EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 11. 2017

COM(2017) 800 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Návrhy rozpočtových plánov na rok 2018: celkové posúdenie

1. Úvod

V právnych predpisoch EÚ sa stanovuje, že členské štáty eurozóny predkladajú Komisii do 15. októbra návrhy rozpočtových plánov (NRP) na nasledujúci rok s cieľom zlepšiť koordináciu vnútroštátnych fiškálnych politík v hospodárskej a menovej únii. 1

Tieto plány sú zhrnutím návrhov rozpočtov, ktoré vlády predkladajú národným parlamentom. Komisia ku každému plánu poskytne stanovisko, v ktorom posudzuje, či je plán v súlade s povinnosťami daného členského štátu podľa Paktu stability a rastu.

Komisia musí takisto poskytnúť celkové posúdenie rozpočtovej situácie a vyhliadok pre eurozónu ako celok.

Osemnásť členských štátov eurozóny (ďalej len „EZ-18“ alebo „eurozóna“) 2 bolo v súlade s ustanoveniami balíka dvoch legislatívnych aktov požiadaných, aby svoje NRP na rok 2018 predložili Komisii do 16. októbra. 3 Grécko, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu, nemusí predložiť svoj plán, keďže podrobné fiškálne monitorovanie sa zabezpečuje už v samotnom programe.

Rakúsko a Nemecko predložili v súlade s usmerneniami kódexu správania pre balík dvoch legislatívnych aktov NRP založené na scenári nezmenenej politiky, pretože po nedávnych voľbách majú len dočasné vlády bez plných rozpočtových právomocí 4 . Očakáva sa, že nastupujúce vlády predložia úplné NRP po prevzatí úradu. Aj Španielsko predložilo NRP založený na scenári nezmenenej politiky, keďže v postupe schvaľovania rozpočtu ústrednej štátnej správy a rozpočtu na sociálne zabezpečenie došlo k oneskoreniam oproti zvyčajnému harmonogramu. Španielsko by malo preložiť úplný NRP čo najskôr.

Stanoviská Komisie rešpektujú rozpočtové právomoci členských štátov a zároveň poskytujú informované odporúčania týkajúce sa príslušnej politiky vychádzajúce z faktov, predovšetkým vládam jednotlivých štátov a národným parlamentom, s cieľom uľahčiť posudzovanie súladu návrhov rozpočtov s fiškálnymi pravidlami EÚ. Balík dvoch legislatívnych aktov poskytuje komplexný súbor nástrojov na to, aby sa k hospodárskej a rozpočtovej politike pristupovalo z hľadiska spoločného záujmu v eurozóne, ako sa to uvádza v zmluve.

Rada okrem toho v júli 2015 vyzvala Euroskupinu, aby v záujme zaistenia diferencovanej fiškálnej politiky podporujúcej rast monitorovala a koordinovala fiškálne politiky členských štátov eurozóny, ako aj celkové zámery fiškálnej politiky v eurozóne. 5 Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny bez toho, aby bolo dotknuté splnenie požiadaviek Paktu stability a rastu, „koordinovali fiškálne politiky s cieľom zabezpečiť, aby celkové zámery fiškálnej politiky eurozóny boli v súlade s rizikami udržateľnosti a cyklickými podmienkami“.

V novembri 2016 Komisia navrhla aktualizované odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny, ktoré vedúci predstavitelia EÚ schválili na zasadnutí Európskej rady 9. a 10. marca 2017 a ktoré Rada prijala 21. marca 2017 6 . Komisia vychádza pri svojom posúdení z tohto odporúčania. Komisia v rámci každoročného cyklu európskeho semestra zároveň s týmto balíkom navrhuje aj nové odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny na roky 2018 – 2019 7 .

V júli 2017 Rada prijala odporúčania pre jednotlivé krajiny, v ktorých poukázala na zaobchádzanie, ktoré Komisia zamýšľa uplatniť v prípade členských štátov, pri ktorých z matice vyplýva fiškálna úprava vo výške 0,5 % HDP alebo viac 8 . V odôvodneniach sa uvádza, že pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia a zaisteniu udržateľnosti verejných financií členských štátov. Rada v tejto súvislosti poznamenala, že Komisia má najmä vzhľadom na cyklickú situáciu členských štátov v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97.

Týmto oznámením sa sleduje dvojaký cieľ. V prvom rade poskytuje celkový obraz rozpočtovej politiky na úrovni eurozóny, pričom vychádza z horizontálneho posúdenia NRP. Tento postup zodpovedá horizontálnemu posúdeniu programov stability, ktoré sa uskutočňuje na jar. Nezameriava sa však na strednodobé fiškálne plány, ale na plány na nasledujúci rok. V druhom rade poskytuje prehľad NRP na úrovni jednotlivých krajín a vysvetľuje, ako Komisia postupuje pri posudzovaní týchto plánov z hľadiska dodržiavania požiadaviek Paktu stability a rastu. Posúdenie sa líši podľa toho, či sa na členský štát vzťahuje preventívna alebo nápravná časť Paktu stability a rastu, a zároveň sa v ňom zohľadňujú požiadavky týkajúce sa úrovne a dynamiky verejného dlhu.

2. Hlavné zistenia týkajúce sa eurozóny

Hospodárska prognóza podľa plánov členských štátov a prognózy Komisie

Členské štáty a Komisia od jari výrazne zlepšili prognózy rastu. Podľa makroekonomických predpokladov uvedených v NRP sa momentálne očakáva, že celkový reálny HDP v eurozóne (s výnimkou Grécka) vzrastie v roku 2017 o 2,2 % a v roku 2018 o 2,0 %. Tieto údaje sú oveľa vyššie ako vyhliadky rastu v týchto rokoch, z ktorých sa vychádzalo v najnovších programoch stability (pozri tabuľku 1), keď sa v oboch rokoch predpokladal rast na úrovni 1,7 %. V prognóze Komisie z jesene 2017 sa v súvislosti s eurozónou očakávajú rovnako silné miery rastu, a to 2,2 % v roku 2017 a 2,1 % v roku 2018. Celkovo možno konštatovať, že hospodárske predpoklady uvedené v NRP sa veľmi približujú k prognóze Komisie (pozri tabuľku 1 v prílohe IV). To môže súvisieť aj s tým, že všetky členské štáty s výnimkou Nemecka a Belgicka spĺňajú požiadavku stanovenú v nariadení (EÚ) č. 473/2013, aby bol návrh rozpočtu a implicitne aj NRP založený na nezávisle schválených alebo nezávisle vyhotovených makroekonomických prognózach.

Rast hospodárstva presahuje svoj potenciál, produkčná medzera sa v roku 2017 ďalej zmenšuje a v roku 2018 sa zmení na kladnú. Na základe prognózy Komisie, ako aj na základe plánov by sa súhrnná produkčná medzera mala v roku 2018 zmeniť na kladnú. Vo všetkých NRP sa predpokladá, že (prepočítaná) produkčná medzera bude v roku 2018 kladná, alebo, ako je to v prípade Francúzska a Fínska, len nepatrne záporná 9 .

Členské štáty aj Komisia očakávajú, že celková inflácia zostane stabilná a neprekročí referenčnú mieru 2 % Podľa plánov by sa mala celková inflácia v eurozóne pohybovať v roku 2017 na úrovni 1,5 % a v roku 2018 na úrovni 1,4 %. Tieto údaje viac-menej zodpovedajú miere inflácie predpokladanej v programoch stability, pričom rovnaká miera inflácie sa očakáva aj v prognóze Komisie pre eurozónu. Iba v Estónsku, Lotyšsku a Litve sa očakáva inflácia vyššia ako 2 %.

Eurozóna naďalej zaznamenáva hospodársku expanziu, tá sa však vyznačuje netypickými znakmi. Hospodárske oživenie v eurozóne je silnejšie a rozširuje sa do čoraz väčšieho počtu krajín. Zamestnanosť a podnikateľská nálada sa neustále zlepšujú. Oživenie sa však napriek tomu vyznačuje určitými netypickými znakmi. Ide konkrétne o to, že jadrová inflácia a rast miezd zostávajú naďalej slabé a nezodpovedajú zlepšeniam na trhu práce, na ktoré poukazujú štandardné ukazovatele trhu práce. Slabý nárast miezd je podľa všetkého spôsobený pretrvávajúcou stagnáciou trhu práce v niektorých ekonomikách, nízkymi inflačnými očakávaniami, ktoré ovplyvňujú mzdové rokovania, a nízkym rastom produktivity. A napokon, k oživeniu podľa všetkého stále prispievajú mimoriadne priaznivé podmienky, ako je napríklad ústretová menová politika ECB. Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba politiku na podporu rastu ukončovať iba postupne. Komisia už skutočne oznámila, že v súvislosti s cyklickou situáciou členských štátov má v úmysle využiť svoju možnosť voľnej úvahy (pozri rámček 1).

Tabuľka 1: Prehľad hospodárskych a rozpočtových súhrnov (EZ-18) na roky 2017 – 2018

Zdroj: programy stability na rok 2017, návrhy rozpočtových plánov na rok 2018, prognóza Európskej komisie z jesene 2017.

Fiškálny výhľad podľa plánov a prognózy Komisie

Súhrnný celkový deficit by mal podľa očakávaní v dôsledku cyklických zlepšení ďalej vykazovať klesajúci trend. Podľa prognózy Komisie sa deficit v eurozóne v roku 2017 zníži na 1,1 % HDP (z 1,6 % HDP v roku 2016). Podľa NRP sa v roku 2017 očakáva mierne vyšší výsledný deficit, a to 1,2 %, čo je o 0,15 percentuálneho bodu lepšie ako cieľ uvedený v programoch stability, ktoré členské štáty predložili na jar 2017, keď však boli predpoklady rastu podstatne menej dynamické. K značnej úprave cieľového deficitu na rok 2017 smerom nahor oproti programu stability dochádza iba v prípade Slovenska. V roku 2018 by sa na základe plnenia plánov členských štátov dosiahol v eurozóne celkový deficit vo výške 0,9 % HDP. Tým sa potvrdzuje súhrnný celkový deficit uvedený v programoch stability z jari 2017, a to aj napriek tomu, že výsledný deficit za rok 2017 by mal byť lepší, než sa očakávalo, a napriek značnej úprave vyhliadok rastu v roku 2018 smerom nahor. Z toho vyplýva, že štrukturálna úprava bola v porovnaní s poslednými programami stability mierne upravená smerom nadol (pozri ďalej). Zatiaľ čo v prípade jednotlivých členských štátov sa vyskytujú rozdiely medzi plánmi a prognózou Komisie (pozri tabuľku 2 v prílohe IV), súhrnný deficit v roku 2018, ktorý sa očakáva podľa prognózy Komisie, je v plnom súlade s plánmi.

Sedem z 18 členských štátov plánuje v roku 2018 prebytok celkového salda. Z členských štátov, ktoré majú rozpočtový deficit, len Lotyšsko a Fínsko predpokladajú, že sa ich celkový deficit zvýši. Ani jeden členský štát neplánuje dosiahnuť v roku 2018 deficit presahujúci referenčnú hodnotu vo výške 3 % HDP. Francúzsko plánuje napraviť svoj nadmerný deficit v roku 2017, tak ako to odporúčala Rada, zatiaľ čo Španielsko ho plánuje napraviť do konečného termínu, ktorým je rok 2018. Slovensko, Taliansko, Belgicko a Francúzsko predpokladajú podstatne väčšie deficity, než aké uviedli vo svojich programoch stability.

Súhrnné primárne saldo eurozóny, ku ktorému sa dospelo odpočítaním úrokových výdavkov od celkového salda, vykazuje prebytok. Podľa plánov by sa malo ďalej zlepšovať, a to z 0,8 % HDP v roku 2017 na 0,9 % HDP v roku 2018. Francúzsko, Lotyšsko a Fínsko sú jedinými členskými štátmi eurozóny, ktoré v roku 2018 plánujú primárny deficit.

V rozpočtových plánoch ani v prognóze sa neobjavuje takmer žiadna fiškálna úprava na obdobie 2017 - 2018, ktorá sa meria zmenou súhrnného štrukturálneho salda 10 . Podľa prognózy Komisie sa celkovo očakáva, že štrukturálne saldo eurozóny zostane v roku 2017 stabilné. Podľa (prepočítaných) rozpočtových plánov sa v roku 2017 očakáva nevýznamné štrukturálne zlepšenie, čo je v súlade s programami stability. Pokiaľ ide o rok 2018, z návrhov rozpočtových plánov vyplýva mierne zhoršenie štrukturálneho salda eurozóny (o 0,1 % HDP), hoci v najnovších programoch stability sa ešte predpokladalo zlepšenie súhrnného štrukturálneho salda o 0,2 % HDP (pozri tabuľku 3 v prílohe IV). Komisia takisto predpokladá, že v roku 2018 dôjde v eurozóne k zhoršeniu o 0,1 percentuálneho bodu, podobne ako je to plánoch. Za tým sa však skrývajú výrazné rozdiely v NRP jednotlivých členských štátov. Komisia hlavne predpokladá značne nižšiu štrukturálnu úpravu v Belgicku, Španielsku, Francúzsku, Litve, Portugalsku a v Slovinsku (pozri ďalej). V eurozóne ako celku je to vyvažované stabilným štrukturálnym saldom v Nemecku, ktoré by sa podľa NRP Nemecka malo zvýšiť o 0,5 % HDP.

Celkovo možno konštatovať, že v pozíciách členských štátov vo vzťahu k ich strednodobým rozpočtovým cieľom pretrvávajú veľké rozdiely (pozri graf 5 v prílohe IV). Podľa prognózy Komisie šesť členských štátov eurozóny svoj strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2017 dosiahne (Litva) alebo prekročí (Cyprus, Nemecko, Luxembursko, Malta a Holandsko) 11 . Tak isto by to malo byť aj v roku 2018, pričom pri niektorých z členských štátov, ktoré cieľ prekročia, sa očakáva, že časť svojho fiškálneho priestoru využijú 12 . Aj v prípade Nemecka sa podľa jeho NRP založeného na scenári nezmenenej politiky očakáva, že využije časť svojho fiškálneho priestoru 13 . Z členských štátov, ktoré svoj strednodobý rozpočtový cieľ ešte nedosiahli, by ho Írsko malo podľa očakávaní dosiahnuť v roku 2018 a Slovensko by malo urobiť značný pokrok smerom k jeho dosiahnutiu. Na druhej strane, v prípade niektorých členských štátov, ktoré sú od svojho strednodobého rozpočtového cieľa ešte stále ďaleko, Komisia v súčasnosti nepredpokladá takmer žiadne zlepšenie (Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Slovinsko) alebo dokonca očakáva zhoršenie (Belgicko a Francúzsko). Tieto členské štáty (okrem Slovinska) majú zároveň najvyšší pomer dlhu k HDP (pozri ďalej). V (prepočítaných) NRP sa pre tieto členské štáty očakáva väčšia úprava v porovnaní s prognózou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 0,0 % HDP v prípade Francúzska až po 0,5 % HDP v prípade Slovinska. A napokon, aj Estónsko, Rakúsko, Fínsko a Lotyšsko by sa mali podľa očakávaní o čosi vzdialiť od svojho strednodobého rozpočtového cieľa, pričom však neprekročia úroveň jedného percentuálneho bodu HDP.

Diskrečné fiškálne úsilie, vypočítané na základe prognózy Komisie, je v rokoch 2017 a 2018 o niečo expanzívnejšie ako štrukturálne saldo 14 . Diskrečné fiškálne úsilie sa koncepčne blíži k referenčnej hodnote pre výdavky vo fiškálnom rámci EÚ, pričom udáva súhrn plánovaných opatrení na strane príjmov a vývoja primárnych výdavkov vo vzťahu k (strednodobej) potenciálnej miere rastu. Diskrečné fiškálne úsilie vypočítané na základe prognózy poukazuje na expanziu vo výške takmer 0,4 % HDP, ktorá sa dosiahne v roku 2017. Ide predovšetkým o výsledok rastu primárnych výdavkov, ktorý presahuje strednodobý potenciálny rast, zatiaľ čo diskrečné opatrenia na strane príjmov zostávajú v roku 2017 neutrálne. Rozdiel oproti zmene štrukturálneho salda čiastočne vysvetľuje skutočnosť, že príjmy z úrokov nie sú v diskrečnom fiškálnom úsilí zohľadnené 15 . Diskrečné fiškálne úsilie vypočítané na základe plánov na rok 2018 potvrdzuje závery týkajúce sa štrukturálneho salda, čo poukazuje na takmer neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky predstavené v plánoch týkajúcich sa príslušnej politiky. Rast primárnych výdavkov v eurozóne by mal mierne presiahnuť strednodobý potenciálny rast, zatiaľ čo diskrečné opatrenia na strane príjmov sú iba nepatrne expanzívne (pozri ďalej). Diskrečné fiškálne úsilie vypočítané na základe prognózy Komisie dosahuje výšku 0,25 % HDP, čo poukazuje na o čosi expanzívnejšie zámery fiškálnej politiky v roku 2018 (pozri graf 4 v prílohe IV) 16 .

Verejný dlh by mal naďalej klesať vďaka cyklickému rozmachu a stále nízkym úrokovým sadzbám. Dlh verejných správ v eurozóne, ktorý v roku 2014 dosiahol svoju najvyššiu hodnotu na úrovni takmer 93 % HDP, by sa mal podľa očakávaní znížiť z 89,6 % HDP v roku 2016 na o čosi menej ako 88 % HDP v roku 2017, a to podľa prognózy Komisie aj na základe plánov členských štátov. Súhrnne by podľa plánov malo v roku 2018 dôjsť k ďalšiemu znižovaniu dlhu na úroveň tesne prekračujúcu 86 % HDP. K znižovaniu dlhu v roku 2018 prispieva efekt snehovej gule vedúci k zníženiu dlhu a primárny prebytok, zatiaľ čo plánované zosúladenie dlhu a deficitu má opačný účinok. Podľa prognózy Komisie by mal byť pokles pomeru dlhu k HDP o čosi väčší.

Všetky členské štáty okrem Francúzska vo svojich plánoch predpokladajú, že v rokoch 2017 - 2018 dôjde k zníženiu pomeru dlhu k HDP (pozri tabuľku 6 v prílohe IV). V prípade Francúzska by sa mal dlh podľa očakávaní stabilizovať na úrovni tesne pod 97 % HDP. Všetkým členským štátom pomáha efekt snehovej gule vedúci k zníženiu dlhu a vplyv na zníženie dlhu majú aj plánované primárne prebytky vo väčšine členských štátov (pozri graf 6 v prílohe IV). Rozdiely medzi prognózou Komisie a NRP na rok 2018, pokiaľ ide o vývoj dlhu, sú vo všeobecnosti pomerne malé, s výnimkou Cypru a Slovinska, v prípade ktorých sú plány optimistickejšie, a Nemecka, kde je optimistickejšia prognóza Komisie. Členskými štátmi s najvyššou úrovňou verejného dlhu presahujúcou 120 % naďalej zostávajú Taliansko a Portugalsko, zatiaľ čo Belgicko, Cyprus, Francúzsko a Španielsko sa pohybujú na úrovni okolo 100 % HDP. Na desať členských štátov eurozóny, ktoré predložili NRP, sa momentálne vzťahuje referenčná hodnota pre úpravu pomeru dlhu k HDP 17 . Podľa prognózy Komisie sa v prípade Belgicka a Talianska prima facie nepredpokladá, že v roku 2018 túto hodnotu dodržia. To isté platí aj v prípade Francúzska, na ktoré by sa v prípade včasnej a udržateľnej nápravy nadmerného deficitu verejných financií začalo od roku 2018 vzťahovať prechodné dlhové pravidlo.

Štruktúra fiškálnej úpravy

Členské štáty predpokladajú mierny pokles v pomere výdavkov k HDP očistenom od cyklických vplyvov, ktorý bude plne vyvážený podobným poklesom pomeru príjmov k HDP. Podľa plánov by sa mal pomer výdavkov k HDP očistený od cyklických vplyvov znížiť o 0,25 percentuálneho bodu, k čomu prispejú klesajúce úrokové výdavky, ako aj rast primárnych výdavkov, ktorý bude o niečo pomalší ako potenciálny rast. Na porovnanie, v prognóze Komisie sa očakáva o niečo dynamickejší vývoj primárnych výdavkov, výsledkom ktorého je stabilný pomer výdavkov k HDP očistený od cyklických vplyvov. Podľa plánov členských štátov by mali výdavky na sociálne dávky a odmeny pre zamestnancov rásť pomalšie ako nominálny HDP, čo prispeje k poklesu pomeru výdavkov k HDP (pozri graf 8 v prílohe IV). Na druhej strane, verejné investície by sa v roku 2018 mali po stálom poklese v rokoch 2010 až 2016 mierne zvýšiť. V prognóze Komisie sa táto jemná zmena rovnováhy v rámci verejných výdavkov potvrdzuje. Úrokové výdavky sa podľa plánov aj prognózy Komisie v roku 2018 znížia o 0,1 percentuálneho bodu na úroveň 1,9 % HDP. V roku 2012, keď vrcholila kríza štátneho dlhu, sa úrokové výdavky pohybovali na úrovni 3,0 % HDP. Všetky členské štáty okrem Cypru predpokladajú ďalší pokles implicitnej úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na neuhradený dlh. Implicitná úroková sadzba, z ktorej vychádzajú NRP, sa v priemere zníži z 2,25 % v roku 2017 na 2,15 % v roku 2018, pričom podobne je to aj pri predpokladoch Komisie.

Pomer príjmov k HDP by sa mal v dôsledku opatrení, ktoré znižujú príjmy, ako aj výpadkov príjmov, znížiť. Celkový vplyv ohlásených opatrení na strane príjmov na zvýšenie deficitu sa podľa plánov pohybuje na úrovni 0,1 % HDP. Členské štáty okrem toho očakávajú, že ich príjmy budú o 0,2 % HDP nižšie ako príjmy, ktoré by sa dali očakávať na základe vyhliadok nominálneho rastu (pozri tabuľku 8 v prílohe IV) 18 . K poklesu pomeru príjmov k HDP dochádza najmä v dôsledku poklesu sociálnych príspevkov a zníženia nedaňových príjmov. Podľa plánov sa výška priamych daní ani nepriamych daní vyjadrená ako percento HDP nemení. V prognóze Komisie sa predpokladá podobný vplyv opatrení na strane príjmov a výpadkov príjmov.

Posúdenie orientácie fiškálnej politiky v eurozóne

Celkovo možno konštatovať, že zámery fiškálnej politiky eurozóny by mali v rokoch 2017 – 2018 zostať všeobecne neutrálne. Po významnej fiškálnej konsolidácii v rokoch 2011 až 2013 sa súhrnné zámery fiškálnej politiky stali v nasledujúcich rokoch všeobecne neutrálne. Táto situácia by mala podľa očakávaní pretrvávať aj v roku 2017. Súhrn NRP členských štátov aj prognóza Komisie poukazujú na to, že zámery fiškálnej politiky, merané zmenou štrukturálneho salda, budú aj v roku 2018 všeobecne neutrálne, pričom dôjde iba k nevýznamnému zhoršeniu štrukturálneho salda. Vývoj štrukturálneho primárneho salda poukazuje na mierne expanzívnejšie zámery fiškálnej politiky v roku 2018 (pozri tabuľku 4 v prílohe IV), keďže nezahŕňa neustály pokles úrokových výdavkov. Potvrdzuje to aj diskrečné fiškálne úsilie (pozri vyššie) vypočítané na základe prognózy Komisie (pozri graf 4 v prílohe IV).

Všeobecne neutrálne zámery fiškálnej politiky na súhrnnej úrovni eurozóny sa ešte stále javia, vzhľadom na súčasné hospodárske oživenie, ktoré je silnejšie, ale zostáva neúplné, ako primerané. Ešte relevantnejšie je to v kontexte pretrvávajúcich následkov dlhov z čias krízy. Je nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu medzi zabezpečením dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v závislosti od špecifických podmienok danej krajiny, a podporovaním oživenia hospodárstva. Orientáciu fiškálnej pozície v rokoch 2017 – 2018 treba v skutočnosti posudzovať na základe dvojitého cieľa dlhodobej udržateľnosti a krátkodobej makroekonomickej stabilizácie. V záujme dlhodobej udržateľnosti je potrebné, aby sa verejný dlh vyvíjal udržateľným spôsobom, pričom treba zohľadniť súčasnú úroveň dlhu a predpokladané budúce výdavky spojené so starnutím obyvateľstva. K záveru o makroekonomickej stabilizácii možno dospieť na základe skutočnosti, že v krátkodobom až strednodobom horizonte primeraným tempom dochádza k odstráneniu produkčnej medzery, je však potrebné zohľadniť aj ďalšie hospodárske prvky, ako je úroveň inflácie, stagnácia na trhu práce a potreba prejsť od externých zdrojov rastu k domácim.

Graf 1: Reálna dlhodobá úroková sadzba (%) a diskrečné fiškálne úsilie (% potenciálneho HDP) v eurozóne

Zdroj: prognóza Európskej komisie z jesene 2017.

Poznámka: reálna dlhodobá úroková sadzba vo výške +1,0 sa považuje za vo všeobecnosti v súlade s potenciálnym rastom počas prognózovaného obdobia.

V zámeroch fiškálnej politiky by sa mala náležite zohľadniť veľmi ústretová menová politika v kontexte nízkej inflácie. Menová politika v eurozóne bola v posledných rokoch veľmi ústretová. ECB uskutočnila celý rad opatrení na uvoľnenie menovej politiky vrátane znižovania úrokových sadzieb do záporných hodnôt, cielených dlhodobých refinančných operácií, programov nákupu aktív a signalizácie budúceho nastavenia menovej politiky. Tieto opatrenia celkovo zabezpečili značný menový stimul. ECB sa nedávno rozhodla, že vzhľadom na čoraz väčšiu a rozsiahlejšiu hospodársku expanziu v eurozóne od januára 2018 upraví podmienky svojho programu nákupu aktív. Zároveň sa však konštatovalo, že je naďalej potrebné poskytovať značný stupeň menových stimulov, keďže domáce cenové tlaky sú stále celkovo utlmené a hospodárska prognóza a vývoj inflácie naďalej závisia od pokračujúcej podpory zo strany menovej politiky. Napriek predpokladanému pretrvávaniu priaznivých podmienok financovania sa v posledných makroekonomických prognózach pre eurozónu vypracovaných odborníkmi ECB očakáva, že celková inflácia sa bude zvyšovať len postupne a v období 2017 – 2019 zostane výrazne pod úrovňou 2 %. To je tiež viac-menej v súlade s poslednou prognózou vývoja inflácie vypracovanou Európskou komisiou.

Spoločné smerovanie menovej a fiškálnej politiky (skladba politík) možno posúdiť na základe vývoja podmienok financovania (napr. reálnej dlhodobej úrokovej sadzby) a na základe fiškálneho úsilia (napr. diskrečného fiškálneho úsilia). Ako vyplýva z grafu 1, podmienky financovania sa v rokoch 2011 až 2012 v dôsledku zásahov ECB v reakcii na krízu značne uvoľnili. Po roku 2013 sa podmienky financovania ďalej uvoľňovali, avšak v menšej miere. Hoci sa ECB podarilo prostredníctvom dodatočných opatrení vyvinúť tlak na zníženie nominálnych dlhodobých úrokových sadzieb, znížili sa aj dlhodobé inflačné očakávania, ktoré sa začali zvyšovať až koncom roka 2016. Podmienky financovania by sa mali o niečo sprísniť v roku 2018, keď by podľa očakávaní malo konečne dôjsť k uzavretiu produkčnej medzery v eurozóne. Priemerné reálne dlhodobé úrokové sadzby by mali podľa očakávaní v roku 2018 vzrásť, keďže očakávaný postupný nárast nominálnych sadzieb by mal byť sprevádzaný pomerne obmedzenejším rastom inflačných očakávaní vo vzdialenejšej budúcnosti 19 . Podmienky financovania by však mali podľa očakávaní zostať celkovo veľmi priaznivé.

Za celkovou situáciou eurozóny sa však skrývajú značné rozdiely na vnútroštátnej úrovni, pričom niektoré krajiny čelia potrebe konsolidácie, zatiaľ čo iné majú určitý fiškálny priestor (pozri grafy 2 a 3). Hoci sa vo väčšine členských štátov v roku 2018 očakáva kladná produkčná medzera, vo viacerých členských štátov pretrváva značná hospodárska stagnácia 20 . Niektoré členské štáty na druhej strane čelia veľkým rizikám v oblasti udržateľnosti. Na základe prognózy Komisie z jesene 2017 sa vykonalo posúdenie rizík v oblasti udržateľnosti, pričom sa okrem iného zohľadnili súčasné úrovne dlhu a primárne saldo, ako aj očakávané náklady spojené so starnutím obyvateľstva 21 . Žiadny členský štát podľa všetkého nečelí krátkodobým rizikám v oblasti udržateľnosti. Na základe analýzy udržateľnosti dlhu, ako aj výpočtu ukazovateľa S1 Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Portugalsko a Fínsko zrejme čelia veľkým strednodobým rizikám, zatiaľ čo v prípade Cypru, Litvy, Rakúska a Slovinska boli strednodobé riziká posúdené ako stredné 22 .

V záujme dosiahnutia rovnováhy medzi cieľom stabilizácie hospodárstva a cieľom zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií je teda potrebné uplatniť diferencovaný prístup k fiškálnym politikám jednotlivých členských štátov. Na základe prognózy Komisie sa však očakáva pomerne malá alebo, v prípade niektorých vysoko zadĺžených členských štátov ako Taliansko, Portugalsko, Belgicko, Španielsko a Francúzsko, dokonca záporná fiškálna úprava. Plány týchto členských štátov sú o niečo optimistickejšie, na dosiahnutie cieleného úsilia stanoveného v NRP členských štátov však podľa nich bude potrebné vykonať ďalšie opatrenia. V budúcnosti môže byť v členských štátoch s vysokým pomerom dlhu k HDP potrebné vyvinúť ďalšie fiškálne úsilie, a to najmä vtedy, keď budú pretrvávať mierne vyhliadky na rast a úrokové sadzby budú rásť (vzhľadom na ich súčasnú historicky nízku úroveň).

Graf 2: Fiškálna mapa eurozóny v roku 2018

 Poznámka: na základe prognózy Európskej komisie z jesene 2017. Dobré (zlé) obdobie hospodárstva sa meria produkčnou medzerou v roku 2018, vyjadrenou v % potenciálneho HDP a vypočítanou na základe spoločne dohodnutej metodiky. Potreba konsolidácie alebo fiškálny priestor sa merajú prostredníctvom ukazovateľa S1 stanoveného Komisiou, čo je ukazovateľ rizík ohrozujúcich udržateľnosť, uvádzaný takisto v % HDP, pri ktorom sa vychádza z výpočtov v rámci prognózy z jesene 2017, pričom sa ako východiskový rok používa rok 2017.

Graf 3: Zmena štrukturálneho primárneho salda v roku 2018 predpokladaná v návrhoch rozpočtových plánov v porovnaní s potrebou udržateľnosti a stabilizácie (% HDP)

Zdroj: Európska komisia na základe prognózy Komisie z jesene 2017 a návrhov rozpočtových plánov.

Vysvetlenie ku grafu:

Kritérium udržateľnosti je založené na ukazovateli S1 a predpokladá, že 25 % až 50 % uvedených zmien štrukturálneho primárneho salda (SPS) sa zrealizuje v roku 2017, čo pri kladnom ukazovateli S1 zodpovedá väčšiemu alebo menšiemu predsunutiu konsolidačného úsilia. V prípade krajín so záporným ukazovateľom S1 to naznačuje určitý priestor pre expanzívne politiky v reakcii na možnú potrebu stabilizácie.

Kritérium stabilizácie sa meria ako zmena štrukturálneho primárneho salda, pri ktorej sa fiškálnou politikou znižuje produkčná medzera, ktorá by vyplynula zo scenára neutrálnej fiškálnej politiky v roku 2018, o 25 % (krátka modrá čiara) alebo 50 % (dlhá modrá čiara). Inými slovami: toto zmenšenie produkčnej medzery o 25 % alebo 50 % sa dosiahne na dôvažok k spontánnemu odstráneniu produkčnej medzery, ktoré sa predpokladá v prognóze Komisie z jesene 2017 (upravenej o predpoklad neutrálnych zámerov fiškálnej politiky). Pritom sa predpokladá, že fiškálna politika vždy zohráva proticyklickú úlohu, čiže buď podporuje odstránenie produkčnej medzery alebo zmierňuje jej rozšírenie. Ak z predpokladu neutrálnej fiškálnej politiky vyplýva zmena produkčnej medzery zo zápornej na kladnú alebo naopak, potom sa pri zohľadnení cieľa stabilizácie stanoví horná hranica odstránenia produkčnej medzery na 100 %, čím sa zabráni procyklickosti.

Červené krížiky znázorňujú plánované zmeny štrukturálneho primárneho salda, ktoré členské štáty uviedli vo svojich návrhoch rozpočtových plánov na rok 2017, prepočítané Komisiou na základe spoločne dohodnutej metodiky pre potenciálny produkt. Zelené bodky znázorňujú zmenu štrukturálneho primárneho salda podľa prognózy Komisie z jari 2017, ktorá vychádza z predpokladu nezmenenej politiky.

3. Prehľad návrhov rozpočtových plánov

Komisia sa vo svojich stanoviskách k NRP zameriava na súlad s Paktom stability a rastu a s odporúčaniami vydanými na tomto základe. Pre členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, sa v stanoviskách Komisie skúma pokrok dosiahnutý pri náprave nadmerných deficitov so zreteľom na celkový deficit, ako aj na ciele štrukturálneho úsilia. V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu, sa v stanoviskách Komisie posudzuje dodržiavanie strednodobých rozpočtových cieľov jednotlivých krajín alebo pokrok k ich dosiahnutiu, ako aj dodržanie dlhového pravidla s cieľom overiť, či sú plány v súlade s Paktom stability a rastu a fiškálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny uvedenými v odporúčaniach Rady z 11. júla 2017.  23

Všetky členské štáty eurozóny, na ktoré sa nevzťahuje program makroekonomických úprav, predložili svoje NRP včas, v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 473/2013. V súlade s ustanoveniami kódexu správania pre balík dvoch legislatívnych aktov dve krajiny, Rakúsko a Nemecko, predložili NRP založené na scenári nezmenenej politiky, pretože mali iba dočasné vlády. Očakáva sa, že nastupujúce vlády predložia úplné NRP po prevzatí úradu. Aj Španielsko predložilo NRP založený na scenári nezmenenej politiky, hoci nemá dočasnú vládu. Komisia vo svojom liste z 27. októbra 2017 vyzvala Španielsko, aby čo najskôr predložilo aktualizovaný návrh rozpočtového plánu. Odchádzajúca vláda Holandska predložila NRP do stanoveného termínu a nastupujúca vláda k nemu predložila dodatok obsahujúci doplnkové informácie o nových opatreniach. Keďže tabuľky v dodatku nespĺňajú požiadavky podľa kódexu správania, holandské orgány by mali bezodkladne predložiť aktualizované tabuľky spĺňajúce dané požiadavky.

V prípade žiadneho NRP sa nezistilo „osobitne závažné nedodržiavanie povinností“ stanovených v Pakte stability a rastu, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 473/2013. Niektoré z predložených plánov však vyvolávajú obavy. Komisia preto 27. októbra 2017 zaslala Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Portugalsku listy, v ktorých si vyžiadala ďalšie informácie a uviedla niekoľko predbežných pripomienok k návrhu rozpočtového plánu. Dotknuté členské štáty odpovedali koncom októbra. Komisia zohľadnila informácie obsiahnuté v listoch vo svojom posúdení vývoja rozpočtu a rizík. V prípade Talianska je dôvodom na znepokojenie pomer dlhu k HDP presahujúci 130 % HDP. Zlepšujúce sa makroekonomické a finančné podmienky poskytujú príležitosť na urýchlenie znižovania verejného dlhu. Je však potrebné, aby vláda poskytla viac informácií o svojej celkovej stratégii a konkrétnych krokoch, ktoré plánuje prijať na to, aby jednoznačne začala znižovať pomer dlhu k HDP, čím by zabezpečila splnenie dlhového kritéria. Keďže v súvislosti s fiškálnym výhľadom Talianska v roku 2017 naďalej panuje značná neistota, Komisia má v úmysle opätovne posúdiť na jar roku 2018 plnenie dlhového kritéria zo strany Talianska, a to na základe údajov o výsledku rozpočtového hospodárenia v roku 2017 a na základe konečného rozpočtu, ktorý parlament prijme v decembri 2017.

V tabuľkách 2a a 2b sú zhrnuté posúdenia NRP jednotlivých členských štátov podľa stanovísk Komisie prijatých 22. novembra spolu s posúdením pokroku pri vykonávaní fiškálno-štrukturálnych reforiem. Tieto posúdenia vychádzajú z prognózy Komisie z jesene 2017. S cieľom uľahčiť porovnávanie je posúdenie plánov zhrnuté do troch všeobecných kategórií, ktoré majú rôzny význam v závislosti od toho, či sa na členský štát vzťahuje postup pri nadmernom deficite alebo nie:

·v súlade: podľa prognózy Komisie nie je na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2018 s pravidlami Paktu stability a rastu potrebné upraviť rozpočtové plány v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu.

·vo všeobecnosti v súlade: podľa prognózy Komisie na rok 2018 sa očakáva, že v rámci NRP sa zabezpečí všeobecný súlad s pravidlami Paktu stability a rastu.

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite: aj keď Komisia v prognóze na rok 2018 predpokladá, že sa strednodobý cieľ celkového deficitu dosiahne alebo že sa nadmerný deficit verejných financií napraví včas, fiškálne úsilie výrazne zaostáva za odporúčanou úrovňou, čo ohrozuje súlad s odporúčaniami v rámci postupu pri nadmernom deficite.

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu: v prognóze Komisie na rok 2018 sa predpokladá určitá odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od postupu úprav smerom k jeho dosiahnutiu, nesplnenie požiadavky by však nepredstavovalo značnú odchýlku od odporúčanej úpravy. Tieto členské štáty sa v príslušných prípadoch považujú za také, ktoré dodržiavajú referenčnú hodnotu pre úpravu pomeru dlhu k HDP.

·riziko nesúladu: podľa prognózy Komisie na rok 2018 sa neočakáva, že v rámci NRP sa zabezpečí súlad s pravidlami Paktu stability a rastu.

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite: v prognóze Komisie na rok 2018 sa predpokladá, že sa odporúčané fiškálne úsilie nevynaloží, strednodobý cieľ celkového deficitu sa nedosiahne alebo sa nadmerný deficit verejných financií včas nenapraví.

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu: v prognóze Komisie na rok 2018 sa predpokladá značná odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od požadovaného postupu úprav smerom k jeho dosiahnutiu a/alebo prípadne nedodržanie referenčnej hodnoty pre úpravu pomeru dlhu k HDP.

Žiadny členský štát nepožiadal v súvislosti s rokom 2018 o využitie dodatočnej flexibility v súlade so „spoločne dohodnutou pozíciou k flexibilite v rámci Paktu stability a rastu“, ktorú Rada schválila Rada 12. februára 2016. Na pripomenutie, Rada v roku 2017 umožnila Fínsku, Lotyšsku a Litve využiť flexibilitu na základe doložky o štrukturálnej reforme a Fínsku aj na základe doložky o investíciách. Fínsko mohlo využiť flexibilitu vzhľadom na realizáciu významných štrukturálnych reforiem s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a vzhľadom na vnútroštátne výdavky na projekty spolufinancované EÚ z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Lotyšsko mohlo využiť flexibilitu v súvislosti s reformou zdravotnej starostlivosti. Litva využíva flexibilitu vzhľadom na zásadné štrukturálne reformy trhu práce a dôchodkového systému s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Viaceré členské štáty spomenuli vplyv, ktorý má na rozpočet zvýšený prílev utečencov a dodatočné bezpečnostné opatrenia. Ustanovenia článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 umožňujú dočasnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, aby bolo možné zohľadniť takéto dodatočné výdavky, pokiaľ sú prílev utečencov, ako aj závažnosť ohrozenia bezpečnosti mimoriadnymi udalosťami, ich vplyv na verejné financie je značný a pokiaľ by nebola ohrozená udržateľnosť. Komisia zohľadnila možnú dočasnú odchýlku v súvislosti s nákladmi spojenými s prílevom utečencov v rokoch 2015 a 2016 (Belgicko, Taliansko, Rakúsko, Slovinsko a Fínsko). Rakúsku, Taliansku a Slovinsku bola na rok 2017 vopred (ex ante) poskytnutá ďalšia možnosť odchýlky vzhľadom na náklady spojené s prílevom utečencov. Hoci sa náklady spojené s prílevom utečencov spomínajú aj v NRP Talianska na rok 2018 a v odpovedi 24 na žiadosť Komisie o objasnenie plánovaného fiškálneho úsilia, Taliansko nepožiadalo o využitie dodatočnej flexibility. V súvislosti s výdavkami týkajúcimi sa bezpečnosti sa využitie flexibility v rokoch 2016 a 2017 umožnilo Belgicku, Taliansku a Rakúsku; žiada ďalšia krajina v NRP na rok 2018 o využitie flexibility nepožiadala. Komisia vykoná konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm na základe zistených údajov, ktoré by orgány mali poskytnúť na jar 2018. Podľa predbežného posúdenia, ktoré Komisia uskutočnila na jar 2017, má Taliansko na základe doložky o mimoriadnych udalostiach nárok na odchýlku v súvislosti s vplyvom, ktorý má na rozpočet preventívny investičný plán na ochranu územia štátu pred seizmickými rizikami. Tento vplyv na rozpočet je potvrdený v NRP na rok 2018. Táto odchýlka sa však na jar 2018 opätovne spätne (ex post) posúdi, a to na základe údajov poskytnutých talianskymi orgánmi, a najmä vzhľadom na neistotu, ktorá panuje v súvislosti s realizáciou investičného plánu.

V prípade niektorých členských štátov (Cyprus, Fínsko, Taliansko a Slovinsko) je s produkčnými medzerami na rok 2017, ktoré sa odhadli na základe spoločne dohodnutej metodiky, podľa všetkého spojená mimoriadna neistota, ako vyplynulo z nástroja Komisie na kontrolu hodnovernosti. V takých prípadoch Komisia vo svojom posúdení NRP podrobnejšie analyzovala odhady týkajúce sa produkčnej medzery na základe prístupu založeného na obmedzenom posúdení (constrained approach), pričom uplatnila zlepšenia metodiky požadované na neformálnom zasadnutí Rady ECOFIN, ktoré sa konalo v apríli 2016 v Amsterdame. Komisia pritom zvolila rovnaký prístup ako pri posudzovaní návrhov rozpočtových plánov na rok 2017 a programov stability a konvergenčných programov na rok 2017. V prípade Cypru a Fínska Komisia nevidela dostatočné dôvody na odchýlenie sa od odhadov vypočítaných na základe spoločnej metodiky po zohľadnení všetkých relevantných faktorov, hoci nástroj na kontrolu hodnovernosti poukazoval na mimoriadnu neistotu. Prístup založený na obmedzenom posúdení by v prípade Talianska viedol k záveru, že jeho produkčná medzera bude záporná, pričom na základe spoločnej metodiky sa odhadovalo, že Taliansko dosiahne kladnú produkčnú medzeru. V prípade Slovinska sa konštatovalo, že na základe hodnovernejšieho odhadu by sa Slovinsko dostalo v roku 2018 bližšie k hranici medzi dobrým a normálnym obdobím hospodárstva. Pri ani jednom z týchto dvoch štátov by to nemalo vplyv na požiadavky v rámci preventívnej časti. Nemalo by to teda žiadny vplyv ani na posúdenie ich NRP.

A napokon, Komisia predbežne posúdila stupeň pokroku dosiahnutého pri uskutočňovaní fiškálno-štrukturálnych reforiem uvedených v odporúčaniach Rady z 11. júla 2017. Posúdenie NRP je zhrnuté do týchto piatich všeobecných kategórií: žiadny pokrok, obmedzený pokrok, určitý pokrok, značný pokrok a vyriešené v plnej miere. Komplexné posúdenie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny bude uvedené v správach o jednotlivých krajinách na rok 2018 a v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2018, ktoré prijme Rada v roku 2018.

Tabuľka 2a: Prehľad jednotlivých stanovísk Komisie k návrhom rozpočtových plánov – členské štáty, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu

*    Komisia 22. mája 2017 vydala v súvislosti s týmto členským štátom správu v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy. V správe sa konštatovalo, že po posúdení všetkých relevantných faktorov by sa dlhové kritérium malo považovať za splnené.

**    Komisia vydala 22. februára 2017 správu v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, v ktorej konštatovala, že pokiaľ nebudú dodatočné štrukturálne opatrenia vo výške najmenej 0,2 % HDP, ktoré sa vláda zaviazala prijať najneskôr do apríla 2017, v stanovenom čase hodnoverne zavedené s cieľom viac sa priblížiť k všeobecnému dodržiavaniu preventívnej časti paktu v roku 2017 (a teda v roku 2016), dlhové kritérium by sa malo v danom štádiu považovať za nedodržané. Komisia 22. mája 2017 dospela k záveru, že požadované dodatočné konsolidačné opatrenia na rok 2017 sa zaviedli.

***    NRP založený na scenári nezmenenej politiky, ktorý predložila dočasná vláda.

****    NRP predložený odchádzajúcou vládou bol aktualizovaný dodatkom novej vlády.

Tabuľka 2b: Prehľad jednotlivých stanovísk Komisie k návrhom rozpočtových plánov – členské štáty, na ktoré sa vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu

*     Na Francúzsko sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu, ale od roku 2018 by sa naň mohla začať vzťahovať preventívna časť paktu, ak sa mu podarí dosiahnuť včasnú a udržateľnú nápravu.

(1)

     Ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 473/2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne. Ide o jedno z dvoch nariadení v rámci tzv. balíka dvoch legislatívnych aktov, ktorý nadobudol účinnosť v máji 2013.

(2)

     V ďalšej časti tohto oznámenia sa preto odkaz na eurozónu vzťahuje na všetky členské štáty eurozóny s výnimkou Grécka.

(3)

     Keďže 15. október, do ktorého bolo plány potrebné predložiť, pripadol v roku 2017 na nedeľu, v súlade s platnými právnymi normami sa lehota predĺžila do pondelka 16. októbra 2017.

(4)

     „Špecifikácie vykonávania balíka dvoch legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí a usmernenia týkajúce sa formy a obsahu návrhov rozpočtových plánov, programov ekonomického partnerstva a správ o vydávaní štátnych dlhopisov“, schválené Radou pre hospodárske a finančné záležitosti 9. júla 2013 a zmenené 7. novembra 2014, sú k dispozícii na stránke  http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/coc/2014-11-07_two_pack_coc_amended_en.pdf .

(5)

     Odporúčanie Rady zo 14. júla 2015, ktoré sa týka vykonávania všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov, ktorých menou je euro (Ú. v. EÚ C 272, 18.8.2015, s. 100).

(6)

   Pozri odporúčanie Rady z 21. marca 2017 o hospodárskej politike eurozóny (Ú. v. EÚ C 92, 24.3.2017, s. 1):
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32017H0324(01)&from=SK

(7)

     Pozri COM(2017) 770 final.

(8)

     Matica stanovujúca ročnú fiškálnu úpravu smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu stanovená v oznámení Komisie z 13. januára 2015 o optimálnom využívaní flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu, pozri: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52015DC0012&from=SK

(9)

     Komisia prepočítava produkčnú medzeru uvedenú v návrhoch rozpočtových plánov na základe informácií poskytnutých v plánoch, pričom používa spoločne dohodnutú metodiku. Produkčná medzera, ktorá bola bez zmeny prevzatá z plánov, zostáva aj naďalej záporná v prípade Belgicka, Francúzska a Talianska.

(10)

     Štrukturálne saldo je saldo očistené od cyklických vplyvov bez jednorazových a dočasných opatrení. Komisia prepočítava štrukturálne saldá uvedené v NRP na základe informácií poskytnutých v programoch, pričom používa spoločne dohodnutú metodiku.

(11)

     Podľa plánov dosiahne v roku 2017 svoj strednodobý rozpočtový cieľ aj Estónsko. Tento úspech si plánuje udržať, prepočítaná hodnota to však nepotvrdzuje.

(12)

     Najmä Cyprus, Luxembursko, Malta a Holandsko.

(13)

  Táto fiškálna expanzia sa však neočakáva v prognóze Komisie, v ktorej sa predpokladá stabilné štrukturálne saldo. Pokiaľ ide o súhrnný údaj za eurozónu, menej expanzívne zámery fiškálnej politiky Nemecka sú v prognóze Komisie vyvážené značne expanzívnejšími alebo menej reštriktívnymi zámermi niektorých ďalších členských štátov, než sa predpokladá v ich plánoch (najmä Belgicka, Španielska, Francúzska, Litvy, Holandska, Portugalska, Slovinska).

(14)

     Diskrečné fiškálne úsilie je ukazovateľom fiškálneho úsilia. Kombinuje sa v ňom prístup zhora nadol na strane výdavkov s prístupom zdola nahor alebo naratívnym prístupom na strane príjmov. V skratke možno uviesť, že diskrečné fiškálne úsilie pozostáva z nárastu primárnych výdavkov očisteného od cyklických zložiek súvisiacich s hospodárskym potenciálom na jednej strane a z diskrečných opatrení na strane príjmov (bez jednorazových opatrení) na strane druhej. Pozri Európska komisia (2013): Measuring the fiscal effort (Meranie fiškálneho úsilia), Správa o verejných financiách v HMÚ, časť 3 http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2013/pdf/ee-2013-4.pdf

(15)

     Úlohu zohráva aj odlišná referenčná miera rastu, z ktorej vychádza výpočet diskrečného fiškálneho úsilia.

(16)

     K rozdielu oproti plánom dochádza vzhľadom na dynamickejšiu štruktúru primárnych výdavkov, zatiaľ čo diskrečné opatrenia na strane príjmov (bez jednorázových opatrení) sú všeobecne neutrálne, tak ako to je v plánoch. Expanzívnejšie zámery fiškálnej politiky, ktoré vyplývajú z diskrečného fiškálneho úsilia (v porovnaní so závermi týkajúcimi sa štrukturálneho salda), možno vysvetliť skutočnosťou, že diskrečné fiškálne úsilie nezahŕňa neočakávané príjmy z úrokov a vychádza z nižšej referenčnej miery rastu, čo iba čiastočne vyvažuje vplyv výpadku príjmov na zmenu štrukturálneho salda.

(17)

     Alebo prechodné dlhové pravidlo, ktoré sa uplatňuje počas troch rokov nasledujúcich po náprave nadmerného deficitu.

(18)

     Celková elasticita pomeru príjmov k HDP sa v plánoch aj v prognóze Komisie pohybuje približne na úrovni 0,9, zatiaľ čo štandardná elasticita pomeru príjmov k produkčnej medzere je na úrovni 1.

(19)

     Dlhodobé úrokové sadzby sa odvíjajú od desaťročnej swapovej sadzby upravenej smerom nadol o inflačné očakávania.

(20)

     Ako sa uvádza v časti 3, vo vzťahu k odhadom produkčnej medzery v prípade niektorých členských štátov podľa všetkého panuje mimoriadna neistota.

(21)

     Metodika používaná na posúdenie rizík v oblasti fiškálnej udržateľnosti je uvedená v správe Európskej komisie z roku 2015 o fiškálnej udržateľnosti (European Economy Institutional Paper, č. 018, január 2016) a v jej správe o sledovaní udržateľnosti dlhu s názvom Debt Sustainability Monitor 2016 (European Economy Institutional Paper, č. 047, január 2017). Tieto aktualizované výsledky, založené na prognóze Komisie z jesene 2017, budú zahrnuté do nadchádzajúcej správy Európskej komisie o sledovaní udržateľnosti dlhu s názvom Debt Sustainability Monitor 2017.

(22)

     Ukazovateľ udržateľnosti S1 stanovený Komisiou vyjadruje celkové úsilie potrebné v období rokov 2020 až 2024 (päť rokov po konci prognózovaného obdobia) na to, aby sa do roku 2032 dosiahlo zníženie dlhu na úroveň 60 % HDP, pri zohľadnení podmienených záväzkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Poukazuje na to, že v eurozóne (bez Grécka) bude v uvedených piatich rokoch potrebná dodatočná úprava na úrovni 1,8 % HDP. Inými slovami: v rokoch 2020 až 2024 bude každý rok potrebná dodatočná úprava na úrovni približne 0,4 % HDP.

(23)

     Odporúčania Rady z 11. júla 2017 (Ú. v. EÚ 2017/C261)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:C:2017:261:TOC

(24)

     List talianskeho ministra hospodárstva a financií z 30. októbra 2017, ktorý bol zaslaný v reakcii na list Komisie z 27. októbra 2017.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 11. 2017

COM(2017) 800 final

PRÍLOHY

k

oznámeniu Komisie

Návrhy rozpočtových plánov na rok 2018: celkové posúdenie

PRÍLOHA I: Posúdenie NRP jednotlivých krajín

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu:

Plány v súlade s povinnosťami danej krajiny

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Nemecka, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu a referenčná hodnota pre úpravu pomeru dlhu k HDP, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Priaznivá rozpočtová situácia Nemecka poskytuje priestor na pokrytie dodatočných výdavkov na stimulovanie potenciálneho rastu, a to aj prostredníctvom verejných investícií do infraštruktúry, vzdelávania, výskumu a inovácií, ako to odporúčala Rada v kontexte európskeho semestra, ako aj na zníženie nahromadených nezrealizovaných investícií, najmä na úrovni obcí. Komisia sa takisto domnieva, že Nemecko dosiahlo obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a preto vyzýva nemecké orgány, aby pokrok urýchlili.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Litvy, na ktorú sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva litovské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2018. Komisia sa takisto domnieva, že Litva dosiahla určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva litovské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Lotyšska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva lotyšské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2018. Komisia sa takisto domnieva, že Lotyšsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva lotyšské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Luxemburska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva luxemburské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2018. Komisia sa takisto domnieva, že Luxembursko dosiahlo obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a preto vyzýva luxemburské orgány, aby pokrok urýchlili.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Holandska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva holandské orgány, aby plnili rozpočet na rok 2018. Komisia sa takisto domnieva, že Holandsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva holandské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Fínska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu a referenčná hodnota pre úpravu pomeru dlhu k HDP, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva fínske orgány, aby plnili rozpočet na rok 2018. Komisia sa takisto domnieva, že Fínsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva fínske orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Plány, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade s povinnosťami danej krajiny

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Estónska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. V jesennej prognóze Komisie sa predpokladá riziko určitej odchýlky od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2018. Komisia vyzýva estónske orgány, aby boli pripravené prijať v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Írska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu a ktorému sa poskytlo prechodné obdobie na dosiahnutie dostatočného pokroku smerom k dosiahnutiu referenčnej hodnoty pre úpravu pomeru dlhu k HDP, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva írske orgány, aby boli pripravené prijať v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu. Komisia sa takisto domnieva, že Írsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva írske orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Cypru, na ktorý sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu a ktorému sa poskytlo prechodné obdobie na dosiahnutie dostatočného pokroku smerom k dosiahnutiu referenčnej hodnoty pre úpravu pomeru dlhu k HDP, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Podľa prognózy Komisie z jesene 2017 hrozí v rokoch 2017 a 2018 riziko určitej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa. Predpokladá sa, že Cyprus v rokoch 2017 a 2018 splní dlhové kritérium. Komisia vyzýva cyperské orgány, aby boli pripravené prijať v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu, a dôkladne monitorovať vývoj výdavkov v krátkodobom a strednodobom horizonte, vzhľadom na riziká spojené s nárastom výdavkov financovaných z neočakávaných príjmov. Komisia sa takisto domnieva, že Cyprus dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva cyperské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Malty, na ktorú sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Hoci by štrukturálne saldo vyjadrené v nominálnej hodnote malo v roku 2018 zostať v prebytku, podľa prognózy Komisie sa zdá, že hrozia riziká spojené s dynamikou verejných výdavkov. Komisia vyzýva maltské orgány, aby boli pripravené prijať v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu. Komisia sa takisto domnieva, že Malta dosiahla určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva maltské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Slovenska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby boli pripravené prijať v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu. Komisia sa takisto domnieva, že Slovensko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva slovenské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Plány, v prípade ktorých hrozí riziko nesplnenia povinností danej krajiny

Po zvážení potreby dosiahnutia rovnováhy medzi dvoma cieľmi – posilnením prebiehajúceho oživenia a zabezpečením udržateľnosti verejných financií – Komisia dospela k záveru, že v súvislosti s návrhom rozpočtového plánu Belgicka, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť a referenčná hodnota pre úpravu pomeru dlhu k HDP, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia predovšetkým predpokladá riziko značnej odchýlky od požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, a to v roku 2017 aj v roku 2018. Komisia preto vyzýva belgické orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu a aby použili neočakávané príjmy na urýchlenie znižovania pomeru dlhu k HDP. Kľúčovým rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní dodržiavania dlhového kritéria je splnenie požiadaviek v rámci preventívnej časti. Komisia sa takisto domnieva, že Belgicko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva belgické orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Po zvážení potreby dosiahnutia rovnováhy medzi dvoma cieľmi – posilnením prebiehajúceho oživenia a zabezpečením udržateľnosti verejných financií – Komisia dospela k záveru, že v súvislosti s návrhom rozpočtového plánu Talianska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť a referenčná hodnota pre úpravu pomeru dlhu k HDP, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Fiškálna úprava, ktorú Komisia vo svojej prognóze Komisie z jesene 2017 predpokladá na rok 2018, nie je vzhľadom na problémy s udržateľnosťou, ktorým Taliansko čelí, primeraná. Komisia preto vyzýva talianske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu a aby použili neočakávané príjmy na urýchlenie znižovania pomeru dlhu k HDP. Kľúčovým rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní dodržiavania dlhového kritéria je splnenie požiadaviek v rámci preventívnej časti. Komisia sa takisto domnieva, že Taliansko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 11. júla 2017, a vyzýva talianske orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Hoci si je Komisia vedomá toho, že jej predpoklady sú založené na scenári nezmenenej politiky, zastáva názor, že v súvislosti s návrhom rozpočtového plánu Rakúska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť paktu a referenčná hodnota pre úpravu pomeru dlhu k HDP, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia vyzýva rakúske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia na zaistenie súladu rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu. Komisia sa takisto domnieva, že Rakúsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a preto vyzýva rakúske orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Po zvážení potreby dosiahnutia rovnováhy medzi dvoma cieľmi – posilnením prebiehajúceho oživenia a zabezpečením udržateľnosti verejných financií – Komisia dospela k záveru, že v súvislosti s návrhom rozpočtového plánu Portugalska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť a prechodné opatrenia, pokiaľ ide o dodržanie referenčnej hodnoty pre úpravu pomeru dlhu k HDP, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia predovšetkým predpokladá riziko značnej odchýlky od požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, a to v roku 2017 aj v roku 2018. Komisia preto vyzýva portugalské orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zaistiť súlad rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu. Komisia sa takisto domnieva, že Portugalsko dosiahlo obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a preto vyzýva portugalské orgány, aby ich aby pokrok urýchlili.

Po zvážení potreby dosiahnutia rovnováhy medzi cieľom posilnenia prebiehajúceho oživenia a cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Komisia dospela k záveru, že v súvislosti s návrhom rozpočtového plánu Slovinska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť a prechodné obdobie na dosiahnutie dostatočného pokroku smerom k dosiahnutiu referenčnej hodnoty pre úpravu pomeru dlhu k HDP, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Fiškálna úprava, ktorú Komisia vo svojej prognóze predpokladá na rok 2018, nie je vzhľadom na problémy so strednodobou udržateľnosťou, ktorým Slovinsko čelí, primeraná. Zlepšenie celkového deficitu a pomeru dlhu k HDP možno čiastočne vysvetliť priaznivým hospodárskym prostredím. Vďaka upevňujúcemu sa oživeniu má Slovinsko podmienky na opätovné vytvorenie dostatočných fiškálnych rezerv potrebných na prekonanie hospodárskych poklesov v budúcnosti. Komisia preto vyzýva slovinské orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zaistiť súlad rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu. Komisia sa takisto domnieva, že Slovinsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla, a preto vyzýva slovinské orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu:

Plány, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade s povinnosťami danej krajiny

Komisia zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Španielska, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť paktu, je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu, keďže v prognóze Komisie z jesene 2017 sa predpokladá, že nadmerný deficit bude včas odstránený. Hoci si je Komisia vedomá toho, že jej predpoklady sú založené na scenári nezmenenej politiky, ani v prognóze Komisie, ani v návrhu rozpočtového plánu sa nepredpokladá dosiahnutie cieľa týkajúceho sa celkového deficitu, ktorý sa má podľa rozhodnutia Rady splniť v roku 2018. Rovnako sa predpokladá, že Španielsko ani zďaleka nevyvinie fiškálne úsilie požadované na rok 2018. Komisia sa takisto domnieva, že Španielsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom rozhodnutí z 8. augusta 2016 a odporúčaní z 11. júla 2017, pričom ho vyzýva, aby posilnilo svoj fiškálny rámec a rámec politiky verejného obstarávania.

Plány, v prípade ktorých hrozí riziko nesplnenia povinností danej krajiny

Po zvážení potreby dosiahnutia rovnováhy medzi dvoma cieľmi – posilnením prebiehajúceho oživenia a zabezpečením udržateľnosti verejných financií – Komisia dospela k záveru, že v súvislosti s návrhom rozpočtového plánu Francúzska na rok 2018, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť paktu a na ktoré by sa mohla od roku 2018 vzťahovať preventívna časť a prechodné dlhové pravidlo, hrozí riziko nesúladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Komisia predovšetkým na rok 2018 predpokladá riziko značnej odchýlky od požadovanej úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Komisia preto vyzýva francúzske orgány, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu rozpočtu na rok 2018 s Paktom stability a rastu a aby použili neočakávané príjmy na urýchlenie znižovania pomeru dlhu k HDP. Kľúčovým rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní dodržiavania dlhového kritéria je splnenie požiadaviek v rámci preventívnej časti. Komisia sa takisto domnieva, že Francúzsko dosiahlo určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní, ktoré v kontexte európskeho semestra 2017 uviedla Rada vo svojom odporúčaní z 11. júla 2017, a vyzýva francúzske orgány, aby dosiahli ďalší pokrok.

PRÍLOHA II: Metodika a predpoklady, o ktoré sa opiera prognóza Komisie z jesene 2017

Podľa článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 473/2013: „metodika a predpoklady najnovších hospodárskych prognóz útvarov Komisie pre každý členský štát vrátane odhadov vplyvu súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast sa pripoja k celkovému posúdeniu.“ Predpoklady, z ktorých vychádza prognóza Komisie z jesene 2017, ktorú nezávisle vypracúvajú zamestnanci Komisie, sú vysvetlené v samotnej prognóze. 1

Rozpočtové údaje do roku 2016 vychádzajú z údajov, ktoré členské štáty oznámili Komisii do 1. októbra 2017 a ktoré Eurostat validoval 23. októbra 2017. Eurostat nevykonal v údajoch, ktoré členské štáty predložili počas jesenného kola oznamovania v roku 2017, žiadne zmeny. Eurostat odvolal výhradu ku kvalite údajov, ktoré predložilo Luxembursko v súvislosti so sektorovou klasifikáciou nemocníc, ako aj k viacerým technickým otázkam, ako je zaznamenávanie pohľadávok a záväzkov, veľkosť štatistických nezrovnalostí v tabuľkách v rámci postupu pri nadmernom deficite a nedostupnosť údajov za miestne samosprávy. Eurostat vyjadril výhradu ku kvalite údajov, ktoré predložilo Francúzsko vo vzťahu k zaznamenávaniu určitých operácií Agence Française de Développement. Eurostat trvá na svojej výhrade ku kvalite údajov, ktoré predložilo Belgicko v súvislosti so sektorovou klasifikáciou nemocníc. Eurostat takisto trvá na svojej výhrade ku kvalite údajov, ktoré predložilo Maďarsko v súvislosti so sektorovou klasifikáciou Eximbanky. Na druhej strane Eurostat odvolal výhradu ku kvalite údajov, ktoré predložilo Maďarsko v súvislosti so sektorovou klasifikáciou fondov so zákonnou ochranou a spoločnosťou Hungarian Restructuring and Debt Management.

Na účely prognózy boli v súlade s rozhodnutím Eurostatu z 15. júla 2009 2 zaznamenané opatrenia na podporu finančnej stability. Pokiaľ dotknutý členský štát neuviedol inak, do prognózy boli ako finančné transakcie (t. j. transakcie zvyšujúce dlh, ale nie deficit) zahrnuté kapitálové injekcie, o ktorých boli známe dostatočne podrobné informácie. Štátne záruky za záväzky bánk a za vklady v bankách sa do verejných výdavkov nezahŕňajú s výnimkou prípadov, keď existuje dôkaz, že v čase dokončenia prognózy bolo potrebné tieto záruky vyplatiť. Treba však poznamenať, že úvery, ktoré bankám poskytla vláda alebo iné subjekty zahrnuté do sektora verejnej správy, sa obvykle započítavajú do dlhu verejnej správy.

V súvislosti s rokom 2018 sa zohľadňujú prijaté rozpočty alebo rozpočty predložené národným parlamentom a všetky ďalšie opatrenia, o ktorých sú známe dostatočne podrobné informácie. V jesennej prognóze sa zohľadňujú najmä všetky informácie uvedené v NRP predložených do polovice októbra. V súvislosti s rokom 2019 predpoklad nezmenenej politiky použitý v prognózach znamená, že trendy v oblasti príjmov a výdavkov boli extrapolované a že sa zohľadnili opatrenia, o ktorých boli známe dostatočne podrobné informácie.

Európske súhrny pre dlh verejnej správy v prognózovanom období 2017 – 2019 sa uverejňujú na nekonsolidovanom základe (t. j. nie sú upravené o medzivládne pôžičky). V záujme zabezpečenia konzistentnosti časových radov sa na takom istom základe uverejňujú aj historické údaje. Predpovede týkajúce sa dlhu verejnej správy jednotlivých členských štátov v období 2017 – 2019 zahŕňajú vplyv záruk za úvery z ENFS, bilaterálnych úverov poskytnutých iným členským štátom a účasti na kapitáli EMS, ako bola plánovaná k dátumu dokončenia prognózy 3 .

Podľa prognózy Komisie z jesene 2017 vedú rozpočtové opatrenia uvedené v NRP na rok 2018 celkovo k nevýznamnému zníženiu deficitu (vplyv menej ako 0,1 % HDP). To je výlučne spôsobené súhrnným vplyvom opatrení na strane výdavkov, zatiaľ čo opatrenia na strane príjmov sú celkovo neutrálne. Celkovo sa predkladá, že mechanický vplyv na rast HDP v krátkodobom horizonte bude zanedbateľný.

Pri interpretácii tohto odhadu treba postupovať obozretne:

·neriešením fiškálnych nerovnováh by sa mohla zvýšiť zraniteľnosť finančných aktív, čo by mohlo viesť k vyšším prirážkam a úverovým sadzbám s negatívnym vplyvom na rast.

·Cieľom nariadenia je posúdiť účinok opatrení prijatých v rámci NRP. Posúdenie preto nezahŕňa opatrenia, ktoré boli prijaté a nadobudli účinnosť pred vypracovaním NRP (hoci môžu mať dodatočný vplyv na prognózu verejných financií na rok 2018).

·Prijatými opatreniami, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2018, sa môžu takisto kompenzovať existujúce opatrenia s jednorazovým vplyvom v roku 2017 alebo trend zvyšovania niektorých výdavkových položiek. Totiž už východisková hodnota, voči ktorej sa spomenuté výdavkové opatrenia vykazujú, sama osebe naznačuje expanzívne zámery. To je doložené skutočnosťou, že napriek nevýznamnému vplyvu opatrení v rámci NRP na zníženie deficitu sú celkové zámery fiškálnej politiky v roku 2018 mierne expanzívne.

PRÍLOHA III: Analýza citlivosti

Podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 473/2013: „Toto celkové posúdenie zahŕňa analýzy citlivosti, ktoré poukazujú na riziká pre udržateľnosť verejných financií v prípade negatívneho ekonomického, finančného alebo rozpočtového rozvoja.“ V tejto prílohe sa preto uvádza analýza citlivosti vývoja verejného dlhu na prípadné makroekonomické otrasy (s dosahom na rast, úrokové sadzby a primárne saldo verejných financií), pričom sa vychádza z výsledkov stochastických dlhových prognóz 4 . Analýza umožňuje posúdiť možný vplyv rizík poklesu a zvýšenia rastu nominálneho HDP na dynamiku verejného dlhu, účinky pozitívneho/negatívneho vývoja na finančných trhoch, ktoré sa premietajú do nižších/vyšších nákladov verejnej správy na prijaté úvery a pôžičky, a vplyv fiškálnych otrasov ovplyvňujúcich stav štátneho rozpočtu.

V stochastických prognózach sa neistota budúcich makroekonomických podmienok zohľadňuje v analýze dynamiky verejného dlhu v súvislosti s „ústredným“ scenárom prognóz dlhu, ktorý zodpovedá scenáru prognóz Komisie z jesene 2017 a scenáru prognóz NRP, ktoré sa uvádzajú v dvoch grafoch ďalej v texte a v ktorých sa vykazujú výsledky za EZ-18 (v oboch prípadoch sa po uplynutí prognózovaného obdobia uplatňuje ako zvyčajne predpoklad nezmenenej fiškálnej politiky) 5 . Otrasy sa uplatňujú na makroekonomické podmienky (krátkodobé a dlhodobé úrokové sadzby štátnych dlhopisov; miera rastu; primárne saldo verejných financií), ktoré sa predpokladajú pri ústrednom scenári na získanie „kužeľa“ (t. j. rozloženia) prípadného vývoja dlhu uvedeného ďalej v grafe. Kužeľ zodpovedá širokej škále možných východiskových makroekonomických podmienok, pričom v prípade rastu, úrokových sadzieb a primárneho salda sa uskutočnila simulácia až 2 000 otrasov. Rozsah a korelácia otrasov odzrkadľujú historické správanie premenných. 6 To znamená, že metodika nezachytáva neistotu v reálnom čase, ktorá môže byť v súčasnosti vyššia, najmä v prípade produkčnej medzery. Výsledné schémy v ďalej uvedenom grafe preto poskytujú pravdepodobné informácie o dynamike dlhu v EZ-18 s prihliadnutím na prípadný výskyt otrasov s dosahom na rast, úrokové sadzby a primárne saldo, ktorých rozsah a korelácia odzrkadľuje otrasy pozorované v minulosti.

V schémach sa predpokladaný vývoj dlhu v rámci ústredného scenára (na ktorý sa uplatňujú makroekonomické otrasy) znázorňuje ako prerušovaná čiara a krivka predpokladaného vývoja dlhu, ktorá celý súbor možných kriviek vývoja získaných aplikáciou otrasov (medián) rozdeľuje na dve polovice, ako plná čierna čiara v strede kužeľa. Samotný kužeľ predstavuje 80 % všetkých možných prípadov vývoja dlhu získaného simuláciou 2 000 otrasov s dosahom na rast, úrokové sadzby a primárne saldo (keďže spodná čiara a vrchná čiara, ktoré ohraničujú kužeľ, predstavujú 10. a 90. percentil rozloženia), čím sa zo sivej časti vyčleňujú tie prípady simulovaného vývoja dlhu (20 % z celkového počtu prípadov), ktoré sú následkom extrémnejších (menej pravdepodobných) otrasov alebo udalostí na okrajoch krivky. Časti s rôznymi odtieňmi farieb v rámci kužeľa predstavujú rozličné časti celkového rozloženia možného vývoja dlhu. Tmavomodrá časť (ohraničená 40. a 60. percentilom) zahŕňa 20 % všetkých možných prípadov vývoja dlhu, ktoré sa približujú k ústrednému scenáru.

Graf III.1: Schémy vypracované zo stochastických prognóz verejného dlhu podľa scenára prognóz Komisie a scenára prognóz podľa návrhov rozpočtových plánov (NRP)

V rámci scenára prognóz Komisie aj scenára prognóz podľa návrhov rozpočtových plánov pri zohľadnení rizík poklesu aj zvýšenia primárneho salda verejných financií, rastu a podmienok na finančných trhoch je s 80 % pravdepodobnosťou (keďže kužeľ predstavuje 80 % všetkých možných prípadov simulovaného vývoja dlhu) výsledná výška dlhu v EZ-18 v roku 2018 v rozpätí približne medzi 83 a 89 % HDP. Ak by sme porovnali scenár Komisie a scenár NRP, spodná hranica a vrchná hranica rozpätia pomeru dlhu v roku 2018 by teda boli veľmi podobné, a to v dôsledku veľmi malého rozdielu medzi príslušnými ústrednými prognózami, pri ktorých sa aplikujú otrasy (pomer dlhu vo výške približne 86 % v scenári Komisie a v scenári NRP).

Po roku 2018, ktorý je horizontom súčasných NRP, výsledky simulácie ukazujú, že rozdiel medzi scenárom Komisie a scenárom NRP, pokiaľ ide o prognózované pomery dlhu ovplyvneného otrasmi, ostáva značne obmedzený. Na konci prognózovaného obdobia zohľadneného v schémach (rok 2022) by bol podľa scenára NRP pomer dlhu s 50 % pravdepodobnosťou vyšší než približne 79 % HDP a podľa scenára Komisie by bol s rovnakou pravdepodobnosťou vyšší než približne 80 % HDP. Príčinou tohto malého rozdielu je hlavne to, že v scenári NRP sa štrukturálne primárne saldo udržiavalo konštantne v najaktuálnejšom prognózovanom prebytku, ktorý bol o čosi vyšší než v scenári Komisie.

Treba poznamenať, že keďže rozsah a korelácia otrasov odzrkadľujú historické správanie premenných, metodika nezachytáva neistotu v reálnom čase, ktorá môže existovať najmä pri posudzovaní produkčnej medzery. Minulé skúsenosti so zásadnými revíziami odhadov produkčnej medzery (ktorých výsledkom bol v mnohých prípadoch nižší potenciálny produkt, než sa predpokladalo v reálnom čase) naznačujú ďalší zdroj rizika, ktorému je vystavený budúci vývoj dlhu a ktorý sa nezohľadnil v predošlej analýze.

PRÍLOHA IV. Grafy a tabuľky

Tabuľka IV.1: Rast reálneho HDP (v %) v EZ-18 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2017 (KOM)

Tabuľka IV.2: Cieľové hodnoty celkového salda (v % HDP) v EZ-18 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2017 (KOM)

Graf IV.1: Porovnanie celkového salda verejných financií (v % HDP), ako sa na rok 2018 predpokladá v prognóze Komisie z jesene 2017 (KOM) a v návrhoch rozpočtových plánov (NRP)

Poznámka: v grafe sa porovnávajú celkové rozpočtové saldá na rok 2018 plánované v NRP (horizontálna os) s predpoveďami v rámci prognózy Komisie z jesene 2017 (vertikálna os). Členské štáty nad (pod) deliacou čiarou sú tie členské štáty, v ktorých bude celkové saldo podľa prognózy Komisie nižšie (vyššie) než podľa NRP.

Graf IV.2: Rozčlenenie rozdielu v cieľových hodnotách celkového salda (v % HDP) na rok 2018 medzi prognózou Komisie z jesene 2017 a návrhmi rozpočtových plánov

Poznámka: graf znázorňuje rozdiely v celkovom salde na rok 2018 medzi NRP a prognózou Komisie rozčlenené na vplyv iného východiskového bodu (bázický efekt v roku 2017), vplyv odlišných predpokladov rastu (efekt nominálneho rastu) a iný vplyv, ktorý zahŕňa napríklad vplyv spojený s rozdielnymi očakávanými vplyvmi opatrení podľa NRP a podľa prognózy Komisie. Kladné znamienko znamená, že prognóza Komisie je optimistickejšia.

Tabuľka IV.3: Zmeny štrukturálneho salda (v % HDP) v EZ-18 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2017 (KOM)

Tabuľka IV.4: Zmeny štrukturálneho primárneho salda (v % HDP) v EZ-18 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2017 (KOM)

Graf IV.3: Zmena štrukturálneho salda v roku 2018 (v % potenciálneho HDP): návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2017 (KOM)

Graf IV.4: Diskrečné fiškálne úsilie v roku 2018 (v % HDP): návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2017 (KOM)

Poznámka: pri výpočte diskrečného fiškálneho úsilia na základe NRP sa ako referenčná miera strednodobého hospodárskeho rastu použila desaťročná priemerná potenciálna miera rastu podľa prognózy Komisie.

Tabuľka IV.5: Strednodobé rozpočtové ciele (SRC) určené v programoch stability na rok 2017 a minimálne referenčné hodnoty (MRH) v EZ-18 od roku 2018

Graf IV.5a: Pozícia členských štátov vo vzťahu k ich strednodobým rozpočtovým cieľom podľa prognózy Komisie z jesene 2017 (v % HDP)

Graf IV.5b: Pozícia členských štátov vo vzťahu k ich strednodobým rozpočtovým cieľom podľa návrhov rozpočtových plánov na rok 2018 (v % HDP)

Poznámka: v grafe je znázornený pokrok členských štátov pri dosahovaní ich strednodobých rozpočtových cieľov medzi rokmi 2017 a 2018 na základe prognózy Komisie (horný graf) a na základe návrhov rozpočtových plánov (spodný graf). Koniec šípky predstavuje východiskovú hodnotu štrukturálneho salda v roku 2017, zatiaľ čo špička šípky predstavuje predpokladané alebo plánované (prepočítané) štrukturálne saldo v roku 2018. Veľkosť zelenej (červenej) šípky teda zodpovedá zlepšeniu (zhoršeniu) štrukturálneho salda medzi rokmi 2017 a 2018. A napokon, čierne štvorce predstavujú strednodobý rozpočtový cieľ každého členského štátu na rok 2018.

Tabuľka IV.6: Pomer dlhu k HDP (v % HDP) v EZ-18 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2017 (KOM)

Graf IV.6: Príčiny zmeny dlhového pomeru medzi rokmi 2017 a 2018 na základe NRP (v % HDP)

Poznámka: graf znázorňuje zmenu v pomere dlhu k HDP v rozčlenení na vplyv primárneho salda, plánované zosúladenie dlhu a deficitu a efekt „snehovej gule“. Efekt „snehovej gule“ predstavuje rozdiel medzi predpokladanou mierou rastu a predpokladanými úrokovými sadzbami.

Tabuľka IV.7: Štruktúra fiškálnej konsolidácie v rokoch 2017 a 2018 v EZ-18 podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) a prognózy Komisie z jesene 2017 (KOM)

Graf IV.7: Predpokladané zmeny v pomeroch výdavkov k HDP očistených od cyklických vplyvov podľa návrhov rozpočtových plánov (NRP) na rok 2018 a prognózy Komisie z jesene 2017 (KOM)

Graf IV.8: Predpokladané zmeny v hlavných druhoch výdavkov (v % HDP) v roku 2018 v EZ-18: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2017 (KOM)

Poznámka: graf znázorňuje príspevky hlavných zložiek výdavkov k predpokladaným zmenám v pomeroch výdavkov k HDP.

Graf IV.9: Investície (v % HDP) v roku 2018 podľa návrhov rozpočtových plánov členských štátov eurozóny

Graf IV.10: Diskrečné opatrenia na strane príjmov a ďalšie zmeny v pomere príjmov k HDP v roku 2018: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2017 (KOM)

Graf IV.11: Predpokladané zmeny v hlavných druhoch daňových príjmov (v % HDP) v roku 2018 v EZ-18: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2017 (KOM)

Poznámka: graf znázorňuje príspevky hlavných zložiek príjmov k predpokladaným zmenám v pomeroch príjmov k HDP.

Tabuľka IV.8: Krátkodobá elasticita, z ktorej vychádzajú prognózy príjmov na rok 2018 v EZ-18: návrhy rozpočtových plánov (NRP) v porovnaní s prognózou Komisie z jesene 2017 (KOM) a s údajmi o štandardnej elasticite podľa odhadov OECD

Poznámka: pri porovnaní elasticity vyplývajúcej z NRP a z prognózy Komisie na jednej strane a elasticity podľa OECD na strane druhej treba postupovať obozretne. Zatiaľ čo v prvých dvoch prípadoch ide o čistú elasticitu vo vzťahu k rastu HDP, v treťom prípade je hodnota v skutočnosti vypočítaná vo vzťahu k produkčnej medzere. Rozdiely sú vo všeobecnosti zanedbateľné.

Tabuľka IV.9: Ukazovatele udržateľnosti na základe prognózy Európskej komisie z jesene 2017

Poznámka: na základe metodiky použitej v správe Európskej komisie o fiškálnej udržateľnosti z roku 2015 a v dokumente o sledovaní udržateľnosti dlhu s názvom Debt Sustainability Monitor 2016. Tieto aktualizované výsledky založené na prognóze Európskej komisie z jesene 2017, budú zahrnuté v nadchádzajúcom dokumente Debt Sustainability Monitor 2017.

(1)

     Metodické predpoklady, z ktorých vychádza hospodárska prognóza Komisie z jesene 2017, sú k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/forecasts_en.htm .

(2)

     Dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/eurostat/documents/1015035/2041337/FT-Eurostat-Decision-9-July-2009-3--final-.pdf .

(3)

     V súlade s rozhodnutím Eurostatu z 27. januára 2011 o štatistickom zaznamenávaní operácií ENFS, ktoré je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/5034386/2-27012011-AP-EN.PDF .

(4)

     Metodika použitá na účely stochastických prognóz verejného dlhu, ktorá sa tu uplatňuje, sa uvádza v správe Európskej komisie z roku 2015 o fiškálnej udržateľnosti, oddiel 1.3.2, a v článku Katie Berti z roku 2013 s názvom „Stochastic public debt projections using the historical variance-covariance matrix approach for EU countries“, European Economy Economic Paper č. 480.

(5)

     To znamená, že štrukturálne primárne saldo v EZ-18 ostane podľa predpokladov počas zvyšku prognózovaného obdobia konštantné v najaktuálnejšej prognózovanej výške – t. j. ako prebytok vo výške 0,8 % v roku 2018 v scenári podľa NRP v porovnaní s 0,6 % v roku 2019 v scenári Komisie.

(6)

     Predpokladá sa spoločné bežné rozloženie otrasov.