15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/39

—

so zreteľom na Medziinštitucionálne dohody o lepšej tvorbe práva (1),

—

so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa vykonávania článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej v prvom čítaní,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010) (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu (7),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii zo 4. decembra 2014,

—

so zreteľom na správu Komisie o programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

—

so zreteľom na predchádzajúce oznámenia Komisie o vhodnosti právnych predpisov EÚ (COM(2012)0746 a COM(2013)0685),

—

so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011) (COM(2012)0373),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o monitorovaní a konzultáciách o inteligentnej regulácii pre malé a stredné podniky (SWD(2013)0060),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543),

—

so zreteľom na usmernenia Komisie pre konzultácie so zainteresovanými stranami z roku 2014,

—

so zreteľom na záverečnú správu skupiny nezávislých zúčastnených strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s názvom Znižovanie byrokracie v Európe – dedičstvo a výhľad do budúcnosti z 24. júla 2014, a najmä na nesúhlasné stanovisko štyroch členov skupiny na vysokej úrovni so skúsenosťami v oblasti ochrany zamestnancov, verejného zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov, ktoré sa nachádza v prílohe 12,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014 (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0216),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie, ktorým sa zriaďuje platforma REFIT (C(2015)3261) a oznámenie Komisie s názvom Platforma REFIT – štruktúra a fungovanie (C(2015)3260),

—

so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej komisie o zriadení nezávislého regulačného kontrolného výboru (C(2015)3263), oznámenie Komisie s názvom Regulačný kontrolný výbor – poslanie, úlohy a personál (C(2015)3262), a oznámenie Komisie s názvom Štandardná dôvodová správa (C(2015)3264/2),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2015)0111),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0208/2015),

A.

keďže program REFIT je kľúčovým prvkom novej stratégie Komisie pre lepšiu tvorbu právnych predpisov;

B.

keďže cieľom programu REFIT je zjednotenie úsilia na zavedenie lepšej tvorby právnych predpisov, zjednodušenie právnych predpisov EÚ a zníženie administratívnej a/alebo regulačnej záťaže a vykročenie smerom k dobrej správe vecí verejných vychádzajúcej z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej posudzovanie vplyvu a kontroly ex post zohrávajú zásadnú úlohu, avšak nenahrádzajú politické riešenia;

C.

keďže Komisia zriadila novú platformu Refit na podporu svojej práce v rámci programu REFIT, ktorá pozostáva z dvoch skupín: „vládnej skupiny“, ktorá zahŕňa skupinu odborníkov na vysokej úrovni z verejnej služby v každom členskom štáte, a „skupiny zainteresovaných strán“, ktorá zahŕňa maximálne 20 odborníkov, dvaja z nich zastupujú Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, pričom ostatní odborníci zastupujú podniky vrátane MSP, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti;

D.

keďže ročná hodnotiaca tabuľka programu REFIT umožňuje posúdenie pokroku dosiahnutého vo všetkých oblastiach politiky a každej iniciatívy, ktorú určila Komisia, vrátane opatrení prijatých Európskym parlamentom a Radou;

E.

keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 je vzhľadom sa súčasné legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo Lisabonskou zmluvou, zastaraná;

F.

keďže v posledných rokoch program lepšej tvorby práva napriek tomu prispel k zlepšeniu legislatívnych postupov; keďže veľký počet rôznych názvov a programov zavedených Komisiou v tejto oblasti, ako napr. „lepšia právna regulácia“, „lepšia tvorba právnych predpisov“, „inteligentná regulácia“, „regulačná vhodnosť“, „najskôr myslieť na malých“, „kontroly vhodnosti“, a „ABR +“ neposkytuje dostatočnú jasnosť a transparentnosť v súvislosti s cieľmi opatrení, najmä pokiaľ ide o občanov, a mali by sa preto lepšie kombinovať;

G.

keďže vo svojom oznámení Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ z 19. mája 2015 Komisia navrhla ucelený holistický prístup k lepšej tvorbe právnych predpisov, ktorý zohľadňuje celý cyklus tvorby politiky a vyžaduje cielenú interakciu medzi všetkými inštitúciami, a keďže z tohto dôvodu oznámenie podrobne preskúma Európsky parlament s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky v záujme občanov Únie;

H.

keďže zámery a ciele Únie uvedené v článku 3 ZEÚ sú rovnako dôležité; keďže Komisia zdôrazňuje, že program REFIT nespochybňuje existujúce politické ciele, ani by nemal mať negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť občanov, spotrebiteľov, pracovníkov alebo životné prostredie;

I.

keďže Komisia v druhom polroku 2014 uskutočnila verejné konzultácie o revízii usmernení pre posúdenie vplyvu a usmernení pre konzultácie so zainteresovanými stranami;

J.

keďže Komisia pri stanovovaní svojho pracovného programu na rok 2015 po prvýkrát uplatnila takzvanú zásadu politickej diskontinuity na odôvodnenie stiahnutia veľkého počtu zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov;

K.

keďže sa Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 plánovala zamerať svoje činnosti na hlavné hospodárske a sociálne výzvy a cieľom jej novej štruktúry je zaručiť súdržnejší politický prístup, čím sa zvýši transparentnosť v EÚ, a teda aj prijatie zo strany občanov;

1.

berie na vedomie rozhodnutie predsedu Komisie Junckera poveriť prvého podpredsedu Komisie portfóliom lepšej právnej regulácie, čo zodpovedá výzve Európskeho parlamentu a zdôrazňuje vysoký politický význam tejto témy; očakáva, že toto poverenie bude viesť k európskym právnym predpisom, ktoré budú mať čo najvyššiu kvalitu, budú spĺňať očakávania občanov a zainteresovaných strán a zabezpečí sa nimi, že ciele verejnej politiky vrátane spotrebiteľských, environmentálnych, sociálnych, zdravotných a bezpečnostných noriem nebudú ohrozené;

2.

poukazuje na to, že lepšia tvorba práva by mala zahŕňať „kultúru“ verejnej správy na všetkých úrovniach Európskej únie pri zohľadnení nadmerných úrovní byrokracie v celej EÚ a potreby zjednodušenia právnych predpisov, a mala by obsahovať vykonávanie a uplatňovanie právnych aktov Únie na európskej, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a „priateľské správanie voči Európe“ na všetkých úrovniach;

3.

zdôrazňuje, že Komisia by mala uprednostňovať rozvoj určitých opatrení a mala by sa zamerať na kvalitu právnych predpisov a lepšie presadzovanie existujúcich právnych predpisov, a nie na počet legislatívnych aktov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že náklady by nemali byť rozhodujúcim faktorom, ale že kvalita právnych predpisov je jedinou vhodnou referenčnou hodnotou a že program REFIT sa nesmie použiť na oslabenie udržateľnosti alebo akýchkoľvek sociálnych, pracovných, environmentálnych a spotrebiteľských noriem;

4.

navrhuje, aby Komisia zvážila zavedenie „klauzúl o skončení platnosti“ do legislatívnych iniciatív na obmedzenú dobu, a to pod podmienkou, že to nebude viesť k právnej neistote a do legislatívnych opatrení sa v prípade potreby začlenia „doložky o preskúmaní“, aby sa pravidelne prehodnocoval význam legislatívnych opatrení na európskej úrovni;

5.

zdôrazňuje, že európsky právny predpis spravidla nahrádza 28 predpisov jednotlivých štátov, čo posilňuje spoločný vnútorný trh a vedie k menšej byrokracii;

6.

víta balík opatrení z 19. mája 2015 zameraný na lepšiu právnu reguláciu; podporuje pretrvávajúci záväzok Komisie k programu lepšej tvorby práva; zdôrazňuje, že prácu plánovanú v oznámení o programe REFIT treba považovať za pokračujúci proces, ktorým sa zabezpečí vhodnosť európskych právnych predpisov na daný účel, dosiahnu sa spoločné ciele zákonodarcov a splnia sa očakávania občanov, najmä zamestnancov, podnikov a iných zainteresovaných strán;

7.

berie na vedomie záväzok Komisie o novej medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva zohľadňujúcej zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, ako aj rámcová dohoda medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ktorá zosúlaďuje najlepšie postupy v oblastiach, ako sú legislatívne plánovanie, posúdenia vplyvu, systematické ex post hodnotenia právnych predpisov EÚ a plnenie a využívanie delegovaných a vykonávacích aktov, a berie na vedomie uzatvorenie rokovaní;

8.

víta skutočnosť, že Komisia potvrdila, že lepšia tvorba práva nie je v žiadnom prípade zameraná na dereguláciu konkrétnych oblastí politiky alebo spochybnenie hodnôt, ktorým prikladáme význam, ako sú sociálna ochrana, ochrana životného prostredia a základných práv vrátane práva na zdravie;

9.

uznáva dlhodobú intenzívnu prácu skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni, ktorá predložila návrhy na znižovanie administratívnej záťaže Európskej komisii a identifikovala najlepšie postupy s cieľom vykonávať právne predpisy EÚ v členských štátoch čo najviac nebyrokraticky; poznamenáva, že štyria členovia skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni sa vyslovili proti niekoľkým záverom uvedeným v záverečnej správe skupiny pre administratívnu záťaž a vydali nesúhlasné stanovisko; očakáva, že Komisia zohľadní záujmy všetkých zainteresovaných strán zapojených do procesu;

10.

zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a rešpektovania autonómie sociálnych partnerov; zdôrazňuje, najmä pokiaľ ide o článok 9 ZFEÚ, že sociálni partneri môžu v súlade s článkom 155 ZFEÚ uzatvárať dohody, ktoré môžu viesť k právnym predpisom EÚ na základe spoločnej žiadosti signatárskych strán; očakáva od Komisie, že bude rešpektovať autonómiu zmluvných strán a uzavreté dohody a k ich obavám bude pristupovať seriózne, a zdôrazňuje, že program lepšej tvorby právaj nesmie byť zámienkou na nezohľadňovanie či obchádzanie dohôd medzi sociálnymi partnermi a že preto zamietne akékoľvek posudzovania vplyvu dohôd sociálnych partnerov;

11.

poukazuje na to, že počas predchádzajúceho volebného obdobia spôsobil výber medzi vykonávacími a delegovanými aktmi početné medziinštitucionálne spory; považuje preto za dôležité, aby sa vypracovali špecifické usmernenia, ako to žiadal Európsky parlament vo svojom uznesení prijatom 25. februára 2014;

12.

víta oznámenie Komisie, že plánuje zjednodušiť správu grantov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), európskych štrukturálnych a investičných fondov a programu Horizont 2020;

13.

víta skutočnosť, že Komisia uznala dôležitú úlohu konzultačného procesu v programe REFIT; poukazuje na to, že podľa článku 11 ods. 2 TEÚ majú všetky inštitúcie povinnosť viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou; vyzýva inštitúcie, aby venovali osobitnú pozornosť povinnému a pravidelnému dialógu so zastupujúcimi združeniami a s občianskou spoločnosťou;

14.

poznamenáva, že vďaka väčšej transparentnosti môže byť fungovanie EÚ účinnejšie a môže sa posilniť dôvera občianskej spoločnosti v EÚ;

15.

v tejto súvislosti víta názor Komisie, že dialóg s občanmi, sociálnymi partnermi a inými hospodárskymi subjektmi a subjektmi občianskej spoločnosti prispieva k zabezpečovaniu transparentných, účinných a jednotných právnych predpisov EÚ, a podporuje zámer Komisie spresniť, ako sa dopracúva k svojim návrhom, napríklad vo forme legislatívnych textov alebo oznámi Komisie;

16.

poznamenáva, že vo svojej stratégii lepšej tvorby práva Komisia výrazne vylepšuje úlohu verejných konzultácií; berie na vedomie, že Komisia bude v budúcnosti vykonávať 12- týždňovú verejnú konzultáciu a) pred vypracovaním nových legislatívnych návrhov a b) ak sa posudzujú existujúce legislatívne ustanovenia a kontroluje ich vhodnosť a c) o plánoch a posúdeniach vplyvu ex-ante; ďalej konštatuje, že po prijatí návrhu bude okrem toho Komisia poskytovať občanom a zainteresovaným stranám možnosť pripomienkovať návrh Komisie v lehote ôsmich týždňov a bude zasielať tieto pozície Rade a Európskemu parlamentu;

17.

vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby uskutočnila vyvážené a transparentné posúdenie pozícií a spätnej väzby od všetkých účastníkov konzultačného postupu, a najmä aby zabezpečila, aby verejné konzultácie nemohli dobre financované a organizované organizácie zainteresovaných strán zneužiť na vlastné účely; vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoje závery z konzultácií;

18.

konštatuje, že posudzovania vplyvu by sa mali zverejňovať, len keď Komisia prijala politické iniciatívy; v záujme transparentnosti rozhodnutí Komisie sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa posúdenia vplyvu uverejňovali aj vtedy, ak prijala rozhodnutie nepredložiť legislatívny návrh;

19.

konštatuje, že Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý má poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu v zastupovaní občianskej spoločnosti; konštatuje, že Výbor regiónov, ktorý má tiež poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu pri zastupovaní miestnych a regionálnych orgánov v EÚ a v hodnotení vykonávania právnych predpisov EÚ; poznamenáva, že s oboma poradnými orgánmi môžu podľa súčasných právnych predpisov Európsky parlament, Rada a Komisia vopred konzultovať vo všetkých prípadoch, keď to Európsky parlament a Rada považujú za užitočné; nazdáva sa, že ak sa s nimi včas a riadne konzultuje o špecifických otázkach a využijú sa ich konkrétne odborné skúsenosti, môže to prispieť k lepšej tvorbe práva;

20.

nazdáva sa, že do tvorby politík EÚ by mali byť výraznejšie zapojené regionálne a miestne orgány, najmä tým, že v ranej fáze prípravy právnych predpisov prispejú odbornými poznatkami a skúsenosťami členských štátov na regionálnej a miestnej úrovni; poznamenáva, že všetky inštitúcie musia vo svojej legislatívnej práci dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

21.

víta zámer Komisie sprehľadniť legislatívny proces a viac do celého procesu zapojiť verejnosť a zástupcov zainteresovaných strán;

22.

víta rozhodnutie Komisie, aby sa v budúcnosti vykonávali aj štvortýždňové verejné konzultácie o návrhoch delegovaných aktov a dôležitých vykonávacích aktov predtým, ako budú členské štáty hlasovať o svojich pozíciách v príslušnom výbore;

23.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmernenia týkajúce sa hodnotenia, pričom posilní účasť zúčastnených strán a zintenzívni konzultácie s nimi a použije najpriamejšiu metódu, aby občanom EÚ umožnila zúčastňovať sa na rozhodovaní;

24.

berie na vedomie novú sekciu na internetových stránkach Komisie s názvom Lighten the Load – Have Your Say (Obmedzte záťaž – vyjadrite sa) o lepšej tvorbe práva a vyzýva na vyvážené a transparentné preskúmanie pripomienok v tejto sekcii Komisiou a novou platformou REFIT; domnieva sa však, že panel REFIT by nemal byť vo svojich postupoch a diskusiách príliš zaťažujúci, ale mal by byť orgánom schopným rýchlo reagovať a pracovať podrobnejšie v európskom legislatívnom procese; zastáva názor, že konzultácie prostredníctvom tejto webovej stránky Komisie nemôžu nahradiť verejné konzultácie so zainteresovanými stranami;

25.

poznamenáva, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom podpory rozhodovania vo všetkých inštitúciách EÚ a že zohrávajú v lepšej tvorbe práva; významnú úlohu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli prísnejšie pri plnení svojich záväzkov a pri posudzovaní vplyvu budúcich a súčasných právnych predpisov; zdôrazňuje však, že tieto posudzovania nie sú náhradou za politické hodnotenia a rozhodnutia a že sloboda poslancov Európskeho parlamentu vykonávať svoju politickú činnosť nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaná;

26.

domnieva sa, že posudzovanie konkurencieschopnosti by malo tvoriť významnú časť postupu posudzovania vplyvu; domnieva sa, že návrhy revidovaných usmernení by mali obsahovať usmernenia, ako by sa mal vplyv na konkurencieschopnosť posudzovať a zvažovať v rámci záverečnej analýzy; podporuje prevládajúci názor, že návrhy s negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť by Komisia nemala prijať, ak sa nepredložia dôkazy o významných prínosoch, ktoré sa nedajú vyčísliť;

27.

je presvedčený, že zásady lepšej regulácie by sa mali uplatňovať na rozhodnutia o sekundárnych, ako aj primárnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby podľa potreby k delegovaným a vykonávacím aktom priložila posúdenie vplyvu vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami;

28.

je presvedčený, že posudzovanie vplyvu musí byť komplexné, že musí existovať najmä vyvážené hodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a že sa musí posudzovať vplyv na základné práva občanov a rovnosť medzi ženami a mužmi; zdôrazňuje, že analýza nákladov a prínosov je len jedným z mnohých kritérií;

29.

poukazuje na to, že vo viacerých členských štátoch, napríklad vo Švédsku, v Českej republike, Holandsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku poskytujú nezávislé orgány vládam konštruktívne pripomienky v súvislosti s legislatívnymi postupmi s cieľom znižovať byrokraciu pre podniky a občanov a merateľne a primerane znížiť náklady týkajúce sa povinností poskytovať informácie; konštatuje, že by sa mohli zohľadniť najlepšie postupy a skúsenosti existujúcich orgánov lepšej tvorby práva; berie na vedomie zmenu výboru Komisie pre posudzovanie vplyvu na nezávislý „regulačný kontrolný výbor“ a očakáva, že začlenenie nezávislých expertov bude mať priaznivý vplyv na proces posudzovania vplyvu v rámci Komisie; trvá na tom, že regulačný kontrolný výbor má výlučne poradnú úlohu a nesmie vydávať záväzné stanoviská; trvá na tom, že posudzovania vplyvu musia byť konzistentné a brať do úvahy všetky zmeny zavedené vo fáze konzultácií medzi útvarmi a mali by byť založené okrem iného na odhade, aké by boli dodatočné náklady pre členské štáty, ak by neexistovali žiadne riešenia na európskej úrovni; domnieva sa, že stanovisko regulačného kontrolného výboru by malo byť prílohou ku konečnému legislatívnemu návrhu; navrhuje v nadchádzajúcich rokovaniach o medziinštitucionálnej dohode prerokovať, či by mohol byť regulačný kontrolný výbor v spoločnom záujme inštitúcií ako čisto poradný orgán;

30.

víta skutočnosť, že pracovné skupiny Rady majú teraz v ranej fáze rozhovorov o konkrétnych legislatívnych návrhov brať do úvahy príslušné posúdenia vplyvu Komisie na základe orientačného kontrolného zoznamu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sekretariát Rady nemá vlastné oddelenie pre posudzovanie vplyvu a je presvedčený, že uvedené riešenie by prispelo k plneniu záväzkov Rady pri posudzovaní všetkých podstatných zmien k návrhom Komisie;

31.

poukazuje na to, že Európsky parlament zriadil vlastné riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu, ktoré ponúka služby hodnotenia vplyvu ex-ante a ex-post pre parlamentné výbory, posudzuje pridanú hodnotu budúcich alebo súčasných politík EÚ a hodnotí možnosti politiky v oblasti vedy a techniky; konštatuje, že podľa informácií Komisie sa vykonalo v Európskom parlamente približne dvadsať posúdení vplyvu v súvislosti so zmenami návrhov Komisie; pripomína odborným výborom Európskeho parlamentu, aby dôslednejšie využívali nástroje parlamentného posudzovania vplyvu, a to najmä vtedy, keď je nutné vykonať väčšie zmeny v pôvodnom návrhu Komisie; poukazuje však na to, že to nesmie viesť k obmedzeniu manévrovacieho priestoru poslancov Európskeho parlamentu;

32.

zdôrazňuje potrebu zohľadniť každú zo zásad, na ktorých je založená Únia, vrátane zásady subsidiarity a proporcionality; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby vždy zvážili krátkodobé a dlhodobé účinky právnych predpisov;

33.

poznamenáva, že tzv. oddychové obdobie po skončení rokovaní a pred konečným hlasovaním – v súčasnosti používané na revízie právnikov-lingvistov – by sa mohli ďalej využívať na dokončenie posudzovania vplyvu a kontrolu subsidiarity;

34.

vyjadruje presvedčenie, že všetky inštitúcie EÚ by mali vypracovať spoločný metodický prístup k posúdeniam vplyvu; zdôrazňuje skutočnosť, že legislatívne výsady Európskeho parlamentu a Rady zmeniť návrh Komisie musia zostať nezmenené;

35.

naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov rozšírila svoje konzultácie s verejným i súkromným sektorom, so všetkými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľov, aby mohla posúdiť, ako zvýšiť informovanosť o návrhoch v predbežnej fáze;

36.

berie na vedomie záväzok Komisie na ďalšie zlepšenie testu MSP, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vyše 20 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) tvorí 99 % všetkých podnikov v EÚ a že MSP ako také sú základným kameňom hospodárskej činnosti, rastu a zamestnanosti; podporuje prehodnotenie prispôsobených dojednaní a menej prísnych režimov v posúdeniach vplyvu pre MSP, ak je preukázateľné, že tieto neohrozujú účinnosť právnych predpisov a že výnimky alebo menej prísne právne predpisy neprispievajú k fragmentácii vnútorného trhu ani neobmedzujú prístup naň; víta preto záväzok Komisie zvážiť pružnejšie pravidlá pre MSP vrátane priamej výnimky pre mikropodniky, ak je to vhodné a uskutočniteľné a nie je ohrozené účinné uplatňovanie sociálnych, ekologických a hospodárskych cieľov navrhovaných právnych ustanovení;

37.

vyzýva Komisiu, aby neustávala vo svojom úsilí znižovať administratívnu záťaž pre MSP a tým pomôcť vytvoriť základ tvorby kvalitných pracovných miest a trvá na tom, že nesmú byť ohrozené ciele všeobecného blaha, okrem iného spotrebiteľských a ekologických, sociálnych noriem a noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, ako aj noriem pre rovnoprávne postavenie mužov a žien; zdôrazňuje, že znižovanie administratívnej záťaže nesmie viesť k zníženiu pracovných noriem alebo nárastu pochybných pracovných zmlúv a že k pracovníkom MSP a mikropodnikov sa musí pristupovať rovnako ako k pracovníkom vo väčších spoločnostiach, s rovnakými vysokými normami ochrany;

38.

zdôrazňuje, že hodnotenie vplyvu nových nariadení na MSP nesmie za žiadnych okolností viesť k spochybneniu práv zamestnancov;

39.

zdôrazňuje potrebu jasnejšie formulovať nariadenia, ktoré možno jednoducho vykonávať a ktoré môžu pomôcť všetkým subjektom pôsobiť v rámci právneho štátu; zdôrazňuje, že jednoduchšia a inteligentnejšia regulácia môže uľahčiť konzistentnú transpozíciu a účinnejšie a jednotnejšie presadzovanie zo strany členských štátov;

40.

víta skutočnosť, že Komisia poníma analýzu ex post ako neoddeliteľnú súčasť lepšej právnej regulácie; zdôrazňuje, že v záujme lepšej právnej istoty občanov a podnikov by sa mali takéto analýzy vykonávať v dostatočnom časovom rámci, najlepšie niekoľko rokov po lehote na transpozíciu do vnútroštátneho práva; pripomína však, že posudzovania ex-post by nikdy nemali nahradiť povinnosť Komisie ako strážcu zmlúv účinne a včas monitorovať vykonávanie právnych predpisov Únie členskými štátmi a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich správneho vykonávania;

41.

zdôrazňuje význam posudzovania ex-post a hodnotenia výkonnosti politiky pre hodnotenie vykonávania a účinnosti európskych právnych predpisov a politík EÚ v zmysle plánovaných výsledkov legislatívneho orgánu;

42.

domnieva sa, že národné parlamenty by mali byť zapojené do hodnotenia novej právnej úpravy ex-post, keďže by to prínosom aj pre správy Komisie a pomohlo pri preskúmaní rôznych vnútroštátnych problémov, ktoré jednotlivé právne predpisy a regulácie predstavujú;

43.

poznamenáva, že podľa Komisie jedna tretina regulačnej a administratívnej záťaže vyplýva z transpozičných opatrení, ktoré prijali členské štáty;

44.

uznáva, že v prípade smerníc je výsadou členských štátov rozhodnúť o tom, či na vnútroštátnej úrovni prijmú vyššie sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ochrany spotrebiteľa než tie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ, a víta akékoľvek rozhodnutie tak spraviť; opätovne potvrdzuje, že takéto vyššie normy, nie je potrebné vnímať ako tzv. pozlacovanie („gold plating“); vyzýva však príslušné vnútroštátne orgány, aby si uvedomili možné dôsledky tzv. pozlacovania (tzv. gold plating), v dôsledku čoho sa k právnym predpisom EÚ pridáva zbytočná byrokratická záťaž, keďže to môže viesť k mylnej predstave o legislatívnej činnosti EÚ, a to by zase mohlo podnietiť euroskepticizmus; žiada členské štáty, aby v záujme zjednodušenia zrušili zbytočné administratívne pravidlá na mieste pri vykonávaní smerníc a nariadení;

45.

povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby zintenzívnili výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa vykonávania a uplatňovania smerníc EÚ; nazdáva sa, že to by mohlo povzbudiť zainteresované strany a miestne a regionálne orgány k účasti na určovaní ťažkostí, ktoré nastávajú pri vykonávaní politiky EÚ na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

46.

zdôrazňuje, že Európsky parlament má ako spoluzákonodarca záujem na pochopení skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ potom, ako boli implementované; vyzýva preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu umožnila plný prístup ku všetkým posúdeniam v tejto súvislosti vrátane zdroja zozbieraných údajov a prípravných dokumentov;

47.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na závažné a pretrvávajúce problémy spojené s vykonávaním nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách vrátane problémov narušenia hospodárskej súťaže preskúmala vedecký základ tohto nariadenia a jeho užitočnosť a realistickosť a prípadne vypustila koncepciu nutričného zloženia; domnieva sa, že ciele nariadenia (ES) č. 1924/2006, ako je zabezpečenie toho, aby informácie, ktoré sa poskytujú v súvislosti s potravinami, boli pravdivé, a aby sa uvádzali konkrétne údaje o obsahu tuku, cukru a soli, sa v súčasnosti dosiahli nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom;

48.

poukazuje na spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 28. septembra 2011 a spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 27. októbra 2011 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mal Európsky parlament prístup k vysvetľujúcim dokumentom;

49.

berie na vedomie, že novozvolená Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 po prvý raz nechala preskúmať všetky otvorené zákonné iniciatívy, pokiaľ ide o uplatňovanie základnej zásady politickej diskontinuity;

50.

poukazuje na to, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. apríla 2015 (9) potvrdil, že Komisia môže kedykoľvek v priebehu prijímania aktu Únie v rámci riadneho legislatívneho postupu stiahnuť návrh, pokiaľ Rada nekonala; vyzýva preto Komisiu, v záujme medziinštitucionálnej rovnováhy, aby v prípade stiahnutia návrhu najprv konzultovala s Európskym parlamentom, najmä po prvom čítaní, a náležite zohľadnila jeho pozíciu; v tejto súvislosti odkazuje najmä na uznesenia Európskeho parlamentu z 15. januára 2015;

51.

ďalej poukazuje na to, že Súdny dvor v tom istom rozsudku preberá tvrdenia Rady, že Komisia musí v prípade stiahnutia legislatívneho návrhu konať v súlade so zásadou prenesenia právomocí, zásadou inštitucionálnej rovnováhy a zásadou lojálnej spolupráce, ako sa ustanovuje v článku 13 ods. 2 ZEÚ, ako aj so zásadou demokracie, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 a 2 ZEÚ;

52.

zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť zdvojovaniu právnych predpisov;

53.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.