MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA 3

Ako môže rozpočet EÚ podporiť lepšie riadenie
vonkajších hraníc EÚ?

Vedúci predstavitelia žiadajú silnejšie vonkajšie hranice ako podmienku zrušenia vnútorných hraníc. V roku 2016 bola na základe návrhu Európskej komisie zriadená európska pohraničná a pobrežná stráž. Do roku 2020 bude mať európska pohraničná a pobrežná stráž 1 015 zamestnancov vrátane zamestnancov v teréne a tiež najmenej 1 500 zamestnancov v pohotovosti v rezerve rýchleho zásahu. Jej ročný rozpočet 292 miliónov EUR by sa mal dovtedy zvýšiť na 335 miliónov EUR. EÚ takisto poskytuje finančné prostriedky na spolufinancovanie riadenia vonkajších hraníc Európy na vnútroštátnej úrovni, ktoré zaisťuje 96 000 príslušníkov pohraničnej stráže jednotlivých krajín, a núdzovú podporu prostredníctvom Fondu pre vnútornú bezpečnosť (hranice). Spoločne tieto činnosti predstavujú počas obdobia siedmich rokov sumu približne 4 miliardy EUR, teda 0,4 % celkového rozpočtu EÚ.

Vývoj európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v budúcnosti bude závisieť od rozhodnutí prijatých v súvislosti s budúcim finančným rámcom. V závislosti od úrovne ambícií si môžeme predstaviť niekoľko scenárov:

Pri maximálnom využití súčasnej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by sa podporil kontinuálny vývoj rámca na výmenu informácií (Eurosur), ako aj investície členských štátov do kapacity pre riadenie hraníc. Zaručilo by sa tým aj to, že európska pohraničná a pobrežná stráž bude mať prístup k vybaveniu, ktoré potrebuje. Vyžadovalo by to rozpočet vo výške približne 8 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov, čo by zodpovedalo približne 0,8 % súčasného viacročného finančného rámca.

Modernizovaná európska pohraničná a pobrežná stráž by umožnila podporu plne integrovanému systému riadenia hraníc EÚ. Základom by bol revidovaný právny rámec s rozšíreným mandátom, ktorý by spájal a posilňoval súčasné nástroje súvisiace s posúdením rizika a situačným prehľadom, zvýšenie operačnej kapacity agentúry pomocou stáleho zboru európskych príslušníkov pohraničnej stráže s počtom aspoň 3 000 zamestnancov EÚ, poskytovanie finančnej podpory a odbornej prípravy na zvýšenie zložky vnútroštátnej pohraničnej stráže v zraniteľných členských štátoch, väčšie a operatívnejšie skupiny expertov a posilnené vlastné vybavenie. Znamenalo by to omnoho silnejšiu úlohu pri návrate na úrovni EÚ a nižšie intervenčné prahy pre agentúru, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci pri predchádzaní vážnym nedostatkom pri kontrolách vonkajších hraníc, ktoré by mohli viesť ku kríze. Tento scenár by si vyžadoval rozpočet vo výške približne 20 – 25 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov, čo by zodpovedalo približne 1,8 – 2,3 % súčasného viacročného finančného rámca.

Plnohodnotný systém riadenia hraníc EÚ by znamenal 100 000 zamestnancov EÚ a značnú rezervu vybavenia na úrovni EÚ, čo by bolo porovnateľné so systémov v Spojených štátoch alebo Kanade. Vyžiadal by si približne 150 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov po zohľadnení všetkých vnútroštátnych výdavkov na ochranu hraníc. To by zodpovedalo približne 14 % súčasného viacročného finančného rámca, čiže ekvivalentu ročného rozpočtu EÚ. Napríklad len samotný Úrad Spojených štátov amerických na ochranu colného priestoru a hraníc má ročný rozpočet 13,56 miliardy USD a viac ako 62 000 zamestnancov. Kanadský úrad pohraničnej služby má ročný rozpočet 2 miliardy CAD a viac ako 14 000 zamestnancov.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako najlepšie podporiť skutočnú európsku obrannú úniu?

V júni 2017 bol zriadený Európsky obranný fond, ktorý sa postupne buduje. S obmedzeným úvodným rozpočtom 90 miliónov EUR na výskum v oblasti obrany a 500 miliónov EUR na rozvoj priemyslu na obdobie rokov 2017 – 2020 (celkove to predstavuje približne 0,05 % aktuálneho finančného rámca) vo svojej prvej fáze dokáže podporiť iba obmedzený počet výskumných a vývojových projektov založených na spolupráci.

Aký typ obranného fondu chceme v budúcnosti? Skutočná európska obranná únia by si vyžadovala významnú investíciu z rozpočtu.

Vzhľadom na veľkosť existujúcich vnútroštátnych rozpočtov na obranný výskum – Francúzsko a Nemecko jednotlivo míňajú na výskum v oblasti obrany viac ako jednu miliardu EUR ročne – a vysoké náklady na vývoj špičkových obranných technológií vrátane technológií určených na kybernetickú obranu, okno výskumu fondu by podľa odhadov potrebovalo rozpočet vo výške aspoň 3,5 miliardy EUR počas daného obdobia, aby bolo možné dosiahnuť citeľnú zmenu.

Analogicky k tomu by bolo potrebných približne aspoň 7 miliárd EUR medzi rokmi 2021 a 2027 na spolufinancovanie nákladov na rozvoj obranného priemyslu. Umožnilo by to využiť finančnú páku na dosiahnutie významnej celkovej investície na vývoj obranných spôsobilostí vo výške najmenej 35 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov. Zodpovedalo by to 14 % vnútroštátnych výdavkov na obranné spôsobilosti. Išlo by o dôležitý krok smerom k dosiahnutiu cieľa, na ktorom sa dohodli členské štáty v Európskej obrannej agentúre, použiť 35 % ich výdavkov na vybavenie na kolaboratívne projekty.

Európsky obranný fond má potenciál zabezpečiť dôležité posilnenie strategickej autonómie EÚ a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Z dôvodu obmedzení vyplývajúcich zo zmlúv však rozpočet EÚ nedokáže pokryť všetky oblasti činnosti EÚ na poli bezpečnosti a obrany. Samostatný mechanizmus financovania vo výške približne 10 miliárd EUR na obdobie rokov 2021 – 2027 by výrazne zvýšil schopnosť EÚ finančne podporovať činnosti s významom pre obranu. To by sa dalo porovnať so sumu až 3,5 miliardy EUR v súčasnom období.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako čo najlepšie podporiť mobilitu mladých ľudí?

V priebehu 30 rokov program Erasmus+ pomohol deviatim miliónom mladých ľudí študovať, absolvovať odbornú prípravu, vyučovať alebo pracovať ako dobrovoľník v inej krajine, čím sa zvýšili ich príležitosti na pracovnom trhu. Súčasný program Erasmus+ na obdobie rokov 2014 – 2020 disponuje rozpočtom vo výške 14,7 miliardy EUR (približne 1,3 % celkového objemu súčasného viacročného finančného rámca), vďaka čomu dokáže ponúknuť vzdelávaciu mobilitu len menej ako 4 % mladých ľudí žijúcich v Európe.

Panuje široká zhoda na tom, že je potrebné zintenzívniť mobilitu a výmeny, a to aj prostredníctvom podstatne posilneného, inkluzívneho a rozšíreného programu Erasmus+. V závislosti od úrovne ambícií si môžeme predstaviť niekoľko scenárov:

Zdvojnásobenie počtu mladých ľudí v EÚ, ktorí sa zapoja do programu Erasmus+, aby sa dosiahol počet 7,5 % mladých ľudí z celej Európy, by si v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci vyžadovalo investíciu vo výške 30 miliárd EUR (počas obdobia siedmich rokov).

Ak by sme chceli poskytnúť každému tretiemu mladému človeku príležitosť získať študijnú skúsenosť v zahraničí v rámci programu Erasmus+, potrebovali by sme na obdobie rokov 2021 – 2027 rozpočet rádovo vo výške 90 miliárd EUR.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako najlepšie zaistiť digitálnu transformáciu Európy?

Podpora EÚ pre európsku dátovú infraštruktúru, pripojiteľnosť a digitálne zručnosti predstavuje sumu 35 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov. Tieto prostriedky sa poskytujú prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (17 miliárd EUR), rámcového programu pre výskum a inováciu (13 miliárd EUR), Európskeho sociálneho fondu (2,3 miliardy EUR), Nástroja na prepájanie Európy (1 miliarda EUR) a programu Kreatívna Európa (1 miliarda EUR).

Zachovanie, prípadne dokonca zníženie súčasných úrovní investícií by znamenalo riziko ohrozenia schopnosti EÚ udržať si konkurencieschopnosť v kľúčových sektoroch priemyslu a služieb, napríklad v priemyselnej výrobe a strojárstve, finančných službách, zdravotnej starostlivosti, doprave, energii alebo v automobilovom priemysle. Nedostatočné investície do digitálnych zručností by ešte viac rozšírili medzeru medzi dopytom a dostupnou odbornosťou, pričom automatizácia nahradí tradičné úlohy. Premietlo by sa to do horších pracovných vyhliadok a vyhliadok rastu, subštandardných verejných služieb a vyššej miery vystavenia kybernetickým hrozbám.

Zdvojnásobenie súm v súčasnosti investovaných do digitálneho hospodárstva na približne 70 miliárd EUR v období rokov 2021 – 2027 by prinieslo výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť a kybernetická bezpečnosť. Umožnilo by to spustenie nových dôveryhodných a zabezpečených služieb v oblasti elektronického zdravotníctva, elektronickej verejnej správy alebo mobility. Európe by to pomohlo zabezpečiť si vedúce postavenie v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom. Malo by to výrazný vplyv na vyplnenie medzery vytvorenej nedostatkom požadovaných zručností v celej Únii.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako najlepšie podporiť konkurencieschopnosť
prostredníctvom výskumu a inovácií?

Vo vyspelých hospodárstvach, akým je Európa, je výskum a vývoj rozhodujúcim faktorom pri zvyšovaní produktivity a posilňovaní konkurencieschopnosti. Budúci rozpočet EÚ jej preto musí umožňovať investovať do hybných síl inovácie, ktoré umožnia európskemu priemyslu rásť a prosperovať. Únia v súčasnosti vynakladá takmer 80 miliárd EUR na svoj rámcový programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 na obdobie rokov 2014 – 2020. Aký rozpočet na výskum by mala mať v budúcnosti?

Zachovanie, prípadne dokonca zníženie súčasných úrovní investícií by nevyriešilo problém nedostatočného financovania. Spôsobilo by to dominový efekt v štátnych a súkromných investíciách a ohrozilo by to úsilie na dosiahnutie cieľa stanoveného stratégiou Európa 2020 investovať 3 % hrubého domáceho produktu do výskumu a vývoja. Únia by ešte viac zaostala v porovnaní so svetovými lídrami. Obmedzila by sa výskumná podpora iných politík EÚ.

Zvýšenie rámcového programu o 50 % na 120 miliárd EUR by do roku 2040 vytvorilo odhadom ďalších 420 000 pracovných miest a zvýšilo HDP o približne 0,33 % za rovnaké obdobie. Pokračoval by tým vzostupný trend nedávnych rozpočtov EÚ na výskum a inovácie a zabezpečil by sa prijateľný podiel vysokokvalitných návrhov, ktoré získali financovanie. Únia by sa stala príťažlivejším miestom pre popredných svetových výskumníkov a vyriešili by sa nedostatočné inovácie a príležitosti na scaleup. Podporil by sa pokrok v súvislosti s prioritami ako digitálne technológie, energetika, klíma a zdravie.

Zdvojnásobenie rámcového programu na 160 miliárd EUR by do roku 2040 vytvorilo odhadom 650 000 pracovných miest a za rovnaké obdobie zvýšilo HDP o približne 0,46 %. To by EÚ umožnilo stať sa globálnym lídrom v rozsiahlych iniciatívach, ktorých cieľom je príprava celoplošného trhového nasadenia riešení v oblastiach, ako sú batérie, infekčné choroby, inteligentné a ekologické budovy a vozidlá, dekarbonizačné technológie, obehové hospodárstvo, riešenia pre plastový odpad a prepojené/automatizované vozidlá.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako môže rozpočet EÚ podporiť skutočnú
hospodársku a menovú úniu?

V decembri 2017 Komisia vytýčila víziu toho, ako možno posilniť eurozónu a Úniu ako celok pomocou rozpočtu EÚ – v súčasnosti aj do budúcnosti. Prezentované boli štyri konkrétne funkcie: podpora štrukturálnych reforiem na vnútroštátnej úrovni, uľahčenie konvergencie členských štátov na ich ceste k prijatiu eura, poskytnutie zabezpečovacieho mechanizmu pre bankovú úniu a vývoj stabilizačnej funkcie, v ktorej sa spájajú rôzne fondy a nástroje EÚ a eurozóny, ktoré majú pomôcť pri zachovaní úrovní investícií v prípade veľkých asymetrických otrasov. Tieto funkcie si vyžadujú zmenu prístupu, ktorá ide ďaleko nad rámec obmedzení aktuálneho rozpočtu EÚ. Tento cieľ možno napríklad dosiahnuť prostredníctvom synergií s Európskou investičnou bankou a pripravovaným Európskym menovým fondom. Náš rozpočet po roku 2020 bude však takisto musieť zohrať svoju úlohu:

Nástroj na uskutočňovanie reforiem a nástroj konvergencie budú musieť byť schopné poskytovať silnú podporu a stimuly pre širokú škálu reforiem vo všetkých členských štátoch. Rozpočtový riadok disponujúci sumou aspoň 25 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov by zabezpečil kritický objem a pomohol by predísť koncentrácii financovania len na niekoľko členských štátov.

Stabilizačná funkcia sa má budovať postupne, pričom sa majú využívať úvery back-to-back garantované rozpočtom EÚ, úvery z Európskeho menového fondu, mechanizmus dobrovoľného poistenia založený na národných príspevkoch, ako aj grantová zložka z európskeho rozpočtu. Sumy potrebné z rozpočtu EÚ nebudú musieť byť nevyhnutne veľmi vysoké, budú však musieť byť dostatočne významné, aby sa napríklad znížilo úrokové zaťaženie úverov a poskytli sa stimuly na správne vykonávanie systému podpory.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Aká ambiciózna má byť účinná politika súdržnosti?

Politika súdržnosti je konkrétnym prejavom solidarity s hospodársky menej rozvinutými časťami Únie. Jej účelom je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Podpora z európskych štrukturálnych a investičných fondov je v súčasnosti k dispozícii všetkým členským štátom EÚ. Mala by táto politika takto pokračovať ďalej alebo by mala byť obmedzená na menej rozvinuté regióny a/alebo členské štáty? Ak by sa zachovala oprávnenosť všetkých štátov, aké by mala mať ambície?

Ak by sa mala zachovať oprávnenosť všetkých členských štátov získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu, zefektívnenie by sa mohlo dosiahnuť úpravami intenzity pomoci a lepším zacielením podpory. Ak by sa mali zachovať súčasné úrovne výdavkov vo výške približne 370 miliárd EUR 4 , čo predstavuje takmer 35 % z viacročného finančného rámca, umožnilo by to zachovanie intenzívneho zamerania na investície vo všetkých regiónoch v oblastiach, ako sú inovácie, transformácia priemyslu, prechod na čistú energiu, opatrenia v oblasti klímy a lepšie pracovné príležitosti.

Ak by Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond ukončili podporu rozvinutejších a prechodných regiónov, zodpovedalo by to zníženiu približne o 95 miliárd EUR v danom období, čo predstavuje viac ako štvrtinu pridelených prostriedkov z uvedených fondov. Zodpovedá to približne 8,7 % súčasného viacročného finančného rámca. Pri tomto scenári by sa zastavila podpora regiónov v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, kontinentálnom Francúzsku, Nemecku, Írsku, Holandsku, Švédsku a mnohých regiónov v Taliansku a Španielsku.

Ak by bola podpora ešte viac obmedzená na krajiny čerpajúce prostriedky z Kohézneho fondu, museli by sa zastaviť aj investície do menej rozvinutých regiónov Francúzska, Talianska a Španielska. Výsledkom by bolo zníženie približne o 124 miliárd EUR v danom období, čo by predstavovalo viac ako 33 % aktuálne pridelených prostriedkov. Zodpovedá to približne 11 % súčasného viacročného finančného rámca.

V prípade scenárov 2 a 3 by podporu pre hospodárske, sociálne a územné výzvy museli prebrať vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v súlade so zásadou subsidiarity.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Aká ambiciózna má byť spoločná poľnohospodárska politika?

Vo finančnom rámci na obdobie rokov 2014 – 2020 spoločná poľnohospodárska politika mobilizuje prostriedky v približnej výške 400 miliárd EUR na financovanie opatrení trhu, priamych platieb pre poľnohospodárov a na programy rozvoja vidieka s cieľom podporovať udržateľné poľnohospodárstvo a zdravé vidiecke hospodárstva. Priame platby predstavujú približne 70 % z tejto sumy. Programy rozvoja vidieka podporujú investície, odbornú prípravu a poľnohospodársku výrobu efektívnejšie využívajúcu zdroje a v súčasnosti majú hodnotu približne 100 miliárd EUR v danom období. Tieto programy spolufinancujú členské štáty. Pomocou spoločnej poľnohospodárskej politiky Únia pomáha riešiť štrukturálne problémy vo vidieckych oblastiach, napríklad nedostatok atraktívnych príležitostí na zamestnanie sa alebo nedostatok požadovaných zručností. Medzi kľúčové ciele tohto úsilia patrí vytváranie nových hodnotových reťazcov, napríklad čistá energia a bioenergia, a snaha pomôcť vidieckym oblastiam profitovať z estetickej hodnoty krajiny.

Pokračujú diskusie o tom, ako najlepšie využívať priame platby. Najčastejším návrhom je znížiť a lepšie zacieliť priame platby v súlade s cieľmi tejto politiky. 80 % priamych platieb v súčasnosti dostáva 20 % poľnohospodárov. Diskutuje sa aj o spôsoboch, ako zmenšiť rozdiely medzi členskými štátmi v poskytovanej poľnohospodárskej podpore. Zmeny systému priamych platieb by mohli poskytnúť príležitosť zamerať platby na očakávané výsledky, napríklad na neprerušenú poľnohospodársku výrobu v menej ziskových alebo horských oblastiach, zameranie na malé a stredné farmy, investície do udržateľných systémov výroby efektívne využívajúcich zdroje a lepšiu koordináciu s opatreniami na rozvoj vidieka.

Zachovanie úrovne výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku v danom období vo výške približne 400 miliárd EUR 5 , čo zodpovedá približne 37 % aktuálneho viacročného finančného rámca, by pomocou lepšieho zacielenia umožnilo zvýšiť podporu predovšetkým pre malé a stredné poľnohospodárske podniky, čo by malo pozitívny dominový efekt na vidiecke oblasti.

Zníženie podpory pre spoločnú poľnohospodársku politiku o 30 % by predstavovalo približne 120 miliárd EUR v období nasledujúceho viacročného finančného rámca, čiže približne 11 % z aktuálneho viacročného finančného rámca. Pri tomto scenári by mohlo dôjsť k poklesu príjmu priemerného poľnohospodárskeho podniku o viac ako 10 % vo viacerých členských štátoch a potenciálne k výraznejším poklesom príjmu v konkrétnych sektoroch.

Zníženie podpory pre spoločnú poľnohospodársku politiku o 15 % by predstavovalo približne 60 miliárd EUR v období nasledujúceho viacročného finančného rámca, čiže približne 5,5 % z aktuálneho viacročného finančného rámca. Pri tomto scenári by zníženie príjmov priemerného poľnohospodárskeho podniku bolo obmedzenejšie, ale stále by mohlo mať citeľný vplyv v niektorých sektoroch v závislosti od prijatých rozhodnutí.

Na tieto scenáre sa nemožno pozerať izolovane. Akékoľvek zníženie priamych platieb by malo sprevádzať lepšie zacielenie zvyšného rozpočtu, napríklad prostredníctvom väčšieho zamerania sa na malé a stredné poľnohospodárske podniky a lepšej koordinácie s opatreniami na rozvoj vidieka.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako môžeme najlepšie presadzovať naše záujmy v zahraničí?

V budúcnosti bude Únia musieť disponovať nástrojmi, ktoré jej umožnia napĺňať existujúce a nové ambície a riešiť existujúce a nové výzvy. Pokiaľ ide o rámec na obdobie rokov 2014 – 2020, rozpočet vyčlenený na vonkajšiu činnosť dosahuje približne 66 miliárd EUR. Predstavuje asi 6 % súčasného viacročného finančného rámca. Európsky rozvojový fond, ktorý v súčasnosti nie je zahrnutý do rozpočtu Únie, je okrem toho hlavným nástrojom na poskytovanie rozvojovej pomoci africkým, karibským a tichomorským krajinám a zámorským krajinám a územiam. Celkové finančné zdroje 11. Európskeho rozvojového fondu predstavujú približne 31 miliárd EUR na obdobie rokov 2014 – 2020.

V budúcnosti:

Zvýšenie súčasného objemu prostriedkov na financovanie vonkajších nástrojov nad rámec 100 miliárd EUR v danom období by EÚ umožnilo naplniť existujúce a nové ambície, ku ktorým patrí medzinárodná spolupráca, riadenie migrácie, investície, správa vecí verejných, ľudské práva a zásada právneho štátu, podpora cieľov trvalo udržateľného rozvoja, humanitárna pomoc, reakcie na krízy a predchádzanie konfliktom. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať podpore stratégie EÚ pre západný Balkán, ako aj stabilizačným snahám EÚ v jej susedstve a Afrike.

Významné zjednodušenie a racionalizácia vonkajších nástrojov by mohli ďalej zvýšiť účinnosť a efektívnosť rozpočtu pre vonkajšie vzťahy. V rámci tohto procesu by mohlo dôjsť k začleneniu Európskeho rozvojového fondu do viacročného finančného rámca za predpokladu, že by sa to odrazilo v celkovom strope výdavkov a že sa zachová existujúca flexibilita.

Rozpočet pre vonkajšie vzťahy by sa mal chápať aj v kontexte spoločného záväzku EÚ a členských štátov vyčleniť 0,7 % hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2030. To by viedlo k dodatočnému úsiliu v budúcom viacročnom finančnom rámci v záujme vyčlenenia 40 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov bez účasti Spojeného kráľovstva. Predpokladom toho je, že EÚ by zachovala svoj súčasný podiel na oficiálnej rozvojovej pomoci na úrovni 20 %.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako dosiahnuť viac s menšími prostriedkami vďaka finančným nástrojom?

V diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ sa zdôrazňuje význam záruk a finančných nástrojov pri snahe „urobiť za menej viac“. Očakáva sa napríklad, že prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície sa zmobilizuje viac než 500 miliárd EUR, čo bude obrovským stimulom pre európske hospodárstvo. Súčasné prostredie, v ktorom pôsobia trhovo orientované nástroje EÚ, je však fragmentované a existuje takmer 40 centrálne riadených finančných nástrojov a tri rozpočtové záruky a záručné fondy, čo predstavuje 4 % podiel na súčasnom viacročnom finančnom rámci. Len v oblasti malých a stredných podnikov existuje sedem centrálne riadených finančných nástrojov a niekoľko stoviek nástrojov v zdieľanom hospodárení. Je nesporné, že existuje priestor na racionalizáciu a väčšiu efektívnosť.

Jedným z možných riešení na zlepšenie efektívnosti a vplyvu nástrojov, ktorých cieľom je podpora investícií v EÚ, by mohlo byť ich začlenenie do jedného nástroja na podporu investícií. Tým by sa ďalej posilnil Európsky fond pre strategické investície a malo by to pozitívny vplyv na úroveň investícií, hospodársky rast a zamestnanosť v celej EÚ.

Vďaka rozsiahlejšiemu využívaniu finančných nástrojov a rozpočtových záruk by sa mohli viac než zdvojnásobiť investície zmobilizované počas existencie nasledujúceho viacročného finančného rámca, a to až do výšky 2 biliónov EUR. 

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako čo najlepšie využiť uvoľnené finančné prostriedky?

V súčasnosti sa finančné prostriedky, ktoré boli viazané v rozpočte EÚ, ale ktoré sa v konečnom dôsledku nevynaložili pri vykonávaní programov EÚ, rušia. V dôsledku týchto zdrojov sa znižujú každoročné výpočty hrubých národných príspevkov členských štátov v porovnaní s plnením rozpočtových záväzkov v plnej miere.

Tieto sumy by sa mohli použiť ako rezerva Únie namiesto toho, aby sa zrušili. Táto rezerva by sa mohla použiť na plnenie spoločných priorít a riešenie spoločných výzev. Súčasné odhady naznačujú, že približne 21 až 28 miliárd EUR by sa mohlo sprístupniť prostredníctvom tohto mechanizmu počas obdobia siedmich rokov. Takéto sumy sa mohli v roku 2015 použiť napríklad na financovanie Európskeho fondu pre strategické investície a vypĺňanie investičných medzier, ktoré vznikli v dôsledku finančnej krízy, namiesto toho, aby došlo k okliešteniu cenných programov ako Horizont 2020 alebo Nástroj na prepájanie Európy. Táto rezerva by sa podobne mohla použiť v roku 2016 na podporu zriadenia nástroja pre utečencov v Turecku, ktorý si vyžadoval využitie všetkej flexibility v rozpočte EÚ, ako aj osobitné príspevky členských štátov. Umožnila by takisto rýchlu mobilizáciu väčšieho objemu finančných prostriedkov na riešenie migračnej krízy.

V dnešnom rýchlo sa meniacom svete dochádza čoraz častejšie k nepredvídateľným udalostiam. Rezerva Únie by umožnila rýchlejšiu a rozhodnejšiu reakciu na takéto udalosti. Budúci viacročný finančný rámec budeme vykonávať ešte takmer o desať rokov. Táto dlhodobá stabilita je výhodou, ale aj obmedzením. Rezerva Únie by poskytla účinný a pružný nový nástroj na riešenie nepredvídaných udalostí a reagovanie na mimoriadne situácie v oblastiach ako bezpečnosť a migrácia.

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Mali by sme financovanie zo strany EÚ väčšmi podmieniť?

Potenciál rozpočtu EÚ sa môže v plnej miere rozvinúť len vtedy, ak pre to existuje priaznivé hospodárske, regulačné a administratívne prostredie v členských štátoch.

Preto sa v súčasnom viacročnom finančnom rámci vyžaduje, aby všetky členské štáty a príjemcovia preukázali, že majú účinný regulačný rámec pre finančné riadenie, správne vykonávajú príslušné právne predpisy EÚ a že disponujú potrebnými administratívnymi a inštitucionálnymi kapacitami na úspešné využitie finančných prostriedkov EÚ. Politická podmienenosť môže okrem toho podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach, v ktorých existujú významné úspory z rozsahu alebo externality. V súčasnom viacročnom finančnom rámci sa takisto zaviedli nové ustanovenia, ktoré majú zabrániť situáciám, v ktorých by došlo k zníženiu účinnosti financovania zo strany EÚ z dôvodu nevhodných hospodárskych a fiškálnych politík.

Nový viacročný finančný rámec nám dáva príležitosť preskúmať, či tieto zásady predstavujú pevnú platformu, ktorá umožní dosiahnuť výsledky. Zároveň je správny čas preskúmať, ako možno posilniť prepojenie medzi financovaním zo strany EÚ a dodržiavaním základných hodnôt EÚ.

Akýkoľvek takýto mechanizmus by však musel byť transparentný, primeraný a právne nesporný. Hoci by sa v zásade mohol vzťahovať na všetky relevantné politiky zahŕňajúce výdavky z rozpočtu EÚ, akékoľvek finančné podmienky by museli byť presné a proporcionálne, pričom medzi uloženými podmienkami a cieľom financovania by muselo existovať dostatočné prepojenie. V rámci tejto diskusie bude takisto nutné posúdiť vplyv možných porušení základných hodnôt alebo zásady právneho štátu na národnej úrovni na jednotlivých príjemcov finančných prostriedkov EÚ, ako sú napríklad študenti zapojení do programu Erasmus, výskumní pracovníci alebo organizácie občianskej spoločnosti bez zodpovednosti za takéto porušenia 6 . 

MOŽNOSTI BUDÚCEHO FINANČNÉHO RÁMCA

Ako by mohli nové vlastné zdroje prispieť do rozpočtu EÚ?

Systém obchodovania s emisiami: Európsky systém obchodovania s emisiami je základným kameňom politiky EÚ v oblasti zmeny klímy. Členské štáty obchodujú formou aukcie s určitým počtom kvót, ktoré nakupujú spoločnosti s cieľom pokryť svoje emisie skleníkových plynov. Časť výnosov z aukcií emisných kvót by sa mohla prideliť do rozpočtu EÚ. V závislosti od trhových cien kvót by časť príjmov vygenerovaných systémom obchodovania s emisiami mohla viesť k vzniku odhadovaných príjmov v rozmedzí od 7 miliárd do 105 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov.

Vlastný zdroj založený na DPH: Daň z pridanej hodnoty je spotrebná daň vymeraná z hodnoty pridanej k všetkým tovarom a službám predávaným v EÚ. V súčasnosti vlastný zdroj založený na tejto dani vychádza z veľmi zložitých štatistických výpočtov. Reformovaný vlastný zdroj by sa mohol vyberať zo zjednodušeného základu dane z pridanej hodnoty. Príjmy zo súčasného vlastného zdroja založeného na DPH sú v súčasnosti vyčíslené na približne 105 – 140 miliárd EUR za obdobie siedmich rokov a mohli by sa upraviť kalibráciou uplatňovanej sadzby v závislosti od požadovaných úrovní.

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb: Veľké spoločnosti významne ťažia z jednotného trhu. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb je jednotný súbor spoločných pravidiel na výpočet zdaniteľných príjmov spoločností v Únii. Príspevok založený na harmonizovanom základe dane z príjmov právnických osôb, ktorý by mohol zahŕňať digitálny prvok, by posilnil prepojenie medzi prínosmi jednotného trhu a financovaním zo strany Únie. Každý členský štát by si zachoval možnosť zdaniť svoj podiel na ziskoch vlastnou sadzbou dane. V závislosti od vybraného modelu a uplatnenej sadzby by daň spojená so spoločným konsolidovaným základom dane z príjmov právnických osôb mohla vygenerovať 21 až 140 miliárd EUR počas obdobia siedmich rokov, čo nezahŕňa očakávané príjmy vyplývajúce z obmedzenia daňových únikov.

Seigniorage je pojem, ktorý označuje príjmy, ktoré centrálnym bankám a vládam plynú z emisie peňazí. Keďže menové príjmy Európskej centrálnej banky z emisie eura priamo súvisia s hospodárskou a menovou úniou, mohli by sa považovať za možné nové vlastné zdroje. Suma zodpovedajúca podielu na čistých ziskoch vyplývajúcich z podielov národných centrálnych bánk na menových príjmoch eurozóny vyplatených do štátnych pokladníc, by sa mohla prideliť do rozpočtu EÚ ako forma národného príspevku. Podobná logika sa uplatnila vo vzťahu k príjmom vygenerovaným Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami z akumulovaných gréckych štátnych dlhopisov, keď sa v roku 2012 ministri Euroskupiny dohodli, že na Grécko prevedú ekvivalent príjmov vygenerovaných holdingom Eurosystém (Európska centrálna banka a národné centrálne banky) z gréckych štátnych dlhopisov. V závislosti od uplatnenej percentuálnej sadzby by odhadované príjmy zo seigniorage mohli dosiahnuť počas obdobia siedmich rokov 10,5 miliardy EUR (10 %) až 56 miliárd EUR (50 %).

PREČO SÚ OMEŠKANIA VÝZNAMNÉ?

Pri spúšťaní programov európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020 došlo k významným omeškaniam. Právne predpisy týkajúce sa odvetvových programov sa finalizovali až v decembri 2013 po tom, čo sa v prvej polovici daného roka dospelo k dohode o viacročnom finančnom rámci. V dôsledku toho sa oneskorilo prijatie podrobných pravidiel potrebných na fungovanie programov v praxi, ako aj následné rokovania o partnerských dohodách s členskými štátmi.

Následne došlo k omeškaniu investícií, ako aj podpory pre veľmi dôležité projekty a reformy. Stalo sa to súbežne s dôležitým znížením viazaných rozpočtových prostriedkov na začiatku súčasného obdobia.

Vývoj stropov viazaných rozpočtových prostriedkov medzi rokmi 2000 a 2020 (v súčasných cenách)

Omeškania majú skutočné dôsledky pre ľudí.

Právne akty týkajúce sa fondov pre azyl, migráciu a bezpečnosť sa prijali až v roku 2014. Znamenalo to, že k vymenovaniu orgánov a prijatiu programov došlo až v roku 2015. V dôsledku takéhoto omeškania členské štáty neboli schopné začať realizovať projekty načas. To malo vplyv na prijímacie a ubytovacie kapacity v členských štátoch a riadenie hraníc. Omeškania významne sťažili gréckym orgánom využívanie finančných prostriedkov EÚ pri príprave na krízu v roku 2015. Prístrešky neboli pripravené. V čase, keď na ostrovy vo veľkom prichádzali v období od júna do septembra 2015 utečenci, ktorí potrebovali ochranu, neboli na ich prijímanie vytvorené vhodné podmienky. Iné členské štáty vrátane Švédska a Rakúska nemali v tom čase k dispozícii finančné prostriedky EÚ, ktoré im mali pomôcť pri postarať sa o ľudí prichádzajúcich balkánskou trasou. EÚ musela využiť núdzovú pomoc, aby v tomto náročnom čase podporila tieto členské štáty.

V roku 2014 nebolo možné vykonať viacero medzinárodných akcií v rámci programu Erasmus+ z dôvodu neskorého prijatia posledného finančného rámca. To znamená, že v danom roku sa nemohlo uskutočniť približne 25 000 – 30 000 výmen študentov a učiteľov z našich členských štátov a partnerských krajín, ktoré boli naplánované na rok 2014. Keby také omeškania mali vplyv na celý program, v roku 2021 by o príležitosť absolvovať výmenu v rámci programu Erasmus+ prišiel až milión mladých ľudí.

Omeškania pri vykonávaní rámcového programu pre výskum by znamenali stratu približne 5 000 pracovných miest vo výskume za mesiac (približne 3 – 4 % celkového počtu pracovných miest vo výskume v EÚ) a ďalších 7 000 pracovných miest v hospodárstve ako takom. Za to isté časové obdobie by sme prišli o viac než 200 výskumných publikácií vrátane približne 100 vysoko významných článkov.

Omeškania pri výbere projektov v ranej fáze vykonávania programov politiky súdržnosti by znamenali, že viac než 100 000 projektov by nebolo možné začať načas. To by postihlo také oblasti ako podpora podnikania, energetická efektívnosť, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie.

Omeškania by mali veľký vplyv aj na mnohé rozsiahle projekty v oblasti infraštruktúry. Vesmírne programy ako Galileo alebo Copernicus majú dlhé investičné cykly. Preto si vyžadujú predvídateľnosť, pokiaľ ide o verejné obstarávanie. Prebiehajúci proces verejného obstarávania pre viacero satelitov systému Galileo sa ukončí v roku 2019 a plne vykonať ho bude možné až po tom, čo budú v plnej miere zavedené nové právne a rozpočtové požiadavky.

Ďalším príkladom negatívnych účinkov oneskorenej dohody o novom finančnom rámci je projekt Rail Baltica. Tento projekt spočíva vo vybudovaní kľúčového železničného prepojenia s pobaltskými štátmi a mal by sa dokončiť v období rokov 2025 – 2027. V roku 2021 sa v rámci tohto projektu musia začať dôležité verejné obstarávania, ktoré sú potrebné na jeho výstavbu. Je to veľmi dôležité pre dokončenie projektu, ktorý pomôže prepojiť päť miliónov ľudí v pobaltských štátoch so zvyškom Európy. Vysokorýchlostná železničná trať bude zároveň slúžiť na nákladnú dopravu z Fínska do Nemecka, krajín Beneluxu a regiónu Jadranského mora.

Brennerský úpätný tunel by sa mal dokončiť do roku 2027, pričom stavebné železničné práce by sa mali začať v rámci budúceho VFR. Ide o veľmi dôležitý projekt, vďaka ktorému sa polovica z 2,2 milióna nákladných vozidiel odkloní z brennerskej diaľnice na železnicu. Tým dôjde k zníženiu znečistenia vzácnych údolí medzi Mníchovom, Innsbruckom a Veronou.

Tunel cez Fehmarnovu úžinu medzi Dánskom a Nemeckom, železničné spojenie Evora – Merida, ktoré konečne prepojí Lisabon s Madridom, úpätný tunel medzi Lyonom a Turínom, ktorý prepojí francúzsku a taliansku vysokorýchlostnú železničnú sieť, by sa mali dokončiť do konca budúceho viacročného finančného rámca.

Pri týchto projektoch si jednoducho nemôžeme dovoliť omeškania pri plánovaní ani verejnom obstarávaní z dôvodu neskorého prijatia budúceho viacročného finančného rámca.