EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 5. 2016

COM(2016) 270 final

2016/0133(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

EÚ sa usiluje o udržateľnejší prístup k riadeniu migrácie, a to ako vo vzťahu k tým, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, tak aj tým, ktorí sa sťahujú z iných dôvodov. Cieľom tohto prístupu je ukončiť neregulárne a nebezpečné migračné toky a narušiť obchodný model prevádzačov a nahradiť ich bezpečnými a legálnymi cestami do EÚ pre tých, ktorí potrebujú ochranu. Budúci model, ktorý najlepšie poslúži záujmom utečencov a zaistí ich bezpečnosť, by mal spočívať v ich ochrane v pôvodnej oblasti a ich následnom presídlení z tejto oblasti do EÚ.

Je však pravdepodobné, že v krátkodobom a strednodobom horizonte budú ľudia naďalej prichádzať na vonkajšie hranice EÚ. Tí, ktorí nežiadajú o medzinárodnú ochranu, by mali byť vrátení. Žiadosti tých, ktorí žiadajú o udelenie azylu, by mali byť účinne spracované a tieto osoby by mali mať v členskom štáte zodpovednom za posúdenie ich žiadosti k dispozícii zodpovedajúce prijímacie zariadenia a podporu, a to počas procesu posudzovania, ako aj po ňom, ak sa ich žiadosť považuje za opodstatnenú.

Nedávne skúsenosti však ukázali, že nekontrolovaný príchod veľkého počtu migrantov kladie nadmernú záťaž na azylové systémy členských štátov, čo vedie k čoraz častejšiemu porušovaniu pravidiel. Tento problém sa začína riešiť s cieľom získať opätovnú kontrolu nad súčasnou situáciou uplatňovaním existujúcich pravidiel v oblasti riadenia schengenských hraníc a azylu, ako aj posilnenou spoluprácou s kľúčovými tretími krajinami, najmä s Tureckom. Aktuálna situáciu však odhalila zásadnejšie nedostatky našich azylových pravidiel, ktoré oslabujú ich účinnosť a kvôli ktorým nie je zaistené udržateľné rozdelenie zodpovednosti. Týmito nedostatkami sa teraz musíme zaoberať.

Komisia 6. apríla 2016 stanovila svoje priority týkajúce sa zlepšenia spoločného európskeho azylového systému (ďalej tiež „CEAS“) v oznámení „Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy“ 1 . Komisia oznámila, že bude postupne pracovať na reforme existujúceho rámca EÚ v oblasti azylu, ktorej cieľom bude vytvoriť udržateľný a spravodlivý systém na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, posilniť systém Eurodac, dosiahnuť vyššiu mieru konvergencie v rámci azylového systému, predchádzať sekundárnym pohybom a zaistiť posilnený mandát pre Európsky podporný úrad pre azyl (EASO). Potreba reformy je všeobecne uznávaná, a to aj Európskym parlamentom 2 a Európskou radou 3 .

Tento návrh reformy nariadenia Dublin III je súčasťou prvého balíka legislatívnych návrhov, ktoré budú predstavovať rozsiahli reformu CEAS. Tento prvý balík tiež obsahuje návrh prepracovaného znenia nariadenia Eurodac a návrh na zriadenie Agentúry Európskej únie pre azyl. Návrh týkajúci sa systému Eurodac obsahuje zmeny potrebné na prispôsobenie systému navrhovaným dublinským pravidlám v súlade s jeho primárnym cieľom, ktorým je slúžiť na vykonávanie dublinského nariadenia. Systém Eurodac sa tiež stane databázou, ktorá bude slúžiť širším účelom v oblasti migrácie, na uľahčovanie návratov a boj proti neregulárnej migrácii.

Cieľom návrhu na vytvorenie Agentúry Európskej únie pre azyl je zlepšiť vykonávanie a fungovanie CEAS, vychádzajúc z práce Európskeho podporného úradu pre azyl, z ktorého by sa mala stať agentúra zodpovedná za uľahčenie fungovania CEAS, za zabezpečenie zbližovania pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu v celej Únii a za monitorovanie operatívneho a technického uplatňovania práva Únie.

Nasledovať bude druhý balík legislatívnych návrhov, ktoré prinesú zmeny smernice o konaní o azyle, smernice o oprávnení na medzinárodnú ochranu, ako aj smernice o podmienkach prijímania, aby sa zaistila úplná reforma všetkých častí azylového systému EÚ s cieľom okrem iného zabrániť narúšaniu fungovania dublinského systému v dôsledku zneužívania a azylového turizmu zo strany žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana. Budú sa musieť predovšetkým zrýchliť a zblížiť azylové konania, stanoviť jednotnejšie pravidlá upravujúce konania a práva priznávané osobám, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, a upraviť podmienky prijímania tak, aby sa dosiahla čo najvyššia harmonizácia medzi členskými štátmi.

Ako sa uvádza v oznámení Komisie zo 6. apríla, migračná a utečenecká kríza odhalila značné štrukturálne nedostatky v koncepcii a vykonávaní európskeho azylového systému, a najmä dublinských pravidiel. Súčasný dublinský systém nebol navrhnutý tak, aby zabezpečoval udržateľné rozdelenie zodpovednosti za žiadateľov v rámci Únie. To viedlo k situáciám, keď obmedzený počet členských štátov niesol zodpovednosť za veľkú väčšinu žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Únie, čo vytváralo tlak na ich azylové systémy a viedlo k určitému porušovaniu pravidiel EÚ. Účinnosť dublinského systému tiež oslabuje súbor zložitých a sporných pravidiel na určenie zodpovednosti a zdĺhavé konania. To obzvlášť platí pre súčasné pravidlá, na základe ktorých sa po určitom čase zodpovednosť presúva medzi členskými štátmi. Keďže nie sú jasne stanovené povinnosti žiadateľov a dôsledky porušenia týchto povinností, je súčasný systém taktiež náchylný na zneužívanie žiadateľmi.

Ciele dublinského nariadenia – zabezpečiť žiadateľom o udelenie azylu rýchly prístup ku konaniu o azyle a vecné posúdenie žiadosti jedným, jednoznačne určeným členským štátom – zostávajú nezmenené. Je však zrejmé, že dublinský systém sa musí reformovať, aby bol jednoduchší a účinnejší v praxi a zároveň aby dokázal zvládať situácie, keď sú azylové systémy členských štátov vystavené neprimeranému tlaku.

Týmto návrhom sa prepracúva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie Dublin III“).

Cieľom tohto návrhu je najmä:

posilniť schopnosť systému efektívne a účinne určiť jeden členský štát, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Návrhom by sa najmä vypustili ustanovenia o zániku povinností a výrazne skrátili lehoty na zasielanie dožiadaní, prijímanie odpovedí a vykonávanie odovzdaní medzi členskými štátmi;

zaistiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi doplnením súčasného systému o nápravný alokačný mechanizmus. Tento mechanizmus by sa aktivoval automaticky v prípadoch, keď by členské štáty museli zaoberať neprimerane vysokým počtom žiadateľov o udelenie azylu;

odrádzať od zneužívania a predchádzať sekundárnym pohybom žiadateľov v EÚ, a to najmä stanovením jasných povinností žiadateľov podať žiadosť v členskom štáte prvého vstupu a zostať v členskom štáte, ktorý bol určený ako zodpovedný. To si vyžaduje aj stanovenie primeraných procesných a materiálnych dôsledkov v prípade porušenia týchto povinností.

Cielené konzultácie s Európskym parlamentom a členskými štátmi, okrem iného na základe oznámenia zo 6. apríla, ako aj s Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a občianskou spoločnosťou potvrdili rozdielne názory na povahu a rozsah potrebnej reformy dublinského nariadenia 4 . Komisia v tejto situáciu dôkladne posúdila predložené argumenty. Dospela k záveru, že súčasné kritériá dublinského systému by mali byť zachované a doplnené o nápravný alokačný mechanizmus, ktorý by podporil členské štáty vystavené neprimeranému tlaku. Nový dublinský systém bude zároveň od začiatku vykonávania založený na európskom referenčnom systéme a bude zahŕňať nápravný mechanizmus solidarity, ktorý sa automaticky aktivuje, hneď ako bude niektorý členský štát vystavený neprimeranej záťaži.

Zároveň sa zavádzajú ďalšie podstatné zmeny, ktorých cieľom je odrádzať od zneužívania a predchádzať sekundárnym pohybom žiadateľov v rámci EÚ.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Dublinský systém je základom spoločného európskeho azylového systému a jeho účelom je určiť, ktorý členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu. Vykonáva sa prostredníctvom právnych a politických nástrojov v oblasti azylu, a to najmä konaní o azyle, noriem upravujúcich splnenia podmienok na poskytnutie medzinárodnej ochrany žiadateľom a podmienok prijímania, ako aj premiestnenie a presídlenia.

V tejto oblasti momentálne nedochádza k pokroku, keďže výsledky vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti azylu sú slabé. Prioritou je zabezpečiť plné a rýchle uplatňovanie práva EÚ členskými štátmi. V priebehu posledných rokov Komisia spolupracovala najmä s gréckymi orgánmi s cieľom dosiahnuť normalizáciu situácie, keďže odovzdania v rámci dublinského systému boli v roku 2010 pozastavené. V tejto súvislosti Komisia 10. februára 2016 adresovala Grécku odporúčanie 5 týkajúce sa naliehavých opatrení, ktoré má Grécko prijať s ohľadom na obnovenie odovzdaní podľa dublinského nariadenia.

Tento návrh je súčasťou balíka návrhov, ktorými sa reformujú ďalšie časti dublinského systému, čím sa zaistí súlad ustanovení v tejto oblasti politiky. Návrh na reformu nariadenia Eurodac obsahuje zmeny, ktoré sú potrebné vzhľadom na navrhované zmeny dublinského nariadenia a ktoré majú pomôcť zaistiť lepšiu kontrolu neregulárnej migrácie. Komisia tiež navrhuje zriadiť Agentúru Európskej únie pre azyl na podporu fungovania spoločného európskeho azylového systému vrátane revidovaného dublinského mechanizmu.

V reakcii na krízovú situáciu v Grécku a Taliansku prijala Rada v septembri 2015 dve rozhodnutia o premiestnení 6 , ktoré sa budú uplatňovať až do septembra 2017. Išlo o dočasnú, mimoriadnu ad hoc reakciu na situáciu v týchto dvoch členských štátoch, ktoré čelili bezprecedentnému prílevu migrantov a ktorých záťaž bolo potrebné čiastočne znížiť presunutím zodpovednosti za niektorých žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka na iné členské štáty. Komisia podala dve správy o vykonávaní uvedených rozhodnutí 7 .

S cieľom zaistiť štrukturálne riešenie na zvládanie podobných krízových situácií Komisia v septembri 2015 navrhla krízový mechanizmus premiestnenia 8 . Podľa návrhu by sa premiestnenie aktivovalo na základe delegovaného aktu, v ktorom by sa tiež určil počet osôb, ktoré sa majú premiestniť. Týmto návrhom sa zavádza automaticky aktivovaný nápravný alokačný mechanizmus. Má preto podobný cieľ ako návrh, ktorý Komisia predložila v septembri 2015, a v závislosti od výsledku rokovaní o tomto návrhu by Komisia mohla zvážiť stiahnutie návrhu zo septembra.

V návrhu sa tiež stanovujú nové pravidlá na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti podanej maloletou osobou bez sprievodu, konkrétne, že – ak nie je prítomný žiadny rodinný príslušník ani príbuzný – je zodpovedný členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť, okrem prípadu, keď by to nebolo v najlepšom záujme tejto maloletej osoby. Toto pravidlo umožní rýchle určenie zodpovedného členského štátu, a teda aj rýchly prístup ku konaniu pre túto zraniteľnú skupinu žiadateľov, okrem iného aj vďaka navrhovanému skráteniu lehôt. Keďže toto pravidlo sa líši od pravidla, ktoré Komisia navrhla v júni 2014 9 , má Komisia v úmysle stiahnuť uvedený návrh, o ktorom sa nepodarilo dodnes dosiahnuť dohodu.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je v súlade s komplexnou dlhodobou politikou v oblasti lepšieho riadenia migrácie, ktorú Komisia stanovila v európskej migračnej agende 10 , v ktorej sa politické usmernenia predsedu Junckera rozpracovali do podoby súboru ucelených a vzájomne sa podporujúcich iniciatív založených na štyroch pilieroch. Tieto piliere sú: obmedzenie motívov neregulárnej migrácie, zabezpečenie vonkajších hraníc a zachraňovanie životov, silná azylová politika a nová politika v oblasti legálnej migrácie. Tento návrh, ktorým sa vykonáva európska migračná agenda, pokiaľ ide o cieľ posilniť azylovú politiku Únie, by sa mal vnímať ako súčasť širšej politiky na úrovni EÚ smerujúcej k vytvoreniu stabilného a účinného systému udržateľného riadenia migrácie v budúcnosti, ktorý by bol spravodlivý nielen vo vzťahu k hostiteľským spoločnostiam a občanom EÚ, ale aj vo vzťahu k dotknutým štátnym príslušníkom tretích krajín a krajinám pôvodu a tranzitu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Týmto návrhom sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 604/2013, a preto by sa mal prijať na tom istom právnom základe, konkrétne na základe článku 78 ods. 2 písm. e) ZFEÚ, v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

Variabilná geometria

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením 604/2013, keďže oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní uvedeného nariadenia na základe Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ.

V súlade s uvedeným protokolom sa spojené kráľovstvo a Írsko môžu rozhodnúť zúčastniť sa na prijatí tohto návrhu. Túto možnosť majú aj po prijatí tohto návrhu.

Podľa Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nepodieľa na prijímaní opatrení Radou podľa hlavy V ZFEÚ (výnimkou sú „opatrenia vymedzujúce tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo opatrenia týkajúce sa jednotného formátu víz“). Keďže však Dánsko uplatňuje súčasné dublinské nariadenie na základe medzinárodnej dohody, ktorú uzavrelo s ES v roku 2006 11 , oznámi v súlade s článkom 3 uvedenej dohody Komisii svoje rozhodnutie, či bude implementovať obsah zmeneného nariadenia.

Účasť Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska na opatreniach stanovených v tomto návrhu prepracovaného nariadenia (EÚ) č. 604/2013 sa určí v priebehu rokovaní v súlade s uvedenými protokolmi. V uvedených protokoloch sa stanovuje možnosť, nie však povinnosť, Spojeného kráľovstva a Írska zúčastniť sa na iniciatívach v oblasti politiky slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez toho, aby tým bolo dotknuté ich fungovanie.

Vplyv návrhu na štáty pridružené k dublinskému systému, ktoré nie sú členmi EÚ

Súbežne s pridružením viacerých štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, k schengenskému acquis Únia uzavrela viacero dohôd o pridružení týchto krajín aj k dublinskému acquis/acquis Eurodac:

– dohoda o pridružení Islandu a Nórska, uzavretá v roku 2001,

– dohoda o pridružení Švajčiarska, uzavretá 28. februára 2008,

– protokol o pridružení Lichtenštajnska, uzavretý 7. marca 2011.

Na ustanovenie práv a povinností medzi Dánskom – ktoré je, ako už bolo uvedené, pridružené k dublinskému acquis/acquis Eurodac na základe medzinárodnej dohody – a uvedenými pridruženými krajinami sa medzi Úniou a pridruženými krajinami uzavreli ďalšie dva nástroje 12 .

V súlade s tromi uvedenými dohodami pridružené krajiny prijímajú bez výhrad dublinské acquis/acquis Eurodac a jeho vývoj. Nezúčastňujú sa na prijímaní žiadnych aktov, ktorými sa mení dublinské acquis alebo ktoré sú na ňom založené (teda vrátane tohto návrhu), ale sú povinné v stanovenej lehote po schválení takéhoto aktu Radou a Európskym parlamentom oznámiť Komisii svoje rozhodnutie, či prijímajú jeho obsah. Ak Nórsko, Island, Švajčiarsko alebo Lichtenštajnsko neprijmú akt, ktorým sa mení dublinské acquis/acquis Eurodac alebo ktorý je na ňom založený, príslušné dohody sa ukončia okrem prípadu, keď spoločný/zmiešaný výbor zriadený na základe dohôd rozhodne jednomyseľne inak.

Subsidiarita

Hlava V ZFEÚ, ktorá sa týka priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, prenáša určité právomoci v týchto záležitostiach na Európsku úniu. Tieto právomoci sa musia vykonávať v súlade s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, teda len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie.

Návrhom sa súčasné dublinské pravidlá zjednodušujú a dopĺňajú sa o nápravný alokačný mechanizmus, ktorého účelom je zaviesť systém na riešenie situácií, keď sú azylové systémy členských štátov vystavené neprimeranému tlaku.

Cieľom je dosiahnuť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi tým, že sa odľahčí členský štát, ktorý čelí neprimeranej záťaži, a že sa táto záťaž rozdelí medzí ostatné členské štáty. To si prirodzene vyžaduje opatrenie na úrovni EÚ. Okrem toho sa návrh zameriava na zabezpečenie správneho uplatňovania dublinského systému v časoch krízy a na riešenie problému sekundárnych pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi, teda otázok, ktoré majú cezhraničný charakter. Je zrejmé, že opatrenia prijaté jednotlivými členskými štátmi nemôžu uspokojivo reagovať na potrebu spoločného prístupu EÚ k tomuto spoločnému problému.

Proporcionalita

Pokiaľ ide o zjednodušenie dublinských pravidiel, navrhované zmeny sa obmedzujú na to, čo je potrebné na umožnenie účinného fungovania systému, a to ako v súvislosti s rýchlejším prístupom ku konaniu o poskytnutí medzinárodnej ochrany, tak aj so schopnosťou správnych orgánov členských štátov tento systém uplatňovať.

Pokiaľ ide o zavedenie nového nápravného alokačného mechanizmu, v nariadení (EÚ) č. 604/2013 v jeho súčasnej podobe sa nestanovujú nástroje umožňujúce dostatočne reagovať na situácie neprimeraného tlaku na azylové systémy členských štátov. Ustanovenia tohto návrhu týkajúce sa nápravného alokačného mechanizmu by mali túto medzeru vyplniť. Uvedené ustanovenie neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je účinné riešenie situácie.

Výber nástroja

Keďže existujúci dublinský mechanizmus bol zriadený nariadením, ten istý právny nástroj sa použije aj na jeho zjednodušenie a jeho doplnenie o nápravný alokačný mechanizmus.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Komisia v európskej migračnej agende vyzvala členský štáty, aby v plnej miere vykonávali nariadenie Dublin III a existujúce acquis EÚ v oblasti azylu, a zároveň ohlásila hodnotenie a prípadnú revíziu nariadenia v roku 2016. V súlade s týmto záväzkom Komisia objednala externé štúdie týkajúce sa hodnotenia systému 13 . V rámci hodnotenia sa nariadenie Dublin III posudzovalo z hľadiska účinnosti, efektívnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ. Skúmalo sa, do akej miery nariadenie plní svoje ciele, širšie politické potreby EÚ a potreby cieľových zainteresovaných strán 14 . Súčasťou hodnotenia bola hĺbková štúdia týkajúca sa praktického vykonávania nariadenia Dublin III v členských štátoch 15 . Hlavné zistenia sú uvedené nižšie.

3.1. Význam nariadenia Dublin III

Dublinský systém je základný stavebným kameňom acquis EÚ v oblasti azylu a jeho ciele sú stále platné. Nástroj EÚ, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti, bude mať zásadný význam, pokiaľ budú v rámci Únie existovať samostatné vnútroštátne azylové systémy. Bez takéhoto nástroja by sa členské štáty museli spoliehať na ad hoc dohody, ako to bolo v období pred prijatím dublinského nariadenia, v dôsledku čoho by určenie zodpovednosti medzi členskými štátmi bolo mimoriadne zložité. V rámci hodnotenia sa dospelo k záveru, že žiadny vnútroštátny alebo dvojstranný nástroj nemôže zaistiť ten istý celkový účinok, čo by mohlo viesť k neposudzovaniu žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré nepatria jednoznačne do právomoci konkrétneho členského štátu. Názory sa rozchádzali, pokiaľ ide o skutočný účinok nariadenia, ktoré by malo žiadateľom zaistiť rýchly prístup ku konaniam o azyle a viesť k dlhodobej stratégii odrádzajúcej žiadateľov od podávania viacerých žiadostí. Zvýšila by sa tak účinnosť azylového systému, pretože by sa predchádzalo jeho zneužívaniu a dosiahlo by sa zníženie celkových nákladov.

3.2. Vykonávanie nariadenia

Všeobecné súvislosti

Najvýznamnejším problémom, na ktorý poukázalo hodnotenie, je nekonzistentné a nesprávne vykonávanie v členských štátoch. Dospelo sa takisto k záveru, že koncepcia nariadenia Dublin III má viacero nedostatkov, ktoré komplikujú dosahovanie jeho hlavných cieľov. Hierarchia kritérií stanovených v nariadení Dublin III nezohľadňuje kapacitu členských štátov ani sa nezameriava na dosiahnutie rovnováhy, pokiaľ ide o vynakladané úsilie. Spôsob určovania zodpovednosti spomaľuje prístup ku konaniu o azyle. V rámci súčasného systému môžu byť žiadatelia nútení čakať až 10 mesiacov (v prípade dožiadaní o „prijatie späť“) alebo 11 mesiacov (v prípade dožiadaní o „prevzatie“), kým sa začne konanie na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. To je v rozpore s cieľom dublinského nariadenia zaručiť žiadateľom rýchly prístup ku konaniu o azyle.

Taktiež sa jasne ukázalo, že nariadenie Dublin III nebolo navrhnuté pre situácie, keď dochádza k neprimeranému tlaku. Jeho cieľom nie je zaistiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti ani riešiť nerovnomerné rozloženie žiadateľov v jednotlivých členských štátoch. Uvedené faktory sa prejavili obzvlášť v niektorých členských štátoch, ktoré mali v tejto súvislosti ťažkosti s uplatňovaním nariadenia. V dôsledku toho nie vždy dochádzalo k registrácii žiadateľov o azyl, konania sa predlžovali a vnútorné kapacity nepostačovali na včasné riešenie prípadov.

Procesné záruky

Informácie o dublinskom konaní, ktoré sa poskytujú žiadateľom, sa výrazne líšia. Približne polovica zúčastnených členských štátov uviedla, že poskytované informácie sú „všeobecné informácie“, ktoré nemusia spĺňať požiadavky stanovené v článku 4 ods. 1. Zo zistení tiež vyplýva, že v malom počte členských štátov sa pravdepodobne neposkytujú informácie vôbec a ak aj áno, zrejme sú neaktuálne.

Osobný pohovor je pri určovaní zodpovednosti bežnou praxou takmer vo všetkých členských štátoch, ale nedostatočné kapacity niektorých krajín, ktoré čelia príliš veľkej záťaži, bránia príslušným orgánom, aby pohovory systematicky uskutočňovali. Ak sa pohovor neuskutoční, žiadateľ má väčšinou možnosť poskytnúť informácie inou formou. Mnohé členské štáty uviedli, že pri organizácii pohovorov dochádza k výrazným zdržaniam v dôsledku súčasného veľkého prílevu žiadateľov.

Najlepšie záujmy dieťaťa sa vykladajú rôzne. To v niektorých prípadoch viedlo k problémom v komunikácii a nedôvere medzi členskými štátmi. Okrem toho sa vyskytli aj praktické problémy pri vymenúvaní zástupcov maloletých osôb, a to najmä v dôsledku súčasného veľkého prílevu žiadateľov. To však predstavuje širší problém konania o azyle.

Kritériá na určenie zodpovedného členského štátu a dôkazné prostriedky

Kritéria, ktoré sa najčastejšie využívali ako dôvod na odovzdanie, sa týkali dokladov a vstupu (články 12 a 13), v dôsledku čoho pripadol značný podiel zodpovednosti členským štátom na vonkajších hraniciach. Niektorí žiadatelia sa tak vyhli odobratiu odtlačkov prstov, čo prispelo k sekundárnym pohybom.

Viaceré členské štáty uviedli, že rôzne výklady toho, čo orgány prijímajúcej krajiny považujú za prijateľný dôkazný prostriedok, kladie príliš veľké dôkazné bremeno na odovzdávajúcu krajinu. Takmer všetky členské štáty akceptujú ako dôkaz údaje zo systému Eurodac a vízového informačného systému (VIS) a tieto údaje sú najčastejšie využívaným dôkazným prostriedkom pri určovaní zodpovednosti. Údaje získané na základe pohovorov sa vo všeobecnosti nepovažovali za dostatočný dôkaz. Ustanovenia o závislých osobách a o práve vlastného uváženia (články 16 a 17), ktoré sa týkajú humanitárnych prípadov, sa, s výnimkou malého počtu členských štátov, používajú zriedka.

Kritéria súvisiace s rodinnými väzbami sa používali menej často, najmä preto, že je zložité vyhľadať rodinných príslušníkov alebo získať dôkazy o rodinných väzbách. Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v prijímaní dôkazov v súvislosti s týmito kritériami, ale hlavnou požiadavkou je obvykle listinný dôkaz (napr. rodný list alebo sobášny list), predloženie ktorého je často pre žiadateľov o azyl problémom. Výrazné rozdiely v chápaní toho, čo predstavuje prípustný dôkaz o rodinných väzbách, komplikujú určenie zodpovednosti, čo vedie k predĺženiu konaní. To by mohlo pôsobiť ako motivačný faktor pre sekundárne pohyby, keď sa žiadatelia pokúsia cestovať ďalej.

Postupy pri prevzatí a prijatí späť

Počet dožiadaní o „prijatie späť“ bol výrazne vyšší než počet dožiadaní o „prijatie späť“. Medzi rokmi 2008 a 2014 predstavovali dožiadanie o prijatie späť 72 % dožiadaní odoslaných v rámci dublinského systému, zatiaľ čo dožiadania o prevzatie len 28 %. Podobne z dožiadaní prijatých v rámci dublinského systému tvorili dožiadania o prijatie späť 74 % a dožiadania o prevzatie 26 %. Lehoty stanovené na prekladanie dožiadaní a odpovede na ne väčšinou dodržiavali všetky členské štáty, ale prílev veľkého počtu migrantov zvýšil tlak na azylové agentúry, čo viedlo k predĺženiu času potrebného na získanie odpovede od niektorých členských štátov. To tiež spôsobilo zvýšenia počtu neúplných dožiadaní, čo by mohlo viesť k zamietnutiam a sporom. Malo to vplyv aj na prax „povinného akceptovania“, keď niektoré krajiny ako spôsob riešenia veľkého počtu prípadov zámerne neodpovedali na dožiadania v rámci stanovenej lehoty.

V roku 2014 bol celkový počet dožiadaní o prevzatie a prijatie späť 84 586, čo je 13 % z celkového počtu žiadostí o udelenie azylu podaných v EÚ a v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles. Zo všetkých dožiadaní bolo 33 % zamietnutých prijímajúcim členským štátom, čo by mohlo naznačovať, že nadobudnutie účinnosti nariadenia Dublin III v roku 2014 sťažilo členským štátom dosahovanie konsenzu o zodpovednosti. V roku 2014 len asi štvrtina akceptovaných dožiadaní o prevzatie a prijatie späť skutočne viedla k fyzickému presunu. Tieto nízke čísla naznačujú, že sú problémy s praktickým uplatňovaním nariadenia Dublin III. Čiastočne ich však možno vysvetliť aj oneskorením odovzdaní, ktoré preto nefigurujú v ročných údajoch použitých na účely hodnotenia. Ďalším dôležitým dôvodom nízkej miery odovzdaní, ktorý potvrdili mnohé členské štáty, je vysoká miera útekov v priebehu dublinských konaní, čo vedie k presunu zodpovednosti medzi členskými štátmi.

Vykonávanie odovzdaní

Lehoty na vykonanie odovzdaní sa výrazne líšia. Efektívnosť závisí od kapacity a zdrojov oddelení zodpovedných za vykonanie odovzdaní, od skutočnosti, či je za príslušný mechanizmus zodpovedný samostatný orgán, od počtu prípadov, od miery spolupráce žiadateľa a dostupnosti informácií o tom, kde sa žiadateľ zdržiava. Jedným z uvedených dôvodov zdržaní bolo predĺženie lehôt podľa článku 29 ods. 2. Dvadsať členských štátov uviedlo, že útek žiadateľa, na základe ktorého možno lehotu na odovzdanie predĺžiť celkovo na 18 mesiacov, bol hlavným vysvetlením zdržaní. Prax zaistenia, o ktorej 21 z 31 krajín vyhlásilo, že je využíva často, sa značne líši v závislosti od fázy konania: niektoré orgány využívajú zaistenie od začiatku dublinského konania, iné len vtedy, keď zodpovedný členský štát akceptuje dožiadanie o odovzdanie. Tieto rozdielne praktiky vytvárajú právnu neistotu a tiež praktické problémy. 13 členských štátov navyše zdôraznilo, že odovzdania všeobecne nie sú účinné, pričom uviedli, že k sekundárnym pohybom dochádza „často“ po dokončení odovzdania.

Odvolania

Proti rozhodnutiam o odovzdaní sú vo všetkých členských štátoch k dispozícii prostriedky nápravy. Členské štáty uprednostňujú súdne prostriedky nápravy, a to najčastejšie pred správnymi súdmi. Všetky členské štáty zaviedli v odvolacom konaní lehoty, v rámci ktorých môžu žiadatelia uplatniť svoje právo na účinný prostriedok nápravy, hoci výklad pojmu „primeraná lehota“ sa značne líši – od troch do 60 dní. V prípade odvolania niektoré členské štáty automaticky odložia odovzdanie, zatiaľ čo iné uplatňujú článok 27 ods. 3 písm. c), podľa ktorého musí o odklad požiadať žiadateľ.

Administratívna spolupráca

Všetky členské štáty uviedli, že na výmenu informácií často využívajú zabezpečenú elektronickú sieť DubliNet a neformálne informačné kanály sa používajú len za výnimočných okolností. V snahe ešte viac uľahčiť účinné uplatňovanie nariadenia Dublin III uzavreli mnohé členské štáty administratívne dojednania uvedené v článku 36. Žiadny členský štát však doteraz nevyužil zmierovací postup uvedený v článku 37 a všetky spory sa riešia neformálne.

Mechanizmus včasného varovania a pripravenosti

Mechanizmus včasného varovania a pripravenosti nebol dodnes použitý Zatiaľ čo niektoré členské štáty vyjadrili názor, že podmienky na aktivovanie mechanizmu neboli nikdy splnené, podľa iných je zložité dosiahnuť politickú dohodu o aktivovaní mechanizmu, keď neexistujú jasné kritériá a ukazovatele na meranie tlaku. Tento postup sa tiež považuje za zdĺhavý a komplikovaný. Ku zníženiu tlaku prispeli aj alternatívne podporné opatrenia, čo mohlo minimalizovať potrebu použiť tento mechanizmus. Ako príklad podpory, vďaka ktorej nebolo potrebné aktivovať mechanizmus, bol zmienený Európsky podporný úrad pre azyl, ktorý pomohol predísť krízam v oblasti medzinárodnej ochrany, prípadne ich riešiť.

3.3. Dosahovanie cieľov nariadenia Dublin III

Hlavné zistenia externej štúdie týkajúcej sa hodnotenia nariadenia Dublin III sa uvádzajú nižšie.

Zabrániť žiadateľom, aby podávali viaceré žiadosti, a tak obmedziť sekundárne pohyby

Bez ohľadu na cieľ obmedziť sekundárne pohyby, zostávajú viacnásobné žiadosti v EÚ rozšíreným problémom. V roku 2014 podalo predchádzajúce žiadosti v iných členských štátoch 24 % žiadateľov, čo naznačuje, že vplyv nariadenia na splnenie tohto cieľa bol malý, resp. žiadny. Objavilo sa tiež tvrdenie, že nariadenie mohlo neúmyselne zvýšiť výskyt iných typov sekundárnych pohybov, keďže rozdiely v kvalite vnútroštátnych prijímacích a azylových systémov naďalej pretrvávajú a sú naďalej motiváciou pre sekundárne pohyby.

Zaistiť spravodlivé rozdelenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu medzi členské štáty

Nariadenie Dublin III má obmedzený vplyv na rozdeľovanie žiadateľov v rámci EÚ, keďže čistý počet odovzdaní v rámci dublinských konaní je blízky nule. Keď členské štáty prijmú a odovzdajú podobný počet žiadateľov, prijaté a odoslané dožiadania sa vzájomne vyrovnajú, čo naznačuje, že redistribučný účinok nariadenia Dublin III je nulový alebo veľmi malý. To je pravdepodobne spôsobené: hierarchiou kritérií, ktorá nezohľadňuje kapacitu členských štátov; kladením neprimeranej zodpovednosti na členské štáty na vonkajších hraniciach v dôsledku toho, že sa primárne uplatňujú kritériá prvej krajiny vstupu; a nízkym počtom skutočných odovzdaní, čo znamená, že žiadatelia môžu podať žiadosť v členskom štáte, ktorý si vyberú, takže väčšia zodpovednosť pripadá na atraktívnejšie destinácie. Jasne to dokazujú údaje z roku 2014, keď bolo 70 % všetkých prvých žiadostí podaných len v piatich členských štátoch.

Primerané náklady, pokiaľ ide o finančné a ľudské zdroje vynaložené na vykonávanie nariadenia Dublin III

Priame a nepriame náklady na činnosti súvisiace s dublinským systémom v roku 2014 v Európe sa odhadujú približne na 1 miliardu EUR. Ak by takýto mechanizmus neexistoval, náklady členských štátov EÚ a EHP by boli ešte vyššie, ale z hodnotenia vyplynulo, že nariadenie Dublin III vo všeobecnosti nebolo efektívne. Právne záväzná lehota na odovzdanie žiadateľa je dlhá a počet skutočných odovzdaní je nízky a oba tieto faktory majú výrazný vplyv na nepriame náklady a celkovú efektívnosť systému. V niektorých členských štátov sú veľmi vysoké náklady na zaistenie, ktorého cieľom je predchádzať útekom. Úteky vytvárajú ďalšie nepriame náklady a znižujú efektívnosť systému. Nevykonávanie odovzdaní a návratov žiadateľov, ktorých žiadosti boli zamietnuté, v praxi vedie k vysokým sociálnym nákladom súvisiacim s neregulárnou migráciou. Odhaduje sa, že až 42 % dublinských žiadateľov, ktorí neboli skutočne odovzdaní, sa môže ešte stále zdržiavať v EÚ ako neregulárni migranti.

Je veľmi pravdepodobné, že súčasný systém bude v kontexte pokračujúceho migračného tlaku naďalej neudržateľný. Za obzvlášť kritickú slabinu systému možno považovať faktické pozastavenie odovzdaní podľa dublinského nariadenia do Grécka od roku 2011, a to najmä vzhľadom na vysoký počet migrantov, ktorí do tejto krajiny prichádzajú v posledných mesiacoch.

3.4.Konzultácie so zainteresovanými stranami

Okrem externého hodnotenia Komisia vykonala cielené konzultácie s koordinátormi výboru LIBE politických skupín Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, s členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami.

Konzultácia s koordinátormi politických skupín Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sa uskutočnila na základe diskusného dokumentu a predbežných výsledkov externého hodnotenia dublinského nariadenia. Zásadná reforma dublinského systému získala celkovú širokú podporu a bolo uznané, že súčasný stav je neudržateľný. Zatiaľ čo niektorí podporili zavedenie objektívnych kritérií na určovanie zodpovednosti, a to aj vo forme distribučného kľúča, iní uviedli, že je dôležité zohľadniť preferencie/charakteristiky žiadateľa, napriek tomu, že je pri tom zložité zaistiť objektívnosť, spravodlivosť a uskutočniteľnosť.

Konzultácie s členskými štátmi sa uskutočnili na základe tých istých dokumentov. Členské štáty sa zhodli na tom, že súčasné nariadenie je príliš komplikované, prináša nadmernú reguláciu, a preto majú správne orgány problémy s jeho uplatňovaním. Zmeny zavedené nariadením Dublin III v roku 2013 viedli k posilneniu práv žiadateľov, ktorých zneužitie môže narušiť fungovanie celého systému. Sekundárne pohyby boli uvádzané ako najnaliehavejší problém pri vykonávaní nariadenia. Diskusie o tom, či je alebo nie je potrebné zmeniť nariadenie Dublin III na nástroj na zdieľanie zodpovednosti, a zmeniť tak jeho súčasnú povahu nástroja, ktorý slúži len na určovanie zodpovednosti, potvrdili existenciu dvoch hlavných názorových prúdov: niektoré členské štáty požadujú vytvorenie trvalého systému na zdieľanie záťaže prostredníctvom distribučného kľúča, zatiaľ čo iné uprednostňujú zachovanie a zefektívnenie súčasného systému vrátane kritéria neoprávneného vstupu.

Názory na to, či by sa mali zohľadňovať preferencie migrantov, sa líšili. Zatiaľ čo niektoré členské štáty uviedli, že preferencie nemožno úplne ignorovať, pretože by to takmer s istotou viedlo k sekundárnym pohybom, iné členské štáty boli dôrazne proti, keďže podľa ich názoru sú potrebné jasné, objektívne kritériá a doplnenie preferencií by viedlo k zložitému individuálnemu posudzovaniu prípadov. Členské štáty tiež zdôraznili, že žiadatelia žiadajú o medzinárodnú ochranu, resp. sú na úteku pred prenasledovaním, a preto by sa im nemal poskytovať príliš veľký priestor na výber konečnej krajiny azylu, pretože dublinský systém nie je mechanizmom (ekonomickej) migrácie.

Konzultácie sa uskutočnili aj s ďalšími zainteresovanými stranami, ako je UNHCR a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti azylu. Títo aktéri sa zhodli na tom, že nariadenie Dublin III má významné nedostatky, pokiaľ ide o jeho východiskový princíp, – kritérium neoprávneného vstupu ako základné kritérium – a že praktické skúsenosti z posledných mesiacov poukázali na nevyhnutnosť zásadnej reformy. Všeobecným názorom bolo, že pri alokácii žiadateľa zodpovednému členskému štátu by sa mali zohľadňovať preferencie alebo charakteristiky žiadateľa v záujme zvýšenia šancí na integráciu a zníženia sekundárnych pohybov. Na ten istý účel by sa malo rozšíriť kritérium rodiny. Mnohé subjekty zdôraznili potrebu dosiahnuť pokrok smerom k vytvoreniu rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o podmienky prijímania a konania.

3.5.Základné práva

Tento návrh je plne v súlade so základnými právami a všeobecnými zásadami Spoločenstva, ako aj s medzinárodným právom.

Najmä lepšie informovania žiadateľov o uplatňovaní tohto nariadenia a ich právach a povinnostiach im na jednej strane umožní lepšie tieto práva chrániť a na strane druhej prispeje k zníženiu úrovne sekundárnych pohybov, keďže žiadatelia o azyl budú náchylnejší rešpektovať pravidlá systému. Zvýši sa účinnosť práva na súdny prostriedok nápravy vymedzením rozsahu odvolania a stanovením harmonizovanej lehoty na prijatie rozhodnutia. Odvolanie bude mať okrem toho automatický odkladný účinok.

Posilní sa právo na slobodu a voľný pohyb skrátením lehôt, počas ktorých môže byť osoba zaistená, a to vo výnimočnom prípade uvedenom v nariadení a len v súlade so zásadou nevyhnutnosti a primeranosti.

Posilní sa právo na zlúčenie rodiny, a to najmä rozšírením rozsahu pôsobnosti nariadenia, aby zahŕňalo súrodencov a rodiny, ktoré vznikli v krajinách tranzitu.

Posilňujú sa aj práva maloletých osôb bez sprievodu lepším vymedzením zásady najlepších záujmov dieťaťa a vytvorením mechanizmu na určenie najlepších záujmov dieťaťa, ktorý sa použije za všetkých okolností, keď má dôjsť k odovzdaniu maloletej osoby.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Celkové finančné zdroje potrebné na podporu vykonávania tohto návrhu na obdobie rokov 2017 – 2020 dosahujú sumu 1828,6 mil. EUR. Táto suma by pokrývala náklady na odovzdania po aktivovaní nápravného alokačného mechanizmu v prospech niektorého členského štátu, zriadenia a prevádzku IT systému na registráciu a automatickú alokáciu žiadateľov o azyl, ale aj podporu rozvoja potrebných prijímacích kapacít z hľadiska infraštruktúry aj prevádzkových nákladov, a to najmä v tých členských štátoch, ktoré boli doteraz konfrontované len s malým počtom žiadateľov o udelenie azylu.

Tieto finančné potreby sú zlučiteľné so súčasným viacročným finančným rámcom a môžu zahŕňať využitie osobitných nástrojov, ktoré sú vymedzené v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 16 .

5.PODROBNÉ VYSVETLENIE KONKRÉTNYCH USTANOVENÍ NÁVRHU

Návrh zachováva väzbu medzi zodpovednosťou v oblasti azylu a dodržiavaním povinností týkajúcich sa ochrany vonkajších hraníc členskými štátmi s výhradou výnimiek, ktorých cieľom je chrániť celistvosť rodiny a najlepšie záujmy dieťaťa. Súčasné kritériá na určenie zodpovednosti sú v zásade zachované, ale navrhujú sa cielené zmeny, najmä v záujme posilnenia celistvosti rodiny v rámci dublinského systému rozšírením vymedzenia pojmu rodina.

Hlavné vykonané zmeny sa zameriavajú na jednej strane na zlepšenie efektívnosti systému, najmä zaistením stability zodpovednosti konkrétneho členského štátu za posúdenie žiadosti po tom, ako už bola táto zodpovednosť raz určená. Na druhej strane zmeny slúžia na obmedzenie sekundárnych pohybov, predovšetkým vypustením ustanovení o presune zodpovednosti medzi členskými štátmi.

Systém dopĺňa nový nápravný alokačný mechanizmus založený na referenčnom kľúči, ktorý za určitých okolností umožňuje úpravy alokácie žiadateľov. Znamená to, že systém je schopný zvládnuť situácie, keď sú azylové systémy členských štátov vystavené neprimeranému tlaku, zaistením primeraného systému zdieľania zodpovednosti medzi členskými štátmi.

I. Zefektívnenie dublinského nariadenia a zlepšenie jeho efektívnosti

S cieľom zaistiť, aby dublinské konanie fungovalo hladko a udržateľne, aby plnilo cieľ poskytnúť rýchly prístup k posúdeniu žiadosti a k ochrane pre tých, ktorí to potrebujú, a aby odrádzalo od sekundárnych pohybov, navrhujú sa viaceré úpravy, a to konkrétne:

Zavádza sa nová povinnosť, podľa ktorej musí žiadateľ podať žiadosť o udelenie azylu buď v členskom štáte prvého neoprávneného vstupu, alebo, v prípade oprávneného pobytu, v členskom štáte pobytu. Cieľom je zaistiť riadne riadenie migračných tokov, uľahčiť určenie zodpovedného členského štátu a predchádzať sekundárnym pohybom. Touto zmenou sa vyjasňuje, že žiadateľ nemá právo vybrať si členský štát, v ktorom podá žiadosť, ani členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti. Ak žiadateľ poruší túto novú povinnosť, členský štát musí posúdiť jeho žiadosť v zrýchlenom konaní. Okrem toho žiadateľ bude mať nárok na materiálne práva pri prijatí len v tom členskom štáte, v ktorom má povinnosť sa zdržiavať.

Nariadením sa zavádza povinnosť členských štátov pred začatím procesu určovania zodpovedného členského štátu overiť, či je žiadosť neprípustná z dôvodu, že žiadateľ prichádza z prvej krajiny azylu alebo z bezpečnej tretej krajiny. Ak je žiadosť neprípustná, žiadateľ bude vrátený do tejto prvej krajiny alebo bezpečnej tretej krajiny a členský štát, ktorý vykonal overenie neprípustnosti, sa bude považovať za členský štát zodpovedný za túto žiadosť. Členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť, tiež musí overiť, či žiadateľ prichádza z bezpečnej krajiny pôvodu alebo či predstavuje bezpečnostné riziko, a ak áno, je tento členský štát zodpovedný a musí posúdiť žiadosť v zrýchlenom konaní.

Nariadením sa zavádza pravidlo, podľa ktorého ak raz členský štát posudzuje žiadosť ako zodpovedný členský štát, zostáva zodpovedný aj za posúdenie budúcich podaní a žiadostí daného žiadateľa. Posilňuje sa tak nové pravidlo, že za posúdenie žiadosti je a zostáva zodpovedný len jeden členský štát a že kritériá zodpovednosti sa uplatnia len raz.

Posilňuje sa požiadavka týkajúca sa spolupráce žiadateľov s cieľom zaistiť rýchly prístup ku konaniam o určení postavenia, zabezpečiť správne fungovanie systému a predchádzať obchádzaniu pravidiel, obzvlášť útekom. V nariadení sa stanovujú primerané povinnosti žiadateľa týkajúce sa včasného poskytnutia všetkých informácií relevantných pre určenie zodpovedného členského štátu a tiež spolupráce s príslušnými orgánmi členských štátov. Výslovne sa tiež uvádza, že žiadatelia sú povinní zdržiavať sa v príslušnom členskom štáte a byť k dispozícii jeho orgánom a rešpektovať rozhodnutie o odovzdaní. Nesplnenie právnych povinností stanovených v nariadení bude mať pre žiadateľa primerané procesné následky, ako napríklad vylúčenie možnosti zohľadniť informácie, ktoré boli bezdôvodne predložené príliš neskoro.

Nariadením sa rozširuje okruh informácií, ktoré sa musia poskytovať žiadateľom. Účelom osobného pohovoru je uľahčiť proces určovania zodpovedného členského štátu tým, že umožní zhromaždiť všetky potrebné informácie. Nemal by však viesť k zdržaniam v konaní, v prípadoch, keď žiadateľ utiekol alebo už boli poskytnuté dostatočné informácie.

Pravidlo týkajúce sa hierarchie kritérií na určenie zodpovednosti jasne uvádza, že kritériá sa použijú len raz. Znamená to, že od podanie druhej žiadosti sa budú bez výnimky uplatňovať readmisné pravidlá (prijatie späť). Pravidlo, podľa ktorého sa kritériá určujú na základe situácie v čase, keď žiadateľ prvýkrát podal svoju žiadosť v niektorom členskom štáte, sa teraz vzťahuje na všetky kritérií vrátane kritérií týkajúcich sa rodinných príslušníkov a maloletých osôb. Jasne stanovené lehoty na poskytnutie relevantných informácií umožnia rýchle posúdenie a rozhodnutie.

Vymedzenie pojmu rodinní príslušníci sa rozširuje dvojako: 1) zahrnutím súrodenca, resp. súrodencov žiadateľa a 2) zahrnutím rodinných vzťahov, ktoré vznikli po opustení krajiny pôvodu, ale pred príchodom na územie členského štátu. Súrodenci sú pomerne úzkou no významnou kategóriou, v prípade ktorej je preukázanie a overenie rodinného vzťahu pomerne jednoduché, a potenciál pre zneužitie je preto pomerne malý. Rozšírenie definície na rodiny, ktoré vznikli počas tranzitu, odráža aktuálne migračné javy, ako je dlhší čas strávený mimo krajiny pôvodu pred príchodom na územie EÚ, napr. v utečeneckých táboroch. Tieto cielené rozšírenia vymedzenia pojmu rodinní príslušníci by mali znížiť riziko neregulárnych pohybov alebo úteku osôb, na ktoré sa rozšírené pravidlá vzťahujú.

Viaceré zmeny sa navrhujú s cieľom zjednodušiť kritériá zodpovednosti stanovené v článkoch 14, 15 a 16. V článku 14 sa vyjasnili kritériá zodpovednosti súvisiace s vízami a dokladmi o pobyte. V článku 15 týkajúcom sa neoprávneného pobytu sa vypustilo ustanovenie o zániku povinností po 12 mesiacoch odo dňa neoprávneného vstupu, ako aj zložité a ťažko preukázateľné ustanovenie týkajúce sa neoprávneného pobytu. V súvislosti s kritériom vstupu v prípade zrušenej vízovej povinnosti sa takisto vypustila výnimka týkajúca sa následných vstupov do členských štátov, v ktorých tiež platilo oslobodenie od vízovej povinnosti, a to v súlade s prístupom, podľa ktorého by mal byť spravidla zodpovedný členský štát prvého vstupu, a s cieľom predchádzať neodôvodneným sekundárnym pohybom po vstupe. Ustanovenie o práve vlastného uváženia sa zužuje, aby sa zabezpečilo, že sa bude používať len z humanitárnych dôvodov vo vzťahu k širšej rodine.

V zmenenom nariadení sa stanovujú kratšie lehoty pre jednotlivé fázy dublinského konania v snahe zrýchliť postup určovania zodpovednosti a poskytnúť žiadateľom rýchlejší prístup ku konaniu o azyle. Týka sa to lehôt na predkladanie dožiadaní o prevzatie a odpovede na ne, na predkladanie oznámení na účely prijatia späť a na prijímanie rozhodnutí o odovzdaní. V dôsledku skrátenia lehôt sa zrušil postup pre naliehavé prípady.

V dôsledku uplynutia lehôt už nebude dochádzať k presunu zodpovednosti medzi členskými štátmi (s výnimkou lehoty na odpoveď na dožiadanie o prevzatie). Zdá sa, že takéto presuny podporovali obchádzanie pravidiel a obštrukcie v konaní. Novým pravidlom by malo byť, že keď sa raz určí zodpovedný členský štát, tento členský štát zostáva zodpovedný.

Dožiadania o prijatie späť sa zmenili na jednoduché oznámenia na účely prijatia späť, keďže je jasné, ktorý členský štát je zodpovedný, a nebude už existovať žiadny priestor na presun zodpovednosti. Tieto oznámenia nevyžadujú odpoveď, ale bezodkladné potvrdenie prijatia. Pôjde o dôležitý nástroj na riešenie problému sekundárnych pohybov vzhľadom na to, že v súčasnosti prevažujú dožiadania o prijatie späť nad dožiadaniami o prevzatie.

S tým súvisia procesné následky pre posudzovanie žiadosti po odovzdaní na základe prijatia späť. Zmenili sa pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým majú zodpovedné členské štáty posudzovať žiadosti po prijatí osoby späť, s cieľom odrádzať od sekundárnych pohybov a sankcionovať ich.

Doplnila sa povinnosť zodpovedného členského štátu prijať späť osobu, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana a ktorá podala žiadosť alebo sa neoprávnene zdržiava v inom členskom štáte. Táto povinnosť poskytne členským štátom potrebný právny nástroj na vykonávanie odovzdaní späť, čo je dôležité pre obmedzenie sekundárnych pohybov.

Pravidlá týkajúce sa prostriedkov nápravy boli upravené s cieľom výrazne zrýchliť a harmonizovať odvolacie konanie. Okrem toho, že sa stanovujú konkrétne, krátke lehoty, použitím prostriedku nápravy automaticky dochádza k odkladu odovzdania. Zavádza sa nový prostriedok nápravy pre prípady, keď nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o odovzdaní a žiadateľ a žiadateľ tvrdí, že jeho rodinný príslušník, alebo, v prípade maloletej osoby bez sprievodu, jej príbuzný sa oprávnene zdržiavajú v inom členskom štáte.

Zmierovací postup ako mechanizmus riešenia sporov nebol formálne použitý od jeho ustanovenia v Dublinskom dohovore v roku 1990 (hoci v mierne odlišnej podobe), a preto sa javí ako zbytočný a mal by sa zrušiť.

Navrhuje sa, aby ciele existujúceho mechanizmu včasného varovania a pripravenosti prevzala nová Agentúra Európskej únie pre azyl, ako sa stanovuje v kapitole 5 týkajúcej sa monitorovania a posudzovania a v kapitole 6 týkajúcej sa operačnej a technickej pomoci návrhu o Agentúre Európskej únie pre azyl. Tento mechanizmus sa preto z dublinského nariadenia vypúšťa.

Agentúra Európskej únie pre azyl zriadi sieť dublinských jednotiek a bude uľahčovať jej činnosť s cieľom posilniť praktickú spoluprácu a zdieľanie informácií týkajúce sa všetkých záležitostí súvisiacich s uplatňovaním tohto nariadenia vrátane vypracúvania praktických nástrojov a usmernení.

 Pokiaľ ide o maloleté osoby bez sprievodu, v návrhu sa objasňuje, že zodpovedný bude členský štát, v ktorom maloletá osoba prvýkrát podala svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, okrem prípadu, keď sa preukáže, že by to nebolo v najlepšom záujme tejto maloletej osoby. Toto pravidlo umožní rýchle určenie zodpovedného členského štátu, a teda aj rýchly prístup ku konaniu pre túto zraniteľnú skupinu žiadateľov, okrem iného aj vďaka navrhovanému skráteniu lehôt.

Ustanovenie týkajúce sa záruk pre maloleté osoby bez sprievodu bolo upravené, aby bolo posudzovanie najlepších záujmov operatívnejšie. Pred odovzdaním maloletej osoby bez sprievodu do iného členského štátu sa tak odovzdávajúci členský štát musí uistiť, že tento členský štát bezodkladne prijme potrebné opatrenia podľa smernice o konaní o azyle a smernice o podmienkach prijímania. Stanovuje sa tiež, že pred každým rozhodnutím o odovzdaní maloletej osoby bez dozoru musia kvalifikovaní pracovníci urýchlene vykonať posúdenie jej najlepších záujmov.

II. Nápravný alokačný mechanizmus

Prepracovaným nariadením sa zriaďuje nápravný alokačný mechanizmus, ktorého cieľom je zaistiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi a rýchly prístup žiadateľov ku konaniam o udelení medzinárodnej ochrany v situáciách, keď členský štát čelí neprimerane vysokému počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, za ktoré je podľa nariadenia zodpovedný. Mal by zmierniť akékoľvek výrazné nerovnováhy týkajúce sa podielov jednotlivých členských štátov na celkovom počte azylových žiadostí, ktoré vzniknú v dôsledku uplatnenia kritérií na určenie zodpovednosti.

Registračný a monitorovací systém

Zriaďuje sa automatizovaný systém, ktorý umožní registráciu všetkých žiadostí a monitorovanie podielu jednotlivých členských štátov na celkovom počte žiadostí. Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) bude zodpovedná za vývoj a technickú prevádzku systému. Ihneď po podaní žiadosti ju členský štát zaregistruje v automatizovanom systéme, ktorý každú žiadosť zaznamená pod jedinečným číslom. Hneď ako sa určí zodpovedný členský štát, táto informácia sa takisto zaznamená v systéme. Automatizovaný systém bude taktiež v reálnom čase uvádzať celkový počet žiadostí podaných v EÚ a v jednotlivých členských štátoch, ako aj – po určení zodpovedného členského štátu – počet žiadostí, ktoré musia posúdiť jednotlivé členské štáty, a podiel, ktorý tieto žiadosti predstavujú v porovnaní s ostatnými členskými štátmi. V systéme sa bude uvádzať aj počet osôb, ktoré jednotlivé členské štáty skutočne presídlili.

Aktivácia nápravného alokačného mechanizmu

Základom pre výpočet príslušných podielov je počet žiadostí, za ktoré je konkrétny členský štát zodpovedný, a počet osôb, ktoré tento členský štát skutočne presídlil. Započítavajú sa aj žiadosti, za ktoré by bol členský zodpovedný na základe overenia neprípustnosti, bezpečnej krajiny pôvodu a bezpečnostných dôvodov. Výpočty sa uskutočňujú na pohyblivom jednoročnom základe, t. j. v akomkoľvek momente na základe počtu nových žiadostí, vo vzťahu ku ktorým bol členský štát v systéme určený za zodpovedný členský štát v priebehu uplynulého roka, a počtu skutočne presídlených osôb. Systéme priebežne prepočítava percentuálny podiel žiadostí, vo vzťahu ku ktorým boli jednotlivé členské štáty určené za zodpovedné členské štáty, a porovnáva ho s referenčným percentuálnym podielom stanoveným podľa kľúča. Tento referenčný kľúč ja založený na dvoch kritériách s rovnakou váhou 50 %, ktorými sú počet obyvateľov a celkový HDP členského štátu.

Uplatňovanie nápravnej alokácie v prospech niektorého členského štátu sa aktivuje automaticky, keď počet žiadostí o medzinárodnú ochranu, za ktoré je tento členský štát zodpovedný, prekročí 150 % hodnoty stanovenej v referenčnom kľúči.

Alokácia žiadostí prostredníctvom referenčného kľúča a ukončenie alokácie

Po aktivácii mechanizmu sa všetky žiadosti podané v členskom štáte, ktorý je vystavený neprimeranému tlaku, po overení prípustnosti ale pred dublinským overením alokujú členským štátom, v prípade ktorých počet žiadostí, za posúdenie ktorých sú zodpovedné, je nižší ako ich podiel stanovený v referenčnom kľúči; alokované žiadosti sa pomerne rozdelia medzi tieto členské štáty na základe referenčného kľúča. Po prekročení počtu žiadostí, za ktoré je členský štát zodpovedný, stanoveného v referenčnom kľúči sa členskému štátu nebudú alokovať žiadne ďalšie žiadosti.

Alokácia pokračuje dovtedy, kým počet žiadostí, za ktoré je členský štát, ktorý je vystavený neprimeranému tlaku, zodpovedný, prekračuje 150 % jeho referenčného počtu.

Rodinní príslušníci, na ktorých sa vzťahuje postup alokácie, budú alokovaní do toho istého členského štátu. Nápravný alokačný mechanizmus by nemal viesť k rozdeleniu rodinných príslušníkov.

Finančná solidarita

Členský štát alokácie sa môže rozhodnúť, že sa počas dvanástich mesiacov nebude dočasne zúčastňovať na nápravnom mechanizmu. Členský štát vloží túto informáciu do automatizovaného systému a túto skutočnosť oznámi členským štátom, Komisii a Agentúre Európskej únie pre azyl. Následne by sa žiadatelia, ktorí mali byť alokovaní tomuto členskému štátu, alokovali namiesto toho iným členským štátom. Členský štát, ktorý sa dočasne nezúčastňuje na nápravnom mechanizme, musí odviesť príspevok solidarity vo výške 250 000 EUR za každého žiadateľa členskému štátu, ktorý bol určený ako zodpovedný za posúdenie týchto žiadostí. Komisia by mala prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví modality na vykonávanie mechanizmu finančnej solidarity. Agentúra Európskej únie pre azyl bude monitorovať uplatňovanie mechanizmu finančnej solidarity a každý rok bude podávať Komisii v tejto súvislosti správu.

Postup v odovzdávajúcom členskom štáte a v členskom štáte alokácie

Členský štát podporený prostredníctvom nápravného mechanizmu odovzdá žiadateľa členskému štátu alokácie a zároveň mu zašle odtlačky prstov žiadateľa, aby sa v členskom štáte alokácie mohlo vykonať bezpečnostné overenie. Cieľom tohto postupu je odstrániť prekážky, ktoré by bránili alokácii a ktoré sa objavovali pri vykonávaní rozhodnutí o premiestnení. Po odovzdaní členský štát alokácie vykoná dublinské overenie, aby zistil, či sa na žiadateľa vzťahujú primárne kritériá, ako je napr. rodina v inom členskom štáte. Ak áno, žiadateľ sa odovzdá do daného členského štát, ktorý sa následne stáva zodpovedným členským štátom.

Doložka o preskúmaní

Stanovuje sa, že Komisia preskúma fungovanie nápravného alokačného mechanizmu 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a následne každý rok s cieľom posúdiť, či nápravný alokačný mechanizmus plní svoj cieľ, ktorým je zaistiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi a zmierniť neprimeraný tlak, ktorému sú niektoré členské štáty vystavené.

Komisia obzvlášť overí, či hraničná hodnota pre aktivovanie a ukončenie nápravnej alokácie účinne zabezpečuje spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi a rýchly prístup žiadateľov ku konaniam o udelení medzinárodnej ochrany v situáciách, keď niektorý členský štát čelí neprimerane vysokému počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, za ktoré je zodpovedný podľa tohto nariadenia.

ê 604/2013

2016/0133 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 písm. e),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

ê 604/2013 odôvodnenie 1 (prispôsobené)

(1)Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov 17   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 18  Õ by sa malo podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie prepracovať.

ê 604/2013 odôvodnenie 2

(2)Spoločná azylová politika vrátane spoločného európskeho azylového systému predstavuje základnú časť cieľa Európskej únie, ktorým je postupné vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvoreného pre tých, ktorých okolnosti oprávnene donútili hľadať ochranu v Únii.

ê 604/2013 odôvodnenie 3

(3)Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 súhlasila, že bude pracovať na vytvorení spoločného európskeho azylového systému založeného na úplnom a rozsiahlom uplatňovaní Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“), čím sa zabezpečí, že nikto nebude vrátený, aby bol prenasledovaný, t. j. dodrží sa zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Z tohto hľadiska a bez toho, aby boli dotknuté kritériá zodpovednosti stanovené v tomto nariadení, sa členské štáty, z ktorých každý rešpektuje zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, považujú za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

ê 604/2013 odôvodnenie 4

(4)V záveroch z Tampere sa takisto konštatuje, že spoločný európsky azylový systém by mal zahŕňať z krátkodobého hľadiska jasnú a uplatniteľnú metódu na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl.

ê 604/2013 odôvodnenie 5

(5)Takáto metóda by mala byť založená na objektívnych a spravodlivých kritériách ako pre členské štáty, tak aj pre dotknuté osoby. Mala by umožniť najmä rýchle určenie zodpovedného členského štátu, aby bol zaručený efektívny prístup k postupom na udelenie medzinárodnej ochrany a aby nebolo ohrozené rýchle vybavovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.

ê 604/2013 odôvodnenie 6

(6)Prvá etapa vytvárania spoločného európskeho azylového systému, ktorý by v dlhšom časovom rámci mohol viesť k spoločnému postupu a jednotnému, v celej Únii platnému, postaveniu pre osoby, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana, bola teraz ukončená. Európska rada 4. novembra 2004 prijala Haagsky program, v ktorom sa stanovujú ciele, ktoré sa majú realizovať v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v období rokov 2005 až 2010. V tejto súvislosti bola Európska komisia v Haagskom programe vyzvaná, aby ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Európskemu parlamentu a Rade nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred rokom 2010.

ê 604/2013 odôvodnenie 7

ð nový

(7)V Štokholmskom programe potvrdila Európska rada svoj záväzok dosiahnuť cieľ, ktorým je v súlade s článkom 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vytvorenie spoločného priestoru ochrany a solidarity pre všetky osoby, ktorým sa udelila medzinárodná ochrana, najneskôr do roku 2012. Okrem toho zdôraznila, že dublinský systém zostáva základným kameňom budovania spoločného európskeho azylového systému, keďže sa na jeho základe jasne rozdeľuje zodpovednosť medzi členskými štátmi za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu. ð V máji 2015 Komisia vo svojom oznámení o európskej migračnej agende uviedla, že sa uskutoční hodnotenie dublinského nariadenia a v prípade potreby sa predloží návrh na jeho revíziu, a to najmä v záujme dosiahnutia spravodlivejšieho rozdelenia žiadateľov o azyl v Európe. ï 

ê 604/2013 odôvodnenie 8

(8)Zdroje Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 19 by sa mali sprístupniť na poskytovanie primeranej podpory príslušným útvarom členských štátov zodpovedných za vykonávanie tohto nariadenia. Konkrétne by mal EASO poskytnúť solidárne opatrenia, ako napríklad rezervnú skupinu v oblasti azylu a podporné azylové tímy, na pomoc tým členským štátom, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku a v ktorých sa na žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len „žiadatelia“) neuplatňujú primerané normy, najmä pokiaľ ide o prijímanie a ochranu.

ò nový

(9)Agentúra Európskej únie pre azyl by mala poskytovať primeranú podporu pri vykonávaní tohto nariadenia, a to najmä stanovením referenčného kľúča na rozdeľovanie žiadateľov o azyl v rámci nápravného alokačného mechanizmu a každoročným upravovaním údajov, na ktorých je kľúč založený, ako aj samotného referenčného kľúča na základe údajov Eurostatu.

(10)Vzhľadom na výsledky uskutočneného hodnotenia implementácie  nariadenia (EÚ) č. 604/2013 Õ nástrojov prvej etapy je v tejto fáze vhodné potvrdiť zásady, z ktorých vychádza nariadenie (ES) č. 343/2003 (EÚ) č. 604/2013, a zároveň vzhľadom na nadobudnuté skúsenosti uskutočniť nevyhnutné vylepšenia, aby sa zvýšila účinnosť dublinského systému a posilnila ochrana poskytovaná žiadateľom v rámci tohto systému. Vzhľadom na to, že pre spoločný európsky azylový systém je potrebné, aby riadne fungoval dublinský systém, jeho zásady a fungovanie by sa mali preskúmavať pri budovaní ostatných zložiek spoločného európskeho azylového systému a nástrojov solidarity Únie. Mala by sa naplánovať komplexná kontrola účelnosti prostredníctvom preskúmania na základe dôkazov so zameraním na právne, hospodárske a sociálne dôsledky dublinského systému vrátane jeho dôsledkov na základné práva. ð Na základe tohto hodnotenia a konzultácií s členskými štátmi, Európskym parlamentom a ďalšími zúčastnenými stranami sa tiež považuje za vhodné stanoviť v nariadení opatrenia nevyhnutné na spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za žiadosti o medzinárodnú ochranu medzi členskými štátmi, najmä s cieľom zaistiť, aby niektoré členské štáty neboli vystavené neprimeranej záťaži. ï

ê 604/2013 odôvodnenie 10

(11)V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu a osobami požívajúcimi medzinárodnú ochranu a zaručenia súladu so súčasným acquis Únie v oblasti azylu, konkrétne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany 20 , rozsah pôsobnosti tohto nariadenia zahŕňa aj žiadateľov o doplnkovú ochranu a osoby oprávnené na doplnkovú ochranu.

ò nový

(12)S cieľom zaistiť, že zodpovedný členský štát prijme späť osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana a ktoré vstúpili na územie iného členského štátu, než je zodpovedný členský štát, pričom nespĺňajú podmienky pobytu v tomto inom členskom štáte, je treba do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia zahrnúť osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana.

ê 604/2013 odôvodnenie 11

(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu 21 , by sa mala uplatňovať na postup určovania zodpovedného členského štátu, ktorý sa upravuje v tomto nariadení s výhradou obmedzení uplatňovania uvedenej smernice.

ê 604/2013 odôvodnenie 12

(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany 22 by sa mala uplatňovať popri ustanoveniach týkajúcich sa procesných záruk upravených v tomto nariadení a bez toho, aby ňou boli dotknuté, a to s výhradou obmedzení uplatňovania uvedenej smernice.

ê 604/2013 odôvodnenie 13

(15)V súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali predovšetkým zvažovať najlepšie záujmy dieťaťa. Pri posudzovaní najlepších záujmov dieťaťa by mali členské štáty náležite zohľadniť najmä blaho a sociálny rozvoj, bezpečnosť a ochranu a názory maloletej osoby s ohľadom na jej vek a vyspelosť vrátane jej osobnej situácie. Okrem toho by sa z dôvodu mimoriadnej zraniteľnosti maloletých osôb bez sprievodu mali pre ne stanoviť osobitné procesné záruky.

ê 604/2013 odôvodnenie 14

(16)V súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali predovšetkým zvažovať rešpektovanie rodinného života.

ò nový

(17)S cieľom predísť tomu, aby sa medzi členskými presúvali žiadatelia, ktorých žiadosti sú neprípustné alebo ktorí pravdepodobne nepotrebujú medzinárodnú ochranu alebo ktorí predstavujú bezpečnostné riziko, treba zaistiť, aby členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť, overil prípustnosť žiadosti vzhľadom na prvú krajinu azylu a bezpečnú tretiu krajinu a aby v zrýchlenom konaní preskúmal žiadosti podané žiadateľmi, ktorí prichádzajú z bezpečných krajín pôvodu uvedených v zozname EÚ, a žiadateľmi, ktorí predstavujú bezpečnostné riziko.

ê 604/2013 odôvodnenie 15

(18)Súčasné vybavenie žiadostí o medzinárodnú ochranu členov jednej rodiny jedným členským štátom umožní zabezpečiť, aby boli tieto žiadosti dôkladne posúdené, aby rozhodnutia prijaté vo vzťahu k nim boli zhodné a aby členovia jednej rodiny neboli odlúčení.

ò nový

(19)Vymedzenie pojmu rodinný príslušník v tomto nariadení by malo zahŕňať súrodenca alebo súrodencov žiadateľa. Zlúčenie súrodencov má obzvlášť veľký význam pre zvýšenie šancí na integráciu žiadateľov, a teda aj obmedzenie sekundárnych pohybov. Vymedzenie pojmu rodinný príslušník by takisto malo odrážať realitu súčasných migračných trendov, keď žiadatelia často prichádzajú na územie členských štátov po dlhom čase strávenom samotným presunom. Pojem by teda mal byť vymedzený tak, aby zahŕňal aj rodiny, ktoré vznikli mimo krajiny pôvodu, ale pred príchodom na územie členského štátu. Očakáva sa, že toto obmedzené a cielené rozšírenie vymedzenia pojmu by malo znížiť motiváciu pre niektoré sekundárne pohyby žiadateľov o azyl v rámci EÚ.

ê 604/2013 odôvodnenie 16

ð nový

(20)V záujme zabezpečenia úplného dodržiavania zásady jednoty rodiny a najlepších záujmov dieťaťa by sa mala existencia závislého vzťahu medzi žiadateľom a jeho dieťaťom, súrodencom alebo rodičom z dôvodov tehotenstva alebo materstva žiadateľky, zdravotného stavu alebo vysokého veku stať záväzným kritériom zodpovednosti. Keď je žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu, malo by sa záväzným kritériom zodpovednosti stať aj to, že rodinný príslušník alebo príbuzný, ktorý sa o ňu môže postarať, sa nachádza na území iného členského štátu. ð S cieľom predchádzať sekundárnym pohybom maloletých osôb bez sprievodu, ktoré nie sú v ich najlepšom záujme, v prípade neprítomnosti rodinného príslušníka alebo príbuzného by zodpovedným členským štátom mal byť ten členský štát, v ktorom maloletá osoba bez sprievodu prvýkrát podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, pokiaľ sa nepreukáže, že by to nebolo v najlepšom záujme dieťaťa. Pred odovzdaním maloletej osoby bez sprievodu do iného členského štátu odovzdávajúci členský štát prijme všetky potrebné a vhodné opatrenia na zaistenie primeranej ochrany dieťaťa, najmä pokiaľ ide o rýchle vymenovanie zástupcu alebo zástupcov poverených zaistením dodržiavania všetkých práv, ktoré mu prislúchajú. Každému rozhodnutiu o odovzdaní maloletej osoby bez sprievodu by malo predchádzať posúdenie jeho najlepšieho záujmu vykonané osobami s náležitou kvalifikáciou a odbornosťou. ï

ê 604/2013 odôvodnenie 17 (prispôsobené)

ð nový

(21)ð Prevzatie zodpovednosti za posúdenie žiadosti členským štátom, v ktorom bola žiadosť podaná, v prípadoch, keď za toto posúdenie nie je podľa kritérií stanovených v tomto nariadení zodpovedný, môže narúšať účinnosť a udržateľnosť systému a malo by k nemu dochádzať len výnimočne. ï Každý  Preto by Õ členský štát by mal mať možnosť odchýliť sa ð pred určením zodpovedného členského štátu ï od kritérií zodpovednosti, a to najmä ð len ï z humanitárnych dôvodov ð , a to obzvlášť z rodinných dôvodov, ï a dôvodov súcitu, aby sa umožnilo zlúčenie rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine, a posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú v tomto alebo v inom členskom štáte, aj keď za takéto posúdenie nie je zodpovedný podľa záväzných kritérií stanovených v tomto nariadení.

ò nový

(22)S cieľom zaistiť dosiahnutie cieľov tohto nariadenia a odstrániť prekážky, ktoré by bránili jeho vykonávaniu, a najmä s cieľom zabrániť útekom a sekundárnym pohybom medzi členskými štátmi, je potrebné stanoviť jasné povinnosti žiadateľov v rámci konania a náležite a včas ich o nich informovať. Porušenie uvedených povinností by malo mať pre žiadateľa zodpovedajúce a primerané procesné dôsledky, ako aj zodpovedajúce a primerané dôsledky, pokiaľ ide o jeho podmienky prijímania. V súlade s Chartou základných práv Európskej únie by mal členský štát, v ktorom sa takýto žiadateľ nachádza, v každom prípade zaistiť, aby boli uspokojené bezodkladné materiálne potreby takejto osoby.

ê 604/2013 odôvodnenie 18 (prispôsobené)

ð nový

(23)V záujme uľahčenia určenia členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu by sa mal zorganizovať osobný pohovor so žiadateľom ð , s výnimkou prípadov, keď žiadateľ utiekol alebo keď informácie, ktoré poskytol postačujú na určenie zodpovedného členského štátu ï. Žiadateľ by preto mal byť čo najskôr po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu informovaný  najmä Õ o uplatňovaní tohto nariadenia ð , o nemožnosti výberu členského štátu, ktorý posúdi jeho žiadosť o udelenie azylu, o jeho povinnostiach podľa tohto nariadenia a o dôsledkoch ich porušenia ï a o tom, že v rámci pohovoru má možnosť poskytnúť informácie o prítomnosti rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine v členských štátoch s cieľom uľahčiť proces určenia zodpovedného členského štátu.

ê 604/2013 odôvodnenie 19

ð nový

(24)S cieľom zaručiť účinnú ochranu práv dotknutých osôb by sa mali v súvislosti s rozhodnutiami o odovzdaní do zodpovedného členského štátu stanoviť právne záruky a právo na účinný prostriedok nápravy predovšetkým v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie. ð Účinný prostriedok nápravy by sa mal stanoviť aj v situáciách, keď nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o odovzdaní, ale žiadateľ tvrdí, že zodpovedný je iný členský štát, pretože jeho rodinný príslušník alebo, v prípade maloletej osoby bez sprievodu, jej príbuzný sa nachádzajú v inom členskom štáte. ï S cieľom zabezpečiť dodržanie medzinárodného práva by mal účinný prostriedok nápravy voči takýmto rozhodnutiam zahŕňať preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia, ako aj právnej a faktickej situácie v členskom štáte, do ktorého sa žiadateľ odovzdáva. ð Rozsah účinného prostriedku nápravy by mal byť obmedzený na posúdenie toho, či existuje riziko porušenia základných práv žiadateľa na rešpektovanie rodinného života, práv dieťaťa alebo zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. ï

ò nový

(25)Členský štát, ktorý je určený ako zodpovedný členský štát podľa tohto nariadenia, by mal byť zodpovedný za posúdenie všetkých žiadostí žiadateľa vrátane akýchkoľvek následných žiadostí v súlade s článkami 40, 41 a 42 smernice 2013/32/EÚ, bez ohľadu na to, či žiadateľ opustil územie členských štátov alebo bol z tohto územia vyhostený. Ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktoré upravovali zánik povinností za určitých okolností, okrem iného po určitom čase od uplynutia lehôt na vykonanie odovzdania, vytvárali motiváciu pre úteky, a mali by sa preto zrušiť.

(26)V záujme rýchleho určenia zodpovednosti a alokácie žiadateľov o medzinárodnú ochranu do jednotlivých členských štátov by sa mali čo najviac zjednodušiť a skrátiť lehoty na prekladanie dožiadaní o prevzatie a odpovede na ne, na predkladanie oznámení na účely prijatia späť a na vykonávanie odovzdaní, ako aj na podávanie odvolaní a rozhodovanie o odvolaniach.

ê 604/2013 odôvodnenie 20

(27)Zaistenie žiadateľov by sa malo uplatňovať v súlade s hlavnou zásadou, podľa ktorej osobu nie je možné zaistiť len z toho dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu. Zaistenie by malo byť na čo najkratšiu dobu a mala by sa naň vzťahovať zásada nevyhnutnosti a proporcionality. Zaistenie žiadateľov musí byť predovšetkým v súlade s článkom 31 Ženevského dohovoru. Konania stanovené na základe tohto nariadenia, ktoré sa týkajú zaistenej osoby, by sa mali viesť ako prioritné a v rámci čo najkratších lehôt. Pokiaľ ide o všeobecné záruky vzťahujúce sa na zaistenie, ako aj podmienky zaistenia, mali by členské štáty podľa potreby uplatňovať ustanovenia smernice 2013/33/EÚ aj na osoby zaistené na základe tohto nariadenia.

ê 604/2013 odôvodnenie 21

(28)Nedostatky alebo zlyhania azylových systémov, ktoré sú často zhoršené osobitnými tlakmi na ne alebo ku ktorým tieto tlaky prispievajú, môžu narušiť riadne fungovanie systému zavedeného na základe tohto nariadenia, čo by mohlo spôsobiť riziko porušenia práv žiadateľov vyplývajúce z acquis Únie v oblasti azylu, Charty základných práv Európskej únie, iných medzinárodných ľudských práv a práv utečencov.

ò nový

(29)Riadna registrácia žiadostí o udelenie azylu v EÚ pod jedinečným číslom žiadosti by malo pomôcť pri odhaľovaní viacnásobných žiadostí a pri predchádzaní neregulárnym sekundárnym pohybom a zneužívaniu azylového systému. Na uľahčenie uplatňovania tohto nariadenia by sa mal zriadiť automatizovaný systém. Systém by mal umožňovať registráciu žiadostí o udelenie azylu podaných v EÚ, účinné monitorovanie podielu žiadostí jednotlivých členských štátov a správne uplatňovanie nápravného alokačného mechanizmu.

(30)Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zriadená nariadením (EÚ) č. 1077/2011 23 by mala byť zodpovedná za prípravu, vývoj a prevádzkové riadenie centrálneho systému a komunikačnej infraštruktúry medzi centrálnym systémom a vnútroštátnymi infraštruktúrami.

ê 604/2013 odôvodnenie 22

ð nový

(31)Na predchádzanie zhoršeniam alebo zlyhaniu azylových systémov by sa mal zaviesť postup včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia pre oblasť azylu, pričom EASO by mal zohrávať kľúčovú úlohu a využívať svoje právomoci podľa nariadenia (EÚ) č. 439/2010, aby sa zabezpečila spoľahlivá spolupráca na základe tohto nariadenia a aby sa medzi členskými štátmi vytvorila vzájomná dôvera v oblasti azylovej politiky. Takýmto postupom by sa malo zaistiť, že Únia bude čo najskôr upozornená na situácie, keď vzniknú obavy, že je ohrozené riadne fungovanie systému zavedeného týmto nariadením v dôsledku osobitného tlaku a/alebo nedostatkov azylových systémov jedného alebo viacerých členských štátov. Takýto postup by Únii umožnil podporovať preventívne opatrenia v skorom štádiu a venovať takýmto situáciám primeranú politickú pozornosť. Solidaritu, ktorá je v spoločnom európskom azylovom systéme kľúčovým prvkom, má sprevádzať vzájomná dôvera. Posilnením tejto dôvery by postup včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia pre oblasť azylu mohol zlepšiť nasmerovanie konkrétnych opatrení skutočnej a praktickej solidarity do členských štátov s cieľom pomôcť vo všeobecnej rovine dotknutým členským štátom a konkrétne žiadateľom. V súlade s článkom 80 ZFEÚ zmluvy by akty Únie mali vždy, keď je to potrebné, obsahovať vhodné opatrenia na uplatnenie zásady solidarity. ð Mal by sa zriadiť nápravný alokačný mechanizmus na zaistenie spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi a rýchleho prístupu žiadateľov ku konaniam o udelení medzinárodnej ochrany v situáciách, keď niektorý členský štát čelí neprimerane vysokému počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, za ktoré je zodpovedný podľa tohto nariadenia. ï a tento postup by mali sprevádzať takéto opatrenia. Závery o spoločnom rámci pre skutočnú a praktickú solidaritu s členskými štátmi, ktoré čelia osobitnému tlaku na ich azylové systémy spôsobenému aj zmiešanými migračnými tokmi, prijaté Radou 8. marca 2012 stanovujú súbor nástrojov, ktorý sa skladá z existujúcich aj z možných nových opatrení, a ktorý by sa mal zohľadniť v kontexte systému včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia.

ò nový

(32)Pri uplatňovaní nápravného alokačného mechanizmu by sa mal ako referencia používať kľúč založený na počte obyvateľov a veľkosti hospodárstva členských štátov v spojení s hraničnou hodnotou, aby mohol tento mechanizmus slúžiť ako nástroj na pomoc členským štátom, ktoré sú vystavené neprimeranému tlaku. Uplatňovanie nápravnej alokácie v prospech niektorého členského štátu by sa malo aktivovať automaticky, keď počet žiadostí o medzinárodnú ochranu, za ktoré je tento členský štát zodpovedný, prekročí 150 % hodnoty stanovenej v referenčnom kľúči. Aby sa komplexne zohľadnilo úsilie každého členského štátu, na účely tohto výpočtu by sa k počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu mal pripočítať počet osôb, ktoré boli skutočne presídlené do daného členského štátu.

(33)V prípade, že sa uplatňuje alokačný mechanizmus, žiadatelia, ktorí podali žiadosť v členskom štáte podporenom prostredníctvom alokačného mechanizmu, by sa mali alokovať členským štátom, v ktorých nebol prekročený podiel žiadostí stanovený pre tieto členské štáty na základe príslušného referenčného kľúča. Mali by sa stanoviť vhodné pravidlá pre prípady, keď by žiadateľ mohol byť z vážnych dôvodov považovaný za ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, najmä pravidlá týkajúce sa výmeny informácií medzi príslušnými azylovými orgánmi členských štátov. Po odovzdaní by členský štát alokácie mal určiť zodpovedný členský štát a mal by sa stať zodpovedným za posúdenie žiadosti, pokiaľ z nadriadených kritérií na určenie zodpovednosti súvisiacich najmä s prítomnosťou rodinných príslušníkov nevyplýva, že by mal byť zodpovedný iný členský štát.

(34)V rámci alokačného mechanizmu by sa náklady na odovzdanie žiadateľa do členského štátu alokácie mali nahrádzať z rozpočtu EÚ.

(35)Členský štát alokácie sa môže rozhodnúť, že počas obdobia dvanástich mesiacov nebude prijímať alokovaných žiadateľov, pričom v takomto prípade by mal túto informáciu vložiť do automatizovaného systému a informovať ostatné členské štáty, komisiu a Agentúru Európskej únie pre azyl. Následne by sa žiadatelia, ktorí mali byť alokovaní tomuto členskému štátu, alokovali iným členským štátom. Členský štát, ktorý sa dočasne nezúčastňuje nápravnej alokácie, by mal odviesť príspevok solidarity vo výške 250 000 EUR za každého neprijatého žiadateľa členskému štátu, ktorý bol určený ako zodpovedný za posúdenie dotknutých žiadostí. Komisia by mala stanoviť praktické modality vykonávania mechanizmu príspevku solidarity vo vykonávacom akte. Agentúra Európskej únie pre azyl bude monitorovať uplatňovanie mechanizmu finančnej solidarity a každý rok podá Komisii v tejto súvislosti správu.

ê 604/2013 odôvodnenie 22

Členské štáty by mali spolupracovať s EASO pri zhromažďovaní informácií o ich spôsobilosti riadiť konkrétne tlaky na ich azylové systémy a systémy prijímania, konkrétne v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia. EASO by mal o zhromaždených informáciách pravidelne podávať správu v súlade nariadením (EÚ) č. 439/2010.

ê 604/2013 odôvodnenie 24

(36)V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1560/2003 24 sa odovzdania do členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu môžu uskutočňovať na dobrovoľnom základe, odchodom pod dozorom alebo eskortovaním. Členské štáty by mali poskytovaním vhodných informácií žiadateľom podporovať dobrovoľné odovzdania a mali by zabezpečiť, aby sa odovzdania pod dozorom a odovzdania eskortovaním uskutočňovali ľudským spôsobom, pri úplnom dodržaní základných práv a rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, ako aj v najlepšom záujme dieťaťa a s maximálnym ohľadom na vývoj príslušnej judikatúry týkajúcej sa najmä odovzdania z humanitárnych dôvodov.

ê 604/2013 odôvodnenie 25

(37)Pokračujúce vytváranie oblasti bez vnútorných hraníc, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb osôb v súlade so ZFEÚ a stanovenie politík Únie, ktoré sa týkajú podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, vrátane spoločného úsilia zameraného na riadenie vonkajších hraníc, umožňuje dosiahnutie rovnováhy medzi kritériami zodpovednosti a duchom solidarity.

ò nový

(38)Na spracovanie osobných údajov členskými štátmi podľa tohto nariadenia sa vzťahuje [všeobecné nariadenie o ochrane údajov (EÚ) .../2016] odo dňa stanoveného v uvedenom nariadení; do tohto dňa sa naň vzťahuje smernica 95/46/ES. Členské štáty by mali zaviesť primerané technické a organizačné opatrenia, aby zaistili a mohli preukázať, že spracúvanie sa vykonáva v súlade s uvedeným nariadením a s ustanoveniami tohto nariadenia, v ktorých sa spresňujú z neho vyplývajúce požiadavky. Uvedené opatrenia by mali zaisťovať najmä bezpečnosť osobných údajov spracúvaných podľa tohto nariadenia, a najmä zabrániť protiprávnemu alebo neoprávnenému prístupu k spracúvaným osobným údajom alebo ich zverejneniu, pozmeňovaniu alebo strate. Príslušný dozorný orgán alebo orgány každého členského štátu by mali monitorovať zákonnosť spracúvania údajov dotknutými orgánmi vrátane prenosu údajov do a z automatizovaného systému a ich zasielania orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie bezpečnostných overení.

(39)Spracúvanie osobných údajov Agentúrou Európskej únie pre azyl by mal monitorovať európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 a s ustanoveniami o ochrane údajov obsiahnutými v nariadení [návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre azyl, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 439/2010].

ê 604/2013 odôvodnenie 26 (prispôsobené)

Na spracovanie osobných údajov, ktoré uskutočňujú členské štáty podľa tohto nariadenia, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov 25 .

ê 604/2013 odôvodnenie 27

Výmenou osobných údajov žiadateľa vrátane citlivých údajov o jeho zdravotnom stave pred uskutočnením odovzdania sa zabezpečí, že príslušné azylové orgány budú schopné poskytnúť žiadateľovi primeranú pomoc a zabezpečiť kontinuitu, pokiaľ ide o ochranu a práva, ktoré mu boli poskytnuté. Mali by sa prijať osobitné ustanovenia, aby sa zabezpečila ochrana údajov o žiadateľoch, ktorí sa nachádzajú v tejto situácii, v súlade so smernicou 95/46/ES.

ê 604/2013 odôvodnenie 28

(40)Uplatňovanie tohto nariadenia je možné uľahčiť a jeho účinnosť zvýšiť prostredníctvom dvojstranných dojednaní medzi členskými štátmi na zlepšenie komunikácie medzi príslušnými zložkami, skrátenie lehôt konaní alebo zjednodušenie vybavovania dožiadaní o prevzatie alebo prijatie späť, alebo stanovenie postupov pre výkon odovzdania.

ê 604/2013 odôvodnenie 29

(41)Mala by sa zabezpečiť kontinuita medzi systémom pre určovanie zodpovedného členského štátu, ktorý ustanovilo nariadenie (ES) č. 343/2003 (EÚ) č. 604/2013, a systémom stanoveným týmto nariadením. Podobne by sa mal zabezpečiť súlad medzi týmto nariadením a nariadením [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013] Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému „Eurodac“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva 26 .

ò nový

(42)Mala by sa zriadiť sieť príslušných orgánov členských štátov, ktorej činnosť bude uľahčovať Agentúra Európskej únie pre azyl, s cieľom posilniť praktickú spoluprácu a zdieľanie informácií týkajúce sa všetkých záležitostí súvisiacich s uplatňovaním tohto nariadenia vrátane vypracúvania praktických nástrojov a usmernení.

ê 604/2013 odôvodnenie 30

(43)Prevádzka systému Eurodac stanoveného nariadením [návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013] by mala uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia.

ê 604/2013 odôvodnenie 31

(44)Uplatňovanie tohto nariadenia by malo byť uľahčené prevádzkou vízového informačného systému vytvoreného na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi 27 , a najmä prostredníctvom vykonania jeho článkov 21 a 22.

ê 604/2013 odôvodnenie 32

(45)Pokiaľ ide o zaobchádzanie s osobami, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty sú viazané svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ako aj z príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

ê 604/2013 odôvodnenie 33

(46)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie 28 .

ê 604/2013 odôvodnenie 34

ð nový

(47)Postup preskúmania by sa mal uplatniť na prijatie spoločného informačného materiálu o systéme Dublin/Eurodac, ako aj osobitného informačného materiálu pre maloleté osoby bez sprievodu, na prijatie štandardného tlačiva na výmenu príslušných informácií o maloletých osobách bez sprievodu, na stanovenie jednotných podmienok pre konzultácie a výmenu informácií o maloletých a závislých osobách, na stanovenie jednotných podmienok na vypracovanie a predkladanie dožiadaní o prevzatie alebo ð oznámení na účely prijatia ï prijatie späť; na vypracovanie a pravidelné revízie oboch zoznamov s dôkazmi alebo indíciami, na prijatie vzoru laissez passer (priepustka); na stanovenie jednotných podmienok pre konzultácie a výmenu informácií týkajúcich sa odovzdaní; na prijatie štandardného tlačiva na výmenu údajov uskutočňovanú pred odovzdaním, na prijatie vzoru spoločného osvedčenia o zdravotnom stave, na stanovenie jednotných podmienok a praktických opatrení v súvislosti s výmenou údajov o zdravotnom stave osoby pred odovzdaním a na zriadenie zabezpečených elektronických prenosových kanálov pre zasielanie žiadostí.

ê 604/2013 odôvodnenie 35 (prispôsobené)

(48)S cieľom stanoviť dodatočné pravidlá by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o identifikáciu rodinných príslušníkov, súrodencov alebo príbuzných maloletej osoby bez sprievodu, kritériá, na základe ktorých sa stanoví, či existujú preukázané rodinné vzťahy, kritériá na posúdenie spôsobilosti príbuzného starať sa o maloletú osobu bez sprievodu vrátane prípadov, keď rodinní príslušníci, súrodenci alebo príbuzní maloletej osoby bez sprievodu majú pobyt vo viac než jednom členskom štáte, skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely posúdenia vzťahu závislosti, kritériá na posúdenie schopností osoby postarať sa o závislú osobu, a skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť na účely posúdenia neschopnosti dlhší čas cestovať. Komisia pri výkone svojej právomoci prijímať delegované akty nesmie prekročiť rámec najlepšieho záujmu dieťaťa, ako je stanovený v článku 6 ods. 38 tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni  , aby sa tieto konzultácie uskutočnili v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. Apríla 2016 Õ.  Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a ich experti majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Õ Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

ê 604/2013 odôvodnenie 36

(49)Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia vrátane vypracovania delegovaných aktov mala viesť konzultácie aj s odborníkmi všetkých relevantných vnútroštátnych orgánov.

ê 604/2013 odôvodnenie 37

(50)Podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 343/2003 (EÚ) č. 604/2013 boli stanovené nariadením (ES) č. 1560/2003. Niektoré ustanovenia nariadenia (ES) č. 1560/2003 zmeneného nariadením 118/2014 by sa mali z dôvodu prehľadnosti alebo preto, že môžu slúžiť všeobecnému cieľu, začleniť do tohto nariadenia. Predovšetkým je pre členské štáty, ako aj pre dotknutých žiadateľov, dôležité, aby existoval všeobecný mechanizmus na hľadanie riešenia v prípadoch, keď sa členské štáty rozchádzajú v názoroch na uplatňovanie niektorého ustanovenia tohto nariadenia. Z tohto dôvodu je namieste, aby sa do tohto nariadenia začlenil mechanizmus, ktorý je v nariadení (ES) č. 1560/2003 stanovený na účely riešenia sporov o humanitárnej doložke a aby sa jeho rozsah pôsobnosti rozšíril na celé toto nariadenie.

ê 604/2013 odôvodnenie 38

(51)Účinné monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia si vyžaduje jeho hodnotenie v pravidelných intervaloch.

ò nový

(52)S cieľom posúdiť, či nápravný alokačný mechanizmus stanovený v tomto nariadení plní svoj cieľ, ktorým je zaistiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi a zmierniť neprimeraný tlak, ktorému sú vystavené niektoré členské štáty, by Komisia mala preskúmať fungovanie nápravného alokačného mechanizmu a najmä overiť, či hraničná hodnota pre aktivovanie a ukončenie nápravnej alokácie účinne zabezpečuje spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi a rýchly prístup žiadateľov ku konaniam o udelení medzinárodnej ochrany v situáciách, keď niektorý členský štát čelí neprimerane vysokému počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, za ktoré je zodpovedný podľa tohto nariadenia. 

ê 604/2013 odôvodnenie 39

(53)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Toto nariadenie sa usiluje najmä zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na azyl zaručeného článkom 18 Charty, ako aj práv uznaných podľa jej článkov 1, 4, 7, 24 a 47. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať zodpovedajúcim spôsobom.

ê 604/2013 odôvodnenie 40

(54)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie kritérií a mechanizmov na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale s ohľadom na rozsah a účinky tohto nariadenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

ê 604/2013 odôvodnenie 41

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, tieto členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia.

ò nový

(55)[V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.]

ALEBO

(56)[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu.]

ALEBO

(53) [V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(54) V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z ...) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia].

ALEBO

(53) V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo (listom z ...) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(54) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

ê 604/2013 odôvodnenie 42

(57)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie stanovuje kritériá a mechanizmy na určenie  jediného Õ členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „zodpovedný členský štát“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a) „štátny príslušník tretej krajiny“ je akákoľvek osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ, a ktorá nie je štátnym príslušníkom štátu, ktorý sa zúčastňuje na tomto nariadení na základe dohody s Európskou Úúniou;

b) „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ je žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. h) smernice 2011/95/EÚ;

c) „žiadateľ“ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie;

d) „posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu“ je akékoľvek posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, alebo rozhodnutie alebo rozsudok o žiadosti o medzinárodnú ochranu uskutočnené alebo prijaté príslušnými orgánmi v súlade so smernicou 2013/32/EÚ a smernicou 2011/95/EÚ, s výnimkou postupov na určenie zodpovedného členského štátu podľa tohto nariadenia;

e) „späťvzatie žiadosti o medzinárodnú ochranu“ sú úkony, ktorými žiadateľ skončí v súlade so smernicou 2013/32/EÚ postupy začaté podaním jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, a to buď výslovne, alebo konkludentne;

f) „osoba požívajúca medzinárodnú ochranu Ö osoba, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana, Õ “ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2011/95/EÚ;

g) „rodinní príslušníci“ sú, pokiaľ už rodina existovala ð pred tým, než žiadateľ prišiel na územie členských štátov ï v krajine pôvodu, títo rodinní príslušníci osoby s postavením medzinárodnej ochrany, ktorí sú prítomní v tom istom členskom štáte, pokiaľ ide o žiadosť o medzinárodnú ochranu:

–manžel žiadateľa alebo jeho partner, s ktorým žije v stálom zväzku a s ktorým nie je zosobášený, ak sa podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu hľadí podľa jeho zákona týkajúceho sa štátnych príslušníkov tretích krajín na nezosobášené páry ako na manželské páry,

–maloleté deti párov uvedených v prvej zarážke alebo žiadateľa pod podmienkou, že sú slobodné, a bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho, alebo boli osvojené v zmysle vnútroštátneho práva,

–otec, matka alebo iná dospelá osoba zodpovedná za žiadateľa buď podľa práva alebo praxe členského štátu, v ktorom sa táto dospelá osoba zdržiava Ö nachádza Õ , ak je týmto žiadateľom maloletá nezosobášená osoba,

–otec, matka alebo iná dospelá osoba zodpovedná za osobu požívajúcu medzinárodnú ochranu Ö , ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana, Õ buď podľa práva, alebo praxe členského štátu, v ktorom sa osoba požívajúca medzinárodnú ochranu Ö , ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana, Õ zdržiava Ö nachádza Õ , ak je osoba požívajúca medzinárodnú ochranu Ö , ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana, Õ maloletou nezosobášenou osobou,;

ò nový

–súrodenec alebo súrodenci žiadateľa;

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

h) „príbuzný“ je dospelá teta alebo dospelý strýko žiadateľa alebo starý rodič žiadateľa, ktorí sa zdržiavajú  nachádzajú Õ na území členského štátu bez ohľadu na to, či sa žiadateľ narodil v manželskom zväzku alebo mimo neho, alebo či bol osvojený podľa vnútroštátneho práva;

i) „maloletá osoba“ je osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti;

j) „maloletá osoba bez sprievodu“ je maloletá osoba, ktorá prichádza na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ňu zodpovedná či už podľa práva alebo praxe príslušného členského štátu, pokiaľ sa skutočne nenachádza v opatere takejto dospelej osoby; patrí sem aj maloletá osoba, ktorá je ponechaná bez sprievodu po tom, ako vstúpila na územie členských štátov;

k) „zástupca“ je osoba alebo organizácia, ktorá bola príslušnými orgánmi ustanovená, aby pomáhala maloletej osobe bez sprievodu a zastupovala ju v konaniach stanovených v tomto nariadení s cieľom zabezpečiť najlepšie záujmy dieťaťa, a v prípade potreby robiť za maloletú osobu právne úkony. Ak je za zástupcu ustanovená organizácia, určí osobu zodpovednú za vykonávanie jej úloh vo vzťahu k maloletej osobe v súlade s týmto nariadením;

l) „povolenie na pobyt Ö doklad o pobyte Õ “ je akékoľvek povolenie vydané orgánmi členského štátu povoľujúceho štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti zdržiavať sa na jeho území, ako aj doklady potvrdzujúce povolenie zostať na území v rámci dojednaní dočasnej ochrany alebo dovtedy, kým pominú okolnosti, ktoré bránia vo vykonaní príkazu na vysťahovanie ð rozhodnutia o vyhostení ï , s výnimkou víz a povolení na pobyt vydaných počas obdobia potrebného na určenie zodpovedného členského štátu, ako je stanovené v tomto nariadení, alebo počas posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu alebo žiadosti o povolenie na pobyt;

m) „vízum“ je povolenie alebo rozhodnutie členského štátu, ktoré sa vyžaduje pre tranzit alebo vstup s cieľom zamýšľaného pobytu v členskom štáte alebo v niekoľkých členských štátoch. Charakter víza sa určí v súlade s týmito pojmami:

–„dlhodobé vízum“ je povolenie alebo rozhodnutie vydané jedným z členských štátov podľa jeho vnútroštátneho práva alebo podľa práva Únie, ktoré sa vyžaduje pre vstup s cieľom zamýšľaného pobytu v tomto členskom štáte na obdobie viac ako tri mesiace,

–„krátkodobé vízum“ je povolenie alebo rozhodnutie členského štátu na účely tranzitu cez územie jedného, viacerých alebo všetkých členských štátov alebo na zamýšľaný pobyt na ňom na obdobie, ktorého dĺžka nepresiahne tri mesiace počas šesťmesačného obdobia odo dňa prvého vstupu na územie členských štátov,

–„letiskové tranzitné vízum“ je vízum platné pre tranzit cez medzinárodné tranzitné priestory jedného alebo viacerých letísk členských štátov;

   n) „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.

ò nový

o) „členský štát podporený prostredníctvom alokačného mechanizmu“ je členský štát podporený prostredníctvom nápravného alokačného mechanizmu zriadeného podľa kapitoly VII tohto nariadenia, ktorý vykonáva alokáciu žiadateľa;

p) „členský štát alokácie,“ je členský štát, ktorému bude žiadateľ alokovaný v rámci mechanizmu zriadeného podľa kapitoly VII tohto nariadenia;

q) „presídlená osoba“ je osoba, na ktorú sa vzťahuje proces presídľovania, ktorým sa na žiadosť Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), založenej na individuálnej potrebe medzinárodnej ochrany, štátni príslušníci tretích krajín presunú z tretej krajiny do niektorého členského štátu, v ktorom sa im povolí pobyt na základe jedného z týchto postavení:

i) „postavenie utečenca“ v zmysle článku 2 písm. e) smernice 2011/95/EÚ;

ii) „postavenie osoby s doplnkovou ochranou v zmysle článku 2 písm. g) smernice 2011/95/EÚ alebo

iii) iné postavenie, ktoré podľa vnútroštátneho práva a práva únie zaručuje podobné práva a výhody, ako sú uvedené v bodoch i) a ii);

r) „Agentúra Európskej únie pre azyl“ je agentúra zriadená nariadením (EÚ) [návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre azyl, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 439/2010].

ê 604/2013

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ ZÁSADY A ZÁRUKY

Článok 3

Prístup k postupu posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu

1. Členské štáty posúdia každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú podá štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti na území ktoréhokoľvek z nich, ako aj na hranici alebo v tranzitnom priestore. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako zodpovedný.

2. Keď nie je možné určiť žiaden zodpovedný členský štát na základe kritérií uvedených v tomto nariadení, je za jej posúdenie zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná.

Ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný.

Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu.

ò nový

3. Každý členský štát si ponechá právo poslať žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny pri dodržaní pravidiel a záruk stanovených v smernici 2013/32/EÚ.

3. Pred uplatnením kritérií na určenie zodpovedného členského štátu v súlade s kapitolami III a IV prvý členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu:

a) posúdi, či je žiadosť o medzinárodnú ochranu neprípustná podľa článku 33 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2013/32/EÚ, ak sa krajina, ktorá nie je členským štátom, považuje za prvú krajinu azylu alebo za bezpečnú tretiu krajinu pre žiadateľa, a

b) posúdi žiadosť v zrýchlenom konaní podľa článku 31 ods. 8 smernice 2013/32/EÚ v prípade, že:

i) žiadateľ je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorá je označená ako bezpečná krajina pôvodu na spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu stanovenom nariadením [návrh COM (2015) 452 z 9. septembra 2015], alebo je osobou bez štátnej príslušnosti a mal pôvodne obvyklý pobyt v tejto tretej krajine alebo

ii) žiadateľa možno zo závažných dôvodov považovať za hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok členského štátu alebo bol žiadateľ nútene vyhostený zo závažných dôvodov verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku podľa vnútroštátneho práva.

4. Ak tento členský štát považuje žiadosť za neprípustnú alebo preskúma žiadosť v zrýchlenom konaní podľa odseku 3, považuje sa za zodpovedný členský štát.

5. Členský štát, ktorý posúdil žiadosť o medzinárodnú ochranu, vrátane prípadov uvedených v odseku 3, je zodpovedný za posúdenie všetkých ďalších podaní alebo následnej žiadosti dotknutého žiadateľa v súlade s článkom 40, 41 a 42 smernice 2013/32/EÚ bez ohľadu na to, či tento žiadateľ opustil územie členských štátov alebo z nich bol odsunutý.

Článok 4

Povinnosti žiadateľa

1. Ak osoba, ktorá má v úmysle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, neoprávnene vstúpila na územie členských štátov, žiadosť sa podáva v členskom štáte prvého vstupu. Ak sa osoba, ktorá má úmysle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, oprávnene zdržiava v niektorom členskom štáte, žiadosť sa podáva v tomto členskom štáte.

2. Žiadateľ predloží čo najskôr a najneskôr počas pohovoru podľa článku 7 všetky relevantné informácie na účely určenia zodpovedného členského štátu a spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov.

3. Žiadateľ musí:

a)    vyhovieť rozhodnutiu o odovzdaní, ktoré mu je oznámené v súlade s článkom 27 ods. 1 a 2 a článkom 38 písm. b);

b)    zdržiavať sa v členskom štáte, v ktorom bola podaná žiadosť, resp. v členskom štáte, do ktorého je odovzdaný, a byť k dispozícii príslušným orgánom v tomto štáte.

Článok 5

Dôsledky porušenia povinností

1. Ak žiadateľ poruší povinnosť stanovenú v článku 4 ods. 1, členský štát, ktorý je zodpovedný podľa tohto nariadenia, posúdi žiadosť v zrýchlenom konaní v súlade s článkom 31 ods. 8 smernice 2013/32/EÚ.

2. Členský štát, v ktorom má žiadateľ povinnosť sa zdržiavať, pokračuje v konaniach na určenie zodpovedného členského štátu aj v prípade, že žiadateľ bez povolenia opustil územie tohto členského štátu, alebo ak nie je k dispozícii príslušným orgánom tohto členského štátu z iných dôvodov.

3. Žiadateľ nemá počas konaní podľa tohto nariadenia s výnimkou urgentnej zdravotnej starostlivosti nárok na podmienky prijímania stanovené v článkoch 14 až 19 smernice 2013/33/EÚ v žiadnom inom členskom štáte okrem členského štátu, v ktorom má povinnosť sa zdržiavať.

4. Príslušné orgány zohľadnia skutočnosti a informácie relevantné pre určenie zodpovedného členského štátu, len pokiaľ sú tieto skutočnosti a informácie predložené v lehote stanovenej v článku 4 ods. 2.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

Článok 4 6

Právo na informácie

1. Po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2120 ods. 2 v členskom štáte jeho príslušné orgány informujú žiadateľa o uplatňovaní tohto nariadenia ð a o povinnostiach stanovených v článku 4, ako aj o dôsledkoch porušenia povinností stanovených v článku 5 ï , a to najmä o:

ò nový

a) o skutočnosti, že právo požiadať o medzinárodnú ochranu nezahŕňa právo žiadateľa vybrať si členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu;

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

ab)  o Õ cieľoch tohto nariadenia a dôsledkoch podania ďalšej žiadosti v inom členskom štáte, ako aj o dôsledkoch pohybu z jedného členského štátu do iného členského štátu ð opustenia členského štátu, v ktorom má žiadateľ povinnosť sa zdržiavať, ï počas obdobia, keď sa určuje zodpovedný členský štát podľa tohto nariadenia a keď sa posudzuje žiadosť o medzinárodnú ochranu ð , najmä o tom, že žiadateľ nebude mať s výnimkou urgentnej zdravotnej starostlivosti nárok na podmienky prijímania stanovené v článkoch 14 až 19 smernice 2013/33/EÚ v žiadnom členskom štáte okrem členského štátu, v ktorom má povinnosť zdržiavať sa ï;

bc)  o Õ kritériách ð a konaniach ï , na základe ktorých sa určuje zodpovedný členský štát, o hierarchii takýchto kritérií v jednotlivých štádiách konania a ich trvaní, ako aj o tom, že podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu v jednom členskom štáte môže viesť k tomu, že podľa tohto nariadenia sa stane zodpovedným iný členský štát, hoci takáto zodpovednosť nevyplýva z týchto kritérií;

cd)  o Õ osobnom pohovore podľa článku 75 a o možnosti ð povinnosti ï predloženia ð a preukázania ï informácií týkajúcich sa prítomnosti rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine v členských štátoch vrátane spôsobov, ktorými môže žiadateľ tieto informácie predložiť;

de)  o Õ možnosti napadnúť rozhodnutie o odovzdaní, a prípadne o možnosti požiadať o odloženie odovzdania ð v lehote 7 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia a o skutočnosti, že súvisiace preskúmanie sa obmedzí na posúdenie toho, či došlo k porušeniu článku 3 ods. 2 v súvislosti s existenciou hrozby neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, alebo k porušeniu článkov 10 až 13 a článku 18 ï;

ef)  o Õ skutočnosti, že príslušné orgány členských štátov ð a Agentúra Európskej únie pre azyl spracúvajú osobné údaje žiadateľa, a to aj na účely ï si môžu  ich výmeny Õ o ňom vymeniť údaje výhradne na účel vykonania ich povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia;

ò nový

g) o kategóriách dotknutých osobných údajov;

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

fh)  o Õ práve na prístup k údajom, ktoré sa ho týkajú, a o práve požadovať opravu takýchto údajov, ak sú nesprávne, alebo vymazanie, ak boli spracované v rozpore so zákonom, ako aj o postupoch vykonávania týchto práv vrátane kontaktných údajov orgánov uvedených v článku 35 47 a vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov, ktoré sú zodpovedné za vybavovanie sťažností súvisiacich s ochranou osobných údajov ð, a kontaktných údajov zodpovednej osoby; ï.

ò nový

i) v náležitých prípadoch o postupe alokácie uvedenom v kapitole VII.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytnú písomne v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Členské štáty na tento účel použijú spoločný informačný materiál vypracovaný v súlade s odsekom 3.

Ak je to potrebné pre riadne porozumenie zo strany žiadateľa, informácie sa poskytnú aj ústne, napríklad v súvislosti s osobným pohovorom uvedeným v článku 5 7.

3. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje spoločný informačný materiál, ako aj osobitný informačný materiál pre maloleté osoby bez sprievodu, ktorého obsahom budú prinajmenšom informácie uvedené v odseku 1 tohto článku. Tento spoločný informačný materiál tiež obsahuje informácie o uplatňovaní nariadenia (EÚ) [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie č. 603/2013], a najmä o účele, na ktorý údaje o žiadateľovi môžu byť v rámci systému Eurodac spracované. Spoločný informačný materiál musí byť vypracovaný tak, aby sa členským štátom umožnilo doplniť doň dodatočné informácie týkajúce sa konkrétneho členského štátu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 5 7

Osobný pohovor

1. Na uľahčenie procesu určovania zodpovedného členského štátu, členský štát, ktorý uskutočňuje tento proces, vykoná osobný pohovor so žiadateľom ð okrem prípadov, keď žiadateľ utiekol alebo keď informácie, ktoré žiadateľ poskytol podľa článku 4 ods. 2, postačujú na určenie zodpovedného členského štátu ï. Tento osobný pohovor má zároveň žiadateľovi umožniť správne pochopiť informácie, ktoré sa mu poskytli podľa článku 4 6.

2. Od osobného pohovoru možno upustiť, ak:

a) je žiadateľ na úteku alebo

b) potom ako sa mu poskytli informácie uvedené v článku 4, žiadateľ už iným spôsobom poskytol informácie dôležité pre určenie zodpovedného členského štátu. Členský štát, ktorý upustí od osobného pohovoru, umožní žiadateľovi predložiť všetky ďalšie informácie potrebné na riadne určenie zodpovedného členského štátu pred prijatím rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa zodpovednému členskému štátu podľa článku 26 ods. 1.

32. Osobný pohovor sa uskutoční včas, vždy však pred prijatím rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného členského štátu podľa článku 26 ods. 1 ð predložením dožiadania o prevzatie podľa článku 24 ï.

43. Osobný pohovor sa vedie v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, a v ktorom je schopný komunikovať. V prípade potreby musia mať členské štáty k dispozícii tlmočníka, ktorý je schopný zabezpečiť náležitú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie osobný pohovor.

54. Osobný pohovor sa uskutoční za podmienok, ktoré zabezpečia primeranú dôvernosť informácií. Vedie ho osoba, ktorá je na to kvalifikovaná podľa vnútroštátneho práva.

65. Členský štát, ktorý vykonáva osobný pohovor, vypracuje jeho písomné zhrnutie, ktoré obsahuje aspoň hlavné informácie, ktoré žiadateľ poskytol počas pohovoru. Toto zhrnutie môže mať formu správy alebo štandardného tlačiva. Členské štáty zabezpečia, aby mal žiadateľ a/alebo právny poradca alebo iný poradca, ktorý žiadateľa zastupuje, k zhrnutiu včas prístup.

Článok 6 8

Záruky pre maloleté osoby

1. Členské štáty pri všetkých postupoch ustanovených v tomto nariadení zvažujú predovšetkým najlepšie záujmy dieťaťa.

2. Každý Õ Ččlenskéý štáty ð , v ktorom má maloletá osoba bez sprievodu povinnosť sa zdržiavať, ï zabezpečiaí, aby vo všetkých postupoch  v príslušných konaniach Õ stanovených týmto nariadením maloletú osobu bez sprievodu zastupoval a/alebo jej poskytoval pomoc zástupca. Zástupca musí mať kvalifikáciu a znalosti na zabezpečenie toho, aby sa počas konaní uskutočňovaných podľa tohto nariadenia zohľadnili najlepšie záujmy maloletej osoby. Takýto zástupca má prístup k obsahu príslušných dokumentov v spise o žiadateľovi vrátane osobitného informačného materiálu pre maloleté osoby bez sprievodu.

Týmto odsekom nie sú dotknuté príslušné ustanovenia článku 25 smernice 2013/32/EÚ.

3. Pri posudzovaní najlepších záujmov dieťaťa členské štáty medzi sebou úzko spolupracujú a najmä náležite zohľadňujú tieto faktory:

a) možnosti zlúčenia rodiny;

b) blaho a sociálny rozvoj maloletej osoby;

c) bezpečnosť a ochrana, najmä ak existuje riziko, že maloletá osoba by mohla byť obeťou obchodovania s ľuďmi;

d) názory maloletej osoby s prihliadnutím na jej vek a vyspelosť.

ò nový

4. Pred odovzdaním maloletej osoby bez sprievodu zodpovednému členskému štátu, prípadne členskému štátu alokácie, odovzdávajúci členský štát zabezpečí, aby zodpovedný členský štát alebo členský štát alokácie bezodkladne prijali opatrenia uvedené v článkoch 14 a 24 smernice 2013/33/EÚ a v článku 25 smernice 2013/32/EÚ. Každému rozhodnutiu o odovzdaní maloletej osoby bez sprievodu musí predchádzať posúdenie jej najlepších záujmov. Toto posúdenie sa zakladá na faktoroch uvedených v odseku 3. Posúdenie sa vykoná rýchlo a vykonajú ho osoby, ktoré majú kvalifikáciu a znalosti, aby sa zaistilo, že sa zohľadnia najlepšie záujmy maloletej osoby.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

45. Na účely uplatňovania článku 8 10 členský štát, v ktorom maloletá osoba bez sprievodu podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, čo najskôr prijme náležité opatrenia na identifikáciu rodinných príslušníkov, súrodencov alebo príbuzných maloletej osoby bez sprievodu, nachádzajúcich sa na území členských štátov, pričom zároveň chráni najlepšie záujmy dieťaťa.

Na tento účel môže uvedený členský štát požiadať o pomoc medzinárodné alebo iné príslušné organizácie, a môže uľahčiť prístup maloletej osoby k pátracím službám takýchto organizácií.

Zamestnanci príslušných orgánov uvedených v článku 35 47, ktorý vybavujú žiadosti týkajúce sa maloletých osôb bez sprievodu, musia absolvovať príslušnú odbornú prípravu s ohľadom na osobitné potreby maloletých osôb a v tejto odbornej príprave pokračovať.

56. S cieľom uľahčiť vhodné opatrenia podľa odseku 4 5 tohto článku na identifikáciu rodinných príslušníkov, súrodencov alebo príbuzných maloletej osoby bez sprievodu, ktorí žijú na území iného členského štátu, Komisia prijme vykonávacie akty vrátane štandardného tlačiva na výmenu príslušných informácií medzi členskými štátmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

KAPITOLA III

KRITÉRIÁ NA URČENIE ZODPOVEDNÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU

Článok 7 9

Hierarchia kritérií

1. Kritériá na určenie zodpovedného členského štátu sa použijú ð len raz ï v takom poradí, v akom sú stanovené v tejto kapitole.

2. Členský štát zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte.

3. Na účely uplatnenia kritérií uvedených v článkoch 8, 10 a 16 zohľadnia členské štáty všetky dostupné dôkazy týkajúce sa prítomnosti rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine žiadateľa na území členského štátu, pokiaľ sa takéto dôkazy predložia predtým, než iný členský štát akceptuje dožiadanie o prevzatie alebo prijatie dotknutej osoby späť podľa článku 22 alebo 25 a pokiaľ predchádzajúce žiadosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu ešte neboli predmetom prvého rozhodnutia vo veci samej.

Článok 8 10

Maloleté osoby

 1. Ak je žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu, uplatňujú sa len kritériá stanovené v tomto článku v poradí, v ktorom sú uvedené v odsekoch 2 až 5 Õ

12. Ak je žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu, zZodpovedným členským štátom je ten, v ktorom sa oprávnene zdržiava rodinný príslušník alebo súrodenec maloletej osoby bez sprievodu, za predpokladu, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby. Ak je žiadateľom zosobášená maloletá osoba, ktorej manžel sa nezdržiava oprávnene na území členských štátov, zodpovedným členským štátom je ten členský štát, v ktorom sa oprávnene zdržiava otec, matka alebo iná dospelá osoba, ktorá je za maloletú osobu zodpovedná podľa práva alebo praxe daného členského štátu, alebo súrodenec.

23. Ak je má žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu, ktorá má príbuzného, ktorý sa oprávnene zdržiava v inom členskom štáte, a na základe individuálneho posúdenia sa zistilo, že sa o ňu tento príbuzný môže starať, tento členský štát zlúči maloletú osobu s jej príbuzným a je zodpovedným členským štátom, za predpokladu, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby.

34. Ak sa rodinní príslušníci, súrodenci alebo príbuzní uvedení v odsekoch 1 2 alebo 2 3 zdržiavajú vo viac než jednom členskom štáte, o zodpovednom členskom štáte sa rozhodne na základe toho, čo je v najlepšom záujme maloletej osoby bez sprievodu.

45. Ak neexistuje rodinný príslušník, súrodenec alebo príbuzný uvedený v odsekoch 1 2 a 2 3, zodpovedným členským štátom je ten, v ktorom maloletá osoba bez sprievodu ð prvýkrát ï podala svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, za predpokladu, že je to  okrem prípadu, keď sa preukáže, že to nie je Õ v najlepšom záujme maloletej osoby.

56. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 45 57 prijať delegované akty týkajúce sa identifikácie rodinných príslušníkov, súrodencov alebo príbuzných maloletej osoby bez sprievodu, kritérií na stanovenie toho, či existujú preukázané rodinné vzťahy, kritérií na posúdenie spôsobilosť príbuzného starať sa o maloletú osobu bez sprievodu vrátane prípadov, keď rodinní príslušníci, súrodenci alebo príbuzní maloletej osoby bez sprievodu majú pobyt vo viac než jednom členskom štáte. Pri vykonávaní svojej právomoci prijímať delegované akty Komisia neprekročí rozsah najlepšieho záujmu dieťaťa podľa článku 6 8 ods. 3.

67. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví jednotné podmienky pre konzultácie a výmenu informácií medzi členskými štátmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

Článok 9 11

Rodinní príslušníci, ktorí požívajú medzinárodnú ochranu Ö sú osobami, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana Õ 

Keď má žiadateľ rodinného príslušníka, bez ohľadu na to, či bola rodina predtým založená v krajine pôvodu, ktorému bolo povolené zdržiavať sa ako osobe požívajúcej medzinárodnú ochranu Ö , ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana, Õ v niektorom členskom štáte, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu pod podmienkou, že dotknuté osoby vyjadrili svoje želanie písomne.

Článok 10 12

Rodinní príslušníci, ktorí sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu

Ak má žiadateľ v členskom štáte rodinného príslušníka, ktorého žiadosť o medzinárodnú ochranu v tomto členskom štáte ešte nebola predmetom prvého rozhodnutia vo veci samej, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu pod podmienkou, že dotknuté osoby vyjadrili svoje želanie písomne.

Článok 11 13

Postup v prípade rodiny

Keď niekoľkí rodinní príslušníci a/alebo maloletí slobodní súrodenci podajú žiadosť o medzinárodnú ochranu súčasne v tom istom členskom štáte alebo v dátumoch, ktoré sú dostatočne k sebe blízko na to, aby sa procesy určenia zodpovedného členského štátu mohli uskutočňovať spoločne, a ak by uplatnenie kritérií stanovených v tomto nariadení viedlo k ich oddeleniu, zodpovedný členský štát sa určí na základe týchto ustanovení:

a) zodpovednosť za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu všetkých rodinných príslušníkov a/alebo maloletých slobodných súrodencov pripadne tomu členskému štátu, ktorý označia kritériá ako zodpovedný za prevzatie najväčšieho počtu z nich;

b) ak sa toto neuplatní, zodpovednosť pripadne tomu členskému štátu, ktorý označia kritériá ako zodpovedný za posúdenie žiadosti najstaršieho z nich.

Článok 12 14

Vydávanie povolení na pobyt  dokladov o pobyte Õ alebo víz

1. Ak je žiadateľ držiteľom platného povolenia na pobyt  dokladu o pobyte Õ ð alebo dokladu o pobyte, ktorého platnosť sa skončila menej než dva roky pred podaním prvej žiadosti ï, je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto povolenie.

2. Ak je žiadateľ držiteľom platného víza ð alebo víza, ktorého platnosť sa skončila menej než šesť mesiacov pred podaním prvej žiadosti ï , je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto vízum, pokiaľ nebolo toto vízum vydané v mene iného členského štátu na základe dohody o zastúpení podľa článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva 29 . V takomto prípade je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný zastúpený členský štát.

3. Ak je žiadateľ držiteľom viac než jedného platného povolenia na pobyt Ö dokladu o pobyte Õ alebo víza vydaného rôznymi členskými štátmi, zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu prevezmú členské štáty v tomto poradí:

a) členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt Ö doklad o pobyte Õ , ktoré udeľuje právo na najdlhšiu dobu pobytu, alebo keď sú doby platnosti rovnaké, členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt Ö doklad o pobyte Õ s najneskorším dátumom skončenia platnosti;

b) členský štát, ktorý vydal vízum s najneskorším dátumom skončenia platnosti, keď sú jednotlivé víza rovnakého typu;

c) keď sú víza rôznych typov, členský štát, ktorý vydal vízum s najdlhšou dobou platnosti, alebo ak sú doby platnosti rovnaké, členský štát, ktorý vydal vízum s najneskorším dátumom skončenia platnosti.

4. Ak je žiadateľ držiteľom iba jedného alebo niekoľkých povolení na pobyt, ktorých platnosť sa skončila pred menej ako dvoma rokmi, alebo jedného alebo niekoľkých víz, ktorých platnosť sa skončila pred menej ako šiestimi mesiacmi a ktoré mu skutočne umožnili vstup na územie členského štátu, uplatňujú sa odseky 1, 2 a 3 dovtedy, kým žiadateľ neopustí územia členských štátov.

Ak je žiadateľ držiteľom jedného alebo niekoľkých povolení na pobyt, ktorých platnosť sa skončila pred viac ako dvoma rokmi, alebo jedného alebo niekoľkých víz, ktorých platnosť sa skončila pred viac ako šiestimi mesiacmi a ktoré mu skutočne umožnili vstup na územie členského štátu, a ak neopustil územia členských štátov, je zodpovedný ten členský štát, v ktorom je podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu.

54. Skutočnosť, že povolenie na pobyt Ö doklad o pobyte Õ alebo vízum boli vydané na základe falošnej alebo predstieranej totožnosti alebo po predložení sfalšovaných, falošných alebo neplatných dokladov, nebráni tomu, aby bola zodpovednosť pridelená členskému štátu, ktorý ho vydal. Členský štát vydávajúci povolenie na pobyt Ö doklad o pobyte Õ alebo vízum však nie je zodpovedný, ak môže dokázať, že podvod bol spáchaný po tom, ako bolo vydané toto povolenie alebo vízum.

Článok 13 15

Vstup a/alebo pobyt

1. Keď sa zistí na základe dôkazu alebo indície, ako sú opísané v dvoch zoznamoch uvedených v článku 22 ods. 3 25 ods. 4 tohto nariadenia, vrátane údajov uvedených v nariadení [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013], že žiadateľ protiprávne Ö neoprávnene Õ prekročil hranicu do členského štátu po súši, mori alebo letecky po príchode z tretej krajiny, za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je zodpovedný členský štát, do ktorého takto vstúpil. Uvedená povinnosť skončí 12 mesiacov odo dňa, kedy sa uskutočnilo takéto protiprávne prekročenie hranice.

2. Ak členský štát nemôže, alebo už ďalej nemôže byť zodpovedný podľa odseku 1 tohto článku a keď sa zistí na základe dôkazu alebo indície, ako sú opísané v dvoch zoznamoch uvedených v článku 22 ods. 3, že žiadateľ – ktorý vstúpil na územia členských štátov protiprávne, alebo okolnosti vstupu ktorého nie je možné zistiť – pred podaním žiadosti o medzinárodnú ochranu nepretržite žil po dobu najmenej piatich mesiacov v niektorom členskom štáte, za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je zodpovedný tento členský štát.

Ak žiadateľ žil počas obdobia najmenej piatich mesiacov v niekoľkých členských štátoch, za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je zodpovedný ten členský štát, na území ktorého žil naposledy.

Článok 14 16

Vstup v prípade zrušenej vízovej povinnosti

1. Ak štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti vstúpi na územie členského štátu, v ktorom sa vo vzťahu k nemu alebo k nej zrušila vízová povinnosť, tento členský štát je zodpovedný za posúdenie jeho/jej žiadosti o medzinárodnú ochranu.

2. Zásada ustanovená v odseku 1 sa neuplatní, ak štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti podá svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, v ktorom sa vo vzťahu k nemu alebo k nej takisto zrušila vízová povinnosť pre vstup na dané územie. V tomto prípade je tento iný členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu.

Článok 15 17

Žiadosť v medzinárodnom tranzitnom priestore letiska

Keď štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti podalia žiadosť o medzinárodnú ochranu v medzinárodnom tranzitnom priestore letiska členského štátu, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti.

KAPITOLA IV

ZÁVISLÉ OSOBY A USTANOVENIA O PRÁVE VLASTNÉHO UVÁŽENIA

Článok 16 18

Závislé osoby

1. Ak je žiadateľ z dôvodu tehotenstva, novonarodeného dieťaťa, závažného ochorenia, ťažkého zdravotného postihnutia alebo vysokého veku závislý od pomoci svojho dieťaťa, súrodenca alebo rodiča, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v niektorom z členských štátov, alebo ak je jeho dieťa, súrodenec alebo rodič oprávnene sa zdržiavajúci v niektorom z členských štátov závislý od pomoci žiadateľa, členské štáty spravidla ponechajú žiadateľa spolu s týmto dieťaťom, súrodencom alebo rodičom, alebo ich zlúčia, ak rodinné putá existovali už v krajine pôvodu, ak dieťa, súrodenec alebo rodič alebo žiadateľ sú schopní starať sa o túto závislú osobu a ak dotknuté osoby vyjadrili svoje želanie písomne.

2. Ak sa dieťa, súrodenec alebo rodič uvedení v odseku 1 oprávnene zdržiavajú v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom sa nachádza žiadateľ, zodpovedným členským štátom je ten členský štát, v ktorom sa dieťa, súrodenec alebo rodič oprávnene zdržiava, pokiaľ žiadateľovi jeho zdravotný stav počas značnej doby nebráni v tom, aby do uvedeného členského štátu cestoval. V takomto prípade je zodpovedným členským štátom ten, v ktorom sa žiadateľ nachádza. Na tento členský štát sa nevzťahuje povinnosť zabezpečiť príchod dieťaťa, súrodenca alebo rodiča žiadateľa na svoje územie.

3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 45 57 prijať delegované akty týkajúce sa skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní vzťahu závislosti, kritérií, na základe ktorých sa stanoví, či existujú preukázané rodinné vzťahy, kritérií, na základe ktorých sa posúdi spôsobilosť dotknutej osoby starať sa o závislú osobu, a skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nespôsobilosti cestovať počas značnej doby.

4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví jednotné podmienky pre konzultácie a výmenu informácií medzi členskými štátmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

Článok 17 19

Ustanovenia o práve vlastného uváženia

1. Odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ð a len pokiaľ nebol žiadny členský štát určený za zodpovedný, ï ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ð na základe rodinných dôvodov v súvislosti so širšou rodinou, na ktorú sa nevzťahuje článok 2 písm. g), ï dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie.

Členský štát, ktorý sa rozhodne posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa tohto odseku, sa stane zodpovedným členským štátom a prevezme záväzky súvisiace s takouto zodpovednosťou. V príslušných prípadoch informuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete „DubliNet“ vytvorenej na základe článku 18 nariadenia (ES) č. 1560/2003 členský štát, ktorý bol predtým zodpovedný, členský štát, ktorý uskutočňuje proces určenia zodpovedného členského štátu, alebo členský štát, ktorý bol dožiadaný, aby prevzal žiadateľa, alebo ho prijal späť.

Členský štát, ktorý sa v súlade s týmto odsekom stáva zodpovedným, túto skutočnosť bezodkladne uvedie v systéme Eurodac v súlade s nariadením [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013] doplnením dátumu, kedy bolo prijaté rozhodnutie posúdiť žiadosť.

2. Členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu, alebo zodpovedný členský štát môže kedykoľvek pred ð tým, než je určený zodpovedný štát, ï prijatím prvého rozhodnutia vo veci samej požiadať iný členský štát o prevzatie žiadateľa s cieľom zlúčiť akékoľvek osoby blízke rodine z humanitárnych dôvodov založených najmä na rodinných alebo kultúrnych aspektoch, a to aj keď tento iný členský štát nie je zodpovedným podľa kritérií stanovených v článkoch 8 10 až 11 13 a článku 16 18. Dotknuté osoby musia svoj súhlas vyjadriť písomne.

Dožiadanie o prevzatie obsahuje všetky podklady, ktoré má žiadajúci členský štát, aby mohol dožiadaný členský štát posúdiť situáciu.

Dožiadaný členský štát vykoná všetky kontroly, ktoré sú potrebné na posúdenie uvedených humanitárnych dôvodov a odpovie žiadajúcemu členskému štátu do dvoch ð jedného ï mesiacov  mesiaca Õ od prijatia Ö dožiadania Õ žiadosti, pričom použije elektronickú komunikačnú sieť „DubliNet“ zriadenú na základe článku 18 nariadenia (ES) č. 1560/2003. V odpovedi zamietajúcej dožiadanie sa uvedú dôvody, na ktorých sa toto zamietnutie zakladá.

Ak dožiadaný členský štát akceptuje dožiadanie, presunie sa naň zodpovednosť za posúdenie žiadosti.

KAPITOLA V

POVINNOSTI ZODPOVEDNÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU

Článok 18 20

Povinnosti zodpovedného členského štátu

1. Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný:

a) za podmienok stanovených v článkoch 21 24, 22 25 a 29 30 prevziať žiadateľa, ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte;

b) za podmienok stanovených v článkoch 23, 26 , 24, 25 a 29 30 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt Ö dokladu o pobyte Õ;

c) za podmienok stanovených v článkoch 23, 26 24, 25 a 29 30 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt Ö dokladu o pobyte Õ;

d) za podmienok stanovených v článkoch 23, 26 24, 25 a 29 30 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosti boli zamietnuté a ktorí podali žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt Ö dokladu o pobyte Õ.

ò nový

e) za podmienok stanovených v článkoch 26 a 30 prijať späť osobu, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana a ktorá podala žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, než je zodpovedný členský štát, ktorý tento status ochrany udelil, alebo ktorá sa nachádza bez dokladu o pobyte na území iného členského štátu, než je zodpovedný členský štát, ktorý túto ochranu udelil.

2. V situácii uvedenej v odseku 1 písm. a) zodpovedný členský štát posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo dokončí jej posudzovanie.

3. V situácii uvedenej v odseku 1 písm. b) zodpovedný členský štát posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo jej posudzovanie dokončí v zrýchlenom konaní v súlade s článkom 31 ods. 8 smernice 2013/32/EÚ.

4. V situácii uvedenej v odseku 1 písm. c) zodpovedný členský štát pristupuje ku všetkým ďalším podaniam alebo novej žiadosti žiadateľa ako k následnej žiadosti v súlade so smernicou 2013/32/EÚ.

5. V situácii uvedenej v odseku 1 písm. d) už nie je proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti, ktoré prijal príslušný orgán zodpovedného členského štátu, prípustný opravný prostriedok v rámci kapitoly V smernice 2013/32/EÚ.

6. Ak niektorý členský štát vydá žiadateľovi doklad o pobyte, povinnosti uvedené v odseku 1 sa prenesú na tento členský štát.

7. Zodpovedný členský štát uvedie skutočnosť, že je zodpovedným členským štátom, v elektronickom súbore uvedenom v článku 22 ods. 2.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

2. V prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a) a b) zodpovedný členský štát posúdi alebo ukončí posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej žiadateľom.

V prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. c), keď zodpovedný členský štát prerušil posudzovanie žiadosti na základe jej späťvzatia žiadateľom pred prijatím rozhodnutia vo veci samej v prvom stupni, uvedený členský štát zabezpečí, aby mal žiadateľ právo požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti alebo podať novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá sa nebude považovať za následnú žiadosť v zmysle smernice 2013/32/EÚ. V takých prípadoch členské štáty zabezpečia, že sa posúdenie žiadosti dokončí.

V prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. d), keď sa žiadosť zamietla len v prvostupňovom konaní, zodpovedný členský štát zabezpečí, aby sa dotknutej osobe umožnilo podať účinný opravný prostriedok podľa článku 46 smernice 2013/32/EÚ.

Článok 19

Zánik povinností

1. Keď členský štát vydá povolenie na pobyt žiadateľovi, prenesú sa na tento členský štát povinnosti uvedené v článku 18 ods. 1.

2. Povinnosti uvedené v článku 18 ods. 1 zaniknú, ak môže zodpovedný členský štát preukázať pri dožiadaní, aby prevzal alebo prijal späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d), že dotknutá osoba opustila územie členských štátov najmenej na tri mesiace, s výnimkou prípadov, keď je dotknutá osoba držiteľom platného povolenia na pobyt vydaného zodpovedným členským štátom.

Žiadosť podaná po dobe neprítomnosti uvedenej v prvom pododseku sa považuje za novú žiadosť, ktorá vedie k začatiu nového procesu určenia zodpovedného členského štátu.

3. Povinnosti uvedené v článku 18 ods. 1 písm. c) a d) zaniknú, ak môže zodpovedný členský štát preukázať pri dožiadaní, aby prijal späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d), že dotknutá osoba opustila územie členských štátov v súlade s rozhodnutím o návrate alebo príkazom na vyhostenie, ktoré bolo vydané po tom, ako bola daná žiadosť vzatá späť alebo zamietnutá.

Žiadosť podaná po uskutočnení vyhostenia sa považuje za novú žiadosť, ktorá vedie k začatiu nového procesu určovania zodpovedného členského štátu.

KAPITOLA VI

POSTUPY NA PREVZATIE A PRIJATIE SPÄŤ

ODDIEL I

Začatie postupu

Článok 20 21

Začatie postupu

1. Proces určovania zodpovedného členského štátu sa začne čo najskôr po tom, ako je členskému štátu prvýkrát podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu ð , ak členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť, už nie je zodpovedným členským štátom podľa článku 3 ods. 4 alebo 5 ï.

2. Žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za podanú, keď je príslušným orgánom dotknutého členského štátu doručené tlačivo podané žiadateľom alebo správa, ktorú vypracovali orgány. Ak žiadosť nie je podaná písomne, čas, ktorý uplynie medzi vyhlásením úmyslu a prípravou správy, by mal byť čo najkratší.

3. Na účely tohto nariadenia je postavenie maloletej osoby, ktorá sprevádza žiadateľa a ktorá spĺňa definíciu rodinného príslušníka, neoddeliteľné od postavenia jeho rodinného príslušníka a zaoberá sa ním členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti uvedeného rodinného príslušníka o medzinárodnú ochranu, aj keď táto maloletá osoba nie je samostatným žiadateľom, za predpokladu, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby. Rovnaký postup sa vzťahuje na deti narodené po tom, ako žiadateľ pricestoval na územie členských štátov, bez toho, aby bolo potrebné začať nový postup vo veci ich prevzatia.

4. Ak žiadosť o medzinárodnú ochranu podal príslušným orgánom členského štátu žiadateľ, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, určenie zodpovedného členského štátu uskutoční ten členský štát, na území ktorého sa žiadateľ nachádza. Druhý zmienený členský štát je bezodkladne informovaný členským štátom, ktorý dostal žiadosť, a na účely tohto nariadenia sa potom považuje za členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu.

Žiadateľ je písomne informovaný o tejto zmene ohľadom členského štátu, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu a o dátume jej uskutočnenia.

5. Žiadateľa, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte bez povolenia na pobyt Ö dokladu o pobyte Õ alebo ktorý tam podá žiadosť o medzinárodnú ochranu po tom, ako vzal späť svoju prvú žiadosť podanú v inom členskom štáte počas procesu určovania zodpovedného členského štátu, prijme späť za podmienok stanovených v článkoch 23, 26 24, 25 a 29 30 členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu s cieľom ukončiť proces určovania zodpovedného členského štátu.

Uvedená povinnosť zanikne, ak môže členský štát, ktorý bol požiadaný o ukončenie procesu určovania zodpovedného členského štátu, preukázať, že žiadateľ medzitým opustil územie členských štátov na obdobie najmenej troch mesiacov, alebo získal povolenie na pobyt od iného členského štátu.

Žiadosť podaná po dobe neprítomnosti uvedenej v druhom pododseku sa považuje za novú žiadosť, ktorá vedie k začatiu nového procesu určovania zodpovedného členského štátu.

ò nový

ODDIEL II

Registrácia a sledovanie žiadostí

Článok 22

Registrácia

1. Členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu, vloží do automatizovaného systému uvedeného v článku 44 ods. 1 v lehote uvedenej v článku 10 ods. 1 nariadenia [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013]:

a) informáciu o tom, že žiadosť bola podaná;

b) prípadné odkazy na žiadosti rodinných príslušníkov alebo príbuzných, ktorí cestujú spolu;

c) referenčné číslo uvedené v článku 12 písm. i) nariadenia [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013].

2. Po vložení informácií podľa odseku 1 automatizovaný systém uvedený v článku 44 zaregistruje každú žiadosť pod jedinečným číslom žiadosti, vytvorí pre každú žiadosť elektronický súbor a oznámi jedinečné číslo žiadosti členskému štátu, v ktorom bola žiadosť podaná.

3. Členské štáty poskytujú Agentúre Európskej únie pre azyl raz za týždeň informácie o počte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli skutočne presídlení. Agentúra tieto informácie potvrdí a údaje vloží do automatizovaného systému.

4. Ak sa na základe pozitívnej lustrácie v systéme Eurodac zistí, že žiadateľ už pred odchodom alebo odsunom z územia členských štátov podal žiadosť o medzinárodnú ochranu, členský štát, v ktorom bola podaná nová žiadosť, takisto uvedie, ktorý členský štát bol členským štátom zodpovedným za posúdenie predchádzajúcej žiadosti.

5. Členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť, vykoná vyhľadávanie vo VIS podľa článku 21 nariadenia (ES) 767/2008. Ak sa na základe pozitívnej lustrácie vo VIS zistí, že žiadateľ je držiteľom platného víza alebo víza, ktoré platnosť sa skončila menej ako šesť mesiacov pred podaním prvej žiadosti, členský štát uvedie číslo žiadosti o udelenie víza, členský štát, ktorého orgány vízum udelili alebo predĺžili, a to, či bolo vízum vydané v mene iného členského štátu.

Článok 23

Informácie v automatizovanom systéme

1. V automatizovanom systéme uvedenom v článku 44 ods. 1 sa v reálnom čase uvádza:

a)    celkový počet žiadostí podaných v Únii;

b)    skutočný počet žiadostí podaných v každom členskom štáte;

c)    počet štátnych príslušníkov tretích krajín presídlených každým členským štátom;

d)    skutočný počet žiadostí, ktoré má posúdiť každý členský štát ako zodpovedný členský štát;

e)    podiel každého členského štátu na základe referenčného kľúča uvedeného v článku 35.

2. V elektronickom súbore uvedenom v článku 22 ods. 2 sa zaznamenávajú len tieto informácie:

a)    jedinečné číslo žiadosti uvedené v článku 22 ods. 2;

b)    odkaz na žiadosti uvedené v článku 22 ods. 1 písm. b) a v článku 22 ods. 4;

c)    referenčné číslo uvedené v článku 12 písm. i) nariadenia [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013];

d)    existencia zápisu na základe bezpečnostného overenia podľa článku 40;

e)    zodpovedný členský štát;

f)    v prípade, že sa zistí existencia predchádzajúcej žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej tým istým žiadateľom podľa článku 22 ods. 4, členský štát, ktorý bol zodpovedný za túto predchádzajúcu žiadosť;

g)    v prípade, že sa zistí existencia víza udeleného žiadateľovi podľa článku 22 ods. 5, členský štát, ktorý udelil vízum alebo predĺžil jeho platnosť alebo v mene ktorého bolo vízum udelené, a číslo žiadosti o udelenie víza;

h)    ak sa uplatní alokačný mechanizmus podľa kapitoly VII, informácie uvedené v článku 36 ods. 4 a článku 39 písm. h).

3. Po tom, ako zodpovedný členský štát oznámi informácie podľa článku 20 ods. 7 a článku 22 ods. 3, automatizovaný systém uvedený v článku 44 ods. 1 započíta túto žiadosť a tohto príslušníka tretej krajiny, ktorý bol skutočne presídlený, do podielu tohto členského štátu.

4. Elektronické súbory sa automaticky vymažú po uplynutí obdobia stanoveného v článku 17 ods. 1 nariadenia [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013].

ê604/2013 (prispôsobené)

ð nový

ODDIEL II III

Postupy pre dožiadania o prevzatie

Článok 21 24

Predloženie dožiadania o prevzatie

1. Ak členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje iný členský štát za zodpovedný za posúdenie tejto žiadosti, môže čo najrýchlejšie a v každom prípade do troch mesiacov ð jedného mesiaca ï odo dňa podania žiadosti v zmysle článku 20 21 ods. 2 dožiadať tento iný členský štát, aby prevzal žiadateľa.

Bez ohľadu na prvý pododsek, v prípade kladného výsledku  pozitívnej lustrácie Õ porovnávania údajov v systéme Eurodac s údajmi zaznamenanými podľa článku 1314 nariadenia [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013] ð alebo pozitívnej lustrácie vo VIS na základe údajov zaznamenaných podľa článku 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 767/2008 ï, sa dožiadanie zašle do dvoch mesiacov ð týždňov ï od získania uvedenejého kladného výsledku  pozitívnej lustrácie Õ podľa článku 15 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Ak dožiadanie o prevzatie žiadateľa nie je podané v lehotách stanovených v prvom a druhom pododseku, zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu pripadne tomu členskému štátu, v ktorom bola žiadosť podaná.

2. Žiadajúci členský štát môže požiadať o naliehavú odpoveď v prípadoch, keď bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná potom, ako bolo zamietnuté povolenie na vstup alebo pobyt, po zatknutí za neoprávnený pobyt alebo po doručení alebo výkone príkazu na vyhostenie.

V dožiadaní sa uvedie odôvodnenie takejto naliehavej odpovede a lehota, v rámci ktorej sa odpoveď očakáva. Uvedená lehota je najmenej jeden týždeň.

32. V prípadoch uvedených v odsekuoch 1 a 2 sa dožiadanie o prevzatie iným členským štátom podá na štandardnom tlačive a obsahuje dôkazy alebo indície, ktoré sú opísané v dvoch zoznamoch uvedených v článku 22 ods. 325 ods. 4, a/alebo relevantné časti z vyhlásenia žiadateľa, ktoré orgánom dožiadaného členského štátu umožnia overiť, či je zodpovedný na základe kritérií stanovených v tomto nariadení.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme jednotné podmienky vyhotovovania a predkladania dožiadaní o prevzatie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

Článok 22 25

Odpoveď na dožiadanie o prevzatie

1. Dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a vydá rozhodnutie o dožiadaní o prevzatie žiadateľa do dvoch ð jedného ï mesiacaov odo dňa doručenia dožiadania.

ò nový

2. Bez ohľadu na prvý pododsek v prípade pozitívnej lustrácie v systéme Eurodac na základe údajov zaznamenaných podľa článku 13 nariadenia [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013] alebo pozitívnej lustrácie vo VIS na základe údajov zaznamenaných podľa článku 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 767/2008 dožiadaný členský štát rozhodne o dožiadaní do dvoch týždňov odo dňa doručenia dožiadania.

ê604/2013 (prispôsobené)

ð nový

23. V postupe na určenie zodpovedného členského štátu sa použijú dôkazné prostriedky a indície.

34. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zostaví a pravidelne reviduje dva zoznamy uvádzajúce príslušné dôkazné prostriedky a indície podľa kritérií uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

a) Dôkaz:

i) vzťahuje sa na formálny dôkaz, ktorý určuje zodpovednosť podľa tohto nariadenia, pokiaľ ho nevyvráti dôkaz o opaku;

ii) členské štáty poskytnú výboru ustanovenému v článku 44 56 vzory rôznych typov administratívnych dokumentov podľa typológie ustanovenej v zozname formálnych dôkazov;

b) Indícia:

i) vzťahuje sa na indikatívne prvky, ktoré, hoci sú vyvrátiteľné, v určitých prípadoch môžu byť dostatočné podľa dôkaznej hodnoty, ktorá sa im pripísala;

ii) ich dôkazná hodnota vo vzťahu k zodpovednosti za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa ohodnotí osobitne v každom konkrétnom prípade.

45. Požiadavka dôkazu by nemala prekročiť rámec toho, čo je potrebné pre náležité uplatňovanie tohto nariadenia.

56. Ak neexistuje žiaden formálny dôkaz, dožiadaný členský štát uzná svoju zodpovednosť, ak sú indície logické, overiteľné a dostatočne podrobné na ustanovenie zodpovednosti.

6. Ak žiadajúci členský štát žiada o bezodkladné vybavenie v súlade s článkom 21 ods. 2, dožiadaný členský štát vynaloží všetko úsilie na to, aby dodržal požadovanú lehotu. Vo výnimočných prípadoch, keď je možné preukázať, že posúdenie dožiadania o prevzatie žiadateľa je mimoriadne zložité, môže dožiadaný členský štát dať svoju odpoveď po požadovanej lehote, v každom prípade však do jedného mesiaca. V takýchto situáciách musí dožiadaný členský štát oznámiť svoje rozhodnutie o odložení odpovede žiadajúcemu členskému štátu v pôvodne požadovanej lehote.

7. Nekonanie ð Ak dožiadaný členský štát ï v dvojmesačnej lehote ð jedného mesiaca ï uvedenej v odseku 1 a v jednomesačnej lehote uvedenej v odseku 6 ð alebo prípadne v lehote dvoch týždňov uvedenej v odseku 2 nenamieta voči dožiadaniu prostredníctvom riadne odôvodnenej odpovede, ï sa považuje ð sa to ï za akceptovanie dožiadania a ukladá ð vzniká tak ï povinnosť prevziať danú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.

ODDIEL III IV

Postupy pre dožiadania o prijatie  týkajúce sa oznámení na účely prijatia Õ späť

Článok 23 26

Predloženie  oznámenia na účely prijatia Õ dožiadania o prijatie späť, keď sa v žiadajúcom členskom štát podala nová žiadosť

1. Ak členský štát, v ktorom osoba uvedená  V situácii uvedenej Õ v článku 18 20 ods. 1 písm. b), c), alebo d) ð alebo e) ï podala novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát ð , v ktorom sa osoba nachádza, ï v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal späť túto osobu ð predloží najneskôr do dvoch týždňov od pozitívnej lustrácie v systéme Eurodac oznámenie na účely prijatia späť a dotknutú osobu odovzdá zodpovednému členskému štátu ï.

2. Dožiadanie o prijatie späť sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013.

Ak sa dožiadanie o prijatie späť zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov od dátumu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 20 ods. 2.

3. Ak sa dožiadanie o prijatie späť nepodá v lehotách stanovených v odseku 2, za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je zodpovedný členský štát, v ktorom sa podala nová žiadosť.

42. Dožiadanie o prijatie ð Oznámenie na účely prijatia ï späť sa podáva  predkladá Õ na štandardnom tlačive a obsahuje dôkazy alebo indície opísané v dvoch zoznamoch uvedených v článku 22 ods. 3 25 ods. 4 a/alebo relevantné časti z vyhlásení dotknutej osoby, ktoré orgánom dožiadaného členského štátu umožnia overiť, či je zodpovedný na základe kritérií stanovených v tomto nariadení.

ò nový

3. Zodpovedný členský štát bezodkladne potvrdí prijatie oznámenia členskému štátu, ktorý oznámenie predložil.

ê 604/2013

ð nový

4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme jednotné podmienky vyhotovovania a predkladania dožiadaní o prijatie ð oznámení na účely prijatia ï späť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

Článok 24

Predloženie dožiadania o prijatie späť, keď sa v žiadajúcom členskom štát nepodala nová žiadosť

1. Ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť.

2. Odchylne od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín 30 , ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b) alebo c) tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d), ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013.

Ak sa dožiadanie o prijatie späť zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov odo dňa, kedy žiadajúci členský štát získal vedomosť o tom, že v prípade dotknutej osoby môže byť zodpovedným iný členský štát.

3. Ak sa dožiadanie o prijatie späť nepodá v lehotách stanovených v odseku 2, členský štát, na území ktorého sa dotknutá osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, umožní uvedenej osobe podať novú žiadosť.

4. Ak sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia, ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu bola v jednom členskom štáte zamietnutá konečným rozhodnutím, zdržiava na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt, tento iný členský štát môže buď dožiadať prvý členský štát, aby prijal dotknutú osobu späť, alebo uskutočniť konanie o návrate v súlade so smernicou 2008/115/ES.

Keď sa tento iný členský štát rozhodne dožiadať prvý členský štát, aby prijal dotknutú osobu späť, neuplatňujú sa pravidlá ustanovené v smernici 2008/115/ES.

5. Dožiadanie o prijatie osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) späť sa podáva na štandardnom tlačive a obsahuje dôkazy alebo indície opísané v dvoch zoznamoch uvedených v článku 22 ods. 3 a/alebo relevantné časti z vyhlásení dotknutej osoby, ktoré orgánom dožiadaného členského štátu umožnia overiť, či je zodpovedný na základe kritérií stanovených v tomto nariadení.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zostaví a pravidelne reviduje dva zoznamy uvádzajúce príslušné dôkazné prostriedky a indície podľa kritérií uvedených v článku 22 ods. 3 písm. a) a b) a prijme jednotné podmienky vyhotovovania a predkladania dožiadaní o prijatie späť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 ods. 2.

Článok 25

Odpoveď na dožiadanie o prijatie späť

1. Dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.

2. Nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.

ODDIEL IV V

Procesné záruky

Článok 26 27

Oznámenie rozhodnutia o odovzdaní

1. Keď dožiadaný členský štát akceptuje, že má prevziať alebo prijať späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d), žiadajúci členský štát ð bezodkladne žiadateľovi písomne ï oznámi dotknutej osobe rozhodnutie o jej ð jeho ï odovzdaní do zodpovedného členského štátu a v príslušných prípadoch aj rozhodnutie neposudzovať jej ð jeho ï žiadosť o medzinárodnú ochranu.

ò nový

2. Ak sa má žiadateľ alebo iná osoba uvedená v článku 20 ods. 1 písm. c), d) alebo e) prijať späť, členský štát, v ktorom sa osoba nachádza, bez zbytočného odkladu tejto osobe písomne oznámi rozhodnutie o jej odovzdaní do zodpovedného členského štátu.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

3. Ak dotknutú osobu zastupuje právny zástupca alebo iný poradca, môže členský štát rozhodnúť, že rozhodnutie oznámi tomuto právnemu zástupcovi alebo poradcovi a nie dotknutej osobe, a prípadne ju o rozhodnutí upovedomí.

24. V rozhodnutí uvedenom v odsekochu 1 ð a 2 ï sa uvedú informácie o dostupných opravných prostriedkoch vrátane prípadného práva požiadať o odkladný účinok a o lehotách, v ktorých sa tieto prostriedky uplatňujú a na uskutočnenie odovzdania, a ak to je potrebné, uvedú sa informácie o mieste a čase, kedy sa má dotknutá osoba dostaviť, ak cestuje do zodpovedného členského štátu vlastnými prostriedkami.

Členské štáty zabezpečia, aby sa dotknutej osobe spolu s rozhodnutím uvedeným v odsekochu 1 ð a 2 ï poskytli informácie o osobách alebo subjektoch, ktoré môžu danej osobe poskytnúť právnu pomoc, ak neboli tieto informácie poskytnuté už skôr.

35. Ak dotknutej osobe nepomáha ani ju nezastupuje právny zástupca alebo iný poradca, členské štáty ju informujú o hlavných častiach rozhodnutia, pričom vždy uvedú informácie o dostupných právnych opravných prostriedkoch a lehotách, v ktorých sa tieto prostriedky uplatňujú, a to v jazyku, ktorému dotknutá osoba rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

Článok 27 28

Opravné prostriedky

1. Žiadateľ alebo iná osoba uvedená v článku 18 20 ods. 1 písm. c), alebo d) ð alebo e) ï má právo na účinný opravný prostriedok vo forme odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo vo forme vecného alebo právneho preskúmania tohto rozhodnutia, a to na súde.

2. Členské štáty stanovia primeranú lehotu ð siedmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o odovzdaní ï , v rámci ktorej môže dotknutá osoba uplatniť svoje právo na účinný opravný prostriedok podľa odseku 1.

3. Na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že: ð rozhodne súd v lehote 15 dní o dovolaní alebo preskúmaní vo veci samej. Pred prijatím tohto rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní sa neuskutoční žiadne odovzdanie. ï

a) na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo

b) odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo

c) dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.

4. Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány môžu bez návrhu rozhodnúť, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa odloží do prijatia rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní.

ò nový

4. Rozsah pôsobnosti účinného opravného prostriedku uvedeného v odseku 1 sa obmedzuje na posúdenie toho, či dochádza k porušeniu článku 3 ods. 2 v súvislosti s existenciou hrozby neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo článkov 10 až 13 a článku 18.

5. Ak sa neprijme žiadne rozhodnutie o odovzdaní uvedené v odseku 1, členský štát zaistí účinný opravný prostriedok pred súdom, ak žiadateľ tvrdí, že jeho rodinný príslušník, alebo, v prípade maloletej osoby bez sprievodu, jej príbuzný sa oprávnene zdržiavajú v inom členskom štáte, než je členský štát, ktorý posudzuje jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, a preto sa domnieva, že tento iný členský štát by mal byť zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti.

ê 604/2013

ð nový

56. Členské štáty zabezpečia, aby mala dotknutá osoba prístup k právnej pomoci a v prípade potreby aj k jazykovej pomoci.

67. Členské štáty zabezpečia na požiadanie bezplatné poskytnutie právnej pomoci, ak dotknutá osoba nie je schopná hradiť s tým spojené náklady. Členské štáty môžu stanoviť, že pokiaľ ide o poplatky a iné náklady, so žiadateľmi sa nezaobchádza priaznivejšie ako sa v otázkach právnej pomoci spravidla zaobchádza s ich štátnymi príslušníkmi.

Bez toho, aby svojvoľne obmedzovali prístup k právnej pomoci, môžu členské štáty stanoviť, že bezplatná právna pomoc a zastupovanie sa neprizná v prípadoch, keď sa príslušný orgán alebo súd domnieva, že odvolanie alebo preskúmanie nemá reálnu šancu na úspech.

Keď rozhodnutie o neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci a zastupovania podľa tohto odseku prijíma iný orgán než súd, členské štáty stanovia právo podať na súde účinný opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu. ð V prípade napadnutia rozhodnutia je tento opravný prostriedok neoddeliteľnou súčasťou opravného prostriedku uvedeného v odseku 1. ï

Pri splnení požiadaviek stanovených v tomto odseku členské štáty zabezpečia, aby sa právna pomoc a zastupovanie svojvoľne neobmedzovali a žiadateľovi sa nebránilo v účinnom prístupe k spravodlivosti.

Právna pomoc zahŕňa aspoň prípravu požadovaných procesných písomností a zastupovanie pred súdom a môže sa obmedziť na právnych zástupcov alebo poradcov osobitne určených vnútroštátnym právom na poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie.

Postupy na prístup k právnej pomoci sa stanovia vo vnútroštátnom práve.

ODDIEL V VI

Zaistenie na účely odovzdania

Článok 28 29

Zaistenie

1. Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.

2. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

3. Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie ð alebo oznámenia na účely prijatia ï späť nesmie presiahnuť jeden mesiac ð dva týždne ï od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď ð na dožiadanie o prevzatie ï. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov ð jedného týždňa ï od prijatia dožiadania ð o prevzatie ï. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania ð o prevzatie ï a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich ð štyroch ï týždňov ð od konečného rozhodnutia o odovzdaní ï implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.

Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť ð alebo oznámenia na účely prijatia späť ï , alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote ð štyroch týždňov ï uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21 24, 23, 26 24 a 29 30 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

4. Pokiaľ ide o podmienky zaistenia osôb a záruky vzťahujúce sa na zaistené osoby, na zabezpečenie postupov odovzdania do zodpovedného členského štátu sa uplatňujú články 9, 10 a 11 smernice 2013/33/EÚ.

ODDIEL VI VII

Odovzdania

Článok 29 30

Modality a lehoty

ò nový

1. Členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu, ktorého dožiadanie o prevzatie uvedené v článku 20 ods. 1 písm. a) bolo akceptované alebo ktorý predložil oznámenie na účely prijatia späť uvedeného v článku 20 ods. 1 písm. b) až e), prijme rozhodnutie o odovzdaní najneskôr do jedného týždňa odo dňa akceptovania alebo oznámenia a odovzdá žiadateľa alebo dotknutú osobu zodpovednému členskému štátu.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

Odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 20 ods. 1 písm. c), alebo d) ð alebo e) ï zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do ð štyroch týždňov od konečného rozhodnutia o odovzdaní ï šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.

Ak sa odovzdania do zodpovedného členského štátu vykonávajú odchodom s dozorom alebo eskortovaním, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávali ľudským spôsobom a aby sa pritom v plnej miere dodržiavali základné práva a ľudská dôstojnosť.

Ak to je potrebné, žiadajúci členský štát vydá žiadateľovi laissez passer (priepustku). Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vzor laissez passer (priepustky). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

Zodpovedný členský štát podľa potreby informuje žiadajúci členský štát o bezpečnom príchode dotknutej osoby alebo o skutočnosti, že sa nedostavila v stanovenej lehote.

2. Ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.

32. Ak bola osoba odovzdaná chybne, alebo ak bolo rozhodnutie o odovzdaní na základe odvolania alebo preskúmania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, členský štát, ktorý uskutočnil odovzdanie, bezodkladne prijme túto osobu späť.

43. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví jednotné podmienky pre konzultácie a výmenu informácií medzi členskými štátmi, najmä v prípadoch odložených alebo oneskorených odovzdaní, odovzdaní po povinnom akceptovaní, alebo v prípadoch odovzdania maloletých či závislých osôb, ako aj v prípadoch odovzdaní pod dozorom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

Článok 30 31

Náklady Ö na odovzdanie Õ odovzdania

1. Náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 20 ods. 1 písm. c), alebo d) ð alebo e) ï do zodpovedného členského štátu, nesie odovzdávajúci členský štát.

2. Ak sa má dotknutá osoba odovzdať späť do členského štátu v dôsledku chybného odovzdania alebo rozhodnutia o odovzdaní, ktoré bolo na základe odvolania alebo preskúmania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, je za náklady spojené s odovzdaním dotknutej osoby naspäť na jeho územie zodpovedný ten členský štát, ktorý uskutočnil pôvodné odovzdanie.

3. Úhrada nákladov takéhoto odovzdania sa nesmie žiadať od osôb, ktoré sa majú odovzdať podľa tohto nariadenia.

Článok 31 32

Výmena relevantných informácií pred uskutočnením odovzdaniaí

1. Členský štát uskutočňujúci odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 20 ods. 1 písm. c) alebo d) oznámi zodpovednému členskému štátu tie osobné údaje o odovzdávanej osobe, ktoré sú  primerané Õ náležité, relevantné a primerané ð obmedzené na to, čo je potrebné ï na výlučný účel, ktorým je zabezpečiť, aby orgány príslušné podľa vnútroštátneho práva zodpovedného členského štátu boli schopné poskytnúť tejto osobe primeranú pomoc vrátane bezprostrednej zdravotnej starostlivosti potrebnej na ochranu jej životne dôležitých záujmov a zabezpečiť kontinuitu, pokiaľ ide o ochranu a práva poskytované týmto nariadením a inými príslušnými právnymi nástrojmi v oblasti azylu. Tieto údaje sa zodpovednému členskému štátu oznámia s dostatočným predstihom pred uskutočnením odovzdania s cieľom zabezpečiť, aby orgány príslušné podľa vnútroštátneho práva mali dostatok času na prijatie potrebných opatrení.

2. Pokiaľ sú tieto informácie dostupné orgánom príslušným podľa vnútroštátneho práva, odovzdávajúci členský štáty zašle zodpovednému členskému štátu všetky informácie, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie práv a bezprostredných osobitných potrieb odovzdávanej osoby, najmä:

a) všetky okamžité opatrenia, ktoré je zodpovedný členský štát povinný vykonať na primerané zabezpečenie osobitných potrieb odovzdávanej osoby vrátane bezprostrednej zdravotnej pomoci, ktorá môže byť požadovaná Ö potrebná Õ;

b) v príslušných prípadoch kontaktné údaje rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine v prijímajúcom členskom štáte;

c) v prípade maloletých osôb informácie týkajúce sa ich vzdelania;

d) posudzovanie  posúdenie Õ veku žiadateľa.

3. Výmena informácií podľa tohto článku sa uskutočňuje len medzi orgánmi, ktoré boli Komisii oznámené v súlade s článkom 35 47 tohto nariadenia prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete „DubliNet“ zriadenej podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 1560/2003. Informácie poskytnuté v rámci výmeny informácií sa využijú len na účely uvedené v odseku 1 tohto článku a ďalej sa nespracúvajú.

4. V záujme uľahčenia výmeny informácií medzi členskými štátmi Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje vzor štandardného tlačiva na zasielanie údajov požadovaných podľa tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

5. Na výmenu informácií podľa tohto článku sa vzťahujú pravidlá ustanovené v článku 34 ods. 8 až 12 ð 46 ods. 8 ï.

Článok 32 33

Výmena údajov o zdravotnom stave pred uskutočnením odovzdania

1. Pokiaľ sú dostupné orgánu príslušnému podľa vnútroštátneho práva, odovzdávajúci členský štát poskytne zodpovednému členskému štátu informácie o všetkých osobitných potrebách odovzdávanej osoby, pričom tieto môžu v osobitných prípadoch zahŕňať informácie o fyzickom a duševnom zdraví odovzdávanej osoby, a to výhradne na účel poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo liečby, a to najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, starších ľudí, tehotné ženy, maloleté osoby a osoby, ktoré boli mučené, znásilnené alebo vystavené iným závažným formám psychického, fyzického a sexuálneho násilia. Informácie sa poskytujú na spoločnom osvedčení o zdravotnom stave, ku ktorému sa pripoja potrebné dokumenty. Zodpovedný členský štát zabezpečí, aby sa tieto osobitné potreby zodpovedajúcim spôsobom naplnili, a to najmä pokiaľ ide o nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, ktorá môže byť potrebná.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje vzor spoločného osvedčenia o zdravotnom stave. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

2. Odovzdávajúci členský štát poskytne zodpovednému členskému štátu informácie uvedené v odseku 1, len ak získal výslovný súhlas žiadateľa a/alebo jeho zástupcu alebo ak žiadateľ nie je fyzicky alebo právne spôsobilý na udelenie súhlasu a  je Õ takéto poskytnutie informácií je nevyhnutné ð na ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ï  alebo ak žiadateľ nie je fyzicky alebo právne spôsobilý na udelenie súhlasu Õ na ochranu životne dôležitých záujmov  tohto Õ žiadateľa alebo inej osoby. Chýbajúci súhlas vrátane odmietnutia udelenia súhlasu nebráni uskutočneniu odovzdania.

3. Spracovanie osobných zdravotných údajov uvedených v odseku 1 vykonáva len odborný zdravotnícky pracovník, ktorý je podľa vnútroštátneho práva alebo pravidiel ustanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi povinný zachovávať služobné tajomstvo, alebo inou osobou, ktorá podlieha rovnocennej povinnosti služobného tajomstva.

4. Výmena informácií podľa tohto článku sa uskutočňuje len medzi odbornými zdravotníckymi pracovníkmi alebo inými osobami uvedenými v odseku 3. Informácie poskytnuté v rámci výmeny informácií sa môžu použiť len na účely uvedené v odseku 1 a ďalej sa nespracúvajú.

5. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme jednotné podmienky a praktické opatrenia na výmenu informácií podľa odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

6. Na výmenu informácií podľa tohto článku sa uplatňujú  vzťahujú Õ pravidlá ustanovené v článku 34 ods. 8 až 12 ð 46 ods. 8 ï.

Článok 33

Mechanizmus včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia

1. Keď Komisia najmä na základe informácií zhromaždených EASO podľa nariadenia (EÚ) č. 439/2010 zistí, že uplatňovanie tohto nariadenia môže byť ohrozené na základe opodstatnenej hrozby osobitného tlaku na azylový systém členského štátu a/alebo v dôsledku problémov s fungovaním azylového systému niektorého členského štátu, v spolupráci s EASO v odporúčaní daný členský štát vyzve, aby vypracoval preventívny akčný plán.

Dotknutý členský štát informuje Radu a Komisiu o tom, či má v úmysle predložiť preventívny akčný plán na zvládnutie tlaku a/alebo problémov s fungovaním svojho azylového systému, pričom zabezpečí ochranu základných práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

Členský štát môže z vlastného podnetu vypracovať preventívny akčný plán a jeho následné revízie. Pri vypracúvaní preventívneho akčného plánu môže členský štát požiadať o pomoc Komisiu, iné členské štáty, EASO a iné relevantné agentúry Únie.

2. Ak sa vypracuje preventívny akčný plán, dotknutý členský štát ho predloží a podáva pravidelné správy o jeho vykonávaní Rade a Komisii. Komisia následne informuje Európsky parlament o kľúčových prvkoch preventívneho akčného plánu. Komisia predkladá správy o jeho vykonávaní Rade a zasiela ich Európskemu parlamentu.

Dotknutý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia na riešenie osobitného tlaku na svoj azylový systém alebo na zabezpečenie odstránenia zistených nedostatkov predtým, ako sa situácia zhorší. Ak preventívny akčný plán zahŕňa opatrenia na riešenie osobitného tlaku na azylový systém členského štátu, ktorým by mohlo byť ohrozené uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia sa pred podaním správy Európskemu parlamentu a Rade poradí s EASO.

3. Ak Komisia na základe analýzy EASO zistí, že vykonávaním preventívneho akčného plánu sa neodstránili zistené nedostatky, alebo ak existuje vážne riziko, že situácia v oblasti azylu v dotknutom členskom štáte prerastie do krízy, ktorú pravdepodobne nebude možné riešiť preventívnym akčným plánom, môže Komisia, prípadne v spolupráci s EASO, požiadať dotknutý členský štát, aby vypracoval akčný plán krízového riadenia a v prípade potreby aj jeho revízie. Akčným plánom krízového riadenia sa počas celého procesu zabezpečí dodržiavanie acquis Únie v oblasti azylu, najmä základných práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

Dotknutý členský štát po požiadaní, aby vypracoval akčný plán krízového riadenia, ho v spolupráci s Komisiou a EASO urýchlene vypracuje, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol požiadaný.

Dotknutý členský štát predloží svoj akčný plán krízového riadenia a aspoň raz za tri mesiace podá správu o jeho vykonávaní Komisii a v prípade potreby iným príslušným zainteresovaným stranám, napríklad EASO.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu o akčnom pláne krízového riadenia, jeho prípadných revíziách a ich vykonávaní. V týchto správach uvedie dotknutý členský štát údaje na účely monitorovania dodržiavania akčného plánu krízového riadenia, napríklad údaje o dĺžke konania, podmienkach zaistenia a prijímacej kapacite v súvislosti s prílevom žiadateľov.

4. Rada počas celého procesu včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia stanoveného v tomto článku podrobne sleduje situáciu a môže požiadať o ďalšie informácie a poskytnúť politické usmernenia, najmä pokiaľ ide o naliehavosť a závažnosť situácie, a teda potrebu, aby členský štát vypracoval buď preventívny akčný plán alebo v prípade potreby akčný plán krízového riadenia. Európsky parlament a Rada môžu počas celého procesu rokovať a poskytovať usmernenia týkajúce sa akýchkoľvek opatrení solidarity, ktoré považujú za vhodné.

ò nový

KAPITOLA VII

Nápravný alokačný mechanizmus

Článok 34

Všeobecná zásada

1. Alokačný mechanizmus uvedený v tejto kapitole sa uplatňuje v prospech členského štátu, ak tento členský štát čelí neprimerane vysokému počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, za ktoré je zodpovedný podľa tohto nariadenia.

2. Odsek 1 sa uplatní, ak automatizovaný systém uvedený v článku 44 ods. 1 ukáže, že počet žiadostí o medzinárodnú ochranu, za ktoré je členský štát zodpovedný na základe kritérií uvedených v kapitole III, v článku 3 ods. 2 alebo 3, v článku 18 a v článku 19, spolu s počtom skutočne presídlených osôb presahuje 150 % referenčného počtu pre daný členský štát stanoveného podľa kľúča uvedeného v článku 35.

3. Referenčný počet pre členský štát sa stanoví použitím kľúča uvedeného v článku 35 na celkový počet žiadostí, ako aj na celkový počet skutočne presídlených osôb, ktoré príslušný zodpovedný členský štát zaznamenal do automatizovaného systému počas predchádzajúcich 12 mesiacov.

4. Automatizovaný systém raz týždenne informuje členské štáty, Komisiu a Agentúru Európskej únie pre azyl o podiele žiadostí, za ktoré sú jednotlivé členské štáty zodpovedné.

5. Automatizovaný systém priebežne monitoruje, či sa niektorý členský štát nachádza nad hraničnou hodnotou uvedenou v odseku 2, a ak áno, oznámi túto skutočnosť členským štátom a Komisii, pričom uvedie, o koľko žiadostí je prahová hodnota prekročená.

6. Na základe oznámenia uvedeného v odseku 5 sa uplatní alokačný mechanizmus.

Článok 35

Referenčný kľúč

1. Na účely nápravného mechanizmu sa referenčný počet pre každý členský štát stanoví podľa kľúča.

2. Referenčný kľúč pre jednotlivé členské štáty uvedený v odseku 1 vychádza z nasledujúcich kritérií založených na údajoch Eurostatu:

a)    počet obyvateľov (váha 50 %);

b)    celkový HDP (váha 50 %).

3. Kritériá uvedené v odseku 2 sa použijú podľa vzorca stanoveného v prílohe I.

4. Agentúra Európskej únie pre azyl stanoví referenčný kľúč a každý rok na základe údajov Eurostatu upraví hodnoty kritérií pre tento referenčný kľúč, ako aj samotný referenčný kľúč uvedený v odseku 2.

Článok 36

Použitie referenčného kľúča

1. Ak dôjde k dosiahnutiu hraničnej hodnoty uvedenej v článku 34 ods. 2, automatizovaný systém uvedený v článku 44 ods. 1 použije referenčný kľúč uvedený v článku 35 na tie členské štáty, v prípade ktorých počet žiadostí, za posúdenie ktorých sú zodpovedné, je nižší ako ich podiel stanovený podľa článku 35 ods. 1, a týmto členským štátom to oznámi.

2. Žiadatelia, ktorí po oznámení alokácie uvedenom v článku 34 ods. 5 podali žiadosť v členskom štáte podporenom prostredníctvom alokačného mechanizmu, sa alokujú členským štátom uvedeným v odseku 1 a tieto členské štáty určia zodpovedný členský štát.

3. Žiadosti, ktoré sú vyhlásené za neprípustné alebo ktoré sa posudzujú v zrýchlenom konaní v súlade s článkom 3 ods. 3, nepodliehajú alokácii.

4. Automatizovaný systém uvedený v článku 44 ods. 1 určí členský štát alokácie na základe použitia referenčného kľúča podľa odseku 1 a najneskôr do 72 hodín od registrácie uvedenej v článku 22 ods. 1 oznámi túto informáciu členskému štátu podporenému prostredníctvom alokačného mechanizmu a členskému štátu alokácie a doplní členský štát alokácie do elektronického súboru uvedeného v článku 23 ods. 2.

Článok 37

Finančná solidarita

1. Členský štát môže na konci trojmesačného obdobia po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a následne na konci každého dvanásťmesačného obdobia do automatizovaného systému vložiť informáciu, že sa nebude ako členský štát alokácie dočasne zúčastňovať na nápravnom alokačnom mechanizme stanovenom v kapitole VII tohto nariadenia, a túto skutočnosť oznámi členským štátom, Komisii a Agentúre Európskej únie pre azyl.

2. V takomto prípade automatizovaný systém uvedený v článku 44 ods. 1 počas tohto dvanásťmesačného obdobia použije referenčný kľúč na tie členské štáty, v ktorých je počet žiadostí, pre ktoré sú zodpovednými členskými štátmi, nižší ako ich podiel stanovený podľa článku 35 ods. 1, s výnimkou členského štátu, ktorý informáciu vložil, a členského štátu podporeného prostredníctvom alokačného mechanizmu. Automatizovaný systém uvedený v článku 44 ods. 1 započíta každú žiadosť, ktorá by inak bola podľa článku 36 ods. 4 alokovaná členskému štátu, ktorý informáciu vložil, do podielu tohto členského štátu.

3. Na konci dvanásťmesačného obdobia uvedeného v odseku 2 automatizovaný systém oznámi členskému štátu, ktorý sa nezúčastňuje na nápravnom alokačnom mechanizme, počet žiadateľov, pre ktorých by inak bol členským štátom alokácie. Tento členský štát následne odvedie príspevok solidarity vo výške 250 000 EUR za každého žiadateľa, ktorý by mu bol inak počas príslušného dvanásťmesačného obdobia alokovaný. Príspevok solidarity sa vyplatí členskému štátu, ktorý bol určený ako zodpovedný za posúdenie príslušných žiadostí.

4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme rozhodnutie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56, ktorým stanoví stanoví modality na vykonávanie odseku 3.

5. Agentúra Európskej únie pre azyl monitoruje uplatňovanie mechanizmu finančnej solidarity a každý rok podáva Komisii v tejto súvislosti správu.

Článok 38

Povinnosti členského štátu podporeného prostredníctvom alokačného mechanizmu

Členský štát podporený prostredníctvom alokačného mechanizmu:

a)    najneskôr do jedného týždňa od oznámenia uvedeného v článku 36 ods. 4 prijme rozhodnutie o odovzdaní žiadateľa do členského štátu alokácie, okrem prípadu, keď tento členský štát podporený prostredníctvom alokačného mechanizmu môže v tej istej lehote prijať zodpovednosť za posúdenie žiadosti podľa kritérií stanovených v článkoch 10 až 13 a v článku 18;

b)    žiadateľovi bezodkladne oznámi rozhodnutie o jeho odovzdaní do členského štátu alokácie;

c)    odovzdá žiadateľa do členského štátu alokácie najneskôr do štyroch týždňov od konečného rozhodnutia o odovzdaní.

Článok 39

Povinnosti členského štátu alokácie

Členský štát alokácie:

a)    potvrdí členskému štátu podporenému prostredníctvom alokačného mechanizmu prijatie oznámenia o alokácii a uvedie príslušný orgán, ktorému sa má žiadateľ po odovzdaní hlásiť;

b)    informuje členský štát podporený prostredníctvom alokačného mechanizmu o príchode žiadateľa alebo o skutočnosti, že sa v stanovenej lehote nedostavil;

c)    prijme žiadateľa a prípadne vykoná osobný pohovor podľa článku 7;

d)    posúdi jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu ako zodpovedný členský štát, pokiaľ nie je podľa kritérií stanovených v článkoch 10 až 13 a v článkoch 16 až 18 za posúdenie žiadosti zodpovedný iný členský štát;

e)    ak je podľa kritérií stanovených v článkoch 10 až 13 a v článkoch 16 až 18 za posúdenie žiadosti zodpovedný iný členský štát, členský štát alokácie požiada tento iný členský štát, aby prevzal žiadateľa;

f)    prípadne informuje zodpovedný členský štát o odovzdaní do tohto členského štátu;

g)    prípadne odovzdá žiadateľa do zodpovedného členského štátu;

h)    prípadne vloží do elektronického súboru uvedeného v článku 23 ods. 2 informáciu, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu ako zodpovedný členský štát.

Článok 40

Výmena relevantných informácií pre bezpečnostné overenie

1. Ak sa prijme rozhodnutie o odovzdaní podľa článku 38 písm. a), členský štát podporený prostredníctvom alokačného mechanizmu súčasne zašle členskému štátu alokácie v tom istom čase a výhradne na účel overenia, či žiadateľa možno zo závažných dôvodov považovať za hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, údaje o odtlačkoch prstov žiadateľa odobraté podľa nariadenia (návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie 603/2013/EÚ).

2. Ak na základe overenia bezpečnosti z informácií o žiadateľovi vyplýva, že predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, informácie o povahe zápisu sa poskytnú orgánom presadzovania práva v členskom štáte podporenom prostredníctvom alokačného mechanizmu, pričom sa na ich prenos nepoužijú elektronické komunikačné kanály uvedené v článku 47 ods. 4.

Členský štát alokácie do jedného týždňa od prijatia odtlačkov prstov informuje členský štát podporený prostredníctvom alokačného mechanizmu o existencii takéhoto zápisu, pričom uvedie, ktoré orgány presadzovania práva členského štátu, v ktorom bola žiadosť podaná, boli plne informované, a zaznamená existenciu zápisu v automatizovanom systéme podľa článku 23 ods. 2 písm. d).

3. Ak výsledok bezpečnostného overenia potvrdí, že žiadateľa možno zo závažných dôvodov považovať za hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, zodpovedným členským štátom je členský štát podporený prostredníctvom alokačného mechanizmu, v ktorom bola podaná žiadosť, a tento štát posúdi žiadosť v zrýchlenom konaní podľa článku 31 ods. 8 smernice 2013/32/EÚ.

4. Informácie poskytnuté v rámci výmeny informácií sa môžu použiť len na účely uvedené v odseku 1 a ďalej sa nespracúvajú.

Článok 41

Postup alokácie

1. Kapitola V a oddiely II až VII kapitoly VI sa uplatňujú mutatis mutandis.

2. Rodinní príslušníci, na ktorých sa vzťahuje postup alokácie, sa alokujú tomu istému členskému štátu.

Článok 42

Náklady na odovzdania v rámci alokácie

Členský štát podporený prostredníctvom alokačného mechanizmu dostane za každú osobu odovzdanú podľa článku 38 písm. c) jednorazovú sumu vo výške 500 EUR ako náhradu nákladov na odovzdanie žiadateľa do členského štátu alokácie. Táto finančná podpora sa poskytuje uplatnením postupov stanovených v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 516/2014.

Článok 43

Ukončenie nápravnej alokácie

Automatizovaný systém zašle členským štátom a Komisii oznámenie, hneď ako počet žiadostí v členskom štáte podporenom prostredníctvom alokačného mechanizmu, pre ktoré je podľa tohto nariadenia zodpovedným členským štátom, klesne pod 150 % jeho podielu stanoveného podľa článku 35 ods. 1.

Po zaslaní oznámenia uvedeného v odseku 2 sa uplatňovanie nápravnej alokácie pre tento členský štát ukončí.

ê 604/2013

KAPITOLA VII VIII

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

ò nový

Článok 44

Automatizovaný systém na účely registrácie, monitorovania a alokačného mechanizmu

1. Zriaďuje sa automatizovaný systém na účely registrácie a monitorovania podielu žiadostí o medzinárodnú ochranu podľa článku 22 a uplatňovania alokačného mechanizmu stanoveného v kapitole VII.

2. Automatizovaný systém pozostáva z centrálneho systému a komunikačnej infraštruktúry medzi centrálnym systémom a vnútroštátnymi infraštruktúrami.

3. Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zriadená nariadením (EÚ) č. 1077/2011 je zodpovedná za prípravu, vývoj a prevádzkové riadenie centrálneho systému a komunikačnej infraštruktúry medzi centrálnym systémom a vnútroštátnymi infraštruktúrami.

4. Vnútroštátne infraštruktúry vyvinú a riadia členské štáty.

Článok 45

Prístup do automatizovaného systému

1. Príslušné azylové orgány členských štátov uvedené v článku 47 majú prístup do automatizovaného systému uvedeného v článku 44 ods. 1 na účely vloženia informácií uvedených v článku 20 ods. 7, článku 22 ods. 1, 4 a 5, článku 37 ods. 1 a článku 39 písm. h).

2. Agentúra Európskej únie pre azyl má prístup do automatizovaného systému na účely vloženia a úpravy referenčného kľúča podľa článku 35 ods. 4 a na účely vloženia informácií uvedených v článku 22 ods. 3.

3. Informácie uvedené v článku 23 ods. 2, článku 36 ods. 4 a článku 39 písm. h) sú prístupne len na nahliadnutie príslušným azylovým orgánom členských štátov uvedeným v článku 47 na účely tohto nariadenia a na účely nariadenia [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013].

4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme jednotné podmienky a praktické opatrenia na vkladanie informácií uvedených v odsekoch 1 a 3 a nahliadanie do nich. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 56 ods. 2.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

Článok 34 46

Zdieľanie informácií

1. Každý členský štát oznámi ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý o to požiada, také osobné údaje týkajúce sa žiadateľa, ktoré sú primerané, relevantné a nie sú nadbytočné ð obmedzené na to, čo je potrebné ï na:

a) určenie zodpovedného členského štátu;

b) posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu;

c) plnenie akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho z tohto nariadenia.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa môžu vzťahovať iba na:

a) osobné údaje žiadateľa, a ak je to potrebné, jeho rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine (celé meno a podľa potreby predchádzajúce meno, prezývky alebo pseudonymy; štátnu príslušnosť, súčasnú a predchádzajúcu; dátum a miesto narodenia);

b) osobné a cestovné doklady (číslo, platnosť, dátum vydania, vydávajúci orgán, miesto vydania atď.);

c) iné informácie potrebné na zistenie totožnosti žiadateľa vrátane odtlačkov prstov spracovaných ð odobratých žiadateľovi členským štátom, najmä na účely článku 40, ï v súlade s nariadením [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013];

d) miesta pobytu a precestované trasy;

e) povolenia na pobyt  doklady o pobyte Õ alebo víza vydané členským štátom;

f) miesto podania žiadosti;

g) dátum podania akejkoľvek predchádzajúcej žiadosti o medzinárodnú ochranu, dátum podania súčasnej žiadosti, dosiahnuté štádium v konaní a rozhodnutie, ak bolo prijaté.

3. Okrem toho, ak je to potrebné na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, zodpovedný členský štát môže požiadať iný členský štát, aby ho informoval, na akých dôvodoch zakladá žiadateľ svoju žiadosť, a ak je to vhodné, aké boli dôvody akýchkoľvek prijatých rozhodnutí týkajúcich sa žiadateľa. Tento iný členský štát môže odmietnuť odpovedať na dožiadanie, ktorá mu bolo predložené, ak by oznámenie takýchto informácií pravdepodobne poškodilo jeho základné záujmy alebo ochranu slobôd a základných práv dotknutej osoby alebo iných. V každom prípade podlieha požadované oznámenie informácií písomnému súhlasu žiadateľa o medzinárodnú ochranu, pričom získanie takéhoto súhlasu prislúcha žiadajúcemu členskému štátu. V tomto prípade musí žiadateľ vedieť, k akej konkrétnej informácii vyjadruje svoj súhlas.

4. Každé dožiadanie o informácie sa posiela len v súvislosti s jednotlivou žiadosťou o medzinárodnú ochranu. Musia sa v ňom uviesť dôvody, na ktorých sa zakladá, a ak má za cieľ overiť, či existuje kritérium, na základe ktorého by pravdepodobne pripadla zodpovednosť dožiadanému členskému štátu, uvedie, na základe akého dôkazu, a tiež príslušné informácie zo spoľahlivých zdrojov o spôsoboch a prostriedkoch, akými žiadateľ vstúpil na územia členských štátov, alebo na akej špecifickej a overiteľnej časti vyhlásenia žiadateľa je založené. Toto znamená, že takéto príslušné informácie zo spoľahlivých zdrojov samy osebe nie sú dostatočné na určenie zodpovednosti a právomoci členského štátu podľa tohto nariadenia, avšak môžu prispieť k hodnoteniu iných ukazovateľov, ktoré sa týkajú konkrétneho žiadateľa.

5. Dožiadaný členský štát je povinný odpovedať do piatich ð dvoch ï týždňov. Akékoľvek oneskorenie s odpoveďou musí byť riadne zdôvodnené. Nedodržanie päťtýždňovej ð dvojtýždňovej ï lehoty nezbavuje dožiadaný členský štát povinnosti odpovedať. Ak sa v rámci zisťovania uskutočňovaného dožiadaným členským štátom, ktorý nedodržal maximálnu lehotu, zatají informácia, ktorá preukazuje, že je zodpovedným štátom, nemôže sa tento členský štát dovolávať uplynutia lehôt stanovených v článkoch 21, 23 a 24 ako dôvodu, na základe ktorého odmieta vyhovieť dožiadaniu o prevzatie alebo prijatie späť. V takom prípade sa lehoty na predloženie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť stanovené v článkuoch 21, 23 a 24 ð sa ï predlžujú o dobu, ktorá zodpovedá oneskoreniu odpovede dožiadaného členského štátu.

6. Výmena informácií sa uskutoční na dožiadanie členského štátu a môže sa uskutočniť iba medzi orgánmi, ktorých vymenovanie každým členským štátom bolo oznámené Komisii v súlade s článkom 35 47 ods. 1.

7. Vymieňané informácie sa môžu použiť iba na účely ustanovené v odseku 1. V každom členskom štáte sa takéto informácie môžu oznamovať, v závislosti od typu a právomocí prijímajúceho orgánu, iba orgánom a súdom, ktoré sú poverené:

a) určením zodpovedného členského štátu;

b) posúdením žiadosti o medzinárodnú ochranu;

c) plnením akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho z tohto nariadenia.

8. Členský štát, ktorý odosiela informácie, zabezpečí, aby boli presné a aktuálne. Ak vyjde najavo, že odoslal informácie, ktoré sú nepresné, alebo ktoré sa nemali odoslať, prijímajúce členské štáty sú o tom ihneď informované. Tieto sú povinné opraviť takéto informácie alebo ich vymazať.

9. Žiadateľ má právo byť na základe žiadosti informovaný o akýchkoľvek spracúvaných údajoch, ktoré sa ho týkajú.

Ak žiadateľ zistí, že pri spracovaní údajov bolo porušené toto nariadenie alebo smernica 95/46/ES, najmä preto, že sú neúplné alebo nepresné, má právo na to, aby boli opravené alebo vymazané.

Orgán, ktorý opravuje alebo vymazáva údaje, podľa potreby informuje členský štát, ktorý odoslal alebo prijal tieto informácie.

Žiadateľ má právo podať žalobu alebo sťažnosť príslušným orgánom alebo súdom členského štátu, ktorý mu odoprel právo na prístup alebo právo na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa ho týkajú.

108. V každom dotknutom členskom štáte sa vedie evidencia o odoslaní a prijatí vymieňaných informácií v samostatnej zložke pre dotknutú osobu a/alebo v registri.

11. Vymieňané údaje sa uchovávajú počas doby, ktorá neprekračuje dobu potrebnú na účely, na ktoré sa vymenili.

12. Ak údaje nie sú spracúvané automaticky, alebo nie sú obsiahnuté v súbore, alebo sa nepočíta s ich zaradením do súboru, každý členský štát prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmto článkom prostredníctvom účinných kontrol.

Článok 35 47

Príslušné orgány a zdroje

1. Každý členský štát Komisii bezodkladne oznámi konkrétne orgány zodpovedné za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto nariadenia a ich akékoľvek zmeny a doplnenia. Členské štáty zabezpečia, aby mali tieto orgány potrebné zdroje na plnenie svojich úloh, a najmä na odpovedanie v stanovených lehotách na dožiadania o informácie, dožiadania o prevzatie, a dožiadania o prijatie späť ð oznámenia na účely prijatia späť a prípadne na plnenie svojich povinností v rámci alokačného mechanizmu ï žiadateľov.

2. Komisia uverejní konsolidovaný zoznam orgánov uvedených v odseku 1 v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak v tomto zozname nastanú zmeny, Komisia uverejní raz do roka aktualizovaný konsolidovaný zoznam.

3. Orgánom uvedeným v odseku 1 sa poskytne potrebná odborná príprava zameraná na uplatňovanie tohto nariadenia.

4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vytvorí bezpečné elektronické prenosové kanály medzi orgánmi uvedenými v odseku 1 ð a medzi týmito orgánmi a Agentúrou Európskej únie pre azyl ï na zasielanie ð informácií, údajov o odtlačkoch prstov odobratých v súlade s nariadením [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie č. 603/2013], ï dožiadaní, ð oznámení, ï odpovedí a všetkej písomnej korešpondencie a na zabezpečenie toho, aby odosielatelia automaticky dostávali elektronické potvrdenie o doručení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 44 56 ods. 2.

Článok 36 48

Administratívne dojednania

1. Členské štáty si môžu na bilaterálnom základe upraviť medzi sebou administratívne dojednania, ktoré sa týkajú praktických aspektov vykonávania tohto nariadenia s cieľom uľahčiť jeho uplatňovanie a zvýšiť jeho účinnosť. Takéto dojednania sa môžu vzťahovať na:

a) výmeny styčných dôstojníkov;

b) zjednodušenie postupov a skrátenie lehôt vzťahujúcich sa na zasielanie a posúdenie dožiadaní o prevzatie žiadateľov alebo o ich prijatie späť.

2. Členské štáty môžu tiež ponechať v platnosti administratívne dojednania dohodnuté podľa nariadenia (ES) č. 343/2003 ð a nariadenia (EÚ) č. 604/2013 ï. Pokiaľ nie sú takéto dojednania v súlade s týmto nariadením, dotknuté členské štáty ich zmenia a doplnia tak, aby odstránili akýkoľvek zistený nesúlad.

3. Pred uzavretím alebo zmenou a doplnením akéhokoľvek dojednania uvedeného v odseku 1 písm. b) sa dotknuté členské štáty poradia s Komisiou o súlade dojednania s týmto nariadením.

4. Ak sa Komisia domnieva, že dojednania uvedené v odseku 1 písm. b) nie sú v súlade s týmto nariadením, v primeranej lehote o tom informuje dotknuté členské štáty. Členské štáty prijmú vhodné kroky na zmenu a doplnenie dotknutého dojednania v primeranej lehote tak, aby odstránili akýkoľvek zistený nesúlad.

5. Členské štáty oznámia Komisii všetky dojednania uvedené v odseku 1, ich vypovedanie alebo zmenu a doplnenie.

ò nový

Článok 49

Sieť jednotiek dublinského systému

Agentúra Európskej únie pre azyl zriadi sieť príslušných orgánov uvedených v článku 47 ods. 1 a bude uľahčovať jej činnosť s cieľom posilniť praktickú spoluprácu a zdieľanie informácií týkajúce sa všetkých záležitostí súvisiacich s uplatňovaním tohto nariadenia vrátane vypracúvania praktických nástrojov a usmernení.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA VIII

ZMIEROVACÍ POSTUP

Článok 37

Zmierovací postup

1. Ak členské štáty nemôžu vyriešiť spor o akejkoľvek záležitosti, ktorá sa týka uplatňovania tohto nariadenia, môžu použiť zmierovací postup ustanovený v odseku 2.

2. Zmierovací postup sa začína na žiadosť jedného zo sporiacich sa členských štátov, ktorá je adresovaná predsedovi výboru zriadeného článkom 44. Vyjadrením súhlasu s použitím zmierovacieho postupu sa dotknuté členské štáty zaväzujú, že v maximálnej možnej miere zohľadnia navrhnuté riešenie.

Predseda výboru vymenuje troch členov výboru zastupujúcich tri členské štáty, ktorých sa netýka daná záležitosť. Títo členovia dostanú písomné alebo ústne vyjadrenia strán a po porade navrhnú do jedného mesiaca, v prípade potreby na základe hlasovania, riešenie.

Rozprave predsedá buď predseda výboru, alebo jeho zástupca. Môže vyjadriť svoje stanovisko, ale nemá hlasovacie právo.

Navrhnuté riešenie, či už ho strany prijmú, alebo zamietnu, je konečné a neodvolateľné.

KAPITOLA IX

PRECHODNÉ USTANOVENIA A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 38 50

Bezpečnosť údajov a ochrana údajov

1. Členské štáty prijmú všetky  vykonajú Õ potrebné  technické a organizačné Õ opatrenia, aby sa zaistila bezpečnosť prenášaných osobných údajov ð spracúvaných podľa tohto nariadenia ï , a najmä aby sa zabránilo  predišlo Õ protiprávnemu alebo neoprávnenému prístupu k spracúvaným osobným údajom alebo ich zverejneniu, pozmeňovaniu alebo strate.

Každý členský štát ustanoví, že vnútroštátny dozorný orgán alebo orgány určené podľa článku 28 ods. 1 smernice 95/46/ES nezávisle a v súlade so svojím vnútroštátnym právom monitorujú zákonnosť spracúvania osobných údajov dotknutým členským štátom podľa tohto nariadenia.

2. Príslušný dozorný orgán alebo dozorné orgány každého členského štátu monitorujú zákonnosť spracúvania osobných údajov orgánmi dotknutého členského štátu uvedenými v článku 47 vrátane prenosu údajov do a z automatizovaného systému uvedeného v článku 44 ods. 1 a ich zasielania orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie overení uvedených v článku 40.

3. Spracúvanie osobných údajov Agentúrou Európskej únie pre azyl monitoruje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 a s ustanoveniami o ochrane údajov obsiahnutými v nariadení [návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre azyl, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 439/2010].

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

Článok 39 51

Dôvernosť informácií

Členské štáty zabezpečia, aby orgány uvedené v článku 35 47 boli vo vzťahu k informáciám, ktoré získajú v rámci svojej činnosti, viazané pravidlami dôvernosti stanovenými vo vnútroštátnom práve.

Článok 40 52

Sankcie

Členské štáty  stanovia pravidlá upravujúce sankcie Õ prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby každé zneužitie údajov spracúvaných podľa tohto nariadenia podliehalo účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám vrátane správnych a/alebo trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom ð , ktoré sa budú uplatňovať v prípade porušenia tohto nariadenia, a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zaistili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce ï.

Článok 41 53

Prechodné opatrenia

Keď bola žiadosť podaná po [prvý deň po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] dátume uvedenom v článku 49 druhom odseku, zohľadnia sa udalosti, na základe ktorých pravdepodobne vyplynie zodpovednosť členskému štátu podľa tohto nariadenia, aj keď nastali pred týmto dátumom, s výnimkou udalostí uvedených v článku 13 ods. 2.

ò nový

Odchylne od článku 34 ods. 2 sa nápravný alokačný systém neaktivuje počas prvých troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Odchylne od článku 34 ods. 3 po uplynutí obdobia troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a až do uplynutia jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia je referenčným obdobím obdobie, ktoré uplynulo od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. 

ê 604/2013 (prispôsobené)

Článok 42 54

Počítanie lehôt

Každá lehota stanovená v tomto nariadení sa vypočíta takto:

a) ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch alebo mesiacoch má počítať od momentu, v ktorom nastane udalosť alebo sa uskutoční konanie, deň, počas ktorého táto udalosť nastane, alebo sa uskutoční konanie, sa nezapočíta do príslušnej lehoty;

b) lehota vyjadrená v týždňoch alebo mesiacoch sa skončí uplynutím ktoréhokoľvek dňa v poslednom týždni alebo mesiaci, ktorý je tým istým dňom tohto týždňa alebo pripadne na ten istý deň ako deň, počas ktorého nastala udalosť alebo sa uskutočnilo konanie, od ktorého sa má počítať lehota. Ak pri lehote vyjadrenej v mesiacoch deň, v ktorý sa má skončiť, sa nevyskytuje v poslednom mesiaci, lehota sa skončí uplynutím posledného dňa tohto mesiaca;

c) do lehoty sa započítavajú soboty, nedele a štátne sviatky v ktoromkoľvek dotknutom členskom štáte.

Článok 43 55

Územná pôsobnosť

Pokiaľ ide o Francúzsku republiku, toto nariadenie sa vzťahuje iba na jej európske územie.

Článok 44 56

Výbor

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 45 57

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 5 10 ods. 6 a článku 16 18 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto 5-ročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 5 10 ods. 6 a článku 16 18 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci  , ktoré sa v ňom uvádza Õ v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

ê 604/2013 (prispôsobené)

Ö4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.Õ

ê 604/2013

45. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

56. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 5 10 ods. 6 a článku 16 18 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote štyroch ð dvoch ï mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 46 58

 Preskúmanie, Õ mMonitorovanie a hodnotenie

Do [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti] a následne každý rok Komisia preskúma fungovanie nápravného alokačného mechanizmu stanoveného v kapitole VII tohto nariadenia, a najmä hraničné hodnoty stanovené v jeho článku 34 ods. 2 a v jeho článku 43.

Do ð [troch rokov od nadobudnutia účinnosti] ï 21. júla 2016 podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia a podľa potreby navrhne potrebné zmeny a doplnenia. Členské štáty zašlú Komisii všetky informácie potrebné na prípravu tejto správy najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto lehoty.

Po predložení tejto správy podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia v tom istom čase, ako podáva správy o vykonávaní systému Eurodac podľa článku 4240 nariadenia [návrh nariadenia, ktorým sa prepracúva nariadenie (EÚ) č. 603/2013].

Článok 47 59

Štatistiky

1. Členské štáty v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane 31 poskytujú Komisii (Eurostatu) štatistiky o uplatňovaní tohto nariadenia a nariadenia (ES) č. 1560/2003.

ò nový

2. Agentúra Európskej únie pre azyl v štvrťročných intervaloch zverejňuje informácie zaslané podľa článku 34 ods. 4.

ê 604/2013 (prispôsobené)

ð nový

Článok 48 60

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 343/2003  (EÚ) č. 604/2013 Õ sa zrušuje ð pre členské štáty, ktoré sú viazané týmto nariadením, pokiaľ ide o ich povinnosti v rámci ich vzájomných vzťahov ï 

.

Článok 11 ods. 1 a články 13, 14 a 17 nariadenia (ES) č. 1560/2003 sa zrušujú.

Odkazy na zrušené nariadenie alebo články sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 49 61

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vzťahuje sa na žiadosti o medzinárodnú ochranu podané v čase od [ prvého dňa nasledujúceho po jeho nadobudnutí účinnosti Õ] prvého dňa šiesteho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí jeho účinnosti a od tohto dňa sa bude vzťahovať na každé dožiadanie o prevzatie alebo prijatie späť žiadateľov bez ohľadu na dátum, kedy bola žiadosť podaná. Členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorá bola podaná pred týmto dňom, sa určí podľa kritérií stanovených v nariadení (ES) č. 343/2003604/2013.

Odkazy v tomto nariadení na nariadenie (EÚ) č. 603/2013, smernicu 2013/32/EÚ a smernicu 2013/33/EÚ sa do dátumov ich uplatňovania považujú za príslušné odkazy na nariadenie (ES) č. 2725/2000 32 , smernicu 2003/9/ES 33 a smernicu 2005/85/ES 34 respectively.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

ê 604/2013 (prispôsobené)

PRÍLOHA I

Zrušené nariadenia (v zmysle článku 48)

Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003

(Ú. v. EÚ L 50, 25. 2003, s. 1).

Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 – iba článok 11 ods. 1 a články 13, 14 a 17

(Ú. v. EÚ L 222, 5.9.2003, s. 3).

PRÍLOHA II

tabuľka zhody

é

PRÍLOHA I

Vzorec pre referenčný kľúč podľa článku 35 nariadenia:

Faktor počtu obyvateľovČS  35

Faktor HDPČS      36

PodielČS = 50% faktor počtu obyvateľovČS + 50% faktor HDPČS

PRÍLOHA II

tabuľka zhody

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

Názov návrhu/iniciatívy

Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 37

Druh návrhu/iniciatívy

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 38

✓ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

Ciele

Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Dôvody návrhu/iniciatívy

Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Prínos zapojenia Európskej únie

Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

◻    Návrh / iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

◻    Finančný vplyv trvá od roku 2016 do roku 2020

✓ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2017 do roku 2020,

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

Plánovaný spôsob hospodárenia

◻ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

◻ prostredníctvom výkonných agentúr

✓ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

✓ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

✓subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky;

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Systém riadenia a kontroly

Zistené riziká.

Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia.

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

* možný príspevok krajín pridružených k schengenskému priestoru v prípade ich účasti na novom dublinskom systéme

Odhadovaný vplyv na výdavky

Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)