-urban-agenda-eu .

(38)

Rozsudok z 30. januára 2018, Visser, C-31/16, bod 124.

(39)

Článok 15 smernice o službách.

(40)

Takéto požiadavky znižujú schopnosť reagovať na meniace sa požiadavky spotrebiteľov a môžu obmedziť možnosť vzniku novej maloobchodnej prevádzky na voľných obchodných miestach, čo je v rozpore s argumentom, ktorý sa často používa ako odôvodnenie regulácie umiestňovania predajní.

(41)

Článok 15 ods. 3 smernice o službách.

(42)

Rozsudok z 30. januára 2018, Visser, C-31/16, bod 130.

(43)

Návrh smernice o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní, COM(2016) 822 final.

(44)

Návrh smernice, ktorou sa stanovuje postup oznamovania pre systémy udeľovania povolení a požiadavky súvisiace so službami, COM(2016) 821 final.

(45)

Napríklad vo Francúzsku si predajne väčšie ako 1 000 m² vyžadujú osobitné povolenie. V Nemecku sú takéto prahové hodnoty stanovené na 800 m² a Maďarsko stanovuje hranicu na 400 m².

(46)

Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu, SWD(2018) 236.

(47)

Podľa článku 8 smernice o službách musia členské štáty zabezpečiť, aby bolo možné ľahko splniť všetky postupy a formálne náležitosti vzťahujúce sa na prístup k činnostiam v oblasti služieb a ich vykonávanie na diaľku a elektronickými prostriedkami prostredníctvom príslušného miesta jednotného kontaktu a u príslušných orgánov.

(48)

Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, COM(2016) 179.

(49)

Návrh nariadenia o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012, COM(2017) 256 final. 

(50)

Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia o „právnej úprave maloobchodu v prostredí s mnohorakými predajnými kanálmi – súhrnná správa, SWD(2018) 237.

(51)

 Články 5 až 8 smernice o službách, týkajúce sa zjednodušenia postupov, zriadenia miest jednotného kontaktu, práva na informácie a postupov prostredníctvom elektronických prostriedkov.

(52)

Článok 13 ods. 3 smernice o službách.

(53)

Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia o „právnej úprave maloobchodu v prostredí s mnohorakými predajnými kanálmi – súhrnná správa, SWD(2018) 237.

(54)

Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia o „právnej úprave maloobchodu v prostredí s mnohorakými predajnými kanálmi – súhrnná správa, SWD(2018) 237.

(55)

Reštriktívne pravidlá týkajúce sa maloobchodných prevádzok boli uvedené v správach pre jednotlivé krajiny adresovaných Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Luxembursku, Nemecku, Maďarsku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku a Taliansku.

(56)

Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia o „právnej úprave maloobchodu v prostredí s mnohorakými predajnými kanálmi – súhrnná správa, SWD(2018) 237.

(57)

V článku 20 smernice o službách sa zakazuje, aby boli príjemcovia služieb diskriminovaní na základe svojej štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska. Nariadením (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o geografickom blokovaní sa zabraňuje diskriminácii v prístupe k cenovým, predajným alebo platobným podmienkam pri nakupovaní výrobkov a služieb z webového sídla nachádzajúceho sa v inom členskom štáte.

(58)

Napríklad v niektorých členských štátoch je predaj liekov bez lekárskeho predpisu vyhradený pre lekárne. Členské štáty a Európska únia zaviedli právne ustanovenia týkajúce sa maloobchodného predaja liekov bez lekárskeho predpisu predávaných online a offline vzhľadom na ich osobitnú situáciu (napr. úloha farmaceuta pri poskytovaní poradenstva pacientom, kontrola spotreby, falšované lieky).

(59)

Smernica (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek.

(60)

Oznámenie Komisie – Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve – COM(2018) 28 final.

(61)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, COM(2015) 595 final.

(62)

COM(2018) 173.

(63)

Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia o „právnej úprave maloobchodu v prostredí s mnohorakými predajnými kanálmi – súhrnná správa, SWD(2018) 237. Tieto obmedzenia možno opísať aj ako v rozpore so zásadou nediskriminácie uvedenou v článku 20 smernice o službách, ktoré rozdeľujú trh na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska.

(64)

Dňa 31. mája 2022 sa skončí platnosť nariadenia Komisie týkajúceho sa výnimiek z určitých kategórií vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (nariadenie č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 ZFEÚ). Pred jeho obnovením bude potrebné ho prehodnotiť. V tom čase bude potrebné preskúmať aj sprievodné usmernenia Komisie o vertikálnych obmedzeniach. Nariadenie o geografickom blokovaní umožňuje zákazníkom využívať rovnaké podmienky, aké majú zákazníci nachádzajúci sa v mieste dodávky, napríklad ak si sami zabezpečili vyzdvihnutie dodávky. Z rozsahu jeho pôsobnosti sú však vylúčené nákupy na ďalší predaj a neuplatňovalo by sa, ak je zmluva o dodávke tovaru dohodnutá individuálne.

(65)

Návrh dokumentu s názvom Smerom ku kódexu osvedčených postupov HLF pri riešení „dvojakej kvality potravín“, ktorý tvorí závery brainstormingového stretnutia podskupiny Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca pre vnútorný trh z decembra 2017, obsahuje výzvu adresovanú Európskej komisii, aby posúdila vplyv „územných obmedzení dodávok“ na výber spotrebiteľov v rôznych členských štátoch. Konečné znenie by mala byť schválené v decembri 2018.

(66)

Cezhraničné rozdiely, LE Europe, Spark Legal Network and Consultancy, VVA Consulting (2018) Operational restrictions in the retail sector (Prevádzkové obmedzenia v maloobchodnom sektore), štúdia vypracovaná pre Európsku komisiu.

(67)

V priemere vynakladajú mikropodniky v EÚ ekvivalent 3,3 % svojho obratu na administratívne úlohy a zariadenia súvisiace s reguláciou a pre malé, stredné a veľké spoločnosti toto číslo predstavuje do 0,4 %.

(68)

Dobré kontrolné postupy môžu pomôcť pri dosahovaní prosperujúceho a rastúceho hospodárstva, zatiaľ čo zle koncipované kontroly predstavujú značnú záťaž pre podniky, ktorá obmedzuje hospodársky rast, J. Monk, Reform of regulatory enforcement and inspections in OECD countries (Reforma presadzovania právnych predpisov a kontroly v krajinách OECD).

(69)

Oznámenie Komisie s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ, COM(2015) 215 final. V prípade maloobchodu je mimoriadne relevantné využívať testovanie MSP v procese posúdenia vplyvu.

(70)

Európska komisia, Skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť v maloobchode (2015), Správa o prípravnej pracovnej skupine pre inováciuhttps://ec.europa.eu/growth/single-market/services/retail_en.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 4. 2018

COM(2018) 219 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Európsky maloobchodný sektor pripravený na 21. storočie

{SWD(2018) 236 final}
{SWD(2018) 237 final}

Zdroj:    Vlastné výpočty na základe informácií získaných od členských štátov a prostredníctvom špecializovaných štúdií