EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE2245

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Nová európska stratégia pre kultúru [COM(2018) 267 final]

EESC 2018/02245

Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, p. 148–154 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/148


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Nová európska stratégia pre kultúru

[COM(2018) 267 final]

(2019/C 62/25)

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Konzultácia

Európska komisia, 18. 6. 2018

Právny základ

článok 167 ZFEÚ

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

26. 9. 2018

Prijaté v pléne

17. 10. 2018

Plenárne zasadnutie č.

538

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

182/1/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV je presvedčený, že Európa predstavuje kultúrne spoločenstvo založené na spoločných hodnotách a že sociálne trhové hospodárstvo je charakteristickým znakom európskeho životného štýlu, v ktorom sa ekonomické slobody spájajú so sociálnymi právami a zásadami úcty k človeku.

1.2.

EHSV považuje za dôležité upevniť a rozvíjať kultúrny rozmer EÚ založený na spoločných hodnotách zakotvených v zmluvách, ktorý je kľúčovým činiteľom integračného procesu a základným kameňom európskej kultúrnej identity s cieľom vybudovať inkluzívnu, pluralitnú, súdržnú a konkurencieschopnú spoločnosť.

1.2.1.

EHSV sa domnieva, že iba posilnenie zmyslu pre spolupatričnosť k Európe a spoločná kultúrna identita môžu posilniť európsky projekt a kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

1.2.2.

Podľa EHSV predstavuje hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo Európy spojivo európskych národov, veľmi silné puto identity a vzácny strategický zdroj sociálnej súdržnosti.

1.3.

EHSV sa domnieva, že práve pre prebiehajúcu politickú krízu a krízu identity v Európe (1) je mimoriadne dôležité vrátiť kultúre túto ústrednú úlohu sprostredkovateľa väzieb v rámci identity, aby sa tak uplatňovali spoločné hodnoty zakotvené v zmluvách.

1.4.

EHSV síce kladne hodnotí snahu dostať kultúru do centra pozornosti, domnieva sa však, že oživenie stratégie je príležitosťou venovať sa vízii „novej európskej renesancie“, ktorej cieľom je vytvorenie skutočného európskeho priestoru kultúry (2) založeného na mnohých spoločných hodnotách, ako je solidarita, dôvera a spoločná zodpovednosť.

1.5.

Obnovená európska stratégia pre kultúru musí byť podľa EHSV založená na spoločnej strategickej vízii, ktorá pri vytváraní európskeho kultúrneho priestoru znamená:

spoločné hodnoty, pokiaľ ide o identitu, slobodu a solidaritu;

základné zásady slobodného pohybu a usadzovania osôb, ako aj voľného obehu tovaru a služieb v oblasti kultúry v Európe;

systémy riadenia a prípravy opatrení zameraných na kultúrne dedičstvo;

konkrétne opatrenia na obnovu a udržiavanie obrovského umeleckého dedičstva, ktoré oživuje európsku kultúru pre nové generácie (3);

zhodnocovanie európskej kultúry v medzinárodných vzťahoch;

posilnené riadenie európskych politických opatrení, aby sa väčší priestor dal všetkým subjektom, ktoré vytvárajú a formujú kultúru v jej expresívnych formách a v kultúrnych a tvorivých odvetviach;

podporu agregácie malých tvorivých podnikov, hlavne podnikov so sociálnymi cieľmi;

synergie a výmeny kultúrnych procesov prispievajúcich k posilneniu šírenia mnohorakých výrazov európskej spoločnosti.

1.6.

Z hľadiska kultúrnej ponuky je potrebné, aby príjemcovia opatrení tieto opatrenia vnímali ako jasné a dostupné prostredníctvom nových mnohojazyčných komunikačných prostriedkov tak, aby európsky priestor kultúry patril naozaj všetkým.

1.7.

Z hľadiska kultúrneho dopytu výbor považuje za rozhodujúce priame opatrenia v prospech užívateľov kultúry s cieľom zvýšiť úroveň ich účasti na rozvoji identity európskych hodnôt takými iniciatívami, ako je „Erasmus kultúrneho občianstva“ a vyhlásenie európskej charty kultúry určenej európskym občanom.

1.8.

EHSV je presvedčený, že môže zohrať aktívnu úlohu v štruktúrovanom dialógu o kultúre na posilnenie demokratického občianstva, kultúrnej identity a vzájomnej výmeny rôznych tvorivých prejavov spoločnosti vrátane spoločných iniciatív, napríklad vytvorenia európskeho týždňa kultúry, nocí európskej kultúry a vymenovania európskych vyslancov kultúry.

1.9.

Výbor sa zasadzuje za monitorovanie údajov z plánu vykonávania nového programu a dobudovanie európskeho kultúrneho priestoru na základne pravidelných správ Komisie.

2.   Úvod

2.1.

Kultúra sa nachádza v centre európskeho projektu a je základom, na ktorom pevne stojí „jednota v rozmanitosti“ Európskej únie. Predstavuje základnú zložku spoločného života a hodnotu, ktorá dokáže obohatiť našu ľudskosť, tento neodmysliteľný prvok nášho správania v spoločnosti a pri každodennom vyjadrovaní nášho občianstva.

2.2.

Kultúra teda predstavuje skutočný strategický zdroj sociálnej súdržnosti a dialógu medzi kultúrami a veľkú príležitosť na zhodnocovanie spoločných dejín s veľmi bohatou kultúrnou rozmanitosťou európskych regiónov a spoločným hmotným a nehmotným dedičstvom.

2.3.

V Lisabonskej zmluve sa kultúre prisudzuje veľký význam. V preambule Zmluvy o EÚ sa výslovne odkazuje na vôľu čerpať „inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy“, pričom medzi hlavné ciele patrí záväzok rešpektovať „bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť“ a zabezpečovať „zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“.

2.3.1.

Mnohé z týchto hodnôt predstavujúcich základ európskej spoločnosti sú spomenuté v zmluve: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv […]“. Tieto hodnoty, ktoré sa stali súčasťou európskej kultúry, sa objavujú a musia získavať stále väčší priestor v spoločnosti, pre ktorú je príznačný pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť a solidarita.

2.3.2.

V charte základných práv, ktorá je súčasťou zmluvy, je zhromaždený, potvrdený a zhrnutý bohatý výpočet hodnôt, ktoré sú už čiastočne uvedené v zmluve.

2.3.3.

Opatrenia EÚ sú teda zamerané na podnecovanie spolupráce medzi členskými štátmi tak, aby sa ich osobitné schopnosti v oblasti kultúrnej politiky viac týkali spoločných hodnôt, ku ktorým sa členské štáty zaviazali, a aby sa ako osnova začlenili do systému spoločenských vzťahov.

2.3.4.

Správanie človeka v spoločenských vzťahoch a každodennom živote sa riadi vzormi, ktoré sú vopred zafixované vo jeho intelekte (4). Tieto vzory sa však nadobúdajú vzdelávaním (5) a výučbou (6) a posilňujú vzťahmi, ktoré sa vyvíjajú spolu so svetom okolo nás.

2.3.5.

Preto je dôležité rozširovať tie hodnoty, ktoré tvoria spoločný základ európskej civilizácie, a trvať na nich, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí už od veku pred dospievaním, pretože sa upevňujú „zrkadlové neuróny“ napodobňujúce konanie, pocity a emócie, ktoré pozorujeme u iných ľudí (7).

2.4.

Samotná koncepcia kultúry (8) je dynamická, čiže predstavuje sériu opatrení, ktoré sa v európskej politike musia rozvíjať prostredníctvom vzdelávania a príkladov a ktoré takto musia rozvíjať aj členské štáty. Uvedené hodnoty, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevznikli spontánne, ale sú výsledkom úvah a skúseností nadobudnutých v spoločenskej oblasti, ktoré upravujú mierumilovné spolužitie, usmerňujú rast dôvery národov a musia sa stať predmetom vzdelávania a spoločenských interakcií zameraných predovšetkým na nové generácie, pretože sú schopné prijať a vzájomne si vymieňať etické hodnoty.

2.5.

Okrem jej spoločenskej a identifikačnej hodnoty je kultúra stále viac uznávaná ako hybný a strategický segment hospodárstva, pokiaľ ide o rozvoj bohatstva na obyvateľa, dobrých životných podmienok a celkového európskeho HDP, ako aj v medzinárodných vzťahoch.

2.6.

Odhaduje sa, že kultúrne a tvorivé odvetvia prispievajú k HDP Európy 4,2 % s rastom zamestnanosti o 1,5 %. V roku 2016 vyprodukovalo odvetvie kultúry v absolútnych číslach 89,9 miliardy EUR (čo je +1,8 % v porovnaní s rokom 2015), a ak zoberieme do úvahy aj súvisiace odvetvia, tak prinieslo viac ako 250 miliárd EUR a dalo prácu 1,5 milióna osôb (9).

2.7.

Kultúrna účasť predstavuje základný prvok záväzku Európy, ale s hospodárskou a finančnou krízou, ktorá sa v Európe začala v roku 2008 a potom sa preniesla do sociálnej a politickej oblasti, došlo pri tejto účasti k obmedzeniam vo všetkých európskych krajinách, čo malo výraznejšie črty v krajinách južnej Európy (10).

2.8.

V európskom programe pre kultúru sa v roku 2007 (11) pre EÚ a členské štáty stanovilo, že majú:

podporovať kultúrnu rozmanitosť;

chrániť kultúrne dedičstvo;

prekonávať prekážky mobility umelcov a iných odborníkov v odvetví;

podporovať prispievanie podnikov kultúrneho a tvorivého odvetvia.

2.8.1.

Pracovný plán EÚ pre kultúru (2015 – 2018) stanovil 4 hlavné priority spolupráce v rámci politiky v oblasti kultúry na európskej úrovni:

kultúra prístupná a otvorená pre všetkých;

zachovanie a zhodnocovanie kultúrneho dedičstva;

podpora kultúrnych a tvorivých odvetví v inovačnom hospodárstve;

podpora kultúrnej rozmanitosti.

2.9.

Európsky parlament prijal viaceré uznesenia (12) a odporúčania o rovnakom prístupe ku kultúrnym službám, kultúre v zahraničných vzťahoch EÚ, mobilite a kultúrnych a tvorivých odvetviach.

2.10.

Na svojom zasadnutí 23. mája 2018 Rada EÚ prijala závery týkajúce sa začlenenia kultúrneho dedičstva aj do rámca iných politík a posilnenia dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti.

2.11.

EHSV viackrát vyjadril svoj postoj k zhodnocovaniu kultúrnych a tvorivých odvetví a podpore stratégie medzinárodných kultúrnych vzťahov (13) vrátane príspevku vidieckych oblastí k európskemu kultúrnemu dedičstvu (14).

3.   Návrhy obsiahnuté v novej stratégii

3.1.

Hlavné prvky novej stratégie, ktorú navrhla Komisia, možno zhrnúť takto:

podporovať účasť na kultúre, mobilitu umelcov a ochranu dedičstva s využitím možností kultúry a kultúrnej rozmanitosti v prospech sociálnej súdržnosti a blahobytu;

podporovať kultúru a umenie vo vzdelávaní;

posilňovať medzinárodné kultúrne vzťahy;

vytvoriť lepšie prepojenie s priemyselnou politikou;

využiť úlohu kultúry na posilňovanie európskej identity;

intenzívne spolupracovať s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou.

3.2.

Navrhované hlavné rozmery možno zhrnúť takto:

3.2.1.

sociálny rozmer: využívanie možností kultúry a kultúrnej rozmanitosti v prospech sociálnej súdržnosti a blahobytu;

3.2.2.

ekonomický rozmer: podpora kultúrnej tvorivosti vo vzdelávaní a inovácii, rastu prostredníctvom nových pracovných miest a rozvoja kultúrnych odvetví a zručností (15);

3.2.3.

zahraničný rozmer posilňovania medzinárodných kultúrnych vzťahov: podpora kultúry v krajinách zapojených do procesu rozširovania, krajinách na západnom Balkáne a v Stredozemí a činnosti rozvojového fondu pre krajiny AKT (16);

3.2.4.

prierezový rozmer: iniciatívy „Európsky rok kultúrneho dedičstva“ a „Európske hlavné mesto kultúry“, nový európsky akčný plán pre kultúrne dedičstvo na roky 2019 – 2022, rozvoj stratégie Digital4Culture, online zoznam európskych filmov, podpora digitálnej transformácie.

3.3.

Strategická spolupráca v rámci nového programu bude podporovaná z programu Kreatívna Európa a iných programov EÚ.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV považuje za dôležité upevniť a rozvíjať kultúrny rozmer EÚ založený na spoločných hodnotách zakotvených v zmluvách, aby sa upevnila myšlienka spolupatričnosti pri budovaní inkluzívnej, súdržnej a konkurencieschopnej spoločnosti.

4.2.

Hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo Európy predstavuje spojivo európskych národov, ktoré je veľmi silným putom identity najmä v časoch krízy identity a európskej solidarity.

4.3.

EHSV sa domnieva, že práve pre politickú krízu a krízu identity a správy vecí verejných v Európe by bolo vhodné obnoviť úlohu európskej kultúry v oblasti odovzdávania hodnôt identity, a to aj posilnením európskych kurzov vzdelávania.

4.4.

Tento proces hodnotovej integrácie musí byť základom výrazného kvalitatívneho pokroku v novom programe pre kultúru a vyústiť do skutočného európskeho priestoru kultúry (17) založeného na spoločných hodnotách, a to podľa vzoru európskeho výskumného priestoru a spoločne s ním.

4.5.

Súčasťou tohto nového európskeho priestoru kultúry a jeho harmonogramu by malo byť:

4.5.1.

posilnenie európskych kultúrnych politík a nástrojov na podporu a šírenie hodnôt identity na základe pocitu náležitosti k spoločnému hodnotovému systému;

4.5.2.

úplné zabezpečenie slobodného pohybu a usadzovania fyzických a právnických osôb, ako aj voľného obehu tovaru a služieb v oblasti kultúry, a to na celom európskom území;

4.5.3.

„ekonomika kultúry“ zameraná na sociálne začleňujúce systémy, ktorá podporuje nové modely zachovania a obnovy kultúrneho dedičstva a rozvoja tvorivých odvetví, a to aj prostredníctvom nových foriem podnikov, ktoré majú veľkú sociálnu hodnotu;

4.5.4.

propagácia európskej kultúry v medzinárodných vzťahoch, či už ako nástroja na obnovu kultúrnej diplomacie, mechanizmu jemnej sily vo vonkajších vzťahoch Európy, alebo ako ekonomického multiplikátora medzinárodnej výmeny, ktorý bude z umelcov a tvorivých jednotlivcov schopný urobiť „vyslancov európskej kultúry“;

4.5.5.

mechanizmy pôsobiace zdola nahor, aby sa dal väčší priestor všetkým umelcom, ktorí prinášajú, vytvárajú a formujú kultúru v oblasti umenia a kultúrnych a tvorivých odvetví.

4.6.

Podľa EHSV treba riešiť spoločné výzvy vytvorením skutočného „vnútorného kultúrneho trhu“, ktorý umožní:

mobilitu umelcov a služieb podnikov v kultúre;

mobilitu umeleckých diel;

spoluprácu prostredníctvom medzinárodných projektov;

dialóg medzi kultúrami;

osobitné opatrenia na posilnenie európskej kultúrnej identity;

opatrenia na obnovu a zachovanie ohromného európskeho umeleckého dedičstva s osobitnými prvkami venovanými multimediálnemu výskumu, multimediálnym inováciám (18) a udržateľnosti;

posilnenie tvorivej nezávislosti;

rozvoj humanisticko-digitálnej kultúry, ktorá bude schopná obmedziť manipulácie spôsobené algoritmom falošných správ (fake news) a dezinformácií na internete.

4.7.

EHSV sa domnieva, že najmä medzi mladými ľuďmi je prostredníctvom vzdelávania nevyhnutné podporovať presvedčenie, že kultúrna rozmanitosť a rôzne formy umenia predstavujú zásadné prvky ľudského rozvoja a potvrdenia základných slobôd a že výmena kultúrnych procesov prispieva k posilneniu demokratického občianstva.

4.8.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby nový európsky program pre kultúru, ktorý bude zasadený do rámca novej spoločnej a rozšírenej strategickej vízie, bol začlenený a zakotvený do perspektívy budúceho európskeho viacročného finančného rámca.

4.9.

Podľa EHSV je potrebné, aby príjemcovia programov a podporných normatívnych, štrukturálnych a finančných opatrení mali o týchto programoch a opatreniach jasnú predstavu, ktorá bude transparentná a dostupná na sociálnych sieťach.

4.10.

Okrem toho sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné priamo sa zamerať na konečných príjemcov európskej kultúrnej politiky, aby sa zvýšila úroveň účasti, ktorá bola ťažko skúšaná hospodárskou a finančnou krízou a rozšírila sa aj do sociálnej oblasti.

4.10.1.

EHSV sa domnieva, že ako užitočná iniciatíva by sa najmä pre mladé generácie mohlo ukázať spustenie programu Erasmus občianstva na šírenie kultúry a propagáciu cestovného ruchu v EÚ a vyhlásenie európskej charty kultúry so zjednodušeným prístupom k európskym kultúrnym zaujímavostiam, ako aj usporadúvanie európskych týždňovnocí kultúry.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.

Prevádzková digitálna príručka s užívateľsky vhodnou internetovou stránkou aktualizovanou v reálnom čase a dostupnou vo všetkých jazykoch EÚ musí zabezpečiť možnosť využívať rôzne v súčasnosti dostupné nástroje EÚ. Ako príklad tu uvádzame ich predbežný prehľad:

nástroj rozvojovej spolupráce DCI II (19)

program Interreg Med (20) a Med Culture (2014 – 2018) (21)

nástroj susedstva ENI (predtým ENPI) (22)

IPA II (2014 – 2020) (23)

Sústava Natura 2020 (24)

Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo k sústave Natura 2020 (25)

program LIFE (2014 – 2020) (26)

Štrukturálne fondy (27)

EMODnet, Phase III, monitorovanie morí a podmorské lokality (28)

Modrý rast EÚ v oblasti mora, námornej dopravy a cestovného ruchu (29)

Leader plus, obnova vidieckeho a kultúrneho dedičstva (30)

program Európa pre občanov (2014 – 2020) pre dejiny a rozmanitosť EÚ (31)

štátna pomoc v oblasti kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva (32)

nezákonné obchodovanie s predmetmi kultúrnej hodnoty (33)

Copernicus (predtým GMES), satelitné informácie na monitorovanie kultúrneho dedičstva (34)

EDEN (European Destinations of exelleNce)

program COSME, z ktorého sa financujú iniciatívy prospešné kultúre a cestovnému ruchu (35)

kultúrne trasy Rady Európy a EK

C3 Monitor, monitorovanie a porovnávanie cca 170 kultúrnych a tvorivých miest v 30 európskych krajinách: kultúrna pestrosť (Cultural Vibrancy), tvorivé hospodárstvo (Creative Economy) a stimulujúce prostredie (Enabling Environment)

verejno-súkromné partnerstvo zamerané na energetickú hospodárnosť historických budov

využívanie kultúrneho dedičstva na udržateľný rozvoj v rámci programu Horizont 2020

digitálne platforma Europeana s vyspelými spôsobmi vyhľadávania a viac ako 50 miliónmi digitalizovaných hesiel (knihy, hudba, umelecké diela)

digitálny program na štúdium európskeho filmového dedičstva (36)

investície do kultúrneho dedičstva vďaka predpisom v oblastí politiky súdržnosti (37)

Erasmus+ (38)

vytvorenie označenia Európske dedičstvo, ktorá sa udeľuje pamiatkam nachádzajúcim sa v EÚ (39)

program Kreatívna Európa (2014 – 2020): mediálna zložka, venovaná audiovizuálnej oblasti (podprogram MEDIA); kultúrna zložka venovaná tvorivým a kultúrnym odvetviam (podprogram Kultúra); medziodvetvová zložka venovaná všetkým tvorivým a kultúrnym odvetviam (medzisektorová oblasť(40).

V Bruseli 17. októbra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Poukazujúc na rôzne hnutia a aspekty populizmu a suverenity.

(2)  Analogicky k európskemu výskumnému priestoru a na jeho posilnenie.

(3)  Pozri špeciálne reštaurátorské služby: www.opencare.it.

(4)  Nihil est in intellectu quod prius non fuerit in sensu (J. Locke).

(5)  Po latinsky instruere, teda pripravovať, budovať.

(6)  Vtláčanie znakov a vzorov.

(7)  Pozri neurovedecké výsledky ilustrujúce napodobňovanie konania a vzorov.

(8)  Z latinského colere, čiže pestovať.

(9)  Zdroj: Eurostat.

(10)  Správa Cultural access and participation, http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_399_en.pdf.

(11)  Pozri Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007.

(12)  Pozri Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142, Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95 a P8_TA(2016)0486.

(13)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 120.

(14)  NAT/738 (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 22).

(15)  Predovšetkým s konverziou programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) zo STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) na STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie a matematika) a v digitálnej oblasti.

(16)  Afrika, Karibik, Tichomorie.

(17)  Pozri takisto Rada Európy – Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (CETS č. 199), Faro, 27. októbra 2005.

(18)  Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

(19)  Nariadenie (EÚ) č. 233/2014 (Ú. v. L 77, 15.3.2014, s. 44).

(20)  Interreg Med Programme.

(21)  Med Culture Programme.

(22)  Nariadenia (EÚ) č. 232/2014 (Ú. v. L 77, 15.3.2014, s. 27) a (EÚ) č. 236/2014 (Ú. v. L 77, 15.3.2014, s. 95).

(23)  Nariadenie (EÚ) 231/2014 (Ú. v. L 77, 15.3.2014, s. 11).

(24)  Smernica o biotopoch 92/43/EHS (Ú. v. L 206, 22.7.1992, s. 7) a smernica o vtáctve 2009/147/ES (Ú. v. L 20, 26.1.2010, s. 7).

(25)  COM(2017) 198 final.

(26)  Nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 (Ú. v. L 347, 20.12.2013, s. 185).

(27)  5 fondov: EFRR, ESF, kohézny fond, EPFRV, ENRF.

(28)  Rozhodnutie (EÚ) 2017/848 (Ú. v. L 125, 18.5.2017, s. 43).

(29)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júla 2013 2012/2297(INI) (Ú. v. C 75, 26.2.2016, s. 24).

(30)  Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 (Ú. v. L 347, 20.12.2013, s. 487).

(31)  Nariadenie (EÚ) č. 390/2014 (Ú. v. L 115, 17.4.2014, s. 3).

(32)  Nariadenia (EÚ) č. 651/2014 (Ú. v. L 187, 26.6.2014, s. 1) a (EÚ) č. 2015/1588 (Ú. v. L 248, 24.9.2015, s. 1).

(33)  COM/2013/0311 final – 2013/0162 (COD); Fight against trafficking of cultural goods.

(34)  Nariadenie (EÚ) č. 377/2014 (Ú. v. L 122, 24.4.2014, s. 44).

(35)  Nariadenie (EÚ) č. 1287/2013 (Ú. v. L 347, 20.12.2013, s. 33).

(36)  COM(2010) 487 final a COM(2014) 477 final.

(37)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013.

(38)  Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (Ú. v. L 347, 20.12.2013, s. 50).

(39)  Rozhodnutie č. 1194/2011/EÚ (Ú. v. L 303, 22.11.2011, s. 1).

(40)  Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (Ú. v. L 347, 20.12.2013, s. 221).


Top