Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Hospodárska a sociálna súdržnosť a európska integrácia západného Balkánu – výzvy a priority

(prieskumné stanovisko)

(2018/C 262/03)

Spravodajca:	Andrej ZORKO
Pomocný spravodajca:	Dimitris DIMITRIADIS

Konzultácia	bulharské predsedníctvo Rady EÚ, 5.9.2017
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie článok 30 Rokovacieho poriadku EHSV
Príslušná sekcia	REX
Prijaté v sekcii	28.3.2018
Prijaté v pléne	19.4.2018
Plenárne zasadnutie č.	534
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	189/2/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta skutočnosť, že integrácia krajín západného Balkánu do Európskej únie a ich hospodárska a sociálna súdržnosť sú jednou z priorít bulharského predsedníctva.

1.2.

EHSV je presvedčený, že rozšírenie EÚ, a to najmä šírenie jej demokratických hodnôt a zákonných noriem v regióne západného Balkánu je tak v záujme krajín západného Balkánu, ako aj EÚ. Politika v oblasti rozširovania je kľúčovým prvkom globálnej stratégie EÚ a základným kameňom stability a prosperity Európy. EHSV preto navrhuje, aby integrácia krajín západného Balkánu bola v budúcnosti jednou z hlavných priorít EÚ, avšak za predpokladu, že tieto krajiny budú pokračovať v ceste k splneniu podmienok potrebných na pristúpenie k EÚ (1).

1.3.

EHSV privíta hlavy štátov a predsedov vlád štátov EÚ a krajín západného Balkánu na summite, ktorý sa uskutoční 17. mája v Sofii. V spolupráci so svojimi partnermi bude EHSV spoluorganizátorom konferencie občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu, ktorá sa uskutoční 15. mája v Sofii pred začiatkom summitu. EHSV sa zaviazal usporiadať pred každým summitom spoločné podujatie so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti (2) zo západného Balkánu a EÚ. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ a jej členské štáty, aby pravidelne pozývali najvyšších predstaviteľov krajín západného Balkánu na summity EÚ ako dôkaz toho, že EÚ považuje tento región za súčasť svojej budúcnosti.

1.4.

EHSV dúfa, že na summite v Sofii sa potvrdí nový impulz pre angažovanosť EÚ v regióne a budúce predsedníctva sa povzbudia k tomu, aby integráciu krajín západného Balkánu považovali naďalej za jednu zo svojich hlavných priorít. Rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu by sa malo uskutočniť súbežne s posilňovaním politického projektu EÚ a jej inštitúcií.

1.5.

EHSV vyzýva hlavy štátov, aby na summite EÚ v Sofii stanovili jasný záväzok k súdržnejšej a priamej podpore pre organizácie občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach. Mala by sa tiež propagovať priama verejná podpora nezávislých médií.

1.6.

EHSV vyzýva hlavy štátov, aby na summite EÚ v Sofii zohrávali proaktívnu úlohu v bilaterálnych sporoch prostredníctvom podpory cielenej spolupráce s OBSE a Radou Európy a úlohy občianskej spoločnosti pri riešení takýchto bilaterálnych sporov.

1.7.

EHSV je tiež presvedčený, že efektívne rozšírenie Európskej únie a presadzovanie jej hodnôt v krajinách západného Balkánu zaistí bezpečnosť a stabilitu, zvýši sociálny a hospodársky rozvoj a prosperitu, upevní demokraciu a právny štát, uľahčí voľný pohyb osôb a tovaru, stimuluje investičnú politiku a podporí mobilitu.

1.8.

EHSV sa domnieva, že dodržiavanie zásad právneho štátu a práv menšín je nevyhnutným predpokladom pre demokratický, hospodársky a sociálny rozvoj krajín západného Balkánu.

1.9.

EHSV sa tiež nazdáva, že úloha vzdelávania a slobodných a nezávislých médií je veľmi dôležitá, ak sa majú prekonať spory z minulosti a posilniť demokratické hodnoty.

1.10.

EHSV konštatuje, že proces pristúpenia k EÚ ostáva kľúčovou motiváciou pre reformy v krajinách západného Balkánu. EHSV poukazuje na to, že sa nevenuje dostatočná pozornosť hospodárskym a sociálnym účinkom vykonaných reforiem, pretože medzi členmi EÚ a kandidátskymi krajinami existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia občanov. EHSV preto odporúča, aby sa pri posudzovaní plnenia kritérií na členstvo v EÚ hodnotila aj sociálna, hospodárska a územná súdržnosť.

1.11.

Podľa EHSV otázky týkajúce sa infraštruktúry, dopravy a energetiky musia patriť medzi hlavné priority v rokovaniach s krajinami západného Balkánu. EHSV sa tiež domnieva, že z vytvorenia digitálnej spoločnosti a rozvoja digitálnych zručností vo všetkých krajinách západného Balkánu by mal profitovať verejný ako aj súkromný sektor. EÚ môže a mala by prispieť k zlepšeniu infraštruktúry a zavádzania širokopásmovej siete v týchto krajinách, ktorá je v niektorých prípadoch hlboko pod priemerom EÚ.

1.12.

EHSV navrhuje, aby EÚ zvážila zaradenie fungujúceho sociálneho a občianskeho dialógu na národnej úrovni ako jedného z kritérií členstva v EÚ.

1.13.

EÚ by mala vypracovať osobitný plán rokovaní s krajinami západného Balkánu s presným harmonogramom a konkrétnymi záväzkami pre jednotlivé krajiny západného Balkánu. Bolo by tiež potrebné vypracovať komunikačnú stratégiu pre členské štáty EÚ, v ktorej by sa zdôraznili výhody politiky rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie mieru, stability, prosperity a hospodárskeho a sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

1.14.

EHSV nabáda Komisiu, aby zahrnula rešpektovanie práv menšín a rodovej rovnosti medzi hlavné priority v prístupových rokovaniach EÚ s krajinami západného Balkánu.

1.15.

EHSV víta novú stratégiu Komisie pre západný Balkán s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (3), ktorá bola zverejnená 6. februára 2018, a jej šesť hlavných iniciatív, ktoré pokrývajú otázky počnúc posilnením právneho štátu, posilnením spolupráce v oblasti bezpečnosti a migrácie až po spoločné vyšetrovacie tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, rozširovanie energetickej únie EÚ smerom na západný Balkán, zníženie poplatkov za roaming a zavedenie širokopásmového pripojenia v tomto regióne.

1.16.

EHSV vyhlasuje, že je pripravený spolupracovať s občianskou spoločnosťou z krajín západného Balkánu a prispieť tak k tomu, aby sa urobili konkrétne kroky v oblasti právneho štátu, bezpečnosti a migrácie, sociálno-ekonomického rozvoja, prepojenia, digitálnej agendy a zmierenia a dobrých susedských vzťahov, ako sa ustanovuje v akčnom pláne na podporu transformácie krajín západného Balkánu na roky 2018 – 2020.

1.17.

EHSV je presvedčený, že Komisia by mohla vytvoriť konkrétne programy, ktoré by krajinám západného Balkánu umožnili dosiahnuť rýchlejšiu sociálnu konvergenciu. Nerovnomerný a pomalý pokrok pri riešení týchto problémov je jednoznačne dôležitým faktorom, ktorý prispieva k pomalému postupu pri ich integrácii do EÚ vo všeobecnosti. Je naliehavo potrebný nový impulz pre europeizáciu.

1.18.

Sociálni partneri a iné organizácie občianskej spoločnosti na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni musia byť zmysluplne zapojené do celého procesu európskej integrácie krajín západného Balkánu. Je potrebné posilniť kapacity organizácií občianskej spoločnosti prostredníctvom technickej a hospodárskej podpory tým, že sa im uľahčí prístup k európskym finančným zdrojom (Komisia, Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a pod.) a budú včas a podrobne informované o priebehu prístupových rokovaní.

1.19.

EHSV povzbudzuje sociálnych partnerov a ostatné organizácie občianskej spoločnosti v krajinách západného Balkánu, aby počas procesu integrácie do EÚ úzko spolupracovali tak na vnútroštátnej, ako aj na regionálnej úrovni.

2.   Politická situácia

2.1.

Západný Balkán je aj naďalej politicky nestabilným regiónom, ale tiež regiónom, ktorý rastie a má výrazný potenciál.

2.2.

EHSV odporúča, aby Komisia, Rada a Európsky parlament zintenzívnili komunikačné úsilie s cieľom vysvetliť prínosy a výzvy politiky rozširovania občanom Európskej únie. Organizácie občianskej spoločnosti by mali byť v tomto procese ich blízkym partnerom a sprostredkovateľom správ (4).

2.3.

Je veľmi dôležité, aby integrácia krajín západného Balkánu zostala v budúcnosti aj naďalej prioritou pre EÚ, a to nielen počas bulharského predsedníctva, a aby EÚ aktívne prispievala k stabilite a mieru v regióne západného Balkánu a ponúkala perspektívu členstva v euroatlantických organizáciách. Členstvá v nich môžu tiež prispieť k stabilite v regióne tým, že zaručia jeho bezpečnosť a prosperitu a ponúknu vyhliadku na znovuzjednotenie národov v Európe bez hraníc.

2.4.

EHSV víta ohlásený summit EÚ v Sofii za účasti najvyšších predstaviteľov z EÚ a krajín západného Balkánu, ale domnieva sa, že summit EÚ by mal ponúknuť aktívnejšiu úlohu zástupcom organizácií občianskej spoločnosti na úrovni EÚ.

2.5.

EHSV víta nedávno oznámený program Berlin Process Plus (5), ktorý poskytuje osobitné finančné prostriedky na rozvoj podnikov, odbornú prípravu, infraštruktúru, technológie a projekty týkajúce sa okrem iného dopravných spojení medzi najmenej prepojenými krajinami tohto regiónu. Tento „Marshallov plán“ by mal urýchliť vytvorenie colnej únie a spoločného trhu na Balkáne. Napriek tomu by táto regionálna spolupráca nemala spôsobiť oneskorenie procesu rozširovania alebo sa považovať za jeho náhradu.

2.6.

EHSV konštatuje, že v krajinách západného Balkánu existuje želanie uskutočniť reformy, ktoré prinesú integráciu do Európskej únie, a pripravenosť na ne, poukazuje však na skutočnosť, že úspech závisí od toho, do akej miery sú štátne inštitúcie schopné účinne ich zaviesť a presadzovať, ako aj od dosiahnutej úrovne prevzatia zodpovednosti za tento proces zo strany organizácií občianskej spoločnosti a obyvateľstva vo všeobecnosti. Osobitný plán pre prístupové rokovania EÚ s presným harmonogramom a konkrétnymi záväzkami pre každú krajinu západného Balkánu by mohol motivovať tieto krajiny k rýchlejšiemu vykonaniu potrebných reforiem.

2.7.

EHSV zdôrazňuje, že nadviazal veľmi dobré kontakty s organizáciami občianskej spoločnosti v krajinách západného Balkánu a že mu je dobre známa situácia v týchto krajinách. EHSV je presvedčený, že zmiešané poradné výbory občianskej spoločnosti by sa mali snažiť o pokrytie „bielych miest“, teda takých otázok, ktorým sa pri rokovaniach nevenujú iné orgány, a zamerať sa na niekoľko vybraných oblastí. V tejto súvislosti EHSV žiada zlepšenie výmeny informácií medzi zmiešanými poradnými výbormi a Komisiou, Radou a Európskym parlamentom. EHSV požaduje posilnenie úlohy týchto zmiešaných poradných výborov občianskej spoločnosti (6).

2.8.

Korupcia, vplyv organizovaného zločinu, všeobecné oslabenie štátnych inštitúcií a právneho štátu, bilaterálne spory a diskriminácia menšinových skupín tiež predstavujú veľké a pretrvávajúce problémy z hľadiska účasti a integrácie.

2.9.

Kodanské kritériá sú pravidlá, ktoré určujú, či je krajina oprávnená stať sa členom Európskej únii (7). Kritériá vyžadujú, aby inštitúcie zaručili demokratickú správu vecí verejných a dodržiavanie zásad právneho štátu, rešpektovali ľudské práva, mali fungujúce trhové hospodárstvo a prijali povinnosti a poslanie EÚ.

2.10.

Všetky krajiny západného Balkánu nemôžu do EÚ vstúpiť v rovnakom čase. EHSV víta skutočnosť, že Srbsko a Čierna hora sú momentálne v procese integrácie najďalej. Vyjadruje tiež nádej, že bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Albánsko začnú rokovania s EÚ čo najskôr. Víta skutočnosť, že Bosna a Hercegovina predložila odpovede na dotazník Komisie a že Komisia v súčasnosti vyhodnocuje možnosť udeliť jej štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ.

2.11.

Krajiny západného Balkánu sú stále ovplyvnené negatívnymi dôsledkami vojen a konfliktov, etnickej nenávisti, iredentistických plánov a zmrazených konfliktov, ktoré by mohli opäť vypuknúť. Je potrebné dôrazne nabádať na vyriešenie najnaliehavejších bilaterálnych otázok ešte pred pristúpením krajín k EÚ, hoci v prípade, ak sa bude trvať na vyriešení všetkých otvorených otázok, by mohlo dôjsť k oddialeniu tohto procesu.

2.12.

EHSV sa tiež domnieva, že organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri spájaní mladších generácií z rôznych krajín a začatí verejného dialógu o mnohých otázkach, ktoré majú pre tento región kľúčový význam. Hospodársky rozvoj, zlepšenie životnej úrovne, zamestnanosť a sociálne zabezpečenie sú cestou vedúcou k pokojnému regionálnemu spolužitiu.

2.13.

V krajinách západného Balkánu by sa mali zriadiť národné rady pre európsku integráciu, v ktorých by sa pravidelne stretávali politické orgány na vysokej úrovni a najdôležitejšie organizácie občianskej spoločnosti s cieľom sprehľadniť proces integrácie EÚ a vo väčšej miere o ňom informovať (8).

2.14.

EHSV už vymedzil úlohu, ktorú má občianska spoločnosť zohrávať počas prístupového procesu a veľmi jasne dal najavo, že angažovanosť občianskej spoločnosti v prístupovom procese spočíva v: 1) priamom zapájaní do prebiehajúcich rokovaní (napr. overovanie, príprava národných pozícií, prehľad pokroku); 2) sociálnom a občianskom dialógu súvisiacom s formuláciou politiky a harmonizáciou právnych predpisov štátu s právnymi predpismi EÚ; 3) účasti na plánovaní predvstupového financovania; 4) nezávislom monitorovaní pokroku a sociálnych účinkov reforiem. Vykonávanie týchto činností si vyžaduje primeranú podporu z finančných zdrojov vlády štátu a predvstupového financovania EÚ (9).

2.15.

EHSV konštatuje, že záujem EÚ o rýchle a efektívne začlenenie krajín západného Balkánu do EÚ sa znížil v dôsledku iných politických priorít, ako aj chýbajúcej európskej stratégie rozširovania, ale aj vzhľadom na rôzne politické prístupy členských štátov. V posledných rokoch sa v krajinách západného Balkánu v dôsledku nenaplnených očakávaní zvýšil euroskepticizmus. Týmto sa oslabil vplyv prístupových kritérií a spomalil sa proces reforiem. Tento trend je obzvlášť viditeľný pri zabezpečovaní dodržiavania zásad právneho štátu, slobody médií a v oblasti predchádzania korupcii.

2.16.

Krajiny západného Balkánu sa reformujú, ale veľmi rozdielnym tempom. Je potrebné vyvinúť viac úsilia na boj proti prebujnenej korupcii, organizovanej trestnej činnosti a praniu špinavých peňazí. Pre zdravú demokraciu je takisto dôležitá nezávislosť súdnictva.

2.17.

EHSV považuje za potrebné posilniť boj proti terorizmu v krajinách západného Balkánu a dôrazne podporuje iniciatívu pre boj proti terorizmu na západnom Balkáne (WBCTi) (10).

2.18.

EHSV sa domnieva, že spolupráca medzi krajinami západného Balkánu a EÚ a jej príslušnými agentúrami (napr. Europol) by sa mala ďalej rozvíjať s cieľom urýchliť proces rozširovania. Toto opatrenie je naliehavo potrebné v oblastiach, ako je bezpečnosť a migrácia.

3.   Hospodárska stabilita a prosperita

3.1.

Ekonomiky v regióne západného Balkánu naďalej rastú, pričom v roku 2017 sa očakáva rast reálneho HDP o 2,6 %. V roku 2018 by sa rast HDP mal zvýšiť na 3,0 %, a to vďaka súkromnej spotrebe, súkromným investíciám a postupnému oživeniu, pokiaľ ide o poskytovanie úverov, prevod finančných prostriedkov zo zahraničia a rozsiahle projekty v oblasti infraštruktúry. V porovnaní so situáciou v roku 1995 sa životná úroveň vo všetkých šiestich štátoch západného Balkánu výrazne zvýšila. Napriek tomu týchto šesť krajín naďalej patrí medzi najchudobnejšie v Európe. Okrem toho hospodárske zbližovanie krajín západného Balkánu od začiatku krízy stratilo na intenzite a zaostáva za konvergenciou v nových členských štátoch stredovýchodnej a juhovýchodnej Európy.

3.2.

Proces hospodárskej konvergencie v krajinách západného Balkánu je mimoriadne dlhý. Je preto nevyhnutné vytvoriť prostredie, ktoré umožní/urýchli zahraničné investície, a vykonať vhodné hospodárske reformy, posilniť konkurencieschopnosť a vytvárať vysokokvalitné pracovné miesta.

3.3.

EHSV víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti hospodárskej integrácie krajín západného Balkánu vďaka tomu, že vedúci predstavitelia regiónu prisľúbili prehĺbiť vzťahy a spolupracovať na ceste k pristúpeniu do Európskej únie, a vyzýva na väčšie zapojenie sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti do vypracúvania programov hospodárskych reforiem (ERP), ako aj spoločných záverov s konkrétnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v regióne (11).

3.4.

Je tiež presvedčený, že kandidátske krajiny potrebujú viac reformných stimulov. Predovšetkým treba podporovať užšiu regionálnu spoluprácu s cieľom uľahčiť plnenie kritérií na členstvo v EÚ.

3.5.

EHSV sa domnieva, že je potrebné mobilizovať prílev nových priamych zahraničných investícií do výrobných odvetví, a to podporovaním miestnych dodávateľských reťazcov a zvyšovaním zručností a technologickej kapacity malých a stredných podnikov.

3.6.

Faktorom rozvoja a prepojenia regiónu by mala byť energetika a doprava. Tým by sa zabezpečilo, že občania krajín západného Balkánu budú mať jasnú predstavu o sociálnych, hospodárskych a environmentálnych výhodách pristúpenia k EÚ. Napríklad energetická efektívnosť, ako aj úspory energie, sú faktormi, ktoré podnecujú činnosť podnikov a vytváranie ekologických, ale aj tradičných pracovných miest.

3.7.

EHSV podporuje Zmluvu o Dopravnom spoločenstve, ktorú EÚ a krajiny západného Balkánu podpísali 12. júla 2017, a nabáda zmluvné strany, aby ju ešte viac rozvinuli. V tejto súvislosti by Európska komisia, Európska investičná banka a krajiny západného Balkánu mali zamerať svoje investície na spojenie základnej siete TEN-T EÚ a infraštruktúry na západnom Balkáne. Preto je teraz potrebné vytvoriť spoločný program a identifikovať dostupné finančné prostriedky a stanoviť spoločný harmonogram.

3.8.

Zlepšenie infraštruktúry zníži náklady na dopravu a energie a podporí veľké investície v tejto oblasti. Okrem toho podpora digitálnej modernizácie západného Balkánu prispeje k rozvoju podnikania, zvýšeniu produktivity a zlepšeniu kvality života.

3.9.

EHSV sa tiež domnieva, že investície do doplňujúcich prístupov k tradičným hospodárskym politikám (obehové hospodárstvo, sociálna ekonomika, presadzovanie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja) môžu zabezpečiť celkový rast a zamestnanosť.

3.10.

EHSV konštatuje, že vo všetkých krajinách západného Balkánu si štát stále ponecháva nadmerne veľkú úlohu, zatiaľ čo súkromný sektor je menší než v prípade siedmich malých transformujúcich sa ekonomík Európy (12).

3.11.

EHSV sa domnieva, že štát sa musí stať účinnejším a spoľahlivejším poskytovateľom verejných služieb a musí zabezpečiť priaznivé prostredie pre súkromné podniky.

3.12.

EHSV sa nazdáva, že malé a stredné podniky, ktoré v rámci podnikov/v podnikateľskom sektore prevládajú, by sa mohli stať motorom hospodárskeho rastu všetkých šiestich krajín západného Balkánu. Aby to bolo možné, je nevyhnutné obmedziť byrokraciu, dosiahnuť transparentnosť verejnej správy, bojovať proti korupcii a zaistiť plne nezávislé súdnictvo.

3.13.

EHSV podporuje závery 6. fóra občianskej spoločnosti západného Balkánu, a vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so zmenšujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť v čoraz väčšom počte krajín západného Balkánu. Pripomína záväzok EÚ a jej členských štátov, že budú presadzovať priestor pre pôsobenie občianskej spoločnosti a lepšie podporovať budovanie schopnosti organizácií občianskej spoločnosti posilniť svoj hlas v rozvojovom procese a presadzovať politický, sociálny a hospodársky dialóg.

3.14.

EHSV poznamenáva, že organizácie občianskej spoločnosti musia byť zmysluplne zapojené do hospodárskeho, spoločenského a legislatívneho procesu reforiem vo všetkých krajinách západného Balkánu. Je potrebné posilniť ich kapacity prostredníctvom technickej a finančnej podpory, ako aj tým, že sa im uľahčí prístup k európskym finančným zdrojom a budú včas informované o procese prístupovom procese.

4.   Sociálna stabilita – nezamestnanosť – emigrácia

4.1.

Od začiatku hospodárskej krízy sa spomalila príjmová a najmä sociálna konvergencia medzi chudobnejšími a bohatšími krajinami v EÚ, pričom v niektorých prípadoch išla opačným smerom. To podkopáva vlastné ambície EÚ a spochybňuje jej príťažlivosť pre budúcich členov. Všetky krajiny západného Balkánu čelia chudobe, vysokej nezamestnanosti, neformálnej ekonomike, nízkym mzdám, korupcii, nezákonnému konaniu, emigrácii kvalifikovaných pracovníkov, diskriminácii menšín a odlivu mozgov.

4.2.

Napriek tomu, že krajiny západného Balkánu sa približujú k úrovni EÚ-28, ich tempo je pomerne pomalé a zaostáva za EÚ. Z dostupných údajov vyplýva, že úplné dosiahnutie životnej úrovne EÚ môže trvať až 40 rokov.

4.3.

Ku konvergencii miezd v krajinách západného Balkánu nedošlo vôbec. V niektorých krajinách sa rozdiely v odmeňovaní oproti EÚ dokonca ešte zvýšili, čo má dôsledky pre hospodárske a sociálne zabezpečenie občanov krajín západného Balkánu. Väčšina krajín západného Balkánu nepocítila od vypuknutia krízy žiadne zvýšenie reálnych miezd. Aj keď vo všetkých krajinách západného Balkánu existuje zákonom stanovená minimálna mzda, v mnohých prípadoch nepokrýva životné minimu pre rodiny.

4.4.

EHSV tiež poznamenáva, že v dôsledku vysokej nezamestnanosti je ešte stále dominantným problémom pracovná migrácia zo všetkých šiestich krajín západného Balkánu. Odhaduje sa, že štvrtina obyvateľstva všetkých šiestich krajín západného Balkánu odišla do zahraničia. Aj keď finančné prostriedky zasielané migrujúcimi pracovníkmi sú dôležitým zdrojom príjmov a z krátkodobého hľadiska prispievajú k rozvoju domáceho hospodárstva, masová migrácia a úbytok obyvateľstva má závažné dlhodobé dôsledky pre potenciál hospodárskeho rozvoja týchto krajín (13).

4.5.

S výnimkou Čiernej Hory sú v regióne západného Balkánu poklesom úrovne zamestnanosti najviac postihnutí mladí ľudia s nízkou kvalifikáciou a ženy. Dôležitá je aj skutočnosť, že v roku 2015 bolo viac ako 70 % nezamestnaných vo všetkých šiestich krajinách západného Balkánu bez práce v priemere dlhšie ako jeden rok (14).

4.6.

EHSV je presvedčený, že EÚ a krajiny západného Balkánu by mali venovať väčšiu pozornosť kvalite života a sociálneho zabezpečenia občanov týchto krajín. EHSV navrhuje, aby sa zvážila možnosť uplatňovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv pri posudzovaní splnenia podmienok pre členstvo v EÚ. Komisia by tiež mohla vytvoriť konkrétne programy, ktoré by krajinám západného Balkánu umožnili dosiahnuť rýchlejšiu sociálnu konvergenciu.

4.7.

EHSV taktiež vyjadruje očakávanie, že treba viac posilňovať konkurencieschopnosť a zlepšiť štrukturálne reformy vo všetkých šiestich krajinách západného Balkánu s cieľom posilniť trh práce a spomaliť emigráciu. Pri príprave štrukturálnych reforiem by mali byť konzultované organizácie občianskej spoločnosti (15).

4.8.

EHSV zdôrazňuje, že vývoj na trhu práce v regióne vykazuje vysokú mieru nečinnosti žien a vyzýva vlády, aby prijali podporné opatrenia s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň zamestnanosti žien. EHSV takisto nabáda Komisiu, aby zahrnula rodovú rovnosť medzi hlavné priority v prístupových rokovaniach EÚ s krajinami západného Balkánu.

4.9.

EHSV je presvedčený, že dodržiavanie práv menšín a rešpektovanie ich kultúry je základom pre rozvoj demokratickej občianskej spoločnosti vo všetkých krajinách západného Balkánu.

4.10.

EHSV sa domnieva, že úloha vzdelávania vo všetkých krajinách západného Balkánu, so zreteľom na rovnaký prístup k systémom vzdelávania, má zásadný význam z hľadiska podpory európskych hodnôt, rozvoja zmyslu pre toleranciu voči príslušníkom menšín, boja proti predsudkom a posilnenia sociálnej súdržnosti.

4.11.

EHSV je tiež presvedčený, že „program sociálnej súdržnosti“ musí odstrániť nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami zvýšením efektívnosti a účinnosti systémov vzdelávania. Zvýšená finančná podpora programov odborného vzdelávania by pomohla riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce a znížila by vysokú mieru nezamestnanosti.

4.12.

EHSV víta iniciatívy zo strany štátnych vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, akademickej obce či organizácií občianskej spoločnosti zamerané na zmierenie, dobré susedské vzťahy a kritický prístup k minulosti.

---

(1)  Základné zásady stratégie EÚ pre krajiny západného Balkánu Komisia stanovila 6. februára 2018 vo svojom oznámení Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti, COM(2018) 65 final.

(2)  V súlade so zaužívanou terminológiou EHSV pojmy „občianska spoločnosť“ a „organizácie občianskej spoločnosti“ v tomto stanovisku zahŕňajú sociálnych partnerov (t. j. zamestnávateľov a odborové zväzy) a iné neštátne subjekty.

(3)  COM(2018) 65 final, 6.2.2018

(4)  Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 31.

(5)  http://shtetiweb.org/berlin-process/.

(6)  Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 31.

(7)  https://ec.europa.eu/neighbourhood-enlargement/policy/glossary/terms/accession-criteria_en.

(8)  Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 31.

(9)  Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 31.

(10)  http://wbcti.wb-iisg.com/, https://ec.europa.eu/neighbourhood-enlargement/sites/near/files/ipa_ii_2016_039-858.13_mc_pcve.pdf.

(11)  Záverečné vyhlásenie zo 6. fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu.

(12)  Skupina Svetovej banky, The Western Balkans: Revving up the Engines of Growth and Prosperity, 2017.

(13)  Nezamestnanosť v regióne západného Balkánu je výrazne vyššia než priemer EÚ-28, hoci v posledných rokoch nastali určité zlepšenia. Konkrétne Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Čierna Hora trpia dlhodobo vysokou nezamestnanosťou, ale aj 13,5 % súčasná miera nezamestnanosti v Srbsku, ktorá je najnižšia v regióne po nedávnom zlepšení, je príliš vysoká v porovnaní s členskými štátmi EÚ. Napriek vysokej miere nezamestnanosti bolo v období 12 mesiacov do júna 2017 v regióne vytvorených 230 000 pracovných miest, čo predstavuje nárast o 3,8 %; pričom viac ako polovica v súkromnom sektore. V dôsledku toho sa zamestnanosť (z hľadiska počtu pracovných miest, ale nie odpracovaných hodín) vrátila na úroveň spred roka 2008 vo všetkých krajinách západného Balkánu s výnimkou Bosny a Hercegoviny (Skupina Svetovej banky, Western Balkans Regular Economic Report, No 12, jeseň 2017).

(14)  Skupina Svetovej banky, Western Balkans Labor Market Trends 2017.

(15)  V súlade so stanoviskom EHSV na tému Stratégia rozširovania EÚ, Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 31 a záverečným vyhlásením zo 6. Fóra občianskej spoločnosti západného Balkánu, ktoré usporiadal EHSV 10. – 11. júla 2017 v Sarajeve.