This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52016DC0534
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL on the implementation of Directive 2011/7/EU of the European Parliament and of the Council of 16 February 2011 on combating late payment in commercial transactions
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách
COM/2016/0534 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 8. 2016
COM(2016) 534 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách
{SWD(2016) 278 final}
1.Účel správy
V súlade s článkom 11 smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách 1 (ďalej len „smernica“) Komisia do 16. marca 2016 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice a v prípade potreby k správe priloží príslušné návrhy. Keďže smernica o boji proti oneskoreným platbám je iniciatíva prijatá v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie 2 , toto hodnotenie takisto patrí do programu REFIT na sledovanie pokroku pri vykonávaní tejto smernice a zabezpečenie nasmerovania smernice tak, aby sa jej prostredníctvom dosiahli očakávané ciele.
Táto správa je reakciou na požiadavku stanovenú v smernici.
2.Posúdenie účinnosti, efektívnosti, koherentnosti, relevantnosti a pridanej hodnoty EÚ
Smernica bola prijatá 16. februára 2011 s termínom transpozície do vnútroštátnych právnych predpisov všetkých členských štátov 16. marca 2013.
Konkrétnymi cieľmi tejto smernice je:
Poskytnúť veriteľom včasné platby a opatrenia, ktoré im umožnia plne a účinne uplatňovať svoje práva v prípade oneskorenia platieb.
Zaviesť prísne opatrenia, ktoré budú dlžníkov odrádzať od oneskorených platieb alebo od stanovenia nadmerne dlhých zmluvných platobných lehôt.
Smernica takisto sleduje tieto všeobecné ciele:
Uľahčiť fungovanie vnútorného trhu zefektívnením platobných postupov v rámci EÚ.
Vytvoriť právne a podnikateľské prostredie, ktoré podporuje včasné platby pri obchodných transakciách a uľahčuje prístup k finančným prostriedkom pre MSP.
Táto správa posudzuje, či vykonávanie smernice môže zaručiť dosiahnutie požadovaných cieľov, a obsahuje odporúčania týkajúce sa zlepšenia jej vykonávania. Konečné hodnotenie ex post je problematické vzhľadom na tieto tri hlavné faktory: nedávne nadobudnutie účinnosti smernice; obtiažnosť oddelenia úlohy smernice vo vzťahu k zmenám prebiehajúcim v praxi; vonkajšie zhody okolností, ako napr. finančná kríza a hospodárska situácia niektorých členských štátov.
V súvislosti s týmto hodnotením Komisia použila:
1.Externú štúdiu 3 , vypracovanú v roku 2015, ktorá zahŕňala:
Sekundárny výskum vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa smernica vykonáva, a príslušných mäkkých opatrení, porovnanie údajov z jednotlivých krajín o priemerných lehotách splatnosti zhromažďovaných súkromnými organizáciami a ďalšie verejne dostupné informácie (napr. akademická literatúra, národné zdroje).
Reprezentatívny online prieskum a verejná konzultácia s celkovým počtom 2 950 úplných odpovedí.
135 rozhovorov so zainteresovanými stranami z orgánov verejnej moci a z obchodnej sféry v rámci celej EÚ a 31 nadväzujúcich rozhovorov.
2.Poradenstvo národných expertov a obchodných organizácií na úrovni EÚ v rámci stretnutia expertnej skupiny pre oneskorené platby 4 24. novembra 2015.
3.Sťažnosti, spätnú väzbu a otázky zainteresovaných strán.
4.Verejne dostupné informácie: správy, prieskumy, štúdie atď.
Hodnotenie smernice sa uskutočnilo na základe piatich kritérií: účinnosť, efektívnosť, koherentnosť, relevantnosť a pridaná hodnota EÚ. Bolo zistené, že:
1.Smernica zvýšila povedomie o probléme oneskorených platieb a zaradila túto tému medzi popredné politické otázky. Vzhľadom na posilnené opatrenia a nové požiadavky uvedené v tejto smernici najmä na orgány verejnej moci vyvolalo vykonávanie smernice značný záujem na úrovni členských štátov. Riadiace orgány v mnohých členských štátoch v dôsledku toho prijímajú štrukturálne a dobrovoľné opatrenia na podporu ustanovení smernice, aby uľahčili vykonávanie transpozičných právnych predpisov a riešili v tejto súvislosti špecifické národné otázky. Spoločnosti sa v dôsledku toho viac oboznamujú s pravidlami v súvislosti s oneskorenými platbami a svojimi právami.
2.Priemerná lehota splatnosti v EÚ sa vo verejnom aj súkromnom sektore pomaly skracuje. Na základe externého hodnotenia ex post sa však zistilo, že verejné subjekty vo viac ako polovici všetkých členských štátov stále nedodržiavajú tridsaťdňovú lehotu stanovenú zákonom. V niektorých prípadoch sú prijímané doplnkové opatrenia a celkový trend už vykazuje známky zlepšenia. V súkromnom sektore, s výnimkou niekoľkých členských štátov, ktoré v tejto oblasti zaznamenávajú nedostatočné výsledky, sú lehoty stanovené smernicou všeobecne dodržiavané.
3.Približne polovica všetkých veriteľov neuplatňuje svoje právo požadovať úroky, odškodné a náklady na vymáhanie, ktoré stanovuje smernica, z obavy z poškodenia svojich obchodných vzťahov. Na základe externého hodnotenia sa takisto zistilo, že z rovnakého dôvodu mnoho MSP naďalej akceptuje dlhé lehoty splatnosti väčších spoločností. Je to podstatný aspekt obchodnej kultúry súvisiaci s rôznymi pozíciami spoločností v dodávateľskom reťazci, s ich veľkosťou a stupňom vzájomnej závislosti a ďalšími faktormi, ako napr. špecifickosťou trhového odvetvia.
4.V súčasnosti existuje málo dôkazov, že smernica mala merateľný vplyv na likviditu podnikov a uľahčila cezhraničný obchod. Uznávajúc, že smernica doteraz nemala zásadnejší účinok na platobné správanie, bude zrejme trvať dlhší čas, než budú dosiahnuté tieto všeobecné ciele. Okrem toho práve z dôvodu viacrozmerného charakteru oneskorených platieb bude náročné určiť, či pozorované zmeny súvisia výhradne so smernicou alebo aj s inými faktormi, akými sú napríklad všeobecné zlepšenie hospodárskych podmienok.
5.Na jednej strane k účinnému uplatňovaniu smernice prispelo viacero faktorov. Patria k nim opatrenia prijaté na vnútroštátny úrovni (tzn. kódexy včasného uhrádzania platieb), ktoré úspešne podporili ciele smernice. Prospešné boli aj fóra na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi na riešenie oneskorených platieb, ako napr. expertná skupina pre oneskorené platby. Užitočné sa tiež ukázalo trvalé zvyšovanie povedomia a zdieľanie odborných znalostí zo strany Komisie a národných expertov.
6.Na druhej strane sa zistilo, že účinnému uplatňovaniu smernice bráni viacero prekážok:
Pokiaľ ide o orgány verejnej moci, zdá sa, že členské štáty majú v rámci programov úprav, kde treba včasné platby aktuálnych faktúr vyvážiť so splátkami kumulovaného dlhu, problémy s dodržiavaním ustanovení smernice.
Pokiaľ ide o podniky – pretože smernica zachováva určitú mieru pružnosti pri medzipodnikových transakciách, je táto skutočnosť v mnohých prípadoch využívaná väčšími spoločnosťami, ktoré využívajú výhodu silnejšej pozície na trhu, aby menším dodávateľom diktovali často nevýhodné zmluvné podmienky. Okrem toho, ako je vysvetlené vyššie, v prípade oneskorených platieb menšie spoločnosti neuplatňujú svoje práva z obavy z poškodenia obchodných vzťahov. Túto vnútornú trhovú nerovnováhu nemožno úplne kompenzovať iba legislatívnymi opatreniami, užitočné by v tomto smere mohlo byť systematickejšie uplatňovanie mäkkých opatrení a postupov mimosúdneho urovnania, ako sú napr. mediácia a alternatívne mechanizmy riešenia sporov.
Hodnotenie ukázalo, že zainteresované strany potrebujú vyjasniť, ako si majú vykladať niektoré kľúčové pojmy smernice ako napr. „značne nevýhodný“, „výslovne“ a „objektívne odôvodnené vzhľadom na osobitný charakter alebo prvky zmluvy“. Ukázalo sa tiež, že za nejasný sa považuje aj počiatočný okamih pre výpočet lehôt splatnosti.
Pretože neexistuje povinný a spoločný systém monitorovania, je veľmi ťažké overovať, či akýkoľvek dosiahnutý pokrok je výsledkom uplatňovania smernice.
7.Táto smernica sa javí ako účinný nástroj keďže, že z jej používania vyplývajú obmedzené regulačné náklady priamo pre podniky a orgány verejnej moci. Regulačné náklady zahŕňajú napríklad podávanie správ a administratívne zaťaženie, transpozíciu a vykonávanie a dobrovoľné opatrenia na podporu smernice. Náklady spojené s uplatňovaním smernice však môžu byť väčšie najmä pre podniky, ak sa pre dodržiavanie smernice požaduje skrátenie lehôt splatnosti. To by znamenalo veľký počiatočný presun finančných prostriedkov, pri ktorom sa predpokladá, že bude mať vplyv na likviditu podnikov. Všeobecne sa však predpokladá, že očakávané prínosy úplne vyvážia náklady. Externé hodnotenie ukázalo, že každý deň, o ktorý sa skráti oneskorenie platieb, ušetrí európskym podnikom na finančných nákladoch 158 miliónov EUR 5 .
8.Táto smernica je v súlade s ostatnými politikami EÚ, ktorých cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky a uľahčiť konkurencieschopnosť podnikov. Tento právny predpis je doplnený niekoľkými nariadeniami EÚ týkajúcich sa vymáhania pohľadávok. Iniciatívy, ako je napríklad konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu 6 , európsky platobný rozkaz 7 a európsky exekučný titul 8 veriteľom poskytujú zjednodušené postupy pre vymáhanie pohľadávok, ktoré sú plne v súlade s ustanoveniami smernice.
9.Oneskorené platby zostávajú veľmi významnou a relevantnou otázkou pre podniky v celej EÚ. Externé hodnotenie ukázalo, že štyri z piatich podnikov sa od okamihu prvej transpozície smernice do právnych systémov členských štátov naďalej stretávajú s oneskorenými platbami. Kým smernica má svoje miesto v boji proti oneskoreným platbám, sú potrebné aj „mäkšie“ nápravné opatrenia, ktoré by mohli riešiť otázky týkajúce sa podnikovej kultúry, ako napr. rôzne typy trhovej nerovnováhy, vrátane takej, ktorá je dôsledkom rôznej veľkosti podnikov.
10.Existuje všeobecná zhoda, že smernica vytvára významnú pridanú hodnotu EÚ. Platobné postupy v rámci Európy boli zefektívnené, bola odstránená neistota, čo by postupne malo viesť k zvýšeniu cezhraničného obchodu. Tieto ciele by nebolo možné dosiahnuť, ak by členské štáty konali rozdielne.
3.Závery a odporúčania
Smernica sa nachádza v počiatočnej fáze svojej existencie. V súčasnosti je zlepšenie priemerných lehôt splatnosti stále len mierne. Hoci si podniky dobre uvedomujú svoje práva vyplývajúce zo smernice, ich uplatňovanie ešte nie je rozšírené. Účinnému uplatňovaniu smernice zjavne bráni viacero faktorov, napr. neexistencia spoločného systému monitorovania, nejasnosť niektorých kľúčových pojmov smernice a trhová nerovnováha medzi veľkými a malými podnikmi. Smernica je však v súlade s ostatnými predpismi a politikami EÚ, má svoj význam a priniesla pridanú hodnotu EÚ.
Z tohto dôvodu sa odporúča, aby smernica bola zachovaná v súčasnej podobe a aby sa ponechalo viac času na to, aby sa mohli plne prejaviť jej účinky. S cieľom urýchliť doterajší pozitívny vplyv tejto smernice, sa členským štátom navrhujú tieto opatrenia, ktoré budú prijaté Komisiou:
Pre členské štáty:
Vytvorenie systému/postupu na sledovanie pokroku, podávanie správ a zverejňovanie informácií o priemerných lehotách splatnosti vo verejnom aj súkromnom sektore. Komisia vydá usmernenia pre vytvorenie spoločnej metodiky výpočtu lehôt splatnosti a podporí v kontexte stretnutí expertnej skupiny, ktoré sa konajú každého pol roka, výmenu najlepších postupov pri podávaní správ.
Udržanie otázky oneskorených platieb v popredí politického záujmu trvalým zvyšovaním povedomia o tejto téme na národnej úrovni.
Podpora rozvoja a vykonávania podporných iniciatív, ako napr. kódexov včasného uhrádzania platieb, mediácie, stimulov pre včasné úhrady (zverejňovanie subjektov s pozitívnou, ako aj subjektov s negatívnou bilanciou) atď.
Pre Komisiu:
Realizácia cielených štúdií v členských štátoch na zisťovanie najlepších postupov v rôznych sektoroch, ktoré prispievajú k efektívnejšiemu vykonávaniu tejto smernice, zaznamenávanie výsledkov a šírenie informácií rôznymi kanálmi.
Poskytovanie nadväzujúceho poradenstva a výmena najlepších postupov rôznymi spôsobmi (stretnutia expertnej skupiny, vysvetľujúce poznámky).
Zisťovanie možností zhromažďovania porovnateľných informácií o tom, ako fungujú vnútroštátne súdne systémy pri vykonávaní skrátených postupov vymáhania nesporných pohľadávok a zverejňovanie výsledkov v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície.
Pravidelné posudzovanie vplyvu smernice a jej úspešnosť pri dosahovaní stanovených cieľov s ohľadom na skutočnosť, že niektoré účinky sa pravdepodobne prejavia až po dlhšom čase.
