18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/4

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júna 2015 o svojich prioritách na roky 2015 – 2020 a zo 4. decembra 2015 k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2016 a Protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

—

so zreteľom na zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality považuje za dôležité, aby Komisia vo svojej práci naďalej vyjadrovala svoju oddanosť týmto zásadám uplatňovaním integrovaného a viacúrovňového politického prístupu, a požaduje intenzívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho rozhodovacieho procesu,

1.

žiada Komisiu, aby na základe preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici jej uplatňovania a stavu realizácie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja včas predložila návrh novej dlhodobej stratégie EÚ v oblasti udržateľného rozvoja (európska stratégia udržateľnosti) do roku 2030;

2.

vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri riešení prekážok investovania, ako sa to zdôrazňuje v správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny z roku 2016, a upozorňuje, že všetky úrovne verejnej správy by mali partnersky spolupracovať pri zisťovaní takýchto prekážok vo svojich krajinách;

3.

vyzýva Európsku komisiu a EIB, aby podnikli ďalšie kroky na zabezpečenie vzájomnej doplnkovosti a dodatočnosti Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako aj iných programov financovaných Európskou úniou, a opakuje svoju výzvu, aby bol zapájaný do uplatňovania, monitorovania a hodnotenia investičného plánu, hlavne pokiaľ ide o podporu investičných platforiem a analýzu skutočného vplyvu EFSI na riešenie problematiky nedostatočných investícií na regionálnej a miestnej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že Európska komisia by v spolupráci s Európskou investičnou bankou mala presnejšie vymedziť úlohu regionálnych rozvojových bánk a iných finančných inštitúcií v systéme nových investičných platforiem ako nástrojov na realizáciu Investičného plánu pre Európu (1);

5.

zdôrazňuje, že na zvýšenie vplyvu a zlepšenie využívania programov EŠIF je potrebné zjednodušenie a navrhuje, aby sa na súčasné programové obdobie rýchlo prijali viaceré zjednodušujúce opatrenia. Zároveň navrhuje zintenzívniť prácu na zásadnom preskúmaní systému uplatňovania politiky súdržnosti na nasledujúce programové obdobie zintenzívnením práce skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie a začatím všeobecného viacúrovňového dialógu, najmä s miestnymi a regionálnymi samosprávami;

6.

navrhuje stanoviť rozsiahlejšie výnimky pre výdavky EŠIF z pravidiel o štátnej pomoci;

7.

víta cezhraničné preskúmanie na odstránenie právnych a administratívnych prekážok cezhraničnej spolupráce a nabáda Komisiu, aby v roku 2017 predstavila konkrétne činnosti na odstránenie týchto prekážok a zohľadnila pri tom návrh luxemburského predsedníctva Rady EÚ o „Európskom cezhraničnom dohovore o špecifických ustanoveniach v cezhraničných regiónoch“; vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala uplatňovanie smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti 2011/24/EÚ s cieľom odstrániť je prípadné nedostatky;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že preskúmania rôznych programov a iniciatív EÚ v polovici obdobia ich uplatňovania, ktoré sa majú dokončiť v treťom štvrťroku 2017, nie sú zosúladené so zodpovedajúcim preskúmaním/revíziou súčasného viacročného finančného rámca (VFR), a preto vyzýva Komisiu, aby do 1. júla 2017 svoje preskúmania ukončila a prikročila ku komplexnému návrhu ďalšieho VFR, ktorý má predstaviť 1. januára 2018. V tejto súvislosti dúfa, že omeškanie s preskúmaním týchto programov nespôsobí neskoršie prijatie legislatívnych návrhov ďalšieho VFR;

9.

podčiarkuje význam uplatňovania mestskej agendy EÚ dohodnutej najvyššími predstaviteľmi štátov a vlád v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami. Zdôrazňuje aké dôležité je zabezpečiť, aby mestská agenda EÚ bola v súlade s programom lepšej tvorby právnych predpisov EÚ, žiada, aby sa Komisia mestskej agende EÚ venovala vo svojom pracovnom programe na rok 2017 a navrhuje, aby sa príprava bielej knihy o uplatňovaní mestskej agendy EÚ zaradila do pracovného programu na rok 2017;

10.

žiada Komisiu, aby do svojho pracovného programu na rok 2017 zaradila vypracovanie územnej vízie do roku 2050. Zdôrazňuje potrebu novej územnej vízie, keďže je potrebné aktualizovať Európsku koncepciu územného rozvoja z roku 1999, ako sa to zdôrazňuje v záveroch z ministerského stretnutia k územnej súdržnosti a mestskej politike z 27. novembra 2015;

11.

vyzýva Komisiu, aby svoje úsilie zamerala na odstránenie dopravného preťaženia a zabezpečila primerané cezhraničné dopravné spojenia, ktoré budú riešiť najmä problematiku chýbajúcich cezhraničných dopravných spojení na miestnej a regionálnej úrovni. Primerané financovanie sa musí poskytnúť najmä na infraštruktúry malého rozsahu s cezhraničným významom. Očakáva, že Európska komisia predstaví konkrétny návrh a časový plán zavedenia plánovačov cezhraničných multimodálnych ciest a interoperabilných integrovaných systémov predaja cestovných lístkov;

12.

opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o mobilite v zemepisne a demograficky znevýhodnených regiónoch;

13.

nabáda Komisiu, aby opäť začala diskusiu o tom, ako „prekročiť rámec HDP“, a overila, či je vytvorenie doplňujúcich ukazovateľov hospodárskej výkonnosti, blahobytu a udržateľného rozvoja potrebné a uskutočniteľné;

14.

odporúča, aby Európska komisia vyvinula „záruku minimálnej úrovne kvalifikácie a zručností“, ktorú budú uznávať a osvedčovať všetky členské štáty, a to pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov podľa článku 165 ZFEÚ, a očakáva, že podmienky uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania budú účinné najneskôr od roku 2018. Zdôrazňuje, že je potrebné dať do súladu pracovné zručnosti s potrebami trhu a v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2017 zohľadniť potreby odborného vzdelávania nezamestnaných mladých ľudí;

15.

vyzýva Komisiu, aby pripravila stratégiu EÚ pre oblasť demografických zmien, zahrnula do preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici jej uplatňovania hlavnú iniciatívu týkajúcu sa demografických otázok a vopred s VR prerokovala budúcu definíciu regiónov postihnutých vážnym a trvalým demografickým znevýhodnením;

16.

očakáva, že začiatkom roku 2017 Komisia predstaví legislatívny návrh o európskom pilieri sociálnych práv s cieľom odstrániť asymetriu medzi ekonomickými slobodami a sociálnymi právami;

17.

žiada Komisiu, aby predložila právny rámec, ktorý by obsahoval súbor spoločných definícií rôznych európskych foriem sociálneho hospodárstva, napr. družstiev, nadácií, vzájomných spoločností a združení, aby sa spoločnostiam sociálneho hospodárstva umožnilo pôsobiť na bezpečnom právnom základe a využívať výhody vnútorného trhu a voľného pohybu a obehu;

18.

žiada Komisiu, aby navrhla novú stratégiu rodovej rovnosti a práv žien na roky 2016 – 2020 a predložila legislatívny návrh revízie smernice Rady 92/85/EHS o materskej dovolenke;

19.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ním a členskými štátmi predložila druhú správu o Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 a preskúmala možnosť ďalšieho rozvíjania tejto stratégie;

20.

vyzýva Komisiu, aby riešila fenomén „schránkových spoločností“;

21.

hodlá prispieť k Európskemu roku kultúrneho dedičstva (2018) sprístupnením poznatkov o kultúrnom dedičstve širšiemu publiku na miestnej úrovni;

22.

zdôrazňuje potrebu obnovenej európskej stratégie cestovného ruchu a poukazuje na to, že pripravuje zodpovedajúce stanovisko na tému Cestovný ruch ako hnacia sila regionálnej spolupráce v EÚ a Komisii predloží návrhy k tejto obnovenej európskej stratégii;

23.

vyzýva Komisiu, aby systematickejšie zohľadňovala vidiecky rozmer všetkých oblastí politiky EÚ a predložila bielu knihu o vidieckych oblastiach, ktorá by slúžila ako východisko politiky rozvoja vidieka po roku 2020;

24.

vyzýva Komisiu, aby ďalej propagovala modrý rast a nový komplexný plán rozvoja modrej ekonomiky v Európe založeného predovšetkým na spoločnej európskej stratégii mapovania pobrežia a využívania námorných dát s cieľom pomôcť pri rozvoji modrej ekonomiky lepšou dostupnosťou dát a zároveň zabrániť fragmentácii a využívaním cezhraničných synergií. Prihovára sa aj za vytvorenie znalostného a inovačného spoločenstva za modrú ekonomiku;

25.

žiada Komisiu, aby do svojich politík a fondov zakomponovala zásadu investovania do odolnosti voči katastrofám a aby po konzultácii a v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami, vládami štátov a ostatnými zainteresovanými subjektmi vypracovala usmernenie o tom, čo pre Európu znamená Sendaiský rámec na znižovanie rizika katastrof a ako ho možno čo najlepšie implementovať;

26.

vyzýva Komisiu, aby naplno uplatňovala akčný plán pre obehové hospodárstvo a vyhodnotila potrebu predložiť v roku 2017 potrebné návrhy vrátane ambicióznej stratégie týkajúcej sa plastov v obehovom hospodárstve, legislatívy, ktorou by sa stanovili minimálne kvalitatívne požiadavky na opätovne používanú vodu a nových iniciatív pre stavebníctvo a sektor demolačných prác;

27.

vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie územného vplyvu všetkých jestvujúcich a environmentálnych záväzných cieľov;

28.

žiada Komisiu, aby preskúmala klimatické ciele EÚ a prostriedky potrebné na ich dosiahnutie v súlade s globálnymi cieľmi prijatými počas konferencie COP 21 v Paríži, a pripomína jej svoje pôvodné odporúčanie 50 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Domnieva sa, že pri akýchkoľvek nových cieľoch by sa mal posúdiť ich územný vplyv a nemalo by sa obmedzovať právo členských štátov určovať svoju kombináciu energetických zdrojov;

29.

žiada Komisiu, aby začala vykonávať 15. preambulu rámcového dohovoru o zmene klímy a uznala pritom význam prístupu podľa zásady viacúrovňového riadenia, ktorý nezahŕňa iba mestá, ale aj regióny;

30.

žiada o pridruženie k fóru EÚ pre energetickú infraštruktúru, aby mohol reprezentovať miestne a regionálne samosprávy v procese tvorby politiky týkajúcej sa investícií do energetickej infraštruktúry, hlavne v oblasti decentralizovanej výroby energie, vrátanie jej mikroprodukcie a distribúcie;

31.

žiada, aby bol už v skorých etapách plánovania politiky zapojený do preskúmania smerníc EÚ o energetickej účinnosti, podpore energie z obnoviteľných zdrojov a koncepcii trhu s elektrickou energiou;

32.

vyzýva Komisiu, aby navrhla špecifickejšie iniciatívy v oblasti kogenerácie a sietí diaľkového vykurovania a chladenia s cieľom ďalej znižovať emisie CO2 a zvýšiť energetickú bezpečnosť;

33.

domnieva sa, že Komisia by mala zväčšiť svoje ambície v politike presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov ďalšou podporou, prispôsobovaním a šírením modelu podľa Dohovoru primátorov a starostov v EÚ aj mimo nej, pomocou pri transformácii správy miest, klimatickými opatreniami a dôslednejším a trvalejším zapojením občanov;

34.

vyzýva na úplnú implementáciu 7. environmentálneho akčného programu EÚ na roky 2014 – 2020 a naliehavo žiada Komisiu, aby predstavila návrh smernice EÚ, ktorá by zaviedla ustanovenia na zabezpečenie súladu do všetkých právnych predpisov EÚ o ochrane životného prostredia (2);

35.

vyzýva na úplnú implementáciu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a v súvislosti s tým naliehavo žiada Komisiu, aby v roku 2017 predstavila svoju dávno očakávanú iniciatívu za nulovú čistú stratu biodiverzity a ekosystémové služby. Rovnako opakuje svoju požiadavku, aby Komisia nerevidovala smernice o ochrane prírody, ale aby čo najskôr predstavila oznámenie, ktoré by zahŕňalo konkrétne činnosti na podporu ich lepšej implementácie (3);

36.

vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o udržateľných potravinových systémoch, v ktorom sa stanoví politický rámec zosúladený v celej EÚ na riešenie problematiky udržateľnosti poľnohospodárstva, výroby potravín a dodávateľských reťazcov a preberú sa obchodné aspekty, a pripomína jej svoju výzvu z minulosti, aby sa stanovilo viac špecifických cieľov na zníženie potravinového odpadu do roku 2025 o 30 % (4). Rovnako opakuje svoju výzvu, aby sa zaviedlo nové logo a určil nový spoločný symbol a systém identifikovania miestnych výrobkov;

37.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila novú stratégiu boja proti nadmernému užívaniu alkoholu na roky 2016 – 2025, ktorá bude vychádzať z najnovších poznatkov, zohľadňovať spoločenské zmeny a podporovať programy, ktoré sa už realizujú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

38.

podporuje výzvu Európskeho parlamentu, aby sa do európskeho semestra začlenil pilier jednotného trhu so systémom pravidelného monitorovania a hodnotenia;

39.

víta pripravovaný súbor predpisov o zjednodušení DPH pre malé a stredné podniky (MSP) a iniciatívu na podporu začínajúcich podnikov ako konkrétne kroky na zmenšenie regulačných a administratívnych prekážok pre tieto podniky. Zdôrazňuje potrebu značného ďalšieho zjednodušenia predpisov, najmä pokiaľ ide o prístup MSP k verejnému obstarávaniu a ich účasť v projektoch financovaných z EŠIF;

40.

víta, že Komisia venuje pozornosť hospodárstvu spoločného využívania zdrojov, ale opakuje, že pri akejkoľvek prísnej regulačnej iniciatíve by sa mal zachovať odvetvový prístup a pri vypracúvaní regulačných opatrení by sa malo zohľadniť kritérium rozsahu pôsobnosti iniciatívy;

41.

je presvedčený, že Komisia musí lepšie reagovať na významné výzvy, pokiaľ ide o financovanie služieb všeobecného záujmu, a preto ju vyzýva, aby posúdila územný vplyv právnych predpisov EÚ na poskytovanie týchto služieb s osobitným zameraním na pravidlá štátnej pomoci a verejného obstarávania a využila každý vhodný priestor na zjednodušenie vrátane zjednodušenia finančných nástrojov EÚ. Vzhľadom na to očakáva, že bude riadne konzultovaný pri revízii tzv. Almuniovho balíka v roku 2017, pokiaľ ide o financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

42.

navrhuje, aby po prebiehajúcom hodnotení smernice o nápravných opatreniach v oblasti verejného obstarávania Komisiou nasledovalo preskúmanie tejto smernice s cieľom riešiť nedostatky z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv;

43.

opakovane vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby zaviedli etický kódex, ktorým sa zabezpečí štruktúrované zapájanie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra, a zaväzuje sa, že o tejto problematike bude s Komisiou viesť dialóg;

44.

opakovane vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv nových pravidiel ESA z roku 2010 na investičnú schopnosť miestnych a regionálnych samospráv;

45.

vyzýva Európsku komisiu, aby ho zapojila do prípravy bielej knihy o reforme HMÚ, v ktorej sa treba zaoberať konkurencieschopnosťou a sociálnym rozmerom HMÚ;

46.

je presvedčený, že jedna z hlavných výziev digitálneho jednotného trhu spočíva vo vytvorení udržateľného dátového hospodárstva, a to aj v priemyselnom kontexte (Priemysel 4.0); odporúča vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili pripojiť všetky oblasti na širokopásmové služby, a pracovať s Komisiou a Európskou investičnou bankou na tom, aby sa začali čerpať finančné prostriedky a využívať systémy podpory infraštruktúry IKT, a vyzýva Komisiu, aby v rámci realizácie jednotného digitálneho trhu pravidelne informovala aj o dosiahnutom pokroku pri prekonávaní „digitálnej priepasti“, najmä na regionálnej a miestnej úrovni;

47.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa lepšieho využívania výskumných programov financovaných Európskou úniou ďalším rozvojom synergií medzi financovaním z programu Horizont 2020, EŠIF a EFSI a posilnením prepojenia medzi regionálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie; navrhuje, aby sa pri priebežnom hodnotení venovala osobitná pozornosť vplyvu programu Horizont 2020 na rast a riešil problém „inovačnej priepasti“;

48.

navrhuje, aby bol v roku 2017 intenzívne zapojený do revízie stratégie pre biohospodárstvo;

49.

zdôrazňuje, že pri využívaní nových nástrojov EÚ, akým je Európska rada pre inovácie a iniciatívy za otvorený prístup k údajom a za otvorené inovácie, sa musí zohľadňovať regionálny rozmer a prispievať k zmenšeniu „inovačnej priepasti“;

50.

požaduje od Komisie, aby každá významná iniciatíva v oblasti obchodnej politiky bola sprevádzaná posúdením územného vplyvu a aby nové obchodné dohody nezavádzali pre miestne a regionálne samosprávy nové obmedzenia v poskytovaní služieb všeobecného záujmu;

51.

žiada Komisiu, aby systematicky vykonávala hodnotenia ex post s cieľom posúdiť kladný a záporný hospodársky, environmentálny, sociálny a územný vplyv obchodných dohôd;

52.

žiada Komisiu, aby s cieľom riešiť problémy s transparentnosťou pri tvorbe obchodnej politiky na úrovni členských štátov EÚ predstavila usmernenia o tom, ako sa ciele obchodnej politiky majú formulovať pred začatím rokovaní, t. j. v štádiu, keď 28 členských štátov udelí mandát;

53.

pokiaľ ide o súdnictvo, vyzýva Komisiu, aby presadzovala stimuly, ktoré by štátom pomáhali zlepšiť väzenské podmienky zadržaných osôb a podnecovali uplatňovanie mediácie v oblasti trestného práva a restoratívnej spravodlivosti, podporu alternatív k zadržiavaniu a odbornú prípravu, ktoré pomáhajú vyslobodiť sa zo spoločenského kontextu založeného na protiprávnom konaní a trestnej činnosti;

54.

víta ochotu Európskej komisie riešiť problémy prameniace z bezprecedentného prílevu žiadateľov o azyl, utečencov a ekonomických migrantov do Európy a návrhy zreformovať dublinský systém považuje za dôležitý krok týmto smerom, avšak očakáva, že v roku 2017 budú nasledovať ďalšie konkrétne návrhy vytvoriť komplexnú migračnú a azylovú politiku EÚ založenú na rešpektovaní základných práv a medzinárodných záväzkov a na zásade solidarity;

55.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi pokračovala v práci na dohode o spoločnom európskom zozname bezpečných krajín pôvodu a aby s krajinami pôvodu a tranzitu, ktoré sú považované za bezpečné, uplatňovala účinnú a pohotovú politiku repatriácie s plným rešpektovaním ľudských práv a medzinárodných záväzkov;

56.

vyzýva Komisiu, aby navrhla základné mechanizmy, ktoré by žiadateľom o azyl umožnili požiadať o humanitárne vízum mimo EÚ, čo by im umožnilo legálne vstúpiť do EÚ;

57.

uznáva významný prínos migrácie k rastu európskeho hospodárstva a žiada, aby sa tento rozmer zohľadnil v európskom semestri, hlavne v súvislosti s nevyhnutnými výdavkami na zabezpečenie integrácie migrantov;

58.

považuje za dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sa zachoval schengenský priestor, a naliehavo žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vyvinula všetko úsilie o obnovenie potrebnej stability schengenského systému. Pripomína, že pozastavenie schengenskej dohody o bezhraničnom pohybe má vážne dôsledky, pokiaľ ide o fyzické kontroly, a mohlo by spôsobiť vážne ekonomické účinky bez toho, aby sa vyriešil problém migračných tlakov;

59.

naliehavo žiada Komisiu, aby miestnym a regionálnym samosprávam vyčlenila viac finančných prostriedkov, vďaka ktorým by mohli účinnejšie plniť svoju úlohu pri podpore a integrácii žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov;

60.

domnieva sa, že lepšie prideľovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na regionálnej a miestnej úrovni je nevyhnutnou podmienkou pre podporu integračných politík. V tejto súvislosti žiada, aby sa vyčlenilo viac prostriedkov, a tiež, aby sa tieto prostriedky lepšie rozdeľovali a efektívnejšie využívali na riešenie problému žiadateľov o azyl, utečencov a migrácie v nadchádzajúcich rokoch;

61.

vyzýva Komisiu, aby 1. podporovala miestne a regionálne samosprávy vo vývoji miestnych, regionálnych a celoštátnych stratégií prevencie v reakcii na radikalizáciu; 2. pokračovala v zbieraní a zverejňovaní osvedčených postupov na predchádzanie radikalizácii v príručke; 3. podporovala spoluprácu medzi mestami pri riešení problému radikalizácie;

62.

poukazuje na obavu, pokiaľ ide o ťažkosti pri monitorovaní prítomnosti maloletých bez sprievodu a riziko ich zapojenia do obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania; naliehavo vyzýva, aby sa zaviedli programy na začleňovanie a vzdelávanie určené najmä maloletým prítomným na danom území a aktivovali postupy na prijatie zapájajúce komunity pôvodu týchto maloletých, ktoré už zapustili korene v hostiteľskej krajine, aby sa tak maloletým zaručila možnosť žiť v rodine alebo v prostredí rodinného charakteru;

63.

zdôrazňuje, že pri uplatňovaní obnovenej európskej susedskej politiky je potrebné dať významnú prioritu iniciatívam na podporu decentralizovaných procesov, vytváraniu partnerstiev a budovaniu kapacít na vnútroštátnej úrovni; naliehavo žiada Komisiu, aby oživila pôsobnosť nástroja pre miestnu správu (LAF) a rozšírila ho na všetky susedné krajiny, a opakuje svoj návrh používať pri uplatňovaní revidovanej európskej susedskej politiky metódy, koncepcie a nástroje európskej politiky súdržnosti;

64.

naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti so svojou ročnou správou o pokroku pri rozširovaní EÚ podrobnejšie preskúmala proces decentralizácie, a takisto situáciu miestnych samospráv v kandidátskych krajinách;

65.

trvá na tom, že miestne a regionálne samosprávy EÚ musia zodpovedajúco prispieť k rozvojovej spolupráci, aby sa dosiahli trvalé výsledky, a takisto aj k činnosti nadväzujúcej na konferenciu OSN o otázkach bývania a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III);

66.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane utečencov v oblastiach ich pôvodu ako významný prvok riešenia rastúceho počtu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti víta návrh Európskej komisie na vytvorenie nového rámca partnerstva s tretími krajinami, ktoré prijali veľký počet utečencov. Tieto krajiny musia vytvoriť udržateľné prijímacie kapacity a poskytnúť dlhodobú perspektívu v blízkosti domova pre milióny ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním. Preto uznáva potrebu externého investičného plánu prostredníctvom mobilizácie investícií v tretích krajinách a žiada, aby boli európske miestne a regionálne orgány plne zapojené do tohto procesu. Miestne a regionálne samosprávy treba nabádať, aby svojim hostiteľským partnerom mimo EÚ pomáhali poskytovaním technickej pomoci a obhajovaním štruktúrovanejšieho prístupu k ochrane utečencov;

67.

opakuje svoju výzvu zjednodušiť a zlepšiť právny rámec európskej iniciatívy občanov ako jediného nástroja priamej účasti na úrovni EÚ;

68.

upozorňuje Komisiu na svoju úspešnú činnosť pri organizovaní decentralizovaných komunikačných aktivít o problematike EÚ v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi médiami, občianskou spoločnosťou a inštitúciami EÚ a žiada ju, aby zintenzívnila svoje snahy v tejto oblasti včas pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019;

69.

vyzýva Komisiu, aby pre celú EÚ vytvorila štandardnú definíciu nadmernej regulácie (gold plating) s cieľom vytvoriť právnu istotu pri implementácii a uplatňovaní právnych predpisov EÚ a obmedziť prílišnú byrokraciu;

70.

vyzýva na zvýšenie transparentnosti, vzájomnej spolupráce a efektívnosti inštitúcií EÚ po prijatí novej medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov a zapojenie VR vo všetkých etapách legislatívneho procesu, aby sa naplno využil ich potenciál v legislatívnom cykle a konzultáciách;

71.

zdôrazňuje dobrú spoluprácu s Komisiou na pilotnom teste posúdenia územného vplyvu, ktorý sa vykonal v rokoch 2015 a 2016. Vychádzajúc z tejto dobrej spolupráce vyzýva Komisiu, aby posúdenie územného vplyvu uplatňovala ako štandardný postup pri posudzovaní vplyvu legislatívy, ktorá by prípadne mohla mať asymetrické územné účinky, a aj v širšom zmysle v programe lepšej tvorby právnych predpisov;

72.

očakáva ešte užšiu spoluprácu s Európskou komisiou a Európskym parlamentom pri monitorovaní subsidiarity a v súvislosti so svojou konferenciou venovanou subsidiarite, ktorá sa uskutoční v roku 2017;

73.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Európskemu parlamentu, Rade a predsedovi Európskej rady.