9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/36

1.

konštatuje, že akčný plán proti nestálosti poľnohospodárskych cien dohodnutý na stretnutí najvyšších predstaviteľov krajín G20 v júni 2011 zatiaľ priniesol málo pokroku, a preto žiada, aby sa počas nemeckého predsedníctva G20 v roku 2017 opäť začalo o tejto otázke rokovať.

2.

Konštatuje, že napriek reformám spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) uskutočneným v posledných rokoch zostávajú nástroje na riadenie rizík, ktoré poľnohospodárom umožňujú poistiť sa proti negatívnym dôsledkom premenlivých výnosov a cien a proti škodám súvisiacim so zdravím alebo životným prostredím, len „chudobnými príbuznými“ SPP. V skutočnosti predstavujú menej ako 2 % prostriedkov z druhého piliera SPP a 0,4 % z celkového rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, do akej miery chcú využívať tieto nástroje nariadenia o EPFRV.

3.

Domnieva sa, že mechanizmy na zabezpečenie príjmu poľnohospodárov sa musia výrazne posilniť, aby sa znížil negatívny vplyv vysokej nestálosti poľnohospodárskych cien a vstupov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskych poľnohospodársko-potravinárskych reťazcov, zachovať poľnohospodárstvo na všetkých územiach, podporovať modernizáciu a inováciu a zachovať živú vidiecku štruktúru.

4.

Domnieva sa, že tento cieľ je možné dosiahnuť, ak sa spoločne zavedie súbor opatrení zameraných na: i) podporu úlohy súkromných aktérov poľnohospodársko-potravinárskych reťazcov pri regulácii poľnohospodárskych trhov s cieľom čiastočne kompenzovať dereguláciu SPP; ii) rozšírenie a zjednodušenie prístupu k palete nástrojov na riadenie rizík dostupných pre poľnohospodárov, keďže niektoré nástroje dostupné v rámci EPFRV nie je možné využiť z dôvodu nedostatku prostriedkov v druhom pilieri, ktoré by sa mali navýšiť bez toho, aby sa ohrozili prostriedky dostupné v prvom pilieri; iii) podporu zvýšenia pridanej hodnoty európskych poľnohospodárskych podnikov s cieľom znížiť ich zraniteľnosť v súvislosti s výkyvmi svetových poľnohospodárskych cien, a to v rámci budúcej reformy SPP a aj na miestnej a regionálnej úrovni.

5.

Pripomína, že dohody zabezpečujú odbyt poľnohospodárskej produkcie a zásobovanie spracovateľov za vopred známe ceny. Prispievajú tak k zabezpečeniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom a umožňujú lepšiu kontrolu kvality výrobku, čo môže spôsobiť vyššie ceny pre výrobcov a spravodlivejšie rozdelenie v rámci celého dodávateľského reťazca.

6.

Navrhuje posilniť v členských štátoch, kde nie sú rozvinuté vertikálne formy spolupráce, uzatváranie zmlúv v rámci celého potravinového reťazca (a nielen medzi poľnohospodármi a spracovateľmi poľnohospodárskych výrobkov), umožniť členským štátom, aby z ich uzatvárania urobili povinnosť, a podporovať uzatváranie zmlúv medzi viacerými stranami, napríklad medzi organizáciou výrobcov, spracovateľom a distribútorom.

7.

Navrhuje v rámci pružnejšieho výkladu pravidiel hospodárskej súťaže v Únii rozšíriť právomoci poľnohospodárskych podnikov, organizácií výrobcov a uznaných medziodborových združení, ako aj subjektov poľnohospodársko-potravinárskych trhov a centier uznaných za štruktúry na ochranu všeobecného záujmu s cieľom zabrániť krízam. V tejto súvislosti musia byť medziodvetvové organizácie, ktoré zoskupujú jednotlivé články reťazca, a tieto subjekty poľnohospodársko-potravinárskych trhov a centier schopné poskytnúť podnikom predbežné informácie o trhoch, aby im pomohli prijímať primerané rozhodnutia bez stanovenia referenčnej ceny. Táto prax je už v niektorých členských štátoch bežná, a preto by sa malo uvažovať aj o výmene osvedčených postupov.

8.

Navrhuje, aby v prípade nerovnováhy na trhu alebo preukázaného rizika nerovnováhy na trhu na základe istých ukazovateľov poľnohospodárske podniky vrátane organizácií výrobcov a ich združení mohli využiť svoje možnosti konať a dohodnutým spôsobom znížiť svoju výrobu, a to aj skôr, ako im to povolí Európska komisia v súlade s článkom 222 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhov. Spoločná organizácia trhov by tak mala výslovne umožniť preventívne opatrenia poľnohospodárskych podnikov vrátane organizácií výrobcov a ich združení, ktorých cieľom je obnoviť rovnováhu na trhu, aby sa zabránilo zneužívaniu dominantného postavenia, pričom o tom treba vopred informovať príslušné orgány.

9.

Konštatuje, že regulácia nestálosti poľnohospodárskych cien a boj proti nekalým obchodným praktikám v rámci potravinového dodávateľského reťazca sú úzko spojené, pretože fluktuácie trhov oživujú mocenské vzťahy s cieľom rozdeliť pridanú hodnotu v jednotlivých reťazcoch a rozhodnutia, ktoré z toho vyplývajú, sú najčastejšie v neprospech výrobcov, ktorých vyjednávacia sila je limitovaná najmä v dôsledku rastúcej koncentrácie poľnohospodársko-potravinárskych podnikov a predovšetkým veľkých maloobchodných reťazcov, ako aj v dôsledku rozptýlenosti výrobcov a ich slabej organizovanosti.

10.

Odporúča vytvoriť osobitné európske predpisy na boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako sa navrhuje v uznesení Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 [2015/2065 (INI)], z týchto dôvodov: dohody zabezpečujú určité rozdelenie rizika, avšak zásadne nenaprávajú nerovnosť zúčastnených strán; protimonopolné predpisy nepostačujú na nápravu nekalých obchodných praktík a rozdielov v mocenských vzťahoch typických pre poľnohospodársko-potravinárske podniky; nástroje samoregulácie subjektov jednotlivých odvetví nie sú účinné, najmä preto, že poľnohospodári a spracovatelia majú často strach podať sťažnosť, aby neboli vylúčení z trhu; sú potrebné rámcové predpisy na úrovni Európskej únie s cieľom zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže a zabezpečiť, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali spravodlivé podmienky predaja a nákupu.

11.

Odporúča rozšíriť právo vyjednávať kolektívne zmluvy na všetky poľnohospodárske výroby s cieľom posilniť vyjednávaciu silu poľnohospodárov v jednotlivých odvetviach.

12.

Uznáva, že zlúčením ponuky sa môže zabrániť tomu, aby malovýrobcovia znášali najväčšiu ťarchu zmlúv predovšetkým s veľkými podnikmi, a zároveň zabezpečiť spotrebiteľom väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o ceny a vysledovateľnosť tovaru.

13.

Konštatuje, že posilnenie úlohy súkromných aktérov pri regulácii poľnohospodárskych trhov si vyžaduje väčšiu transparentnosť trhov.

14.

Navrhuje na tento účel vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie poľnohospodárskych trhov, ku ktorého činnosti by prispievala sieť národných monitorovacích stredísk pre každé výrobné odvetvie a ktoré by využívalo skúsenosti strediska pre monitorovanie trhu s mliekom a hodnotiacu tabuľku trhov, ktorú Európska komisia pravidelne uverejňuje. Toto nové stredisko by jasným spôsobom a včas poskytovalo údaje potrebné na spoznanie trhov z konjunkturálneho hľadiska (najmä tak, aby bolo možné predchádzať krízam) a štrukturálneho (čo by umožnilo analyzovať vývoj cien a marží jednotlivých subjektov v rámci odvetvia).

15.

Zdôrazňuje, že uplatňovanie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID 2) plánované od roku 2018 musí podporiť zvýšenú znalosť a pravidelné monitorovanie pozícií jednotlivých kategórií subjektov na finančných trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami, aby sa znížilo riziko nadmerných špekulácií a podnikateľským subjektom odvetvia umožnilo efektívne riadenie cenového rizika.

16.

Konštatuje, že zavedenie a posilnenie súčasných nástrojov na riadenie rizík a kríz v rámci SPP naráža na mnoho prekážok vrátane konkurencie medzi fondmi druhého piliera, pod ktorý patrí väčšina týchto nástrojov, nedostatočných prostriedkov krízovej rezervy, ktorá – vzhľadom na to, že je potrebná – by sa nemala vytvárať na základe krátenia ročných priamych platieb, nedostatku aktuálnych a predbežných údajov o hospodárskych výsledkoch poľnohospodárskych podnikov atď. Tvrdí, že je potrebné odstrániť tieto prekážky, aby sa zaviedla ambiciózna a účinná stratégia riadenia poľnohospodárskych rizík.

17.

Domnieva sa, že nasledujúca reforma SPP by mala motivovať členské štáty k tomu, aby vypracovali a zaviedli širokú paletu doplnkových a pre poľnohospodárov cenovo dostupných nástrojov na riadenie rizík podľa segmentovaného prístupu k rizikám, ktoré by boli rozdelené podľa intenzity takto (1): i) „bežné“ riziká, ktoré môžu v zásade poľnohospodári vyriešiť prostredníctvom preventívnych úspor a daňových opatrení; ii) „stredne závažné“ riziká, ktoré by poľnohospodári mohli preniesť na finančné trhy (futures, opcie, mimoburzové zmluvy), poisťovateľov (riadenie rizika týkajúceho sa výnosov, obratu a obchodnej marže) a vzájomné fondy (riadenie rizík súvisiacich so zdravím a životným prostredím a stabilizácia príjmov podnikov); iii) „katastrofálne“ riziká, ktoré by riešili najmä verejné orgány prostredníctvom ochranných opatrení týkajúcich sa cien a mimoriadnych krízových opatrení. Pritom by sa malo dbať na to, aby sa zároveň pre väčšiu segmentáciu rizík nezvyšovali administratívne náklady.

18.

Zdôrazňuje, že rozvoj nástrojov na riadenie rizík musí prebiehať tak, aby výrazne neovplyvnil stabilitu rozpočtu SPP, ktorý v súčasnosti tvoria oddelené príspevky na výrobu a ceny. Rozpočet, ktorého výdavky by sa úzko prispôsobovali výkyvom poľnohospodárskych cien a konjunkturálne znižovali z dôvodu priaznivej situácie trhov, by totiž bol vystavený riziku výrazného zníženia pri rokovaniach o viacročných finančných výhľadoch Európskej únie. Viedlo by to k zníženiu ochrany poskytovanej SPP, čo by poľnohospodárov poškodilo v prípade zmeny situácie na trhoch.

19.

Navrhuje, aby v záujme vytvorenia preventívnych úspor pre prípadné výkyvy trhov ako jednu z možností poľnohospodári mohli odkladať na osobitný účet časť základných platieb z prvého piliera. Odkladanie časti základných platieb by bolo povinné, ak by sa niektoré trhové ukazovatele, ako sú ceny poľnohospodárskych výrobkov alebo pomer cien poľnohospodárskych výrobkov a cien vstupov, vyvíjali smerom nahor. Takto odložené čiastky by poľnohospodári mohli uvoľniť a využiť, keby trhové ukazovatele klesali. V každom prípade by sa pri tom malo zabrániť vzniku ďalších administratívnych nákladov.

20.

Uznáva, že okrem zlepšenia schopnosti samopoistenia poľnohospodárov by tento nástroj mal viac výhod: sčasti by nahradil v súčasnosti platnú krízovú rezervu, ktorej nefunkčnosť je úplne jasná; náklady na jeho riadenie by boli nízke; nemal by vplyv na stabilitu rozpočtu SPP; a lepšie by odôvodnil zrušenie viazanosti pomoci v očiach verejnosti v čase vysokých cien poľnohospodárskych výrobkov.

21.

Konštatuje, že je možné uvažovať o ďalších mechanizmoch na podporu vytvorenia preventívnych úspor, ktoré by vychádzali napríklad z nástroja platného v Kanade, ktorý poľnohospodárom umožňuje pri odkladaní na sporiaci účet dostávať zo strany štátu rovnaký peňažný príspevok.

22.

Zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vytváranie a zavádzanie nových poisťovacích produktov, ktoré by boli rozmanitejšie a prípadne menej nákladné a umožnili by čeliť hospodárskym rizikám, ktoré znášajú poľnohospodárske podniky, pričom by inšpirácia pochádzala najmä z existujúcich poisťovacích programov v USA. Tieto nové produkty by mohli obsahovať napríklad: i) poistenie obratu, ktoré by zaručovalo príjmy z plodín predpokladané v čase založenia porastu na základe priemerného výnosu podniku v minulosti a cien na termínovaných trhoch, ale dotovaný by bol iba výnos, aby boli dodržané pravidlá tzv. zelenej skrinky Svetovej obchodnej organizácie (WTO); ii) indexové poistenia založené na priemernom výnose, obrate alebo obchodnej marži dosiahnutých v regióne, kde sa nachádza podnik (ale dotovaný by bol iba výnos), keďže tieto poistenia majú nižšie administratívne náklady ako poistenia založené na individuálnom výnose poľnohospodára; iii) poistenie celkových príjmov podniku, ktoré by mohlo byť vyhradené pre diverzifikované malé a stredné podniky, ktoré sa venujú rastlinnej aj živočíšnej výrobe alebo pestujú ovocie a zeleninu alebo technické plodiny, ktoré nedostávajú žiadnu alebo len veľmi malú podporu a pre ktoré neexistuje poistenie úrody; iv) osobitné poistenia pre výrobcov, ktorí sa venujú ekologickému poľnohospodárstvu, ktoré by zohľadňovali všeobecne nižšie výnosy, vyššie výrobné náklady a vyššie trhové ceny týchto výrobkov. Tieto opatrenia by však mali byť predmetom štúdie, v ktorej by sa posúdili najmä potenciálne náklady na ne v súvislosti so štátnym zaistením.

23.

Vyzýva Európsku komisiu, aby úzko spolupracovala s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi a poľnohospodárskymi organizáciami na zvyšovaní povedomia a znalostí v súvislosti s nástrojmi na riadenie rizík, ktoré sú dostupné v rámci druhého piliera SPP. Zároveň žiada Komisiu, aby zvýšila finančné dotácie nástrojov na riadenie rizík v druhom pilieri SPP zvýšením zo súčasných 2 % finančných prostriedkov v rámci druhého piliera.

24.

Odporúča vytvorenie vzájomných fondov podľa vzoru nástroja na stabilizáciu príjmov vytvoreného v rámci reformy SPP v roku 2013, ktorý však do svojho plánu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 začlenili iba dva členské štáty (Maďarsko a Taliansko) a jeden región (Kastília-León v Španielsku), pričom by sa malo dbať na spravodlivú rovnováhu pri prerozdeľovaní medzi regiónmi a odvetviami. Tieto fondy by poskytli ochranu proti silným poklesom (nad 30 %) obchodnej marže podniku, ktoré by sa merali v porovnaní s troma alebo piatimi predchádzajúcimi rokmi. Straty takéhoto rozsahu nie je možné vyriešiť iba prostredníctvom preventívnych úspor vytvorených poľnohospodármi. Okrem toho ich nie je možné zvládnuť prostredníctvom poistenia obratu takého typu, aký existuje v USA, ktorý poskytuje záruku proti poklesu predpokladaných príjmov medzi založením porastu a zberom úrody a sám osebe neposkytuje ochranu pred nízkymi cenami.

25.

Odporúča, aby sa na úrovni sektorov vytvorili fondy na stabilizáciu príjmov s cieľom posilniť integráciu odvetví na národnej a nadnárodnej úrovni a rozšíriť rozdelenie rizík a znížiť náklady. V každom členskom štáty by tak existoval fond pre hlavné plodiny, fond pre mlieko, fond pre ovocie a zeleninu atď.

26.

Odporúča členským štátom, aby pred zavedením fondov na stabilizáciu príjmov vo veľkom rozsahu tieto fondy skúšobne overili z dôvodu praktických problémov súvisiacich so zavádzaní a s fungovaním týchto nástrojov (zber účtovných údajov o podnikoch, potreba zaistenia atď.)

27.

Zdôrazňuje, že tri typy nástrojov na riadenie rizík opísané vyššie – preventívne úspory, poistenia, fondy na stabilizáciu prímov – sa dopĺňajú a mali by sa v rámci možností využívať spoločne, aby vytvorili pevnú a súdržnú záchrannú sieť proti nestálosti cien a prispeli k zníženiu frekvencie a intenzity kríz, ktorým poľnohospodári čelia.

28.

Domnieva sa, že sadzby priamych platieb by mali byť zosúladené medzi členskými štátmi Európskej únie, aby výrobcovia mohli čeliť nestálosti cien za porovnateľných podmienok.

29.

Je presvedčený, že priame platby by mali zostať nástrojom SPP aj po roku 2020 s cieľom podporovať a stabilizovať príjmy poľnohospodárov a kompenzovať náklady vyplývajúce z dodržiavania prísnych noriem v Európskej únii.

30.

Navrhuje, aby v prípade, že bude v rámci budúcej reformy SPP rozhodnuté znížiť priame platby z prvého piliera a venovať takto získané sumy na riadenie rizík, poľnohospodári mohli dostať „kupóny“ v hodnote rovnajúcej sa určitému percentuálnemu podielu ich základnej platby. Poľnohospodári by tieto kupóny mohli dobrovoľne použiť na nástroje, ktoré by si sami zvolili: vytvorenie preventívnych úspor, poistenia, vzájomných fondov. Tento systém by umožnil zvýšiť financovanie nástrojov na riadenie rizík bez toho, aby ovplyvnil stabilitu rozpočtu prvého piliera SPP (2).

31.

Žiada, aby Európska komisia vypracovala podrobnú štúdiu o rôznych existujúcich možnostiach rozšírenia ponuky nástrojov na riadenie rizík vrátane preventívnych úspor, poistení a vzájomných fondov zameraných na stabilizáciu príjmov. Táto štúdia by upresnila dôsledky, výhody a obmedzenia každého z týchto nástrojov vzhľadom na rôzne kritériá. Okrem toho by analyzovala rôzne scenáre financovania stratégie rozvoja riadenia rizík vrátane kupónového systému navrhnutého v bode 30.

32.

Domnieva sa, že verejné politiky musia podporovať zvyšovanie pridanej hodnoty európskych poľnohospodárskych podnikov a zároveň zlepšiť environmentálnu udržateľnosť poľnohospodárskych postupov, aby sa stali menej citlivé na výkyvy svetových cien a aby sa poľnohospodárstvo stalo súčasťou ekologickej transformácie požadovanej v záujme zmiernenia zmeny klímy, prispôsobenia sa jej vplyvu a zníženia tlaku na ekosystémy.

33.

Zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť poľnohospodárstvu v najvzdialenejších regiónoch, ktoré si vyžadujú osobitné, prispôsobené a exkluzívne opatrenia vzhľadom na ich jedinečné a osobitné vlastnosti uznané v ZFEÚ.

34.

Uznáva, že európske poľnohospodárstvo je veľmi rozmanité: väčšina podnikov uvádza svoje výrobky na európsky trh, zatiaľ čo iné vyvážajú priamo alebo nepriamo časť svojej produkcie do tretích krajín.

35.

Domnieva sa, že je dôležité zachovať túto rozmanitosť, keďže predaj časti poľnohospodárskej produkcie do tretích krajín prispieva k rovnováhe medzi ponukou a dopytom na európskom trhu a keďže Európska únia ako prvý svetový vývozca poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov musí mať možnosť využiť zvýšenie kvantity a kvality svetového dopytu po potravinách.

36.

Domnieva sa, že existujú dva hlavné spôsoby zvýšenia pridanej hodnoty poľnohospodárskych podnikov: i) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva, ktorá v niektorých odvetviach znepokojujúco upadá, a to udržateľným zintenzívnením poľnohospodárskej produkcie tak, že sa bude produkovať viac s menším množstvom vstupov alebo znížením ich nákupu s cieľom zlepšiť samostatnosť podnikov. To si bude vyžadovať zavedenie inovatívnych a odolnejších systémov výroby, ktoré budú využívať presné poľnohospodárstvo, jednoduchšie obrábanie pôdy, striedanie a diverzifikáciu plodín, lepšie využívať plochy s trávnatým porastom alebo iné postupy; alebo ii) stimulovať rozvoj miestnych potravinových systémov, ktoré by reagovali na rastúci dopyt európskych spotrebiteľov a čiastočne by umožnili oslobodiť sa od nestálosti svetových trhov s poľnohospodárskymi surovinami tým, že by sa vytvorili krátke reťazce (školské jedálne, reštaurácie, priamy predaj), špecializované trhy a kvalitné odvetvia a uprednostňovali by sa spôsoby výroby priaznivejšie pre životné prostredie (ekologické poľnohospodárstvo a iné postupy).

37.

Odporúča, aby SPP a národné politiky podporovali poľnohospodárov, aby preskúmali tieto dva spôsoby s pomocou miestnych a regionálnych orgánov.