EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 9. 2017

COM(2017) 467 final

SPRÁVA KOMISIE

PIATA SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

o sfunkčnení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.EURÓPSKA POHRANIČNÁ A POBREŽNÁ STRÁŽ – ZAVEDENIE EURÓPSKEHO INTEGROVANÉHO RIADENIA HRANÍC

Účinná ochrana vonkajších hraníc Európskej únie je aj naďalej zásadným prvkom normálneho fungovania schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach, ako aj vykonávania európskej migračnej agendy. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (ďalej len „nariadenie“) pred jedenástimi mesiacmi sa vynakladá nepretržité úsilie o jeho urýchlené vykonávanie s osobitným dôrazom na to, aby čo najskôr začala plnohodnotne fungovať Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“). Na tento účel Komisia pravidelne podáva správy o dosiahnutom pokroku.

V tejto správe sa hodnotia výsledky od júna 2017. V nadväznosti na to, čo sa podarilo zrealizovať, sa v nej navyše pripomínajú kľúčové činnosti, ktoré agentúra, Komisia a členské štáty musia ešte vykonať v nadchádzajúcich mesiacoch.

Viacerým schengenským štátom 1 boli rozoslané odporúčania, ako odstrániť zraniteľné miesta zistené v posúdeniach. Tie následne predložili príslušné akčné plány.

Agentúra pokračovala v simulačných cvičeniach a posúdeniach vznikajúcich hrozieb, aby pomohla schengenským štátom pri identifikácii zraniteľných miest spôsobených budúcimi alebo už sa objavujúcimi problémami na vonkajších hraniciach.

Agentúra vykonávala spoločné operácie na hlavných migračných trasách, konkrétne v centrálnom Stredozemí, vo východnom Stredozemí a ďalej na západobalkánskej trase. Ako bolo uvedené v predchádzajúcej správe, agentúra navyše začala dve nové spoločné operácie zamerané na riešenie neregulárnych migračných tokov na trase cez západné Stredozemie. Touto iniciatívou reaguje na nedávny nárast nelegálnej migrácie pozdĺž tejto trasy a prispieva k jej riešeniu.

2.OPERAČNÁ PODPORA ČLENSKÝM ŠTÁTOM

Agentúra naďalej poskytuje členským štátom operačnú podporu na mieste pri riadení hraníc, keď na rôzne úseky vonkajších hraníc EÚ nasadila vyše 1 700 príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov. V predchádzajúcich správach boli identifikované chýbajúce zdroje pri nasadzovaní a táto situácia stále pretrváva. Tie sa čiastočne kompenzujú prostriedkami a príslušníkmi pohraničnej stráže, ktoré nasadili hostiteľské členské štáty a spolufinancuje agentúra. V každom prípade členské štáty musia prispieť k efektívnemu a udržateľnému posilneniu celkovej kapacity hostiteľských členských štátov, pokiaľ ide o účinnú ochranu ich úsekov vonkajších hraníc EÚ.

2.1.    Nasadenie v členských štátoch v prvej línii

Grécko

Agentúra vykonáva v Grécku tri rôzne operácie. V rámci spoločnej operácie Poseidon v Egejskom mori sa Grécku poskytuje podpora v oblasti kontroly hraníc, pri vykonávaní prístupu založeného na hotspotoch na ostrovoch v Egejskom mori a pri vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka.

V súvislosti so spoločnou operáciou Poseidon vrátane podpory činností v oblasti readmisie agentúra nasadila 888 príslušníkov a navyše spolufinancuje 280 bezpečnostných pracovníkov, ktorých nasadila grécka polícia. Tento údaj zahŕňa expertov pomáhajúcich pri vykonávaní prístupu založeného na hotspotoch, ako aj členov posádky nasadených prostriedkov a koordinačných pracovníkov. Nasadené boli aj tri námorné hliadkovacie plavidlá, štyri pobrežné hliadkovacie plavidlá, dvanásť pobrežných hliadkovacích člnov, jedno lietadlo s pevnými krídlami, dve helikoptéry, 16 hliadkovacích vozidiel, štyri autobusy, štyri vozidlá s termovíziou a štyri mobilné kancelárie.

Agentúra podporuje Grécko aj prostredníctvom spoločných operácií – flexibilných operačných činností a koordinačných stredísk pri činnostiach hraničnej kontroly, pričom v súčasnosti je nasadených spolu 52 príslušníkov s podporou jedného vozidla s termovíziou, 13 hliadkovacích vozidiel, jedného detektora srdcového tepu a dvoch inteligentných kamier na gréckych pozemných hraniciach s Tureckom, Albánskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, ako aj prostredníctvom relevantných vzdušných operácií. Operačnými činnosťami v severnom Grécku sa posilní hraničný dozor a zabráni sa neregulárnym sekundárnym pohybom, čím sa ešte viac posilní reakcia EÚ na výzvy na západobalkánskej trase.

V súčasnosti je na gréckych pozemných hraniciach s Albánskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko nasadených 31 príslušníkov (s dvomi inteligentnými kamerami a desiatimi hliadkovacími vozidlami), čiže počet chýbajúcich príslušníkov do polovice septembra je 35 a do polovice októbra 37.

Taliansko

V rámci spoločnej operácie Triton v Taliansku a v strednom Stredozemnom mori agentúra nasadila 407 príslušníkov vrátane členov posádky nasadených prostriedkov, koordinačných pracovníkov a expertov, ktorí pomáhajú pri uplatňovaní prístupu založeného na hotspotoch. Nasadenie podporujú tri lietadlá, tri vrtuľníky, dve námorné hliadkovacie plavidlá, šesť pobrežných hliadkovacích plavidiel, jeden pobrežný hliadkovací čln a dvanásť mobilných kancelárií.

Bulharsko

Agentúra naďalej pomáha Bulharsku pri kontrole pozemných hraníc aj s cieľom zabrániť neregulárnym sekundárnym pohybom. Podpora sa poskytuje prostredníctvom spoločných operácií – flexibilných operačných činností a koordinačných stredísk na bulharských pozemných hraniciach s Tureckom a so Srbskom, ako aj prostredníctvom relevantných vzdušných operácií. V súčasnosti je nasadených 126 príslušníkov (vrátane členov posádky nasadených prostriedkov) s podporou šiestich vozidiel s termovíziou, 38 hliadkovacích vozidiel, jedného detektora CO₂, 39 inteligentných kamier a troch mobilných kancelárií.

Španielsko

Agentúra v súčasnosti vykonáva tri spoločné operácie na pomoc španielskym orgánom podporou koordinovaných operačných činností na vonkajších námorných hraniciach západného Stredozemia a Atlantického oceánu (v blízkosti Kanárskych ostrovov), a to s cieľom kontrolovať toky nelegálnej migrácie smerujúce do EÚ a riešiť cezhraničnú trestnú činnosť. Už od mája 2017 sa vykonáva spoločná operácia Indalo 2017 a v auguste 2017 sa začali ďalšie dve – spoločná operácia Minerva a spoločná operácia Hera. V súčasnosti je v Španielsku v rámci námorných operácií nasadených 193 príslušníkov (vrátane členov posádky nasadených prostriedkov, koordinačných pracovníkov a tímov na vedenie pohovorov) s podporou dvoch lietadiel, jedného námorného hliadkovacieho plavidla a jedného pobrežného hliadkovacieho člna.

Západný Balkán

V iných členských štátoch je v súčasnosti nasadených 44 príslušníkov s cieľom pomáhať pri riadení hraníc v regióne západného Balkánu. K najvýznamnejším nasadeniam dochádza v rámci spoločných operácií – flexibilných činností na pozemných hraniciach Chorvátska a Maďarska so Srbskom, ako aj v rámci príslušných koordinačných stredísk na pozemných hraniciach medzi členskými štátmi a krajinami západného Balkánu. Okrem toho je na letisku v Tirane nasadených 11 príslušníkov, ktorí poskytujú pomoc a poradenstvo miestnym orgánom pri hraničných kontrolách. Majú podporu štyroch hliadkovacích vozidiel.

2.2.    Združovanie zdrojov a budovanie vlastných kapacít agentúry s cieľom poskytovať operačnú podporu

Komisia vo svojich posledných dvoch správach zdôraznila, aké dôležité je vypracovať komplexnú stratégiu rozvoja vlastných schopností agentúry, najmä s cieľom umožniť agentúre, aby mohla plne využívať ročný balík 10 miliónov EUR (spolu 40 miliónov EUR v rokoch 2017 až 2020) na nákup vlastného vybavenia, najmä malých a stredne veľkých prostriedkov. V nadväznosti na prvú diskusiu z júna agentúra v dňoch 26. a 27. septembra 2017 predloží riadiacej rade na schválenie návrh tejto komplexnej stratégie, v ktorej sa zohľadnia rôzne možnosti (t. j. nákup, prenájom, lízing, dlhodobé nasadenia), ako aj otázka, ako ich udržať funkčné po nadobudnutí.

Pred nadobudnutím alebo prenájmom akéhokoľvek vybavenia, ktoré predstavuje pre agentúru podstatné náklady, sa uskutoční dôkladná analýza potrieb, nákladov a prínosov, a všetky výdavky tohto typu sa následne zahrnú do rozpočtu agentúry.

V tejto stratégii budovania vlastných kapacít agentúry by sa preto malo takisto stanoviť, ako si agentúra bude rozvíjať technické vybavenie v dlhodobom horizonte, a malo by ju sprevádzať zodpovedajúce posúdenie možných dôsledkov jednak z hľadiska závislosti agentúry na pripravenosti členských štátov nasadiť vybavenie, jednak z hľadiska vývoja rozpočtu agentúry v nadchádzajúcich rokoch. Tým však nebude dotknutá dôkladná analýza potrieb, nákladov a prínosov spojená s konkrétnym obstarávaním vybavenia agentúrou.

Takáto komplexná stratégia budovania vlastných kapacít agentúry by Komisii pomohla odhadnúť potrebné finančné zdroje.

Ďalšie kroky

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala prijať tieto kroky:

·vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky a medzery zintenzívniť úsilie o hľadanie potrebných príspevkov na prebiehajúce operácie v rámci bilaterálnych kontaktov s členskými štátmi a prisúdiť mu úplnú prioritu,

·zabezpečiť, aby riadiaca rada na zasadnutí v septembri 2017 urýchlene schválila komplexnú stratégiu o tom, ako sa budú rozvíjať vlastné kapacity agentúry a ako sa budú používať v rokoch 2017 – 2020, v ktorej sa zároveň stanovia strategické ciele, pokiaľ ide o príslušné vybavenie potrebné pre viacročný finančný rámec po roku 2020.

Členské štáty by mali prijať tieto kroky:

·vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky a medzery zabezpečiť, aby agentúra mala k dispozícii dohodnuté zdroje na uskutočňovanie operácií a povinné rezervy,

·okamžite poskytnúť potrebné zdroje na základe zistených súčasných chýbajúcich zdrojov podľa prílohy I.

3.POKROK DOSIAHNUTÝ PRI VYKONÁVANÍ PRIORITNÝCH OBLASTÍ

3.1.    Posilnenie spôsobilosti rýchlej reakcie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž vrátane povinného združovania zdrojov

Rezerva rýchleho zásahu

Hoci od 7. decembra 2016 bola potvrdená úplná dostupnosť viac ako 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušníkov, v prípade dvoch otázok avizovaných už v správe z júna sa dosiahol len čiastočný pokrok; to má vplyv na plnú pripravenosť rezervy rýchleho zásahu:

1. Vymenovanie príslušníkov pohraničnej stráže

Požiadavka vymenovania príslušníkov pohraničnej stráže je jednoznačne stanovená v článku 20 ods. 4 nariadenia. Na zabezpečenie kvality rezervy je potrebné, aby agentúra poznala mená príslušníkov a mohla tak overiť, či vymenovaní príslušníci pohraničnej stráže zodpovedajú vymedzeným profilom, a zabezpečiť, aby boli pred zapojením do operačných činností náležite odborne pripravení. Hoci predchádzajúca správa obsahovala naliehavé výzvy na dokončenie vymenúvania do konca júna 2017, iba päť ďalších schengenských štátov (Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko a Malta) predložilo mená expertov, ktoré zodpovedajú ich príslušným príspevkom uvedeným v prílohe 1 k nariadeniu o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, prípadne ich presahujú. To znamená, že mená expertov zatiaľ poskytlo spolu len 15 schengenských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Rumunsko, Švajčiarsko a čiastočne Nemecko).

Na zasadnutí riadiacej rady 13. a 14. júna 2017 agentúra predložila koncepčný dokument, ktorý obsahoval rôzne možnosti vymenovania expertov do rezervy rýchleho zásahu a riešil obavy členských štátov, pokiaľ ide o potrebu určiť jednotlivých expertov, ktorí tvoria súčasť ich príspevku do rezervy. Hoci však väčšina členských štátov pozorne zvážila navrhované riešenie, vďaka ktorému by mohli vymenovať požadované množstvo expertov, ale aj dodatočné náhrady, pri diskusiách sa nedospelo k jednoznačnému záveru.

Táto otázka bude opäť zaradená do programu nasledujúceho zasadnutia riadiacej rady, ktoré sa uskutoční 26. a 27. septembra 2017. Diskusii bude 14. septembra 2017 predchádzať technický seminár, aby agentúra spolu s členskými štátmi mohla komplexne riešiť zloženie a fungovanie rezervy rýchleho zásahu a pripraviť rozhodnutia pre zasadnutie riadiacej rady.

Komisia vyzýva agentúru a členské štáty, aby tento veľmi dôležitý pretrvávajúci problém rýchlo vyriešili. Komisár Avramopoulos preto 12. júla 2017 zaslal list ministrom vnútra všetkých členských štátov a zdôraznil, že ak nevymenovali príslušníkov pohraničnej stráže, ohrozuje sa tak plné sfunkčnenie rezervy rýchleho zásahu, čo je dôvodom na vážne obavy. Vyzval ich teda, aby v súlade s článkom 20 uvedeného nariadenia príslušníkov pohraničnej stráže vymenovali.

2. Zosúladenie profilov

Od poslednej správy sa v nadväznosti na pokračujúcu bilaterálnu komunikáciu medzi agentúrou a členskými štátmi dospelo k väčšiemu súladu medzi počtom expertov prisľúbených členskými štátmi pre každý profil a limitmi stanovenými v príslušnom vykonávacom rozhodnutí riadiacej rady. V prípade niektorých profilov je počet navrhovaných príslušníkov aj naďalej mierne vyšší než požadovaný prah. Pri niektorých iných sa zasa podarilo znížiť deficit, najmä pokiaľ ide o expertov na evidenciu a odber odtlačkov prstov (zo 137 na 29) a v menšej miere aj o expertov na skríning (z 38 na 23).

Pretrvávajúca nedostatočná harmonizácia medzi profilmi ďalej podčiarkuje potrebu vymenovania jednotlivých expertov v plnom rozsahu, aby agentúra mohla overiť, či zodpovedajú požadovaným profilom, a zabezpečiť, aby sa dosiahli celkové limity pre každý profil v dohodnuté s riadiacou radou. Konečná úprava a harmonizácia medzi požadovanými a ponúkanými počtami ešte prebieha.

Aj táto otázka by sa mala riešiť na technickom seminári 14. septembra.

Rezerva vybavenia pre rýchly zásah

Ako sa uvádza v predchádzajúcich správach, agentúra na zasadnutí siete združených zdrojov 5. a 6. júla 2017 opätovne požiadala členské štáty o poskytnutie prísľubov. Do konca augusta 2017 však neboli poskytnuté žiadne nové dodatočné prísľuby, pokiaľ ide o pobrežné hliadkovacie člny, námorné hliadkovacie plavidlá a vozidlá s termovíziou, v dôsledku čoho stále chýbajú značné zdroje. Situácia sa preto od predchádzajúceho zasadnutia siete združených zdrojov spomenutého v predchádzajúcej správe, ktoré sa uskutočnilo 25. a 26. apríla 2017, nezmenila. To v skutočnosti znamená, že od apríla 2017 rezervu naďalej zabezpečuje len 14 členských štátov (Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Nemecko, Fínsko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko). Aj touto otázkou sa treba zaoberať na technickom seminári 14. septembra a následne aj na zasadnutí riadiacej rady.

Zabezpečenie ľudských zdrojov a vybavenia a ich plnej dostupnosti prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu a rezervy vybavenia pre rýchly zásah je nevyhnutné, aby sa dali posilniť kontroly na vonkajších hraniciach vždy, keď sa vyžaduje okamžitá reakcia. Ak by sa na technickej úrovni nenašlo žiadne riešenie pretrvávajúcich problémov ohrozujúcich plné sfunkčnenie rezerv, Komisia spolu s agentúrou posúdi ďalšie kroky, ktoré by sa mohli prijať, aby rezerva vybavenia pre rýchly zásah mala k dispozícii všetky potrebné zdroje.

Nácvik rýchleho zásahu

Ako bolo uvedené v predchádzajúcej správe, agentúra čoskoro (najneskôr do konca októbra 2017) zorganizuje cvičenie na overenie pripravenosti a efektívnosti povinného nasadenia rezerv rýchleho zásahu v prípade rýchleho pohraničného zásahu.

Vďaka nemu bude agentúra môcť otestovať uplatňovanie mechanizmu rýchlej reakcie, najmä svoju schopnosť náležite rozdeliť potreby medzi členské štáty a vymáhať od nich príslušné príspevky. V súlade s cielenou žiadosťou sa od každého členského štátu bude očakávať, že skontroluje dostupnosť pohraničnej stráže a technické zdroje v súlade s tými nahlásenými pre rezervy rýchleho zásahu.

Ďalšie kroky

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala prijať tieto kroky:

·keďže do rezervy vybavenia pre rýchly zásah stále prispieva len 14 schengenských štátov, bezodkladne túto vec prerokovať dvojstranne s príslušnými schengenskými štátmi, ako aj na zasadnutí riadiacej rady, aby tie, ktoré ešte neprispeli do rezervy vybavenia pre rýchly zásah (Belgicko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Malta, Nórsko, Luxembursko, Litva, Španielsko, Slovensko a Švédsko), tak v záujme doplnenia zistených chýbajúcich zdrojov urobili,

·urýchlene zabezpečiť, aby sa poskytli experti vymenovaní do rezervy rýchleho zásahu, najmä experti na evidenciu/odber odtlačkov prstov a experti na skríning, a to v súlade s počtami osobitných profilov určenými riadiacou radou,

·urýchlene overiť dostupnosť všetkých 1 500 príslušníkov pohraničnej stráže v rámci rezervy rýchleho zásahu a do konca októbra 2017 skúšobne nasadiť ľudské a technické zdroje z rezerv.

Členské štáty by mali prijať tieto kroky:

·ak tak doposiaľ neurobili, urýchlene prispieť zdrojmi, aby doplnili medzery v rezerve vybavenia pre rýchly zásah,

·ak tak doposiaľ neurobili, urýchlene oznámiť mená a profily expertov pridelených k rezerve rýchleho zásahu.

3.2.    Vykonávanie preventívnych posúdení zraniteľnosti na základe spoločnej metodiky

3.2.1. Súčasný stav procesu posudzovania zraniteľnosti

Posilnenie preventívnych posúdení zaručujúcich účinne fungujúci schengenský priestor je naďalej hlavnou politickou prioritou Európskej únie. Ako sa uvádza v predchádzajúcej správe, agentúra vynaložila intenzívne úsilie na prípravu a ukončenie prvej fázy procesu posudzovania zraniteľnosti (t. j. základných posúdení 2 ) v súlade so spoločnou metodikou a s dohodnutými termínmi.

Výkonný riaditeľ agentúry v nadväznosti na základné hodnotenia v súlade s článkom 13 ods. 6 nariadenia zaslal odporúčania 21 schengenským štátom s opisom niekoľkých konkrétnych opatrení, ktoré sa majú prijať. Po povinnej konzultácii s členskými štátmi podľa nariadenia boli medzi 13. a 20. júlom 2017 zaslané záverečné odporúčania. Odporúčané opatrenia sa týkajú 46 zraniteľných miest z celkového počtu 136 zraniteľných miest zistených agentúrou pri základných posúdeniach. Cieľom odporúčaní je prioritne odstrániť najnaliehavejšie zraniteľné miesta vo vzťahu k súčasným výzvam na vonkajších hraniciach. Členské štáty však boli vyzvané, aby vo svojich vnútroštátnych procesoch plánovania zohľadnili aj zostávajúce zraniteľné miesta, v súvislosti s ktorými neboli formulované žiadne formálne odporúčania podľa nariadenia.

Väčšina odporúčaných opatrení sa má vykonať do šiestich mesiacov od prijatia odporúčania. Očakáva sa, že niektoré konkrétne opatrenia budú úplne vykonané až ku koncu júla 2019. Zdá sa, že dôvodom sú štrukturálne otázky, ako napríklad personálna situácia.

Podľa harmonogramu vykonávania odporúčaní bolo treba agentúre najneskôr do konca augusta 2017 predložiť akčný plán. Následne sa budú zasielať pravidelné štvrťročné správy o pokroku pri jeho vykonávaní. Agentúra tak bude môcť účinne monitorovať, ako schengenské štáty vykonávajú odporúčania. Ak sa opatrenia nevykonajú v stanovenej lehote, musí výkonný riaditeľ postúpiť vec riadiacej rade a informovať Komisiu. K 4. septembru 2017 agentúre akčné plány predložilo 13 schengenských štátov. Zvyšným agentúra zaslala upomienku.

V tých prípadoch, kde pretrvávajúce zraniteľné miesta môžu ohroziť celkové fungovanie schengenského priestoru, nevykonanie odporúčaní v rámci príslušných lehôt môže vyvolať postupy stanovené v článku 13 ods. 8 a článku 19 nariadenia (čo znamená, že riadiaca rada môže stanoviť potrebné opatrenia v rozhodnutí, ktoré bude pre dotknuté členské štáty záväzné) alebo dokonca aktiváciu osobitného postupu v súlade s článkom 29 Kódexu schengenských hraníc.

Okrem toho, ako sa uvádza v predchádzajúcej správe, v nadväznosti na základné posúdenia sa v prípade šiestich členských štátov (Bulharsko, Chorvátsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko a Španielsko) v roku 2017 uskutočňujú simulačné cvičenia s cieľom posúdiť ich schopnosť čeliť budúcim výzvam na vonkajších hraniciach. Uvedených šesť členských štátov malo do 1. septembra 2017 Komisii na tento účel predložiť dodatočné informácie. Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento termín dodržali len dva z nich. Keď budú do konca októbra 2017 výsledky simulačných cvičení k dispozícii, môže výkonný riaditeľ dotknutým členským štátom adresovať druhé kolo odporúčaní.

Ako už bolo spomenuté, agentúra paralelne uskutočňuje tzv. posúdenia vznikajúcich hrozieb – momentálne v prípade Grécka, Talianska a Španielska.

Na základe prvých skúseností zo základného posúdenia agentúra s podporou siete na posudzovanie zraniteľnosti pozostávajúcej zo zástupcov schengenských štátov pracuje aj na revízii spoločnej metodiky, ktorá sa má navrhnúť na schválenie riadiacou radou v novembri 2017.

Podľa novej štruktúry agentúry, ktorú riadiaca rada prijala na zasadnutí 12. a 13. júna 2017, bola vzhľadom na význam posudzovania zraniteľnosti vytvorená osobitná sekcia, ktorá sa neustále posilňuje.

3.2.2. Vplyv posudzovania zraniteľnosti na ostatné zložky schengenského systému

Proces posudzovania zraniteľnosti vrátane odporúčaní pomáha schengenským štátom identifikovať existujúce a potenciálne hrozby a zraniteľné miesta, ktoré môžu mať vplyv na účinné riadenie ich vonkajších hraníc. Posúdenia a vykonávanie odporúčaní významne prispievajú k zabezpečeniu riadneho fungovania schengenského priestoru a sú teda v záujme všetkých členských štátov, a nie len tých, ktorým sú dané odporúčania určené. Preto je monitorovanie vykonávania identifikovaných opatrení neoddeliteľnou súčasťou spoločného európskeho úsilia zameraného na riadenie migrácie vo všetkých jej aspektoch. Navyše je rovnako dôležité, aby sa výsledky posúdení zraniteľnosti plne zohľadnili aj v iných nástrojoch, ktoré prispievajú k fungovaniu schengenského priestoru, konkrétne pri schengenských hodnoteniach a financovaní zo zdrojov EÚ v oblasti riadenia vonkajších hraníc.

Je osobitne dôležité zabezpečiť súčinnosť medzi schengenským hodnotiacim procesom a posúdeniami zraniteľnosti, keďže oba mechanizmy sú súčasťou úsilia o kontrolu kvality v schengenskom priestore. Vďaka takejto súčinnosti a koordinácii sa budú odporúčania oboch mechanizmov vzájomne posilňovať a Komisia by mohla lepšie predpokladať potrebné finančné zdroje a rozhodovať o ich priorite.

Komisia v záujme tohto cieľa už vo februári 2017 poskytla agentúre všetky relevantné dokumenty týkajúce sa uplynulých schengenských hodnotení a bude tak pravidelne robiť aj naďalej pri následných hodnoteniach.

Na tento účel Komisia prijala kompletný balík prvých výsledkov posúdení zraniteľnosti a zohľadní ich (zistenia aj zodpovedajúce odporúčania) pri hodnotení celkového fungovania schengenského priestoru, ako aj pri hodnotení návrhov národných programov v rámci príslušných fondov EÚ, konkrétne Fondu pre vnútornú bezpečnosť, a akýchkoľvek žiadostí o ďalšie núdzové financovanie.

Ďalšie kroky

Komisia:

·bude aj naďalej dôkladne monitorovať posúdenia zraniteľnosti a vykonávanie zodpovedajúcich odporúčaní na politickej úrovni a je pripravená spolupracovať s členskými štátmi, Európskym parlamentom a Radou v záujme fungovania schengenského priestoru.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala prijať tieto kroky:

·do októbra 2017 dokončiť simulačné cvičenia,

·pokračovať v monitorovaní situácie na vonkajších hraniciach, dokončiť prebiehajúce posúdenie vznikajúcich hrozieb a jeho výsledky včas poskytnúť dotknutým členským štátom,

·do konca novembra 2017 na základe nadobudnutých skúseností prijať revidovanú spoločnú metodiku posúdení zraniteľnosti.

Členské štáty by mali prijať tieto kroky:

·čo najskôr predložiť agentúre príslušné akčné plány na vykonanie opatrení, ktoré odporúča výkonný riaditeľ v nadväznosti na základné hodnotenia,

·zabezpečiť včasné a účinné vykonávanie odporúčaných opatrení v lehote stanovenej výkonným riaditeľom v nadväznosti na základné hodnotenia a každý štvrťrok informovať agentúru o dosiahnutom pokroku,

·vzhľadom na opakujúce sa posúdenia zraniteľnosti, ktoré agentúra vykonáva aspoň raz za rok, by členské štáty, ktoré neposkytli úplné údaje o existujúcich kapacitách, mali zlepšiť svoje príslušné vnútroštátne postupy zberu údajov,

·šesť členských štátov vybraných pre simulačné cvičenia by malo urýchlene odpovedať na žiadosti agentúry o dodatočné údaje a informácie a včas sa vyjadriť k priebežným posúdeniam.

3.3.    Podpora návratov

Pokrok, ktorý agentúra dosiahla pri úplnom vykonávaní svojho nového mandátu v oblasti návratov, je naďalej nejednoznačný.

Na jednej strane vzrástol počet návratových operácií, ktoré viedla agentúra v spolupráci s členskými štátmi, ako aj počet krajín určenia 3 . Od 1. januára do 31. júla 2017 agentúra podporila celkom 193 návratových operácií štátnych príslušníkov tretích krajín, v priebehu ktorých bolo vrátených bolo 8 608 štátnych príslušníkov tretích krajín s neoprávneným pobytom.

Na druhej strane mandát agentúry v oblasti návratov, ktorý jej prináleží podľa nariadenia, ponúka oveľa širší rámec s novými nástrojmi, ktoré by agentúre a členským štátom umožnili výrazne zvýšiť mieru návratu. To bolo tiež cieľom obnoveného akčného plánu v oblasti návratu, ktorý navrhla Komisia v marci tohto roka a ktorý členské štáty v plnej miere podporili.

Na dosiahnutie tejto potrebnej operačnej transformácie s viditeľnými výsledkami v podobe miery návratu vo všetkých členských štátoch musí agentúra zásadne zmeniť svoj prístup. Rovnako sústredené a odhodlané musia byť aj členské štáty, a to jednak v rámci riadiacej rady agentúry, jednak v rámci činností ich orgánov zodpovedných za návraty.

Spomínanú operačnú transformáciu možno dosiahnuť len vtedy, ak sa spoločne zmobilizuje agentúra aj zodpovedné orgány členských štátov. Napríklad v roku 2017 agentúra ešte neposkytla podporu pri operáciách súvisiacich s dobrovoľnými odchodmi ani jednému členskému štátu a prevádzkovú podporu návratov zo strany agentúry ich vo všeobecnosti získalo len niekoľko 4 .

To isté platí pre tri rezervné skupiny, a to monitorovaciu skupinu pre nútený návrat, eskortnú skupinu pre nútený návrat a skupinu špecialistov na návrat, ktoré sú momentálne k dispozícii na účely operačnej podpory 5 . Experti z týchto skupín sa už zapojili do operácií aj v praxi (44 pozorovateľov z monitorovacej skupiny pre nútený návrat sa zúčastnilo na 47 návratových operáciách a na jednej návratovej operácii bolo nasadených aj 10 členov eskortnej skupiny pre nútený návrat). Tento účinný nástroj však vo všeobecnosti členské štáty ešte stále nevyužívajú dostatočne, a to najmä pokiaľ ide o monitorovaciu skupinu pre nútený návrat a rezervu expertov na skupinu nútený návrat. Aby sa podporilo a uľahčilo využívanie týchto rezervných skupín, agentúra ešte musí poskytnúť členským štátom konečný súbor praktických postupov a pravidiel týkajúcich sa nasadzovania personálu do skupín, ich operačných úloh a právnej zodpovednosti 6 .

Ešte stále prebiehajú postupy, aby si agentúra mohla priamo prenajímať charterové lietadlá 7 , zatiaľ čo na ďalší, netrpezlivo očakávaný nástroj podpory návratových operácií z členských štátov, konkrétne návrat komerčnými letmi, sa ešte čaká. Agentúra musí ukončiť prípravy na začatie cieleného pilotného projektu (ktoré sa očakáva až v septembri 8 ) a ďalej ho rozvíjať, aby pokrýval všetky relevantné destinácie návratu.

Agentúra musí urýchlene pokročiť v úsilí o odstránenie týchto nedostatkov a doplnenie chýbajúcich zdrojov. Na druhej strane musia aj členské štáty preukázať spoločný záväzok značne zlepšiť výsledky v oblasti návratov. Na to sa musia opierať o agentúru, ktorá im na dosiahnutie týchto cieľov poskytne rámec. To by znamenalo nielen pridelenie prostriedkov na základe stanovených kvót a záväzkov, ale aj reálne operačné zosúladenie cieľov a postupov príslušných orgánov zodpovedných za návraty s cieľmi a postupmi agentúry.

Komisia vyzýva agentúru, aby túto záležitosť prerokovala na nadchádzajúcom zasadnutí riadiacej rady.

Komisia bude zároveň s podporou členských štátov prostredníctvom existujúcich a nových programov v oblasti návratu financovaných EÚ naďalej ponúkať cielenú operačnú pomoc zameranú na priamu podporu agentúry, aby táto mohla plne rozvinúť všetky prvky svojho nového mandátu, odstrániť súčasné prevádzkové nedostatky a vybudovať dostatočne stabilné a pružné vnútorné štruktúry schopné ponúkať členským štátom celú škálu operačnej pomoci. Tento proces prispeje aj k úplnému a včasnému vyčerpaniu prostriedkov všetkých programov v oblasti návratu financovaných EÚ vrátane nových činností a projektov, ako aj know-how, ku ktorému sa v rámci nich dospelo, v záujme budovania kompetencií agentúry.

Ďalšie kroky

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala prijať tieto kroky:

·prioritne dokončiť prácu na realizácii všetkých bodov, ktoré sú alebo môžu byť stále nevyriešené 9 , a najmä:

obezodkladne dokončiť vymedzenie praktických postupov, pravidiel, operačných úloh a právnej zodpovednosti pri nasadzovaní členov skupín a uviesť ich do praxe,

ozaviesť plne funkčný pilotný projekt využívania komerčných letov na návratové operácie,

ona základe mesačných informácií od členských štátov vypracovať stratégiu návratových operácií a iniciatívne navrhovať ich realizáciu, pričom treba v plnej miere využiť rozpočet k dispozícii na návraty v roku 2017,

ozintenzívniť prednávratovú pomoc, a to aj organizovaním identifikačných postupov,

odokončiť mapovanie kapacít členských štátov a ich potrieb v oblasti návratu,

ozintenzívniť odbornú prípravu orgánov tretích krajín, ktoré sa zúčastňujú na hromadných návratových operáciách,

·spolu s členskými štátmi urýchlene prerokovať súčasný stav výsledkov úsilia o sfunkčnenie nového mandátu v oblasti návratov, aby sa podarilo výrazne zvýšiť mieru návratu v súlade s obnoveným akčným plánom v oblasti návratu,

·čo najskôr zaviesť potrebné vnútorné štruktúry schopné ponúkať členským štátom celú škálu operačnej pomoci a stať sa koordinačným a operačným útvarom EÚ v oblasti návratov.

Členské štáty by mali prijať tieto kroky:

·počas nadchádzajúceho zasadnutia riadiacej rady v septembri 2017 sa vyjadriť, ako agentúra môže v krátkodobom horizonte sfunkčniť všetky nedoriešené prvky podľa nového mandátu a zrealizovať zostávajúce opatrenia stanovené v obnovenom akčnom pláne v oblasti návratu,

·keďže ani jeden členský štát tak ešte neurobil, mali by bezodkladne začať každý mesiac poskytovať informácie o orientačnom plánovaní vnútroštátnych návratových operácií vrátane počtu navrátilcov a tretích krajín návratu,

·zosúladiť svoje vnútroštátne stratégie a operačné plány v oblasti návratu so zámerom agentúry smerovať k operačnej integrácii návratových činností na úrovni EÚ.

3.4.    Dohoda o sídle

Poľsko v súlade s výzvami Komisie uvedenými v predchádzajúcich správach už ukončilo proces ratifikácie dohody o sídle a informovalo o tom agentúru. Dohoda nadobudne platnosť 1. novembra 2017. Komisia so záujmom očakáva vykonávanie dohody a poskytne čo najvhodnejšie podmienky na správne fungovanie agentúry v súlade s článkom 57 nariadenia.

Ďalší krok

·Agentúra a Poľsko by mali zabezpečiť hladké vykonávanie dohody o sídle.

3.5. Nasadenie styčných dôstojníkov v členských štátoch

Agentúra by mala pravidelne monitorovať, ako členské štáty riadia vonkajšie hranice, a to nielen prostredníctvom analýzy rizík, výmeny informácií a európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), ale aj vysielaním vlastných styčných dôstojníkov do členských štátov.

Riadiaca rada na zasadnutí 13. a 14. júna 2017 schválila pravidlá, v ktorých sa vymedzuje postavenie a úlohy týchto styčných úradníkov, ich prístup k informáciám a prípadne možnosť vyslania jedného styčného dôstojníka do viacerých zoskupení členských štátov. Agentúra začala postup na vyslanie jedného styčného dôstojníka do jedného členského štátu (Bulharska) a na potvrdenie hlavných sídel s ohľadom na nasadenie piatich styčných dôstojníkov do piatich zoskupení členských štátov: 1. Taliansko a Malta; 2. Grécko a Cyprus; 3. Slovinsko a Chorvátsko; 4. Rumunsko a Maďarsko a 5. Španielsko a Portugalsko.

Agentúra by mala urýchliť prácu na návrhu memoranda o porozumení, aby sa takýto dokument podpísal s každým členským štátom do októbra 2017 s cieľom stanoviť spôsoby nasadzovania. Agentúra ešte nezačala konanie na nábor styčných dôstojníkov. Keďže vybraní kandidáti sa ešte pred vyslaním musia vyškoliť a oboznámiť s agentúrou, oznamy o predmetných voľných pozíciách by sa mali uskutočniť bez ďalšieho odkladu, aby sa styční dôstojníci dali reálne nasadiť do konca roku 2017.

Hoci prioritne sa v súčasnosti majú dôstojníci nasadzovať do členských štátov, ktoré sa považujú za najpostihnutejšie migračnými tokmi, agentúra by mala súčasne zintenzívniť a urýchliť prácu zameranú na vysielanie styčných dôstojníkov aj do ostatných členských štátov, aby mohli agentúru účinne podporiť v nasledujúcom kole posudzovania zraniteľnosti.

Ďalšie kroky

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala prijať tieto kroky:

·vypracovať návrh memoranda o porozumení a predložiť ho príslušným členským štátom do konca septembra 2017,

·bezodkladne a najneskôr do konca roku 2017 začať príslušné výberové konania na nábor styčných dôstojníkov s cieľom ich vyškolenia a účinného nasadenia,

·zintenzívniť a urýchliť prácu zameranú na vysielanie styčných dôstojníkov do ostatných členských štátov do februára 2018.

Členské štáty by mali prijať tieto kroky:

·do októbra 2017 uzavrieť s agentúrou memorandum o porozumení, v ktorom sa určia spôsoby nasadenia styčných dôstojníkov.

3.6. Rozvoj európskeho strategického rámca integrovaného riadenia hraníc

Komisia v tretej správe o pokroku navrhla vytvoriť strategický rámec pre európske integrované riadenie hraníc s troma integrovanými úrovňami: 1. politická stratégia inštitúcií Únie; 2. technická a operačná stratégia agentúry a 3. vnútroštátne stratégie členských štátov. V tejto súvislosti je úzka spolupráca Komisie s členskými štátmi a Európskym parlamentom podmienkou sine qua non pre úspešný rozvoj politickej stratégie integrovaného riadenia hraníc a jej hladkého prijatia. Politická stratégia bude základom technickej a operačnej stratégie agentúry aj vnútroštátnych stratégií.

Harmonogram tohto procesu je veľmi krátky a ambiciózny vzhľadom na veľmi komplexné konzultácie s rôznymi internými a externými zúčastnenými stranami. Dňa 20. júna 2017 sa konalo prvé stretnutie s expertmi z členských štátov, kde bolo vysvetlené, ako sa vypracuje budúca politická stratégia a aké budú jej hlavné zložky. Komisia 29. júna 2017 prezentovala Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci postup rozvoja stratégie integrovaného riadenia hraníc a niekoľko pracovných stretnutí sa plánuje aj na začiatok septembra.

Vzhľadom na politický význam stratégie a jej schválenia je navyše na 17. októbra 2017 naplánované trojstranné stretnutie na vysokej úrovni.

Ďalšie kroky

Komisia:

·v októbri 2017 zorganizuje trojstranné stretnutie na vysokej úrovni za účasti zástupcov členských štátov a členov Európskeho parlamentu s cieľom podrobnejšie diskutovať o zavedení politického rámca pre európske integrované riadenie hraníc,

·do svojho programu na rok 2018 zahrnie tematické schengenské hodnotenie vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala prijať tieto kroky:

·v druhej polovici roka 2017 začať proces vypracúvania operačnej a technickej stratégie integrovaného riadenia hraníc v úzkej spolupráci s Komisiou,

·do februára 2018 prostredníctvom riadiacej rady prijať technickú a operačnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc po tom, ako sa inštitúcie EÚ dohodnú na politickej stratégii integrovaného riadenia hraníc,

·v úzkej spolupráci s Komisiou zabezpečiť špeciálne školenie o schengenskom hodnotení pre vybraných expertov na integrované riadenie hraníc.

Členské štáty by mali prijať tieto kroky:

·v období od júna do decembra 2017 začať vnútroštátne postupy na stanovenie svojich vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc,

·do šiestich mesiacov po prijatí technickej a operačnej stratégie zosúladiť svoje príslušné vnútroštátne stratégie integrovaného riadenia hraníc s politickou stratégiou a technickou a operačnou stratégiou,

·mali by byť pripravené na schengenské hodnotenie ich vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia hraníc (ktoré sa začne na konci jesene 2018).

4.ZÁVERY

Pokračuje zavádzanie nových nástrojov podľa nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ako aj poskytovanie operačnej podpory zo strany Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž členským štátom na rôznych úsekoch vonkajších hraníc postihnutých nelegálnou imigráciou.

Členské štáty si však stále musia plniť záväzky týkajúce sa plnej operačnej kapacity rezerv rýchleho zásahu, najmä pokiaľ ide o doplnenie chýbajúcich zdrojov do rezervy vybavenia pre rýchly zásah. Ďalšie úsilie je potrebné aj na doplnenie stále chýbajúcich zdrojov pre nasadenia v rámci prebiehajúcich spoločných operácií, aby sa členské štáty v prvej línii mohli podporiť pri účinnom riadení vonkajších hraníc. Tieto chýbajúce zdroje treba doplniť prioritne.

Okrem toho si členské štáty a agentúra musia plniť úlohy v oblasti návratových operácií, a to za plného využitia nástrojov podpory, ktoré teraz ponúka širší mandát agentúry.

Komisia bude s podporou členských štátov naďalej ponúkať cielenú operačnú pomoc zameranú na priamu podporu agentúry, aby táto mohla plne rozvinúť všetky prvky svojho nového mandátu, doplniť súčasné chýbajúce prevádzkové zdroje a vybudovať dostatočne stabilné a pružné vnútorné štruktúry schopné ponúkať členským štátom celú škálu operačnej pomoci.

V tejto súvislosti Komisia vyzýva Európsky parlament, Európsku radu a Radu, aby preskúmali doteraz dosiahnutý pokrok, a žiada Radu, aby agentúru a príslušné orgány schengenských štátov podporila pri realizácii navrhovaných opatrení.

Komisia bude naďalej podávať správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a posilňovaní vonkajších hraníc, najmä pokiaľ ide o sfunkčnenie nového mandátu agentúry v oblasti návratu a vypracovanie a vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc.

(1)

     Na účely tejto správy sa pojem „schengenské štáty“ vzťahuje na členské štáty a tretie krajiny, ktoré sú viazané týmto nariadením alebo ktoré ho inak vykonávajú vo vnútroštátnom práve.

(2)

     Základné posúdenia predstavujú hĺbkovú analýzu existujúcich kapacít členských štátov v spojení so súčasnými indikátormi hrozieb na základe súboru objektívnych kritérií.

(3)

     Medzi 1. januárom a 31. júlom 2017 boli najvýznamnejšie tretie krajiny určenia mimo západného Balkánu: Tunisko (s podporou 30 vnútroštátnych návratových operácií), Nigéria (12 operácií), Afganistan (11), Gruzínsko (8) a Pakistan (6).

(4)

     Do 31. júla 2017 sa najväčšieho počtu spoločných návratových operácií zúčastnili Nemecko (62) a Rakúsko (26), za nimi nasledovalo Belgicko a Švédsko (obe po 14) a Maďarsko (13). Na druhej strane niekoľko členských štátov, ktoré potrebujú podporu, využíva spoločné návratové operácie len vo veľmi obmedzenej miere alebo ich nevyužíva vôbec (napríklad v rokoch 2016 a 2017 Francúzsko uskutočnilo iba jednu takúto operáciu a Bulharsko sa nezapojilo vôbec).

(5)

     K 31. júlu 2017 počet expertov ponúknutých členskými štátmi pre rezervu expertov na nútený návrat stále nedosahuje požadovanú úroveň (bolo ponúknutých 426 expertov na 600 miest). Do eskortnej skupiny pre nútený návrat zatiaľ neprispeli tieto členské štáty a pridružené krajiny: Španielsko, Grécko, Island, Malta, Švajčiarsko a Švédsko; do monitorovacej skupiny pre nútený návrat zatiaľ neprispeli tieto členské štáty a pridružené krajiny: Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Cyprus, Litva, Nórsko, Poľsko, Švajčiarsko, Slovensko a Švédsko; do skupiny špecialistov na návrat zatiaľ neprispeli tieto členské štáty a pridružené krajiny: Bulharsko, Česká republika, Grécko, Nórsko, Slovensko, Fínsko a Švajčiarsko.

(6)

     Pozri štvrtú správu o sfunkčnení, COM(2017) 325 final, v ktorej sa od agentúry žiada, aby bezodkladne dokončila vymedzenie praktických postupov, pravidiel, operačných úloh a právnej zodpovednosti pri nasadzovaní členov skupín. 

(7)

     Orgány členských štátov si charterové lietadlá a iné vybavenie pre návratové operácie zatiaľ prenajímajú samy. Tieto náklady potom (čiastočne) prepláca agentúra. Agentúra si charterové lietadlá priamo neprenajíma.

(8)

     Pozri oznámenie o účinnejšej politike návratu v Európskej únii – obnovený akčný plán, COM(2017) 200 final, v ktorom bola agentúra vyzvaná, aby do júna 2017 zaviedla mechanizmus pre komerčné lety, čo sa opätovne zdôrazňuje aj v štvrtej správe o sfunkčnení.

(9)

     Pozri najmä COM(2017) 201 final; COM(2017) 219 final; COM(2017) 325 final A COM(2017) 200 final.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 9. 2017

COM(2017) 467 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE

PIATA SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

o sfunkčnení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

Prehľad chýbajúcich ľudských zdrojov a vybavenia potrebných na prebiehajúce spoločné operácie Európskej agentúry pre pohraničná a pobrežnú stráž

Grécko – chýbajúce zdroje – spoločná operácia Poseidon

Ø17. augusta – 28. septembra 2017: žiadne chýbajúce ľudské zdroje,

Øseptember 2017: 5 pobrežných hliadkovacích člnov (38 % operačných potrieb), 2 námorné hliadkovacie plavidlá (67 % operačných potrieb), jedna helikoptéra (50 % operačných potrieb), 2 hliadkovacie vozidlá (13 % operačných potrieb), 2 dopravné vozidlá (33 % operačných potrieb),

Ø28. septembra – 16. novembra: žiadne chýbajúce zdroje (operačné potreby: 151 príslušníkov),

ØNa podporu readmisie chýba 11 príslušníkov na september a 13 príslušníkov na október.

Grécko – chýbajúce zdroje – spoločná operácia – flexibilné operačné činnosti v roku 2017 na zemi

Ø16. augusta – 13. septembra 2017: 42 príslušníkov (operačné potreby: 79 príslušníkov), 18 hliadkovacích vozidiel (58 % operačných potrieb), 2 dopravné vozidlá (100 % operačných potrieb),

Ø13. septembra – 11. októbra 2017: 39 príslušníkov (operačné potreby: 79 príslušníkov), 17 hliadkovacích vozidiel (55 % operačných potrieb), 2 dopravné vozidlá (100 % operačných potrieb),

Ø11. októbra – 8. novembra 2017: 39 príslušníkov (operačné potreby: 79 príslušníkov), 17 hliadkovacích vozidiel (55 % operačných potrieb), 2 dopravné vozidlá (100 % operačných potrieb).

Grécko – chýbajúce zdroje – spoločná operácia – koordinačné strediská v roku 2017 na zemi

Ø16. augusta – 13. septembra 2017: 6 príslušníkov (operačné potreby: 16 príslušníkov), jeden detektor srdcového tepu (100 % operačných potrieb),

Ø13. septembra – 11. októbra 2017: 7 príslušníkov (operačné potreby: 14 príslušníkov – 50 % operačných potrieb), jeden detektor srdcového tepu (100 % operačných potrieb).

Taliansko – chýbajúce zdroje – spoločná operácia Triton

Øseptember 2017: 4 príslušníci (operačné potreby: 135 príslušníkov), 4 pobrežné hliadkovacie plavidlá (67 % operačných potrieb), jedno námorné hliadkovacie plavidlo (50 % operačných potrieb),

Øoktóber 2017: jeden príslušník (operačné potreby: 135 príslušníkov), 4 pobrežné hliadkovacie plavidlá (67 % operačných potrieb).

Bulharsko – chýbajúce zdroje – spoločné operácie – flexibilné operačné činnosti v roku 2017 na zemi

Ø16. augusta – 13. septembra 2017: 84 príslušníkov (operačné potreby: 175 príslušníkov – z dôvodu chýbajúcich ponúk bude 24 príslušníkov z hostiteľského členského štátu spolufinancovaných agentúrou), 34 hliadkovacích vozidiel (57 % operačných potrieb – z dôvodu chýbajúcich ponúk bude 12 hliadkovacích vozidiel z hostiteľského členského štátu spolufinancovaných agentúrou), 2 vozidlá s termovíziou (25 % operačných potrieb),

Ø13. septembra – 11. októbra 2017: 64 príslušníkov (operačné potreby: 175 príslušníkov – z dôvodu chýbajúcich ponúk bude 24 príslušníkov z hostiteľského členského štátu spolufinancovaných agentúrou), 27 hliadkovacích vozidiel (45 % operačných potrieb – z dôvodu chýbajúcich ponúk bude 12 hliadkovacích vozidiel z hostiteľského členského štátu spolufinancovaných agentúrou),

Ø11. októbra – 8. novembra 2017: 58 príslušníkov (operačné potreby: 175 príslušníkov – z dôvodu chýbajúcich ponúk bude 24 príslušníkov z hostiteľského členského štátu spolufinancovaných agentúrou), 25 hliadkovacích vozidiel (42 % operačných potrieb – z dôvodu chýbajúcich ponúk bude 12 hliadkovacích vozidiel z hostiteľského členského štátu spolufinancovaných agentúrou).

Bulharsko – chýbajúce zdroje – spoločné operácie – koordinačné strediská v roku 2017 na zemi

Ø16. augusta – 13. septembra 2017: 4 príslušníci (operačné potreby: 12 príslušníkov).

Ø13. septembra – 11. októbra 2017: 7 príslušníkov (operačné potreby: 14 príslušníkov – 50 % operačných potrieb), jeden detektor srdcového tepu (100 % operačných potrieb).

Španielsko – chýbajúce zdroje – spoločná operácia Indalo

Øseptember 2017: 3 príslušníci (operačné potreby: 12 príslušníkov) a jedno námorné hliadkovacie plavidlo (100 % operačných potrieb),

Øoktóber 2017: 3 príslušníci (operačné potreby: 12 príslušníkov).

Španielsko – chýbajúce zdroje – spoločná operácia Hera

Øseptember 2017: 2 príslušníci (operačné potreby: 2 príslušníci), jedno námorné hliadkovacie plavidlo (100 % operačných potrieb), jeden pobrežný hliadkovací čln (100 % operačných potrieb),

Øoktóber 2017: 2 príslušníci (operačné potreby: 2 príslušníci), jedno námorné hliadkovacie plavidlo (100 % operačných potrieb), jeden pobrežný hliadkovací čln (100 % operačných potrieb), jedno lietadlo s pevnými krídlami (100 % operačných potrieb).

Španielsko – chýbajúce zdroje – spoločná operácia Minerva 1

Ø14. júla – 15. septembra 2017: 26 príslušníkov (operačné potreby: 74 príslušníkov), 12 tímov psovodov (44 % operačných potrieb).

Západný Balkán – chýbajúce zdroje – spoločná operácia – flexibilné operačné činnosti hraničného dozoru v roku 2017 2

Ø16. augusta – 13. septembra 2017: 4 príslušníci (operačné potreby: 4 príslušníci) a jedno vozidlo s termovíziou (100 % operačných potrieb),

Ø13. septembra – 11. októbra 2017: 4 príslušníci (operačné potreby: 4 príslušníci) a jedno vozidlo s termovíziou (100 % operačných potrieb),

Ø11. októbra – 8. novembra 2017: 4 príslušníci (operačné potreby: 4 príslušníci) a jedno vozidlo s termovíziou (100 % operačných potrieb).

Západný Balkán – chýbajúce zdroje – spoločné operácie – koordinačné strediská v roku 2017 na zemi

Ø16. augusta – 13. septembra 2017: 4 príslušníci (operačné potreby: 24 príslušníkov), jeden detektor srdcového tepu (100 % operačných potrieb) na hranici Chorvátska a Srbska,

Ø13. septembra – 11. októbra 2017: 4 príslušníci (operačné potreby: 24 príslušníkov), jeden detektor srdcového tepu (100 % operačných potrieb) na hranici Chorvátska a Srbska.

Západný Balkán – chýbajúce zdroje – spoločné operácie – koordinačné strediská v roku 2017

Øseptember: 3 príslušníci (operačné potreby: 16 príslušníkov),

Øoktóber: 5 príslušníkov (operačné potreby: 21 príslušníkov).

(1)

     Spoločná operácia Minerva sa končí 15. septembra 2017.

(2)

     Všetky tieto chýbajúce zdroje sa týkajú nasadzovania na vonkajších pozemných hraniciach Chorvátska.