EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 5. 2017

COM(2017) 217 final

SPRÁVA KOMISIE RADE

Preskúmanie prechodných opatrení týkajúcich sa nadobúdania poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré boli stanovené v zmluve o pristúpení Chorvátskej republiky k EÚ z roku 2011

SPRÁVA KOMISIE RADE

Preskúmanie prechodných opatrení týkajúcich sa nadobúdania poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré boli stanovené v zmluve o pristúpení Chorvátskej republiky k EÚ z roku 2011

Úvod

Komisia prekladá túto správu Rade v súlade s Aktom o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky 1 (ďalej len „akt o pristúpení“) z roku 2011. V uvedenom akte je stanovené prechodné obdobie siedmich rokov, do roku 2020, s možnosťou predĺženia o tri roky, počas ktorého Chorvátsko môže zachovať existujúce obmedzenia o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú súčasťou jeho vnútroštátnych právnych predpisov 2 . Tieto obmedzenia sa týkajú nadobúdania pôdy právnickými a fyzickými osobami z ostatných členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru.

Podľa zmluvy o pristúpení je Komisia povinná v treťom roku po pristúpení predložiť Rade správu o možnosti skrátiť alebo ukončiť prechodné obdobie umožnené v zmluve o pristúpení pred dátumom stanoveným v tejto zmluve.

Všeobecnou zásadou právnych predpisov Európskej únie a voľného pohybu kapitálu je, že podporujú cezhraničné investície. Voľný pohyb kapitálu predstavuje jednu zo základných zásad, podľa ktorej môžu investori v EÚ v podstate voľne pôsobiť na vnútornom trhu. Zahraničné investície môžu byť veľmi prínosné pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka. Napríklad cezhraničné investície v rámci Európy umožnili šírenie nových poľnohospodárskych technológií a znalostí a poskytli kapitál pre poľnohospodársku výrobu v oblastiach s nedostatočnými finančnými prostriedkami. Cezhraničné investície môžu takisto prispieť k racionalizácii využívania pôdy, a to najmä v oblastiach s veľmi fragmentovanou vlastníckou štruktúrou.

Zároveň treba pripomenúť, že v zmluvách o EÚ nie je stanovená povinnosť členských štátov liberalizovať trh s poľnohospodárskou pôdou bez možnosti určiť vhodné pravidlá na dosiahnutie legitímnych cieľov verejnej politiky. Zásada voľného pohybu kapitálu umožňuje vnútroštátne obmedzenia pohybov kapitálu v podobe pravidiel regulovania trhov s pôdou, pokiaľ sú tieto pravidlá nutné, opodstatnené a primerané s cieľom podporiť legitímny verejný záujem a politické ciele. Voľný pohyb kapitálu je teda v rovnováhe s potrebou členských štátov zabezpečiť, aby trhy s pôdou umožňovali udržateľný rozvoj vidieka a poľnohospodársku výrobu.

Prechodné obdobie, počas ktorého Chorvátsko môže zachovať obmedzenia, ktoré existovali v čase jeho pristúpenia, bolo poskytnuté s cieľom umožniť novo pristupujúcemu štátu odstrániť nedostatky trhu s poľnohospodárskou pôdou a odvetvia poľnohospodárstva a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť na vnútornom trhu. Účelom správy je poskytnúť prehľad o situácii na trhu s poľnohospodárskou pôdou a preskúmať potrebu uvedených prechodných opatrení. Vzhľadom na celkovú situáciu odvetvia poľnohospodárstva v Chorvátsku tri roky po jeho pristúpení k EÚ sa v tejto správe dospelo k záveru, že prechodné obdobie by sa nemalo skracovať.

1. Právny základ správy Komisie

V akte o pristúpení z roku 2011 bolo Chorvátsku poskytnuté prechodné obdobie, počas ktorého mohlo zachovať existujúce obmedzenia týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy odchylne od zásady voľného pohybu kapitálu zakotvenej v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Na základe článku 18 aktu o pristúpení sa tieto reštriktívne prechodné opatrenia uplatňujú za podmienok stanovených v prílohe V k aktu o pristúpení (Prechodné opatrenia). V kapitole venovanej voľnému pohybu kapitálu v tejto prílohe sa uvádza, že „všeobecné preskúmanie tohto prechodného opatrenia sa uskutoční do konca tretieho roku po dni pristúpenia. Komisia na tento účel predloží Rade správu. Rada môže na návrh Komisie jednomyseľne rozhodnúť o skrátení alebo ukončení prechodného obdobia […]“.

2. Prechodné opatrenia

Voľný pohyb kapitálu je jednou zo základných slobôd zaručených právnymi predpismi Európskej únie. V článku 63 ZFEÚ sa stanovuje, že „sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami“. Pohyby kapitálu zahŕňajú investície do nehnuteľností a poľnohospodárskej pôdy. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že výkon práva nadobúdať, využívať alebo prevádzať poľnohospodársku pôdu na území iného členského štátu spôsobuje pohyby kapitálu 3 . Právne predpisy členských štátov o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy teda musia byť v súlade so zásadou voľného pohybu kapitálu vyplývajúcou z právnych predpisov EÚ.

V priebehu prístupových rokovaní s Chorvátskom však EÚ súhlasila s určitými prechodnými opatreniami týkajúcimi sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy, ktoré umožňujú Chorvátsku, aby sa dočasne odchýlilo od základnej slobody pohybu kapitálu. Konkrétne v prílohe V k aktu o pristúpení sa Chorvátsku povoľuje „ponechať v platnosti sedem rokov odo dňa pristúpenia obmedzenia ustanovené vo svojom zákone o poľnohospodárskej pôde (úradný vestník č. 152/08) platné ku dňu podpisu zmluvy o pristúpení, ktoré sa týkajú nadobúdania poľnohospodárskej pôdy štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, štátnymi príslušníkmi štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (DEHP) a právnickými osobami zriadenými v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu alebo štátu DEHP“. Zároveň sa v akte o pristúpení stanovuje výnimka z prechodných opatrení pre „samostatne hospodáriacich poľnohospodárov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu a ktorí sa chcú usadiť a mať bydlisko v Chorvátsku“, ako aj ktorí „nepodliehajú prechodným opatreniam ani iným pravidlám a postupom okrem tých, ktorým podliehajú chorvátski štátni príslušníci“.  4

Hlavné dôvody opodstatňujúce chorvátsku žiadosť o prechodné opatrenia boli podobné tým, ktoré predložila väčšina členských štátov EÚ-12 (EÚ-10 a EÚ-2 5 ) v rámci prístupu k EÚ, a súvisia predovšetkým s potrebou ochrániť sociálno-ekonomické prostredie pre poľnohospodárske činnosti bezprostredne po zavedení vnútorného trhu a po prechode k spoločnej poľnohospodárskej politike. Účelom prechodných opatrení je predovšetkým zoslabenie negatívneho vplyvu, ktorý by mohlo mať okamžité otvorenie trhu v Chorvátsku vzhľadom na veľké rozdiely v cenách pozemkov a kúpnej sile poľnohospodárov v porovnaní s krajinami EÚ-15, ako aj vzhľadom na to, že na trh s poľnohospodárskou pôdou sa naďalej vzťahujú inštitucionálne faktory, ktoré bránia používaniu poľnohospodárskej pôdy, ako sú napríklad nedokončená privatizácia a reštitúcie pôdy, neisté vlastníctvo, nedokončený kataster nehnuteľností a súpis pozemkového majetku. Okrem toho Chorvátsko zdôraznilo, že v dôsledku vlasteneckej vojny (1991 – 1995) sa veľká časť poľnohospodárskej pôdy nedá používať, pretože bola zamínovaná a prebieha na nej odstraňovanie mín 6 .

Okrem toho Chorvátsko zdôraznilo, že niektoré opatrenia by sa v priebehu prechodného obdobia vykonávali s cieľom rozvinúť trh s poľnohospodárskou pôdou, zvýšiť poľnohospodársku produktivitu a rozšíriť schopnosť chorvátskych poľnohospodárov podieľať sa na otvorenejšom trhu s poľnohospodárskou pôdou v budúcnosti. Chorvátsko v tejto súvislosti naplánovalo rôzne strednodobé a dlhodobé projekty, ktoré by sa realizovali v priebehu prechodného obdobia. Projekty sa zameriavajú na:

·regulovanie vlastníckych práv a usporiadanie katastra nehnuteľností a katastrálnych údajov;

·sceľovanie pozemkov;

·rozvoj trhu s poľnohospodárskou pôdou na účely prenájmu a zlepšenia práv nájomcov;

·reštrukturalizáciu poľnohospodárskej výroby;

·zlepšenie technológie a financovania, ako aj

·odstraňovanie mín z poľnohospodárskej pôdy.

Účelom prechodného obdobia bolo tiež poskytnúť čas potrebný na privatizáciu pôdy v štátnom vlastníctve a dokončiť reštitúcie majetkových nárokov na pozemky.

3. Cieľ správy a metodika

V súlade s aktom o pristúpení sa v tejto správe skúma nedávny vývoj odvetvia poľnohospodárstva v Chorvátsku. Cieľom správy je posúdiť potrebu skrátiť alebo ukončiť prechodné opatrenia týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy štátnymi príslušníkmi iných členských štátov alebo Európskeho hospodárskeho priestoru pred dátumom stanoveným v akte o pristúpení. V tejto súvislosti Komisia posudzuje dôvody, ktoré Chorvátsko predložilo v priebehu prístupových rokovaní ako odôvodnenie dočasnej výnimky, a skúma, či následný vývoj viedol k zmierneniu počiatočných obáv.

Komisia na tento účel zaslala chorvátskym orgánom dotazník, aby zhromaždila súhrnné informácie o vývoji v odvetví poľnohospodárstva od dátumu pristúpenia. Odpovede Chorvátska na zaslaný dotazník spolu s analýzou Eurostatu a ďalšími údajmi Komisii umožnili, aby posúdila nasledujúce okolnosti:

·sociálno-ekonomické charakteristiky odvetvia poľnohospodárstva a vývoj príslušných ekonomických ukazovateľov vrátane príjmov a cien pozemkov, ako aj stupeň ich konvergencie s ostatnými členskými štátmi;

·legislatívne zmeny týkajúce sa zahraničného vlastníctva poľnohospodárskej pôdy;

·pokrok dosiahnutý pri strednodobých až dlhodobých projektoch, ktoré Chorvátsko plánovalo začať s cieľom zlepšiť fungovanie trhu s poľnohospodárskou pôdou a zvýšiť efektívnosť poľnohospodárskych činností, predovšetkým pokiaľ ide o privatizáciu poľnohospodárskej pôdy, reštitučné programy a odstraňovanie mín, a

·súčasný stav zahraničných investícií v odvetví poľnohospodárstva v Chorvátsku.

4. Prehľad situácie po troch rokoch členstva v EÚ

V júni 2016 Komisia vo svojej dvojročnej konvergenčnej správe uviedla 7 , že Chorvátsko muselo štyri po sebe nasledujúce roky čeliť negatívnemu hospodárskemu rastu. Toto nepriaznivé hospodárske prostredie sťažilo konvergenciu v oblasti príjmov a produktivity vrátane odvetvia poľnohospodárstva.

a)Sociálno-ekonomické charakteristiky odvetvia poľnohospodárstva

Hospodárska a finančná kríza, ktorá nasledovala po období rýchleho hospodárskeho rastu v rokoch 2007 až 2008, skomplikovala situáciu chorvátskeho hospodárstva. Postihla aj poľnohospodárstvo, v ktorom došlo k poklesu hrubej pridanej hodnoty, dôchodku z výrobných činiteľov a počtu zamestnaných osôb. Pokiaľ ide o štrukturálne ukazovatele, odvetvie poľnohospodárstva v Chorvátsku sa stále vyznačuje menšími podnikmi, nižšou produktivitou práce, nižšou efektívnosťou, nižším dôchodkom z výrobných činiteľov a nižšou kúpnou silou než je priemer EÚ.

V období rokov 2007 až 2013 dosahovala hrubá pridaná hodnota chorvátskeho poľnohospodárstva priemerne 2,88 % hrubého domáceho produktu (HDP) celej krajiny. V roku 2014 tvorila hrubá pridaná hodnota poľnohospodárstva 2,38 % HDP celej krajiny (1,03 mld. EUR). Znamená to 33 % pokles v porovnaní s najvyššou hodnotou v tomto období zaznamenanou v roku 2008, ako aj 9 % pokles v porovnaní s rokom 2013. Poľnohospodárska činnosť v roku 2014 vytvorila výstupnú hodnotu 8 2,28 mld. EUR, čo je o 10 % menej, než bola hodnota zaznamenaná v roku 2013, a vykazuje rovnaký negatívny trend ako hrubá pridaná hodnota od roku 2008.

Podľa zákona o poľnohospodárskej pôde v Chorvátsku patria do kategórie poľnohospodárskej pôdy orná pôda, záhrady, lúky, pasienky, sady, olivové háje, vinohrady, rybníky, trstinové polia, močiare a ostatné oblasti, ktoré je možné využiť na poľnohospodársku výrobu. Podľa údajov poskytnutých chorvátskymi orgánmi tvoria väčšinu poľnohospodárskych podnikov malé podniky, ktoré nie sú vhodné pre moderné poľnohospodárstvo, čo znamená, že sú málo efektívne a produktívne.

Fragmentácia poľnohospodárskych podnikov je jedným z hlavných faktorov obmedzujúcich rozvoj odvetvia poľnohospodárstva, hoci od roku 2007 dochádza k určitému stupňu sceľovania pozemkov. 69,4 % podnikov sú malé podniky hospodáriace na ploche do 5 ha a maximálne 6,9 % používa viac ako 20 ha pôdy. Priemerná poľnohospodárska pôda použitá na podnik v Chorvátsku sa v období rokov 2007 až 2013 takmer zdvojnásobila z 5,4 ha na 10 ha. To je však menej ako priemer EÚ: 16,1 ha.

V roku 2015 dosahovala úroveň produktivity práce v poľnohospodárstve v Chorvátsku 44 % priemeru EÚ, od pristúpenia Chorvátska k EÚ v roku 2013 sa však veľmi zvýšila (pozri graf 1). Naďalej je však výrazne nižšia ako miery produktivity v krajinách EÚ-15 a približuje sa k produktivite v novších členských štátoch.

Podľa predbežných údajov chorvátskych daňových úradov bola v roku 2014 priemerná cena za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy v Chorvátsku 4 935 EUR, čo je pomerne vysoká cena v porovnaní s väčšinou členských štátov EÚ-12, ale omnoho nižšia ako vo väčšine členských štátov EÚ-15. Ceny pozemkov v Chorvátsku v období rokov 2000 až 2006 trvale rástli (podľa údajov poskytnutých Chorvátskom v priebehu prístupových rokovaní) a v roku 2012 boli päťkrát vyššie v porovnaním s obdobím pred desiatimi rokmi. Pristúpenie k EÚ v roku 2013 však významne nezvýšilo cenu pozemkov, ani počet a celkovú veľkosť prevedených poľnohospodárskych parciel. V poslednom čase ceny pozemkov dokonca mierne klesli, pričom sa zvýšila plocha používanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je k dispozícii (pozri tabuľku 1 v prílohe). Analýza by si síce mala vyžadovať určitú opatrnosť, keďže chýbajú údaje o historických cenách za predané pozemky v celej EÚ, je však zrejmé, že rozdiely v cenách poľnohospodárskej pôdy medzi Chorvátskom a EÚ-15 sa od pristúpenia významne nezmenili.

Pretrváva medzera v HDP na obyvateľa meraná v štandardoch kúpnej sily medzi Chorvátskom a zvyškom EÚ. Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2014 v Chorvátsku jeden z najnižších HDP na obyvateľa meraný v štandardoch kúpnej sily – podľa odhadov 58,8 % priemeru EÚ. Okrem toho od roku 2009 trvale klesá dôchodok z výrobných činiteľov v poľnohospodárstve 9 . V roku 2014 sa ďalej znížil o 35,7 % v porovnaní s rokom 2008 a o 11,9 % v porovnaní s rokom 2013.

Reálny dôchodok z výrobných činiteľov v chorvátskom poľnohospodárstve klesol od roku 2011 pod úroveň priemerného reálneho dôchodku z výrobných činiteľov v krajinách EÚ-15. To znamená, že príjem chorvátskeho poľnohospodárstva sa už nepribližuje k príjmu v krajinách EÚ-15 (pozri graf 1 v prílohe). Skutočná kúpna sila Chorvátska v odvetví poľnohospodárstva bola v roku 2014 podstatne nižšia ako v predvstupovom období.

Cenová dostupnosť poľnohospodárskej pôdy pre chorvátskych poľnohospodárov preto ostala vzhľadom na ich kúpnu silu relatívne nízka. Podľa údajov poskytnutých chorvátskymi orgánmi v roku 2014 (rok po pristúpení k EÚ) dosiahol v Chorvátsku index cenovej dostupnosti (vychádzajúci z dôchodku z výrobných činiteľov v poľnohospodárstva a cien pozemkov v Chorvátsku v stálych cenách roku 2010) hodnotu 0,79. To znamená, že v rámci EÚ bola poľnohospodárska pôda v Chorvátsku menej dostupná pre chorvátskych poľnohospodárov v porovnaní s ostatnými poľnohospodármi z EÚ (pozri tabuľku 2 v prílohe). V grafe 2 v prílohe je okrem toho znázornené, že zbližovanie z hľadiska cenovej dostupnosti chorvátskej poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárov v Chorvátsku bolo od roku 2012 v priemere pomalšie, a to nielen v porovnaní s priemerom EÚ ako celkom, ale aj v porovnaní s väčšinou z 12 členských štátov, ktoré nedávno pristúpili k EÚ.

b)Právne obmedzenia nadobúdania poľnohospodárskych nehnuteľností

Podľa chorvátskych právnych predpisov účinných od pristúpenia krajiny k EÚ nesmú zahraničné právnické a fyzické osoby nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom právnych transakcií, okrem prípadov, keď je inak stanovené v medzinárodnej dohode. V roku 2013 bol zákon o poľnohospodárskej pôde z roku 2008 (úradný vestník č. 152/08), uvedený v akte o pristúpení, nahradený novým zákonom o poľnohospodárskej pôde (úradný vestník č. 39/2013) a následne zmenený v roku 2015 (úradný vestník č. 48/2015). V zákone z roku 2013 bola zachovaná väčšina predtým účinných obmedzení, zaviedla sa však možnosť, aby zahraničné fyzické a právnické osoby nadobúdali vlastnícke práva na poľnohospodársku pôdu prostredníctvom dedičstva.

Podľa aktu o pristúpení môžu samostatne hospodáriaci poľnohospodári, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu a ktorí sa chcú usadiť a mať bydlisko v Chorvátsku, nadobúdať poľnohospodársku pôdu, pokiaľ splnia podmienky stanovené vnútroštátnym právom, ktoré sa uplatňuje na chorvátskych štátnych príslušníkov. Okrem toho štátni príslušníci krajín EÚ/EHP smú nakupovať poľnohospodársku pôdu prostredníctvom právnych subjektov, ktoré sú zaregistrované a usadené v Chorvátsku.

Reštriktívny právny rámec je takto zmiernený možnosťou nadobúdať poľnohospodársku pôdu, poskytnutou samostatne hospodáriacim poľnohospodárom z krajín EÚ/EHP a právnym subjektom usadeným v Chorvátsku za podmienok stanovených vnútroštátnym právom. Okrem toho neplatia žiadne obmedzenia pre občanov a právne subjekty z krajín EÚ/EHP týkajúce sa prenajímania poľnohospodárskej pôdy.

Uplatniteľný právny rámec, ktorým sa nezakazuje akékoľvek zahraničné nadobúdanie pôdy, by mal Chorvátsku umožniť dosiahnutie cieľov presadzovaných v prechodnom období a pomôcť mu, aby postupne prešlo k otvorenejšiemu systému nadobúdania pôdy občanmi krajín EÚ/EHP.

c)Privatizácia, reštitúcie a poľnohospodárska pôda, ktorá je k dispozícii

Fungovanie trhov s poľnohospodárskou pôdou ovplyvňuje privatizácia a zvyšné nevyriešené prípady reštitúcie. Podľa údajov poskytnutých chorvátskymi orgánmi bolo predaných 62 765 ha pôdy v štátnom vlastníctve v rámci rôznych privatizačných programov realizovaných v období rokov 2001 až 2013, pričom zvyšok pôdy bol prenajatý. To je sotva štvrtina pôdy v štátnom vlastníctve. Zainteresované strany podali približne 50 000 žiadostí o reštitúcie majetku, doteraz nie je vyriešených približne 9 000 prípadov.

Na fungovanie trhov s poľnohospodárskou pôdou môžu mať tiež vplyv zmeny plochy poľnohospodárskej pôdy, ktorá je k dispozícii. V roku 2013 bolo 17 922 ha transformovaných na nehnuteľnosti iné ako je poľnohospodárska pôda, čo je zvýšenie o 6,1 % v porovnaní s rokom 2012. Celková rozloha využívanej poľnohospodárskej pôdy sa však zvýšila z 978 670 ha v roku 2007 na 1 571 200 ha v roku 2013.

Stále je k dispozícii pôda na poľnohospodárske účely, na ktorej ešte nedošlo k ukončeniu odstraňovania mín. Podľa údajov poskytnutých chorvátskymi orgánmi sa v roku 2016 má previesť na poľnohospodársku pôdu 6 040 ha. Vzhľadom na to, že za rok sa odstránili míny priemerne z plochy 2 000 ha, odmínovanie zvyšnej pôdy môže trvať približne ďalšie tri roky.

d)Zahraničné investície

Zahraničné investície do poľnohospodárstva mali všeobecne kladný vplyv na prístup ku kapitálu, technologickým transferom, na fungovanie trhov s pôdou a na poľnohospodársku produktivitu. Podľa údajov poskytnutých chorvátskymi orgánmi v období rokov 2011 – 2014 dosiahli priame zahraničné investície do poľnohospodárskych činností, poľovania a súvisiacich služieb sumu 2,6 mil. EUR. V chorvátskych právnych predpisoch týkajúcich sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy cudzincami sa stanovujú jasné obmedzenia prístupu zahraničných investícií na chorvátsky poľnohospodársky trh. Nevedú sa presné záznamy o poľnohospodárskych podnikoch v domácom a zahraničnom vlastníctve ako o odlišných kategóriách.

Vzhľadom na obmedzenia zahraničných fyzických osôb pri nadobúdaní vlastníckych práv na pôdu chorvátske orgány odhadujú, že počet poľnohospodárskych podnikov v priamom zahraničnom vlastníctve je zanedbateľný. Zahraniční vlastníci sú zároveň zastúpení na trhu s poľnohospodárskou pôdou prostredníctvom právnych subjektov, a to najmä verejných a súkromných spoločností s ručením obmedzeným, ktoré sú zaregistrované a usadené v Chorvátsku. Právnické osoby vo všeobecnosti (bez ohľadu na občianstvo svojich vlastníkov) používajú približne jednu tretinu celkovej poľnohospodárskej pôdy.

e)Vplyv pristúpenia k EÚ

Pristúpením k EÚ sa všeobecne zlepšil prístup poľnohospodárov k úverom a poisteniu. To môže mať kladný vplyv na poľnohospodársku produktivitu.

Okrem toho chorvátski poľnohospodári dostali finančnú podporu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Celková suma takejto finančnej podpory, ktorú dostalo odvetvie poľnohospodárstva, dosiahla 292 mil. EUR v roku 2013 a 295 mil. EUR v roku 2014. Táto pomoc, ktorá bola trvale k dispozícii chorvátskym poľnohospodárom, tvorila významnú časť príjmu chorvátskych poľnohospodárskych podnikov. Pomohla zvýšiť efektívnosť a dopyt po pôde a môže podporiť očakávania, pokiaľ ide o zvýšenia cien poľnohospodárskej pôdy.

Dotácie celkovo pomohli zlepšiť sociálne podmienky chorvátskych poľnohospodárov a spolu s lepším prístupom k úverom ich stimulujú, aby v budúcnosti nakupovali poľnohospodársku pôdu a rozvíjali poľnohospodársku činnosť. To pomôže zlepšiť produktivitu práce v odvetví poľnohospodárstva a povedie k ďalšiemu zvýšeniu príjmov poľnohospodárskych podnikov.

Komisia konštatuje, že sa úplne nezrealizovali chorvátske projekty určené na zlepšenie fungovania trhu s pôdou prostredníctvom riešenia konkrétnych oblastí určených v priebehu prístupových rokovaní. Niektoré z nich sú už zavedené, napríklad IT informačný systém súvisiaci s katastrálnymi údajmi o pôde vlastnenej štátom, a plánuje sa ďalší rozvoj systému, napríklad rozšírenie o možnosť sledovať históriu zmlúv a vymieňať si údaje s príslušnými orgánmi. Ďalšie plánované projekty na podporu rozvoja odvetvia poľnohospodárstva zahŕňajú stratégiu rozvoja vidieka, operačný program pre sceľovanie poľnohospodárskych pozemkov a projekt zavlažovania a spravovania poľnohospodárskej pôdy a vôd.

5. Závery

V akte o pristúpení z roku 2011 sa vyžaduje, aby táto správa bola vydaná do troch rokov od pristúpenia. Skúmané obdobie je pomerne krátke 10 , takže nebolo možné úplne zozbierať rozsiahle empirické dôkazy, pokiaľ ide o otázku, ako pristúpenie Chorvátska k EÚ ovplyvnilo rozvoj trhu s poľnohospodárskou pôdou a odvetvie poľnohospodárstva ako celku.

Z dostupných údajov však vyplýva, že nie všetky obavy vyjadrené v priebehu prístupových rokovaní sa tri roky po prístupe zmiernili, a to najmä pre to, že niektoré opatrenia, ktorých realizácia bola naplánovaná na prechodné obdobie, zatiaľ neboli dokončené, ako je napríklad sceľovanie pozemkov, dokončenie katastra nehnuteľností, dokončenie privatizácie, ako aj odstraňovanie mín z pôdy.

Okrem toho hodnotenie chorvátskeho poľnohospodárskeho trhu ukazuje, že stále existuje veľký rozdiel medzi Chorvátskom a zvyškom EÚ v cenách pozemkov a príjmoch poľnohospodárov. Úplné zblíženie by sa nemalo očakávať, ani považovať za nevyhnutnú podmienku pre ukončenie prechodného obdobia. Z analýzy Komisie okrem toho vyplýva, že došlo k poklesu cenovej dostupnosti pôdy pre chorvátskych poľnohospodárov: v roku 2014, rok po pristúpení k EÚ, nie je poľnohospodárska pôda prístupnejšia pre chorvátskych poľnohospodárov viac než v roku 2013, predovšetkým z dôvodu poklesu priemerných príjmov poľnohospodárov.

Z analýzy súčasnej situácie v odvetví poľnohospodárstva v Chorvátsku všeobecne vyplýva, že trh s poľnohospodárskou pôdou naďalej ovplyvňuje niekoľko faktorov, medzi ktoré napríklad patrí: celkové zlé ekonomické ovzdušie, fragmentácia vlastníctva, relatívne nízke príjmy poľnohospodárov, nedokončená privatizácia a reštitúcie pôdy, ako aj prebiehajúce odstraňovanie mín.

Komisia teda dospela k záveru, že lehota na prechodné opatrenia stanovená v akte o pristúpení by sa nemala skrátiť.

Komisia tiež vyzýva Chorvátsko, aby postupne dokončilo prípravu trhu s pôdou na úplné uplatnenie voľného pohybu kapitálu po skončení prechodného obdobia. Dokonca ani teraz obmedzenia právneho rámca nadobúdania pôdy zahraničnými fyzickými a právnickými osobami neznamenajú celkový zákaz, keďže právne subjekty, ktoré vlastnia štátni príslušníci krajín EÚ/EHP, smú pôdu nakupovať a samostatne hospodáriaci poľnohospodári z krajín EÚ/EHP smú pôdu nadobúdať, ak sa chcú usadiť a mať bydlisko v Chorvátsku. Okrem toho v novom zákone o pôde z roku 2013 bola zavedená možnosť nadobudnúť vlastnícke práva na poľnohospodársku pôdu prostredníctvom dedičstva. Rovnako je dôležité uviesť, že trh s prenájmami pozemkov je otvorený zahraničným investorom, ktorí sa môžu usadiť a prevádzkovať poľnohospodárske podniky v Chorvátsku. Okrem toho pristúpenie k EÚ zlepšilo prístup ku kapitálu pre miestnych poľnohospodárov.

Chorvátsko sa okrem toho zaviazalo, že prijme nasledujúce opatrenia s cieľom umožniť voľný pohyb kapitálu do konca prechodného obdobia:

1.regulovanie vlastníckych práv ako predpokladaná podmienka pre aktualizáciu a usporiadanie katastra nehnuteľností;

2.sceľovanie pozemkov;

3.rozvinutie trhu s poľnohospodárskou pôdou na účely prenájmu a zlepšenie práv nájomcov;

4.reštrukturalizácia poľnohospodárskej výroby;

5.zlepšenie technológie a kapitálového vybavenia a

6.odstraňovanie mín z poľnohospodárskej pôdy.

Všetky uvedené opatrenia poskytujú Chorvátsku dobrý základ na ďalšie odstraňovanie problémov, ktorými bolo zdôvodnené prijatie prechodného obdobia, ako aj na zvyšovanie produktivity a zlepšovanie hospodárskeho postavenia chorvátskych obyvateľov, ktorí sa podieľajú na rozvoji poľnohospodárstva a vidieka.

(1)

Ú. v. EÚ L 112, 24.4.2012, s. 10.

(2)

Zákon o poľnohospodárskej pôde (úradný vestník č. 152/08).

(3)

 Vec C-370/05 (Festersen), body 21 – 23; vec C-452/01 (Ospelt), bod 24.

(4)

V akte o pristúpení sa tiež stanovuje, že „pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy sa však so štátnym príslušníkom členského štátu alebo právnickou osobou zriadenou v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu nesmie v žiadnom prípade zaobchádzať nepriaznivejšie ako by sa s ním bolo zaobchádzalo v deň podpisu zmluvy o pristúpení, ani sa na nich nesmie vzťahovať viac obmedzení ako na štátneho príslušníka alebo právnickú osobu tretej krajiny“.

(5)

EÚ-12 sú členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 (EÚ-10) a 2007 (EÚ-2). Prechodné obdobie bolo dohodnuté s Českou republikou, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom (z EÚ-10), ako aj s Bulharskom a Rumunskom (EÚ-2). EÚ-15 sú členské štáty pred rozšírením v roku 2004.

(6)

Podľa údajov poskytnutých chorvátskymi orgánmi prebiehalo v roku 1998 odstraňovanie mín na 42 % až 54 % poľnohospodárskej pôdy, zatiaľ čo celá plocha priamo zamínovanej oblasti na konci roku 2006 dosahovala 997 km2.

(7)

Konvergenčná správa Európskej komisie za rok 2016 je k dispozícii na stránke: http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/convergence_reports/index_en.htm.

(8)

Hrubá pridaná hodnota sa rovná výstupnej hodnote po odrátaní medziprodukcie.

(9)

Dôchodok z výrobných činiteľov predstavuje čistú hodnotu vytvorenú používaním všetkých výrobných činiteľov v poľnohospodárskej výrobe.

(10)

Štatistické údaje dostupné v deň prijatia tejto správy sa týkajú údajov len do roku 2014.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 5. 2017

COM(2017) 217 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE RADE

Preskúmanie prechodných opatrení týkajúcich sa nadobúdania poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré boli stanovené v zmluve o pristúpení Chorvátskej republiky k EÚ z roku 2011

PRÍLOHA

Tabuľka 1. Nákupné ceny a ceny za prenájom poľnohospodárskej pôdy v Chorvátsku, v EUR na hektár

Tabuľka 2. Cenová dostupnosť chorvátskej poľnohospodárskej pôdy

pre poľnohospodárov v Chorvátsku a vo zvyšku EÚ, v rokoch 2012 – 2014

Zdroj: Eurostat, úhrnné účty za poľnohospodárstvo, databáza AMECO pre deflátory HDP, ako aj chorvátske orgány, čo sa týka cien pozemkov v Chorvátsku.

Poznámka: Indexy cenovej dostupnosti sa počítajú ako pomer čistého dôchodku z výrobných činiteľov v poľnohospodárstve na ročnú pracovnú jednotku v každom členskom štáte k nákupnej cene v EUR za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy v Chorvátsku v stálych cenách roku 2010 v EUR. Indexy cenovej dostupnosti teda ukazujú, koľko hektárov pôdy v Chorvátsku poľnohospodári v každom členskom štáte môžu kúpiť z ročného príjmu. Vyššie hodnoty indexu ukazujú, že poľnohospodárska pôda je pre poľnohospodárov cenovo dostupnejšia.

Napríklad z indexov cenovej dostupnosti pre Chorvátsko vyplýva, že čistý ročný dôchodok z výrobných činiteľov v poľnohospodárstve chorvátskych poľnohospodárov nebol dostatočný na to, aby nadobudli jeden hektár pôdy (keďže hodnota indexu pre Chorvátsko pre rok 2014 bola 0,79). Naopak, čistý ročný dôchodok z výrobných činiteľov poľnohospodárov v Dánsku by im umožnil kúpiť viac ako 9 hektárov pôdy v Chorvátsku v roku 2014 (keďže hodnota indexu pre Dánsko pre uvedený rok bola 9,03).