This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52016PC0491
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL establishing a Union certification system for aviation security screening equipment
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje certifikačný systém Únie pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje certifikačný systém Únie pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva
COM/2016/0491 final - 2016/0236 (COD)
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 9. 2016
COM(2016) 491 final
2016/0236(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zriaďuje certifikačný systém Únie pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva
{SWD(2016) 259 final}
{SWD(2016) 261 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
Cieľ návrhu
Cieľom návrhu je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu EÚ a zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť priemyslu EÚ zavedením certifikačného systému EÚ pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva.
Konkurencieschopnejšie odvetvie bezpečnosti v EÚ bude schopné ponúknuť technologické riešenia, ktoré budú aktívne zvyšovať bezpečnosť občanov Európskej únie a prispejú k schopnosti európskej spoločnosti predchádzať bezpečnostným hrozbám a reagovať na ne.
Certifikačný systém zavedený týmto návrhom vychádza zo spoločného procesu hodnotenia (ďalej len „CEP“), vypracovaného v rámci Európskej konferencie civilného letectva (ďalej len „ECAC“) s cieľom posúdiť zhodu detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva s existujúcimi výkonnostnými požiadavkami stanovenými na úrovni EÚ, a kombinuje ho s postupom akreditácie orgánov posudzovania zhody. Cieľom je zaviesť jednotný certifikačný systém EÚ založený na typovom schválení EÚ a vydávaní osvedčenia o zhode výrobcami, ktorý by bol platný vo všetkých členských štátoch EÚ podľa zásady vzájomného uznávania.
•Všeobecný kontext
Detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva zahŕňajú zariadenia bezpečnostnej ochrany používané na detekčnú kontrolu osôb, príručnej batožiny, podanej batožiny, dodávok, leteckého nákladu a pošty. Detekčné zariadenia v odvetví bezpečnostnej ochrany letectva predstavujú významný trh s celkovým ročným obratom 14 miliárd EUR, z toho 4,2 miliardy EUR len v EÚ. Letiská a letecké dopravné uzly tiež patria medzi odvetvia s najvyšším globálnym rastovým potenciálom, so silným zameraním na ázijské trhy.
Nariadením (ES) č. 300/2008 sa stanovujú technické špecifikácie a výkonnostné požiadavky pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva používané na letiskách v EÚ. Tento právny predpis je založený na normách vypracovaných Komisiou, ktoré sa neustále prispôsobujú meniacim sa scenárom hrozieb a posudzovaniam rizika. Vzhľadom na možné dôsledky pre národnú bezpečnosť členských štátov EÚ v prípade ich všeobecnej dostupnosti, sú tieto normy utajené a sprístupnené len tým osobám, spoločnostiam, organizáciám atď., ktoré majú primeranú bezpečnostnú previerku, ako aj opodstatnený dôvod („potreba poznať“).
Uvedený právny predpis však nie je sprevádzaný právne záväzným systémom posudzovania zhody pre celú EÚ, aby sa zabezpečilo, že požadované normy budú splnené na všetkých letiskách EÚ. Preto zariadenia certifikované v jednom členskom štáte EÚ môžu byť uvádzané na trh len v tomto členskom štáte. Ktorýkoľvek iný členský štát EÚ môže podľa vlastného uváženia buď uznať túto certifikáciu alebo požadovať, aby zariadenie bolo opätovne podrobené skúške s cieľom overiť, či spĺňa požiadavky predpísané právnymi predpismi EÚ, alebo dokonca zabrániť jeho použitiu na svojom území. V každom prípade neexistuje postup automatického uznávania certifikácie vydanej prvým členským štátom.
Členské štáty v spolupráci s Komisiou čiastočne riešili túto roztrieštenosť vypracovaním spoločných skúšobných metodík pre niekoľko kategórií detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, ktoré sa majú uplatňovať v rámci ECAC. V roku 2008 ECAC zaviedla spoločný proces hodnotenia (CEP) na účely skúšania detekčných zariadení používaných v odvetví letectva. Odvtedy bol CEP preskúmaný a zlepšený z hľadiska účinnosti, ale na plné využitie potenciálu mu stále chýba právne záväzný charakter.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky
Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM/2015/185 final), prijatý Európskou komisiou v apríli 2015, zdôrazňuje potrebu konkurencieschopného odvetvia bezpečnosti v EÚ, ktoré môže tiež prispieť k tomu, aby EÚ bola schopná pokryť svoje potreby v oblasti bezpečnosti sama. Únia okrem toho podporuje rozvoj inovačných bezpečnostných riešení – napríklad prostredníctvom noriem a spoločných osvedčení. V Európskom programe v oblasti bezpečnosti sa ďalej uvádza, že Komisia zvažuje ďalšie opatrenia – ako sú opatrenia v oblasti poplachových systémov a letiskových detekčných zariadení – na účely odstránenia prekážok pre jednotný trh a posilnenia konkurencieschopnosti odvetvia bezpečnosti v EÚ na vývozných trhoch.
Tento návrh prispeje k posilneniu konkurencieschopnosti odvetvia bezpečnosti v EÚ. Konkurencieschopnejšie odvetvie bezpečnosti v EÚ tak bude schopné ponúkať inovačnejšie a účinnejšie riešenia na zvýšenie bezpečnosti občanov Európskej únie a podstatne prispeje k zvýšeniu odolnosti európskej spoločnosti voči bezpečnostným hrozbám.
S osobitným zreteľom na cieľ tohto návrhu je potrebné uviesť Oznámenie Komisie „Priemyselná politika v oblasti bezpečnosti Akčný plán pre inovatívny a konkurencieschopný bezpečnostný priemysel (COM/2012/0417 final)“. V opatrení 2 uvedeného akčného plánu sa konkrétne uvádza: „Komisia by na základe podrobnej analýzy posúdenia vplyvu a konzultácií so zainteresovanými stranami predložila dva legislatívne návrhy: prvým by sa zriadil harmonizovaný systém EÚ na certifikáciu zariadení na bezpečnostnú kontrolu na letiskách (detektorov); a druhým by sa zriadil harmonizovaný systém EÚ na certifikáciu poplašných systémov. Cieľom je dosiahnuť vzájomné uznávanie certifikačných systémov.“
Detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva sú uvedené v ustanoveniach nariadenia (ES) č. 300/2008, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, a jeho vykonávacích aktov, najmä nariadenia Komisie (EÚ) č. 185/2010 o ustanovení podrobných opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva.
Keďže už existujú podrobné výkonnostné požiadavky a skúšobné metódy pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, návrh nemá za cieľ pridávať viac technických predpisov. Naopak, zriadením certifikačného systému EÚ pre detekčné zariadenia jednoznačne prispieva k implementácii uvedených politických opatrení. V rámci neho by sa stanovilo, že súlad s výkonnostnými požiadavkami musia preukázať akreditované skúšobné laboratóriá uplatnením spoločnej skúšobnej metodiky, ako je napríklad metodika vypracovaná v rámci ECAC. Vytvorenie účinného certifikačného systému by si vyžadovalo prijatie právneho aktu, ktorým by sa vytvoril rámec pre tento systém.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Tento návrh je v súlade s hlavnými politikami EÚ v oblasti jednotného trhu a voľného pohybu tovaru. Pri jeho príprave boli zohľadnené predovšetkým tieto predpisy: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh.
Okrem toho je tento návrh v súlade s prioritou Európskej komisie zvýšiť konkurencieschopnosť spoločností EÚ odstránením roztrieštenosti trhov EÚ v oblasti bezpečnostnej ochrany, ako zdôraznil predseda Juncker vo svojich politických usmerneniach („Prepracovanejší a spravodlivejší vnútorný trh s posilnenou priemyselnou základňou“).
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Základom opatrenia EÚ je článok 114 ZFEÚ, ktorý sa týka aproximácie práva členských štátov v záujme dosiahnutia cieľov článku 26 ZFEÚ, t. j. riadneho fungovania vnútorného trhu.
•Subsidiarita
Cieľ tohto nariadenia, a to stanoviť pravidlá pre administratívne a procedurálne požiadavky na účely typového schválenia EÚ detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov EÚ. Ak členské štáty mali v úmysle začať tento postup z vlastnej iniciatívy, boli by tak urobili už pri zriaďovaní systému CEP v rámci ECAC. Z dôvodu rozsahu a účinkov je možné zriadiť systém typového schválenia EÚ zahŕňajúci vzájomné uznávanie osvedčení o zhode medzi členskými štátmi len na úrovni EÚ.
Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.
•Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ pôsobiaceho v odvetví detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva.
Okrem toho vzhľadom na potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva v porovnaní s ich konkurentmi tak na trhoch EÚ, ako aj na trhoch mimo EÚ, sa zdá vytvorenie spoločného certifikačného systému vyžadovaného pri predaji alebo uvádzaní do prevádzky akéhokoľvek takého zariadenia v EÚ primerané cieľom tohto návrhu.
•Výber nástrojov
Príslušný právny základ, článok 114 ZFEÚ, nestanovuje formu osobitného právneho nástroja.
Napriek tomu, vzhľadom na ciele návrhu, špecifický kontext a obsah, sa nariadenie zdá vhodnejšie ako smernica na ustanovenie jasného rámca pre certifikačný systém EÚ na základe už existujúcich nariadení (ES) č. 300/2008 a (EÚ) č. 185/2010.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Návrh vychádza zo širokej konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom:
–otvorenej verejnej konzultácie o certifikácii detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, ktorá prebiehala od 5. marca 2013 do 10. júna 2013. Táto konzultácia bola uverejnená na webovej stránke Váš hlas v Európe a v jej rámci bolo prijatých 37 príspevkov. Napriek tomuto pomerne malému počtu odpovedí je možné výsledky verejnej konzultácie považovať za reprezentatívne, keďže sa do nej zapojili všetky hlavné skupiny zainteresovaných strán [vnútroštátne správne orgány, všetky druhy podnikov (vrátane MSP), skúšobné laboratóriá, prevádzkovatelia letísk atď.]. Okrem toho sa do konzultácie zapojili hlavné združenia v tomto odvetví, ako napríklad hlavné združenie leteckých dopravcov, ktoré zastupujú približne 240 leteckých spoločností, resp. 84 % celkového objemu leteckej dopravy, hlavné záujmové združenia zastupujúce väčšinu výrobcov v EÚ a viacero skúšobných laboratórií, čo v skutočnosti predstavuje niekoľko stoviek zainteresovaných strán. Hlavné závery verejnej konzultácie, zhrnuté v posúdení vplyvu priloženom k tomuto návrhu, v plnej miere podporujú legislatívny prístup, ktorý je jeho súčasťou.
–seminára, ktorý sa uskutočnil 25. septembra 2013 v nadväznosti na verejnú konzultáciu. Na tomto seminári sa zúčastnili zástupcovia všetkých skupín zainteresovaných strán vrátane členských štátov, priemyslu, ECAC a koncových používateľov (Medzinárodná rada letísk Európa). Hlavným záverom seminára bolo zosúladenie výsledkov štúdií prezentovaných počas prvého zasadania (pozri ďalší odsek), pokiaľ ide o problematické otázky a ich možné riešenia.
–Aj keď medzi verejnou konzultáciou, seminárom a predložením posúdenia vplyvu uplynul určitý čas, závery z týchto konzultácií v súvislosti s nedostatkom spoločných právne záväzných postupov pre certifikáciu detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva v členských štátoch EÚ zostávajú platné. To sa potvrdilo aj pri komunikácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami počas roka 2015.
•Získavanie a využívanie expertízy
Komisia pri príprave posúdenia vplyvu pre tento návrh čerpala aj zo štúdie vypracovanej externým dodávateľom s názvom: „Štúdia výskumu a vývoja v oblasti bezpečnostnej ochrany v najdôležitejších tretích krajinách“. Štúdia podrobne analyzuje systémy certifikácie a posudzovania zhody v EÚ a vo svete. Zahŕňa aj posúdenie vplyvov možností politiky, ktoré určila Komisia. Všetky príslušné závery štúdie boli zahrnuté do posúdenia vplyvu a náležite zohľadnené pri vypracovaní návrhu.
Pri príprave posúdenia vplyvu bol náležite zohľadnený ďalší prieskum s názvom „Detekčné požiadavky a skúšobné metodiky pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva v EÚ a EZVO“, ktorý vykonalo GR JRC (Inštitút pre referenčné materiály a merania v Geel), uverejnený na jar 2013.
•Posúdenie vplyvu
Posúdenie vplyvu je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu (odkaz bude pridaný).
Výbor pre kontrolu regulácie Komisie k nemu 3. júla 2015 vydal kladné stanovisko.
V rámci tohto posúdenia vplyvu bolo vypracovaných päť možností politiky vrátane základného scenára:
1. „Základný scenár“, podľa ktorého by Komisia neotvorila žiadnu špecializovanú politickú iniciatívu.
2. Odporúčanie členským štátom, aby si vzájomne uznávali národné certifikačné systémy a/alebo aby využívali spoločný proces hodnotenia Európskej konferencie civilného letectva.
3. „Legislatívny návrh“ – Komisia by pripravila legislatívny návrh, ktorý by umožnil výrobcom uvádzať na trh a predávať výrobky v celej Únii na základe certifikácie v jednom členskom štáte.
–3.1. „Starý prístup“ alebo „úplná harmonizácia“, charakterizovaná certifikačným systémom, ktorý zavedú vnútroštátne schvaľovacie orgány a založená na podrobných špecifikáciách stanovených v právnych predpisoch: 1. výkonnostné požiadavky na detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva; 2. spoločné skúšobné metodiky; 3. akreditácia skúšobných laboratórií.
–3.2. „Nový prístup“, ktorý sa nezakladá na podrobných špecifikáciách, ale na verejne dostupných normách. Zavedený certifikačný systém by sa obmedzil na základné požiadavky na detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, ktoré by boli formulované všeobecne. Táto možnosť bola zavrhnutá, keďže existujúce výkonnostné požiadavky EÚ, na ktorých by mal tento prístup byť založený, sú utajené a nemôžu byť zverejnené.
–3.3. Treťou možnosťou je „centralizovaný prístup“, podľa ktorého by zavedený certifikačný systém bol veľmi podobný ako pri možnosti 3.1, ale bol by uplatňovaný centrálne agentúrou EÚ.
Uprednostňovanou možnosťou je „starý prístup“ uvedený v bode 3.1, ktorá by mala značný kladný dosah, pričom zabezpečí čo najširšiu podporu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane členských štátov.
Podľa tejto možnosti by certifikáciu detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva bolo potrebné vykonať iba v jednom členskom štáte, pretože vydané osvedčenie by bolo bezprostredne platné vo všetkých 28 členských štátoch EÚ. To by malo zvýšiť celkovú efektívnosť trhu EÚ v odvetví detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva a pozitívne vplývať na voľný pohyb tovaru. Možnosť výberu pre zákazníkov (napr. prevádzkovateľov letísk) by sa mala takisto zlepšiť, keďže by mali možnosť obstarať akékoľvek detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva „certifikované v EÚ“, a nie len zariadenia, ktoré boli certifikované v ich krajine. Jednotné postupy certifikácie by mali znížiť administratívne zaťaženie výrobcov a skrátiť čas potrebný na uvedenie výrobkov na trh. To by malo mať pozitívny vplyv aj na globálnu konkurencieschopnosť európskych výrobcov, najmä pokiaľ ide o ich konkurentov z USA (odhadované príjmy z predaja v priemere 22 miliónov EUR ročne). Očakávané zvýšenie konkurencieschopnosti by malo viesť k celkovému zvýšeniu predaja výrobcov z EÚ v tretích krajinách, čo by malo mať pozitívny sociálny vplyv na celkovú zamestnanosť v tomto odvetví.
Obmedzenie potreby viacnásobného skúšania jeden typ alebo konfiguráciu zariadenia by malo viesť k zníženiu počtu skúšok, ktoré ročne vykoná jedno laboratórium. Toto zníženie počtu skúšok by viedlo k zníženiu príjmov pre laboratóriá. Zníženie príjmov by malo byť nižšie než uvedené úspory nákladov výrobcov, keďže nie všetky náklady priamo súvisia s cenou za vykonanie certifikácie ako takej (napr. preprava zariadení) 1 . Žiadna z možností by neviedla k merateľným vplyvom na životné prostredie. Súčasné vplyvy vývoja, výroby, skúšania alebo prepravy na životné prostredie by neboli ovplyvnené možnou harmonizáciou postupov certifikácie.•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie
Ako už bolo uvedené, jedným z dvoch všeobecných cieľov návrhu je zvýšiť celkovú konkurencieschopnosť spoločností EÚ pôsobiacich v oblasti detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva.
Konkrétne je cieľom návrhu znížiť regulačné náklady a čas potrebný na uvedenie na trh odstránením potreby viacnásobného skúšania a úprav špecifických pre členské štáty, ako aj vytvoriť priaznivejšie investičné prostredie priaznivé pre technológie bezpečnostnej ochrany.
Cieľom tohto návrhu je okrem toho posilniť imidž výrobkov z EÚ na svetovom trhu zavedením označenia preukazujúceho súlad s požiadavkami právnych predpisov EÚ a vytvorením rovnakých podmienok v porovnaní s americkými spoločnosťami.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.
5.OSTATNÉ PRVKY
•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ
Spoľahlivý systém monitorovania a hodnotenia bol vytvorený a zahrnutý do návrhu.
Podrobnejšie sa v ňom predpokladá, že Komisia každých päť rokov uverejní všeobecnú správu o vykonávaní tohto nariadenia.
Táto správa sa bude zakladať na cielenom prieskume zameranom na všetky príslušné zainteresované strany s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť vykonávania nariadenia so zreteľom na operačné ciele.
Tento prieskum bude riešiť tieto ukazovatele s cieľom posúdiť, či vykonávanie nariadenia viedlo k: zníženiu nákladov na výskum a vývoj; zníženiu nákladov na obchodné využitie; skráteniu času potrebného na uvádzanie zariadení na trh, zlepšeniu konkurencieschopnosti v porovnaní s dodávateľmi mimo EÚ.
2016/0236 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zriaďuje certifikačný systém Únie pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 2 ,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 3 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť voľný pohyb detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany civilného letectva v Únii.
(2)Detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany civilného letectva, ako napríklad detektory kovov, bezpečnostné skenery, systémy detekcie výbušnín, musia spĺňať určité výkonnostné požiadavky pred tým, ako ich možno sprístupniť na trhu alebo uviesť do prevádzky. Súlad s týmito požiadavkami sa v súčasnosti posudzuje v jednotlivých členských štátoch a zariadenia certifikované v jednom členskom štáte môžu byť sprístupnené na trhu len v tomto členskom štáte. Na zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia bezpečnosti v EÚ je potrebné umožniť voľný pohyb takýchto zariadení v rámci vnútorného trhu.
(3)Konkurencieschopnejšie odvetvie bezpečnosti v EÚ bude ponúkať riešenia na zvýšenie bezpečnosti občanov Európskej únie a podstatne prispeje k zvýšeniu odolnosti európskej spoločnosti voči bezpečnostným hrozbám. Opatrenia Únie môžu k týmto cieľom prispieť odstránením prekážok na vnútornom trhu a zvýšením konkurencieschopnosti bezpečnostného priemyslu Únie v oblastiach, ako sú detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, a to prostredníctvom podpory spoločných certifikačných postupov.
(4)Komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Priemyselná politika v oblasti bezpečnosti Akčný plán pre inovatívny a konkurencieschopný bezpečnostný priemysel“ z júla 2012 4 identifikovala detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva ako oblasť, kde by malo najväčší zmysel vytvoriť celoúnijný certifikačný systém s cieľom odstrániť fragmentáciu trhu, podporiť konkurencieschopnosť a zamestnanosť v Únii a zvýšiť celkovú bezpečnosť európskej spoločnosti.
(5)Európsky program v oblasti bezpečnosti 5 zdôrazňuje potrebu konkurencieschopného odvetvia bezpečnosti v EÚ, ktoré môže prispieť k tomu, aby EÚ bola schopná pokryť svoje potreby v oblasti bezpečnosti sama. Preto je nevyhnutná stabilná, konkurencieschopná technologická a priemyselná základňa pre EÚ, aby mala pozitívny vplyv na bezpečnosť občanov Únie.
(6)Toto nariadenie by malo umožniť voľný pohyb detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva v rámci vnútorného trhu zriadením jednotného certifikačného systému na základe osvedčení o zhode platných vo všetkých členských štátoch. Ak je k zariadeniu priložené takéto osvedčenie, malo by byť možné ho sprístupniť na trhu alebo uviesť do prevádzky bez obmedzenia v celej Únii.
(7)Každý členský štát by mal určiť orgán zodpovedný za schválenie súladu detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva vydaním osvedčenia o typovom schválení EÚ platného v celej Únii. Výrobcovia detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva by mali mať možnosť zvoliť si zodpovedný orgán v každom členskom štáte.
(8)Na zjednodušenie prístupu k certifikačnému systému a zvýšenie jeho transparentnosti by každý členský štát mal určiť jeden orgán – vnútroštátny schvaľovací orgán – aj keď v rámci jedného členského štátu existujú dva alebo viaceré orgány, ktoré sú zapojené do bezpečnostnej ochrany letectva.
(9)Osvedčenie o typovom schválení EÚ by malo potvrdzovať, že konkrétny typ a konfigurácia detekčného zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva spĺňa spoločné pravidlá a normy v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva stanovené predovšetkým v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 6 .
(10)S cieľom umožniť voľný pohyb detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva v celej Únii by výrobcovia mali mať možnosť vydávať osvedčenia o zhode ku každému zariadeniu vyrobenému v súlade s typom a konfiguráciou, na ktorú sa vzťahuje osvedčenie o typovom schválení EÚ.
(11)Detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie o typovom schválení EÚ, by nemali byť predmetom ďalšieho posúdenia v iných členských štátoch. Je preto dôležité, aby posúdenie a skúšanie bolo jednotné v celej Únii. V tomto nariadení by preto malo byť primerane zohľadnené úsilie Európskej konferencie civilného letectva na vymedzení spoločných skúšobných metodík v rámci spoločného procesu hodnotenia.
(12)Skúšanie zariadení na posúdenie súladu s normami je kľúčovým prvkom certifikačného systému. Skúšky by preto mali vykonávať technické služby, ktoré majú zručnosti a odborné znalosti potrebné na vykonávanie posudzovania zhody uplatnením príslušných spoločných skúšobných metodík.
(13)Na zabezpečenie účinného certifikačného systému a na posilnenie vzájomnej dôvery medzi vnútroštátnymi schvaľovacími orgánmi by sa v tomto nariadení mali určiť požiadavky na akreditáciu týchto technických služieb.
(14)Základným kameňom systému typového schválenia EÚ je zhoda výroby. S cieľom monitorovať zhodu výroby by mal výrobcov pravidelne kontrolovať schvaľovací orgán alebo primerane kvalifikovaná technická služba určená na tento účel.
(15)Je dôležité zabezpečiť, aby technické služby harmonizovane uplatňovali skúšobné metodiky. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť odvetvovú skupinu technických služieb, ktorej cieľom bude zabezpečovať potrebnú koordináciu a spoluprácu medzi určenými technickými službami, ako aj odbornú prípravu príslušného personálu a koordináciou s tretími krajinami, a tejto skupine predsedať.
(16)Ak sa zistí, že detekčné zariadenie na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie o typovom schválení EÚ, predstavuje vážne nebezpečenstvo pre používateľov alebo životné prostredie, ktoré nebolo zistené schvaľovacím orgánom, členský štát by mal mať možnosť zabrániť sprístupneniu na trhu alebo uvedeniu do prevádzky tohto zariadenia na svojom území, na časovo obmedzené obdobie a na základe posúdenia Komisie, či je opatrenie členského štátu v súlade s právnymi predpismi Únie.
(17)Ak sa zistí, že detekčné zariadenie na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, ku ktorému je priložené osvedčenie o zhode, nezodpovedá typu a konfigurácii, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie o typovom schválení EÚ, členský štát, ktorý vydal osvedčenie o typovom schválení, by mal prijať potrebné opatrenia aby zaistil, že výrobca zabezpečí zhodu tohto zariadenia, a mal by informovať ostatné schvaľovacie orgány a Komisiu o prijatých opatreniach.
(18)Ak sa zistí, že detekčné zariadenie na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, ku ktorému je priložené osvedčenie o zhode, nezodpovedá typu a konfigurácii, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie o typovom schválení EÚ vydané iným schvaľovacím orgánom, členský štát by mal dočasne zastaviť sprístupňovanie na trhu alebo uvádzanie do prevádzky uvedeného zariadenia na svojom území a mal by požiadať schvaľovací orgán, ktorý vydal osvedčenie o typovom schválení, o overenie, či vyrábané zariadenie naďalej zodpovedá schválenému typu a konfigurácii. Príslušný schvaľovací orgán by ma prijať potrebné opatrenia najneskôr do troch mesiacov od dátumu žiadosti. Ak príslušný schvaľovací orgán zistí, že zariadenie zodpovedá schválenému typu a konfiguráciou, mal by usilovať o urovnanie sporu. Medzičasom zostávajú v platnosti dočasné opatrenia.
(19)Na účely lepšej právnej regulácie a zjednodušenia a s cieľom zabrániť potrebe neustálej aktualizácie existujúcich právnych predpisov Únie o otázkach technických špecifikácií by v tomto nariadení malo byť možné uvádzať odkazy na existujúce medzinárodné normy a predpisy bez toho, aby sa opakovali v právnom rámci Únie.
(20)S cieľom zjednodušiť a zrýchliť prijatie právnych predpisov týkajúcich sa typového schvaľovania bol zavedený nový regulačný prístup, v rámci ktorého zákonodarca v riadnom legislatívnom postupe stanoví len základné pravidlá a princípy a deleguje stanovenie ďalších technických podrobností na Komisiu. Preto pokiaľ ide o základné požiadavky, mali by sa týmto nariadením stanoviť len administratívne ustanovenia a všeobecné procedurálne požiadavky. Komisia by mala mať právomoc stanoviť technické špecifikácie vrátane spoločných skúšobných metodík a požiadavky na akreditáciu technických služieb potrebné v rámci certifikačného systému zavedeného týmto nariadením.
(21)S cieľom doplniť toto nariadenie o ďalšie technické podrobnosti by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, aby bolo možné do tohto nariadenia premietnuť prípadné zavedenie nových výkonnostných požiadaviek na detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, ako aj vývoj vedeckých a technických poznatkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.
(22)Členské štáty by mali stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa vykonávali. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.
(23)Komisia by mala predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tohto nariadenia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi.
(24)V záujme zrozumiteľnosti, predvídateľnosti, racionálnosti a zjednodušenia a s cieľom znížiť zaťaženie výrobcov detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva by toto nariadenie malo obsahovať iba obmedzené množstvo vykonávacích etáp pri zavádzaní administratívnych ustanovení a všeobecných technických požiadaviek. Odvetviu by sa mal poskytnúť dostatočný čas na prispôsobenie sa novým ustanoveniam tohto nariadenia, technickým špecifikáciám a administratívnym požiadavkám stanoveným v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Včasné vymedzenie požiadaviek je nevyhnutné na zabezpečenie dostatočného predstihu pre výrobcov, aby mohli vyvíjať, skúšať a zavádzať technické riešenia pre sériovo vyrábané detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, a pre výrobcov a schvaľovacie orgány v členských štátoch, aby mohli zaviesť potrebné administratívne systémy.
(25)Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie harmonizovaných pravidiel v oblasti administratívnych a technických požiadaviek na typové schvaľovanie detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku by toto nariadenie nemalo prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovuje rámec certifikačného systému Únie pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie sa uplatňuje na detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva určené na použitie v civilnom letectve, ktoré sú sprístupnené na trhu alebo uvedené do prevádzky v rámci Únie.
2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na psy na detekciu výbušnín, pokiaľ sa použijú ako alternatívny prostriedok detekčnej kontroly.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia:
1.„detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva“ alebo „zariadenia“ sú zariadenia špecializovanej povahy používané samostatne alebo ako súčasť systému, s cieľom odhaliť zakázané predmety uvedené v nariadení (ES) č. 300/2008 a jeho doplňujúcich alebo vykonávacích aktoch;
2.„civilné letectvo“ je akákoľvek letecká prevádzka, ktorú uskutočňujú civilné lietadlá, okrem prevádzky, ktorú uskutočňujú štátne lietadlá uvedené v článku 3 Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve;
3.„sprístupnenie na trhu“ je akákoľvek dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne;
4.„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;
5.„uvedenie do prevádzky“ je prvé použitie zariadenia na trhu Únie na jeho stanovený účel;
6.„typové schválenie EÚ“ je postup, ktorým členský štát osvedčuje, že typ a konfigurácia zariadenia spĺňa výkonnostné požiadavky uvedené v prílohe I a že procedurálne požiadavky tohto nariadenia boli splnené;
7.„virtuálna skúšobná metóda“ sú počítačové simulácie, prípadne si vyžadujúce zásah človeka, ktorými sa preukazuje, či letecké detekčné zariadenie spĺňa výkonnostné požiadavky uvedené v prílohe I;
8.„osvedčenie o typovom schválení EÚ“ je dokument, ktorým schvaľovací orgán osvedčuje, že typ a konfigurácia zariadenia sú schválené;
9.„osvedčenie o zhode“ je dokument, ktorým sa osvedčuje, že zariadenie bolo vyrobené v zhode s typom a konfiguráciou, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie o typovom schválení EÚ.
Článok 4
Predaj a uvedenie zariadenia do prevádzky
Členské štáty nesmú brániť sprístupňovaniu na trhu alebo uvedeniu do prevádzky akéhokoľvek zariadenia, ku ktorému je priložené platné osvedčenie o zhode vydané v súlade s článkom 5. Na takéto zariadenie nesmú ukladať ďalšie požiadavky.
Článok 5
Povinnosti výrobcov
1. Výrobca vydá osvedčenie o zhode, ktoré priloží ku každému zariadeniu vyrobenému v zhode s typom a konfiguráciou, na ktoré sa vzťahuje osvedčenie o typovom schválení EÚ.
2. Osvedčenie o zhode je stanovené v prílohe II a musí byť vydané v jazyku, ktorý určí dotknutý členský štát a ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov. Akýkoľvek schvaľovací orgán môže požiadať, aby výrobca preložil osvedčenie o zhode do úradného jazyka alebo jazykov členského štátu tohto schvaľovacieho orgánu.
3. Výrobca vyplní celé osvedčenie o zhode. Osvedčenie o zhode nesmie obsahovať žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o používanie zariadenia.
4. Výrobca vypracuje osvedčenie o zhode tak, aby zabránil jeho falšovaniu.
Duplikát osvedčenia o zhode môže byť vydaný na žiadosť schvaľovacieho orgánu. Duplikát osvedčenia môže vydať len výrobca.
Na prednej strane každého duplikátu osvedčenia musí byť jasne viditeľné slovo „duplikát“.
5. Vydaním osvedčenia o zhode výrobca preberá zodpovednosť za súlad zariadenia so schváleným typom a konfiguráciou.
6. Výrobcovia uchovávajú technickú dokumentáciu a osvedčenie o zhode najmenej desať rokov po uvedení zariadenia na trh.
7. Výrobca umiestni značku a číslo typového schválenia EÚ viditeľne, čitateľne a nezmazateľne na zariadenie vyrobené v zhode so schváleným typom a konfiguráciou.
8. Značka a číslo typového schválenia EÚ musia byť v súlade s prílohou III.
9. Výrobcovia zabezpečia zavedenie postupov na účely zabezpečenia zhody výroby. Zmeny návrhu alebo vlastností zariadenia a zmeny výkonnostných požiadaviek, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie o typovom schválení, sa musia náležite zohľadniť.
10. Výrobcovia zabezpečia, aby bolo na ich zariadení umiestnené typové alebo sériové číslo, príp. číslo šarže alebo akýkoľvek iný prvok, ktorý umožní ich identifikáciu, alebo ak to rozmer či povaha zariadenia neumožňujú, aby sa požadované informácie uviedli na obale alebo v sprievodnej dokumentácii zariadenia.
11. Výrobcovia uvedú na zariadení, alebo, ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii zariadenia, svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a adresu, na ktorej sa s nimi možno skontaktovať. V adrese musí byť uvedené jedno miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať.
12. Výrobcovia zabezpečia, aby bol k výrobku priložený návod na použitie a bezpečnostné pokyny v jazyku, ktorý určí dotknutý členský štát a ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov a iných koncových používateľov.
13. Výrobcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že zariadenie, ktoré uviedli na trh, nie je v súlade so schváleným typom alebo konfiguráciou, okamžite prijmú nevyhnutné nápravné opatrenia na obnovenie zhody tohto zariadenia s danými predpismi alebo v prípade potreby na jeho stiahnutie z trhu alebo stiahnutie od používateľov. Okrem toho v prípade, že zariadenie predstavuje riziko, výrobcovia o tom bezodkladne informujú príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých bolo zariadenie sprístupnené na trhu, pričom uvedú podrobné údaje, najmä o nesúlade a o prijatých nápravných opatreniach.
14. Na základe zdôvodnenej žiadosti príslušného vnútroštátneho orgánu mu výrobcovia poskytnú všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody zariadenia v jazyku ľahko zrozumiteľnému uvedenému orgánu. Na žiadosť uvedeného orgánu s ním výrobcovia spolupracujú pri každom prijatom opatrení s cieľom odstrániť riziká, ktoré predstavuje zariadenie, ktoré uviedli na trh.
Článok 6
Schvaľovacie orgány
1. Každý členský štát zriadi alebo určí schvaľovací orgán.
Schvaľovací orgán má právomoc vo všetkých aspektoch schvaľovania zariadenia, ako aj na vydávanie, zmenu a odnímanie osvedčení o typovom schválení EÚ.
Každý členský štát oznámi Komisii názov, adresu vrátane elektronickej adresy a oblasť zodpovednosti svojho schvaľovacieho orgánu.
2. Schvaľovací orgán musí byť držiteľom previerky bezpečnosti zariadenia, ktorá je potrebná na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami EÚ na úrovni EU CONFIDENTIAL alebo vyššej, ako sa vymedzuje v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 7 .
Článok 7
Žiadosti o osvedčenie o typovom schválení EÚ
1. Výrobca predkladá žiadosť schvaľovaciemu orgánu.
2. Pre akýkoľvek daný typ a konfiguráciu zariadenia sa predkladá len jedna žiadosť. Žiadosť sa predkladá len v jednom členskom štáte.
3. Pre každý typ a konfiguráciu, ktoré sa majú schváliť, sa predkladá samostatná žiadosť.
4. Žiadosť pozostáva z informačnej zložky obsahujúcej koncepciu prevádzky zariadenia a iné príslušné dokumenty, údaje, výkresy a fotografie. Výrobca môže poskytnúť informačnú zložku v papierovej alebo elektronickej podobe.
5. Výrobca so sídlom mimo Únie, ktorý chce požiadať o osvedčenie o typovom schválení EÚ, vymenuje jedného zástupcu so sídlom v Únii, aby ho zastupoval pred schvaľovacím orgánom.
Článok 8
Skúšky
1. Po prijatí žiadosti schvaľovací orgán zabezpečí, aby technická služba vykonala primerané skúšky s cieľom určiť, či daný typ a konfigurácia zariadenia vyhovujú výkonnostným požiadavkám uvedeným v prílohe I.
2. Skúšky musia spĺňať požiadavky spoločných skúšobných metodík uvedených v prílohe IV a vykonáva ich technická služba oznámená podľa článku 21.
3. Schvaľovací orgán môže prostredníctvom odôvodnenej žiadosti vyzvať výrobcu, aby poskytol akékoľvek doplňujúce informácie potrebné na vykonanie uvedených skúšok. Výrobca poskytne tieto informácie v lehote stanovenej schvaľovacím orgánom.
4. Skúšky sa musia vykonať na type a konfigurácii zariadenia, ktoré sa má schváliť.
Výrobca schvaľovaciemu orgánu predloží potrebný počet kusov zariadenia, aby mu umožnil vykonanie postupu typového schvaľovania EÚ.
5. Virtuálne skúšobné metódy sa môžu použiť na preskúšanie zariadenia, na ktorom bol pozmenený len detekčný softvér.
Tieto metódy musia spĺňať požiadavky spoločných skúšobných metodík uvedené v odseku 2.
Článok 9
Schválenie typu a konfigurácie zariadenia
1. Schvaľovací orgán schváli typ a konfiguráciu príslušného zariadenia, ak spĺňa výkonnostné požiadavky uvedené v prílohe I.
2. Ak schvaľovací orgán zistí, že typ a konfigurácia zariadenia predstavujú vážne riziko pre bezpečnosť alebo vážne riziko poškodenia životného prostredia alebo verejného zdravia, môže odmietnuť schváliť toto zariadenie aj vtedy, ak spĺňa príslušné výkonnostné požiadavky.
3. Ak schvaľovací orgán odmietne schváliť akékoľvek zariadenie, bezodkladne o tom informuje schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a Komisiu a uvedie dôvody odmietnutia.
4. Komisia v prípade odmietnutia podľa odseku 2 bezodkladne otvorí konzultácie s dotknutými stranami a predovšetkým so schvaľovacím orgánom, ktorý odmietol vydať osvedčenie o typovom schválení EÚ, s cieľom posúdiť, či boli správne uplatnené príslušné požiadavky odseku 2.
5. Ak Komisia usúdi, že príslušné požiadavky odseku 2 boli uplatnené nesprávne, požiada schvaľovací orgán, aby prijal vhodné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmito požiadavkami.
Článok 10
Vzťah medzi Komisiou a orgánom zodpovedným za vypracovanie spoločných skúšobných metodík
1. Európska únia [zastúpená Komisiou] sa stáva riadnym členom orgánu zodpovedného za vypracovanie spoločných skúšobných metodík uvedených v prílohe IV.
Článok 11
Osvedčenie o typovom schválení EÚ
1. Schvaľovací orgán vydá osvedčenie o typovom schválení EÚ pre každé zariadenie, ktoré schváli.
2. Osvedčenie o typovom schválení EÚ musí byť vyhotovené v súlade so vzorom uvedeným v prílohe V.
Schvaľovací orgán pre každý typ alebo konfiguráciu zariadenia:
a)vyplní všetky príslušné časti osvedčenia o typovom schválení EÚ;
b)zostaví informačnú dokumentáciu, ktorý bude zahŕňať: zoznam, informačnú zložku doplnenú o výsledky skúšok a všetky ostatné dokumenty, ktoré priložila technická služba alebo schvaľovací orgán;
c)bezodkladne poskytne vyplnené osvedčenie žiadateľovi v papierovej alebo elektronickej podobe.
3. Pre každý schválený typ a konfiguráciu zariadenia musí schvaľovací orgán do 20 pracovných dní od vydania osvedčenia o typovom schválení zaslať kópiu osvedčenia o typovom schválení EÚ vrátane príloh ostatným schvaľovacím orgánom a Komisii. Kópia môže byť v papierovej alebo elektronickej podobe.
4. Ak o to požiada schvaľovací orgán iného členského štátu, schvaľovací orgán, ktorý vydal osvedčenie o typovom schválení EÚ, do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti pošle ďalšiu kópiu osvedčenia o typovom schválení EÚ vrátane príloh. Kópia môže byť v papierovej alebo elektronickej podobe.
Článok 12
Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby
1. Schvaľovací orgán, ktorý schválil daný typ a konfiguráciu zariadenia, prijme nevyhnutné opatrenia v súlade s prílohou VI, aby overil, v prípade potreby v spolupráci s ostatnými schvaľovacími orgánmi, či boli prijaté primerané opatrenia na zabezpečenie zhody vyrobeného zariadenia so schváleným typom a konfiguráciou.
2. Schvaľovací orgán, ktorý schválil daný typ a konfiguráciu zariadenia, prijme v súvislosti s uvedeným schválením nevyhnutné opatrenia v súlade s prílohou VI, aby overil, v prípade potreby v spolupráci s ostatnými schvaľovacími orgánmi, či opatrenia uvedené v odseku 1 sú naďalej primerané a že vyrobené zariadenie je naďalej v súlade so schváleným typom a konfiguráciou. Overenie na účely zabezpečenia zhody výrobkov so schváleným typom sa môže obmedziť na jeden alebo viacero postupov stanovených v prílohe VI.
3. Ak schvaľovací orgán, ktorý schválil daný typ alebo konfiguráciu zariadenia zistí, že opatrenia uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú, značne sa odchyľujú od dohodnutých opatrení alebo sa prestali uplatňovať, hoci sa výroba neskončila, uvedený schvaľovací orgán podnikne nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil správne uplatňovanie postupu na zabezpečenie zhody výroby. Tieto opatrenia môžu zahŕňať aj odňatie osvedčenia o typovom schválení EÚ. Schvaľovací orgán musí informovať ostatné schvaľovacie orgány a Komisiu o všetkých prijatých opatreniach.
Článok 13
Žiadosti o zmenu osvedčenia o typovom schválení EÚ
1. Ak je v dôsledku zmeny dotknutého zariadenia potrebné zmeniť údaje zaznamenané v informačnej dokumentácii, výrobca musí bezodkladne požiadať o zmenu osvedčenia o typovom schválení EÚ.
2. Žiadosť o zmenu sa predloží schvaľovaciemu orgánu, ktorý vydal pôvodné osvedčenie o typovom schválení EÚ.
Článok 14
Typy zmien
1. Ak schvaľovací orgán zistí, že pred prijatím zmeny je potrebné ďalšie skúšanie, náležite o tom informuje výrobcu. Zmeny sa vykonajú až po vykonaní ďalších skúšok.
2. Zmena sa označí ako „rozšírenie osvedčenia o typovom schválení EÚ“, ak nastane jedna alebo viac z týchto situácií:
a)vyžaduje sa ďalšie skúšanie;
b)zmenili sa akékoľvek informácie v osvedčení o typovom schválení EÚ s výnimkou jeho príloh;
c)nadobudnú účinnosť nové výkonnostné požiadavky týkajúce sa schváleného zariadenia.
V takýchto prípadoch vydá schvaľovací orgán aktualizované osvedčenie o typovom schválení EÚ označené číslom rozšírenia. V aktualizovanom osvedčení o typovom schválení EÚ sa zreteľne uvedie dôvod rozšírenia a dátum vydania.
3. Ak sa neuplatňuje odsek 2, zmena sa označí ako „revízia osvedčenia o typovom schválení EÚ“.
Článok 15
Vydávanie a oznamovanie zmien
1. V prípade rozšírenia schvaľovací orgán aktualizuje všetky príslušné časti osvedčenia o typovom schválení EÚ, jeho prílohy a zoznam informačnej dokumentácie. Aktualizované osvedčenie a jeho prílohy sa bezodkladne vydajú výrobcovi.
2. V prípade revízie schvaľovací orgán bezodkladne vydá výrobcovi aktualizované dokumenty prípadne konsolidovanú aktualizovanú verziu informačnej dokumentácie. Schvaľovací orgán na každej aktualizovanej strane informačnej dokumentácie zreteľne vyznačí povahu zmeny a dátum nového vydania.
3. Pri každom vydaní aktualizovaných dokumentov alebo konsolidovanej aktualizovanej verzie informačnej dokumentácie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení zoznam informačnej dokumentácie, ktorý je priložený k osvedčeniu o typovom schválení, aby obsahoval dátum posledného rozšírenia alebo revízie alebo dátum poslednej konsolidácie aktualizovanej verzie.
4. Schvaľovací orgán oznámi v súlade článkom 11 ods. 3 schvaľovacím orgánom ostatných členských štátov a Komisii akúkoľvek zmenu, ktorá sa vykonala v osvedčeniach o typovom schválení EÚ.
Článok 16
Ukončenie platnosti osvedčení o typovom schválení EÚ
1. Osvedčenie o typovom schválení EÚ stráca platnosť, pokiaľ nastane jedna alebo obidve z týchto situácií:
a)nové výkonnostné požiadavky uplatniteľné na schválené zariadenie sa stanú záväznými pre predaj alebo uvedenie do prevádzky nového zariadenia a schválenie nemožno primerane aktualizovať;
b)výroba schváleného zariadenia sa definitívne dobrovoľne ukončí;
2. Ak sa výroba schváleného zariadenia definitívne dobrovoľne ukončí, výrobca to oznámi schvaľovaciemu orgánu, ktorý toto zariadenie schválil. Po doručení tohto oznámenia uvedený orgán do 20 pracovných dní o tom informuje schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a Komisiu.
Článok 17
Postup zaobchádzania so zariadeniami, ktoré predstavujú riziko na vnútroštátnej úrovni
1. Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu prijali opatrenie podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo ak majú dostatočný dôvod sa domnievať, že zariadenie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť ľudí, alebo pre iné aspekty ochrany verejného záujmu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vykonajú hodnotenie týkajúce sa dotknutého zariadenia vo vzťahu k všetkým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení. Výrobcovia spolupracujú akýmkoľvek potrebným spôsobom s orgánmi dohľadu nad trhom.
Ak v rámci uvedeného hodnotenia orgány dohľadu nad trhom zistia, že zariadenie nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, bezodkladne požiadajú výrobcu, aby prijal všetky primerané nápravné opatrenia na zosúladenie tohto zariadenia s uvedenými požiadavkami, na jeho stiahnutie z trhu alebo na jeho stiahnutie od používateľov v rámci primeranej lehoty úmernej charakteru rizika, ktorú môžu stanoviť.
Orgány dohľadu nad trhom o tom informujú príslušný notifikovaný orgán.
Článok 21 nariadenia (ES) č. 765/2008 sa uplatňuje na opatrenia uvedené v druhom pododseku.
2. Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že sa nesúlad s požiadavkami netýka len územia daného členského štátu, informujú schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a Komisiu o výsledkoch hodnotenia a opatreniach, ktorých prijatie od výrobcu požadujú.
3. Výrobca zabezpečí, aby sa v súvislosti s príslušným zariadením, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii, prijali všetky vhodné nápravné opatrenia.
4. Ak výrobca v rámci lehoty uvedenej v druhom pododseku odseku 1 neprijme primerané nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie zariadenia na danom vnútroštátnom trhu, stiahnuť výrobok z daného trhu, alebo ho stiahnuť od používateľov.
Komisiu a schvaľovacie orgány ostatných členských štátov bezodkladne informujú o uvedených opatreniach.
5. Informácie uvedené v odseku 4 musia obsahovať všetky podrobné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho zariadenia, údaje o pôvode zariadenia, povahe údajného nesúladu a možného rizika, povahe a trvaní prijatých vnútroštátnych opatrení, ako aj stanoviská, ktoré predložil príslušný výrobca.
6. Schvaľovacie orgány iné ako schvaľovací orgán členského štátu, ktorý postup začal, bezodkladne informujú schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a Komisiu o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek ďalších informáciách týkajúcich sa nesúladu príslušného zariadenia, ktoré majú k dispozícii, a o svojich námietkach v prípade nesúhlasu s oznámeným vnútroštátnym opatrením.
7. Ak žiadny iný schvaľovací orgán alebo Komisia do troch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 4 nevznesie námietku, pokiaľ ide o predbežné opatrenie prijaté schvaľovacím orgánom členského štátu, uvedené opatrenie sa pokladá za opodstatnené.
8. Schvaľovacie orgány zabezpečia bezodkladné prijatie vhodných reštriktívnych opatrení vo vzťahu k dotknutému zariadeniu, ako napríklad stiahnutie tohto zariadenia z ich trhu.
Článok 18
Ochranný postup Únie
1. Ak sú po ukončení postupu stanoveného v článku 17 ods. 3 a 4 vznesené námietky voči opatreniu prijatému schvaľovacím orgánom členského štátu alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi Únie, Komisia bezodkladne otvorí konzultácie so schvaľovacím orgánom členského štátu a príslušným výrobcom a zhodnotí toto vnútroštátne opatrenie. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne, či vnútroštátne opatrenie je alebo nie je opodstatnené.
Komisia svoje rozhodnutie adresuje schvaľovacím orgánom všetkých členských štátov a okamžite ho týmto schvaľovacím orgánom a príslušnému výrobcovi oznámi.
2. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, schvaľovacie orgány všetkých členských štátov prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia nevyhovujúceho zariadenia z ich trhov a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, schvaľovací orgán príslušného členského štátu toto opatrenie zruší.
Článok 19
Zariadenia, ktoré nie sú v zhode so schváleným typom
1. Schvaľovací orgán môže kedykoľvek overiť, či zariadenie, ku ktorému je priložené osvedčenie o zhode alebo ktoré je opatrené značkou typového schválenia EÚ naďalej zodpovedá schválenému typu a konfigurácii.
Toto overenie sa vykoná v súlade s prílohou VI. Môže však byť obmedzené na jeden alebo viacero postupov uvedených v danej prílohe.
2. Ak schvaľovací orgán zistí, že zariadenie uvedené v odseku 1 nezodpovedá schválenému typu a konfigurácii, prijatím všetkých potrebných opatrení zabezpečí, aby výrobca zosúladil zariadenie so schváleným typom a konfiguráciou. Tieto opatrenia môžu zahŕňať aj odňatie osvedčenia o typovom schválení EÚ.
Schvaľovací orgán musí informovať schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a Komisiu o všetkých prijatých opatreniach.
3. Ak schvaľovací orgán odníme osvedčenie o typovom schválení EÚ, informuje schvaľovacie orgány ostatných členských štátov a Komisiu o svojom rozhodnutí a jeho dôvodoch do 20 pracovných dní.
4. Na účely odseku 1 sa odchýlky od údajov v osvedčení o typovom schválení EÚ alebo informačnej dokumentácii považujú za nedodržanie zhody so schváleným typom a konfiguráciou.
5. Ak schvaľovací orgán zistí, že zariadenie, ku ktorému je priložené osvedčenie o zhode alebo ktoré je opatrené značkou typového schválenia EÚ, nezodpovedá typu a konfigurácii, ktoré schválil iný schvaľovací orgán, dočasne zastaví sprístupňovanie na trhu alebo uvádzanie do prevádzky uvedeného zariadenia v príslušnom členskom štáte a bezodkladne požiada schvaľovací orgán, ktorý vydal osvedčenie o typovom schválení EÚ, o overenie, či vyrábané zariadenia naďalej zodpovedajú schválenému typu a konfigurácii.
Po prijatí takejto požiadavky dotknutý schvaľovací orgán podnikne potrebné kroky čo najskôr a v každom prípade do troch mesiacov od dátumu žiadosti. Informuje o tom ostatné schvaľovacie orgány a Komisiu.
6. Ak sa schvaľovací orgán, ktorý vydal osvedčenie o typovom schválení EÚ, domnieva, že príslušné zariadenie je v zhode so schváleným typom a konfiguráciou, bude sa usilovať o urovnanie sporu. Komisia je priebežne informovaná oboma stranami sporu a v prípade potreby usporiada vhodné konzultácie s cieľom dosiahnuť urovnanie sporu. Kým sa nenájde riešenie, sú platné dočasné opatrenia uvedené v odseku 5.
Článok 20
Oznámenie rozhodnutí a dostupných opravných prostriedkov
Vo všetkých rozhodnutiach prijatých v súlade s článkami 17, 18 a 19, sa uvedú dôvody, na ktorých sú založené. Členské štáty zabezpečia, aby existovalo nápravné opatrenie pre akékoľvek rozhodnutie prijaté podľa týchto článkov.
Schvaľovací orgán oznámi každé takéto rozhodnutie všetkým dotknutým stranám a zároveň ich informuje o opravných prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva, ako aj o lehotách na uplatnenie týchto opravných prostriedkov.
Článok 21
Oznámenie technických služieb
1. Aspoň jeden schvaľovací orgán oznámi Komisii pre každú technickú na účely článku 8 názov, adresu vrátane elektronickej adresy, zodpovedné osoby a kategóriu činností. Schvaľovací orgán oznámi Komisii akékoľvek následné zmeny týchto údajov.
2. Technická služba vykonáva svoje úlohy podľa tohto nariadenia len v prípade, že bola oznámená Komisii.
3. Schvaľovacie orgány môžu na účely článku 8 určiť akúkoľvek oznámenú technickú službu.
4. Komisia uverejní na svojej webovej stránke zoznam a kontaktné údaje týkajúce sa schvaľovacích orgánov a technických služieb.
Článok 22
Požiadavky na technické služby
1. Technická služba vykonáva skúšky vyžadované v článku 8 alebo na ne dohliada. Nesmie vykonávať skúšky ani overenia v kategórii činností, pre ktoré nebola oznámená Komisii podľa článku 21.
2. Existujú štyri kategórie technických služieb:
a)kategória A, technická služba, ktorá vykonáva skúšky uvedené v článku 8 ods. 1 vo svojich vlastných zariadeniach;
b)kategória B, technická služba, ktorá dohliada na skúšky uvedené v článku 8 ods. 1, vykonávané v zariadeniach výrobcu alebo v zariadeniach tretej strany;
c)kategória C, technická služba, ktorá pravidelne posudzuje a sleduje postupy výrobcu na overovanie zhody výroby;
d)kategória D, technická služba, ktorá dohliada na skúšky alebo vykonáva skúšky či overenia v rámci opatrení na zabezpečenie zhody výroby.
3. Technická služba musí disponovať zodpovedajúcimi zručnosťami, špecifickými technickými znalosťami a preukázateľnými skúsenosťami v oblasti svojej činnosti. Technické služby musia byť takisto schopné obstarávať všetky materiály potrebné na vykonávanie skúšok v súlade s článkom 8 ods. 2 alebo si zabezpečiť ich dodávku.
Okrem toho technické služby musia spĺňať požiadavky prílohy VII.
4. Technické služby zabezpečia, aby priemerný čas medzi žiadosťou o vykonanie skúšky zariadenia a predložením výsledkov skúšky schvaľovaciemu orgánu bol najviac šesť mesiacov. Tento čas možno predĺžiť vo výnimočných prípadoch alebo ak o to formálne požiada výrobca.
5. Schvaľovací orgán môže vykonávať činnosti technickej služby.
6. Technická služba alebo schvaľovací orgán vykonávajúci činnosti technickej služby musí byť držiteľom previerky bezpečnosti zariadenia, ktorá je potrebná na prácu s utajovanými skutočnosťami EÚ na úrovni EU CONFIDENTIAL alebo vyššej, ako sa vymedzuje v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 8 .
7. Schvaľovací orgán môže určiť technickú službu so sídlom v tretej krajine len v rámci dvojstrannej dohody medzi Úniou a príslušnou treťou krajinou.
Článok 23
Posúdenie kvalifikácie technických služieb
1. Kvalifikácia uvedená v článku 22 ods. 3 sa preukazuje osvedčením o akreditácii, ktoré vydal vnútroštátny akreditačný orgán.
2. Osvedčenie o akreditácii sa na požiadanie poskytne Komisii.
3. Schvaľovací orgán, ktorý vykonáva činnosti technickej služby, preukáže splnenie kvalifikácie uvedenej v článku 22 ods. 3 prostredníctvom listinných dôkazov vrátane posúdenia, ktoré vykonávajú audítori nezávislí od posudzovanej činnosti. Takýto audítori môžu byť z tej istej organizácie za predpokladu, že sú riadení autonómne od zamestnancov, ktorí vykonávajú posudzovanú činnosť. Komisia môže vyslať audítorov na kontrolu súladu s ustanoveniami článku 22 ods. 3.
Článok 24
Koordinácia technických služieb
1. Technické služby organizujú vzájomné návštevy svojich zariadení na účely výmeny informácií a osvedčených postupov pri vykonávaní skúšok vyžadovaných podľa článku. 8 ods. 1.
2. Komisia zriadi odvetvovú skupinu technických služieb, aby zaistila dosiahnutie primeranej koordinácie a spolupráce medzi technickými službami. Schvaľovacie orgány zabezpečia, aby sa technické služby, ktoré určili, priamo alebo prostredníctvom určených zástupcov zúčastňovali na práci tejto skupiny.
3. Odvetvovej skupine predsedá Komisia.
4. Medzi úlohy odvetvovej skupiny patrí najmä:
a)zaviesť usmernenia pre kvalitné uplatňovanie spoločných skúšobných metodík uvedených v článku 8 ods. 2;
b)koordinovať a rozvíjať opatrenia zamerané na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania spoločných skúšobných metodík technickými službami vrátane skúšobných materiálov z jediného zdroja, spoločných formátov na zdieľanie dokumentov a porovnávacích skúšok;
c)navrhnúť a organizovať školenia pre personál technických služieb;
d)koordinovať technickú harmonizáciu v oblasti posudzovania zhody detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva s tretími krajinami.
Článok 25
Zmeny určení
1. Ak schvaľovací orgán zistil, že ním určená technická služba už nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo že si neplní svoje povinnosti, schvaľovací orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo odníme určenie. Schvaľovací orgán bezodkladne informuje Komisiu a ostatné schvaľovacie orgány. Komisia zodpovedajúcim spôsobom upraví zoznam uvedený v článku 21 ods. 4.
2. V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo odňatia určenia alebo ak technická služba svoju činnosť už nevykonáva, schvaľovací orgán, ktorý určil technickú službu, prijme primerané opatrenia, aby zabezpečil spracovanie zložiek uvedenej technickej služby inou technickou službou alebo aby boli na požiadanie k dispozícii príslušnému vnútroštátnemu orgánu.
Článok 26
Spochybnenie spôsobilosti technických služieb
1. Komisia vyšetrí všetky prípady, v súvislosti s ktorými má pochybnosti, alebo je na pochybnosti upozornená, pokiaľ ide o spôsobilosť technickej služby alebo zachovávanie súladu s požiadavkami a dodržiavanie povinností, ktoré sa na technickú službu vzťahujú.
2. Schvaľovací orgán členského štátu, ktorý oznámil technickú službu, poskytne Komisii na požiadanie všetky relevantné informácie.
3. Komisia zabezpečí dôverné zaobchádzanie so všetkými citlivými informáciami získanými počas jej vyšetrovania.
4. Ak Komisia zistí, že oznámená technická služba nespĺňa alebo prestala spĺňať požiadavky na jej akreditáciu, informuje o tom schvaľovací orgán členského štátu, ktorý oznámil technickú službu a požiada ho, aby prijal potrebné nápravné opatrenia vrátane zrušenia oznámenia, ak je to potrebné.
Článok 27
Zmeny príloh
Komisia je v súlade s článkom 28 splnomocnená prijímať delegované akty na účely takýchto zmien príloh:
a)môže zmeniť prílohu I, aby zohľadňovala zavedenie nových výkonnostných požiadaviek pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva;
b)môže podľa potreby zmeniť prílohy, aby ich prispôsobila vývoju vedeckých a technických poznatkov.
Článok 28
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 27 sa Komisii udeľuje na obdobie desiatich rokov od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 27 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný právny akt prijatý podľa článku 27 nadobúda účinnosť len vtedy, ak v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade proti nemu Európsky parlament ani Rada nevznesú žiadne námietky alebo ak Európsky parlament aj Rada pred uplynutím tejto lehoty informujú Komisiu, že námietky nevznesú. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 29
Sankcie
Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia, predovšetkým ustanovení článku 5, 7 a 8, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia uvedené pravidlá a opatrenia Komisii a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré sa ich týkajú.
Článok 30
Prechodné ustanovenia
Do [troch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] môžu členské štáty naďalej schvaľovať zariadenia podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov.
Na žiadosť výrobcu schvaľovací orgán, ktorý schválil typ a konfiguráciu zariadenia podľa vnútroštátnych pravidiel pred uvedeným dátumom, vydá osvedčenie o typovom schválení EÚ pre tento typ a konfiguráciu zariadenia, ak bolo podrobené skúške v súlade s článkom 8 ods. 2.
Článok 31
Hodnotenie
1. Najneskôr do [štyroch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] členské štáty poskytnú Komisii informácie o vykonávaní tohto nariadenia.
2. Do [piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia, ku ktorej v prípade potreby pripojí príslušný legislatívny návrh.
Článok 32
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
[...] [...]
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 9. 2016
COM(2016) 491 final
PRÍLOHY
k návrhu
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,
ktorým sa zriaďuje certifikačný systém Únie pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva
{SWD(2016) 259 final}
{SWD(2016) 261 final}
PRÍLOHY
k návrhu
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,
ktorým sa zriaďuje certifikačný systém Únie pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha I Výkonnostné požiadavky
Príloha II Osvedčenie o zhode EÚ
Príloha III Značka typového schválenia EÚ
Príloha IV Spoločné skúšobné metodiky na účely typového schválenia detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva
Príloha V Osvedčenie o typovom schválení EÚ
Príloha VI Postupy na zabezpečenie zhody výroby
Príloha VII Normy, ktoré musia spĺňať technické služby
Príloha I
VÝKONNOSTNÉ POŽIADAVKY
Splnené musia byť tieto výkonnostné požiadavky:
výkonnostné požiadavky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 300/2008 1 a jeho doplňujúcich a vykonávacích predpisoch.
Príloha II
OSVEDČENIE O ZHODE EÚ
1. VŠEOBECNÝ OPIS
Osvedčenie o zhode musí mať formát maximálne A4 (210 × 297 mm) alebo byť poskladané na formát maximálne A4. Vytlačenú kópiu môže nahradiť elektronický súbor.
OSVEDČENIE O ZHODE EÚ
Podpísaný [........................................................ (Úplné meno a funkcia)]
týmto osvedčuje, že zariadenie:
0.1. Značka (obchodné meno výrobcu): ................................................. .........
0.2. Typ: ................................................................... ...........................................
0.3 Konfigurácia: ................................................................................ .....................
0.4 Obchodný názov: ................................................................... .....................
0.5. Kategória zariadenia: ............................................................................. ..............
0.6. Názov a adresa výrobcu: ............................................................
0.7. Umiestnenie identifikačného čísla zariadenia: ...........................................
0.8. Meno a adresa zástupcu výrobcu (ak je ustanovený): .............
0.9. Identifikačné číslo zariadenia: ......................................................................
plne zodpovedá typu opísanému v schválení (............. číslo typového schválenia EÚ vrátane prípadného čísla rozšírenia) vydanom ( ................... dátum vydania) a môže byť trvale sprístupnené na trhu alebo uvedené do prevádzky v členských štátoch.
(Miesto) (Dátum): ….………………….. (Podpis):....................................................
Príloha III
ZNAČKA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ
1. Číslo typového schválenia EÚ pozostáva z piatich častí: Vo všetkých prípadoch sa časti schvaľovacieho čísla oddelia znakom „*“.
Časť 1: Malé písmeno „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý vydáva typové schválenie EÚ:
1 pre Nemecko; 2 pre Francúzsko; 3 pre Taliansko; 4 pre Holandsko; 5 pre Švédsko; 6 pre Belgicko; 7 pre Maďarsko; 8 pre Českú republiku; 9 pre Španielsko; 11 pre Spojené kráľovstvo; 12 pre Rakúsko; 13 pre Luxembursko; 17 pre Fínsko; 18 pre Dánsko; 19 pre Rumunsko; 20 pre Poľsko; 21 pre Portugalsko; 23 pre Grécko; 24 pre Írsko; 25 pre Chorvátsko; 26 pre Slovinsko; 27 pre Slovensko; 29 pre Estónsko; 32 pre Lotyšsko; 34 pre Bulharsko; 36 pre Litvu; 49 pre Cyprus; 50 pre Maltu.
Časť 2: Číslo základnej smernice alebo nariadenia.
Časť 3: Identifikačné číslo alebo písmeno aktuálnej výkonnostnej požiadavky uplatniteľnej na dané zariadenie, na základe ktorej je udelené schválenie.
Časť 4: Štvormiestne poradové číslo (prípadne s nulami na začiatku) označujúce základné číslo typového schválenia EÚ. Poradie sa začína od čísla 0001.
Časť 5: Dvojmiestne poradové číslo (prípadne s nulami na začiatku) na označenie rozšírenia. Poradie sa začína od 00 pre každé základné číslo typového schválenia.
2. Príklad tretieho typového schválenia (ešte bez rozšírenia) vydaného Francúzskom podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 185/2010:
e2*185/2010*ETD1*0003*00
Príloha IV
SPOLOČNÉ SKÚŠOBNÉ METODIKY NA ÚČELY TYPOVÉHO SCHVÁLENIA DETEKČNÝCH ZARIADENÍ NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTNEJ OCHRANY LETECTVA
Spoločné skúšobné metodiky, ktoré sa majú používať pri skúškach uvedených v článku 8, sú spoločné skúšobné metodiky (Common Testing Methodologies –CTM) vytvorené v rámci spoločného hodnotiaceho procesu (CEP) schváleného Európskou konferenciou civilného letectva (ECAC).
Príloha V
VZOR
[ROZŠÍRENIE] [ZAMIETNUTIE] [ODŇATIE]
OSVEDČENIA O TYPOVOM SCHVÁLENÍ EÚ
Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)
DETEKČNÉ ZARIADENIE NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTNEJ OCHRANY LETECTVA EÚ
Pečiatka schvaľovacieho orgánu
So zreteľom na nariadenie...
[Číslo typového schválenia EÚ:]
[dôvod rozšírenia] [dôvod odmietnutia] [dôvod odňatia]:
[Číslo rozšírenia typového schválenia EÚ]
ODDIEL I
0.1. Značka (obchodné meno výrobcu):
0.2. Typ:
0.2.1. Konfigurácia:
0.2.2. Obchodný názov (názvy) 2 :
0.3. Spôsoby označenia typu a konfigurácie, ak sú vyznačené na detekčnom zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva:
0.3.1. Umiestnenie označenia (označení):
0.4. Kategória zariadenia 3 :
0.5. Názov a adresa výrobcu
0.6. Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):
0.7. Meno a adresa zástupcu výrobcu (ak existuje):
ODDIEL II
Dolu podpísaný týmto osvedčuje správnosť výrobcovho opisu v priloženom informačnom dokumente o vyššie uvedenom detekčnom zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva [vzorke (-ách) vybranej (-ých) orgánom zodpovedným za typové schválenie EÚ a predloženej (-ých) výrobcom ako prototyp (-y) typu zariadenia] a platnosť priložených výsledkov skúšok pre tento typ a konfiguráciu zariadenia.
[tento oddiel sa neuplatňuje v prípade rozšírenia alebo revízie osvedčenia o typovom schválení EÚ:
1. Typ zariadenia spĺňa/nespĺňa (1) výkonnostné požiadavky [všetkých príslušných regulačných aktov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu.]
2. Schválenie typu udelené/zamietnuté/odňaté (1)].
(Miesto) (Podpis) (Dátum)
Prílohy:
Informačná dokumentácia
Výsledky skúšok
Meno (-á) a podpisový vzor (-y) osoby (osôb) oprávnenej (-ých) podpisovať osvedčenia zhody a jej (ich) funkcia (-e) v schvaľovacom orgáne.
PRÍLOHA VI
POSTUPY NA ZABEZPEČENIE ZHODY VÝROBY
Neoddeliteľnou súčasťou postupov na zabezpečenie zhody výroby je posudzovanie systémov riadenia kvality (ďalej ako „prvé posúdenie“), overovanie schvaľovacím orgánom a kontroly týkajúce sa výrobkov (ďalej ako „opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku“).
1. Prvé posúdenie
1.1. Schvaľovací orgán členského štátu overí existenciu uspokojivých opatrení a postupov na zabezpečenie účinnej kontroly tak, aby vyrobené zariadenia boli zhodné so schváleným typom.
1.2. Návod na vykonávanie posúdení je uvedený v príslušných harmonizovaných normách Usmernenia na auditovanie systémov manažérstva kvality a/alebo systémov environmentálneho manažérstva.
1.3. Schvaľovací orgán vydávajúci osvedčenie o typovom schválení EÚ overí opatrenia a postupy uvedené v bode 1.1.
1.3.1. Prvé posúdenie a/alebo overovanie opatrení na zabezpečenie zhody výrobku vykoná schvaľovací orgán udeľujúci typové schválenie alebo určený orgán konajúci v mene schvaľovacieho orgánu.
1.3.1.1. Pri stanovení rozsahu prvého posúdenia, ktoré sa má vykonať, môže schvaľovací orgán zohľadniť dostupné informácie týkajúce sa certifikácie výrobcu opísanej v bode 1.3.3, ktoré neboli zohľadnené alebo uznané podľa uvedeného bodu.
1.3.2. Prvé posúdenie a/alebo overovanie opatrení na zabezpečenie zhody výroby môže vykonať aj schvaľovací orgán iného členského štátu alebo určený orgán menovaný na tento účel schvaľovacím orgánom.
1.3.2.1. V takom prípade vyhotoví schvaľovací orgán iného členského štátu vyhlásenie o zhode, v ktorom označí priestory a výrobné zariadenia zahrnuté z hľadiska zariadenia, ktoré sa má typovo schváliť, ako aj z hľadiska regulačných aktov, podľa ktorých sa má toto zariadenie typovo schváliť.
1.3.2.2. Po prijatí žiadosti o vyhlásenie o zhode od schvaľovacieho orgánu členského štátu, ktorý udelil typové schválenie EÚ, schvaľovací orgán iného členského štátu pošle bezodkladne vyhlásenie o zhode alebo oznámi, že nie je schopný poskytnúť takéto vyhlásenie.
1.3.2.3. Vyhlásenie o zhode musí obsahovať aspoň tieto údaje:
a) skupinu podnikov alebo spoločnosť
b) konkrétnu organizáciu
c) závody/prevádzky [napr. závod na výrobu zariadenia 1 (Spojené kráľovstvo)]
d) zariadenie (napr. zariadenie na stopovú detekciu výbušnín)
e) preskúmané dokumenty (napr. príručka a postupy zabezpečenia kvality používané spoločnosťou a prevádzkou)
f) dátum posúdenia (napríklad audit uskutočnený od 18. do 30.5.2009)
g) plánovanú monitorovaciu návštevu (napríklad október 2010)
1.3.3. Schvaľovací orgán akceptuje aj certifikáciu výrobcu podľa harmonizovanej normy EN ISO 9001:2008 alebo rovnocennej harmonizovanej normy ako certifikáciu spĺňajúcu požiadavky prvého posúdenia podľa bodu 1. Výrobca poskytne podrobné údaje o certifikácii a zaviaže sa, že bude informovať schvaľovací orgán o každej zmene jej platnosti alebo rozsahu.
2. Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby
2.1. Schvaľovací orgán členského štátu overí existenciu primeraných opatrení a zdokumentovaných plánov kontrol, ktoré sa dohodnú s výrobcom v prípade každého schválenia, s cieľom vykonať v určených intervaloch skúšky alebo súvisiace kontroly potrebné na overenie zachovávania súladu so schváleným typom, vrátane fyzických skúšok stanovených v regulačných aktoch.
2.2. Držiteľ typového schválenia EÚ musí predovšetkým:
2.2.1. zabezpečiť existenciu a používanie postupov účinnej kontroly zhody výrobkov so schváleným typom a konfiguráciou;
2.2.2 mať prístup k skúšobnému alebo inému vhodnému zariadeniu potrebnému na kontrolu zhody s každým schváleným typom a konfiguráciou;
2.2.3 zabezpečiť, aby boli výsledky skúšok alebo kontrol boli zaznamenávané a aby boli akékoľvek priložené dokumenty súvisiace s výsledkami skúšok k dispozícii počas obdobia stanoveného po dohode so schvaľovacím úradom. Uvedené obdobie nesmie presiahnuť 10 rokov;
2.2.4 analyzovať výsledky každého typu skúšky alebo kontroly s cieľom overiť a zabezpečiť stabilitu vlastností výrobku v prípustných odchýlkach v rámci priemyselnej výroby;
2.2.5. zabezpečiť, aby sa pre každý typ a konfiguráciu detekčných zariadení na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva overovali aspoň správne vlastnosti jeho konštrukcie s ohľadom na schválenie a informácie vyžadované pre osvedčenia o zhode v prílohe II;
2.2.6. zabezpečiť aby v prípade, že sa pri danom druhu skúšky alebo kontroly preukáže, že akýkoľvek súbor vzoriek alebo skúšobné diely nie sú v zhode, , nasledoval odber ďalších vzoriek a aby sa vykonali ďalšie skúšky alebo kontroly. Musia sa prijať všetky opatrenia nevyhnutné na obnovenie zhody príslušnej výroby.
3. Opatrenia na priebežné overovanie
3.1. Orgán, ktorý udelil osvedčenie o typovom schválení EÚ, môže kedykoľvek overiť metódy na kontrolu zhody výroby používané v každom výrobnom zariadení.
3.1.1. Obvyklé opatrenia spočívajú v monitorovaní trvalej účinnosti postupov stanovených v oddieloch 1 a 2 (prvé posúdenie a opatrenia na zabezpečenie zhody výrobkov).
3.1.1.1. Činnosti dohľadu vykonávané oznámenými technickými službami sa akceptujú ako činnosti zodpovedajúce požiadavkám bodu 3.1.1 z hľadiska postupov vytvorených pri prvom posúdení.
3.1.1.2. Bežná frekvencia overovaní zo strany schvaľovacieho orgánu (iných než je uvedené v bode 3.1.1.1) musí byť taká, aby zabezpečila, že sa príslušné kontroly vykonávané v súlade s oddielmi 1 a 2 preskúmali v časovom období, ktoré zodpovedá stupňu dôvery stanovenému schvaľovacím orgánom.
3.2. Pri každom preskúmaní sa musia inšpektorovi predložiť záznamy zo skúšok alebo kontrol a záznamy o výrobe; najmä záznamy z tých skúšok alebo kontrol, ktoré boli zdokumentované podľa bodu 2.2.
3.3. Inšpektor môže náhodne vybrať vzorky, ktoré sa majú skúšať v laboratóriu výrobcu alebo v zariadeniach technickej služby. V takomto prípade sa vykoná iba fyzická skúška. Minimálny počet vzoriek sa môže určiť podľa výsledkov vlastného overenia výrobcu.
3.4. Keď je úroveň kontroly neuspokojivá alebo keď sa zdá, že je potrebné overiť platnosť skúšok vykonaných v súlade s bodom 3.2, inšpektor vyberie vzorky, ktoré sa pošlú technickej službe na účely vykonania fyzických skúšok.
3.5. Keď sa v priebehu inšpekcie alebo monitorovacieho preskúmania zistia neuspokojivé výsledky, schvaľovací orgán zabezpečí, aby sa čo najrýchlejšie prijali všetky potrebné opatrenia na obnovenie zhody výroby.
Príloha VII
NORMY, KTORÉ MUSIA SPĹŇAŤ TECHNICKÉ SLUŽBY
1. Technické služby musia v prípade činností týkajúcich sa skúšania na účely typového schválenia EÚ spĺňať tieto normy:
1.1. Kategória A (skúšky vykonávané vo vlastných zariadeniach): príslušné harmonizované normy o všeobecných požiadavkách na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií. Technická služba určená pre činnosti kategórie A môže vykonávať skúšky alebo dohliadať na skúšky v zariadeniach výrobcu alebo tretej strany.
1.2. Kategória B (dohľad nad skúškami vykonávanými v zariadeniach výrobcu alebo v zariadeniach tretej strany): príslušné harmonizované normy o všeobecných kritériách činnosti rôznych typov orgánov vykonávajúcich inšpekciu. Pred vykonaním akejkoľvek skúšky alebo dohľadu nad ňou v zariadeniach výrobcu alebo tretej strany technická služba skontroluje, či skúšobné zariadenia a meracie prístroje spĺňajú príslušné požiadavky noriem uvedených v bode 1.1.
2. Technické služby musia v prípade činností týkajúcich sa overovania zhody výroby spĺňať tieto normy:
2.1. Kategória C (postup prvého posúdenia a dozorných auditov systému riadenia kvality výrobcu): príslušné harmonizované normy o požiadavkách na orgány vykonávajúce audit a certifikáciu systémov manažérstva.
2.2. Kategória D (kontrola alebo skúšanie výrobných vzoriek alebo dohľad nad takouto kontrolou alebo skúškami): príslušné harmonizované normy o všeobecných kritériách na činnosť rôznych typov orgánov vykonávajúcich inšpekciu.
