30.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 207/51

1.

zdôrazňuje, že mnohé z jeho pôvodných odporúčaní k stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (CoR 3752/2013) platia aj naďalej a mali by byť chápané ako doplnenie tohto stanoviska. Upozorňuje najmä na návrh prepojiť stratégiu pre adaptáciu bezprostrednejšie s koncepciou odolnosti voči zmene klímy a ďalej rozvíjať koncepciu/posudzovanie „zraniteľnosti“ jednotlivých území, na návrh klásť väčší dôraz na riešenia v oblasti adaptácie založené na ekologickej infraštruktúre a zohľadnení biodiverzity a ekosystémov, a pripomína aj varovanie, že môže byť potrebné vyvinúť scenáre na adaptáciu na nárast teploty, ktorý sa neobmedzí na 2 oC, ak celosvetové úsilie v kontexte Parížskej dohody nebude úspešné;

2.

uznáva, že sa pracuje na všetkých ôsmich opatreniach stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a že sa začínajú ukazovať výsledky (napr. prijatie vnútroštátnych stratégií pre adaptáciu na zmenu klímy v 75 % členských štátov EÚ, začiatok iniciatívy Mayors Adapt, ktorá sa teraz integrovala do Dohovoru primátorov a starostov), a preto sa teší na hodnotenie a revíziu stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktoré má vypracovať Európska komisia. Zdôrazňuje, že je to pokračujúci proces, v rámci ktorého by členské štáty mali tiež neustále aktualizovať vlastné stratégie, aby držali krok s rozvojom znalostnej základne a príslušným právnym rámcom a medzinárodnými dohodami;

3.

uznáva, že hoci hlavnými aktérmi pri stanovovaní politických a regulačných rámcov sú Komisia a členské štáty, znižovanie zraniteľnosti svojich území voči vplyvom zmeny klímy zabezpečujú v prvom rade miestne a regionálne orgány prostredníctvom konkrétnych opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, zdôrazňuje preto, že kľúčový význam má funkčný rámec viacúrovňového riadenia;

4.

vyzýva Európsku komisiu, aby podporila intenzívnejšiu spoluprácu medzi rôznymi úrovňami riadenia (EÚ, členské štáty, regionálne a miestne orgány) s cieľom zosúladiť priority, minimalizovať protichodné alebo súbežné neprepojené procesy, maximalizovať synergie medzi stratégiami a plánmi vypracovanými na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni a plánmi vypracovanými na regionálnej a miestnej úrovni, a zabezpečila tak väčšiu súdržnosť politík, ale aj koordinované a doplňujúce opatrenia;

5.

podporuje iniciatívy EÚ, akými sú Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a partnerstvá v oblasti novej mestskej agendy EÚ, ktoré podporujú vznik koordinovaných viacúrovňových systémov riadenia a platforiem spolupráce. Nemalo by sa zabúdať na to, že zohrávajú úlohu pri zohľadňovaní potrieb miest a regiónov a zlepšujú spoluprácu. VR tiež očakáva včasné vytvorenie partnerstva v oblasti mestskej agendy EÚ zameraného na tematickú prioritu, ktorou je adaptácia na zmenu klímy vrátane jej hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru;

6.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné väčšie zapojenie miest a regiónov do prípravy a vykonávania vnútroštátnych stratégií a plánov na adaptáciu na zmenu klímy. Žiada preto členské štáty, aby vytvorili príslušné inštitucionálne štruktúry alebo platformy na podporu sústavných konzultácií a úzkej spolupráce (napr. prostredníctvom pracovných skupín), a to s prihliadnutím na osobitosti členských štátov, a žiada Európsku komisiu, aby podporila tento vývoj a podnecovala ho;

7.

domnieva sa, že v revízii stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy sa má lepšie zohľadniť významná úloha regiónov (napr. prostredníctvom vyhradenej kapitoly) a lepšie podporiť ich úsilie. Regióny skutočne zohrávajú v procese adaptácie koordinačnú či sprostredkovateľskú úlohu a zabezpečujú, aby priority stanovené členskými štátmi zodpovedali potrebám a očakávaniam v teréne a naopak. Môžu tiež pôsobiť ako katalyzátor podporovaním úsilia miestnych orgánov na posilnenie ich odolnosti voči rizikám spojeným s klímou a rizikám katastrof, budovaním kapacít a využívaním dostupných finančných prostriedkov – čo dokazujú regióny, ktoré sú už zapojené do Dohovoru primátorov a starostov ako koordinátori. VR vyzýva Európsku komisiu, aby v ešte väčšej miere uznala zodpovednosti, ktoré prijali nielen miestne, ale aj regionálne orgány, a opatrenia, ktoré vykonávajú v rámci jej iniciatívy Dohovor primátorov a starostov (napr. v podobnej línii, ako sa teraz vykonáva v rámci iniciatívy RegionsAdapt);

8.

upozorňuje, že miestne a regionálne orgány vnímajú absenciu normatívneho legislatívneho rámca ako prekážku vykonávania opatrení v určitých členských štátoch. Tieto orgány by preto privítali jasnejší mandát od EÚ a vnútroštátnych orgánov na vykonávanie opatrení v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Na vnútroštátnej úrovni VR víta nedávne úsilie niektorých členských štátov vynaložené na uplatňovanie hľadísk adaptácie na zmenu klímy v osobitných právnych predpisoch (napr. v nadväznosti na rámcovú smernicu o vode a smernicu o povodňových rizikách);

9.

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala, koľko miestnych a regionálnych samospráv, v EÚ aj za každý jednotlivý členský štát, má stratégiu alebo plán na adaptáciu. Na tomto základe by Európska komisia v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mohla navrhnúť celoeurópske a národné ciele na podporu ďalšieho vypracúvania miestnych a regionálnych stratégií/plánov na adaptáciu zo strany miestnych a regionálnych orgánov;

10.

zdôrazňuje, že – okrem fungujúceho rámca viacúrovňového riadenia – sa v revízii stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy má klásť väčší dôraz na nevyhnutnosť zapojenia viacerých zainteresovaných strán a medziodvetvového (namiesto uzavretého) prístupu na účinnejšie a integrovanejšie miestne opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy. V revízii by sa mohlo integrovať niekoľko konkrétnych príkladov (alebo poukazovať na ne), ktoré preukazujú výhody spolupráce namiesto izolácie pri spoluvytváraní riešení na regionálnej a miestnej úrovni. Takéto participatívne prístupy by sa mali výrazne podnecovať a podporovať, a to aj prostredníctvom projektov financovaných z prostriedkov EÚ (napr. v rámci výziev spadajúcich pod programy LIFE alebo Horizont 2020);

11.

zdôrazňuje význam podrobného preskúmania činiteľov úspechu a prekážok rôznych foriem spolupráce medzi vedcami, odborníkmi a tvorcami politík na miestnej a regionálnej úrovni. Tieto informácie by mali byť pretavené na praktické odporúčania, ktorých základom budú konkrétne príklady partnerstiev (so zapojením viacerých zainteresovaných strán či verejno-súkromných partnerstiev), napríklad prostredníctvom Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy (Climate-ADAPT);

12.

pripomína, že treba zvyšovať informovanosť o nevyhnutnosti prijímať integrované opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy a zmierňovanie jej následkov, a to prostredníctvom všetkých možných komunikačných kanálov, s cieľom dosiahnuť čo najväčšie synergie medzi oboma smerovaniami politiky v oblasti klímy a predísť nesprávnej adaptácii. VR v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby v revízii preskúmala inovačné mechanizmy na zvyšovanie povedomia a akceptácie medzi miestnymi a regionálnymi subjektmi (vrátane občanov a podnikov), a nabádanie na zmeny správania;

13.

zdôrazňuje význam budovania ďalších kapacít a riešenia nedostatočných poznatkov v európskych mestách a regiónoch a portál Climate-ADAPT a jeho pridružený nástroj na podporu adaptácie miest považuje za dobrý základ na tento účel. Tento nástroj sa však musí sústavne konsolidovať a obohacovať, ďalej propagovať a lepšie prepojiť s platformou Dohovoru primátorov a starostov a jeho používateľská ústretovosť sa musí zlepšovať. VR vyzýva Komisiu, aby konzultovala s mestami a regiónmi s cieľom spoločne zistiť, ako čo najlepšie prispôsobiť portál Climate-ADAPT ich potrebám, a rozhodla, či integrovať tento nástroj do webového sídla Dohovoru primátorov a starostov;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v zbieraní príkladov osvedčených postupov overených v teréne. Osvedčené postupy zistené v mestách a regiónoch sa musia ukladať na jednom verejne dostupnom a ľahko prehľadávateľnom úložisku (akým je portál Climate-ADAPT alebo katalóg príkladov dobrej praxe na webovom sídle Dohovoru primátorov a starostov) s cieľom uľahčiť výmenu skúseností medzi partnermi. Táto databáza by mala obsahovať potrebné prvky, ktoré pomôžu zistiť príklady, ktoré sú založené na podobných okolnostiach (napr. riziká v oblasti klímy, hustota obyvateľstva), alebo sa vyznačujú podobnými zemepisnými charakteristikami (napr. poloha v horách, pri rieke, pri mori alebo v ich blízkosti), aby sa dali vytvoriť typológie adaptácie. VR je pripravený prispieť k identifikácii úspešných regionálnych postupov a mobilizácii priekopníckych regiónov, počnúc prácou, ktorú vykonali členovia jeho komisie ENVE a skupina ambasádorov Dohovoru primátorov a starostov a ktorú treba ďalej rozviesť a podporovať;

15.

zdôrazňuje, že prenos poznatkov uľahčí aj spolupráca medzi mestami. Majú sa identifikovať vhodné partnerské a mentorské činnosti, ktoré má propagovať a primerane financovať Európska komisia. Programy na vytváranie partnerstiev medzi mestami, ktoré už boli navrhnuté prostredníctvom iniciatívy Dohovor primátorov a starostov, sa ukázali ako úspešné a hodnotné, a mali by sa preto v budúcnosti opakovať a rozšíriť (napr. prostredníctvom ročných výziev na podávanie prihlášok);

16.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby konsolidovala úsilie na vytvorenie priaznivého rámca na budovanie kapacít v mestách a regiónoch. Priveľké množstvo iniciatív, nástrojov a programov EÚ, v rámci ktorých sa už mestám a regiónom ponúkajú rôzne možnosti budovania kapacít (napr. semináre, webové semináre, poradenské materiály), v súčasnosti vyvoláva u príjemcov zmätok;

17.

aj keď sa už vynakladá určité úsilie, najmä prostredníctvom nedávno uvedeného nového portálu jednotného kontaktného miesta v rámci mestskej agendy EÚ, Komisia má objasniť osobitosti, ale aj vzájomné dopĺňanie sa rôznych služieb navrhovaných pre mestá a regióny v oblasti či oblastiach (týkajúcich sa) adaptácie na zmenu klímy a má sa podujať na odstránenie medzier v poznatkoch, ktoré sa ukážu v procese tejto identifikácie a zostavovania. VR vyzýva Komisiu, aby v tomto procese:

18.

uznáva, že všetky úrovne riadenia vrátane miest a regiónov musia dôkladne porozumieť rizikám a ohrozeniam v oblasti klímy na svojom území, aby mohli usmerňovať svoje rozhodovacie procesy a formovanie politík. VR v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala rámce posudzovania rizík a ohrození na regionálnej a miestnej úrovni, keďže predstavujú východisko akejkoľvek stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy a podporujú opatrenia na základe dôkazov;

19.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány pravidelne upozorňujú na 1) nedostatok užitočných a zrozumiteľných informácií v oblasti klímy (a nedostatočný prístup k nim) a 2) nedostatok odborných znalostí a skúseností pri výklade týchto informácií ako na prekážky opatrení na adaptáciu. Preto je potrebná ďalšia pomoc (prostredníctvom spoločného využívania dokumentácie a výmeny osvedčených postupov) s cieľom najprv ich usmerniť vo vzťahu k už existujúcim informáciám a potom im pomôcť pri znižovaní a výklade vplyvov na úrovni mesta či regiónu;

20.

vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala prebiehajúce úsilie miest a regiónov v oblasti projekcie klímy a posudzovania rizík posilnením svojich (výskumných) činností týkajúcich sa identifikácie primeraných nástrojov a metód (na modelovanie rizík), rozvoja (makro-) regionálnych scenárov dôsledkov zmeny klímy a vytvárania sietí služieb v oblasti zmeny klímy (v rámci programu Horizont 2020) na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej (a nižšej) úrovni. Prostredníctvom takýchto sietí služieb v oblasti zmeny klímy sa mobilizujú príslušní odborníci a poskytovatelia údajov (napr. výskumné spoločenstvo) a sprístupňujú sa existujúce informácie a poznatky a zabezpečuje sa ich zrozumiteľnosť pre tvorcov miestnych a regionálnych politík;

21.

zdôrazňuje význam podpory zverejňovania rizík v oblasti klímy s cieľom podporiť opatrenia na adaptáciu a podnietiť investície. Vzniká viacero nových dobrovoľných iniciatív či iniciatív vedených súkromnými subjektmi na zverejňovanie rizík v oblasti klímy, ktoré by Komisia mohla ďalej podporovať a presadzovať;

22.

víta v tejto súvislosti iniciatívu Komisie preskúmať možnosti spolupráce so sektorom poisťovníctva ako kľúčovými poskytovateľmi údajov a potenciálnymi investormi. Nabáda Komisiu, aby posúdila mechanizmy poistenia, ktoré by mohli podnietiť predchádzanie rizikám a podporovať znižovanie škôd, a aby spolupracovala s poisťovňami s cieľom zabezpečiť, že poskytnú verejnému sektoru svoje poznatky a odborné znalosti v oblasti modelovania rizík, ako aj riadenia rizika katastrof. Existujúce úspešné partnerstvá by sa mali v revízii ďalej presadzovať s cieľom inšpirovať a motivovať iných. V tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že v rámci obrátenej logiky aj mestá a regióny, ktoré poisťovatelia považujú za vysoko rizikové, môžu čeliť osobitným prekážkam, pokiaľ ide o investície a rozvoj, a nabáda Európsku komisiu, aby v revízii preskúmala, ako by sa problém tohto druhu dal riešiť;

23.

domnieva sa, že v revízii sa majú ďalej presadzovať výhody posúdenia sociálno-ekonomických dôsledkov adaptácie. Takáto sociálno-ekonomická analýza usmerňuje činiteľov s rozhodovacou právomocou, keďže im poskytuje jasnejší prehľad možných nákladov a prínosov opatrení na adaptáciu v porovnaní s nevykonávaním opatrení, a pomáha tak zvyšovať informovanosť, chápať kapacitné obmedzenia a určiť ekonomicky najživotaschopnejšie politické možnosti;

24.

upozorňuje, že mestá a regióny potrebujú ďalšie informácie o rôznych existujúcich metódach, ktoré sa môžu uplatňovať v takomto posudzovaní (napr. porovnanie nákladov a prínosov, uplatňovanie viacerých kritérií, rozhodovanie zainteresovaných strán, experiment a pozorovanie), a o ich relevantnosti v rôznych kontextoch, a preto navrhuje, aby Komisia poskytovala primeranú podporu prostredníctvom svojich referenčných platforiem Climate-ADAPT a Dohovoru primátorov a starostov;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné vybaviť miestne a regionálne orgány primeranými nástrojmi a ukazovateľmi na monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie opatrení s cieľom zabezpečiť informácie a podporu pre plánovanie adaptácie na miestnej úrovni. To by sa mohlo znova presadzovať prostredníctvom referenčných platforiem pre adaptáciu (Climate-ADAPT a Dohovor primátorov a starostov);

26.

je presvedčený o význame zabezpečenia vzájomnej zlučiteľnosti a nadväznosti medzinárodných, európskych, vnútroštátnych a regionálnych a miestnych rámcov monitorovania, podávania správ a hodnotenia – zaručí sa tým súdržnosť a minimalizuje zaťaženie miest a regiónov;

27.

víta pokrok, ktorý sa v tejto súvislosti dosiahol od uverejnenia stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy vypracovaním hodnotiacej tabuľky pripravenosti na adaptáciu pre členské štáty EÚ a šablóny pre monitorovanie a podávanie správ v rámci Dohovoru primátorov a starostov pre mestá, ktoré sú signatármi dohovoru, a je potešený pevnými spojeniami, ktoré sú zabezpečené medzi týmito dvoma nástrojmi, domnieva sa však, že je stále potrebné ďalšie presadzovanie a usmernenie ich využívania (napr. prostredníctvom webového sídla Dohovoru primátorov starostov);

28.

zdôrazňuje, že by sa mali stále preskúmať ďalšie synergie s inými partnerskými iniciatívami, ktoré boli súbežne navrhnuté na medzinárodnej či európskej úrovni (napr. Regions Adapt, CRAFT, Odolné mestá) a ktoré majú vlastné systémy monitorovania, podávania správ a hodnotenia, upozorňuje však, že ďalšie harmonizačné úsilie či spolupráca by nemali byť na úkor potrieb alebo poškodzovať záujmy miest a regiónov;

29.

víta skutočnosť, že na podporu miestnych opatrení v oblasti klímy už existuje množstvo finančných nástrojov EÚ (napr. európske štrukturálne a investičné fondy, ale aj program Horizont 2020, LIFE, Fond solidarity EÚ, nástroj na financovanie prírodného kapitálu), zdôrazňuje však to, že prístup k týmto fondom je najväčšia výzva, ktorej čelia mestá a regióny. Vyzýva preto Komisiu, aby poskytla európskym miestnym a regionálnym orgánom: 1) ľahko dostupné a zrozumiteľné informácie o fondoch a finančných nástrojoch, ktoré sú dispozícii na vypracovanie a vykonávanie ich akčných plánov; a 2) ďalšie usmernenia a podporu v tom, ako pristupovať k existujúcim nástrojom a ako ich uplatňovať, a možno tiež kombinovať (napr. prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy);

30.

pripomína svoj návrh prijať prístup „celého životného cyklu“ pre posudzovanie nákladov a prínosov kapitálu na zabezpečenie dlhodobej návratnosti investícií odolných voči zmene klímy. Účtovné knihy a registre rizík by mali obsahovať hospodárske, environmentálne a sociálne dôsledky konania a kapitálových investícií, ktoré nezohľadňujú meniacu sa klímu, resp. dôsledky nečinnosti;

31.

dúfa, že v rámci revízie sa bude klásť väčší dôraz na potenciálnu úlohu regiónov pri uľahčovaní prístupu k určitým systémom financovania. Niektoré regióny už pomáhajú s riadením a prerozdeľovaním štrukturálnych fondov EÚ, spájaním a združovaním projektov menšieho rozsahu, ktoré pripravili obce na svojom území, či priamo ponúkajú financovanie. VR však zdôrazňuje, že stále sú potrebné ďalšie usmernenia, ktoré týmto riadiacim orgánom pomôžu využívať plný potenciál dostupných európskych fondov a inovatívnych finančných nástrojov;

32.

vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala myšlienku zrýchleného prístupu k finančným nástrojom pre určité miestne a regionálne orgány, a to na základe faktorov, akými sú: či sa verejne zaviazali k rozsiahlej adaptácii (napr. pristúpením k iniciatíve Dohovor primátorov a starostov), či už vykonali komplexné posúdenie rizík a ohrození, resp. či už vypracovali akčný plán pre adaptáciu. Takýto „zrýchlený“ prístup by mohla umožniť a podporiť revízia predpokladov na prístup k určitým fondom či podmienok účasti a kritérií na pridelenie grantu v rámci jednotlivých programov (napr. Horizont 2020 a LIFE), ktorú vykoná Komisia; Táto možnosť by mala byť dôslednejšie preskúmaná aj v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, pričom by sa všetkým orgánom verejnej správy malo odporučiť, aby využili možnosť, ktorá je už daná v niektorých regionálnych operačných programoch a uprednostnili opatrenia, ktoré sú súčasťou akčných plánov pre udržateľnú energiu (SEAP) a akčných plánov v oblasti udržateľnej energetiky a klímy (SECAP), ktoré prijali obce zapojené do Dohovoru primátorov a starostov;

33.

víta iniciatívu Európskej komisie pri príprave ďalšieho viacročného finančného rámca (VFR) zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri čerpaní rôznych fondov EÚ, ako aj pri využívaní grantov a iných finančných nástrojov (napr. ponaučenie z programu LIFE a koncentrácia činnosti v oblasti klímy do európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF)). To by malo pomôcť: 1) navrhnúť správnu kombináciu všeobecných finančných nástrojov a nástrojov viac prispôsobených na adaptáciu, a to bez zníženia potrebných rozpočtových prostriedkov na zmiernenie zmeny klímy; a 2) vypracovať odporúčania pre nadchádzajúce výzvy na predkladanie projektov (napr. v rámci programu LIFE a Horizont 2020), čím by sa zaplnili zostávajúce medzery vo financovaní opatrení na adaptáciu na zmenu klímy na miestnej a regionálnej úrovni;

34.

zdôrazňuje, že program LIFE, a konkrétnejšie integrované projekty na činnosti v oblasti klímy, považujú mestá a regióny za jeden z hlavných finančných nástrojov na testovanie, overenie v praxi a demonštráciu opatrení na adaptáciu prostredníctvom medzisektorového prístupu a v širokom územnom meradle (regionálne, multiregionálne, národné alebo nadnárodné), a preto dôrazne Komisiu nabáda, aby ho rozšírila a aj naďalej podporovala;

35.

uznáva, že mnohé európske mestá a regióny majú rozsiahly nevyužitý potenciál prilákať viac investícií a mnohé z nich takisto čelia závažným prekážkam pri uvoľňovaní svojich vlastných investícií;

36.

domnieva sa, že Komisia má preto pokračovať v skúmaní inovačných spôsobov na nasmerovanie investícií v oblasti opatrení na adaptáciu na zmenu klímy k miestnym a regionálnym orgánom, a vyzýva Komisiu, aby im poskytla primerané odborné rady, usmernenia a podporu pri príprave životaschopných investícií (napr. prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva alebo iných cielených činností na budovanie kapacít) a zabezpečovaní financovania. V revízii by sa mohli poskytnúť príklady mechanizmov na zaobchádzanie so súkromnými investormi a spoluprácu s poisťovňami – a Komisia má ďalej podporovať pilotné iniciatívy v tomto smere;

37.

zdôrazňuje, že mestám a regiónom by sa malo pomôcť pri hľadaní takej kombinácie verejných a súkromných finančných prostriedkov (z medzinárodných, európskych, národných aj miestnych zdrojov) na financovanie opatrení na adaptáciu, ktorá je najvhodnejšia vzhľadom na ich miestne pomery. Ako už bolo zdôraznené v strednodobom preskúmaní VFR na roky 2014 – 2020, Komisia má hľadať možnosti pokrytia zostávajúcich investičných potrieb spojením financovania na úrovni EÚ, národnej úrovni a zo súkromného sektora;

38.

uznáva, že v posledných rokoch sa medzinárodný dialóg o otázkach klímy zintenzívnil a viedol k novým medzinárodným dohodám, akými sú napríklad sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, či Parížska dohoda o zmene klímy, a preto žiada Komisiu, aby svoju ďalšiu prácu začlenila do týchto celosvetových rámcov, ešte jasnejšie išla v tejto oblasti príkladom a pomohla vybudovať synergie medzi nimi;

39.

zdôrazňuje, že v revízii sa musí lepšie zohľadniť cezhraničný aspekt problému riadenia rizík v oblasti klímy. V tejto súvislosti sa makroregionálna spolupráca zdá byť vhodným prístupom na dosiahnutie pokroku v oblasti adaptácie na zmenu klímy v EÚ, a to vďaka podpore výmeny informácií a spájaniu úsilia naprieč administratívnymi hranicami. Komisia by teda mala zvážiť rozšírenie a ďalšiu podporu nadnárodných iniciatív, podobných tým, ktoré fungujú v regiónoch Dunaja, Pobaltia, Álp, Jadranského a Iónskeho mora, na ďalšie makroregióny v Európe aj mimo nej;

40.

žiada Komisiu, aby viac zdôrazňovala prínos spolupráce medzi regiónmi (a medzi mestami). V tejto súvislosti poskytne nový celosvetový Dohovor primátorov a starostov ďalším regiónom vo svete nové príležitosti čerpať z európskych skúseností a príkladov, ale poskytne aj európskym miestnym a regionálnym orgánom možnosť učiť sa od svojich kolegov z iných kontinentov;

41.

zdôrazňuje, že vzhľadom na nedávne odhady UNFCCC týkajúce sa budúcich migračných tokov, sa revízia musí hlbšie zaoberať prepojením medzi adaptáciou na zmenu klímy a migráciou, a preto by mala byť vytvorená nová kapitola o výzvach a príležitostiach spojených s migráciou spôsobenou zmenou klímy. V tejto súvislosti by mala Komisia preskúmať možnosti podpory ďalších miest a regiónov, ktoré čelia mobilite a prípadne integrácii migrantov a utečencov.

42.

Na záver by Výbor regiónov rád vyjadril ochotu zúčastniť sa na procese konzultácií so zainteresovanými stranami na tému revízie stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorú má Európska komisia uskutočniť začiatkom roka 2017, a považuje odporúčania uvedené v tomto stanovisku – ale aj iných stanoviskách na témy súvisiace s adaptáciou (1) – za dobrý základ na nadchádzajúcu výmenu.