17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/35

1.

predkladá odporúčania o využívaní finančných nástrojov v oblasti regionálneho rozvoja, vypracované na základe analýzy regulačného prostredia, otázky užitočnosti v politike regionálneho rozvoja, zabezpečenia efektívnosti a inštitucionalizácie využívania finančných nástrojov.

2.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na význam využívania finančných nástrojov na územný rozvoj boli v rámci vypracovávania tohto stanoviska zhromaždené skúsenosti členov komisie COTER a skupiny BUDG a uskutočnili sa konzultácie s Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou (EIB) a ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré disponujú poznatkami a skúsenosťami v oblasti využívania finančných nástrojov.

3.

Poukazuje na to, že finančné nástroje môžu byť dôležitým prostriedkom územného rozvoja. Návratné financovanie môže zabezpečiť väčší pákový efekt z investovaného kapitálu v určitých oblastiach, v ktorých súkromné financovanie môže dopĺňať verejné financovanie a v ktorých sú výnosy dostatočne atraktívne.

4.

Zdôrazňuje, že dotačný systém zohráva dôležitú úlohu pri podnecovaní regionálneho rozvoja, najmä v oblastiach, v ktorých zlyháva trh a otázky územnej súdržnosti sú skutočným problémom, a poukazuje na to, že subvencie a finančné nástroje sa navzájom dopĺňajú, keďže by sa mali uplatňovať v rôznych situáciách. Podpora využívania finančných nástrojov nesmie viesť k prílišnému obmedzeniu systému grantov alebo tzv. účinku vytlačenia v rozpočte EÚ vyčlenenom na politiku súdržnosti.

5.

Súhlasí so závermi Rady, ktoré sa týkajú výziev spojených s implementáciou politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020 a ktoré boli prijaté 9. júna 2015 v Rige. Komisii je prostredníctvom záverov adresovaná žiadosť, aby „poskytla usmernenia k používaniu finančných nástrojov a k synergiám medzi rôznymi nástrojmi včas a jednotným, konzistentným a zrozumiteľným spôsobom a aby preskúmala všetky príležitosti, ako zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť, pričom sa v žiadnom prípade neprekročí rozsah pôsobnosti právnych ustanovení, na ktorom sa dohodli spoluzákonodarcovia, vytváraním ďalších povinností“.

6.

Berie na vedomie závery osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 05/2015 o využívaní finančných nástrojov vo vidieckych oblastiach (1), ktoré odhalili riziko hrubej kapitalizácie záručných fondov v porovnaní so žiadosťou súkromných investorov, ale aj dôsledky spojené s nedostatočným pákovým efektom v prípade, že sú potrebné súkromné finančné prostriedky na doplnenie verejného financovania. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby z tejto správy vyvodila závery.

7.

Cieľom verejnej pomoci zo štrukturálnych fondov je zabezpečiť uplatňovanie článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Príslušné orgány EÚ a jednotlivých krajín by mali pri prezentácii svojej pozície alebo prijímaní rozhodnutia o finančných nástrojoch vždy preskúmať ich vplyv na realizáciu tohto cieľa.

8.

Nedostatočná regulácia využívania finančných nástrojov je rovnako škodlivá ako jeho prílišná regulácia. Je dôležité, aby boli najmä vo finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ktorý sa teraz začína, bezodkladne prijaté všetky potrebné právne riešenia, aby sa neopakovali chyby, ktoré sa objavili na začiatku finančného rámca na roky 2007 – 2013, ktorý sa nedávno skončil.

9.

Len vo výnimočných situáciách by sa právne predpisy na úrovni EÚ mali zavádzať po tom, ako členské štáty začali implementovať nástroje financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Je potrebné zabezpečiť, aby orgány a inštitúcie Európskej únie, a najmä Európska komisia, konzultovali so zástupcami regiónov akékoľvek zmeny právnych predpisov, ktoré by mali dosah na plánovanie, implementáciu a zúčtovanie finančných nástrojov dôležitých z hľadiska regionálneho rozvoja.

10.

Treba nadviazať stály dialóg medzi predstaviteľmi regiónov, Komisie, EIB a združeniami zastupujúcimi podniky o interpretácii záväzných právnych predpisov, dosahu ich zavedenia alebo vznikajúcich problémov s cieľom maximalizovať prínosy implementácie nástrojov financovaných z EŠIF. Výbor regiónov vyzýva Európsku komisiu, aby túto spoluprácu bezodkladne inštitucionalizovala.

11.

Ďalej konštatuje, že všetky súvisiace informácie musia byť transparentné, podané v čo najpodrobnejšej a najjednoduchšej podobe, aby všetky potenciálne zainteresované strany, a to či už fyzické alebo právnické osoby, mali prístup k všetkým podkladovým informáciám potrebným na rozhodovanie o investíciách alebo rozvoji. To by pomohlo znížiť skryté riziká, hodnotiť a plánovať administratívne kroky a celkovo zvýšiť záujem investorov.

12.

Treba zabezpečiť, aby problémy, ktorým v súčasnosti čelia regionálne a miestne orgány, ktoré sa rozhodli implementovať a využívať návratné nástroje vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013, neodradili tieto orgány od výberu tej istej formy financovania v programovom období na roky 2014 – 2020. Takisto je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré zaručia, že riziko nedostatočnej regulácie finančných nástrojov v rámci na roky 2007 – 2013 nebude zaťažovať riadiace orgány, sprostredkovateľov financovania a predovšetkým konečných príjemcov.

13.

Pri realizácii prípadných opráv vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013 treba pamätať na to, aby bola v súlade s článkom 98 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006 zohľadnená povaha a závažnosť nezrovnalostí a finančná strata spôsobená fondom. Európska komisia musí prijať opatrenia, ktoré zaručia dodržiavanie daného ustanovenia tak na úrovni EÚ, ako aj v jednotlivých členských štátoch.

14.

Poukazuje na to, že v bode 20 Usmernení o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (2) sa uvádza, že „opatrenia pomoci vo forme rizikového financovania sa musia zavádzať prostredníctvom finančných sprostredkovateľov alebo alternatívnych obchodných platforiem, s výnimkou fiškálnych stimulov na priame investície do oprávnených podnikov. Preto opatrenie, v rámci ktorého členský štát alebo verejný subjekt poskytne priame investície do podnikov bez účasti takýchto sprostredkovateľských subjektov, nepatrí do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci vo forme rizikového financovania uvedených vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách a v týchto usmerneniach“. Preto ak riadiaci orgán v prípade finančného balíka priamo vyplatí finančnú pomoc MSP, túto pomoc možno považovať za štátnu pomoc zlučiteľnú so Zmluvou len vtedy, ak je suma nižšia ako sumy podľa nariadenia o pomoci de minimis, alebo keď sa táto pomoc poskytuje v rámci iných horizontálnych ustanovení o štátnej pomoci (napr. MSP, regionálna súdržnosť, výskum a vývoj a pod.). Žiada preto Komisiu, aby overila, či tento nástroj nemotivuje k rozdrobovaniu projektov podporovaných prostredníctvom finančných nástrojov a či tieto usmernenia nie sú v rozpore s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach uplatniteľných na štrukturálne fondy týkajúce sa implementácie finančných nástrojov.

15.

Na všetkých úrovniach implementácie sa treba usilovať odstrániť zbytočné regulačné obmedzenia, ktoré spôsobujú nárast nákladov a pokles dopytu po finančných nástrojoch.

16.

V prípade nezrovnalostí pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013 treba zabezpečiť, aby príslušné výdavky neboli predložené Komisii na zúčtovanie. Treba však zdôrazniť, že v prípade nezrovnalostí by mali byť finančné prostriedky odobraté sprostredkovateľom alebo z fondu fondov len vtedy, ak nebude možné zaručiť ich ďalšie efektívne využívanie. Odkazuje sa na to o. i. v nariadení Rady (ES) 1083/2006 z 11. júla 2006, článok 78 ods. 6 druhý pododsek, kde sa stanovuje, že oprávnené výdavky budú stanovené pri čiastočnom alebo úplnom ukončení operačného programu. Výbor regiónov vyzýva Európsku komisiu, aby zaručila vyššie uvedené a v prípade potreby uskutočnila v tejto oblasti všetky nevyhnutné regulačné zmeny.

17.

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby v procese zúčtovania výdavkov príjemcovia predložili hodnoverné dokumenty. Výbor regiónov však zdôrazňuje, že väčšina použitých finančných nástrojov bola vyvinutá na komerčnom trhu, preto treba v procese zúčtovania výdavkov brať ohľad na ich povahu a štruktúru implementácie.

18.

Na splnenie stanoveného cieľa musí byť nevyhnutné požadovať dôkazy potvrdzujúce oprávnenosť výdavkov. Podľa možnosti by sa malo umožniť poskytnutie dôkazov, ktoré pre príjemcov a konečných poberateľov predstavujú čo najmenšiu záťaž, ako sú napr. vyhlásenia. To nemá žiaden vplyv na nevyhnutnosť uskutočňovať kontroly zamerané na overenie predložených dôkazov. Bolo by vhodné sformulovať návrh na využívanie verejných registrov členských štátov. Výbor takisto navrhuje, aby sa tento systém potvrdení a kontrol už od fázy plánovania navrhol tak, aby nemal negatívny vplyv na rozhodnutia príjemcov alebo konečných užívateľov týkajúce sa čerpania finančných prostriedkov.

19.

Ako na každom trhu, tak aj v prípade finančných nástrojov sa rovnováha dosahuje na základe ponuky a dopytu. Činiteľom, ktorý ovplyvňuje veľkosť dopytu a ponuky, je cena. Výbor regiónov zdôrazňuje, že v prípade verejných finančných nástrojov by sa mali čo najviac využívať prirodzené trhové mechanizmy.

20.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že zníženie objemu oprávnených výdavkov financovaných v rámci výhľadu na roky 2007 – 2013 môže v prípade vyberania poplatkov a provízií od MSP zo strany sprostredkovateľov odrádzať od náležitého hospodárenia s verejnými prostriedkami a viesť k prílišnému narúšaniu prirodzených trhových mechanizmov. Výbor regiónov vyzýva Komisiu, aby spolu s regiónmi prijala kroky zamerané na identifikáciu neefektívnych oblastí a bezodkladne vypracovala primerané nápravné opatrenia.

21.

Treba zdôrazniť, že rozhodnutie využiť nástroje financovania musí vždy vychádzať z podrobnej analýzy a prihliadať na čo najväčší spoločenský prínos. Výbor regiónov preto zdôrazňuje, že finančnými nástrojmi sa musia riešiť konkrétne sociálne, hospodárske alebo environmentálne problémy. Jedným z cieľov by mohla byť podpora inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu.

22.

Rozhodnutie o aktivácii finančných nástrojov musí vždy zohľadňovať analýzu vplyvu daného nástroja na ostatné dostupné formy podpory, vrátane možnosti dosiahnuť synergiu prostredníctvom spojenia rôznych foriem pomoci a prípadného prekrývania sa nástrojov. Zodpovedné orgány by mali zabezpečiť koherentnosť medzi nástrojmi uplatňovanými na úrovni EÚ (napr. COSME alebo Horizont 2020) a inými zdrojmi podpory, ako sú napr. EIB, EŠIF a financovanie s pomocou národných/miestnych rozvojových bánk a bánk verejnej podpory (promotional banks). Vzhľadom na prínos vyplývajúci zo súčinnosti Výbor regiónov vyzýva Európsku komisiu a Európsku investičnú banku, aby v tejto oblasti zabezpečili stále konzultácie s miestnymi a regionálnymi partnermi.

23.

Treba zdôrazniť, že je nevyhnutné zaviesť riešenia, ktoré umožnia pružnejšie spájať rôzne formy financovania, ako aj financovanie z rôznych zdrojov. V súvislosti s EŠIF by sa malo dovoliť prekrývanie oprávnených nákladov, aby sa granty mohli kombinovať s finančnými nástrojmi. Je to mimoriadne dôležité pre subjekty, ktoré nemajú prístup k bankovému sektoru. Výbor regiónov preto vyzýva Európsku komisiu, aby spolu so zástupcami regiónov vypracovala návrhy na zmenu právnych predpisov, ktoré by zohľadňovali záujmy hospodársky najslabších subjektov.

24.

Nástroje na podporu regionálneho rozvoja by sa nemali využívať na stabilizáciu finančného systému a proticyklické opatrenia. Takéto opatrenia by sa mali financovať z iných zdrojov. Výbor regiónov vyzýva orgány a inštitúcie Európskej únie, aby zabezpečili, že prostriedky určené na rozvoj sa budú využívať v súlade s ich cieľom.

25.

Európska komisia a Európska investičná banka musia zabezpečiť primerané zapojenie regiónov do využívania finančných nástrojov v rámci „Investičného plánu pre Európu“. Víta v tejto súvislosti, že v odôvodnení 56 nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) sa uvádza, že regionálne a miestne orgány by mali mať možnosť prispievať k vytváraniu a riadeniu Európskeho portálu investičných projektov.

26.

Je pozitívne, keď finančné nástroje lákajú súkromný kapitál, a Európska komisia musí zabezpečiť, aby bol pákový efekt finančných nástrojov z prostriedkov EÚ v súlade so stanoveným sociálnym cieľom.

27.

VR je zástancom zjednodušenia finančných nástrojov EÚ a zdôrazňuje, že nástroje musia byť jednoduché a jednoducho použiteľné a obsahovať primerané množstvo kontrol a protiváh.

28.

VR zdôrazňuje, že je potrebné lepšie propagovať finančné nástroje medzi ich potenciálnymi užívateľmi, aby sa zlepšila úroveň znalostí o ich špecifickom prínose a najlepšom využití.

29.

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa finančné nástroje prideľovali v súlade so sociálnymi a hospodárskymi potrebami, pričom treba mať na zreteli jasný územný rozmer a zohľadniť, že situácia je často iná v mestách a iná na vidieku a že by sa mali podporovať napríklad malé projekty a prístup menších regiónov k týmto možnostiam financovania. Pozornosť by sa mala venovať aj prípadným nežiaducim účinkom, ktoré by mohli narúšať distribúciu finančných nástrojov.

30.

VR poukazuje na to, že mnohé miestne a regionálne orgány majú problém dostať sa k fondom EÚ, keďže nie sú schopné zo svojej strany zabezpečiť ich spolufinancovanie. Zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať finančné nástroje tak, aby sa tento problém prekonal.

31.

Keďže vonkajšie financovanie, najmä mikropodnikov a malých podnikov v Európskej únii, je obmedzené, mala by sa zvýšiť pružnosť možností financovania prevádzkového kapitálu. Vzhľadom na platobné ťažkosti alebo sezónny charakter výroby by sa mal tento kapitál financovať bez zbytočných obmedzení. Európska komisia preto musí spolu so zástupcami regiónov prijať náležité opatrenia, ktoré by zabezpečili takéto riešenie.

32.

Za správny krok z hľadiska záujmov európskeho hospodárstva treba považovať umožnenie financovania prevádzkového kapitálu vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013 – v reakcii na hospodársku krízu.

33.

Treba zdôrazniť, že dobrá spolupráca Komisie, EIB a miestnych a regionálnych orgánov je kľúčom k úspešnému využívaniu finančných nástrojov v územnom rozvoji a v rámci celej politiky súdržnosti.

34.

So zreteľom na ponaučenia z krízy treba mať na pamäti, že verejné finančné nástroje nemôžu spôsobovať prílišný nárast rizika vo finančnom systéme, a najmä v bankovom systéme.

35.

Skôr než sa prijme rozhodnutie o použití finančných nástrojov, je nevyhnutné posúdiť, či financovanie investícií, napríklad dlhovým nástrojom, nebude mať za následok nadmerné zaťaženie spotrebiteľov nákladmi na dlhovú službu. Navyše treba mať na zreteli, že finanční sprostredkovatelia si nemôžu prisvojiť ani obmedzovať výhody vyplývajúce z používania finančných nástrojov financovaných z verejných zdrojov (napríklad záručný nástroj by mal umožniť zníženie nákladov na získanie kapitálu). Okrem toho treba zaručiť, aby finančné nástroje neboli zdrojom neoprávneného zisku pre sprostredkovateľov, napríklad prostredníctvom bankopoisťovníctva (bancassurance) alebo viazaného predaja. Európska komisia a národné orgány musia prijať v tejto otázke náležité právne predpisy.

36.

Je potrebné zintenzívniť výmenu skúseností a poznatkov medzi Komisiou a EIB a miestnymi a regionálnymi orgánmi. Je tiež potrebné, aby miestne a regionálne samosprávy a orgány zodpovedné za tieto nástroje vykonávali spoločnú analýzu v záujme čo najväčšej efektívnosti finančných nástrojov. Výbor regiónov si všíma angažovanosť Európskej komisie a Európskej investičnej banky v tejto oblasti, chcel by však podotknúť, že vzhľadom na rozhodujúci význam počiatočnej fázy implementácie je nevyhnutné zintenzívniť prácu na plnej implementácii riešení, ako je napríklad platforma fi-compass.

37.

Na propagáciu využívania finančných nástrojov – a nie iba v oblasti implementácie EŠIF – by mala Európska komisia a Európska investičná banka zabezpečiť, aby mali regióny možnosť získať náležitú výraznú podporu. Táto podpora by mala umožňovať individuálny prístup k jednotlivým regiónom, vyžaduje si však aj to, aby existovalo komplexné poradenstvo k tomu, ako sa miestne a regionálne orgány môžu uchádzať o podporu z finančných nástrojov, úverových liniek EIB a pôžičky EFSI, aby sa zabezpečilo, že môžu prijať informované rozhodnutie o tom, ktorý finančný nástroj je pre nich vhodnejší, pokiaľ ide o veľkosť, druh investícií a mieru rizika.

38.

VR poukazuje na to, že finančné nástroje musia byť pre potenciálnych užívateľov dostupné za výhodnejších podmienok v porovnaní s bežnými komerčnými úvermi.

39.

Výbor regiónov uznáva opatrenia, ktoré už boli prijaté, no zároveň vyzýva Európsku komisiu a Európsku investičnú banku, aby rýchlo zaviedli programy na zvýšenie informovanosti, vrátane kurzov a školení (na rôznych úrovniach a v jazykoch príslušných regiónov), pre pracovníkov administratívy zodpovedných za plánovanie, implementáciu a zúčtovanie finančných nástrojov, ale aj pre regionálne finančné subjekty, najmä neziskové organizácie, ktoré majú obmedzený prístup k takýmto poznatkom. Podobne keďže niektoré regióny a skupiny obcí už v minulosti úspešne využili úverové nástroje financované EÚ, mala by existovať podpora na prenos ich modelov a ponaučení do iných krajín a regiónov. Výbor zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné využívať elektronické učenie sa.

40.

Financovanie subjektov implementujúcich finančné nástroje musí podnecovať efektívne hospodárenie so zverenými prostriedkami.

41.

Pri posudzovaní potreby štandardizovať finančné nástroje (na úrovni regiónu, členského štátu, Európskej únie) treba prihliadať najmä na efektívnosť, pokiaľ ide o plnenie vytýčených cieľov, a na rozmanitosť regiónov. Štandardizácia by nemala vychádzať len zo snahy znížiť správne poplatky, ktoré hradia sprostredkovatelia.

42.

Hoci samotný proces programovania nástrojov môže byť dlhší ako v prípade grantov, rýchlosť distribúcie finančných nástrojov (úverov a záruk) by mala v začínajúcom sa finančnom rámci zostať v porovnaní s grantmi ich silnou stránkou. V záujme väčšej efektívnosti a účinnosti pri využívaní finančných nástrojov, bez toho, aby bola dotknutá dôslednosť a kvalita predbežných analýz potrebných na proces plánovania, je dôležité, aby bol čas potrebný na administratívne postupy obmedzený na nevyhnutné minimum.

43.

Zodpovedné subjekty musia počítať s tým, že pri implementácii finančných nástrojov by mohlo dôjsť k nežiaducim javom, napríklad by v dôsledku verejnej intervencie mohli byť súkromné prostriedky vytláčané z trhu. Preto je nevyhnutné prijať vhodné opatrenia na ochranu pred týmito javmi. V tejto súvislosti je nevyhnutná náležitá spolupráca medzi Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou a regiónmi vrátane komplexného oficiálneho poradenstva k rôznym finančným nástrojom, ktoré majú miestne a regionálne orgány k dispozícii.

44.

Treba zdôrazniť, že využívanie finančných nástrojov, najmä v prípade subjektov vylúčených z bankového systému, by im v krajnom prípade malo umožniť prístup k bankovým službám a dlhodobé financovanie na obchodnom trhu.

45.

Implementácia finančných nástrojov z EŠIF sa nemá zameriavať na zúčtovanie poskytnutej podpory, ale na dosahovanie dlhodobého pozitívneho vplyvu na európske hospodárstvo.

46.

Finančné nástroje by sa mali implementovať tak prostredníctvom veľkých finančných inštitúcií (najmä v prípade veľkých a zložitých produktov), ako aj prostredníctvom menších sprostredkovateľov (v prípade jednoduchších nástrojov), ktorí implementujú produkty z oblasti mikrofinancovania.

47.

Hoci je nevyhnutné zabezpečiť účinnú štruktúru vonkajšieho financovania po ukončení verejnej intervencie, Európska komisia by mala spolu so zástupcami regiónov vypracovať primerané riešenia, aby sa zaistilo, že v dôsledku intervencie v rokoch 2014 – 2020 sa posilnia inštitúcie podnikateľského prostredia.

48.

VR zdôrazňuje, že kontroly vykonávané na rôznych úrovniach musia byť lepšie koordinované, aby sa odstránila zbytočná záťaž pre miestne a regionálne orgány, pričom je dôležité, aby vlády jednotlivých členských štátov povinne spolupracovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami.

49.

Ak to nie je v rozpore s inými cieľmi, mali by finančné nástroje prispievať aj k rozvoju finančných produktov, ktoré by sa mali využívať napríklad na podporu verejno-súkromných partnerstiev alebo spoločností poskytujúcich energetické služby (ESCO). Európska komisia a Európska investičná banka by preto mali regiónom zabezpečiť možnosť podpory.

50.

Treba mať na pamäti, že zmeny právnych predpisov, dodatočná záťaž alebo riziko spojené s distribúciou nástrojov by nemali oslabovať finančných sprostredkovateľov a spôsobovať im finančné ťažkosti alebo podkopávať ich dôveryhodnosť na trhu.

51.

Malo by sa podporovať úsilie dať finančným nástrojom medzinárodný charakter (opatrenia inštitúcií, tok súkromných prostriedkov atď.). Zvýšila by sa tým ich efektívnosť a účinnosť a zároveň by sa posilnila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.