15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/51

1.

víta žiadosť maltského predsedníctva, aby sa naša inštitúcia zapojila do hľadania možných riešení s cieľom podnietiť podnikateľského ducha a podporiť hospodársky, sociálny a územný rozvoj na ostrovoch;

2.

pripomína záväzok Európskej únie usilovať sa o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako sa uvádza v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

3.

pripomína, že v článku 174 ZFEÚ sú ostrovné regióny definované ako regióny, ktorým by mala Únia venovať mimoriadnu pozornosť, pričom by sa mala zameriavať na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch v rámci členských štátov a medzi nimi;

4.

pripomína, že v Únii existuje 362 ostrovov, ktoré majú viac než 50 obyvateľov, čo je spolu 17,7 milióna osôb (z toho 3,7 milióna v najvzdialenejších regiónoch) a HDP na obyvateľa (v roku 2010) tu predstavuje približne 79,2 % priemeru Únie. Veľká časť z nich stále patrí do kategórie menej rozvinutých regiónov;

5.

podotýka, že proces hospodárskej konvergencie, ktorý prebiehal v prvej dekáde 21. storočia, sa podľa štúdie EUROISLAND (ESPON 2013) veľkej väčšiny týchto ostrovných regiónov nedotkol a že situácia sa odvtedy pre mnohé z nich dokonca zhoršila v dôsledku finančnej krízy, migračnej krízy, výkyvov z hľadiska turistickej návštevnosti alebo nedostatku inovácie;

6.

zdôrazňuje, že tieto ostrovné regióny majú v porovnaní s kontinentálnymi regiónmi osobitné zemepisné, hospodárske, demografické a sociálne danosti, ktoré sú pre mnohé ostrovy podobné a v dôsledku ktorých musia pri uplatňovaní európskych politík, ktoré sa ich týkajú, čeliť špecifickým výzvam, ako sú:

7.

zdôrazňuje, že tieto tri parametre predstavujú znevýhodnené územné, hospodárske a sociálne podmienky uznané v článku 174 ZFEÚ, ktoré sťažujú spravodlivé začlenenie ostrovov do spoločného trhu a bránia úplnej územnej integrácii obyvateľov ostrovov. Konkrétne môžu tieto podmienky viesť k nasledujúcim situáciám:

8.

oceňuje, prácu, ktorú vykonala medziskupina Európskeho parlamentu pre moria, rieky, ostrovy a pobrežné oblasti, ako aj komisia pre ostrovy v rámci okrajových a prímorských regiónov (CPMR);

9.

konštatuje, že podnikatelia a podnikateľský duch zohrávajú podstatnú úlohu pri vytváraní pracovných miest a v hospodárskej dynamike Európskej únie. Podnikatelia na ostrovoch musia však zápasiť so špecifickými štrukturálnymi problémami;

10.

pripomína, že viaceré ostrovné ekonomiky zaviedli stratégie rastu spočívajúce na využití hospodárskych, spoločenských, kultúrnych a prírodných výhod, ako sú:

11.

zdôrazňuje, že tieto stratégie, ktoré hľadajú a využívajú výnimočné hospodárske aktíva, sú často výsledkom kreativity, odvahy riskovať a vytrvalosti ostrovných podnikateľov, a preto nabáda, aby sa pri navrhovaní verejnej politiky na podporu podnikania na ostrovoch zvážila nevyhnutná pružnosť;

12.

konštatuje, že pre ostrovnú ekonomiku je príznačná slabá diverzifikácia hospodárskej štruktúry, v ktorej majú veľký podiel MSP, či dokonca mikropodniky, a značný počet podnikateľov pôsobiacich vo viacerých oblastiach, pričom tento ekosystém koexistuje s niekoľkými veľkými podnikmi, ktoré majú monopolné postavenie v špecializovaných odvetviach (cestovný ruch, doprava, ťažba, rybolov atď.);

13.

nabáda európske inštitúcie a členské štáty EÚ, aby kládli väčší dôraz na zachovanie voľného trhu v jednotlivých odvetviach v ostrovných oblastiach a aby v prípade zlyhaní trhu zabezpečili nápravu;

14.

pripomína, že ostrovné výrobky – ako aj suroviny – sa môžu predávať na špecializovaných trhoch, cieleným skupinám zákazníkov a za vysoké predajné ceny. Vďaka odlíšeniu výrobku je možné zachovať dosť vysoké ziskové rozpätia na to, aby sa zaistila životaschopnosť podnikania na ostrove. Okrem toho sa hodnota výrobku zvyšuje rozpoznaním znakov kvality a kultúrnych odkazov v celosvetovom priestore tovaru a služieb;

15.

upozorňuje však na rôzne typy dodatočných nákladov, ktoré musia ostrovní podnikatelia znášať práve v dôsledku ostrovného charakteru (suroviny, poskytovanie služieb, logistika atď.), ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú konkurencieschopnosť výrobkov a služieb;

16.

zdôrazňuje, že aj keď sú výrobky konkurencieschopné a kvalitné, podnikatelia sa musia vyrovnať s tým, že chýbajú kapacity v oblasti výskumu a vývoja, technológie primerané pre ostrovy, primerané nástroje na financovanie ich aktivít a v dôsledku silnej emigrácie, najmä ak je ostrov slabo zaľudnený, aj kvalifikované ľudské zdroje;

17.

preto oceňuje úsilie, ktoré sa v týchto oblastiach vyvíja na úrovni Európskej únie, naliehavo však žiada, aby sa prijali primerané opatrenia na zlepšenie základných podmienok, ktoré ostrovom umožnia prispieť k inkluzívnemu rastu v EÚ. To znamená, že v každej politike Európskej únie na podporu podnikania, ak má byť spravodlivá a účinná, by sa malo prihliadať na špecifické charakteristiky a problémy ostrovov;

18.

uznáva, že politika súdržnosti má zásadný význam v úsilí dosiahnuť v Európskej únii vyvážený regionálny rozvoj: je to najvhodnejšia politika na preklenutie rozvojových rozdielov medzi ostrovmi a inými európskymi regiónmi. Zdôrazňuje však, že v politike súdržnosti v podobe, akú má v súčasnosti, nemajú ostrovné regióny osobitné postavenie;

19.

takisto pripomína osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, z ktorých 8 sú ostrovy a ktoré zápasia s vážnymi problémami v dôsledku špecifických obmedzení, ktoré ich charakterizujú v primárnom práve a ktoré vážne obmedzujú ich hospodársky a sociálny rozvoj a mali by sa zohľadniť;

20.

odporúča preto, aby sa v politike súdržnosti po roku 2020 venovala ostrovom mimoriadna pozornosť v súlade s ustanoveniami článkov 174 a 175 ZFEÚ. Prvou etapou na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo byť začlenenie ostrovov ako ďalšej kategórie do návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1059/2003, pokiaľ ide o územné typológie (Tercet);

21.

Odporúča vytvoriť pre ostrovy jednotné kontaktné miesto (Island Desk) v rámci Európskej komisie, na Generálnom riaditeľstve pre regionálnu a mestskú politiku, ako to navrhol Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. februára 2016, pretože ostrovní aktéri – podniky a spoločenstvá – majú v súčasnosti len obmedzený prehľad o nástrojoch a možnostiach financovania EÚ, ktoré sú do značnej miery rozptýlené medzi viacerými generálnymi riaditeľstvami a vzťahuje sa na ne množstvo predpisov;

22.

oceňuje iniciatívu Mestské inovačné opatrenia a odporúča vytvoriť na základe tohto príkladu internetovú stránku a prijať opatrenia na európskej úrovni, ktoré by ostrovom EÚ pomáhali nadväzovať vzájomné kontakty a umožňovali vymieňať si skúsenosti a deliť sa o administratívne know-how a inovácie;

23.

zdôrazňuje, že je dôležité čo najviac využívať súčinnosť medzi Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a ostatnými nástrojmi Únie (najmä EŠIF) v snahe vykompenzovať hospodárske dôsledky prírodného znevýhodnenia, ktorému musia ostrovy čeliť;

24.

konštatuje však, že vzhľadom na malý rozsah mnohých projektov, ktoré vyvíjajú ostrovy, sa financovanie z EFSI a pôžičky EIB zdajú byť pre mikropodniky a miestne spoločenstvá z ostrovov prakticky nedostupné. Preto odporúča vytvoriť programy osobitnej technickej pomoci pre ostrovy s cieľom zvýšiť informovanosť o nástrojoch financovania EÚ a uľahčiť ostrovom prístup k nim;

25.

žiada Európsku komisiu a EIB, aby preskúmali, či by sa technická pomoc poskytovaná prostredníctvom nástroja JASPERS mohla rozšíriť v prospech ostrovov a prispôsobiť projektom menšieho rozsahu;

26.

zdôrazňuje užitočnosť nariadenia o EZÚS (č. 1302/2013) a výhody, ktoré prináša miestnym a regionálnym orgánom a ostrovom v Európe, keďže umožňuje ostrovom rôznych členských štátov EÚ a štátov mimo EÚ vytvoriť spoločný právny subjekt, ktorý im umožní realizovať spoločné ambície a zabezpečí prístup k finančným prostriedkom EÚ, a to s menšou administratívnou záťažou, než je tá, ktorá by sa za normálnych okolností s takouto spoluprácou spájala;

27.

navrhuje vytvoriť pre ostrovné podniky systém prevádzkovej pomoci, aby sa vykompenzovali dodatočné náklady na dopravu. V rámci usmernení o regionálnej pomoci a všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách by sa takáto pomoc musela povoliť a vzťahovali by sa na ňu určité oslobodenia ako v prípade najvzdialenejších regiónov a riedko osídlených oblastí;

28.

navrhuje aktívnejšie využívať možnosti, ktoré ponúka hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, a to aj z hľadiska riešenia problémov spojených s geografickou odľahlosťou ostrovných oblastí;

29.

zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť mieru verejnej intervencie v projektoch realizovaných v rámci programov EÚ a tiež zatraktívniť súkromné intervencie, ak tieto projekty podnecujú na ostrove vznik pracovných miest a prinášajú bohatstvo a súčasne sú z ekologického hľadiska udržateľné;

30.

upozorňuje, že ukazovateľ, akým je výška HDP na obyvateľa, nezohľadňuje mnohé špecifické prekážky, ktoré bránia rozvoju ostrovov. Navrhuje preto rozšíriť zoznam doplnkových ukazovateľov používaných v rámci politiky súdržnosti, aby sa mohla lepšie posúdiť sociálna a hospodárska situácia na ostrovoch, ako aj ich príťažlivosť;

31.

ako možné ukazovatele odporúča index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI) a index prístupnosti, odporúča však pokračovať v hľadaní ďalších ukazovateľov, ktoré by umožnili v plnej miere ukázať dodatočné náklady spojené s ostrovným charakterom. Odporúča, aby Komisia vypracovala porovnávacie štúdie o výsledkoch podnikov na ostrovoch v porovnaní s podnikmi na pevnine, a to aj v prípade, ak je touto pevninou iba ostrovný členský štát;

32.

nabáda, aby sa pri posudzovaní sociálnych a hospodárskych podmienok obyvateľov ostrovov a určovaní hospodárskej príťažlivosti týchto oblastí venovala pozornosť aj nefinančným a ťažko merateľným aspektom, ako je prírodné prostredie (jeho kvalita a prístupnosť);

33.

uznáva užitočnosť výročnej správy o európskych MSP, ktorú vypracúva Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, odporúča však, aby nasledujúce správy zahŕňali aj údaje o regiónoch, aby bolo možné lepšie pochopiť, akým výzvam musia MSP na ostrovoch čeliť, ako aj mieru ich úspešnosti či neúspešnosti v porovnaní s podobnými podnikmi na pevnine;

34.

uznáva, že nástroje ako posudzovanie územného vplyvu sú užitočné pri hodnotení dosahu európskych politík na ostrovné regióny, a odporúča uplatňovať v rámci metódy hodnotenia vplyvu Európskej komisie doložku o „ostrovnom charaktere“ v snahe predvídať prípadné závažné dôsledky týchto politík pre ostrovy;

35.

podotýka, že hoci používanie stratégií inteligentnej špecializácie ako podmienky ex ante na získanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) môže prispieť k rozvoju stratégií na národnej a regionálnej úrovni, špecifický charakter ostrovnej ekonomiky si vyžaduje na mieru šité riešenia. Z tohto hľadiska môže nadmerná závislosť od jedného konkrétneho odvetvia alebo činnosti znamenať veľké riziko hospodárskej „monokultúry“ a negatívnych hospodárskych dôsledkov, ktoré prináša (Dutch disease);

36.

domnieva sa, že mimoriadnu pozornosť zo strany Komisie si zaslúžia iniciatívy zamerané na inteligentnú diverzifikáciu alebo konverziu, napríklad prechod od masového cestovného ruchu k udržateľnému, na rozvoj tvorivých odvetví, začlenenie informačných a komunikačných technológií do tradičných činností alebo cielený marketing propagujúci zdroje ostrovov;

37.

nabáda, aby sa posilnili opatrenia na zvýšenie informovanosti občanov členských štátov EÚ o turistických možnostiach v Únii a aby sa medzi regiónmi EÚ vytvorila pevnejšia sieť kontaktov, ktorá by ľuďom z metropolitných oblastí EÚ umožňovala stráviť dovolenku v ostrovných regiónoch so zaujímavou prírodou;

38.

zdôrazňuje význam zásady partnerstva, zakotvenej v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach, aby sa v záujme strategického plánovania politiky súdržnosti vymedzili potreby regiónov (prístup zdola nahor). Európsky výbor regiónov žiada Európsku komisiu, aby preto do svojho legislatívneho návrhu v súvislosti s politikou súdržnosti po roku 2020 zahrnula ako podmienku ex ante účinné uplatňovanie Európskeho kódexu správania pre partnerstvo;

39.

naliehavo žiada členské štáty, aby dbali na dôsledné uplatňovanie zásady partnerstva v snahe zabezpečiť, že špecifické potreby ostrovných regiónov budú zohľadnené v partnerských dohodách a operačných programoch;

40.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zapájať miestne a regionálne orgány do navrhovania národných a európskych politík, ktoré sa ich týkajú, aby príslušné regulačné rámce zodpovedali skutočným potrebám ostrovných regiónov v súlade so zásadou subsidiarity;

41.

oceňuje možnosti financovania, ktoré ponúka Nástroj na prepájanie Európy (NPE), pokiaľ sa môžu týkať ostrovov. Podotýka však, že finančné prostriedky vyčlenené na námorné diaľnice smerujú do centrálnych a celosvetových sietí a môže sa stať, že sa zanedbajú spojenia medzi ostrovmi a regionálnymi strediskami alebo medzi jednotlivými ostrovmi. Navrhuje preto, aby sa v rámci všeobecného rozpočtu na námorné diaľnice vyčlenili osobitné finančné prostriedky pre ostrovy;

42.

uznáva úsilie, ktoré vyvíja Komisia, aby podporila podnikateľov prostredníctvom programov ako COSME a InnovFin, v rámci akčného plánu pre podnikanie 2020 alebo programu Horizont 2020 v oblasti inovácie, ako aj snahou o vytvorenie únie kapitálových trhov. Výbor sa však nazdáva, že je nevyhnutné zahrnúť do týchto programov a plánov územný rozmer (a najmä ostrovný charakter) s cieľom:

43.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila program, ktorý bude stimulovať inováciu v hospodárstve na ostrovoch, využívanie miestnych zdrojov, podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, spracovanie odpadu, hospodárenie s vodou, propagovanie kultúrneho a prírodného dedičstva a úsilie o vytvorenie obehového hospodárstva, pričom pojem „inovácia“ zahŕňa v tomto prípade technologickú, organizačnú, sociálnu a environmentálnu inováciu;

44.

vyzdvihuje význam štátnej pomoci v snahe zvládnuť výzvy spojené s malou veľkosťou, odľahlosťou a izolovanosťou ostrovných regiónov Európskej únie. Tieto prírodné a trvalé podmienky ohrozujú účinnosť a organizáciu viacerých odvetví, ktoré sú pre ostrovy strategické, ako je doprava, energetika a digitálne spojenie;

45.

pripomína, že infraštruktúra a organizácia vnútornej a vonkajšej dopravy, ktoré sú spoľahlivé a z hľadiska nákladov porovnateľné s pevninou, sú pre ostrovy nevyhnutnou podmienkou rozvoja a hospodárskej konkurencieschopnosti;

46.

odporúča, aby sa pre ostrovy zmiernili kritériá oprávnenosti na získanie pomoci na dopravnú infraštruktúru a dopravné siete (budovanie, modernizácia, vybavenie) v snahe umožniť čo najúčinnejšie prepojenie s dopravným systémom na pevnine a čo najlepšie začlenenie do európskeho priestoru a trhu;

47.

žiada, aby táto pomoc uľahčovala spojenie medzi ostrovmi v prípade súostroví alebo spojenie v rámci ostrova v prípade hornatých ostrovov, a nabáda, aby sa investovalo do dopravných prostriedkov s nízkymi emisiami CO2 (plavidlá na LNG, nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá atď.);

48.

zdôrazňuje, že keďže ostrovné trhy sú často malé a vzdialené, dodávanie výrobkov a služieb podnikmi z pevniny je málo atraktívne. Preto spotrebitelia a podniky na ostrovoch skutočne nemôžu profitovať z výhod hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Týka sa to najmä dopravného spojenia a dodávok energie, čo sú najdôležitejšie odvetvia pre konkurencieschopnosť ostrovných podnikov. Preto odporúča, aby sa na tieto sektory mohli uplatňovať výnimky v oblasti štátnej pomoci, ak ide o ostrovy;

49.

v tom istom duchu navrhuje, aby sa do nariadenia o pomoci de minimis vniesla väčšia pružnosť, pokiaľ ide o ostrovy, a aby sa pre ne zmiernili požiadavky v oblasti verejného obstarávania, pretože v mnohých prípadoch nie je možné, aby pri uplatňovaní konzultačných postupov bola predložená viac ako jedna ponuka;

50.

súhlasí s pružnosťou, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje v súvislosti so systémami, ktoré umožňujú ostrovom získať špecifické daňové stimuly alebo zníženie dane z príjmu právnických osôb ako kompenzáciu za dodatočné náklady v dôsledku ostrovného charakteru, a dúfa, že sa táto pružnosť zachová. Odporúča zaviesť systém stimulov na podporu inovácie a investícií, ktorý by umožňoval stimulovať výrobu a podporovať nielen miestnu spotrebu, ale aj vývoz;

51.

víta zámer Európskej komisie zahrnúť do nasledujúcej správy o súdržnosti kapitolu o ostrovoch. Európsky výbor regiónov naliehavo žiada Komisiu, aby v tejto kapitole uviedla, ako budú odporúčania vyslovené v tomto stanovisku pretavené do praxe;

52.

vyzýva maltské predsedníctvo, aby tieto politické odporúčania premenilo na konkrétne opatrenie a aby pri ich zavádzaní do praxe úzko spolupracovalo s Európskym výborom regiónov.