EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 10. 2015

COM(2015) 495 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze

1.Úvod

1.1.Cieľ a hlavné prvky konania

Nariadením (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 1 sa vytvorilo prvé skutočne európske občianske súdne konanie, európske konanie o platobnom rozkaze. Nariadenie sa uplatňuje od decembra 2008 vo všetkých členských štátoch okrem Dánska. Ide o voliteľné konanie, ktoré sa môže používať v cezhraničných prípadoch ako alternatíva k vnútroštátnym platobným rozkazom. Táto správa bola vypracovaná v súlade s článkom 32 nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru podrobnú správu skúmajúcu fungovanie európskeho konania o platobnom rozkaze.

Rýchle a účinné vymáhanie nepopretých nevyrovnaných dlhov má zásadný význam pre hospodárske subjekty v Európskej únii. Oneskorené platby sú hlavnou príčinou platobnej neschopnosti najmä malých a stredných podnikov a vedú k značnému znižovaniu počtu pracovných miest. To niekoľko členských štátov viedlo k tomu, aby zaviedli zjednodušené konanie o platobnom rozkaze. Cieľom konania o platobnom rozkaze je zabezpečiť rýchlu a nákladovo efektívnu súdnu žalobu proti dlžníkovi, aby zaplatil peňažnú sumu, za predpokladu, že dlžník pohľadávku nepoprie. Vnútroštátne konania sú však často neprípustné alebo nerealizovateľné v cezhraničných sporoch a úroveň ich výkonnosti sa značne líši.

Práve z týchto dôvodov bolo zavedené európske konanie o platobnom rozkaze. Pomocou tohto konania môžu veritelia vymáhať nepopreté civilné a obchodné pohľadávky v súlade s jednotným konaním, ktoré je dostupné v 27 členských štátoch. Ide o písomné konanie, pri ktorom nie je potrebná prítomnosť na súde ani advokátska pomoc. Navrhovateľ musí len predložiť svoj návrh. Na podporu návrhu nie je potrebný žiaden listinný dôkaz a navrhovateľ nemusí v priebehu konania podniknúť žiadne ďalšie opatrenia. Európsky platobný rozkaz vydávajú súdy alebo iné súdne orgány. Európsky platobný rozkaz sa vo všetkých členských štátoch uplatňuje bez potreby vykonať akékoľvek sprostredkovacie konanie na jeho uznanie a vykonanie (doložka vykonateľnosti) v členskom štáte výkonu. To znamená, že európsky platobný rozkaz sa môže vykonať v iných členských štátoch rovnako, ako akýkoľvek miestny platobný rozkaz vydaný v príslušných členských štátoch, t. j. bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti.

Toto zjednodušené a efektívne konanie je určené len pre nepopreté pohľadávky. Preto odporca na zabezpečenie svojho účinného práva na obhajobu môže do 30 dní od vydania rozkazu podať odpor. Odporca musí len uviesť, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody a nemusí ho zastupovať advokát. V takomto prípade sa európske konanie o platobnom rozkaze ukončí. Pohľadávku však možno ďalej vymáhať v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, v ktorom bude možné plne zohľadniť tvrdenia odporcu.

V nariadení sa stanovujú vzorové tlačivá ako súčasť predvídaného zjednodušeného konania, ktoré sú k dispozícii on-line vo všetkých jazykoch na Európskom portáli elektronickej justície. 2 Tieto tlačivá boli aktualizované nariadením Komisie (EÚ) č. 936/2012 zo 4. októbra 2012. 3 Informácie o tom, ktoré súdy majú právomoc vydávať európsky platobný rozkaz, sa nachádzajú v Európskom justičnom atlase pre občianske a obchodné veci. 4 Európska justičná sieť v roku 2010 uverejnila praktické usmernenia pre nariadenie. 5

1.2.Metodika a zber informácií

Táto správa vychádza z informácií zozbieraných z rôznych zdrojov.

V júni 2010 sa uskutočnil prieskum Eurobarometer , na ktorom sa zúčastnilo 26 690 občanov z 27 členských štátov EÚ.

Európska komisia spolufinancovala projekt s názvom „Zjednodušenie vymáhania dlhov v EÚ“ pod vedením Univerzity v Maribore v Slovinsku, do ktorého sa zapojilo 14 členských štátov (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Švédsko). Výsledkom projektu boli dva znalecké posudky o nariadení (ES) č. 1896/2006 a štrnásť národných správ 6 .

Komisia v apríli 2013 uskutočnila prieskum rozoslaním dotazníkov do členských štátov, aby získala informácie o tom, ako konanie funguje. Štatistické údaje o využívaní konania sa ďalej aktualizovali a doplnili v júni 2014.

Na 45. stretnutí kontaktných bodov Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci 29. – 30. mája 2013 sa na technickej úrovni diskutovalo o fungovaní európskych konaní vrátane európskeho konania o platobnom rozkaze, a to na základe dvoch pracovných dokumentov Komisie.

Napokon sa pri príprave tejto správy zohľadnili tri prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o výklade nariadenia. 7

2.Celkové posúdenie nariadenia

Celkovo bol cieľ nariadenia zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých pohľadávok, a umožniť voľný pohyb európskych platobných rozkazov v EÚ bez doložky vykonateľnosti vo všeobecnosti dosiahnutý, hoci vo väčšine členských štátov sa konanie využilo len v pomerne malom počte sporov.

Na základe vykonaných štúdií a konzultácií sa zdá, že nevznikli žiadne významné právne alebo praktické problémy pri využívaní konania alebo v rámci toho, že doložka vykonateľnosti bola zrušená v prípade uznávania a výkonu rozsudkov vyplývajúcich z konania.

2.1.Štatistické údaje

Podľa dostupných informácií je súdom členských štátov ročne doručených od 12 000 do 13 000 návrhov na vydanie európskeho platobného rozkazu 8 . Najvyšší počet návrhov (vyše 4 000 ročne) je v Rakúsku a Nemecku, kde sa vydáva aj väčšina európskych platobných rozkazov. Od 300 do 700 návrhov sa ročne doručí v Belgicku, Českej republike, vo Francúzsku, v Maďarsku, Holandsku, Portugalsku a vo Fínsku. V ostatných členských štátoch bolo konanie prijaté v obmedzenejšom rozsahu. Podrobnejšie informácie o reálnom využívaní európskeho konania o platobnom rozkaze v jednotlivých členských štátoch sa nachádzajú v prílohe.

2.2.Informovanosť o existencii a fungovaní konania

V prieskume Eurobarometer z roku 2010 9 sa ukázalo, že informovanosť občanov o európskych konaniach vrátane európskeho konania o platobnom rozkaze a ich využívanie občanmi sú pomerne nízke: Len 6 % opýtaných počulo o európskom konaní o platobnom rozkaze. To možno vysvetliť skutočnosťou, že konanie využívajú najmä spoločnosti a právnici, a tým, že pomerne nízky počet občanov sa zúčastňuje na cezhraničných konaniach.

V prípadoch, keď občania o konaní vedia, európske konanie o platobnom rozkaze všeobecne považujú za užitočné konanie na vymáhanie cezhraničných občianskych peňažných pohľadávok, ktoré odporca pravdepodobne nepoprie.

Komisia realizovala projekt na podporu malých a stredných podnikov s cezhraničnou pôsobnosťou tým, že uľahčila cezhraničné vymáhanie dlhov s cieľom zvýšiť využívanie dostupných právnych nástrojov vrátane nariadenia, zvýšiť porozumenie týmto nástrojom a informovanosť o nich. 10

3.Konkrétne body posúdenia

3.1.Geografická pôsobnosť: „Cezhraničné spory“

Nariadenie sa uplatňuje na cezhraničné spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, než je členský štát súdu alebo tribunálu, ktorý začal konať. Toto obmedzenie pôsobnosti na „cezhraničné“ spory je v zhode s rozsahom uplatňovania ďalších nástrojov v tejto oblasti, napríklad európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu 11 . Osoby využívajúce konanie si nemusia uvedomovať toto obmedzenie rozsahu alebo mu nemusia rozumieť. Môžu očakávať, že nariadenie sa môže vzťahovať na viacero ich sporov. Potvrdzujú to niektoré spoločnosti, ktoré umelo vytvárajú cezhraničný scenár podľa nariadenia, aby mohli ťažiť z výhod, ktoré toto nariadenie poskytuje, napríklad tak, že svoju pohľadávku postúpia zahraničnej spoločnosti. Toto je názorný príklad vnímanej užitočnosti tohto konania.

3.2.Právomoc

Päť členských štátov sústredilo právomoc spracúvať európske platobné rozkazy na jeden konkrétny súd alebo orgán. 12 V iných členských štátoch sú za vydávanie európskych platobných rozkazov zodpovedné okresné a regionálne súdy (alebo notári, napríklad v Maďarsku).

Špecializácia môže mať určité výhody, napríklad zabezpečenie špecializovaných znalostí týkajúcich sa konania a jazykových zručností. Na druhej strane, aj keď je európske konanie o platobnom rozkaze písomným postupom, občania, a to najmä spotrebitelia, môžu stále dávať prednosť podaniu žaloby na príslušnom miestnom súde. To, či výhody špecializácie prevážia ich nevýhody, môže závisieť aj od geografickej veľkosti členského štátu. Vo všeobecnosti údaje o využití konania uvedené v prílohe nie sú jednoznačné, pokiaľ ide o to, či centralizovaný systém vedie k častejšiemu využívaniu konania. Vzhľadom na písomnú a nesporovú povahu konania v prípade, keď nevznikne rozprava o vecnej stránke pohľadávky, ktoré je tak mimoriadne vhodné pre elektronické spracovanie (pozri ďalej v bode 3.5), sa európske konanie o platobnom rozkaze predsa len javí byť vhodnejšie pre centralizované súdne spracovanie ako iné konania, pri ktorých sa vyžaduje rozprava o vecnej stránke a zváženie dôkazov, pri ktorých teda môže byť potrebné, aby bol súd bližšie k účastníkom konania.

3.3.Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu

3.3.1.Istina a úrok

Pohľadávka musí byť na určenú sumu, ktorá je splatná v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Výška pohľadávky zahŕňa istinu a prípadne úrok, zmluvné pokuty a náklady. Ak sa požadujú úroky z pohľadávky, v návrhu sa musí uviesť úroková sadzba a obdobie, za ktoré sa požaduje úrok. Súdny dvor vo veci C-215/11 13 vysvetlil, že navrhovateľ by mal mať v návrhu oprávnenie požadovať úroky, ktoré vznikli ku dňu zaplatenia istiny. V takom prípade môže vnútroštátny súd určiť, ako sa má vyplniť tlačivo E, za predpokladu, že odporca bude informovaný o výpočte úrokov.

Nariadením Komisie (EÚ) č. 936/2012 zo 4. októbra 2012 14 , ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy k nariadeniu o európskom konaní o platobnom rozkaze, sa zabezpečuje, že odporca bude prostredníctvom tabuľky „Dôležité informácie pre odporcu“ v tlačive E oboznámený s tým, že úroky sú podľa vnútroštátneho práva splatné v termíne vykonania rozkazu, pričom v takomto prípade sa zvýši celková suma na úhradu. Jednako sa však nezdá, že by tlačivo E bolo vypracované dostatočným spôsobom, aby obsahovalo primeraný opis úrokov, ktoré majú byť uhradené. Preto by sa mala zvážiť ďalšia zmena tlačív.

3.3.2.Jazyk návrhu

Vo väčšine členských štátov sa návrhy musia predkladať v úradnom jazyku alebo jazykoch. Niektoré členské štáty však uznávajú aj cudzie jazyky: Česká republika, Estónsko, Cyprus a Švédsko uznáva návrhy v anglickom jazyku, Francúzsko uznáva návrhy v anglickom, nemeckom, talianskom a španielskom jazyku.

Požiadavky na preklad majú negatívny vplyv na náklady a predĺženie konania, aj keď európske konanie o platobnom rozkaze je konanie, pri ktorom strany nemusia predkladať dôkazy a diskutovať o nich. Tlačivo návrhu sa môže automaticky preložiť do úradného jazyka členského štátu, v ktorom má súd sídlo. Keďže tlačivo obsahuje označovacie políčka, vo väčšine prípadov preklad nie je potrebný. Na dosiahnutie cieľa skutočne európskeho konania by všetky členské štáty mali uznávať návrhy na vydanie európskeho platobného rozkazu aspoň v jednom ďalšom jazyku, ktorý je iný ako úradný jazyk alebo jazyky príslušného štátu.

3.3.3.Elektronické predloženie návrhu

Veľa členských štátov povolilo predkladať návrhy elektronicky 15 alebo plánujú vytvorenie systému elektronického spracovania v budúcnosti na všetkých súdoch, ktoré majú právomoc zaoberať sa európskym konaním o platobnom rozkaze. 16

Európska komisia na základe svojej štúdie o uskutočniteľnosti elektronických návrhov na vydanie európskych platobných rozkazov spolufinancuje pilotný projekt týkajúci sa tejto témy. Deväť členských štátov sa zúčastňuje na pilotnom projekte e-CODEX pre európske konanie o platobnom rozkaze. 17 Účastníci pôsobia buď ako odosielatelia, prijímatelia, alebo pôsobia na oboch stranách. Ako odosielatelia môžu používatelia posielať prijímateľom návrhy (t. j. tlačivo A) na vydanie európskych platobných rozkazov. Prijímatelia uznajú pohľadávky a postúpia ich elektronicky súdu, ktorý bol určený v podanom tlačive A. Tento súd môže neskôr poslať elektronickú odpoveď (napr. tlačivo B, tlačivo E atď.) prostredníctvom rovnakého postupu. V tejto fáze nie všetky členské štáty, v ktorých sa uskutočňuje pilotný projekt, majú funkčný systém: niektoré z nich sú stále v skúšobnej fáze, pričom plánujú projekt uviesť do chodu v roku 2015 alebo 2016. „Odosielajúce“ členské štáty vo všeobecnosti povoľujú elektronicky predkladať pohľadávky len hlavným zákazníkom justície, napr. právnikom, bankám, poisťovniam a inštitúciám sociálneho zabezpečenia, a nie nevyhnutne aj obyvateľstvu. Príklady takýchto vnútroštátnych systémov, prostredníctvom ktorých môžu hlavní zákazníci podávať návrhy, už existujú v Nemecku a Rakúsku. V blízkej budúcnosti Európsky portál elektronickej justície ako odosielateľ ponúkne možnosť predkladať pohľadávky elektronicky aj obyvateľstvu. Predkladať bude možné len „prijímajúcim“ členským štátom, ktoré úspešne absolvovali potrebné testy integrácie na Európskom portáli elektronickej justície a ktoré prevádzkujú systém e-CODEX.

3.3.4.Preskúmanie návrhu

Tri členské štáty 18 nahlásili vysoký podiel návrhov, ktoré súdy vracajú na doplnenie alebo opravu. Častými dôvodmi pre vrátenie sú nepresné alebo neúplné informácie o stranách konania (napríklad chýba adresa alebo podpis navrhovateľa), neúplné žiadosti o úroky a neuhradené súdne poplatky.

Dynamické tlačivá dostupné v rámci Európskeho portálu elektronickej justície už pomáhajú používateľom pri správnom vypĺňaní návrhov. V súčasnosti portál používateľom tiež umožňuje, aby prostredníctvom webového sídla Európskeho justičného atlasu určili príslušný súd. V druhej polovici roka 2015 po spustení európskej databázy súdov sa ešte viac zlepší proces určovania príslušného súdu, ktorému by sa mala poslať pohľadávka. Mohlo by sa ďalej preskúmať, ako by sa na Európskom portáli elektronickej justície mohli poskytovať vysvetlenia o vypĺňaní tlačív a ako by elektronické tlačivá mohli obsahovať viac informácií o požadovaných úrokoch. Napokon, hoci neexistuje právna povinnosť, aby členské štáty ponúkali pomoc pri vypĺňaní tlačív, ako je povinnosť stanovená v nariadení (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, členské štáty by mohli rozšíriť pomoc ponúkanú občanom v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu na pomoc v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze, ktorý by bol prínosom pre občanov, ako aj pre účinný výkon spravodlivosti v zmysle času a nákladov.

V nariadení sa výslovne stanovuje, že preskúmanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu sa môže uskutočniť automatizovaným postupom. Toto platí v prípade Rakúska a Nemecka. Európske konanie o platobnom rozkaze, ktoré je písomným postupom bez preskúmania dôkazov alebo bez vypočutí, sa zdá byť mimoriadne vhodné na plné elektronické spracovanie. Mohlo by priniesť pozitívne účinky, pokiaľ ide o čas potrebný na vykonávanie konania (pozri aj ďalej v bode 3.4). Keďže je možné poľahky podať oznámenie námietok proti platobnému rozkazu vydanému v rámci automatizovaného konania a keďže v konaní sa zabezpečuje účinné doručovanie písomností, práva odporcu sú riadne ochránené.

3.4.Vydanie európskeho platobného rozkazu

Podľa dostupných informácií sa zdá, že povinnosť súdov vydať európske platobné rozkazy pre platbu do 30 dní od podania návrhu sa všeobecne dodržiava len v niektorých členských štátoch. V tých členských štátoch, ktoré poskytli relevantné údaje, súdy vydávajú rozkaz včas na Malte (1 týždeň), v Belgicku a Írsku (2 týždne), Nemecku (2 – 3 týždne), Bulharsku a Litve (30 dní). Súdy prijímajú rozhodnutie v rozpätí 1 – 2 mesiacov v Grécku a Luxembursku, do 2 mesiacov vo Francúzsku a Fínsku, až 4 mesiace v Rakúsku, Českej republike, na Cypre, v Estónsku, Poľsku, Holandsku, Portugalsku, Švédsku, Slovinsku, do 6 mesiacov v Maďarsku, 8 mesiacov v Španielsku a do 9 mesiacov na Slovensku.

Zdĺhavé konania možno len ťažko odôvodniť vzhľadom na skutočnosť, že pre konanie nie je potrebné žiadne preskúmavanie dôkazov ani vypočutie strán konania. Skrátenie tohto dlhého času je absolútne nevyhnutné, keďže rýchle vymoženie nepopretých pohľadávok má veľký vplyv na peňažný tok v spoločnostiach, najmä v malých a stredných podnikoch. Okrem toho, sústavné nedodržiavanie lehôt stanovených v nariadení možno považovať za porušenie nariadenia. Pri riešení problému môže pomôcť ďalší vývoj elektronického spracovávania v rámci konania. Útvary Komisie budú naďalej pozorne monitorovať zlepšenia v tejto oblasti.

3.5.Doručovanie európskych platobných rozkazov a iných písomností

V súvislosti s európskym konaním o platobnom rozkaze neboli nahlásené žiadne vážnejšie problémy týkajúce sa doručovania písomností. Jediné prijaté sťažnosti sa týkali nákladov na cezhraničnú službu. Podľa správy Komisie z decembra 2013 o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1393/2007 19 sa vďaka európskym pravidlám zrýchlilo doručovanie písomností medzi krajinami EÚ, a to aj napriek čoraz väčšiemu počtu prípadov. Čas pre doručenie súdnych dokumentov sa skrátil v Rakúsku, Belgicku, Fínsku, Nemecku, Grécku a Portugalsku. Členské štáty majú rôzne spôsoby doručovania. Na účely európskeho konania o platobnom rozkaze sa členským štátom odporúčalo, aby využívali lacné spôsoby doručovania, napríklad poštovú službu s oznámením o prijatí.

Hoci sa s elektronickým doručovaním písomností počíta ako s možným spôsobom doručovania v článkoch 13 a 14 nariadenia, tento spôsob ešte stále nie je bežný v súdnych konaniach EÚ. Hlavné dôvody môžu byť právnej aj technickej povahy. Podľa článkov 13 a 14 doručenie elektronickými prostriedkami sa riadi vnútroštátnym právom štátu, v ktorom sa má uskutočniť doručenie. Preto základnou podmienkou pre takúto službu je existencia vnútroštátnych právnych predpisov o elektronickom doručovaní písomností. Navyše podľa nariadenia (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností 20 , ktoré sa vzťahuje na elektronické doručovanie uskutočňované podľa nariadenia o európskom platobnom rozkaze 21 , priame elektronické doručenie písomnosti súdom strane konania v inom členskom štáte nie je ani teoreticky možné. Napokon, technické dôvody a nezlučiteľnosť vnútroštátnych systémov elektronického doručovania môžu ešte viac zbrzdiť vývoj cezhraničného elektronického doručovania.

3.6.Náklady

Z nariadenia vyplýva, že súdne poplatky sú pevne stanovené v súlade s vnútroštátnym právom. V prípade odporcovho odporu proti európskemu platobnému rozkazu sa v nariadení vyžaduje, že kombinované súdne poplatky za európske platobné rozkazy a riadne konania nesmú prekročiť súdne poplatky riadneho občianskeho súdneho konania. Z údajov, ktoré sú k dispozícii pre súdne poplatky za európske konanie o platobnom rozkaze, vyplýva, že tieto poplatky sú podobné poplatkom za súdne konania v podobných vnútroštátnych konaniach a vo veľkej miere závisia od členského štátu, v ktorom bola žaloba podaná. Spôsoby výpočtu poplatkov sa tiež líšia medzi členskými štátmi (pevné poplatky alebo poplatky vypočítavané ako podiel hodnoty pohľadávky alebo kombinácia týchto dvoch spôsobov). V praxi sa občania niekedy sťažujú na výšku poplatkov v niektorých členských štátoch.

Hlavný problém so súdnymi poplatkami, ako bolo oznámené Komisii, však bol nedostatok transparentnosti týchto poplatkov pre potenciálnych navrhovateľov. Na vyriešenie tohto problému Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci zverejnila tieto informácie na Európskom portáli elektronickej justície. 22

3.7.Podanie odporu proti vydaniu európskeho platobného rozkazu

Zdá sa, že odporcovia podávajú odpor proti vydaniu európskeho platobného rozkazu len v obmedzenej miere, hoci počet odporov sa medzi členskými štátmi líši. Napríklad odpory sú v Rakúsku len okrajové (4 %), kým vo Francúzsku a Nemecku predstavujú približne 16 % a vyše 50 % v Grécku.

Vo všeobecnosti neboli hlásené žiadne problémy s podávaním odporov voči európskym platobným rozkazom. Podľa článku 17 ods. 2 je účinkom podania odporu pokračovanie konania ako riadneho súdneho konania. Keďže sa európske platobné rozkazy môžu týkať vecí s nízkou hodnotou sporu v zmysle nariadenia o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, Komisia navrhla, aby po podaní odporu v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze bolo možné pokračovať v konaní aj v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a to v takej miere, v akej sa toto konanie môže uplatňovať. 23

3.8.Preskúmanie

Výnimočný opravný prostriedok v článku 20 je zameraný na nápravu situácie, v ktorej odporca nevedel o konaniach v členskom štáte pôvodu a nemohol sa riadne obhajovať. Táto situácia môže nastať napríklad vtedy, keď adresa, na ktorú sa návrh posielal, nie je správna. Hoci sa v nariadení stanovujú podmienky pre otvorenie práva na preskúmanie, samotný postup preskúmania sa riadi vnútroštátnym právom. Informácie o rozličných postupoch preskúmania v členských štátoch sú uverejnené v Európskom justičnom atlase.

Vo veci C-324/12 24 Súdny dvor rozhodol, že nedodržanie lehoty na podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu z dôvodu chyby zástupcu odporcu neodôvodňuje preskúmanie tohto platobného rozkazu podľa článku 20, keďže takéto nedodržanie lehoty nepredstavuje mimoriadne okolnosti ani výnimočné okolnosti v zmysle toho istého článku.

Vnútroštátne postupy, ktorými sa vykonáva preskúmanie, sa v jednotlivých členských štátoch do veľkej miery líšia a niekedy sa líšia aj jednotlivé európske nástroje (nariadenia o európskom exekučnom titule, európskom platobnom rozkaze, veciach s nízkou hodnotou sporu, vyživovacej povinnosti). Vykonávanie postupu preskúmania v rámci uvedených nástrojov navyše vyvoláva otázky a neistoty.

Spojené veci C-119/13 a C-120/13 25 sa týkali situácie, keď európske platobné rozkazy neboli vôbec alebo účinne doručené odporcom, pretože odporcovia zmenili svoje bydlisko. Súdny dvor rozhodol, že nariadenie (ES) č. 1896/2006 sa musí vykladať v tom zmysle, že postupy uvedené v článkoch 16 až 20 tohto nariadenia nie sú uplatniteľné, ak sa preukáže, že európsky platobný rozkaz nebol doručený spôsobom, ktorý je v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v článkoch 13 až 15 uvedeného nariadenia. Ak sa takáto nezrovnalosť objaví až po vyhlásení vykonateľnosti európskeho platobného rozkazu, odporca musí mať podľa vnútroštátneho práva možnosť nahlásiť túto nezrovnalosť, ktorá v prípade, že je riadne preukázaná, musí spôsobiť neplatnosť tohto vyhlásenia vykonateľnosti.

Výsledkom rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach C-119/13 a C-120/13 je to, že základný prvok ochrany práv na obhajobu v jednotnom európskom konaní o platobnom rozkaze, t. j. právo neprítomného odporcu požiadať o opätovné otvorenie veci v prípade nesprávneho doručenia rozkazov, sa nepovažuje za upravovaný nariadením, ale závisí od vnútroštátneho práva.

Na zabezpečenie toho, aby odporca mohol takéto nezrovnalosti nahlásiť podľa práva Únie, mali by sa v budúcnosti objasniť podmienky preskúmania podľa článku 20, pričom inšpirácia by sa mala čerpať z novších ustanovení v nariadení o vyživovacej povinnosti a v návrhu na revíziu európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Tým by sa zvýšila aj jednota nástrojov občianskeho súdneho konania na úrovni EÚ.

3.9.Výkon

V prípade výkonu európskych platobných rozkazov neboli nahlásené žiadne osobitné problémy. Jedinou prekážkou, ktorá bola nahlásená, je nedostatočná transparentnosť aktív dlžníkov na účely výkonu v cezhraničnom kontexte. Tento problém však má horizontálny charakter a týka sa všetkých prípadov cezhraničného výkonu v EÚ a nie konkrétne výkonu európskych platobných rozkazov.

3.10.Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o neprijateľných podmienkach v zmluvách a konaniach o platobnom rozkaze

Súdny dvor Európskej únie bol požiadaný, aby v súvislosti s uplatňovaním smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preskúmal uplatňovanie vnútroštátnych konaní o platobnom rozkaze a ich výkon so zreteľom na zásady rovnocennosti a účinnosti práva EÚ. Boli vznesené otázky, či rozsudky Súdneho dvora majú vplyv na využívanie konaní o platobnom rozkaze v spotrebiteľských sporoch. V skutočnosti samotná povaha konaní o platobnom rozkaze je založená na myšlienke, že dôvodnosť podstaty pohľadávky sa na rozdiel od riadnych súdnych konaní v zásade neskúma.

Súdny dvor konštatoval, že v prípade neexistujúcej harmonizácie vnútroštátnych mechanizmov na vymáhanie nesporných pohľadávok je potrebné stanoviť vnútroštátne postupy, podľa ktorých prebehne konanie o platobnom rozkaze na základe zásady procesnej autonómie členských štátov, avšak pod podmienkou, že tieto modality nesmú byť nevýhodnejšie ako podobné vnútroštátne žaloby (zásada rovnocennosti ) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré spotrebiteľom priznáva právny poriadok Únie (zásada účinnosti ). 26

Súdny dvor konkrétne rozhodol vo veci C-618/10 s odvolaním sa na vec C-473/00 27 , že zásada účinnosti bráni takým vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré príslušnému súdu neumožňujú preskúmať na základe vlastného podnetu, hoci už disponuje právnymi a vecnými prvkami potrebnými na splnenie tejto úlohy, prípadnú neprijateľnú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor.

Podľa judikatúry Súdneho dvora nemôžu špecifiká súdnych konaní, ktoré prebiehajú v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi, predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá musí byť podľa ustanovení smernice 93/13/EHS poskytnutá spotrebiteľom. 28 Súdny dvor však tiež v kontexte preskúmania rozhodcovských rozsudkov, ktoré majú účinky právoplatne rozhodnutej veci, zdôraznil, že dodržiavanie zásady účinnosti si nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd úplne nahradil celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa. 29

Ostatné rozsudky Súdneho dvora o zásade účinnosti 30 sa týkajú konania o platobnom rozkaze po podaní odporu, keď sa v žalobe pokračuje bežnými alebo inými prostriedkami občianskeho súdneho konania. Vo veci C-618/10, Banco Español, Súdny dvor konkrétnu situáciu pred podaním odporu v rámci konania o platobnom rozkaze jasne rozlišuje od iných situácií. Táto vec sa týkala vymedzenia úloh, ktoré prináležia vnútroštátnemu súdu podľa ustanovení smernice 93/13/EHS, v rámci konania o platobnom rozkaze pred podaním odporu spotrebiteľom. Súdny dvor zdôrazňuje, že každý prípad, v ktorom sa vynára otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práva Európskej únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, priebeh konania a jeho osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov.

V článku 8 nariadenia sa stanovuje, že súd musí na základe informácií, ktoré má k dispozícii, preskúmať, či sa pohľadávka javí byť opodstatnená. Súdy majú možnosť, ak majú evidentné pochybnosti o odôvodnenosti pohľadávky alebo jej časti (napr. úroku), ponúknuť navrhovateľovi v súlade s článkom 10 nariadenia len čiastočný rozkaz. 31 Navyše plné uznanie vecnej stránky pohľadávky sa zabezpečí po podaní odporu proti európskemu platobnému rozkazu, keď sa pohľadávka vymáha v riadnom súdnom konaní. Preto sa môže vyvodiť záver, že prvky európskeho konania o platobnom rozkaze riadne zaisťujú súlad s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

4.Závery

Európske konanie o platobnom rozkaze bolo zavedené s cieľom zjednodušiť a zrýchliť vymáhanie nevyrovnaných dlhov, znížiť náklady na toto vymáhanie a poskytnúť veriteľom, najmä malým a stredným podnikom, rýchly a efektívny súdny nástroj. Tento cieľ politiky je rovnako platný dnes ako v čase, keď bolo prijaté nariadenie.

Na základe uvedeného hodnotenia fungovania konania sa zdá, že nariadenie vo všeobecnosti funguje spoľahlivo a uspokojivo. Uplatňovaním nariadenia sa celkovo zlepšilo, zjednodušilo a zrýchlilo spracúvanie nepopretých peňažných pohľadávok v cezhraničných sporoch. Vzhľadom na túto skutočnosť sa teda v súčasnosti nepovažuje za vhodné meniť základné parametre európskeho konania.

Európske konanie však nie je dostatočne známe medzi podnikmi, občanmi, odborníkmi z praxe a súdmi. Je potrebné ďalej zvyšovať informovanosť na európskej úrovni aj na úrovni členských štátov. Mala by sa uskutočniť efektívna a aktívna podpora nariadeniu, pri ktorej by sa obyvateľstvu a odborníkom poskytli informácie o európskom konaní o platobnom rozkaze..

Fungovanie nariadenia navyše možno zlepšiť prostredníctvom nelegislatívnych a vykonávacích opatrení. Komisia aktívne využije mechanizmy spolupráce Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci s cieľom zlepšiť vykonávanie tohto užitočného nástroja a podporiť jeho prijatie verejnosťou. Fungovanie konania by sa mohlo ešte zlepšiť, ak by sa zabezpečilo jeho elektronické spracovanie a ak by členské štáty dôkladnejšie zvážili, či je vhodné centralizovať spracovávanie prípadov v rámci konania.

Príloha

Štatistické údaje o využívaní európskeho konania o platobnom rozkaze

Údaje sa týkajú rokov 2012 – 2013. Ak v tabuľke nie je uvedené inak, údaje sa týkajú roku 2012.

Nedodané žiadne údaje

* Je potrebné podotknúť, že Chorvátsko vstúpilo do EÚ až 1. júla 2013.

** Neexistujú samostatné štatistiky pre európske platobné rozkazy; zo štatistického hľadiska sa spracúvajú spoločne s vnútroštátnymi platobnými rozkazmi.

*** Vrátane návrhov z predchádzajúcich rokov.

(1)

Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1.

(2)

  https://e-justice.europa.eu/content_european_payment_order_forms-156-sk.do

(3)

Ú. v. EÚ L 283, 16.10.2012, s. 1.

(4)

  http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/epo_information_sk.htm

(5)

  http://ec.europa.eu/justice/civil/document/index_en.htm

(6)

Pozri http://www.acj.si/en/pres-simpf .

(7)

Veci C-215/11, C-324/12 a spojené veci C-119/13 a C-120/13.

(8)

Podrobné informácie a zdroje údajov sa nachádzajú v prílohe (Štatistické údaje o využívaní európskeho konania o platobnom rozkaze).

(9)

  http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_351_en.pdf

(10)

  http://ec.europa.eu/growth/smes/support/cross-border-enforcement/index_en.htm

(11)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).

(12)

Obchodný súd v Záhrebe, Amtsgericht v Berlíne-Weddingu, okresný súd v Oporte, okresný súd v Helsinkách, švédska správa výkonu.

(13)

 Iwona Szyrocka, rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2012.

(14)

Ú. v. EÚ L 283, 16.10.2012, s. 1.

(15)

Česká republika, Nemecko, Estónsko, Francúzsko, Litva, Rakúsko, Slovinsko, Slovenská republika, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Cyprus.

(16)

Írsko, Taliansko, Malta, Portugalsko.

(17)

Rakúsko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Francúzsko, Poľsko a Holandsko.

(18)

Nemecko, Holandsko a Švédsko.

(19)

Správa o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch, COM(2013) 858 final.

(20)

Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.

(21)

Pozri článok 27.

(22)

  https://e-justice.europa.eu/content_court_fees_epo-305-sk.do

(23)

Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a nariadenie (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, COM(2013) 794 final.

(24)

 Novontech-Zala, uznesenie Súdneho dvora z 21. marca 2013.

(25)

Eco cosmetics (C119/13) a Raiffeisenbank St. Georgen (C120/13), rozsudok Súdneho dvora zo 4. septembra 2014.

(26)

 Banco Español, (C-618/10), rozsudok Súdneho dvora zo 14. júna 2012.

(27)

 Cofidis, C-473/00, bod 35.

(28)

 Banco Español, bod 46.

(29)

 Asturcom Telecomunicaciones, rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, bod 47.

(30)

Pozri veci C168/05, Mostaza Claro; C40/08, Asturcom Telecomunicaciones; C243/08, Pannon GSM, C137/08, VB Pénzügyi Lízing, C453/10, Pereničová and Perenič.

(31)

Všimnite si, že aj vnútroštátne konania o platobnom rozkaze umožňujú takéto overovanie prima facie. Nie je nezvyčajné, napríklad v rámci francúzskeho injonction de payer, že súd z vlastného podnetu zníži nadmerné úroky v pohľadávke. Aj nemecké upomienkové konanie Mahnverfahren, ktoré je vo veľkej miere automatizované, je navrhnuté tak, aby sa odhalili odlišnosti v pohľadávke, ktoré sa môžu riešiť ex officio buď navrhnutím len čiastočného rozkazu navrhovateľovi (čím sa ex officio zníži požadovaná suma), alebo odmietnutím rozkazu.