This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52015PC0008
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on a Union Code on the rules governing the movement of persons across borders (Schengen Borders Code) (codification)
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie)
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie)
/* COM/2015/08 final - 2015/0006 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) /* COM/2015/08 final - 2015/0006 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. V rámci Európy občanov
Komisia prikladá veľkú dôležitosť zjednodušovaniu a sprehľadňovaniu
práva Únie s cieľom jeho lepšieho pochopenia a sprístupnenia
občanom, dávajúc im nové príležitosti, ako aj šancu na efektívnejšie
využívanie osobitných práv, ktoré im poskytuje. Tento cieľ však nemožno dosiahnuť pokým
pretrváva stav rozptýlenia mnohých ustanovení, opakovane a často
pozmenených v podstatnom rozsahu, vo viacerých právnych aktoch, a to
počínajúc pôvodným právnym aktom až po jeho poslednú zmenu, čo si
vyžaduje vyčerpávajúce hľadanie a komparáciu mnohých právnych
aktov za účelom identifikácie pozitívneho práva. Jasnosť a prehľadnosť práva
preto so sebou prináša potrebu častej kodifikácie pozmenených právnych
aktov. 2. Komisia sa 1. apríla 1987[1] rozhodla
inštruovať svojich úradníkov, aby pristúpili ku kodifikácii všetkých
právnych aktov najneskôr po ich desiatej zmene, zdôrazniac však, že ide
o minimálnu požiadavku, keďže príslušné oddelenia by sa mali
v záujme prehľadnosti a správneho pochopenia textov, za ktoré sú
zodpovedné, usilovať o kodifikáciu ich ustanovení v kratších
intervaloch. 3. V podobnom zmysle vyzneli aj závery
Európskej rady z Edinburgu z decembra 1992[2], v ktorých táto
podčiarkla dôležitosť kodifikácie, poskytujúcej právnu istotu pri
nachádzaní práva uplatniteľného v konkrétnom časovom momente na
špecifický predmet úpravy. Pri kodifikácii je potrebné dodržiavať
štandardné postupy prijímania aktov Únie. Vylúčenie obsahových zmien aktov
prechádzajúcich kodifikáciou umožnilo Európskemu parlamentu, Rade
a Komisii 20. decembra 1994 odsúhlasiť skrátené legislatívne konanie
pre rýchle prijatie kodifikovaných právnych aktov vo forme
medziinštitucionálnej dohody. 4. Predkladaný návrh sleduje
kodifikáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva
o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských
hraníc)[3].
Nové nariadenie nahrádza viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie[4]; návrh plne zachováva
obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich
zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny nepresahujú
nevyhnutný kodifikačný účel. 5. Kodifikačný návrh bol
vypracovaný na základe predbežného konsolidovaného znenia nariadenia (ES)
č. 562/2006, ako aj jeho zmien. Toto konsolidované znenie bolo zostavené
pre 22 úradných jazykov Úradom pre vydávanie publikácií Európskej únie za
pomoci systému na spracovanie údajov. V prípade, že dochádza
k prečíslovaniu článkov, tak starý, ako aj nový spôsob
číslovania je obsiahnutý v tabuľke, tvoriacej obsah prílohy X
kodifikovaného nariadenia. ê 562/2006
(prispôsobené) 2015/0006 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa ustanovuje kódex Ö Únie Õ o pravidlách
upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)
(kodifikované znenie) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o Ö fungovaní
Európskej únie Õ, a najmä na jej
článok Ö 77 ods. 2
písm. b) a e) Õ, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[5],
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: ê (1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006[6] bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené[7]. V
záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie
kodifikovať. ê 562/2006
odôvodnenie 1 (prispôsobené) (2) Prijatie opatrení podľa
článku Ö 77 ods. 2
písm. b) a e) Õ Zmluvy Ö o fungovaní
Európskej únie (ZFEÚ) Õ s cieľom
zabezpečiť, aby sa nevykonávali kontroly osôb
prekračujúcich vnútorné hranice, predstavuje súčasť cieľa
Únie vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej sa
zabezpečí voľný pohyb osôb tak, ako stanovuje článok Ö 26 ods.
2 Õ Ö ZFEÚ Õ. ê 562/2006
odôvodnenie 2 (prispôsobené) (3) V súlade s článkom Ö 67 ods.
2 ZFEÚ Õ by mali vytvorenie
oblasti, v ktorej sa osoby môžu voľne pohybovať, sprevádzať
ďalšie opatrenia. Takýmto opatrením je spoločná politika o
prekračovaní vonkajších hraníc, ktorú stanovuje článok Ö 77
ods. 1 písm. b) ZFEÚ Õ. ê 562/2006
odôvodnenie 3 (prispôsobené) (4) Ö Spoločné
opatrenia Õ o prekračovaní
vnútorných hraníc osobami a o kontrole hraníc na vonkajších
hraniciach by mali odrážať schengenské acquis zahrnuté do rámca Európskej
únie, a najmä príslušné ustanovenia Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská
dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie
Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom
zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach[8], a spoločnej
príručky[9]. ê 562/2006
odôvodnenie 5 (prispôsobené) (5) Ö Spoločné
pravidlá Õ pohybu osôb cez
hranice nespochybňujú ani neovplyvňujú práva na voľný pohyb,
ktoré požívajú občania Únie a ich rodinní príslušníci a štátni príslušníci
tretej krajiny a ich rodinní príslušníci, ktorí podľa dohôd medzi Ö Úniou Õ a jej
členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na druhej
strane požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné právam občanov Únie. ê 562/2006
odôvodnenie 6 (6) Kontrola hraníc je nielen v
záujme členského štátu, na vonkajších hraniciach ktorého sa vykonáva,
ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu hraníc na svojich
vnútorných hraniciach. Kontrola hraníc by mala pomáhať v boji proti
nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť
akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku,
verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov. ê 562/2006
odôvodnenie 7 (7) Hraničné kontroly by sa
mali vykonávať spôsobom, ktorý plne rešpektuje ľudskú dôstojnosť.
Kontrola hraníc by sa mala vykonávať profesionálne a s rešpektom a mala
by byť primeraná sledovaným cieľom. ê 562/2006
odôvodnenie 8 (prispôsobené),
81/2009 odôvodnenie 1 (prispôsobené) (8) Kontrola hraníc
nezahŕňa len kontroly osôb na hraničných priechodoch a dozor
hraníc mimo týchto hraničných priechodov, ale aj analýzu rizík pre
vnútornú bezpečnosť a hrozieb, ktoré môžu mať vplyv na
bezpečnosť vonkajších hraníc. Preto je potrebné stanoviť
podmienky, kritériá a podrobné pravidlá, ktorými sa budú riadiť
kontroly na hraničných priechodoch a dozor na hraniciach vrátane kontrol
v Schengenskom informačnom systéme Ö SIS Õ. ê 610/2013
odôvodnenie 9 (adapted) (prispôsobené) (9) Je potrebné Ö stanoviť Õ pravidlá Ö týkajúce
sa Õ výpočtu
dĺžky oprávneného krátkodobého pobytu v Únii. Cestujúcim, ako i
hraničným a vízovým orgánom by prospeli jasné, jednoduché a
harmonizované pravidlá vo všetkých právnych aktoch týkajúcich sa tejto
otázky. ê 81/2009
odôvodnenie 4 (prispôsobené) (10) Keďže iba overenie
odtlačkov prstov môže s určitosťou potvrdiť, že osoba,
ktorá si želá vstúpiť do schengenského priestoru, je tou osobou,
ktorej bolo udelené vízum, malo by sa upraviť používanie Ö vízového
informačného systému (VIS) stanoveného v nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008[10] Õ na vonkajších
hraniciach. ê 81/2009
odôvodnenie 5 (prispôsobené) (11) Na overenie toho, či sú
splnené podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ustanovené Ö tomto Õ nariadení ,
a s cieľom úspešne zvládnuť svoje úlohy by príslušníci
pohraničnej stráže mali využívať všetky potrebné dostupné informácie
vrátane údajov, do ktorých možno nahliadnuť vo VIS. ê 81/2009
odôvodnenie 6 (12) Aby sa zabránilo obchádzaniu
hraničných priechodov, kde sa VIS môže používať, a aby sa
zaručila jeho plná účinnosť, je osobitne potrebné používať
VIS harmonizovaným spôsobom pri vykonávaní vstupných kontrol na vonkajších
hraniciach. ê 81/2009
odôvodnenie 7 (13) Keďže v prípade
opakovaných žiadostí o udelenie víza je vhodné, aby sa biometrické
údaje použili opakovane a mohli byť prekopírované z prvej
žiadosti o udelenie víza do VIS, používanie VIS pri vstupných
kontrolách na vonkajších hraniciach by malo byť povinné. ê 81/2009
odôvodnenie 8 (14) Používanie VIS by malo
zahŕňať systematické vyhľadávanie vo VIS s použitím
čísla vízovej nálepky v kombinácii s overovaním odtlačkov
prstov. Ak však uvážime možné dôsledky takéhoto vyhľadávania pre
čakacie lehoty na hraničných priechodoch, dočasne by malo
byť na základe výnimky možné nahliadnuť do VIS za prísne vymedzených okolností
aj bez systematického overovania odtlačkov prstov. Členské štáty by
mali zabezpečiť, aby sa táto výnimka používala iba vtedy, ak sú
v plnom rozsahu splnené súvisiace podmienky, a aby boli trvanie
a frekvencia využívania tejto výnimky na jednotlivých hraničných
priechodoch obmedzené na nevyhnutné minimum. ê 562/2006
odôvodnenie 9 (prispôsobené) (15) S cieľom zabrániť
neúmerne dlhému čakaniu na hraničných priechodoch Ö by malo
byť možné zmierniť Õ kontroly na
vonkajších hraniciach v prípade výnimočných a nepredvídaných
okolností. V prípade zmiernenia hraničných kontrol ostáva povinnosťou
systematické označovanie dokladov štátnych príslušníkov tretej krajiny
odtlačkom pečiatky. Toto označovanie odtlačkom pečiatky
umožňuje s istotou stanoviť dátum a miesto prekročenia hranice
bez toho, aby sa vo všetkých prípadoch určovalo, či boli vykonané
všetky potrebné opatrenia požadované pri kontrole cestovných dokladov. ê 562/2006
odôvodnenie 10 (prispôsobené) (16) S cieľom skrátiť
čakanie osôb, ktoré požívajú právo Ö Únie Õ na voľný
pohyb, by sa mali na hraničných priechodoch, ak to okolnosti
dovoľujú, zabezpečiť oddelené koridory označené jednotnými
označeniami vo všetkých členských štátoch. Oddelené koridory by sa
mali zabezpečiť na medzinárodných letiskách. Ak sa to považuje za
vhodné a ak to umožňujú miestne okolnosti, členské štáty by mali
zvážiť vytvorenie osobitných koridorov na námorných a pozemných
hraničných priechodoch. ê 562/2006
odôvodnenie 11 (17) Členské štáty by mali
zabezpečiť, aby kontrolné postupy na vonkajších hraniciach
nepredstavovali zásadnú prekážku pre obchod a sociálnu a kultúrnu výmenu.
Na tieto účely by mali nasadiť dostatočné počty pracovníkov
a zdrojov. ê 562/2006
odôvodnenie 12 (18) Členské štáty by mali
určiť vnútroštátny útvar, resp. útvary zodpovedné za úlohy kontroly
hraníc v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Ak v tom istom štáte zodpovedá
za tieto úlohy viac ako jeden útvar, mala by medzi takýmito útvarmi
existovať úzka a stála spolupráca. ê 562/2006
odôvodnenie 13 (prispôsobené) (19) Operačnú spoluprácu a
pomoc medzi členskými štátmi vo vzťahu ku kontrole hraníc by mala
riadiť a koordinovať Európska agentúra pre riadenie operačnej
spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Ö ("Frontex") Õ zriadená nariadením
Rady (ES) č. 2007/2004[11]. ê 562/2006
odôvodnenie 14 (20) Týmto nariadením nie sú
dotknuté kontroly, ktoré sa vykonávajú na základe všeobecných policajných
právomocí, a bezpečnostné kontroly osôb zhodné s kontrolami
vykonávanými na vnútroštátnych leteckých linkách, možnosti členských
štátov vykonávať výnimočné kontroly batožiny v súlade s nariadením
Rady (EHS) č. 3925/91[12],
a vnútroštátne právne predpisy o povinnosti mať pri sebe cestovný doklad
alebo preukaz totožnosti, ani požiadavky, aby osoby oznamovali úradom svoju
prítomnosť na území daného členského štátu. ê 562/2006
odôvodnenie 16 (21) V oblasti, kde sa osoby môžu
voľne pohybovať, by malo obnovenie kontroly vnútorných hraníc
ostať výnimočným opatrením. Kontrola hraníc by sa nemala
vykonávať a ani by sa nemali zavádzať formálne opatrenia len z dôvodu
prekračovania takejto hranice. ê 1051/2013
odôvodnenie 1 (prispôsobené) (22) Jedným z hlavných úspechov
Únie je vytvorenie priestoru, v rámci ktorého je zaručený voľný
pohyb osôb cez vnútorné hranice. V priestore bez kontroly vnútorných hraníc je
potrebné spoločne reagovať na situácie, ktoré závažne vplývajú na verejný
poriadok alebo vnútornú bezpečnosť tohto priestoru, jeho častí
alebo jedného či viacerých členských štátov, a to možnosťou
dočasne obnoviť kontrolu vnútorných hraníc za výnimočných
okolností, ale bez toho, aby bola ohrozená zásada voľného pohybu osôb.
Vzhľadom na dosah, ktorý takáto posledná možnosť môže mať na
všetky osoby, ktoré majú právo sa pohybovať v priestore bez kontroly
vnútorných hraníc, by sa podmienky a postupy na obnovu takýchto opatrení
mali stanoviť tak, aby mali výnimočný charakter a aby sa rešpektovala
zásada proporcionality. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia takýchto
opatrení by sa malo obmedziť na nevyhnutné minimum potrebné na reakciu na
závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. ê 1051/2013
odôvodnenie 2 (prispôsobené) (23) Keďže dočasné
obnovenie kontroly vnútorných hraníc vplýva na voľný pohyb osôb,
akékoľvek rozhodnutie o obnovení takejto kontroly by sa malo prijať
v súlade so spoločne dohodnutými kritériami a malo by sa
náležite oznámiť Komisii alebo by ho mala odporučiť inštitúcia
Únie. V každom prípade by obnovenie kontroly vnútorných hraníc malo ostať
výnimočným opatrením a malo by sa uskutočňovať len ako
posledná možnosť, ktoré má prísne obmedzený rozsah a dĺžku trvania a
ktoré vychádza z konkrétnych objektívnych kritérií a z posúdenia jeho
nevyhnutnosti, čo by sa malo monitorovať na úrovni Únie. Ak si
závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti vyžaduje
neodkladné opatrenia, členský štát by mal mať možnosť
obnoviť kontrolu svojich vnútorných hraníc na dobu nie dlhšiu ako
desať dní. Akékoľvek predĺžení uvedenej doby je potrebné
monitorovať na úrovni Únie. ê 1051/2013
odôvodnenie 3 (24) Nevyhnutnosť a primeranosť
obnovenia kontroly vnútorných hraníc by mala byť vyvážená vzhľadom na
ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ktoré podnieti
potrebu takéhoto obnovenia, ako aj alternatívne opatrenia, ktoré možno
prijať na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni Únie alebo na oboch úrovniach,
ako aj vplyv takejto kontroly na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly
vnútorných hraníc. ê 1051/2013
odôvodnenie 4 (25) Obnovenie kontroly vnútorných
hraníc môže byť výnimočne nevyhnutné v prípade závažného
ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti na úrovni
priestoru bez kontroly vnútorných hraníc alebo na vnútroštátnej úrovni, najmä
v nadväznosti na teroristické činy alebo hrozby, ako aj hrozby, ktoré
predstavuje organizovaná trestná činnosť. ê 1051/2013
odôvodnenie 5 (26) Migrácia a prekročenie
vonkajších hraníc veľkým počtom štátnych príslušníkov tretej krajiny
by sa samy osebe nemali považovať za ohrozenie verejného poriadku alebo
vnútornej bezpečnosti. ê 1051/2013
odôvodnenie 6 (27) V súlade s judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie sa odchýlenie od základnej zásady voľného pohybu osôb
musí vykladať prísne a koncepcia verejného poriadku predpokladá existenciu
skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia, ktoré má
vplyv na niektorý zo základných záujmov spoločnosti. ê 1051/2013
odôvodnenie 7 (28) Vychádzajúc zo skúseností
získaných pri fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc a s
cieľom pomôcť pri zabezpečovaní jednotného vykonávania
schengenského acquis Komisia môže vypracovať usmernenia na
obnovu kontrol vnútorných hraníc, a to v prípadoch, ktoré si vyžadujú
takéto opatrenie ako dočasné východisko a v prípadoch, v ktorých
sú potrebné neodkladné opatrenia. Tieto usmernenia by mali poskytovať
jasné ukazovatele, ktoré by uľahčili posúdenie okolností, ktoré by
mohli predstavovať závažné ohrozenie verejného poriadku a vnútornej
bezpečnosti. ê 1051/2013
odôvodnenie 8 (prispôsobené) (29) Ak sa v hodnotiacej správe
pripravenej na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013[13] identifikujú závažné
nedostatky pri vykonávaní kontroly vonkajších hraníc a s cieľom
zabezpečiť súlad s odporúčaniami prijatými podľa uvedeného
nariadenia, mala by sa na Komisiu preniesť vykonávacia právomoc
odporučiť, aby hodnotený členský štát prijal určité
konkrétne opatrenia, ako napríklad nasadenie tímov európskej pohraničnej
stráže, predloženie strategických plánov alebo – ako posledná možnosť
zohľadňujúc závažnosť situácie – uzavretie konkrétneho
hraničného priechodu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade
s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[14]. Ö Podľa Õ článku 2
ods. 2 písm. b) bode iii) uvedeného nariadenia Ö sa uplatní Õ postup preskúmania. ê 1051/2013
odôvodnenie 9 (30) Dočasné obnovenie
kontroly určitých vnútorných hraníc podľa osobitného postupu na
úrovni Únie by mohlo byť tiež odôvodnené v prípade výnimočných
okolností a ako posledná možnosť, ak by celkové fungovanie priestoru bez
kontroly vnútorných hraníc bolo ohrozené v dôsledku pretrvávajúcich závažných
nedostatkov súvisiacich s vonkajšími hranicami identifikovaných v kontexte
prísneho hodnotiaceho procesu v súlade s článkami 14 a 15 nariadenia
(EÚ) č. 1053/2013, pokiaľ by tieto okolnosti predstavovali
závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti
v uvedenom priestore alebo v jeho častiach. Podnetom na takýto
osobitný postup dočasného obnovenia kontroly určitých vnútorných
hraníc by za tých istých podmienok mohlo byť závažné zanedbanie povinností
zo strany hodnoteného členského štátu. Vzhľadom na politicky citlivú
povahu takýchto opatrení, ktoré súvisia s vnútroštátnymi výkonnými právomocami
a právomocami na presadzovanie v oblasti kontroly vnútorných hraníc, by sa
vykonávacie právomoci na prijímanie odporúčaní podľa tohto osobitného
postupu na úrovni Únie mali preniesť na Radu konajúcu na návrh Komisie. ê 1051/2013
odôvodnenie 10 (prispôsobené) (31) Pred prijatím každého
odporúčania o dočasnom obnovení kontrol na určitých vnútorných
hraniciach by sa mala včas a v plnom rozsahu preskúmať možnosť
využiť opatrenia zamerané na riešenie príslušnej situácie, a to vrátane
pomoci zo strany orgánov Únie, úradov alebo agentúr ako je Frontex alebo
Európsky policajný úrad ("Europol") zriadený rozhodnutím Rady
2009/371/SVV[15]
a opatrenia technickej alebo finančnej podpory na vnútroštátnej úrovni, na
úrovni Únie alebo na oboch úrovniach. Ak sa zistia závažné nedostatky, Komisia
môže poskytnúť finančnú podporu s cieľom pomôcť dotknutému
členskému štátu. Okrem toho by sa každé odporúčanie Komisie alebo
Rady malo zakladať na podložených informáciách. ê 1051/2013
odôvodnenie 11 (32) Komisia by mala mať možnosť
prijímať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v riadne
odôvodnených naliehavých prípadoch súvisiacich s potrebou predĺženia doby
kontrol vnútorných hraníc, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov. ê 1051/2013
odôvodnenie 12 (prispôsobené) (33) Hodnotiace správy a
odporúčania uvedené v článkoch 14 a 15 nariadenia (EÚ)
č. 1053/2013, by mali tvoriť základ na aktiváciu osobitných
opatrení, a to v prípade závažných nedostatkov súvisiacich s
kontrolou vonkajších hraníc, a osobitného postupu v prípade
výnimočných okolností ohrozujúcich celkové fungovanie priestoru bez
kontroly vnútorných hraníc podľa tohto nariadenia. Členské štáty a
Komisia Ö by mali Õ spoločne
vykonávať pravidelné, objektívne a nestranné hodnotenia s cieľom
overiť správne uplatňovanie tohto nariadenia, pričom Komisia
koordinuje hodnotenia v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Tento
hodnotiaci mechanizmus Ö by mal Õ pozostávať z
týchto prvkov: viacročné a ročné hodnotiace programy, ohlásené
a neohlásené kontroly na mieste, ktoré vykonáva malý tím zástupcov Komisie
a expertov určených členskými štátmi, správy o výsledkoch hodnotenia,
ktoré prijíma Komisia, a odporúčania na nápravné opatrenia, ktoré
prijíma Rada na návrh Komisie, vhodné nadväzujúce opatrenia, monitorovanie a
podávanie správ. ê 610/2013
odôvodnenie 11 (prispôsobené) (34) Na Komisiu Ö by Õ mala Ö byť
delegovaná Õ právomoc prijímať
akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby mohla prijímať
dodatočné opatrenia v oblasti dozoru a zmeny príloh k Ö tomuto Õ nariadeniu. Je
osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila
vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní
delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné,
včasné a vhodné poskytovanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu
a Rade. ê 562/2006
odôvodnenie 20 (35) Toto nariadenie rešpektuje
základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv
Európskej únie. Malo by sa uplatňovať v súlade s povinnosťami
členských štátov vzhľadom na medzinárodnú ochranu a zásadu zákazu
vyhostenia alebo vrátenia „non-refoulement“. ê 562/2006
odôvodnenie 21 (prispôsobené) (36) Odchylne od článku Ö 355 ZFEÚ Õ sú jedinými
územiami Francúzska a Holandska, na ktoré sa toto nariadenie
uplatňuje, ich územia v Európe. Tým nie sú ovplyvnené osobitné dojednania
uplatňované v enklávach Ceuta a Melilla podľa vymedzenia obsiahnutého
v Dohode o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Dohovoru, ktorým sa
vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985[16]. ê 562/2006
odôvodnenie 22 (prispôsobené) (37) V súlade s článkami 1 a 2
Protokolu Ö č.
22 Õ o postavení
Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii Ö (ZEÚ) Õ a k Ö ZFEÚ Õ, sa Dánsko
nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani
nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie
rozvíja schengenské acquis, malo by Ö sa Õ Dánsko v súlade s
článkom 4 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov odo dňa, Ö keď Rada
rozhodla o tomto nariadení, Õ rozhodnúť,
či ho bude vykonávať vo svojom vnútroštátnom práve. ê 562/2006
odôvodnenie 23 (prispôsobené) (38) S ohľadom na Island a
Nórsko toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis
v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou
republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri
vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis[17], ktoré spadá do oblasti
uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES[18]. ê 562/2006
odôvodnenie 25 (prispôsobené) (39) S ohľadom na
Švajčiarsko toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis
v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a
Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k
vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré spadajú do
oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s
článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/EC[19]. ê 1051/2013
odôvodnenie 19 (40) Pokiaľ ide o
Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis
v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom,
Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom
o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou,
Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení
Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju
schengenského acquis[20],
ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bod A rozhodnutia 1999/437/ES
v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ[21]. ê 562/2006
odôvodnenie 27 (41) Toto nariadenie predstavuje
rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené
kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES[22]. Spojené
kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním
viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. ê 562/2006
odôvodnenie 28 (42) Toto nariadenie predstavuje
rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko
nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES[23]. Írsko sa preto
nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané a ani nepodlieha
jeho uplatňovaniu. ê 562/2006
odôvodnenie 29 (prispôsobené) (43) Ö Pokiaľ
ide o Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko Õ, prvý Ö odsek Õčlánku 1,
článok 6 ods. 5 písm. a), hlava III a tie ustanovenia hlavy II a jej
príloh, ktoré sa týkajú SIS Ö a VIS Õ, tvoria
ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak spojené v
zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003, Ö článku 4
ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 2
Aktu o pristúpení z roku 2011. Õ ê 562/2006
(prispôsobené) PRIJALI TOTO NARIADENIE: HLAVA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1 Predmet
úpravy a zásady Toto nariadenie umožňuje, aby sa
nevykonávala hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vnútorné
hranice medzi členskými štátmi Európskej únie. Stanovuje pravidlá, ktorými sa spravuje
hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice
členských štátov Európskej únie. Článok 2 Vymedzenie
pojmov Na účely tohto nariadenia sa
uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: 1. „vnútorné hranice“ sú: a) spoločné pozemné hranice
členských štátov vrátane hraníc, ktoré tvoria rieky a jazerá; b) letiská členských štátov pre
vnútorné linky; ê 610/2013
článok 1 bod 1 písm. a) c) námorné, riečne a jazerné prístavy
členských štátov pre pravidelné vnútorné trajektové spojenia; ê 562/2006 2. „vonkajšie hranice“ sú pozemné
hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc,
námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne prístavy,
námorné prístavy a jazerné prístavy, ak nie sú vnútornými hranicami; 3. „vnútorná linka“ je každý let
výlučne na územia členských štátov alebo z ich území a bez
pristátia na území tretej krajiny; ê 610/2013
článok 1 bod 1 písm. b) 4. „pravidelné vnútorné trajektové
spojenie“ je akékoľvek trajektové spojenie medzi tými istými dvomi alebo
viacerými prístavmi na území členských štátov bez zastavenia v prístavoch
mimo územia členských štátov a pozostávajúcich z prepravy cestujúcich
a vozidiel podľa uverejneného cestovného poriadku; ê 610/2013
článok 1 bod 1 písm c) 5. „osoby, ktoré požívajú právo na
voľný pohyb v súlade s právom Únie“, sú: ê 562/2006
(prispôsobené) è1 610/2013 článok 1 bod 1 písm. c) è2 610/2013 článok 1 bod 1 písm. d) a) občania Únie v zmysle è1 článku
20 ods. 1 ç zmluvy a štátni
príslušníci tretej krajiny, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie,
ktorý požíva právo na voľný pohyb, na ktorého sa vzťahuje smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES[24]; b) štátni príslušníci tretej krajiny a ich
rodinní príslušníci bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ktorí
podľa dohôd medzi è1 Úniou ç a jeho
členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na strane
druhej požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné právam občanov
Únie; 6. „štátny príslušník tretej krajiny“
je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle è2 článku
20 ods. 1 ç Ö ZFEÚ Õ a na ktorú sa
nevzťahuje bod 5 tohto článku; 7. „osoby, na ktoré bolo vydané
upozornenie na účely odopretia vstupu“ zahŕňajú každého štátneho
príslušníka tretej krajiny, na ktorého bolo v súlade s článkami 24 a 26
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006[25] a na účely Ö týchto
článkov Õ vydané upozornenie
v Schengenskom informačnom systéme („SIS“); 8. „hraničný priechod“ je každý
priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších
hraníc; ê 610/2013
článok 1 bod 1 písm. e) 9. „spoločný hraničný
priechod“ je každý hraničný priechod, ktorý sa nachádza buď na území
členského štátu alebo na území tretej krajiny, na ktorom príslušníci
pohraničnej stráže členského štátu a príslušníci pohraničnej
stráže tretej krajiny vykonávajú kontrolu na výstupe a vstupe následne po sebe
v súlade s ich vnútroštátnym právom a podľa dvojstrannej dohody; ê 562/2006 10. „kontrola hraníc“ je
činnosť vykonávaná na hraniciach na účely tohto nariadenia
a v súlade s ním, výlučne v nadväznosti na úmysel
prekročiť takúto hranicu alebo na prekročenie takejto hranice
bez ohľadu na akýkoľvek iný úmysel, ktorá zahŕňa
hraničné kontroly a hraničný dozor; 11. „hraničné kontroly“ sú kontroly
vykonávané na hraničných priechodoch, aby sa osobám, vrátane ich
dopravných prostriedkov a predmetov v ich držbe, mohol povoliť vstup na
územie členských štátov, alebo aby smeli toto územie opustiť; 12. „hraničný dozor“ je sledovanie
hraníc mimo hraničných priechodov a sledovanie hraničných priechodov
mimo stanovených otváracích hodín s cieľom zabrániť osobám, aby sa
vyhýbali hraničným kontrolám; 13. „osobitná kontrola“ je ďalšia
kontrola, ktorá sa môže vykonať na vhodnom mieste mimo miesta, na ktorom
sa kontrolujú všetky osoby (bežná kontrola); 14. „príslušník pohraničnej stráže“
je každý verejný činiteľ pridelený v súlade s vnútroštátnym
právom na hraničný priechod alebo k hranici, alebo do bezprostrednej
blízkosti tejto hranice, ktorý v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym
právom vykonáva úlohy kontroly hraníc; 15. „dopravca“ je každá fyzická alebo
právnická osoba, ktorej povolaním je poskytovanie dopravy osôb; ê 610/2013
článok 1 bod 1 písm. f) 16. „povolenie na pobyt“ je: a) každé povolenie na pobyt vydané
členskými štátmi podľa jednotného formátu stanoveného nariadením Rady
(ES) č. 1030/2002[26],
a pobytový preukaz vydaný v súlade so smernicou 2004/38/ES; b) všetky ostatné doklady vydané
členským štátom štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktoré ich
oprávňujú na pobyt na jeho území a ktoré boli v súlade s článkom
39 predmetom oznámenia a následného uverejnenia, okrem: i) dočasných povolení vydaných počas
skúmania prvej žiadosti o povolenie na pobyt uvedenej v písmene a) alebo
žiadosti o azyl; a ii) víz vydaných členským štátom
podľa jednotného formátu stanoveného nariadením Rady (ES)
č. 1683/95[27]; ê 562/2006 17. „loď na okružnej plavbe“ znamená
loď, ktorá sleduje daný itinerár v súlade s vopred stanoveným programom
vrátane programu turistických aktivít v rôznych prístavoch a ktorá
normálne ani nepriberá cestujúcich, ani neumožňuje cestujúcim vylodiť
sa počas cesty; 18. „výletné plavby“ znamenajú využitie
výletných lodí na športové alebo turistické účely; 19. „pobrežný rybolov“ je rybolov
vykonávaný za pomoci plavidiel, ktoré sa každý deň alebo do 36 hodín od
vyplávania vracajú do prístavu na území členského štátu bez zastavenia v
prístave v tretej krajine; ê 610/2013
článok 1 bod 1 písm. g) 20. „pracovník na otvorenom mori“ je
osoba, ktorá pracuje na zariadení na mori, ktoré je umiestnené v pobrežnom
mori, alebo v oblasti, ku ktorej majú členské štáty práva na výhradné
hospodárske využívanie mora podľa medzinárodného morského práva, a ktorá
sa námornou alebo leteckou dopravou pravidelne vracia na územie členských
štátov; ê 562/2006 21. „ohrozenie verejného zdravia“ je
každá choroba, ktorá podľa vymedzenia v Medzinárodných zdravotných
predpisoch Svetovej zdravotníckej organizácie môže prepuknúť do epidémie,
a ďalšie infekčné choroby alebo nákazlivé parazitické choroby, ak sú
zahrnuté do pôsobnosti ochranných predpisov, ktoré sa vzťahujú na štátnych
príslušníkov členských štátov. Článok 3 Rozsah
pôsobnosti Toto nariadenie sa uplatňuje na každého,
kto prekračuje vnútorné alebo vonkajšie hranice členských štátov, a
nie sú ním dotknuté: ê 610/2013
článok 1 bod 2 a) práva osôb, ktoré požívajú právo na
voľný pohyb v súlade s právom Únie; ê 562/2006 b) práva utečencov a osôb, ktoré
žiadajú o medzinárodnú ochranu, najmä s ohľadom na zásadu zákazu
vyhostenia alebo vrátenia „non-refoulement“. ê 610/2013
článok 1 bod 3 Článok 4 Základné
práva Členské štáty pri uplatňovaní tohto
nariadenia konajú v plnom súlade s príslušným právom Únie vrátane Charty
základných práv Európskej únie (ďalej len „charta základných práv“),
príslušným medzinárodným právom vrátane Dohovoru o právnom postavení
utečencov, podpísaného 28. júla 1951 v Ženeve (ďalej len „Ženevský
dohovor“) záväzkami súvisiacimi s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä s
ohľadom na zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia „non-refoulement“, a
základnými právami. V súlade so všeobecnými zásadami práva Únie sa rozhodnutia
podľa tohto nariadenia prijímajú na individuálnom základe. ê 562/2006 HLAVA II VONKAJŠIE HRANICE KAPITOLA
I Prekračovanie vonkajších hraníc a
podmienky pre vstup Článok 5 Prekračovanie
vonkajších hraníc 1. Vonkajšie hranice sa môžu
prekračovať len na hraničných priechodoch a počas
stanovených otváracích hodín. Na hraničných priechodoch, ktoré nie sú
otvorené nepretržite 24 hodín denne, sa jasne vyznačia otváracie hodiny. Členské štáty predložia Komisii zoznam
svojich hraničných priechodov v súlade s článkom 39. ê 610/2013
článok 1 bod 4 2. Odchylne od odseku 1 sa výnimky z
povinnosti prekračovať vonkajšie hranice len na hraničných
priechodoch a počas stanovených otváracích hodín môžu povoliť: a) jednotlivcom alebo skupinám osôb, ak
existuje požiadavka osobitnej povahy na občasné prekročenie
vonkajších hraníc mimo hraničných priechodov alebo mimo stanovených
otváracích hodín, a to za predpokladu, že majú povolenia vyžadované
vnútroštátnym právom a nie je to v rozpore so záujmami verejného poriadku
a vnútornej bezpečnosti členských štátov. Členské štáty
môžu zaviesť osobitné pravidlá v dvojstranných dohodách; všeobecné výnimky
ustanovené vo vnútroštátnom práve a dvojstranných dohodách sa oznámia
Komisii podľa článku 39; b) jednotlivcom alebo skupinám osôb v
prípade nepredvídanej núdzovej situácie; c) v súlade s osobitnými pravidlami
ustanovenými v článkoch 19 a 20 v spojení s prílohami VI a VII. ê 562/2006
(prispôsobené) 3. Bez toho, aby boli dotknuté výnimky
ustanovené v odseku 2 alebo povinnosti členských štátov v oblasti
medzinárodnej ochrany, zavedú členské štáty v súlade so svojím
vnútroštátnym právom sankcie za neoprávnené prekročenie vonkajších hraníc
na iných miestach než na hraničných priechodoch alebo v iných časoch
než počas stanovených otváracích hodín. Tieto sankcie musia byť
účinné, primerané a odrádzajúce. Článok 6 Podmienky
pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny ê 610/2013
článok 1 bod 5 písm. a) 1. Na plánovaný pobyt na území členských
štátov, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového
obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich
každému jednotlivému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretej krajiny
spĺňať tieto podmienky: a) majú platný cestovný doklad, ktorý
držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu a ktorý
spĺňa tieto kritériá: i) jeho platnosť musí byť
najmenej o tri mesiace dlhšia, ako je zamýšľaný dátum odchodu z územia
členských štátov. V odôvodnenej núdzovej situácii možno od tejto podmienky
upustiť; ii) bol vydaný počas posledných 10
rokov. ê 265/2010
článok 2 bod 1 b) majú platné vízum, ak sa takéto
vízum vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001[28], s výnimkou prípadu,
ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt alebo platného dlhodobého
víza; ê 562/2006 c) zdôvodnia účel a podmienky
plánovaného pobytu a majú dostatočné prostriedky na živobytie na
dĺžku plánovaného pobytu a na návrat do svojej krajiny pôvodu alebo na
tranzit do tretej krajiny, v ktorej ich určite prijmú, alebo sú schopní
získať takéto prostriedky zákonným spôsobom; d) nejde o osoby, na ktoré bolo vydané
v SIS upozornenie na účely odopretia vstupu; e) nepokladajú sa za hrozbu pre verejný
poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné
vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a najmä na nich z takéhoto
dôvodu nebolo vo vnútroštátnych databázach členských štátov vydané
upozornenie na účely odopretia vstupu. ê 610/2013
článok 1 bod 5 písm. b) 2. Na účely vykonania odseku 1 sa za
deň vstupu považuje prvý deň pobytu na území členských štátov a
za deň odchodu sa považuje posledný deň pobytu na území
členských štátov. Obdobia pobytu povoleného na základe povolenia na pobyt
alebo víza na dlhodobý pobyt sa doň nezapočítavajú do trvania pobytu
na území členských štátov. ê 562/2006 3. Neúplný zoznam sprievodných dokladov, ktoré
si príslušník pohraničnej stráže môže vyžiadať od štátneho
príslušníka tretej krajiny s cieľom overiť splnenie podmienok
stanovených v odseku 1 písm. c), sa nachádza v prílohe I. 4. Prostriedky na živobytie sa posúdia v
súlade s dĺžkou a účelom pobytu a na základe porovnania s priemernými
cenami stravovania a nocľahu v nízkorozpočtovom ubytovacom zariadení
v dotknutom členskom štáte resp. v dotknutých členských štátoch,
ktoré sa vynásobia počtom dní trvania pobytu. Referenčné sumy určené
členskými štátmi sa oznámia Komisii v súlade s článkom 39. Zhodnotenie dostatočnej výšky
prostriedkov na živobytie môže byť založené na hotovosti, cestovných
šekoch a kreditných kartách, ktoré vlastní štátny príslušník tretej krajiny.
Vyhlásenia o sponzorstve, ak takéto vyhlásenia stanovuje vnútroštátne právo, a
písomné záruky od hostiteľa vymedzené vnútroštátnym právom v prípade, že
štátny príslušník tretej krajiny prebýva u hostiteľa, môžu byť tiež
dôkazom o dostatočných prostriedkoch na živobytie. 5. Odchylne od
odseku 1: ê 610/2013
článok 1 bod 5 písm. c) a) štátnym príslušníkom tretej krajiny,
ktorí nespĺňajú všetky podmienky ustanovené v odseku 1, ale sú
držiteľmi povolenia na pobyt alebo víza na dlhodobý pobyt, sa povolí
vstup na územie iných členských štátov na účely tranzitu, aby mohli
vstúpiť na územie členského štátu, ktorý udelil povolenie na pobyt
alebo vízum na dlhodobý pobyt, pokiaľ sa ich mená nenachádzajú na vnútroštátnom
zozname zápisov členského štátu, ktorého vonkajšie hranice sa snažia
prekročiť, a daný zápis nie je doplnený o pokyny na odopretie vstupu
alebo tranzitu; b) štátnym príslušníkom tretej krajiny,
ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1, okrem tých, ktoré sú
ustanovené v písmene b), a ktorí sa dostavia na hranicu, sa môže
povoliť vstup na územie členských štátov, ak sa im udelí vízum na
hranici v súlade s článkami 35 a 36 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 810/2009[29]. Členské štáty zostavujú štatistiky o vízach
vydaných na hraniciach v súlade s článkom 46 nariadenia (ES)
č. 810/2009 a prílohou XII k tomuto nariadeniu. ê 562/2006 Ak nie je možné vízum pripojiť
k dokladu, výnimočne sa pripojí na osobitný list, ktorý sa vloží do
dokladu. V tomto prípade sa musí použiť jednotný formát formuláru na
pripojenie víza, ktorý stanovuje nariadenie Rady (ES) č. 333/2002[30]; c) štátnym príslušníkom tretej krajiny,
ktorí nespĺňajú jednu alebo viac podmienok stanovených v odseku 1,
môže členský štát povoliť vstup na svoje územie z humanitárnych
dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov. Ak
je na štátneho príslušníka tretej krajiny vydané upozornenie podľa odseku
1 písm. d), členský štát, ktorý schvaľuje vstup takejto osoby na
svoje územie, oznámi túto skutočnosť zodpovedajúcim spôsobom
ďalším členským štátom. KAPITOLA
II Kontrola vonkajších hraníc a odopretie
vstupu Článok 7 Vykonávanie
hraničných kontrol ê 610/2013
článok 1 bod 6 1. Príslušníci pohraničnej stráže
počas výkonu svojich povinností v plnej miere rešpektujú ľudskú
dôstojnosť, najmä v prípadoch týkajúcich sa zraniteľných osôb. ê 562/2006 Všetky opatrenia prijaté pri výkone ich
povinností sú primerané cieľom, ktoré tieto opatrenia sledujú. 2. Pri vykonávaní hraničných kontrol
nesmú príslušníci pohraničnej stráže diskriminovať osoby na základe
pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného
postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Článok 8 Hraničné
kontroly osôb 1. Cezhraničný pohyb na vonkajších
hraniciach podlieha kontrolám pohraničnej stráže. Kontroly sa vykonávajú v
súlade s touto kapitolou. Kontroly sa môžu týkať aj dopravných
prostriedkov a predmetov v držbe osôb, ktoré prekračujú hranicu. Právo
dotknutého členského štátu sa použije na akúkoľvek vykonanú
prehliadku. 2. Všetky osoby sa podrobia minimálnej
kontrole na zistenie totožnosti na základe preukázania alebo predloženia
cestovných dokladov. Takáto minimálna kontrola sa skladá z rýchleho a
priameho overenia platnosti dokladu, ktorý svojho zákonného držiteľa
oprávňuje prekročiť hranicu, a overenia prítomnosti znakov
falšovania alebo pozmeňovania v prípade potreby pomocou technických
zariadení alebo preverením informácií výlučne o odcudzených, zneužitých,
stratených alebo neplatných dokladoch v príslušných databázach. ê 610/2013
článok 1 bod 7 písm. a) Minimálna kontrola uvedená v prvom pododseku
je pravidlom pre osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s
právom Únie. Pri vykonávaní minimálnych kontrol osôb, ktoré
požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, však môže
pohraničná stráž na nesystematickom základe nahliadnuť do
vnútroštátnych a Európskych databáz, aby zistila, či príslušné osoby
nepredstavujú skutočné, reálne a dostatočne závažné ohrozenie
vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, medzinárodných vzťahov
členských štátov alebo ohrozenia verejného zdravia. Dôsledky takýchto nahliadnutí nesmú
ohroziť právo na vstup osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v
súlade s právom Únie na území dotknutého členského štátu, ako je stanovené
v smernici 2004/38/ES. ê 562/2006
(prispôsobené) 3. Štátni príslušníci tretej krajiny sa
podrobia dôkladnej kontrole na vstupe aj výstupe Ö nasledujúcim
spôsobom: Õ a) dôkladné kontroly na vstupe
zahŕňajú overenie podmienok stanovených v článku 6 ods. 1,
ktorými sa riadi vstup, a prípadne aj overenie dokladov, ktoré ich
oprávňujú na pobyt a vykonávanie odbornej činnosti. V tomto je
obsiahnuté podrobné preskúmanie ďalších nasledujúcich aspektov: i) overenie, či má štátny príslušník
tretej krajiny platný doklad na prekročenie hranice, ktorého platnosť
neuplynula, a že je k dokladu v prípade potreby priložené požadované vízum
alebo povolenie na pobyt; ii) dôkladná kontrola cestovného dokladu
kvôli zisťovaniu znakov falšovania alebo pozmeňovania; iii) preskúmanie odtlačkov pečiatok
na vstupe a na výstupe na cestovnom doklade dotknutého štátneho príslušníka
tretej krajiny s cieľom overiť si porovnaním dátumov vstupu a
výstupu, či táto osoba už neprekročila maximálnu dĺžku
povoleného pobytu na území členských štátov; iv) overenie miesta odchodu a cieľa
cesty dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a účelu plánovaného
pobytu a v prípade potreby aj kontrolu príslušných sprievodných dokladov; v) overenie, či má dotknutý štátny
príslušník tretej krajiny dostatok prostriedkov na živobytie na dĺžku a
účel plánovaného pobytu, návrat do krajiny pôvodu alebo tranzit do tretej
krajiny, v ktorej ho určite prijmú, alebo či je schopný takéto
prostriedky získať zákonným spôsobom; vi) overenie, či dotknutý štátny
príslušník tretej krajiny, jeho dopravný prostriedok a predmety, ktoré
prepravuje, nemôžu ohroziť verejný poriadok, vnútornú
bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy
ktoréhokoľvek členského štátu. Takéto overenie zahŕňa priame
nahliadnutie do údajov a upozornení na osoby a prípadne predmety uvedené v
SIS a vo vnútroštátnych súboroch údajov a tiež aj prípadné činnosti, ktoré
sa majú vykonať v dôsledku upozornenia; ê 81/2009
článok 1 bod 1 (prispôsobené) b) ak je štátny príslušník tretej
krajiny držiteľom víza uvedeného v článku 6 ods. 1 písm. b), dôkladné
kontroly pri vstupe zahŕňajú aj overovanie totožnosti držiteľa
víza a pravosti víza nahliadnutím do vízového informačného systému
(VIS) v súlade s článkom 18 nariadenia (ES) č. 767/2008; c) Ö odchylne od
písm. a) a b) Õ možno Ö nahliadnuť
do VIS s použitím čísla vízovej nálepky vo všetkých prípadoch a náhodne s
použitím čísla vízovej nálepky v kombinácii s overením odtlačkov
prstov Õ v prípade, ak: i) premávka dosiahla takú intenzitu, že
čakacie lehoty na hraničných priechodoch sa neprimerane
predĺžili; ii) všetky zdroje, pokiaľ ide o
personál, zariadenia a organizáciu, sa už vyčerpali a; iii) z hodnotenia vyplýva, že v súvislosti s
vnútornou bezpečnosťou a nelegálnym prisťahovalectvom neexistuje
žiadne riziko. Vo všetkých prípadoch, v ktorých nastanú
pochybnosti týkajúce sa totožnosti držiteľa víza a/alebo pravosti víza, sa
však do VIS nahliadne systematicky s použitím čísla vízovej nálepky v
kombinácii s overením odtlačkov prstov. Túto výnimku možno uplatňovať len na
príslušnom hraničnom priechode, a to len dovtedy, kým sú splnené podmienky
Ö uvedené
v bodoch i), ii) a iii) Õ; d) rozhodnutie nahliadnuť do VIS v
súlade s písmenom c) prijme veliaci príslušník pohraničnej stráže na
hraničnom priechode alebo na vyššej úrovni. Dotknuté členské štáty
okamžite informujú ostatné členské štáty a Komisiu o každom takomto
rozhodnutí; e) každý členský štát predloží
Európskemu parlamentu a Komisii raz za rok správu o uplatňovaní
písmena c), ktorá obsahuje počet štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí boli v rámci VIS skontrolovaní len s použitím čísla vízovej nálepky,
a dĺžku čakacej lehoty podľa písmena c) bodu i); f) písmená c) a d) sa uplatňujú
na obdobie maximálne troch rokov, ktoré začne plynúť tri roky po
uvedení VIS do prevádzky. Komisia predloží pred uplynutím druhého roku
uplatňovania písmen c) a d) Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie ich
vykonávania. Na základe tohto hodnotenia môže Európsky parlament alebo Rada
vyzvať Komisiu, aby navrhla vhodné zmeny a doplnenia tohto nariadenia; ê 562/2006 è1 81/2009 článok 1 bod 2 g) dôkladné kontroly na výstupe
zahŕňajú: i) overenie, či má štátny príslušník
tretej krajiny platný doklad na prekročenie hranice; ii) overenie cestovného dokladu kvôli zisťovaniu
znakov falšovania alebo pozmeňovania; iii) ak je to možné, overenie, či sa
štátny príslušník tretej krajiny nepokladá za hrozbu pre verejný poriadok,
vnútornú bezpečnosť alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek
členského štátu; h) okrem kontrol uvedených v písm. g)
dôkladné kontroly na výstupe môžu zahŕňať aj: i) overenie, či má daná osoba platné
vízum v prípade, ak sa vyžaduje podľa nariadenia (ES) č. 539/2001, s
výnimkou prípadu, že je držiteľom platného povolenia na pobyt; è1 takéto
overenie môže zahŕňať nahliadnutie do VIS v súlade s
článkom 18 nariadenia (ES) č. 767/2008; ç ii) overenie, či daná osoba
neprekročila maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území
členských štátov; iii) preverenie upozornení na osoby a predmety
uvedené v SIS a vo vnútroštátnych súboroch údajov; ê 81/2009
článok 1 bod 3 i) na účely identifikácie každej
osoby, ktorá pravdepodobne nespĺňa alebo prestala
spĺňať podmienky vstupu alebo pobytu na území členských
štátov, možno nahliadnuť do VIS v súlade s článkom 20 nariadenia (ES)
č. 767/2008. ê 562/2006 è1 610/2013 článok 1 bod 7 písm. b) 4. Takéto dôkladné kontroly sa vykonajú v
neverejnom priestore v prípade, že takýto neverejný priestor existuje a že o to
požiada štátny príslušník tretej krajiny. 5. è1 Bez
toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, sa štátnym príslušníkom tretej krajiny,
ktorí sa podrobia dôkladnej osobitnej kontrole, poskytnú informácie v písomnej
forme v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa možno opodstatnene
domnievať, že mu rozumejú, alebo iným účinným spôsobom o účele a
postupe takejto kontroly. ç Tieto informácie sú dostupné vo všetkých
úradných jazykoch Únie a v jazyku (jazykoch) krajiny alebo krajín susediacich s
dotknutým členským štátom a uvádzajú, že štátny príslušník tretej krajiny
môže požiadať o mená alebo služobné identifikačné čísla
príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí vykonávajú dôkladnú osobitnú
kontrolu, ako aj o názov hraničného priechodu a dátum prekročenia
hranice. ê 610/2013
článok 1 bod 7 písm. c) 6. Kontroly osôb, ktoré požívajú právo na
voľný pohyb v súlade s právom Únie, sa vykonávajú v súlade so smernicou
2004/38/ES. ê 562/2006 7. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadia
informácie, ktoré sa majú evidovať, sú stanovené v prílohe II. ê 610/2013
článok 1 bod 7 písm. d) (prispôsobené) 8. V prípade uplatňovania článku 5
ods. 2 písm. a) alebo b) môžu členské štáty stanoviť aj výnimky
z pravidiel stanovených v tomto článku. ê 562/2006
(prispôsobené) Článok 9 Zmiernenie
hraničných kontrol 1. Hraničné kontroly na vonkajších
hraniciach sa môžu zmierniť v dôsledku výnimočných a nepredvídaných
okolností. Výnimočné a nepredvídané okolnosti nastanú vtedy, keď
nepredvídané udalosti majú za následok takú intenzívnu premávku, že
čakacia doba na hraničnom priechode sa stáva neprimeranou a už sa
vyčerpali všetky zdroje ohľadom personálu, zariadení a organizácie. 2. Pri zmiernených hraničných kontrolách
v súlade s odsekom 1 majú hraničné kontroly pohybu na vstupe v zásade
prednosť pred hraničnými kontrolami pohybu na výstupe. Rozhodnutie o zmiernení kontrol prijme veliaci
príslušník pohraničnej stráže na príslušnom hraničnom priechode. Takéto zmiernenie kontrol je dočasné,
prispôsobené okolnostiam, ktoré ho zdôvodňujú, a zavádza sa postupne. 3. Príslušník pohraničnej stráže aj
napriek zmierneniu hraničných kontrol označí cestovné doklady
štátnych príslušníkov tretej krajiny v súlade s článkom 11 odtlačkom
pečiatky na vstupe i výstupe. 4. Každý členský štát zašle raz
ročne správu o uplatňovaní tohto článku Európskemu parlamentu a
Komisii. Článok 10 Oddelené
koridory a informácie na značkách 1. Členské štáty zabezpečia najmä na
letiskových hraničných priechodoch oddelené koridory tak, aby sa mohli
vykonávať kontroly osôb v súlade s článkom 8. Takéto koridory sa
odlíšia značkami s označením, ktoré stanovuje príloha III. Členské štáty môžu zabezpečiť
oddelené koridory na svojich námorných a pozemných hraničných priechodoch
a hraniciach medzi členskými štátmi, ktoré na svojich spoločných
hraniciach neuplatňujú článok 22. Značky s označeniami, ktoré
stanovuje príloha III, sa použijú, ak členské štáty zabezpečia
na týchto hraniciach oddelené koridory. Členské štáty zabezpečia, aby sa
takéto koridory jasne označili, vrátane prípadov, v ktorých sa upúšťa
od uplatňovania predpisov o používaní odlišných koridorov ako stanovuje
odsek 4, s cieľom zaistiť optimálny pohyb osôb prekračujúcich
hranice. ê 610/2013
článok 1 bod 8 písm. a) 2. Osoby, ktoré požívajú právo na voľný
pohyb v súlade s právom Únie, sú oprávnené použiť koridory označené
značkou uvedenou v časti A („EÚ, EHP, CH“) prílohy III. Môžu
použiť aj koridory označené značkou uvedenou v časti B1
(„Víza sa nevyžadujú“) a v časti B2 („Všetky pasy“) prílohy III. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí v
súlade s nariadením (ES) č. 539/2001 nemusia mať vízum pri
prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a štátni príslušníci
tretích krajín, ktorí majú platné povolenie na pobyt alebo dlhodobé víza, sú
oprávnení použiť koridory označené značkou uvedenou v časti
B1 („Víza sa nevyžadujú“) prílohy III k tomuto nariadeniu. Môžu použiť aj
koridory označené značkou uvedenou v časti B2 („Všetky pasy“)
prílohy III k tomuto nariadeniu. Všetky ostatné osoby použijú koridory
označené značkou uvedenou v časti B2 („všetky pasy“) prílohy
III. Označenia na značkách uvedených
v prvom, druhom a treťom pododseku môžu byť uvedené v
jazyku alebo jazykoch, ktoré každý členský štát pokladá za vhodné. Zriadenie oddelených koridorov označených
značkou uvedenou v časti B1 („Víza sa nevyžadujú“) prílohy III
nie je povinné. Členské štáty v súlade s praktickými potrebami rozhodnú,
či a na ktorom hraničnom priechode ich zriadia. ê 562/2006 3. Na námorných a pozemných hraničných
priechodoch môžu členské štáty rozdeliť dopravu do rozličných
koridorov pre ľahké a ťažké vozidlá a autobusy pomocou značiek,
ktoré sú zobrazené v časti C prílohy III. Ak je to vhodné, v závislosti od miestnych
podmienok môžu členské štáty na týchto značkách použiť rozdielne
označenia. 4. V prípade dočasnej nevyváženosti
premávky na niektorom hraničnom priechode môžu príslušné orgány
upustiť od pravidiel týkajúcich sa používania rôznych koridorov na
čas potrebný na odstránenie tejto nevyváženosti. Článok 11 ê 610/2013
článok 1 bod 9 písm. a) Označovanie
cestovných dokladov odtlačkom pečiatky ê 562/2006 1. Cestovné
doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa systematicky označujú
odtlačkom pečiatky na vstupe a na výstupe. Odtlačok
pečiatky na vstupe a výstupe sa dáva najmä na: a) doklady s platným vízom, ktoré
umožňujú štátnym príslušníkom tretej krajiny prekročiť hranicu; b) doklady umožňujúce
prekročiť hranicu štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorým bolo
vízum vydané členským štátom na hranici; c) doklady umožňujúce
prekročiť hranicu štátnym príslušníkom tretej krajiny, na ktorých
sa nevzťahuje vízová povinnosť. ê 610/2013
článok 1 bod 9 písm. b) 2. Na vstupe a výstupe sa odtlačkom
pečiatky označujú cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích
krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie, na ktorého sa vzťahuje
smernica 2004/38/ES, ale ktorí sa nepreukážu pobytovým preukazom stanoveným v
uvedenej smernici. Na vstupe a výstupe sa odtlačkom
pečiatky označujú cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích
krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, ale ktorí sa
nepreukážu pobytovým preukazom stanoveným v smernici 2004/38/ES. ê 562/2006 3. Odtlačok pečiatky na vstupe a
výstupe sa nedáva: a) na cestovné doklady hláv štátov a
hodnostárov, ktorých príchod bol vopred oficiálne ohlásený cez diplomatické
kanály; b) na preukazy pilotov alebo
osvedčenia členov posádky lietadiel; c) na cestovné doklady námorníkov,
ktorí sa nachádzajú na území členského štátu, len keď tam pristane
ich loď, a v oblasti prístavu, kde loď pristála; d) na cestovné doklady posádky a
cestujúcich lodí na okružnej plavbe, ktorí nepodliehajú hraničným
kontrolám v súlade s bodom 3.2.3 prílohy VI; e) na doklady, ktoré umožňujú
štátnym príslušníkom Andorry, Monaka a San Marína prekročiť hranicu; ê 610/2013
článok 1 bod 9 písm. c) f) na cestovné doklady personálu
medzinárodných osobných a nákladných vlakov; g) na cestovné doklady štátnych
príslušníkov tretích krajín, ktorí predložia pobytový preukaz stanovený v
smernici 2004/38/ES. Výnimočne možno na žiadosť štátneho
príslušníka tretej krajiny upustiť od označenia dokladu vstupnou
alebo výstupnou pečiatkou, ak by to tejto osobe mohlo spôsobiť vážne
problémy. V takom prípade sa vstup alebo výstup zaznamená na osobitnom
liste s uvedením mena a čísla pasu danej osoby. Tento list sa odovzdá
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Príslušné orgány členských štátov
môžu viesť štatistiku takýchto výnimočných prípadov a môžu ju
poskytnúť Komisii. ê 562/2006
(prispôsobené) 4. Praktické opatrenia pre označovanie
odtlačkom pečiatky sú uvedené v prílohe IV. 5. Ak je to možné, štátnemu(-ym)
príslušníkovi(-om) tretej krajiny sa oznámi povinnosť príslušníka
pohraničnej stráže označiť ich cestovné doklady odtlačkom
pečiatky na vstupe i výstupe aj napriek zmierneniu hraničných
kontrol v súlade s článkom 9. Článok 12 Domnienka
splnenia podmienok dĺžky pobytu 1. Ak cestovný doklad štátneho príslušníka
tretej krajiny neobsahuje odtlačok pečiatky na vstupe, príslušné
vnútroštátne orgány sa môžu domnievať, že držiteľ nespĺňa
podmienky týkajúce sa dĺžky pobytu uplatniteľné v dotknutom
členskom štáte. 2. Domnienku uvedenú v odseku 1 možno
vyvrátiť, ak štátny príslušník tretej krajiny akýmkoľvek dôveryhodným
spôsobom, napríklad cestovnými lístkami alebo dokladom o svojej
prítomnosti mimo územia členských štátov, poskytne dôkaz, že dodržal
podmienky súvisiace s dĺžkou krátkodobého pobytu. V takých prípadoch: a) ak sa štátny príslušník tretej
krajiny nachádza na území členského štátu, ktorý plne uplatňuje
schengenské acquis, uvedú príslušné orgány, v súlade s vnútroštátnym
právom a vnútroštátnou praxou, do cestovného dokladu štátneho príslušníka
tretej krajiny dátum, kedy prekročil vonkajšiu hranicu jedného z
členských štátov, ktoré plne uplatňujú schengenské acquis, a
miesto, na ktorom ju prekročil; b) ak sa štátny príslušník tretej
krajiny nachádza na území členského štátu, vo vzťahu ku ktorému
nebolo prijaté rozhodnutie, ktoré predpokladá článok 3 ods. 2 Aktu
o pristúpení z roku 2003, Ö článok 4
ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 a článok 4 ods. 2 Aktu o
pristúpení z roku 2011, Õ príslušné orgány v
súlade s vnútroštátnym právom a praxou uvedú do cestovného dokladu tohto
štátneho príslušníka tretej krajiny dátum, kedy prekročil vonkajšiu
hranicu takéhoto členského štátu, a miesto, na ktorom ju prekročil. Okrem údajov, ktoré sú uvedené v písm. a) a
b), možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť formulár uvedený
v prílohe VIII. Členské štáty sa navzájom informujú a
informujú aj Komisiu a Generálny sekretariát Rady o svojich vnútroštátnych
postupoch so zreteľom na uvádzanie údajov uvedených v tomto článku. ê 610/2013
článok 1 bod 10 písm. a) 3. Ak domnienka uvedená v odseku 1 nebola
vyvrátená, štátny príslušník tretej krajiny môže byť vrátený v súlade so
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES[31], a v súlade
s vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s uvedenou smernicou. ê 610/2013
článok 1 bod 10 písm. b) 4. Príslušné ustanovenia odsekov 1 a 2 sa
primerane uplatňujú v prípade absencie odtlačku pečiatky na
výstupe. ê 562/2006 Článok 13 Hraničný
dozor ê 610/2013
článok 1 bod 11 písm. a) 1. Hlavným cieľom hraničného dozoru
je zabrániť neoprávnenému prekročeniu hraníc, čeliť
cezhraničnej kriminalite a prijímať opatrenia proti osobám, ktoré
prekračujú hranicu nelegálne. Osoba, ktorá neoprávnene prekročila
hranicu a ktorá nie je oprávnená zdržiavať sa na území dotknutého
členského štátu, sa zadrží a postupuje sa voči nej podľa
smernice 2008/115/ES. ê 562/2006 2. Na hraničný dozor používa
pohraničná stráž pevne umiestnené alebo mobilné jednotky. Dozor sa vykonáva takým spôsobom, aby sa
osobám zabránilo vyhýbať sa kontrolám na hraničných priechodoch
a aby sa od takéhoto postupu odradili. 3. Dozor mimo hraničných priechodov
vykonávajú príslušníci pohraničnej stráže, ktorých počet a metódy sa
prispôsobia existujúcim alebo predpokladaným rizikám a hrozbám.
Zahŕňa časté a náhle zmeny času sledovania tak, aby sa
neoprávnené prekročenie hranice vždy spájalo s rizikom odhalenia. 4. Dozor vykonávajú pevne umiestnené alebo
mobilné jednotky, ktoré si plnia svoje povinnosti tým, že sa rozmiestnia na
miestach, ktoré sú známe alebo považované za citlivé, alebo tieto miesta
strážia, pričom cieľom tohto dozoru je zadržanie osôb, ktoré
prekračujú hranicu nelegálne. Dozor možno vykonávať aj pomocou
technických prostriedkov vrátane elektronických prostriedkov. ê 610/2013
článok 1 bod 11 písm. b) 5. Komisia je splnomocnená prijímať
delegované akty v súlade s článkom 37 týkajúce sa dodatočných
opatrení, ktorými sa riadi dozor. ê 562/2006 Článok 14 Odopretie
vstupu 1. Vstup na územie členských štátov sa
odoprie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky
podmienky na vstup stanovené v článku 6 ods. 1 a nepatrí do kategórií
osôb, ktoré uvádza článok 6 ods. 5. Týmto nie je dotknuté
uplatňovanie osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú práva na azyl,
medzinárodnú ochranu alebo na vydanie víz na dlhodobý pobyt. 2. Vstup sa môže odoprieť len na základe
odôvodneného rozhodnutia, v ktorom sa uvedú presné dôvody odopretia.
Rozhodnutie prijme orgán, ktorý na to oprávňuje vnútroštátne právo.
Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite. Odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú
presné dôvody odopretia, sa vydáva na štandardnom formulári uvedenom v
časti B prílohy V, ktorý vyplní orgán, ktorý oprávňuje vnútroštátne
právo odoprieť vstup. Vyplnený štandardný formulár sa odovzdá dotknutému
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potvrdí prijatie rozhodnutia o
odopretí vstupu prostredníctvom uvedeného formulára. 3. Osoby, ktorým sa odoprie vstup, majú právo
na odvolanie. Odvolanie sa podáva v súlade s vnútroštátnym právom.
Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne aj písomná informácia o
kontaktných miestach, ktoré sú schopné poskytnúť informácie o
predstaviteľoch príslušných konať v mene štátneho príslušníka tretej
krajiny v súlade s vnútroštátnym právom. Podanie takéhoto odvolania nemá vo vzťahu
k rozhodnutiu o odopretí vstupu odkladný účinok. Bez toho, aby bola dotknutá náhrada
poskytovaná podľa vnútroštátneho práva, má štátny príslušník tretej
krajiny v prípade, že sa v odvolacom konaní zistí, že rozhodnutie o odopretí
jeho vstupu bolo nepodložené, právo na opravu odtlačku pečiatky,
ktorou sa odoprel vstup, a na opravu všetkých ostatných zrušení či
dodatkov, ktoré vykonal členský štát, ktorý mu odoprel vstup. 4. Pohraničná stráž zabezpečí, aby
na územie dotknutého členského štátu nevstúpil štátny príslušník tretej
krajiny, ktorému bol vstup odopretý. ê 610/2013
článok 1 bod 12 5. Členské štáty zostavujú štatistiky o
počte osôb, ktorým sa odoprel vstup, o dôvodoch odopretia, štátnej
príslušnosti osôb, ktorým sa odoprel vstup, a o druhu hranice (pozemná, vzdušná
alebo námorná), na ktorej sa im vstup odoprel a každý rok ich predkladajú
Komisii (Eurostatu) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 862/2007[32]. ê 562/2006 6. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi
odopretie vstupu, sú uvedené v časti A prílohy V. KAPITOLA III Personál a zdroje pre kontrolu hraníc a
spolupráca medzi členskými štátmi Článok 15 Personál
a zdroje pre kontrolu hraníc Členské štáty nasadia na vykonávanie
kontroly vonkajších hraníc dostatočný počet vhodného personálu a
zabezpečia dostatok zdrojov v súlade s článkami 7 až 14 tak, aby
zabezpečili, že táto kontrola je účinná a má vysokú a jednotnú
úroveň. Článok 16 Vykonávanie
kontroly 1. Kontrolu hraníc uvedenú v článkoch 7
až 14 vykonáva pohraničná stráž v súlade s ustanoveniami tohto
nariadenia a vnútroštátnym právom. Výkon takejto kontroly hraníc sa nedotýka
právomocí pohraničnej stráže začať trestné konanie v súlade s
vnútroštátnym právom a tých, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. ê 610/2013
článok 1 bod 13 (prispôsobené) Členské štáty zabezpečia, aby boli
príslušníci pohraničnej stráže špecializovanými a riadne vyškolenými
odborníkmi vo svojej oblasti, pričom sa zohľadní spoločný
základný študijný plán odbornej prípravy príslušníkov pohraničnej stráže,
ktorý zaviedla a vypracovala Európska agentúra pre riadenie operačnej
spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie Ö (ďalej
len „agentúra“) zriadená Õ nariadením (ES)
č. 2007/2004. Do študijného plánu sa zahrnie odborná príprava na
rozpoznávanie a zvládanie situácií zahŕňajúcich zraniteľné
osoby, ako sú napríklad maloletí bez sprievodu a obete obchodovania s
ľuďmi. Členské štáty s podporou agentúry nabádajú príslušníkov
pohraničnej stráže, aby sa učili jazyky, ktoré potrebujú pri výkone
svojich úloh. ê 562/2006
(prispôsobené) 2. V súlade s článkom 39 oznámia
členské štáty Komisii zoznam vnútroštátnych útvarov, ktoré podľa ich
vnútroštátneho práva zodpovedajú za kontrolu hraníc. 3. Na účinnú kontrolu hraníc každý
členský štát zabezpečí úzku a stálu spoluprácu medzi svojimi
vnútroštátnymi útvarmi zodpovednými za kontrolu hraníc. Článok 17 Spolupráca
medzi členskými štátmi 1. Členské štáty si navzájom pomáhajú a
udržiavajú úzku a stálu spoluprácu s cieľom efektívneho vykonávania
kontroly hraníc v súlade s článkami 7 až 16. Vymieňajú si všetky
príslušné informácie. 2. Operačnú spoluprácu medzi
členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hraníc koordinuje agentúra. 3. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci
agentúry, členské štáty môžu pokračovať v operačnej
spolupráci na vonkajších hraniciach s inými členskými štátmi a/alebo
tretími krajinami vrátane výmeny styčných dôstojníkov, ak takáto
spolupráca dopĺňa činnosť agentúry. Členské štáty sa zdržia akéhokoľvek
konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej
cieľov. Členské štáty podávajú agentúre správu o
takejto operačnej spolupráci uvedenej v prvom pododseku. 4. Členské štáty zabezpečia odborné
vzdelávanie a prípravu o pravidlách kontroly hraníc a o základných právach. V
tejto súvislosti sa do úvahy berú spoločné normy pre odborné vzdelávanie a
prípravu, ktoré stanovila a ďalej rozvíja agentúra. Článok 18 Spoločná
kontrola 1. Bez toho, aby bola dotknutá individuálna
zodpovednosť členských štátov, ktorá vyplýva z článkov 7 až 14,
môžu členské štáty, ktoré na svojich spoločných pozemných hraniciach
neuplatňujú článok 22, až do dátumu uplatnenia tohto článku vykonávať
spoločnú kontrolu týchto hraníc, v prípade ktorej sa môžu osoby
zastaviť len raz na účely vykonania vstupnej a výstupnej kontroly. Na tieto účely môžu členské štáty
medzi sebou uzavrieť dvojstranné dojednania. 2. Členské štáty informujú Komisiu o dojednaniach
uzavretých v súlade s odsekom 1. KAPITOLA IV Osobitné pravidlá pre hraničné
kontroly Článok 19 Osobitné
pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na
prekračovanie vonkajších hraníc Osobitné pravidlá stanovené v prílohe VI sa
uplatňujú na kontroly vykonávané na rôznych typoch hraníc a v rôznych
dopravných prostriedkoch používaných na prekračovanie hraničných
priechodov. ê 610/2013
článok 1 bod 14 Tieto osobitné pravidlá môžu obsahovať
odchýlky od článkov 5 a 6 a článkov 8 až 14. ê 562/2006 Článok 20 Osobitné
pravidlá pre kontroly určitých kategórií osôb 1. Osobitné
pravidlá stanovené v prílohe VII sa uplatňujú pri kontrolách týchto
kategórií osôb: a) hlavy štátov a členovia ich
delegácie; b) piloti lietadiel a ostatní
členovia posádky; c) námorníci; d) držitelia diplomatických, úradných
alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií; e) cezhraniční pracovníci; f) maloletí; ê 610/2013
článok 1 bod 15 písm. a) g) záchranné služby, polícia,
hasičské zbory a pohraničná stráž; h) pracovníci na otvorenom mori. ê 610/2013
článok 1 bod 15 písm. b) Tieto osobitné pravidlá môžu obsahovať
odchýlky od článkov 5 a 6 a článkov 8 až 14. ê 562/2006 2. V súlade s článkom 39 poskytnú
členské štáty Komisii vzory preukazov, ktoré vydávajú ich ministerstvá
zahraničných vecí akreditovaným členom diplomatických misií a
konzulárnych zastúpení a ich rodinným príslušníkom. ê 1051/2013
článok 1 bod 1 KAPITOLA V Osobitné opatrenia v prípade závažných
nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc Článok 21 Opatrenia
na vonkajších hraniciach a podpora od agentúry 1. Ak sú v hodnotiacej správe vypracovanej v
súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 1053/2013uvedené závažné
nedostatky zistené pri vykonávaní kontroly vonkajších hraníc, môže Komisia na
účely zabezpečenia dodržiavania odporúčaní uvedených v
článku 15 uvedeného nariadenia odporučiť prostredníctvom
vykonávacieho aktu, aby hodnotený členský štát prijal určité
konkrétne opatrenia, medzi ktoré môže patriť: a) iniciovanie nasadenia tímov
európskej pohraničnej stráže v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES)
č. 2007/2004; b) predloženie strategických plánov
vychádzajúcich z posúdenia rizík, ako aj informácií o nasadení personálu a
vybavenia, agentúre so žiadosťou o stanovisko. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s
postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2. 2. Komisia pravidelne informuje výbor zriadený
na základe článku 38 ods. 1 o pokroku pri vykonávaní opatrení uvedených v
odseku 1 tohto článku a o ich vplyve na zistené nedostatky. Informuje o tom aj Európsky parlament a Radu. 3. Ak sa v hodnotiacej správe uvedenej v
odseku 1 konštatuje, že hodnotený členský štát vážne zanedbáva svoje
povinnosti a preto musí v lehote troch mesiacov podať správu o vykonávaní
príslušného akčného plánu v súlade s článkom 16 ods. 4 nariadenia
(EÚ) č. 1053/2013, a ak Komisia zistí, že po uplynutí doby troch
mesiacov uvedená situácia pretrváva, môže začať uplatňovať
postup ustanovený v článku 29 tohto nariadenia, a to za predpokladu, že sú
na to splnené všetky podmienky. ê 562/2006 HLAVA III VNÚTORNÉ HRANICE KAPITOLA I Zrušenie kontroly vnútorných hraníc Článok 22 Prekračovanie
vnútorných hraníc Vnútorné hranice možno prekročiť v
ktoromkoľvek bode bez toho, aby sa vykonala hraničná kontrola osôb
bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Článok 23 Kontroly
v rámci územia Zrušenie kontroly vnútorných hraníc
neovplyvní: a) výkon policajných právomocí príslušnými
orgánmi členských štátov podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ nemá
výkon týchto právomocí rovnaký účinok ako hraničné kontroly; toto
platí aj v pohraničných oblastiach. V zmysle prvej vety sa výkon
policajných právomocí nemôže považovať za rovnocenný výkonu
hraničných kontrol, najmä keď policajné opatrenia: i) nemajú za cieľ kontrolu hraníc; ii) zakladajú sa na všeobecných policajných informáciách
a skúsenostiach vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej
bezpečnosti a ich cieľom je predovšetkým boj proti
cezhraničnej kriminalite; iii) pripravujú a vykonávajú sa spôsobom,
ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na
vonkajších hraniciach; iv) vykonávajú sa na základe náhodných
kontrol; b) bezpečnostné kontroly osôb
vykonávané v prístavoch a na letiskách príslušnými orgánmi podľa právnych
predpisov každého členského štátu, úradníkmi v prístavoch alebo na
letiskách alebo dopravcami za predpokladu, že tieto kontroly sa vykonávajú aj u
osôb cestujúcich v rámci členského štátu; c) možnosť členského štátu v
súlade s právnym poriadkom zabezpečiť povinnosť mať pri
sebe potvrdenia a doklady alebo byť ich držiteľom; ê 610/2013
článok 1 bod 16 (prispôsobené) d) možnosť členského štátu v
právnom poriadku uložiť štátnym príslušníkom tretej krajiny povinnosť
nahlásiť svoju prítomnosť na jeho území podľa článku 22 Ö Dohovoru,
ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami
štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej
republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach ( Õ „Schengenský
dohovor“). ê 562/2006 Článok 24 Odstránenie
dopravných prekážok na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach Členské štáty odstránia všetky prekážky
plynulej premávky na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach, najmä
akékoľvek rýchlostné obmedzenia, ktoré sa nezakladajú výlučne na
hľadisku bezpečnosti cestnej premávky. Súčasne sa členské štáty pripravia
na zabezpečenie priestorov na kontroly v prípade, že sa obnoví kontrola
vnútorných hraníc. KAPITOLA II Dočasné obnovenie kontroly vnútorných
hraníc ê 1051/2013
článok 1 bod 2 (prispôsobené) Článok 25 Všeobecný
rámec pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc 1. Ak existuje v priestore bez kontroly
vnútorných hraníc závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej
bezpečnosti v niektorom z členských štátov, tento členský štát
môže výnimočne obnoviť kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na
určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu najviac 30
dní, alebo na predvídateľné trvanie tohto závažného ohrozenia, ak jeho
trvanie prekročí 30 dní. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia
kontroly vnútorných hraníc neprekročí nevyhnutne potrebné minimum na reakciu
na závažné ohrozenie. 2. Kontrola vnútorných hraníc sa obnoví len
ako posledná možnosť a v súlade s článkami 27, 28 a 29. Ak sa uvažuje
o prijatí rozhodnutia o obnovení kontroly vnútorných hraníc v súlade s
článkami 27, 28 alebo 29, musia sa v každom prípade zohľadniť
kritériá uvedené v článkoch 26 a 30. 3. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku
alebo vnútornej bezpečnosti v dotknutom členskom štáte trvá dlhšie
než je doba stanovená v odseku 1 tohto článku, môže tento členský
štát po zohľadnení kritérií uvedených v článku 26 a v súlade s
článkom 27, ako aj po zohľadnení akýchkoľvek nových
skutočností predĺžiť dobu kontroly svojich vnútorných hraníc na
základe rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odseku 1 tohto článku,
na dobu v trvaní najviac 30 dní, a to aj opakovane. 4. Celková doba obnovenia kontroly vnútorných
hraníc, vrátane všetkých predĺžených dôb kontroly v zmysle odseku 3,
nesmie prekročiť 6 mesiacov. V prípade výnimočných okolností
uvedených v článku 29 možno uvedenú celkovú dobu predĺžiť najviac
na dva roky v súlade s odsekom 1 uvedeného článku. Článok 26 Kritériá
pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc Ak členský štát rozhodne ako o poslednej
možnosti o dočasnom obnovení kontroly hraníc na jednej jeho vnútornej
hranici alebo viacerých jeho vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, alebo
rozhodne o predĺžení doby takéhoto obnovenia v súlade s článkom 25
alebo 28 ods. 1, posúdi rozsah, v ktorom takéto opatrenie môže vhodným spôsobom
zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, a
zároveň posúdi primeranosť uvedeného opatrenia vo vzťahu k
tomuto ohrozeniu. Pri takomto posudzovaní členský štát zohľadní
predovšetkým tieto aspekty: a) pravdepodobný dosah akýchkoľvek
hrozieb na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť v dotknutom
členskom štáte, a to vrátane hrozieb v nadväznosti na teroristické
činy alebo hrozby a tiež vrátane hrozieb, ktoré predstavuje organizovaná
trestná činnosť; b) pravdepodobný dosah takéhoto
opatrenia na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc. Článok 27 Postup pri dočasnom obnovení
kontroly vnútorných hraníc podľa článku 25 1. Ak členský štát plánuje obnoviť
kontrolu vnútorných hraníc v zmysle článku 25, oznámi túto
skutočnosť ostatným členským štátom a Komisii najneskôr štyri
týždne pred plánovaným obnovením kontroly alebo v kratšom čase, ak sú
okolnosti vyvolávajúce potrebu obnoviť kontrolu vnútorných hraníc známe
neskôr ako štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly. Členský štát
poskytne na tento účel tieto informácie: a) dôvody navrhovaného obnovenia
kontroly vrátane všetkých relevantných podrobností o udalostiach, ktoré
predstavujú vážne ohrozenie jeho verejného poriadku alebo vnútornej
bezpečnosti; b) rozsah navrhovaného obnovenia
kontroly s uvedením úseku alebo úsekov vnútorných hraníc, na ktorých sa má
kontrola obnoviť; c) názvy schválených priechodov; d) dátum a trvanie plánovaného
obnovenia kontroly; e) prípadne opatrenia, ktoré majú
prijať ostatné členské štáty. Oznámenie podľa prvého pododseku môžu
spoločne predložiť aj dva alebo viaceré členské štáty. Komisia môže v prípade potreby vyžadovať
od dotknutého členského štátu (dotknutých členských štátov)
dodatočné informácie. 2. Informácie uvedené v odseku 1 sa predložia
Európskemu parlamentu a Rade zároveň, ako sa oznámia ostatným
členským štátom a Komisii podľa uvedeného odseku. 3. Členský štát, ktorý podáva oznámenie
podľa odseku 1 môže v prípade potreby a v súlade s vnútroštátnym
právom rozhodnúť o utajení častí uvedeného oznámenia. Takéto utajenie nebráni tomu, aby Komisia
informácie sprístupnila Európskemu parlamentu. Postúpenie a manipulácia s
informáciami a dokumentmi sprístupnenými Európskemu parlamentu podľa tohto
článku musia byť v súlade s platnými pravidlami postupovania
utajovaných skutočností medzi Európskym parlamentom a Komisiou a
manipulácii s týmito utajovanými skutočnosťami. 4. Po oznámení dotknutého členského štátu
podľa odseku 1 a s ohľadom na konzultácie ustanovené v odseku 5 môže
Komisia alebo ktorýkoľvek z ostatných členských štátov, bez tohto,
aby bol dotknutý článok 72 Ö ZFEÚ Õ, vydať
stanovisko. Ak má Komisia na základe informácií uvedených
v oznámení alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré prijala, obavy
súvisiace s nevyhnutnosťou alebo primeranosťou plánovaného obnovenia
kontroly vnútorných hraníc, alebo ak sa domnieva, že by bola vhodná konzultácia
o niektorých aspektoch oznámenia, vydá na tento účel stanovisko. 5. Informácie uvedené v odseku 1 a každé
stanovisko Komisie alebo členského štátu podľa odseku 4, sú predmetom
konzultácií, vrátane prípadných spoločných zasadnutí medzi členským
štátom, ktorý plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc, ostatnými
členskými štátmi, najmä tými, na ktoré majú takéto opatrenia priamy vplyv
a Komisiou s cieľom zorganizovať v príslušných prípadoch vzájomnú
spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať primeranosť
opatrení k udalostiam, ktoré podnietili obnovenie kontroly hraníc, a k
ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. 6. Konzultácia uvedená v odseku 5 sa
uskutoční najmenej desať dní pred dátumom plánovaného obnovenia
kontroly hraníc. Článok 28 Osobitný
postup v prípadoch vyžadujúcich si neodkladné opatrenia 1. Ak si závažné ohrozenie verejného poriadku
alebo vnútornej bezpečnosti členského štátu vyžaduje prijať
neodkladné opatrenia, dotknutý členský štát môže výnimočne okamžite
obnoviť kontrolu vnútorných hraníc na obmedzenú dobu najviac desať
dní. 2. Ak členský štát obnoví kontrolu
vnútorných hraníc, zároveň oznámi zodpovedajúcim spôsobom túto
skutočnosť ostatným členským štátom a Komisii a poskytne
informácie uvedené v článku 27 ods. 1 a uvedie dôvody, ktoré
opodstatňujú využitie postupu ustanoveného v tomto článku. Po prijatí
tohto oznámenia môže Komisia okamžite konzultovať ostatné členské
štáty. 3. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku
alebo vnútornej bezpečnosti trvá dlhšie, ako je doba stanovená v odseku 1,
môže príslušný členský štát rozhodnúť o predĺžení doby kontroly
vnútorných hraníc na dobu v trvaní najviac 20 dní, a to aj opakovane. Dotknutý
členský štát pritom zohľadní kritériá uvedené v článku 26
vrátane aktualizovaného posúdenia nevyhnutnosti a primeranosti daného
opatrenia, ako aj všetky nové prvky. V prípade takéhoto predĺženia sa mutatis
mutandis uplatňujú ustanovenia článku 27 ods. 4 a 5 a konzultácia
sa uskutoční bezodkladne po oznámení rozhodnutia o predĺžení Komisii
a členským štátom. 4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 25
ods. 4, celkové trvanie obnovenia kontroly vnútorných hraníc, ktoré pozostáva z
počiatočnej doby v zmysle odseku 1 Ö tohto
článku Õ a jednotlivých
predĺžení v zmysle odseku 3 Ö tohto
článku Õ, neprekročí 2
mesiace. 5. Komisia o oznámeniach vydaných podľa
tohto článku bezodkladne informuje Európsky parlament. Článok 29 Osobitný
postup v prípade, ak výnimočné okolnosti ohrozujú celkové fungovanie
priestoru bez kontroly vnútorných hraníc 1. Za výnimočných okolností, ak je
ohrozené celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc v dôsledku
trvalých závažných nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc, ako sa
uvádza v článku 21, a pokiaľ by tieto okolnosti predstavovali závažné
ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v priestore bez
kontroly vnútorných hraníc alebo v ich častiach, členské štáty môžu v
súlade s odsekom 2 tohto článku obnoviť kontrolu vnútorných hraníc na
dobu najviac šesť mesiacov. Túto dobu môžu predĺžiť o
ďalšiu dobu v trvaní najviac šiestich mesiacov, najviac trikrát, ak tieto
výnimočné okolnosti pretrvávajú. 2. Rada môže ako poslednú možnosť a ako
opatrenie na ochranu spoločných záujmov v priestore bez kontroly
vnútorných hraníc v prípade, ak všetky ďalšie opatrenia, najmä opatrenia
podľa článku 21 ods. 1, nie sú účinné na zmiernenie zistených
závažných ohrození odporučiť, aby jeden alebo viaceré členské
štáty rozhodli o obnovení kontroly všetkých alebo konkrétnych úsekov svojich
vnútorných hraníc. Toto odporúčanie Rady vychádza z návrhu Komisie.
Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby Rade predložila takýto návrh
na odporúčanie. V svojom odporúčaní Rada uvedie
aspoň informácie uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a) až e). Rada môže odporučiť predĺženie
za podmienok a v súlade s postupom ustanoveným v tomto článku. Predtým ako členský štát obnoví kontrolu
hraníc na všetkých alebo na konkrétnych úsekoch svojich vnútorných hraníc
podľa tohto odseku, oznámi to ostatným členským štátom, Európskemu
parlamentu a Komisii. 3. V prípade, že členský štát nevykoná
odporúčanie uvedené v odseku 2, tento členský štát bezodkladne
písomne informuje Komisiu o svojich dôvodoch. Komisia v takom prípade predloží Európskemu
parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi dôvody, ktoré dotknutý členský
štát uviedol, ako aj dôsledky z hľadiska ochrany spoločných záujmov
priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. 4. Na základe náležite opodstatnených
naliehavých dôvodov týkajúcich sa situácií, v ktorých sú okolnosti vyvolávajúce
potrebu predĺžiť dobu kontroly vnútorných hraníc v súlade
s odsekom 2 známe neskôr ako 10 dní pred ukončením predchádzajúceho
obdobia obnovenia, môže Komisia prijať akékoľvek potrebné
odporúčania prostredníctvom okamžite uplatniteľných vykonávajúcich
aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 38 ods. 3. Komisia predloží
Rade návrh odporúčania v súlade s odsekom 2 Ö tohto
článku Õ do 14 dní
od prijatia takéhoto odporúčania. 5. Týmto článkom nie sú dotknuté
opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať v prípade závažného
ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti podľa
článkov 25, 27 a 28. Článok 30 Kritériá
pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, ak výnimočné
okolnosti ohrozujú celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc 1. Ak Rada ako
poslednú možnosť v súlade s článkom 29 ods. 2 odporučí
dočasné obnovenie kontroly hraníc na jednej vnútornej hranici alebo
viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, posúdi rozsah, v ktorom
je pravdepodobné, že takéto opatrenie primerane zmierni ohrozenie verejného
poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v priestore bez kontroly vnútorných
hraníc, a zároveň posúdi primeranosť uvedeného opatrenia vo
vzťahu k tomuto ohrozeniu. Uvedené posúdenie vychádza z podrobných
informácií predložených dotknutým členským štátom/dotknutými
členskými štátmi a Komisiou alebo z akýchkoľvek iných relevantných
informácií vrátane akýchkoľvek informácií získaných podľa odseku 2
tohto článku. Pri tomto posúdení sa zohľadní najmä: a) dostupnosť opatrení technickej
a finančnej podpory, ku ktorým by sa mohlo prikročiť, alebo ku
ktorým sa prikročilo na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie alebo na
oboch úrovniach, vrátane pomoci orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ako je
napríklad agentúra, Európsky podporný úrad pre azyl zriadený nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010[33] alebo Európsky policajný
úrad (Europol), zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV, a rozsah, v akom
je pravdepodobné, že takéto opatrenia primerane zmiernia ohrozenie
verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v rámci priestoru bez
kontroly vnútorných hraníc; b) súčasný a pravdepodobný budúci
dosah akýchkoľvek vážnych nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších
hraníc identifikovaných v kontexte hodnotení vykonaných na základe nariadenia
(EÚ) č. 1053/2013 a rozsah, v akom tieto závažné nedostatky predstavujú
závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v rámci
priestoru bez kontroly vnútorných hraníc; c) pravdepodobný dosah obnovenia
kontroly vnútorných hraníc na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly
vnútorných hraníc. 2. Pred prijatím návrhu odporúčania Rady
v súlade s článkom 29 ods. 2 Komisia môže: a) požiadať členské štáty,
agentúru, Europol alebo iné orgány, úrady alebo agentúry Únie, aby jej poskytli
ďalšie informácie; b) vykonať kontroly na mieste s
podporou expertov z členských štátov a z agentúry, Europolu alebo
ktoréhokoľvek iného relevantného orgánu, úradu alebo relevantnej agentúry
Únie s cieľom získať alebo overiť informácie, ktoré sú podstatné
pre uvedené odporúčanie. Článok 31 Informovanie
Európskeho parlamentu a Rady Komisia a dotknutý členský štát alebo
dotknuté členské štáty čo najskôr oznámia Európskemu parlamentu a
Rade akékoľvek dôvody, ktoré môžu mať za následok uplatnenie
článkov 21 a 25 až 30. ê 562/2006 Článok 32 Opatrenia,
ktoré sa majú uplatniť pri obnovení kontroly vnútorných hraníc V prípade, že sa obnoví kontrola vnútorných
hraníc, uplatňujú sa primerane príslušné ustanovenia hlavy II. ê 1051/2013
článok 1 bod 3 Článok 33 Správa
o obnovení kontroly vnútorných hraníc Členský štát, ktorý vykonával kontrolu
vnútorných hraníc, najneskôr do štyroch týždňov od jej zrušenia
predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly
vnútorných hraníc, v ktorej opíše najmä počiatočné posúdenie a
dodržanie kritérií uvedených v článkoch 26, 28 a 30, fungovanie
hraničných kontrol, praktickú spoluprácu so susednými členskými
štátmi, výsledný vplyv na voľný pohyb osôb, účinnosť obnovenia
kontroly vnútorných hraníc, a to vrátane posúdenia ex post týkajúceho sa primeranosti
obnovenia kontroly hraníc. Komisia môže k uvedenému posúdeniu ex post
týkajúcemu sa dočasného obnovenia kontroly hraníc na jednej vnútornej
hranici alebo viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch vydať
stanovisko. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade
aspoň raz ročne správu o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných
hraníc. Správa musí obsahovať zoznam všetkých rozhodnutí o obnovení
kontroly vnútorných hraníc prijatých počas príslušného roka. Článok 34 Informovanie
verejnosti Pokiaľ neexistujú závažné bezpečnostné
dôvody na opačný postup, Komisia a dotknutý členský štát
koordinovaným spôsobom informujú verejnosť o rozhodnutí o obnovení
kontroly vnútorných hraníc a oznámia predovšetkým začiatočný a
konečný dátum vykonávania takéhoto opatrenia. ê 562/2006 Článok 35 Dôvernosť Ostatné členské štáty, Európsky parlament
a Komisia rešpektujú na žiadosť dotknutého členského štátu
dôvernosť informácií poskytnutých v súvislosti s obnovením a
predĺžením kontroly hraníc a so správou vypracovanou podľa článku
33. HLAVA IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA ê 610/2013
článok 1 bod 17 Článok 36 Zmeny
príloh Komisia je splnomocnená prijímať v súlade
s článkom 37 delegované akty týkajúce sa zmien príloh III, IV a VIII. ê 610/2013
článok 1 bod 18 (prispôsobené) Článok 37 Vykonávanie
delegovania právomoci 1. Právomoc prijímať delegované akty sa
Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku. 2. Právomoc prijímať delegované akty
uvedené v článku 13 ods. 5 a v článku 36 sa Komisii udeľuje na
dobu neurčitú. 3. Delegovanie právomoci uvedené v článku
13 ods. 5 a v článku 36 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek
odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v
ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim
po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu
dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť
delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu
parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí. 5. Delegovaný akt prijatý podľa
článku 13 ods. 5 a článku 36 nadobudne účinnosť, len
ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v
lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu
parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a
Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet
Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva
mesiace. ê 1051/2013
článok 1 bod 4 Článok 38 Postup
výboru 1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je
výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Ak sa odkazuje na tento odsek,
uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor
nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a
uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č.
182/2011. 3. Ak sa odkazuje na tento odsek,
uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s
jeho článkom 5. ê 562/2006 Článok 39 Oznámenia 1. Členské štáty oznámia Komisii: ê 610/2013
článok 1 bod 19 písm. a) a) zoznam povolení na pobyt, v ktorom
sa rozlišuje medzi povoleniami, na ktoré sa vzťahuje článok 2 bod 16
písm. a), a povoleniami, na ktoré sa vzťahuje článok 2 bod 16
písm. b);priloží sa k nemu vzor povolenia na pobyt, na ktoré sa vzťahuje
článok 2 bod 16 písm. b). Pri pobytových preukazoch vydaných v súlade
so smernicou 2004/38/ES sa osobitne poukáže na tento druh povolenia
na pobyt a k pobytovým preukazom, ktoré sa nevydali v súlade s
jednotným formátom ustanoveným v nariadení (ES) č. 1030/2002, sa
poskytne vzor; ê 562/2006 b) zoznam
svojich hraničných priechodov; c) referenčné
sumy potrebné na prekročenie svojich vonkajších hraníc, ktoré
každoročne stanovujú vnútroštátne orgány; d) zoznam vnútroštátnych útvarov
zodpovedných za kontrolu hraníc; e) vzor vzorových preukazov, ktoré
vydávajú ministerstvá zahraničných vecí; ê 610/2013
článok 1 bod 19 písm. b) f) výnimky z pravidiel týkajúcich sa
prekračovania vonkajších hraníc uvedené v článku 5 ods. 2
písm. a); g) štatistické údaje uvedené v
článku 11 ods. 3. ê 562/2006
(prispôsobené) 2. Komisia sprístupní informácie oznámené v
súlade s odsekom 1 členským štátom a verejnosti prostredníctvom ich
uverejnenia v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a akýmikoľvek
inými vhodnými prostriedkami. Článok 40 Malý
pohraničný styk Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho,
aby boli dotknuté pravidlá Ö Únie Õ o malom pohraničnom
styku a existujúce dvojstranné dohody o malom pohraničnom styku. Článok 41 Ceuta a Melilla Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na
osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú pre mestá Ceuta a Melilla podľa
ich vymedzenia vo vyhlásení Španielskeho kráľovstva o mestách Ceuta a
Melilla v Záverečnom akte Dohody o pristúpení Španielskeho kráľovstva
k Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985[34]. Článok 42 Podávanie
oznámení členskými štátmi ê 610/2013
článok 1 bod 20 Členské štáty oznámia Komisii
vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú článku 23 písm. c) a d),
sankcií uvedených v článku 5 ods. 3 a dvojstranných dohôd povolených týmto
nariadením. Následné zmeny týchto ustanovení sa oznámia do piatich pracovných
dní. ê 562/2006 Informácie, ktoré oznamujú členské štáty,
sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C. ê 1051/2013
článok 1 bod 5 (prispôsobené) Článok 43 Hodnotiaci
mechanizmus 1. V súlade so Ö zmluvami Õ a bez toho, aby
boli dotknuté ich ustanovenia o postupoch pri porušení, sa vykonávanie tohto
nariadenia každým členským štátom hodnotí prostredníctvom hodnotiaceho
mechanizmu. 2. Pravidlá týkajúce sa hodnotiaceho
mechanizmu sa ustanovujú v nariadení (EÚ) č. 1053/2013. V súlade s
uvedeným hodnotiacim mechanizmom členské štáty a Komisia spoločne
vykonávajú pravidelné, objektívne a nestranné hodnotenia s cieľom
overiť správne uplatňovanie tohto nariadenia, pričom Komisia ich
koordinuje v úzkej spolupráci s členskými štátmi. V rámci tohto mechanizmu
hodnotenie každého členského štátu vykonáva aspoň raz za päť
rokov malý tím zložený zo zástupcov Komisie a expertov určených
členskými štátmi. Hodnotenia môžu pozostávať z ohlásených
alebo neohlásených kontrol na mieste na vonkajších alebo vnútorných
hraniciach. V súlade s týmto hodnotiacim mechanizmom je
Komisia zodpovedná za prijímanie viacročných a ročných hodnotiacich
programov a hodnotiacich správ. 3. V prípade zistenia nedostatkov možno
dotknutým členským štátom adresovať odporúčania na nápravné
opatrenia. Ak sa v hodnotiacej správe prijatej Komisiou v
súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 1053/2013, identifikovali
závažné nedostatky vo vykonávaní kontroly vonkajších hraníc, uplatňujú sa
články 21 a 29 tohto nariadenia. 4. Európsky parlament a Rada sú vo všetkých
fázach hodnotenia informovaní a sprístupňujú sa im všetky relevantné
dokumenty, a to v súlade s pravidlami o utajovaných dokumentoch. 5. Európsky parlament je bezodkladne a v plnom
rozsahu informovaný o každom návrhu na zmenu alebo nahradenie pravidiel
stanovených v nariadení (EÚ) č. 1053/2013. ê 562/2006 Článok 44 Zrušenia Nariadenie (ES) č. 562/2006 sa zrušuje. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za
odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody
uvedenou v prílohe X. ê 562/2006
(prispôsobené) Článok 45 Nadobudnutie
účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť Ö dvadsiatym Õ dňom po jeho
uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade
so Ö zmluvami Õ. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] KOM(87) 868 PV. [2] Pozri prílohu 3 časti A záverov. [3] Zaradený do legislatívneho plánu pre rok 2014. [4] Pozri prílohu IX tohto návrhu. [5] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
562/2006 z 15. marca 2006 , ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o
pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú.
v. ES L 105, 13.4.2006, p.1). [7] Pozri prílohu IX. [8] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19. [9] Ú. v. ES C 313, 16.12.2002, s. 97. [10] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene
údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS)
(Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60). [11] Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004
o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na
vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349,
25.11.2004, s. 1). [12] Nariadenie Rady (EHS) č. 3925/91 z 19. decembra 1991
o zrušení kontrol a formalít týkajúcich sa príručnej a podanej batožiny u
osôb, ktoré uskutočňujú lety a námorné cesty vnútri spoločenstva
(Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 4). [13] Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013
, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie
uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie
výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre
hodnotenie a vykonávanie Schengenu (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27). [14] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady
mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie
vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). [15] Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení
Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37). [16] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 69. [17] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36. [18] Rozhodnutie Rady 1999/437/ES z 17. mája 1999 o
určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej
únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto
dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú.
v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31). [19] Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí
v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym
spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení
Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju
schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1). [20] Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21. [21] Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19. [22] Rozhodnutie Rady 2000/365/EC z 29. mája 2000, ktoré sa
týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis
(Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43). [23] Rozhodnutie Rady 2002/192/EC 28. z februára 2002 o
požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach
schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20). [24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29.
apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne
sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov,
ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice
64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS,
90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77). [25] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského
informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ú. v. EÚ L 381,
28.12.2006, s. 77). [26] Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna
2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych
príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1). [27] Nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995
stanovujúce jednotný formát víz (Ú. v. ES L 164, 14.7.1995, s. 1). [28] Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001
uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať
víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín,
ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81,
21.3.2001, s. 1). [29] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex
Spoločenstva (Vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1). [30] Nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002
o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými
štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané
štátom zostavujúcim formulár (Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4). [31] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.
decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov
na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa
neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98). [32] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii
a medzinárodnej ochrane, , ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76
o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199,
31.7.2007, s. 23). [33] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre
azyl (Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 11). [34] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 73. ê 562/2006
(prispôsobené) PRÍLOHA I Sprievodné doklady na overenie
splnenia podmienok vstupu Medzi písomné doklady uvedené v článku 6
ods. 3 môžu patriť: a) na služobné cesty: i) pozvanie od firmy alebo orgánu na
zasadnutia, konferencie alebo podujatia spojené s obchodom, priemyslom alebo
prácou; ii) iné doklady preukazujúce existenciu
obchodných alebo pracovných vzťahov; iii) vstupenky na veľtrhy alebo
kongresy, ak sa na nich dotknutá osoba zúčastňuje; b) na cesty na účely štúdia alebo
iných druhov odborného vzdelávania a prípravy: i) potvrdenie o prijatí do vzdelávacieho
zariadenia na účely navštevovania praktických a teoretických kurzov v
rámci základného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy; ii) študentské preukazy alebo potvrdenia o
návšteve kurzov; c) na turistické alebo súkromné cesty: i) sprievodné dokumenty týkajúce sa
ubytovania: –
pozvanie od hostiteľa, ak u neho dotknutá
osoba prebýva; –
sprievodný doklad z ubytovacieho zariadenia alebo
akýkoľvek iný vhodný dokument, v ktorom sa uvádza plánované ubytovanie; ii) sprievodné dokumenty týkajúce sa
harmonogramu pobytu: potvrdenie o rezervácii organizovaného
zájazdu alebo akýkoľvek iný vhodný dokument, v ktorom sa uvádza
predpokladaný cestovný plán; iii) sprievodné dokumenty týkajúce sa
návratu: spiatočný alebo okružný cestovný
lístok; d) na cesty na politické, vedecké,
kultúrne, športové alebo náboženské podujatia, alebo z iných dôvodov: pozvánky, vstupenky, registrácie
alebo programy, na ktorých sa v každom možnom prípade uvádza názov
hostiteľskej organizácie a dĺžka pobytu, alebo každý iný dokument,
ktorý uvádza účel návštevy. PRÍLOHA II Evidencia informácií Na všetkých hraničných priechodoch sa
všetky služobné informácie a akékoľvek ďalšie mimoriadne dôležité
informácie zaznamenávajú manuálne alebo elektronicky. Informácie, ktoré sa majú
zaznamenať, zahŕňajú najmä: a) mená príslušníkov pohraničnej
stráže miestne príslušnej za hraničné kontroly a ostatných
príslušníkov každého tímu; b) zmiernenie kontrol osôb, ktoré sa
uplatňuje v súlade s článkom 9; c) vydanie náhradných dokladov namiesto
pasov a víz priamo na hraniciach; d) zadržané osoby a sťažnosti
(trestné činy a administratívne delikty); e) osoby, ktorým bol vstup odopretý v
súlade s článkom 14 (dôvody odopretia a štátna príslušnosť); f) bezpečnostné kódy vstupných a
výstupných pečiatok, totožnosť príslušníkov pohraničnej stráže,
ktorým sú pridelené tieto pečiatky v danom čase alebo počas
ktorejkoľvek danej zmeny, ako aj informácie týkajúce sa stratených a
odcudzených pečiatok; g) sťažnosti kontrolovaných osôb; h) iné mimoriadne dôležité policajné
alebo súdne opatrenia; i) mimoriadne udalosti. PRÍLOHA III Vzorové značky označujúce
koridory na hraničných priechodoch ČASŤ A [1] ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 1 písm. a) ČASŤ B1: „Bez víz“; ČASŤ B2: „Všetky pasy“. ê 562/2006 ČASŤ C [2] [3] [4] ê 562/2006 ___________________ PRÍLOHA IV Označovanie odtlačkom
pečiatky 1. Cestovné doklady štátnych
príslušníkov tretej krajiny sa systematicky označujú odtlačkom
pečiatky na vstupe a výstupe v súlade s článkom 11. Špecifikácie
týchto pečiatok stanovuje rozhodnutie Schengenského výkonného výboru SCH/COM-EX
(94) 16 rev a SCH/Gem-Handb (93) 15 (DÔVERNÉ). 2. Bezpečnostné kódy pečiatok
sa menia v pravidelných intervaloch, ktoré nepresahujú jeden mesiac. ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 2 3. Pri vstupe a výstupe štátnych
príslušníkov tretej krajiny, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, sa spravidla
doklad označí odtlačkom pečiatky na strane, ktorá je oproti
strane, na ktorej je pripojené vízum. ê 562/2006 Ak nemožno použiť túto stranu, odtlačok
pečiatky sa dá na nasledujúcu stranu. Odtlačok pečiatky sa
nedáva na prístrojom snímateľnú zónu. 4. Členské štáty určia
vnútroštátne kontaktné miesta zodpovedné za výmenu informácií o bezpečnostných
kódoch vstupných a výstupných pečiatok používaných na hraničných
priechodoch a informujú o týchto miestach ostatné členské štáty, Generálny
sekretariát Rady a Komisiu. Tieto kontaktné miesta majú okamžitý prístup k
informáciám o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach, ktoré sa
používajú na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu, a najmä
k informáciám o: a) hraničnom priechode, ktorému bola
pridelená daná pečiatka; b) totožnosti príslušníka pohraničnej stráže, ktorému je daná pečiatka
pridelená v ktoromkoľvek danom čase; c) bezpečnostnom kóde danej pečiatky v ktoromkoľvek danom čase. Akékoľvek otázky o spoločných vstupných
a výstupných pečiatkach sa zadávajú prostredníctvom vyššie uvedených vnútroštátnych kontaktných miest. Vnútroštátne kontaktné miesta okamžite zasielajú
informácie o zmenách kontaktných miest a stratených a odcudzených pečiatkach ostatným kontaktným
miestam, Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii. ____________ PRÍLOHA V ČASŤ A Postupy odopretia vstupu na hranici 1. Pri odopretí vstupu oprávnený
príslušník pohraničnej stráže: a) vyplní štandardný formulár pre odopretie
vstupu podľa vzoru v časti B. Dotknutý štátny príslušník tretej
krajiny tento formulár podpíše a obdrží jeho podpísanú kópiu. Ak štátny
príslušník tretej krajiny odmietne podpísať formulár, príslušník
pohraničnej stráže zaznačí takéto odmietnutie v časti formulára
„pripomienky“; b) označí pas odtlačkom
pečiatky na vstupe, ktorú zruší preškrtnutím nezmazateľným
čiernym atramentom, a oproti vpravo vpíše, tiež nezmazateľným
atramentom, písmeno (písmená) zodpovedajúce dôvodu (dôvodom) odopretia vstupu,
ktorých zoznam sa nachádza na vyššie uvedenom štandardnom formulári pre
odopretie vstupu; ê 810/2009
článok 55 písm a) c) zrušiť alebo odvolať víza
podľa potreby, v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 34
nariadenia (ES) č. 810/2009; ê 562/2006 d) zaznamená každé odopretie vstupu do
evidencie alebo do zoznamu s uvedením totožnosti a štátnej príslušnosti
dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, údajov z dokladu
oprávňujúceho štátneho príslušníka tretej krajiny prekročiť
hranicu a dôvodu na odopretie vstupu a dátumu odopretia vstupu; ê 562/2006 è1 610/2013 článok 1 bod 21 a príloha I bod 3 2. Ak sa štátny príslušník tretej
krajiny, ktorému bol odopretý vstup, dostal na hranicu za pomoci dopravcu,
miestne zodpovedný orgán: a) nariadi dopravcovi prevziať dozor
nad štátnym príslušníkom tretej krajiny a bezodkladne ho dopraviť do
tretej krajiny, odkiaľ ho priviezol, do tretej krajiny, ktorá vydala
doklad oprávňujúci ho prekročiť hranicu, alebo do
akejkoľvek inej tretej krajiny, do ktorej má zaručený vstup, alebo
nájsť ďalší spôsob dopravy v súlade s článkom 26 Schengenského
dohovoru a smernicou Rady 2001/51/ES[5]; b) počas čakania na prepravu
prijme v súlade s vnútroštátnym právom a s ohľadom na miestne
okolnosti vhodné opatrenia na to, aby štátnym príslušníkom tretej krajiny,
ktorým bol odopretý vstup, zabránil vstúpiť nelegálnym spôsobom. 3. Ak existujú dôvody na odopretie
vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a zároveň aj na jeho
zatknutie, príslušník hraničnej stráže sa spojí s orgánmi zodpovednými za
rozhodnutie o opatreniach, ktoré treba vykonať v súlade s vnútroštátnym
právom. ČASŤ B Štandardný formulár pre odopretie vstupu
na hranici è1 ç __________________ PRÍLOHA VI Osobitné pravidlá pre rôzne typy
hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších
hraníc členských štátov 1. Pozemné hranice 1.1. Kontroly cestnej dopravy 1.1.1. Pohyby na hraničných priechodoch
sa regulujú zodpovedajúcim spôsobom s cieľom zabezpečiť
účinnú kontrolu osôb a súčasné zaistenie bezpečnosti a plynulého
priebehu cestnej premávky. V prípade potreby uzavrú členské štáty
dvojstranné dohody na presmerovanie a zamedzenie premávky. V súlade s
článkom 42 o nich informujú Komisiu. 1.1.2. Tam, kde to členské štáty
pokladajú za vhodné, a ak to dovoľujú okolnosti, môžu na určitých
hraničných priechodoch na pozemných hraniciach prevádzkovať oddelené
koridory v súlade s článkom 10. Oddelené koridory môžu príslušné orgány
členských štátov povoliť kedykoľvek za výnimočných
okolností, a ak si to vyžaduje premávka a podmienky infraštruktúry. Členské štáty môžu spolupracovať so
susednými krajinami s cieľom vytvoriť na vonkajších hraničných priechodoch oddelené koridory. 1.1.3. Všeobecne platí, že osoby cestujúce vo
vozidlách môžu počas kontrol zostať vo vozidle. Ak si to však
vyžadujú okolnosti, môžu byť tieto osoby požiadané, aby z vozidla
vystúpili. Ak to miestne okolnosti dovoľujú, dôkladné kontroly sa
uskutočnia v oblastiach vyhradených na tieto účely. V záujme
bezpečnosti personálu, a ak je to možné, vykonávajú kontroly dvaja
príslušníci pohraničnej stráže. ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 (prispôsobené) 1.1.4. Spoločné hraničné
priechody 1.1.4.1. Členské štáty môžu so susednými
tretími krajinami uzatvoriť alebo ponechať v platnosti dvojstranné
dohody o zriadení spoločných hraničných priechodov, na ktorých
členský štát a príslušníci pohraničnej stráže členského štátu a
príslušníci pohraničnej stráže tretej krajiny vykonávajú na území druhej
zmluvnej strany následné výstupné a vstupné kontroly v súlade s ich
vnútroštátnym právom. Spoločné hraničné priechody môžu byť
zriadené buď na území členského štátu, alebo na území tretej krajiny. 1.1.4.2. Spoločné hraničné priechody
nachádzajúce sa na území členského štátu: dvojstranné dohody, ktorými sa
zriaďujú spoločné hraničné priechody nachádzajúce sa na území
členského štátu, obsahujú povolenie pre príslušníkov pohraničnej
stráže tretej krajiny vykonávať príslušné úlohy v členskom štáte,
pričom sa musia dodržiavať tieto zásady: a) medzinárodná ochrana: štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny, ktorý požiada o medzinárodnú ochranu na
území členského štátu, sa umožní prístup k príslušným postupom
členského štátu v súlade s acquis Únie v oblasti azylu; b) zatknutie osoby a zaistenie veci: ak
príslušníci pohraničnej stráže tretej krajiny zistia skutočnosti
odôvodňujúce zatknutie osoby alebo jej umiestnenie pod ochranu, alebo
zaistenie veci, informujú o týchto skutočnostiach orgány členského
štátu a tie zabezpečia vykonanie primeraných nadväzujúcich krokov v súlade
s vnútroštátnym právom, s právom Únie a medzinárodným právom bez
ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej osoby; c) vstup osôb, ktoré požívajú právo na
voľný pohyb v súlade s právom Únie, na územie Únie: príslušníci pohraničnej
stráže tretej krajiny nebránia osobám, ktoré požívajú právo na voľný pohyb
v súlade s právom Únie, vstúpiť na územie Únie. Ak existujú dôvody na odmietnutie výstupu z územia dotknutej
tretej krajiny, príslušníci pohraničnej stráže tretej krajiny informujú
orgány členského štátu o týchto dôvodoch a orgány členského
štátu zabezpečia vykonanie primeraných nadväzujúcich krokov v súlade s
vnútroštátnym právom, s právom Únie a medzinárodným právom. 1.1.4.3. Spoločné hraničné priechody
nachádzajúce sa na území tretej krajiny: dvojstranné dohody, ktorými sa
zriaďujú spoločné hraničné priechody nachádzajúce sa na území
tretej krajiny, obsahujú povolenie pre príslušníkov pohraničnej stráže
členského štátu vykonávať svoje úlohy v tretej krajine. Na účely
tohto nariadenia sa každá hraničná kontrola, ktorú vykoná pohraničná
stráž členského štátu na spoločnom hraničnom priechode
nachádzajúcom sa na území tretieho štátu, považuje za hraničnú kontrolu
vykonanú na území dotknutého členského štátu. Pohraničná stráž členského
štátu vykonáva svoje úlohy v súlade s Ö týmto Õ nariadením a dodržiava tieto zásady: a) medzinárodná ochrana: štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny, ktorý prešiel výstupnou kontrolou vykonanou
príslušníkmi pohraničnej stráže tretej krajiny a následne požiadal
príslušníkov pohraničnej stráže členského štátu prítomných v tretej
krajine o medzinárodnú ochranu, sa umožní prístup k príslušným postupom
členského štátu v súlade s acquis Únie v oblasti azylu. Orgány
tretej krajiny akceptujú prechod dotknutej osoby na územie členského
štátu; b) zatknutie osoby a zaistenie veci: ak
príslušníci pohraničnej stráže členského štátu zistia skutočnosti odôvodňujúce zatknutie osoby
alebo jej umiestnenie pod ochranu, alebo zaistenie veci konajú v súlade s
vnútroštátnym právom, právom Únie a medzinárodným právom. Orgány tretej krajiny
akceptujú presun dotknutej osoby alebo veci na územie členského štátu; c) prístup k systémom IT: pohraničnej
stráži členského štátu sa umožní používať informačné systémy, v
ktorých sa spracúvajú osobné údaje podľa článku 8. Členským štátom sa umožní prijať potrebné technické a
organizačné bezpečnostné opatrenia, ktoré sa vyžadujú v práve Únie na
ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným poškodením alebo
náhodnou stratou, zmenou, neoprávneným zverejnením alebo sprístupnením, a to
vrátane zo strany orgánov tretích krajín. 1.1.4.4. Pred uzatvorením alebo zmenou
akejkoľvek dvojstrannej dohody o spoločných hraničných
priechodoch so susednou treťou krajinou konzultuje dotknutý členský
štát s Komisiou vo veci zlučiteľnosti dohody s právom Únie. Už
existujúce dvojstranné dohody sa oznámia Komisii do 20. január 2014. Ak Komisia bude pokladať dohodu za
nezlučiteľnú s právom Únie, oznámi to dotknutému členskému štátu.
Členský štát prijme vhodné kroky na zmenu dohody v primeranej lehote takým
spôsobom, aby odstránil nezlučiteľné prvky. ê 562/2006 1.2. Kontroly železničnej
dopravy ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 písm. a) 1.2.1. Kontrolám sa pri prekračovaní
vonkajších hraníc podrobia cestujúci vo vlaku, ako aj železničný personál
vrátane obsluhy nákladných vlakov či prázdnych vlakov. Členské štáty
môžu uzavrieť dvojstranné alebo mnohostranné dohody o spôsobe vykonávania
týchto kontrol, pričom sa musia dodržiavať zásady stanovené v bode 1.1.4.
Takéto kontroly sa vykonávajú jedným z týchto spôsobov: –
v prvej stanici po príchode na územie
členského štátu alebo v poslednej stanici pred odchodom z jeho územia; –
vo vlaku počas cesty medzi poslednou stanicou pred odchodom z územia tretej krajiny a
prvou stanicou po príchode na územie členského štátu alebo opačne; –
v poslednej stanici pred odchodom z územia tretej krajiny alebo v prvej stanici po
príchode na jej územie. 1.2.2. Okrem toho s cieľom
zabezpečiť plynulosť premávky vysokorýchlostných osobných vlakov
sa môžu členské štáty v rámci trasy takýchto vlakov z tretích krajín, a po
spoločnej dohode s dotknutými tretími krajinami rozhodnúť, že pri dodržiavaní
zásad stanovených v bode 1.1.4. budú vykonávať vstupné kontroly osôb vo
vlakoch z tretích krajín jedným z týchto spôsobov: –
na staniciach na území tretej
krajiny, kde osoby nastúpia do vlaku; –
na staniciach na území členských štátov, kde
osoby vystúpia z vlaku; –
vo vlaku počas cesty medzi
stanicami na území tretej krajiny a stanicami na území členských štátov za
predpokladu, že osoby zostávajú vo vlaku. ê 562/2006 1.2.3. S ohľadom na vysokorýchlostné
vlaky z tretích krajín, ktoré na území členských štátov zastavujú
niekoľkokrát, ak je železničný prepravca v takom postavení, že berie
cestujúcich výhradne na zvyšnú časť cesty v rámci územia
členských štátov, títo cestujúci podliehajú vstupným kontrolám buď vo
vlaku, alebo na cieľovej stanici okrem prípadov, keď sa kontroly vykonali
v súlade s bodmi 1.2.1 alebo 1.2.2 prvou zarážkou. Osobám, ktoré chcú cestovať takýmto vlakom
výlučne na zvyšnej časti cesty v rámci územia členských štátov,
sa ešte pred odchodom vlaku jasne oznámi, že sa počas cesty alebo na
cieľovej stanici podrobia vstupnej kontrole. 1.2.4. Pri ceste opačným smerom sa osoby
vo vlaku podrobia výstupnej kontrole za podobných podmienok. 1.2.5. Príslušník pohraničnej stráže
môže nariadiť, aby sa v prípade potreby s pomocou sprievodcu vlaku
prehliadli duté priestory vozňov, či sa v nich neskrývajú osoby alebo
predmety podliehajúce hraničnej kontrole. 1.2.6. Ak existujú dôvody domnievať sa,
že sa vo vlaku skrývajú osoby, na ktoré bolo podané trestné oznámenie alebo
ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu, prípadne štátni
príslušníci tretej krajiny, ktorí majú v úmysle vstúpiť nelegálnym
spôsobom, a ak príslušník pohraničnej stráže nemôže konať v súlade s
ustanoveniami právnych predpisov svojho štátu, oznámi túto skutočnosť
členským štátom, do ktorých vlak smeruje alebo na území ktorých sa
pohybuje. 2. Vzdušné hranice 2.1. Postupy kontrol na
medzinárodných letiskách 2.1.1. Príslušné orgány členských štátov
zabezpečia, aby prevádzkovateľ letiska prijal také nevyhnutné
opatrenia, ktoré fyzicky oddelia cestujúcich na vnútorných linkách od
cestujúcich na iných linkách. Na tieto účelz sa na všetkých medzinárodných
letiskách zavedie vhodná infraštruktúra. 2.1.2. Miesto výkonu hraničných kontrol
sa určí v súlade s nasledujúcim postupom: a) cestujúci na linke z tretej krajiny,
ktorí nastúpia do lietadla na vnútornej linke, sa podrobia vstupnej kontrole na
letisku, kam priletelo lietadlo z tretej krajiny. Cestujúci na vnútornej linke,
ktorí nastúpia do lietadla do tretej krajiny (prestup), sa podrobia výstupnej
kontrole na letisku, z ktorého toto lietadlo odlieta; b) pri letoch z tretích krajín alebo do
tretích krajín bez prestupu a pri letoch s viac než jedným medzipristátím na
letiskách členských štátov, ak cestujúci pokračujú ďalej tým istým lietadlom: i) cestujúci sa na linkách z tretích krajín
alebo do tretích krajín, ak predtým ani potom neprestupujú
na let v rámci územia členských štátov, podrobia vstupnej kontrole na
letisku príletu a výstupnej kontrole na letisku odletu; ii) cestujúci sa na linkách z tretích krajín
alebo do tretích krajín s viac než jedným medzipristátím na území
členských štátov, ak cestujú ďalej tým istým lietadlom (žiadny
prestup) a za predpokladu, že do lietadla nemôžu nastupovať cestujúci v
úseku na území členských štátov, podrobia vstupnej kontrole na letisku
príletu a výstupnej kontrole na letisku odletu; iii) ak môžu aerolínie na linkách z tretích
krajín s viac než jedným medzipristátím na území
členských štátov pribrať cestujúcich len na zvyšný úsek v rámci tohto
územia, cestujúci sa podrobia výstupnej kontrole na letisku odletu a vstupnej
kontrole na letisku príletu. Kontroly cestujúcich, ktorí sú počas týchto
medzipristátí už na palube lietadla a nenastúpili na území členských
štátov, sa vykonajú v súlade s bodom ii). Ak je cieľovou krajinou tretia
krajina, pre túto kategóriu letov platí opačný postup. 2.1.3. Hraničné kontroly sa
zvyčajne nevykonávajú na palube lietadla alebo pri východe, okrem
prípadov, keď je to odôvodnené na základe hodnotenia rizík vo vzťahu
k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. S cieľom
zaistiť, aby sa na letiskách označených ako hraničné priechody
mohli osoby kontrolovať v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch
7 až 14, členský štát zabezpečí, aby letiskové orgány prijali
potrebné opatrenia na odklonenie cestujúcich do priestorov vyhradených na
kontroly. Členské štáty zabezpečia, aby
prevádzkovateľ letiska prijal potrebné opatrenia na zabránenie vstupu
neoprávnených osôb do vyhradených priestorov, napríklad do priestorov
určených na tranzit, ako aj na zabránenie opustenia týchto priestorov.
Kontroly sa zvyčajne nevykonávajú v priestoroch určených na tranzit,
okrem prípadov, keď je to odôvodnené na základe hodnotenia rizík vo
vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu.
Kontrolám v týchto priestoroch sa podrobia najmä osoby, ktoré potrebujú
tranzitné letiskové vízum, aby sa zistilo, či naozaj majú takéto vízum. 2.1.4. Ak musí v prípadoch vyššej moci alebo
bezprostredného nebezpečenstva, prípadne na pokyn orgánov lietadlo na
linke z tretej krajiny pristáť na pristávacej ploche, ktorá nie je
hraničným priechodom, môže toto lietadlo pokračovať v lete len
po získaní povolenia od pohraničnej stráže a colných orgánov. To isté sa
vzťahuje na pristátie lietadla na linke z tretej krajiny bez povolenia. V
každom prípade sa uplatnia články 7 až 14 pre kontroly osôb v týchto
lietadlách. 2.2. Postupy kontrol na malých
letiskách 2.2.1. Kontrola osôb sa v súlade s
článkami 7 až 14 musí zabezpečiť aj na letiskách, ktoré nemajú
štatút medzinárodného letiska podľa príslušného vnútroštátneho práva („malé
letiská“), ale cez ktoré je povolené presmerovanie letov z tretích krajín alebo
do tretích krajín. 2.2.2. Odchylne od bodu 2.1.1 a bez toho, aby
bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008[6], nie je na malých letiskách potrebné prijímať vhodné opatrenia na
zabezpečenie fyzického oddelenia cestujúcich z vnútorných a iných liniek.
Okrem toho a za predpokladu, že existuje záruka dostatočne rýchleho
nasadenia potrebného personálu, nemusí byť v prípade slabej premávky
pohraničná stráž vždy prítomná. 2.2.3. Ak nie je na malom letisku
zabezpečená neustála prítomnosť pohraničnej stráže, manažér
tohto malého letiska primeraným spôsobom oznámi príslušníkom pohraničnej
stráže prílet a odlet lietadiel na linkách z tretích krajín alebo do tretích
krajín. 2.3. Kontroly osôb na súkromných
letoch 2.3.1. V prípade súkromných letov z tretích
krajín alebo do tretích krajín zašle kapitán pred odletom pohraničnej
stráži cieľového členského štátu a v prípadne aj štátu, na ktorého
územie vstúpi lietadlo ako na prvé, všeobecné vyhlásenie obsahujúce okrem iného
letový plán v súlade s prílohou 2 Dohovoru o medzinárodnom civilnom
letectve a informácie o totožnosti cestujúcich. 2.3.2. Ak súkromné lety prichádzajúce z
tretej krajiny smerujú do členského štátu s medzipristátiami na území
iných členských štátov, príslušné orgány štátu, do ktorého vstúpia,
vykonajú hraničné kontroly osôb a označia všeobecné vyhlásenie
uvedené v bode 2.3.1 odtlačkom pečiatky. 2.3.3. Ak nie je isté, či let prichádza
výlučne z územia členských štátov alebo na takéto územie výhradne
smeruje bez medzipristátia na území tretej krajiny, príslušné orgány na
veľkých a malých letiskách vykonajú kontroly osôb v súlade s bodmi 2.1 až
2.2. 2.3.4. Mechanizmy pre vstup a výstup
bezmotorových lietadiel, mikroľahkých lietadiel, vrtuľníkov, malých
lietadiel s krátkym doletom a vzducholodí sa stanovia vnútroštátnym právom
prípadne dvojstrannými dohodami. 3. Námorné hranice ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 písm. b) (prispôsobené) 3.1. Všeobecné kontrolné postupy v
námornej doprave 3.1.1. Kontroly lodí sa vykonávajú v
prístave, kam loď prichádza alebo z ktorého odchádza, alebo v priestoroch
vyhradených na tento účel, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti
plavidla alebo na palube lode v pobrežnom mori v zmysle Dohovoru Organizácie
Spojených národov o morskom práve. Členské štáty môžu uzatvárať
dohody, podľa ktorých sa môžu kontroly vykonávať aj počas plavby
alebo pri vplávaní lode na územie tretej krajiny či vyplávaní z územia
tretej krajiny, pričom sa dodržiavajú zásady stanovené v bode 1.1.4. 3.1.2. Kapitán lode, zástupca lode alebo iná
osoba, riadne splnomocnená kapitánom lode alebo oprávnená spôsobom, ktorý je
prijateľný pre dotknutý orgán verejnej moci (v obidvoch prípadoch
ďalej iba „kapitán“), vyhotoví zoznam členov posádky a všetkých
cestujúcich, ktorý bude obsahovať informácie požadované vo formulároch 5
(zoznam členov posádky) a 6 (zoznam cestujúcich) Dohovoru o
uľahčení medzinárodnej námornej dopravy (Dohovor FAL) a v prípade
potreby uvedie aj číslo víza alebo povolenia na pobyt: –
najneskôr dvadsaťštyri hodín pred vplávaním do
prístavu, alebo –
ak je doba plavby kratšia ako dvadsaťštyri hodín, najneskôr vtedy, keď
loď opúšťa predchádzajúci prístav, alebo –
ak prístav, v ktorom sa loď zastavuje, nie je
známy, alebo sa zmenil počas plavby, hneď ako sú tieto informácie k
dispozícii. Kapitán odovzdá uvedený zoznam (uvedené zoznamy)
príslušníkom pohraničnej stráže alebo, ak sa tak ustanovuje vo
vnútroštátnom práve, iným príslušným orgánom, ktoré tento zoznam (tieto
zoznamy) bezodkladne odovzdajú príslušníkom pohraničnej stráže. 3.1.3. Kapitán dostane od príslušníkov
pohraničnej stráže alebo orgánov uvedených v bode 3.1.2 potvrdenie o
prijatí zoznamu (zoznamov) (podpísanú kópiu zoznamu (zoznamov) alebo
elektronické potvrdenie o prijatí) a po vplávaní lode do prístavu ho na
požiadanie predloží. 3.1.4. Kapitán včas oznámi príslušnému
orgánu akékoľvek zmeny v zložení posádky alebo v počte
cestujúcich. Okrem toho kapitán včas a v lehote stanovenej
v bode 3.1.2. oznámi príslušným orgánom prítomnosť čiernych
pasažierov na palube. Za čiernych pasažierov však ostáva zodpovedný
kapitán. Odchylne od článkov 5 a 8 sa systematické
hraničné kontroly osôb zostávajúcich na palube nevykonávajú. Napriek tomu
však pohraničná stráž vykonáva prehliadky lode a prehliadky osôb na
palube, ale len v odôvodnených prípadoch na základe hodnotenia rizík vo
vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu
prisťahovalectvu. 3.1.5. Kapitán v primeranom čase a v
súlade s pravidlami, ktoré platia v dotknutom prístave, oznámi príslušnému
orgánu vyplávanie lode. ê 562/2006 3.2. Osobitné kontrolné postupy
pre určité typy plavieb Okružné plavby ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 písm. c) 3.2.1. Kapitán lode na okružnej plavbe
zasiela príslušnému orgánu trasu a program okružnej plavby čo najskôr po
ich určení a najneskôr v lehote stanovenej v bode 3.1.2. ê 562/2006 3.2.2. V prípade, že cestovný poriadok lode
na okružnej plavbe obsahuje výlučne prístavy na území členských
štátov, nevykonávajú sa odchylne od článkov 5 a 8 žiadne hraničné
kontroly a loď na okružnej plavbe môže kotviť v prístavoch, ktoré nie
sú hraničnými priechodmi. ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 písm. c) Napriek tomu sa kontroly posádky a cestujúcich týchto
lodí vykonávajú, ale len v odôvodnených prípadoch na základe hodnotenia
rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu
prisťahovalectvu. ê 562/2006 è1 610/2013 článok 1 bod
21 a príloha I bod 4 písm. c) 3.2.3. Ak cestovný poriadok lode na okružnej
plavbe obsahuje prístavy na území členských štátov a aj prístavy v tretích
krajinách, hraničné kontroly sa odchylne od článku 8 vykonávajú
nasledujúcim spôsobom: a) ak loď na okružnej plavbe prichádza
z prístavu na území tretej krajiny a po prvý raz sa zastaví v prístave na území
členského štátu, posádka a cestujúci sa podrobia vstupným kontrolám na
základe menného zoznamu posádky a cestujúcich, ako sa uvádza v è1 bod
3.1.2 ç. Cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia
vstupným kontrolám v súlade s článkom 8, pokiaľ hodnotenie rizík
vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu
nepreukáže, že nie je potrebné vykonať takéto kontroly; b) ak loď na okružnej plavbe prichádza
z prístavu na území tretej krajiny a opätovne sa zastaví v prístave na
území členského štátu, posádka a cestujúci sa podrobia vstupným
kontrolám na základe menného zoznamu posádky a cestujúcich, ako sa uvádza
v è1 bod 3.1.2. ç v rozsahu zmien
vykonaných v týchto zoznamoch od zastávky lode na okružnej plavbe v
predchádzajúcom prístave na území členského štátu. Cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom
8, pokiaľ hodnotenie rizík vo vzťahu
k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu
nepreukáže, že takéto kontroly nie je potrebné vykonať; c) ak loď na okružnej plavbe prichádza
z prístavu na území členského štátu a zastaví sa v takomto prístave, cestujúci, ktorí vystúpia na
breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 8, ak si to vyžiada
hodnotenie rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu
prisťahovalectvu; d) ak loď na okružnej plavbe odchádza z
prístavu na území členského štátu do prístavu v tretej krajine, podrobia sa členovia posádky a cestujúci výstupným
kontrolám na základe menných zoznamov posádky a cestujúcich. Ak si to vyžiada hodnotenie rizík vo vzťahu k
vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu, podrobia sa cestujúci, ktorí vstupujú na palubu, výstupným kontrolám v súlade s článkom 8; e) ak loď na okružnej plavbe vypláva z prístavu v členskom štáte do takéhoto prístavu,
nevykonajú sa žiadne výstupné kontroly. ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 písm. c) Napriek tomu sa kontroly posádky a cestujúcich
týchto lodí sa vykonávajú, ale len v odôvodnených prípadoch na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k
vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. ê 562/2006 Výletné plavby 3.2.4. Odchylne od článkov 5 a 8 sa
osoby na palube výletných lodí, ktoré prichádzajú z prístavu na území
členského štátu alebo do takéhoto prístavu odchádzajú, nepodrobujú
hraničným kontrolám a môžu vstúpiť do prístavu, ktorý nie je
hraničným priechodom. V súvislosti s hodnotením rizík nelegálneho
prisťahovalectva, a najmä ak sa pobrežie tretej krajiny nachádza v
bezprostrednej blízkosti územia dotknutého členského štátu, však treba
vykonávať kontroly týchto osôb a/alebo fyzickú prehliadku výletných lodí. 3.2.5. Odchylne od článku 5 môže výletná
loď prichádzajúca z tretej krajiny výnimočne vplávať do
prístavu, ktorý nie je hraničným priechodom. V takýchto prípadoch o tom
osoby na palube informujú prístavné orgány, aby im vstup do daného prístavu
povolili. Prístavné orgány sa spoja s orgánmi v najbližšom prístave, ktorý je
označený ako hraničný priechod, aby oznámili príchod plavidla.
Vyhlásenie týkajúce sa cestujúcich sa podáva prístavným orgánom v podobe
zoznamu osôb na palube. Tento zoznam sa poskytne pohraničnej stráži
najneskôr pri príchode. Podobne, ak z dôvodov vyššej moci musí výletná
loď prichádzajúca z tretej krajiny pristáť v prístave, ktorý nie je
hraničným priechodom, spoja sa prístavné orgány s orgánmi v najbližšom
prístave, ktorý je označený ako hraničný priechod, aby nahlásili
prítomnosť plavidla. 3.2.6. Pri týchto kontrolách sa odovzdá
dokument obsahujúci všetky technické vlastnosti plavidla a mená osôb na palube.
Kópia tohto dokumentu sa odovzdá orgánom v prístavoch na vstupe a výstupe z
krajiny. Pokiaľ plavidlo ostáva vo výsostných vodách jedného z členských
štátov, je kópia tohto dokumentu súčasťou lodných dokladov. Pobrežný rybolov 3.2.7. Odchylne od článkov 5 a 8 sa
systematicky nekontrolujú posádky pobrežných rybárskych plavidiel, ktoré sa
každý deň alebo do 36 hodín od vyplávania vracajú do prístavu, kde sú
evidované, alebo do akéhokoľvek iného prístavu na území členských
štátov a nekotvia v prístave na území tretej krajiny. Napriek tomu sa s
cieľom stanoviť frekvenciu vykonávania kontrol berie do úvahy
posúdenie rizík nelegálneho prisťahovalectva, najmä ak sa pobrežie tretej
krajiny nachádza v bezprostrednej blízkosti územia dotknutého členského
štátu. Na základe týchto rizík sa vykonáva kontrola osôb a/alebo fyzická
prehliadka plavidla. 3.2.8. Posádky pobrežných rybárskych
plavidiel, ktoré nie sú evidované v prístave na území členského štátu, sa
kontrolujú v súlade s ustanoveniami, ktoré sa týkajú námorníkov. Trajektové spojenia 3.2.9. Kontrolám sa podrobia osoby na palube
trajektových spojení s prístavmi na území tretích krajín. Uplatňujú sa
tieto pravidlá: a) ak je to možné, v
súlade s článkom 10 zabezpečia členské štáty oddelené koridory; b) kontroly peších cestujúcich sa vykonávajú
individuálne; c) kontroly cestujúcich vo vozidlách sa
vykonávajú bez toho, aby z nich cestujúci vystúpili; d) cestujúci na trajekte, ktorí cestujú
autobusom, sa pokladajú za peších cestujúcich. Títo cestujúci vystúpia pri
kontrole z autobusu; e) kontroly vodičov ťažkých
nákladných vozidiel a akýchkoľvek sprevádzajúcich osôb sa vykonávajú bez
toho, aby z nich tieto osoby vystúpili. Takéto kontroly sa v zásade organizujú
oddelene od kontrol ostatných cestujúcich; f) aby kontroly prebiehali rýchlo, k
dispozícii musí byť adekvátny počet kontrolných stanovíšť; g) najmä na vyhľadávanie nelegálnych
prisťahovalcov sa vykonajú náhodné prehliadky osobných dopravných
prostriedkov a v príslušných prípadoch aj nákladu a iného tovaru naloženého v
dopravnom prostriedku; h) s členmi posádky trajektov sa zaobchádza rovnako ako s členmi posádky obchodnej
lode; ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 písm. c) i) bod 3.1.2. (povinnosť predložiť
zoznamy pasažierov a členov posádky) sa neuplatňuje. Ak treba
zostaviť zoznam osôb na palube podľa smernice Rady 98/41/ES[7], kapitán zašle kópiu uvedeného zoznamu príslušnému orgánu v prístave
určenia na území členských štátov najneskôr tridsať minút po
vyplávaní lode z prístavu v tretej krajine. ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 písm. c) 3.2.10. Ak trajekt prichádzajúci z tretej
krajiny s viac než jednou zastávkou na území členských štátov priberie
cestujúcich len na zvyšný úsek v rámci tohto územia, uvedení cestujúci sa
podrobia výstupnej kontrole v prístave, z ktorého loď vyplávala, a
vstupnej kontrole v prístave určenia. Kontroly osôb, ktoré sa už počas týchto
zastávok nachádzajú na palube trajektu a nenalodili sa na území
členských štátov, sa vykonávajú v prístave určenia. Keď je
krajinou určenia tretia krajina, uplatní sa opačný postup. ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 4 písm. c) Spojenia nákladnou loďou medzi
členskými štátmi 3.2.11. Odchylne od článku 8 sa
hraničné kontroly vôbec nevykonávajú na spojeniach nákladnou loďou
medzi tými istými dvomi alebo viacerými prístavmi na území členských
štátov, ak nákladná loď nezastavuje v žiadnych prístavoch mimo územia
členských štátov a prepravuje tovar. Napriek tomu sa kontroly posádky a cestujúcich týchto
lodí vykonávajú, ale len v odôvodnených prípadoch na základe hodnotenia
rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu
prisťahovalectvu. ê 562/2006 4. Lodná doprava vo vnútrozemí 4.1. Lodná doprava vo vnútrozemí
zahŕňajúca prekročenie vonkajšej hranice zahŕňa
používanie všetkých druhov lodí a plavidiel na obchodné alebo rekreačné
účely plaviacich sa na riekach, kanáloch a jazerách. 4.2. S ohľadom na lode používané na
obchodné účely, kapitán a osoby zamestnané na lodi, ktoré sú uvedené v
zozname posádky, a rodinní príslušníci týchto osôb, ktorí na lodi bývajú, sa
pokladajú za členov posádky, resp. za jej rovnocenné osoby. 4.3. Pre
kontroly lodnej dopravy vo vnútrozemí sa obdobne uplatňujú príslušné
ustanovenia bodov 3.1 až 3.2. ________________ PRÍLOHA VII Osobitné pravidlá pre určité
kategórie osôb 1. Hlavy štátov Odchylne od
článku 6 a článkov 8 až 14 hraničným kontrolám nemôžu byť
podrobené hlavy štátov a členovia ich delegácií, ktorých príchod a odchod
sa oficiálne oznámil pohraničnej stráži cez diplomatické kanály. 2. Piloti a ostatní
členovia posádky lietadla 2.1. Odchylne od článku 6 môžu
držitelia preukazu pilota alebo osvedčenia člena posádky podľa
prílohy 9 Dohovoru o civilnom letectve zo 7. decembra 1944 v priebehu
vykonávania svojich povinností a na základe týchto dokladov: a) nastúpiť a
vystúpiť na letisku medzipristátia alebo na letisku príletu na území
členského štátu; b) vstúpiť na územie obce letiska
medzipristátia alebo letiska príletu na území členského štátu; c) dopraviť sa akýmkoľvek
dopravným prostriedkom na letisko na území členského štátu, aby nastúpili do lietadla, ktoré odlieta z toho istého letiska. Vo všetkých ostatných prípadoch musia byť
splnené požiadavky stanovené v článku 6 ods. 1. 2.2. Pre kontroly členov posádky
lietadiel sa uplatňujú články 7 až 14. V prípade, že je to možné, sa
prednostne vykonajú kontroly posádky lietadiel. Konkrétne sa posádky kontrolujú
buď skôr než cestujúci, alebo na osobitných miestach vyhradených na tieto
účely. Odchylne od článku 8 môžu byť posádky, ktoré personál
zodpovedný za kontroly už spoznal v priebehu vykonávania svojich povinností,
podrobené len náhodným kontrolám. 3. Námorníci ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 5 písm. a) Odchylne od
článkov 5 a 8 môžu členské štáty povoliť námorníkom, ktorí sú
držiteľmi preukazu námorníka vydaného v súlade s Dohovorom Medzinárodnej
organizácie práce (ILO) o dokladoch totožnosti námorníkov č. 108
(1958) alebo č. 185 (2003), Dohovorom o uľahčení
medzinárodnej námornej dopravy (Dohovor FAL) a príslušným vnútroštátnym právom,
vstup na územie členských štátov vystúpením na breh za účelom pobytu
v zóne prístavu, v ktorom zakotvila ich loď, alebo v susedných obciach,
alebo opustenie územia členských štátov s tým, že sa vrátia na loď, a
to bez toho, aby sa dostavili na hraničný priechod, pod podmienkou, že sú
uvedení v zozname posádky svojej lode, ktorý bol predtým predložený na kontrolu
príslušným orgánom. Na základe hodnotenia
rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu
prisťahovalectvu sa však námorníci podrobia kontrole zo strany
pohraničnej stráže v súlade s článkom 8 ešte predtým, ako
vystúpia na breh. ê 562/2006
(prispôsobené) 4. Držitelia diplomatických,
úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií 4.1. S ohľadom na osobitné výsady
alebo imunity, ktoré požívajú držitelia diplomatických, úradných alebo
služobných pasov vydaných tretími krajinami alebo ich vládami, ktoré sú uznané
členskými štátmi, ako aj držitelia dokladov vydaných medzinárodnými
organizáciami uvedenými v bode 4.4, ktorí cestujú v rámci plnenia svojich
pracovných povinností, sa môže týmto osobám udeliť prednosť pred
ostatnými cestujúcimi na hraničných priechodoch, hoci v príslušných
prípadoch naďalej podliehajú vízovej povinnosti. Odchylne od článku 6 ods. 1 písm. c) sa od
držiteľov týchto dokladov nevyžaduje preukazovanie dostatočnej výšky
prostriedkov na živobytie. 4.2. Ak si osoba, ktorá sa nachádza na vonkajšej
hranici, nárokuje výsady, imunity a výnimky, môže ju príslušník
pohraničnej stráže požiadať, aby poskytla dôkaz o svojom statuse
predložením príslušných dokladov, predovšetkým potvrdení vydaných akreditujúcim
štátom, alebo diplomatického pasu alebo iných prostriedkov. Ak má príslušník
pohraničnej stráže pochybnosti, môže sa v naliehavom prípade obrátiť
priamo na ministerstvo zahraničných vecí. 4.3. Akreditovaní členovia
diplomatických misií a konzulárnych zastúpení a ich rodiny môžu vstúpiť na
územie členských štátov po predložení preukazu uvedeného v článku 20
ods. 2 a dokladu, ktorý ich oprávňuje prekročiť hranice. Okrem
toho a odchylne od článku 14 nesmie pohraničná stráž odoprieť
držiteľom diplomatických, úradných alebo služobných pasov vstup na územie
členských štátov skôr, než sa poradí s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.
To platí aj v prípadoch, keď bolo na tieto osoby vydané upozornenie v SIS. 4.4. Medzi doklady vydané medzinárodnými
organizáciami na účely uvedené v bode 4.1 patria najmä: –
preukaz (laissez-passer) Organizácie Spojených
národov, ktorý sa vydáva pracovníkom Organizácie Spojených národov a
podriadených agentúr podľa Dohovoru o výsadách a imunitách
špecializovaných agentúr, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených
národov 21. novembra 1947 v New Yorku, –
preukaz (laissez-passer) Ö Európskej
únie (EÚ) Õ, –
preukaz (laissez-passer) Európskeho
spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom), –
legitimácia vydaná generálnym tajomníkom Rady
Európy, –
doklady vydané podľa odseku 2 článku III
Dohody medzi zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy o postavení ich síl
(vojenské preukazy totožnosti s priloženým cestovným príkazom, cestovné
oprávnenie alebo individuálny či kolektívny príkaz na presun), ako aj doklady
vydané v rámci Partnerstva za mier. 5. Cezhraniční pracovníci 5.1. Postupy kontroly cezhraničných
pracovníkov sa riadia všeobecnými pravidlami o kontrole hraníc, najmä
článkami 8 a 14. 5.2. Odchylne od článku 8 sa
cezhraniční pracovníci, ktorých členovia pohraničnej stráže
dobre poznajú, pretože často prekračujú hranicu na rovnakom
hraničnom priechode a o ktorých na základe počiatočnej kontroly
nezistilo, že by podliehali upozorneniu v SIS alebo vo vnútroštátnom súbore
údajov, podrobia len náhodným kontrolám s cieľom uistiť sa, či
sú držiteľmi platného dokladu, ktorý ich oprávňuje
prekročiť hranicu, a či spĺňajú potrebné podmienky na
vstup. Z času na čas sa aj tieto osoby bez upozornenia a v
nepravidelných intervaloch podrobia dôkladným kontrolám. 5.3. Ustanovenia bodu 5.2 sa môžu
rozšíriť na ďalšie kategórie osôb, ktoré pravidelne prekračujú
hranice. 6. Maloletí 6.1. Pohraničná stráž venuje osobitnú
pozornosť maloletým, či už cestujú v sprievode, alebo bez sprievodu.
Maloletí, ktorí prekračujú vonkajšiu hranicu, sa podrobia rovnakým
kontrolám na vstupe a výstupe ako dospelí podľa tohto nariadenia. 6.2. V prípade sprevádzaných maloletých
pohraničná stráž skontroluje, či osoby sprevádzajúce maloletých majú
týchto maloletých v rodičovskej starostlivosti, najmä ak maloletých
sprevádza len jedna dospelá osoba a existujú závažné dôvody na podozrenie, že
mohli byť nezákonne odňatí z opatery osôb, ktoré vo vzťahu k nim
vykonávajú podľa zákona rodičovskú starostlivosť. V takomto prípade
vykoná príslušník pohraničnej stráže ďalšie vyšetrovanie s
cieľom zistiť akékoľvek nezrovnalosti alebo rozpory v daných
informáciách. 6.3. V prípade maloletých, ktorí cestujú
bez sprievodu, zabezpečí pohraničná stráž dôkladnými kontrolami
cestovných dokladov a sprievodných dokladov, aby maloletí neopustili územie
proti vôli osôb, ktoré ich majú v rodičovskej starostlivosti. ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 5 písm. b) 6.4. Členské štáty určia
vnútroštátne kontaktné miesta pre konzultácie týkajúce sa maloletých a
informujú o tom Komisiu. Komisia sprístupní členským štátom zoznam týchto
vnútroštátnych kontaktných miest. 6.5. V prípade pochybností týkajúcich sa
ktorejkoľvek z okolností stanovených v bodoch 6.1., 6.2. a 6.3.
príslušníci pohraničnej stráže využijú zoznam vnútroštátnych kontaktných
miest pre konzultácie o maloletých. ê 610/2013
článok 1 bod 21 a príloha I bod 5 písm. c) (prispôsobené) 7. Záchranné služby, polícia,
hasičské zbory a pohraničná stráž Podmienky vstupu a
výstupu príslušníkov záchranných služieb, polície, hasičských zborov,
ktorí sú nasadení v prípade núdzových situácií, ako aj príslušníkov
pohraničnej stráže, ktorí prekračujú hranice pri výkone svojich
pracovných úloh sa upravia vo vnútroštátnom práve. Členské štáty môžu s tretími
krajinami uzavrieť dvojstranné dohody týkajúce sa vstupu a výstupu týchto
kategórií osôb. V tejto vnútroštátnej úprave a dvojstranných dohodách sa môžu
stanovovať výnimky z článkov 5, 6 a 8. 8. Pracovníci na otvorenom mori Odchylne od
článkov 5 a 8 sa pracovníci na otvorenom mori, ktorí sa pravidelne
námornou alebo leteckou dopravou vracajú na územie členských štátov bez
toho, aby sa zastavili na území tretej krajiny, nepodrobujú systematickým
kontrolám. Napriek tomu sa s
cieľom stanoviť frekvenciu vykonávania kontrol berie do úvahy
hodnotenie rizík vo vzťahu k nelegálnemu prisťahovalectvu, najmä ak
sa pobrežie tretej krajiny nachádza v bezprostrednej blízkosti takéhoto
pracoviska na otvorenom mori. _________________
ê 562/2006 è1 610/2013 článok 1 bod 21 a príloha I bod 6 písm. a) è2 610/2013 článok 1 bod 21 a príloha I bod 6 písm. b) PRÍLOHA VIII è1 ç è2 ç ____________________ é PRÍLOHA IX Zrušené nariadenie so zoznamom
neskorších zmien Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (Ú. v. ES L 105, 13.4.2006, s. 1) || || Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 296/2008 (Ú. v. ES L 97, 9.4.2008, s. 60) || || Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 81/2009 (Ú. v. ES L 35, 4.2.2009, s. 56) || || Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (Ú. v. ES L 243, 15.9.2009, s. 1) || Iba článok 55 || Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 265/2010 (Ú. v. EÚ L 85, 31.3.2010, s. 1) || Iba článok 2 || Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 1) || Iba článok 1 || Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1051/2013 (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 1) || _____________ PRÍLOHA X Tabuľka
zhody Nariadenie (ES) č. 562/2006 || Toto nariadenie Článok 1 || Článok 1 Článok 2 úvodné slová || Článok 2 úvodné slová Článok 2 body 1 až 8 || Článok 2 body 1 až 8 Článok 2 bod 8a || Článok 2 bod 9 Článok 2 bod 9 || Článok 2 bod 10 Článok 2 bod 10 || Článok 2 bod 11 Článok 2 bod 11 || Článok 2 bod 12 Článok 2 bod 12 || Článok 2 bod 13 Článok 2 bod 13 || Článok 2 bod 14 Článok 2 bod 14 || Článok 2 bod 15 Článok 2 bod 15 || Článok 2 bod 16 Článok 2 bod 16 || Článok 2 bod 17 Článok 2 bod 17 || Článok 2 bod 18 Článok 2 bod 18 || Článok 2 bod 19 Článok 2 bod 18a || Článok 2 bod 20 Článok 2 bod 19 || Článok 2 bod 21 Článok 3 || Článok 3 Článok 3a || Článok 4 Článok 4 || Článok 5 Článok 5 ods. 1 || Článok 6 ods. 1 Článok 5 ods. 1a || Článok 6 ods. 2 Článok 5 ods. 2 || Článok 6 ods. 3 Článok 5 ods. 3 || Článok 6 ods. 4 Článok 5 ods. 4 || Článok 6 ods. 5 Článok 6 || Článok 7 Článok 7 ods. 1 a 2 || Článok 8 ods. 1 a 2 Článok 7 ods. 3 písm. a) || Článok 8 ods. 3 písm. a) Článok 7 ods. 3 písm. aa) || Článok 8 ods. 3 písm. b) Článok 7 ods. 3 písm. ab) || Článok 8 ods. 3 písm. c) Článok 7 ods. 3 písm. ac) || Článok 8 ods. 3 písm. d) Článok 7 ods. 3 písm. ad) || Článok 8 ods. 3 písm. e) Článok 7 ods. 3 písm. ae) || Článok 8 ods. 3 písm. f) Článok 7 ods. 3 písm. b) || Článok 8 ods. 3 písm. g) Článok 7 ods. 3 písm. c) || Článok 8 ods. 3 písm. h) Článok 7 ods. 3 písm. d) || Článok 8 ods. 3 písm. i) Článok 8 || Článok 9 Článok 9 ods. 1 || Článok 10 ods. 1 Článok 9 ods. 2 prvý pododsek písm. a) || Článok 10 ods. 2 prvý a druhý pododsek Článok 9 ods. 2 prvý pododsek písm. b) || Článok 10 ods. 2 tretí pododsek Článok 9 ods. 2 druhý pododsek || Článok 10 ods. 2 štvrtý pododsek Článok 9 ods. 2 tretí pododsek || Článok 10 ods. 2 piaty pododsek Článok 9 ods. 3 a 4 || Článok 10 ods. 3 a 4 Článok 10 ods. 1 až 5 || Článok 11 ods. 1 až 5 Článok 10 ods. 6 || - Článok 11 || Článok 12 Článok 12 || Článok 13 Článok 13 || Článok 14 Článok 14 || Článok 15 Článok 15 || Článok 16 Článok 16 || Článok 17 Článok 17 || Článok 18 Článok 18 || Článok 19 Článok 19 || Článok 20 Článok 19a || - Článok 19a || Článok 21 Článok 20 || Článok 22 Článok 21 || Článok 23 Článok 22 || Článok 24 Článok 23 || Článok 25 Článok 23a || Článok 26 Článok 24 || Článok 27 Článok 25 || Článok 28 Článok 26 || Článok 29 Článok 26a || Článok 30 Článok 27 || Článok 31 Článok 28 || Článok 32 Článok 29 || Článok 33 Článok 30 || Článok 34 Článok 31 || Článok 35 Článok 32 || Článok 36 Článok 33 || Článok 37 Článok 33a || Článok 38 Článok 34 || Článok 39 Článok 35 || Článok 40 Článok 36 || Článok 41 Článok 37 || Článok 42 Článok 37a || Článok 43 Článok 38 || - Článok 39 || Článok 44 Článok 40 || Článok 45 PRÍLOHY I až VIII || PRÍLOHY I až VIII - || PRÍLOHA IX - || PRÍLOHA X _____________ [1] V prípade Islandu a Nórska sa znak
nevyžaduje. [2] V prípade Islandu a Nórska sa znak nevyžaduje. [3] V prípade Islandu a Nórska sa znak nevyžaduje. [4] V prípade Islandu a Nórska sa znak nevyžaduje. [5] Smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna
2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým
sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Ú. v. ES
L 187, 10.7.2001, s. 45). [6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti
bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES)
č. 2320/2002 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 72). [7] Smernica Rady 98/41/ES z 18. júna
1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov
alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (Ú.
v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35).