22.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 316/99

—

so zreteľom na smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (1) (ďalej len „smernica o pitnej vode“),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (2) (ďalej len „rámcová smernica o vode“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy (COM(2012)0673),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 o európskej iniciatíve občanov „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“ (COM(2014)0177) (ďalej len „oznámenie“),

—

so zreteľom na správu Komisie Súhrnná správa o kvalite pitnej vody v EÚ, v ktorej sa skúmajú správy členských štátov na obdobie rokov 2008 – 2010 podľa smernice 98/83/ES (COM(2014)0363),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k uvedenému oznámeniu Komisie z 19. marca 2014 (5),

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Životné prostredie Európy – Stav a perspektíva 2015,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 28. júla 2010 s názvom Právo ľudí na vodu a sanitáciu (6) a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2013 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu (7),

—

so zreteľom na všetky rezolúcie o ľudských právach na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, ktoré prijala Rada OSN pre ľudské práva,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti vôd, potrebe komplexného prístupu k európskym problémom v tejto oblasti (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 (10),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre petície (A8-0228/2015),

A.

keďže Right2Water je prvá európska iniciatíva občanov, ktorá splnila požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov a ktorú Parlament prerokoval po tom, čo získala podporu takmer 1,9 milióna občanov;

B.

keďže ľudské právo na vodu a sanitáciu zahŕňa rozmery dostupnosti, prístupnosti, prijateľnosti, cenovej dostupnosti a kvality;

C.

keďže úplné uplatňovanie práva na vodu a sanitáciu tak, ako ho uznala OSN a podporujú členské štáty EÚ, je nevyhnutné pre život a keďže správny manažment vodných zdrojov zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľného využívania vody a pri ochrane svetového prírodného kapitálu; keďže kombinované účinky ľudskej činnosti a zmeny klímy znamenajú, že celý stredomorský región EÚ a niektoré stredoeurópske regióny sú teraz klasifikované ako regióny chudobné na vodu a polopúštne regióny;

D.

keďže, ako sa uvádza v správe EEA z roku 2015 o stave životného prostredia, stratovosť zapríčinená únikmi z potrubí v Európe v súčasnosti dosahuje 10 % až 40 %;

E.

keďže prístup k vode je jeden z kľúčových predpokladov na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; keďže zameranie rozvojovej pomoci na zlepšovanie zásobovania pitnou vodou a sanitácie účinným spôsobom prispieva k plneniu základných cieľov v boji proti chudobe a súčasne podporuje sociálnu rovnosť, verejné zdravie, bezpečnosť potravín a hospodársky rast;

F.

keďže najmenej 748 miliónov ľudí nemá udržateľný prístup k bezpečnej pitnej vode a tretina svetového obyvateľstva nemá k dispozícii základné hygienické zariadenia; keďže v dôsledku toho je ohrozené právo na zdravie, pretože sa šíria choroby, ktoré spôsobujú utrpenie a smrť a výrazne obmedzujú rozvoj; keďže denne zomiera okolo 4 000 detí na ochorenia prenášané vodou alebo v dôsledku nekvalitnej vody, sanitácie a hygieny; keďže v dôsledku nedostatočného prístupu k pitnej vode umiera viac detí než na AIDS, maláriu a kiahne dokopy; keďže tento počet má však jasnú klesajúcu tendenciu a tento pokles môžeme a musíme urýchliť;

G.

keďže prístup k vode má aj bezpečnostný rozmer, ktorý si vyžaduje lepšiu regionálnu spoluprácu;

H.

keďže nedostatočný prístup k vode a sanitácii má dôsledky pre napĺňanie ďalších ľudských práv; keďže problémy spojené s vodou omnoho viac postihujú ženy, pretože v mnohých rozvojových krajinách je zásobovanie domácností vodou tradične povinnosťou žien; keďže nedostatočný prístup k vhodnej a dôstojnej sanitácii najviac postihuje ženy a dievčatá a často obmedzuje ich prístup k vzdelaniu a spôsobuje ich väčšiu náchylnosť na choroby;

I.

keďže v dôsledku infekčných ochorení z vody každoročne zomrie 3,5 milióna ľudí;

J.

keďže Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý nadobudol platnosť v roku 2013, sa vytvoril mechanizmus na predkladanie sťažností, ktorý umožňuje jednotlivcom alebo skupinám podávať formálne sťažnosti okrem iného na porušovanie ľudského práva na vodu a sanitáciu;

K.

keďže v rozvojových krajinách a rozvíjajúcich sa ekonomikách vo všetkých odvetviach, najmä energetike a poľnohospodárstve, rastie dopyt po vode; keďže zmena klímy, urbanizácia a demografický vývoj môžu predstavovať vážnu hrozbu pre zásoby vody v mnohých rozvojových krajinách a podľa odhadov možno očakávať, že do roku 2025 budú dve tretiny svetovej populácie zrejme žiť v krajinách s obmedzenými vodnými zdrojmi;

L.

keďže EÚ je najväčším darcom pomoci v oblasti vody, sanitácie a hygieny (WASH), pričom ročne vynakladá len na podporu rozvojových partnerov v tejto oblasti 25 % svojich celkových ročných finančných prostriedkov vyčlenených na humanitárnu pomoc; keďže Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe z roku 2012 o rozvojovej pomoci Európskej únie poskytovanej na dodávky pitnej vody a na základnú sanitáciu v subsaharských krajinách poukázal na to, že túto pomoc je potrebné zefektívniť a posilniť udržateľnosť projektov, ktoré EÚ podporuje;

M.

keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyhlásilo, že „prístup k vode musí byť uznaný za základné ľudské právo, pretože je nevyhnutný pre život na zemi a je zdrojom, ktorý náleží celému ľudstvu“;

N.

keďže privatizácia základných sieťových odvetví v subsaharskej Afrike v 90. rokoch 20. storočia okrem iného zabrzdila dosahovanie miléniových rozvojových cieľov stanovených pre zabezpečenie vody a sanitácie, pretože investori sa sústreďujú na pokrytie nákladov, čo okrem iného prehlbuje nerovnosti v oblasti poskytovania týchto služieb na úkor domácností s nízkym príjmom; keďže po neúspešnej privatizácii vodohospodárskych služieb silnie na celom svete trend presúvania vodohospodárskych služieb zo súkromných spoločností do rúk miestnych orgánov;

O.

keďže zásobovanie vodou je prirodzeným monopolom a výnosy z procesov vodného hospodárstva by mali pokrývať náklady a ochranu vodohospodárskych služieb, ako aj zlepšovanie procesov vodného hospodárstva, a mali by byť na ne za každých okolností vyčlenené, pod podmienkou ochrany verejného záujmu;

P.

keďže nedostatok vhodnej vody a sanitácie má vážny vplyv na zdravie a sociálny rozvoj, najmä pokiaľ ide o deti; keďže znečisťovanie vodných zdrojov je významnou príčinou krvavej hnačky, ktorá je druhou najčastejšou príčinou úmrtia detí v rozvojových krajinách, a spôsobuje ďalšie závažné ochorenia, ako sú cholera, schistosomiáza a trachóm;

Q.

keďže voda má sociálnu, hospodársku a ekologickú funkciu a správne riadenie cyklov vody na prospech všetkých zachová jej sústavnú a stabilnú dostupnosť v súčasnom kontexte zmeny klímy;

R.

keďže Európa je mimoriadne citlivá na zmenu klímy a keďže voda je jednou z prvých oblastí, ktoré sú zmenou klímy postihnuté;

S.

keďže európska iniciatíva občanov bola založená ako mechanizmus participatívnej demokracie s cieľom podporiť diskusiu na úrovni EÚ a priamu účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ a je výbornou príležitosťou pre európske inštitúcie obnoviť vzťahy so svojimi občanmi;

T.

keďže prieskumy Eurobarometra v posledných rokoch neustále poukazujú na veľmi nízku úroveň dôvery európskych občanov k EÚ;

1.

zastáva názor, že európska iniciatíva občanov je jedinečným demokratickým mechanizmom, ktorý má značný potenciál pomôcť zblížiť európske a vnútroštátne sociálne a občianske hnutia a podporovať participatívnu demokraciu na úrovni EÚ; domnieva sa však, že v záujme toho, aby bolo možné aj ďalej rozvíjať demokratický mechanizmus, je nutné hodnotenie minulej skúsenosti a reforma iniciatívy občanov, a že opatrenia Komisie, ktoré v prípade potreby môžu zahŕňať možnosť zavedenia vhodných prvkov do legislatívnych preskúmaní alebo nových legislatívnych návrhov, musia lepšie odrážať požiadavky európskej iniciatívy občanov, ak spadajú do jej právomoci a najmä, ak vyjadrujú znepokojenia v oblasti ľudských práv;

2.

zdôrazňuje, že Komisia by mala počas dvojmesačnej fázy analýz zaručiť najvyššiu mieru transparentnosti, že úspešnej európskej iniciatíve občanov by Komisia mala poskytnúť riadnu právnu podporu a poradenstvo a mala by ju riadne zverejniť a že usporiadateľom a podporovateľom by sa mali počas celého procesu európskej iniciatívy občanov poskytovať úplné a aktualizované informácie;

3.

trvá na tom, aby Komisia účinne vykonávala nariadenie o európskej iniciatíve občanov a začala s odstraňovaním všetkých administratívnych prekážok, s ktorými sa občania stretávajú pri predkladaní a podporovaní európskej iniciatívy občanov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie spoločného registračného systému pre tieto iniciatívy vo všetkých členských štátoch;

4.

víta skutočnosť, že podpora tejto európskej iniciatívy občanov zo strany 1,9 milióna občanov EÚ zo všetkých členských štátov sa zhoduje s rozhodnutím Komisie vylúčiť vodohospodárske a sanitačné služby zo smernice o koncesiách;

5.

vyzýva Komisiu, aby zachovala a potvrdila vylúčenie vodohospodárskych a sanitačných služieb zo smernice o koncesiách v prípade akéhokoľvek možného preskúmania tejto smernice;

6.

pokladá za poľutovaniahodné, že oznámeniu chýba ambicióznosť, nespĺňa konkrétne požiadavky európskej iniciatívy občanov a obmedzuje sa na opakovanie existujúcich záväzkov; zdôrazňuje, že odpoveď Komisie na európsku iniciatívu občanov Right2Water je nedostatočná, pretože neprináša žiaden nový prvok a nezavádza všetky opatrenia, ktoré by mohli pomôcť dosiahnuť ciele; žiada Komisiu, aby v súvislosti s touto konkrétnou európskou iniciatívou občanov uskutočnila komplexnú informačnú kampaň o už prijatých opatreniach v oblasti vody a o tom, ako by tieto opatrenia mohli prispieť k dosiahnutiu cieľov európskej iniciatívy občanov Right2Water;

7.

domnieva sa, že mnohé petície týkajúce sa kvality vody a manažmentu vodných zdrojov pochádzajú z členských štátov, ktoré nie sú dostatočne zastúpené vo verejnej konzultácii prebiehajúcej v celej EÚ, ktorá začala v júni 2014, a preto zdôrazňuje, že by mohlo dôjsť k nesúladu medzi výsledkom verejnej konzultácie a stavom, na ktorý petície upozorňujú;

8.

vyjadruje nádej, že Komisia a podpredseda zodpovedný za udržateľnosť urobia jasné politické vyhlásenie s tým, že zaručia prijatie primeraných krokov v odpovedi na obavy, ktoré vznikli v dôsledku tejto iniciatívy európskych občanov;

9.

opakovane potvrdzuje záväzok Výboru pre petície, že poskytne predkladateľom petícií priestor na vyjadrenie k otázkam týkajúcim sa základných práv, a pripomína, že predkladatelia petícií, ktorí predložili európsku iniciatívu občanov Richt2Water, vyslovili súhlas s tým, aby bola voda vyhlásená za ľudské právo, ktoré bude zaručené na úrovni EÚ;

10.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s hlavným cieľom európskej iniciatívy občanov Right2Water predložila legislatívne návrhy a v prípade potreby navrhla revíziu rámcovej smernice o vode, v ktorých by sa uznalo ľudské právo na vodu a všeobecný prístup k nej; okrem toho sa zasadzuje za to, aby sa všeobecný prístup k bezpečnej pitnej vode a sanitácii uznal v Charte základných práv Európskej únie;

11.

zdôrazňuje, že ak Komisia zanedbá úspešné a významne podporované európske iniciatívy občanov v rámci demokratického mechanizmu zriadeného Lisabonskou zmluvou, EÚ ako taká stratí dôveryhodnosť v očiach občanov;

12.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla informačné a vzdelávacie opatrenia na úrovni EÚ s cieľom podporovať kultúru vody ako spoločný statok, opatrenia na zvyšovanie povedomia a podporovať uvedomelejšie individuálne správanie (šetrenie vodou), opatrenia zamerané na vedomý rozvoj politík týkajúcich sa riadenia prírodných zdrojov a podporu participatívneho a transparentného riadenia;

13.

považuje za potrebné vytvoriť rámec politík v oblasti vodného hospodárstva na podporu racionálneho využívania, recyklácie a opätovného využívania vodných zdrojov, ktoré majú zásadný význam pre integrované riadenie; domnieva sa, že to umožní znížiť náklady, pomôže ušetriť prírodné zdroje a zabezpečiť, že životné prostredie je správne riadené;

14.

vyzýva Komisiu, aby odrádzala od praktík zaberania vody a hydraulického štiepenia a aby o nich vypracovala štúdie vplyvu na životné prostredie;

15.

pripomína, že OSN potvrdzuje, že ľudské právo na vodu a sanitáciu dáva každému právo na kvalitnú, bezpečnú, fyzicky a cenovo dostupnú, vyhovujúcu vodu v dostatočnom množstve na osobné a domáce použitie; poukazuje na to, že v súlade s ďalším odporúčaním OSN by v prípadoch, keď sa uplatňujú platby za vodu, mal byť strop pre tieto platby vo výške 3 % príjmu domácností;

16.

podporuje osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu a zdôrazňuje význam jeho práce a práce jeho predchodkyne, pokiaľ ide o uznanie tohto práva;

17.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v krajinách EÚ-28 viac než jeden milión ľudí stále nemá prístup k bezpečnej a čistej pitnej vode a takmer 2 % populácie nemajú prístup k sanitácii podľa Svetového programu na hodnotenie vody (World Water Assessment Programme), a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby okamžite konala;

18.

vyzýva Komisiu, aby uznala význam ľudského práva na vodu a sanitáciu, ako aj význam vody ako verejného statku a základnej hodnoty pre všetkých európskych občanov, a nie ako komodity; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že od roku 2008 v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy a politík úsporných opatrení, ktoré zvýšili chudobu v Európe a počet domácností s nízkymi príjmami, čoraz viac ľudí čelí ťažkostiam pri platení účtov za vodu, ako aj tým, že cenová dostupnosť vyvoláva čoraz väčšie obavy; odmieta odpájanie vody a nútené zastavovanie dodávok vody a žiada členské štáty, aby bezodkladne skoncovali s týmito situáciami, keď sú zapríčinené sociálno-ekonomickými činiteľmi v domácnostiach s nízkym príjmom; víta skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa využívajú „vodné banky“ alebo minimálne kvóty vody v snahe pomôcť najzraniteľnejším obyvateľom pri platení ich nákladov na služby, s cieľom zaručiť, že voda je neodňateľnou súčasťou základných práv;

19.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na účinky nedávnej hospodárskej krízy spolupracovala s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom vypracovať štúdiu o otázkach súvisiacich s nedostatočným prístupom k vode vrátane otázok prístupu a cenovej dostupnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala a uľahčovala spoluprácu medzi vodohospodárskymi prevádzkovateľmi a pomohla tak ľuďom v menej rozvinutých a vidieckych oblastiach v záujme podpory prístupu ku kvalitnej vode pre všetkých obyvateľov v týchto oblastiach;

20.

vyzýva Komisiu, aby určila oblasti, v ktorých je nedostatok vody existujúcou alebo potenciálnou hrozbou, a aby pomohla dotknutým členským štátom, regiónom a oblastiam, najmä vidieckym oblastiam a chudobným mestským oblastiam, náležite tento problém riešiť;

21.

zdôrazňuje, že údajná neutralita Komisie vo vzťahu k vlastníctvu a riadeniu vodných zdrojov je v rozpore s privatizačnými programami, ktoré trojka vnútila niektorým členským štátom;

22.

uznáva, že tak, ako sa uvádza v rámcovej smernici o vode, voda nie je komoditou, ale verejným statkom, ktorý je nevyhnutný pre ľudský život a dôstojnosť, a pripomína Komisii, že pravidlá zmluvy si vyžadujú, aby EÚ zostala neutrálna vo vzťahu k vnútroštátnym rozhodnutiam upravujúcim režim vlastníctva vodohospodárskych podnikov, a preto by vôbec nemala podporovať privatizáciu vodohospodárskych podnikov v kontexte programu makroekonomických úprav alebo akéhokoľvek iného postupu koordinácie hospodárskej politiky EÚ; vzhľadom na to, že sú to služby všeobecného záujmu a teda hlavne vo verejnom záujme, vyzýva Komisiu, aby natrvalo vylúčila vodu, sanitáciu a likvidáciu odpadových vôd z pravidiel vnútorného trhu a z akejkoľvek obchodnej dohody a aby zabezpečila, že sa budú poskytovať za dostupné ceny, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že voda, sanitácia a likvidácia odpadových vôd budú technicky, finančne a administratívne riadené účinným, efektívnym a transparentným spôsobom;

23.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali riadenie politiky v oblasti vodného hospodárstva a obnovili ho na základe aktívnej účasti, t. j. transparentnosti rozhodovacieho procesu a otvorenosti voči občanom;

24.

zastáva názor, že so zreteľom na reguláciu a kontrolu treba verejné vlastníctvo vody chrániť podporou verejných, transparentných a participatívnych modelov riadenia, ktoré by iba v určitých prípadoch umožňovali, aby verejný orgán postúpil niektoré riadiace úlohy súkromným subjektom, za prísne regulovaných podmienok a vždy zaručujúc právo na zdroj a primeranú sanitáciu;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili komplexné zásobovanie vodou, ktoré sa vyznačuje dostupnými cenami, vysokou kvalitou a spravodlivými pracovnými podmienkami a ktoré podlieha demokratickej kontrole;

26.

vyzýva členské štáty, aby podporovali vzdelávacie kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti pre občanov s cieľom chrániť a zachovať vodné zdroje a zabezpečiť väčšie zapojenie občanov;

27.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nediskriminačný prístup k vodohospodárskym službám a zabezpečili ich poskytovanie všetkým vrátane marginalizovaných skupín užívateľov;

28.

vyzýva Komisiu, Európsku investičnú banku a členské štáty, aby podporovali obce v EÚ, ktorým chýba kapitál potrebný na prístup k technickej pomoci, dostupné finančné prostriedky z EÚ a dlhodobé pôžičky so zvýhodnenými úrokovými sadzbami, najmä na zachovanie a obnovu vodohospodárskej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť poskytovanie veľmi kvalitnej vody a rozšíriť vodohospodárske a sanitačné služby pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov vrátane chudobných a obyvateľov najodľahlejších a vzdialených regiónov; zdôrazňuje dôležitosť otvorenej, demokratickej a participatívnej správy vecí verejných s cieľom zabezpečiť, aby sa nákladovo najefektívnejšie riešenia týkajúce sa riadenia vodných zdrojov vykonávali na prospech spoločnosti ako celku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť finančných zdrojov vytvorených procesmi vodného hospodárstva;

29.

uznáva, že vodohospodárske a sanitačné služby sú službami všeobecného záujmu a že voda nie je komoditou, ale verejným statkom, a preto by mali byť poskytované za dostupné ceny, ktoré rešpektujú právo ľudí na minimálnu kvalitu vody a upravujú uplatňovanie progresívnych poplatkov; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že spravodlivý, rovnoprávny, transparentný a primeraný systém poplatkov za vodu a sanitáciu sa uplatňuje tak, že všetci občania majú zaručený prístup ku kvalitným službám bez ohľadu na ich príjmy;

30.

poznamenáva, že je potrebné, aby sa voda chápala ako ekologický a sociálny statok, a nie ako obyčajný výrobný prvok;

31.

pripomína, že prístup k vode je základným predpokladom poľnohospodárskej produkcie, a teda zabezpečenia práva na primeranú výživu;

32.

vyzýva Komisiu, aby rozhodne podporila snahu členských štátov o rozvíjanie a zlepšovanie infraštruktúry, ktorá zabezpečuje prístup k službám zavlažovania, kanalizácie a dodávky pitnej vody;

33.

domnieva sa, že smernica o pitnej vode vo veľkej miere prispela k zlepšeniu dostupnosti veľmi kvalitnej pitnej vody v celej EÚ a požaduje rozhodné opatrenia zo strany Komisie a členských štátov s cieľom dosiahnuť environmentálne a zdravotné prínosy dostupné vďaka zvýhodneniu užívania vody z vodovodu;

34.

pripomína členským štátom ich zodpovednosť pri vykonávaní právnych predpisov EÚ; naliehavo ich vyzýva, aby v plnej miere vykonali smernicu o pitnej vode a všetky súvisiace právne predpisy; pripomína im, aby identifikovali svoje priority v oblasti výdavkov a v plnom rozsahu využívali príležitosti na finančnú podporu EÚ v odvetví vodohospodárstva stanovené v novom finančnom programovom období (2014 – 2020), a to najmä prostredníctvom investičnej priority konkrétne zameranej na vodohospodárstvo;

35.

pripomína závery osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o začlenení cieľov vodohospodárskej politiky EÚ do spoločnej poľnohospodárskej politiky, v ktorej sa uvádza, že „nástrojom, ktoré v súčasnosti používa SPP na riešenie vodohospodárskych problémov, sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok, pokiaľ ide o ambiciózne politické ciele stanovené v oblasti vodohospodárstva“; domnieva sa, že lepšie začlenenie vodohospodárskej politiky do ďalších politík, napr. poľnohospodárskych, je kľúčové pre zlepšenie kvality vody v celej Európe;

36.

zdôrazňuje význam úplnej a účinnej implementácie rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o pitnej vode a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a považuje za veľmi dôležité lepšie koordinovať ich implementáciu s implementáciou smerníc o morskom prostredí, biodiverzite a ochrane pred povodňami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nástroje odvetvových politík Únie neprispievajú dostatočným spôsobom k dosiahnutiu environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky a k cieľu postupného ukončenia vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) a článkom 16 ods. 6 rámcovej smernice o vode; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pamätali na to, že vodné hospodárstvo musí byť začlenené ako prierezový faktor do právnych predpisov o iných oblastiach, ktoré sú preň rozhodujúce, akými sú energetika, poľnohospodárstvo, rybárstvo, cestovný ruch atď., s cieľom predchádzať znečisteniu napríklad z nelegálnych a neregulovaných skládok nebezpečného odpadu alebo z ťažby a prieskumu ropy; pripomína, že krížové plnenie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanovuje základné požiadavky týkajúce sa správy na základe existujúcich právnych predpisov EÚ relevantných pre poľnohospodárov a pravidlá požiadaviek na dobrý poľnohospodársky a ekologický stav, vrátane vody; pripomína, že poľnohospodári musia dodržiavať tieto pravidlá, aby dostali plné platby v rámci SPP;

37.

vyzýva členské štáty, aby:

38.

domnieva sa, že je nutné stanoviť poriadok alebo hierarchiu priorít pre udržateľné využívanie vody; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila analýzu a návrhy;

39.

zdôrazňuje, že členské štáty sa zaviazali k ľudskému právu na vodu prostredníctvom svojej podpory vyhláseniu OSN a že toto právo podporuje väčšina občanov a hospodárskych subjektov v EÚ;

40.

zdôrazňuje, že svoju podporu európskej iniciatíve občanov Right2Water a jej cieľom ďalej prejavilo veľké množstvo občanov v krajinách, ako sú Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Slovensko, Slovinsko, Grécko, Fínsko, Španielsko, Luxembursko, Taliansko a Írsko, ktorí sa vyjadrili k otázkam súvisiacim s vodou, jej vlastníctvom a zásobovaním;

41.

poznamenáva, že Výboru pre petície bolo od roku 1988 doručené významné množstvo petícií od občanov EÚ v mnohých členských štátoch, ktorí vyjadrujú svoje obavy týkajúce sa kvality vody a nakladania s odpadovými vodami; upozorňuje na množstvo negatívnych faktorov, na ktoré sa sťažujú predkladatelia petícií – napr. skládky s odpadom, neúčinná kontrola kvality vody zo strany orgánov a nesprávne či protiprávne poľnohospodárske a priemyselné postupy, ktoré sú zodpovedné za zlú kvalitu vody, a teda majú vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí a zvierat; nazdáva sa, že tieto petície dokazujú skutočný záujem občanov o dôkladné presadzovanie a ďalší rozvoj udržateľných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vody;

42.

rozhodne žiada Komisiu, aby pristupovala k obavám a upozorneniam, ktoré v týchto petíciách s vážnosťou vyjadrili občania, a aby v nich podnikla kroky, najmä vzhľadom na naliehavú potrebu riešiť problém zmenšovania sa vodných zdrojov, čo je dôsledkom ich nadmerného využívania a zmeny klímy, kým je ešte čas zabrániť znečisteniu a zlému hospodáreniu; vyjadruje svoje znepokojenie nad množstvom konaní o porušení povinnosti týkajúcich sa kvality vody a manažmentu vodných zdrojov;

43.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dokončili svoje plány manažmentu povodí ako kľúčový prvok presadzovania rámcovej smernice o vode a aby ich riadne implementovali, pričom v plnej miere zohľadnia prevládajúce ekologické kritériá; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že niektoré členské štáty sú čoraz častejšie postihované ničivými povodňami, ktoré majú závažný dosah na miestne obyvateľstvo; poukazuje na to, že plány manažmentu povodí podľa rámcovej smernice o vode a plány manažmentu povodňových rizík podľa smernice o povodniach ponúkajú vynikajúcu príležitosť na preskúmanie súčinnosti medzi týmito nástrojmi, ktoré pomáhajú pri zabezpečovaní dostatku čistej vody pri súčasnom znižovaní rizika záplav; okrem toho pripomína, že každý členský štát by mal mať ústrednú internetovú stránku s informáciami o vykonávaní rámcovej smernice o vode, aby sa uľahčil prehľad o vodohospodárstve a kvalite vody;

44.

poznamenáva, že v krajinách EÚ vrátane Španielska, Portugalska, Grécka, Írska, Nemecka a Talianska strata verejného vlastníctva vodohospodárskych služieb alebo jej možnosť vyvolávajú značné znepokojenie medzi občanmi; pripomína, že výber spôsobu hospodárenia s vodou je založený na zásade subsidiarity, ako je stanovené v článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v Protokole (č. 26) o službách všeobecného záujmu, ktorý zdôrazňuje osobitný význam verejných služieb pre sociálnu a územnú súdržnosť v Únii; pripomína, že podniky venujúce sa dodávkam vody a kanalizačné podniky sú službami všeobecného záujmu a majú všeobecné poslanie zabezpečiť, aby sa všetkým obyvateľom poskytovala veľmi kvalitná voda za spoločensky prijateľné ceny a aby sa minimalizovali negatívne vplyvy odpadových vôd na životné prostredie;

45.

v súlade so zásadou subsidiarity zdôrazňuje, že Komisia by mala zostať neutrálna vo vzťahu k rozhodnutiam členských štátov týkajúcim sa vlastníctva vodohospodárskych služieb a nemala by presadzovať privatizáciu vodohospodárskych služieb prostredníctvom právnych predpisov ani iným spôsobom;

46.

pripomína, že možnosť návratu vodohospodárskych služieb do správy obcí by v budúcnosti mala zostať zachovaná bez akéhokoľvek obmedzenia a že tieto služby môžu byť spravované na miestnej úrovni, ak tak rozhodnú príslušné verejné orgány; pripomína, že voda je základným ľudským právom, ktoré by malo byť prístupné a cenovo dostupné pre všetkých; zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby bola voda zabezpečená pre všetkých, a to bez ohľadu na prevádzkovateľa, pričom musia zabezpečiť, aby títo prevádzkovatelia poskytovali bezpečnú pitnú vodu a kvalitnejšiu sanitáciu;

47.

zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitný charakter vodohospodárskych a sanitačných služieb, akými je výroba, distribúcia a čistenie, je nevyhnutné, aby sa tieto služby vylúčili zo všetkých obchodných dohôd, o ktorých EÚ rokuje alebo o ktorých uvažuje; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s právnou záväznosťou vylúčila vodohospodárske služby, sanitačné služby a služby v oblasti zneškodňovania splaškov z prebiehajúcich rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a dohode o obchode so službami; zdôrazňuje, že v súlade s dlhodobým záväzkom Únie, pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj a ľudské práva, všetky budúce obchodné a investičné dohody by mali obsahovať doložky o skutočnom prístupe ľudí z tretej krajiny, ktorej sa dohoda týka, a že skutočný prístup ľudí z tretej krajiny, ktorej sa dohoda týka musí byť základnou podmienkou všetkých budúcich dohôd o voľnom obchode;

48.

pripomína významné množstvo petícií, ktoré vyjadrujú nesúhlas so zahrnutím základných verejných služieb, akými sú voda a sanitácia, do rokovaní o TTIP; vyzýva Komisiu, aby zvýšila zodpovednosť dodávateľov vody;

49.

vyzýva Komisiu, aby pôsobila ako sprostredkovateľ podporujúci spoluprácu medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb prostredníctvom výmeny najlepších regulačných a iných postupov a iniciatív, vzájomného využívania poznatkov a spoločných skúseností, ako aj prostredníctvom dobrovoľného referenčného porovnávania; víta skutočnosť, že oznámenie Komisie obsahuje požiadavku väčšej transparentnosti v odvetví vodného hospodárstva a uznáva doterajšie úsilie, pričom poznamenáva, že vzhľadom na veľké rozdiely medzi vodohospodárskymi službami a regionálne a miestne osobitosti v celej Európe, by každé referenčné porovnávanie malo byť dobrovoľné; ďalej poznamenáva, že žiadne referenčné porovnávanie, ktoré obsahuje iba finančné ukazovatele, by sa nemalo považovať za rovnocenné v porovnaní s opatreniami transparentnosti, a že by sa mali zahrnúť ďalšie kritériá, ktoré sú pre občanov rozhodujúce, ako sú kvalita vody, opatrenia na zmiernenie problémov cenovej nedostupnosti, informácie o tom, aký podiel obyvateľstva má prístup k primeraným dodávkam vody a úrovne účasti verejnosti na riadení vodných zdrojov, a to spôsobom, ktorý je zrozumiteľný občanom i regulačným orgánom;

50.

zdôrazňuje význam národných regulačných orgánov pri zabezpečovaní spravodlivej a otvorenej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb, uľahčovaní rýchlejšieho zavádzania inovačných riešení a technického pokroku, pri podpore efektívnosti a kvality vodohospodárskych služieb a ochrane záujmov spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby v EÚ podporovala iniciatívy zamerané na spoluprácu v oblasti regulácie s cieľom urýchliť referenčné porovnávanie, vzájomné učenie sa a výmenu najlepších regulačných postupov;

51.

je presvedčený, že európske projekty v oblasti vody a sanitácie by sa mali posudzovať z hľadiska ľudských práv, aby sa vypracovali primerané politiky, usmernenia a postupy; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém referenčných hodnôt (kvalita vody, cenová dostupnosť, udržateľnosť, pokrytie atď.) s cieľom zlepšiť kvalitné verejné vodohospodárske a sanitačné služby v celej EÚ, a tiež ako spôsob posilnenia postavenia občanov;

52.

pripomína, že poplatky za vodohospodárske a sanitačné služby podliehajú zásadám stanoveným v zmluve, a musia byť preto ukladané v súlade so zásadami transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

53.

zdôrazňuje, že výroba, distribúcia a čistenie vody a sanitačné služby musia byť naďalej vylúčené z pôsobnosti smernice o koncesiách aj po akejkoľvek budúcej revízii smernice;

54.

pripomína, že smernicu 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu už občianska spoločnosť napadla v mnohých aspektoch, a to i z hľadiska služieb všeobecného ekonomického záujmu, ako sú napríklad distribúcia vody a dodávky pitnej vody, ako aj nakladanie s odpadovými vodami;

55.

zdôrazňuje význam verejno-verejných partnerstiev a verejno-súkromných pri výmene najlepších postupov na základe neziskovej spolupráce medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb, a víta skutočnosť, že Komisia v oznámení prvý raz uznala dôležitosť partnerstiev medzi verejnými orgánmi;

56.

víta úspešné snahy niektorých obcí o posilnenie účasti verejnosti na zlepšovaní poskytovania vodohospodárskych služieb a na ochrane vodných zdrojov a pripomína, že miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu v procese rozhodovania o hospodárení s vodou;

57.

vyzýva Výbor regiónov, aby sa viac angažoval v tejto európskej iniciatíve občanov tým, že bude povzbudzovať regionálne orgány k väčšiemu zapojeniu do danej problematiky;

58.

pripomína povinnosť zaručiť prístup k spravodlivosti a informáciám, pokiaľ ide o otázky životného prostredia, a účasť verejnosti v rozhodovaní, ktorá sa ustanovuje Aarhuskom dohovore; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, aby dodržiavali zásady a práva zakotvené v Aarhuskom dohovore; pripomína, že povedomie občanov o vlastných právach je kľúčové na dosiahnutie ich čo najväčšej účasti na rozhodovacom procese; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby iniciatívne otvorila kampaň na informovanie občanov EÚ o výsledkoch, ktoré Aarhurský dohovor dosiahol v oblasti transparentnosti, a o účinných nástrojoch, ktoré majú k dispozícii, a aby splnila ustanovenia týkajúce sa inštitúcií EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá transparentnosti, zodpovednosti a účasti ako prostriedok zlepšenia výkonnosti, udržateľnosti a nákladovej účinnosti vodohospodárskych služieb;

59.

žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pokročili smerom k skutočnej sociálnej dohode o vode s cieľom zaručiť dostupnosť, stabilitu a bezpečné riadenie zdrojov, najmä prijatím opatrení, napríklad na založenie vodohospodárskych fondov solidarity a ďalších mechanizmov sociálnej činnosti na podporu ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť prístup k vodohospodárskym a sanitačným službám, aby sa splnili požiadavky na bezpečnosť dodávok vody a neohrozilo ľudské právo na vodu; nabáda všetky členské štáty, aby zaviedli mechanizmy sociálnej činnosti, akými sú tie, ktoré už existujú v niektorých krajinách EÚ, na zabezpečenie dodávok pitnej vody pre občanov, ktorí sú v skutočne ťažkej situácii;

60.

vyzýva Komisiu, aby zorganizovala výmenu skúseností medzi členskými štátmi v súvislosti so sociálnym rozmerom politiky v oblasti vodného hospodárstva;

61.

odsudzuje skutočnosť, že v niektorých štátoch sa odopieranie zásobovania vodou a poskytovania sanitačných služieb znevýhodneným a zraniteľným spoločenstvám používa ako donucovací prostriedok; opakuje, že zatvorenie verejných studní zo strany verejných orgánov v niektorých členských štátoch sťažilo najzraniteľnejším skupinám prístup k vode;

62.

konštatuje, že členské štáty by mali osobitnú pozornosť venovať potrebám zraniteľných skupín spoločnosti a tiež zabezpečeniu toho, aby osoby v núdzi mali prístup k cenovo dostupnej kvalitnej vode;

63.

vyzýva každý členský štát, aby vymenoval ombudsmana pre vodohospodárske služby, s cieľom zabezpečiť, aby sa otázkami súvisiacimi s vodou, ako sú sťažnosti a návrhy v súvislosti s kvalitou vodohospodárskych služieb a prístupom k nim, mohol zaoberať nezávislý orgán;

64.

podporuje vodohospodárske spoločnosti, aby opätovne investovali hospodárske výnosy z procesov vodného hospodárstva do údržby a zlepšovania vodohospodárskych služieb a ochrany vodných zdrojov; pripomína, že zásada návratnosti nákladov na vodohospodárske služby zahŕňa environmentálne náklady a náklady na zdroje, pričom dodržuje zásady spravodlivosti, transparentnosti a ľudského práva na vodu, ako aj povinnosti členských štátov plniť si povinnosti týkajúce sa návratnosti nákladov čo najlepším spôsobom, pokiaľ nie sú ohrozené účely a dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode; odporúča skoncovať s praktikami, keď sa odkláňajú hospodárske zdroje zo sektora vodného hospodárstva na financovanie iných politík, vrátane situácií, keď účty za vodu zahŕňajú koncesionárske poplatky, ktoré neboli vyčlenené na vodohospodársku infraštruktúru,; pripomína znepokojujúci stav infraštruktúry v niektorých členských štátoch, keď sa vodou plytvá v dôsledku únikov z nevhodných a zastaraných vodovodných sietí, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do zlepšenia infraštruktúry, ako aj iných vodohospodárskych služieb, ako predpoklad zaručenia ľudského práva na vodu v budúcnosti;

65.

vyzýva Komisiu, aby zaručila, že príslušné orgány budú občanom poskytovať všetky informácie o kvalite vody a manažmente vodných zdrojov v ľahko dostupnej a zrozumiteľnej podobe a že občania budú v plnej miere a dostatočnom predstihu informovaní o všetkých vodohospodárskych projektoch a že sa s nimi bude o všetkých projektoch konzultovať; okrem toho poznamenáva, že počas verejnej konzultácie, ktorú uskutočnila Komisia, 80 % zúčastnených považovalo zlepšenie transparentnosti monitorovania kvality vody za kľúčové;

66.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala využívanie priamych i nepriamych finančných prostriedkov EÚ na vodohospodárske projekty a aby zabezpečila, že sa tieto prostriedky vynaložia iba na projekty, na ktoré boli určené, a to aj s prihliadnutím na to, že prístup k vode je kľúčový pri odstraňovaní rozdielov medzi občanmi EÚ a pri zvyšovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Dvor audítorov, aby overil, či sú uspokojivo splnené kritériá efektívnosti a udržateľnosti;

67.

vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy súčasný nedostatok investícií do vyváženého manažmentu vodných zdrojov vzhľadom na to, že voda je jedným zo spoločných statkov občanov EÚ;

68.

preto vyzýva na zvyšovanie transparentnosti medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb, a to najmä prostredníctvom vypracovania kódexu súkromnej a verejnej správy pre vodohospodárske spoločnosti v EÚ; domnieva sa, že tento kódex by mal byť založený na zásade efektívnosti a mal by byť vždy predmetom ustanovení rámcovej smernice o vode týkajúcich sa účasti verejnosti a environmentálnych a hospodárskych otázok, ako aj otázok infraštruktúry; žiada tiež vytvorenie vnútroštátneho regulačného orgánu;

69.

vyzýva Komisiu, aby rešpektovala zásadu subsidiarity a právomoci a zodpovednosť v súvislosti s vodou, s ohľadom na rôzne úrovne správy a miestne vodohospodárske združenia, ktoré spravujú vodohospodárske služby (pramene a ich údržbu);

70.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica o čistení komunálnych odpadových vôd stále nie je plne implementovaná v členských štátoch; žiada, aby sa finančné zdroje Únie v prvom rade poskytli oblastiam, kde sa nedodržiavajú právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia vrátane čistenia odpadových vôd; konštatuje, že miera plnenia požiadaviek sa ukázala byť vyššia tam, kde sa náklady uhrádzali a zaviedla sa zásada „znečisťovateľ platí“ a vyzýva Komisiu, aby preskúmala primeranosť súčasných nástrojov s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany a zlepšenie kvality životného prostredia;

71.

poukazuje na to, že v prípade vody, má sektor služieb obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest prostredníctvom začlenenia problematiky životného prostredia a na podporu inovácií prostredníctvom transferu technológií medzi odvetviami a cez výskum, vývoj a inovácie uplatňované v celom vodohospodárskom cykle; žiada preto, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore udržateľného využívania vody ako energie z obnoviteľných zdrojov;

72.

nabáda Komisiu, aby vypracovala európsky legislatívny rámec pre používanie vyčistenej odpadovej vody predovšetkým v záujme ochrany citlivých činností a oblastí; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala výmenu skúseností medzi zdravotníckymi agentúrami rôznych členských štátov;

73.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri akejkoľvek revízii rámcovej smernice o vode zabezpečila, že kvantitatívne hodnotenia problémov cenovej dostupnosti vody sa stanú povinnou požiadavkou na podávanie správ členskými štátmi, pokiaľ ide o vykonávanie rámcovej smernice o vode;

74.

žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť, že by Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) monitorovala problémy cenovej dostupnosti vody v 28 členských štátoch a podávala o týchto problémoch správy;

75.

poukazuje na to, že zo spoľahlivého manažmentu vodných zdrojov sa stáva priorita nadchádzajúcich desaťročí, a to tak z ekologického, ako aj z environmentálneho hľadiska, pretože dáva odpoveď na požiadavky v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, rovnako ako na hospodárske a sociálne požiadavky.

76.

pripomína, že občania EÚ platia náklady na čistenie vody v rámci svojich faktúr za vodu, a zdôrazňuje, že by bolo efektívnejšie a z finančného hľadiska vhodnejšie prijať politiky, ktoré účinne skombinujú a zosúladia ciele v oblasti ochrany vodných zdrojov s úsporou nákladov, napríklad prostredníctvom „kontroly pri zdroji“; pripomína, že podľa správy EEA z roku 2015 o stave životného prostredia, viac ako 40 % riek a pobrežných vôd je zasiahnutých difúznym znečistením spôsobeným poľnohospodárstvom a 20 % až 25 % je znečisťovaných z bodových zdrojov, akými sú priemyselné štruktúry, kanalizačné systémy a siete nakladania s komunálnymi odpadovými vodami; zdôrazňuje význam účinnej implementácie rámcovej smernice o vode a smernice o pitnej vode, lepšej koordinácie, pokiaľ ide o ich implementáciu, väčšej súdržnosti pri vypracúvaní právnych predpisov a väčšieho množstva proaktívnych opatrení zameraných na zachovanie vodných zdrojov a podstatné zvýšenie efektívnosti využívania vody vo všetkých sektoroch (priemysle, domácnostiach, poľnohospodárstve, distribučných sieťach); pripomína, že zabezpečenie udržateľnej ochrany prírodných oblastí, ako sú sladkovodné ekosystémy, je tiež kľúčové pre rozvoj a rozhodujúce z hľadiska zásobovania pitnou vodou a znižuje náklady pre občanov i prevádzkovateľov;

77.

zdôrazňuje, že rozvojové politiky EÚ by mali v plnej miere zahŕňať všeobecný prístup k vode a sanitácii prostredníctvom podpory verejno-verejných a verejno-súkromných partnerstiev založených na solidarite medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb a pracovníkmi v rozličných krajinách, a využívať škálu nástrojov s cieľom podporiť najlepšie postupy prenosom poznatkov, ako aj programy rozvoja a spolupráce v tomto sektore; opakuje, že tvorba politík členských štátov by mala zohľadňovať ľudskoprávny rozmer prístupu k bezpečnej pitnej vode a sanitácii, a že ľudskoprávny prístup si vyžaduje podporu legislatívnych rámcov, financovanie a posilnenie hlasu občianskej spoločnosti s cieľom uplatňovať tieto práva v praxi;

78.

opätovne potvrdzuje, že prístup k pitnej vode v dostatočnom množstve a dostatočnej kvalite je základným ľudským právom, a nazdáva sa, že vnútroštátne vlády majú povinnosť plniť tento záväzok;

79.

zdôrazňuje v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ a ich požiadavkami význam pravidelného hodnotenia kvality, čistoty a bezpečnosti vody a vodných zdrojov v rámci EÚ, ako aj mimo jej hraníc;

80.

zdôrazňuje, že pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EÚ a plánovaní pomoci by sa mala pripísať vysoká priorita zásobovaniu bezpečnou pitnou vodou a zabezpečovaniu sanitácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú finančnú podporu pre činnosti zamerané na rozvoj kapacít v oblasti vody, opierajúc sa o spoluprácu s existujúcimi medzinárodnými platformami a iniciatívami;

81.

trvá na tom, že v oficiálnej rozvojovej pomoci i vo vnútroštátnych rozpočtoch by sa mala pripísať vysoká priorita odvetviu vody, sanitácie a hygieny (WASH) v rozvojových krajinách; pripomína, že manažment vodných zdrojov je kolektívnou zodpovednosťou; podporuje otvorenosť vo vzťahu k rôznym možnostiam pomoci, ale tiež prísne dodržiavanie zásad účinnosti rozvoja a konzistentnosti rozvojových politík a neochvejné zameriavanie sa na odstraňovanie chudoby a maximalizáciu vplyvu na rozvoj; v tomto smere podporuje zapojenie miestnych komunít do realizácie projektov v rozvojových krajinách, ako aj zásadu prevzatia zodpovednosti jednotlivých komunít;

82.

zdôrazňuje, že hoci sme na správnej ceste k dosiahnutiu miléniového rozvojového cieľa týkajúceho sa bezpečnej pitnej vody, 748 miliónov ľudí v celom svete nemá prístup k zlepšeným dodávkam vody a odhaduje sa, že najmenej 1,8 miliardy ľudí stále pije fekálne znečistenú vodu a cieľ v oblasti sanitácie má od splnenia ďaleko;

83.

pripomína, že zabezpečenie udržateľného hospodárenia s podzemnou vodou je predpokladom zmiernenia chudoby a prosperity všetkých, keďže podzemná voda môže predstavovať lepší zdroj pitnej vody pre milióny chudobných mestských a vidieckych obyvateľov;

84.

vyzýva Komisiu, aby zahrnula vodu ako súčasť Programu zmien spolu s udržateľným poľnohospodárstvom;

85.

domnieva sa, že voda by mala byť v centre pozornosti pri prácach na príprave na dve významné medzinárodné podujatia v roku 2015, konkrétne na samit o programe na obdobie po roku 2015 a samit o zmene klímy COP 21; v tejto súvislosti dôrazne podporuje zahrnutie ambicióznych a ďalekosiahlych cieľov týkajúcich sa vody a hygieny, napríklad cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 6 o zabezpečení dostupnosti a udržateľného riadenia vodohospodárstva a sanitácie pre všetkých do roku 2030, ktorý sa má schváliť v septembri 2015; pripomína, že odstránenie chudoby prostredníctvom procesu po roku 2015 je možné len vtedy, keď zaistíme, aby mal každý a kdekoľvek prístup k čistej vode, základnej sanitácii a hygiene; zdôrazňuje, že realizácia všetkých cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje mobilizáciu oveľa väčšieho objemu finančných prostriedkov než v súčasnosti, a to ako z vyspelých, tak i z rozvojových krajín; žiada vytvorenie celosvetového monitorovacieho mechanizmu na sledovanie pokroku pri dosahovaní univerzálneho prístupu k bezpečnej pitnej vode a udržateľného využívania a rozvoja vodných zdrojov a posilňovaní spravodlivej, participatívnej a zodpovednej správy vodných zdrojov vo všetkých krajinách; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby bola pomoc využívaná účinne a aby bola lepšie cielená na odvetvie WASH vzhľadom na rozvojový program na obdobie po roku 2015;

86.

zdôrazňuje zvýšené riziko nedostatku vody z dôvodu zmeny klímy; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa medzi témy COP 21 zahrnul strategický manažment vodných zdrojov a dlhodobé plány na adaptáciu, s cieľom zapracovať do budúcej celosvetovej dohody o klíme prístup k otázke vody, ktorý bude odolný voči zmene klímy; zdôrazňuje, že vodohospodárska infraštruktúra, ktorá je odolná voči klíme, má zásadný význam pre rozvoj a pre znižovanie chudoby; zdôrazňuje, že bez nepretržitého úsilia o zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, ako aj o lepší manažment vodných zdrojov, môže byť ohrozený pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti znižovania chudoby, miléniových rozvojových cieľov a trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých jeho hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dimenziách;

87.

so znepokojením konštatuje, že nedostatok prístupu k vode a sanitácii v rozvojovom svete môže mať neprimeraný vplyv na dievčatá a ženy, najmä v školopovinnom veku, keď sa nepravidelná školská dochádzka a jej predčasné ukončovanie spája s nedostatkom čistej, bezpečnej a dostupnej sanitácie;

88.

žiada, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov Únie a členských štátov, zohľadnili odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, najmä pokiaľ ide uprednostňovanie infraštruktúry malého rozsahu a vyčleňovanie väčšieho množstva finančných prostriedkov na prevádzku a údržbu, budovanie kapacít a zvyšovanie povedomia;

89.

so znepokojením poznamenáva, že podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu musia ľudia žijúci v slumoch vo všeobecnosti platiť viac než tí, ktorí žijú v oficiálnych sídlach, a to za neregulované služby nízkej kvality; naliehavo preto žiada rozvojové krajiny, aby pri vyčleňovaní rozpočtových prostriedkov venovali prioritu službám pre znevýhodnených a izolovaných ľudí;

90.

pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, na začiatku, bez zavedenia najnovších inovačných technológií na čistenie a úsporu vody, je optimálne množstvo vody na osobu a deň 100 až 200 litrov, a poukazuje na to, že na uspokojenie základných potrieb a obmedzenie množstva zdravotných problémov je potrebných 50 až 100 litrov; poukazuje na to, že v súlade s uznanými základných ľudskými právami je stanovenie minimálneho množstva vody na osobu nevyhnutné na uspokojenie základných potrieb obyvateľstva;

91.

zdôrazňuje, že požiadavka prístupu k vode by mala byť nepopierateľným ľudským právom, ktoré bude mať nepriamu i výslovnú oporu v medzinárodnom práve, dohovoroch a vnútroštátnych postupoch;

92.

vyzýva vlády, medzinárodné agentúry poskytujúce pomoc, mimovládne organizácie a miestne spoločenstvá, aby vyvíjali úsilie o zabezpečenie základných potrieb všetkých ľudí súvisiacich s vodou a aby zaručili, že voda je ľudské právo;

93.

vyzýva členské štáty, aby v súlade s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie zaviedli cenovú politiku, ktorá rešpektuje právo na minimálne množstvo vody na prežitie a podniká kroky na zníženie odpadu, pričom upravuje uplatňovanie progresívnych poplatkov, ktoré sú úmerné objemu spotrebovanej vody,

94.

nabáda k prijatiu opatrení na zabezpečenie racionálneho využívania vody, aby sa predišlo plytvaniu;

95.

chváli niektorých poskytovateľov vodohospodárskych služieb, ktorí venujú percentuálny podiel zo svojho ročného obratu na partnerstvá pre vodu, a povzbudzuje členské štáty a EÚ, aby vytvorili právny rámec nevyhnutný na realizáciu takýchto partnerstiev;

96.

žiada účinné monitorovanie projektov vykonávaných prostredníctvom vonkajšej pomoci; zdôrazňuje potrebu monitorovania stratégií financovania a rozpočtov s cieľom zabezpečiť, aby sa vyčlenené finančné prostriedky využili na riešenie rozdielov a nerovností v prístupe k vode a na dodržiavanie ľudských práv, zásad zákazu diskriminácie, ako aj prístupu k informáciám a účasti;

97.

vyzýva Komisiu, aby v Investičnom pláne pre Európu zaradila obnovu starnúcich vodovodných sietí ako prioritu tým, že tieto projekty umiestni na zoznam projektov Únie; zdôrazňuje pákový efekt, ktorý by tieto projekty mohli mať pri vytváraní nepremiestniteľných pracovných miest, čím by sa pomohlo podporiť ekologické hospodárstvo v Európe;

98.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu poznatkov, aby členské štáty vykonávali prieskumy stavu sietí, ktoré by mali umožniť začať obnovovacie práce, aby sa ukončilo plytvanie;

99.

vyzýva na väčšiu transparentnosť s cieľom komplexnejšie informovať spotrebiteľov o vode a prispieť k šetrnejšiemu hospodáreniu s vodnými zdrojmi; na tento účel nabáda Komisiu, aby pokračovala v práci s členskými štátmi v záujme výmeny skúseností medzi krajinami týkajúcich sa zavedenia informačných systémov o vode;

100.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala vhodnosť rozšírenia nástrojov finančnej podpory v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa vody a sanitácie, na európsku úroveň;

101.

zdôrazňuje, že účinný a spravodlivý manažment vodných zdrojov závisí od schopnosti miestnych samospráv poskytovať služby; preto vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala posilnenie správy vodných zdrojov a infraštruktúr v rozvojových krajinách a osobitne sa zamerala na potreby zraniteľného vidieckeho obyvateľstva;

102.

podporuje Svetovú platformu pre solidárne hospodárenie s vodou, ktorá bola vytvorená v rámci Rozvojového programu Organizácie Spojených národov a ktorá slúži na zapojenie miestnych orgánov do hľadania riešení výziev súvisiacich s vodou; víta tiež iniciatívu „1 % solidarity pre vodu a sanitáciu“ a iné iniciatívy občanov a orgánov v niektorých členských štátoch, ktorých cieľom je podporiť prostredníctvom spotrebných poplatkov projekty v rozvojových krajinách; poznamenáva, že viaceré vodárenské spoločnosti takéto iniciatívy už uviedli do praxe; pripomína svoju výzvu, aby Komisia podporila mechanizmy solidarity v tejto a iných oblastiach, prostredníctvom šírenia informácií, uľahčovaním partnerstiev a výmenou skúseností; a to i prostredníctvom možnosti vytvorenia partnerstiev medzi Komisiou a členskými štátmi s doplnkovým financovaním zo strany Spoločenstva, ktoré bude poskytnuté na projekty vykonávané prostredníctvom tejto iniciatívy; konkrétne povzbudzuje na podporu verejných partnerstiev vo vodohospodárskych službách, ako o to usiluje Celosvetové partnerské združenie poskytovateľov vodohospodárskych služieb (GWOPA), ktoré koordinuje Program OSN pre ľudské sídla;

103.

vyzýva Komisiu, aby opätovne zaviedla nástroj Water Facility, ktorý sa prejavil ako účinný pri podpore lepšieho prístupu k vodohospodárskym službám v rozvojových krajinách prostredníctvom presadzovania opatrení, ktoré posilňovali kapacity miestnych spoločenstiev;

104.

víta skutočnosť, že rezolúcia OSN, v ktorej bol prístup k čistej vode a sanitácii vyhlásený za ľudské právo, našla v Európe značnú podporu;

105.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.