EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 7. 2015

COM(2015) 386 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom
Výročná správa za rok 2014

{SWD(2015) 151 final}
{SWD(2015) 152 final}
{SWD(2015) 153 final}
{SWD(2015) 154 final}
{SWD(2015) 155 final}
{SWD(2015) 156 final}

OBSAH

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom
Výročná správa za rok 2014    

ZHRNUTIE4

1.ÚVOD

2.POLITIKY BOJA PROTI PODVODOM NA ÚROVNI EÚ

2.1.Iniciatívy politiky boja proti podvodom, ktoré Komisia prijala v roku 2014

2.1.1.Návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva

2.1.2.Návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry

2.1.3.Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie

2.1.4.Boj proti korupcii v EÚ8

2.1.5.Nahlasovanie nezrovnalostí – ustanovenia vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 v oblasti výdavkov8

2.1.6.Politika boja proti podvodom na colniciach9

2.1.7.Boj proti nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami10

2.1.8.Boj proti podvodom v oblasti DPH11

2.1.9.Ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom v medzinárodných dohodách11

2.1.10.Pravidlá verejného obstarávania11

2.1.11.Smernica o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu12

2.1.12.Stratégia Komisie pre boj proti podvodom (CAFS)12

2.1.13.Programy Hercule a Pericles12

2.2.Poradný výbor na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF)13

2.3.Nadviazanie na uznesenia Európskeho parlamentu o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom – výročné správy za roky 2012 a 201314

2.3.1.Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2014 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 201214

2.3.2.Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 201314

3.OPATRENIA PRIJATÉ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI NA BOJ PROTI PODVODOM A INÝM NEZÁKONNÝM ČINNOSTIAM POŠKODZUJÚCIM FINANČNÉ ZÁUJMY EÚ15

3.1.Opatrenia na boj proti podvodom a iným nezrovnalostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ15

3.2.Uplatňovanie vymedzení pojmov, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach o nahlasovaní nezrovnalostí, členskými štátmi16

3.3.Plnenie odporúčaní z roku 201317

4.PODVODY A INÉ NEZROVNALOSTI18

4.1.Nahlásené nezrovnalosti a všeobecné trendy v období rokov 2010 – 201418

4.2.Nezrovnalosti nahlásené ako podvod19

4.2.1.Príjmy21

4.2.2.Výdavky22

4.2.3.Prírodné zdroje (poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybárstvo)24

4.2.4.Politika súdržnosti (v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2000 – 2006)24

4.2.5.Predvstupová politika (predvstupová pomoc a nástroj predvstupovej pomoci)25

4.2.6.Výdavky, s ktorými Komisia hospodári priamo25

4.3.Nezrovnalosti, ktoré neboli nahlásené ako podvod25

4.3.1.Príjmy26

4.3.2.Výdavky26

4.4.Výsledky činnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom (úrad OLAF)27

5.VYMÁHANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV A INÉ PREVENTÍVNE A NÁPRAVNÉ OPATRENIA27

5.1.Výdavky: preventívne mechanizmy28

5.1.1.Prerušené platby v roku 201428

5.1.2.Pozastavené platby28

5.2.Výdavky: finančné opravy a vymáhanie finančných prostriedkov v roku 201429

5.3.Vymáhanie finančných prostriedkov súvisiacich s príjmami z vlastných zdrojov29

6.ZÁVERY A ODPORÚČANIA30

6.1.Zlepšená koordinácia a spolupráca: Nový impulz v boji proti podvodom30

6.1.1.Posilnené právne a administratívne štruktúry pre posilnenú spoluprácu30

6.1.2.Opatrenia na boj proti podvodom a korupcii vo verejnom obstarávaní30

6.1.3.Sektorové opatrenia: Výdavky31

6.1.4.Sektorové opatrenia: Príjmy31

6.1.5.Čo nás čaká31

6.2.Zlepšovanie odhaľovania: výsledky a otvorené otázky31

6.2.1.Výdavky31

6.2.2.Príjmy: Aktualizácia stratégií kontroly32

ZHRNUTIE

Výročnú správu o ochrane finančných záujmov Európskej únie predkladá Komisia v spolupráci s členskými štátmi v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V správe sa uvádzajú opatrenia Komisie a členských štátov na boj proti podvodom a ich výsledky. Toto je prvá správa predkladaná súčasnou Komisiou, ktorá sa ujala svojej funkcie 1. novembra 2014. V súlade s politickými prioritami stanovenými predsedom Junckerom nová Komisia presadzuje cielenejší program, ktorý pripisuje osobitný význam zásadám riadneho finančného hospodárenia. Závery a odporúčania uvedené v správe sú založené na analýze dostupných informácií za uplynulých päť rokov, ako aj problémov a rizík zistených v tomto období.

Opatrenia prijaté na úrovni EÚ na ochranu finančných záujmov EÚ v roku 2014

V roku 2014 Komisia úspešne ukončila vykonávanie prioritných opatrení svojej viacročnej stratégie pre boj proti podvodom (CAFS), ktorá bola prijatá v júni 2011. Vďaka tomu majú teraz všetky útvary a agentúry Komisie zavedenú stratégiu pre boj proti podvodom, ktorá je veľkým úspechom.

Komisia aj naďalej podporuje členské štáty v ich úsilí o predchádzanie podvodom. Keďže členské štáty spravujú približne 80 % rozpočtu EÚ, je mimoriadne dôležité, aby im Komisia naďalej pomáhala rozvíjať ich vlastné vnútroštátne stratégie pre boj proti podvodom. Dôležitú úlohu v tomto smere by mohli zohrávať koordinačné útvary pre boj proti podvodom (AFCOS) každého členského štátu.

V roku 2014 boli v Európskom parlamente a Rade ďalej prediskutované dva návrhy zamerané na posilnenie a zvýšenie efektívnosti trestného práva, pokiaľ ide o ochranu finančných záujmov EÚ, konkrétne:

návrh smernice o boji proti podvodom prostredníctvom trestného práva, predložený v júli 2012, ktorou by sa mali odstrániť medzery v právnych predpisoch členských štátov zameraných na boj proti podvodom, ktoré bránia účinnému stíhaniu podvodníkov,

návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry (EPPO) predložený v júli 2013. Zriadenie Európskej prokuratúry, ako navrhuje Komisia, by predstavovalo veľmi významný krok vpred v snahe chrániť finančné záujmy EÚ.

Okrem toho sa v roku 2014 prijatím revidovaných smerníc o verejnom obstarávaní a o verejnoprospešných službách, ako aj novej smernice o koncesiách, značne zvýšila transparentnosť a posilnili ustanovenia o boji proti podvodom a korupcii, a to vymedzením pojmu „konflikt záujmov“, zavedením povinného elektronického obstarávania a povinností monitorovania a nahlasovania na obmedzenie podvodov a iných závažných nezrovnalostí pri verejnom obstarávaní.

Komisia prijala 18. júna 2014 návrh na čiastočnú revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom zosúladiť ho s revidovanou smernicou o verejnom obstarávaní. To zahŕňa posilnenie pravidiel vylúčenia hospodárskych subjektov a zriadenie novej databázy včasného odhaľovania a vylúčenia.

Na strane výdavkov rozpočtu EÚ boli v roku 2014 prerokované a s členskými štátmi dohodnuté spôsoby nahlasovania nezrovnalostí vo fondoch v rámci zdieľaného hospodárenia na nové programové obdobie 2014 – 2020. Ich prijatie je plánované na rok 2015.

Na strane príjmov rozpočtu sa v roku 2014 dosiahol výrazný pokrok v úsilí o lepšiu ochranu finančných záujmov EÚ:

Podľa revidovaného nariadenia 515/97 o vzájomnej administratívnej pomoci v colnej oblasti (ktoré by malo nadobudnúť účinnosť v roku 2015) sa má vytvoriť databáza EÚ týkajúca sa tovarov vstupujúcich na územie, prechádzajúcich cez územie a opúšťajúcich územie EÚ. V roku 2014 sa okrem toho ukázalo, že oznámenia o vzájomnej pomoci vydávané v nadväznosti na spoločné colné operácie, ktoré vykonáva Európsky úrad pre boj proti podvodom (úrad OLAF), sú dôležitým zdrojom informácií pre odhaľovanie nezrovnalostí v transakciách týkajúcich sa určitých druhov tovaru.

Boj proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami zostáva vysokou prioritou pre EÚ, ako aj pre členské štáty. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi pokračovala v roku 2014 v aktívnom vykonávaní akčného plánu vyplývajúceho z oznámenia o posilnení boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami.

Program Hercule III, ktorý bol prijatý v roku 2014, prispeje k posilneniu operačných a administratívnych kapacít colných a policajných orgánov v členských štátoch.

Týmito opatreniami Komisia pomáha pretvoriť politiku boja proti podvodom na úrovni EÚ.

Odhaľovanie a nahlasovanie nezrovnalostí súvisiacich a nesúvisiacich s podvodmi, poškodzujúcich rozpočet EÚ

V roku 2014 nahlásili členské štáty 1 649 nezrovnalostí ako podvod (podozrenia z podvodu aj preukázané podvody), ktoré predstavovali sumu 538 mil. EUR v rámci finančných prostriedkov EÚ. Počet nahlásených nezrovnalostí súvisiacich s podvodom na strane príjmov vzrástol. Na strane výdavkov tento počet v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 mierne klesol, zatiaľ čo príslušné sumy vzrástli. Ešte stále existujú rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti odhaľovania a nahlasovania, aj keď v menšej miere ako v predchádzajúcich rokoch.

Niektoré trendy sa v uplynulých dvoch rokoch posilnili: pokračovalo zapájanie správnych orgánov do odhaľovania nezrovnalostí súvisiacich s podvodom, pričom najčastejšie odhaleným spôsobom páchania podvodov je používanie falšovaných dokumentov.

Výskyt nezrovnalostí nenahlásených ako podvod vzrástol, a to z hľadiska súm aj počtu. To je do značnej miery odrazom postupného vykonávania rozličných výdavkových programov, ako aj skutočnosti, že sa posilnili systémy kontroly európskych inštitúcií a vnútroštátne útvary pre audit.

Preventívne a nápravné opatrenia

Komisia podnikla v roku 2014 kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje EÚ využívali v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a aby finančné záujmy EÚ boli náležite chránené. Bolo prijatých 193 rozhodnutí o prerušení platieb (ktoré predstavovali sumu vyše 7,7 mld. EUR) v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieckych oblastí. Z nich bolo koncom roka 2014 stále otvorených 145 rozhodnutí (ktoré predstavovali sumu približne 4,8 mld. EUR prerušených platieb). Komisia prijala aj šestnásť nových rozhodnutí o pozastavení platieb.

Komisia uskutočnila finančné opravy vo výške viac než 2,2 mld. EUR a vydala príkazy na vymáhanie vo výške 736 mil. EUR.

Nápravné opatrenia prijaté v roku 2014 dokazujú, že finančné záujmy Únie sú dobre chránené. Štátne rozpočty však môžu čeliť riziku, že sa nevymôžu sumy, ktoré už boli neoprávnene vyplatené príjemcom, ale vzťahujú sa na ne finančné opravy.

Opatrenia prijaté členskými štátmi

Do konca roka 2014 všetky členské štáty určili svoj útvar AFCOS. Ukázalo sa, že štruktúrovaná koordinácia medzi orgánmi boja proti podvodom a inými vnútroštátnymi orgánmi je najlepším postupom.

V roku 2014 členské štáty prijali takisto veľký počet ďalších opatrení na boj proti podvodom, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, finančnú trestnú činnosť, konflikt záujmov, korupciu, vymedzenie podvodu a oznamovateľov korupcie.

Uplatňovanie vymedzení pojmov, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach o nahlasovaní nezrovnalostí, členskými štátmi

Tohtoročná správa sa osobitne zaoberá uplatňovaním vymedzení pojmov, ktoré sa týkajú nahlasovania nezrovnalostí (súvisiacich a nesúvisiacich s podvodmi) a načasovania tohto nahlasovania, členskými štátmi. Napriek úsiliu o zefektívnenie uplatňovania predpisov o nahlasovaní nezrovnalostí medzi členskými štátmi, boli zistené rozdiely. Komisia bude na základe ustanovení o nahlasovaní nezrovnalostí na nové programové obdobie, ktoré sa práve prijímajú, a informácií zhromaždených a analyzovaných v rámci tejto správy viesť členské štáty k harmonizovanému prístupu pri výklade týchto vymedzení pojmov, čím sa zvýši porovnateľnosť údajov nahlasovaných členskými štátmi.

1.ÚVOD

Komisia v súlade s článkom 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v spolupráci s členskými štátmi predkladá každoročne Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na boj proti podvodom a iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ.

EÚ a členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť za ochranu finančných záujmov EÚ a za boj proti podvodom. Vnútroštátne orgány hospodária s 80 % výdavkov EÚ a vyberajú tradičné vlastné zdroje (TVZ). Komisia dohliada na obe tieto oblasti, stanovuje normy a overuje súlad. Na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov EÚ je nevyhnutná úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi. Jedným z hlavných cieľov správy je posúdiť, ako kvalitne sa táto spolupráca realizovala v roku 2014 a ako by sa dala zlepšiť.

V tejto správe sú uvedené opatrenia prijaté na úrovni EÚ v roku 2014 a poskytuje sa zhrnutie a hodnotenie činností uskutočnených členskými štátmi v rámci boja proti podvodom. Správa obsahuje aj analýzu hlavných výsledkov, ktoré vnútroštátne a európske orgány dosiahli pri odhaľovaní a nahlasovaní prípadov podvodov a nezrovnalostí týkajúcich sa výdavkov a príjmov EÚ. V správe sa predovšetkým zdôrazňuje, akým spôsobom sa ustanovenia pre nahlasovanie nezrovnalostí uplatňujú v každom členskom štáte, keďže analytická časť tejto správy je založená na informáciách získaných z takého nahlasovania.

K správe je priložených šesť pracovných dokumentov útvarov Komisie 1 . Dokumenty zahŕňajú okrem iného: „Vykonávanie článku 325 členskými štátmi v roku 2014“, „Odporúčania na prijatie opatrení nadväzujúcich na správu Komisie o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom za rok 2013“ a „Štatistická analýza nezrovnalostí“ obsahujúce tabuľky, v ktorých sú zhrnuté výsledky opatrení každého členského štátu zameraných na boj proti podvodom.

2.POLITIKY BOJA PROTI PODVODOM NA ÚROVNI EÚ

2.1.Iniciatívy politiky boja proti podvodom, ktoré Komisia prijala v roku 2014

2.1.1.Návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva

Komisia predložila návrh smernice o ochrane finančných záujmov EÚ prostredníctvom trestného práva 2 v júli 2012. Cieľom návrhu je posilniť súčasný právny rámec vytvorením spoločných minimálnych pravidiel na vymedzenie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ako aj sankcií a časových obmedzení pre tieto prípady. Rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou sa začali v druhej polovici roka 2014, po prijatí všeobecného prístupu Radou 6. júna 2013 a prvom čítaní v Európskom parlamente 16. apríla 2014.

2.1.2.Návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry

Komisia prijala 17. júla 2013 návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry 3 . Išlo pritom o významnú iniciatívu v rámci celkovej stratégie Komisie na zlepšenie ochrany finančných záujmov EÚ.

Hlavným cieľom návrhu je vytvoriť súdržný a účinný európsky systém na vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, ako je vymedzené v navrhovanej smernici o boji proti podvodom prostredníctvom trestného práva (bod 2.1.1).

Koncom roka 2014 ešte stále prebiehali rokovania v Rade. Európsky parlament prijal prvú predbežnú správu v marci 2014 4 a druhú správu v apríli 2015 5 , pričom vyjadril podporu hlavným prvkom Európskej prokuratúry.

2.1.3.Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie

Komisia prijala 18. júna 2014 návrh 6 na čiastočnú revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom zosúladiť ho s revidovanou smernicou o verejnom obstarávaní. Hlavným cieľom návrhu je posilniť ochranu finančných záujmov Únie zavedením systému, ktorý má prevádzkovať Komisia, na uľahčenie včasného odhaľovania rizík ohrozujúcich finančné záujmy Únie a vylúčenia hospodárskeho subjektu, aby už nemohol získavať finančné prostriedky EÚ, a/alebo uloženia finančnej sankcie takému hospodárskemu subjektu.

Legislatívny orgán tento návrh odsúhlasil v júni 2015 a nové pravidlá sa budú uplatňovať od januára 2016.

2.1.4.Boj proti korupcii v EÚ

V roku 2014 Komisia zverejnila prvú správu EÚ o boji proti korupcii, ktorá obsahuje aj kapitolu o korupcii vo verejnom obstarávaní. V správe sa hodnotí, ako jednotlivé členské štáty riešia problém korupcie, skúma sa, ako v praxi fungujú zákony a politiky, a podávajú sa návrhy, ako môže každá krajina posilniť svoj boj proti korupcii.

V nadväznosti na túto správu Komisia vytvorila sieť národných kontaktných miest členských štátov a začlenila ciele boja proti korupcii do procesu európskeho semestra pre hospodárske riadenie. V roku 2014 dvanásť členských štátov dostalo v rámci európskeho semestra odporúčania týkajúce sa korupcie, o ktorých sa rokovalo počas následných návštev krajín.

Komisia tiež vykonala prípravy na začatie programu výmeny skúseností na jar 2015.

2.1.5.Nahlasovanie nezrovnalostí – ustanovenia vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 v oblasti výdavkov

V rámci nového programového obdobia 2014 – 2020 bolo potrebné vymedziť spôsoby nahlasovania nezrovnalostí v delegovaných a vo vykonávacích aktoch pre všetky oblasti zdieľaného hospodárenia 7 . V roku 2014 Komisia rokovala o štyroch delegovaných a štyroch vykonávacích nariadeniach, ktoré boli prerokované a schválené na úrovni expertov členských štátov. Ich prijatie je plánované na rok 2015. Na dosiahnutie maximálnej prehľadnosti pri zachovaní minimálneho administratívneho zaťaženia členských štátov sú ustanovenia v najväčšej možnej miere zosúladené vo všetkých oblastiach výdavkov EÚ. Informácie nahlásené členskými štátmi sa uvádzajú vo výročnej správe Komisie podľa článku 325 ZFEÚ.

2.1.6.Politika boja proti podvodom v colnej oblasti

2.1.6.1.Vzájomná administratívna pomoc (návrh na zmenu nariadenia 515/97)

Komisia prijala návrh na zmenu nariadenia č. 515/97 8 v roku 2013. V roku 2014 prebiehali rokovania s Európskym parlamentom a Radou EÚ. To viedlo k uzatvoreniu politickej dohody 18. decembra 2014. Inštitúcie uvítali dohodu, ktorá odstraňuje určité medzery v súčasných pravidlách vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi a Komisiou. Cieľom návrhu je vytvoriť databázu EÚ týkajúcu sa tovarov vstupujúcich na územie, prechádzajúcich cez územie a opúšťajúcich územie EÚ. Okrem toho návrh počíta so systémom monitorovania kontajnerov, ktorý umožní Európskemu úradu pre boj proti podvodom (úrad OLAF) analyzovať pohyby kontajnerov s cieľom zisťovať potenciálne podvodné činnosti. Nariadenie má nadobudnúť účinnosť v polovici roka 2015 a príslušné sekundárne právne predpisy sa prijmú začiatkom roka 2016.

2.1.6.2.Spoločné colné operácie

Spoločné colné operácie sú koordinované a cielené operatívne opatrenia vykonávané colnými orgánmi členských štátov a tretích krajín v určitom obmedzenom období v rámci boja proti nezákonnému cezhraničnému pašovaniu tovaru.

Úrad OLAF v roku 2014 spolupracoval s členskými štátmi v siedmich spoločných colných operáciách formou poskytovania spravodajských informácií, technickej a/alebo finančnej podpory, zabezpečenia bezpečného prístupu k informáciám a výmeny informácií na platforme informačného systému pre boj proti podvodom (AFIS) a sprístupnenia svojich stálych operatívnych koordinačných nástrojov na uľahčenie vykonávania spoločných colných operácií, do ktorých bol zapojený veľký počet účastníkov:

Spoločná colná operácia REPLICA 9 : Táto operácia bola zameraná na dovoz tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva s dôrazom na nebezpečný tovar, ktorý predstavuje riziko pre životné prostredie alebo pre bezpečnosť alebo zdravie občanov. Výsledkom operácie bolo zachytenie 1,2 milióna kusov falšovaného tovaru vrátane parfumov, náhradných dielov na automobily a bicykle, hračiek, módnych doplnkov a elektronických zariadení, ako aj 130 miliónov kusov cigariet. Len samotným zachytením cigariet sa predišlo strate 25 miliónov EUR na cle a daniach.

– Spoločná colná operácia SNAKE 10 : Táto spoločná colná operácia bola zameraná na podhodnocovanie textilných výrobkov a obuvi dovážaných z Číny. Výsledkom operácie bolo odhalenie viac ako 1 500 kontajnerov s tovarom, ktorého deklarovaná colná hodnota bola výrazne znížená, a predišlo sa odhadovaným stratám vo výške viac ako 80 miliónov EUR na cle.

– Spoločná colná operácia ERMIS 11 : Cieľom tejto operácie bolo odhaľovať falšovaný tovar prichádzajúci do EÚ v malých balíkoch poštou z tretích krajín. Zachytených bolo vyše 70 000 kusov tovaru rôznej povahy, ako napríklad mobilné telefóny, slnečné okuliare, malé náhradné diely na vozidlá, lieky a farmaceutické výrobky.

– Spoločná colná operácia ATHENA IV 12 : Táto spoločná colná operácia bola zameraná na odhaľovanie nedeklarovaných peňažných prostriedkov, ako aj na predchádzanie praniu špinavých peňazí v rámci územia Európskej únie. Výsledkom operácie bolo zachytenie a zadržanie vyše 1 200 000 EUR v hotovosti.

– Spoločná colná operácia WAREHOUSE II 13 : Cieľom tejto spoločnej colnej operácie bol boj proti pašovaniu a podvodom v oblasti tabakových výrobkov a alkoholu. Konečné výsledky operácie sa stále vyhodnocujú.

– Regionálna spoločná colná operácia ICARE 14 : Išlo o operáciu námorného dozoru koordinovanú francúzskou colnou správou, zameranú na odhaľovanie nezákonného pašovania citlivého tovaru po mori v oblasti Atlantického oceánu.

– Regionálna spoločná colná operácia ISIS 2014 15 : Námorná operačná akcia koordinovaná španielskou colnou správou, zameraná na boj proti nezákonnému pašovaniu citlivého tovaru v Stredozemnom mori. Výsledkom bolo zachytenie 39,3 kg konope.

2.1.6.3.Informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS)

Informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS) je súbor aplikácií na boj proti podvodom, prevádzkovaný úradom OLAF a zameraný na včasnú a bezpečnú výmenu informácií týkajúcich sa podvodov medzi správami členských štátov, ako aj na uchovávanie a analýzu príslušných údajov. Systém zahŕňa dve hlavné oblasti: vzájomnú pomoc v colných záležitostiach a riadenie nezrovnalostí.

V roku 2014 bolo v databázach a moduloch vzájomnej pomoci systému AFIS zaregistrovaných spolu 6 560 prípadov. Tranzitná informačná databáza (ATIS) prijala informácie o siedmich miliónoch nových zásielok v tranzitnom režime, ktoré spolu predstavovali 31,5 milióna pohybov tovaru. Systém riadenia nezrovnalostí (IMS) prijal 23 735 hlásení. V roku 2014 bolo vykonaných sedem spoločných colných operácií, pri ktorých sa ako komunikačný nástroj použila koordinačná jednotka virtuálnych operácií (VOCU) systému AFIS.

Rozpočet programu na rok 2014 bol 6,4 milióna EUR.

2.1.7.Boj proti nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami

Oznámenie o posilnení boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami 16 z roku 2013 sprevádzal komplexný akčný plán. Komisia odvtedy v úzkej spolupráci s členskými štátmi aktívne vykonáva tento akčný plán. V roku 2014 sa uskutočnili tri stretnutia s expertmi členských štátov venované tejto téme.

2.1.8.Boj proti podvodom v oblasti DPH

V decembri 2014 Rada udelila Komisii mandát na začatie rokovaní s Nórskom o dohode EÚ o administratívnej spolupráci a vymáhaní daní v oblasti DPH. Rokovania sa majú začať v júni 2015. V júni 2014 sa všetkým členským štátom predstavil pilotný projekt krajín Beneluxu v rámci siete Eurofisc na zavedenie cezhraničnej analýzy podvodných sietí. Veľká väčšina členov skupiny Eurofisc následne žiadala, aby sa tento projekt rozšíril na všetky členské štáty. Sieť Eurofisc pokračuje vo výmene operačných informácií o cezhraničných podvodoch a hľadá nové zdroje informácií, ako sú napríklad údaje o evidencii vozidiel. Významný pokrok okrem toho dosiahla projektová skupina Fiscalis, ktorá sa zameriava na zlepšenie spolupráce medzi daňovými a colnými orgánmi. Vzhľadom na nové hrozby pochádzajúce z elektronického obchodu bola vytvorená projektová skupina, ktorej úlohou je zhromažďovať najlepšie postupy v tejto oblasti od vnútroštátnych daňových orgánov.

2.1.9.Ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom v medzinárodných dohodách

Mnohé medzinárodné dohody EÚ obsahujú ustanovenia o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach a v prípade preferenčných dohôd obsahujú aj opatrenia na presadzovanie preferenčného zaobchádzania.

V roku 2014 bolo v platnosti 48 dohôd obsahujúcich ustanovenia o vzájomnej administratívnej pomoci pre 71 tretích krajín a prebiehali rokovania so 49 krajinami vrátane hlavných obchodných partnerov, akými sú USA a Japonsko. Dokončené boli rokovania s Kanadou a Vietnamom. Začali sa uplatňovať dohody o voľnom obchode s Gruzínskom a Moldavskom. Na 1. január 2016 je naplánované nadobudnutie platnosti prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) s Ukrajinou. Všetky uvedené dohody obsahujú ustanovenia o vzájomnej administratívnej pomoci a opatrenia na presadzovanie preferenčného zaobchádzania.

Komisia má v úmysle zahrnúť ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom do ďalších medzinárodných dohôd EÚ, ako sú asociačné dohody a dohody o partnerstve. Úrad OLAF v roku 2014 úspešne prerokoval ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom v dohode o partnerstve a spolupráci (DPS) s Kazachstanom. Pokračovali rokovania o podobných ustanoveniach v DPS s Malajziou.

2.1.10.Pravidlá verejného obstarávania

V apríli 2014 nadobudli účinnosť revidované smernice o verejnom obstarávaní a o verejnoprospešných službách, ako aj nová smernica o koncesiách 17 . Nové smernice zvyšujú transparentnosť a posilňujú ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom a korupcii, a to vymedzením pojmu „konflikt záujmov“, zavedením povinného elektronického obstarávania a povinností monitorovania a nahlasovania na obmedzenie podvodov a iných závažných nezrovnalostí pri verejnom obstarávaní. Transponovanie nových smerníc dáva každému členskému štátu príležitosť zvýšiť efektívnosť, zaplniť medzery, zvýšiť účinnosť a férovosť postupov verejného obstarávania a posilniť potrebné kontrolné a sankčné mechanizmy bez toho, aby sa narušila účinnosť postupu.

Komisia pomáha členským štátom pri transpozícii balíka týkajúceho sa verejného obstarávania a úzko spolupracuje s niektorými členskými štátmi na osobitných prístupoch pre danú krajinu.

2.1.11.Smernica o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu

Smernica 2014/62/EÚ 18 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu bola prijatá v máji 2014 19 .

Smernica vychádza z rámcového rozhodnutia Rady 2000/383/JHA o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií, ktoré bolo prijaté po zavedení eura, a nahrádza toto rozhodnutie. Smernicou sa zavádzajú ustanovenia týkajúce sa týchto prvkov:

v prípadoch falšovania meny prístup k účinným nástrojom vyšetrovania,

spoločné maximálne tresty za najzávažnejšie trestné činy falšovania,

presun zhabaných sfalšovaných eurobankoviek a euromincí do národných centier pre analýzu a národných centier pre analýzu mincí v priebehu súdnych konaní na analýzu a zisťovanie s cieľom umožniť odhalenie sfalšovaných eur v obehu a

povinnosť každé dva roky podávať Komisii správu o počte spáchaných trestných činov falšovania a o počte odsúdených osôb.

2.1.12.Stratégia Komisie pre boj proti podvodom (CAFS)

Rok 2014 je druhým rokom predkladania správ Komisie o vykonávaní stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS) 20 .

V správe za rok 2013 sa hlavný dôraz kládol na tri prioritné akcie stratégie CAFS:

1.    začlenenie ustanovení o boji proti podvodom do legislatívnych návrhov pre VFR na roky 2014 – 2020

2.    vypracovanie stratégií pre boj proti podvodom na úrovni Komisie

3.    revízia smerníc o verejnom obstarávaní

V roku 2014 sa stratégie pre boj proti podvodom na úrovni Komisie rozšírili na agentúry EÚ. Okrem toho boli v rámci expertnej skupiny Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery vypracované dva usmerňovacie dokumenty. Cieľom jedného z usmerňovacích dokumentov je pomôcť členským štátom pri vytváraní vnútroštátnych stratégií pre boj proti podvodom. Doposiaľ takéto stratégie vypracovalo päť členských štátov. V druhom usmerňovacom dokumente sa načrtáva úloha audítorov v oblasti predchádzania podvodom a ich odhaľovania. Oba dokumenty boli vypracované v úzkej spolupráci s expertmi z členských štátov.

V roku 2014 Komisia zorganizovala sériu konferencií a prispela k seminárom organizovaným členskými štátmi alebo agentúrami s cieľom zvýšiť informovanosť o podvodoch v rámci ich sektorových stratégií pre boj proti podvodom.

2.1.13.Programy Hercule a Pericles

2.1.13.1. Vykonávanie programu Hercule

V rámci programu Hercule III 21 (2014 – 2020) sa podporujú činnosti v oblasti boja proti podvodom, korupcii a všetkým ostatným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie. V roku 2014 bol k dispozícii rozpočet vo výške 13,7 milióna EUR na financovanie opatrení zameraných na posilnenie operačnej a administratívnej kapacity colných a policajných orgánov v členských štátoch, na odbornú prípravu, konferencie a na IT podporu 22 .

Počas prvého roku vykonávania programu Hercule III sa poskytlo financovanie na 21 činností technickej pomoci vykonávaných orgánmi presadzovania práva v členských štátoch (8,7 milióna EUR). Opatrenia spočívali napríklad v nákupe röntgenových skenerov nasadených na vonkajších hraniciach EÚ na preskúmavanie kontajnerov, nákladných áut a iných vozidiel. Skenery pomohli odhaliť značné množstvá pašovaných a falšovaných cigariet a tabaku a zistili aj prítomnosť alkoholu, drog a zbraní.

V rámci Hercule III sa v roku 2014 poskytli aj finančné prostriedky pre 34 grantov a zmlúv na organizovanie 55 konferencií a seminárov odbornej prípravy, čo umožnilo pracovníkom orgánov presadzovania práva z rôznych členských štátov a tretích krajín, aby sa stretávali a vymieňali si informácie o najlepších postupoch v boji proti nezrovnalostiam, korupcii a podvodom.

Program Hercule II 23 , ktorý sa skončil v roku 2013, vyhodnocoval počas roka 2014 nezávislý hodnotiteľ. Hodnotenie potvrdilo, že program priniesol zamýšľaný výsledok pri prijateľných nákladoch, bol dobre prijatý zainteresovanými stranami a bol úspešný pri vytváraní pridanej hodnoty. Na základe tohto hodnotenia Komisia prijala 27. mája 2015 správu 24 o splnení cieľov podľa článku 7 programu Hercule II.

2.1.13.2. Vykonávanie programu Pericles

V marci 2014 bolo prijaté nariadenie (EÚ) č. 331/2014 25 o vytvorení programu Pericles 2020, výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu. V roku 2015 sa očakáva prijatie návrhu nariadenia Rady o rozšírení uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 331/2014 na nezúčastnené členské štáty.

V rámci programu Pericles na ochranu eurobankoviek a euromincí pred podvodmi a falšovaním sa Komisia zapojila do desiatich aktivít vrátane konferencií, seminárov a výmeny pracovníkov, ktoré organizovala samotná Komisia a/alebo členské štáty. Tieto akcie boli konkrétne zamerané na posilnenie vytvárania sietí a regionálnej spolupráce v citlivých oblastiach, ako aj na posilnenie spolupráce medzi rôznymi odborníkmi zapojenými do ochrany eura proti falšovaniu. Do konca roka 2014 bolo viazaných 94,5 % rozpočtu programu Pericles vo výške 924 200 EUR 26 .

2.2.Poradný výbor na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF)

Zasadnutie Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF) 27 s expertmi členských štátov v roku 2014 poskytlo príležitosť diskutovať, okrem iného, o hlavnom vývoji v oblasti boja proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami, ako aj o nahlasovaní nezrovnalostí v súvislosti s využívaním finančných prostriedkov EÚ pre nový viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

Štyri podskupiny Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery sa stretli v roku 2014, čo umožnilo prerokovanie nahlasovania nezrovnalostí a prípravu usmernení uvedených v odseku 2.1.11. Novo určené útvary AFCOS si tiež vymieňali skúseností a najlepšie postupy v oblasti činností boja proti podvodom.

2.3.Nadviazanie na uznesenia Európskeho parlamentu o ochrane finančných záujmov EÚ – Boj proti podvodom – Výročné správy za roky 2012 a 2013

2.3.1.Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. júla 2014 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2012

V odpovedi na požiadavku Parlamentu, aby sa rozlišovalo medzi podvodom, chybami a nezrovnalosťami, Komisia zdôraznila rozdiel medzi nezrovnalosťami nahlásenými ako podvody (čo zahŕňa podozrenia z podvodu, ako aj preukázané podvody) a nezrovnalosťami, ktoré neboli nahlásené ako podvod. Vymedzenie pojmu „nezrovnalosť“ zahŕňa úmyselné (pokiaľ ide o prípady podozrení z podvodu a preukázaných podvodov) a neúmyselné porušenia pravidiel EÚ, ktoré majú finančný vplyv na rozpočet EÚ. Pojem „chyba“ nie je vymedzený v právnych predpisoch EÚ, ale vyplýva z audítorských postupov, a nie je súčasťou nahlasovacích povinností podľa článku 325 ZFEÚ. Od roku 2012 sa poskytujú informácie o podiele nezrovnalostí nahlásených ako podvody v prípadoch, keď členské štáty uviedli, že podvod bol skutočne preukázaný.

Komisia berie na vedomie, že existujú rozdiely v spôsobe, akým členské štáty pristupujú k odhaľovaniu podvodov a k trestnému stíhaniu. V uplynulých rokoch napriek tomu investovala čas a zdroje na zvýšenie informovanosti o podvodoch v prípade všetkých strán, ktoré sa podieľajú na odhaľovaní podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ a na predchádzaní týmto podvodom.

Povinnosť riadiacich orgánov prijať účinné a primerané opatrenia na boj proti podvodom založené na hodnoteniach rizík podvodu bola zavedená v právnom rámci týkajúcom sa finančných prostriedkov EÚ vyplácaných v rámci zdieľaného hospodárenia v rokoch 2014 – 2020. Vnútroštátne orgány auditu sú tiež povinné overovať dodržiavanie týchto povinností zo strany riadiacich orgánov, t. j. zavádzanie účinných a primeraných opatrení na boj proti podvodom pri zohľadnení zistených rizík.

Pokiaľ ide o korupciu, Komisia od roku 2012 zahrnula do svojich správ o ochrane finančných záujmov odkaz na počet oznámených prípadov korupcie s dosahom na finančné záujmy EÚ. Okrem toho bude Komisia uverejňovať každé dva roky správu EÚ o boji proti korupcii a bude pokračovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi s cieľom lepšieho vykonávania politík boja proti korupcii.

Takisto bolo objasnené, že výročná správa úradu OLAF bude obsahovať analýzu informácií relevantných z hľadiska začatia vyšetrovania postúpených úradu OLAF, vrátane rozčlenenia na verejné a súkromné zdroje a rozdelenia podľa členských štátov.

Parlament dostáva od roku 2012 komplexný ročný prehľad o vykonávaní programu Hercule II. Komisia bude naďalej poskytovať Parlamentu takýto prehľad. Nariadením o programe Hercule III sa poskytuje Komisii pevný právny základ na to, aby mohla od členských štátov požadovať informácie o výsledkoch vykonávania programu.

2.3.2.Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2013

Pokiaľ ide o životnosť odhalených nezrovnalostí, Komisia uviedla, že bude brať do úvahy návrhy Európskeho parlamentu vo vzťahu k minimálnemu, maximálnemu a priemernému času trvania v každom sektore politiky v rámci zdieľaného hospodárenia.

Komisia súhlasila s vykonaním strednodobého posúdenia v roku 2018, či nová štruktúra právnych predpisov v rámci politiky súdržnosti ďalej predchádza nezrovnalostiam a znižuje ich riziko.

V odpovedi na žiadosť Parlamentu o finančnú pomoc pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku Komisia poukázala na skutočnosť, že poskytuje finančné prostriedky na prácu nezávislých organizácií, ktoré sa zúčastňujú na boji proti korupcii, ako napríklad Európske stredisko pre monitorovanie korupcie, ktorého cieľom je podporovať celoeurópske sledovanie správ súvisiacich s korupciou a zvyšovať informovanosť o korupcii.

Komisia uznala potrebu posilnenej spolupráce s členskými štátmi. Pripomenula však, že komplexná databáza nezrovnalostí už existuje, a to systém riadenia nezrovnalostí (IMS). Členské štáty prostredníctvom systému IMS nahlasujú zistené nezrovnalosti vrátane podozrení z podvodu. Od októbra 2014 sa uskutočňuje zefektívňovanie systému IMS a do konca roka 2015 budú mať vnútroštátne orgány k dispozícii novú verziu. To umožní ďalšiu racionalizáciu nahlasovania a analytických postupov.

Pokiaľ ide o DPH, Komisia sponzoruje štúdie na vyčíslenie výpadkov príjmov z DPH v členských štátoch. To pomôže pripraviť politiku na zlepšenie dodržiavania predpisov o DPH a presadzovania pravidiel výberu DPH a zistené číselné údaje môžu slúžiť ako porovnávacie kritérium, na základe ktorého sa dá merať pokrok v tejto oblasti.

3.OPATRENIA PRIJATÉ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI NA BOJ PROTI PODVODOM A INÝM NEZÁKONNÝM ČINNOSTIAM POŠKODZUJÚCIM FINANČNÉ ZÁUJMY EÚ

3.1.Opatrenia na boj proti podvodom a iným nezrovnalostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ

Členské štáty oznámili, že v roku 2014 prijali veľký počet opatrení na ochranu finančných záujmov EÚ a boj proti podvodom, pri ktorých zohľadnili prijatie veľkého počtu právnych predpisov Únie na nové programové obdobie 2014 – 2020.

Opatrenia členských štátov sa vzťahujú na celý cyklus boja proti podvodom, najmä v oblasti verejného obstarávania. Ďalšie opatrenia sa týkajú konfliktu záujmov, finančnej trestnej činnosti, korupcie, koordinačných útvarov pre boj proti podvodom (AFCOS) a vymedzenia podvodu a oznamovateľov korupcie. Do konca roka 2014 všetky členské štáty určili svoj útvar AFCOS.

Polovica členských štátov prijala v roku 2014 opatrenia na predchádzanie podvodom alebo postupy týkajúce sa hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ 28 . Sedem členských štátov okrem toho prijalo opatrenia týkajúce sa nahlasovania nezrovnalostí 29 a sedem členských štátov zorganizovalo odbornú prípravu zameranú na informovanosť o podvodoch 30 .

Päť členských štátov 31 prijalo vnútroštátnu stratégiu pre boj proti podvodom (NAFS) na programové obdobie 2014 – 2020. Deväť členských štátov 32 oznámilo vnútroštátne opatrenia na boj proti podvodom v súvislosti s fondmi politiky súdržnosti 33 a šesť členských štátov 34 prijalo vnútroštátne opatrenia na boj proti podvodom týkajúcim sa poľnohospodárskych fondov 35 . V jednom členskom štáte 36 prijali národnú stratégiu na predchádzanie podvodom pri verejnom obstarávaní a v dvoch ďalších členských štátoch 37 bol prijatý národný protikorupčný program.

Trinásť členských štátov 38 nahlásilo odhalenie podvodu a šesť členských štátov 39 nahlásilo vyšetrovacie opatrenia. Deväť členských štátov 40 zaviedlo trestné sankcie a tresty v súvislosti s podvodom.

3.2.Uplatňovanie vymedzení pojmov, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach o nahlasovaní nezrovnalostí, členskými štátmi

V priebehu tohto roka sa osobitný dôraz kládol na posúdenie uplatňovania vymedzení pojmov, ktoré sa týkajú nahlasovania nezrovnalostí (súvisiacich a nesúvisiacich s podvodmi) a načasovania tohto nahlasovania, členskými štátmi. Zhromaždené informácie analyzuje úrad OLAF s cieľom usmerniť členské štáty na ceste k harmonizovanému prístupu pri výklade týchto vymedzení pojmov a zvýšiť porovnateľnosť údajov nahlasovaných členskými štátmi.

Takmer všetky členské štáty uviedli odkaz na svoj kódex štátneho zamestnanca alebo trestný zákonník, pokiaľ ide o právne záväzky verejných činiteľov postúpiť orgánom presadzovania práva alebo súdnym orgánom každý trestný čin, o ktorom sa dozvedia pri plnení svojich úloh, pričom štyri členské štáty 41 nemajú vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch žiadne takéto ustanovenie.

Všetky členské štáty uviedli existenciu a využívanie usmernení týkajúcich sa nahlasovania nezrovnalostí. Dvadsať členských štátov 42 poskytlo podrobné údaje o vymedzení pojmov, ktoré sú osobitne uvedené v ich vnútorných usmerneniach. Sedem členských štátov 43 oznámilo uplatňovanie vymedzenia pojmu „hospodársky subjekt“ v súlade s príslušnými sektorovými nariadeniami a usmerneniami EÚ 44 , čo je v súlade aj s nariadením Rady o ochrane finančných záujmov EÚ 45 , s výnimkou členského štátu, ktorý svoje právomoci vykonáva ako orgán verejnej moci.

Analýza poukázala na skutočnosť, že medzi členskými štátmi existujú určité rozdiely v uplatňovaní vymedzenia pojmu „prvotné správne alebo súdne zistenie“ v závislosti od sektora a nezrovnalosti.

Pokiaľ ide o nahlasovanie „podozrenia z podvodu“, všetky členské štáty okrem dvoch 46 zdôraznili, že pred oznámením podozrenia z podvodu nevyžadujú povolenie súdneho orgánu. Osem členských štátov 47 používa vo svojich vnútroštátnych usmerneniach vymedzenie pojmu „podozrenie z podvodu“, ako je stanovené v právnych predpisoch EÚ.

Šestnásť členských štátov 48 vo vnútroštátnych právnych predpisoch výslovne odkazuje na podvody proti rozpočtu EÚ, zatiaľ čo dvanásť členských štátov 49 konštatuje, že ich vnútroštátne právne predpisy obsahujú všeobecné vymedzenia príslušného správania bez osobitného uvedenia „obete“.

Polovica členských štátov 50 používa vnútorný systém hlásenia podozrení z nezrovnalostí mimo systému riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý používajú členské štáty na nahlasovanie nezrovnalostí Komisii. Desať členských štátov 51 sa spolieha len na systém IMS a štyri členské štáty 52 na hlásenie podozrení z nezrovnalostí vôbec nevyužívajú vnútorné IT systémy.

Existujú rozdiely, pokiaľ ide o nahlasovanie prípadov podliehajúcich trestnému konaniu: osem členských štátov 53 nahlasuje následné opatrenia Komisii po podaní obžaloby, sedem členských štátov 54 nahlasuje následné opatrenia po prvostupňovom rozsudku, pätnásť členských štátov 55 uvádza, že to robia po konečnom rozsudku (právoplatnom rozhodnutí súdu) a sedemnásť členských štátov 56 špecifikuje „iný“ postup nahlasovania následných opatrení.

3.3.Plnenie odporúčaní z roku 2013

V správe o ochrane finančných záujmov EÚ za rok 2013 Komisia poskytla členským štátom viaceré odporúčania týkajúce sa týchto otázok: určenia vnútroštátneho koordinačného útvaru pre boj proti podvodom (AFCOS), transpozície smerníc o verejnom obstarávaní do vnútroštátnych právnych predpisov, zavádzania opatrení na boj proti podvodom, prijatia legislatívnych návrhov týkajúcich sa smernice o boji proti podvodom, Európskej prokuratúry a zmeny nariadenia (ES) č. 515/97, opatrení na posilnenie colných kontrol, včasného nahlasovania a aktualizovania prípadov podvodov a nezrovnalostí, ako aj zlepšenia nízkych úrovní nahlasovania. Vykonávanie týchto odporúčaní prezentované v rámci správy za rok 2014 bolo vo všeobecnosti primerané, aj keď niektoré problémy neboli úplne vyriešené.

Štyri členské štáty 57 , ktorým bola v správe za rok 2013 adresovaná osobitná požiadavka zriadiť útvar AFCOS, to vykonali v roku 2014, pričom všetky útvary dostali koordinačné právomoci a jeden útvar AFCOS dostal koordinačné aj vyšetrovacie právomoci 58 . Všetky členské štáty mali útvary AFCOS určené do konca roka 2014.

Väčšina členských štátov 59 začala pripravovať transpozíciu balíka smerníc o verejnom obstarávaní do vnútroštátnych právnych predpisov. Realizované prípravné kroky zahŕňali: vypracovanie potrebných vnútroštátnych právnych predpisov, začatie konzultácií a vytváranie pracovných skupín. Niektoré členské štáty však musia ešte prijať opatrenia týkajúce sa tohto bodu.

Zatiaľ čo väčšina členských štátov v roku 2014 zaviedla opatrenia na boj proti podvodom, iba päť členských štátov 60 predložilo Komisii vnútroštátnu stratégiu pre boj proti podvodom (NAFS) a ďalšie tri členské štáty 61 začali proces vytvárania stratégie NAFS.

Rokovania o dvoch legislatívnych návrhoch (Európska prokuratúra a smernica o boji proti podvodom prostredníctvom trestného práva) z troch (a vzájomnej administratívnej pomoci v colnej oblasti) ešte prebiehajú. Viaceré členské štáty poskytli podrobné informácie o opatreniach, ktoré v roku 2014 prijali v súvislosti s týmito návrhmi.

S cieľom účinnejšie odhaľovať podvodné dovozné operácie desať členských štátov 62 zlepšilo alebo práve aktualizuje informačné systémy používané v colnej oblasti, pričom šesť členských štátov 63 sa zameralo na vypracovanie strategického plánu kontrol v tejto oblasti. Viaceré členské štáty však neoznámili žiadne zmeny.

Šesť členských štátov 64 zaviedlo alebo práve zavádza nové osobitné usmernenia, pokyny alebo odbornú prípravu týkajúce sa nahlasovania prostredníctvom databázy OWNRES a osem členských štátov 65 vypracovalo alebo je v procese vypracovávania vylepšených vnútorných pravidiel a postupov, ktoré zabezpečia, že údaje v systéme sú presné, spoľahlivé a aktuálne. Okrem toho sa viaceré členské štáty 66 domnievajú, že kvalita a včasnosť ich nahlasovania v systéme OWNRES je v súčasnosti dostatočná a nie sú potrebné žiadne nové opatrenia.

Viaceré členské štáty opísali komunikáciu medzi príslušnými riadiacimi orgánmi, orgánmi auditu a orgánmi boja proti podvodom. Konkrétne, osem členských štátov 67 informovalo o spolupráci medzi príslušnými riadiacimi orgánmi a útvarmi AFCOS. Pokiaľ ide o nástroje IT, ktoré sa v súčasnosti používajú, sedem členských štátov 68   69 odkazuje na nástroje, ktoré sú v procese vypracovávania, a niektoré členské štáty 70 konkrétnejšie uviedli, že skúmajú možnosti zavedenia nástroja riadenia rizika ARACHNE.

Pokiaľ ide o nízku úroveň nahlasovania nezrovnalostí, niektoré členské štáty 71 uvedené v odporúčaní vyhlásili, že to odzrkadľuje nízke úrovne podvodov v týchto krajinách, ako aj opatrenia prijaté na predchádzanie podvodnej činnosti. Francúzsko a Maďarsko uviedli, že sa usilujú o zlepšenie nízkych úrovní nahlasovania v oblasti politiky súdržnosti, zatiaľ čo Litva, Portugalsko a Fínsko opísali svoje úsilie v oblasti poľnohospodárstva.

4.PODVODY A INÉ NEZROVNALOSTI

4.1.Nahlásené nezrovnalosti a všeobecné trendy v období rokov 2010 – 2014

V roku 2014 bolo Komisii nahlásených 16 473 nezrovnalostí (súvisiacich a nesúvisiacich s podvodmi), ktoré predstavovali celkovú sumu približne 3,24 mld. EUR, z čoho približne 2,27 mld. EUR sa týkalo výdavkových oblastí rozpočtu EÚ. Odhalené nezrovnalosti predstavujú 1,8 % platieb na strane výdavkov a 4,46 % hrubej sumy vybratých tradičných vlastných zdrojov.

V porovnaní s rokom 2013 sa počet nezrovnalostí zvýšil o 48 % a zodpovedajúce finančné sumy zaznamenali zvýšenie o 36 %.

V rokoch 2010 až 2014 sa počet nahlásených nezrovnalostí zvýšil o 9 %, zatiaľ čo súvisiace sumy sa zvýšili o 80 %.

Tento nárast je daný viacerými faktormi: po prvé, je spojený s dostupnými zdrojmi z rozpočtu EÚ, ktoré boli v roku 2014 o viac ako 10 % vyššie než v roku 2010; po druhé, úlohu zohrávajú cyklické okolnosti, ako napríklad blížiace sa uzavretie programového obdobia 2007 – 2013; po tretie, sústavne sa zlepšuje kontrola hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ zo strany príslušných inštitúcií (Európska komisia a Dvor audítorov) a vnútroštátnych útvarov, ako ukazujú údaje týkajúce sa nápravných a preventívnych opatrení 72 .

4.2.Nezrovnalosti nahlásené ako podvod

Počet nezrovnalostí nahlásených ako podvod (ktorý zahŕňa prípady podozrenia z podvodu a preukázané podvody) a súvisiace sumy nie sú úplne v súlade s úrovňou podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Zvyčajne vyjadrujú úroveň odhaľovania prípadov možných podvodov, ktorú dosiahli členské štáty a orgány EÚ. Konečné rozhodnutie o tom, či prípad skutočne je podvodom, prináleží príslušným orgánom daného členského štátu 73 .

V roku 2014 bolo 1 649 nezrovnalostí nahlásených ako podvod, čo predstavovalo sumu 538,2 milióna EUR, ktorá zahŕňa výdavky aj príjmy. Výrazné rozdiely však boli zaznamenané medzi oblasťami, ako je uvedené v tabuľke 1.

V porovnaní s rokom 2013 sa počet nahlásených nezrovnalostí súvisiacich s podvodom 74 v roku 2014 zvýšil o 2 %, pričom ich finančný vplyv vzrástol o 68 %.

V grafe 1 sú znázornené celkové trendy v priebehu uplynulých piatich rokov poukazujúce na pokles počtu nahlásených prípadov a súm. Je však potrebné poznamenať, že po významnom poklese v rokoch 2010 a 2011 nasledujúce roky vykazujú rastúci trend, pokiaľ ide o počet odhalených a nahlásených nezrovnalostí súvisiacich s podvodom, pričom súvisiace sumy značne kolísali. Je potrebné poznamenať, že rozdiely v počte prípadov sú informatívnejšie než odchýlky súvisiacich súm, pretože sumy sa z roka na rok značne líšia, keďže môžu byť ovplyvnené jednotlivými prípadmi zahŕňajúcimi vysoké hodnoty.

Graf 1: Nezrovnalosti nahlásené ako podvod a súvisiace sumy, roky 2010 – 2014

Rozdiely sa vyskytujú aj medzi trendmi v oblasti príjmov (v roku 2014 sa ukázal mierny nárast počtu, ale výrazný nárast sumy) a výdavkov (zdá sa, že výkyvy tu súvisia s vývojom viacročných programových cyklov a po dvoch rokoch rastu došlo k miernemu poklesu počtu prípadov).

Rozdelenie všetkých nezrovnalostí súvisiacich s podvodom nahlásených v roku 2014 podľa členského štátu a oblasti rozpočtu je uvedené v prílohe 1.

4.2.1.Príjmy

Počet nezrovnalostí nahlásených ako podvod v roku 2014 (710) je o 2 % nižší ako priemerný počet za obdobie rokov 2010 – 2014 (726). Celková zistená suma nahlásených TVZ v roku 2014 (157 mil. EUR) je o 54 % vyššia ako priemer za obdobie rokov 2010 – 2014 (102 mil. EUR). 76

V roku 2014 bola väčšina prípadov podvodu (40 %) odhalená pri colných kontrolách vykonávaných v čase colného vybavenia tovaru, zatiaľ čo 36 % prípadov bolo odhalených počas inšpekcií vykonaných útvarmi pre boj proti podvodom. Pokiaľ ide o súvisiace sumy, 43 % všetkých súm TVZ v prípadoch podvodu bolo zistených počas kontrol po colnom vybavení, 27 % počas inšpekcií vykonaných útvarmi pre boj proti podvodom a 15 % počas daňových auditov.

Z analýzy vyplýva klesajúci trend, pokiaľ ide o počet prípadov podvodu za obdobie rokov 2010 – 2013 a nárast o 12 % v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Zvýšenie zistených súm sčasti spôsobil jeden špecifický prípad odhalený Talianskom, vo výške 44 miliónov EUR.

4.2.2.Výdavky

V prípade výdavkov EÚ došlo k miernemu poklesu o 4 % v počte nahlásených nezrovnalostí v porovnaní s rokom 2013. Tento pokles je vidieť vo všetkých oblastiach rozpočtu, s výnimkou priamych výdavkov. Je však potrebné si všimnúť určité výrazné rozdiely medzi sektormi. Sektory prírodných zdrojov, podpory trhu, priamych platieb a rybného hospodárstva vykazujú značný pokles, zatiaľ čo sektor rozvoja vidieka vykazuje nárast o 82 % (pozri odsek 2.2.2.1). Pokles bol zaznamenaný aj v sektore politiky súdržnosti (- 5 %) a predvstupovej politiky (- 26 %). Ako už bolo vysvetlené, výkyvy v príslušných sumách sú zvyčajne menej informatívne. Príslušné sumy však v porovnaní s rokom 2013 vzrástli, s výnimkou poľnohospodárstva (- 10 %) a predvstupových fondov (- 7 %).

V grafoch 4 a 5 sú znázornené nezrovnalosti nahlásené ako podvod a s nimi súvisiace sumy podľa oblasti rozpočtu.

Už druhý rok po sebe bol najväčší podiel nezrovnalostí nahlásených ako podvod (55 %) odhalený v oblasti poľnohospodárstva. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch však väčšina súvisiacich peňažných súm (64 %) pochádza z oblasti politiky súdržnosti.

Používanie falošných alebo falšovaných dokumentov alebo deklarácií stále predstavuje najbežnejší typ podvodu. Šesť nezrovnalostí nahlásených ako podvod súviselo s korupciou 77 v oblasti politiky súdržnosti.

Približne 28 % nezrovnalostí nahlásených ako podvod v roku 2014 odhalili orgány boja proti podvodom, alebo boli odhalené v rámci vyšetrovaní trestných činov alebo počas iných externých kontrol. Táto percentuálna hodnota sa zvyšuje na 47 %, ak sa berú do úvahy aj odhalenia nasledujúce po vyšetrovaní úradu OLAF. Prostredníctvom systémov administratívnej kontroly stanovených v predpisoch platných pre jednotlivé odvetvia bolo odhalených 46 % prípadov. Táto skutočnosť poukazuje na význam externých kontrol v boji proti podvodom a na potrebu silnej koordinácie s orgánmi riadenia a auditu. Pri vyšetrovaniach podvodov alebo trestných činov sa odhaľujú prípady potenciálneho podvodu týkajúce sa vysokých finančných súm, čo odráža účinnosť vyšetrovania a dobré vyšetrovacie kapacity príslušných orgánov.

Naďalej existujú rozdiely medzi členskými štátmi v odhaľovaní podvodov, ale zmenšujú sa 78 . V roku 2014 len dva členské štáty, Luxembursko a Rakúsko, neklasifikovali žiadny prípad nezrovnalostí ako podvod. Veľmi malý počet nezrovnalostí súvisiacich s podvodom (menej ako tri za všetky výdavkové oblasti) nahlásili Chorvátsko, Malta a Fínsko, zatiaľ čo v roku 2013 nahlásilo veľmi málo prípadov deväť členských štátov. Členskými štátmi, ktoré odhalili a nahlásili najvyšší počet nezrovnalostí súvisiacich s podvodom, sú Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko a Taliansko (medzi 65 a 208). Pokiaľ ide o súvisiace sumy, najvyššie hodnoty nahlásili Poľsko, Česká republika, Rumunsko, Maďarsko a Grécko (od 8,5 mil. EUR do 210 mil. EUR). Tieto rozdiely sú spôsobené viacerými faktormi a odrážajú rôzne prístupy jednotlivých členských štátov a rôznych správnych orgánov v tom istom členskom štáte.

Počas obdobia rokov 2010 – 2014 sa podvod preukázal v 8 % prípadov nezrovnalostí nahlásených ako podvod. Najvyšší počet uzavretých konaní v tejto oblasti nahlásili Bulharsko a Nemecko.

4.2.3.Prírodné zdroje (poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybárstvo)

Najvyšší počet nahlásených nezrovnalostí bol v roku 2014 zaznamenaný v sektore rozvoja vidieka, kde došlo k najväčšiemu nárastu v porovnaní s rokom 2013. V iných sektoroch sa ukazuje výrazný pokles.

Podobne ako v roku 2013, nezrovnalosti nahlásené štyrmi členskými štátmi (Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Taliansko ) predstavujú približne 71 % z celkového počtu nezrovnalostí nahlásených ako podvod.

V prípade Maďarska pochádzali nahlásené prípady z vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (úrad OLAF).

Poľsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Portugalsko a Spojené kráľovstvo nahlásili zvýšený počet prípadov podvodu.

Nárast nezrovnalostí nahlásených ako podvod sa týka Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) 79 , zatiaľ čo Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) 80 vykazuje výrazný pokles. V roku 2014 sa len 1 % nahlásených prípadov týkalo obidvoch fondov. Zodpovedajúci percentuálny podiel počas uplynulých piatich rokov však bol 12 %.

Najčastejším typom nezrovnalostí súvisiacich s podvodom je použitie nesprávnych dokladov, prevádzkovatelia, ktorí nemajú požadované spôsobilosti, a vykonávanie operácií zakázaných počas účinnosti príslušného opatrenia (takmer 28 % všetkých nezrovnalostí súvisiacich s podvodom). Tieto porušenia predstavujú opakujúci sa spôsob páchania podvodov odhalený úradom OLAF v rámci vyšetrovania v Maďarsku, ako už bolo uvedené. Druhý najčastejšie odhalený spôsob zahŕňa používanie falošných alebo falšovaných dokumentov alebo vyhlásení.

V roku 2014 predstavovali kontrolné činnosti, ktoré vykonávajú orgány EÚ (najmä úrad OLAF), druhý najúspešnejší typ kontroly po administratívnych kontrolách, ktoré odhalili 39 % z celkového počtu nezrovnalostí nahlásených ako podvod.

Z nezrovnalostí nahlásených ako podvod sa za uplynulých päť rokov podvod preukázal v 8 % prípadov. Za rovnaké obdobie boli 4 % prípadov zamietnuté. Pokiaľ ide o preukázané podvody, najvyšší počet uzavretých konaní nahlásili Bulharsko a Nemecko.

4.2.4.Politika súdržnosti (v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2000 – 2006)

Už druhý rok po sebe nebola politika súdržnosti oblasťou rozpočtových výdavkov s najvyšším počtom nezrovnalostí nahlásených ako podvod. Súvisiace sumy však predstavovali najväčší podiel z celku.

V súlade s trendom z uplynulých rokov pripadol najväčší podiel nahlásených nezrovnalostí súvisiacich s podvodom v roku 2014 na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR). Pokiaľ však ide o súvisiace sumy, najväčší podiel (59 %) pripadol na Kohézny fond.

Väčšina nezrovnalostí súvisiacich s podvodom (64 %) bola odhalená prostredníctvom systému kontroly stanoveného v právnych predpisoch EÚ. Tento pokračujúci trend, na ktorý sa už poukázalo v roku 2012, však predstavuje výraznú zmenu oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu (2000 – 2006), keď nezrovnalosti súvisiace s podvodom boli odhalené takmer výlučne prostredníctvom vyšetrovania v rámci boja proti podvodom a vyšetrovania trestných činov.

Pokiaľ však ide o finančné sumy, najvýznamnejšie výsledky sa dosiahli prostredníctvom vyšetrovania trestných činov a vyšetrovania v rámci boja proti podvodom (66 %).

Prípady podvodov sa v priemere nahlasujú do dvanástich mesiacov od ich odhalenia. Nezákonné praktiky boli odhalené v priemere šesť a pol roka od ich vzniku.

Počas obdobia rokov 2010 – 2014 sa podvod preukázal v 10 % prípadov nezrovnalostí nahlásených ako podvod (v roku 2013 tento údaj dosahoval hodnotu 11 % 81 ). Zamietnuté bolo 1 % prípadov. Pokiaľ ide o preukázané podvody, najvyšší počet uzavretých konaní nahlásili Nemecko, Poľsko a Slovinsko.

4.2.5.Predvstupová politika (predvstupová pomoc a nástroj predvstupovej pomoci)

Počet nezrovnalostí nahlásených ako podvod a súvisiace sumy v oblasti predvstupovej pomoci v roku 2014 klesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Nezrovnalostí súvisiace s podvodom v oblasti predvstupovej pomoci nahlásili Rumunsko a Bulharsko, a to prevažne v oblasti rozvoja vidieka 82 .

Počet nezrovnalostí súvisiacich s podvodom týkajúcich sa nástroja predvstupovej pomoci zostal stabilný, zatiaľ čo príslušné sumy poklesli v porovnaní s rokom 2013. Väčšinu nezrovnalostí súvisiacich s podvodom nahlásilo Turecko. Najvyššie podvodné sumy boli zaznamenané v súvislosti s cezhraničnou spoluprácou a rozvojom vidieka.

4.2.6.Výdavky, s ktorými Komisia hospodári priamo

Výdavky, s ktorými Komisia hospodári priamo, sa analyzujú na základe informácií o príkazoch na vymáhanie vydaných útvarmi Komisie.

V roku 2014 podľa systému účtovania na základe časového rozlíšenia (ABAC) bolo 83 prípadov vymáhania klasifikovaných ako nezrovnalosti nahlásené ako podvod (t. j. prípady „nahlásené úradu OLAF“). Predstavovali 4,67 milióna EUR, čo je takmer štyrikrát viac ako v predchádzajúcom roku. Dôvodom je vysoký počet uzavretých vyšetrovaní úradu OLAF.

4.3.Nezrovnalosti, ktoré neboli nahlásené ako podvod

V roku 2014 bolo Komisii nahlásených 14 824 nezrovnalostí, ktoré neboli nahlásené ako podvod (asi o 5 % viac než v roku 2013). Počty vzrástli pre všetky najdôležitejšie sektory, klesli iba pre oblasti predvstupových a priamych výdavkov. Súvisiaci finančný vplyv sa tiež zvýšil na približne 2,71 miliardy EUR (o 47 % viac ako v roku 2013 – pozri odsek 2.3.2), ako sa uvádza v tabuľke 2.

V prílohe 2 sa uvádza rozdelenie všetkých nezrovnalostí nenahlásených ako podvod v roku 2014 podľa členského štátu a rozpočtovej oblasti.

4.3.1.Príjmy

Počet nezrovnalostí, ktoré neboli nahlásené ako podvody v roku 2014 (4 475), je v súčasnosti o 10 % vyšší než priemerný počet za roky 2010 – 2014 (4 073). 84 Celková zistená suma TVZ s nimi spojená (802 mil. EUR) je o 101 % vyššia než priemerná zistená suma za roky 2010 – 2014 (398 mil. EUR).

Najmä v Spojenom kráľovstve boli odhalené porušenia s uplatnením osobitného postupu predstavujúce významný finančný vplyv. To ovplyvnilo celkovú zistenú sumu pre všetky členské štáty a môže sa to považovať za výsledok práce Komisie v oblasti určovania colnej hodnoty.

V roku 2014 boli kontroly po colnom vybavení najdôležitejšou metódou odhaľovania nezrovnalostí, ktoré neboli nahlásené ako podvod, a to tak z hľadiska počtu (54 % nezrovnalostí), ako aj zistených súm TVZ (81 %).

4.3.2.Výdavky

Nárast počtu nezrovnalostí nenahlásených ako podvod sa týka hlavných výdavkových oblastí rozpočtu EÚ (poľnohospodárstvo a politiky súdržnosti). Počet nezrovnalostí týkajúcich sa predvstupových a priamych výdavkov klesol.

Uvedené zvýšenie je sprevádzané výrazným nárastom príslušných finančných súm. Kontrolné činnosti vykonávané európskymi inštitúciami (Dvor audítorov a Komisia) zohrávajú významnú úlohu, ako to vyplýva z výsledkov preventívnych a nápravných opatrení uvedených v odseku 5. Na základe všetkých odhalených nezrovnalostí sa následne prijali nápravné opatrenia zo strany vnútroštátnych orgánov s cieľom chrániť finančné záujmy EÚ.

4.4.Výsledky činnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom (úrad OLAF) 85

V roku 2014 úrad OLAF otvoril 234 vyšetrovaní a 54 prípadov koordinácie. V rovnakom období úrad uzavrel 307 vyšetrovaní a prípadov koordinácie a vydal 397 odporúčaní.

Úrad OLAF zaslal vnútroštátnym orgánom 101 odporúčaní na súdne konanie a odporučil vymáhanie prostriedkov v objeme približne 901 miliónov EUR, z čoho 133,7 milióna EUR sa týkalo príjmov a 767,3 milióna EUR sa týkalo výdavkov (pozri tabuľku 3).

5.VYMÁHANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV A INÉ PREVENTÍVNE A NÁPRAVNÉ OPATRENIA

Dôležitým aspektom ochrany finančných záujmov EÚ je používanie mechanizmov na predchádzanie podvodom a iným nezrovnalostiam a na ich nápravu s cieľom zabezpečiť plnenie rozpočtu v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia 87 .

V rámci zdieľaného hospodárenia môže Komisia prijať tieto opatrenia:

preventívne opatrenia: prerušenie platieb (posunutím termínu platby až o šesť mesiacov) 88 , úplné alebo čiastočné pozastavenie priebežných platieb členskému štátu 89 ,

nápravné opatrenia: v prípade, keď členský štát neprijme požadované opatrenia, Komisia môže rozhodnúť o uložení finančnej opravy 90 . Výdavky, ktoré nie sú v súlade s príslušnými pravidlami, sú buď predmetom príkazu na vymáhanie, alebo sa odčítajú od následnej žiadosti o platbu, alebo v prípade politiky súdržnosti sa môžu neoprávnené výdavky nahradiť novými výdavkami.

Údaje o priamom vymáhaní finančných prostriedkov členskými štátmi od príjemcov sú k dispozícii iba sčasti 91 a sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie „Štatistické hodnotenie nezrovnalostí“.

Údaje o typoch hospodárenia iných ako zdieľané hospodárenie (najmä v oblasti priamych výdavkov) sa týkajú najmä príkazov na vymáhanie, ktoré vydali útvary Komisie, alebo zrážok zo žiadosti o náhradu nákladov.

5.1.Výdavky: preventívne mechanizmy

5.1.1.Prerušené platby v roku 2014

V roku 2014 Komisia prijala 193 rozhodnutí o prerušení platby v oblasti politiky súdržnosti, ktoré predstavovali sumu vyše 7,7 miliardy EUR, a uzavrela 181 prípadov s celkovou sumou takmer 4,9 miliardy EUR. Koncom roka 2014 bolo ešte otvorených 145 prípadov, ktoré predstavovali sumu vyše 4,8 miliardy EUR.

V tabuľke 4 sú uvedené prípady prerušenia platieb v roku 2014 a významné činnosti vykonané v oblasti prevencie najmä v súvislosti s fondom EFRR/Kohéznym fondom, ktoré predstavujú vyše 68 % otvorených prípadov a približne 80 % z celkových príslušných súm.

5.1.2.Pozastavené platby

Päť 92 rozhodnutí o pozastavení platieb týkajúcich sa EFRR bolo koncom roka 2013 stále v účinnosti. Dve boli zrušené v priebehu roka 2014, zatiaľ čo ostatné tri zostali v účinnosti. V roku 2014 boli prijaté štyri nové rozhodnutia o pozastavení platieb a dve boli na konci roka stále v účinnosti.

Pokiaľ ide o Európsky sociálny fond (ESF), jedno rozhodnutie o pozastavení platieb prijaté v roku 2011 bolo koncom roka 2014 ešte v účinnosti. Z 11 rozhodnutí o pozastavení platieb prijatých v roku 2013 bolo koncom roka 2014 ešte v účinnosti sedem. Počas roka 2014 bolo prijatých 11 nových rozhodnutí o pozastavení platieb a na konci roka boli stále účinné.

V roku 2014 bolo prijaté jedno rozhodnutie o pozastavení platby týkajúce sa Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) na základe nedostatkov zistených v systéme riadenia a kontroly jedného členského štátu, ktoré súviseli s opatrením EÚ na zníženie nadmernej rybolovnej kapacity.

V roku 2014 neboli prijaté žiadne rozhodnutia o pozastavení platieb týkajúce sa Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

5.2.Výdavky: finančné opravy a vymáhanie finančných prostriedkov v roku 2014

V roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu počtu nápravných opatrení (o 38 %), ktoré Komisia prijala vo vzťahu k členským štátom a príjemcom, pričom v prípade vykonávaných opatrení došlo k poklesu (o 11 %), predovšetkým v oblasti politiky súdržnosti (o 25 %) a najmä v súvislosti s ESF (kde došlo k poklesu o 67 %, pozri tabuľku 5).

5.3.Vymáhanie finančných prostriedkov súvisiacich s príjmami z vlastných zdrojov

Podstatná časť celkovej sumy TVZ zistenej v roku 2014 bola vybraná bez zvláštnych problémov. Členské štáty sú povinné vymôcť zostávajúce nezaplatené sumy TVZ a zaznamenať ich v databáze OWNRES. Za rok 2014 bolo potrebné v dôsledku všetkých nezrovnalostí, teda nahlásených ako súvisiace alebo nesúvisiace s podvodmi, zahŕňajúcich TVZ vo výške viac ako 10 000 EUR, vymôcť sumu 958 miliónov EUR. Z tejto sumy 229 miliónov EUR členské štáty už vymohli v prípadoch odhalených v roku 2014, čím sa dosiahla miera úspešnosti vymáhania za rok 2014 vo výške 24 %. Toto je východiskový bod pre proces vymáhania. Analýza ukazuje, že zdĺhavé postupy vymáhania sú často potrebné v zložitých prípadoch, v prípadoch podvodov alebo v prípadoch s veľkým finančným dosahom, najmä v dôsledku prebiehajúcich správnych a súdnych konaní.

Členské štáty okrem toho pokračovali vo vymáhaní finančných prostriedkov súvisiacich s prípadmi, ktoré sa odhalili a nahlásili v predchádzajúcich rokoch. V roku 2014 členské štáty vymohli dovedna približne 204 miliónov EUR, ktoré sa týkajú prípadov nezrovnalostí odhalených v rokoch 1989 až 2013.

Celková historická miera úspešnosti vymáhania (1989 – 2011) je 80 %, ak sa pri výpočte berú do úvahy len uzavreté prípady, pri ktorých členské štáty ukončili vymáhanie.

Činnosti členských štátov zamerané na vymáhanie TVZ sa monitorujú prostredníctvom inšpekcií.

6.ZÁVERY A ODPORÚČANIA

V roku 2014 bol prijatý nový regulačný rámec pre program výdavkov na roky 2014 – 2020 s osobitným dôrazom na opatrenia na boj proti podvodom. Časovo sa to zhodovalo s nástupom novej Komisie, čo prinieslo nový impulz v boji proti podvodom.

6.1.Zlepšená koordinácia a spolupráca: Nový impulz v boji proti podvodom

6.1.1.Prehĺbenie spolupráce posilnením právnych a administratívnych štruktúr

V roku 2014 sa podnikli významné kroky na posilnenie ochrany finančných záujmov EÚ zo strany Komisie a členských štátov.

Komisia v roku 2014 úspešne ukončila prioritné opatrenia svojej viacročnej stratégie pre boj proti podvodom (CAFS). Zatiaľ čo stratégia CAFS je zameraná predovšetkým na vypracovanie stratégií pre boj proti podvodom na úrovni útvarov a agentúr Komisie, Komisia sa teraz čoraz viac zameriava na spôsoby podpory členských štátov v úsilí o vytvorenie vlastných stratégií pre boj proti podvodom.

V nariadení (EÚ) č. 883/2013 sa okrem iného vytvárajú podmienky na posilnenú spoluprácu s členskými štátmi prostredníctvom určenia útvarov AFCOS.

Do konca roka 2014 všetky členské štáty určili svoj útvar AFCOS. Povinnosti každého vnútroštátneho útvaru AFCOS sa líšia v závislosti od členského štátu. Všetky členské štáty udelili svojim útvarom AFCOS koordinačnú zodpovednosť, aj keď v rozličnom rozsahu. Len niekoľko členských štátov splnomocnilo svoj útvar AFCOS vykonávaním vyšetrovaní.

Štruktúrovaná koordinácia medzi orgánmi boja proti podvodom a inými vnútroštátnymi orgánmi sa ukázala ako najlepší postup a mala by sa realizovať vo všetkých členských štátoch.

6.1.2.Opatrenia na boj proti podvodom a korupcii vo verejnom obstarávaní

Vo februári 2014 bola prijatá prvá správa EÚ o boji proti korupcii 93 a účinnosť nadobudol revidovaný balík smerníc o verejnom obstarávaní a nová smernica o koncesiách.

Transpozícia týchto smerníc ponúka členským štátom príležitosť zvýšiť transparentnosť a posilniť úsilie v boji proti podvodom, a to vymedzením pojmu „konflikt záujmov“, zavedením povinného elektronického obstarávania a povinností monitorovania a nahlasovania v záujme obmedzenia výskytu podvodov a iných závažných nezrovnalostí vo verejnom obstarávaní.

Okrem toho členské štáty prijali značné množstvo legislatívnych a administratívnych opatrení zameraných na posilnenie činnosti v boji proti podvodom v oblasti verejného obstarávania.

6.1.3.Sektorové opatrenia: Výdavky

V roku 2014 boli dokončené hlavné regulačné ustanovenia pre výdavkové programy na obdobie rokov 2014 – 2020. Po prvýkrát obsahujú konkrétnu požiadavku na vnútroštátne orgány, aby zaviedli účinné a primerané opatrenia na boj proti podvodom pri zohľadnení zistených rizík. Tieto opatrenia na boj proti podvodom by v ideálnom prípade mali byť zakomponované do vnútroštátnych stratégií pre boj proti podvodom.

Komisia spolu s vnútroštátnymi orgánmi v roku 2014 pripravila usmernenia o posudzovaní rizika podvodu a o účinných a primeraných opatreniach na boj proti podvodom 94 . Cieľom jedného z usmerňovacích dokumentov je pomôcť členským štátom pri vytváraní vnútroštátnych stratégií pre boj proti podvodom.

6.1.4.Sektorové opatrenia: Príjmy

Revidované nariadenie 515/97 o vzájomnej administratívnej pomoci v colnej oblasti pripravuje pôdu pre vytvorenie databázy EÚ pre tovary vstupujúce na územie, prechádzajúce cez územie a opúšťajúce územie EÚ. Okrem toho zavedenie systému monitorovania kontajnerov umožní analyzovať pohyby kontajnerov s cieľom zisťovať potenciálne podvodné činnosti.

6.1.5.Čo nás čaká

Dva hlavné legislatívne návrhy predložené spoluzákonodarcom v predchádzajúcich rokoch stále čakajú na schválenie:

1.smernica o boji proti podvodom prostredníctvom trestného práva,

2.nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry.

Prijatie týchto návrhov by doplnilo a posilnilo právny rámec a výrazne by posilnilo boj proti podvodom, najmä prostredníctvom zriadenia európskeho orgánu s plnými vyšetrovacími právomocami.

6.2.Zlepšovanie odhaľovania: výsledky a otvorené otázky

6.2.1.Výdavky

Na strane výdavkov je ťažké vysvetliť výkyvy v počte nezrovnalostí súvisiacich s podvodom nahlásených za uplynulých päť rokov. Okrem rokov 2011 a 2012 však príslušné sumy ostali relatívne stabilné. Toto by mohlo odzrkadľovať skutočnosť, že väčšina výdavkových programov je viacročná a miera odhaľovania kopíruje ich cyklickú povahu.

Úloha riadiacich a platobných orgánov v odhaľovaní podvodov od roku 2012 rastie a podľa nového regulačného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 by sa mala v nasledujúcich rokoch ďalej posilniť.

Postupy odhaľovania podvodov sú v jednotlivých členských štátoch stále odlišné a Komisiu znepokojuje nízky počet nezrovnalostí potenciálne súvisiacich s podvodom nahlasovaných niektorými krajinami. Počet členských štátov, ktoré nenahlasujú žiadne podvodné prípady, alebo ich nahlasujú veľmi málo, však v uplynulých rokoch poklesol. Komisia bude pokračovať v poskytovaní usmernení, aby sa zlepšilo zbližovanie vnútroštátnych systémov a aby sa zvyšovala informovanosť o podvodoch, s cieľom účinnejšie chrániť finančné záujmy EÚ.

V roku 2014 boli najefektívnejšími krajinami pri odhaľovaní možných podvodov v sektore poľnohospodárstva Taliansko a Rumunsko 95 . Nemecko, Poľsko a Česká republika boli najefektívnejšie v oblasti politiky súdržnosti.

Celkovo najefektívnejším členským štátom, pokiaľ ide o odhaľovanie podvodov, bolo Nemecko.

Kvalita nahlásených nezrovnalostí je síce uspokojivá, mohla by sa však ďalej zlepšiť, najmä pokiaľ ide o klasifikáciu nezrovnalostí súvisiacich s podvodom a načasovanie nahlasovania, na čo poukázala analýza odpovedí členských štátov na dotazník.

Vzhľadom na nové pravidlá pre nahlasovanie nezrovnalostí, ktoré sa v súčasnosti prijímajú, a na zostávajúce oblasti pre zlepšenie, ktoré zistila Komisia na základe analýzy informácií poskytovaných členskými štátmi, Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi pripraví pracovný dokument o praktických otázkach nahlasovania nezrovnalostí.

6.2.2.Príjmy: Aktualizácia stratégií kontroly

V roku 2014 sa na strane príjmov počet odhalených nezrovnalostí a najmä úroveň zistených súm výrazne zvýšila v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Vzhľadom na riziká cezhraničných podvodov sa Komisia domnieva, že je potrebné privítať úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj cezhraničnú výmenu informácií na účely colných kontrol. Výmena informácií o colných transakciách, hospodárskych subjektoch alebo dlhoch by mala zabezpečiť, aby boli všetky colné transakcie a hospodárske subjekty zahrnuté do súboru pre kontroly po colnom vybavení, bez ohľadu na miesto fyzického dovozu tovaru alebo miesto, kde má hospodársky subjekt sídlo. Informácie získané od iných členských štátov by mali byť neoddeliteľnou súčasťou riadenia rizika a mali by dopĺňať vnútroštátne súbory používané na účely riadenia rizík. Bez takejto spolupráce môžu vzniknúť finančné záväzky v oblasti TVZ.

Na základe údajov za rok 2014 je možné dospieť k záveru, že prípady podvodov a nezrovnalostí sa oveľa častejšie odhalia po colnom vybavení tovaru. Treba mať na pamäti, že je potrebná kombinácia rôznych kontrolných stratégií. Kontroly po colnom vybavení sú však najúčinnejšou metódou odhaľovania, a to z hľadiska počtu odhalených prípadov aj zistených súm. Kontroly vykonávané počas colného vybavovania tovaru a inšpekcie vykonávané útvarmi pre boj proti podvodom majú zásadný význam pre odhaľovanie určitých druhov existujúcich podvodov a nových druhov podvodov.

Okrem toho upozornenia, vydávané v rámci vzájomnej pomoci v nadväznosti na spoločné colné operácie vykonávané úradom OLAF, sú dôležitým zdrojom informácií pre zisťovanie nezrovnalostí v transakciách týkajúcich sa určitých druhov tovaru.

PRÍLOHA 1 – Nezrovnalosti nahlásené ako podvod

(Počet nezrovnalostí nahlásených ako podvod je ukazovateľom výsledkov úsilia členských štátov v boji proti podvodom a iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy EÚ a tento údaj by sa nemal interpretovať ako úroveň podvodov na území členských štátov.) Súčty sa líšia od tabuľky 1, keďže v prílohe 1 nie sú zahrnuté tretie krajiny (predvstupové obdobie) a priame výdavky.

PRÍLOHA 2 – nezrovnalosti, ktoré neboli nahlásené ako podvod

Súčty sa líšia od tabuľky 2, keďže v prílohe 2 nie sú zahrnuté tretie krajiny (predvstupové obdobie) a priame výdavky.

(1)  Vykonávanie článku 325 členskými štátmi v roku 2014; ii) Štatistické hodnotenie nezrovnalostí nahlásených v roku 2014 v oblasti vlastných zdrojov, prírodných zdrojov, politiky súdržnosti a predvstupovej pomoci; iii) Odporúčania na prijatie opatrení nadväzujúcich na správu Komisie o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom za rok 2013; iv) Metodika štatistického hodnotenia nahlásených nezrovnalostí v roku 2014; v) Ročný prehľad s informáciami o výsledkoch programu Hercule III v roku 2014; vi) Vykonávanie stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

(2)  COM(2012) 363 final

(3)  COM(2013) 534 final

(4)  P 7_TA (2014) 0234, uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013) 0534-2013/0255 (APP))

(5)  A8-0055/2015 – 29/04/2015 (APP)

(6)  (COM(2014) 358)

(7)  Článok 122 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, Ú. v. EÚ 347, 20.12.2013, s. 320, články 48 a 50 nariadenia (EÚ) č. 10306/2013, Ú. v. EÚ 347, 20.12.2013, s. 549, článok 30 nariadenia (EÚ) č. 223/2014, Ú. v. EÚ 72, 12.3.2014, s. 1 a článok 5 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, Ú. v. EÚ 150, 20.5.2014, s. 112.

(8)  Ú. v. ES L 82, 22.3.1997, s. 1 – 16.

(9)  Operáciu koordinoval úrad OLAF a organizovaná bola v rámci stretnutia Ázia – Európa (ASEM), ako súčasť spoločného úsilia v boji proti falšovaným tovarom. Zapojili sa všetky členské štáty EÚ, Nórsko, Švajčiarsko a 11 ďalších medzinárodných partnerov mimo EÚ, ako aj Europol, Interpol a Svetová colná organizácia.

(10)  Operáciu koordinoval úrad OLAF a Úrad pre boj proti pašovaniu Všeobecnej colnej správy Čínskej ľudovej republiky. Zapojili sa colné správy všetkých členských štátov EÚ, ako aj Čínskej ľudovej republiky.

(11)  Operáciu koordinovala grécka colná správa a úrad OLAF za účasti členských štátov EÚ, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory, Srbska a Turecka.

(12)  Operáciu koordinovala Národná colná rada Štátneho daňového úradu Lotyšska a úrad OLAF za účasti všetkých členských štátov EÚ a Europolu.

(13)  Operáciu koordinovala talianska agentúra pre clá a monopoly a úrad OLAF.

(14)  Operáciu koordinovala francúzska colná správa s účasťou colných orgánov Írska, Portugalska, Španielska, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Talianska a Holandska.

(15)  Operáciu koordinovala francúzska colná správa s účasťou talianskych a španielskych colných orgánov.

(16)  COM(2013) 324 final, 6.6.2013. 

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES.

(18)  Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014, s. 1.

(19)  V roku 2014 sa táto právomoc presunula z úradu OLAF na GR ECFIN.

(20)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie (vi) o vykonávaní stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014.

(22)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie (v) Ročný prehľad s informáciami o výsledkoch programu Hercule III v roku 2014.

(23)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 878/2007/ES z 23. júla 2007 (Ú. v. EÚ L 193, 27.7.2007, s. 18).

(24)  COM(2015) 221 final z 27. mája 2015: Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o plnení cieľov programu Hercule II.

(25)  Ú. v. EÚ L 103, 5.4.2014, s. 1.

(26)  Pozri poznámku pod čiarou č. 18.

(27)  Rozhodnutie Komisie 94/140/ES z 23. februára 1994, zmenené 25. februára 2005.

(28)  Nemecko, Írsko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko.

(29)  Bulharsko, Francúzsko, Chorvátsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovensko, Švédsko. 

(30)  Dánsko, Nemecko, Írsko, Francúzsko, Maďarsko, Portugalsko, Švédsko.

(31)  Bulharsko, Grécko, Chorvátsko, Malta a Slovensko (stratégia NAFS týkajúca sa štrukturálnych opatrení: Grécko, Chorvátsko, Malta a stratégia NAFS týkajúca sa všetkých sektorov: Bulharsko a Slovensko).

(32)  Francúzsko, Chorvátsko, Litva, Maďarsko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Fínsko, Spojené kráľovstvo.

(33)  Článok 125 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, Ú. v. EÚ 347, 20.12.2013, s. 320.

(34)  Nemecko, Írsko, Maďarsko, Portugalsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo.

(35)  Článok 58 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, Ú. v. EÚ 347, 20.12.2013, s. 549.

(36)  Bulharsko.

(37)  Taliansko, Litva. 

(38)  Bulharsko, Česká republika, Grécko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo.

(39)  Estónsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko.

(40)  Belgicko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko.

(41)  Dánsko, Írsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo.

(42)  Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko.

(43)  Belgicko, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko.

(44)  Nariadenia (ES) č. 1828/2006 a 1848/2006.

(45)  Článok 7 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

(46)  Taliansko vyžaduje povolenie systematicky a Rumunsko to robí na individuálnom základe.

(47)  Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko.

(48)  Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Švédsko.

(49)  Nemecko, Estónsko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Írsko, Rakúsko, Poľsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo.

(50)  Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Španielsko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rumunsko a Slovensko.

(51)  Nemecko, Írsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko, Fínsko a Švédsko.

(52)  Dánsko, Grécko, Poľsko a Spojené kráľovstvo.

(53)  Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Fínsko.

(54)  Belgicko, Nemecko, Grécko, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko a Fínsko.

(55)  Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko.

(56)  Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Írsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Litva, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo.

(57)  Írsko, Španielsko, Luxembursko, Švédsko.

(58)  Spojené kráľovstvo.

(59)  Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Taliansko, Slovinsko, Švédsko, Fínsko.

(60)  Bulharsko, Grécko, Chorvátsko, Malta, Slovensko.

(61)  Taliansko, Rumunsko, Slovinsko.

(62)  Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Taliansko, Švédsko. 

(63)  Dánsko, Nemecko, Chorvátsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo. 

(64)  Dánsko, Estónsko, Grécko, Francúzsko, Cyprus, Lotyšsko.

(65)  Lotyšsko, Cyprus, Česká republika, Maďarsko, Malta, Belgicko, Slovensko, Švédsko. 

(66)  Taliansko, Česká republika, Nemecko, Írsko, Litva, Poľsko.

(67)  Belgicko, Dánsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Malta, Slovensko.

(68)  Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Grécko, Taliansko, Maďarsko, Slovensko.

(69)  Talianska Guardia di Finanza vyvíja osobitný nástroj IT s názvom Informačný systém pre boj proti podvodom (SIAF) na predchádzanie podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ. Vývoj spolufinancuje úrad OLAF v rámci programu Hercule II.

(70)  Bulharsko, Španielsko, Chorvátsko, Cyprus, Holandsko, Slovinsko.

(71)  Dánsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko.

(72)  Pozri odsek 6.

(73)  To znamená, že prípady pôvodne nahlásené členskými štátmi ako potenciálny podvod môžu justičné orgány zamietnuť.

(74)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie IV.

(75)  Vysoký percentuálny podiel súm, v prípade ktorých boli nezrovnalosti nahlásené ako podvody, na celkových platbách predvstupovej pomoci (posledný stĺpec v tabuľke 1) je výhradne dôsledkom skutočnosti, že platby boli v tomto sektore v roku 2014 veľmi obmedzené (75 miliónov EUR), keďže programy pomoci boli takmer ukončené. Podvodné nezrovnalosti odhalené a nahlásené v roku 2014 sa týkajú činností financovaných v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.

(76)  Na účely porovnania sú čísla za obdobie rokov 2010 – 13 založené na údajoch použitých na prípravu správ za tieto roky.

(77)  Štyri členské štáty oznámili, že takéto prípady odhalili: Estónsko, Litva, Poľsko, Rumunsko.

(78)  Pozri prílohu 1.

(79)  EPFRV

(80)  EPZF

(81)  Tento pokles je zapríčinený najmä skutočnosťou, že Grécko opravilo informácie z niektorých prípadov pôvodne nahlásených ako podvod.

(82)  Špeciálny predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (Sapard).

(83)  Pozri poznámku pod čiarou č. 77.

(84)  Na účely porovnania sú čísla za obdobie rokov 2010 – 13 založené na údajoch použitých na prípravu správ za tieto roky.

(85)  Úplný opis sa uvádza v dokumente „Správa úradu OLAF z roku 2014“. http://ec.europa.eu/anti_fraud/documents/reports-olaf/2014/olaf_report_2014_en.pdf  

(86)  Idem, obrázok 24, strana 21. Štrukturálne fondy: 5 miliónov EUR sa týkalo Európskeho sociálneho fondu.

(87)  Údaje uvedené v tomto oddiele odzrkadľujú údaje zahrnuté v predbežnej ročnej účtovnej závierke EÚ, t. j. vo vysvetlivke č. 6 účtovnej závierky Únie, ktorá ešte nebola podrobená auditu Európskeho dvora audítorov.

(88)  Prípady, keď existuje významný nedostatok v systémoch riadenia a kontroly členského štátu v období rokov 2007 – 13, alebo prípady, keď sa potvrdené výdavky spájali so závažnými nezrovnalosťami.

(89)  Uplatnené v troch prípadoch: dôkaz o závažnom nedostatku v systéme riadenia a kontroly, pričom nebolo prijaté žiadne nápravné opatrenie, potvrdené výdavky sa spájali so závažnou nezrovnalosťou, závažné porušenie povinností v oblasti riadenia a kontroly zo strany členského štátu.

(90)  Finančné opravy pozostávajú z troch hlavných štádií: a) prebiehajúce: podliehajú zmene, ktorú členský štát formálne neakceptoval; b) potvrdené/schválené: odsúhlasené členským štátom alebo schválené rozhodnutím Komisie; c) vykonané: vykonaná finančná oprava a neoprávnené výdavky sú opravené.

(91)  Následnými zmenami právneho rámca sa podstatne zmenili pravidlá nahlasovania pre súčasné programové obdobie.

(92)  V jednom konkrétnom prípade bolo rozhodnutie o zrušení pozastavenia prijaté v roku 2013, ale oficiálne oznámené v roku 2014.

(93) Pozri oddiel 4.1.4.

(94) V rokoch 2013 a 2014.

(95)  Maďarsko nahlásilo najvyšší počet podvodných nezrovnalostí odhalených počas vyšetrovania úradu OLAF.