5.4.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/22

1.

víta skutočnosť, že Komisia uznala význam toho, že v oblasti politiky mládeže treba ďalej posilňovať vytváranie odvetvovej politiky založenej na údajoch a faktoch a čo najúčinnejšie koordinovať európske, regionálne a vnútroštátne zdroje, ako aj úsilie o dosiahnutie cieľov v oblasti politiky mládeže;

2.

obzvlášť oceňuje, že Komisia v oblasti spolupráce v rámci politiky mládeže na obdobie rokov 2016 – 2018 pokladá za potrebné, aby sa vhodnými vylepšovaním odvetvovej politiky podľa možnosti čo najrýchlejšie reagovalo na nové výzvy, ako je napríklad integrácia mladých utečencov alebo propagácia extrémizmu medzi mladými ľuďmi;

3.

v tejto súvislosti vyslovene víta úžitok, ktorý prináša rámec EÚ pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (na roky 2010 – 2018) tým, že zlepšuje spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a ich miestnymi a regionálnymi samosprávami a otvára a rozširuje príležitosti a výhody európskeho integračného projektu pre mladých ľudí, a preto Komisiu vyzýva, aby pokračovala v rámci aj na obdobie po roku 2018 a ďalej ho vyvíjala;

4.

potvrdzuje, že hlavné ciele politiky v oblasti mládeže by sa mali aj naďalej zameriavať na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre mladých ľudí, podporu ich sociálneho začlenenia, ako aj na posilnenie ich konkurencieschopnosti na trhu práce, pričom treba podporovať aktívne občianstvo (účasť mládeže), posilnenie práce s mládežou, nediskrimináciu a porozumenie medzi kultúrami;

5.

zároveň však vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia v súvislosti s politikou v oblasti mládeže nespomína úlohu miestnych a regionálnych orgánov, a to ani napriek tomu, že je úplne zrejmé, že ak existujú vnútroštátne politické opatrenia týkajúce sa mládeže, vo väčšine členských štátov spadajú v rôznom rozsahu do právomoci miestnych a regionálnych orgánov;

6.

oceňuje prácu Eurostatu zameranú na vytváranie a koordináciu súborov údajov týkajúcich sa celého radu faktorov v spojitosti s mládežou;

7.

vyzýva Komisiu, aby systematicky skúmala územný vplyv politiky v oblasti mládeže na nižšej ako celoštátnej úrovni, teda aspoň na úrovni NUTS 2. Aby sa ďalej posilňovala úloha regiónov pri uplatňovaní stratégie EÚ pre mládež, považuje za potrebné vypracovať v rámci otvorenej metódy koordinácie medzi členskými štátmi EÚ merateľné ukazovatele, konkrétne akčné plány zamerané na mládež, ktoré budú zahŕňať všetky úrovne správy, a uzatvárať pevné partnerstvá medzi mládežníckymi organizáciami a verejnými orgánmi;

8.

na základe konzultácií zainteresovaných strán sa domnieva, že aj keď program Erasmus+ a záruka pre mladých ľudí sú skutočne veľmi dôležité nástroje na dosiahnutie cieľov odvetvovej politiky, problémy sú oveľa zložitejšie a Únia už aj teraz toho robí v oblasti mládeže oveľa viac, než predstavujú uvedené dva úspešné nástroje, ktoré – a priori považované za účinné – sa ukázali ako nedostatočné, pretože konkrétne záruka pre mladých ľudí sa ešte stále neuplatňuje v náležitej miere. Najmä v prípade zraniteľných mladých ľudí zdôrazňuje potrebu vypracovať iniciatívy na podporu mladých ľudí v systémoch sociálneho zabezpečenia, ktorým hrozí, že sa po dovŕšení 18 rokov ocitnú bez akejkoľvek ochrany, a tak sprevádzať ich prechod do dospelosti. Preto upozorňuje na to, že v primeranej forme by sa mali sprístupniť aj ďalšie informácie o výsledkoch v oblasti politiky mládeže, okrem iného najmä v súvislosti s témami, ako je nezamestnanosť a sociálne začlenenie mladých ľudí. To by tiež pomohlo určiť, či by nebolo vhodné poskytnúť špecifickú pomoc z európskych štrukturálnych a investičných fondov, počínajúc od súčasného programovacieho obdobia. Vzhľadom na zložitosť a rozsah aktuálnych výziev by mala byť politika v oblasti mládeže začlenená do všetkých politík EÚ tak, že sa použije horizontálny prístup, keďže tieto politiky sú schopné nielen hľadať riešenia problémov týkajúcich sa mládeže, ale aj byť východiskom pre podporu nového hospodárskeho rastu. Okrem toho znovuobjavenie hodnôt vlastných tradícií a remesiel môže predstavovať nové pracovné príležitosti. Rovnako sa naďalej musí vyvíjať veľké úsilie o to, aby sa medzi členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami podporila výmena osvedčených postupov v oblasti zapojenia mládeže a práce s mládežou. Okrem toho hospodársky význam vzdelávania a odbornej prípravy, o ktorých sa viedli diskusie na zasadnutí Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport 12. decembra 2014 (1) v nadväznosti na strednodobé preskúmanie stratégie Európa 2020, by sa teraz mali premietnuť do konkrétnych investícií do vzdelávania ako súčasť dlhodobej agendy EÚ pre oblasť rastu a mládeže;

9.

víta skutočnosť, že Komisia zlepšila zverejňovanie informácií pre mladých ľudí, ktorí hľadajú prácu, prostredníctvom systému EURES na výmenu informácií o ponuke pracovných miest a že začala realizovať iniciatívu Tvoje prvé pracovné miesto EURES na podporu mladých ľudí pri hľadaní zamestnania v zahraničí a podnikla konkrétne kroky vedúce k realizácii požiadavky, ktorá bola formulovaná v odporúčaní Rady týkajúcom sa rámca kvality pre stáže, a síce aby sa portál EURES rozšíril o stáže. Vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere využívali možnosti, ktoré im tieto nástroje ponúkajú;

10.

s obavou konštatuje, že sa znižuje priama politická aktivita mladých ľudí (predovšetkým vo forme volebnej účasti) a že je v porovnaní so staršími generáciami menšia, zároveň však víta, že mnohí mladí ľudia majú záujem angažovať sa ako aktívni členovia svojho miestneho spoločenstva formou členstva v organizáciách, prostredníctvom internetových nástrojov (sociálne médiá) alebo vykonávaním dobrovoľníckej práce. Treba preto privítať, že Komisia a členské štáty chcú využívať nové formy účasti na demokratických procesoch a prístup k politickému rozhodovaniu v rámci stratégie EÚ pre mládež. Bolo by tiež potrebné mladým ľuďom viac objasňovať ich právo iniciovať a podporovať európsku iniciatívu občanov;

11.

odporúča, aby Komisia preskúmala osvedčené postupy členských štátov a regiónov, pokiaľ ide o šírenie politickej gramotnosti a o zníženie minimálneho veku pre volebné právo, najmä pokiaľ ide o priamy alebo nepriamy vplyv týchto dvoch prvkov na politickú angažovanosť a ochotu mladých ľudí zapájať sa, pričom musí jednoznačne zohľadňovať zodpovednosť členských štátov za učebné plány a štruktúru ich sústavy vzdelávania, a aby sa o výsledky preskúmania podelila s členskými štátmi a regiónmi;

12.

za veľmi dôležité považuje mládežnícke a športové organizácie, ktoré pôsobia vo formalizovaných rámcoch a v oblasti mimoškolských aktivít v rámci neformálneho a informálneho vzdelávania k aktívnemu občianstvu, pretože významnou mierou prispievajú k rozvoju participačných zručností mladých ľudí a zlepšeniu kvality rozhodovacích postupov, a preto sa domnieva, že je dôležitá podpora týchto organizácií;

13.

zdôrazňuje tiež potrebu určiť a podporiť neštruktúrované spoločenstvá mladých ľudí, vytvárané čoraz väčším počtom mladých ľudí, a to aj vďaka zodpovednému využívaniu sociálnych médií. Tieto spoločenstvá často vytvárajú mladí ľudia, ktorí majú ťažkosti s prístupom k príležitostiam a nemajú prostriedky na interakciu s inštitúciami;

14.

súhlasí s tým, že je dôležité kvalitne pracovať s mládežou a že je potrebné zlepšiť schopnosť reagovať na spoločenské, behaviorálne a technologické zmeny. V tejto súvislosti treba v práci s mládežou ďalej podporovať uznávanie a zviditeľňovanie neformálneho a informálneho učenia;

15.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že spoločensko-výchovnú prácu s mládežou vo viacerých členských štátoch aj v právomoci miestnej samosprávy postihli rozpočtové škrty v celej Európe, kým zvyšujúci sa počet mladých ľudí, ktorým hrozí chudoba a vylúčenie, a takisto zdraviu škodlivé spôsoby správania, ktoré sú medzi mladými ľuďmi čoraz rozšírenejšie, a s nimi spojená miera úmrtnosti medzi mladými by si žiadali nárast tejto činnosti. Predovšetkým je tiež potrebné propagovať zdravý životný štýl, ktorý by umožnil zamedziť užívanie drog, nadmerné užívanie alkoholu, užívanie tabaku, obezitu, a to aj prostredníctvom podpory fyzickej aktivity. Zároveň je dôležité navrhnúť aktívne politiky, ktoré by mladým ľuďom, združeným v organizáciách alebo jednotlivo, ponúkali možnosti osobného a profesionálneho rozvoja, aby mohli vytvoriť nové formy sociálnych vzťahov (Biela kniha o európskej mládeži z roku 2001);

16.

v reakcii na súčasnú migračnú krízu a v kontexte Európskeho programu pre migráciu žiada, aby sa miestnym a regionálnym orgánom poskytli priamo dostupné finančné zdroje, aby si tieto orgány mohli plniť svoje záväzky v súvislosti s migráciou a integráciou;

17.

domnieva sa, že migrácia mladých ľudí z menej rozvinutých európskych regiónov alebo regiónov, ktoré najhoršie postihla hospodárska kríza, narúša územnú a sociálnu súdržnosť a vedie k vážnym demografickým výzvam. S cieľom podporiť rast a tvorbu pracovných miest v týchto regiónoch, čo je kľúčové na to, aby sa zabránilo odchodu mladých ľudí a následnému odlevu mozgov, výbor zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporovať najmä medziregionálne partnerstvá a priame opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom osobitných opatrení financovaných z EŠIF;

18.

považuje za dôležitý nástroj výmenu osvedčených postupov v spolupráci zahŕňajúcej všetky oblasti, ktorá slúži na podporu mladých ľudí, pretože členským štátom a obecným a regionálnym samosprávam, ako aj zástupcom mládeže umožňuje, aby sa jeden od druhého učili. Okrem toho iniciatívy, ako je Európsko-stredomorská mládežnícka platforma a Európske mládežnícke fórum, podporujú dialóg napr. o otázkach podpory celoživotného vzdelávania a európskej politiky mobility, vzdelávania a zamestnanosti a otázkach rovnosti príležitostí žien a mužov;

19.

navrhuje vypracovať taký základný balík, ktorý by každý členský štát mal podľa možnosti zabezpečiť mladým ľuďom. Tento balík by bol zameraný na zabezpečenie prístupu k širokopásmovému internetu, možnosť osvojenia si druhého cudzieho jazyka aspoň na úrovni B2 v rámci národného systému vzdelávania, profesijné poradenstvo a ďalšie priebežné tútorstvo, príležitosť na primeranú účasť na dobrovoľníckej činnosti, prípravu pri hľadaní prvého zamestnania, flexibilné a dostupné formy financovania potrebného na štúdia, ktorého absolvovanie poskytuje rôzne kariérne možnosti; Zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že všetci mladí ľudia v EÚ, ktorí majú záujem o odborné vzdelávanie, ho aj dostanú, a tiež, že budú mať zaručenú „aspoň minimálnu úroveň kvalifikácie a zručností“, ktoré by boli uznávané a potvrdené vo všetkých členských štátoch, čo im umožní mať prístup k minimálnej úrovni vzdelania, absolvovať toto vzdelanie a doplniť ho o primeranú úroveň zručností podporených náležitým potvrdením, ktoré uzná pridanú hodnotu tej aktivity, ktorú mladí ľudia vykonávajú v rámci neformálneho vzdelávania;

20.

konštatuje, že v európskych regiónoch treba uskutočniť prieskumy, aby sa vytvoril lepší obraz o situácii mladých ľudí, pokiaľ ide o možnosť získať bývanie a o kvalitu tohto bývania, pričom je veľmi dôležité v tejto oblasti zabezpečiť výmenu osvedčených postupov, ako aj vypracovať akčné plány na miestnej úrovni, pretože v mnohých regiónoch možno pozorovať prebytok bytov, pričom v mnohých regiónoch kvalita bytov nezabezpečuje primerané podmienky pre mladých ľudí, zatiaľ čo v iných veľmi vysoké ceny vedú k vylúčeniu mladých ľudí. Na základe príslušných informácií treba vypracovať vhodné akčné plány, ktoré by zvýšili dostupnosť primeraných podmienok bývania pre mladých ľudí. Predovšetkým sa navrhuje vyčleniť pre mladých ľudí istú časť verejnej bytovej výstavby, podporovať formy solidárneho susedstva a spolužitia medzi sebestačnými staršími osobami a mladými ľuďmi (co-housing) a podporovať kúpu obydlí so zvýhodnenými úvermi pre mladých ľudí;

21.

zdôrazňuje, že v oblasti politiky mládeže je potrebné nájsť možnosti riešenia takých problémov, ako je prispôsobenie zručností potrebám zamestnávateľov a potrebám vo výrobnom a územnom rámci, otázka zníženia vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí, otázka rovnakých príležitostí mladých ľudí žijúcich v malých osadách okrajových, najvzdialenejších, ostrovných alebo vidieckych regiónov, ktoré čelia demografickým výzvam, ako aj podpora iniciatív v oblasti vzdelávania prispôsobené regionálnym špecifikám a osobitným schopnostiam a s tým súvisiaca výmena osvedčených postupov, a to aj docenením manuálnej práce. Zdôrazňuje, že prispôsobenie zručností potrebám zamestnávateľov je dôležitým faktorom v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj pokiaľ ide o ďalší rozvoj ich kariérnych možností. Domnieva sa, že by sa mali zaviesť postupy, ktoré by zaručili potvrdzovanie a certifikáciu zručností získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania mladých ľudí a dobrovoľníckej práce tak, aby sa tieto zručnosti dali uplatniť aj pri začleňovaní na trh práce. Preto žiada, aby sa týmto otázkam naďalej venovala pozornosť a aby sa apelovalo na sociálnu zodpovednosť podnikov, aby zaujali empatický prístup voči mladým ľuďom, ktorí nie sú len pracovná sila súčasnosti a budúcnosti, ale aj potenciálni spotrebitelia, pokiaľ ide o tovar, ktorý tieto podniky vyrábajú, resp. služby, ktoré poskytujú;

22.

domnieva sa, že v rámci politiky mládeže je na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni miestnych a regionálnych orgánov potrebné naďalej venovať veľkú pozornosť takým oblastiam politiky, ako je propagácia základných hodnôt kresťanskej kultúry Európy, diskriminácia mladých ľudí založená na pohlaví, rodovej príslušnosti, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí alebo sexuálnej orientácii, ako aj stanovenie krokov, ktoré treba v tejto súvislosti podniknúť, vrátane problémov týkajúcich sa osobitne mladých ľudí patriacich k národnostným a etnickým menšinám;

23.

vyzýva príslušné miestne a regionálne orgány, aby v súlade s právnymi predpismi členských štátov a európskymi zásadami prijali všetky potrebné opatrenia zamerané na zachovanie vzdelávacích inštitúcií vyučujúcich v jazyku národnostných alebo jazykových menšín a na vytváranie ďalších takýchto inštitúcií. Zároveň vyzýva členské štáty, aby v záujme efektívneho osvojenia si úradného jazyka vypracovali riešenia v oblasti vzdelávania, ktoré budú zohľadňovať osobitnú situáciu mladých ľudí, ktorí sú príslušníkmi národnostných menšín, a to v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa viacjazyčnosti a nediskriminácie;

24.

považuje za prioritné začať bezodkladne realizovať akčný plán proti čoraz častejšiemu výskytu rodovo motivovaného násilia medzi mladými ľuďmi, v ktorom by sa zohľadňoval význam účinnej koedukácie vo všetkých krajinách EÚ;

25.

konštatuje, že mladí ľudia majú len v obmedzenej miere prístup k finančným riešeniam potrebným na podnikanie, zabezpečenie bývania, pokračovanie v štúdiu, a preto považuje za dôležité, aby miestne a regionálne orgány hľadali také miestne riešenia na podporu konkurencieschopnosti regiónu, ktoré na jednej strane môžu prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti príslušného regiónu, a na strane druhej by jednoznačne zvýšili rovnosť príležitostí medzi mladými ľuďmi;

26.

zdôrazňuje preto, že je potrebné podporovať priestory združovania mladých ľudí prevádzkované miestnymi zainteresovanými stranami v partnerstve aj so súkromnými subjektmi, ktoré by dokázali porozumieť potrebám príslušnej cieľovej skupiny mládeže a premeniť ich na príležitosť z hľadiska budúcej zamestnateľnosti, testovania podnikateľských schopností a rozvoja aktívnej účasti;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, či sú mladí ľudia dostatočne informovaní v oblasti pracovného práva a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj o predpisoch o dobrovoľníckej činnosti, ak sú v pracovnoprávnom alebo dobrovoľníckom vzťahu alebo ak vykonávajú stáž vo svojej krajine alebo v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom majú zvyčajný pobyt. Preto navrhuje, aby im ako základ slúžili zavedené siete, ako je napríklad Europe Direct, Eurodesk či Eures, a miestne orgány ako hlavní presadzovatelia politík týkajúcich sa mladých ľudí v daných regiónoch;

28.

zdôrazňuje, že k ochrane mladých ľudí v oblasti dobrovoľníctva a na trhu práce by sa malo pristupovať veľmi opatrne, a vyzýva regióny, aby v tejto súvislosti preskúmali možnosti vzájomného učenia a spolupráce pri výmene osvedčených postupov. Zdôrazňuje tiež potrebu posilniť spoločenskú a občiansku hodnotu dobrovoľníctva, ako napríklad v prípade civilnej služby pre mladých ľudí;

29.

domnieva sa, že na jednej strane by bolo vhodné preskúmať, ako môžu nové spoločenské a kolektívne hodnoty, ako je environmentálne povedomie, pokiaľ ide o udržateľnú a energeticky efektívnu výrobu, spoločné preberanie zodpovednosti, pomoc osobám v núdzi a obnovenie hodnoty remeselnej výroby, napomôcť spoločenskú účasť a úspešnú integráciu mladých ľudí, a na druhej strane ako možno propagovať a podporovať kľúčovú úlohu rodiny ako prvej podpory sociálneho a hospodárskeho rastu osoby. Odporúča prepojenie a odkaz na rodinu zahrnúť do nových cieľov udržateľného rozvoja (OSN). Podporné opatrenia sa vzťahujú na rodiny pôvodu, ako aj na nové a vznikajúce rodiny. Opatrenia sa vzťahujú na ochranu rodiny, zakladanie rodín a rodičovstvo s osobitným zreteľom na regióny, ktoré zápasia s demografickými výzvami;

30.

prevažne vidiecke regióny musia venovať osobitnú pozornosť mladým obyvateľom, ktorí sú skutočným strategickým aktívom týchto oblastí, a pomôcť zabezpečiť ich udržanie na vidieku, zvýšiť ich možnosti naďalej žiť v týchto obciach, ktoré sú niekedy veľmi malé, podľa možnosti zabezpečiť kontinuitu poľnohospodárskej činnosti v týchto oblastiach, v rámci ktorej by sa – po absolvovaní primeranej odbornej prípravy – využívali tradičné poľnohospodárske postupy šetrné k životnému prostrediu a dodržiavajúce zásady udržateľného hospodárstva. Tieto postupy musia byť finančne životaschopné a hospodársky výnosné;

31.

domnieva sa, že izolované opatrenia jednotlivých členských štátov v oblasti politiky mládeže nie sú vždy dostatočné, ich koordinácia je často len náhodná. V tejto súvislosti podporuje návrh, že v oblasti politiky mládeže je na európskej úrovni potrebné väčšie zapojenie a viac opatrení na lepšiu koordináciu, rozvoj harmonizácie a lepšie využitie možností synergie, najmä vzhľadom na skutočnosť, že mladí ľudia sú otvorenejší mobilite a migrácii, a osobitne zdôrazňuje, že v rámci obnovenej odvetvovej politiky by sa mala jasne definovať kľúčová úloha miestnych a regionálnych orgánov;

32.

domnieva sa, že je potrebné posilniť úlohu mladých ľudí v demokratických procesoch tak, aby vyjadrili svoj názor. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné podporovať dialóg medzi mladými ľuďmi zapojením občianskej spoločnosti, najmä mládežníckych združení, jednotlivých miestnych orgánov aj ich združení, neformálnych skupín, informačných centier Europe Direct, ktoré môžu prispieť k spätnej väzbe medzi mladými ľuďmi a inštitúciami, a mimovládnych organizácií, ktoré oddávna zastupujú sektor obyvateľstva najviac otvorený zmenám, sociálnej inovácii a schopný stimulovať obnovu celej spoločnosti. Práve preto zdôrazňuje význam rozšírenia štruktúrovaného dialógu a podporuje Komisiu pri jej ďalších plánovaných opatreniach v tejto oblasti, pokiaľ ide o rozšírenie možností zapojenia mladých ľudí všeobecne, ako aj organizácií, ktoré ich zastupujú. Napokon zdôrazňuje, že pri dosahovaní týchto cieľov môže byť užitočné vytvoriť štruktúrované akčné línie, ako bolo stanovené v záruke pre mladých ľudí prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

33.

zdôrazňuje význam rozšírenia štruktúrovaného dialógu a podporuje Komisiu pri jej ďalších plánovaných opatreniach v tejto oblasti, pokiaľ ide o rozšírenie možností zapojenia mladých ľudí všeobecne, ako aj organizácií, ktoré ich zastupujú. Poukazuje na to, že pri formovaní štruktúrovaného dialógu žiadajú práve mladí ľudia kvalitatívne kritériá, ktoré treba počas dialógu čo najviac zohľadňovať. Patrí medzi ne okrem iného partnerský dialóg „seberovných“ a dostatočný vyčlenený čas. Mladí ľudia by sa mali na rozličných politických úrovniach a v čo najväčšom počte tematických okruhov zapájať do vytvárania mienky, a predovšetkým v iniciatíve za zamestnanosť mladých by sa regionálna perspektíva účasti mládeže mohla posilniť formou štruktúrovaného dialógu;

34.

považuje za dôležité podporovať začleňovanie mladých ľudí so zdravotným postihnutím a vytvorenie skutočne rovnakého prístupu pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím k možnostiam vytváraným členskými štátmi a regiónmi;

35.

zdôrazňuje, že v politikách EÚ a členských štátov je potrebné dať prioritu začleňovaniu rizikových mladých ľudí, napríklad tzv. NEET (mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy), alebo mladých ľudí z migračného prostredia, u ktorých je najpravdepodobnejšie, že sa takými stanú;

36.

domnieva sa, že aj vzhľadom na aktuálnu veľmi vážnu hrozbu terorizmu v Európe a politickú a náboženskú radikalizáciu, ktorá sa nanešťastie šíri medzi mladými ľuďmi, je prioritou v súlade s bezpečnostnou agendou EÚ a úsilím zabrániť násiliu, radikalizmu a extrémizmu posilniť účasť a zvýšiť dôveru v inštitúcie, zaručiť právo mladých ľudí na život v pluralitných spoločenstvách založených na európskych demokratických hodnotách, právnom štáte a základných právach;

37.

odporúča európskym miestnym a regionálnym orgánom, aby zohľadňujúc politiku mládeže EÚ a členských štátov vypracovali také miestne a regionálne stratégie, ktoré budú jasne zamerané na problémy a príležitosti mladých ľudí. Pri príprave týchto plánov treba zabezpečiť, aby sa rozšírili možnosti vzájomného učenia a aby sa zabezpečilo čo najväčšie zapojenie cieľovej skupiny, t. j. mladých ľudí, do ich vypracovania, realizácie a hodnotenia a aby sa podporovalo vzájomné učenie. Zároveň zdôrazňuje, že všetky stratégie a politiky týkajúce sa mládeže musia obsahovať horizontálne opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rodovej príslušnosti, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, zdravotnom postihnutí alebo sexuálnej orientácii;

38.

vyzýva Európsku komisiu, aby presadzovala a podporovala opatrenia zamerané na rozvoj podnikania mládeže v kultúrnom a tvorivom odvetví s cieľom vytvárať pracovné miesta a účinne reagovať na požiadavky všetkých tých mladých ľudí, ktorí chcú svoje záľuby premeniť na povolania v odvetví kultúry.