Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Južnou Kóreou bola podpísaná 6. októbra 2010 a uzavretá v roku 2015 prijatím rozhodnutia Rady 2015/2169 o uzavretí Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (ďalej len „rozhodnutie“). Protokol o kultúrnej spolupráci (ďalej len: „protokol“) uzavretý medzi stranami v rámci dohody o voľnom obchode stanovuje rámec, v ktorom strany spolupracujú na uľahčení výmen kultúrnych aktivít, tovarov a služieb okrem iného aj v audiovizuálnom odvetví a na zlepšení podmienok, ktorými sa takéto výmeny riadia.

Tento nárok bol pôvodne stanovený na obdobie troch rokov (od 1. júla 2011 do 30. júna 2014). Vykonávacím rozhodnutím Rady 2014/226/EÚ zo 14. apríla 2014, pokiaľ ide o predĺženie obdobia nároku audiovizuálnych koprodukcií podľa článku 5 Protokolu o kultúrnej spolupráci k Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej, bol tento nárok predĺžený o ďalšie tri roky, a to do 30. júna 2017. Teraz sa navrhuje obnovenie tohto nároku o ďalšie tri roky.

Protokolom sa strany v súlade so svojim príslušnými právnymi predpismi okrem iného dohodli udeliť audiovizuálnym koprodukciám medzi producentmi z EÚ a Kórey nárok využívať svoje príslušné programy podpory miestneho/regionálneho kultúrneho obsahu za určitých osobitných podmienok.

Takéto koprodukcie možno považovať za európske diela v EÚ a za kórejské v Kórei, pokiaľ sa dodržiavajú podmienky stanovené v článku 5 protokolu [pozri najmä bod 8 písm. a) až c)].

Podprogram MEDIA programu Kreatívna Európa podporuje rozvoj a distribúciu európskych audiovizuálnych diel zo zúčastnených európskych krajín. Príjemcovia z tretích krajín sa môžu zúčastňovať na niektorých programoch za predpokladu, že sú splnené určité podmienky.

Niektoré programy pomáhajú vytvárať priaznivé prostredie pre koprodukcie, najmä programy v oblasti prístupu na trh a odbornej prípravy, ktorými sa financujú trhy, stretnutia určené na nadväzovanie kontaktov a semináre, a to aj s Kóreou. Okrem toho program medzinárodnej koprodukcie pomáha európskym a medzinárodným koprodukčným partnerom vrátane kórejských združovať sa a poskytovať nepriamu podporu audiovizuálnym dielam koprodukovaným medzinárodnými koprodukčnými fondmi.

EÚ a Kórea uzavreli protokol o kultúrnej spolupráci v roku 2015 ako súčasť dohody o voľnom obchode. Bol vnímaný hlavne ako nástroj na podporu Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) z roku 2005.

Súčasný nárok predpokladá, že koprodukcie budú podporované zoskupeniami vnútroštátnych programov a fondmi určenými na audiovizuálnu produkciu. Nárok zároveň umožňuje, aby sa koprodukčné diela považovali za európske diela podľa definície európskych diel uvedenej v článku 1 písm. n) bode ii) smernice o audiovizuálnych mediálnych službách.

Postup na obnovenie nároku je stanovený v článku 5 protokolu. Podnikli sa požadované kroky.

V článku 5 ods. 8 protokolu sa uvádza, že ak sa rozhodlo, že nárok sa má obnoviť, môže byť predĺžený o ďalšie trojročné obdobie a následne bude automaticky obnovovaný na ďalšie rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ktorákoľvek strana neukončí nárok písomným oznámením najmenej tri mesiace pred uplynutím obdobia. Koprodukcie, ktoré existovali už pred takýmto ukončením, môžu naďalej využívať príslušné programy podpory miestneho/regionálneho kultúrneho obsahu.

Vzhľadom na osobitné okolnosti a politickú citlivosť spolupráce v tejto oblasti, je vhodné predložiť návrh rozhodnutia Rady o obnovení nároku. Takýto návrh by mal vychádzať z článku 218 ods. 6 ZFEÚ, keďže sa týka predĺženia v čase uplatňovania časti medzinárodnej zmluvy. Pravidlá tvorby vôle inštitúcií Únie sú stanovené zmluvami a členské štáty ani samotné inštitúcie nimi nemôžu disponovať. Rozhodnutia Rady o uzatvorení medzinárodných dohôd sa nemôžu odchýliť od zmlúv, pokiaľ ide o postup predĺženia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd, ktoré sa týmito rozhodnutiami uzatvárajú.

Druhé predĺženie nároku bude pre európsky audiovizuálny priemysel predstavovať príležitosť udržať svoje postavenie a získať väčší trhový podiel, ako aj skúsenosti a znalosti o rýchlo rastúcom kórejskom trhu.

Zatiaľ čo niektoré členské štáty úspešne realizovali audiovizuálne koprodukcie na dvojstrannom základe, mnohé ďalšie štáty tak ešte neurobili, a preto nárok na úrovni EÚ má stále potenciál umožniť účasť väčšieho počtu krajín.

Európska komisia má obmedzené právomoci, pokiaľ ide o výrobu filmov, keďže toto je úlohou národných filmových fondov, a to aj pokiaľ ide o medzinárodné koprodukcie. Na praktické vykonávanie protokolu preto bude treba zintenzívniť úsilie zo strany filmových fondov jednotlivých štátov.

Štúdie a údaje z Európskeho audiovizuálneho observatória ukázali, že koprodukcie majú vyššiu sledovanosť. Od roku 2009 dosiahli filmy z EÚ z hľadiska počtu divákov v Kórei (v kinách) 5 % podiel na trhu a pokiaľ ide o uvedenie do kín, tak podiel na trhu dosiahol 20 %. Kórejské filmy dosiahli v EÚ z hľadiska počtu divákov 1 % podiel na trhu a pokiaľ ide o uvedenie do kín, tak tento podiel dosiahol 2 %. Preto by implementácia koprodukčného nároku pomohla získať podiel na trhu v čase, keď trh rastie (celkový počet divákov sa v Kórei od roku 2011 zvýšil o 41 %).

Zdá sa, že doterajšie nedostatočné vykonávanie protokolu je spôsobené nedostatkom konkrétnych informácií o dostupných stimuloch pre koprodukciu na vnútroštátnej úrovni. Preto treba prijať cielené opatrenia týkajúce sa prístupu k financovaniu, odbornej príprave, nadväzovaniu kontaktov, a to na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

Úspech dvojstranných koprodukcií je okrem toho dôkazom, že existuje kapacita a potenciál urobiť viac. Na predbežných rokovaniach pracovnej skupiny pre audiovizuálnu oblasť členské štáty naznačili, že by boli ochotné na európskej úrovni spolupracovať v záujme podpory koprodukcií v rámci európskeho protokolu, pričom by sa vychádzalo z najlepších postupov na dvojstrannej úrovni.

Obnovenie nároku je potrebné na to, aby sa mohli tieto opatrenia prijať.

. Každé takéto výslovné rozhodnutie o nároku si vyžaduje rozhodnutie Rady, ktoré by vychádzalo z článku 218 ods. 6 ZFEÚ, keďže sa týka predĺženia v čase uplatňovania časti medzinárodnej zmluvy.

Neuplatňuje sa.

V protokole sa predpokladalo, že každá strana zriadi domácu poradnú skupinu (ďalej len „skupina“), ktorá sa bude skladať z predstaviteľov kultúry a audiovizuálneho odvetvia činných v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento protokol. Skupina EÚ sa zišla 5. septembra 2016 v Bruseli s cieľom zhodnotiť výsledky uplatňovania nároku na posilnenie kultúrnej rozmanitosti a vzájomne prospešnej spolupráce pri koprodukčných dielach.

Skonštatovala nedostatok audiovizuálnych koprodukcií medzi EÚ a Kóreou za podmienok uvedených v protokole, zhodla sa však v tom, že protokol je potenciálne užitočným nástrojom. Bola otvorená obnoveniu nároku koprodukcie EÚ – Kórea, hoci existovali určité pochybnosti o jej pridanej hodnote v praxi, ktoré sa prevádzkovateľom museli objasniť. Komisia poskytuje o protokole všeobecné informácie, ale potrebné sú efektívnejšie a podrobnejšie informácie pre odborníkov. Skupina takisto skonštatovala, že je potrebné podporovať protokol na odvetvovej, štátnej aj únijnej úrovni s cieľom zdôrazniť jeho výhody.

O nároku audiovizuálnych koprodukcií diskutovali členské štáty EÚ na zasadnutí Výboru pre kultúrne záležitosti Rady Európskej únie 3. októbra 2016. Členské štáty vyjadrili svoju ochotu viac spolupracovať na európskej úrovni s cieľom podporiť koprodukcie.

Po týchto konzultáciách členských štátov a na základe stanoviska skupiny sa Komisia teraz vyzýva, aby potvrdila, že nárok by sa mal obnoviť.

Využili sa štúdie a údaje z Európskeho audiovizuálneho observatória o koprodukciách.

•    Posúdenie vplyvu

Neuplatňuje sa.

Neuplatňuje sa.

Neuplatňuje sa.

Žiadny.

Komisia bude neustále monitorovať uplatňovanie nároku audiovizuálnej koprodukcie, vychádzajúc z údajov Európskeho audiovizuálneho observatória a priemyslu, najmä pokiaľ ide o sektor animácie.

Výbor pre kultúrnu spoluprácu medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na druhej strane zasadne raz za rok s cieľom monitorovať pokrok a diskutovať o výzvach a príležitostiach.

Neuplatňuje sa.

Nárok sa predĺži o ďalšie tri roky do júna 2020. Nárok je stanovený v článku 5 protokolu, tak ako sa uvádza v ďalšom texte.

Na účely tohto protokolu koprodukcia znamená audiovizuálne dielo vyrobené producentmi z Kórey a z EÚ, do ktorého títo producenti investovali v súlade s podmienkami tohto protokolu.

Strany podporujú rokovania o nových koprodukčných dohodách a vykonávanie existujúcich koprodukčných dohôd medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi Európskej únie a Kóreou. Strany opätovne potvrdzujú, že členské štáty Európskej únie a Kórea môžu poskytnúť finančné príspevky na koprodukčné audiovizuálne diela definované v príslušných existujúcich alebo budúcich dvojstranných koprodukčných dohodách, ktorých stranami je jeden alebo viacero členských štátov Európskej únie a Kórea.

Strany v súlade so svojimi príslušnými právnymi predpismi uľahčujú koprodukcie medzi producentmi zo strany EÚ a z Kórey aj tým, že umožnia koprodukciám využívať príslušné programy podpory miestneho/regionálneho kultúrneho obsahu.

Koprodukčné audiovizuálne diela majú nárok využívať program podpory miestneho/regionálneho kultúrneho obsahu strany EÚ, keďže sa považujú za európske diela v súlade s článkom 1 písm. n) bodom i) smernice 89/552/EHS, zmenenej smernicou 2007/65/ES, alebo s jej následnými zmenami na účely požiadaviek na podporu audiovizuálnych diel podľa článkov 4 ods. 1 a 3i ods. 1 smernice 89/552/EHS, zmenenej smernicou 2007/65/ES alebo jej následných zmien.

Koprodukčné audiovizuálne diela majú nárok využívať kórejský program podpory miestneho/regionálneho kultúrneho obsahu uvedený v odseku 3, keďže sa považujú za kórejské diela na účely článku 40 Zákona o podpore filmov a videoproduktov (zákon č. 9676, 21. máj 2009) alebo jeho následných zmien a článku 71 Zákona o vysielaní (zákon č. 9280, 31. december 2008) alebo jeho následných zmien a Oznámenia o podiele programov (oznámenie kórejskej komisie pre komunikáciu č. 2008-135, 31. december 2008) alebo jeho následných zmien.

Nárok koprodukcií využívať príslušné programy podpory miestneho/regionálneho kultúrneho obsahu sa udelí za týchto podmienok:

a) koprodukčné audiovizuálne diela sa realizujú medzi podnikmi, ktoré vlastní a i naďalej bude vlastniť, či už priamo alebo prostredníctvom väčšinovej účasti, členský štát Európskej únie alebo Kórea a/alebo štátni príslušníci členského štátu Európskej únie alebo Kórey;

b) výkonný riaditeľ, resp. riaditelia alebo manažér, resp. manažéri koprodukčných podnikov sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Európskej únie alebo Kórey a môžu preukázať, že majú v danej krajine bydlisko;

c) účasť producentov z dvoch členských štátov Európskej únie bude potrebná v prípade každého koprodukčného audiovizuálneho diela s výnimkou animovaných diel. V prípade animovaných diel je potrebná účasť producentov z troch členských štátov Európskej únie. Podiel finančného príspevku producenta alebo producentov z každého členského štátu Európskej únie nie je nižší ako 10 percent.

d) minimálny príslušný finančný príspevok producentov zo strany EÚ (spolu) a producentov z Kórey (spolu) na koprodukčné audiovizuálne dielo s výnimkou animovaných diel nesmie byť nižší ako 30 percent celkových výrobných nákladov na audiovizuálne dielo. Pokiaľ ide o animované diela, tento príspevok nesmie byť nižší ako 35 percent celkových výrobných nákladov;

e) príspevok producentov každej zo strán (spolu) zahŕňa skutočnú technickú a umeleckú účasť, pričom je zabezpečená rovnováha medzi príspevkami oboch strán. Najmä v prípade koprodukčných audiovizuálnych diel s výnimkou animovaných diel sa technický a umelecký príspevok producentov každej strany (spolu) nesmie líšiť o viac ako 20 percentuálnych bodov v porovnaní s ich finančným príspevkom a nesmie v žiadnom prípade predstavovať viac ako 70 percent celkového príspevku. Pokiaľ ide o animované diela, technický a umelecký príspevok producentov každej strany (spolu) sa nesmie líšiť o viac ako 10 percentuálnych bodov v porovnaní s ich finančným príspevkom a nesmie v žiadnom prípade predstavovať viac ako 65 percent celkového príspevku;

f) účasť producentov z tretích krajín, ktoré ratifikovali dohovor UNESCO, sa v prípade koprodukčného audiovizuálneho diela pripúšťa do maximálnej výšky 20 percent, ak je to možné, celkových výrobných nákladov a/alebo technického alebo umeleckého príspevku na audiovizuálne dielo.

Tieto podmienky sú zamerané na zabezpečenie európskeho charakteru koprodukcie prostredníctvom účasti aspoň dvoch členských štátov a na zabezpečenie spravodlivej rovnováhy medzi nákladmi a prínosmi koprodukcie pre obidve strany. Preto existuje minimálny finančný príspevok pre strany, pričom technický a umelecký príspevok, ktorý pozostáva z odborných vstupov a preto predstavuje pracovné príležitosti, by nemal byť v porovnaní s finančným príspevkom vyšší alebo nižší o viac ako 10 percentuálnych bodov. Požiadavky na animované diela sú vyššie v dôsledku citlivosti sektora, ktorý si vyžaduje viac technických vstupov, pričom rozdiely v nákladoch medzi EÚ a Kóreou by mohli byť významnejšie.

Strany opätovne potvrdzujú, že nárok koprodukcií využívať svoje príslušné programy podpory miestneho/regionálneho kultúrneho obsahu zabezpečuje recipročné výhody a že koprodukcie spĺňajúce kritériá získajú status európskeho/kórejského diela bez toho, aby museli vyhovieť ďalším podmienkam.

Nárok koprodukcií využívať príslušné programy podpory miestneho/regionálneho kultúrneho obsahu sa stanovuje na obdobie troch rokov.