52014DC0473

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti

1. Úvod

Hoci vnútroštátne vlády museli v posledných rokoch znižovať výdavky na vyváženie svojich rozpočtov a objem súkromného financovania sa v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy výrazne znížil, finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti do členských štátov a regiónov naďalej prúdili a podporovali dôležité investície do rastu a zamestnanosti.

Kríza mala výrazný vplyv na vnútroštátne a regionálne rozpočty a obmedzila dostupnosť financovania vo všetkých oblastiach investovania. V EÚ ako celku verejné investície v rokoch 2008 až 2013 v reálnych hodnotách klesli o 20 %. V Grécku, Španielsku a Írsku došlo k poklesu o približne 60 %. V krajinách strednej a východnej Európy, kde je financovanie v rámci politiky súdržnosti obzvlášť významné, verejné investície (merané ako tvorba hrubého fixného kapitálu) klesli o tretinu. Bez politiky súdržnosti by investície v členských štátoch najviac postihnutých krízou klesli o ďalších 50 %. Finančné prostriedky na podporu súdržnosti v súčasnosti predstavujú viac než 60 % rozpočtu týchto krajín určeného na investície.

Obr. 1: Vplyv politiky súdržnosti na verejné investície   || Obr. 2: Účasť politiky súdržnosti na verejných investíciách

Hospodárska kríza zvrátila dlhodobý trend zbližovania miery rastu HDP a miery nezamestnanosti v rámci EÚ, pričom ovplyvnila predovšetkým regióny v južnej Európe. Kríza takisto viedla k nárastu chudoby a sociálneho vylúčenia. To sťažilo splnenie niektorých cieľov stratégie Európa 2020.

Napríklad v 210 z 277 regiónov EÚ miera nezamestnanosti v rokoch 2007 až 2012 vzrástla. V 50 z týchto regiónov nárast znamenal, že miera nezamestnanosti sa viac než zdvojnásobila. Táto situácia trápi predovšetkým mladých ľudí, pretože v roku 2012 bola v približne polovici regiónov nezamestnanosť mladých ľudí vyššia ako 20 %. V dôsledku toho mnohé regióny nedokázali prispieť k plneniu hlavného cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je do roku 2020 dosiahnuť 75-percentnú zamestnanosť vo vekovej skupine od 20 do 64 rokov.

Okrem neustáleho venovania pozornosti dlhodobým štrukturálnym prekážkam rozvoja Komisia a členské štáty na krízu zareagovali presmerovaním určitých investícií na podporu súdržnosti do oblastí, kde by vplyv na hospodársku činnosť a zamestnanosť bol priamy a okamžitý. V dôsledku toho bolo do konca roka 2013 nanovo pridelených viac než 45 miliárd EUR – alebo 13 % celkových finančných prostriedkov. Týmto presunom finančných prostriedkov sa podporili opatrenia na zmiernenie rastúcej nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia a na udržanie investícií do inovácií, výskumu a vývoja, podpory podnikov, trvalo udržateľnej energetiky a sociálnej a vzdelávacej infraštruktúry.

Komisia takisto navrhla opatrenia na zlepšenie likvidity členských štátov najviac zasiahnutých krízou. Prijatie týchto opatrení Európskym parlamentom a Radou umožnilo znížiť vnútroštátne príspevky a viedlo k dodatočným zálohovým platbám vo výške viac než 7 miliárd EUR. Takisto došlo ku schváleniu ďalšieho zníženia vnútroštátneho spolufinancovania v hodnote takmer 2,1 miliardy EUR.

Dôkazy naznačujú, že investície v rámci politiky súdržnosti mali významný vplyv.

V rokoch 2007 až 2012 vytvoril Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) takmer 600 000 pracovných miest. To zodpovedá takmer 20 % odhadovaných strát pracovných miest za rovnaké obdobie, teda od nástupu finančnej krízy. Investoval do 200 000 projektov malých a stredných podnikov (MSP) a 80 000 začínajúcich podnikov, financoval 22 000 projektov zahŕňajúcich spoluprácu výskumného a podnikateľského sektora, poskytol pokrytie širokopásmovým pripojením pre 5 miliónov ľudí a pripojil 5,5 milióna ľudí k čistiarňam odpadových vôd. Okrem toho investície EÚ v rámci politiky súdržnosti umožnili vybudovať 3 000 km hlavných európskych dopravných sietí (15 % celkovej siete TEN‑T) a takisto zdvojnásobili objem vládneho financovania výskumu a vývoja v menej rozvinutých členských štátoch.

Európsky sociálny fond (ESF) v rokoch 2007 až 2012 podporil 68 miliónov jednotlivých účastí na projektoch. Po prijatí podpory z ESF 5,7 milióna nezamestnaných alebo neaktívnych ľudí získalo prácu a prostredníctvom podpory z ESF sa získalo takmer 8,6 milióna kvalifikácií. Zaznamenalo sa viac než 400 000 prípadov začínajúcich podnikov ľudí, ktorí prešli na samostatnú zárobkovú činnosť. Všetko toto pomohlo buď obmedziť pokles HDP v mnohých krajinách alebo zabrániť ďalšiemu rastu nezamestnanosti.

Účinky týchto investícií sa nasledujúcich rokoch zvýšia, keďže členské štáty musia do konca roku 2015 využiť finančné prostriedky z programov na roky 2007 – 2013 a existuje časový posun medzi časom uskutočnenia investície a časom, keď je možné zmerať jej vplyv.

S celkovým rozpočtom vyše 450 miliárd EUR (vrátane vnútroštátneho spolufinancovania) na programovacie obdobie 2014 – 2020 bude politika súdržnosti hlavným investičným nástrojom EÚ. Poskytne najväčšie príspevky na podporu malých a stredných podnikov, výskumu, vývoja a inovácií, vzdelávania, nízkouhlíkového hospodárstva, životného prostredia, boja proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, rozvoja infraštruktúry spájajúcej občanov EÚ a podporu modernizácie verejných správ. Jej investície, v kombinácii so štrukturálnymi reformami, budú zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore rastu a tvorby pracovných miest a pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Dôležitou výzvou je zaručiť, aby sa tieto prostriedky používali čo najúčinnejšie a najefektívnejšie, aby sa maximalizoval ich účinok, konsolidovalo sa zotavenie a aby pomohli EÚ vyjsť z krízy silnejšej a konkurencieschopnejšej než kedykoľvek predtým.

Nová politika súdržnosti je plne v súlade so stratégiou Európa 2020 a jej hlavnými cieľmi v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, klímy a energetiky, vzdelávania a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a je spojená s európskym semestrom a procesom hospodárskeho riadenia EÚ. Preto sa investície v rámci politiky súdržnosti použijú aj na podporu politík členských štátov v rámci integrovaných usmernení a národných programov reforiem, ako aj na riešenie príslušných odporúčaní Rady pre jednotlivé krajiny. Komisia môže takisto požiadať členské štáty o úpravu ich partnerských dohôd a operačných programov tak, aby spĺňali výzvy uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

V tomto oznámení sa uvádza zhrnutie úspechov financovania na podporu súdržnosti v predchádzajúcom programovacom období. Opisujú sa v ňom hlavné prvky reformy politiky súdržnosti zavedené na obdobie 2014 – 2020[1] a trendy vyplývajúce z prebiehajúcich programových rokovaní medzi Komisiou a členskými štátmi. Jeho súčasťou je pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa analyzujú sociálno-ekonomické výzvy a výzvy v oblasti riadenia, ktorým čelia členské štáty a regióny, a posudzuje sa vplyv politiky súdržnosti a verejných investícií na hospodárske a sociálne rozdiely.

2.           Vyvíjajúca sa politika: Investovanie do konkurencieschopnosti regiónov na zlepšenie života ľudí

V Zmluve o EÚ sa pre politiku súdržnosti stanovuje cieľ znižovať hospodárske, sociálne a územné rozdiely a poskytovať podporu predovšetkým menej rozvinutým regiónom.

V priebehu času táto politika pomohla zlepšiť životnú úroveň a hospodárske príležitosti v regiónoch EÚ zlepšením zručností a zamestnateľnosti, zlepšením prístupu k regiónom, podporou budovania administratívnych kapacít, vytvorením väzieb medzi výskumnými inštitúciami, univerzitami a podnikateľskou komunitou a poskytovaním služieb malým a stredným podnikom. Podporou hlavných hybných síl hospodárskeho rastu pomáha politika súdržnosti regiónom EÚ rásť rýchlejšie.

Hoci politika súdržnosti zostáva verná svojim koreňom, vyvíjala sa a dosiahla pokrok. Vo svojich začiatkoch sa táto politika zameriavala výlučne na jednotlivé štáty a financovala vopred určené projekty v členských štátoch, ktoré mali iba malý celoeurópsky vplyv. V priebehu času sa zaviedli hlavné zásady, ako napríklad viacročné programovanie, strategickejšie investície a rozsiahlejšie zapojenie regionálnych a miestnych partnerov.

Veľká časť finančnej podpory v rámci politiky sa dôsledne zameriavala na menej rozvinuté regióny a členské štáty. Došlo však aj k posunu investovania od infraštruktúry smerom k podpore malých a stredných podnikov, inovácií, inovačnejšieho zamestnávania a sociálnych politík. Tento posun bol možný vďaka rozvoju infraštruktúry v členských štátoch (v tých, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, aj v „starších“ členských štátoch) v rámci politiky súdržnosti v predchádzajúcich obdobiach.

Na obrázku 3 je zobrazený vývoj zloženia investícií od roku 1989.

Obr. 3: Zloženie investícií v rámci politiky súdržnosti v menej rozvinutých regiónoch (1989 – 2013)

Pomer investícií do ťažkej infraštruktúry (predovšetkým dopravy) bol vysoký pri začatí politiky a po rozšírení v roku 2004, keď do EÚ vstúpili krajiny jasne zaostávajúce v oblasti infraštruktúry. S vytvorením Kohézneho fondu v 90. rokoch sa zvyšoval podiel investícií do životného prostredia, čím sa členským štátom a regiónom pomohlo spĺňať ustanovenia smerníc a nariadení EÚ v tejto oblasti. Investície do výrobného sektora a predovšetkým do MSP zostali relatívne stabilné.

Investície do ľudí (vzdelávanie, zamestnanosť a sociálne začlenenie) však v relatívnom vyjadrení mierne klesli. Bez ohľadu na to úloha ESF ako nástroja na investovanie do ľudského kapitálu významne narástla, najnovšie v dôsledku výrazného vplyvu hospodárskej krízy na pracovné trhy členských štátov. Ako nové opatrenie na riešenie tohto problému sa v regulačnom rámci na roky 2014 – 2020 stanovuje minimálny podiel (23,1 %) rozpočtu politiky súdržnosti pre ESF. Toto opatrenie je dôležité na zaistenie objemu investícií do ľudského kapitálu, zamestnanosti, sociálneho začlenenia, reformy verejnej správy a budovania inštitucionálnych kapacít potrebných na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

Politika súdržnosti po prvýkrát – konkrétne prostredníctvom ESF – poskytla v období 2007 až 2013 podporu na modernizáciu a reformu verejných správ a systémov súdnictva v tzv. konvergenčných krajinách. Cieľom tejto podpory je zlepšiť fungovanie, dostupnosť a kvalitu verejných služieb, zjednodušiť tvorbu politík na základe dôkazov a poskytovať politiku spoločne so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou.

A nakoniec, podiel prostriedkov vyhradených na technickú pomoc sa od obdobia 2000 – 2006 výrazne zvýšil, pričom odráža veľký význam dobre fungujúcich inštitúcií na účinnú správu programov politiky súdržnosti.

Prispôsobovaním investícií podľa úrovne hospodárskeho rozvoja sa politika súdržnosti dokázala v priebehu času prispôsobiť meniacim sa potrebám jednotlivých regiónov. Vývoj politiky však nebol až taký presvedčivý, ako by sa mohlo očakávať. Dôkazy naznačujú, že napríklad zavedenie povinného vyčlenenia časti finančných prostriedkov na priority EÚ v období 2007 – 2013 bolo krokom vpred, výsledky však boli zmiešané a finančné prostriedky sú naďalej príliš rozptýlené.

Takisto časom bolo čoraz jasnejšie, že účinnosť politiky súdržnosti závisí od spoľahlivých makroekonomických politík, priaznivého podnikateľského prostredia a silných inštitúcií. V niektorých prípadoch nevhodné politiky a inštitucionálne nedostatky obmedzili účinnosť financovania. Medzery takisto zostali, pokiaľ ide o transpozíciu právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov v oblastiach, ktoré sa priamo týkajú politiky súdržnosti. Hoci došlo k snahám o definovanie zavedených strategických, inštitucionálnych a administratívnych rámcov, ich uplatňovanie zostalo na voľnom uvážení a nesystematické.

A nakoniec, využívanie finančných prostriedkov sa viac zameriavalo na výdavky a súlad s pravidlami riadenia než na dosahovanie cieľov. Ciele programov boli niekedy nejasné, čím sa sťažovalo ich monitorovanie a hodnotenie výkonnosti. Stanovovanie cieľov je zložité a niektoré členské štáty si stanovili ciele, ktoré neboli dostatočne ambiciózne. To obmedzilo kapacitu na vyhodnotenie vplyvov intervencií a na pochopenie, ktoré opatrenia boli najúčinnejšie a prečo.

3.           Dosahovanie výsledkov je základom novej politiky súdržnosti

Výsledky rokovaní o reforme politiky súdržnosti, ktoré sa skončili v decembri 2013, riešia tieto nedostatky.

Reforma sa zameriava na to, aby jej výsledkom bola investičná politika. Ciele politiky súdržnosti boli zladené so stratégiou Európa 2020 a pri plánovaní investícií sa systematicky zohľadňujú príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny. Spôsob fungovania politiky súdržnosti bol takisto podrobený reforme, a to na základe piatich hlavných myšlienok.

3.1.        Programy politiky súdržnosti musia fungovať v priaznivom prostredí

Nová politika súdržnosti je naviazaná na proces hospodárskeho riadenia EÚ a na európsky semester, pretože investície v rámci politiky súdržnosti sa nemôžu brať do úvahy bez hospodárskeho kontextu, v ktorom sa uskutočňujú.

S cieľom predchádzať počas obdobia 2014 – 2020 trvalo neudržateľným fiškálnym alebo hospodárskym politikám, ktoré podkopávajú účinnosť podpory EÚ, sa financovanie môže pozastaviť v prípade, že členský štát nedodržiava odporúčania, ktoré dostal v rámci procesu hospodárskeho riadenia EÚ.

Účinnosť investícií nesmú narúšať nespoľahlivé politiky ani regulačné, administratívne či inštitucionálne prekážky. Členské štáty a regióny musia preto spĺňať celý rad predpokladov. Tieto predpoklady sú navrhnuté s cieľom zaručiť, že investície sú zasadené do jednoznačného strategického rámca politiky, ktorý zaručuje rýchlu transpozíciu právnych predpisov EÚ ovplyvňujúcich vykonávanie financovania na podporu súdržnosti, dostatočnú administratívnu kapacitu a dodržiavanie minimálnych požiadaviek týkajúcich sa napríklad antidiskriminácie, rodovej rovnosti, zdravotného postihnutia, verejného obstarávania a štátnej pomoci.

Každá investičná oblasť musí byť predovšetkým založená na riadne definovanej stratégii. Napríklad žiadna investícia v doprave sa nemôže uskutočniť, kým nie je zavedená komplexná vnútroštátna alebo regionálna stratégia v oblasti dopravy. Podobne investície v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sa musia uskutočňovať v rámci „stratégie pre inteligentnú špecializáciu“, ktorá zahŕňa proces vypracovania vízie, identifikovania konkurenčnej výhody, stanovenia strategických priorít a využívania inteligentných politík na maximalizáciu potenciálu rozvoja každého regiónu založeného na poznatkoch. V skratke, projekty sa musia riadiť stratégiami a nie naopak.

3.2.        Programy politiky súdržnosti musia sústrediť prostriedky na malý počet priorít a maximalizovať ich pridanú hodnotu

Členské štáty a regióny musia sústrediť finančné prostriedky na obmedzený počet oblastí s významom pre celú EÚ. Veľký podiel EFRR bude vyčlenený na štyri priority, na ktoré sa zameriava stratégia Európa 2020: inovácie a výskum, digitálna agenda, podpora MSP a nízkouhlíkové hospodárstvo.

Zameranie ESF na maximálne päť investičných priorít bude podporovať konsolidáciu výstupov a výsledkov na európskej úrovni. Takisto zaistí jasnejšie prepojenie s európskou stratégiou zamestnanosti a integrovanými usmerneniami v oblasti zamestnanosti. Minimálne 20 % rozpočtu ESF bude účelovo vyčlenených na podporu sociálneho začlenenia a na boj proti chudobe a diskriminácii.

Vzhľadom na naliehavú potrebu riešiť nezamestnanosť mladých ľudí bola spustená iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí s rozpočtom 6 miliárd EUR. Prostredníctvom tejto iniciatívy sa poskytujú vyhradené finančné prostriedky na pomoc pri vykonávaní záruky pre mladých ľudí v celej EÚ. Zaručuje, že každý mladý človek dostane ponuku pracovného miesta alebo odbornej prípravy do štyroch mesiacov od ukončenia školy alebo od chvíle, keď sa stane nezamestnaným. Financovanie v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa bude zameriavať predovšetkým na regióny s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí.

Regióny a členské štáty sa budú takisto musieť jasne rozhodovať o svojich cieľoch. Tým sa umožní dosiahnutie rozhodujúceho objemu prostriedkov a zaistí sa zmysluplný vplyv a záruky, že investície sa uskutočňujú v tých oblastiach, ktoré majú priamy a okamžitý vplyv na rast a zamestnanosť.

3.3.        Programy politiky súdržnosti musia definovať jasné ciele a výsledky

Úspech politiky súdržnosti sa bude merať jej výsledkami a vplyvom. Reformy sa preto sústreďujú na zaručenie väčšieho zamerania na výsledky prostredníctvom lepších indikátorov výkonnosti, lepšieho vykazovania a hodnotenia.

Pri navrhovaní programov musia členské štáty a regióny určiť výsledky, ktoré chcú dosiahnuť do konca programovacieho obdobia. V programoch sa bude musieť stanoviť, ako navrhované opatrenia prispejú k dosiahnutiu týchto cieľov, a stanovia sa indikátory výkonnosti s jasnými východiskami a cieľmi na meranie pokroku. Každý program bude mať výkonnostný rámec na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti.

S cieľom poskytnúť dodatočný stimul bolo vyčlenených približne 20 miliárd EUR (alebo 6 % rozpočtu politiky súdržnosti), ktoré budú v roku 2019 pridelené na tie programy, v súvislosti s ktorými sa preukáže, že sú na správnej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov.

3.4.        Programy politiky súdržnosti musia poskytnúť silnejší hlas mestám

Mestá môžu zohrávať kľúčovú úlohu v politike súdržnosti a v plnení cieľov stratégie Európa 2020. Viac než dve tretiny Európanov žijú v mestách. Mestá sú produktívne a inovačné a dokážu prevziať vedúcu úlohu pri dosahovaní inteligentného rastu. Dokážu efektívnejšie využívať zdroje (napríklad minimalizovaním zaberania pôdy, zástavby pôdy a spotreby energie) a môžu byť súčasťou uskutočňovania trvalo udržateľného rastu, napríklad prostredníctvom zelenej infraštruktúry. Vzhľadom na nerovnomerné rozloženie bohatstva, koncentráciu sociálne vylúčených osôb a koncentráciu chudoby v mestách sú mestá nevyhnutné na riešenie výzvy inkluzívneho rastu.

Z tohto dôvodu sa očakáva, že približne polovica prostriedkov EFRR sa v období 2014 – 2020 vynaloží v mestách. Cieľom novej politiky súdržnosti je aj umožniť mestám navrhovať a vykonávať politiky, ktoré prispievajú k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 stanovením minimálneho objemu (5 % EFRR) na integrované investície do trvalo udržateľného rozvoja miest a zaručením, že mestá budú zohrávať hlavnú úlohu pri výbere projektov.

Komisia takisto spustí výzvy na predkladanie projektov v rámci nového programu Inovačné opatrenia miest na podporu miest, ktoré chcú vyskúšať nové nápady v oblasti rozvoja miest.

3.5.        Programy politiky súdržnosti musia lepšie zapájať partnerov na všetkých úrovniach

Politický rámec na roky 2014 – 2020 je založený na východisku, že všetci partneri na celoštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni budú pri dodržiavaní zásad viacúrovňového riadenia a pri zahrnutí sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti zapojení na všetkých stupňoch programovania. Európsky kódex správania pre partnerstvo[2] poskytuje členským štátom po prvýkrát na úrovni EÚ koncepciu na oslovenie a zapojenie týchto partnerov do rozvojových programov počas vykonávania programu a počas monitorovania a hodnotenia. Partnerstvo by mohlo byť obzvlášť účinné pri poskytovaní stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitami. Nové nariadenia obsahujú aj opatrenia na budovanie kapacít u sociálnych partnerov a partnerov z oblasti občianskej spoločnosti.

4.           Od teórie k praxi: dôkazy vyplývajúce z rokovaní

Komisia v čase prijatia tohto oznámenia dostala všetkých 28 partnerských dohôd a približne 150 operačných programov[3]. Rokovania s členskými štátmi a regiónmi ešte prebiehajú. Ďalej uvedený text preto poskytuje len náznak rozsahu, v akom boli hlavné prvky reformy zapracované do nových stratégií a programov.

Dostupné informácie preukazujú niekoľko veľmi povzbudivých trendov a niekoľko výziev.

Celkovo je na vnútroštátne a regionálne programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti vyhradených 336 miliárd EUR. Prostriedky sú rozdelené takto: 187,5 miliardy EUR pre EFRR, 63 miliárd EUR pre Kohézny fond a 85 miliárd EUR pre ESF, čo je viac než právne požadované minimum pre ESF vo výške 80 miliárd EUR[4].

Obr. 4: Pridelené rozpočtové prostriedky na priority financovania podľa fondov (2014 – 2020), v % celkových rozpočtových prostriedkov

Približne 124 miliárd EUR je vyčlenených na výskum, vývoj a inovácie, IKT, MSP a nízkouhlíkové hospodárstvo. V porovnaní s obdobím 2007 – 2013 to predstavuje nárast o takmer 22 %. Väčšina tejto sumy sa financuje z EFRR (116,5 miliardy EUR) a zvyšok z Kohézneho fondu.

Do opatrení v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia a vzdelávania sa investuje 98 miliárd EUR. Väčšina tejto sumy sa financuje z ESF: zamestnanosť 30,7 miliardy EUR, sociálne začlenenie 20,9 miliardy EUR a vzdelávanie 26,3 miliardy EUR.

Na dopravnú a energetickú sieťovú infraštruktúru je vyčlenených 59 miliárd EUR, čo predstavuje pokles o 21 % v porovnaní s obdobím 2007 – 2013.

Takmer 4,3 miliardy EUR sa investuje do budovania inštitucionálnych kapacít verejných orgánov a do efektívnosti verejných správ a služieb („dobrá správa“). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím to predstavuje nárast o 72 %.

Nové programovacie obdobie teda prináša jasnú zmenu z hľadiska priorít financovania v porovnaní s obdobím 2007 – 2013. Členské štáty a regióny budú investovať viac do priorít EFRR (výskum, vývoj a inovácie, IKT, MSP a nízkouhlíkové hospodárstvo) a do priorít ESF (zamestnanosť, sociálne začlenenie, vzdelávanie a riadenie). Menej prostriedkov sa naopak investuje do sieťovej a environmentálnej infraštruktúry. Pokles investovania do infraštruktúry je výrazný najmä v rozvinutejších členských štátoch.

Obr. 5: Pridelené rozpočtové prostriedky na priority financovania v období 2014 – 2020 v porovnaní s obdobím 2007 – 2013, v % celkových prostriedkov

Výsledkom osobitného zamerania, ktoré Komisia kladie na nízkouhlíkové hospodárstvo, je viditeľný nárast tohto typu investovania: viac než 38 miliárd EUR je určených na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy. Niekoľko krajín kladie osobitný dôraz na energetickú účinnosť alebo rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov. V niektorých prípadoch však prepojenie medzi investovaním a očakávanými výsledkami vo vzťahu k cieľom v oblasti zmeny klímy musí byť zreteľnejšie.

Vzhľadom na problémy súvisiace s vysokou nezamestnanosťou a narastajúcou chudobou by zameranie na inkluzívny rast mohlo v niektorých partnerských dohodách byť silnejšie. Komisia takisto zastáva názor, že finančné prostriedky pridelené na vzdelávanie nie sú v súčasnosti dostatočné na vykonávanie stanovených priorít. V niektorých partnerských dohodách majú aktívne opatrenia na sociálne začlenenie nízku prioritu. S cieľom zaručiť lepšie sociálne výsledky a investície, ktoré pohotovejšie reagujú na sociálnu zmenu musí byť do programovania lepšie zahrnutá reforma sociálnej politiky.

Navyše, pokiaľ ide o iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, príslušné informácie v niektorých partnerských dohodách a operačných programoch sú dosť všeobecné a neurčujú, ako sa táto nová iniciatíva bude poskytovať a či a ako bude podporovať vykonávanie systémov záruky pre mladých ľudí. V niektorých programoch sa opatrenia podporované iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí musia viac zameriavať na podporu tvorby zamestnanosti.

Bez ohľadu na existenciu odporúčania pre jednotlivé krajiny o integrácii rómskej menšiny niektoré členské štáty nepredpokladajú vyhradenú prioritu pre marginalizované komunity, v dôsledku čoho je zložitejšie posúdiť, koľko finančných prostriedkov sa vyčlení na túto politickú oblasť. Niektoré členské štáty neriešia potreby tejto cieľovej skupiny dostatočne alebo musia ďalej pracovať na svojej stratégii a intervenčnej logike.

Modernizácia administratívy a kvalita súdnictva sa považujú za kľúčové faktory pre konkurencieschopnosť a inkluzívny rast. Mnohé členské štáty plánujú opatrenia na posilnenie svojich verejných inštitúcií a zlepšenie svojich kapacít na poskytovanie účinnejších politík, lepších administratívnych služieb, rýchlejších súdnych konaní, vyššej transparentnosti a integrity verejných inštitúcií, ako aj vyššej účasti verejnosti na rôznych fázach tvorby politík. V niektorých členských štátoch, v ktorých sa reforma verejnej správy považuje za výzvu, však chýba jasná stratégia a ciele sú neúplné a nejasné, hoci takáto reforma je nevyhnutná na podporu zamestnanosti, rastu a konkurencieschopnosti. V niektorých členských štátoch navyše chýba jasný politický záväzok voči takejto reforme.

Je zrejmé, že potreba pripraviť sa na investíciu splnením podmienok pred realizáciou programu sa berie vážne. Tento proces nie je jednoduchý a v mnohých prípadoch sa Komisia bude musieť dohodnúť na akčných plánoch na zaručenie úplného súladu s požiadavkami v rámci riadne stanovených termínov. Podmienky, ktoré členské štáty obzvlášť ťažko spĺňajú, zahŕňajú oblasti, v ktorých musia byť smernice EÚ transponované alebo v ktorých sa nariadenia EÚ musia účinne uplatňovať.

Stratégie inteligentnej špecializácie boli navrhnuté na vnútroštátnej a regionálnej úrovni na zrýchlenie hospodárskej transformácie a zmiernenie rozdielov v oblasti poznatkov. Je potrebné klásť väčší dôraz na jemné formy podpory, na podporu výskumu riadeného trhom a spoluprácu s firmami. Existuje riziko nezmenenej podpory pre MSP namiesto prispôsobenia podpory potrebám a potenciálu rastu týchto podnikov na zaručenie veľkého pákového efektu a rýchleho prijatia.

Niektoré členské štáty takisto navrhli programy, ktoré vytvárajú jasné väzby medzi digitálnou ekonomikou a inováciami. Je to dôležité, pretože investície do vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a IKT sú potrebné na prekonanie špecifických prekážok a podporu riešení riadených trhom. Napríklad je dôležité zamerať investície do širokopásmového pripojenia na siete ďalšej generácie s cieľom zaručiť, že menej rozvinuté regióny nebudú zaostávať ešte viac. Synergie medzi politikou súdržnosti, programom Horizont 2020 a ďalšími programami EÚ sú takisto veľmi dôležité v kontexte stratégií inteligentnej špecializácie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

V období 2014 – 2020 bude približne 88 programov v 16 krajinách predstavovať programy financované z viacerých zdrojov, a to kombináciou prostriedkov z EFRR, KF a ESF. Očakáva sa, že sa tým podporí integrovaný prístup spájajúci rôzne politiky, fondy a priority.

Na to, aby politika bola účinnejšia, viac orientovaná na výsledky a založená na výkone, si členské štáty a regióny budú musieť stanoviť podrobné ciele. Je dôležité, aby sa v programoch ciele nevyjadrovali príliš všeobecne a aby zahŕňali veľký počet možných opatrení na zachovanie maximálnej flexibility pri výbere projektov v neskorších fázach. Tento faktor je kľúčový: ak ciele nie sú dostatočne ambiciózne a podrobné, hodnotenie politiky a zmysluplná verejná diskusia o nej budú veľmi zložité. Komisia sa počas procesu rokovaní zameria na tieto riziká.

Partnerské dohody boli vo veľkej miere vypracované prostredníctvom zmysluplného dialógu s partnermi, hoci existujú náznaky, že v niektorých prípadoch bol tento dialóg nedostatočný, neboli zapojené niektoré dôležité zainteresované strany alebo pripomienky neboli zohľadnené v neskorších verziách dokumentov. Komisia veľmi pozorne preskúma, ako členské štáty uplatňujú kódex správania pre partnerstvo na zaručenie skutočnej účasti zainteresovaných strán.

Nové obdobie si vyžaduje v neposlednom rade silné riadiace a koordinačné mechanizmy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni na zaručenie jednotnosti programov, podpory programu Európa 2020 a odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj na zabránenie prekrývaniu a medzerám. Toto je obzvlášť dôležité vzhľadom na celkový nárast počtu regionálnych programov (v prípade programov v rámci ESF ide o takmer 60-percentný nárast v porovnaní s obdobím 2007 – 2013).

5.           Záver

V období 2014 – 2020 bude politika súdržnosti predstavovať tretinu investícií z rozpočtu EÚ s cieľom dosiahnuť celoeurópske ciele rastu a zamestnanosti a zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov. Takisto predstavuje najväčší investičný nástroj na úrovni EÚ v snahe dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020. Poskytuje najväčší príspevok v mnohých oblastiach vrátane podpory MSP, výskumu, vývoja a inovácií, investovania do zručnej a konkurencieschopnej pracovnej sily, boja proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, prispôsobenia zmene klímy a životného prostredia.

Ekonomické modely poskytujú náznak makroekonomického vplyvu. Napríklad sa očakáva, že hlavné krajiny prijímajúce pomoc môžu vďaka politike súdržnosti dosiahnuť počas obdobia vykonávania vyšší HDP priemerne o 2 % a vyššiu zamestnanosť približne o 1 %.

Účinky politiky súdržnosti zvyšujúce produktivitu budú však pokračovať aj po skončení programov. Odhaduje sa, že do roku 2030 bude HDP v týchto krajinách o viac než 3 % vyšší než v prípade, že by politika neexistovala. To znamená, že počas obdobia 2014 – 2030 sa očakáva, že za každé euro vynaložené v hlavných krajinách prijímajúcich pomoc bude HDP vyšší o viac než tri eurá.

Na to, aby sa tieto účinky dosiahli, je však nevyhnutné, aby členské štáty a regióny uskutočnili reformy a využívali politiku ako účinný investičný nástroj. Preto bude veľmi dôležité, aby výsledkom prebiehajúcich rokovaní bolo vypracovanie spoľahlivých stratégií, určenie malého počtu kľúčových investičných priorít, stanovenie ambicióznych cieľov a zaručenie, že mikroekonomické a makroekonomické podmienky maximalizujú vplyv investícií spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade prvú správu o pokroku v oblasti programov v roku 2017. Táto správa poskytne prehľad o pokroku členských štátov a regiónov pri dosahovaní cieľov stanovených v ich programoch a uvedie, či dosahujú očakávané výsledky.

[1]     Pozri Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013.

[2]     Pozri delegované nariadenie Komisie zo 7.1.2014, C(2013) 9651 final.

[3]     Komisia už schválila 4 partnerské dohody.

[4]     Finančné prostriedky na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti zahŕňajú EFRR (okrem podpory cieľa Európska územná spolupráca), ESF a Kohézny fond. Tieto údaje odrážajú situáciu k 1. júnu a môžu sa ešte zmeniť v kontexte rokovaní o programoch.