EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli1. 6. 2016

COM(2016) 359 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Európa znovu investuje
Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky

1.Úvod

Zamestnanosť, rast a investície sú jednou z desiatich kľúčových priorít Komisie pod vedením predsedu Junckera. Investičný plán pre Európu bol predstavený 26. novembra 2014 1 a predstavoval začiatok koordinovaných a cielených opatrení na stimuláciu financovania pre investície s podporou Európskej investičnej banky (EIB) a Európskeho investičného fondu (EIF) – ktoré tvoria spoločne skupinu EIB – ako súčasť tzv. účinného trojuholníka štrukturálnych reforiem, zodpovedných fiškálnych politík a investícií. Účel je trojaký: zabezpečiť, aby sa obmedzené verejné zdroje použili na mobilizáciu súkromných investícií v snahe efektívne korigovať zlyhania trhu prilákaním súkromného kapitálu; zabezpečiť, aby sa investície dostali do reálnej ekonomiky; a zlepšiť investičné prostredie na európskej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov. Európska rada schválila investičný plán so všetkými jeho zložkami v decembri 2014, pričom vyzvala na jeho rýchlu realizáciu 2 . Skupina EIB reagovala na túto výzvu Európskej rady s dostatočnou vážnosťou a od januára 2015 začala s súlade s plánom realizovať investičné činnosti. Európsky parlament a Rada následne v júli 2015 mimoriadne rýchlo prijali potrebný legislatívny návrh 3 . Teraz nastal čas posúdiť dosiahnutý pokrok a zamyslieť sa nad budúcnosťou plánu.

V priebehu 18 mesiacov, odkedy bol investičný plán prezentovaný, sa zlepšili podmienky na absorpciu investícií a vracia sa dôvera v hospodárstvo a rast Európy. Európska únia (EÚ) sa aktuálne nachádza v štvrtom roku mierneho oživenia, pričom HDP vzrástol v roku 2015 o 2 % 4 . Zatiaľ čo miera investícií v EÚ v dôsledku finančnej krízy výrazne poklesla, ukazujú sa prvé náznaky oživenia, a to aj napriek globálnym a domácim rizikám ohrozujúcim rast. Komplexné úsilie, ktoré sa vynaložilo na základe investičného plánu, už teraz prináša konkrétne výsledky, a to aj napriek tomu, že makroekonomické účinky rozsiahlejších investičných projektov sa nemôžu prejaviť okamžite. Tempo nárastu investícií bude podľa očakávaní v rokoch 2016 a 2017 naďalej postupne stúpať, i keď stále zostáva pod historicky udržateľnými hodnotami (pozri graf 1).

Tento pozitívny vývoj sa musí zachovať a musí sa pokračovať i v úsilí o navrátenie investícií späť na ich dlhodobo udržateľný trend. Mechanizmy investičného plánu fungujú a musia byť posilnené, aby naďalej dochádzalo k mobilizácii súkromných investícií do odvetví, ktoré sú kritické pre budúcnosť Európy a v ktorých opakovane dochádza k zlyhaniam trhu. Patria sem investície do oblastí energetiky, životného prostredia a opatrení v oblasti klímy 5 , sociálneho a ľudského kapitálu 6 a súvisiacej infraštruktúry, zdravotníctva, výskumu a inovácií, cezhraničnej a udržateľnej dopravy, ako aj digitálnej transformácie. EÚ disponuje jasnými a jedinečnými aktívami, ktoré sú nevyhnutné pre investície: jednotný trh, najkvalifikovanejšie obyvateľstvo na svete, vysoká úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany, ako aj stabilné, predvídateľné, efektívne a transparentné právne systémy. Hoci neexistuje žiadna magická formulka, ktorá by zabezpečila, že sa celý potenciál investícií v EÚ využije v priebehu pár mesiacov, povzbudivé výsledky, ktoré sa dosiahli v krátkom čase, sú solídnym základom pre budúce politické iniciatívy tak v oblasti využívania rozpočtu EÚ, ako aj v oblasti regulačného prostredia.

2.Model do budúcnosti

a.Rýchle a komplexné nastavenie

Investičný plán už začal prinášať hmatateľné výsledky vďaka rýchlemu nastaveniu všetkých jeho komponentov:

Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý implementovala a spolusponzorovala skupina EIB, je na správnej ceste, aby splnil svoj cieľ, ktorým je zmobilizovať do polovice roka 2018 dodatočné investície do reálnej ekonomiky vo výške najmenej 315 miliárd EUR 7 . Absorpcia týchto prostriedkov na trhu bola obzvlášť rýchla u malých a stredných podnikov (MSP), čo je vetva EFSI, v ktorej výsledky prekonávajú očakávania.

Komisia vydala usmernenia k tomu, ako možno Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) kombinovať s EFSI na podporu dodatočných investícií. Momentálne sa pracuje sa na prvom súbore projektov, ktorý znázorňuje, ako táto kombinácia funguje v praxi. Podporí sa tým aj cieľ uvedený v investičnom pláne, ktorým je zvýšiť mieru využívania finančných nástrojov v rámci EŠIF.

Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) 8 , ktoré je spoločnou iniciatívou Komisie a EIB, poskytuje 360-stupňovú technickú pomoc a poradenské služby a už spracovalo viac než 160 žiadostí. Hoci ide o sľubný začiatok, pracuje sa na tom, aby sa poradenské služby dostali bližšie ku konečným príjemcom a aby došlo k intenzívnejšiemu poskytovaniu služieb EIAH v špecifických oblastiach, v ktorých existujú neuspokojené potreby (vrátane cezhraničných projektov).

Bol spustený Európsky portál investičných projektov (EIPP) 9 , čo je online platforma spájajúca predkladateľov európskych projektov a investorov z EÚ a mimo nej, a v súčasnosti sa pomocou neho zviditeľňujú investičné projekty v celej Európe a súvisiace možnosti financovania.

Komisia už napokon predložila niekoľko iniciatív, ktorých cieľom je napomôcť investíciám a uľahčiť financovanie hospodárstva, ako napríklad zníženie kapitálových poplatkov pre poisťovne a zaisťovne, pokiaľ ide o investície do infraštruktúry, a prijatie praktických usmernení k uplatňovaniu pravidiel štátnej pomoci v kontexte verejného financovania infraštruktúry a verejno-súkromných partnerstiev. Stratégie energetickej únie, únie kapitálových trhov, jednotného trhu a digitálneho jednotného trhu 10  spolu s balíkom predpisov o obehovom hospodárstve navyše všetky zahŕňajú osobitné opatrenia, ktorými sa – ak sa plne implementujú – odstránia konkrétne prekážky a ďalej zlepší prostredie pre investície. Komisia vstúpila aj do štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi, ktorého cieľom je pomôcť pri odstraňovaní vnútroštátnych prekážok brániacich investíciám v kontexte európskeho semestra 11 v oblastiach, ako sú platobná neschopnosť, verejné obstarávanie, justičné systémy a efektívnosť verejnej správy či predpisy pre konkrétne odvetvia.

b.Európsky fond pre strategické investície: efektívnejšie využívanie obmedzených zdrojov

Konkrétne a hmatateľné výsledky

EFSI 12 už teraz podporuje dodatočné investície skupiny EIB do kľúčových oblastí pre udržateľný rast EÚ. V rámci EFSI bolo v 26 členských štátoch EÚ schválených okolo 250 transakcií 13 , od ktorých sa očakáva, že zmobilizujú celkové investície vo výške 100 miliárd EUR, čo predstavuje približne 32 % celkového cieľa, ktorým sú nové investície vo výške 315 miliárd EUR v období troch rokov. Úspech bol zaznamenaný v oblasti prilákania značného dodatočného objemu financovania (85 % celkovo zmobilizovaných investícií) od súkromných a verejných investorov. Zoznamy projektov v oboch vetvách EFSI sú verejnosti k dispozícii 14 . EFSI podporuje projekty, ktoré prispievajú k riešeniu existujúcich zlyhaní trhu a investičných situácií, ktoré nie sú optimálne, ako aj mnohé z našich najnaliehavejších spoločenských problémov.

Základným prvkom záruky EFSI je dodatočnosť, ktorú treba posilňovať pri výbere projektov. Projekty EIB, ktoré dostanú rozpočtovú podporu z EFSI, musia byť „dodatočné“ v tom zmysle, že poukazujú na zlyhanie trhu alebo investičné situácie, ktoré nie sú optimálne, a preto by ich EIB v tom istom období v zásade nefinancovala bez podpory EFSI, resp. nie v tom istom rozsahu 15 . S týmto cieľom EIB a investičný výbor využívajú pri posudzovaní kritérií oprávnenosti niekoľko ukazovateľov a hlavných zásad 16 . Hlavným prvkom pri posudzovaní dodatočnosti projektov podporovaných zo záruky EFSI je úroveň rizika. So všetkými operáciami, ktoré doposiaľ schválila EIB, sa spája riziko zodpovedajúce tzv. špeciálnym operáciám EIB 17 . V dôsledku toho dokázala EIB zvýšiť objem svojho portfólia rizikovejších/špeciálnych operácií, a to z približne 4 miliárd EUR na aktuálne viac než 20 miliárd EUR ročne. Skupina EIB momentálne vyvíja aj nové produkty zamerané na nové spôsoby spolupráce s národnými podpornými bankami, investičnými platformami a novými druhmi príjemcov, aby sa riešili finančné potreby v rôznych odvetviach.

Malo by sa zlepšiť geografické a odvetvové pokrytie. Hoci sa v rámci EFSI neuplatňujú kvóty, aktuálne odvetvové a geografické pokrytie (pozri graf 2) by sa malo postupujúcou implementáciou EFSI ďalej rozvinúť. Kombinácia EFSI s inými fondmi EÚ, ako aj zriadenie investičných platforiem by mali byť pozitívne naklonené skutočne vyváženému geografickému pokrytiu. EIAH môže byť zároveň účinným prostriedkom postupnej mobilizácie potrebnej expertízy a môže pomôcť pri vypracúvaní lepších projektov, a to najmä v regiónoch alebo odvetviach, v ktorých možno existuje potreba aktívnej pomoci a ktoré môžu potrebovať technickú pomoc.

EFSI podporuje Európsky investičný fond (EIF) v snahe pomôcť čo najväčšiemu počtu európskych MSP získať prístup k financovaniu. Vetva EFSI pre MSP zaznamenala obzvlášť svižný štart, ktorý prekonal očakávania, čo bolo potvrdením vysokého dopytu na trhu. V priebehu jedného roka podporil EFSI transakcie EIF, ktoré podľa očakávaní zmobilizujú investície v celkovej hodnote 49 miliárd EUR, čo je už teraz viac než 65 % cieľovej hodnoty 75 miliárd EUR, ktorá sa má dosiahnuť za tri roky 18 . Dnes podľa predpokladov z EFSI profituje už viac než 140 000 MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou v 26 členských štátoch.

Ďalšie smerovanie

Je nutné plne využiť potenciál EFSI zohrávať ešte významnejšiu úlohu v oblasti udržateľných financií. Európa potrebuje značné nové dlhodobé a udržateľné investície, ktoré zvýšia jej produktivitu a na základe ktorých sa dosiahne prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje 19 . Sem patrí aj podpora trhu so zelenými/udržateľnými dlhopismi, na ktorom EIB figuruje ako najväčší emitent dlhopisov na svete. EFSI aj v kombinácii s inými fondmi EÚ a v kontexte únie kapitálových trhov poskytuje novú motiváciu pre tento prechod tým, že zvyšuje počet a objem udržateľných projektov financovaných v súlade s ambicióznymi cieľmi parížskej dohody o zmene klímy 20 . Technická pomoc môže takisto zohrávať dôležitú úlohu v týchto a iných odvetviach, ako napríklad digitálna infraštruktúra.

Vychádzajúc z úspechu vetvy pre MSP sa momentálne vyvíjajú nové finančné nástroje na podporu širšieho spektra inovatívnych MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou, pričom sa pracuje aj na kapitálovom produkte, ktorý zlepší prístup inovatívnych a rýchlo rastúcich MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou ku kapitálovému financovaniu. V tomto kontexte Komisia spolupracuje aj s EIF v snahe zriadiť celoeurópske fondy fondov rizikového kapitálu, ktoré budú v sebe spájať verejné finančné prostriedky s čoraz väčším objemom súkromného kapitálu s cieľom rozšíriť rozsah a zintenzívniť stimuly na podporu najsľubnejších nových podnikov, čím by došlo k doplneniu existujúcich opatrení EIF. Tento fond fondov bude pôsobiť na komerčnom základe a jeho cieľom bude pomáhať pri prekonávaní fragmentácie a obmedzeného rozsahu, ktoré v súčasnosti bránia rozvoju triedy aktív EÚ zameranej na rizikový kapitál. V súlade s programom EÚ v oblasti sociálnej politiky a zručností budú ďalšie nové nástroje zamerané na podporu sociálnych podnikov a mikrofinancovania. Navyše sa vypracujú produkty na podporu sekuritizačných transakcií na mobilizáciu ďalšieho financovania pre MSP a na zlepšenie prístupu inovatívnych MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou k financovaniu prostredníctvom záruk za úvery nezabezpečené kolaterálom.

Malo by sa preskúmať využívanie modelu EFSI na mobilizáciu investícií v rozvojových tretích krajinách. Nariadením (EÚ) 2015/1017 sa obmedzuje rozsah investícií EFSI na členské štáty EÚ a cezhraničné investície so susediacimi krajinami. Odlišný, no podobný systém by sa však mohol ukázať ako užitočný aj pri programoch externej spolupráce EÚ. Komisia posúdi možnosti využívania modelu podobného modelu EFSI na investovanie v tretích krajinách, t. j. program, ktorý by medzinárodným finančným inštitúciám umožnil riešiť špecifické problematické miesta v oblasti investícií, a tým prilákať súkromných investorov. Rozličným medzinárodným finančným inštitúciám by to zároveň mohlo pomôcť pri rozširovaní ich pôsobenia v prostrediach náročných na investovanie, napríklad v krehkých a postkonfliktných krajinách, ako aj pri projektoch súvisiacich s migráciou. V svojom posúdení Komisia zohľadní fungovanie existujúcich investičných programov na úrovni EÚ a ich vzájomnú doplnkovosť (ako napríklad investičné nástroje spravované EIB pre africké, karibské a tichomorské krajiny, investičné nástroje spravované Európskou komisiou a úverovo-záručné programy EIB).

c.Zabezpečovanie doplnkovosti na všetkých úrovniach v snahe uvoľniť ďalšie investície

Doplnkovosť

Doplnkovosť medzi EFSI a inými fondmi EÚ zohráva kľúčovú úlohu v celkovom záväzku Komisie zabezpečiť lepšie využívanie fondov EÚ vo všetkých oblastiach politiky 21 . Kombináciou podpory EFSI a iných zdrojov financovania EÚ sa pri danom projekte môžu pokryť rozličné druhy rizika, čo môže prilákať väčší počet investorov. K spoluinvestovaniu projektov EFSI môže dochádzať buď na úrovni projektov alebo na úrovni investičnej platformy. Tieto platformy môžu pomôcť financovať menšie projekty a spájať finančné prostriedky z rozličných zdrojov s cieľom umožniť diverzifikáciu investícií s geografickým či tematickým zameraním. Vďaka nim sa môžu zároveň menšie alebo miestne investičné príležitosti stať finančne lákavými pre nové skupiny investorov, napríklad pre dôchodkové fondy či zahraničných inštitucionálnych investorov 22 . Prvé príklady týchto platforiem zahŕňajú fond zriadený vo februári 2015, ktorého cieľom je podporiť produktívne investovanie vo Francúzsku. Tento fond má za cieľ spoločne so súkromnými partnermi a fondmi zriadenými francúzskou vládou podporovať novo vytvorené spoločnosti v snahe financovať ich prechod do industrializačnej fázy nových technológií a nových odvetví. Cieľom je podporovať rozvoj nových priemyselných príležitostí, posilňovať konkurencieschopnosť a podporovať rozvoj priemyselných klastrov najmä v súvislosti s prechodom na ekologickejšie a energeticky menej náročné hospodárstvo. Ďalšie investičné platformy EFSI sa práve pripravujú.

Kombinovanie fondov EÚ s podporou EFSI

Komisia prijme ďalšie opatrenia v snahe zabezpečiť, aby sa fondy EÚ a podpora z EFSI dali jednoducho kombinovať. Takéto kombinácie, najmä v prípade EŠIF, môžu byť obzvlášť užitočné na zabezpečenie širokého geografického pokrytia EFSI. Komisia už uverejnila konkrétne usmernenia k tejto problematike 23 a ďalej bude zjednodušovať celkový rámec v snahe vypracovať takéto kombinácie. Komisia napríklad pripravuje návrhy na zmenu nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktoré upravujú kombinovanie EŠIF s fondom EFSI, aby došlo k uľahčeniu ich využívania pri investičných platformách EFSI, kombinácii EŠIF a EFSI pri zmiešaných nástrojoch a aby sa podnietilo všeobecné využívanie finančných nástrojov. Zriadením inteligentných špecializačných platforiem (napr. pre priemyselnú modernizáciu) sa to ešte viac urýchli.

Nad rámec EŠIF Komisia v spolupráci so skupinou EIB a EIAH skúma aj spôsoby, ako ešte viac uľahčiť miešanie a kombinovanie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci iných programov EÚ [napr. Nástroj na prepájanie Európy (NPE) 24 alebo Horizont 2020 25 ] s príležitosťami v rámci EFSI, aby sa uvoľnili ďalšie investície. Toto kombinovanie a miešanie by mohlo viesť najmä k dodatočným investíciám cez investičné platformy 26 , nástrojom na rozdelenie rizika MSP a k projektom s vysokou pridanou hodnotou EÚ 27 .

Mobilizácia spolufinancovania z členských štátov

V partnerstve so skupinou EIB zohrávajú národné podporné banky kľúčovú úlohu pri realizácii plánu vzhľadom na svoj sortiment doplnkových produktov, miestne znalosti a geografický dosah 28 . V kontexte EFSI sa spolufinancovať projekty doposiaľ zaviazalo deväť členských štátov 29 , poväčšine prostredníctvom svojich národných podporných bánk, v celkovej hodnote 42,5 miliardy EUR.

EIF v rámci vetvy pre MSP momentálne vypracúva ďalšie modely spolupráce s národnými podpornými bankami v oblastiach kapitálových investícií a sekuritizácie MSP v snahe ďalej zvýšiť mieru zapojenia národných podporných bánk pri dosahovaní cieľov EFSI.

Prijímanie prílevu kapitálu v Európe

EFSI tvorí súčasť otvoreného hospodárstva EÚ a je otvorený pre tretie strany, ktoré by sa chceli podieľať na jeho spoluinvestovaní (tak na úrovni projektov, ako aj cez investičné platformy), a to za nevýlučných podmienok a za predpokladu, že sa budú plne dodržiavať hlavné zásady a legislatívny rámec EÚ. Komisia a EIB vypracovali technické možnosti, aby vyšli v ústrety štátnym investičným fondom, ktoré si želajú podieľať sa na spoluinvestovaní. Čínska ľudová republika bola prvá krajina mimo EÚ, ktorá oznámila svoju ochotu prispieť do investičného plánu 30 a zvažuje, že tak urobí prostredníctvom spoluinvestičnej štruktúry. Komisia je otvorená myšlienke zvážiť podobné možnosti v prípade iných štátnych investorov.

3.Uskutočňovanie investícií v reálnej ekonomike so stabilnou databázou silných projektov

a.Posilnená a cielenejšia technická pomoc v snahe realizovať investície

Európske centrum investičného poradenstva (EIAH/ centrum poradenstva) je spoločnou iniciatívou Komisie a EIB, ktorá je jednotným vstupným miestom pre poradenskú podporu – ktorá je pre verejné orgány bezplatná – pri identifikácii, príprave a vypracúvaní investičných projektov vo všetkých odvetviach a regiónoch Európy.

Počet žiadostí adresovaných tomuto centru poradenstva stále stúpa: ku koncu mája 2016 bolo evidovaných viac než 160 žiadostí z 26 členských štátov, pričom asi dve tretiny pochádzajú sú súkromného sektora. Centrum poradenstva je ľahko dostupné online 31 a proaktívne sa angažuje v prioritných oblastiach, ako napríklad energetická efektívnosť, MSP, ako aj nové oblasti ako inteligentné mestá alebo elektromobilita a širokopásmové pripojenie. Centrum poradenstva venuje osobitnú pozornosť verejno-súkromným partnerstvám a cezhraničným projektom.

Aby mohlo dôjsť k spusteniu služieb centra poradenstva na vnútroštátnej úrovni, EIB a Komisia úzko spolupracujú s národnými podpornými bankami i ďalšími medzinárodnými partnermi, ako napríklad s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a Svetová banka, na skvalitnení prítomnosti v teréne, ako aj na poskytovaní poradenskej podpory, ktorá bude doplnková k službám v oblastiach, v ktorých ešte nepôsobí EIB. EIB zároveň rozvíja svoju sieť miestnych externých kancelárií, ktoré budú uľahčovať šírenie informácií a poskytovanie technickej pomoci, ktorá by bola viac individualizovaná miestnej úrovni, a implementáciu vhodných produktov EFSI.

EIB a Komisia budú skúmať možnosť, na základe ktorej by EIAH poskytovalo poradenstvo členským štátom pri rozvoji programov miestnej technickej pomoci pre menšie projekty, ktoré by sa potenciálne dali podporiť z EŠIF. Spoločne s členskými štátmi, ktoré prejavia záujem, bude Komisia skúmať možnosť posilnenia siete EIAH cez príspevky z ich rozpočtových prostriedkov EŠIF.

Komisia zároveň prispeje k posilňovaniu administratívnej kapacity členských štátov pri zriaďovaní verejno-súkromných partnerstiev tak, že ďalej uľahčí výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi, regionálnymi, národnými a európskymi orgánmi.

Viac technickej pomoci a jej vyššia kvalita. Centrum poradenstva bude v budúcnosti zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní efektívnejšieho prístupu príjemcov k financovaniu, a to zjednodušovaním a spájaním príslušných rozpočtových kapitol technickej pomoci a ich smerovaním na podporu, ktorá bude najviac vyhovovať ich potrebám. Zlepšené synergie medzi súčasnými účelovými programami technickej pomoci na úrovni EÚ (napríklad NPE, Horizont 2020, Jaspers atď.) by mohli viesť k lepšiemu prístupu pre príjemcov a mohlo by to v konečnom dôsledku priniesť väčšiu finančnú flexibilitu a cielenejšie poradenstvo, čo by znamenalo poskytovanie lepšej pomoci. Centrum poradenstva by sa navyše malo ešte viac zefektívniť, aby sa zabezpečilo špecifickejšie poradenstvo a väčší dosah, čím by sa zintenzívnila podpora a oslovil väčší počet potenciálnych predkladateľov projektov v oblastiach, kde sú potreby najnaliehavejšie. Zmobilizovať ešte treba doposiaľ nevyužitý značný potenciál pre investície do digitálnych infraštruktúr, napr. do širokopásmových optických sietí 32 a rozsiahlych demonštračných modelov. Dosiahnuť viac sa dá aj v snahe uľahčiť investovanie do iných inovatívnych a udržateľných riešení, ktoré prispievajú k rozvoju inteligentných miest, poskytujú lepšiu integráciu infraštruktúry IKT s energetikou, dopravou, vodohospodárstvom a odpadovým hospodárstvom.

b.Nový portál pre lepšiu viditeľnosť investičných príležitostí v Európe

Zviditeľňovanie investičných príležitosti Európy. Komisia v záujme prepojenia existujúcej likvidity na finančných trhoch a investičných projektov v reálnej ekonomike vytvorila Európsky portál investičných projektov (EIPP), kde predkladatelia projektov z EÚ dostávajú príležitosť zviditeľniť svoje projekty pred investormi z celého sveta 33 . Táto iniciatíva je reakciou na jednu z jasne identifikovaných štrukturálnych problémových miest pre investície v Európskej únii.

Táto iniciatíva podporuje smerovanie príslušných politík schválené na medzinárodných fórach, ako sú MMF, G20 a OECD, ktoré všetky zdôraznili potrebu vytvoriť transparentnú, výhľadovú databázu projektov, ktorá by mohla slúžiť potenciálnym investorom. V budúcnosti bude portál projektov poskytovať aj odkazy na národné a regionálne databázy menších projektov.

Komisia bude pozorne monitorovať spätnú väzbu trhu s cieľom postupne zlepšovať jednotlivé prvky portálu a zabezpečiť súdržnosť s prebiehajúcimi iniciatívami pod záštitou G20.

4.Zlepšovanie investičného prostredia prostredníctvom odbúravania prekážok brániacich investíciám a poskytovania regulačnej istoty

Okrem nového prístupu k financovaniu a poskytovaniu technickej pomoci sa spustili konkrétne opatrenia na odstránenie finančných, administratívnych a regulačných prekážok pre investície a na ďalšie prehĺbenie jednotného trhu. Zvyšovanie a diverzifikovanie zdrojov financovania je nevyhnutným, ale nie postačujúcim faktorom. Európa musí vytvoriť regulačné prostredie, ktoré je predvídateľné, znižuje administratívnu záťaž a podporuje investície. Toto úsilie na úrovni EÚ ide ruka v ruke so záväzkom členských štátov pokračovať v reformách s cieľom odstraňovať administratívne prekážky, finančné prekážky a prekážky vlastné pre jednotlivé odvetvia na národnej úrovni v kontexte európskeho semestra aj mimo neho.

a.Pokrok na úrovni EÚ: dobudovávanie jednotného trhu a zjednodušovanie existujúcich odvetvových pravidiel

Mnohé kľúčové iniciatívy Komisie podporujú tieto ciele. Komisia dnes vydala oznámenie, v ktorom informuje o svojej práci v oblasti „Plnenia programu jednotného trhu pre zamestnanosť, rast a investície“ 34 . Opatrenia uvedené v spomínanom oznámení sú nevyhnutné pre dlhodobé plnenie a úspech cieľov Investičného plánu pre Európu. Stratégia energetickej únie 35 sa navyše zameriava na vytvorenie stabilného, trhovo orientovaného regulačného rámca, ktorý bude podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré je priaznivé pre investície najmä do flexibilnej a nízkouhlíkovej výroby, kde sa bude dbať predovšetkým na zákazníkov z EÚ. V priebehu tohto roka budú navrhnuté legislatívne opatrenia nevyhnutné na uplatňovanie stabilného regulačného rámca na podporu tohto prechodu. Cieľom programu lepšej právnej regulácie Komisie je zjednodušiť právny rámec a znížiť regulačné zaťaženie.

Ako konkrétny príklad prekážok pre investície, ktoré sa odstránili v rámci únie kapitálových trhov, môže slúžiť zníženie kapitálových poplatkov pre poisťovateľov investujúcich do infraštruktúrnych projektov spĺňajúcich podmienky a do nekótovaných európskych dlhodobých investičných fondov a zavedenie nových pravidiel 36 . Pri investíciách poisťovateľov do infraštruktúrnych korporácií sa uvažuje o ďalších zmenách smernice Solventnosť II. Komisia zhodnotí, či je vhodné podobným spôsobom znížiť bankové kapitálové poplatky pre infraštruktúrne expozície, a zohľadní pri tom diskusie o zaobchádzaní s bankovými expozíciami ako s kapitálom na príslušných medzinárodných fórach. Na uľahčenie investícií do rizikového kapitálu v Európe, ako aj v rámci iniciatívy celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu Komisia takisto navrhne určité zmeny regulačného rámca rizikového kapitálu. Čoskoro sa začnú prípravné práce na rozvoji európskych trhov pre osobné dôchodkové produkty, ktoré sa môžu stať dôležitou rezervou kapitálu na financovanie dlhodobých investícií. Na podporu udržateľných investícií v súlade s rezolútnymi záväzkami EÚ prijatými v rámci parížskej dohody o zmene klímy by mali na základe prebiehajúcej medzinárodnej práce napredovať úvahy o tom, ako vytvoriť celkový rámec finančnej politiky na podporu ekologického financovania.

Vďaka týmto iniciatívam sú investície udržateľnejšie tiež v súlade s potrebou presunu súkromných investícií na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy, ako sa to vyžaduje v rámci parížskej dohody.

Komisia prijíma opatrenia aj v mnohých oblastiach, ktoré majú priamy vplyv na investičné rozhodnutia v Európe:

Po prvé, pokiaľ ide o oblasť štátnej pomoci, Komisia upresnila, že financovanie z EFSI nie je štátnou pomocou v zmysle zmluvy a financovanie skupiny EIB v rámci EFSI nemusí byť schválené Komisiou podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ. Projekty podporované z EFSI však môžu využiť aj spolufinancovanie zo strany členských štátov. Pokiaľ sa takéto spolufinancovanie neposkytuje za trhových podmienok alebo pokiaľ sa naň nevzťahuje skupinová výnimka, predstavuje štátnu pomoc, ktorú musí schváliť Komisia. Na podporu rýchleho poskytovania podpory z EFSI sa Komisia zaviazala posudzovať spolufinancovanie zo strany členského štátu prioritne a dokončiť posúdenie do šiestich týždňov od doručenia požadovaných informácií. V záujme poskytovania ešte väčšej právnej istoty pre investorov, pokiaľ ide o financovanie infraštruktúry, Komisia poskytla praktické usmernenia týkajúce sa toho, čo predstavuje štátnu pomoc, vo forme oznámenia o pojme štátna pomoc. V oznámení sa určuje, kedy je verejné financovanie infraštruktúry v zásade vylúčené z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci 37 .

Po druhé, pokiaľ ide o oblasť verejného účtovníctva, Eurostat aktívne konzultuje s členskými štátmi v záujme zabezpečiť, aby sa verejno-súkromné partnerstvá (PPP) v rámci EFSI aj vo všeobecnosti klasifikovali podľa zásad národných účtov na základe údajov použitých pre fiškálny dohľad 38 , aby mohli byť štruktúrované spôsobom zaručujúcim čo najlepšie využitie verejných zdrojov. Eurostat v spolupráci s členskými štátmi vyvinul štatistickú metodiku klasifikácie takýchto projektov 39 . Eurostat poskytuje okrem toho na požiadanie štatistickým úradom v členských štátoch ex ante poradenstvo s cieľom posúdiť, či sa PPP projekty majú klasifikovať ako súčasť účtov verejnej správy alebo nie (existujú príklady na obidva spôsoby), ak je to užitočné v spolupráci s EIB. Takéto poradenstvo je verejne dostupné s cieľom poskytnúť usmernenia 40 .

V budúcnosti sa vynaloží ďalšie úsilie na proaktívne zapojenie kľúčových zainteresovaných strán a predkladateľov verejných projektov pri zachovaní nezávislosti Eurostatu. Posilní sa najmä poradná kapacita v súvislosti s investíciami, ktoré sú spolufinancované z fondov EÚ vrátane EFSI. Eurostat navyše spolupracuje aj s Európskym odborným centrom pre verejno-súkromné partnerstvá EIB (EPEC) v snahe objasniť určité aspekty národných účtov, pokiaľ ide o zaznamenávanie verejno-súkromných partnerstiev, vysvetliť pravidlá účtovania a vymieňať si skúsenosti verejno-súkromných partnerstiev s členskými štátmi. V lete sa uverejnia usmernenia určené osobitne pre tie zainteresované strany, ktoré pripravujú zmluvy o verejno-súkromných partnerstvách. Eurostat bude v spolupráci s inými útvarmi Komisie pozorne monitorovať dosah pravidiel verejného účtovania na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev v rôznych odvetviach. V náležitých prípadoch preskúma svoje usmernenia po konzultácii s členskými štátmi, napríklad na zohľadnenie špecifík určitých zmluvných mechanizmov, ako je zmluva o energetickej efektívnosti so zaručenými úsporami.

Po tretie, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, ktoré predstavuje pomerne veľký trh v EÚ a je zdrojom potenciálne značných úspor pre verejné financie, v roku 2014 bol prijatý nový rámec EÚ 41 s termínom transpozície do vnútroštátneho práva do 18. apríla 2016. Zmenený rámec, ktorý zahŕňa väčší priestor na vyjednávanie, jasnejšie pravidlá týkajúce sa úprav zmluvy počas jej plnenia a pravidlá pre cezhraničné projekty, uľahčí podporu projektov, najmä v prípade projektov, ktoré využívajú financovanie z EÚ. Nové pravidlá znížia čas potrebný na získanie financovania EÚ aj riziko zamietnutých platieb. Komisia takisto podporuje širšie využívanie zeleného verejného obstarávania na zosúladenie verejných výdavkov s cieľmi udržateľného rozvoja 42 . Komisia má výhľadovo v úmysle zaviesť do októbra 2017 dobrovoľný mechanizmus ex ante konzultácií, ktorý pomôže verejným obstarávateľom využívať výhody rámca verejného obstarávania.

Po štvrté a vo všeobecnosti, vypracovávanie a schvaľovanie investičných projektov si často vyžaduje zapojenie viacerých útvarov Komisie, ktoré nazerajú na projekt z rôznych uhlov pohľadu – napríklad z pohľadu financovania EÚ, pravidiel verejného účtovania, kontroly štátnej pomoci, environmentálnych povolení a verejného obstarávania. Komisia bude v budúcnosti riešiť vnímanú zložitosť pravidiel a postupov EÚ presadzovaním silnejšej konvergencie časových harmonogramov jednotlivých postupov. Na tento účel vytvorí účinné miesto jednotného kontaktu pre veľké infraštruktúrne projekty, pri ktorých sa uskutočňujú paralelné kontroly vedúce k spoločnému dátumu schválenia, čím sa príslušné útvary Komisie združia do jedného tímu zodpovedného za investičnú politiku. Takýto postup, ktorý sa už do určitej miery uplatňuje v oblasti energetiky pri projektoch spoločného záujmu, by sa mal rozšíriť aj na rozsiahle investičné platformy, ktoré zahŕňajú vnútroštátne spolufinancovanie, ako aj na veľké infraštruktúrne projekty s pridanou hodnotou EÚ v iných hospodárskych odvetviach, ako je doprava, vrátane tých, ktoré sú podporované z EFSI. V plnení cieľa znížiť nadmerné administratívne zaťaženie a skrátiť čas na získanie potrebných povolení a posúdení sa bude pokračovať aj prostredníctvom prebiehajúcich kontrol vhodnosti právnych predpisov EÚ a nových mechanizmov spolupráce s členskými štátmi. Komisia v rovnakom duchu preskúma možnosť navrhnúť jednotný rámec EÚ pre oprávnenia, ktorý by sa priamo vzťahoval na veľké projekty s cezhraničným rozmerom alebo na rozsiahle investičné platformy, ktoré zahŕňajú vnútroštátne spolufinancovanie, a ktorý by nahradil širokú škálu postupov povoľovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

b.Pokrok na národnej úrovni: odstraňovanie prekážok pre investície v rámci európskeho semestra

Členské štáty môžu urobiť viac pre zlepšenie rámcových podmienok pre investície na národnej úrovni. V oznámení z 18. mája 2016 43 sa uvádza prehľad hlavných cieľov odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016. Členské štáty by mali využiť prípadný fiškálny priestor, ktorým disponujú, na zvýšenie verejných investícií do oblastí podporujúcich rast, napríklad do infraštruktúry, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu. Zároveň sú potrebné ďalšie opatrenia na podporu súkromných investícií a členské štáty sa vyzývajú na urýchlenie prijatia štrukturálnych reforiem a odstraňovanie problémových miest pre investície, napríklad regulačných a administratívnych prekážok, ako aj ťažkopádnych a zdĺhavých schvaľovacích postupov. V niektorých členských štátoch sa zistili pretrvávajúce nedostatky v oblastiach verejného obstarávania, daňových systémov, justičných systémov a rámcov pre platobnú neschopnosť. Pokrok takisto znamená identifikovanie stabilného prísunu projektov a zabezpečenie koordinácie a plánovania na všetkými úrovniach štátnej správy. V tom istom duchu Komisia v spolupráci s členskými štátmi zmapuje neopodstatnené vnútroštátne prekážky pre voľný pohyb kapitálu, ktoré bránia dobrému fungovaniu únie kapitálových trhov, a bude pokračovať v ich odstraňovaní. Koncom roka 2016 bude uverejnená správa 44 .

Európska komisia zriadila 1. júla 2015 službu na podporu štrukturálnych reforiem s cieľom poskytnúť členským štátom technickú podporu vrátane pomoci pri budovaní kapacít pre administratívne a štrukturálne reformy zvyšujúce rast. Služba na podporu štrukturálnych reforiem spolupracuje s viacerými členskými štátmi na konkrétnych projektoch technickej pomoci s cieľom identifikovať a odstrániť prekážky pre investície 45 .

Silnejšie prepojenie medzi fondmi EÚ a uskutočňovaním reforiem. V záujme ešte výraznejšieho zamerania európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu kľúčových hospodárskych a sociálnych reforiem v rámci programového obdobia 2014 – 2020 Komisia zamýšľa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny viac posilniť prepojenie na kľúčové priority. Schvaľovanie EŠIF bolo podmienené uskutočnením viacerých reforiem (ex ante kondicionalita) s cieľom uľahčiť používanie a účinnosť EŠIF. V právnom rámci, ktorý sa vzťahuje na EŠIF, sa vyžaduje, aby sa programy spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov vzťahovali na všetky relevantné odporúčania pre jednotlivé krajiny. Komisia bude monitorovať pokrok dosiahnutý pri plnení dohodnutých cieľov a do roku 2017 o tom predloží správu.

5.Perspektíva do budúcnosti: posilnený investičný plán a EFSI 2.0

EFSI po plnohodnotnom fungovaní, ktoré trvá menej ako jeden rok, už prináša hmatateľné výsledky. Predkladatelia projektov využili Európske centrum investičného poradenstva na zvýšenie kvality svojich projektov a investori sa teraz môžu na Európskom portáli investičných projektov dostať k mnohým investičným príležitostiam. Komisia popri tom predložila niekoľko iniciatív na zlepšenie investičného prostredia a spolupracovala s členskými štátmi na odstránení regulačných a administratívnych prekážok pre investície.

Inovačné využívanie fondov EÚ je úspešné vďaka flexibilite EFSI, nízkej miere byrokracie a nezávislému výberu projektov na základe ich technickej a finančnej životaschopnosti.

Podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017 Komisia preskúma využívanie záruky EÚ do januára 2017 a predloží nezávislé hodnotenie fungovania EFSI, Európskeho centra investičného poradenstva a Európskeho portálu investičných projektov najneskôr do júla 2018. Ako sa však uvádza v tomto oznámení, už teraz možno vyvodiť určité dôležité prvé ponaučenia.

V tejto súvislosti sa Európska rada vyzýva, aby schválila nasledovné priority:

Vzhľadom na konkrétne dosiahnuté výsledky bude posilnený EFSI pokračovať v činnosti aj po uplynutí pôvodného obdobia troch rokov s cieľom riešiť trhové medzery a zlyhania a pokračovať v mobilizácii súkromného financovania investícií kľúčových pre budúcu tvorbu pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti v Európe s posilnenou dodatočnosťou. Komisia na tento účel predloží na jeseň príslušné legislatívne návrhy s cieľom predĺžiť trvanie EFSI, pričom zohľadní nedostatok rozpočtových prostriedkov.

Vzhľadom na svoj úspech sa vetva EFSI pre MSP podľa súčasného rámca rýchlo rozšíri v prospech MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou vo všetkých členských štátoch. Komisia bude spolupracovať s riadiacim výborom EFSI na využívaní všetkých existujúcich možností na posilnenie vetvy pre MSP 46 podľa nariadenia o EFSI.

Komisia preskúma možnosť použiť model EFSI pre investície v rozvojových tretích krajinách.

Kombinácia podpory EFSI a EŠIF sa ďalej zjednoduší a odstránia sa právne a iné prekážky takýchto kombinácií. Predovšetkým sa preskúmajú zmeny uplatniteľných právnych predpisov v rámci nadchádzajúceho strednodobého preskúmania VFR 47 . Komisia a EIB vypracujú do konca roku 2016 zoznam hlavných projektov, ktoré by poskytli konkrétne príklady takýchto kombinácií.

Posilní sa centrum poradenstva s cieľom poskytovať cielenejšiu pomoc a podporu rozvoja poradenstva na miestnej úrovni, ako aj spoluprácu s národnými podpornými bankami. Komisia zváži synergie medzi existujúcimi finančnými prostriedkami EÚ určenými na technickú pomoc s cieľom zvýšiť flexibilitu poskytovania technickej pomoci a umožniť rýchlu reakciu na potreby trhu.

Aj naďalej sa bude podporovať zriaďovanie investičných platforiem, so silným zapojením Komisie, skupiny EIB, národných podporných bánk a iných relevantných aktérov.

EFSI bude aj naďalej prispievať k rozvoju trhu s udržateľnými/ekologickými projektmi, a to najmä podporovaním rozvoja trhov so zelenými dlhopismi v Európe a pomocou zlepšenej koordinácie vynakladaného úsilia.

Komisia bude pokračovať v plnení svojich priorít v oblasti jednotného trhu. Komisia spolu s Eurostatom ďalej objasní a v prípade potreby preskúma príslušné usmernenia, pokiaľ ide o účtovné aspekty verejno-súkromných partnerstiev.

Členské štáty by si takisto mali stanoviť jasné priority, pripraviť konkrétne investičné projekty s pomocou centra poradenstva – najmä pokiaľ ide o cezhraničné projekty – a optimálne štruktúrovať svoje projekty s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie finančných nástrojov. V kontexte európskeho semestra by členské štáty mali plniť odporúčania týkajúce sa odstránenia vnútroštátnych prekážok pre investície.

Pravidelné prehodnocovanie Európskou Radou, Európskym parlamentom, príslušnými zloženiami Rady a spolupráca s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov zabezpečia potrebnú politickú zodpovednosť s cieľom zaručiť, aby tieto iniciatívy aj naďalej prinášali výsledky. Komisia a EIB sa budú naďalej obracať na kľúčové zainteresované strany na národnej a regionálnej úrovni, aby organizovali následné aktivity osobitne zamerané na prediskutovanie a navrhnutie konkrétnych riešení, ktoré zodpovedajú miestnym a regionálnym potrebám.

Komisia vyzýva Európsku radu, aby schválila všetky pokračujúce činnosti v súvislosti s uskutočňovaním Investičného plánu pre Európu, ako sa uvádza v tomto oznámení. Vyzýva Európsky parlament a Radu, ako zákonodarcov EÚ, aby rýchlo podnikli následné kroky na všetky legislatívne aspekty tohto plánu.

(1)

     COM(2014) 903 final.

(2)

     EUCO 237/14, k dispozícii na adrese http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/146411.pdf .

(3)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2016 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

(4)

     Európska hospodárska prognóza z jari 2016 bola uverejnená 3. mája 2016 a je k dispozícii na adrese http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2016_spring_forecast_en.htm . 

(5)

     To je v súlade s rezolútnymi záväzkami EÚ, ktoré boli opakovane zdôraznené na parížskej konferencii o zmene klímy v decembri 2015.

(6)

     Pripravovaný „nový program pre zručnosti pre Európu“ sa bude zaoberať špecifickou problematikou investovania a zlepšovania zručností a ľudského kapitálu v širšom kontexte: hoci je všeobecne akceptované, že zručnosti sú motorom výskumu, vývoja, inovácií, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, z dôkazov vyplýva, že významný podiel európskej pracovnej sily (približne 20 %) disponuje len nízkou úrovňou základných zručností. Vzhľadom na to je ťažké týchto nízko kvalifikovaných pracovníkov zamestnať, čo prispieva k štrukturálnej nezamestnanosti. Z dôvodu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov však zároveň mnoho voľných pracovných miest zostáva neobsadených. To svedčí o štrukturálnej investičnej medzere v ľudskom kapitáli. Ak máme vybaviť viac ľudí lepšími a relevantnejšími zručnosťami, vyžaduje si to popri štrukturálnych reformách aj náležité financovanie, aby sa zefektívnili systémy vzdelávania a odbornej prípravy.

(7)

   Činnosť EFSI bola urýchlená v súlade s prechodným ustanovením nariadenia (EÚ) 2015/1017.

(8)

      http://www.eib.org/eiah/  

(9)

    https://ec.europa.eu/priorities/european-investment-project-portal-eipp_en  

(10)

   Pozri oznámenie „Realizácia jednotného trhu v oblasti zamestnanosti, rastu a investícií“, ktoré bolo takisto prijaté dnes.

(11)

   V súbore odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorý Komisia pre členské štáty prijala v máji, sa osobitne zdôrazňovali investície, pričom v prípade potreby odporúčania obsahovali výzvu riešiť nedostatok investícií, najmä do infraštruktúry a nehmotných aktív, ako aj výzvu prijať a vykonať potrebné štrukturálne reformy s cieľom zlepšiť investičné prostredie, čo by bolo doplnením opatrení na úrovni EÚ. Pozri COM(2016) 321 final.

(12)

   Keďže pre obchodný model EIB je charakteristické mobilizovať na financovanie projektov súkromné zdroje, aby sa tak maximalizovalo využitie obmedzených verejných zdrojov, dostupná záruka z rozpočtu EÚ vo výške 16 miliárd EUR a príspevok od EIB vo výške 5 miliárd sú základom pre prilákanie značného súkromného kapitálu.

(13)

   Prehľad je k dispozícii na adrese http://www.eib.org/efsi/index.htm. Tieto projekty schválila skupina EIB a preveril ich investičný výbor EFSI (resp. pred zriadením tohto investičného výboru to bola Komisia). Niektoré projekty ešte neboli podpísané. Konečné čísla preto môžu byť iné.

(14)

   Pre vetvu pre infraštruktúru a inovácie sa zoznam schválených projektov nachádza na adrese http://www.eib.org/efsi/efsi-projects/index.htm . Pre vetvu pre MSP sa zoznam dohôd podpísaných so sprostredkovateľmi nachádza na adrese http://www.eif.org/what_we_do/efsi/index.htm . Ďalšie informácie v členení podľa odvetví a členských štátov sa nachádzajú na adrese http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-and-investment/investment-plan_en . 

(15)

   Pozri článok 5 nariadenia (EÚ) 2015/1017. Ďalšie hlavné zásady sú uvedené v hodnotiacej tabuľke ukazovateľov EFSI: Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1558 z 22. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 o zostavení hodnotiacej tabuľky ukazovateľov na uplatnenie záruky EÚ (Ú. v. EÚ L 244, 19.9.2015, s. 20).

(16)

   Investičný výbor EFSI je výbor zložený z ôsmich nezávislých odborníkov zodpovedných za schvaľovanie využívania záruky EÚ v rámci EFSI. Profesijné životopisy jeho členov sa nachádzajú na adrese http://www.eib.org/efsi/governance/efsi-investment-committee/index.htm .

(17)

     Špeciálne operácie sú činnosti, ktorých interný rating EIB je pod investičným pásmom, t. j. sú to činnosti rizikovejšie než bežné operácie EIB.

(18)

     Presunutím ťažiska financovania EFSI na začiatočnú fázu záručných programov InnovFin a COSME pre MSP v rámci stratégie Horizont 2020 a posilnením mandátu EIB v oblasti zdrojov rizikového kapitálu.

(19)

     Patria sem stimuly, ktoré podporujú integráciu environmentálnych externalít do rozhodovacích procesov finančných trhov.

(20)

     Správny smer môžu pomôcť ukázať nové pilotné nástroje, ako napríklad Súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE) a Nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF).

(21)

   V oznámení z roku 2014 nazvanom „Investičný plán pre Európu“ sa členským štátom odporúčalo, aby sa zaviazali, že výrazne zvýšia využívanie inovačných finančných nástrojov v kľúčových investičných oblastiach ako podpora pre MSP, energetická efektívnosť, informačné a komunikačné technológie, doprava a podpora výskumu a vývoja. Tým by sa celkovo dosiahlo zdvojnásobenie využívania finančných nástrojov v rámci EŠIF na programové obdobie 2014 – 2020.

(22)

   Riadiaci výbor EFSI prijal súbor pravidiel vzťahujúcich sa na operácie EFSI v súvislosti s investičnými platformami a národnými podpornými bankami; tento súbor pravidiel je k dispozícii na adrese http://www.eib.org/attachments/strategies/efsi_steering_board_rules_applicable_to_operations_with_investment_platforms_and_npbs_or_institutions_en.pdf . 

(23)

    http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/thefunds/fin_inst/pdf/efsi_esif_compl_en.pdf  

(24)

     Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010. Od začiatku roka 2015 boli prostredníctvom dlhového nástroja v rámci NPE (alebo predchádzajúceho finančného nástroja Iniciatíva dlhopisov na projekty – PBI) schválené 4 projekty. Tieto projekty prilákali celkové dodatočné investície v hodnote 1,8 miliardy EUR nad rámec investícií, ktoré boli zmobilizované cez EFSI.

(25)

     Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES.

(26)

   Napríklad v oblastiach energetickej efektívnosti, inteligentnej mestskej mobility a inovatívnych technológií, napríklad v súvislosti s alternatívnymi palivami a elektrickými vozidlami, širokopásmovým pripojením, ako aj v oblasti infekčných chorôb.

(27)

     Napríklad cezhraničné projekty transeurópskej siete.

(28)

   COM(2015) 361 final.

(29)

   Vo februári 2015 Nemecko oznámilo, že na investičný plán prispeje 8 miliardami EUR prostredníctvom banky Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW). Španielsko oznámilo takisto vo februári príspevok vo výške 1,5 miliardy EUR prostredníctvom Instituto de Crédito Oficial. V marci 2015 Francúzsko oznámilo svoj prísľub prispieť 8 miliardami EUR prostredníctvom Caisse des Dépôts a Bpifrance a Taliansko oznámilo, že prispeje 8 miliardami EUR cez Cassa Depositi e Prestiti. V apríli 2015 Luxembursko oznámilo, že prispeje sumou 80 miliónov EUR prostredníctvom Société nationale de Crédit et d’Investissement a Poľsko oznámilo, že prispeje 8 miliardami EUR prostredníctvom Bank Gospodarstwa Krajowego. V júni 2015 Slovensko oznámilo príspevok 400 miliónov EUR prostredníctvom svojich národných podporných bánk Slovenský investičný holding a Slovenská záručná a rozvojová banka a Bulharsko oznámilo príspevok vo výške 100 miliónov EUR prostredníctvom Bulharskej rozvojovej banky. Spojené kráľovstvo 16. júla 2015 oznámilo, že prispeje 6 miliardami GBP (približne 8,5 miliardy EUR) na projekty, ktoré využívajú podporu z EFSI.

(30)

      http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5723_en.htm

(31)

      http://www.eib.org/eiah/  

(32)

     Pomôcť by mala v tomto kontexte najmä technická pomoc do širokopásmového pripojenia, ako aj do oblasti kombinácie širokopásmového pripojenia v rámci NPE, stratégie Horizont 2020 a EFSI.

(33)

     Portál projektov sa spúšťa 1. júna a je dostupný na adrese http://ec.europa.eu/eipp . Vytvorením spoločného stretávacieho miesta chce Komisia slúžiť predkladateľom projektov z EÚ aj medzinárodným investorom. Kvalitu projektov však budú posudzovať iba potenciálni investori. Uverejnenie investičného projektu na portáli projektov nie je predpokladom ani zárukou pre získanie finančnej podpory z EÚ alebo EIB/EFSI a projekty, ktoré sú už podporované z EÚ a/alebo EIB/EFSI, môžu stále propagovať svoj projekt na portáli v prípade, že potrebujú ďalšie finančné prostriedky.

(34)

   COM(2016) 361.

(35)

     COM(2015) 80.

(36)

     Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/467 z 30. septembra 2015, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o výpočet regulatórnych kapitálových požiadaviek pre viacero kategórií aktív v držbe poisťovní a zaisťovní (Ú. v. EÚ L 85, 1.4.2016, s. 6).

(37)

   Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc, ako sa uvádza v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, dostupné na adrese http://ec.europa.eu/competition/state_aid/modernisation/notice_of_aid_en.pdf . 

(38)

   Fiškálne ukazovatele (deficit a dlh), ktoré sa majú použiť v rámci postupu pri nadmernom deficite a Paktu stability a rastu, sú zakotvené v zmluve a poskytuje ich Eurostat. Koncepcie a vymedzenie pojmov, ktoré sa majú používať, sú založené na Európskom systéme účtov (ESA 2010), ktorý je v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a bol prijatý nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii, Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1. Je v záujme tvorcov politiky aj širokej verejnosti, aby sa tieto ukazovatele vypočítavali v súlade s najvyššími normami kvality a aby boli porovnateľné medzi členskými štátmi.

(39)

   Manual on Government Deficit and Debt – Implementation of ESA 2010 – 2016 edition (Príručka o deficite verejných financií a verejnom dlhu – uplatňovanie ESA 2010 – vydanie z roku 2016), dostupná na adrese http://ec.europa.eu/eurostat/web/products-manuals-and-guidelines/-/KS-GQ-16-001 .

(40)

   Toto poradenstvo možno nájsť tu: http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/methodology/advice-to-member-states

(41)

     Smernica 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní; smernica 2014/25/EÚ o koordinácii postupov obstarávania hospodárskych subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a smernica 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií.

(42)

     Viac informácií o zelenom verejnom obstarávaní je dostupných na adrese http://ec.europa.eu/environment/gpp/index_en.htm . 

(43)

   COM(2016) 321 final.

(44)

     COM(2015) 468 final.

(45)

     Komisia prijala 26. novembra 2015 návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013, COM(2015) 701 final.

(46)

     To zahŕňa presun 500 miliónov EUR záruky EÚ z vetvy pre infraštruktúru a inováciu do nástroja pre MSP; a využitie záruky EFSI na doplnenie finančných prostriedkov v nástrojoch na poskytnutie záruk za úvery InnovFin a COSME, ako aj v programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). To povedie k zvýšeniu celkového objemu rozpočtových prostriedkov pre tieto nástroje a umožní EIF financovať značne väčší objem operácií.

(47)

     Mohlo by to zahŕňať vytvorenie stimulov pre členské štáty, aby doplnili prostriedky finančných nástrojov na úrovni EÚ finančnými prostriedkami z EŠIF, čo by znamenalo odklon od využívania grantov tam, kde finančné nástroje poskytujú vyššiu pridanú hodnotu, a v prípade potreby umožnenie kombinovania grantov a finančných nástrojov s podporou z EFSI, pričom úroveň finančnej podpory na konkrétny projekt sa prepojí s dodržiavaním cieľov politiky EÚ a posilní sa ex ante kondicionalita.