18.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 177/51

1.1.

Výbor nabáda členské štáty, aby spojili svoje prostriedky na boj proti pašovaniu zbraní a munície a proti terorizmu. Znásobené ochranné opatrenia na európskej aj vnútroštátnej úrovni by však mohli mať kumulatívny a vo všeobecnosti negatívny účinok na základné práva. To by znamenalo, že Únia zlyhala, pokiaľ ide o jej hlavné poslanie.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že návrh smernice a oznámenie sú potrebné na to, aby sa vytvorila bezpečnejšia Európa pre každého, kto žije na jej území, keďže boj proti terorizmu je v spoločnej právomoci členských štátov a Únie. Preto sa začína uvažovať o možných záväzných opatreniach, ktoré by sa prostredníctvom tejto smernice mohli nariadiť členským štátom. Členské štáty sú povinné urobiť všetko pre to, aby zabránili akýmkoľvek formám organizovanej trestnej činnosti, a najmä terorizmu, a aby proti nim bojovali, bez ohľadu na to, aká je motivácia týchto činov. Inštitúcie EÚ musia zase pomáhať koordinovať a harmonizovať úsilie potrebného na to, aby sa obmedzilo šírenie tohto druhu násilnej trestnej činnosti.

1.3.

EHSV dôrazne žiada, aby všetky štátne orgány a súdy dodržiavali a náležite rešpektovali zásadu proporcionality, ktorá je nutnou súčasťou každého právneho štátu. EHSV v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1566 a v záujme toho, aby sa predišlo nesprávnym výkladom alebo zneužitiu potrebných ochranných opatrení, konštatuje, že obvinenie z terorizmu možno uplatniť len vtedy, ak sa hrozba alebo konanie s úmyslom spôsobiť smrť alebo závažné fyzické ublíženie, branie rukojemníkov alebo rozsiahle poškodenie infraštruktúry použijú s cieľom vyvolať pocit strachu, zastrašiť obyvateľov alebo vyvíjať nátlak na vlády.

1.4.

Tieto legislatívne zmeny sú súčasťou širšieho úsilia, ktoré má v súčasných medzinárodných politických podmienkach ťažkosti reagovať na taký typ hrozby, ktorý je svojou podstatou namierený proti základom európskeho demokratického systému. Šírenie strachu, rozdeľovanie verejnej mienky, podporovanie stereotypného vnímania určitých skupín osôb, oslabovanie rovnováhy medzi orgánmi verejnej správy a posilňovanie autoritatívnych orgánov na úkor demokratických zastupiteľských orgánov, to všetko sú sprievodné účinky teroristickej činnosti, proti ktorej treba bojovať s odhodlaním a jasnou mysľou. Výbor sa domnieva, že v Európe môžeme žiť bezpečne a zároveň slobodne.

1.5.

Výbor sa nazdáva, že pre každú demokraciu je nebezpečné zavádzať do právnych predpisov anticipované trestné činy, t. j. postihovať trestné činy alebo priestupky, ktoré ešte neboli spáchané. Článok 3 ods. 2 písm. i) návrhu by sa mal vypustiť, pretože spravodlivosť by sa nemala zamieňať s bezpečnosťou. Článok 15 návrhu smernice zase nezaručuje ani verejné slobody, ani prezumpciu neviny. Okrem toho má výbor obavy aj v súvislosti s otázkou dokázania úmyslu a domnieva sa, že všetky prípady uvedené v článkoch 5 až 13 sa musia predložiť sudcom s cieľom potvrdiť obvinenia.

1.6.

Výbor sa domnieva, že treba privítať rozvoj nástrojov na predchádzanie radikalizácii, ako súčasť širšieho programu, ktorý sa zameriava na sociálne, hospodárske, kultúrne, náboženské a politické príčiny šírenia tohto typu hrozieb, pričom tieto nástroje by mali byť koordinované s činnosťami týkajúcimi sa boja proti terorizmu a trestania terorizmu. Radikalizácia však napriek tomu neznamená automaticky aj sklon k násiliu alebo výzvu na násilie. Preventívne politiky a programy musia byť zamerané na jednotlivcov a skupiny, ktoré sú najnáchylnejšie na páchanie násilia motivovaného terorizmom. Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o odstránenie podmienok, ktoré uľahčujú radikalizáciu a sklon k použitiu násilia.

1.7.

Okrem objasnenia legislatívy a zlepšenia spolupráce členských štátov v týchto oblastiach je potrebná aj koordinácia európskej zahraničnej politiky vo vzťahu k Blízkemu východu a severnej Afrike, kde sa nedávno udiali zásadné zmeny, ktoré boli v mnohých prípadoch násilné a niekedy viedli k nestabilite a ku konfliktom. Hrozba terorizmu sa v posledných rokoch stala natoľko vážnou z toho dôvodu, že existujú oblasti, v ktorých prebiehajú neustále konflikty, ktoré priťahujú pozornosť a mnohí európski občania v nich nachádzajú zdroj inšpirácie a miesto výcviku. Existencia pretrvávajúcich konfliktov v oblasti, vrátane zmrazených konfliktov, takisto povzbudzuje určité skupiny a jednotlivcov, aby sa zmobilizovali a vyvíjali teroristickú činnosť. Výbor sa domnieva, že prvoradé je jasnejšie sa angažovať v úsilí o stabilizáciu, rozvoj a demokratizáciu tejto oblasti. Prioritou musí byť boj proti chudobe, korupcii a politickému a sociálnemu vylúčeniu.

1.8.

Výbor sa domnieva, že pre členské štáty a európske inštitúcie musí byť prioritou výrazné obmedzenie prístupu k strelným zbraniam, strelivu a výbušninám. Nedávne teroristické útoky v Európe ukázali, že jednotlivci zapojení do teroristickej činnosti si nebezpečné strelné zbrane zaobstarávajú na čiernom trhu, kde existuje veľmi rozmanitá ponuka. Prepojenie teroristických skupín so skupinami zapojenými do organizovanej trestnej činnosti predstavuje veľkú hrozbu pre bezpečnosť občanov v Európe i mimo nej.

1.9.

Výbor podporuje objasnenie právnych predpisov týkajúcich sa obetí terorizmu. Obetiam terorizmu sa musí poskytnúť rýchla a účinná pomoc, a to nielen bezprostredne po incidente, ale aj v strednodobom a dlhodobom horizonte. Takisto treba lepšie porozumieť sociálnym, hospodárskym a psychologickým dôsledkom teroristických útokov pre spoločenstvá, jednotlivcov a odvetvia hospodárskej činnosti. Výbor nabáda Európsku komisiu, aby preskúmala tieto aspekty a na základe svojich zistení navrhla potrebné opatrenia. Nedávne útoky by mohli mať dosah na odvetvia ako cestovný ruch a doprava, preto sú európske a vnútroštátne inštitúcie zodpovedné za rozvoj podporných programov. Výbor upozorňuje na skutočnosť, že predchádzanie terorizmu a boj proti nemu predstavujú náklady, a Európska únia musí preto zvážiť, či finančne podporí členské štáty vyvíjajúce úsilie v tomto smere.

2.1.

EHSV sa domnieva, že základom a východiskovým bodom politík v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musí byť trvalá a nediskriminačná ochrana základných práv, ktoré sú zaručené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charte základných práv Európskej únie (1), ako sa uvádza v stanovisku EHSV o Haagskom programe, Štokholmskom programe a oznámení s názvom „Otvorená a bezpečná Európa“.

2.2.

Pokiaľ ide o boj proti terorizmu, EHSV považuje za logické vzhľadom na súčasnú medzinárodnú situáciu prehodnotiť platný právny rámec v tom zmysle, aby sa aktivity súvisiace s teroristickou činnosťou považovali za trestné činy. Výbor konštatuje, že v časti návrhu smernice, ktorá sa zaoberá základnými právami (kapitola 3 dôvodovej správy), sa uvádza potreba vylúčiť akúkoľvek formu svojvoľného konania a, ako to uviedol aj vo svojich iných stanoviskách o tejto téme, upozorňuje na to, že v boji proti tejto hrozbe by sa mal klásť dôraz na základné práva a potrebu zachovať pevné a dobre fungujúce demokratické prostredie (2).

2.3.

Výbor upozorňuje, že je dôležité zachovať schengenský priestor, ktorý je konkretizáciou zásad obsiahnutých v zmluve. Výbor vyzýva členské štáty, aby neuplatňovali formy obmedzovania pohybu v rámci Únie.

2.4.

So zreteľom na závažné výzvy v rámci súčasnej geopolitickej situácie výbor konštatuje, že vymedzenia pojmov uvedené v návrhu smernice nie sú dostatočne jasné, aby sa mohlo zaručiť uplatňovanie občianskych práv uznaných Chartou základných práv a zakotvených v zmluve. Výbor konštatuje, že možnosti výkladu pojmov sú príliš rozsiahle a že za súčasných okolností o ich výklade nerozhodujú sudcovia, ale prokuratúry a policajné orgány. Výbor taktiež upozorňuje na možné pokusy o presun výnimočných opatrení do oblasti všeobecných právnych predpisov, a to na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, ako by to mohlo vyplynúť z návrhu smernice v oblasti, ktorá patrí medzi spoločné právomoci.

2.5.

EHSV víta zavedenie interoperabilných digitálnych informačných systémov, pokiaľ sú vyvinuté na účel zadržania teroristov. Výbor sa v tejto súvislosti domnieva, že Schengenský informačný systém (SIS) je dôležitým pilierom informačnej sústavy Únie, a odporúča vedúcim politickým predstaviteľom, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli doň zapojené všetky členské štáty.

3.1.1.

3.1.1.1.

Výbor sa domnieva, že návrhy uvedené v oznámení sú vhodné. Inštitucionálna spolupráca medzi členskými štátmi sa musí výrazne zlepšiť, pokiaľ ide o výmenu informácií, ako aj o zjednotenie existujúcich databáz. Explicitne by sa mali spomenúť programy odbornej prípravy pre pracovníkov vnútroštátnych orgánov, ktoré doteraz neboli prioritou.

3.1.1.2.

Výbor sa domnieva, že na to, aby sa zaručila správna analýza kontroly používania strelných zbraní a výbušnín je nevyhnutné zabezpečiť interoperabilitu databáz a povzbudzovať vnútroštátne orgány, aby zhromažďovali údaje.

3.1.1.3.

Výbor víta skutočnosť, že sa venuje pozornosť nevyhnutnosti narušiť dodávky nelegálnych strelných zbraní cez internet (otvorený internet a temný web), ako aj rizikám, ktoré so sebou prináša pokrok v oblasti nových technológií, ako je napr. trojrozmerná tlač.

3.1.1.4.

Napriek tomu, že je potrebné naďalej vyvíjať úsilie, pokiaľ ide o používanie detekčných technológií a harmonizáciu ich používania, výbor upozorňuje na riziko, že by sa mohol vytvoriť „trh“ s týmito technológiami. Ak budú obchodné subjekty chcieť tieto technológie predávať, mohlo by sa stať, že budú zveličovať potenciálne bezpečnostné riziko, čo by mohlo viesť k šíreniu strachu medzi občanmi. Výbor takisto nepodporuje myšlienku, aby sa využívanie detekčných technológií všeobecne rozšírilo, ale zasadzuje sa za ich selektívne použitie v závislosti od potrieb a rizík.

3.1.1.5.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby podporila úzku spoluprácu medzi Europolom, Interpolom, hlavnými aktérmi iTrace a inými príslušnými orgánmi, ako napríklad colnicami a orgánmi zodpovednými za vydávanie vývozno-dovozných licencií na strelné zbrane, s cieľom optimalizovať operačnú spoluprácu, vysledovateľnosť a predchádzanie zneužívaniu strelných zbraní na čiernom trhu.

3.1.1.6.

EHSV víta zámer posilniť operačné činnosti a rozšírenie rozsahu pôsobnosti akčného plánu medzi EÚ a juhovýchodnou Európou, ako aj posilnenie spolupráce s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA). Aj v tejto oblasti je veľmi dôležitá spolupráca s tretími krajinami.

3.1.1.7.

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že vo väčšine týchto krajín existujú problémy inštitucionálnej povahy, najmä pokiaľ ide o bezúhonnosť policajných zložiek. Popri spolupráci v samotnej oblasti strelných zbraní musí Európska únia povzbudzovať a podporovať inštitucionálne reformy v týchto krajinách.

3.2.

3.2.1.

3.2.1.1.

Výbor zastáva názor, že zákony a inštitucionálne postupy sa musia neustále prispôsobovať vývoju a rizikám v oblasti bezpečnosti. Nedávne udalosti ukázali, že fenomén terorizmu nadobúda medzinárodný rozmer v dôsledku komunikačnej infraštruktúry, ako aj v dôsledku konfliktov na Blízkom východe a v severnej Afrike.

3.2.1.2.

Financovanie, výcvik, podnecovanie a podnikanie ciest sú aktivity súvisiace so samotnými teroristickými činmi. Výbor vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v praxi uplatňovali zásadu proporcionality, aby kriminalizácia týchto činností a boj proti nim boli proporcionálne úmerné ich závažnosti a úmyslu.

3.2.1.3.

Takisto oceňuje kriminalizáciu činností zameraných na podporu a koordináciu teroristických trestných činov, čo väčšinou vykonávajú ľudia, ktorí sa verejne neprejavujú, ale konajú prostredníctvom iných.

3.2.1.4.

Výbor zároveň vyjadruje obavy v súvislosti so schopnosťami a odlišnou mierou ochoty členských štátov chrániť základné práva a zabezpečiť, aby sa v praxi dodržiavali ustanovenia ústavy a medzinárodných zmlúv. Vyhlásenie výnimočného stavu vo Francúzsku po teroristických útokoch na konci minulého roka umožnilo, aby Francúzska republika prijala opatrenia, ktoré boli spochybnené z hľadiska základných práv organizáciami občianskej spoločnosti (3). EHSV povzbudzuje vnútroštátne orgány, aby svoje úlohy vykonávali primeraným a účinným spôsobom a aby sa vyvarovali opatrení, ktoré vyvolávajú opačné účinky. Predchádzať terorizmu a bojovať proti nemu možno len tak, že sa rešpektujú zásady právneho štátu, základných práv a medzinárodných zmlúv. Výbor sa domnieva, že je potrebné zaviesť trvalé monitorovanie činností členských štátov v oblasti boja proti terorizmu. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby zvážila zavedenie postupov, prostredníctvom ktorých by sa zisťovali a korigovali prípadné pochybenia. Ďalšou možnosťou by bolo využiť mechanizmus na overovanie dodržiavania zásad právneho štátu (vytvorený Európskou komisiou), ktorý umožňuje zistiť porušenia a stanovuje postupy na ich nápravu.

3.2.1.5.

Výbor vyzýva Komisiu a ďalšie inštitúcie EÚ, aby v záujme zabezpečenia efektívnej koordinácie úsilia zameraného na predchádzanie terorizmu a boj proti nemu a na riešenie jeho dôsledkov, ako aj v snahe zabezpečiť jednotný postup v praxi, vrátane dodržiavania základných práv, zvážili vytvorenie európskej agentúry pre boj proti terorizmu.

3.2.2.

3.2.2.1.

Pokiaľ ide o definíciu teroristických trestných činov (Hlava 2 článok 3), je tu riziko, že vymedzenie pojmu terorizmu a činností súvisiacich s terorizmom by mohlo byť príliš široké.

3.2.2.2.

Napríklad „spôsobenie značného poškodenia […] infraštruktúry, vrátane informačného systému“ uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d) je možné považovať za terorizmus. Nie je tu jasne uvedené, či operáciu typu počítačového pirátstva možno považovať za teroristický čin. Existujú prípady, keď sú aktivity tohto druhu zamerané na to, aby sa dali do obehu dokumenty verejného záujmu, a aj keď je ich získanie a zverejnenie trestné, nespadajú do rámca typickej definície terorizmu.

3.2.2.3.

V článku 3 ods. 2 písm. i) sa uvádza, že „vyhrážanie sa spáchaním“ teroristického činu sa rovná spáchaniu takéhoto činu. Tento bod je veľmi problematický, najmä ak sa nerešpektuje zásada proporcionality. Hrozba nemôže znamenať to isté ako jej uskutočnenie, pretože tu ide o naznačenie možnosti, a nie o skutočne spáchaný čin. Výbor navrhuje vypustiť písmeno i) ods. 2 článku 3 navrhovanej smernice.

3.2.2.4.

Pokiaľ ide o „verejné podnecovanie k páchaniu teroristických činov“ (Hlava III, článok 5) nie je jasná definícia trestného činu. Ak sa vychádza z toho, že je zaručená sloboda tlače a prejavu, nie je jasné, za akých podmienok prestáva byť zverejnenie informácie o teroristickom útoku iba informáciou a stáva sa podnecovaním. Takisto v dôsledku rozvoja platforiem sociálnych médií, v rámci ktorých je každý užívateľ zároveň aj autorom obsahu, je veľmi ťažké sledovať a správne určiť, čo je informovanie a čo podnecovanie.

3.2.2.5.

Pokiaľ ide o trestné stíhanie „cestovania do zahraničia na účely terorizmu“ (Hlava III, článok 9), existujú veľké nejasnosti v súvislosti s definíciou „účelov terorizmu“. Situácia je síce jasná v prípade, ak ide o organizovanie útoku alebo o účasť na výcviku, ale vôbec nie v prípade, ak sa osoba zúčastňuje na povstaní, ozbrojenej vzbure alebo občianskej vojne, ako je to v prípade Sýrie alebo Líbye. Účasť v „tradičnej“ vojne sa považuje za účasť motivovanú terorizmom (4)? Takisto sa môžu vyskytnúť prípady európskych bojovníkov bojujúcich s povstaleckými skupinami, ktoré národné vlády, na území ktorých pôsobia, alebo vlády tretích krajín označujú za teroristické.

3.2.2.6.

V súvislosti s tým vznikajú ťažkosti pri určovaní „teroristickej“ povahy takejto skupiny. Tieto ťažkosti sa musia skúmať z analytického, ale aj a inštitucionálneho hľadiska. Európska únia uplatňuje vlastný systém zaraďovania a vyraďovania subjektov do zoznamu a zo zoznamu organizácií označených za teroristické, pričom ide najmä o organizácie, ktoré sú na „samostatnom“ zozname, ktorý existuje oddelene od zoznamu OSN (5). Je možné, že vnútroštátny postup a definovanie teroristickej povahy budú odlišné od európskeho systému. V tomto prípade je potrebná koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, a to najmä tými, ktoré majú právomoci v tejto oblasti (napr. Europol).

3.2.2.7.

Pokiaľ ide o články 12 až 14, nie je jasné, prečo je potrebné stanoviť kriminalizáciu takýchto činov oddelene od kriminalizácie, ktorá je bežne stanovená na základe platných trestných zákonníkov v členských štátoch. Teroristický účel týchto trestných činov je však možné označiť za priťažujúcu okolnosť, čo by malo, so zreteľom na rešpektovanie zásady proporcionality, odôvodniť závažnejší trest.

3.2.2.8.

Pokiaľ ide o „vzťah k teroristickým trestným činom“ (článok 15), problém predstavuje zmienka, že „na to, aby bol trestný čin uvedený v článku 4 a v hlave III postihnuteľný, nie je nutné, aby bol teroristický trestný čin skutočne spáchaný“. Ako sa určí, že ide o teroristický účel, t. j. že konkrétny čin je súčasťou radu okolností vedúcich k trestnému činu, ktorý bol skutočne spáchaný, a že nejde o izolovanú akciu? Tato skutočnosť môže mať negatívny vplyv na základné práva.

3.2.2.9.

Výbor spochybňuje vhodnosť návrhu uvedeného v článku 17 týkajúceho sa sankcií voči fyzickej osobe, v ktorom sa od členských štátov žiada, aby zabezpečili, že uvedené trestné činy budú postihnuteľné „trestami, ktoré môžu zahŕňať vydanie“.

3.2.2.10.

Lehota na transpozíciu smernice uvedená v návrhu je stanovená na 12 mesiacov od jej prijatia. EHSV povzbudzuje členské štáty, aby v záujme rýchleho zavedenia tejto smernice do praxe čo najviac toto obdobie skrátili.