19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/17

Spravodajkyňa:

Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

1.1

Téma dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch, ako sú dodávateľské reťazce v textilnom, odevnom a obuvníckom priemysle, v odvetví elektroniky, nerastných surovín a agropriemysle, je skutočne zásadnou otázkou pre všetky verejné a súkromné subjekty pôsobiace v oblasti riadenia dodávateľských reťazcov na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) upravil svoje vnútorné postupy tak, aby mohol predložiť svoje stanovisko ešte pred 105. zasadnutím Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve o otázkach dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch.

EHSV odporúča:

1.3

Vyzvať Európsku komisiu, aby prijala komplexnú a ambicióznu stratégiu s cieľom presadzovať vo všetkých jej vnútorných (prístup k verejnému obstarávaniu EÚ, označovanie atď.) a vonkajších politikách (obchod, rozvoj, susedská politika atď.) dôstojnú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch.

1.4

Prijať spoločný jazyk a spoločné vymedzenia pojmov, preskúmať štatistické údaje rôznych subjektov: OECD, MOP, WTO, Európskou komisiou, Svetovou bankou a MMF (1), aby nedochádzalo k nejasnostiam a nesprávnemu výkladu a vypracovať súdržnú politiku medzi verejnými orgánmi pôsobiacimi v tejto oblasti s rôznymi kompetenciami.

1.5

So zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv treba uznať a podporovať dostupné osvedčené postupy a iniciatívy v rámci existujúceho „súboru nástrojov“: usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, sektorové usmernenia OECD vyplývajúce z hĺbkovej analýzy (textil a odevy, nerastné suroviny, poľnohospodárstvo a financie), pomoc obchodu, finančné systémy na náhradu škody, kódexy správania, etikety, normy a nástroje sebahodnotenia. Cieľom je zaviesť postupnú, jednotnú a udržateľnú politiku v oblasti zodpovedného riadenia globálnych dodávateľských reťazcov.

1.6

Podporovať praktické a vhodné prístupy orientované na riziko, ktoré budú zohľadňovať špecifický charakter globálneho hodnotového reťazca a globálneho dodávateľského reťazca (lineárna alebo modulárna, jednoduchá alebo komplexná, krátka alebo dlhá organizácia).

1.7

Na základe hodnotenia existujúcich postupov podporovať formát partnerstiev viacerých zainteresovaných strán zahŕňajúcich verejné aj súkromné subjekty, sociálnych partnerov, mimovládne organizácie, expertov atď. s cieľom vytvoriť čo najlepšie portfólio opatrení inšpirovaných usmerneniami OECD na identifikáciu rizík, predchádzanie týmto rizikám a ich zmierňovanie, na komunikáciu a predkladanie správ o akčnom pláne. Opatrenia zahrnuté do akčných plánov by mohli zahŕňať legislatívne aj nelegislatívne opatrenia, osvedčené postupy, finančné stimuly, prístup k odbornému vzdelávaniu a budovanie kapacít pre sociálny dialóg a odborové zväzy.

1.8

Zasadzovať sa o to, aby sa osobitne premysleli druhy nástrojov transparentnosti, ktoré by sa mohli zaviesť s cieľom informovať konečných spotrebiteľov o sociálnych podmienkach výroby.

1.9

Na nadchádzajúcej konferencii MOP by sa malo zvážiť, ako by MOP mohla zohrávať aktívnu úlohu pri zabezpečovaní dôstojnej práce v celosvetových dodávateľských reťazcoch a preskúmať vývoj a budúce prijatie akýchkoľvek príslušných a vhodných nástrojov, ktoré spolu s odhodlaním všetkých zúčastnených strán prispejú k účinnému zlepšeniu pracovných podmienok.

2.1.1

Globálny hodnotový reťazec: tento pojem sa objavil v polovici 90. rokov s cieľom opísať „celé spektrum činností, ktoré sa vyžadujú na to, aby sa výrobok dostal od nápadu k návrhu, získaniu surovín a výrobným vstupom, uvedeniu na trh, distribúcii a aby sa zabezpečila podpora pre konečného spotrebiteľa“ (2).

Globálne hodnotové reťazce by mali uprednostňovať „modernizáciu postupov“ (výrobca zavádza lepšie technológie, aby zlepšil efektivitu) a „funkčnú modernizáciu“ (schopnosť výrobcu vyvíjať dizajn, budovať značku a marketingové schopnosti). Z viacerých príkladov je však zrejmé, že nie vždy je to tak.

Otázka dosiahnutia udržateľného a zodpovedného riadenia globálnych hodnotových reťazcov patrí medzi priority medzinárodnej agendy (OECD, MOP, G7, G20, EÚ, OSN), a to vzhľadom na skutočnosť, že čoraz väčší objem obchodu a investícií po celom svete sa realizuje prostredníctvom globálnych hodnotových reťazcov a že outsourcing a cezhraničná koordinácia celosvetovej výroby vedúcimi podnikmi majú významné sociálne dôsledky. Niektoré z nich sú pozitívne, napr. lepšie platené pracovné miesta, väčšia zamestnanosť žien, vytváranie pracovných miest, čím sa umožňuje prístup k zamestnaniu, rozvoj zručností a šírenie vedomostí a technológií. Iné sú dôvodom na obavy, ako sú neisté pracovné miesta, zlé pracovné podmienky (vrátane oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), nedostatok sociálnych práv (vrátane nedostatočného sociálneho zabezpečenia) a porušovanie ľudských práv a základných pracovných práv.

To vedie k vývoju a zavádzaniu rôznych nástrojov na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni, ako sú dohovory Medzinárodnej organizácie práce, usmernenia OECD či hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (pozri aj odsek 2.3.3) a politické rámce, napríklad program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (3) a sprievodný akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja (4), ktoré podporujú dodržiavanie pracovných noriem a podnecujú dôstojnú prácu, ako aj ďalší rozvoj obchodu, investícií, súkromného sektora a dodávateľských reťazcov.

2.1.2

Globálny dodávateľský reťazec: globálny dodávateľský reťazec pozostáva zo vzájomne prepojených organizácií, zdrojov a procesov, ktoré vytvárajú a poskytujú výrobky a služby koncovým zákazníkom. Ako taký je súčasťou globálneho hodnotového reťazca a zameraný na získavanie zdrojov, a nie na koncepciu či distribúciu tovarov alebo služieb.

2.1.3

Dôstojná práca: koncepcia, ktorú vypracovali zložky MOP a ktorú prijala Medzinárodná konferencia práce vo vyhlásení o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu (5) – zahŕňa vnútroštátne a miestne programy zavedené s cieľom dosiahnuť štyri strategické ciele:

MOP vo svojom postavení orgánu prijímajúceho normy s celosvetovou pôsobnosťou prijala viacero dohovorov s významom pre globálne dodávateľské reťazce. Patria sem základné pracovné normy (napr. podpora slobody združovania a právo na kolektívne vyjednávanie, podpora nediskriminácie v práci a zákaz nútenej a detskej práce), ako aj dohovory v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce a ďalšie. Ratifikujúce štáty sú povinné zosúladiť svoje právne predpisy a prax s týmito dohovormi. Okrem toho, na základe deklarácie MOP o základných zásadách a právach pri práci (6) z roku 1998 sú všetky členské štáty MOP povinné rešpektovať základné pracovné normy a uplatňovať ich v právnych predpisoch a praxi, aj keď ešte neratifikovali príslušné dohovory.

2.2.1

Význam globálnych hodnotových reťazcov vo svetovom obchode sa rapídne zvýšil a podľa WTO, OECD, MOP a Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) (7) z roku 2013 predstavujú 60 – 80 % medzinárodného obchodu a viac ako 20 % pracovných miest na celom svete (8). Odvetvia, na ktoré sa vzťahujú takéto vzájomne prepojené organizačné prvky, ako je nápad, výroba, distribúcia a spotreba, a ktoré stimulujú nadnárodné spoločnosti, zahŕňajú poľnohospodárstvo, priemysel (napr. automobilový priemysel, letectvo, textil a odevy, hračky, elektronika) a služby (napr. telefonické centrá, informačné technológie).

2.2.2

Forma a štruktúry týchto globálnych hodnotových reťazcov sa takisto líšia: niektoré z nich sú pomerne krátke (malé množstvo činností), zatiaľ čo iné sú dlhšie a zahŕňajú hospodárske, sociálne a finančné väzby medzi spoločnosťami so sídlom vo viacerých vzdialených krajinách (od USA až po EÚ a Áziu). Gary Gereffi (9) rozlišuje tri dominantné typy riadenia: globálne hodnotové reťazce riadené odberateľmi, ďalej – vo väčšine prípadov – globálne hodnotové reťazce riadené nákladmi (to je prípad globálnych hodnotových reťazcov v odevnom a obuvníckom priemysle) a reťazce riadené výrobcami s niektorými technickými spôsobilosťami dodávateľov v rozvojových krajinách vrátane dizajnu a inovácií (elektronika).

2.2.3

Globálny dodávateľský reťazec ako súčasť globálneho hodnotového reťazca je založený na vzťahu medzi kupujúcimi, dodávateľmi a potenciálnymi subdodávateľmi. Tento „reťazec“ môže mať rôzny tvar: vertikálne integrovaný, uzavretý reťazec, riadenie modulárneho reťazca (hlavní dodávatelia sú schopní pracovať nezávisle od vedúceho podniku) alebo obchodné reťazce na komoditných trhoch.

2.3.1

EÚ v definícii sociálnej zodpovednosti podnikov uznáva „zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť“ (10).

2.3.2

Na základe určitého počtu problémov, ktoré sa vyskytli za posledných 20 rokov, a to predovšetkým v odvetviach, ako je elektronika, športový tovar a odevy, boli najmä zo strany OECD identifikované tieto otázky rozhodujúce pre udržateľné riadenie globálneho hodnotového reťazca a globálneho dodávateľského reťazca zo strany nadnárodnej spoločnosti ako vedúceho podniku:

2.3.3

Široká škála aktérov: mnohé verejné i súkromné, vnútroštátne, európske a medzinárodné organizácie a inštitúcie v súčasnosti pracujú na týchto otázkach, a to najmä po tragédii v Rana Plaza (Bangladéš) v roku 2013, pri ktorej prišlo o život viac ako 1 100 zamestnancov:

Boli zavedené rôzne súkromné iniciatívy trvalého alebo dočasného charakteru, napr. iniciatíva na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia v továrňach na odevy v Bangladéši v nadväznosti na tragédiu v Rana Plaza (bangladéšska dohoda o požiarnej a stavebnej bezpečnosti) (20).

2.3.4

Všetky tieto verejné a súkromné subjekty sú zapojené do rozvoja a vykonávania rôznych nástrojov zameraných na zlepšenie pracovných podmienok a pracovných práv:

3.1.1

Globálny dodávateľský reťazec v odevnom a obuvníckom priemysle zahŕňa rôznych účastníkov a rôzne výrobné procesy. Z ázijsko-tichomorského regiónu sa vyvážajú do celého sveta odevy, textil a obuv v hodnote 601 miliárd USD, čo predstavuje 60 % celkového svetového obchodu, pričom Čína má na tomto vývoze najväčší podiel. Krajiny ako Bangladéš alebo Kambodža sa čoraz viac špecializujú na výrobu a vývoz odevov a obuvi, ktoré v roku 2014 predstavovali 89,2 % celkového vývozu tovaru v Bangladéši a 77,4 % celkového vývozu tovaru v Kambodži (22). Je to hlavne vďaka prudkému nárastu miezd v čínskom odevnom a textilnom priemysle, čo viedlo medzinárodných odberateľov k tomu, aby hľadali nových dodávateľov v Ázii.

Podľa MOP (23) priemerný zárobok v roku 2014 vo väčšine krajín nedosiahol ani 200 USD mesačne. V prípade nekvalifikovaných pracovníkov v odevnom priemysle sa uplatňuje mesačná minimálna mzda v Číne (do 297 USD), na Filipínach, v Malajzii, Indonézii (247 USD), Thajsku, vo Vietname (145 USD), v Indii (136 USD), Kambodži (128 USD), Pakistane (119 USD), Bangladéši (71 USD) a na Srí Lanke (66 USD).

Medzi najväčšie riziká patrí nedostatočná úroveň životného minima, nútená alebo detská práca, zlé pracovné vzťahy v dôsledku nedostatočnej ochrany slobody združovania a obmedzení v oblasti kolektívneho vyjednávania, nedostatočná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, nedostatočná inšpekcia práce, zaostalé systémy na riešenie pracovných úrazov, znečistenie vody, vystavenie chemickým látkam, ako aj vykorisťovanie pracujúcich žien.

3.1.2

Zrútenie budovy Rana Plaza v Bangladéši 24. apríla 2013, v ktorej sídlili továrne na odevy, spôsobilo smrť 1 136 zamestnancov, prevažne žien. Rozsah nešťastia, ku ktorému došlo v dôsledku veľmi zlého technického stavu budovy a neexistujúcich únikových východov, viedol k mimoriadnej mobilizácii vlád (EÚ a členských štátov, USA, Kanady, Nórska), medzinárodných organizácií (MOP, OECD a Svetovej banky), medzinárodných a miestnych zainteresovaných strán, ktorej výsledkom bol ambiciózny súbor opatrení s cieľom podporiť vnútroštátne krátkodobé opatrenia (odškodnenie pre rodiny obetí, inšpekcia v továrňach na odevy a opatrenia na nápravu, nové metódy auditu, revízia zákonníka práce), vnútroštátne strednodobé opatrenia (napr. posilnenie nezávislých odborových zväzov, ako aj inšpekcie práce) a systematické opatrenia s cieľom podporiť zodpovedné riadenie globálnych dodávateľských reťazcov.

3.1.3

OECD pripravuje usmernenia vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov v odvetví odevov a obuvi.

3.1.4

MOP v spolupráci s medzinárodnými darcami, vládami a zástupcami pracovníkov a zamestnávateľov realizuje projekty v odevnom odvetví (napríklad v Ázii), ktorých cieľom je zlepšiť prístup k informáciám o mzdách, pracovných podmienkach a pracovných vzťahoch v snahe zlepšiť kvalitu sociálneho dialógu o pracovných normách, posilniť postavenie sociálnych partnerov a mechanizmy kolektívneho vyjednávania, ako aj zabezpečiť uplatňovanie pracovných noriem na úrovni výroby (25).

3.1.5

Európska komisia pripravuje hlavnú iniciatívu v oblasti udržateľného dodávateľského reťazca v odevnom priemysle vrátane spoločného plánovania, koordinovaného financovania, spoločného vykonávania programov, zvyšovania povedomia medzi spotrebiteľmi atď.

3.1.6

Sociálni partneri EÚ pôsobiaci v odvetví textilu a odevov vyvinuli spoločnú iniciatívu podporovanú Európskou komisiou, ktorá zahŕňa nástroj na hodnotenie rizík v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov pre globálne dodávateľské reťazce. V súčasnosti tento nástroj dokončujú s cieľom pripraviť ho na šírenie medzi malými a strednými podnikmi a inými zainteresovanými stranami.

3.1.7

Holandské predsedníctvo EÚ požaduje preskúmať spôsoby posilnenia synergií medzi politikami EÚ v oblasti rozvoja a obchodu s cieľom prispieť k udržateľnosti globálnych hodnotových reťazcov.

3.1.8

Nemecký spolkový minister pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Gerd Müller založil osobitné partnerstvo pre „udržateľný textilný priemysel“, ktoré združuje hlavných partnerov. Na poslednom zasadnutí krajín G7 zhrnul situáciu veľmi výstižne takto: „Prijatie zodpovednosti by stálo jedno euro. Jediné euro z ceny šiat, bundy alebo nohavíc je potrebné, aby sa zabezpečilo, že tvrdá práca v Bangladéši, Kambodži alebo v Afrike bude zaplatená a deti a krajčírky budú mať lepšie životné vyhliadky“ (26).

3.1.9

Rozmach súkromných iniciatív priniesol skúsenosti a pomoc pri výmene osvedčených postupov. Patrí sem iniciatíva ICS (Initiative Clause Sociale) 22 veľkých obchodných reťazcov, ako je Monoprix, Carrefour alebo Casino, dosahujúcich obrat vo výške viac ako 243 miliárd EUR, ktoré majú podobnú metodiku pre svoje sociálne audity; a iniciatíva BSCI (Iniciatíva zameraná na dodržiavanie sociálnych noriem pri obchodovaní), ktorú v roku 2003 založila FTA (Asociácia voľného obchodu) so sídlom v Bruseli a ktorá združuje viac než 1 700 predajcov a dovozcov z 36 krajín v obchodných vzťahoch s 30 000 továrňami.

3.2.1

Ako sa uvádza v štúdii o globálnych hodnotových reťazcov, ktorú vypracovali Sturgeon a Kawakami (27), „výrobné vstupy v odevnom priemysle sa javia ako oveľa menej dôležité z hľadiska hodnoty medziproduktov než vstupy v odvetví elektroniky a osobných vozidiel.“

3.2.2

Globálny hodnotový reťazec v oblasti elektroniky je jedným z najdôležitejších v oblasti tovarov, keďže predstavuje viac ako 17 % všetkých vyrobených medziproduktov v roku 2006 v porovnaní s 2,7 % v prípade chemikálií a plastov a s1,9 % v prípade častí lietadiel. Na čele krajín vyvážajúcich elektronické medziprodukty sú dve krajiny: Čína/Hongkong a USA.

3.2.3

„Modularitu hodnotového reťazca“ vytvárajú tri druhy podnikateľských subjektov:

Modularita tohto špecifického hodnotového reťazca spočíva v kodifikácii a štandardizácii kľúčových obchodných procesov, ako je automatizované projektovanie, plánovanie výroby a kontrola zásob a logistiky.

3.2.4

Spotrebná elektronika sa vyznačuje krátkym životným cyklom výrobkov, od troch do 18 mesiacov, s rýchlym skončením životnosti. Výsledkom je, že dodávatelia týchto výrobkov sú nútení skracovať dobu ich uvádzania na. Napríklad v roku 2007, keď bol predstavený Apple iPhone, bol čas na uvedenie na trh šesť mesiacov; v roku 2012 sa skrátil na menej než dva týždne (28). Pre výrobcov a pracovníkov je to veľká výzva a je potrebné vyvinúť a realizovať jej riešenia.

Kým v niektorých spoločnostiach sa dosiahla dohoda o práci nadčas alebo na zmeny v hlavnej sezóne s kompenzáciou po zvyšok roka, iné spoločnosti zaznamenávajú značný nárast zmlúv na krátkodobé zamestnanie a najímajú agentúrnych pracovníkov alebo migrantov (napríklad v roku 2009 predstavovali v Mexiku 60 % pracovnej sily v elektronickom priemysle zamestnanci agentúr, pričom v hlavnej sezóne vzrástol ich podiel na 90 %) (29). Táto situácia vedie často k znižovaniu úrovne dodržiavania práv pracovníkov, t. j. k nižším mzdám, nedostatočnému sociálnemu zabezpečeniu alebo zákazu členstva v odboroch. Okrem prijatia vnútroštátnych právnych predpisov by riešenia mohli zahŕňať dohody na podnikovej úrovni, ako aj lepšiu koordináciu a výmenu informácií medzi odberateľmi a dodávateľmi, čo umožní lepšie plánovanie výroby a uprednostnenie prijímania stálych zamestnancov pred dočasným zamestnávaním.

3.2.5

Otázky dodržiavania ľudských práv a pracovných práv sa týkajú elektronického priemyslu aj v súvislosti s problematikou ťažby nerastov zo zdrojov v oblastiach ovplyvnených konfliktami a vo vysokorizikových oblastiach, ako je región Veľkých jazier v Afrike (30). V nadväznosti na prijatie právnych predpisov USA (Dodd-Frankov zákon) predložila Európska komisia v roku 2014 návrh nariadenia o vytvorení mechanizmu samocertifikácie pre dovozcov cínu, tantalu, volfrámu a zlata na trh EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa výnosy z ťažby týchto nerastov a obchodu s nimi nepoužívali na podporu miestnych ozbrojených konfliktov. Naopak, náležitá starostlivosť by mala spolu s ďalšími opatreniami prispieť k transparentnosti v dodávateľskom reťazci a mala by mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest a pracovné podmienky v baniach, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, úroveň príjmov alebo uzatváranie oficiálnych pracovných zmlúv. To by tiež umožnilo pokračovať v získavaní nerastov v Afrike namiesto presunu do iných regiónov vo svete, ktoré nie sú ovplyvnené konfliktom (31).

3.2.6

OECD vypracovala usmernenia vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom (32).

3.3.1

EHSV by tiež rád zdôraznil, že globálne hodnotové reťazce a globálne dodávateľské reťazce v ostatných odvetviach, ako sú služby a agropriemysel, by mohli čeliť problémom v oblasti pracovných podmienok, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

3.3.2

MOP sa v rámci podpory v oblasti dôstojnej práce vo vidieckom hospodárstve (33) sa zameriava na tri prioritné oblasti opatrení: dôstojná práca pre znevýhodnené, marginalizované a zraniteľné vidiecke obyvateľstvo, dôstojná práca pre poľnohospodárskych pracovníkov v dodávateľských reťazcoch, dôstojná práca pre poľnohospodárskych pracovníkov na plantážach.

—

Vlády majú na starosti prípravu, vykonávanie a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov v pracovnoprávnej a sociálnej oblasti, ratifikáciu a účinné vykonávanie dohovorov MOP a v prípade členských štátov EÚ aj transpozíciu a vykonávanie smerníc EÚ; ich povinnosťou je tiež poskytovať všetky administratívne a finančné zdroje vrátane zdrojov pre inšpekciu práce s cieľom zabezpečiť súlad s právnym rámcom.

—

Medzinárodné organizácie stanovujú normy a rozvíjajú globálne iniciatívy s cieľom podporovať medzinárodné pracovné normy a zodpovedné správanie podnikov. Dokumenty, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (rámec „ochrany, rešpektovania a prostriedkov nápravy“), poskytujú v tejto súvislosti usmernenia týkajúce sa úloh a zodpovednosti hlavných aktérov.

—

Od sociálnych partnerov sa očakáva zapojenie do sociálneho dialógu o pracovných normách a pracovných podmienkach a podpora, a to aj v odvetvovom a cezhraničnom kontexte, zatiaľ čo vlády by mali zabezpečiť účinnú ochranu a podporu slobody združovania a kolektívneho vyjednávania.

—

Nadnárodné spoločnosti by mali pri svojej činnosti dodržiavať právne predpisy platné v príslušných krajinách; vyzývajú sa tiež, aby sa zaviazali k uplatňovaniu prístupov sociálnej zodpovednosti podnikov a náležitej starostlivosti.

—

Mimovládne organizácie dopĺňajú úsilie ostatných aktérov a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní povedomia o pracovných právach, ako aj pri odhaľovaní prípadov zneužívania.

Vzhľadom na zložitosť a zjavné veľké riziká spojené s týmito kľúčovými aktérmi EHSV vyzýva na zriadenie štruktúrovaných, transparentných a inkluzívnych platforiem zainteresovaných strán na riešenie týchto zložitých problémov.