23.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 242/34

1.1.

EHSV povzbudzuje tureckú vládu a úrovne správy k tomu, aby uznali organizácie občianskej spoločnosti ako dôležitú súčasť spoločnosti a kľúčového aktéra v procese približovania Turecka k hodnotám a aquis EÚ. Cieľom musí byť vytvoriť spoločnosť, v ktorej všetky sociálne skupiny zohrávajú podstatnú úlohu. Turecko sa musí zapojiť do spoločného úsilia o vytvorenie inštitucionálneho a legislatívneho rámca pre pluralistickú a participatívnu kultúru vzájomného uznávania a výmeny.

1.2.

Ako základný predpoklad fungovania organizácií občianskej spoločnosti je vo všetkých oblastiach právneho štátu nevyhnutné zabezpečiť oddelenie právomocí. Neprimerané zásahy štátu, ktoré nadmieru obmedzujú ich činnosť, ako sa to deje v rámci osobitných auditov, nie sú s touto zásadou zlučiteľné. Je tiež nevyhnutné zabezpečiť im prístup k opravným prostriedkom. Dôrazne by sa malo bojovať proti korupcii.

1.3.

V dialógu medzi EÚ a Tureckom by sa mala osobitne venovať pozornosť účinnej implementácii základných práv a slobôd, vrátane:

1.4.

Rozdelenie právomocí medzi legislatívnou, súdnou a výkonnou mocou, najmä jasné rozlišovanie a rozlíšiteľnosť medzi opatreniami vlády a opatreniami správnych orgánov, ktoré sa musia opierať o právne predpisy, sú základným predpokladom zabezpečenia činnosti organizácií občianskej spoločnosti. Základom každého právneho štátu je nezávislý súdny systém.

1.5.

EHSV žiada Radu EÚ, aby pracovala na otvorení kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) rokovaní o pristúpení Turecka k EÚ s cieľom ďalej podporiť tento proces v Turecku.

1.6.

Zároveň by sa mala dodržiavať zásada vertikálneho rozdelenia právomocí, napr. miestnej samosprávy.

1.7.

Výhodou by bolo, keby organizácie občianskej spoločnosti v Turecku dostali prístup k informáciám o štátnych (rozhodovacích) procesoch. Na tento účel by sa mali pravidelne uskutočňovať verejné diskusie a konzultácie v súlade s transparentnými pravidlami, aby sa v politických a administratívnych rozhodnutiach mohli zohľadniť poznatky získané z práce organizácií občianskej spoločnosti a tiež záujmy skupín spoločnosti, ktoré zastupujú. EHSV povzbudzuje tureckú vládu a úrovne správy k tomu, aby zapojili občiansku spoločnosť do oficiálnej diskusie (hospodárska s sociálna rada) a ústavnou reformou zakotvili jej účasť v ústave.

1.8.

Niektoré profesijné skupiny, ako sú napr. slobodné povolania, majú podľa názoru EHSV veľký význam pre vytváranie slobodnej spoločnosti založenej na právnom štáte. Prístup k spravodlivosti alebo zdravotnej starostlivosti môžu zaručiť iba nezávislí, odborne zdatní pracovníci, na ktorých sa občania môžu spoľahnúť na základe vzájomnej dôvery, ktorá je chránená pred zásahmi alebo násilím zvonku. Pri takýchto službách založených na dôvere, ktoré poskytujú napr. právni zástupcovia, lekári, daňoví poradcovia a ďalší, je nevyhnutné plné zachovávanie služobného tajomstva.

1.9.

V tejto súvislosti je potrebná fungujúca autonómia týchto povolaní, napr. v stavovských organizáciách, ktoré zaručujú uplatňovanie osobitnej zodpovednosti voči spoločnosti a jednotlivcom bez politických vplyvov. V rámci svojej prieskumnej návštevy musel EHSV konštatovať porušovanie tejto zásady.

1.10.

Sociálny dialóg na národnej, odvetvovej a podnikovej úrovni je v Turecku žiaduci, aby sa zamestnanci a zamestnávatelia stali rovnocennými partnermi. Cieľom by malo byť aj zlepšenie pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí vyústiť do rozsiahlych práv zamestnancov (1).

2.1.

Počas návštevy delegácie EHSV v Istanbule a Ankare 9. a 10. septembra 2013 sa ukázalo, že pracovné podmienky organizácií občianskej spoločnosti sú niekedy citeľne sťažované. V niektorých prípadoch zástupcovia a pracovníci organizácií občianskej spoločnosti zažili zo strany štátnych inštitúcií závažné osobné obmedzenia až po fyzické násilie.

2.2.

Ďalšia prieskumná návšteva Ankary a Diyarbakıru 1. – 3. júla 2014 mala prešetriť aktuálnu situáciu a vývoj týkajúci sa podmienok práce občianskej spoločnosti v Turecku. V rozhovoroch so zástupcami tureckej občianskej spoločnosti sa skúmalo, či od septembra 2013 došlo k zmenám v podmienkach fungovania organizácií občianskej spoločnosti.

2.3.

Tieto návštevy boli doplnením pravidelných schôdzí zmiešaného poradného výboru EÚ – Turecko, ktorý monitoruje prístupový proces Turecka k EÚ. Členovia EHSV mali príležitosť hovoriť so zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí neboli navrhnutí ako diskusní partneri v zmiešanom poradnom výbore EÚ – Turecko.

2.4.

V rozhovoroch so zástupcami rôznych organizácií občianskej spoločnosti, ako aj zástupcami vlády a miestnych orgánov, sa skúmalo vnímanie podmienok fungovania organizácií občianskej spoločnosti v Turecku a ich prípadných zmien. Individuálne skúsenosti a interpretácie jednotlivých aktérov občianskej spoločnosti pritom mali vykresliť celkový obraz, ktorý nezachytáva ani tak právne ako skôr vnímané reálne rámcové podmienky, ktoré majú zásadný význam pre osobnú angažovanosť v organizáciách občianskej spoločnosti.

2.5.

Predpokladá sa, že nie je možné dosiahnuť, aby boli všetci aktéri občianskej spoločnosti úplne spokojní s podmienkami, v ktorých pracujú, a to ani za optimálnych okolností. Cieľom musí byť skôr nepretržitá optimalizácia podmienok pre občiansku angažovanosť vytváraním rovnováhy záujmov, aby sa docielilo neustále dozrievanie spoločnosti smerom k demokracii a pluralite rovnako, ako sa aktívne formuje vo všetkých členských štátoch EÚ.

2.6.

EHSV vyzýva tak Turecko, ako aj Európsku úniu, aby dialóg občianskej spoločnosti považovali za nevyhnutný predpoklad zbližovania ich spoločností a aby na jeho podporu urobili všetko, čo je v ich silách. Tento proces môže uspieť iba vtedy, ak bude procesom vzájomného vzdelávania v nepretržitom otvorenom dialógu.

3.1.

Turecko dosiahlo značný pokrok, pokiaľ ide o zásady oddelenia moci a nezávislosti samosprávy, hoci pri uplatňovaní týchto zásad je potrebné ešte pokračovať vo vyvíjaní značného úsilia. Je potrebné, aby organizácie občianskej spoločnosti mohli svoju činnosť opierať o spoľahlivý právny rámec. Patrí k tomu aj to, aby existujúce právne predpisy poskytovali dostatočný manévrovací priestor pre ich činnosť a aby aj štát a úrovne správy zodpovedajúcim spôsobom právne predpisy dodržiavali a uplatňovali. Právna istota v oblasti podmienok fungovania organizácií občianskej spoločnosti a jej pracovníkov musí byť transparentná a zaručená.

3.2.

Kritika bola zameraná hlavne na ústavnú realitu, čo sa týka spoľahlivého dodržiavania práv jednotlivcov verejnými orgánmi. Bez ohľadu na to, či bolo konanie správy v jednotlivých prípadoch zákonné alebo prípadne boli porušované právne predpisy, nebola v niektorých prípadoch zabezpečená jednoznačnosť a transparentnosť, pokiaľ ide o základ resp. zdôvodnenie konania štátnych orgánov. Opatrenia, ktoré štátne orgány prijali, sa preto vnímali ako svojvoľné.

3.3.

Právny základ opatrenia, strana zodpovedná za jeho iniciáciu a dôvody vedúce k rozhodnutiu alebo prijatiu opatrenia by mali byť vždy objasnené tak, aby im dotknutá strana rozumela. Hladký prístup k opravným prostriedkom musí byť zaručený aj v praxi a musí byť riadne zdokumentovaný.

4.1.

Pracovníci organizácií občianskej spoločnosti sú tiež zodpovední za svoje konanie, rovnako ako všetci ostatní občania. Nesmú byť vystavení nespravodlivému osobnému znevýhodňovaniu alebo obmedzeniam kvôli svojmu pôsobeniu. Predovšetkým ich súkromie a súkromie ich rodín si zasluhuje plnú ochranu.

4.2.

EHSV má informácie, že zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti boli v mnohých prípadoch obeťami slovných vyhrážok a právneho stíhania, pričom niekedy osobne čelili neoprávnenému obmedzeniu svojej činnosti pre občiansku spoločnosť. Niektoré z uvedených obmedzení boli uvalené v spojitosti s protestmi v parku Gezi v máji a júni 2013 a so súvisiacimi súdnymi konaniami.

4.3.

Delegáciu EHSV hlboko šokovala informácia, že po protestoch v parku Gezi bolo lekárom zakázané ošetrovať zranených a zdravotné záznamy pacientov boli vyžiadané na účely vyšetrovania. Nakoľko sa neriadili pokynmi verejných orgánov, niektorí lekári boli údajne vyšetrovaní v spojitosti s trestnými činmi, ako je neuposlúchnutie nariadenia vlády. Dôverná a nezávislá zdravotná starostlivosť je ľudským právom bez ohľadu na politické udalosti a príslušnú osobu a musí sa poskytovať v súlade s Hippokratovou prísahou. V zdravotnej starostlivosti, ako aj v právnom zastupovaní je dodržiavanie profesionálneho tajomstva všetkými zúčastnenými stranami základným kameňom tejto práce založenej na dôvere a povahe právneho štátu. Je dôležité, aby úradníci dodržiavali tieto zásady, a to nielen vzhľadom na jednotlivé prípady, ale aj na celkové fungovanie demokracie a právneho štátu a na upevňovanie dôvery občanov, že ich práva sa budú rešpektovať.

4.4.

EHSV odporúča tureckým verejným orgánom pokúsiť sa znovu získať stratenú dôveru organizácií občianskej spoločnosti a zaistiť, aby rozhodnutia prijímané na všetkých úrovniach správy boli transparentné a v súlade so zásadami právneho štátu a aby rozhodnutia prijímané zákonodarnými, súdnymi a výkonnými orgánmi boli úplne nezávislé.

4.5.

V prístupových rokovaniach by účasť občianskej spoločnosti na demokratickom rozhodovacom procese mohlo podporiť otvorenie kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) a proaktívne uplatňovanie základných práv a slobôd, ktorých sa tieto kapitoly týkajú.

4.6.

EHSV zdôrazňuje, že nezávislosť súdnictva vrátane sudcov je v demokracii základným prvkom slobodnej občianskej spoločnosti. Sudcovia musia predovšetkým vykonávať spravodlivosť, a to nezávisle a v súlade so zákonom, bez nepriamych pokynov od iných orgánov, bez nátlaku a hrozby osobných postihov.

5.1.

EHSV by uvítal, keby turecká vláda a úrovne správy rozhodnutia pravidelne konzultovali s organizáciami občianskej spoločnosti pred ich prijatím a poskytovali týmto organizáciám prístup k informáciám o štátnych rozhodovacích procesoch s cieľom nadviazať dialóg, a tak rozsiahlejšie využívali ich potenciál pri tvorbe a šírení politických rozhodnutí. Viaceré organizácie tureckej občianskej spoločnosti sa sťažovali na nedostatok príležitostí na prístup k štátnym rozhodovacím procesom. V členských štátoch EÚ sa rozhodnutia konzultujú so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti pred ich prijatím, aby sa kolektívne názory a záujmy členov týchto organizácií zahrnuli do rozhodovacieho procesu a zlepšila sa tak kvalita a spoločenská životaschopnosť prijatých rozhodnutí. Konzultácie s relevantnými alebo zainteresovanými skupinami v spoločnosti, ako stála súčasť zákonodarného a regulačného procesu, umožňujú verejným orgánom v prvom rade predvídať možné oblasti na zlepšenie a v druhom rade využiť príslušné organizácie na šírenie rozhodnutí v svojich sférach vplyvu.

5.2.

EHSV povzbudzuje tureckú vládu a úrovne správy k tomu, aby občiansku spoločnosť vrátane menšín zapojili do oficiálnej diskusie vytvorením hospodárskej a sociálnej rady a ústavnou reformou zakotvili jej účasť v ústave.

5.3.

Počas prieskumnej návštevy sa zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti vyjadrili, že sú veľmi obmedzovaní v komunikácii s členmi i verejnosťou. Uviedli, že je ťažké, ba dokonca takmer nemožné, získať prístup k tlači vzhľadom na v niektorých prípadoch oligopolnú štruktúru médií, často zásadne jednostrannú orientáciu redakcie a údajne značnú hospodársku závislosť a priamy vplyv na nich. Rovnako uviedli, že to obmedzuje informovanie o práci organizácií občianskej spoločnosti a príležitosti na otvorenú politickú diskusiu, pri ktorých by sa mohli vysloviť názory kritické k vláde.

5.4.

EHSV sa domnieva, že na vytvorenie slobodného a pluralitného mediálneho priestoru je potrebné urobiť viac. Prenasledovanie žurnalistov za kritické spravodajstvo, vrátane väznenia, musí okamžite prestať.

5.5.

EHSV sa stavia kriticky k dočasnému zablokovaniu mikroblogovej služby Twitter. Turecká vláda by mala podporovať slobodu prejavu, a to aj na sociálnych médiách, pričom táto sloboda by sa mala umožňovať ako prvok živej výmeny názorov, ktorá je súčasťou demokracie.

6.1.

Ochrana spoločenských menšín by sa mala brať vážne, pretože je meradlom fungovania demokracie. Je potrebné systematicky odstraňovať diskrimináciu verejnými orgánmi, a zároveň právne postihovať a osvetovými kampaňami preventívne potláčať diskrimináciu tretími stranami. Účasť občianskej spoločnosti na demokratickom rozhodovacom procese by mohlo uľahčiť otvorenie kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) v prístupových rokovaniach a bezodkladné uplatňovanie súvisiacich základných práv a slobôd.

6.2.

Hoci ženy nemožno celkom označiť za menšinu, EHSV žiada Turecko, aby využilo nástroje určené na ochranu menšín na podporu rovnosti mužov a žien. Turecko by na tento účel malo implementovať dohovor OSN o právach žien. Posilnenie postavenia žien a dievčat vo všetkých sférach spoločnosti, predovšetkým pokiaľ ide o prístup na trh práce, vrátane verejnej služby, by malo byť politickým cieľom Turecka, o dosiahnutie ktorého by sa aktívne usilovalo. Turecký štát by mal podporovať matky v ťažkostiach a poskytovať im nezávislé odborné poradenstvo s cieľom znížiť počet nelegálnych potratov. Osvedčená spolupráca organizácií na ochranu ženských práv s tureckým štátom by mala pokračovať a ďalej sa rozvíjať.

6.3.

Turecko by sa malo ďalej usilovať integrovať kurdskú menšinu ako súčasť tureckej spoločnosti a podporovať kurdskú kultúru a jazyk.

6.4.

EHSV žiada Turecko, aby chránilo ľudí s inou sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou pred diskrimináciou a integrovalo ich do spoločnosti.

6.5.

EHSV sa dozvedel, že oddelenie cirkvi od štátu zakotvené v tureckej ústave sa v niektorých prípadoch nedodržiava, najmä keďže sa uvedenie informácie o vierovyznaní vyžaduje na oficiálnych identifikačných dokumentoch. Príslušníci náboženských menších, vrátane alevitov, sú vraj znevýhodňovaní v živote spoločnosti a pokiaľ ide o ich pracovné vyhliadky. Výbor žiada Turecko, aby sa ďalej a bez diskriminácie usilovalo začleniť náboženské menšiny do spoločnosti.

7.1.

EHSV zistil nedostatky v systematickom zapájaní zamestnancov do dôležitých rozhodnutí. Odborové zväzy upozornili na obmedzenie slobody združovania a zhromažďovania, ktorá je základným predpokladom členstva v odborových zväzoch. EHSV sa navyše dozvedel, že na odborárov, predovšetkým členov zamestnaneckých rád, sa vyvíja osobný nátlak, čím sa porušuje sloboda združovania.

7.2.

EHSV so zdesením konštatoval nedostatky v koncepcii a uplatňovaní opatrení na zaistenie bezpečnosti práce, ktoré pred prieskumnou návštevou viedli k nehodám, akou bolo banské nešťastie v Some v máji 2014. Výbor vyzýva tureckú vládu a úrovne správy, aby v spolupráci so zamestnancami vypracovali preventívne opatrenia na ochranu životov a bezpečnosti pracovníkov a aby zabezpečili, že tieto opatrenia sa budú vykonávať v plnom rozsahu.

8.1.

V niektorých častiach Turecka je zásada miestnej samosprávy naďalej procesom vzájomného učenia sa, v ktorom je potrebné postupne stanoviť a spresniť úlohy a právomoci jednotlivých orgánov. EHSV tiež konštatuje, že vertikálne oddelenie právomocí sa v Turecku využíva aj ako nástroj na rozvoj webových prepojení medzi štátom a sociálnymi skupinami a že demokratické procesy by na regionálnej a miestnej úrovni mali byť hlbšie zakotvené. Mohla by to byť ďalšia príležitosť na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti s miestnymi väzbami do procesu prijímania politických rozhodnutí, napríklad ako informovaných občanov a nezávislých poradcov.

9.1.

Štát a médiá by mohli vyvinúť väčšie úsilie, aby pomohli verejnosti chápať rozmanitosť jednotlivých skupín spoločnosti a potrebu organizácií občianskej spoločnosti a zastúpenia záujmov, aby boli menšiny uznané ako legitímna a prínosná súčasť tureckej spoločnosti.

9.2.

Organizácie občianskej spoločnosti potrebujú na svoj rozvoj a profesionálne pôsobenie sociálnu štruktúru, ktorá je v praxi pluralitná a participatívna. Závisí to nielen od vytvorenia inštitucionálnych mechanizmov, ktoré občianskej spoločnosti umožňujú fungovať podľa zákonov, ale aj od zachovávania praktického rámca podmienok na zapojenie občianskej spoločnosti. Popri individuálnom presvedčení o presadzovaných záujmoch a hodnotách, aj dobrovoľnícka práca závisí od uznania, ktoré ľudia dostanú za svoju angažovanosť.

9.3.

Z niektorých rozhovorov so zainteresovanými subjektmi vyplynulo, že svoju prácu vnímajú skôr ako nerovný boj s orgánmi namiesto legitímneho zastupovania záujmov. Je znepokojujúce, že v niektorých prípadoch vyjadrovali odpor, nedôveru a vzdor voči sociálnym či vládnym silám. Takýto postoj nepodporuje vzájomné porozumenie alebo dosiahnutie významného pokroku prostredníctvom vzájomnej výmeny a znamená hrozbu vytvorenia priepastí medzi skupinami v tureckej spoločnosti.

9.4.

V záujme odstránenia atmosféry nedôvery a strachu výbor žiada orgány a organizácie občianskej spoločnosti, aby vstúpili do dialógu a trialógu s európskymi partnerskými organizáciami s cieľom upevniť atmosféru vzájomnej úcty a dôvery.