This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014SC0123
COMMISSION STAFF WORKING DOCUMENT EXECUTIVE SUMMARY OF THE IMPACT ASSESSMENT Accompanying the document Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on single-member private limited liablity companies
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom
/* SWD/2014/0123 final */
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom /* SWD/2014/0123 final
Vymedzenie
problému
Len 2 % malých
a stredných podnikov investujú v zahraničí zriaďovaním
spoločností v iných krajinách. Túto nízku úroveň investícií
možno vysvetliť viacerými faktormi, medzi ktoré patria aj rozdielne
vnútroštátne právne predpisy a nedostatok dôvery v zahraničné
spoločnosti u možných zákazníkov a obchodných partnerov. Malé
a stredné podniky a aj iné spoločnosti sa na to, aby získali
dôveru zahraničných zákazníkov a aby boli bližšie miestnemu trhu, na
ktorom pôsobia, často rozhodnú pre možnosť pôsobiť
prostredníctvom stopercentných dcérskych spoločností[1].
Založenie dcérskych spoločností v zahraničí je však často
náročné. Jazykové,
administratívne a právne rozdiely medzi členskými štátmi môžu
zdražiť založenie a prevádzku dcérskych spoločností
v zahraničí. Po prvé, priame náklady
(vyplývajúce z povinných požiadaviek na založenie spoločnosti[2]) môžu byť vyššie ako
v domácej krajine spoločnosti. Po druhé,
rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi[3] často vedú k potrebe
právneho poradenstva, a tým k dodatočným nákladom. Ak by boli tieto
požiadavky v EÚ podobnejšie, nebolo by potrebné toto dodatočné
poradenstvo. Všetky tieto náklady sú pravdepodobne omnoho vyššie pre
skupiny spoločností, keďže materská spoločnosť musí
v súčasnosti plniť rôzne požiadavky pre každú krajinu,
v ktorej chce zriadiť dcérsku spoločnosť. Európska
komisia sa na tieto prekážky, ktorým čelia spoločnosti s úmyslom
pôsobiť cezhranične, zamerala vo svojom návrhu o štatúte
európskej súkromnej spoločnosti (SPE) z roku 2008. Na prijatie
tohto návrhu však bola potrebná jednomyseľná dohoda členských štátov
a Komisia sa so zreteľom na nedostatočný pokrok
v rokovaniach rozhodla stiahnuť tento návrh (rozhodnutie prijaté
v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti – REFIT[4]).
Oznámilo sa, že Komisia namiesto toho navrhne alternatívne opatrenia na
vyriešenie niektorých z problémov, ktorým čelia malé a stredné
podniky a aj iné spoločnosti, keď sa snažia pôsobiť
cezhranične. Tento prístup je v súlade s Akčným plánom:
Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie
spoločností[5]
z roku 2012, ktorým sa potvrdilo odhodlanie Komisie začať
ďalšie iniciatívy okrem návrhu o SPE s cieľom zlepšiť
možnosti podnikov na cezhraničné pôsobenie. Toto posúdenie vplyvu je
vypracované v rámci tohto kontextu a je osobitne zamerané na
ťažkosti, ktoré sa vyskytujú pri zriaďovaní dcérskych
spoločností v zahraničí.
Potreba iniciatívy
EÚ
Riešenia,
ktoré členské štáty doteraz prijali na zjednodušenie procesu založenia
spoločnosti a na zníženie nákladov na toto založenie, boli zamerané
na ich príslušné vnútroštátne situácie (t. j. ich súčasné vnútroštátne
právne predpisy) a neboli koordinované s inými členskými štátmi.
Rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi preto zostávajú, a je
nepravdepodobné, žeby sa členské štáty v blízkej budúcnosti samy
snažili o zavedenie identických požiadaviek na osobitnú právnu formu
obchodnej spoločnosti do vnútroštátnych právnych systémov. Je skôr
pravdepodobné, že individuálne kroky členských štátov by aj naďalej
viedli k odlišnému súboru vnútroštátnych prístupov. Ak by sa malé
a stredné podniky museli aj naďalej prispôsobovať týmto
rozdielnym systémom, spôsobovalo by im to zvýšené náklady a odrádzalo by
ich to od aktívnejšieho pôsobenia v zahraničí. V tejto situácii je
jediný možný spôsob, ako prekonať prekážky, s ktorými
v súčasnosti bojujú spoločnosti, a to riešiť ich na
úrovni EÚ.
Ciele iniciatívy
EÚ
Všeobecným cieľom
iniciatívy EÚ by bolo stimulovať podnikateľskú činnosť
umožnením podnikateľom a najmä malým a stredným podnikom
jednoduchšie zakladať spoločnosti v zahraničí
s cieľom stimulovať rast, vytváranie pracovných miest
a inováciu v EÚ. Osobitným cieľom je znížiť
určité náklady, ktoré sú zvyčajne spojené so založením
a prevádzkovaním dcérskych spoločností v zahraničí. Operačným
cieľom je harmonizovať niektoré relevantné aspekty vnútroštátnych
právnych predpisov na uľahčenie zakladania spoločností
v zahraničí.
Možnosti politiky
Keďže
táto iniciatíva sa zameriava na odstránenie prekážok, ktorým čelia
spoločnosti, a najmä malé a stredné podniky, a ktoré sú
podobné ako prekážky riešené v návrhu o SPE z roku 2008,
v tomto posúdení vplyvu sa posudzujú podobné možností politiky,
pričom hneď na začiatku sa však zamietajú možnosti, ktoré sa
zdajú nerealistické, ktoré priamo nesúvisia so vznikom dcérskych
spoločností alebo ktoré by spôsobili neodôvodnenú diskrimináciu medzi
spoločnosťami. So zreteľom na uvedené sa zamietla možnosť
zriadiť pravidlá uplatniteľné len na malé a stredné podniky,
keďže ich vykonávanie by bolo nepraktické a zbytočne by sa nimi
obmedzil rozsah iniciatívy. Namiesto toho by malo byť cieľom
stanoviť pravidlá, ktoré sú osobitne vhodné pre malé a stredné
podniky a skupiny spoločností vlastnené malými a strednými
podnikmi, ale ktoré nebránia väčším spoločnostiam využiť ich.
V rámci posúdenia vplyvu sa ďalej zamietla možnosť zriadiť
novú európsku právnu formu v užšom význame alebo harmonizovať oblasť
práva obchodných spoločností týkajúcu sa procesu zakladania dcérskych
spoločností vo forme akciových spoločností a spoločností
s ručením obmedzeným. Ďalej
posudzované možností politiky sa týkajú spoločností s ručením
obmedzeným s jediným spoločníkom, keďže pri zriaďovaní
dcérskych spoločností sa najviac využíva táto forma spoločnosti.
Navrhovanou harmonizáciou náležitej oblasti práva obchodných spoločností
by sa členským štátom uložila povinnosť začleniť do svojej
vnútroštátnej legislatívy ustanovenia pre vnútroštátnu právnu formu obchodnej
spoločnosti, ktorá by bola vo všetkých členských štátoch právne
definovaná rovnako a mala by spoločnú skratku SUP (Societas Unius
Personae). Podrobnejšie možností politiky sa posudzovali na základe týchto
otázok: 1)
registrácia, 2)
minimálna kapitálová požiadavka. Preskúmali
sa rôzne modely postupu registrácie, pričom potenciálne možnosti sa
posudzovali z hľadiska konkrétnych aspektov modelu
a z hľadiska vzájomného pôsobenia týchto aspektov, napr. online
registrácia (registrácia možná len online alebo registrácia možná online
a aj v papierovej forme) a používanie vzoru pre stanovy
spoločnosti (povinné pri online registrácii). Preskúmali
sa tiež rôzne modely minimálnej kapitálovej požiadavky, pričom sa takisto
posudzovalo vzájomné pôsobenie rôznych aspektov, napr. minimálna kapitálová
požiadavka (stanovenie minimálnej kapitálovej požiadavky vo výške priemernej
minimálnej kapitálovej požiadavky krajín EÚ alebo vo výške 1 EUR)
a používanie nástrojov na ochranu veriteľov (stanovenie minimálnej
kapitálovej požiadavky vo výške 1 EUR ale s doplňujúcou požiadavkou na
úspešný test súvahy a vydanie vyhlásenia o platobnej schopnosti). 5.
Uprednostňované možnosti a ich
účinky Registrácia
V scenári
nezmeneného stavu by sa nedosiahol cieľ iniciatívy EÚ, keďže by sa
neznížili náklady spojené so zakladaním spoločností s ručením
obmedzeným s jediným spoločníkom. Možné zmeny vnútroštátneho práva
obchodných spoločností, ktoré by sa nekoordinovali na úrovni EÚ, by navyše
nevytvorili dostatočnú konzistentnosť alebo súlad medzi právom
obchodných spoločností členských štátov. Možnosť,
ktorou by sa najlepšie dosiahli ciele, zahŕňa zabezpečenie
online registrácie s jednotným vzorom pre stanovy spoločnosti. Zo
všetkých posudzovaných možností by táto možnosť priniesla najväčšie
zníženie nákladov, dosiahnuté úspory by vyplývali z procesu priamej online
registrácie a z používania jednotného vzoru pre celú EÚ
spoločnosťami, ktoré sa rozhodnú pre online registráciu. Táto
možnosť je v súlade s ostatnými politikami EÚ[6].
Zabezpečila by sa ňou dostupnosť procesu online registrácie, pre
ktorý by sa poskytol jednotný vzor pre celú EÚ, bez toho, aby členské
štáty a spoločnosti boli nútené využiť ho ako jediný postup
registrácie SUP. Táto možnosť by mala najväčší pozitívny vplyv pre
zakladateľov spoločností bez toho, aby mala negatívny vplyv pre iné
zainteresované strany ako iné možnosti. Na získanie údaju o veľkosti
možných úspor nákladov pre zakladateľov spoločností
s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom sa
vypočítal scenár s veľkými úsporami a scenár s nízkymi
úsporami. Úspory nákladov pre zakladateľov SUP v EÚ by sa mohli
pohybovať ročne od 21 miliónov EUR v scenári s nízkymi
úsporami až po 58 miliónov EUR v scenári s veľkými úsporami. Z opatrení
navrhnutých v jednotlivých možnostiach by zavedenie postupu online
registrácie malo na členské štáty a iné zainteresované strany
najväčší vplyv. Miera účinku by sa však medzi jednotlivými
členskými štátmi líšila v závislosti od rozsahu, v akom je
v súčasnosti proces registrácie digitalizovaný na vnútroštátnej
úrovni, od dostupných ľudských zdrojov a od spôsobu, akým sa
členský štát rozhodne dosiahnuť normu zavedenú iniciatívou,
keďže členským štátom by sa nepredpísala žiadna konkrétna metóda ani prostriedok
na dosiahnutie želaného konečného výsledku. Naďalej by boli plne
zodpovedné za kvalitu potrebných kontrol žiadateľov a iniciatívou by
sa neznížili existujúce normy týkajúce sa týchto kontrol. Mali by sa tým
zmierniť obavy určitých skupín zainteresovaných strán, ako sú
napríklad notári, žeby sa znížila úroveň kontrol vykonávaných
v členských štátoch. Postup registrácie by sa naďalej mohol
efektívne riadiť bez toho, aby sa zakladateľ spoločnosti musel
osobne dostaviť pred notára v členských štátoch, v ktorých
takáto požiadavka existuje, k čomu už dochádza v mnohých
členských štátoch. Väčšina členských štátov by nemusela
vytvoriť nové vnútroštátne systémy registrácie, postačovalo by
prispôsobiť súčasné systémy, a jediné náklady spojené
s jednotným vzorom pre stanovy spoločnosti by boli náklady na ich
online zverejnenie. Tieto náklady by členské štáty museli znášať iba
jedenkrát, zatiaľ čo výhody pre zakladateľov spoločností by
pretrvávali aj v budúcnosti. Minimálna
kapitálová požiadavka Scenár
nezmeneného stavu by nebol účinný na dosiahnutie cieľov iniciatívy
EÚ, keďže vnútroštátne opatrenia môžu viesť členské štáty
rôznymi smermi, ako dokazujú príklady reforiem v Maďarsku,
Českej republike a na Slovensku[7].
Tieto reformy prijaté na vnútroštátnej úrovni sa navyše zvyčajne týkajú
vnútroštátneho kontextu a neboli by dostatočne koordinované
v rámci EÚ. Možnosť,
ktorou by sa najlepšie dosiahli ciele, by zahŕňala minimálnu
kapitálovú požiadavku vo výške 1 EUR bez akýchkoľvek ďalších opatrení
na ochranu veriteľov. Znížili by sa tým náklady spojené so splnením
minimálnej kapitálovej požiadavky pre spoločnosti v mnohých
členských štátoch bez navýšenia nákladov. Táto možnosť však nie je
taká účinná pri plnení cieľov a neposkytuje rovnaký stupeň
súladu s ostatnými politikami EÚ ako možnosť, v rámci ktorej by
sa znížila minimálna kapitálová požiadavka, ale v ktorej sa od
spoločností vyžaduje, aby splnili test súvahy a vydať vyhlásenie
o platobnej schopnosti. Táto druhá možnosť by bola pre
spoločnosti stále prospešná, aj keď v menšej miere, zároveň
by sa ňou však chránil záujem veriteľov. Vplyv týchto dvoch možností
na členské štáty, pokiaľ ide o zavedenie nových pravidiel do ich
vnútroštátnych právnych systémov, by sa výrazne nelíšil. Uprednostňovaná
možnosť (minimálna kapitálová požiadavka vo výške 1 EUR plus požiadavka
testu súvahy a vydania vyhlásenia o platobnej schopnosti) by
zakladateľom spoločnosti v EÚ mohla ušetriť od
215 miliónov EUR do 595 miliónov EUR ročne[8]
(mínus všetky náklady na vydanie vyhlásení o platobnej schopnosti
v prípade rozdelenia zisku), pričom by zároveň zaručovala
primeranú úroveň ochrany veriteľov. Táto
možnosť by ovplyvnila tie členské štáty, ktoré v súčasnosti
nemajú vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch minimálnu kapitálovú požiadavku
vo výške 1 EUR a/alebo ktoré nepoužívajú vyhlásenia o platobnej schopnosti
na reguláciu rozdelenia zisku. Príslušné členské štáty preto nemusia
podporovať túto iniciatívu. O otázke minimálnej kapitálovej požiadavky vo
výške 1 EUR by sa však diskutovalo v inom inštitucionálnom kontexte, než
bol inštitucionálny kontext stiahnutého návrhu o SPE, a táto otázka
by nebola spojená s inými citlivými otázkami, ako sú účasť
zamestnancov a presun sídiel spoločností. To a zavedenie
spoľahlivejšej ochrany veriteľov, ako bola ochrana veriteľov
v návrhu o SPE, by malo zlepšiť vyhliadky na dosiahnutie dohody
členských štátov, najmä so zreteľom na to, že nedostatočné
kompenzačné opatrenia na ochranu veriteľov sú jedným z dôvodov,
prečo majú mnohé členské štáty tendenciu byť proti zníženiu
minimálnej kapitálovej požiadavky. Výmenou za nízku minimálnu kapitálovú
požiadavku by spoločnosti museli venovať väčšiu pozornosť
zabezpečeniu primeranej úrovne likvidity pred rozdelením zisku (napr.
vyplatenie dividend alebo zisku jedinému spoločníkovi). Uprednostňovaná
kombinácia možností Kombinácia
uprednostňovaných možností z každého z uvedených okruhov – online
registrácia SUP, jednotný celoeurópsky vzor pre stanovy spoločnosti,
minimálna kapitálová požiadavka vo výške 1 EUR a požiadavka na test súvahy
a vydanie vyhlásenia o platobnej schopnosti – by mala pozitívny vplyv
na vykonávanie základných práv, a najmä by posilnila zásadu slobody
podnikať poskytnutím ďalšej možnosti vykonávať toto právo a poskytnutím
zakladateľom spoločností väčšieho výberu na vykonávanie
podnikateľskej činnosti. Uprednostňované
možnosti by mali aj pozitívne hospodárske a sociálne účinky. Tieto
možnosti by podporovaním podnikateľskej činnosti mali mať za
následok širší výber tovaru a služieb pre spotrebiteľov, vytváranie
väčšieho počtu nových pracovných miest a systém ochrany
veriteľov, ktorý by bol lepšie prispôsobený súčasnému
podnikateľskému prostrediu. Keďže uprednostňované možnosti vôbec
neovplyvňujú otázku presunu sídiel alebo účasti zamestnancov, nie je
potrebné zaviesť opatrenia na minimalizáciu možného obchádzania
uplatniteľných sociálnych a iných práv, keďže opatrenia proti
zneužívaniu sú v prípadoch potreby ustanovené vo vnútroštátnych právnych
predpisoch. Kombinácia
uprednostňovaných možností by pre zakladateľov spoločností
v EÚ mohla priniesť úspory vo výške od 236 miliónov EUR do 653
miliónov EUR ročne. Je ťažké predpovedať pomerný podiel
týchto úspor pre zahraničných a domácich zakladateľov, ale
celkové úspory by mali najmä malým a stredným podnikom umožniť lepšie
využiť príležitosti na podnikanie v zahraničí. Hoci by
naďalej museli dodržiavať aj ďalšie právne predpisy ako len
právne predpisy pre obchodné spoločnosti v členských štátoch, v ktorých
pôsobia, zjednodušením regulačného prostredia, pokiaľ ide o rôzne
otázky, na ktoré sa zameriavali uprednostňované možností politiky, by sa
vytvorili priaznivejšie podmienky na podnikanie, ako sú súčasné podmienky.
6.
Monitorovanie a hodnotenie Európska komisia by
posudzovala pokrok dosiahnutý s ohľadom na stanovené ciele.
Monitorovanie by sa najprv zameriavalo na vykonávanie návrhu, po ktorom by sa
zhromažďovali konkrétnejšie informácie o jeho účinkoch, napr.
monitorovaním počtu vytvorených spoločností s jediným spoločníkom
(vrátane SUP), vývoja ich cezhraničných činností, ich
zriaďovacích a prevádzkových nákladov a dostupnosti online
registrácie. Následným hodnotením by sa preskúmali spôsoby, akými sa návrh
implementoval do vnútroštátnych právnych predpisov, a účinok, aký mal
na zvyčajné náklady na založenie a prevádzkovanie spoločnosti
v zahraničí, ako aj podávanie správ o akýchkoľvek
nevyriešených praktických problémoch. [1] Dcérske
spoločnosti majú samostatnú právnu subjektivitu a uplatňujú
pravidlá krajiny registrácie. Preto poskytujú zákazníkom značku
a dobré meno materskej spoločnosti, a pritom im poskytujú
zároveň bezpečnosť obchodovania so spoločnosťou, ktorá
má právny štatút vnútroštátnej a nie zahraničnej spoločnosti. [2] Napr.
minimálne kapitálové požiadavky, náklady na registráciu a notárske poplatky. [3] napr. rozdiely v stanovách spoločnosti, v organizácii a
štruktúre spoločností alebo v požiadavkách na podávanie správ. [4] Stiahnutie návrhu o SPE sa uviedlo v prílohe
k oznámeniu s názvom Regulačná vhodnosť
a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky, COM(2013) 685 final z
2. októbra 2013. [5] COM(2012)
740 final. [6] Vo všetkých
posudzovaných možnostiach možno ciele dosiahnuť len pomocou určitých
zvýšených nákladov členských štátov, ktorých rozsah závisí od
súčasných opatrení týkajúcich sa registrácie zavedených na vnútroštátnej
úrovni. Možnosti, ktorými sa zabezpečuje online a aj papierová
registrácia, sú v súlade s Digitálnou agendou pre Európu, keďže
poskytujú možnosť – a nie povinnosť – registrovať spoločnosť
online. [7] Pozri úplné znenie posúdenia vplyvu. [8] Pozri výpočty v prílohe k posúdeniu vplyvu.