(2)

Smernice, ktoré boli prijaté v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv, poskytujú držiteľom práv vysokú úroveň ochrany a vytvárajú rámec, v ktorom sa môžu využívať diela a iné predmety ochrany. Tento harmonizovaný právny rámec prispieva k dobrému fungovaniu vnútorného trhu, keďže stimuluje inovácie, tvorivosť, investície a výrobu nového obsahu, a to aj v digitálnom prostredí. Ochrana, ktorú poskytuje tento právny rámec, tiež prispieva k cieľu Únie rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať význam spoločného európskeho kultúrneho dedičstva. V článku 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby Únia pri svojej činnosti zohľadňovala kultúrne aspekty.

(2)

Smernice, ktoré boli prijaté v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv, prispievajú k fungovaniu vnútorného trhu , poskytujú nositeľom práv vysokú úroveň ochrany, uľahčujú vysporiadanie práv a vytvárajú rámec, v ktorom sa môžu využívať diela a iné predmety ochrany. Tento harmonizovaný právny rámec prispieva k dobrému fungovaniu skutočne integrovaného vnútorného trhu, keďže stimuluje inovácie, tvorivosť, investície a výrobu nového obsahu, a to aj v digitálnom prostredí, s cieľom zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu . Ochrana, ktorú poskytuje tento právny rámec, tiež prispieva k cieľu Únie rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať význam spoločného európskeho kultúrneho dedičstva. V článku 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby Únia pri svojej činnosti zohľadňovala kultúrne aspekty.

(3)

Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú . Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty. Ciele a zásady stanovené rámcom Únie pre autorské práva sú naďalej platné. Pretrváva však právna neistota držiteľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“ (2), v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť súčasný rámec Únie, ktorým sa upravujú autorské práva. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a sprístupňovanie online audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu. V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa práv na publikovanie , používania diel a iných predmetov ochrany poskytovateľmi online služieb, ktorí uchovávajú a sprístupňujú obsah nahratý používateľmi , ako aj transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov.

(3)

Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a  využívajú, pričom príslušné právne predpisy musia byť pripravené na budúcnosť, aby neobmedzovali technologický rozvoj . Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty. Ciele a zásady stanovené rámcom Únie pre autorské práva sú naďalej platné. Pretrváva však právna neistota nositeľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“ (3), v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť súčasný rámec Únie, ktorým sa upravujú autorské práva. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a sprístupňovanie online audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu. V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho a spravodlivého trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa výkonu a vymáhania používania diel a iných predmetov ochrany týkajúcich sa platforiem poskytovateľov online služieb , ako aj transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov a účtovníctva súvisiaceho s využívaním chránených diel v súlade s týmito zmluvami .

(4)

Táto smernica dopĺňa a opiera sa o pravidlá stanovené v smerniciach, ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti uplatňujú, najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES (4), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (5), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES (6), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES (7), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ (8) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ (9).

(4)

Táto smernica dopĺňa a opiera sa o pravidlá stanovené v smerniciach, ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti uplatňujú, najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES (10), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES  (11), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (12), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES (13), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES (14), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ (15) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ (16).

(5)

V oblasti výskumu, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva umožňujú digitálne technológie nové typy použitia, ktoré nie sú jasne zahrnuté v súčasných pravidlách Únie týkajúcich sa výnimiek a obmedzení. Okrem toho môže mať dobrovoľný charakter výnimiek a obmedzení stanovených v smerniciach 2001/29/ES, 96/9/ES a 2009/24/ES v týchto oblastiach nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. To je obzvlášť dôležité v prípade cezhraničného použitia, ktoré má v digitálnom prostredí čoraz väčší význam. Preto by sa vzhľadom na tieto nové použitia mali prehodnotiť existujúce výnimky a obmedzenia v právnych predpisoch Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska vedeckého výskumu, vyučovania a zachovávania kultúrneho dedičstva. Mali by sa zaviesť povinné výnimky alebo obmedzenia pre používanie technológií hĺbkovej analýzy údajov v oblasti vedeckého výskumu, na účely ilustrácie pri výučbe v digitálnom prostredí a na zachovanie kultúrneho dedičstva. Na použitie, na ktoré sa nevzťahujú výnimky alebo obmedzenia stanovené v tejto smernici, by sa mali aj naďalej vzťahovať výnimky a obmedzenia uvedené v právnych predpisoch Únie. Smernice 96/9/ES a 2001/29/ES by sa mali upraviť.

(5)

V oblasti výskumu, inovácií , vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva umožňujú digitálne technológie nové typy použitia, ktoré nie sú jasne zahrnuté v súčasných pravidlách Únie týkajúcich sa výnimiek a obmedzení. Okrem toho môže mať dobrovoľný charakter výnimiek a obmedzení stanovených v smerniciach 2001/29/ES, 96/9/ES a 2009/24/ES v týchto oblastiach nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. To je obzvlášť dôležité v prípade cezhraničného použitia, ktoré má v digitálnom prostredí čoraz väčší význam. Preto by sa vzhľadom na tieto nové použitia mali prehodnotiť existujúce výnimky a obmedzenia v právnych predpisoch Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska inovácií , vedeckého výskumu, vyučovania a zachovávania kultúrneho dedičstva. Mali by sa zaviesť povinné výnimky alebo obmedzenia pre používanie technológií vyťažovania textov a dát v oblasti inovácií a vedeckého výskumu, na účely ilustrácie pri výučbe v digitálnom prostredí a na zachovanie kultúrneho dedičstva. Na použitie, na ktoré sa nevzťahujú výnimky alebo obmedzenia stanovené v tejto smernici, by sa mali aj naďalej vzťahovať výnimky a obmedzenia uvedené v právnych predpisoch Únie. Preto by sa malo umožniť, aby boli v členských štátoch naďalej dostupné existujúce dobre fungujúce výnimky v uvedených oblastiach, pokiaľ neobmedzujú rozsah výnimiek alebo obmedzení stanovených v tejto smernici . Smernice 96/9/ES a 2001/29/ES by sa mali upraviť.

(6)

Účelom výnimiek a obmedzení stanovených v tejto smernici je dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi právami a záujmami autorov a iných držiteľov práv na jednej strane a používateľov na strane druhej. Môžu sa uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza k rozporu s bežným využívaním diela alebo iného predmetu ochrany a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy držiteľov práv.

(6)

(Netýka sa slovenskej verzie.)

(8)

Nové technológie umožňujú automatizovanú počítačovú analýzu informácií v digitálnej forme, ako napríklad text, zvuk, obraz alebo údaje, vo všeobecnosti známu ako hĺbková analýza údajov . Tieto technológie umožňujú výskumným pracovníkom spracúvať veľké množstvo informácií, a tak získavať nové vedomosti a objavovať nové trendy. Hoci sú technológie hĺbkovej analýzy údajov rozšírené v celom digitálnom hospodárstve, hĺbková analýza údajov sa vo všeobecnosti považuje za prospešnú najmä pre výskumné spoločenstvo a pri podpore inovácií. Výskumné organizácie v Únii, ako sú univerzity a výskumné ústavy, však čelia právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu vykonávať hĺbkovú analýzu obsahu. V niektorých prípadoch môže hĺbková analýza údajov zahŕňať akty chránené autorskými právami a/alebo databázovými právami sui generis, najmä rozmnožovanie diel alebo iných predmetov ochrany a/alebo extrakcia obsahu z databázy. Ak by neexistovala žiadna výnimka alebo platné obmedzenie, od držiteľov práv by sa vyžadovalo udelenie povolenia na takéto úkony. Hĺbková analýza údajov sa môže vykonávať aj vo vzťahu k samotným faktom alebo údajom, ktoré nie sú chránené autorským právom a v takýchto prípadoch by povolenie nebolo potrebné.

(8)

Nové technológie umožňujú automatizovanú počítačovú analýzu informácií v digitálnej forme, ako napríklad text, zvuk, obraz alebo údaje, vo všeobecnosti známu ako vyťažovanie textov a dát . Vyťažovanie textov a dát umožňuje čítanie a analýzu veľkého množstva digitálne uchovávaných informácií s cieľom získať nové vedomosti a objavovať nové trendy. Hoci sú technológie vyťažovania textov a dát rozšírené v celom digitálnom hospodárstve, hĺbková analýza údajov sa vo všeobecnosti považuje za prospešnú najmä pre výskumné spoločenstvo a pri podpore inovácií. Výskumné organizácie v Únii, ako sú univerzity a výskumné ústavy, však čelia právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu vykonávať vyťažovanie textov a dát z obsahu. V niektorých prípadoch môže vyťažovanie textov a dát zahŕňať akty chránené autorskými právami a/alebo databázovými právami sui generis, najmä rozmnožovanie diel alebo iných predmetov ochrany a/alebo extrakcia obsahu z databázy. Ak by neexistovala žiadna výnimka alebo platné obmedzenie, od nositeľov práv by sa vyžadovalo udelenie povolenia na takéto úkony. Vyťažovanie textov a dát sa môže vykonávať aj vo vzťahu k samotným faktom alebo údajom, ktoré nie sú chránené autorským právom a v takýchto prípadoch by povolenie nebolo potrebné.

(8a)

Pre vyťažovanie textov a dát je vo väčšine prípadov najprv potrebné získať prístup k informáciám a potom ich rozmnožovať. Vo všeobecnosti možno informácie spracovať prostredníctvom vyťažovania textov a dát až potom, ako sa normalizujú. Bezprostredne po získaní legálneho prístupu k informáciám dochádza k normalizácii informácií a ochrane používania autorským právom, keďže to vedie k rozmnožovaniu zmenou formátu informácií alebo ich extrakciou z databázy do formátu, ktorý možno podrobiť vyťažovaniu textov a dát. Procesom relevantným z hľadiska autorského práva, prebiehajúcim pri využívaní technológie vyťažovania textov a dát preto nie je samotný proces vyťažovania textov a dát, ktorý pozostáva z čítania a analýzy normalizovaných informácií uložených v digitálnej podobe, ale proces prístupu a proces, prostredníctvom ktorého sa informácie normalizujú s cieľom umožniť ich automatickú počítačovú analýzu, pokiaľ tento proces zahŕňa extrakciu z databázy alebo rozmnoženiny. Výnimky na účely vyťažovania textov a dát stanovené v tejto smernici by sa mali chápať ako tie, ktoré sa týkajú takých procesov súvisiacich s autorskými právami, ktoré sú potrebné na umožnenie vyťažovania textov a dát. Ak sa existujúce autorské právo nevzťahuje na spôsoby použitia vyťažovania textov a dát, táto smernica by nemala mať vplyv na takéto používanie.

(10)

Túto právnu neistotu treba riešiť ustanovením povinnej výnimky z práva na rozmnožovanie, ako aj z práva na zamedzenie extrakcii z databázy. Touto novou výnimkou by nemala byť dotknutá existujúca povinná výnimka pre úkony dočasného rozmnožovania stanovená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 , ktorá by sa mala aj naďalej uplatňovať na postupy hĺbkovej analýzy údajov, ktoré nezahŕňajú zhotovovanie kópií presahujúcich rozsah pôsobnosti uvedenej výnimky. Aj výskumné organizácie by mali mať možnosť využívať túto výnimku, keď sa zapájajú do verejno-súkromných partnerstiev.

(10)

Túto právnu neistotu treba riešiť ustanovením povinnej výnimky pre výskumné organizácie z práva na rozmnožovanie, ako aj z práva na zamedzenie extrakcii z databázy. Touto novou výnimkou by nemala byť dotknutá existujúca povinná výnimka pre úkony dočasného rozmnožovania stanovená v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29/ES , ktorá by sa mala aj naďalej uplatňovať na postupy vyťažovania textov a dát, ktoré nezahŕňajú zhotovovanie kópií presahujúcich rozsah pôsobnosti uvedenej výnimky. Na vzdelávacie zariadenia a inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ktoré vykonávajú vedecký výskum, by sa mala vzťahovať výnimka týkajúca sa vyťažovania textov a dát za predpokladu, že výsledky výskumu neprinesú prospech podniku, ktorý má rozhodujúci vplyv najmä nad týmito organizáciami. V prípade, že sa výskum uskutočňuje v rámci verejno-súkromného partnerstva, podnik, ktorý je súčasťou verejno-súkromného partnerstva, by mal mať aj zákonný prístup k dielam a iným predmetom ochrany. Rozmnoženiny a extrakcie vykonané na účely vyťažovania textov a dát by sa mali uchovávať bezpečným spôsobom a tak, aby sa zabezpečilo, že kópie sa použijú len na účely vedeckého výskumu.

(13a)

V záujme podpory inovácií aj v súkromnom sektore by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť výnimku, ktorá bude platiť nad rámec povinnej výnimky za predpokladu, že si nositelia práv výslovne nevyhradia používanie v nej uvedených diel a iných predmetov ochrany, a to aj prostredníctvom strojovo čitateľných prostriedkov.

(15)

Hoci sú programy diaľkového a cezhraničného vzdelávania najviac rozvinuté na úrovni vyššieho vzdelávania, digitálne nástroje a zdroje sa čoraz častejšie používajú na všetkých úrovniach vzdelávania, a to najmä s cieľom zlepšiť a obohatiť učenie. Z výnimky alebo obmedzenia stanoveného v tejto smernici by preto mali profitovať všetky vzdelávacie zariadenia primárneho, sekundárneho, odborného aj vyššieho vzdelávania, pokiaľ svoje vzdelávacie činnosti vykonávajú na nekomerčnom základe. Organizačná štruktúra a spôsoby financovania vzdelávacieho zariadenia nie sú rozhodujúcimi faktormi na určenie nekomerčnej povahy činnosti.

(15)

Hoci sú programy diaľkového a cezhraničného vzdelávania najviac rozvinuté na úrovni vyššieho vzdelávania, digitálne nástroje a zdroje sa čoraz častejšie používajú na všetkých úrovniach vzdelávania, a to najmä s cieľom zlepšiť a obohatiť učenie. Z výnimky alebo obmedzenia stanoveného v tejto smernici by preto mali profitovať všetky vzdelávacie zariadenia primárneho, sekundárneho, odborného aj vyššieho vzdelávania, pokiaľ svoje vzdelávacie činnosti vykonávajú na nekomerčnom základe. Organizačná štruktúra a spôsoby financovania vzdelávacieho zariadenia nie sú rozhodujúcimi faktormi na určenie nekomerčnej povahy činnosti. Ak inštitúcie kultúrneho dedičstva sledujú vzdelávací cieľ a zúčastňujú sa na činnostiach v oblasti výučby, členské štáty by mali mať možnosť považovať tieto inštitúcie za vzdelávacie zariadenie na základe tejto výnimky, pokiaľ ide o ich vyučovacie činnosti.

(16)

Výnimka alebo obmedzenie by sa mali vzťahovať na digitálne použitie diel a iných predmetov ochrany, ako napríklad pri použití časti alebo pasáží diela na podporu , obohatenie alebo doplnenie výučby , ako aj príslušných vzdelávacích činností . Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali na základe výnimky alebo obmedzenia používať iba v súvislosti s činnosťami vyučovania a učenia vykonávanými v rámci zodpovednosti vzdelávacích zariadení, a to aj počas skúšok, a ich použitie by malo byť obmedzené iba na to, čo je nevyhnutné na účely takýchto činností. Tieto výnimky alebo obmedzenia by sa mali vzťahovať na použitia pomocou digitálnych prostriedkov v triedach , ako aj na online použitia prostredníctvom zabezpečenej elektronickej siete vzdelávacieho zariadenia, pričom prístup do takejto siete by mal byť chránený najmä s použitím postupov overovania. Táto výnimka alebo obmedzenie by sa mala chápať tak, že sa vzťahuje na špecifické potreby prístupu osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s ilustráciou pri výučbe.

(16)

Výnimka alebo obmedzenie by sa mali vzťahovať na digitálne použitie diel a iných predmetov ochrany na podporu, obohatenie alebo doplnenie výučby , ako aj príslušných vzdelávacích činností. Výnimka alebo obmedzenie použitia by sa mali udeliť, ak použité dielo alebo iný predmet ochrany označujú zdroj vrátane mena autora, pokiaľ sa nepreukáže, že to nie je z praktických dôvodov možné. Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali na základe výnimky alebo obmedzenia používať iba v súvislosti s činnosťami vyučovania a učenia vykonávanými v rámci zodpovednosti vzdelávacích zariadení, a to aj počas skúšok, a ich použitie by malo byť obmedzené iba na to, čo je nevyhnutné na účely takýchto činností. Tieto výnimky alebo obmedzenia by sa mali vzťahovať na použitia pomocou digitálnych prostriedkov v prípadoch, keď sa výučba poskytuje fyzicky, a to aj vtedy, ak prebieha mimo priestorov vzdelávacieho zariadenia, napríklad v knižniciach alebo inštitúciách správy kultúrneho dedičstva, pokiaľ je za ich využívanie zodpovedné vzdelávacie zariadenie , ako aj na online použitia prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia vzdelávacieho zariadenia, pričom prístup do takejto siete by mal byť chránený najmä s použitím postupov overovania. Táto výnimka alebo obmedzenie by sa mala chápať tak, že sa vzťahuje na špecifické potreby prístupu osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s ilustráciou pri výučbe.

(16a)

Bezpečné elektronické prostredie by sa malo chápať ako digitálne vyučovacie a vzdelávacie prostredie, prístup ku ktorému je obmedzený na základe náležitého postupu overovania len na pedagogických zamestnancov vzdelávacieho zariadenia a žiakov alebo študentov zaradených do študijného programu.

(17)

Vo viacerých členských štátoch sú zavedené rôzne opatrenia na základe uplatňovania výnimky stanovenej v smernici 2001/29/ES alebo na základe licenčných zmlúv upravujúcich ďalšie používanie s cieľom uľahčiť používanie diel a iných predmetov ochrany na vzdelávacie účely. Takéto opatrenia sú zvyčajne vypracované s prihliadnutím na potreby vzdelávacích inštitúcií a rozličných úrovní vzdelávania. Je síce dôležité zosúladiť rozsah novej povinnej výnimky alebo obmedzenia vo vzťahu k digitálnym použitiam a cezhraničnými vzdelávacími činnosťami, spôsoby jej vykonávania sa však môžu líšiť od jedného členského štátu k druhému, pokiaľ nebudú obmedzovať účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení či cezhraničné použitia. Členské štáty by tak mali mať možnosť využiť existujúce opatrenia ustanovené na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by sa najmä mohli rozhodnúť, že uplatňovanie výnimky alebo obmedzenia úplne alebo čiastočne podmienia dostupnosťou vhodných licencií, ktoré by sa vzťahovali prinajmenšom na tie isté použitia ako tie, ktoré sú povolené na základe výnimky. Tento mechanizmus by napríklad umožnil uprednostniť licencie na materiály, ktoré sú určené predovšetkým pre trh vzdelávania. Na zamedzenie toho, aby takýto mechanizmus nespôsobil právnu neistotu či administratívne zaťaženie pre vzdelávacie zariadenia, by členské štáty, ktoré si osvojili tento prístup, mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že licenčné systémy umožňujúce digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na účely ilustrácie pri výučbe budú ľahko dostupné a že vzdelávacie zariadenia budú vedieť o existencii takýchto licenčných systémov.

(17)

Vo viacerých členských štátoch sú zavedené rôzne opatrenia na základe uplatňovania výnimky stanovenej v smernici 2001/29/ES alebo na základe licenčných zmlúv upravujúcich ďalšie používanie s cieľom uľahčiť používanie diel a iných predmetov ochrany na vzdelávacie účely. Takéto opatrenia sú zvyčajne vypracované s prihliadnutím na potreby vzdelávacích inštitúcií a rozličných úrovní vzdelávania. Je síce dôležité zosúladiť rozsah novej povinnej výnimky alebo obmedzenia vo vzťahu k digitálnym použitiam a cezhraničnými vzdelávacími činnosťami, spôsoby jej vykonávania sa však môžu líšiť od jedného členského štátu k druhému, pokiaľ nebudú obmedzovať účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení či cezhraničné použitia. Členské štáty by tak mali mať možnosť využiť existujúce opatrenia ustanovené na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by sa najmä mohli rozhodnúť, že uplatňovanie výnimky alebo obmedzenia úplne alebo čiastočne podmienia dostupnosťou vhodných licencií. Takéto licencie môžu mať formu kolektívnych licenčných zmlúv, rozšírených kolektívnych licenčných zmlúv a licencií, ktoré sú vyjednávané spoločne, ako napríklad „plošné licencie“, aby sa predišlo tomu, že vzdelávacie zariadenia budú musieť rokovať s jednotlivými nositeľmi práv. Takéto licencie by mali byť cenovo dostupné a mali by sa vzťahovať prinajmenšom na tie isté použitia ako tie, ktoré sú povolené na základe výnimky. Tento mechanizmus by napríklad umožnil uprednostniť licencie na materiály, ktoré sú určené predovšetkým pre trh vzdelávania alebo na výučbu vo vzdelávacích zariadeniach alebo z notových zápisov . Na zamedzenie toho, aby takýto mechanizmus nespôsobil právnu neistotu či administratívne zaťaženie pre vzdelávacie zariadenia, by členské štáty, ktoré si osvojili tento prístup, mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že tieto licenčné systémy umožňujúce digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na účely ilustrácie pri výučbe budú ľahko dostupné a že vzdelávacie zariadenia budú vedieť o existencii takýchto licenčných systémov. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť systémy s cieľom zabezpečiť, aby nositelia práv mali za použitia na základe týchto výnimiek alebo obmedzení spravodlivú náhradu. Členské štáty by sa mali nabádať k tomu, aby používali systémy, ktoré nevytvárajú administratívnu záťaž, napríklad systémy, ktoré zabezpečujú jednorazové platby.

(17a)

Na zaručenie právnej istoty v prípade, keď sa členský štát rozhodne, že uplatňovanie výnimky podmieni dostupnosťou vhodných licencií, je potrebné špecifikovať, za akých podmienok môže vzdelávacie zariadenie použiť diela chránené autorským právom alebo iné predmety ochrany na základe výnimky, a naopak kedy by sa mal riadiť licenčnými systémami.

(18)

Pri úkone zachovávania môže byť potrebné rozmnožiť dielo alebo iný predmet ochrany v zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva a následne si vyžiadať povolenie od príslušných držiteľov práv. Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva sa podieľajú na zachovávaní svojich zbierok pre potreby budúcich generácií. Digitálne technológie ponúkajú nové možnosti na zachovanie dedičstva uloženého v týchto zbierkach, ale prinášajú aj nové výzvy. Vzhľadom na ne je potrebné prispôsobiť súčasný právny rámec, a to poskytnutím povinnej výnimky týkajúcej sa práva na rozmnožovanie, aby bolo možné tieto úkony zachovávania realizovať.

(18)

Pri úkone zachovávania diela alebo iného predmetu ochrany v zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva môže byť potrebné požadovať rozmnoženie a následne si vyžiadať povolenie od príslušných nositeľov práv. Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva sa podieľajú na zachovávaní svojich zbierok pre potreby budúcich generácií. Digitálne technológie ponúkajú nové možnosti na zachovanie dedičstva uloženého v týchto zbierkach, ale prinášajú aj nové výzvy. Vzhľadom na ne je potrebné prispôsobiť súčasný právny rámec, a to poskytnutím povinnej výnimky týkajúcej sa práva na rozmnožovanie, aby tieto inštitúcie mohli tieto úkony zachovávania realizovať.

(19)

Rozdielne prístupy členských štátov k úkonom zachovávania zo strany správy inštitúcií kultúrneho dedičstva znemožňujú cezhraničnú spoluprácu a spoločné využívanie prostriedkov zachovávania inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na vnútornom trhu , čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov.

(19)

Rozdielne prístupy členských štátov k úkonom rozmnožovania na účely zachovávania znemožňujú cezhraničnú spoluprácu, spoločné využívanie prostriedkov a zriaďovanie cezhraničných sietí zachovávania v organizáciách vnútorného trhu, ktoré zapojené do zachovávania , čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov. To môže mať negatívny vplyv na zachovanie kultúrneho dedičstva.

(20)

Členské štáty by preto mali mať povinnosť stanoviť výnimku umožňujúcu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva rozmnožovať diela a iné predmety ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, na účely zachovania, napríklad s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov. Na základe takejto výnimky by malo byť možné zhotovovať kópie s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovania, v požadovanom množstve a v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany, a to do takej miery, aká je potrebná na zhotovenie kópie výlučne na účely zachovania.

(20)

Členské štáty by preto mali mať povinnosť stanoviť výnimku umožňujúcu inštitúciám správy kultúrneho dedičstva rozmnožovať diela a iné predmety ochrany, ktoré majú vo svojich stálych zbierkach, na účely zachovania s cieľom riešiť technologickú zastaranosť alebo zhoršenie stavu pôvodných podkladov alebo poistiť diela . Na základe takejto výnimky by malo byť možné zhotovovať kópie s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve a v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany, a to do takej miery, aká je potrebná na zhotovenie kópie výlučne na účely zachovania. Archívy výskumných organizácií alebo verejnoprávnych vysielateľov by sa mali považovať za inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, a teda aj za príjemcov tejto výnimky. Členské štáty by mali byť na účely tejto výnimky schopné zachovať ustanovenia týkajúce sa zaobchádzania s verejne prístupnými galériami ako s múzeami.

(21)

Na účely tejto smernice by sa diela a iné predmety ochrany mali považovať za diela a iné predmety ochrany v stálej zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ak táto inštitúcia vlastní alebo natrvalo uchováva rozmnoženiny, napríklad v dôsledku prevodu vlastníctva alebo licenčných zmlúv .

(21)

Na účely tejto smernice by sa diela a iné predmety ochrany mali považovať za diela a iné predmety ochrany v stálej zbierke inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, ak tieto inštitúcie vlastnia alebo natrvalo uchovávajú rozmnoženiny týchto diel alebo iných predmetov ochrany , napríklad v dôsledku prevodu vlastníctva, licenčných zmlúv, povinnosti odovzdať výtlačok alebo dlhodobého zapožičania. Diela alebo iné predmety ochrany, ku ktorým majú dočasne prístup inštitúcie správy kultúrneho dedičstva cez server tretej strany, sa nepovažujú za trvalo uchovávané v ich zbierkach.

(21a)

Technologický vývoj viedol k tomu, že služby informačnej spoločnosti umožňujú svojim používateľom nahrať obsah a sprístupniť ho v rôznych formách a na rôzne účely vrátane názorného príkladu určitej predstavy, kritiky, paródie alebo pastiša. K takémuto obsahu môžu patriť krátke pasáže z existujúcich chránených diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré mohli používatelia upraviť, spojiť alebo inak transformovať.

(21b)

Napriek určitému prekrývaniu s existujúcimi výnimkami alebo obmedzeniami, ako sú výnimky alebo obmedzenia týkajúce sa citácií a paródie, nie všetok obsah, ktorý používateľ nahráva alebo sprístupňuje a ktorý primerane zahŕňa pasáže z chránených diel alebo iných predmetov ochrany, sa vzťahuje článok 5 smernice 2001/29/ES. Situácia tohto druhu vzbudzuje u používateľov i nositeľov práv právnu neistotu. Preto je potrebné ustanoviť novú osobitnú výnimku, ktorá by umožňovala legitímne používanie pasáží z už existujúcich chránených diel alebo iných predmetov ochrany v rámci obsahu nahratého alebo sprístupneného používateľmi. Keď obsah vytvorený alebo sprístupnený používateľom obsahuje krátke a primerané použitie citácie alebo pasáže z chráneného diela alebo iného predmetu ochrany na legitímny účel, takéto použitie by sa malo chrániť výnimkou stanovenou v tejto smernici. Táto výnimka by sa mala uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch, ktoré nie sú v rozpore s normálnym používaním diela alebo iného predmetu ochrany a neprimerane nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa práv. Na účely posúdenia takejto škody je nevyhnutné, aby boli v prípade potreby preskúmané stupeň pôvodnosti príslušného obsahu, dĺžka/rozsah použitej citácie alebo pasáže, odborná povaha príslušného obsahu alebo stupeň hospodárskej ujmy, pričom sa nevylučuje legitímne využitie výnimky. Touto výnimkou by nemali byť dotknuté morálne práva autorov diela alebo iného predmetu ochrany.

(21c)

Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti článku 13 tejto smernice, by nemali mať možnosť odvolávať sa vo svoj prospech na výnimku z využívania pasáží z existujúcich diel stanovenú v tejto smernici, pri používaní citácií alebo pasáží z chránených diel alebo z iných predmetov ochrany v obsahu, ktorý používatelia nahrávajú alebo sprístupňujú v týchto službách informačnej spoločnosti, s cieľom obmedziť rozsah svojich povinností podľa článku 13 tejto smernice.

(22)

Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by mali mať možnosť využívať jasný rámec pre digitalizáciu a šírenie obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, a to aj cezhranične. Osobitné vlastnosti zbierok obchodne nedostupných diel však spôsobujú, že získanie predchádzajúceho súhlasu jednotlivých držiteľov práv môže byť veľmi náročné. Dôvodom môže byť napríklad vek diel alebo iných predmetov ochrany, ich obmedzená komerčná hodnota alebo skutočnosť, že nikdy neboli určené na komerčné využitie. Preto treba stanoviť opatrenia s cieľom uľahčiť udeľovanie licencií na práva na obchodne nedostupné diela , ktoré sa nachádzajú v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva, a tým umožniť uzatváranie dohôd s cezhraničným účinkom na vnútornom trhu.

(22)

Inštitúcie správy kultúrneho dedičstva by mali mať možnosť využívať jasný rámec pre digitalizáciu a šírenie obchodne nedostupných diel alebo iných predmetov ochrany, a to aj cezhranične. Osobitné vlastnosti zbierok obchodne nedostupných diel však spôsobujú, že získanie predchádzajúceho súhlasu jednotlivých nositeľov práv môže byť veľmi náročné. Dôvodom môže byť napríklad vek diel alebo iných predmetov ochrany, ich obmedzená komerčná hodnota alebo skutočnosť, že nikdy neboli určené na komerčné využitie alebo nikdy neboli obchodne dostupné . Preto treba stanoviť opatrenia s cieľom uľahčiť využívanie obchodne nedostupných diel , ktoré sa nachádzajú v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva, a tým umožniť uzatváranie dohôd s cezhraničným účinkom na vnútornom trhu.

(22a)

Niekoľko členských štátov už prijalo rozšírené režimy kolektívnych licencií, zákonné mandáty alebo právne domnienky, ktoré uľahčujú udeľovanie licencií na obchodne nedostupné diela. Ak sa však vezme do úvahy rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií kultúrneho dedičstva a rôzniace sa postupy kolektívnej správy v členských štátoch a odvetví kultúrnej tvorby, takéto opatrenia nemusia poskytovať riešenie pre všetky prípady, napríklad preto, lebo neexistuje žiadna prax kolektívnej správy pre určitý druh diel alebo iných predmetov ochrany. V takýchto konkrétnych prípadoch je preto potrebné umožniť inštitúciám správy kultúrneho dedičstva, aby zabezpečili online prístup k obchodne nedostupným dielam umiestneným v ich stálej zbierke na základe výnimky z autorského práva a súvisiacich práv. Hoci je nevyhnutné harmonizovať rozsah pôsobnosti novej povinnej výnimky s cieľom umožniť cezhraničné používanie obchodne nedostupných diel, členské štáty by mali mať možnosť využívať alebo pokračovať v používaní rozšírených kolektívnych licenčných zmlúv uzatvorených s inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na vnútroštátnej úrovni pre kategórie diel, ktoré sú trvalo zaradené do zbierok inštitúcií správy kultúrneho dedičstva. Nedostatočná dohoda o podmienkach licencie by sa nemala vykladať ako nedostatočná dostupnosť riešení založených na udeľovaní licencií. Akékoľvek používanie na základe tejto výnimky by malo podliehať rovnakým požiadavkám na uplatňovanie výnimiek a propagáciu ako používanie povolené na základe licenčného mechanizmu. S cieľom zabezpečiť, aby sa výnimka uplatňovala len vtedy, keď sú splnené určité podmienky, a aby sa zabezpečila právna istota, by členské štáty mali po konzultácii s nositeľmi práv, organizáciami kolektívnej správy a organizáciami správy kultúrneho dedičstva a vo vhodných časových intervaloch určiť, pre ktoré sektory a ktoré druhy diel nie sú k dispozícii vhodné riešenia založené na udeľovaní licencií, pričom v takom prípade by sa mala uplatňovať výnimka.

(23)

Členské štáty by v rozsahu stanovenom touto smernicou mali mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu mechanizmu, ktorým by sa umožnilo, aby sa licencie na obchodne nedostupné diela rozšírili o práva držiteľov práv, ktorí nie sú zastúpení organizáciou kolektívnej správy, a to v súlade s ich právnymi tradíciami, zvyklosťami či okolnosťami. K takýmto mechanizmom môžu patriť rozšírené kolektívne licencie a domnienky zastupovania.

(23)

Členské štáty by v rozsahu stanovenom touto smernicou mali mať voľnosť pri výbere konkrétneho druhu mechanizmu, ktorým by sa umožnilo, aby sa licencie na obchodne nedostupné diela rozšírili o práva nositeľov práv, ktorí nie sú zastúpení príslušnou organizáciou kolektívnej správy, a to v súlade s ich právnymi tradíciami, zvyklosťami či okolnosťami. K takýmto mechanizmom môžu patriť rozšírené kolektívne licencie a domnienky zastupovania.

(24)

Pokiaľ ide o tieto licenčné mechanizmy, veľmi dôležitý je dôsledný a dobre fungujúci systém kolektívnej správy. Uvedený systém zahŕňa najmä pravidlá dobrej správy, transparentnosti a vykazovania, ako aj pravidelné, dôkladné a presné rozdelenie a vyplácanie súm splatných jednotlivým držiteľom práv, ako sa stanovuje v smernici 2014/26/EÚ. Všetci držitelia práv by mali mať prístup k ďalším primeraným zárukám a mali by mať možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania takýchto mechanizmov. Podmienky spojené s týmito mechanizmami by nemali ovplyvniť ich praktický význam pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva.

(24)

Pokiaľ ide o tieto licenčné mechanizmy, veľmi dôležitý je dôsledný a dobre fungujúci systém kolektívnej správy, ktorý by mali členské štáty podporovať . Uvedený systém zahŕňa najmä pravidlá dobrej správy, transparentnosti a vykazovania, ako aj pravidelné, dôkladné a presné rozdelenie a vyplácanie súm splatných jednotlivým nositeľom práv, ako sa stanovuje v smernici 2014/26/EÚ. Všetci nositelia práv by mali mať prístup k ďalším primeraným zárukám a mali by mať možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania takýchto mechanizmov udeľovania licencií alebo takýchto výnimiek . Podmienky spojené s týmito mechanizmami by nemali ovplyvniť ich praktický význam pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva.

(25)

Vzhľadom na rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva je dôležité, aby boli k dispozícii licenčné mechanizmy zavedené v tejto smernici a aby sa mohli prakticky využívať pri rôznych druhoch diel a iných predmetov ochrany vrátane fotografií, zvukových nahrávok a audiovizuálnych diel. S cieľom zohľadniť osobitosti rôznych kategórií diel a iných predmetov ochrany, pokiaľ ide o spôsoby uverejňovania a distribúcie a na uľahčenie použiteľnosti týchto mechanizmov , môže byť potrebné, aby členské štáty zaviedli špecifické požiadavky a postupy praktického uplatňovania týchto licenčných mechanizmov. Je vhodné, aby sa pritom členské štáty poradili s držiteľmi práv, používateľmi a organizáciami kolektívnej správy.

(25)

Vzhľadom na rôznorodosť diel a iných predmetov ochrany v zbierkach inštitúcií správy kultúrneho dedičstva je dôležité, aby boli k dispozícii licenčné mechanizmy zavedené v tejto smernici a aby sa mohli prakticky využívať pri rôznych druhoch diel a iných predmetov ochrany vrátane fotografií, zvukových nahrávok a audiovizuálnych diel. S cieľom zohľadniť osobitosti rôznych kategórií diel a iných predmetov ochrany, pokiaľ ide o spôsoby uverejňovania a distribúcie a na uľahčenie použiteľnosti riešení používania obchodne nedostupných diel zavedených v tejto smernici , môže byť potrebné, aby členské štáty zaviedli špecifické požiadavky a postupy praktického uplatňovania týchto licenčných mechanizmov. Je vhodné, aby sa pritom členské štáty poradili s nositeľmi práv, inštitúciami správy kultúrneho dedičstva a organizáciami kolektívnej správy.

(26)

Z dôvodov pravidiel medzinárodnej zvyklosti by sa licenčné mechanizmy týkajúce sa digitalizácie a šírenia obchodne nedostupných diel uvedených v tejto smernici nemali vzťahovať na diela alebo iné predmety ochrany, ktoré boli prvý raz uverejnené alebo, ak neboli uverejnené, prvýkrát odvysielané v tretej krajine alebo v prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel na diela, ktorých producent má sídlo alebo obvyklý pobyt v tretej krajine. Tieto mechanizmy by sa takisto nemali vzťahovať na diela alebo iné predmety ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín, okrem prípadov, keď boli prvýkrát uverejnené alebo, ak neboli uverejnené, prvýkrát odvysielané na území niektorého členského štátu, alebo v prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel na diela, ktorých producenta má sídlo alebo obvyklý pobyt v členskom štáte.

(26)

Z dôvodov pravidiel medzinárodnej zvyklosti by sa licenčné mechanizmy a výnimka týkajúce sa digitalizácie a šírenia obchodne nedostupných diel uvedených v tejto smernici nemali vzťahovať na diela alebo iné predmety ochrany, ktoré boli prvý raz uverejnené alebo, ak neboli uverejnené, prvýkrát odvysielané v tretej krajine alebo v prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel na diela, ktorých producent má sídlo alebo obvyklý pobyt v tretej krajine. Tieto mechanizmy by sa takisto nemali vzťahovať na diela alebo iné predmety ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín, okrem prípadov, keď boli prvýkrát uverejnené alebo, ak neboli uverejnené, prvýkrát odvysielané na území niektorého členského štátu, alebo v prípade kinematografických alebo audiovizuálnych diel na diela, ktorých producenta má sídlo alebo obvyklý pobyt v členskom štáte.

(27)

Keďže projekty hromadnej digitalizácie môžu pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva predstavovať značné investície, žiadne licencie udelené na základe mechanizmov stanovených v tejto smernici by im nemali brániť vytvárať dostatočné príjmy na pokrytie licenčných nákladov a nákladov na digitalizáciu a šírenie diel a iných predmetov ochrany, na ktoré sa licencia vzťahuje.

(27)

Keďže projekty hromadnej digitalizácie môžu pre inštitúcie správy kultúrneho dedičstva predstavovať značné investície, žiadne licencie udelené na základe mechanizmov stanovených v tejto smernici by im nemali brániť v pokrývaní nákladov na digitalizáciu a šírenie diel a iných predmetov ochrany, na ktoré sa licencia vzťahuje.

(28)

Primeraným spôsobom by sa mali uverejňovať informácie o budúcom a priebežnom používaní obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na základe licenčných mechanizmov stanovených v tejto smernici a opatrenia pre všetkých držiteľov práv zavedené s cieľom vylúčiť ich diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencií. To obzvlášť platí v prípade cezhraničného použitia na vnútornom trhu. Preto je vhodné zabezpečiť vytvorenie jednotného verejne prístupného elektronického portálu Únie, kde by sa takéto informácie sprístupňovali verejnosti v primeranom predstihu pred cezhraničným použitím. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 sa Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo poveruje niektorými úlohami a činnosťami financovanými s využitím vlastných rozpočtových prostriedkov, ktorých cieľom je uľahčiť a podporiť činnosti vnútroštátnych orgánov, súkromného sektora a inštitúcií Únie v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a pri jeho predchádzaní. Preto je vhodné prenechať tomuto úradu vytvorenie a správu európskeho portálu, kde budú tieto informácie dostupné.

(28)

Primeraným spôsobom by sa mali uverejňovať informácie o budúcom a priebežnom používaní obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany inštitúciami správy kultúrneho dedičstva na základe licenčných mechanizmov alebo výnimky stanovených v tejto smernici a opatrenia pre všetkých nositeľov práv zavedené s cieľom vylúčiť ich diela alebo iné predmety ochrany z uplatňovania licencií alebo výnimky . To obzvlášť platí v prípade cezhraničného použitia na vnútornom trhu. Preto je vhodné zabezpečiť vytvorenie jednotného verejne prístupného elektronického portálu Únie, kde by sa takéto informácie sprístupňovali verejnosti v primeranom predstihu pred cezhraničným použitím. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 sa Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo poveruje niektorými úlohami a činnosťami financovanými s využitím vlastných rozpočtových prostriedkov, ktorých cieľom je uľahčiť a podporiť činnosti vnútroštátnych orgánov, súkromného sektora a inštitúcií Únie v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a pri jeho predchádzaní. Preto je vhodné prenechať tomuto úradu vytvorenie a správu európskeho portálu, kde budú tieto informácie dostupné.

(28a)

Na zabezpečenie toho, aby licenčné mechanizmy vytvorené pre obchodne nedostupné diela boli relevantné a primerane fungovali, aby nositelia práv boli týmito mechanizmami dostatočne chránení, aby sa licencie náležite propagovali a aby sa zabezpečila práva jasnosť s ohľadom na reprezentatívnosť organizácií kolektívnej správy a kategorizáciu diel, by členské štáty mali presadzovať dialóg so zainteresovanými stranami podľa jednotlivých odvetví.

(30)

S cieľom zjednodušiť licencovanie práv na audiovizuálne diela pre platformy videa na požiadanie sa touto smernicou ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť rokovací mechanizmus umožňujúci stranám, ktoré chcú uzavrieť dohodu, využiť pomoc nestranného orgánu. Tento orgán by sa mal s príslušnými stranami stretnúť a pomôcť pri rokovaniach poskytnutím odborných a externých odporúčaní. V tejto súvislosti by členské štáty mali rozhodnúť o podmienkach fungovania takéhoto rokovacieho mechanizmu vrátane harmonogramu a trvania pomoci pri rokovaniach, ako aj úhrady nákladov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby administratívne a finančné zaťaženie zostalo primerané s cieľom zaručiť efektívnosť rokovacieho fóra.

(30)

S cieľom zjednodušiť licencovanie práv na audiovizuálne diela pre platformy videa na požiadanie by členské štáty mali vytvoriť rokovací mechanizmus, riadený existujúcim alebo novo zriadeným vnútroštátnym orgánom , umožňujúci stranám, ktoré chcú uzavrieť dohodu, využiť pomoc nestranného orgánu. Účasť na tomto rokovacom mechanizme a následné uzavretie dohôd by mali byť dobrovoľné. Ak sa rokovanie týka strán z rôznych členských štátov, tieto strany by sa mali vopred dohodnúť na príslušnom členskom štáte, pokiaľ sa rozhodnú využiť rokovací mechanizmus. Tento orgán by sa mal s príslušnými stranami stretnúť a pomôcť pri rokovaniach poskytnutím odborných, nestranných a externých odporúčaní. V tejto súvislosti by členské štáty mali rozhodnúť o podmienkach fungovania takéhoto rokovacieho mechanizmu vrátane harmonogramu a trvania pomoci pri rokovaniach a rozdelenia akýchkoľvek vzniknutých nákladov a zloženia takýchto orgánov . Členské štáty by mali zabezpečiť, aby administratívne a finančné zaťaženie zostalo primerané s cieľom zaručiť efektívnosť rokovacieho fóra.

(30a)

Ochrana dedičstva Únie je mimoriadne dôležitá a mala by sa posilniť v prospech budúcich generácií. To by sa malo dosiahnuť najmä prostredníctvom ochrany zverejneného dedičstva. Na tento účel by sa mala v Únii stanoviť povinnosť odovzdať výtlačok s cieľom zabezpečiť, aby publikácie týkajúce sa záležitostí Únie, ako sú právo Únie, história a integrácia Únie, politika Únie a demokracia v Únii, inštitucionálne, parlamentné a politické záležitosti Únie, a teda aj záznamy o intelektuálnych úspechoch Únie a v budúcnosti uverejnené dedičstvo boli systematicky zhromažďované. Takéto dedičstvo by malo byť nielen chránené vytvorením archívu Únie pre publikácie týkajúce sa záležitostí Únie, ale takisto by malo byť sprístupnené občanom Únie a budúcim generáciám. Knižnica Európskeho parlamentu ako knižnica jedinej inštitúcie Únie priamo zastupujúcej občanov Únie by mala byť ustanovená ako depozitná knižnica Únie. S cieľom zabrániť nadmernému zaťaženiu vydavateľstiev, tlačiarní a dovozcov by sa mali v knižnici Európskeho parlamentu ukladať iba elektronické publikácie, ako sú elektronické knihy, elektronické časopisy a elektronické odborné časopisy, pričom knižnica by mala čitateľom sprístupňovať publikácie, na ktoré by sa vzťahovala povinnosť odovzdať knižnici Európskeho parlamentu ich výtlačok na účely výskumu alebo štúdia a pod kontrolou knižnice Európskeho parlamentu. Takéto publikácie by sa nemali sprístupňovať online externe.

(31)

Sloboda a pluralita tlače je nevyhnutným prostriedkom zabezpečenia kvalitnej žurnalistiky a prístupu občanov k informáciám. Tlač prispieva zásadným spôsobom k verejnej diskusii a riadnemu fungovaniu demokratickej spoločnosti. Vydavatelia tlačových publikácií pri prechode z tlačených na digitálne publikácie čelia problémom, pokiaľ ide o udeľovanie licencií na online používanie ich publikácií a návratnosť investícií. V situácii, keď vydavatelia tlačových publikácií nie sú uznaní za držiteľov práv, je udeľovanie licencií a presadzovanie práv v digitálnom prostredí často zložité a neefektívne.

(31)

Sloboda a pluralita tlače je nevyhnutným prostriedkom zabezpečenia kvalitnej žurnalistiky a prístupu občanov k informáciám. Tlač prispieva zásadným spôsobom k verejnej diskusii a riadnemu fungovaniu demokratickej spoločnosti. Rastúca nerovnováha medzi mocnými platformami a vydavateľmi tlače, ku ktorým môžu patriť aj tlačové agentúry, už viedla k pozoruhodnej regresii mediálnej scény na regionálnej úrovni. Vydavatelia tlačových publikácií a tlačové agentúry pri prechode z tlačených na digitálne publikácie čelia problémom, pokiaľ ide o udeľovanie licencií na online používanie ich publikácií a návratnosť investícií. V situácii, keď vydavatelia tlačových publikácií nie sú uznaní za nositeľov práv, je udeľovanie licencií a presadzovanie práv v digitálnom prostredí často zložité a neefektívne.

(32)

Na zabezpečenie udržateľnosti vydavateľského odvetvia treba uznávať a naďalej podporovať organizačnú a finančnú pomoc vydavateľov pri vytváraní tlačových publikácií. Na úrovni Únie preto treba stanoviť zosúladenú právnu ochranu tlačových publikácií, pokiaľ ide o digitálne použitia. Takáto ochrana by mala byť účinne zabezpečená zavedením do právnych predpisov Únie práv súvisiacich s autorským právom, pokiaľ ide o rozmnožovanie a verejné sprístupňovanie tlačových publikácií pri digitálnom použití.

(32)

Na zabezpečenie udržateľnosti vydavateľského odvetvia treba uznávať a naďalej podporovať organizačnú a finančnú pomoc vydavateľov pri vytváraní tlačových publikácií, a tým zaručiť dostupnosť spoľahlivých informácií . Na úrovni Únie je preto potrebné, aby členské štáty stanovili zosúladenú právnu ochranu tlačových publikácií v Únii , pokiaľ ide o digitálne použitia. Takáto ochrana by mala byť účinne zabezpečená zavedením do právnych predpisov Únie práv súvisiacich s autorským právom, pokiaľ ide o rozmnožovanie a verejné sprístupňovanie tlačových publikácií pri digitálnom použití s cieľom získať spravodlivú a primerané odmenu za toto použitie. Súkromné použitie by sa z tohto odkazu malo vylúčiť. Okrem toho by sa zaradenie do vyhľadávača nemalo považovať za spravodlivú a primeranú odmenu.

(33)

Na účely tejto smernice je potrebné vymedziť pojem tlačovej publikácie, aby zahŕňal len novinárske publikácie vydávané poskytovateľom služby, a to periodicky alebo pravidelne aktualizované na akomkoľvek nosiči, na účely informovania alebo zábavy. K takýmto publikáciám by patrili napríklad denníky, týždenníky a mesačníky všeobecného alebo osobitného záujmu a spravodajské webové stránky. Periodické publikácie, ktoré sa uverejňujú na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, by nemali požívať ochranu priznanú tlačovým publikáciám podľa tejto smernice. Táto ochrana sa netýka úkonov zadávania hypertextových odkazov (tzv. hyperlinking), ktoré nepredstavujú verejný prenos .

(33)

Na účely tejto smernice je potrebné vymedziť pojem tlačovej publikácie, aby zahŕňal len novinárske publikácie vydávané poskytovateľom služby, a to periodicky alebo pravidelne aktualizované na akomkoľvek nosiči, na účely informovania alebo zábavy. K takýmto publikáciám by patrili napríklad denníky, týždenníky a mesačníky všeobecného alebo osobitného záujmu a spravodajské webové stránky. Periodické publikácie, ktoré sa uverejňujú na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, by nemali požívať ochranu priznanú tlačovým publikáciám podľa tejto smernice. Táto ochrana sa netýka úkonov zadávania hypertextových odkazov (tzv. hyperlinking). Ochrana sa nevzťahuje ani na faktické informácie , ktoré sa uvádzajú v novinárskych článkoch z tlačovej publikácie, a preto žiadnej osobe nebráni v tom, aby takéto faktické informácie uviedla .

(34)

Práva udelené vydavateľom tlačových publikácií na základe tejto smernice by mali mať rovnaký rozsah pôsobnosti ako práva na rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti stanovené v smernici 2001/29/ES, pokiaľ ide o digitálne použitia. Na tieto práva by sa takisto mali vzťahovať rovnaké ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach, aké platia pre práva stanovené v smernici 2001/29/ES vrátane výnimky pre citácie na účely kritiky alebo recenzie stanovenej v článku 5 ods. 3 písm. d) uvedenej smernice.

(34)

Práva udelené vydavateľom tlačových publikácií na základe tejto smernice by mali mať rovnaký rozsah pôsobnosti ako práva na rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti stanovené v smernici 2001/29/ES, pokiaľ ide o digitálne použitia. Členské štáty by mali myť možnosť podriadiť tieto práva rovnakým ustanoveniam o výnimkách a obmedzeniach, aké platia pre práva stanovené v smernici 2001/29/ES vrátane výnimky pre citácie na účely kritiky alebo recenzie stanovenej v článku 5 ods. 3 písm. d) uvedenej smernice.

(35)

Ochranou priznanou vydavateľom tlačových publikácií podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté práva autorov a iných držiteľov práv na diela a iné predmety ochrany, ktoré sa v nich nachádzajú, a to aj pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu autori a iní držitelia práv využívať svoje diela alebo iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, v ktorej sú zahrnuté. Preto by vydavatelia tlačových publikácií nemali mať možnosť odvolávať sa na im uznanú ochranu voči autorom a iným držiteľom práv. Tým nie sú dotknuté zmluvné dohody uzavreté medzi vydavateľmi tlačových publikácií na jednej strane a autormi a inými držiteľmi práv na strane druhej.

(35)

Ochranou priznanou vydavateľom tlačových publikácií podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté práva autorov a iných nositeľov práv na diela a iné predmety ochrany, ktoré sa v nich nachádzajú, a to aj pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu autori a iní držitelia práv využívať svoje diela alebo iné predmety ochrany nezávisle od tlačovej publikácie, v ktorej sú zahrnuté. Preto by vydavatelia tlačových publikácií nemali mať možnosť odvolávať sa na im uznanú ochranu voči autorom a iným nositeľom práv. Tým nie sú dotknuté zmluvné dohody uzavreté medzi vydavateľmi tlačových publikácií na jednej strane a autormi a inými nositeľmi práv na strane druhej. Bez ohľadu na skutočnosť, že autori diel, ktoré sú súčasťou tlačovej publikácie, dostávajú primeranú odmenu za využívanie ich diel na základe podmienok udelenia licencie na ich dielo vydavateľovi tlačových publikácií, autori, ktorých diela sú súčasťou tlačovej publikácie, by mali mať nárok na zodpovedajúci podiel z nových dodatočných príjmov, ktoré získavajú vydavatelia tlačových publikácií za isté druhy sekundárneho využívania svojich tlačových publikácií poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti v súvislosti s právami ustanovenými v článku 11 ods. 1 tejto smernice. Výška náhrady, ktorá je určená autorom, by mala zohľadňovať špecifické odvetvové licenčné normy týkajúce sa diel, ktoré sú súčasťou tlačovej publikácie, ktoré sú v príslušnom členskom štáte uznané za vhodné, pričom náhrada priradená autorom by nemala mať vplyv na licenčné podmienky dohodnuté medzi autorom a vydavateľom tlačových publikácií za použitie autorovho článku vydavateľom tlačových publikácií.

(36)

Vydavatelia vrátane vydavateľov tlačových publikácií, kníh alebo vedeckých publikácií často pôsobia na základe prevodu autorských práv prostredníctvom zmluvných dohôd alebo zákonných ustanovení . V tejto súvislosti vydavatelia vynakladajú investície s cieľom využívania diel uvedených vo svojich publikáciách a v niektorých prípadoch im môžu byť odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní pre súkromnú potrebu a rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia. Vo viacerých členských štátoch sa náhrada za používanie na základe takýchto výnimiek rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov. S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany by mali mať členské štáty možnosť stanoviť, že ak autor previedol svoje práva alebo udelil licenciu vydavateľovi alebo inak prispieva svojimi dielami do publikácie a ak sú zavedené systémy na náhradu škôd spôsobených v dôsledku výnimky alebo obmedzenia , vydavatelia majú právo požadovať podiel z takejto náhrady , pričom by vydavatelia nemali byť zaťažení preukazovaním opodstatnenosti takejto žiadosti nad rámec toho , čo sa vyžaduje podľa zavedeného systému .

(36)

Vydavatelia vrátane vydavateľov tlačových publikácií, kníh alebo vedeckých publikácií a hudobných publikácií pôsobia na základe zmluvných dohôd s autormi . V tejto súvislosti vydavatelia vynakladajú investície a nadobúdajú práva, pričom v niektorých oblastiach získavajú práva nárokovať si na podiel náhrady v rámci spoločných organizácií kolektívnej správy autorov a vydavateľov , s cieľom využívania diel, a preto sa tiež môžu ocitnúť v situácii, keď im sú odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní pre súkromnú potrebu a rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia. Vo veľkom množstve členských štátoch sa náhrada za používanie na základe takýchto výnimiek rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov. S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany by mali mať členské štáty možnosť poskytovať rovnocenný systém zdieľania náhrad , ak bol takýto systém v danom členskom štáte v prevádzke pred 12. novembrom 2015. Podiel tejto náhrady medzi autormi a vydavateľmi by mohol byť stanovený v interných distribučných pravidlách organizácie kolektívnej správy, ktorá koná spoločne v mene autorov i vydavateľov, alebo stanovený členskými štátmi v zákonoch alebo iných právnych predpisoch v súlade s rovnocenným systémom, ktorý bol v danom členskom štáte v prevádzke pred 12. novembrom 2015. Toto ustanovenie sa nedotýka opatrení v členských štátoch týkajúcich sa práv verejného vypožičiavania, správy práv, ktoré nevychádzajú z výnimiek alebo obmedzení autorských práv, ako sú napríklad rozšírené kolektívne licenčné systémy, alebo práv týkajúcich sa odmeňovania na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

(36a)

Kultúrny a kreatívny priemysel zohráva veľmi dôležitú úlohu v novej industrializácii Európy, stimuluje rast a má strategické postavenie na spustenie inovačného presahovania do iných priemyselných sektorov. Kultúrny a kreatívny priemysel je navyše hnacou silou inovácií a rozvoja IKT v Európe. Kultúrny a kreatívny priemysel v Európe poskytuje viac ako 12 miliónov pracovných miest na plný úväzok, čo predstavuje 7,5 % pracovnej sily Únie, a vytvára približne 509 miliárd EUR pridanej hodnoty HDP (5,3 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ). Ochrana autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom sú základom príjmov kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

(37)

V posledných rokoch sa zvyšuje zložitosť fungovania trhu s online obsahom. Rozmach zažívajú online služby poskytujúce prístup k obsahu chráneného autorským právom, ktorý nahrali ich používatelia bez zapojenia držiteľov práv, a stali sa hlavným zdrojom prístupu k online obsahu. To má vplyv na možnosti držiteľov práv určiť, či a za akých podmienok sa využívajú ich diela a iné predmety ochrany, ako aj na ich možnosti získať za ne primeranú odmenu.

(37)

V posledných rokoch sa zvyšuje zložitosť fungovania trhu s online obsahom. Rozmach zažívajú online služby poskytujúce prístup k obsahu chráneného autorským právom, ktorý nahrali ich používatelia bez zapojenia nositeľov práv, a stali sa hlavným zdrojom prístupu k online obsahu chránenému autorským právom. Online služby sú prostriedkom na poskytnutie širšieho prístupu ku kultúrnym a kreatívnym dielam a ponúkajú kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu výborné príležitosti na rozvoj nových obchodných modelov. Hoci napriek tomu, že umožňujú rôznorodosť a jednoduchý prístup k obsahu, prinášajú aj výzvy, ak je obsah chránený autorským právom nahratý bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv . To má vplyv na možnosti nositeľov práv určiť, či a za akých podmienok sa využívajú ich diela a iné predmety ochrany, ako aj na ich možnosti získať za ne primeranú odmenu, keďže niektoré služby umožňujúce používateľom nahrať svoj obsah nepatria do licenčných dohôd na základe toho, že sa odvolávajú na pokrytie výnimkou „bezpečného prístavu“stanovenou v smernici 2000/31/ES .

(37a)

Niektoré služby informačnej spoločnosti majú v rámci bežného využívania umožniť verejnosti prístup k obsahu chránenému autorským právom alebo inému predmetu ochrany, ktoré nahrali ich používatelia. Vymedzenie poskytovateľa služieb spoločného využívania online obsahu podľa tejto smernice sa vzťahuje na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorých jedným z hlavných účelov je uchovávať a sprístupňovať verejnosti alebo šíriť značné množstvo obsahu chráneného autorským právom, ktorý bol nahraný/sprístupnený jeho používateľmi, ktorí optimalizujú obsah a propagujú ho s cieľom zisku okrem iného zobrazovaním, značkovaním, správou, sekvencovaním nahraných diel alebo iných predmetov ochrany, bez ohľadu na prostriedok, ktorý na tento účel použijú, a teda konajú aktívne. V dôsledku toho sa na nich nemôže vzťahovať oslobodenie od zodpovednosti stanovenej v článku 14 smernice 2000/31/ES. Vymedzenie pojmu poskytovateľa služieb spoločného využívania online obsahu podľa tejto smernice sa nevzťahuje na mikropodniky a malé podniky v zmysle hlavy I prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES a poskytovateľov služieb, ktorí konajú na nekomerčné účely, ako sú napríklad online encyklopédie, a na poskytovateľov online služieb, ak je obsah nahraný na základe povolenia všetkých dotknutých nositeľov práv, ako sú vzdelávacie alebo vedecké úložiská. Poskytovatelia cloudových služieb na individuálne využitie, ktorí neposkytujú priamy prístup verejnosti, platformy na vývoj softvéru s otvoreným zdrojovým kódom a online trhy, ktorých hlavnou činnosťou je maloobchodný predaj fyzického tovaru online, by sa nemali považovať za poskytovateľov online obsahu v zmysle tejto smernice.

(38)

Ak poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti uchovávajú a sprístupňujú verejnosti diela chránené autorským právom alebo iné predmety ochrany , ktoré nahrali ich používatelia , čím idú nad rámec obyčajného poskytovania fyzických zariadení a vykonávajú úkon verejného prenosu, sú povinní uzavrieť licenčné zmluvy s držiteľmi práv okrem prípadov, ak majú nárok na oslobodenie od zodpovednosti stanovenej v článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES  (17).

Pokiaľ ide o článok 14, je potrebné overiť, či poskytovateľ služieb zohráva aktívnu úlohu, a to aj prostredníctvom optimalizácie prezentácie nahratých diel alebo predmetov ochrany alebo ich propagovania, a to bez ohľadu na povahu prostriedkov použitých na tento účel.

V záujme zabezpečenia fungovania akejkoľvek licenčnej dohody by mali poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí uchovávajú a poskytujú prístup k veľkým množstvám diel a iných predmetov ochrany chránených autorskými právami, ktoré nahrali ich používatelia, prijať vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad zavedením účinných technológií. Táto povinnosť by sa mala uplatňovať aj v prípade, že poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti majú nárok na oslobodenie od zodpovednosti podľa článku 14 smernice 2000/31/ES.

(38)

Poskytovatelia služieb spoločného využívania online obsahu vykonávajú úkon verejného prenosu, a preto zodpovedajú za obsah, ktorý poskytujú , a preto by mali uzavrieť spravodlivé a primerané licenčné zmluvy s nositeľmi práv. Uzatvárané licenčné zmluvy by mali v rovnakej miere a  rozsahu zahŕňať aj zodpovednosť používateľov , ak konajú na nekomerčné účely. V súlade s článkom 11 ods. 2a sa zodpovednosť poskytovateľov služieb spoločného využívania online obsahu podľa článku 13 nevzťahuje na hypertextové odkazy v súvislosti s tlačovými publikáciami. Dialóg medzi zainteresovanými stranami má v digitálnom svete zásadný význam. Mali by vymedziť najlepšie postupy na zabezpečenie fungovania licenčných zmlúv a spolupráce medzi poskytovateľmi služieb spoločného využívania online obsahu a nositeľmi práv. Pri týchto najlepších postupoch by sa mal zohľadniť rozsah, v ktorom obsah porušuje autorské práva v rámci služby .

(39)

Spolupráca medzi poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, ktorí uchovávajú a poskytujú prístup k veľkým množstvám diel alebo iných predmetov ochrany chránených autorskými právami , ktoré nahrali ich používatelia , a držiteľmi práv je nevyhnutná pre fungovanie technológií , ako sú technológie rozpoznávania obsahu. V takýchto prípadoch by mali držitelia práv poskytnúť potrebné údaje s cieľom umožniť týmto službám identifikovať ich obsah a dané služby by mali byť transparentné vo vzťahu k držiteľom práv, pokiaľ ide o používané technológie, aby bolo možné posúdiť ich primeranosť . Tieto služby by mali držiteľom práv poskytnúť najmä informácie o druhu použitých technológií, o spôsobe ich prevádzky a ich miere úspešnosti pri rozpoznávaní obsahu držiteľov práv. Uvedené technológie by mali takisto umožniť držiteľom práv získať informácie od poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti o používaní ich obsahu , na ktorý sa vzťahuje dohoda .

(39)

Členské štáty by mali zabezpečiť , aby v prípade , že nositelia práv nechcú uzavrieť licenčné zmluvy , poskytovatelia služieb spoločného využívania online obsahu a nositelia práv v dobrej viere spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby v rámci svojich služieb nesprístupňovali diela chránené autorským právom alebo pre ktoré nebolo vydané povolenie, alebo iné predmety ochrany . Spolupráca medzi poskytovateľmi služieb online obsahu a nositeľmi práv by nemala viesť k obmedzovaniu dostupnosti diel, ktoré neporušujú práva, alebo iných predmetov ochrany vrátane tých , na ktoré sa vzťahuje výnimka alebo obmedzenie autorských práv .

(39a)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb online obsahu uvedení v odseku 1 zaviedli účinné a rýchle mechanizmy podávania sťažností a mechanizmy nápravy dostupné pre používateľov v prípade, ak spolupráca uvedená v ods. 2a vedie k neoprávnenému odstráneniu ich obsahu. Akákoľvek sťažnosť podaná na základe týchto mechanizmov by sa mala spracovať bez zbytočného odkladu. Nositelia práv by mali svoje rozhodnutia primerane odôvodniť, aby sa vyhli nedôvodnému zamietnutiu sťažností. Okrem toho v súlade so smernicou 95/46/ES, smernicou 2002/58/ES a všeobecným nariadením o ochrane údajov by spolupráca nemala viesť k identifikácii jednotlivých používateľov ani k spracovaniu ich osobných údajov. Členské štáty by zároveň mali zabezpečiť, aby používatelia mali prístup k nezávislému orgánu na riešenie sporov, ako aj k súdu alebo inému príslušnému súdnemu orgánu na uplatnenie výnimky alebo obmedzenia autorského práva.

(39b)

Čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tejto smernice by Komisia a členské štáty mali zorganizovať dialóg medzi zainteresovanými stranami s cieľom harmonizovať a definovať najlepšie postupy. Mali by vydať usmernenia s cieľom zabezpečiť fungovanie licenčných zmlúv a spoluprácu medzi poskytovateľmi služieb spoločného využívania online obsahu a nositeľmi práv pri používanie ich diel alebo iných predmetov ochrany v zmysle tejto smernice. Pri definovaní najlepších postupov by sa malo osobitne prihliadať na základné práva a využitie výnimiek a obmedzení. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj tomu, aby sa zabezpečilo, že záťaž pre MSP bude naďalej primeraná a zabráni sa automatizovanému blokovaniu obsahu.

(39c)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby existoval mediačný mechanizmus, ktorý by poskytovateľom služieb a nositeľom práv umožnil nájsť zmierlivé riešenie akéhokoľvek sporu vyplývajúceho z podmienok ich dohôd o spolupráci. Na tento účel by členské štáty mali vymenovať nestranný orgán so všetkými náležitými kompetenciami a skúsenosťami potrebnými nato, aby stranám pomáhal pri riešení ich sporov.

(39d)

Nositelia práv by mali zo zásady vždy dostávať spravodlivú a primeranú odmenu. Autori a výkonní umelci, ktorí uzatvorili zmluvy so sprostredkovateľmi, napríklad s hudobnými vydavateľstvami a producentmi, by od nich mali dostať spravodlivú a primeranú odmenu, či už na základe individuálnych zmlúv a/alebo kolektívnych zmlúv, dohôd o kolektívnej správe alebo pravidiel s podobným účinkom, napríklad pravidiel pre spoločné odmeňovanie. Táto odmena by sa mala výslovne uviesť v zmluvách v závislosti od jednotlivých spôsobov využívania vrátane využívania online. Členské štáty by mali preskúmať špecifiká každého odvetvia a mali by mať možnosť stanoviť, že odmena sa považuje za spravodlivú a primeranú, ak je stanovená v súlade s kolektívnou zmluvou alebo zmluvou o spoločnom odmeňovaní.

(40)

Niektorí držitelia práv, napríklad autori a výkonní umelci, potrebujú informácie na posúdenie hospodárskej hodnoty svojich práv, ktoré sú harmonizované na základe práva Únie. To platí najmä v prípade, že takíto držitelia práv udeľujú licenciu alebo prevádzajú práva za odmenu. Keďže autori a výkonní umelci sú zvyčajne v slabšom zmluvnom postavení pri udeľovaní licencií alebo prevode svojich práv, potrebujú informácie na posúdenie pretrvávajúcej hospodárskej hodnoty svojich práv v porovnaní s odmenou za licenciu alebo prevod, často však musia čeliť nedostatočnej transparentnosti. Preto je poskytnutie príslušných informácií zo strany ich zmluvných partnerov alebo ich právnych nástupcov dôležité z hľadiska transparentnosti a vyváženosti systému, ktorý sa vzťahuje na odmeňovanie autorov a výkonných umelcov

(40)

Niektorí nositelia práv, napríklad autori a výkonní umelci, potrebujú informácie na posúdenie hospodárskej hodnoty svojich práv, ktoré sú harmonizované na základe práva Únie. To platí najmä v prípade, že takíto nositelia práv udeľujú licenciu alebo prevádzajú práva za odmenu. Keďže autori a výkonní umelci sú zvyčajne v slabšom zmluvnom postavení pri udeľovaní licencií alebo prevode svojich práv, potrebujú informácie na posúdenie pretrvávajúcej hospodárskej hodnoty svojich práv v porovnaní s odmenou za licenciu alebo prevod, často však musia čeliť nedostatočnej transparentnosti. Preto je poskytnutie komplexných a relevantných informácií zo strany ich zmluvných partnerov alebo ich právnych nástupcov dôležité z hľadiska transparentnosti a vyváženosti systému, ktorý sa vzťahuje na odmeňovanie autorov a výkonných umelcov. Informácie, na ktorých poskytnutie majú autori a výkonní umelci nárok, by mali byť primerané a mali by zahŕňať všetky spôsoby využívania a získaného priameho aj nepriameho príjmu vrátane príjmu z predaja reklamných predmetov a náležitú odmenu. Informácie o využívaní by mali zahŕňať aj informácie o identite každej osoby, ktorej sa udelia sublicencie alebo sa na ňu následne prevedú práva. Povinnosť transparentnosti by sa však mala uplatňovať len v prípade, že sú dotknuté práva týkajúce sa autorského práva.

(42)

Niektoré zmluvy o využívaní práv, ktoré sú harmonizované na úrovni Únie, majú dlhé trvanie, ponúkajú málo možností pre autorov a výkonných umelcov na opätovné prerokovanie s ich zmluvnými partnermi alebo ich právnymi nástupcami. Preto by bez toho, aby bolo dotknuté právo týkajúce sa zmlúv v členských štátoch, mal existovať mechanizmus úpravy odmeňovania v prípadoch, keď je pôvodne dohodnutá odmena na základe licencie alebo prevodu práv neúmerne nízka v porovnaní s príslušnými príjmami a výhodami vyplývajúcimi z využívania diela alebo záznamu umeleckého výkonu, a to aj vzhľadom na transparentnosť zaručenú touto smernicou. Pri posúdení situácie by sa malo prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu, ako aj na osobitosti a postupy v rozličných sektoroch obsahu. Ak sa strany nedohodnú na úprave odmeňovania, autor alebo výkonný umelec by mal mať právo podať návrh na začatie konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom.

(42)

Niektoré zmluvy o využívaní práv, ktoré sú harmonizované na úrovni Únie, majú dlhé trvanie, ponúkajú málo možností pre autorov a výkonných umelcov na opätovné prerokovanie s ich zmluvnými partnermi alebo ich právnymi nástupcami. Preto by bez toho, aby bolo dotknuté právo týkajúce sa zmlúv v členských štátoch, mal existovať mechanizmus úpravy odmeňovania v prípadoch, keď je pôvodne dohodnutá odmena na základe licencie alebo prevodu práv neúmerne nízka v porovnaní s príslušnými priamymi a nepriamymi príjmami a výhodami vyplývajúcimi z využívania diela alebo záznamu umeleckého výkonu, a to aj vzhľadom na transparentnosť zaručenú touto smernicou. Pri posúdení situácie by sa malo prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu, na osobitosti a postupy v rozličných sektoroch obsahu, ako aj na povahu a prínos autora alebo výkonného umelca k dielu. Takúto žiadosť o úpravu zmluvy by mohla podať aj organizácia zastupujúca autora alebo výkonného umelca v jeho mene, pokiaľ by takáto žiadosť nepoškodzovala záujmy autora alebo výkonného umelca . Ak sa strany nedohodnú na úprave odmeňovania, autor alebo výkonný umelec, alebo nimi vymenovaná zastupujúca organizácia by na žiadosť autora alebo výkonného umelca mali mať právo podať návrh na začatie konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom.

(43)

Autori a výkonní umelci sa často zdráhajú uplatňovať si svoje práva voči svojim zmluvným partnerom pred súdom alebo tribunálom. Členské štáty by preto mali zabezpečiť postup alternatívneho riešenia sporov, ktorý rieši nároky súvisiace s povinnosťou transparentnosti a mechanizmom úpravy zmlúv.

(43)

Autori a výkonní umelci sa často zdráhajú uplatňovať si svoje práva voči svojim zmluvným partnerom pred súdom alebo tribunálom. Členské štáty by preto mali zabezpečiť postup alternatívneho riešenia sporov, ktorý rieši nároky súvisiace s povinnosťou transparentnosti a mechanizmom úpravy zmlúv. Organizácie zastupujúce autorov a výkonných umelcov vrátane organizácií kolektívnej správy a odborových zväzov by mali mať možnosť začať takéto postupy na žiadosť autorov a výkonných umelcov. Podrobnosti o tom, kto začal postup, by sa nemali zverejňovať.

(43a)

Keď autori a výkonní umelci udelia licenciu alebo prevedú svoje práva, očakávajú, že ich dielo alebo umelecký výkon sa bude využívať. Stáva sa však, že licencované či prevedené diela alebo umelecké výkony sa vôbec nevyužívajú. Ak došlo k prevodu práv na výhradnom základe, autori a výkonní umelci sa nemôžu obrátiť na iného partnera, ktorý by mohol využívať ich dielo. V takom prípade by autori a výkonní umelci mali mať po uplynutí primeranej lehoty právo na zrušenie, ktoré by im umožnilo previesť alebo licencovať svoje práva na inú osobu. Zrušenie by malo byť možné aj vtedy, keď si osoba, ktorej sa udelia licencie alebo sa na ňu prevedú práva, neplní povinnosť nahlasovania/transparentnosti stanovenú v článku 14 tejto smernice. O zrušení by sa malo uvažovať až po dokončení všetkých krokov alternatívneho riešenia sporov, najmä so zreteľom na nahlasovanie. Keďže využívanie diel sa môže líšiť v závislosti od odvetvia, na vnútroštátnej úrovni by sa mohli prijať osobitné ustanovenia s cieľom zohľadniť špecifiká jednotlivých odvetví, napríklad audiovizuálneho sektora, alebo diel a predpokladané obdobia využívania, najmä pokiaľ ide o stanovenie lehôt na uplatnenie práva na zrušenie. S cieľom predchádzať zneužívaniu a zohľadniť skutočnosť, že treba určitý čas, aby sa dielo začalo skutočne využívať, mali by mať autori a výkonní umelci možnosť uplatniť si právo na zrušenie až po uplynutí určitého času od uzavretia licenčnej zmluvy alebo dohody o prevode práv. V prípade diel, na ktorých sa podieľajú viacerí autori alebo výkonní umelci, by mali výkon práva na zrušenie upravovať vnútroštátne právne predpisy, s prihliadnutím na relatívny význam jednotlivých príspevkov.

(43b)

Komisia by na podporu účinného uplatňovania príslušných ustanovení tejto smernice vo všetkých členských štátoch mala v spolupráci s členskými štátmi podporovať výmenu najlepších postupov a presadzovať dialóg na úrovni Únie.

(46)

Pri akomkoľvek spracovávaní osobných údajov na základe tejto smernice by sa mali dodržiavať základné práva vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, pričom sa musia dodržiavať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES35 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES36.

(46)

Pri akomkoľvek spracovávaní osobných údajov na základe tejto smernice by sa mali dodržiavať základné práva vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, pričom sa musia dodržiavať ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES36. Mali by sa dodržiavať ustanovenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov vrátane „práva na zabudnutie“.

(46a)

Je dôležité zdôrazniť význam anonymity pri spracúvaní osobných údajov na komerčné účely. Ďalej by sa mala podporovať automatická možnosť neposkytovania osobných údajov pri používaní rozhraní online platforiem.

(1)

„výskumná organizácia“je univerzita, výskumný ústav alebo akákoľvek iná organizácia, ktorej základným cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo vykonávať vedecký výskum a poskytovať vzdelávacie služby:

(1)

„výskumná organizácia“je univerzita vrátane univerzitných knižníc , výskumný ústav alebo akákoľvek iná organizácia, ktorej základným cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo vykonávať vedecký výskum a poskytovať vzdelávacie služby:

(2)

„ hĺbková analýza údajov “je akákoľvek automatická analytická technika zameraná na analýzu textu a údajov v digitálnej forme s cieľom získať informácie, ako sú napríklad vzory, trendy a korelácie;

(2)

„ vyťažovanie textov a dát “je akákoľvek automatická analytická technika analyzujúca diela a  iné predmety ochrany v digitálnej forme s cieľom získať informácie, okrem iného aj vzory, trendy a korelácie;

(4)

„tlačová publikácia“je záznam súboru literárnych diel novinárskej povahy, ktorý môže zahŕňať aj iné diela alebo predmet ochrany a ktorý predstavuje samostatnú položku v rámci periodickej alebo pravidelne aktualizovanej publikácie pod jedným názvom, ako sú noviny alebo časopisy všeobecného alebo osobitného záujmu, pričom jej účelom je poskytovanie informácií týkajúcich sa správ alebo iných tém a je uverejnená na akomkoľvek nosiči z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb.

(4)

„tlačová publikácia“je záznam súboru literárnych diel novinárskej povahy zo strany vydavateľov alebo tlačových agentúr , ktorý môže zahŕňať aj iné diela alebo predmet ochrany a ktorý predstavuje samostatnú položku v rámci periodickej alebo pravidelne aktualizovanej publikácie pod jedným názvom, ako sú noviny alebo časopisy všeobecného alebo osobitného záujmu, pričom jej účelom je poskytovanie informácií týkajúcich sa správ alebo iných tém a je uverejnená na akomkoľvek nosiči z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb. Na periodiká, ktoré sa uverejňujú na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, sa nevzťahuje ochrana v zmysle tejto definície ;

(4a)

(4b)

(4c)

„služba informačnej spoločnosti“je služba v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535  (18);

(4d)