—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán (1), a najmä na jeho odsek 29,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci (2),

—

so zreteľom na štúdiu z apríla 2016, ktorej vypracovanie zadal výbor IMCO, o franchisingu (3),

—

so zreteľom na štúdiu zo septembra 2016, ktorej vypracovanie zadal výbor IMCO, s názvom Právny výhľad regulačného rámca a výziev pre franchising v EÚ (4),

—

so zreteľom na brífing s názvom Budúce možnosti politiky v oblasti franchisingu v EÚ: konfrontácia s nekalými obchodnými praktikami (5),

—

so zreteľom na seminár s názvom Vzťahy medzi poskytovateľmi a nadobúdateľmi franchisingu: regulačný rámec a súčasné výzvy, ktorý zorganizoval výbor IMCO 12. júla 2016,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0199/2017),

A.

keďže neexistuje jednotné európske vymedzenie pojmu „franchising“ a franchisingové dohody sa medzi jednotlivými podnikmi líšia, ale jednou hlavnou črtou takýchto dohôd je dobrovoľne uzatvorené zmluvné partnerstvo medzi podnikateľmi alebo fyzickými či právnickými osobami, ktoré sú navzájom právne a finančne nezávislé, na základe ktorého jedna strana (poskytovateľ franchisingu) udeľuje druhej strane (nadobúdateľ franchisingu) právo prevádzkovať jej model franchisingu, názov a ochrannú známku a vymieňa si s ňou know-how na základe technických a organizačných skúseností a podpory poskytovateľa franchisingu počas doby trvania dohody a v ktorom sa zákazníci môžu spoľahnúť na jednotnosť franchisingového systému, pričom zámer poskytovateľa aj nadobúdateľa franchisingu je rýchle získanie nových trhov pomocou obmedzených investícií a vyššia šanca na úspech;

B.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. decembra 2013 uvítal franchising ako obchodný model, ktorý podporuje nové formy podnikov a vlastníctvo malých podnikov, skonštatoval však existenciu nespravodlivých zmluvných podmienok v určitých prípadoch a požadoval transparentné a spravodlivé zmluvné podmienky; okrem toho upriamil pozornosť Komisie a členských štátov najmä na problémy, ktorým čelia nadobúdatelia franchisingu, ktorí chcú predať svoje podniky alebo zmeniť model podnikania a zároveň zostať aktívni v tom istom odvetví, a požiadal Komisiu, aby preskúmala zákaz mechanizmov určovania cien v rámci franchisingových systémov a účinky dlhodobých doložiek o hospodárskej súťaži, nákupných možnostiach a zákazu viacnásobného franchisingu;

C.

keďže franchisingu má plný potenciál, aby sa z neho stal obchodný model, ktorý môže pomôcť pri dokončovaní jednotného trhu v odvetví maloobchodu, pretože môže byť vhodným prostriedkom na založenie podniku prostredníctvom spoločných investícií poskytovateľa a nadobúdateľa franchisingu; je preto sklamaný, že v súčasnosti sa v EÚ využíva iba nedostatočne, pretože predstavuje len 1,89 % HDP v porovnaní s 5,95 % v USA a 10,83 % v Austrálii, pričom 83,5 % obratu v rámci franchisingu sa koncentruje iba v siedmich členských štátoch (6), a preto je dôležité podnecovať rozsiahlejšie rozširovanie tohto obchodného modelu v celej EU;

D.

keďže franchising má významný potenciálny cezhraničný rozmer, je dôležitý pre fungovanie vnútorného trhu, a teda môže viesť k vytváraniu pracovných miest, rozvoju MSP a podnikania, ako aj k získavaniu nových spôsobilostí a zručností;

E.

keďže existujúce právne predpisy vzťahujúce sa na franchising ako obchodný model sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo vytvára technické prekážky a môže odradiť poskytovateľov a nadobúdateľov franchisingu od rozširovania svojich aktivít cez hranice; keďže to zase môže mať vplyv na konečných spotrebiteľov, ktorým to obmedzí ich výber;

F.

keďže existujú rozdiely medzi tzv. „tvrdým“ a „mäkkým“ franchisingom, a to v závislosti od podmienok dohody o franchisingu, a navyše alternatívne obchodné modely, ako napríklad „skupiny nezávislých maloobchodníkov“, majú osobitné charakteristiky a mali by sa na ne vzťahovať pravidlá, ktorými sa riadi franchising, iba ak vyhovujú vymedzeniu pojmu franchising;

G.

keďže prevláda nedostatok informácií o fungovaní franchisingu v jednotlivých sektoroch, pretože príslušné informácie sa nezapisujú alebo ich často možno nájsť len v sprievodných listoch pripojených k franchisingovej zmluve, ktoré sú dôverné, a teda nedostupné verejnosti, a na úrovni EÚ neexistuje mechanizmus na zhromažďovanie informácií o potenciálne neprijateľných zmluvných podmienkach alebo nespravodlivom plnení zmlúv, a preto je potrebné vytvoriť platformu obsahujúcu tieto dôležité informácie, aby sa zlepšila informovanosť poskytovateľov aj nadobúdateľov franchisingu o ich právach a povinnostiach;

H.

keďže elektronický obchod expanduje a využíva ho čoraz viac spotrebiteľov, a preto by sa mal lepšie premietnuť do franchisingových dohôd; keďže v kontexte realizácie jednotného digitálneho trhu by sa preto mala osobitná pozornosť venovať akémukoľvek napätiu, ktoré môže vzniknúť medzi poskytovateľmi a nadobúdateľmi franchisingu v oblasti elektronického obchodu, napríklad v súvislosti s výhradnými právami vzťahujúcimi sa na určitú geografickú oblasť, a rastúcej dôležitosti údajov o spotrebiteľoch z hľadiska úspechu obchodných modelov franchisingu, najmä preto, lebo franchisingové dohody v súčasnosti neobsahujú ustanovenia upravujúce tieto otázky, čo ponecháva priestor zbytočnej neistote a konfliktom;

I.

keďže Komisia vymedzila nekalé obchodné praktiky ako „praktiky, ktoré sa výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania, sú v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou a jednostranne ich ukladá jeden obchodný partner druhému obchodnému partnerovi“ (7);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.