EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 9. 2015

COM(2015) 453 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Akčný plán EÚ v oblasti návratu

I.Úvod

Návrat neregulárnych migrantov, ktorí nemajú právo na pobyt v EÚ do ich domovských krajín, pri plnom rešpektovaní zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, je základnou súčasťou komplexného úsilia EÚ na riešenie problematiky migrácie, a najmä na zníženie neregulárnej migrácie. V európskej migračnej agende 1 , ktorú Európska komisia prijala 13. mája 2015, sa zdôrazňuje, že jedným zo stimulov na neregulárnu migráciu je informácia, že systém EÚ v oblasti návratu neregulárnych migrantov nie je dostatočne účinný.

V roku 2014 sa skutočne vrátilo menej ako 40 % neregulárnych migrantov, ktorým bolo nariadené opustiť EÚ. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako riešiť neregulárnu migráciu, je systematický návrat, dobrovoľný alebo nútený, osôb, ktoré nemajú alebo už stratili právo zostať v Európe. Menej osôb, ktoré nepotrebujú medzinárodnú ochranu, by možno riskovalo život a míňalo peniaze na cestu do EÚ, keby vedeli, že ich rýchlo vrátia domov.

Účinnosť systému EÚ v oblasti návratu neregulárnych migrantov sa musí posilniť. Je to dôležité na zachovanie dôvery verejnosti k azylovému systému EÚ a na podporu s cieľom pomôcť osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Zvýšenie miery návratu neregulárnych migrantov musí ísť ruka v ruke s obnoveným úsilím EÚ ochraňovať tých, ktorí sú v núdzi, a to aj prostredníctvom premiestnenia alebo presídlenia.

Európska rada vyzvala Komisiu, aby „vytvorila osobitný európsky program v oblasti návratu“. Tento akčný plán EÚ v oblasti návratu odpovedal na uvedenú výzvu stanovením okamžitých a strednodobých opatrení, ktoré budú prijaté s cieľom zvýšiť účinnosť systému EÚ v oblasti návratu. Akčný plán sa snaží maximalizovať účinok opatrení, ktoré sa už vykonávajú, ako aj navrhovať nové iniciatívy s cieľom plne využívať a v prípade potreby posilniť právne predpisy EÚ. Jeho zámerom je dosiahnuť ucelený rámec pre opatrenia podporované intenzívnou operačnou spoluprácou medzi členskými štátmi, agentúrami EÚ a krajinami pôvodu migrantov. V akčnom pláne sa uznáva kľúčová úloha a zodpovednosť členských štátov pri vykonávaní politiky EÚ v oblasti návratu a rozvíja sa koncepcia intenzívnejšej interakcie v oblasti návratu medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ, ktoré poskytujú významnú podporu.

Vykonávanie všetkých opatrení v rámci tohto oznámenia bude musieť byť v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, najmä Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovorom OSN o utečencoch z roku 1951 a jeho protokolom z roku 1967, ako aj so zásadou zákazu návratu, ktorá je zaručená v platných právnych predpisoch EÚ. V smernici EÚ o návrate 2 sa stanovujú osobitné právne záruky na zabezpečenie účinnej ochrany práv navrátilcov počas celého procesu návratu. V prípade osobných údajov by sa osobitná pozornosť mala venovať úplnému vykonávaniu platných ustanovení.

S cieľom zvýšiť účinnosť politiky EÚ v oblasti návratu v súlade s požiadavkou Európskej rady z 25. – 26. júna 2015 treba vyčleniť primerané zdroje. V nadväznosti na Európsky fond pre návrat (2008 – 2013) sa z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) budú intenzívne podporovať činnosti v oblasti návratu tých členských štátov, ktoré vo svojich národných programoch na roky 2014 – 2020 plánujú vyčleniť viac ako 800 miliónov EUR na oblasť návratu. Komisia dôkladne posúdi, či na úrovni EÚ treba zvýšiť zdroje vyčlenené na činnosti v oblasti návratu, najmä pokiaľ ide o financovanie opatrení agentúry Frontex v tejto oblasti, a v prípade potreby v nasledujúcich rokoch predloží návrhy.

II.Zvýšenie účinnosti systému EÚ v oblasti návratu neregulárnych migrantov.

1.Pokrok v oblasti dobrovoľného návratu

Dobrovoľný návrat neregulárnych migrantov do ich domovskej krajiny zostáva uprednostňovanou možnosťou vždy, keď je to možné. Dobrovoľný návrat a sprievodné opatrenia reintegrácie navrátilcov pomôžu upevniť postavenie navrátilcov v ich domovských krajinách, a tým ich odradiť od novej neregulárnej migrácie. Vo všeobecnosti sa považujú za nákladovo efektívnejšie než nútený návrat. Dobrovoľný návrat môže pomôcť aj pri prekonávaní neochoty niektorých tretích krajín spolupracovať pri návrate svojich štátnych príslušníkov. Podiel dobrovoľných návratov z celkového počtu návratov v EÚ sa za posledné roky postupne zvyšuje. V roku 2013 bolo podľa odhadov približne 40 % návratov dobrovoľných, v roku 2009 tvorili dobrovoľné návraty iba 14 % 3 .

Napriek tomu, že za navrhovanie a vykonávanie programov dobrovoľného návratu sú primárne zodpovedné členské štáty, EÚ poskytuje financovanie týchto programov, ako aj fórum na výmenu osvedčených postupov a zvýšenie operačnej spolupráce pri dobrovoľnom návrate. V rámci národných programov AMIF na roky 2014 – 2020 by podľa plánov členských štátov mal počet dobrovoľných návratov neregulárnych migrantov predstavovať dvojnásobok nútených návratov. Komisia nabáda členské štáty, aby vytvorili účinný rámec, ktorý neregulárnym migrantom vytvorí ľahký prístup k programom dobrovoľného návratu. Programy asistovaného dobrovoľného návratu 4 by mali byť navrhnuté takým spôsobom, aby sa zabránilo vytvoreniu „lákadla“ – stimulačných faktorov, kvôli ktorým prichádzajú do Európy ďalší neregulárni migranti, aby využívali takéto programy 5 .

Komisia bude prostredníctvom európskej migračnej siete 6 (EMS) monitorovať a posudzovať, či by rozdiely medzi programami dobrovoľného návratu a reintegrácie členských štátov mohli viesť ku „kupovaniu návratu“ – keď si migranti vyberú tie členské štáty, ktoré ponúkajú najlukratívnejšie balíky 7 . Nabáda členské štáty k tomu, aby rozvíjali spoločné projekty reintegrácie, ktoré by mohli zlepšiť kvalitu podpory poskytovanej migrantom, ako aj ich nákladovú efektívnosť, a to prostredníctvom úspory z rozsahu administratívnych nákladov.

Na ďalšie zvýšenie miery dobrovoľného návratu Komisia financuje programy asistovaného dobrovoľného návratu prostredníctvom AMIF v spolupráci s vládnymi a mimovládnymi partnermi, napríklad s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM). V rámci uvedených programov sa podporuje sieť európskych reintegračných nástrojov (ERIN), ktorá poskytne podporu pri reintegrácii, ako aj sociálnu podporu a pomoc pri vytváraní pracovných miest pre navrátilcov. Poskytovanie finančných prostriedkov na udržateľný návrat a reintegráciu bude jasnou prioritou v rámci finančných programov EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce a susedskej politiky, a to nad rámec finančných možností AMIF. Najmä z trustového fondu, ktorého fungovanie sa začne na samite EÚ – Afrika o migrácii vo Vallette (11. – 12. novembra 2015), by sa mali poskytnúť značné finančné prostriedky na návrat migrantov do ich domovských krajín a na ich reintegráciu.

Úspech systému dobrovoľného návratu však závisí aj od toho, aké dôveryhodné sú vyhliadky núteného návratu. Migranti, ktorí často zaplatili prevádzačom svoje celoživotné úspory, aby sa dostali do Európy, nemusia byť pripravení súhlasiť s asistovaným dobrovoľným návratom, ak nebude zrejmé, že sa budú musieť určite vrátiť. Keď sa migranti nechcú vrátiť dobrovoľne, musia byť k návratu donútení.

2.Prísnejšie presadzovanie pravidiel EÚ

Na zvýšenie účinnosti systému je nevyhnutné dôsledné a systematické uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti návratu. V smernici EÚ o návrate sa členským štátom 8 ukladá právna povinnosť vydať rozhodnutie o návrate každého štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území, a ak sa to požaduje – prijať opatrenia na vynútenie návratu 9 . Stanovujú sa v nej aj záruky na ochranu práv navrátilcov a na zabezpečenie, aby sa návrat uskutočnil humánnym a primeraným spôsobom.

Na splnenie povinnosti zabezpečiť návrat by členské štáty mali použiť zaistenie ako legitímne opatrenie poslednej inštancie, pričom je potrebné zabrániť tomu, aby neregulárni migranti utiekli a predísť ich presunu do iných členských štátov (sekundárne pohyby) 10 . Pokiaľ existuje odôvodnená pravdepodobnosť odsunu, vyhliadky na takýto odsun by nemali byť ohrozené predčasným ukončením zaistenia. Maximálne obdobie zaistenia stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch by malo orgánom členských štátov umožniť, aby prijali opatrenia, ktoré sú potrebné na identifikáciu neregulárnych migrantov a na zabezpečenie cestovných dokladov krajiny pôvodu. Členské štáty by mali preskúmať nové alternatívy k zaisteniu a podľa potreby používať menej prísne donucovacie opatrenia. Mohlo by to zahŕňať umiestnenie pod elektronický dohľad alebo používanie polouzatvorených zariadení.

Smernicou o návrate sa členským štátom takisto poskytuje flexibilita na riešenie situácií vyznačujúcich sa osobitným migračným tlakom. Podľa núdzovej doložky 11 majú členské štáty, ktoré čelia náhlemu a neočakávanému príchodu veľkého počtu migrantov, možnosť flexibility, pokiaľ ide o podmienky zaistenia migrantov v uzavretých priestoroch. Členské štáty môžu v prípade migrantov, ktorým sa odoprel vstup alebo ktorí boli zadržaní v súvislosti s neregulárnym prekročením hraníc, uplatňovať aj zjednodušené a rýchle postupy v súlade s vnútroštátnym právom a pri rešpektovaní určitých základných záruk 12 .

Komisia v súčasnosti hodnotí stav uplatňovania smernice a použije všetky prostriedky na presadenie jej riadneho vykonávania, pokiaľ ide o ochranu práv neregulárnych migrantov a o úplné a účinné vykonanie procesu návratu. Bude členským štátom poskytovať pomoc pri plnení ich záväzkov. A bude iniciovať konania o porušení právnych predpisov proti členským štátom, ktoré v plnej miere nespĺňajú všetky ustanovenia smernice, ako aj povinnosť vydávať a vykonávať rozhodnutia o návrate. Komisia okrem toho najneskôr v roku 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade druhú správu, v ktorej sa takisto posúdi, či je potrebné uskutočniť revíziu smernice o návrate.

Pri vytváraní vhodných podmienok pre účinnú politiku návratu zohrávajú kľúčovú úlohu aj právne a administratívne rámce členských štátov. Mali by zabezpečiť rýchlu akciu počnúc identifikáciou štátnych príslušníkov tretích krajín s neregulárnym pobytom, vydaním a vykonaním rozhodnutia o ich návrate a rýchlymi súdnymi konaniami 13 . Členské štáty musia preto preukázať dostatočné odhodlanie a vyčleniť primerané zdroje vrátane finančných prostriedkov, pracovníkov a zaisťovacích kapacít na zabezpečenie fyzickej dostupnosti neregulárnych migrantov pri ich návrate, a to v prípade potreby aj prostredníctvom zaistenia.

Rozdielne postupy členských štátov pri vykonávaní smernice o návrate znižujú účinnosť systému EÚ v oblasti návratu, pretože neregulárni migranti sa môžu vyhnúť návratu presťahovaním sa do iného štátu v schengenskom priestore. Zo štatistických údajov vyplýva, že niektoré členské štáty systematicky nevydávajú rozhodnutia o návrate migrantom v neregulárnej situácii, ktorým sa odoprel vstup na ich územie alebo osobám, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté.

Komisia bude pravidelne sledovať a informovať o osvedčených postupoch v oblasti návratu vo vnútroštátnych právnych predpisoch a administratívnych postupoch. „Príručka o návrate“, ktorá bola prijatá spolu s týmto akčným plánom EÚ v oblasti návratu, poskytuje usmernenia, osvedčené postupy a odporúčania pre vykonávanie návratu účinným a humánnym spôsobom pri plnom rešpektovaní základných práv a záruk zaručených príslušnými právnymi predpismi EÚ. Zároveň sa systematicky posudzuje, akým spôsobom každý členský štát vykonáva pravidlá EÚ týkajúce sa návratu v rámci mechanizmu schengenského hodnotenia, čo uľahčuje identifikáciu a nápravu nedostatkov. Tieto správy sa použijú na šírenie osvedčených postupov pri prekonávaní prekážok pri návrate. EMS bude okrem toho naďalej mapovať osvedčené postupy a prekážky pri návrate vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v administratívnych systémoch s cieľom pomôcť členským štátom zlepšiť účinnosť ich systémov v oblasti návratu.

Účinná politika v oblasti návratu si vyžaduje existenciu fungujúceho azylového systému, aby sa zabezpečilo, že v prípade neodôvodnenej žiadosti o azyl bude osoba rýchlo odsunutá z európskeho územia. V smernici o azylovom konaní sa už stanovuje rýchle spracovanie niektorých žiadostí. V rámci tzv. konania na hraniciach môže byť žiadateľ zadržaný na hranici, pričom sa uplatňuje veľmi krátka lehota na preskúmanie žiadosti. Žiadatelia o azyl musia byť informovaní o možnosti asistovaného dobrovoľného návratu včas a vo všetkých fázach azylového konania, odmietnutým žiadateľom o azyl sa musí poskytnúť spoľahlivá alternatíva, a osobám, ktoré chcú svoju žiadosť stiahnuť, musí byť umožnený dôstojný návrat. Ak dobrovoľný návrat nie je možný, treba prijať primerané opatrenia, aby sa odmietnutým žiadateľom o azyl zabránilo v úteku.

3.Intenzívnejšia výmena informácií na vynútenie návratu

Na zlepšenie účinnosti systému EÚ v oblasti návratu by sa mali lepšie využívať existujúce európske informačné systémy – predovšetkým Schengenský informačný systém (SIS), vízový informačný systém (VIS) a Eurodac.

Členské štáty si v súčasnosti systematicky nevymieňajú informácie o rozhodnutiach o návrate alebo zákazoch vstupu, ktoré vydali migrantom. Neregulárni migranti, ktorí sú zo zákona povinní opustiť EÚ, majú teda možnosť vyhnúť sa návratu tak, že sa jednoducho presunú do iného členského štátu v rámci schengenského priestoru 14 . V prípade odopretia vstupu bude potrebné nové konanie, čím sa návrat uvedenej osoby ešte oddiali. Nie je teda možné, aby sa v praxi zabezpečilo vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate vydaných členským štátom a ich vykonávanie v celej EÚ.

Komisia navrhne zmeny SIS s cieľom rozšíriť jeho používanie na návrat neregulárnych migrantov. Komisia predovšetkým navrhne, aby členské štáty mali povinnosť zaviesť všetky zákazy vstupu do SIS 15 s cieľom pomôcť predchádzať opätovnému vstupu do schengenského priestoru migrantom, ktorí podliehajú zákazu vstupu vydanému členským štátom cez iný členský štát. Takisto navrhne, aby členské štáty zaviedli do SIS všetky rozhodnutia o návrate, ktoré vydajú 16 . To by umožnilo sledovať osobu, ktorá sa snaží obísť rozhodnutie o návrate presunom do iného členského štátu. Okrem toho navrhne vytvorenie centrálneho automatizovaného systému na identifikáciu odtlačkov prstov v SIS s cieľom pomôcť zistiť totožnosť osôb bez potvrdenej totožnosti vrátane neregulárnych migrantov.

Návrat je brzdený aj nedostatočnou komunikáciou a spoluprácou medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o osoby, ktoré majú povolenie na pobyt v jednom členskom štáte, ale zároveň podliehajú rozhodnutiu o návrate v inom členskom štáte. Členské štáty by mali zriadiť sieť národných kontaktných miest na výmenu informácií o odňatí povolenia na pobyt, najmä pre migrantov so záznamom v registri trestov. Členské štáty majú aj povinnosť na účely zaistenia 17 vložiť do SIS všetky neplatné doklady, ako napríklad povolenia na pobyt. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili systematické dodržiavanie uvedenej povinnosti.

Revidovaný návrh o inteligentných hraniciach, ktorý Komisia predloží na začiatku roka 2016 18 , okrem toho pomôže zvýšiť mieru návratov vytvorením záznamu o všetkých cezhraničných pohyboch štátnych príslušníkov tretích krajín. To umožní sledovanie osôb, ktoré prekračujú povolenú dĺžku pobytu a uľahčí identifikáciu osôb, ktoré zničili svoje doklady totožnosti.

Komisia bude skúmať aj možné rozšírenie rozsahu pôsobnosti a účel nariadenia Eurodac 19 , aby sa umožnilo využívanie údajov na účely návratu. Cieľom je umožniť orgánom členských štátov zodpovedným za návrat získať informácie o tom, či bol zadržanému neregulárnemu migrantovi už predtým odopretý vstup a/alebo či mu boli odobraté odtlačky prstov v inom členskom štáte. Tieto informácie môžu pomôcť identifikovať neregulárnych migrantov, a tým uľahčiť ich návrat.

Nariadenie o VIS, v ktorom sa stanovuje, že biometrické údaje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o vízum, sa uchovávajú vo VIS, uľahčí identifikáciu držiteľa víza. Za prísnych podmienok umožňuje aj prenos a výmenu určitých údajov s orgánmi tretích krajín na pomoc pri potvrdzovaní totožnosti ich štátnych príslušníkov. Môže to uľahčiť vydanie cestovných dokladov na návrat. Komisia v súčasnosti vyhodnocuje vykonávanie VIS vrátane používania tohto ustanovenia a predloží správu o výsledkoch.

4.Posilňovanie úlohy a mandátu agentúry Frontex

Agentúra Frontex zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní praktickej spolupráce v oblasti návratu, ktorá by sa mala ďalej zlepšiť. V súčasnosti má agentúra za úlohu poskytovať pomoc členským štátom v oblasti návratu neregulárnych migrantov bez toho, aby sa zaoberala dôvodmi rozhodnutia o návrate, najmä prostredníctvom organizovania spoločných operácií v prípadoch návratu, určenia osvedčených postupov na získanie cestovných dokladov a odsun migrantov.

Členské štáty sa nabádajú, aby systematickejšie využívali možnosť návratu neregulárnych migrantov prostredníctvom spoločných operácií návratu, ktoré organizuje a koordinuje agentúra Frontex a ktoré umožnia združovanie zdrojov. Mali by agentúru Frontex pravidelne informovať, ak potrebujú pomoc a koordináciu pri návrate.

Identifikácia migrantov a poskytovanie cestovných dokladov na ich návrat je veľkou výzvou. Agentúra Frontex by mala uľahčovať kontakty a spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, najmä tými, ktoré nemajú konzulárne zastúpenie v dotknutých členských štátoch. A mala by naďalej pomáhať členským štátom pri prenajímaní lietadiel na operácie návratu alebo by lietadlá mala prenajímať sama. Môžu byť k dispozícii pozorovatelia zo skupiny vytvorenej v rámci projektu monitorovania núteného návratu 20 a poskytnúť nestranné správy o operáciách návratu; agentúra Frontex môže financovať náklady na poskytnutie pozorovateľov. Môže takisto pomôcť členským štátom pri vytváraní sprievodných skupín, ktoré je možné rýchlo nasadiť na spiatočné lety, a to poskytovaním odbornej prípravy.

Ako bolo oznámené v európskej migračnej agende, Komisia v roku 2016 predloží legislatívne návrhy na posilnenie mandátu agentúry Frontex v oblasti návratu. Bez toho, aby boli dotknuté výsledky hodnotenia agentúry, ktoré sa má dokončiť v roku 2015, a posúdenie vplyvu pripojené k návrhom, Komisia preskúma spôsoby, ako poskytnúť agentúre širší mandát zahŕňajúci koordináciu operačnej spolupráce riadenia vonkajších hraníc, ako aj návrat neregulárnych migrantov. Navrhne zriadenie osobitnej kancelárie pre návrat v rámci agentúry Frontex, do ktorej by sa lepšie premietla úloha agentúry pri návrate.

Na základe skúseností z problémových oblastí predovšetkým posúdi zriadenie zásahových tímov pre rýchly návrat v rámci agentúry Frontex, ktoré budú poskytovať podporu pri identifikácii, konzulárnej spolupráci s tretími krajinami a pri organizovaní operácií návratu pre členské štáty. Posúdi aj možnosť, aby operácie návratu mohla spúšťať aj agentúra – v súčasnosti môžu tieto operácie iniciovať iba členské štáty – a aby mohla takisto koordinovať a organizovať operácie návratu len z jedného členského štátu.

Komisia preskúma aj spôsoby, ako možno prostredníctvom technickej podpory a budovania kapacít rozšíriť podporu, ktorú poskytuje agentúra Frontex krajinám v susedstve EÚ 21 v oblasti návratu neregulárnych migrantov.

Okrem posilnenia schopnosti agentúry Frontex poskytovať operačnú podporu, mali by sa rozšíriť aj jej analytické kapacity v oblasti návratu a readmisie. Mandát agentúry týkajúci sa analýzy rizika by sa mal rozšíriť predovšetkým o zber a analýzu údajov o neregulárnych sekundárnych pohyboch štátnych príslušníkov tretích krajín na území EÚ, aby tak agentúra pomáhala presadzovať návrat tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú právo na pobyt v EÚ. Prostredníctvom siete priamych kontaktných bodov pre návrat by sa malo posilniť postavenie agentúry ako ústredného uzla EÚ, v ktorom dochádza k výmene operačných skúseností a poznatkov o záležitostiach návratu.

Agentúra Frontex by mala mať k dispozícii primerané zdroje na plnenie svojich úloh v oblasti návratu. Komisia navrhla v rozpočte na rok 2016 dodatočnú sumu vo výške 5 miliónov EUR pre agentúru Frontex osobitne na aktivity v oblasti návratu. Vďaka tomu by na tento účel mohla v roku 2016 vyčleniť 15 miliónov EUR. Legislatívne návrhy na posilnenie mandátu agentúry Frontex budú sprevádzať ustanovenia na vyčlenenie primeraných finančných zdrojov pre túto agentúru, aby mohla vykonávať svoje úlohy.

5.Integrovaný systém riadenia návratu

Komisia bude podporovať a usmerňovať vývoj integrovaného systému riadenia návratu prostredníctvom prepojenia všetkých sietí a programov, ktoré financuje EÚ a ktoré sú zamerané na problematiku návratu a readmisie. Bude vytvárať synergie medzi európskym integrovaným prístupom týkajúcim sa návratu do tretích krajín (EURINT), sieťou ERIN a Európskou sieťou styčných dôstojníkov pre návrat (EURLO) 22 .

Tieto siete by mali pracovať vzájomne prospešným spôsobom, aby sa im podarilo vytvoriť ucelený a efektívny systém riadenia návratu, a to spolu s agentúrou Frontex, ktorá ho bude koordinovať na operačnej úrovni. Predovšetkým by mali urýchlene nasadiť mobilné pracovné skupiny, ktoré budú pomáhať pri identifikácii migrantov a vydávaní cestovných dokladov na ich repatriáciu, testovať najlepšie postupy a šíriť ich v záujme širšieho využitia. Takáto koordinácia by mala zvýšiť konvergenciu postupov pri návrate osôb medzi členskými štátmi a zabrániť sekundárnym pohybom.

Komisia preskúma možnosti, ako zvýšiť akceptáciu preukazov EÚ slúžiacich na návrat neregulárnych migrantov zo strany krajiny pôvodu, a to aj vrátane možnosti zvýšenia ochranných znakov dokladu.

Európski styční dôstojníci pre migráciu 23 , ktorí budú nasadení v delegáciách EÚ v kľúčových krajinách pôvodu alebo tranzitu, by mali uľahčiť spoluprácu s orgánmi týchto krajín v súvislosti s readmisiou ich vlastných štátnych príslušníkov neregulárne prítomných v EÚ. Európski styční dôstojníci pre migráciu by mali úzko spolupracovať so sieťou styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo, ktorá sa nachádza v týchto krajinách, ako aj s agentúrami EÚ - najmä so styčnými dôstojníkmi agentúry Frontex vyslanými do týchto krajín – a sieťami zameranými na návrat, ako napríklad EURLO. Komisia v nadväznosti na vyhodnotenia právnych predpisov EÚ týkajúcich sa imigračných styčných dôstojníkov 24 naplánovaných na rok 2016 preskúma, či je v záujme zvýšenia pridanej hodnoty siete styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo potrebné ich revidovať.

Komisia má takisto v úmysle v plnej miere využiť možnosti, ktoré ponúka EMS na zlepšenie analýzy a zdieľania informácií o návrate. Spoľahlivé, porovnateľné a konzistentné štatistické údaje sú nevyhnutné na umožnenie rozvoja primeraných politických riešení. Hoci členské štáty poskytujú štatistické údaje o návratoch Eurostatu, boli zistené isté nezrovnalosti. Osobitná pracovná skupina kvality vrátane Komisie, Eurostatu a príslušných agentúr EÚ sa bude touto otázkou zaoberať.

III.Posilnenie spolupráce v oblasti readmisie s krajinami pôvodu a tranzitu

Posilnenie spolupráce v oblasti návratu a readmisie s hlavnými krajinami pôvodu a tranzitu neregulárnych migrantov má zásadný význam z hľadiska zvýšenia miery návratov a odrádzania od ďalšej neregulárnej migrácie. Africké krajiny, odkiaľ pochádza veľký počet migrantov, ktorí prichádzajú na územie EÚ, alebo sa na ňom neoprávnene zdržiavajú, sú prioritou. Miera návratov do afrických krajín je pod hranicou 30 %, teda výrazne pod všeobecnou mierou návratov z EÚ, ktorá je na úrovni 40 % už aj tak nedostatočná. Nadchádzajúci samit o migrácii vo Vallette poskytuje významnú príležitosť na riešenie readmisie ako súčasť širšej diskusie o spolupráci v oblasti migrácie medzi EÚ a Afrikou.

Readmisia vlastných štátnych príslušníkov predstavuje záväzok podľa medzinárodného zvykového práva. V súvislosti s africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) krajinami je táto povinnosť podrobnejšie uvedená v článku 13 Dohody z Cotonou 25 .

V európskej migračnej agende sa už zdôraznilo, že je potrebné prijať razantnejšie opatrenia, aby si tretie krajiny plnili svoje povinnosti prijímať späť svojich štátnych príslušníkov. Európska rada z 25. – 26. júna 2015 vyžaduje, aby sa mobilizovali všetky nástroje s cieľom zvýšiť spoluprácu v oblasti readmisie.

Komisia sa bude prednostne usilovať zabezpečiť, aby sa readmisné záväzky vykonávali účinne a bez zbytočného odkladu. Súčasne sa zameria na rýchle uzatvorenie prebiehajúcich rokovaní a, ak je to potrebné, na začatie rokovaní o nových dohodách o readmisii s kľúčovými krajinami pôvodu. EÚ by mala okrem toho začať s príslušnými krajinami politické dialógy o readmisii na vysokej úrovni a podstatne posilniť operačnú spoluprácu. Na dosiahnutie týchto cieľov by mala EÚ nájsť vhodný pákový efekt na partnerské krajiny.

1.Účinné vykonávanie readmisných záväzkov

Komisia sa bude usilovať o zabezpečenie vykonávania readmisných záväzkov prijatých na základe osobitných dohôd o readmisii, ako aj dohody z Cotonou.

Európska únia doposiaľ uzavrela 17 readmisných dohôd 26 . Celkovo je návrat a readmisia neregulárnych migrantov do krajín, ktoré takúto dohodu s EÚ podpísali, jednoduchší. Pravidelné zasadnutia v rámci spoločných readmisných výborov umožňujú monitorovanie vykonávania týchto dohôd a poskytujú užitočný kanál na diskusiu a riešenie praktických problémov. Komisia v plnej miere využije tieto výbory na ďalšie zlepšenie praktickej spolupráce a zvýšenie miery návratu do partnerských krajín.

Okrem toho sa Komisia zameria na rýchle vykonanie záväzku prijatého EÚ a krajinami AKT podľa článku 13 dohody z Cotonou, a to readmisie vlastných štátnych príslušníkov bez ďalších formalít. Komisia spolu s ESVČ, členskými štátmi a agentúrou Frontex zorganizuje pravidelné dvojstranné rokovania o readmisii s kľúčovými krajinami pôvodu v subsaharskej Afrike s cieľom realizovať toto ustanovenie Dohody z Cotonou. Cieľom je posilniť praktickú spoluprácu vytvorením komunikačných kanálov, identifikovaním opatrení na včasnú identifikáciu neregulárnych migrantov a vydávaním cestovných dokladov alebo použitím preukazov EÚ na ich návrat.

Berúc do úvahy vývoj migračných trendov medzi prioritné krajiny, s ktorými sa tieto stretnutia zorganizujú, patria Nigéria, Senegal, Mali, Etiópia, Demokratická republika Kongo, Guinea, Pobrežie Slonoviny, Etiópia a Gambia,

2.Uzavretie prebiehajúcich a otvorenie nových rokovaní o dohodách o readmisii

Zatiaľ čo východnú hranicu EÚ v súčasnosti dobre zastrešujú dohody o readmisii, v prípade južnej hranice, na ktorú momentálne dolieha silný migračný tlak, to tak nie je, hoci niekoľko dohôd je práve predmetom rokovaní 27 . Jednou z hlavných prekážok pri rokovaní o readmisných dohodách s krajinami severnej Afriky je doložka o „štátnych príslušníkoch tretích krajín“, ktorá zaväzuje krajiny k readmisii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzali cez ich územie, hoci tieto krajiny sa niekedy zdráhajú spolupracovať aj pri preberaní vlastných štátnych príslušníkov.

Readmisiou štátnych príslušníkov krajín subsaharskej Afriky ich vlastnými krajinami – ako sa uvádza v dohode z Cotonou – by sa mal zmierniť tlak na tranzitné krajiny, keďže neregulárni migranti by sa vracali priamo do svojich domovských krajín. To by malo následne uľahčiť uzavretie dohôd s krajinami severnej Afriky.

Komisia preskúma aj potrebu začať rokovania o readmisných dohodách s inými kľúčovými krajinami pôvodu alebo tranzitu neregulárnych migrantov. V prípade krajín, ktoré sú hlavne krajinami pôvodu, a nie tranzitu, je doložka o „štátnych príslušníkov tretích krajín“ menej relevantná.

3.Politické dialógy o readmisii na vysokej úrovni

EÚ bude okrem toho viesť politické dialógy na vysokej úrovni s príslušnými krajinami pôvodu a tranzitu neregulárnych migrantov, ako o to požiadala Európska rada 25. a 26. júna 2015. Dialógy na vysokej úrovni, ktoré začne vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, by sa mali zamerať na krajiny, v ktorých je potrebná politická angažovanosť a pákový efekt, a to buď na vykonávanie existujúcich záväzkov alebo na uzatvorenie alebo začatie rokovaní o readmisných dohodách. Zabezpečia, aby bola otázka návratu a readmisie vo vzťahoch s týmito krajinami prioritou. Pomoc a politiky EÚ by sa mali používať ako stimuly na podnietenie ochoty partnerskej krajiny spolupracovať s EÚ.

Vysokú predstaviteľku by mali počas týchto dialógov sprevádzať príslušní členovia Európskej komisie. Delegácie EÚ budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri ich príprave a nadväzujúcej činnosti.

Berúc do úvahy počet nenavrátených neregulárnych migrantov a všeobecný stav vzťahov s EÚ medzi možné prioritné krajiny pre dialógy o readmisii na vysokej úrovni patria Maroko, Alžírsko, Egypt, Nigéria, Senegal, Guinea, Mali, Konžská demokratická republika, pobrežie Slonoviny, Etiópia, Gambia, Afganistan, Bangladéš, Pakistan a Srí Lanka.

Súčasne bude EÚ v záujme posilnenia spolupráce v oblasti readmisie naplno využívať fóra vytvorené v rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite, akými sú rabatský a chartúmsky proces, partnerstvo hodvábnej cesty, dialógy o mobilite a partnerstvá v oblasti mobility.

4.Podpora pri reintegrácii a budovanie kapacít

Na zlepšenie praktickej spolupráce a udržateľnosti návratov by Komisia a členské štáty mali investovať ďalšie úsilie do podpory reintegrácie navrátilcov a do zvýšenia readmisnej kapacity ich domovských krajín.

Podpora pri reintegrácii sa poskytuje na individuálnej, ako aj štátnej úrovni – aby sa navrátilcovi aj domovskej krajine poskytli prostriedky na reintegráciu. Osobitná podpora by sa mala poskytnúť aj tranzitným krajinám na uľahčenie návratu (dobrovoľného i núteného) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzajú cez ich územie alebo na pomoc pri uzatváraní readmisných dohôd s inými tretími krajinami, ak je to potrebné a uskutočniteľné.

Budovanie kapacít v oblasti readmisie by sa malo zamerať na zlepšenie schopnosti zodpovedných orgánov včas reagovať na žiadosti o readmisiu a na uľahčovanie a urýchľovanie identifikácie vlastných štátnych príslušníkov krajinami pôvodu. Medzi priority patrí vytvorenie centralizovaných automatizovaných matrík a systémov na vydávanie biometrických pasov a preukazov totožnosti, spúšťanie automatizovaných prostriedkov na prenos a spracovanie žiadostí o readmisiu (ako zariadení na rozpoznávanie odtlačkov prstov), alebo poskytovanie materiálnych zdrojov potrebných na spracovanie žiadostí o readmisiu a prijímanie navrátilcov, ako napríklad dopravné prostriedky alebo dočasné ubytovacie zariadenia. Ďalej by sa mohla tretím krajinám poskytnúť technická podpora, ktorá by im pomohla pri uzatváraní readmisných dohôd s inými tretími krajinami.

Na uľahčenie takýchto opatrení Komisia zriadila osobitný nástroj na budovanie kapacít v oblasti readmisie v objeme 5 miliónov EUR v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu 28 . Táto suma bude v nasledujúcich rokoch zvýšená prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov. Prostredníctvom nástroja na budovanie kapacít v oblasti readmisie sa poskytne finančná pomoc tretím krajinám, ktoré uzavreli alebo sa očakáva, že uzavrú readmisnú dohodu s EÚ, a tým krajinám, s ktorými sa EÚ snaží zlepšiť spoluprácu v oblasti readmisie. Nástroj na budovanie kapacít v oblasti readmisie sa zameria na budovanie kapacít, a to aj v oblasti reintegrácie navrátilcov, a umožní EÚ včas reagovať na naliehavé potreby.

EÚ bude takisto podporovať programy dobrovoľného návratu z hlavných tranzitných krajín, keďže migranti častejšie využívajú príležitosť, aby sa dobrovoľne vrátili do svojich domovských krajín z tranzitných krajín, v štádiu, keď ešte nezaplatili plnú sumu prevádzačom a stále sa môžu vyhnúť významným rizikám – napríklad prechodu cez Stredozemné more alebo Saharu. Programy dobrovoľného návratu z tranzitných krajín do krajín pôvodu by sa pri plnom rešpektovaní zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, mali podporovať v rámci regionálnych programov rozvoja a ochrany pre severnú Afriku a Africký roh, ako aj v rámci partnerstiev v oblasti mobility a spoločných programov v oblasti migrácie a mobility. Takéto programy by sa mali vypracovať pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prechádzajú cez krajiny západného Balkánu.

Zo všetkých relevantných zdrojov, predovšetkým z nástrojov rozvojovej pomoci, by sa mali vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na podporu reintegrácie navrátilcov do ich krajiny pôvodu. Podpora reintegrácie by sa mala začleniť do existujúcich systémov v krajinách pôvodu, ako sú napríklad programy vzdelávania a odbornej prípravy, mikrofinancovanie a podpora podnikania, ktoré by sa mali ešte rozšíriť. Trustový fond EÚ, ktorý bude jedným z hlavných výstupov samitu o migrácii vo Vallette, by mal významne prispieť k reintegrácii a budovaniu kapacít v tretích krajinách.

5.Zvyšovanie pákového efektu EÚ v otázkach návratu a readmisie

EÚ musí zvýšiť svoj pákový efekt v otázkach readmisie v súvislosti s partnerskými krajinami, aby zabezpečila vykonávanie existujúcich záväzkov a dohôd a uľahčila rokovania o nových záväzkoch a dohodách a ich uzatváranie. Európska rada na zasadnutí 25. – 26. júna 2015 požiadala Komisiu a Radu, aby pripravili „globálny balík na podporu týchto rokovaní“.

Prispôsobené podporné balíky by sa mali vypracovať s cieľom pomáhať niektorým partnerským krajinám splniť si readmisné záväzky v praxi a podporovať rokovania. Mali by vychádzať zo skúseností získaných z pilotného projektu pre návrat 29 , ktorého cieľom je podnecovať vybrané tretie krajiny k spolupráci pri readmisii vlastných štátnych príslušníkov. V záujme dosiahnutia cieľov politiky EÚ v oblasti migrácie by návrat a readmisia mali byť súčasťou vyváženého a konsolidovaného balíka EÚ pre jednotlivé tretie krajiny, pričom tento balík by sa mal opierať o všetky relevantné politiky – najmä o oblasť vnútorných vecí, zahraničnej politiky, rozvojovej pomoci, obchodu a bezpečnosti. Podmienenosť by sa mala používať tam, kde je to vhodné.

Skúsenosť členských štátov dokazuje, že na zvýšenie spolupráce v oblasti readmisie je potrebná vyvážená dávka nátlaku a stimulov. V oblasti vnútorných vecí predstavujú partnerstvá v oblasti mobility a vízovej politiky vo všeobecnosti užitočný pákový efekt na spoluprácu v oblasti readmisie. Rokovanie o dohode o zjednodušení udeľovania víz súbežne s rokovaním o readmisnej dohode poskytuje tretím krajinám hmatateľné stimuly na spoluprácu v oblasti readmisie.

Možnosť použiť tento nástroj je však obmedzená, keďže je nepravdepodobné, že by EÚ ponúkla zjednodušenie vízového režimu určitým tretím krajinám, ktoré produkujú mnoho neregulárnych migrantov, a teda predstavujú riziko migrácie. Aj keď EÚ ponúka paralelné rokovania o dohode o zjednodušení udeľovania víz, nemusí to postačovať, ak ponúkané výhody nie sú dostatočne atraktívne v porovnaní s horizontálnym zjednodušením, ktoré poskytuje nariadenie EÚ o vízach. No vízová politika – či už prostredníctvom prepracovania vízového kódexu, dohody o zjednodušení udeľovania víz alebo skutočného vydávania víz v praxi – má vplyv na spoluprácu v oblasti readmisie. Podrobnejšie by sa mal preskúmať potenciál využitia tohto vplyvu.

Ponúknutie príležitosti legálnej migrácie vysokokvalifikovaným pracovníkom, ale aj na študijné a výskumné účely, by sa malo využiť ako pákový efekt na zaistenie spolupráce v oblasti readmisie. Hoci je stanovovanie objemu prijatých ekonomických migrantov v kompetencii členského štátu, tento prístup by sa mohol koordinovať na úrovni EÚ tak, aby EÚ mala pri rokovaniach o readmisných dohodách a dojednaniach s dotknutými tretími krajinami k dispozícii účinnejší pákový efekt.

Značný pákový efekt by sa však mal zabezpečiť aj mimo oblasti vnútorných záležitostí s cieľom zvýšiť spoluprácu v oblasti readmisie z tretích krajín v súlade s požiadavkou Európskej rady z 25. – 26. júna 2015, že „na základe zásady „viac za viac“ sa pomoc a politiky EÚ použijú na vytvorenie stimulov na vykonávanie existujúcich readmisných dohôd a uzatváranie nových“.

Medzi dodatočné pákové prvky, ktoré by sa mali použiť, patrí rozvojová pomoc, susedská politika, obchodné dohody a obchodné preferencie (s možnosťou prepojiť uzatvorenie dohôd o voľnom obchode alebo udelenie preferenčného zaobchádzania v prípade určitých tretích krajín s uzavretím readmisnej dohody), vzdelávanie (Erasmus +) a kultúra. Členským štátom sa dôrazne odporúča identifikovať pákový efekt v oblastiach, ktoré patria do ich právomoci, ako je napríklad prístup štátnych príslušníkov tretích krajín na ich trhy práce.

EÚ a jej členské štáty sa musia dohodnúť na jasnom odkaze, ktorý chcú odovzdať krajinám pôvodu a tranzitu neregulárnych migrantov a ktorý sa týka potreby spolupráce v oblasti readmisie, a pridržiavať sa ho. Otázka readmisie sa musí uprednostniť a riešiť vo všetkých príslušných kontaktoch na politickej úrovni medzi EÚ a tretími krajinami s nízkou mierou návratov, ako aj v kontaktoch medzi členskými štátmi a uvedenými krajinami. Predovšetkým by sa mala nastoliť pri príležitosti akéhokoľvek stretnutia vysokej predstaviteľky alebo členov Komisie so zástupcami príslušných krajín vrátane medzinárodných a multilaterálnych podujatí.

IV.Záver

Zlepšenie účinnosti systému EÚ v oblasti návratu neregulárnych migrantov si vyžaduje politickú vôľu a stanovenie priorít, úplné uplatňovanie pravidiel EÚ, ako aj primerané administratívne systémy a zdroje na vnútroštátnej úrovni. Komisia s podporou príslušných agentúr EÚ prijme všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na posilnenie systému EÚ v oblasti návratu, pri plnom rešpektovaní základných práv a záruk pre dôstojný návrat.

Smernica EÚ o návrate síce umožňuje účinné opatrenia v oblasti návratu, no pokiaľ ide o jej vykonávanie členskými štátmi, stále je čo zlepšovať. Komisia sa zameria na zabezpečenie jej úplného vykonávania, a to vrátane konaní vo veci porušenia predpisov. Zároveň využije posúdenie vnútroštátnych systémov návratu v rámci mechanizmu schengenského hodnotenia na identifikáciu a nápravu nedostatkov.

Komisia zintenzívni podporu agentúre Frontex a predloží legislatívne návrhy s cieľom podstatne rozšíriť jej úlohu v oblasti návratu. Zriadenie úradu návratu agentúry Frontex by agentúre malo umožniť významne zvýšiť pomoc v oblasti návratu. Komisia predloží aj legislatívne návrhy na zlepšenie informačných systémov EÚ s cieľom umožniť rýchlejšiu výmenu informácií o rozhodnutiach o návrate a uľahčiť ich presadzovanie v celom schengenskom priestore.

Účinný systém návratu si vyžaduje uprednostnenie readmisie neregulárnych migrantov vo vzťahoch s tretími krajinami. Komisia spolu s ESVČ zintenzívni úsilie, aby umožnila krajinám pôvodu plniť si svoje záväzky prijímať späť svojich štátnych príslušníkov, a to prostredníctvom politického dialógu, budovania kapacít a podpory reintegrácie a, ak to bude potrebné, prostredníctvom rokovaní o nových dohodách o readmisii.

(1)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska migračná agenda, Brusel, 13. mája 2015, COM(2015) 240 final.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008.

(3)

EMS informuje, Overview: Incentives to return to a third country and support provided to migrants for their reintegration, január 2015.

(4)

Dobrovoľný návrat alebo dobrovoľný odchod je podporovaný logistickou, finančnou a/alebo inou materiálnou pomocou.

(5)

Napríklad v súvislosti s krajinami západného Balkánu mnohé členské štáty ukončili poskytovanie pomoci pri dobrovoľnom návrate s výnimkou pokrytia dopravných nákladov potrebných na návrat, aby sa zabránilo ďalšiemu priťahovaniu migrantov.

(6)

Úlohou EMS je poskytovať aktuálne, objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie o migrácii a azyle.

(7)

Tamže 2.

(8)

Pojem „členské štáty“ sa vzťahuje na 30 štátov: 28 členských štátov EÚ okrem Spojeného kráľovstva a Írska, ale vrátane Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Smernica je súčasťou schengenského acquis a je záväzná pre zmluvné štáty pridružené k schengenskému priestoru. Spojené kráľovstvo a Írsko ňou nie sú viazané, mohli by sa však do jej uplatňovania zapojiť.

(9)

V súlade s článkom 8 ods. 1 členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia o návrate, ak sa neposkytla lehota na dobrovoľný odchod v súlade s článkom 7 ods. 4 alebo sa nesplnila povinnosť návratu v rámci lehoty na dobrovoľný odchod poskytnutej v súlade s článkom 7.

(10)

Smernica o návrate umožňuje zaistiť navrátilcov na šesť mesiacov a najviac až na 18 mesiacov, ak je napriek všetkému primeranému úsiliu pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie.

(11)

Článok 18 ods. 1 a 2 smernice o návrate.

(12)

Rešpektovanie zásady zákazu návratu v súvislosti s operáciami okamžitého návratu na vonkajšej hranici môže byť dostatočne zabezpečené, ak tí, ktorí podliehajú návratu – majú v právnych predpisoch aj v praxi – možnosť predložiť prípadnú žiadosť o medzinárodnú ochranu na ľahko prístupnom hraničnom priechode.

(13)

Viaceré členské štáty napríklad udeľujú automatický odkladný účinok bez rozdielu a vo všetkých prípadoch, keď sa požiada o právne prostriedky proti rozhodnutiu o návrate. Takéto praktiky môžu spôsobiť prieťahy v konaní o návrate. Automatický odkladný účinok by sa mal poskytnúť len v prípade, ak je ohrozená zásada zákazu návratu.

(14)

V takýchto situáciách môže členský štát pobytu neregulárneho migranta buď danú osobu vrátiť členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o návrate na základe dvojstrannej dohody, alebo prijať potrebné kroky na vymáhanie pôvodného rozhodnutia o návrate podľa smernice Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín, Ú. v. ES L 149/34, 2.6.2001.

(15)

V súčasnosti zavádzajú členské štáty do SIS systematicky len niektoré zákazy vstupu, netýka sa to však tých, ktoré sú prijaté podľa smernice o návrate.

(16)

Podľa oznámenia v akčnom pláne EÚ proti prevádzaniu migrantov a v nadväznosti na výzvu zo zasadnutia Európskej rady z 25. – 26. júna 2015.

(17)

Článok 38 rozhodnutia Rady 2007/533/SVV z 12. júna 2007.

(18)

Podľa oznámenia v európskej migračnej agende.

(19)

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013.

(20)

Projekt FReM, ktorý riadi Medzinárodné centrum pre rozvoj migračnej politiky (ICMPD) s financovaním z fondu EÚ pre návrat, je zameraný na vytvorenie európskeho súboru pozorovateľov núteného návratu, ktorý by bol k dispozícii krajinám, ktoré potrebujú uplatňovanie systému monitorovania núteného návratu.

(21)

V súlade s článkom 15 nariadenia o agentúre Frontex agentúra a členské štáty dodržiavajú normy a pravidlá, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré stanovujú právne predpisy Únie, aj v prípade, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území týchto štátov.

(22)

EURINT sa zameriava na rozvoj a výmenu osvedčených postupov v oblasti návratu a na vyvíjanie spoločnej stratégie pre operačnú spoluprácu s tretími krajinami. EURLO sa zameriava na stimuláciu operačnej spolupráce zameranej na krajinu pôvodu, najmä prostredníctvom styčných dôstojníkov pre návrat v kľúčových krajinách.

(23)

Európska rada požiadala 23. apríla 2015 o nasadenie európskych styčných dôstojníkov pre migráciu. To bolo ďalej potvrdené v európskej migračnej agende a akčnom pláne EÚ proti prevádzačstvu prijatom 27. mája 2015.

(24)

Nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 z 19. februára 2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov. Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004, s. 1.

(25)

Podľa článku 13 Dohody z Cotonou sa krajiny AKT zaviazali akceptovať návrat a readmisiu svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa na území členského štátu Európskej únie nachádzajú neoprávnene, na žiadosť daného členského štátu a bez ďalších formalít.

(26)

EÚ uzavrela readmisné dohody s Ruskom, Ukrajinou, Moldavskom, Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Tureckom a krajinami západného Balkánu, ako aj s Hongkongom, Macaom, Srí Lankou, Pakistanom a Kapverdami.

(27)

EÚ nemá uzavreté žiadne readmisné dohody s krajinami severnej Afriky. EÚ je zapojená do zdĺhavých rokovaní o readmisnej dohode s Marokom na základe mandátu, ktorý sa datuje k roku 2000. Pokiaľ ide o Alžírsko, Rada prijala mandát na rokovania v roku 2002 a formálne rokovania sa ešte ani nezačali. V prípade Tuniska bol mandát prijatý v decembri 2014 a rokovania sa majú ešte len začať.

(28)

Pozri ročný pracovný program na rok 2015 týkajúci sa podpory opatrení Únie v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

(29)

Závery Rady o politikách EÚ v oblasti návratu prijaté na zasadnutí Rady SVV 5. – 6. júna 2014.