EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 10. 2017

COM(2017) 617 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Hodnotenie programu Copernicus v polovici trvania (2014 – 2020)

{SWD(2017) 347 final}

Úvod

V tejto správe sa poukazuje na kľúčové zistenia hodnotenia európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus v polovici trvania, po troch rokoch jeho vykonávania. Správa je založená na externej štúdii 1 , vypracovanej v mene Komisie s cieľom reagovať na povinnosť zakotvenú v článku 32 nariadenia o programe Copernicus 2 . Hodnotenie poskytuje pre druhú polovicu vykonávania programu cenné poznatky a vymedzuje prístup k budúcim iniciatívam programu Copernicus.

Komisia začala toto hodnotenie nielen na posúdenie prínosov a úspechov programu Copernicus, ale aj na overenie, do akej miery sú jeho pôvodné ciele naďalej primerané a ako môže lepšie reagovať na nové výzvy a ambície vzhľadom na to, že sa politické, spoločenské, vedecké aj hospodárske prostredie sa v posledných rokoch výrazne zmenilo. V stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru 3 , ktorá bola schválená minulý rok a medzi ktorej piliere patrí program Copernicus, sa už načrtli hlavné priority pre budúcnosť kozmických činností EÚ a bude inšpiráciou pre budúci vývoj.

Vznik kozmického hospodárstva bol nepochybne hnacou silou zmeny, ale opätovné zosúladenie priorít a perspektív je potrebné najmä v dôsledku nástupu informačnej spoločnosti s obrovským množstvom prepojení a digitálneho hospodárstva: dáta nám menia život v mnohých oblastiach. Vesmírne veľké údaje (big data) v kombinácii s digitálnymi technológiami a cloud computingom otvárajú dvere vzrušujúcim novým obchodným príležitostiam pre spoločnosti, ktoré tieto údaje využívajú na vývoj nových inovatívnych produktov, služieb a aplikácií. Pozeráme sa na systém využiteľných georeferenčných údajov a informácií zásobujúcich a udržujúcich nekonečné množstvo aplikácií. Geopriestorové spravodajstvo programu Copernicus 4 už v skutočnosti je hnacou silou spoločnosti 4.0. Ciele programu budú preto musieť odrážať tieto spoločenské aktualizácie a popri zabezpečovaní existujúcich úspechov poskytovať základ pre rozvoj v oblastiach, ako je bezpečnosť, a zároveň podporovať hospodársky rast.

Preto sa v tejto hodnotiacej správe zaujal nový prístup, ktorý vychádza z dátového hodnotového reťazca programu Copernicus: od zhromažďovania a spracovania údajov cez distribúciu údajov a informácií až po dynamiku rozširovania používateľskej základne a prieniku na trh. Tento nový prístup odráža meniacu sa realitu programu Copernicus, ktorý sa za pár rokov stal jedným z najväčších poskytovateľov údajov o pozorovaní Zeme na svete a hnacím motorom digitálneho hospodárstva Európy. Z pôvodne jednoduchého, no jedinečného nástroja na pozorovanie Zeme sa program Copernicus mení na dynamický systém geopriestorového spravodajstva.

Od úspechu jeho infraštruktúry na poskytovanie údajov cez presnosť údajov distribuovaných v súlade s politikou voľne dostupných, úplných a verejných údajov až po obrovský potenciál pre komerčné aplikácie – program Copernicus už preukázal svoju hodnotu a získal pre Európsku úniu medzinárodné uznanie. Program podporuje politiky a aplikácie v oblasti zmeny klímy a životného prostredia, námornej bezpečnosti a ochrany, poľnohospodárstva, zvládania katastrof, mestského plánovania a infraštruktúry. Civilným orgánom pomáha zachraňovať ľuďom život v núdzových situáciách, akými sú zemetrasenia, lesné požiare alebo záplavy. Program podporuje medzinárodnú spoluprácu a prispieva ku globálnym iniciatívam, ako je napríklad Globálny systém systémov pozorovania Zeme (GEOSS) a Výbor pre satelitné pozorovanie Zeme (CEOS).

K tejto správe je priložený pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý poskytuje ďalšie podrobnosti a odkazy na štúdiu, na ktorej je založená. Samotná štúdia zahŕňala sériu konzultácií so zainteresovanými stranami, ktorých výsledky sa odrážajú v záverečnej analýze rôznych zložiek programu.

Hodnotenie sa, podľa očakávaní, týka iba prvých troch rokov fungovania programu Copernicus. Dokonca aj v tomto krátkom časovom období boli všetky ciele stanovené v nariadení s rôznou mierou úspešnosti splnené. Infraštruktúra a služby sú podľa plánu uspokojivo zavedené. V prípade niektorých vykonávacích aspektov súvisiacich s vytváraním trhových aplikácií alebo dokonca s rozširovaním používateľskej základne je ešte príliš skoro na ich posúdenie, pretože závisia od poskytovania nespracovaných údajov, ktoré boli prvýkrát dodané v rámci štandardnej prevádzky niekoľko mesiacov po vypustení satelitov Sentinel. Vynikajúce plnenie prideleného rozpočtu a uspokojivý pokrok v rozširovaní používateľskej základne dopĺňajú obraz zdravého a dynamického programu. Zložitosť interakcií medzi programovými zoskupeniami (kozmické infraštruktúry, poskytovanie služieb a prístup používateľov) však zdôraznila potrebu zjednodušenia postupov a modelov riadenia s cieľom dosiahnuť najlepšie výsledky z hľadiska vykonávania priemyselnej politiky.

Súvislosti

Copernicus je program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme založený v roku 2014 ako nástupca predchádzajúceho vesmírneho programu GMES 5 . Jeho všeobecné ciele podporujú ochranu životného prostredia, civilnú ochranu a civilnú bezpečnosť. Program sa zameriava na maximalizáciu socioekonomických výhod, zabezpečenie nezávislého európskeho prístupu k poznatkom o životnom prostredí a podporu rozvoja konkurencieschopného európskeho kozmického odvetvia a odvetvia služieb. Program Copernicus má tri kľúčové zložky: kozmická infraštruktúra (vrátane satelitov a pozemných zariadení na príjem a spracovanie údajov), služby na tvorbu tematických údajov a informačných produktov a ich distribúciu a koordinovaný prístup k údajom in situ. Väčšina úloh súvisiacich s prevádzkou, riadením projektov, koordináciou a vykonávaním zložky „kozmický priestor“ bola delegovaná na Európsku vesmírnu agentúru (ESA) a čiastočne na Európsku organizáciu pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT), zatiaľ čo zložka „služby“ sa opiera o podporu GR JRC 6 a rôznych prevádzkovateľov služieb, s ktorými boli uzavreté dohody o delegovaní. Patrí sem Európska environmentálna agentúra (EEA), Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), stredisko Mercator Océan, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) a Satelitné stredisko Európskej únie. Program Copernicus zdedil po programe GMES veľkú synergiu s programom INSPIRE 7 , s ktorým spolupracuje na operačnom kontexte základných služieb a platforiem na distribúciu údajov. Súlad programu Copernicus s online službami programu INSPIRE a interoperabilita sú nevyhnutné na zabezpečenie efektívnej integrácie so všetkými ďalšími zdrojmi geopriestorových údajov.

Hlavné zistenia hodnotenia

Podľa pravidiel hodnotenia boli výsledky vykonávania programu posudzované na základe piatich kritérií účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, súdržnosti (a s ňou súvisiacej komplementárnosti a spolupráce) a pridanej hodnoty EÚ. Hodnotenie bolo založené na kľúčových ukazovateľoch výkonnosti vymedzených v nariadení a rôznych dohodách o delegovaní.

Získavanie údajov

Program Copernicus získava údaje z viacerých zdrojov: satelitov, senzorov in situ a iných misií. Vesmírne dáta prenášané na pozemský segment prostredníctvom satelitov Sentinel (satelitov programu Copernicus) sa dopĺňajú údajmi získanými mimo kozmického priestoru s geografickým rozmerom vrátane údajov získaných pomocou pozemných, morských alebo vzdušných senzorov, ako aj takzvanými údajmi in situ, čo sú referenčné a pomocné údaje, v súvislosti s ktorými sa udelila licencia alebo ktoré boli od rôznych zdrojov (najmä zdroje údajov členských štátov alebo európskych a medzinárodných orgánov, napríklad EUMETNET 8 ) poskytnuté na využívanie v rámci programu Copernicus. Hodnotenie potvrdilo, že zložka „kozmický priestor“ delegovaná na ESA a EUMETSAT je najpokročilejším prvkom programu, pokiaľ ide o nasadzovanie satelitov, objem a kvalitu údajov prenášaných a spracovaných na ďalšiu distribúciu. Všetky údaje získané satelitmi sa pred uverejnením kontrolujú, kalibrujú na základe údajov in situ a validujú, čím sa zabezpečuje jednotná úroveň kvality. Mnohí používatelia tento aspekt vnímajú ako kľúčový prínos programu Copernicus.

Na konci prvého štvrťroka 2017 sa konštelácia satelitov Sentinel skladá z piatich satelitov na obežnej dráhe a funguje veľmi dobre. Boli zaznamenané len menšie oneskorenia v prípade dvoch z nich, z dôvodu dostupnosti nosných rakiet: plánovalo sa, že oba satelity sa vypustia (Sentinel-3A a Sentinel-2B) ruskou raketou Rockot, čo bolo v čase verejného obstarávania nosných rakiet považované za najúspornejšie riešenie. Plán vypúšťania však ovplyvnilo zhoršenie politického kontextu a vplyv na dodávateľský reťazec. Aby sa zmiernili oneskorenia vypustenia v prípade aspoň jedného z dvoch satelitov (Sentinel 2B), rozhodlo sa o výmene za inú nosnú raketu (Vega) a 7. marca 2017 bol úspešne vypustený. Tieto oneskorenia však možno pre vesmírny program tohto rozsahu považovať za zanedbateľné a plán nasadenia bol vo všeobecnosti dodržaný.

Objem údajov, presnosť, spoľahlivosť a kvalita sú jedným z najúspešnejších prvkov vykonávania programu Copernicus. Do konca prvého štvrťroka 2017 satelity Sentinel dosiahli a prekročili očakávaný denný objem produkcie údajov 9 . Pôvodná základná pozemná infraštruktúra určená na prijímanie a spracovanie údajov na ďalšie šírenie prostredníctvom stredísk na distribúciu údajov bola zlúčená s ďalšími miestnymi stanicami na prijímanie údajov zo satelitov, spracovanie údajov, zrkadlovými lokalitami a archívmi, ktoré podporovali členské štáty (tzv. „kolaboratívny segment“). S cieľom predísť fragmentácii a zdvojeniu štruktúr a investícií Komisia v roku 2015 zriadila pracovnú skupinu ad hoc na koordináciu iniciatív v oblasti distribúcie údajov a na posilnenie synergií.

Na doplnenie údajov získaných prostredníctvom satelitov Sentinel dodatočnými údajmi relevantnými pre koncových používateľov a potrebnými na vytváranie produktov služieb využíva program Copernicus aj takzvané podporné misie, t. j. národné a medzinárodné vesmírne misie, ktoré sú pre program mimoriadne dôležité. Prostredníctvom podporných misií sa napríklad zaručuje prístup k niektorým údajom s veľmi vysokým rozlíšením, pretože satelity Sentinel ich nie sú schopné poskytnúť samy. Z historického hľadiska umožnili údaje získané podpornými misiami spustenie služieb programu Copernicus pred vypustením prvého satelitu Sentinel v apríli 2014. K dnešnému dňu bolo podpísaných desať licencií s poskytovateľmi údajov z podporných misií 10 . Všetky súbory údajov z podporných misií sú zahrnuté v dátovom sklade. Najnovšie štatistiky z roku 2017 ukazujú, že dopyt po údajoch podporných misií rýchlo rastie, keďže sa čoraz viac služieb uvádza do prevádzky.

Program Copernicus vychádza z potrieb používateľov a je založený na požiadavkách komunít používateľov, ktorí požadujú konkrétne údaje, informácie a produkty. To sa odzrkadľuje v riadiacej štruktúre programu vrátane „fóra používateľov“, kde sú zastúpené všetky komunity používateľov a kde môžu podporovať a usmerňovať vykonávanie programu. Po roku a pol od poslednej aktualizácie v súčasnosti Komisia prehodnocuje prevádzku dátového skladu z hľadiska postupu zhromažďovania požiadaviek na údaje, spokojnosti používateľov a nástrojov na monitorovanie dátového skladu. Pred rokom 2017 sa takisto dosiahlo niekoľko medzníkov v oblasti koordinácie činností: požiadavky na údaje in situ programu Copernicus sa revidovali a aktualizovali, pokiaľ ide o všetkých šesť služieb programu, boli zaznamenané kritické nedostatky údajov in situ vrátane návrhov na odstránenie týchto nedostatkov, s vybranými európskymi sieťami boli podpísané dohody o prístupe k údajom, do prevádzky sa uviedol uzol Prístup k referenčným údajom programu Copernicus (CORDA), so službami sa dohodol plán zapojenia vybraných sietí na globálnej úrovni, vytvoril sa zoznam zainteresovaných strán, partnerstiev a dohôd o prístupe k údajom v rámci všetkých služieb. Dohodou s medzinárodnými sieťami partnerov, ako je EUMETNET, sa vytvorilo jediné rozhranie, ktoré poskytuje prístup niekoľkým desiatkam partnerov a je považované za najlepší postup v oblasti efektívnosti.

Zistenia týkajúce sa rozpočtových aspektov sú takisto pozitívne: podľa spätnej väzby od priemyselných partnerov vesmírne operácie programu Copernicus nevykazujú prekročenie nákladov a ich proces obstarávania je veľmi efektívny proces. Výdavky na zložku „kozmický priestor“ (najväčšia časť rozpočtu prideleného programu) sú v súlade s predpokladaným rozpočtom na obdobie 2014 – 2016. Vzhľadom na zložitosť programu a súvisiace náklady, ktoré by ťažko znášal jeden členský štát, je pridaná hodnota EÚ programu veľmi vysoká: Program Copernicus je so svojimi spôsobilosťami, systémom tvorby a koordinácie údajov viac ako súčtom príspevkov jednotlivých členských štátov do programu, je skutočnou európskou kapacitou v službách občanov, priemyslu a spoločnosti ako takej.

Spracovanie údajov a informácií

Šesť služieb programu Copernicus, ktoré sa nachádzajú v srdci toho, čo môžeme vymedziť ako systém geopriestorového spravodajstva programu, poskytujú včasné a spoľahlivé informácie pre rastúcu komunitu používateľov v Európe a na celom svete. V rámci tejto činnosti tvorby poznatkov sa získané údaje spracúvajú a transformujú do vhodných produktov dostupných pre koncových používateľov a distribuujú sa prostredníctvom služieb. Na základe pozorovania a údajov z kozmického priestoru a pozorovania a údajov in situ vytvárajú služby programu Copernicus včasné a spoľahlivé geoinformačné produkty podľa vymedzených a dohodnutých postupov, ktoré v niektorých prípadoch zahŕňajú významnú snahu o asimiláciu a modelovanie údajov. Každá zo šiestich služieb zodpovedá konkrétnym témam týkajúcim sa životného prostredia alebo bezpečnosti, ktoré boli označené ako kľúčové pre európsku spoločnosť. Služby sa delegujú na príslušných prevádzkovateľov služieb (alebo na poverené subjekty), ktorí riadia služby v mene Komisie.

Na začiatku programu Copernicus boli vďaka údajom získaným podpornými misiami poskytnutým v rámci programu GMES GIO 11 v prevádzke dve zo šiestich základných služieb: monitorovanie krajiny (CLMS) 12 a riadenie núdzových situácií (EMS) 13 . Služby monitorovanie atmosféry (CAMS) 14 a monitorovanie morského prostredia (CMEMS) 15 boli v predoperačnej fáze, zatiaľ čo služby v oblasti zmeny klímy (C3S) 16 a bezpečnosti boli stále v štádiu návrhu alebo vývoja. Po troch rokoch sú v prevádzke všetky služby s výnimkou špecifických skupín produktov služieb bezpečnosti a zmeny klímy, ktoré sú ešte v predoperačnej fáze. Všetky dohody o delegovaní s poverenými subjektmi však boli podpísané podľa plánovaného harmonogramu.

Niektoré produkty, ktoré služby poskytujú, sú obzvlášť dôležité pre verejný sektor a miestne orgány: medzi používateľov služby monitorovania krajiny patria urbanisti, správcovia miest a dopravné úrady. Produkty pozorovania Zeme nakupuje čoraz viac súkromných prevádzkovateľov v oblasti monitorovania a rozvoja miest, ako sú energetické spoločnosti a spoločnosti z oblasti verejných služieb, realitné spoločnosti, obchodné reťazce a dodávatelia stavebných materiálov. Typológia používateľov sa samozrejme líši podľa služby: napríklad používatelia služby riadenia núdzových situácií sú väčšinou subjekty a organizácie na regionálnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, ktoré pôsobia v oblasti krízového riadenia.

Zoznam politických priorít EÚ a Komisie podporovaných službami a produktmi programu Copernicus je dlhý a zahŕňa zmenu klímy, migráciu, environmentálnu politiku, poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín, námorný dozor, bezpečnosť, dopravu a energetiku, inteligentný rozvoj miest, riadenie a znižovanie rizika katastrof.

Výkonnosť služieb používatelia vo všeobecnosti hodnotia na základe ich dobrej dostupnosti, včasnosti a rozmanitosti portfólia produktov pozitívne. Dokonca aj služba monitorovania zmeny klímy, aj keď je ešte v predoperačnej fáze, je už na dobrej ceste, pretože počet používateľov, ktorých očividne prilákali prvé, veľmi inovatívne výsledky, sa medzi rokmi 2015 a 2016 zdvojnásobil. Príkladom vynikajúcich výstupov služieb je prvá správa o stave oceánov, založená na produktoch monitorovania morského prostredia programu Copernicus, ktorá je cenným nástrojom pre činnosť environmentálnych riaditeľstiev, agentúr, dohovorov a medzinárodných organizácií.

Čo sa týka služby bezpečnosti, tá nadobúda čoraz väčší význam vďaka informáciám, ktoré môže poskytnúť ako odpoveď na bezpečnostné výzvy Európy, najmä pokiaľ ide o kontrolu hraníc a námorný dozor. Jej údaje a produkty sú plne integrované a podporujú úlohy poverených agentúr v oblasti ochrany hraníc, námornej bezpečnosti a podpory SZBP/SBOP EÚ 17 .

Vyvážené vymedzenie nových produktov v rámci produktového portfólia programu Copernicus sa považovalo za výzvu, ale Komisia túto výzvu po dohode so zúčastnenými stranami riešila vytvorením osobitného postupu na vymedzenie nových produktov a procesu zhromažďovania potrieb používateľov. Tento proces umožňuje programu Copernicus dynamicky reagovať na rýchlo sa meniace prostredie.

Prístup k údajom a ich distribúcia

Údaje z kozmického priestoru a údaje in situ, ako aj informácie a produkty služieb sa musia používateľom efektívne sprístupniť. Pokiaľ ide o zložku distribúcie údajov programu, počas konzultácií so zainteresovanými stranami sa zistila jedna slabá stránka, ktorou je fragmentácia ponuky produktov a mechanizmu šírenia údajov (prostredníctvom poverených subjektov, webových portálov EÚ či prostredníctvom ESA), čo mohlo používateľov zmiasť a mohlo byť vnímané ako zdvojenie vynaloženého úsilia. Navrhuje sa preto ďalšia práca na uľahčenie prístupu k údajom, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať kolaboratívnym pozemným segmentom a distribúcii údajov na vnútroštátnej úrovni. Prenosy údajov medzi zbernými bodmi programu Copernicus a používateľmi sú relatívne pomalé, čo ovplyvňuje možnosť rozsiahlejšieho využitia. Za problém používatelia považujú aj čitateľnosť metaúdajov, zvyčajne v prípadoch, keď sú na ukladanie údajov potrebné superpočítače. Používatelia by ďalej uvítali, keby boli online zariadenia na spracovanie blízko k údajom, aby sa zabránilo sťahovaniu veľkého množstva údajov. Komisia v súvislosti s týmito požiadavkami používateľov prijala opatrenia. Posilňujú sa tradičné distribučné cesty na prístup k údajom a informáciám programu Copernicus a v rámci dohôd s ESA a EUMETSAT sa spúšťajú inovatívne služby prístupu k údajom a informáciám (DIAS), ktoré priblížia údaje používateľom. Očakáva sa, že prvé služby DIAS začnú fungovať začiatkom roka 2018. V súčasnosti sa okrem prístupu na platformy služieb programu Copernicus, ktoré riadia rôzne delegované orgány, kanál prístupu k hlavným satelitným údajom skladá zo štyroch stredísk ESA:

1.    Stredisko programu Copernicus pre otvorený prístup (COAHub), predtým Vedecké stredisko.

2.    Stredisko programu Copernicus pre údaje pre služby (ServHub), predtým CopHub, prístupné iba pre služby programu Copernicus a európske inštitúcie.

3.    Stredisko pre kolaboratívne údaje (ColHub), prístupné pre zložku „kozmický priestor“ programu GMES a pre štáty, ktoré sa podieľajú na programe Copernicus po podpísaní dohody o kolaboratívnom pozemnom segmente s ESA.

4.    Stredisko pre medzinárodný prístup (IntHub), prístupné pre medzinárodných partnerov, ktorí podpísali dohodu.

Veľký objem sťahovaných údajov vytvára výzvy týkajúce sa riadenia sieťovej prevádzky infraštruktúry IKT. Ako reakcia na túto výzvu bol v máji 2016 zriadený osobitný odkaz na sieť „GÉANT“ 18 : v súčasnosti usmerňuje približne 66 % sieťovej prevádzky. Súčasná infraštruktúra bola v marci 2017 zmodernizovaná a kapacita šírky pásma sa zdvojnásobila.

Pokiaľ ide o bezpečnostné aspekty, politika úplných, verejných a voľne dostupných údajov bola vykonaná v súlade s článkom 23 nariadenia vrátane obmedzení, ktoré sú tam určené. Neboli zistené žiadne konkrétne kybernetické hrozby vzhľadom na rozlíšenie aktuálnych snímok a na vnútorné opatrenia poverených subjektov proti tejto hrozbe.

Využívanie údajov

Maximalizácia socioekonomických výhod programu prostredníctvom podpory rozvoja inteligentných aplikácií, požadovaná v nariadení Copernicus, bola náročná, pretože údaje programu Copernicus boli naplánované, neboli však ešte k dispozícii (z dôvodu postupného nasadzovania konštelácie satelitov).

Politika voľne dostupných, úplných a verejných údajov prijatá programom Copernicus viedla k nepredvídanému záujmu: do konca marca 2017 počet zaregistrovaných používateľov v hlavnom distribučnom stredisku (Stredisko otvoreného prístupu) výrazne prekročil cieľ stanovený na začiatku programu, ako aj počet stiahnutých produktov. Dostupnosť údajov a služieb programu Copernicus sa stretla so silným rastom v nadväzujúcom odvetví európskeho pozorovania Zeme (viac ako 10 % ročne v rokoch 2014 a 2015 19 v porovnaní s priemerom v európskom hospodárstve 1,8 %).

Európska komisia podporila tento trend tým, že spustila mnohé iniciatívy v oblasti rozširovania používateľskej základne. Na podporu propagácie na regionálnej a miestnej úrovni boli zriadené dve európske siete, Copernicus Relays a Copernicus Academy, ktoré boli poverené usporadúvaním aktivít zameraných na zvyšovanie informovanosti a pôsobia ako miestne asistenčné služby. Bola zriadená podporná kancelária programu Copernicus, ktorá poskytuje podporu všetkým používateľom. Okrem toho s cieľom stimulovať inovatívne využívanie údajov programu Copernicus spojila Komisia svoje sily s ESA na organizáciu podujatia Copernicus Masters. Je to každoročná súťaž zameraná na stimuláciu inovácií, zvyšovanie povedomia a zviditeľnenie začínajúcich podnikov. Program pre začínajúce podniky programu Copernicus zahŕňa aj Copernicus Accelerator, jednoročný tréningový program, ktorý bol spustený v roku 2016. Čoskoro ho doplnia aj programy Copernicus Hackathon a Copernicus Incubator. Usporiadalo sa aj množstvo informačných podujatí a školení, ako aj tematických seminárov pre verejných aj súkromných používateľov. Výrazne sa posilnila komunikácia na internete a na sociálnych médiách. Komisia zároveň vytvorila program zručností programu Copernicus, ktorý predstavuje partnerstvo v oblasti zručností pre geopriestorový sektor (prostredníctvom programu ERASMUS+) a spoluprácu s dvoma znalostnými inovačnými spoločenstvami, ZIS zameraným na zmenu klímy a ZIS zameraným na suroviny. Tieto činnosti dopĺňa komunikácia a činnosti súvisiace s rozširovaním používateľskej základne, ktoré vykonávajú poverené subjekty programu Copernicus.

Napriek tomu, že úsilie Komisie o spustenie činností zameraných na rozširovanie používateľskej základne bolo podstatné, stále existuje potreba rozšíriť činnosti medzi používateľmi, ktorí nie sú odborníci na pozorovanie Zeme. Je potrebné zamerať sa na niektoré konkrétne komunity, napríklad komunity informačných technológií alebo niektoré sľubné odvetvia (inteligentné mestá, poisťovníctvo a iné). Tým by sa rozšírila používateľská základňa programu Copernicus, čím by sa znásobil jeho spoločenský vplyv. V záujme ďalšieho zvýšenia počtu činností zameraných na rozširovanie používateľskej základne by Komisia mohla ďalej zvážiť delegovanie niektorých úloh na operačnú agentúru. Napokon, väčšie zapojenie členských štátov a užšia koordinácia s činnosťami na úrovni EÚ by mohli ešte viac urýchliť rozširovanie používateľskej základne programu Copernicus. Komisia začala riešiť túto otázku a čoskoro spustí rámcovú dohodu o partnerstve s členskými štátmi s cieľom spoločne financovať činnosti zamerané na rozširovanie používateľskej základne.

Závery a ďalšie kroky

Len tri roky po spustení prvého satelitu Sentinel prináša program Copernicus hmatateľné výsledky, ktoré jasne dokazujú pridanú hodnotu činnosti EÚ. Program je na dobrej ceste a jeho pôvodné ciele sa do značnej miery dosiahli. Dnes je program Copernicus jedným z najväčších poskytovateľov údajov na svete. Obrovské množstvo údajov, ktoré vytvára, spolu s pokrokom v oblasti IKT a technológie cloud computing vytvárajú v mnohých odvetviach hospodárstva a v členských štátoch EÚ nebývalé obchodné príležitosti. Uvoľnenie tohto hospodárskeho potenciálu je jednou z hlavných výziev, ktorým dnes program Copernicus čelí. Umožnenie dynamického ekosystému schopného transformovať údaje a informácie programu Copernicus na inovatívne produkty a služby zostane v ďalšej fáze programu do roku 2020 prioritou.

Pri pohľade do budúcnosti na základe súčasného hodnotenia bude pre trvalý úspech programu Copernicus absolútne nevyhnutná kontinuita a udržateľnosť služieb a údajov z pozorovania. Je potrebné zabezpečiť dlhodobú stabilitu programu a jeho politiku voľne dostupných, úplných a verejných údajov s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a istotu pri plánovaní pre podniky a používateľov. Program Copernicus vychádza z potrieb používateľov a tými by sa mal riadiť aj naďalej. Jeho budúci vývoj musí držať krok s rozvíjajúcimi sa požiadavkami používateľov a výraznými posunmi paradigmy v oblasti pozorovania Zeme na celom svete. V súlade so stratégiou v oblasti kozmického priestoru prijatou v roku 2016 by Komisia mala naplánovať dlhodobú víziu programu s cieľom poskytnúť všetkým partnerom programu Copernicus zviditeľnenie a predvídateľnosť, čo im umožní do programu investovať, využívať jeho výhody a podporovať ho, najmä vzhľadom na meniace sa priority programu.

Služby programu Copernicus tvoria podstatnú časť pridanej hodnoty programu. Mali by sa aj naďalej rozvíjať, zlepšovať a vyvíjať, riešiť nové výzvy a nové politické priority. V stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru sa určuje niekoľko prioritných oblastí rozširovania a vývoja s cieľom riešiť výzvy spojené so zmenou klímy a trvalo udržateľným rozvojom, monitorovať emisie CO2 a iné emisie skleníkových plynov, využívanie pôdy a lesné hospodárstvo alebo zmeny v Arktíde. Rovnako je potrebné posilniť bezpečnostný rozmer programu Copernicus s cieľom zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na vyvíjajúce sa výzvy hraničných kontrol a námorného dozoru a preskúmať, ako by mohol program Copernicus splniť ďalšie bezpečnostné potreby vrátane obrany. Pri príprave fázy programu po roku 2020 by sa všetky možnosti mali spolu s členskými štátmi dôkladne analyzovať a zoradiť podľa dôležitosti.

Program Copernicus bol postavený na partnerstve medzi EÚ, členskými štátmi, ESA a EUMETSAT. Princíp partnerstva koordinovaného Európskou komisiou by mal aj naďalej byť hnacou silou budúceho vývoja programu, keďže rozdelenie jeho riadenia sa ukázalo ako úspešné. Na obdobie po roku 2020 by však Komisia mohla preskúmať ďalšie možnosti zefektívnenia a optimalizácie a posúdiť potrebu zapojenia nových subjektov v prípadoch, keď by mohli priniesť jednoznačnú hodnotu a zvýšenú účinnosť programu.

Nové obchodné modely založené na verejno-verejných partnerstvách, verejno-súkromných partnerstvách alebo na nákupe služieb s cieľom využiť kapacitu členských štátov a európske priemyselné kompetencie by mohli podporiť silnú a udržateľnú kapacitu európskeho pozorovania Zeme na stimulovanie ďalších investícií.

Medzinárodná spolupráca je pre program Copernicus nevyhnutná. Poskytuje dôležitý nástroj, ktorý podporuje európske záväzky a vedúcu úlohu pri riešení globálnych výziev, akými sú zmena klímy a globálne príležitosti pre obchodovateľné výrobky. Budúci vývoj musí ešte viac posilniť tento aspekt s cieľom rozšíriť rozsah a kvalitu údajov a služieb programu Copernicus na základe vzájomne prospešných dohôd o výmene údajov a zapojiť kľúčových medzinárodných partnerov do budovania pozitívnych synergií a združovania kapacít na koordinované riešenie globálnych výziev (napr. monitorovanie emisií CO2). Úsilie by sa preto malo zamerať na konsolidáciu programu Copernicus ako globálneho štandardu v oblasti geolokalizačných údajov.

Program Copernicus je pre Európu skvelou príležitosťou. Ponúka obrovský potenciál pre inovácie, rast a pracovné miesta. Vďaka programu Copernicus má európsky priemysel jedinečnú príležitosť stať sa lídrom na rýchlo rastúcom globálnom trhu. Budúce roky budú preto rozhodujúce pre konsolidáciu výsledkov a prípravu budúcej adaptácie na meniacu sa realitu programu.

(1)

     PwC, „Hodnotenie programu Copernicus“ v polovici trvania, ET-04-17-742-SK-N.

(2)

     NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010.

(3)

     OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru, COM(2016) 0705 final.

(4)

     Pod pojmom geopriestorové spravodajstvo sa myslí spravodajstvo o ľudskej činnosti na Zemi pochádzajúce z využívania a analýzy snímok a geopriestorových informácií, ktoré opisuje, posudzuje a vizuálne zobrazuje fyzické vlastnosti a geograficky referencované činnosti na Zemi. Skladá sa zo snímok, spravodajstva na základe snímok a geopriestorových informácií.

(5)

     Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES).

(6)

     Generálne riaditeľstvo pre Spoločné výskumné centrum, ktoré poskytuje cennú technickú podporu a riešenia pre činnosti programu Copernicus vrátane výskumu a medzinárodných aspektov.

(7)

     SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2007/2/ES, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE).

(8)

     Sieť európskych meteorologických služieb.

(9)

     Od leta 2016 satelity Sentinel produkovali približne 12 TB údajov za deň.

(10)

     Patria sem: Radarsat-2, COSMO-SkyMed, TerraSAR-X, Pléiades 1A a 1B, Deimos-1 a 2, Dubaisat-2, UK-DMC2, WorldView-2 a 3 a GeoEye-1, PROBA-V, GAF AG a EUSI.

(11)

     Program počiatočnej prevádzky GMES.

(12)

     Služba monitorovania krajiny v rámci programu Copernicus (CLMS) poskytuje geografické informácie o krajinnej pokrývke a o premenných súvisiacich napríklad so stavom vegetácie alebo s obehom vody. Podporuje aplikácie v rôznych oblastiach, ako je územné plánovanie, lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť. Tieto produkty boli v druhej polovici roka 2016 stiahnuté viac ako 30 000-krát.

(13)

     Služba riadenia núdzových situácií v rámci programu Copernicus (CEMS) poskytuje informácie na reakciu na núdzové situácie v súvislosti s rôznymi druhmi katastrof. Zahŕňa službu mapovania, poskytovanie referencií, vymedzujúce mapy a mapy stupňa škôd a neustále zlepšuje poskytovanie svojich služieb, najmä pokiaľ ide o časové osi komponentu rýchleho mapovania.

(14)

     Služba monitorovania atmosféry v rámci programu Copernicus (CAMS) poskytuje informácie o zložení atmosféry, ako je denná (i častejšia) analýza a predpovede v reálnom čase. Služba CAMS ďalej poskytuje konzistentné produkty opätovnej analýzy, ktoré sa priebežne aktualizujú, ako aj množstvo doplnkových produktov.

(15)

     Služba monitorovania morského prostredia v rámci programu Copernicus (CMEMS) poskytuje informácie o stave a dynamike fyzických oceánskych a morských ekosystémov pre oblasť Svetového oceánu a európske regionálne morské oblasti. Tieto produkty sa uplatňujú v štyroch hlavných typoch činností: 1. predpovede klímy, počasia a sezónne predpovede; 2. morské a pobrežné životné prostredie; 3. námorná bezpečnosť a 4. morské zdroje.

(16)

     Služba monitorovania zmeny klímy v rámci programu Copernicus (C3S) už dosiahla hmatateľné úspechy aj napriek tomu, že je ešte len v predoperačnej fáze: Rozvoj infraštruktúry údajov v oblasti klímy a prvý obsah sa už vypracovávajú a sú na dobrej ceste. Vzorka pilotných činností preukázala využiteľnosť produktov služby C3S v rôznych oblastiach aplikácií. Pravidelne sa poskytujú prvé predoperačné produkty, napríklad teplota vzduchu pri povrchu, morský ľad, sezónne predpovede alebo produkty na opätovnú analýzu. 

(17)

     Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika/spoločná bezpečnostná a obranná politika.

(18)

     GÉANT je celo európska  dátová  sieť  pre  výskumnú a  vzdelávaciu  komunitu. Prepája  národné výskumné a vzdelávacie siete v celej Európe a umožňuje spoluprácu na rôznych projektoch v oblasti biologických vied, pozorovania Zeme či umenia a kultúry. Projekt GÉANT ponúka širokopásmovú vysokokapacitnú sieť dlhú 50 000 km spolu s rastúcou paletou služieb. Tie výskumníkom umožňujú spolupracovať bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

(19)

     Zdroj: Prieskum o stave a zdraví európskeho priemyslu služieb EO, vypracovaný asociáciou EARSC pre ESA, 2015.