22.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 441/3

1.

PRIPOMÍNA článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa ustanovuje, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, a v ktorom sa tiež uvádza, že činnosti Únie by mali dopĺňať vnútroštátne politiky a rešpektovať zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti.

2.

PRIPOMÍNA zásady vnútorného trhu, ako sa ustanovuje v Zmluve o Európskej únii a v ZFEÚ.

3.

PRIPOMÍNA rôzne iniciatívy, ktoré prijala Rada a ktoré sa týkajú škôd spôsobených škodlivým požívaním alkoholu, a najmä najnovšie závery Rady o stratégii EÚ na znižovanie škôd súvisiacich s alkoholom prijaté 7. decembra 2015 (1)  (2).

4.

PRIPOMÍNA uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o stratégii v oblasti požívania alkoholu (3), v ktorých sa Komisia vyzýva, aby začala prácu na novej stratégii EÚ zameranej na požívanie alkoholu (2016 – 2022) a v ktorých Európsky parlament „zdôrazňuje, že treba, aby sa čo najskôr začal zreteľne označovať na etiketách aspoň obsah kalórií alkoholických nápojov“ a „vyzýva Komisiu, aby zhodnotila a prípadne reformovala úlohu a fungovanie EFAZ (4)“ a posilňovala interakciu s Výborom pre národné politiky a činnosti v oblasti kontroly alkoholu (CNAPA) (5) na úrovni EÚ.

5.

PRIPOMÍNA oznámenie Komisie o „stratégii EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu“ (2007 – 2012) (6), najmä ak by cezhraničné aspekty, napríklad požiadavky na označovanie alebo reklama, mali prospech z pridanej hodnoty činnosti na úrovni EÚ, a VÍTA záväzok Komisie ďalej presadzovať a podporovať takéto činnosti, predovšetkým v rámci výboru CNAPA a fóra EFAZ.

6.

PRIPOMÍNA správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 13. marca 2017 o povinnom označovaní zoznamu zložiek a výživových údajov alkoholických nápojov (7).

7.

PRIPOMÍNA stanovisko Európskeho výboru regiónov z 9. februára 2017 s názvom „Nutnosť a východiská stratégie EÚ proti nadmernému požívaniu alkoholu“ (8), v ktorom vyzýva na vypracovanie novej stratégie EÚ pre boj proti nadmernému požívaniu alkoholu, podporuje požiadavky Rady a Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o silné politické vedenie v tejto otázke, a poukazuje na konkrétne oblasti, v ktorých je potrebné prijať opatrenia, ako sú napríklad zníženie ovplyvňovania detí a mladistvých prostredníctvom marketingu alkoholu a reklamy, zlepšenie označovania alkoholu na úrovni EÚ a zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky.

8.

PRIPOMÍNA Európsku chartu o životnom prostredí a zdraví (9), v ktorej sa okrem zásady verejného poriadku potvrdzuje, že zdravie jednotlivcov a spoločenských skupín by malo mať jasnú prioritu pred hospodárskymi a obchodnými záležitosťami.

9.

PRIPOMÍNA globálnu stratégiu na zníženie škodlivého požívania alkoholu (10), ktorú 21. mája 2010 schválilo Svetové zdravotnícke zhromaždenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ako aj európsky akčný plán WHO na obmedzenie škodlivého požívania alkoholu na roky 2012 – 2020 (11), ktorý 15. septembra 2011 schválilo všetkých 53 členských štátov WHO v európskom regióne. V oboch dokumentoch sa zdôrazňuje potreba prijať komplexný prístup a vhodným spôsobom zapojiť odvetvia, ako je napr. rozvoj, doprava, súdnictvo, sociálna starostlivosť, fiškálna politika, obchod, poľnohospodárstvo, spotrebiteľská politika, vzdelávanie a zamestnanosť, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti a hospodárske subjekty (12).

10.

PRIPOMÍNA globálny akčný plán v oblasti prevencie a kontroly neprenosných ochorení na obdobie 2013 – 2020 (13), ktorý v máji 2013 schválilo Svetové zdravotnícke zhromaždenie a v ktorom sa stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2025 relatívne zníženie škodlivého požívania alkoholu najmenej o 10 %.

11.

PRIPOMÍNA ciele udržateľného rozvoja, ktoré v septembri 2015 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov a medzi ktoré patrí cieľ posilniť prevenciu a liečbu drogovej závislosti vrátane škodlivého požívania alkoholu (14).

12.

VÍTA pokrok, ktorý dosiahli členské štáty pri vykonávaní opatrení stanovených v ich rozsiahlych vnútroštátnych stratégiách a akčných plánoch zameraných na zníženie škodlivého požívania alkoholu.

13.

SO ZNEPOKOJENÍM BERIE NA VEDOMIE, že Európa je v svetovom meradle stále regiónom s najvyššou spotrebou alkoholu. V porovnaní so svetovým priemerom je priemerná spotreba takmer dvojnásobná (15). Škody spôsobené alkoholom sú preto tiež najväčšie na svete, či už vo forme mnohých zdravotných problémov, v súvislosti s ktorými je známe, že alkohol prispieva k ich vzniku (16), alebo vo forme nákladov, ktoré okrem iného vznikajú pre spoločnosť v dôsledku trestnej činnosti, násilia a zníženej pracovnej schopnosti, alebo vo forme škôd u detí a rodín (17).

14.

KONŠTATUJE, že obmedzením škodlivého požívania alkoholu sa prispieva k dosahovaniu udržateľného rastu európskeho hospodárstva, ako aj k zdraviu obyvateľstva. Obmedzenie škodlivého požívania alkoholu má ekonomické a finančné prínosy pre všetky členské štáty a ich občanov, napríklad tým, že prispieva k udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 (18).

15.

ZDÔRAZŇUJE, že škodlivé požívanie alkoholu tiež podstatne prispieva k nerovnosti v oblasti zdravia medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich (19).

16.

ZDÔRAZŇUJE, že znižovanie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu si vyžaduje opatrenia v širokej škále oblastí politiky a zahŕňa viacero sektorov spoločnosti na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni v záujme dosiahnutia úžitku pre ľudí a sociálnych, ekonomických a finančných výhod vo všetkých členských štátoch a pre ich občanov.

17.

KONŠTATUJE, že podľa vedeckého stanoviska vedeckej skupiny Európskeho fóra pre problematiku alkoholu a zdravia (20) a najaktuálnejších štúdií (21) má marketing alkoholických nápojov vplyv na správanie spotrebiteľov, najmä detí a mladých ľudí, ktorí sú viac vystavení reklame prostredníctvom nových on-line komunikačných prostriedkov a u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že na nich pozitívne zapôsobia značky alkoholických nápojov, ktorých výrobcovia sú sponzormi športových aktivít.

18.

POZNAMENÁVA, že vo svojej správe o povinnom označovaní zoznamu zložiek a výživových údajov alkoholických nápojov (22) Komisia dospela k záveru, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by sa také informácie nemali uvádzať v súvislosti s alkoholickými nápojmi, a vyzvala toto priemyselné odvetvie, aby do jedného roka predložilo návrh na samoreguláciu pre celé odvetvie alkoholických nápojov.

19.

KONŠTATUJE, že hoci sa v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 udeľuje výnimka alkoholickým nápojom z povinného poskytovania informácií o zložkách a výživových hodnotách, niektoré členské štáty si zachovali alebo prijali vnútroštátne opatrenia, ktorými sa ukladajú požiadavky na označovanie alebo zdravotné varovanie, a niektorí výrobcovia alkoholu tieto informácie spotrebiteľom dobrovoľne poskytnú.

20.

SO ZNEPOKOJENÍM BERIE NA VEDOMIE, že zatiaľ čo cena alkoholu je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorými sa riadi celková spotreba alkoholu a jedným z najúčinnejších nástrojov, ktoré krajiny môžu využiť na predchádzanie škodlivému požívaniu alkoholu (23), ciele viacerých členských štátov v oblasti ochrany zdravia môžu byť ohrozené nadmerne veľkým množstvom alkoholických nápojov, ktoré sa údajne na osobné použitie prepravujú z jednej krajiny do druhej.

21.

SO ZNEPOKOJENÍM BERIE NA VEDOMIE, že fyzická dostupnosť a uľahčovanie prístupu k alkoholu má vplyv na konzumáciu alkoholu a že rozvoj on-line predaja v tejto súvislosti predstavuje nové výzvy pre členské štáty s ohľadom na riešenie tejto otázky, a to najmä pokiaľ ide o dostupnosť alkoholických nápojov maloletým osobám.

22.

SO ZNEPOKOJENÍM BERIE NA VEDOMIE, že účinnosť predpisov a plánov členských štátov zameraných na zavádzanie opatrení na ochranu verejného zdravia a prevenciu škodlivého požívania alkoholu môže byť oslabená v dôsledku cezhraničnej reklamy vrátane online reklamy a cezhraničného obchodu, a to aj predaja cez internet. Mnohostrannou spoluprácou, ktorá zahŕňa rôzne oblasti politiky, sa preto maximalizujú výhody vyplývajúce z vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa zdravotných problémov súvisiacich s alkoholom.

23.

KONŠTATUJE, že porovnateľné údaje o spotrebe alkoholu a súvisiacich škodách, získané na základe spoločnej metodiky, sú cenným prínosom pre rozvoj opatrení zameraných na kontrolu alkoholu v rámci EÚ, ako aj pre hodnotenie ich vplyvu, a v tejto súvislosti VÍTA prácu, ktorá sa už vykonáva v rámci jednotnej akcie zameranej na znižovanie rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (JARARHA) (24).

24.

Pokračovali v posilňovaní vykonávania Globálneho akčného plánu v oblasti prevencie a kontroly neprenosných ochorení na obdobie 2013 – 2020, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je relatívne zníženie škodlivého požívania alkoholu o 10 % do roku 2025.

25.

Naďalej začleňovali cieľ znižovať škody súvisiace s požívaním alkoholu do všetkých príslušných vnútroštátnych politík, ako napríklad politík, ktoré môžu mať vplyv na ceny alkoholických nápojov, ako aj politík, ktoré sa zameriavajú na reguláciu predpisov v oblasti marketingu a predaja alkoholických nápojov, ako sa odporúča v záveroch Rady o zdraví vo všetkých politikách (25).

26.

Preskúmali možnosť prijať opatrenia zamerané na zníženie škodlivého požívania alkoholu na vnútroštátnej úrovni, ako aj v rámci dvojstrannej a viacstrannej spolupráce, a to pri rešpektovaní riadneho fungovania vnútorného trhu, ako sú napríklad opatrenia zamerané na ochranu detí a mladých ľudí pred vystavením cezhraničnej reklame v rámci jednotného trhu, zvýšenie účinnosti informácií poskytovaných prostredníctvom označovania alkoholických nápojov a prevenciu nezákonných činností spojených s cezhraničnou prepravou alkoholu.

27.

Pozorne monitorovali dodržiavanie vnútroštátnych opatrení a opatrení EÚ zameraných na prevenciu škodlivého požívania alkoholu, ako je napr. minimálny vek na nákup alkoholu a podmienky uplatniteľné na cezhraničnú prepravu alkoholických nápojov.

28.

Preskúmali možné spôsoby – a to aj prostredníctvom dvojstranných a viacstranných dohôd – predchádzania tomu, aby mali cezhraničné záležitosti negatívny dosah na účinnosť vnútroštátnych opatrení zameraných na boj proti škodlivému požívaniu alkoholu.

29.

Pokračovali v zhromažďovaní a výmene informácií na úrovni EÚ o vnútroštátnych opatreniach prijatých v rámci politiky v oblasti kontroly alkoholu, ako aj o presadzovaní vnútroštátnych opatrení súvisiacich s požívaním alkoholu.

30.

Ďalej rozvíjali spoluprácu a výmenu najlepších postupov zameraných na znižovanie škodlivého požívania alkoholu v rámci EÚ všade tam, kde je to možné, a to najmä prostredníctvom lepšieho dohľadu nad činnosťami, ktorými sa môže oslabiť účinnosť vnútroštátnych politík v oblasti kontroly alkoholu v iných členských štátoch, ako sú napr. cezhraničné zasielanie reklamných oznamov a cezhraničné nákupy alkoholických nápojov.

31.

Podporovali vypracúvanie štúdií a vedecký výskum, ktoré sa zameriavajú na identifikáciu najúčinnejších opatrení a iniciatív na boj proti škodlivému požívaniu alkoholu, a ich výsledky si vymieňali, s cieľom okrem iného optimalizovať vplyv poskytnutých informácií o alkoholických nápojoch, napríklad prostredníctvom označovania.

32.

Na základe práce, ktorú vykonala WHO, vypracovali – v kontexte jednotnej akcie EÚ týkajúcej sa škodlivého požívania alkoholu a v spolupráci s príslušnými agentúrami EÚ a inými orgánmi (26) – spoločnú metodiku na zber a analýzu relevantných údajov s cieľom monitorovať a hodnotiť vplyv vnútroštátnych medziodvetvových opatrení a medziodvetvových opatrení EÚ, ktoré sa zameriavajú na znižovanie škodlivého požívania alkoholu, vrátane štatistík o cezhraničných nákupoch, ako aj údajov na posúdenie rozsahu, obsahu a vplyvu marketingu alkoholu v nových médiách, najmä jeho vplyvu na deti a mladých ľudí.

33.

Prijala stratégiu určenú na znižovanie škôd súvisiacich s alkoholom, ako sa uvádza v bode 21 záverov Rady o stratégii EÚ na znižovanie škôd súvisiacich s alkoholom (27), v ktorej by sa mali zohľadniť vedecké, technologické, hospodárske a sociálne aspekty škodlivého požívania alkoholu a trendy v rôznych oblastiach politiky, ktoré majú vplyv na škody súvisiace s požívaním alkoholu, ku ktorým došlo od roku 2012.

34.

Pokračovala v začleňovaní cieľov znižovania škôd súvisiacich s alkoholom do všetkých relevantných politík EÚ, a to v súlade s odporúčaniami uvedenými v záveroch Rady o zdraví vo všetkých politikách.

35.

Pri úplnom dodržiavaní zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj rešpektovaní miestnych a regionálnych sociálnych a kultúrnych tradícií naďalej poskytovala podporu členským štátom pri vykonávaní ich politík v oblasti prevencie s cieľom znížiť spotrebu alkoholu, predchádzať nadmernému požívaniu alkoholu a odstraňovať škody, ktoré spôsobuje.

36.

Preskúmala všetky možnosti pokračovania vo financovaní iniciatív všetkých zainteresovaných strán v rámci tretieho akčného programu v oblasti verejného zdravia (28), konkrétne v rámci činnosti CNAPA. Iniciovala a vykonávala novú jednotnú akciu týkajúcu sa škodlivého požívania alkoholu, vychádzajúc z práce začatej v rámci úspešnej jednotnej akcie zameranej na znižovanie rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (JARARHA), ktorá sa skončila v roku 2016, a to v súlade s programom v oblasti zdravia.

37.

Pokračovala v monitorovaní vývoja nových médií a hodnotení primeranosti súčasných opatrení zameraných na zníženie vystavenia, a to najmä detí a mladých ľudí, reklame na alkohol prostredníctvom digitálnych médií vrátane sociálnych médií.

38.

Pri posudzovaní návrhov na samoreguláciu týkajúcich sa poskytovania informácií o zložkách a výživovej hodnote alkoholických nápojov, ktoré má priemyselné odvetvie výroby alkoholických nápojov predložiť do marca 2018 (29), zohľadnila potrebu spotrebiteľov, pokiaľ ide o informácie a schopnosť prijímať informované rozhodnutia, potenciálny prínos navrhovaných opatrení pre predchádzanie škodlivému požívaniu alkoholu a návykovému správaniu, potrebu zabezpečiť hladké fungovanie jednotného trhu a pozitívny alebo negatívny vplyv navrhovaných opatrení na všetky odvetvia.

V prípade, že sa samoregulačný prístup bude považovať za neuspokojivý, bezodkladne začala posúdenie vplyvu s cieľom predložiť Európskemu parlamentu a Rade do konca roka 2019 vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci celého odvetvia alkoholických nápojov poskytovali relevantné informácie o zložkách a výživovej hodnote.

Zabezpečila transparentnosť posúdenia a následných opatrení tým, že ľahko dostupným a podrobným spôsobom zverejní ich odôvodnenia, ako aj všetky relevantné informácie.

39.

Naďalej každé dva roky predkladala Rade správu o výsledkoch svojej práce a o pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti znižovania škôd súvisiacich s alkoholom (30), zabezpečila verejne dostupný jednotný online register všetkých iniciatív a činností, ktoré Komisia vykonáva v súvislosti s rôznymi politikami, ktoré by mohli mať vplyv na potláčanie škodlivého požívania alkoholu.