52014DC0584

ZHRNUTIE

Rakovina predstavuje kľúčovú otázku verejného zdravia v členských štátoch a hlavnú prioritu politiky EÚ v oblasti verejného zdravia. V decembri 2003 Rada prijala odporúčanie o skríningu rakoviny[1]. V júni 2009 Komisia prijala oznámenie o opatreniach na boj proti rakovine: európske partnerstvo[2]. V tejto správe sa uvádza zhrnutie hlavných výsledkov v boji proti rakovine v EÚ v rámci oboch iniciatív, a to pokiaľ ide o cieľ zníženia incidencie rakoviny do roku 2020 o 15 %.

Ø Iniciatívnosť: Prevažná väčšina členských štátov – 24 z 28 – splnila cieľ vypracovať do roku 2013 národný plán boja proti rakovine.

Ø Podpora členským štátom: prostredníctvom jednotnej akcie v rámci programu v oblasti zdravia sa vypracovalo usmernenie pre členské štáty týkajúce sa prijatia národných plánov boja proti rakovine a starostlivosti o pacientov s rakovinou. Výsledkom novej jednotnej akcie, ktorá sa začala v roku 2014, bude Európska príručka zlepšovania kvality v komplexnom boji proti rakovine. V smernici o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa uvádzajú ďalšie možnosti na posilnenie spolupráce prostredníctvom európskych referenčných sietí medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a centrami odborných znalostí.

Ø Prevencia: Onedlho sa začne používať štvrtá verzia Európskeho kódexu boja proti rakovine, ktorú podporuje Európska komisia prostredníctvom administratívnych dohôd s Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny.

Ø Skríning: Podľa súčasných prognóz sa v rámci verejných programov v EÚ vykoná v období rokov 2010 – 2020 viac než 500 miliónov skríningových vyšetrení na rakovinu prsníka, krčka maternice a/alebo hrubého čreva. Vypracovali sa usmernenia EÚ o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostikovaní rakoviny prsníka (2006, dodatky 2013), rakoviny krčka maternice (2008, druhé vydanie 2014) a rakoviny hrubého čreva (2010).

Ø Zabezpečenie kvality: Komisia sa usiluje o vytvorenie schémy zabezpečenia kvality služieb v oblasti starostlivosti o pacientov s rakovinou prsníka, založenej na európskom právnom rámci.

Ø Výskum: Za posledných sedem rokov investovala EÚ do výskumu súvisiaceho s rakovinou viac než 1,4 miliardy EUR. Viac než polovica z týchto finančných prostriedkov – 770 miliónov EUR – sa investovala do spoločných výskumných projektov s cieľom nájsť nové spôsoby boja proti rakovine a podpory pacientov.

Ø Informácie o rakovine: V roku 2012 bolo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie poverené úlohou koordinovať európsky informačný systém týkajúci sa rakoviny a pôsobiť ako archív údajov a nástrojov Európskej únie.

Ø Koordinácia: Európska komisia vytvorila v roku 2014 expertnú skupinu Európskej únie pre kontrolu rakoviny s cieľom zlepšiť koordináciu iniciatív v oblasti rakoviny na úrovni EÚ.

1. PREDSLOV

1.1. Úvod

Rada 2. decembra 2003 jednomyseľne prijala odporúčanie o skríningu rakoviny[3] (ďalej len „odporúčanie Rady“), v ktorom sa uznáva význam záťaže v dôsledku rakoviny a preukázania účinnosti skríningu pri rakovine prsníka, krčka maternice a hrubého čreva. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby prijali spoločné opatrenia na vykonanie vnútroštátnych plošných programov skríningu rakoviny s primeraným zaručením kvality v súlade s európskymi usmerneniami o najlepších postupoch. Okrem toho sa v ňom Európska komisia vyzýva, aby predložila správu o vykonávaní programov skríningu rakoviny s cieľom posúdiť, v akom rozsahu sú navrhované opatrenia účinné a či sú potrebné ďalšie opatrenia. V roku 2008 bola uverejnená prvá správa o vykonávaní odporúčania[4], ktorá zahŕňa obdobie rokov 2003 – 2007.

Dňa 10. apríla 2008 prijal Európsky parlament uznesenie o boji proti rakovine v rozšírenej Európskej únii a 10. júna 2008 boli prijaté závery Rady o znižovaní počtu prípadov ochorenia na rakovinu. Európska komisia na základe toho prijala 24. júna 2009 oznámenie o opatreniach na boj proti rakovine: európske partnerstvo[5] (ďalej len „oznámenie Komisie“) s cieľom podporiť členské štáty v boji proti rakovine prostredníctvom prijatia rámca na získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a odborných znalostí v oblasti prevencie a kontroly rakoviny a prostredníctvom zapojenia príslušných zainteresovaných strán v Európskej únii do spoločného úsilia. V odseku 3.1 tohto oznámenia sa uvádza, že Komisia predloží správu o vykonanej činnosti, čím sa vytvorí základ na stanovenie ďalších opatrení EÚ v oblasti boja proti rakovine.

1.2. Záťaž v dôsledku rakoviny v Európskej únii

V roku 2012 bolo podľa odhadov v Európskej únii (EÚ-27) viac než 2,6 milióna nových prípadov rakoviny (okrem nemelanómovej rakoviny kože)[6], 54 % (1,4 milióna) medzi mužmi a 46 % (1,2 milióna) medzi ženami.

Najviac zistených prípadov ochorenia na rakovinu predstavovala rakovina prsníka (364 000 odhadovaných prípadov, 13,8 % zo všetkých prípadov), prostaty (359 000, 13,7 %), hrubého čreva (342 000, 13,0 %) a pľúc (309 000, 11,8 %). Tieto štyri druhy rakoviny predstavujú polovicu (52,3 %) odhadovaného celkového počtu prípadov ochorenia na rakovinu v Európskej únii v roku 2012.

Medzi mužmi sa podľa odhadov z roku 2012 zaznamenalo najviac prípadov ochorenia na rakovinu prostaty (25,1 % z celkového počtu), pľúc (211 000, 14,7 %), hrubého čreva (192 000, 13,4 %) a močového mechúra (96 000, 6,7 %). Medzi ženami bola najčastejšie diagnostikovaným nádorom rakovina prsníka (364 000, 30,4 % z celkového počtu), hrubého čreva (151 000, 12,5 %), pľúc (98 000, 8,2 %) a maternice (64 000, 5,4 %).

V odhadoch sa uvádza, že v roku 2012 sa v Európskej únii (EÚ-27) zaznamenal celkový počet 1 263 miliónov úmrtí súvisiacich s rakovinou, z toho 56 % (708 000) medzi mužmi a 44 % (555 000) medzi ženami. Najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu v Európe v roku 2012 bola rakovina pľúc s odhadovaným počtom úmrtí 310 000 (24,5 % z celkového počtu), nasledovala rakovina hrubého čreva (150 000 úmrtí, 11,9 %), rakovina prsníka (91 000, 7,2 %) a rakovina žalúdka (58 000, 4,6 %). Rakovina pľúc bola najčastejšou príčinou úmrtia medzi mužmi (183 000, 25,9 %), nasledovala rakovina hrubého čreva (82 000, 11,6 %) a prostaty (71 000, 10 %). Medzi ženami bola najčastejšou príčinou úmrtia rakovina prsníka (91 000, 16,3 %), nasledovala rakovina hrubého čreva (68 000, 12,3 %), pľúc (81 000, 14,7 %) a vaječníkov (30 000, 5,4 %).

Aj napriek dôležitým zlepšeniam v oblasti diagnostiky rakoviny a jej liečby v prvom desaťročí 21. storočia je počet osôb, ktoré prežili rakovinu, v jednotlivých európskych krajinách značne odlišný. Počet dospelých osôb, ktoré prežili aspoň päť rokov po diagnostikovaní rakoviny, sa v celej Európskej únii stále zvyšuje, čím sa preukazuje značný pokrok v manažmente rakoviny, ako sú organizované programy skríningu rakoviny a lepšia liečba. Medzi krajinami však pretrváva veľký nepomer a rozdiely na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o mieru prežitia, sa zmenšujú len v prípade niektorých druhov rakoviny, ako sú rakovina prsníka, konečníka, prostaty a melanómová rakovina kože[7].

1.3. Náklady v dôsledku rakoviny v Európskej únii

V odhadoch sa uvádza, že v roku 2009 predstavovali náklady členských štátov EÚ súvisiace s rakovinou 126 miliárd EUR, pričom náklady na zdravotnú starostlivosť predstavovali 51,0 miliardy EUR (40 %)[8]. Náklady na zdravotnú starostlivosť o pacientov s rakovinou v EÚ predstavovali 102 EUR na občana, ich výška však veľmi kolísala od 16 EUR na osobu v Bulharsku do 184 EUR na osobu v Luxembursku.

Straty produktivity v dôsledku predčasného úmrtia predstavovali podľa odhadov 42,6 miliardy EUR a stratené pracovné dni 9,43 miliardy EUR. Náklady na neformálnu starostlivosť predstavovali podľa odhadov 23,2 miliardy EUR. V odhadoch sa uvádza, že najvyššie hospodárske náklady vznikli v súvislosti s rakovinou pľúc (18,8 miliardy EUR, 15 % z celkových nákladov na rakovinu), nasledovala rakovina prsníka (15,0 miliardy EUR, 12 %), rakovina hrubého čreva (13,1 miliardy EUR, 10 %) a rakovina prostaty (8,43 miliardy EUR, 7 %). Výskumní pracovníci zdôrazňujú, že tieto odhady sú konzervatívne vzhľadom na to, že niektoré kategórie nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako sú skríningové programy, neboli začlenené, keďže v rámci štúdie nebolo možné získať tieto údaje za všetky krajiny.

2. VÝSLEDKY OPATRENÍ V RÁMCI ODPORÚČANIA RADY A OZNÁMENIA KOMISIE

2.1. Národné programy boja proti rakovine

Ciele opatrení: V oznámení Komisie ako horizontálnom opatrení sa stanovuje cieľ, aby do konca trvania partnerstva všetky členské štáty disponovali národnými programami boja proti rakovine. Zavedením týchto plánov by sa mal zabezpečiť udržateľný prínos k zníženiu prípadov ochorenia na rakovinu v EÚ, a teda dosiahnuť cieľ zníženia do roku 2020 o 15 % (o 510 000 nových prípadov menej).

Národné programy boja proti rakovine sú programy verejného zdravia, ktorých cieľom je zabezpečiť centrálne riadené vykonávanie a monitorovanie stratégií založených na dôkazoch v oblasti prevencie, včasného zistenia, diagnostiky, liečby, rehabilitácie, paliatívnej starostlivosti a výskumu. V roku 2009 Európska komisia posilnila svoj dlhodobý záväzok bojovať proti rakovine prostredníctvom začatia jednotnej akcie Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine. Celkový cieľ tejto jednotnej akcie (2009 – 2013) je podporovať členské štáty a ďalšie zainteresované strany v ich úsilí o účinnejší boj proti rakovine a poskytnúť rámec na získavanie a spoločné využívanie informácií, kapacít a odborných znalostí v oblasti prevencie a kontroly rakoviny s cieľom dosiahnuť súčinnosť a zabrániť nejednotným činnostiam a duplicitným snahám. Do partnerstva je zapojený široký rozsah zainteresovaných strán, všetky disponujúce osobitnými odbornými znalosťami a skúsenosťami na rozšírenie informačnej základne. Partnerstvo zahŕňa zdravotnícke inštitúcie a inštitúcie pre vedecký výskum, zástupcov priemyslu a mimovládne združenia pacientov z celej EÚ.

Vykonané opatrenia: Väčšina členských štátov splnila cieľ prijať do roku 2013 národný program boja proti rakovine. V 24 z 28 členských štátov bol do roku 2013 zavedený istý druh národného programu boja proti rakovine alebo plánu či stratégie. Zvyšné štyri dokončujú svoje národné programy boja proti rakovine. Národné programy boja proti rakovine sa výrazne odlišujú, pokiaľ ide o rozsah, témy zahrnuté v programe, existenciu ukazovateľov na ich monitorovanie a/alebo hodnotenie, trvanie plánu/programu/stratégie, obdobie prípravy a zapojenie pacientov.

Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine poskytuje tri hlavné výstupy, ktoré sú užitočné pre ďalší vývoj a zlepšenie kvality národných programov boja proti rakovine:

správu o súčasnom stave národných programov boja proti rakovine v Európskej únii[9], príručku vypracovania vysokokvalitných národných programov boja proti rakovine v Európskej únii[10], ukazovatele monitorovania, hodnotenia a úpravy národných programov boja proti rakovine[11].

Všetky členské štáty vyvinuli značné úsilie o vypracovanie národných programov boja proti rakovine a tieto plány predstavujú hlavný prvok udržateľného prínosu k zníženiu záťaže v EÚ v dôsledku rakoviny, keďže sa v nich stanovujú základné štruktúry potrebné na boj proti rakovine a vytvára mechanizmus vyvodenia zodpovednosti. Predstavujú tiež rámec na zavedenie nových usmernení, postupov starostlivosti a mechanizmov spolupráce, čím sa podporuje pokrok v oblasti starostlivosti o pacientov s rakovinou v EÚ.

2.2. Jednej tretine prípadov ochorenia na rakovinu možno predísť – nákladovo najefektívnejšia reakcia

Ciele opatrení: Komisia vo svojom oznámení nabáda, aby sa v rámci partnerstva prijal horizontálny prístup založený na boji proti hlavným zdravotným determinantom, ktorý predstavuje dôležitý prvok na zmiernenie narastajúcej záťaže v dôsledku rakoviny v celej Európskej únii. Rakovinu spôsobuje mnoho faktorov, a preto by sa prevencia mala zamerať na životný štýl, pracovné aj environmentálne dôvody. Odhaduje sa,[12] že asi jednej tretine všetkých prípadov ochorení na rakovinu možno predísť, a to úpravou alebo vyvarovaním sa rizikovým faktorom. Ide o faktory, ako sú fajčenie, nadváha, nízka konzumácia ovocia a zeleniny, nedostatočná fyzická aktivita[13], konzumácia alkoholu, pôsobenie chemických karcinogénnych látok na pracovisku a pôsobenie slnečného žiarenia.

Hlavným prvkom európskej reakcie je Európsky kódex boja proti rakovine[14]. Vyplývajú z neho dve hlavné posolstvá:

niektorým prípadom ochorenia na rakovinu možno predísť – a zdravie vo všeobecnosti možno zlepšiť – osvojením si zdravšieho životného štýlu, a rakovinu možno liečiť, alebo vyhliadky na uzdravenie možno vo veľkej miere zvýšiť, ak sa zistí vo včasnom štádiu.

Kódex oslovuje širokú verejnosť v zrozumiteľnej forme, a preto predstavuje hlavný komunikačný nástroj v oblasti predchádzania rakovine a mal by sa považovať za dôležitý nástroj na šírenie preventívnych opatrení a podporu zmeny vnímania rakoviny.

Vykonané opatrenia: Podpora zdravia na základe hlavných zdravotných determinantov je pre Európsku komisiu dlhodobou prioritou a zahŕňa stratégie zamerané na výživu, zdravotné problémy súvisiace s nadváhou a obezitou[15], ako aj škody spôsobené konzumáciou alkoholu[16]. Komisia vytvorila ambicióznu politiku v oblasti kontroly tabaku[17] zameranú na odrádzanie detí a mladých ľudí od osvojovania si fajčiarskych návykov, harmonizáciu vnútorného trhu s tabakovými výrobkami a podporu vnútroštátneho úsilia o ochranu občanov pred vystavením účinkom tzv. sekundárneho dymu, pričom zohľadňuje potrebu prispôsobiť podporu zdravia osobitným skupinám obyvateľstva a cieľovým skupinám.

Pokiaľ ide o pracovnú oblasť, z hodnotenia stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na roky 2007 – 2012[18] vyplýva, že v rámci stratégie sa dosiahli príslušné ciele a určilo sa, že v rámci koordinovanej činnosti s ostatnými stratégiami EÚ v oblasti ochrany zdravia a životného prostredia je potrebné naďalej sa zameriavať na predchádzanie chorobám z povolania, pričom sa najviac zameria na rakovinu. Komisia na tento účel prijala nový strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020[19].

Okrem toho sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci[20] stanovuje viacero preventívnych opatrení na odstránenie alebo minimalizovanie vystavenia chemickým karcinogénom a mutagénom pri práci. Okrem toho sa práve vykonáva aktualizácia zoznamu látok klasifikovaných ako karcinogény alebo mutagénny v súlade s vedeckými dôkazmi uvedenými v časti 3 prílohy VI k nariadeniu č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí[21].

Konkrétne prostredníctvom jednotnej akcie Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine sa opäť začal európsky týždeň boja proti rakovine[22] s cieľom oznámiť posolstvo Európskeho kódexu boja proti rakovine zamerané na podporu zdravia.

Začalo sa pripravovať 4. vydanie Európskeho kódexu boja proti rakovine (prvá verzia z roku 1987, druhá z roku 1994, tretia z roku 2003), ktoré podporuje Európska komisia prostredníctvom administratívnych dohôd s Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC).

2.3. Skríning a včasné zistenie rakoviny

Ciele opatrení: V odporúčaní Rady sa uvádzajú plošné programy skríningových vyšetrení na rakovinu prsníka, krčka maternice a hrubého čreva na základe dostupných dôkazov o účinnosti, ktorých predpokladom je implementácia primeraných systémov zabezpečenia kvality. Tieto odporúčania schválila v roku 2011 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pre svojich 53 členských štátov v európskom regióne[23].

V niektorých členských štátoch sa od roku 1963 vykonáva organizované skríningové vyšetrenie na rakovinu krčka maternice. Koncom 80. rokov 20. storočia sa začali vykonávať programy skríningových vyšetrení na rakovinu prsníka. Programy skríningového vyšetrenia na rakovinu hrubého čreva sa však zaviedli až po roku 2000 a zahŕňajú len malú časť Európy.

V prvej správe o vykonávaní odporúčania Rady sa uvádza, že ročný objem skríningových vyšetrení v EÚ v tom čase bol značný; predstavoval však menej než polovicu minimálneho ročného počtu vyšetrení, ktoré by bolo možné očakávať, ak by skríningové testy uvedené v odporúčaní Rady boli dostupné všetkým občanom EÚ príslušného veku (približne 125 miliónov vyšetrení za rok). Okrem toho menej ako polovica vyšetrení v tom čase (41 %) sa uskutočnila v rámci plošných programov poskytujúcich organizačný rámec na zavedenie komplexného zabezpečenia kvality, ako sa požaduje v odporúčaní Rady.

Vykonané opatrenia: Na základe súčasných prognóz možno konštatovať, že v posledných rokoch sa dosiahlo značné zvýšenie počtu skríningových vyšetrení v EÚ. V období rokov 2010 – 2020 sa len v rámci verejných programov v EÚ vykoná viac než 500 miliónov skríningových vyšetrení na rakovinu prsníka, krčka maternice a/alebo hrubého čreva. Takmer jednu pätinu alebo 400 000 z 1,8 milióna prípadov úmrtia na rakovinu v európskom regióne (IARC 2008) spôsobili tri druhy rakoviny, a to rakovina prsníka, krčka maternice a hrubého čreva, ktoré sú predmetom odporúčania.

V decembri 2010 boli uverejnené prvé údaje z prvého kola európskeho zisťovania o zdraví formou rozhovoru (EHIS)[24] týkajúceho sa skríningu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva[25]. Z týchto údajov vyplýva,[26] že percentuálny podiel žien vo veku 50 – 69 rokov, ktoré sa podrobili mamografickému vyšetreniu, bol spomedzi kontrolovaných krajín najvyšší vo Francúzsku (92,9 %), nasledovali Španielsko (92,3 %), Rakúsko a Nemecko (90 %), Belgicko (89,5 %) a Maďarsko (86,9 %); najnižší podiel bol v Bulharsku (19,5 %) a Rumunsku (13,5%).

V odporúčaní sa považuje prijatie európskych usmernení o osvedčených postupoch za najdôležitejšiu činnosť na vykonávanie skríningových programov s cieľom podporiť ďalší vývoj osvedčených postupov pre vysokokvalitné programy skríningu rakoviny na vnútroštátnej, a v prípade potreby na regionálnej úrovni. Už v roku 2006 bolo vytvorené 4. vydanie európskych usmernení o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostikovaní rakoviny prsníka[27]. Od uverejnenia poslednej správy o vykonávaní bola prioritou príprava usmernení:

V roku 2008 Európska komisia v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny a Európskou sieťou pre skríning rakoviny krčka maternice (ECCSN) vypracovali 2. vydanie európskych usmernení o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostikovaní rakoviny krčka maternice[28]. Tieto usmernenia obsahujú vo veľkej miere aktualizované technické informácie a dokumentáciu, ako aj posúdenie nových technológií, napr.: cytologické vyšetrenie na tekutej báze, automatizovaná interpretácia výsledkov PAP steru a vyšetrenie zamerané na ľudský papilomavírus. Rozšíril sa tiež rozsah usmernení, takže zahŕňa úplné pokyny, ktoré vypracovala multidisciplinárna skupina odborníkov pre všeobecných lekárov, gynekológov a cytopatológov. V roku 2010 Európska komisia v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny vypracovali prvé vydanie európskych usmernení o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostikovaní rakoviny hrubého čreva[29]. Cieľom usmernení EÚ o skríningu rakoviny hrubého čreva je zvýšiť normy kvality prostredníctvom poskytnutia hlavných zásad a odporúčaní založených na dôkazoch, týkajúcich sa zabezpečenia kvality, ktoré by sa mali dodržiavať pri vykonávaní programov skríningu rakoviny hrubého čreva v členských štátoch EÚ. Vzťahujú sa na celý postup skríningu – od pozvania a organizácie po diagnostiku a starostlivosť v prípade zistenia lézií. Zameriavajú sa na prvky, ktoré sú nevyhnutné pre skríning, zahŕňajú však aj zásady, ktoré sú rovnako dôležité v rámci diagnostiky: odborné vzdelávanie, multidisciplinárna skupinová práca, monitorovanie a hodnotenie, nákladová efektívnosť, minimalizovanie nepriaznivých vplyvov a včasnosť ďalších vyšetrení. V roku 2013 Európska komisia v spolupráci a Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny, organizáciou EUREF, európskou pracovnou skupinou pre skríningovú patológiu prsníka a jednotnou akciou Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine uverejnili dodatky k 4. vydaniu európskych usmernení o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostikovaní rakoviny prsníka[30]. Prvý dodatok (Modernizácia digitálnej mamografie) reaguje na rýchly technologický rozvoj, ktorý je spojený s veľkým rozšírením používania digitálneho zobrazovania v mamografickom skríningu a diagnostikovaní od uverejnenia štvrtého vydania. Predmetom druhého dodatku sú niektoré otázky zabezpečenia kvality patológie v oblasti skríningu a diagnostikovania rakoviny prsníka, kde sa v posledných rokoch objavili problémy a praktické riešenia, ako aj nové technológie a ďalší pokrok. V roku 2014 plánuje Európska komisia v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny a Európskou sieťou pre skríning rakoviny krčka maternice (ECCSN) predložiť 2. vydanie európskych usmernení o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostikovaní rakoviny krčka maternice – dodatky, zamerané na vyšetrenie na HPV v rámci skríningu rakoviny krčka maternice a organizácie vyšetrenia na ľudský papilomavírus (HPV), a konvenčnú cytológiu v rámci skríningu rakoviny krčka maternice.

Jedným z cieľov jednotnej akcie Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine je vytvoriť intenzívny komplexný kurz odbornej prípravy v oblasti riadenia programov skríningu rakoviny. Na účely odbornej podpory pri vytváraní a vedení kurzu intenzívnej odbornej prípravy sa vytvorila sieť európskych škôl riadenia skríningu (ESSM)[31].

V rámci programu EÚ v oblasti zdravia sa tiež podporil projekt AURORA[32] s cieľom určiť spoločnú a realizovateľnú stratégiu pre propagáciu skríningu rakoviny krčka maternice v nových členských štátoch EÚ, zameranú na ženy vo veku 30 – 69 rokov a zabezpečenie skríningu pre ťažko dostupné skupiny, poskytnúť pomoc novým členským štátom EÚ pri vykonávaní skríningu rakoviny krčka maternice založeného na dôkazoch a podporiť európsku výmenu informácií a odborných znalostí.

Na účely mapovania služieb v oblasti poskytovania skríningu a starostlivosti v európskych krajinách začalo Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie v roku 2012 prieskum týkajúci sa služieb v oblasti starostlivosti o pacientov s rakovinou prsníka v európskych krajinách[33]. Z výsledkov tohto prieskumu vyplýva, že 22 krajín má programy skríningu rakoviny prsníka, z toho 21 sa organizuje podľa vymedzení uvedených v usmerneniach. 15 z 25 krajín má programy skríningu rakoviny hrubého čreva a ďalšie štyri sú v prechodnom období, ktorého výsledkom bude organizovaný program. 19 z 25 krajín má programy skríningu rakoviny krčka maternice a niektoré menia súčasné nesystematické činnosti na plošný program so zabezpečením kvality.

2.4. Akreditácia služieb v oblasti starostlivosti o pacientov s rakovinou prsníka v Európskej únii

Ciele opatrení: Komisia vo svojom oznámení uvádza zámer vytvoriť dobrovoľnú európsku pilotnú schému pre skríningové vyšetrenie na rakovinu prsníka a následné vyšetrenia na základe nových európskych usmernení o skríningu a diagnostikovaní rakoviny prsníka (a ich predchádzajúcich vydaní ako najdlhodobejších a najpokrokovejších usmernení v tejto oblasti).

Tento zámer vychádza z koncepcie odporúčania podporovať skríning rakoviny založený na dôkazoch prostredníctvom systematického plošného prístupu so zabezpečením kvality. V roku 2008 nasledovali závery Rady o znížení počtu prípadov ochorenia na rakovinu[34], v ktorých sa Komisia vyzýva, aby na základe európskych usmernení o zabezpečení kvality preskúmala potenciál na vytvorenie európskej pilotnej schémy pre skríningové vyšetrenie na rakovinu prsníka a následné vyšetrenia.

Vykonané opatrenia: V decembri 2012 bolo Spoločné výskumné centrum poverené týmito úlohami:

vypracovať nové vydanie európskych usmernení o skríningu a diagnostikovaní rakoviny prsníka, a vytvoriť schému zabezpečenia kvality pre služby v oblasti starostlivosti o pacientov s rakovinou prsníka založenú na európskom právnom rámci pre akreditáciu vymedzenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh[35].

Cieľom tohto projektu, ktorý sa ešte stále vykonáva, je vytvoriť minimálny súbor požiadaviek na kvalitu zdravotnej starostlivosti o pacientov s rakovinou prsníka v EÚ na základe nového vydania európskych usmernení o skríningu a diagnostikovaní rakoviny prsníka, ktorý by mal byť k dispozícii v roku 2016. Okrem toho JRC vytvorí európsku platformu usmernení, ktorej súčasťou budú existujúce usmernenia pre ostatné fázy starostlivosti o pacientov s rakovinou prsníka po skríningu a diagnostikovaní, zahŕňajúce liečbu, rehabilitáciu, následné vyšetrenia vrátane pozorovania a v prípade potreby zmiernenie bolesti, a aspekty, ako sú psychologická podpora a paliatívna starostlivosť, ktoré sú nevyhnutné pre koncepciu kvality zameranú na pacienta.

2.5. Uplatňovanie najlepších prístupov v oblasti zdravotnej starostlivosti v praxi – vymedzenie a šírenie osvedčených postupov

Ciele opatrení: V oznámení sa plánuje vyrovnávať rozdiely v úmrtnosti na rakovinu prostredníctvom zníženia rozdielov medzi členskými štátmi s najnižšou a najvyššou úmrtnosťou o 70 % do roku 2020[36]. K splneniu tohto cieľa prispeje aj vypracovanie usmernení pre modely najlepších postupov v starostlivosti súvisiacej s rakovinou, pričom sa zohľadnia vnútroštátne, regionálne a miestne podmienky.

Vykonané opatrenia: V rámci Európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine sa vyvinulo niekoľko iniciatív v oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane vypracovania úplného obrazu situácie v oblasti starostlivosti o pacientov s rakovinou v Európe:

Vymedziť najlepšie postupy v oblasti európskych zdravotníckych služieb, ktoré podporujú inovačné sieťové prístupy k výmene skúseností: vypracovalo sa Politické vyhlásenie o multidisciplinárnej starostlivosti o pacientov s rakovinou[37], v ktorom sa vymedzujú hlavné prvky, ktoré by mali začleniť všetky multidisciplinárne skupiny zaoberajúce sa nádormi. Okrem toho sa na účely zmiernenia symptómov v rámci paliatívnej starostlivosti zaviedol počítačový systém zmiernenia symptómov a podpory rozhodovania. Vypracovať usmernenia o pediatrickej starostlivosti o pacientov s rakovinou: Jednotná akcia úzko spolupracovala s Európskou spoločnosťou pre pediatrickú onkológiu (SIOP) na propagovaní usmernení o zlepšení pediatrickej onkológie. Nedávno sa vykonal prieskum v členských štátoch s cieľom posúdiť vykonávanie týchto usmernení, pričom sa ako východiskové meranie použili výsledky podobnej štúdie SIOP z roku 2008. Výsledky tohto porovnania sa očakávajú v roku 2014. Dôkazy a použitie doplnkového a alternatívneho lekárstva pri liečbe rakoviny: Práve sa vykonáva prieskum európskych štruktúr a centier poskytujúcich doplnkové a alternatívne lekárstvo v rámci integratívnej onkológie. Vypracovať, preskúmať a zosúladiť obsah a vykonávanie klinických usmernení: Partneri sa v rámci jednotnej akcie pri vypracúvaní klinických usmernení týkajúcich sa starostlivosti o pacientov s rakovinou zamerali na dve oblasti: výživa a zriedkavé druhy rakoviny. Spoločné výskumné centrum doručilo európskym centrám prevencie rakoviny usmernenia týkajúce sa výživy, ktoré sú výsledkom činnosti v oblasti výživy[38]. Vykonať stratégiu pre odbornú prípravu s cieľom zlepšiť psychologické a komunikačné zručnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti: Viaceré partnerské organizácie prispeli k mapovaniu zdrojov zdravotníckych systémov v oblasti psychoonkologickej starostlivosti, komunikačných zručností zdravotníckych pracovníkov a odbornej prípravy v oblasti psychoonkológie, ako aj existujúcich nedostatkov, pokiaľ ide o potreby a kapacity. Z výsledkov vyplýva, že v 20 z 26 krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume, je psychoonkologická starostlivosť súčasťou národného programu boja proti rakovine, len desať z nich má však osobitný rozpočet na tento účel[39].

V záujme zabezpečenia stáleho úsilia o zlepšenie boja proti rakovine, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, Komisia začala v roku 2014 novú trojročnú jednotnú akciu v oblasti boja proti rakovine, ktorá sa financuje z druhého programu EÚ v oblasti zdravia. Hlavným cieľom tejto akcie je vytvoriť európsku príručku zlepšovania kvality v rámci komplexného boja proti rakovine, ako aj platformu členských štátov, ktorá poskytne priestor na diskusiu o otázkach súvisiacich s rakovinou.

Predpokladá sa, že táto príručka a stanoviská, ktoré sa vypracujú, budú obsahovať osvedčené postupy a odporúčania založené na dôkazoch, pomôžu podporiť zlepšenie kvality v oblasti boja proti rakovine a starostlivosti na vnútroštátnej úrovni a prispejú k zníženiu nerovností. Predmetom príručky by mali byť otázky týkajúce sa programov skríningu rakoviny založených na dôkazoch a kvalite, organizácie siete komplexného boja proti rakovine, komunitnej starostlivosti o pacientov s rakovinou a pacientov, ktorí rakovinu prežili. Členské štáty dostanú usmernenia týkajúce sa vykonávaní rozličných aspektov kvalitných skríningových programov v súlade s európskymi usmerneniami týkajúcimi sa zabezpečenia kvality v skríningu a diagnostike rakoviny krčka maternice, prsníka a hrubého čreva a usmernenia týkajúce sa prípadných ďalších skríningových programoch (napr. pľúc, prostaty). Členské štáty dostanú model siete komplexného boja proti rakovine, ktorý môžu prispôsobiť svojim vlastným okolnostiam.

Komisia je tiež veľmi naklonená podpore využívaniu elektronického zdravotníctva najmä prostredníctvom siete elektronického zdravotníctva a akčného plánu elektronického zdravotníctva, keďže elektronické zdravotníctvo má potenciál poskytovať individuálnejšiu, cielenejšiu, účinnejšiu a efektívnejšiu starostlivosť o pacientov s rakovinou a môže znížiť chybovosť. Takéto výhody boli preukázané pri využití telemedicíny na manažovanie chorôb a podporu zdravia. V ďalších oblastiach činnosti týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti Komisia skúma technické a finančné riešenia týkajúce sa dodávky medicínskych izotopov vzhľadom na prípady nedostatočnej dodávky v Európe. Na základe záverov Rady „Smerom k bezpečným dodávkam rádioizotopov na lekárske použitie v Európskej únii“, prijatých 6. decembra 2010[40], sa vytvorilo európske observatórium s cieľom riešiť otázky týkajúce sa dodávateľského reťazca, ktoré majú priamy vplyv na potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti.

2.6. Zriedkavé druhy rakoviny

Ciele opatrení: V oznámení sa zdôrazňuje potreba vyrovnávať rozdiely v úmrtnosti na rakovinu, ktoré možno pripísať zdravotnej starostlivosti, znižovaním rozdielov medzi členskými štátmi s najnižšou a najvyššou úmrtnosťou. Zriedkavé druhy rakoviny sa uvádzajú ako oblasť pridanej hodnoty EÚ založenej na budúcej spolupráci na európskych referenčných sieťach, napríklad v oblasti zriedkavých chorôb, ktorá zahŕňa viacero zriedkavých druhov rakoviny.

Zriedkavé druhy nádorových ochorení by sa mali v zásade vymedziť takisto ako zriedkavé choroby. Tie sa vymedzujú ako choroby, ktorých prevalencia v európskej populácii je nižšia než 5 na 10 000. Ročný podiel diagnostikovania zriedkavých druhov rakoviny predstavuje približne 22 % všetkých diagnostikovaných prípadov rakoviny. Všetky prípady rakoviny u detí sú na rozdiel od dospelých zriedkavé, ale veľmi vážne. V EÚ sa každý rok diagnostikuje rakovina približne u 40 000 detí. Tieto nádorové ochorenia predstavujú pre pacientov osobitnú záťaž, vyžadujú diagnostiku a odborné znalosti v oblasti liečby, ktoré nemusia byť hneď k dispozícii blízko ich bydliska. Pacienti musia niekedy ďaleko cestovať za primeranou patologickou diagnostikou a multidisciplinárnou liečbou a majú málo možností získať druhý názor.

Vykonané opatrenia: Cieľom politiky EÚ v oblasti zriedkavých druhov rakoviny je pomôcť pri riešení výziev súvisiacich s liečbou zriedkavých druhov nádorových ochorení. Základom je oznámenie Komisie z roku 2008 o zriedkavých chorobách: európske výzvy[41], a odporúčanie Rady o činnosti v oblasti zriedkavých chorôb z roku 2009[42]. Činnosť Európskej únie v tejto oblasti je zameraná na zlepšenie prístupu pacientov k primeranej a včasnej diagnostike, informáciám a starostlivosti. Činnosť v tejto oblasti môže byť na európskej úrovni účinnejšia než individuálna činnosť jednotlivých členských štátov.

Okrem toho sa v smernici o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[43] vysvetľujú práva pacientov na prístup k bezpečnej vysokokvalitnej cezhraničnej starostlivosti v EÚ a na preplatenie nákladov na zdravotnú starostlivosť. Táto smernica predstavuje základ pre intenzívnejšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi zdravotníckymi orgánmi prostredníctvom viacerých činností. Niektoré ustanovenia sa týkajú zriedkavých chorôb. Najmä v článku 12 sa uvádza rozšírená spolupráca členských štátov a Komisia sa poveruje úlohou podporovať členské štáty pri vytváraní európskych referenčných sietí medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a centrami odborných znalostí v krajinách EÚ, pokiaľ ide o choroby s nízkou prevalenciou, zložité alebo zriedkavé choroby.

V dvoch rozhodnutiach[44] [45] prijatých v marci 2014 sa stanovujú kritériá pre európske referenčné siete a jej členov, ako aj postup ich posúdenia, hodnotenia a schválenia. Len siete schválené v súlade s týmito právnymi požiadavkami budú formálne uznané na úrovni EÚ a získajú logo „Európska referenčná sieť“, registrovanú obchodnú značku vo vlastníctve Európskej únie.

Európska komisia na základe rámca EÚ pre zriedkavé choroby podporuje viacero iniciatív v rámci programu v oblasti zdravia takto:

V roku 2012 bol prijatý projekt RARECARENET (informačná sieť pre zriedkavé druhy rakoviny)[46], ktorý vychádzal z niektorých predchádzajúcich činností projektu RARECARE (sledovanie zriedkavých druhov rakoviny v Európe)[47], v rámci ktorého sa získali odhady incidencie, prežitia, prevalencie a úmrtnosti v súvislosti so všetkými zriedkavými druhmi rakoviny. Cieľom projektu je i) poskytnúť aktualizované ukazovatele záťaže v dôsledku zriedkavých druhov rakoviny, ii) získať a šíriť informácie o spôsoboch zdravotnej starostlivosti v prípade zriedkavých druhov rakoviny, iii) určiť kritériá pre strediská odbornosti pre zriedkavé druhy rakoviny, iv) vytvoriť a šíriť informácie o diagnostike a liečení zriedkavých druhov rakoviny, v) vytvoriť klinickú databázu informácií o veľmi zriedkavých druhoch rakoviny, vi) poskytnúť nové znalosti o týchto chorobách a ich klinickej liečbe a vii) vytvoriť a šíriť informácie pre pacientov vrátane zoznamu združení pacientov zameraných na zriedkavé druhy rakoviny. V roku 2013 podporila Európsku referenčnú sieť odborníkov z oblasti pediatrickej onkológie pre diagnostiku a liečbu (ExPO-r-NeT) v záujme podpory poskytovania zdravotnej starostlivosti deťom a mladým ľuďom s rakovinou v inom členskom štáte, ako je členský štát ich príslušnosti, keď sú odborné znalosti o niektorých druhoch rakoviny nedostatočné a počet prípadov nízky, čím sa prispieva k poskytovaniu najlepšej cezhraničnej starostlivosti deťom so zriedkavým druhom rakoviny.

Okrem toho vznikla iniciatíva viacerých zainteresovaných strán Rare Cancers Europe[48], ktorá sa zaoberá osobitnými výzvami súvisiacimi so zriedkavými druhmi rakoviny.

2.7. Spolupráca a koordinácia pri výskume rakoviny

Ciele opatrení: V oznámení Komisie sa vyzýva na prijatie koordinovaného prístupu k výskumu rakoviny v EÚ s cieľom koordinovať do roku 2013 jednu tretinu výskumu zo všetkých finančných zdrojov.

Vykonané opatrenia: EÚ hrá veľmi dôležitú úlohu v rámci financovania výskumu rakoviny. Za posledných sedem rokov Komisia prostredníctvom jej siedmeho rámcového programu pre výskum (2007 – 2013) investovala viac než 1,4 miliardy EUR do spoločného medzinárodného výskumu, hraničného výskumu, programov mobility, verejno-súkromných partnerstiev a koordinácie úsilia štátov v oblasti výskumu rakoviny. Viac než polovica týchto rozpočtových prostriedkov – 770 miliónov EUR – sa použila na podporu vedúcich aktérov z celej Európy a zahraničia s cieľom spojiť sily v spoločných výskumných projektoch, nájsť nové spôsoby boja proti rakovine a podpory pacientov. Tieto projekty pomáhajú lepšie porozumieť vzniku rozličných druhov rakoviny, ich včasnejšej diagnostike a úspešnejšej liečbe.

Európa je jedným z vedúcich svetových regiónov v oblasti výskumu rakoviny. Väčšina tohto výskumu sa financuje a vykonáva v jednotlivých krajinách. EÚ financuje iniciatívy, ako je mapovanie vnútroštátnych finančných prostriedkov na výskum rakoviny prostredníctvom siete TRANSCAN[49]; optimalizuje a spája vnútroštátne a regionálne registre onkologických ochorení prostredníctvom siete EUROCOURSE[50] a uľahčuje výmenu odborných znalostí a pomáha prenášať najlepšie postupy z jednej krajiny do druhej s cieľom pomôcť koordinovať a spojiť úsilie jednotlivých štátov.

Okrem toho Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine začalo činnosť v oblasti výskumu rakoviny s tromi špecifickými cieľmi:

určiť prioritné oblasti výskumu rakoviny, na ktoré sa bude vzťahovať koordinácia a cezhraničná spolupráca, určiť mechanizmy pre spoločnú koncepciu koordinácie jednej tretiny výskumu rakoviny pre všetky finančné zdroje do roku 2013, vypracovať pilotné projekty koordinácie výskumu vo vybratých oblastiach.

V tejto súvislosti sa vypracovali tieto pilotné projekty: koordinácia výskumu rakoviny v ranej fáze klinického výskumu na európskej úrovni; európska platforma pre výskum výsledkov v oblasti onkologických ochorení a európske stredisko znalostí pre epidemiológiu a výskum verejného zdravia v oblasti rakoviny: koordinácia výskumu a výmena znalostí.

Od začiatku bolo jasné, že na koordináciu všetkých oblastí výskumu rakoviny medzi všetkými krajinami nebude možné uplatniť jednu metodiku. Preto bolo potrebné prispôsobiť metodiky koordinácie špecifickým otázkam výskumu a potrebám zainteresovaných strán, pričom sa uplatnili konsenzuálne zásady koordinácie.

2.8. Poskytovanie porovnateľných informácií potrebných pre politickú stratégiu a opatrenia

Ciele opatrení: V oznámení Komisie sa požaduje zabezpečenie presných a porovnateľných údajov o incidencii rakoviny, prevalencii, morbidite, liečbe, prežití a úmrtnosti v EÚ do roku 2013. Vzhľadom na to sa uznalo, že je potrebný európsky informačný systém týkajúci sa rakoviny (ECIS), v ktorom budú združené inštitúcie a zdroje používajúce informácie a údaje o rakovine, s cieľom poskytnúť znalosti potrebné na optimalizáciu činnosti v oblasti boja proti rakovine. Tento informačný systém by mal koordinovať a usmerňovať celý postup získavania údajov, kontroly ich kvality, riadenia, analýzy a šírenia.

V záujme zlepšenia porovnateľnosti epidemiologických údajov o rakovine boli medzi prvými projektmi, ktoré získali podporu Európskej komisie v rámci programu Európa proti rakovine v roku 1987, dva projekty, a to vytvorenie európskej siete onkologických registrov (ENCR)[51] a EUROCARE (európska štúdia o miere prežitia a starostlivosti o pacientov s rakovinou, založená na registri onkologických ochorení)[52]. ENCR podporuje spoluprácu medzi onkologickými registrami, vymedzuje normy získavania údajov, poskytuje školenie pre pracovníkov onkologických registrov a pravidelne šíri informácie o incidencii rakoviny a úmrtnosti na rakovinu v Európskej únii a celej Európe[53].

Šírenie porovnateľných informácií o rakovine podporujú takisto celoeurópske databázy rakoviny ako príčiny úmrtia, ktoré spravuje štatistický úrad EUROSTAT[54], poverený zberom a homogenizáciou štatistických údajov o úmrtnosti na rakovinu podľa veku, pohlavia, národnosti a regiónu; okrem toho údaje ENCR[55] predstavujú komplexný systém informácií o záťaži v dôsledku rakoviny v Európe (najmä incidencia a úmrtnosť), ktorý je doplnený o údaje štúdie EUROCARE o prežití, prevalencii a vzoroch starostlivosti.

Napokon v rámci projektu EUROCHIP (European Cancer Health Indicators)[56] financovaného prostredníctvom programu EÚ v oblasti zdravia sa vytvorili ukazovatele na monitorovanie rakoviny s cieľom vytvoriť porovnateľný systém ukazovateľov onkologických ochorení. V rámci projektu EUROCOURSE sa vytvorila webová lokalita European Cancer Observatory (ECO) ako centralizovaný vstup pre riadenie a šírenie automatizovaných údajov onkologického registra. Údaje týkajúce sa všeobecnej zdravotnej starostlivosti, potrebné na správny výklad ukazovateľov onkologických ochorení, sú usporiadané na webových lokalitách EÚ týkajúcich sa zdravia[57]. Všeobecné hospodárske údaje a hospodárske údaje týkajúce sa zdravia sú zhrnuté v databáze OECD týkajúcej sa zdravia[58]. Európska vedecká komunita je na čele metodického výskumu epidemiológie a verejného zdravia obyvateľstva, od analýzy a prognóz trendov incidencie a úmrtnosti až po analýzu prežitia, odhad prevalencie, plánovanie a vypracovanie štúdií s vysokým rozlíšením a výskum rozdielov v oblasti zdravia zo spoločenského a hospodárskeho hľadiska.

Vykonané opatrenia: S cieľom prispieť k rozvoju európskeho informačného systému týkajúceho sa rakoviny stanovila jednotná akcia Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine ako priority tri hlavné ciele:

mapovať hlavné zdroje údajov o rakovine v Európe a určiť prioritné témy, ktoré bude partnerstvo podporovať, v rámci jednotnej platformy zjednotiť ukazovatele záťaže v dôsledku rakoviny (incidencia, úmrtnosť, prežitie a prevalencia), získané prostredníctvom existujúcich európskych opatrení, vytvoriť pracovnú skupinu pre preskúmanie plošných nákladov súvisiacich s rakovinou v Európe.

Na základe konsenzu všetkých zainteresovaných strán v oblasti onkologických ochorení (poskytovatelia údajov, zdravotnícki pracovníci, vlády, občania, pacienti a výskumní pracovníci) bola jednotná akcia Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine poverená v roku 2009 úlohou predložiť do roku 2013 návrh, v ktorom sa poskytne základ pre budúci európsky informačný systém týkajúci sa rakoviny.

Spoločné výskumné centrum bolo v roku 2012 poverené, aby podporilo diskusiu o ECIS a pôsobilo ako archív údajov a nástrojov Európskej únie. Činnosť Spoločného výskumného centra (JRC) je založená na správe „Developing a European Cancer Information System: a proposal from the European Partnership for Action Against Cancer (EPAAC)“ (Vytvorenie európskeho informačného systému týkajúceho sa rakoviny: návrh Európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine (EPAAC))[59], ktorá je výsledkom Európskeho partnerstva pre opatrenia na boj proti rakovine.

Spoločné výskumné centrum (JRC) zabezpečí trvalú udržateľnosť systému ECIS a bude koordinovať jeho ďalší rozvoj. Úzko spolupracuje so všetkými hlavnými zainteresovanými stranami v oblasti údajov o onkologických ochoreniach, podporuje európsku sieť onkologických registrov (ENCR), v rámci ktorej prevzalo v roku 2012 sekretariát, a spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC) a ďalšími vedeckými sieťami a projektmi na európskej úrovni, ako sú EUROCARE, CONCORD (Global surveillance of cancer survival)[60], jednotná akcia PARENT (cezhraničná iniciatíva registrov pacientov)[61] a iné skupiny s cieľom vymedziť najúčinnejšie možnosti v rámci všetkých hlavných úloh ECIS, ako sú kontrola kvality údajov, štatistická analýza, šírenie informácií o rakovine atď.

V súčasnosti sa v rámci siete ENCR v Európe spája viac než 200 onkologických registrov. Systémy zberu údajov v jednotlivých krajinách vyjadrujú špecifickú organizáciu štátnych zdravotníckych systémov a doposiaľ pretrvávajú prekážky v prístupe k údajom, takže je ťažké prejsť z vnútroštátnej na európsku úroveň, keďže nie všetky ukazovatele v EÚ sú porovnateľné. Registre poskytujú v súčasnosti väčšinu epidemiologických údajov o onkologických ochoreniach, sú však nedostatočne financované, vo väčšine prípadov chýba personál, alebo sa uvádzajú do prevádzky bez riadneho plánovania.

2.9. Spolupráca vo forme partnerstva

Ciele opatrení: V oznámení sa uvádza, že úlohou Európskej komisie bude zabezpečiť partnerský prístup založený na spolupráci a na konkrétnych krokoch a zaistiť, že navrhované činnosti budú vhodné na prijatie opatrení na úrovni EÚ.

Vykonané opatrenia: Jednotné akcie sú činnosti v rámci programu v oblasti zdravia, ktoré vykonáva Európska únia a členské štáty. Konzultačné štruktúry jednotnej akcie Európske partnerstvo pre opatrenia na boj proti rakovine umožnili, aby sa počas trvania partnerstva vo veľkom rozsahu vymieňali názory a aby Európska komisia konštruktívne spolupracovala s členskými štátmi.

Európska komisia vytvorila expertnú skupinu Európskej komisie pre kontrolu rakoviny[62] s cieľom zvýšiť viditeľnosť a zlepšiť koordináciu iniciatív v oblasti rakoviny na úrovni EÚ.

To zodpovedá požiadavkám členských štátov a zainteresovaných strán na zlepšenie koordinácie vzhľadom na rozšírenie činnosti v súvislosti s rakovinou. Okrem toho výmena poznatkov a informácií môže pomôcť vyriešiť niektoré problémy, ktorým čelia členské štáty v boji proti rakovine, a uľahčí spoluprácu s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami.

3. ZÁVERY

Prostredníctvom opätovného začatia opatrení EÚ v oblasti boja proti rakovine na základe oznámenia Komisie sa posilnila spolupráca medzi Európskou úniou, členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami a vytvorila sa európska pridaná hodnota v príslušných oblastiach (národné programy boja proti rakovine, skríning, informačný systém týkajúci sa rakoviny, zriedkavé druhy rakoviny atď.), ako aj praktický základ na pokračovanie a rozšírenie mechanizmov pre spoluprácu. Spolupráca v strategických oblastiach poskytla rámec, prostredníctvom ktorého sa dosiahol udržateľný prínos k zníženiu záťaže v dôsledku rakoviny v EÚ a k zachovaniu cieľa, a to jej zníženie o 15 % do roku 2020. Z najnovších dostupných údajov vyplýva, že v období rokov 2000 – 2010 sa znížila incidencia najčastejších druhov rakoviny (t. j. rakoviny prsníka, pľúc, prostaty a hrubého čreva) približne o 10 %.

V záujme napredovania tejto spolupráce sa v tejto správe uvádzajú niektoré ďalšie kroky:

Ø V rámci 3. programu EÚ v oblasti zdravia sa poskytujú možnosti na podporu opatrení v oblasti verejného zdravia na boj proti rakovine.

Ø Program Horizont 2020, najmä jeho cieľ týkajúci sa zdravia, demografických zmien a kvality života, poskytuje možnosti pokračovať vo výskume rakoviny a iných dôležitých chronických chorôb.

Ø Komisia naďalej podporuje vytvorenie kvalitných národných plánov boja proti rakovine v Európskej únii.

Ø Je potrebné podporovať šírenie 4. vydania Európskeho kódexu boja proti rakovine ako hlavného nástroja na prevenciu a presadzovanie opatrení na boj proti rakovine v EÚ.

Ø Bude dôležité zabezpečiť plné zavedenie novej smernice o tabakových výrobkoch prostredníctvom úplného využitia jej delegovaných a vykonávacích právomocí, ako aj podpory jej vykonávania členskými štátmi s cieľom obmedziť fajčenie v celej EÚ a prispieť k zníženiu incidencie rakoviny.

Ø Je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi oblasťami verejného zdravia, životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s cieľom zaoberať sa zo všeobecného hľadiska príčinami rakoviny, ktorým možno predísť.

Ø Komisia podporuje nové vydanie európskych usmernení o zabezpečení kvality v skríningu a diagnostike rakoviny prsníka, európsku platformu pre vysokokvalitné usmernenia o boji proti rakovine, založené na dôkazoch, ktoré budú zahŕňať ďalšie fázy a aspekty starostlivosti, a dobrovoľnú európsku schému zabezpečenia kvality služieb v oblasti starostlivosti o pacientov s rakovinou prsníka.

Ø Hlavným výsledkom jednotnej akcie CANCON (európska príručka zlepšovania kvality pri komplexnej kontrole rakoviny) je európska príručka zlepšovania kvality pri komplexnej kontrole rakoviny.

Ø Zainteresované strany by mali v súvislosti s vytvorením európskych referenčných sietí vrátane zriedkavých druhov nádorových ochorení zvážiť použitie smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Komisia plánuje v súvislosti so sieťami usporiadať v rokoch 2014 a 2015 verejnú súťaž.

Ø Situácia v oblasti skríningu rakoviny sa v posledných rokoch, a najmä po prijatí odporúčaní Rady jednoznačne zlepšila. Útvary Európskej komisie sa však domnievajú, že činnosť v oblasti vykonávania a modernizácie skríningových programov a vytvárania sietí medzi centrami a odborníkmi bude aj v nasledujúcich rokoch predstavovať prioritný cieľ v oblasti verejného zdravia na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Ø Okrem toho posúdenie osobitného opatrenia v oblasti zriedkavých druhov rakoviny bude predstavovať pridanú hodnotu s cieľom podporovať rovnaké zaobchádzanie s pacientmi so zriedkavým druhom nádorového ochorenia.

Ø Bude potrebné vytvoriť európsky informačný systém týkajúci sa rakoviny (ECIS) s cieľom poskytnúť znalosti potrebné na optimalizáciu opatrení na boj proti rakovine.

Ø Komisia sa usiluje o vytvorenie koordinovaného prístupu k činnostiam v oblasti výskumu rakoviny v EÚ.

Ø Je potrebné širšie používanie elektronického zdravotníctva na účinný manažment choroby a posilniť účinné postupy prevencie.

V rámci expertnej skupiny Európskej komisie pre kontrolu rakoviny sa takisto zohľadnia odporúčania členských štátov a zainteresovaných strán.

Európska komisia potvrdzuje cieľ znížiť záťaž v dôsledku rakoviny v EÚ, ako sa uvádza v oznámení, a domnieva sa, že cieľ znížiť do roku 2020 incidenciu rakoviny o 15 % (510 000 nových prípadov) je výsledok, ktorý možno dosiahnuť.

[1]     http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2003:327:0034:0038:EN:PDF.

[2]     http://ec.europa.eu/health/ph_information/dissemination/diseases/docs/com_2009_291.en.pdf.

[3]     http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2003:327:0034:0038:EN:PDF.

[4]     http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2008:0882:FIN:SK:PDF.

[5]     http://ec.europa.eu/health/ph_information/dissemination/diseases/docs/com_2009_291.en.pdf.

[6]     Výskyt rakoviny a modely úmrtnosti v Európe: odhady týkajúce sa 40 krajín v roku 2012, European Journal on Cancer, február 2013.

[7]     http://press.thelancet.com/EUROCARE1.pdf.

[8]     Hospodárska záťaž v dôsledku rakoviny v Európskej únii: analýza nákladov zameraná na obyvateľov. The Lancet Oncology, zväzok 14, vydanie 12, strany 1165 – 1174, november 2013.

[9]     http://www.epaac.eu/from_heidi_wiki/Final_Report_on_National_Cancer_Control_Programmes.pdf.

[10] http://www.epaac.eu/images/END/Final_Deliverables/WP_10_Annex_17_European_Guide_on_Quality_National_Cancer_Control_Programmes.pdf.

[11]    http://www.epaac.eu/from_heidi_wiki/Final_Report_on_National_Cancer_Control_Programmes.pdf.

[12]    http://www.who.int/cancer/prevention/en/.

[13]    Tento cieľ by bol v súlade s politickými cieľmi EÚ vymedzenými v odporúčaní Rady z 26. novembra 2013 o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít vo všetkých sektoroch, Ú. v. EÚ C 354, 4.12.2013, s. 1 – 5.

[14]    http://www.cancercode.eu/.

[15]    http://ec.europa.eu/health/nutrition_physical_activity/policy/strategy_en.htm.

[16]    http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/en/com/2006/com2006_0625en01.pdf.

[17]    http://ec.europa.eu/health/tobacco/introduction/index_en.htm.

[18]    http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=10965&langId=en.

[19]    http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52014DC0332.

[20]    http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32004L0037:sk:NOT.

[21]    http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=OJ:L:2008:353:TOC.

[22]    http://www.europeancancerleagues.org/ewac/european-week-against-cancer-2013.html.

[23]    http://www.euro.who.int/en/health-topics/noncommunicable-diseases/cancer/policy/screening-and-early-detection

[24]    Druhé kolo EHIS sa vykonáva vo všetkých členských štátoch v období rokov 2013 – 2015 v rámci nariadenia Komisie (EÚ) č. 141/2013: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:047:0020:0048:SK:PDF.

[25]    http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=hlth_ehis_hc2&lang=en,

http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=hlth_ehis_hc3&lang=en,

http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=hlth_ehis_hc4&lang=en.

[26]    http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Breast_cancer_screening_statistics.

[27]    http://ec.europa.eu/health/archive/ph_projects/2002/cancer/fp_cancer_2002_ext_guid_01.pdf.

[28]    http://bookshop.europa.eu/is-bin/INTERSHOP.enfinity/WFS/EU-Bookshop-Site/en_GB/-/EUR/ViewPublication-Start?PublicationKey=ND7007117.

[29]    http://bookshop.europa.eu/is-bin/INTERSHOP.enfinity/WFS/EU-Bookshop-Site/en_GB/-/EUR/ViewPublication-Start?PublicationKey=ND3210390.

[30]    http://bookshop.europa.eu/en/european-guidelines-for-quality-assurance-in-breast-cancer-screening-and-diagnosis-pbND0213386/.

[31]    http://www.epaac.eu/from_heidi_wiki/ESSM_firstannouncement0619.pdf.

[32]    http://www.aurora-project.eu/en/web/cervical-cancer-screening-608.

[33]    http://bookshop.europa.eu/en/report-of-a-european-survey-on-the-organisation-of-breast-cancer-care-services-pbLBNA26593.

[34]    http://www.eu2008.si/en/News_and_Documents/Council_Conclusions/June/0609_EPSCO-cancer.pdf.

[35]    http://eur-lex.europa.eu/Notice.do?val=477184:cs&lang=en&list=511806:cs,480690:cs,477184:cs,&pos=3&page=1&nbl=3&pgs=10&hwords=.

[36]    http://www.oecd.org/health/cancer-care.htm.

[37]    http://www.ejcancer.com/article/S0959-8049(13)01007-1/abstract.

[38]    https://ec.europa.eu/jrc/en/news/making-diet-count-cancer-prevention.

[39]    http://www.epaac.eu/healthcare.

[40]    http://ec.europa.eu/energy/nuclear/radiation_protection/medical/doc/2012_council_radioisotopes.pdf.

[41]    http://ec.europa.eu/health/ph_threats/non_com/docs/rare_com_sk.pdf.

[42]    http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2009:151:0007:0010:SK:PDF.

[43]    http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:088:0045:0065:sk:PDF.

[44]    http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:JOL_2014_147_R_0006.

[45]    http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:JOL_2014_147_R_0007.

[46]    http://www.rarecarenet.eu/rarecarenet/.

[47]    http://www.rarecare.eu/aims/aims.asp.

[48]    http://www.rarecancerseurope.org/.

[49]    http://www.transcanfp7.eu/transcan/index.php.

[50]    http://www.eurocourse.org/.

[51]    http://www.encr.eu/.

[52]    http://www.eurocare.it/.

[53]    http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe.

[54]    Zber štatistických údajov Eurostatu o príčinách smrti sa v súčasnosti vykonáva v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 328/2011: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:090:0022:0024:SK:PDF.

[55]    http://eco.iarc.fr/Default.aspx.

[56]    http://www.tumori.net/eurochip/.

[57]    http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/health/introduction.

[58]    http://www.oecd.org/health/health-systems/oecdhealthdata.htm.

[59]    http://www.epaac.eu/cancer-data-and-information.

[60]    http://www.lshtm.ac.uk/eph/ncde/cancersurvival/research/concord/concord_2.html.

[61]    http://www.patientregistries.eu/.

[62]    Rozhodnutie Komisie 2014 C/167 05 z 3. júna 2014, http://ec.europa.eu/health/major_chronic_diseases/docs/com2014_c167_05_en.pdf.