EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 11. 2015

COM(2015) 572 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Správa o stave energetickej únie za rok 2015

{SWD(2015) 208}
{SWD(2015) 209}
{SWD(2015) 217 à 243 }

1.    Úvod

Komisia vypracovala „Rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ 1 , ktorá priniesla nový podnet na prechod k nízkouhlíkovému, bezpečnému a konkurencieschopnému hospodárstvu. V záujme udržania tejto dynamiky sa správa o stave energetickej únie 2 zaoberá pokrokom dosiahnutým za posledných deväť mesiacov a uvádza zásadné otázky, ktoré si v roku 2016 (kľúčovom pre energetickú úniu 3 ) budú vyžadovať osobitnú politickú pozornosť.

O niekoľko dní sa v Paríži zídu svetoví lídri, aby sa dohodli, ako riešiť jeden z najväčších problémov ľudstva: zmenu klímy. Správa o stave energetickej únie vyzdvihuje, čím Európa prispeje k parížskym rokovaniam, a zameriava sa na následné opatrenia. Európa si musí udržať vedúce postavenie v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo aj po konferencii v Paríži, a to plnením cieľov na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, ako aj koherentnou diplomaciou v oblasti energetiky a klímy, a zároveň musí zabezpečiť, aby všetky krajiny dodržali svoje záväzky.

Pre tento prechod existuje pádny argument. Popredné európske spoločnosti menia svoje obchodné modely. V Európe vytvárajú obnoviteľné zdroje a energetická efektívnosť nové pracovné miesta, ktoré si vyžadujú nové zručnosti a investície. K mnohým zmenám súvisiacim s týmto prechodom dôjde v mestách a obciach; keď sa naše mestá stanú inteligentnejšími, budú kľúčovými nástrojmi realizácie politík EÚ v oblasti udržateľných energií.

Trhy s elektrinou a plynom stále nefungujú tak, ako by mali. Aby bol prechod k nízkouhlíkovej ekonomike a spoločnosti úspešný a sociálne spravodlivý, občania by mali prevziať viac zodpovednosti, profitovať z nových technológií a väčšej konkurencie, aby znížili výšku svojich účtov, a zároveň by mali aktívnejšie pôsobiť na trhu.

V roku 2015 boli energetické otázky na programe dňa vplyvom geopolitických udalostí v našej bezprostrednej blízkosti. Pri riešení týchto problémov sú energetická bezpečnosť, efektívnosť, rozvoj infraštruktúry, dobudovanie vnútorného trhu s energiou a udržateľnosť neoddeliteľne spojené. Druhý zoznam projektov spoločného záujmu obsahuje projekty infraštruktúry, ktoré sú naliehavo potrebné na dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej politiky.

Správa o stave energetickej únie sa zaoberá nosnými prvkami vykonávacieho mechanizmu, ktorý povedie k predvídateľnejším, transparentnejším a stabilnejším politikám. Usmernenia o integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy poskytujú základ, na ktorom môžu členské štáty začať budovať svoje národné plány na obdobie rokov 2021 až 2030. Navrhovaná metodika kľúčových ukazovateľov je prvým krokom k meraniu a monitorovaniu plnenia cieľov energetickej únie.

V posledných mesiacoch Komisia navštívila mnoho členských štátov, kde o energetickej únii diskutovala so širokým spektrom dotknutých subjektov. Okrem toho sa uskutočnili odborné diskusie so všetkými členskými štátmi. Na základe týchto kontaktov Komisia vypracovala hodnotenie každého členského štátu z hľadiska energetickej únie a dospela k politickým záverom v prípade všetkých piatich rozmerov energetickej únie.

2.    Dekarbonizácia hospodárstva

Dosiahnutý pokrok

Hospodárstvo EÚ je momentálne uhlíkovo najefektívnejšou veľkou svetovou ekonomikou. Čiastočne sa tu podarilo oddeliť hospodársky rast od emisií skleníkových plynov. V období rokov 1990 – 2014 vzrástol spoločný HDP v EÚ o 46 %, pričom celkové emisie skleníkových plynov sa znížili o 23 %. EÚ patrí medzi tri jediné veľké ekonomiky 4 , ktoré si dokážu vyrobiť vyše polovicu elektriny bez skleníkových plynov 5 .

Jedným z cieľov stratégie energetickej únie je ešte viac sa odpútať od konceptu hospodárstva založeného na fosílnych palivách. V roku 2015 sa zaznamenal pokrok v troch oblastiach kľúčových pre tento prechod: obchodovanie s emisiami, obnoviteľné zdroje energie a ďalšie investície do nízkouhlíkových technológií a energetickej efektívnosti.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) posilní dohoda o zavedení rezervy stability trhu od roku 2019. V júli 2015 Komisia predstavila návrh na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Je to posledný krok k tomu, aby sa tento systém dal plne využiť ako hlavný európsky nástroj na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby tomuto návrhu venovali prioritnú pozornosť.

V duchu ambície stať sa svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov Komisia v júli 2015 predložila konzultačné oznámenie o novej koncepcii trhu s elektrinou, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť, aby bol trh pripravený na rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie. Z obnoviteľných zdrojov energie sa stáva štandard. Už dnes plnia potreby 78 miliónov Európanov a EÚ ako celok je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa 20 % konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020.

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo si bude vyžadovať značné investície – najmä do elektrických rozvodných sietí, výroby, energetickej efektívnosti a inovácie 6 . Rozpočet EÚ k tomuto prechodu prispieva integráciou klimatických cieľov do všetkých relevantných politických iniciatív, pričom sa dbá na to, aby sa aspoň 20 % rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 týkalo zmeny klímy. Ide zhruba o 180 miliárd EUR od roku 2014 do roku 2020. Vyše 110 miliárd EUR sa sprístupní z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Projekty energie z udržateľných zdrojov boli navyše jedny z prvých, pre ktoré bola schválená záruka v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) – najmä v Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve.  

V marci 2015 predložila EÚ na základe Komisiou navrhnutého rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 záväzný vnútorný cieľ zníženia emisií v celom hospodárstve do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V septembri 2015 sa EÚ dohodla na spoločnej pozícii pre parížsku konferenciu o zmene klímy (COP21) 7 . Potvrdilo sa, že EÚ je pripravená rokovať o ambicióznej, záväznej a transparentnej globálnej klimatickej dohode, ktorá jasne určí cestu k obmedzeniu nárastu priemernej svetovej teploty pod 2 °C. V čase prijatia správy o stave energetickej únie predložilo plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) vyše 160 krajín, ktoré aktuálne produkujú viac ako 90 % svetových emisií. Rozsah týchto príspevkov je bezprecedentný a povedie k významnému zníženiu emisií na celom svete, takže od „konania niekoľkých“ v rámci Kjótskeho protokolu sa prechádza ku „konaniu všetkých“.

Dosiahnutie týchto cieľov si bude vyžadovať ďalšie odvážne kroky na miestnej úrovni. Komisia preto na 15. októbra 2015 zvolala zástupcov miest a obcí, aby iniciovala nový Dohovor primátorov a starostov zastrešujúci iniciatívy na zmiernenie zmeny klímy i adaptáciu. Globálny Dohovor primátorov a starostov podnieti konanie samospráv po celom svete – aj v regiónoch, ktoré sa doposiaľ neangažovali.

Do 21. konferencie zmluvných strán sa k činnosti navyše zaviaže aj viac ako 4 000 podnikov. Plnenie týchto záväzkov v praxi prináša významné podnikateľské príležitosti inovačným európskym firmám a vytvorí v EÚ pracovné miesta i rast. 

Vyhliadky do budúcnosti

Bezprostredne po parížskej konferencii o zmene klímy budú všetky krajiny musieť svoje záväzky premietnuť do konkrétnych politických krokov. Komisia preto v prvom polroku 2016 plánuje predložiť návrhy na dosiahnutie cieľa zníženia emisií mimo ETS o 30 % v porovnaní s rokom 2005, a to stanovením národných cieľov zníženia emisií skleníkových plynov a zapojením využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF).

Keďže zhruba tretinu emisií skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS produkuje doprava, Komisia počíta s oznámením o opatreniach potrebných na dekarbonizáciu všetkých druhov dopravy. Nasledovať by mali návrhy – napríklad v oblasti emisných noriem CO2 pre osobné autá a dodávky, monitorovania ťažkých úžitkových vozidiel, spravodlivej a efektívnej cenotvorby či pravidiel prístupu na trh v cestnej doprave.

Kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií v cestnej doprave zohráva účinné presadzovanie predpisov. V testovacích systémoch sa vážne podcenili emisie skleníkových plynov a určitých látok znečisťujúcich ovzdušie. V tomto kontexte Komisia pracuje na návrhu uplatnenia celosvetového harmonizovaného skúšobného postupu pre ľahké vozidlá (WLTP) v EÚ 8 . Po jeho nadobudnutí účinnosti v roku 2017 zaistí presnejšie informácie o emisiách CO2 a spotrebe paliva. Okrem toho sa počnúc rokom 2017 stane pre naftové motory povinným testovanie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie pri skutočnej jazde – v záujme reálneho zníženia emisií oxidov dusíka (NOx) 9 . Komisia navyše pripravuje návrhy na posilnenie systémov typového schvaľovania a dohľadu nad trhom, ako aj na podporu nezávislosti pri skúšaní vozidiel.

V roku 2016 sa predstaví nová smernica o obnoviteľných zdrojoch energie a politika udržateľnosti bioenergie na rok 2030, ktorá by mala vytvoriť vhodný rámec na dosiahnutie záväzného cieľa EÚ – aspoň 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Bude obsahovať politiky a opatrenia EÚ, ktoré by spolu s príspevkami členských štátov opísanými v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy mali zaistiť splnenie tohto cieľa. V záujme tých správnych dekarbonizačných stimulov zároveň budeme presadzovať postupné zrušenie subvencií na fosílne palivá.

3.    Energetická efektívnosť pomáhajúca tlmiť dopyt

Dosiahnutý pokrok

Na dosiahnutie ambicióznej úrovne energetickej efektívnosti do roku 2030 Komisia začala zavádzať nástroje, v ktorých sa energetická efektívnosť považuje za samostatný zdroj. V prvom kroku Komisia v júli 2015 navrhla revíziu smernice o energetickom označovaní 12 . Návrh zefektívňuje existujúce predpisy o energetickom označovaní a posilní ich presadzovanie. Okrem toho vstúpili v roku 2015 do platnosti viaceré opatrenia v oblasti ekodizajnu a energetického označovania, ktoré môžu domácnostiam ešte viac znížiť spotrebu energie, a teda aj výdavky. Koncom tohto roka plánuje Komisia predstaviť nový pracovný plán v oblasti ekodizajnu, ktorý bude okrem zvyšovania energetickej efektívnosti v budúcnosti podporovať aj obehové hospodárstvo.

Energetická efektívnosť zohráva dôležitú úlohu v rámci Európskeho fondu pre strategické investície. Ten už dnes podporuje strategické projekty zamerané na energetickú efektívnosť – napríklad vo Francúzsku a v Taliansku. Na schválenie pritom čaká celý rad ďalších projektov. Financovaním sa dopĺňajú investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Správa o pokroku v dosahovaní cieľa zvýšenia energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020 13 pripojená k tomuto oznámeniu ukazuje, že napriek výraznému pokroku spoločné úsilie členských štátov zodpovedá úsporám primárnej energie iba na úrovni 17,6 % v porovnaní s projekciami na rok 2020 14 . Komisia však naďalej verí, že cieľovú hodnotu 20 % možno dosiahnuť, ak sa správne a plne uplatnia existujúce právne predpisy EÚ. Členské štáty by mali zvýšiť svoje ambície a zlepšiť investičné podmienky, aby sa energetická efektívnosť v Európe naďalej zvyšovala.

Vyhliadky do budúcnosti

Plnému využitiu potenciálu energetickej efektívnosti stále bráni viacero prekážok vrátane problémov s informovanosťou a nedostatku účelových finančných nástrojov. Vedie to k obmedzenému využívaniu príležitostí, produktov a technológií energetickej efektívnosti.

V roku 2016 Komisia predpokladá legislatívne návrhy, ktoré majú smernicu o energetickej efektívnosti zosúladiť s orientačným cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť v celej EÚ do roku 2030 aspoň o 27 % (cieľ sa do roku 2020 zreviduje, pričom sa uvažuje o celoeurópskej hodnote 30 %). Rovnako dôležité je aj osobitné zameranie na budovy, ktorých energetická spotreba predstavuje približne 40 % celkovej konečnej spotreby energie v EÚ a ktoré zodpovedajú zhruba za štvrtinu priamych emisií skleníkových plynov mimo systému ETS. Aktuálne prebieha dôkladné posudzovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov v záujme jej revízie.

Veľkou výzvou zostáva financovanie potrebných počiatočných investícií do energetickej efektívnosti. Investície v tejto oblasti bude treba do roku 2030 späťnásobiť 15 . Komisia bude s partnermi prioritne pracovať na tom, aby sa v roku 2016 zriadili systémy zlučovania menších projektov energetickej efektívnosti. Tie by mali viesť k lepším príležitostiam na investovanie do energetickej efektívnosti pre investorov a lepšiemu prístupu ku kapitálu pre národné, regionálne či miestne platformy a programy energetickej efektívnosti – najmä v tých členských štátoch, ktoré ich potrebujú najviac. Súčasťou bude posilňovanie technickej pomoci a pomoci s prípravou projektov od Komisiou zriadeného Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH) a Európskej investičnej banky, čo verejným realizátorom pomôže pri tvorbe štruktúry projektov a propagácii systémov financovania so štandardnými podmienkami – najmä v sektore budov. Komisia začiatkom roka 2016 spustí Európsky portál investičných projektov (EIPP). Jeho cieľom je prilákať investorov na dobré investičné projekty v Európe. V záujme získania potrebného objemu projektov pred začatím iniciatívy vyzývame subjekty zo sektora energetiky, aby predložili svoje projekty.

Na vykurovanie a chladenie sa v EÚ spotrebuje najviac energie. Osobitná stratégia v tejto oblasti je naplánovaná na začiatok roka 2016 a jej cieľom je inteligentná transformácia sektora. Táto stratégia by mala okrem iného identifikovať riešenia a opatrenia na zníženie dopytu po vykurovaní a chladení v sektoroch bývania, služieb i priemyslu, pričom sa musí minimálne monitorovať kvalita služieb a pohodlia, ale i znižovať závislosť od fosílnych palív.

4.    Plne integrovaný vnútorný trh s energiou

Dosiahnutý pokrok

Kostrou integrovaného trhu s energiou sú elektrické vedenia a plynovody. Od predstavenia rámcovej stratégie energetickej únie sa toho udialo veľa. Kolaudácia elektrického vedenia medzi Talianskom a Maltou v apríli 2015 skoncovala s energetickou izoláciou maltskej elektrizačnej sústavy. Dokončenie vedenia Eastlink medzi Fínskom a Estónskom a vedenia NordBalt medzi Litvou a Švédskom tento rok zapojilo Pobaltie do trhu NordPool. Ďalším príkladom dobrej spolupráce je prepojenie LitPolLink medzi Litvou a Poľskom, ktoré sa skolauduje v decembri 2015. V roku 2015 sa tiež uviedlo do prevádzky nové elektrické prepojovacie vedenie medzi Francúzskom a Španielskom, ktoré prenosovú kapacitu medzi týmito krajinami zdvojnásobilo. Pokiaľ ide o plyn, nový terminál skvapalneného zemného plynu (LNG) v Klaipede (Litva) priniesol na baltský trh s plynom po prvýkrát diverzifikáciu dodávok a nedávna dohoda na plynovodnom prepojení Poľska s Litvou skoncuje s izoláciou Pobaltia, ktoré sa tak pripojí na vnútorný trh s plynom. Prepojovacie vedenie medzi Maďarskom a Slovenskom je takisto dôležitým míľnikom, pričom sa v rámci EÚ i na hranici s Ukrajinou zriadili významné zariadenia spätného toku, ktoré umožňujú obojsmerný obchod. Pobaltské štáty navyše odsúhlasili spoločný strategický cieľ zosúladiť svoje elektrizačné sústavy s európskou kontinentálnou sieťou.

Komisia v roku 2015 intenzívne spolupracovala s členskými štátmi na zriadení skupín na vysokej úrovni pre plynové a elektrické prepojenia na Pyrenejskom polostrove a v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), ako aj na reformovaní skupiny na vysokej úrovni pre región Baltského mora (BEMIP). Členské štáty zintenzívnili spoluprácu v regionálnych zoskupeniach a tá začala prinášať ovocie. Napríklad skupina na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe dohodla zoznam prioritných projektov 16 , ktorých realizácia krajinám v regióne sprístupní aspoň tri zdroje plynu.

Fórum energetickej infraštruktúry, ktoré zriadila Komisia a ktoré prvýkrát zasadlo v Kodani 9. a 10. novembra, bude zhromažďovať osvedčené postupy v otázkach ako regulačné prekážky, rozvoj infraštruktúry, akceptácia verejnosťou či financovanie.

Komisia s členskými štátmi intenzívne spolupracovala na odstraňovaní existujúcich regulačných prekážok cezhraničného obchodu s elektrinou a plynom. V úzkej spolupráci s členskými štátmi sa postavila problémom s úplnou realizáciou tretieho energetického balíka v rôznych členských štátoch. Zámerom iniciatívy Komisie v oblasti novej koncepcie trhu 17 je pripraviť pôdu pre budúce priblíženie európskeho regulačného rámca realite čoraz integrovanejších európskych energetických trhov. Komisia zároveň naďalej prísne presadzovala pravidlá hospodárskej súťaže zakotvené v Zmluve.

Plne integrovaný vnútorný trh s energiou by mal byť v prvom rade hmatateľným prínosom pre spotrebiteľov. Túto zásadu plne odráža oznámenie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov z júla 2015 18 . V oznámení sa konštatuje, že spotrebitelia stále nemajú možnosť plne sa zapojiť do energetickej transformácie. Z pohľadu spotrebiteľa trhy s elektrinou a plynom stále nefungujú tak, ako by mali, čo ukazuje aj dokument o spotrebiteľských trendoch v energetike predkladaný spolu s touto správou o stave energetickej únie 19 .

Vyhliadky do budúcnosti

V roku 2016 musia prácu na projektoch infraštruktúry urýchliť všetci aktéri. Najmä projekty spoločného záujmu (PCI) naliehavo potrebujú politický impulz. Hoci 13 projektov z prvého zoznamu projektov spoločného záujmu bude koncom roka 2015 dokončených a niečo vyše 100 je už vo fáze vydávania povolení, viac ako štvrtina 20 projektov je v omeškaní – najmä pre problémy s povoľovaním a/alebo financovaním. Konania jednoducho trvajú pridlho na to, aby boli efektívne. Úspešné riešenie tohto problému si vyžaduje, aby členské štáty plne uplatnili ustanovenia nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (TEN-E) – najmä tých, ktoré sa týkajú vydávania povolení.

Druhý zoznam projektov spoločného záujmu 21 , ktorý sa prijal súbežne s týmto oznámením, obsahuje projekty naliehavo potrebné na dosiahnutie cieľov našej energetickej politiky. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie 22 obsahuje zlepšenia potrebné na zaistenie infraštrukturálnej základne integrovaného európskeho trhu s energiou. Očakáva sa, že nástroje zriadené v rámci Európskeho fondu pre strategické investície prinesú svoje prvé prínosy pre investície do infraštruktúry v roku 2016. Osobitne v prípade elektriny Komisia počíta s oznámením o opatreniach potrebných na dosiahnutie cieľa 15 % elektrického prepojenia do roku 2030. Okrem toho Komisia zváži, ako financovať obe strany cezhraničných projektov EÚ a Energetického spoločenstva.

Členské štáty a zainteresované strany prejavili veľký záujem o spoluprácu v regióne Severného mora. Takmer polovica kapitálových výdavkov na všetky projekty spoločného záujmu v sektore elektriny sa investuje práve v tomto regióne. Komisia preto chce vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre spoluprácu v regióne Severného mora s cieľom riešiť problémy s reguláciou, financovaním a územným plánovaním, ktoré vykonávanie týchto projektov brzdia.

V záujme prekonania regionálnych prekážok budú potrebné aj ďalšie investície do vnútroštátnej sieťovej infraštruktúry. Mimoriadne znepokojivé sú deformácie, ktoré chýbajúca vnútroštátna infraštruktúra spôsobuje vo veľkých ucelených ponukových oblastiach. Prehodnotenie ponukových oblastí Európskou sieťou prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) by malo identifikovať kritické sieťové obmedzenia a v problematických zónach podľa potreby ponukové oblasti rozdeliť. Takéto ponukové oblasti by zároveň mohli pomôcť poukázať na potrebu vyšších investícií do siete.

Okrem toho treba zabezpečiť, aby sa existujúca plynárenská a elektrická infraštruktúra v plnej miere využila na trhovú integráciu. Cieľom pokračujúceho prísneho presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže bude najmä zaistiť, aby trhy nedelilo umelé obmedzovanie využívania dostupnej kapacity.

Legislatívne návrhy na realizáciu novej štruktúry trhu sú naplánované na rok 2016. Ich hlavným cieľom je lepšie prepojenie veľkoobchodných a maloobchodných trhov, posilnená regionálna spolupráca, intenzívnejší cezhraničný obchod a rozvoj krátkodobých i dlhodobých trhov, aby vysielali tie správne signály na investovanie do moderných technológií tak výrobcom, ako aj odberateľom elektriny. Revízia systému EÚ na obchodovanie s emisiami by zároveň mala priniesť lepšie dlhodobé signály pre investície do nízkouhlíkových technológií. Komisia zabezpečuje, že ak členské štáty podporujú investície do trhov s energiou formou štátnej pomoci, politiky podpory sa navrhujú v súlade s požiadavkami usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky 23 , aby sa predišlo prípadným deformáciám trhu. Okrem toho prebieha odvetvový prieskum štátnej pomoci zameraný na kapacitné mechanizmy v odvetví elektriny 24 , ktorý skúma, do akej miery môžu existujúce a plánované kapacitné mechanizmy znížiť efektívnosť vnútorného trhu.

Pri príprave týchto legislatívnych návrhov bude Komisia v záujme zvýšenia efektívnosti a flexibility energetických sietí klásť osobitný dôraz na stimuláciu reakcie na strane spotreby. Nedostatočná informovanosť o nákladoch a spotrebe, problémy so zmenou dodávateľa a nedostatočné odmeňovanie aktívnej účasti by sa mali stať minulosťou.

Odberatelia z radov domácností i priemyslu volajú po vyššej transparentnosti cien energií i nákladov. Komisia preto pripravuje a v roku 2016 plánuje uverejniť novú správu o cenách a nákladoch v energetike, ktorá má poskytnúť prehľad nákladov na energie, daní a poplatkov, ale aj dotácií. Malo by to prispieť k informovanejším diskusiám o cenových rozdieloch medzi členskými štátmi, jednotlivých zložkách cien energií, ich vplyve na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a investície v Európe, ako aj o ich potenciáli ovplyvňovať správanie spotrebiteľov. V prvom kroku dnes Komisia predstavila návrh na zlepšenie európskej štatistiky cien plynu a elektriny 25 .

Pri skúmaní kľúčovej legislatívy v roku 2016 bude Komisia venovať osobitnú pozornosť ochrane zraniteľných odberateľov – ide napríklad o preskúmanie smernice o energetickej efektívnosti či návrhu novej štruktúry trhu, kde by povinnosti členských štátov a účastníkov trhu vo vzťahu k zraniteľným odberateľom mohli byť formulované lepšie. Komisia chce zabezpečiť dostupnosť programov financovania energetickej efektívnosti chudobným a zraniteľným odberateľom energií a bude sa snažiť zlepšiť zber údajov o energetickej chudobe.

5.    Energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera

Dosiahnutý pokrok

EÚ a jej členské štáty sa rozhodli podporiť koherentnejšiu spoločnú zahraničnú a energetickú politiku, ktorá zohľadňuje geopolitický vývoj. Rada v júli 2015 prijala závery o diplomacii v oblasti energetiky spolu s akčným plánom 27 . Poukazujú na potrebu posilniť bilaterálne a multilaterálne dialógy, viac využívať nástroje zahraničnej politiky na posilnenie diverzifikácie a presadzovať transparentné a udržateľné trhy s energiou fungujúce podľa pravidiel.

Prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo zníži využívanie dovážaných fosílnych palív tlmením dopytu po energii a využívaním obnoviteľných a iných domácich zdrojov energie. Investície do odolnej infraštruktúry musia tieto zmeny prostredia zohľadňovať, aby sa nestalo, že sa aktíva napokon nevyužijú.

Rok 2015 sa niesol v znamení pretrvávajúceho napätia medzi Ruskom a Ukrajinou, trvalo nízkych cien ropy ovplyvňujúcich energetické trhy na celom svete, nových iniciatív dodatočnej infraštruktúry dodávok zemného plynu z Ruska, nových perspektív vďaka jadrovej dohode s Iránom, ako aj pokračujúceho poklesu domácej produkcie fosílnych palív.

Napriek zložitej politickej situácii sa Ukrajina v zime 2014/15 ukázala ako spoľahlivý partner pre tranzit ruského plynu. EÚ verí, že je v záujme všetkých strán, aby Ukrajina zostala významnou tranzitnou krajinou. EÚ aktívne podporuje úsilie ukrajinskej vlády a Naftogazu zaistiť, aby to tak aj zostalo – najmä hĺbkovými štrukturálnymi reformami plynárenstva, ktorým sa krajina momentálne venuje. Je nevyhnutné, aby tieto reformy pokračovali. Komisia v roku 2015 aktívne napomáhala rokovania Ukrajiny a Ruska v záujme zaistenia dodávok plynu na Ukrajinu cez zimu. To viedlo k parafovaniu záväzného protokolu 25. septembra 2015 a jeho vykonávaniu od 9. októbra 2015. Kapacita spätných tokov z EÚ (najmä zo Slovenska) na Ukrajinu v roku 2015 tiež značne vzrástla, čo Ukrajine umožnilo dovážať plyn cez EÚ, a teda znížiť svoju priamu závislosť od Ruska.

Komisia je informovaná o plánoch komerčných firiem budovať ďalšie potrubia na spojenie Ruska s Nemeckom cez Baltské more. Ak sa Nord Stream 3 a 4 postavia, nesprístupnia nový zdroj dodávok a ešte viac posilnia prepravnú kapacitu z Ruska do EÚ – hoci už aj tá existujúca sa využíva len na 50 %. Tieto potrubia budú musieť byť plne v súlade s právom EÚ. Komisia bude prínosy každého takéhoto projektu posudzovať samostatne na základe európskeho regulačného rámca.

EÚ podporí len tie projekty infraštruktúry, ktoré sú v súlade s ústrednými princípmi energetickej únie vrátane európskej stratégie energetickej bezpečnosti 28 . Diverzifikácia zdrojov, dodávateľov a trás je nevyhnutná na zaistenie bezpečných a pružných dodávok energie európskym občanom a podnikom. Energetická bezpečnosť Únie zároveň úzko súvisí s energetickou bezpečnosťou jej susedstva 29 . V tomto smere zohráva kľúčovú úlohu Energetické spoločenstvo – tak pri presadzovaní prioritných projektov prepojenia, ako aj pri zaisťovaní fungovania regiónu podľa pravidiel kompatibilných s pravidlami EÚ. V tejto súvislosti sa na viedenskom samite západného Balkánu krajiny regiónu rozhodli zriadiť regionálny trh s elektrinou. V rámci skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe sa spolu s deviatimi krajinami EÚ pripojilo k Memorandu o porozumení a súhlasilo s akčným plánom aj šesť krajín Energetického spoločenstva, čo je výborným dôkazom toho, že energetická únia siaha a prináša výhody aj za hranice EÚ. V roku 2015 Komisia podporila proces reforiem Energetického spoločenstva. Európska komisia bola na haagskej konferencii 20. až 21. mája 2015 jedným zo signatárov medzinárodnej energetickej charty.

Nedávne nálezy zemného plynu vo východnom Stredozemí zvyšujú potenciál regiónu Stredozemného mora prispieť k energetickej bezpečnosti Európy. Spolupráca sa preto zintenzívnila zriadením troch platforiem Euro-Med v oblasti plynu, regionálneho trhu s elektrinou a podpory obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. V roku 2015 sa tiež obnovili debaty o transkaspickom plynovode a pokračovali práce na južnom koridore zemného plynu.

Pozornosť sa v uplynulých mesiacoch silne zameriavala na elektrinu. V niektorých členských štátoch sa za posledné desaťročie znížil prebytok elektriny a teraz sa začína hovoriť o hrozbe poklesov napätia. Na lokalizáciu skutočných problémov v elektrickej sústave a posúdenie ich najlepšieho riešenia bolo podniknutých viacero iniciatív, ktoré majú zaistiť, aby sa primeranosť výroby elektriny analyzovala regionálne a na základe spoločnej metodiky 30 .

Vyhliadky do budúcnosti

Geopolitické výzvy v roku 2016 nezmiznú. EÚ bude musieť viesť svoju novú energetickú diplomaciu účinne a voči tretím krajinám vystupovať jednotne. Zároveň bude musieť v tejto diplomatickej oblasti vypracovať relevantné akčné plány, ktoré posilnia diverzifikáciu aj formou nástrojov zahraničnej politiky.

Na rok 2016 je naplánovaná revízia nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu s cieľom zvýšiť odolnosť EÚ v prípade prerušenia dodávok. Mimoriadne dôležité bude posilniť regionálnu spoluprácu členských štátov – jednak v záujme prevencie a zmierňovania narušení dodávok, ale aj na zaistenie solidarity vo výnimočných stavoch. Komisia súčasne plánuje predstaviť stratégiu pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a skladovanie plynu, aby Európska únia mohla plne využiť diverzifikačný potenciál LNG. Zároveň Komisia naďalej zdôrazňuje význam energie ako takej a konkrétne skvapalneného zemného plynu v prebiehajúcich rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP).

V záujme vyššej transparentnosti a zaistenia súladu medzivládnych dohôd v oblasti energetiky s platným právom a politikou EÚ Komisia pripravuje návrh revízie platného rozhodnutia o medzivládnych dohodách.

Do konca roka 2016 chce Komisia predložiť nový právny nástroj v oblasti bezpečnosti dodávok elektrickej energie zameraný na zvýšenie transparentnosti, zaistenie jednotného prístupu a lepšie cezhraničné riešenie bezpečnosti dodávok elektriny. Nástroj má byť plne integrovaný s reštrukturalizáciou trhu s elektrinou.

V oblasti jadrovej energie sa v roku 2016 zverení nový jadrový objasňujúci program (PINC) s prehľadom investícií, ktoré členské štáty plánujú do roku 2050 vo všetkých fázach jadrového cyklu. Polovica členských štátov EÚ vyjadrila zámer pokračovať vo využívaní tohto zdroja energie na výrobu časti potrebnej elektriny a spomenutá iniciatíva by mala vniesť viac svetla do dlhodobých jadrových investičných potrieb a spravovania jadrových záväzkov.

6.    Energetická únia v záujme výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti

Dosiahnutý pokrok

Výskum, inovácia a konkurencieschopnosť sú na urýchlenie energetickej transformácie EÚ a využitie potenciálnych prínosov energetickej únie pre tvorbu pracovných miest a rastu nevyhnutné. Komisia v septembri 2015 predložila oznámenie o ceste k integrovanému strategickému plánu pre energetické technológie (plán SET) 31 . Ide o nový impulz pre výskum a vývoj nízkouhlíkových technológií vďaka lepšej koordinácii a prioritizácii výskumného a inovačného úsilia v Európe.

Pre trhové uplatnenie inovácií je rozhodujúce financovanie. Preto Komisia a Európska investičná banka spolupracujú v rámci Investičného plánu pre Európu a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). V tomto zmysle poskytuje iniciatíva energetických demonštračných projektov InnovFin rizikové financovanie v podobe úverov, kapitálu a záruk, a teda nad rámec bežnej grantovej podpory. Mala by sa tým podporiť konkurencieschopnosť inovačných technologických firiem zo sektora energetiky.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami tiež ponúka príležitosti na financovanie investícií do inovácie. V roku 2014 členské štáty využili alebo plánovali využiť na účely súvisiace s klímou a energetikou v priemere približne 87 % celkových príjmov z aukcií emisných kvót v rámci EU ETS, čo zodpovedá sume 3,2 miliardy EUR. Program NER 300 určený na financovanie inovačných projektov v 20 členských štátoch disponuje kumulatívnym financovaním v objeme 2,1 miliardy EUR, ktoré má podľa očakávaní mobilizovať ďalších 2,7 miliardy EUR súkromných investícií.

V návrhoch na revíziu smernice o systéme obchodovania s emisiami z júla 2015 Komisia navrhla nový inovačný a modernizačný fond. Inovačný fond vychádza z programu NER 300, pričom jeho záber rozširuje o nízkouhlíkovú inováciu v priemysle. Podporou nízkouhlíkovej inovácie a demonštrácie navyše inovačný fond prispeje k realizácii hlavných opatrení strategického plánu pre energetické technológie. Nový modernizačný fond je určený pre tie členské štáty, ktorých hrubý domáci produkt per capita je pod 60 % priemeru EÚ, a zameraný bude na modernizáciu energetického systému a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Revidovaná smernica o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami okrem toho navrhuje cielenejšie pravidlá pre únik uhlíka, aby sa zaistila medzinárodná konkurencieschopnosť tých odvetví, kde je najvyššie riziko presunutia výroby mimo EÚ.

Pri podpore výskumných a inovačných cieľov energetickej únie zohráva rozhodujúcu úlohu aj rámcový program Horizont 2020. V rokoch 2014 – 2015 predstavoval jeho finančný príspevok vyše 9 miliárd EUR na podporu výskumu v energetike (vrátane jadrovej), ekologickej dopravy, oblasti klímy a efektívneho využívania zdrojov, biohospodárstva a kľúčových podporných technológií. Okrem toho je energetický a nízkouhlíkový výskum a inovácia jednou z najčastejšie volených oblastí na inteligentnú špecializáciu (viac ako 100 regiónov EÚ), čo naznačuje, že sem bude smerovať významné financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Túto činnosť by mala podporiť aj platforma inteligentnej špecializácie v oblasti energetiky, ktorú Komisia spustila v roku 2015 32 .

Vyhliadky do budúcnosti

Komisia plánuje v rámci balíka správy o stave energetickej únie na rok 2016 prezentovať aj integrovanú stratégiu energetickej únie pre výskum, inováciu a konkurencieschopnosť. Tá by mala odrážať zistenia z konzultácií, ktoré Komisia iniciuje s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a ktoré sa budú týkať troch vzájomne súvisiacich tém: energetické technológie, doprava a globálna konkurencieschopnosť. Zahŕňa navýšenie verejných i súkromných investícií do výskumu a inovácie, odstránenie faktorov odrádzajúcich od inovovania a prekonanie prekážok pre súkromné investície. Treba lepšie prezentovať vzostupný výskum ako kľúčový aspekt živého inovačného ekosystému.

Pozornosť sa v roku 2016 sústredí na účinnejšiu koordináciu energetickej únie, jednotného digitálneho trhu a obehového hospodárstva. Okrem iného pôjde aj o postupnú digitalizáciu energetiky a dopravy.

Energetická transformácia zasiahne mnohé odvetvia, a teda si vyžaduje užšie zapojenie sociálnych partnerov. To by mohlo zahŕňať zabezpečenie, aby zručnosti a programy odbornej prípravy zodpovedali potrebám nových pracovných profilov, preskúmanie pracovných podmienok v nových sektoroch či podporu sociálne spravodlivej transformácie v tých odvetviach a regiónoch, kde sa pracovné miesta stratia. Komisia už nadviazala dialóg so sociálnymi partnermi na európskej úrovni a bude v ňom pokračovať aj v roku 2016. Členské štáty vyzýva, aby tiež so sociálnymi partnermi diskutovali o dôsledkoch energetickej transformácie a o tom, ako ich čo najlepšie predvídať a riadiť 33 .

7.    Realizácia energetickej únie

Dosiahnutý pokrok

Energetická únia si vyžaduje spoľahlivý, transparentný a legislatívne podložený proces riadenia, aby sa zaručilo, že opatrenia v energetickej oblasti na európskej, národnej, regionálnej i miestnej úrovni prispievajú k dosahovaniu jej cieľov.

Na politickej úrovni podpredseda Šefčovič v posledných mesiacoch absolvoval turné na tému energetickej únie. Diskutoval s vládami a parlamentmi členských štátov, s Európskym parlamentom, ako aj s ostatnými zainteresovanými stranami a občanmi. Tieto návštevy, ako aj mnohé iné podporné činnosti mnohých ďalších komisárov, najmä komisára Ariasa Cañeteho, sú potrebné, aby ľudia počúvali a diskutovali o energetickej únii, ako aj o príležitostiach, ktoré EÚ a jej členským štátom prináša.

Tento proces za podpory technického dialógu s členskými štátmi viedol k oveľa jasnejšiemu obrazu o silných a slabých stránkach, príležitostiach a hrozbách energetickej únie na úrovni členských štátov, čo vidno aj z priložených informačných prehľadov, ktoré boli odsúhlasené s členskými štátmi po bilaterálnych diskusiách 35 . Jeho výsledkom je aj navrhovaná metodika kľúčových ukazovateľov, ktorá je tiež pripojená k tejto správe o stave energetickej únie 36 . Tento pracovný dokument útvarov Komisie porovnáva situáciu naprieč EÚ vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie, pričom využíva tieto prvé kľúčové ukazovatele. V budúcnosti sa kľúčové ukazovatele budú využívať na meranie a monitorovanie budovania energetickej únie.

Energetická transformácia si vyžaduje strategické plánovanie. V súčasnosti len asi tretina členských štátov disponuje komplexnou stratégiou v oblasti energetiky a klímy po roku 2020 vrátane orientačných národných cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov či energetickej efektívnosti. Je to zásadný problém, ak vezmeme do úvahy potrebu predvídateľného rámca pre investície do oblastí, ktoré si často vyžadujú dlhodobé plánovanie.

Vyhliadky do budúcnosti

Integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy, ktoré budú zohľadňovať všetkých päť rozmerov energetickej únie, sú v kontexte strategickejšieho plánovania potrebné. Budú veľmi dôležité pri dosahovaní cieľov na rok 2030. Na základe príslušného usmerňujúceho dokumentu, ktorý je pripojený k tejto správe o stave energetickej únie, môžu členské štáty začať vypracovávať svoje plány na obdobie rámca do roku 2030.

V záujme zabezpečenia istoty a predvídateľnosti pre realizátorov projektov a investorov v rýchlo sa meniacom prostredí by sa prípravné práce mali začať okamžite. Členské štáty by preto mali v roku 2017 predložiť návrh národných plánov ako základ pre ďalšie diskusie, pričom tieto národné plány by sa mali finalizovať v roku 2018, aby sa mohli začať realizovať s dostatočným predstihom pred rokom 2021.

Národné plány musia zohľadniť aj výsledok regionálnych konzultácií v oblastiach, ktoré by mohli profitovať z užšej spolupráce so susednými členskými štátmi. Komisia má v úmysle predložiť v roku 2016 usmernenia o tom, ako posilniť regionálnu spoluprácu v širšom zmysle a ako môže Komisia uľahčiť regionálne prístupy.

Na sledovanie pokroku treba zaviesť transparentný monitorovací systém založený na kľúčových ukazovateľoch a polročných správach členských štátov o pokroku v plnení národných plánov. Komisia plánuje posudzovať celkový spoločný pokrok na úrovni EÚ vo výročných správach o stave energetickej únie a podľa potreby navrhovať politické kroky a opatrenia na zaistenie plnenia cieľov energetickej únie.

Okrem iného na základe kontroly vhodnosti platných oznamovacích povinností 37 a prebiehajúcich diskusií s členskými štátmi, Európskym parlamentom a ostatnými zainteresovanými stranami plánuje Komisia v roku 2016 návrh na zefektívnenie požiadaviek na plánovanie a oznamovanie klimatických a energetických opatrení členských štátov a Komisie, aby sa čo najskôr znížilo zbytočné administratívne zaťaženie v súlade s programom lepšej právnej regulácie a aby sa požiadavky na plánovanie a oznamovanie zosúladili s rámcovou stratégiou energetickej únie.

8.    Závery a ďalšie kroky

Ambície, rovnováhu a dynamiku, ktorú priniesla rámcová stratégia energetickej únie z februára 2015, treba zachovať. Rok 2016 bude dôležitým rokom výsledkov, v ktorom sa strategická vízia stanovená v stratégii energetickej únie premietne do legislatívnych iniciatív na úrovni EÚ, koherentnejšej interakcie s externými partnermi a ďalšieho rozvoja a realizácie energetickej únie.

(1)

     COM(2015)80.

(2)

     Sprevádza ju viacero správ a pracovných dokumentov útvarov Komisie – ide o prvý krok k zefektívneniu oznamovacích povinností Komisie.

(3)

     Pracovný program Komisie, COM(2015)610. Všetky návrhy sa vypracujú v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality a lepšej právnej regulácie. Niektoré z týchto návrhov budú iniciatívy REFIT.

(4)

     Ďalšími sú Brazília a Kanada.

(5)

     27 % z obnoviteľných zdrojov a ďalších 27 % z jadra.

(6)

     COM(2014)15 a príslušné posúdenie vplyvu.

(7)

     Závery zasadnutia Rady pre životné prostredie z 18.9.2015.

(8)

     Celosvetový harmonizovaný skúšobný postup pre ľahké vozidlá (WLTP) prijala Európska hospodárska komisia Organizácie Spojených národov (EHK OSN) v roku 2014 ako náhradu za pôvodný testovací cyklus s názvom „nový európsky jazdný cyklus“ (NEDC).

(9)

     Zaistí sa tak súlad emisií vozidiel v skutočnej premávke s predpísanými limitnými hodnotami, pričom sa uplatnia tolerancie na zohľadnenie neistoty skúšania a nepresnosti meracích prístrojov, ktoré sa budú postupne zužovať.

(10)

     Pozri správu o pokroku v oblasti klímy, COM(2015)576 a SWD(2015)246.

(11)

     Keďže priebežné ciele sa stanovujú ako priemer dvoch rokov, nové údaje Eurostatu za rok 2014 môžu toto hodnotenie zmeniť.

(12)

     COM(2015)341.

(13)

     COM(2015)574 a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2015)245.

(14)

     COM(2014)520.

(15)

     Správa Skupiny finančných inštitúcií pre energetickú efektívnosť (EEFIG) ( www.eefig.eu ).

(16)

      http://ec.europa.eu/energy/en/topics/infrastructure/central-and-south-eastern-europe-gas-connectivity .

(17)

     COM(2015)340.

(18)

     COM(2015)339 a k nemu priložený pracovný dokument útvarov Komisie o najlepších postupoch v oblasti vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, SWD(2015)114.

(19)

     SWD(2015)249.

(20)

     31 % v sektore elektriny a 25 % v sektore plynu – podľa monitorovacej správy agentúry ACER o vykonávaní projektov spoločného záujmu.

(21)

     C(2015)8052.

(22)

     SWD(2015)247.

(23)

     Ú. v. EÚ C 200 z 28. júna 2014, s. 1.

(24)

     C(2015)2814.

(25)

     COM(2015)496.

(26)

     Vec C-36/14, Európska Komisia/Poľská republika.

(27)

     Závery Rady o diplomacii v oblasti energetiky a klímy (10995/15 a 11029/15).

(28)

     COM(2014)330.

(29)

     JOIN(2015)50, sprevádzaný dokumentom SWD(2015)500.

(30)

     Pozri napr. vyhlásenie Nemecka a jeho susedov o bezpečnosti dodávok elektriny: http://www.benelux.int/files/4414/3375/5898/Jointdeclaration.pdf .

(31)

     C(2015)6317.

(32)

      http://s3platform.jrc.ec.europa.eu/s3p-energy .

(33)

     Nový program EÚ v oblasti zručností, ktorý Komisia pripravuje, by mal stanoviť opatrenia na lepšie predvídanie potrebných zručností, zvýšenie transparentnosti a uznávanie kvalifikácií.

(34)

     Správa o daňových reformách v členských štátoch EÚ, 2015 (november) – Dokument o zdaňovaní č. 58; http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_papers/taxation_paper_58.pdf .

(35)

     Informačné prehľady členských štátov sú uvedené v dokumentoch SWD(2015)208-209, 217-242.

(36)

     SWD(2015)243.

(37)

     Bod 10 programu REFIT, príloha II k Pracovnému programu Komisie (COM(2015)610).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18.11.2015

COM(2015) 572 final

PRÍLOHA

AKTUALIZOVANÝ PLÁN ENERGETICKEJ ÚNIE

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Správa o stave energetickej únie

{SWD(2015) 208}
{SWD(2015) 209}
{SWD(2015) 217 à 243}

Aktualizovaný plán energetickej únie
november 2015

Legenda: SoS: bezpečnosť dodávok energie / IEM: vnútorný trh s energiou / EE: energetická efektívnosť / GHG: skleníkové plyny / R&I: výskum a inovácia

Tento plán je rovnaký ako plán uvedený v prílohe k oznámeniu Komisie „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“, ktoré bolo prijaté 25. februára 2015 (COM(2015)80). Jediné nové informácie v tejto tabuľke sú v poslednom stĺpci a predstavujú aktualizáciu iniciatív, ktoré už boli prijaté alebo ktorých harmonogram sa zmenil. Neobsahuje žiadne nové informácie o iniciatívach, ktoré boli pôvodne naplánované na rok 2016 alebo neskôr.