52014DC0439

Správa o fungovaní nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa

1.        Úvod

Výdavky spotrebiteľov predstavujú v súčasnosti vyše 56 % HDP EÚ a sú dôležitým stimulom európskeho hospodárstva[1]. Spotrebiteľskou politikou EÚ sa môže významne prispieť k vyššej miere rastu v EÚ zlepšovaním spotrebiteľských podmienok a zvyšovaním dôvery v jednotný trh. Ako sa uvádza v Európskom programe pre spotrebiteľov na rok 2012, zvýšené presadzovanie spotrebiteľských právnych predpisov je jednou z priorít spotrebiteľskej politiky. Rovnaké a účinné presadzovanie práva je zamerané na zvýšenie súkromnej spotreby a zabezpečenie rovnakých podmienok na podnikanie. To na druhej strane stimuluje hospodársku súťaž a inováciu sústredenú na spotrebiteľa[2].

Presadzovanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa hospodárskych záujmov spotrebiteľov bolo posilnené v roku 2004 prijatím nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa[3]. Týmto jedinečným rámcom sa spájajú vnútroštátne orgány zo všetkých členských štátov EÚ[4]. Jeho hlavným cieľom je riešiť otázky cezhraničného porušovania právnych predpisov zavedením postupov na výmenu informácií, žiadostí o cezhraničné presadzovanie práva a koordinovaných opatrení na zabránenie obchodníkom, ktorí porušujú právne predpisy, pohybovať sa medzi členskými štátmi, aby využívali medzery v jurisdikciách. Nariadením sa navyše umožňuje uzatvárať dohody o medzinárodnej spolupráci.

Komisia posúdila fungovanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa v dvoch dvojročných správach[5] z rokov 2009 a 2012, v ktorých identifikovala možnosti, ako zvýšiť účinnosť spolupráce v oblasti presadzovania práva podľa súčasného právneho rámca. Článkom 21a sa do nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa zavádza doložka o preskúmaní, v ktorej sa Komisia vyzýva, aby zhodnotila účinnosť a operačné mechanizmy nariadenia.

V externom hodnotení (ďalej len „hodnotenie“)[6] sa v roku 2012 dospelo k záveru, že nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa je prínosné pre príslušné orgány a spotrebiteľov, pričom sa potvrdzuje vhodnosť a význam cieľov spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, s upozornením, že dosiaľ neboli úplne dosiahnuté.

V záveroch Spotrebiteľského samitu EÚ 2013[7] sa zdôrazňuje potreba integrovanejšieho prístupu k presadzovaniu práv spotrebiteľov na úrovni EÚ, najmä na odstránenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov[8]. Vnútroštátne orgány presadzovania práva a spotrebiteľské organizácie zatiaľ prijali opatrenia proti tomuto rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov, napríklad v prípade zavádzajúcich praktík spojených so zákonnými právami na záruku[9]. Takýmito opatreniami sa nielen preukáže, že väčší obchodníci pravdepodobne uplatňujú rovnaké praktiky súčasne v niekoľkých členských štátoch, ale budú tiež zdrojom cenných námetov na zamyslenie sa, ako najlepšie riešiť takéto rozsiahle porušovanie právnych predpisov na úrovni EÚ.

Ako ďalší krok v procese preskúmania Komisia uverejnila plán[10] s uvedením prehľadu hlavných oblastí možného zlepšenia, ktoré podrobila skúške prostredníctvom verejných konzultácií[11], ktoré sa uskutočnili v období od 11. októbra 2013 do 13. februára 2014. Tieto oblasti sa týkajú jednotného chápania rámca spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa medzi všetkými aktérmi, prípadných medzier v mechanizmoch varovania, procedurálnych a právnych prekážok pri vybavovaní žiadostí o vzájomnú pomoc, právomoci príslušných orgánov, úlohy Komisie a potreby vyvíjať spoločné nástroje na riešenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov, ktoré má vplyv na viaceré členské štáty súčasne (porušovanie príslušných právnych predpisov na úrovni EÚ).

V procese preskúmania sa doteraz potvrdilo, že vykonávanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa v roku 2007 viedlo k vývoju účinných prostriedkov na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov v celej EÚ. V nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa stanovujú spoločné minimálne kapacity v oblasti presadzovania práva pre vnútroštátne orgány a umožňuje sa im vykonávať spoločné opatrenia na presadzovanie koordinované Európskou komisiou. Bolo napríklad skontrolovaných vyše 3 000 webových stránok elektronického obchodovania v rozličných hospodárskych odvetviach z hľadiska porušovania právnych predpisov EÚ a výsledkom bolo lepšie dodržiavanie predpisov. V posledných dvoch rokoch bol vykonaný ďalší krok, v ktorom sa požaduje ukončiť v priemyselnom odvetví nekalé obchodné praktiky v oblastiach spoločného záujmu v celej EÚ – spoločné prístupy k presadzovaniu práva v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. Konkrétnym príkladom, ako si presadzovanie práva v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa vie poradiť s problémami moderných spotrebiteľov, ktoré sa vyskytujú v mnohých členských štátoch, je najnovšia spolupráca v oblasti ochrany spotrebiteľa v súvislosti s nákupmi v rámci aplikácií[12], kde vnútroštátne orgány presadzovania práva v celej EÚ poskytli veľkým technologickým spoločnostiam jednotný výklad uplatňovania príslušných spotrebiteľských právnych predpisov v tejto oblasti.

Súbežne s tým Komisia vyvinula úsilie o vypracovanie výkladových usmernení na ďalšie uľahčenie presadzovania a dodržiavania právnych predpisov[13] v súvislosti s rozšírením ochrany spotrebiteľa EÚ a spotrebiteľskej politiky EÚ. V pripravovaných usmerneniach o uplatňovaní smernice o právach spotrebiteľov[14] a smernice o nekalých obchodných praktikách[15] by malo byť podporené jednotné chápanie posudzovania prípadov, a tým zlepšenie presadzovania spotrebiteľských právnych predpisov.

Pri pohľade do budúcnosti je z procesu preskúmania zjavné, že aby bolo možné reagovať na nové výzvy digitálneho hospodárstva, pri presadzovaní spotrebiteľských právnych predpisov sa musia riešiť jednak osobitosti obchodu v elektronickej podobe, a jednak rýchlosť, akou sa môže šíriť porušovanie spotrebiteľských právnych predpisov v rámci celej EÚ. Z údajov spotrebiteľského porovnávacieho prehľadu a zo správ európskych spotrebiteľských centier vyplýva aj pretrvávanie nerovných podmienok pre spotrebiteľov v jednotlivých krajinách a vysoký počet prípadov cezhraničného porušovania spotrebiteľských právnych predpisov. Z verejných konzultácií vychádza jasná výzva zainteresovaných strán, aby politici zvýšili svoje úsilie o účinné presadzovanie spotrebiteľských právnych predpisov.

Táto správa je ďalším krokom v procese preskúmania. Sú v nej zahrnuté všetky citované dokumenty, nové dvojročné správy predložené členskými štátmi v roku 2013[16] a výsledky verejných konzultácií. V súlade so zásadami inteligentnej regulácie[17] bude po tejto správe nasledovať dôkladné posúdenie vplyvu možných zlepšení nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa s cieľom umožniť Komisii, aby začiatkom roku 2015 dokončila preskúmanie, ktoré sa od nej vyžaduje podľa článku 21a nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, a vypracovala základ pre rozhodnutie, či je potrebný legislatívny návrh zmeny nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

2.        Spoluprácou pri presadzovaní právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa od roku 2007 sa zvýšili prínosy pre spotrebiteľov

Nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa prinieslo od roku 2007 značné výhody pre spotrebiteľov v EÚ vďaka posilneniu kapacít v oblasti presadzovania práva v celej Európe. Spoluprácou medzi orgánmi presadzovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa zabezpečilo jednotnejšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa, čím sa prispelo k lepšiemu fungovaniu jednotného trhu pre občanov a podniky. Najmä:

· Mechanizmom vzájomnej pomoci v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa sa zaistil jasný a úplný právny rámec pre vzájomnú výmenu informácií a opatrenia na cezhraničné presadzovanie právnych predpisov. Najdôležitejšia inovácia je možnosť presadzovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa naprieč hranicami (článok 8 nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa). Tým sa nielen znižujú náklady na presadzovanie právnych predpisov, ale umožňuje sa aj použiť správne prostriedky jednej krajiny v prospech spotrebiteľov z iných krajín, a tiež na zabránenie pohybu obchodníkov, ktorí porušujú právne predpisy, medzi jednotlivými krajinami.

Žiadosti o vzájomnú pomoc

Nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa umožňuje príslušným orgánom vymieňať si informácie pri vyšetrovaní na základe žiadosti (článok 6) a požiadať iný príslušný orgán, aby zastavil porušovanie právnych predpisov v rámci Spoločenstva (článok 8). Týmito nástrojmi sa umožňuje príslušným orgánom získať dôkazy na zastavenie porušovania právnych predpisov zo strany obchodníkov z iných členských štátov, ktorí poškodzujú spotrebiteľov v ich jurisdikcii.

Do konca roku 2013 členské štáty predložili celkom 1 454 žiadostí o vzájomnú pomoc, z toho bolo 699 žiadostí o informácie a 755 žiadostí o presadzovanie práva. V hodnotení sa poukazuje na mnohé prínosy mechanizmu vzájomnej pomoci, ako sú zvýšená efektivita opatrení na cezhraničné presadzovanie práva, výmena najlepších postupov, zvýšená informovanosť orgánov o objavujúcom sa porušovaní právnych predpisov a zvýšená administratívna kapacita[18].

· Prostredníctvom „sweeps“ a spoločnými prístupmi k presadzovaniu práva na základe článku 9 nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa členským štátom umožnilo koordinovať svoje prístupy k presadzovaniu právnych predpisov v širšom meradle. Poskytol sa im účinný celoeurópsky nástroj na zisťovanie závažného a rozsiahleho porušovania právnych predpisov a boj proti nemu, s jasným odrádzajúcim účinkom na ostatných obchodníkov. Prijaté nápravné opatrenia, napríklad v oblasti elektronického tovaru, služieb cestovného ruchu a digitálneho obsahu, jasne viedli k merateľnej zvýšenej miere dodržiavania právnych predpisov a povedomia o spotrebiteľských právach medzi podnikmi.

„Sweeps“

Komisia spolu s príslušnými orgánmi členských štátov vypracovala osobitný formát EÚ na kontroly webových stránok (známy ako „sweeps“). „Sweeps“ sú kontroly webových stránok v celej EÚ, ktorých cieľom je zistiť porušovanie spotrebiteľských právnych predpisov na danom elektronickom trhu a následne zabezpečiť ich dodržiavanie prostredníctvom činností v oblasti presadzovania práva. Od roku 2007 sa kontroly sweeps vykonávajú každoročne, sú koordinované Európskou komisiou a uskutočňujú ich súčasne vnútroštátne orgány presadzovania práva v zúčastnených krajinách. Hoci sú dobrovoľné, každoročne sa do nich zapojili takmer všetky členské štáty. V období rokov 2007 – 2013 bolo skontrolovaných vyše 3 000 webových stránok:

Elektronický trh || Zúčastnené členské štáty || Preskúmané webové stránky || Webové stránky s nezrovnalosťami || Miera presadzovania práva*

Letenky (2007) || 15 + 1 EHP || 447 || 32 % || 81 %

Obsah mobilného telefonovania (2008) || 27 + 2 EHP || 554 || 54 % || 71 %

Elektronický tovar (2009) || 26 + 2 EHP || 369 || 55 % || 71 %

On-line predaj vstupeniek (2010) || 27 + 2 EHP || 414 || 59 % || 79 %

Spotrebiteľské úvery (2011) || 27 + 2 EHP || 565 || 69 % || 75 %

Digitálny obsah (2012) || 27 + 2 EHP || 330 || 52 % || 80 %

Služby cestovného ruchu (2013) || 27 + 2 EHP || 552 || 69 % || 62 %**

* Miera presadzovania práva udáva stupeň dodržiavania právnych predpisov po kontrole sweeps: podiel vyhovujúcich webových stránok z celkového počtu webových stránok, ktoré boli preskúmané. ** Výsledky po 6 mesiacoch. Vnútroštátne orgány obvykle vyžadujú obdobie minimálne 12 mesiacov od počiatočného vyšetrovania, aby boli schopné podať správu o konečných výsledkoch činností v oblasti presadzovania práva.

V hodnotení sa poukazuje na prínosy kontrol sweeps v prípadoch porušovania práva ako v rámci Únie, tak aj vnútroštátne. Na základe kontrol sweeps sa poskytuje dobrý obraz o dodržiavaní právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v odvetví/na trhu a zviditeľňuje sa sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Prispieva sa tak k jednotnému chápaniu právnych a iných otázok medzi orgánmi zodpovednými za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Spoločné prístupy k presadzovaniu práva

Spoločný prístup k presadzovaniu práva je nový formát spoločného opatrenia na presadzovanie vypracovaný v roku 2013 na základe článku 9 nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Umožňuje sa ním príslušným orgánom členských štátov – s pomocou Komisie – koordinovať svoj prístup k uplatňovaniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa pri riešení konkrétneho problému. Prvé takéto opatrenie sa týka nákupov on-line hier vo virtuálnom obchode. Ďalší príklad sa týka odvetvia požičovní vozidiel. V oboch prípadoch prebiehajú rokovania s príslušným odvetvím s cieľom zabezpečiť dodržiavanie spotrebiteľských právnych predpisov.

· Prostredníctvom mechanizmu varovania v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa sa prvýkrát poskytol členským štátom rámec na výmenu informácií o nových prípadoch porušovania právnych predpisov a na určenie prípadov, ktoré si môžu vyžadovať koordinovaný prístup.

· Spoločnými činnosťami a projektmi, seminármi a inými podujatiami sa posilnila kapacita členských štátov v oblasti presadzovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a administratívna kapacita a viedli k zvýšeniu dôvery a zlepšeniu spoločného chápania medzi orgánmi členských štátov zapojenými do siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

· Medzinárodná spolupráca umožnila výmenu osvedčených postupov s hlavnými obchodnými partnermi EÚ.

Tieto úspechy boli dosiahnuté aj napriek obmedzeným administratívnym zdrojom v dôsledku krízy. V skutočnosti sa nimi dokazuje, že mechanizmus spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa môže poskytnúť efektívnejšie prostriedky z hľadiska zdrojov na riešenie porušovania právnych predpisov v celej EÚ. Vykonávanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa celkovo prinieslo pozitívne výsledky a vznikol ním mechanizmus spolupráce na základe siete, príkladný aj pre ostatné oblasti jednotného trhu.

3.        Spolupráca pri presadzovaní práva: inteligentnejší spôsob riešenia nových výziev, ktoré prináša digitálne hospodárstvo

Nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa je stále veľmi dôležité a predstavuje prínos pre budúcnosť spotrebiteľskej politiky EÚ. Z hodnotenia, dvojročných správ Komisie a členských štátov, ako aj z výsledkov verejných konzultácií jasne vyplýva potreba komplexných usmernení pre sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Mohol by byť potrebný ďalší rozvoj rámca spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, vrátane prípadnej revízie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, v týchto oblastiach:

· Mechanizmus vzájomnej pomoci, vrátane právnych a procesných otázok a opatrení na zabezpečenie celkovej spolupráce (článok 9 nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa), môže vyžadovať objasnenie a posilnenie[19].

· Spoločné činnosti v oblasti presadzovania právnych predpisov, ako sú kontroly sweeps alebo nedávno začaté spoločné opatrenia na presadzovanie, sú účinné a mali by sa rozšíriť aj na ďalšie sektory[20]. Ako vyplynulo zo skúseností z niektorých prípadov spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, je potrebný ďalší pokrok v boji proti podvodom a agresívnym obchodným praktikám, ktoré si môžu vyžadovať osobitné prostriedky presadzovania práva[21].

· Môže byť potrebné vypracovať mechanizmus na sledovanie trhu a varovanie v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa na zabezpečenie rýchleho rozpoznania nových hrozieb pre spotrebiteľov, ktoré by si vyžadovali spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa[22]. Je potrebné preskúmať najmä možnosť zapojenia iných aktérov, ako sú spotrebiteľské organizácie a európske spotrebiteľské centrá[23].

· Ťažkosti vyplývajúce z rozdielnych vnútroštátnych procesných postupov a noriem platných pri presadzovaní práva sa javia ako prekážka pre účinnú a efektívnu spoluprácu[24]. Tieto rozdiely môžu brániť rozvoju vzájomnej pomoci a spolupráce a spomaľovať účinné riešenie prípadov porušovania právnych predpisov. Môže byť potrebné objasniť aj súbor nástrojov príslušných orgánov a ich minimálne spoločné právomoci[25].

· Respondenti v rámci verejných konzultácií všeobecne podporili myšlienku aktívnejšej úlohy Komisie v rámci siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa[26]. Kroky v tomto smere už boli prijaté v rokoch 2013 – 2014, a to začatím nových koordinovaných činností v oblasti presadzovania práva, ktorých výsledkom je spoločný prístup k presadzovaniu práva v súvislosti s nákupmi v rámci aplikácií. V budúcnosti bude potrebné urobiť viac proti rozsiahlemu porušovaniu právnych predpisov na úrovni EÚ, ktoré spôsobuje značné škody pre hospodárstvo EÚ[27].

· Vzhľadom na rastúce problémy spôsobené obchodnými praktikami pochádzajúcimi z tretích krajín v globalizovanom digitálnom hospodárstve môže byť potrebná ďalšia spolupráca s medzinárodnými partnermi[28].

4.        Doplnenie bilaterálnej pomoci o väčší počet celoeurópskych spoločných opatrení

Z hodnotenia a dvojročných správ vyplýva, že po počiatočnom skúšobnom období v rokoch 2007 – 2009 vnútroštátne orgány využívali mechanizmus vzájomnej pomoci v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa na riešenie prípadov, ktoré by mohli byť účinnejšie riešené prostredníctvom siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa než inými prostriedkami dostupnými na vnútroštátnej úrovni[29]. Na základe väčšej internacionalizácie maloobchodu v EÚ zároveň veľkí obchodníci začali zriaďovať miestne dcérske spoločnosti na hlavných trhoch svojho pôsobenia a uplatňovať rovnaké postupy na všetkých týchto trhoch. Vnútroštátne orgány sa preto na svojich domácich trhoch stretávajú s rovnakým porušovaním právnych predpisov. Napriek tomu rozpočtové obmedzenia viedli členské štáty k tomu, aby sústredili svoje obmedzené zdroje skôr na vnútroštátne prípady, než na cezhraničné problémy[30].

Internacionalizácia maloobchodu tak prispieva k šíreniu toho istého porušovania právnych predpisov naprieč hranicami v EÚ. Táto otázka bola riešená v rámci siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa posilnením spoločných činností, ako sú kontroly sweeps a od roku 2013 vývoj nového nástroja – spoločného prístupu k presadzovaniu práva. Zameranie sa na otázky spoločného záujmu na úrovni EU umožnilo účinné presadzovanie práva.

Z nerovnomerného využívania mechanizmu vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi, ktoré bolo identifikované už v prvej dvojročnej správe Komisie, potvrdené v hodnotení[31] a pozorované v rokoch 2012 – 2013[32], vyplýva potreba zvýšiť povedomie a jednotné chápanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa medzi vnútroštátnymi orgánmi. Výrazne to podporili aj odpovede v rámci verejných konzultácií[33]. Týka sa to najmä pravidiel pre žiadosti o presadzovanie práva (napr. maximálne lehoty a ďalšie kroky, ktoré je potrebné prijať, ak presadzovanie nie je možné) a postupov pri vybavovaní žiadostí. Okrem toho sa zdá vhodné uvažovať o spolupráci medzi spotrebiteľskými organizáciami a sieťou pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií o nových praktikách, ktoré by mohli byť v rozpore so spotrebiteľskými právnymi predpismi EÚ.

V hodnotení sa odporúča aj posilniť kontroly sweeps prostredníctvom činností, ktorými sa zvyšuje informovanosť širokej verejnosti, a prostredníctvom následných opatrení na zabezpečenie jednotnej úrovne dodržiavania spotrebiteľských právnych predpisov v danom odvetví. Okrem toho sa v ňom navrhuje aj zriadenie „observatória“, v ktorom by sa systematicky zbierali informácie[34]. Z výsledkov verejných konzultácií vyplýva aj celková potreba posilniť mechanizmy sledovania trhu na včasné odhalenie porušovania právnych predpisov.

Okrem kontrol sweeps a vypracovania spoločných prístupov k presadzovaniu právnych predpisov nebol v období rokov 2007 – 2013 realizovaný plný potenciál článku 9. Článok 9 napríklad nebol priamo použitý členskými štátmi na koordináciu súbežných opatrení na presadzovanie. Jedným z dôvodov, na ktoré bolo poukázané v hodnotení, je potreba poskytnúť ďalšie usmernenia pre sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa o spôsobe využívania a koordinácie takýchto opatrení[35] vrátane objasnenia úlohy Komisie[36].

Z výsledkov verejných konzultácií vyplýva rastúci význam rozsiahleho závažného porušovania spotrebiteľských právnych predpisov (porušovanie príslušných právnych predpisov na úrovni EÚ)[37] a záujem posilniť mechanizmy spolupráce podľa článku 9 na účinné riešenie takéhoto porušovania v budúcnosti.

5.        Nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorým sa účinne rieši objavujúce sa porušovanie právnych predpisov na úrovni EÚ

V hodnotení sa poukazuje na to, že podľa súčasného nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa nemusí byť úplne riešené porušovanie právnych predpisov vyskytujúce sa súčasne v niekoľkých členských štátoch alebo zo strany toho istého obchodníka[38]. Takýmto porušovaním právnych predpisov môže spotrebiteľom v EÚ vzniknúť značná ujma, pretože nadnárodní obchodníci pôsobiaci z viacerých miest môžu ohroziť hospodárske záujmy všetkých spotrebiteľov v EÚ. Z hodnotenia vyplýva, že na zastavenie takéhoto porušovania právnych predpisov je potrebný silne koordinovaný prístup alebo jednotné opatrenie na úrovni EÚ.

Účinné riešenie porušovania právnych predpisov na úrovni EÚ si vyžaduje jasný právny základ vrátane vymedzenia pojmu „porušovanie právnych predpisov na úrovni EÚ“ a pevnú koordináciu opatrení na presadzovanie, prípadne so silnejším zapojením Komisie[39]. Ako bolo uvedené vyššie, v článku 9 nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa už ustanovuje možnosť koordinovať presadzovanie právnych predpisov. Hoci na základe článku 9 už boli vypracované dva účinné nástroje presadzovania práva (kontroly sweeps a spoločné prístupy k presadzovaniu práva), zo skúseností vyplýva, že existujúci rámec koordinácie je stále príliš neurčitý; chýba v ňom najmä riadne vymedzený a transparentný postup koordinácie, objasnenie príslušných úloh a zodpovedností aktérov a dôsledkov nečinnosti. Úloha a zodpovednosti koordinátora nie sú dostatočne vymedzené. Aj keď by sa mohli preskúmať ďalšie usmernenia a objasnenia ako spôsob, ako prispieť k častejšiemu využívaniu koordinačného mechanizmu podľa článku 9, zdá sa nepravdepodobné, že by to úplne vyriešilo všetky zistené problémy, najmä pokiaľ ide o riešenie rozsiahleho porušovania právnych predpisov na úrovni EÚ tým najúčinnejším spôsobom.

Vzhľadom na možné rozsiahle škody, ktoré by mohli vzniknúť spotrebiteľom v niekoľkých členských štátoch v dôsledku porušovania právnych predpisov na úrovni EÚ, bola v pláne z roku 2013 ako alternatíva k preskúmaniu načrtnutá možnosť zaviesť efektívnejší mechanizmus/postup koordinácie presadzovania práva na riešenie prípadov na úrovni EÚ[40]. Ako vyplýva z verejných konzultácií, prevažná väčšina zainteresovaných strán si myslí, že takéto porušovanie právnych predpisov je významné a že na jeho riešenie by bol potrebný osobitný postup na úrovni EÚ[41].

Pokiaľ ide o zastavenie porušovania právnych predpisov na úrovni EÚ, podľa zainteresovaných strán by boli najúčinnejšie tieto prístupy: i) povinnosť členských štátov upozorniť ostatné členské štáty na akékoľvek prijaté opatrenie na presadzovanie, ii) povinnosť členských štátov oznamovať prípady, ktoré zodpovedajú vymedzeným kritériám na úrovni EÚ, iii) povinné spoločné presadzovanie práva, a iv) vzájomné uznávanie rozhodnutí o presadzovaní práva. Okrem toho, vyše 75 % všetkých zainteresovaných strán, najmä zo strany združení spotrebiteľov a európskych spotrebiteľských centier, je presvedčených, že jednotný postup na úrovni EÚ, pri ktorom by Komisia alebo členský štát mohli predložiť dôkazy o porušovaní právnych predpisov na úrovni EÚ, by bol veľmi účinný na zastavenie porušovania právnych predpisov na úrovni EÚ alebo na jeho zamedzenie. Orgány verejnej moci a vlády vyjadrili umiernenejšie názory[42].

Podľa nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa si príslušné orgány vymieňajú informácie o podozreniach z porušovania právnych predpisov v rámci Únie a o svojich opatreniach na presadzovanie. Takýto mechanizmus včasného vzájomného varovania pomáha orgánom zodpovedným za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa odhaliť porušovanie právnych predpisov v rámci Únie v ranej fáze a umožňuje im lepšie koordinovať činnosti v oblasti presadzovania práva a využívať spoločné presadzovanie práva podľa článku 9 nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

V prvých dvoch rokoch existencie siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa bol mechanizmus varovania používaný častejšie než v následnom období[43]. Túto skutočnosť možno pripísať aj počiatočnému skúšobnému obdobiu a postupnému lepšiemu pochopeniu úlohy tohto nástroja medzi ostatnými nástrojmi spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. V ďalších rokoch (t. j. 2009 – 2013) zostal počet varovaní za rok pomerne stabilný[44].

V hodnotení sa ako možné príčiny celkového poklesu počtu varovaní uvádzajú nejasnosť, pokiaľ ide o účel, použite a sledovanie informácií poskytovaných prostredníctvom varovaní, a zámena varovaní so žiadosťami o informácie[45]. Zatiaľ čo usmernenia alebo vykonávacie opatrenia by mohli prispieť k objasneniu týchto otázok, je nepravdepodobné, že takýmito opatreniami by sa vyriešili všeobecnejšie problémy nadväzujúcich činností po varovaní alebo zapojenia ďalších aktérov do mechanizmu varovania.

Výsledky verejných konzultácií zhruba zodpovedajú zisteniam uvedeným v hodnotení. Väčšina zainteresovaných strán konštatovala, že súčasný systém varovania potrebuje zlepšenie, vrátane napríklad takej možnosti, aby varovania zasielala Komisia a ďalšie organizácie (spotrebiteľské organizácie a európske spotrebiteľské centrá), a možnosti zatrieďovať varovania na základe očakávaných následných opatrení (napr. na vykonanie opatrenia/len pre informáciu)[46]. Zainteresované strany podporili aj ďalšie opatrenia, ako je povinný koordinovaný dohľad zo strany členských štátov a mechanizmus na zhromažďovanie a analýzu spravodajských informácií o presadzovaní práva.       

6.        Vysvetlenie hlavných zložiek nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa

Sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa

V nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa vyžaduje, aby členské štáty určili verejné orgány presadzovania práva (ďalej len „príslušné orgány“) zodpovedné za presadzovanie spotrebiteľských právnych predpisov EÚ, ktoré sú uvedené v prílohe k nariadeniu o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako aj jednotný úrad pre spoluprácu zodpovedný za koordináciu záležitostí týkajúcich sa spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa v každom členskom štáte. Tieto orgány tvoria sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Členské štáty musia zabezpečiť, aby týmto orgánom boli pridelené primerané zdroje na plnenie povinností v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa.

V období rokov 2007 – 2013 sa táto sieť príslušných orgánov značne rozšírila. Hlavným dôvodom bolo postupné rozšírenie vecnej pôsobnosti nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa tým, že k jeho prílohe boli pridané nové právne predpisy EÚ.

V členských štátoch existujú rozličné prístupy k vnútroštátnemu inštitucionálnemu usporiadaniu v súvislosti s nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa: môže byť sústredené v jednom alebo v niekoľkých orgánoch alebo rozložené medzi viaceré orgány s odvetvovou zodpovednosťou a/alebo medzi regionálne orgány vo federálnych štátoch. V hodnotení sa poukazuje na ťažkosti, ktoré sú pravdepodobne spôsobené zložitými a rozdielnymi inštitucionálnymi rámcami, ako sú dlhé komunikačné linky spôsobujúce oneskorenie pri vybavovaní žiadostí. Zdôrazňuje sa v ňom dôležitosť úlohy jednotného úradu pre spoluprácu, najmä v zložitom inštitucionálnom usporiadaní[47]. Podporili to aj odpovede na verejné konzultácie[48].

Z hodnotenia, ako aj z dvojročných správ Komisie a členských štátov vyplýva, že nie všetky členské štáty využívajú spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa aktívne a bežne[49]. Aj keď príčin je pravdepodobne viac, v hodnotení sa konštatuje, že členským štátom môže brániť v plnom využívaní mechanizmov spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa nedostatok vhodných zdrojov[50]. V hodnotení sú identifikované výrazné odlišnosti v oblasti zdrojov a kapacít na presadzovanie práva v jednotlivých členských štátoch[51].

            Rozmanitosť vnútroštátnych systémov presadzovania práva a prekážok spolupráce

V nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa uznáva úloha, ktorú môžu vo vnútroštátnych systémoch presadzovania práva zohrávať súdne orgány: príslušné orgány môžu vykonávať svoje právomoci buď na základe vlastnej právomoci, alebo pod dohľadom súdnych orgánov, alebo podaním na súdy. Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v zapojení súdnych orgánov do verejných konaní pri presadzovaní práva[52].

V hodnotení sa poukazuje na prekážky spôsobené nesúladom v povahe konaní a právomoci príslušných orgánov medzi členskými štátmi[53]. Tieto prekážky môžu nielen spôsobovať oneskorenie spolupráce a riešenia prípadov, ale aj ovplyvňovať účinnosť presadzovania právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa a dôveru v tento systém. V hodnotení sa odporúča riešiť tieto problémy pomocou cielenej koordinácie príslušných procesných otázok spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa[54].

Prevažná väčšina zainteresovaných strán vo verejných konzultáciách súhlasila s tým, že by bolo vhodné zaviesť spoločné normy riešenia porušovania právnych predpisov významného z hľadiska spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, pričom si myslí, že vymedzenie takýchto noriem by malo vysokú prioritu v oblastiach, ako sú uverejňovanie rozhodnutí o presadzovaní práva, uvádzanie mien obchodníkov, ktorí porušujú právne predpisy, prístup k dokumentácii, zhromažďovanie dôkazov a preskúmavanie webových stránok[55].

Právomoci príslušných orgánov podľa nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa

Príslušným orgánom musia byť udelené právomoci potrebné na plnenie ich povinností podľa nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. V nariadení sa ustanovuje zoznam minimálnych právomocí potrebných na zabezpečenie hladkého fungovania siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Tieto právomoci zahŕňajú možnosť získať potrebné informácie a dôkazy na riešenie porušovania právnych predpisov v rámci Únie, na vykonávanie kontrol na mieste, požadovanie zastavenia alebo zákazu porušovania právnych predpisov v rámci Únie, na získanie záväzkov a platieb od obchodníkov do štátnej pokladnice. Zdá sa, že väčšina orgánov využíva súbor minimálnych právomocí stanovených v nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, a to buď priamo, alebo na základe vnútroštátnych právnych predpisov, podľa ktorých sa poskytujú podobné právomoci[56].

Orgány sú poverené využívať v prípade potreby aj ďalšie právomoci, ktoré im boli udelené na vnútroštátnej úrovni, aby zastavili porušovanie právnych predpisov. Nejednotnosť v oblasti dostupnosti určitých takýchto dodatočných právomocí vo všetkých krajinách sa však ukázala byť prekážkou účinnejšej spolupráce[57]. Rozdiely vyplývajúce z rozličných vnútroštátnych právnych tradícií a systémov presadzovania práva môžu byť do istej miery prekonané usmernením a objasnením, na základe ktorého sa zlepší vzájomné chápanie možností a obmedzení rozličných vnútroštátnych nástrojov a systémov. Napriek tomu sa ani rozsiahlym usmernením nemôžu nahradiť chýbajúce právomoci na vnútroštátnej úrovni v niektorých členských štátoch, čo môže znižovať celkovú účinnosť presadzovania právnych predpisov v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Vzhľadom na túto skutočnosť veľká väčšina zainteresovaných strán podporila vo verejných konzultáciách zavedenie dodatočných nástrojov pre príslušné orgány v rámci nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, najmä právomoc vykonávať skúšobné nákupy na účely vyšetrovania, uvádzať mená obchodníkov, ktorí porušujú právne predpisy, požadovať zaplatenie sankcií na vymoženie nezákonne nadobudnutých ziskov a požadovať predbežné opatrenia[58]. Prevažná väčšina zainteresovaných strán podporila aj opatrenia na zjednodušenie požadovania náhrad zo strany spotrebiteľov[59].

Interakcia s trestným stíhaním

Podľa nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa by príslušné orgány mali rovnako využívať aj iné právomoci alebo opatrenia, ktoré sú na ne prenesené na vnútroštátnej úrovni, s cieľom zastaviť porušovanie právnych predpisov v rámci Únie vrátane postúpenia záležitosti na trestné stíhanie. Z doterajších skúseností vyplýva potreba zabezpečiť hladšiu výmenu informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a príslušnými orgánmi, najmä v prípade agresívnych alebo podvodných praktík.

Zapojenie spotrebiteľských organizácií a ďalších subjektov do spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa

V nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa uznáva zásadná úloha spotrebiteľských organizácií v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľa. Konkrétne sa umožňuje, aby členské štáty určili okrem orgánov verejnej moci ďalšie orgány, ktoré majú oprávnený záujem zastaviť porušovanie právnych predpisov v rámci Únie. Tieto orgány môžu dostávať pokyny od orgánov zodpovedných za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, aby prijali opatrenia potrebné na presadzovanie práva, ktoré sú im k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov, s cieľom zastaviť porušovanie právnych predpisov v rámci Únie.

V období rokov 2007 – 2013 viaceré členské štáty takéto orgány ustanovili. Väčšinou zahŕňajú združenia spotrebiteľov a skupinové záujmové združenia, ktoré pôsobia vo vlastnom mene. Národné spotrebiteľské organizácie už takisto niekoľko rokov užšie spolupracujú a koordinujú činnosti v oblasti presadzovania práva v rámci projektu COJEF (Consumer Justice Enforcement Forum, fórum na presadzovanie spravodlivosti pre spotrebiteľov)[60]. Mnohé členské štáty rozvinuli spoluprácu so združeniami spotrebiteľov a s európskymi spotrebiteľskými centrami, aby získali informácie o vývoji na trhu a o porušovaní právnych predpisov.

V hodnotení sa zdôrazňuje, že združenia spotrebiteľov pôsobiace v kolektívnom záujme spotrebiteľov zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní práv spotrebiteľov[61] (úlohu podľa smernice o súdnych príkazoch[62]). Zainteresované strany v rámci verejných konzultácií zdôraznili aj to, že pravidelná spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskými organizáciami má zásadný význam pre včasné odhaľovanie a účinné riešenie prípadov porušovania právnych predpisov. Zainteresované strany ďalej uviedli, že pravidelnou výmenou informácií so spotrebiteľskými organizáciami a s európskymi spotrebiteľskými centrami, ich zapojením sa do mechanizmu varovania v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa a do stanovenia prioritných oblastí presadzovania práva by sa zvýšila efektivita a účinnosť presadzovania právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa.

Cyklus plánovania a stanovenia priorít spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa

Od roku 2009 sú činnosti siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa rámcovo vymedzené ročnými akčnými plánmi presadzovania práva[63]. Spočiatku boli v týchto plánoch určené spoločné oblasti záujmu, napr. predmety kontrol sweeps a témy seminárov. V dvojročnej správe z roku 2012 sa jasne poukazuje na potrebu združovať zdroje a uprednostniť presadzovanie práva. Potrebný bol spoločný prístup k prioritám[64]. Proces plánovania a stanovenia priorít spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa bol preskúmaný v decembri 2011. V roku 2013 výbor pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa určil a schválil päť prioritných oblastí činnosti[65], a tým zabezpečil viacročný rámec pre spoločné akcie v období rokov 2014 – 2016. Na tomto základe výbor pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa schválil ročný akčný plán presadzovania práva.

Týmto procesom sa zvýšila efektivita siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, čo viedlo k efektívnejšiemu využívaniu obmedzených zdrojov. Zainteresované strany však v rámci verejných konzultácií upozornili na potrebu ďalších opatrení na podporu vedomostnej základne pre stanovenie priorít presadzovania práva[66]. Väčšina respondentov podporila koordinovaný dohľad, IT platformu na výmenu odborných znalostí o presadzovaní práva a zapojenie spotrebiteľských organizácií a európskych spotrebiteľských centier do zisťovania trendov na trhu a porušovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa[67].

Právny rozsah nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa

Spolupráca v oblasti ochrany spotrebiteľa sa vzťahuje na smernice transponované do právneho poriadku členských štátov a na nariadenia uvedené v prílohe k nariadeniu o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Od roku 2007 sa rozsah pôsobnosti prílohy postupne rozširoval a do konca roku 2013 sa vzťahoval na 18 právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

V hodnotení sa konštatuje, že rozsah pôsobnosti súčasného nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa je vcelku primeraný[68]. Niektoré oblasti môžu byť v rámci spolupráce menej významné, pretože sa na ne vzťahujú právne predpisy EÚ pre jednotlivé odvetvia a iné existujúce mechanizmy a/alebo spadajú do pôsobnosti osobitných orgánov pre spoluprácu na úrovni EÚ[69]. Na zabezpečenie súladu v rozličných oblastiach politiky by v prípade potreby mali byť podrobnejšie preskúmané spôsoby zabezpečenia koordinácie a výmeny informácií medzi týmito sieťami a systémom spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa.

V prípade prehodnotenia rozsahu pôsobnosti právnych predpisov bude potrebné zohľadniť vývoj budúcich obchodných postupov a praktík a prijať alebo revidovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, najmä s cieľom reagovať na digitálne problémy, predovšetkým transparentnosť cien.

Databáza spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa

V nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (článok 10) sa Komisia splnomocňuje, aby viedla elektronickú databázu, do ktorej sa ukladajú a v ktorej sú spracúvané informácie týkajúce sa žiadostí o vzájomnú pomoc a varovaní. Komisia na tento účel zaviedla systém spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa. Od roku 2007 bol systém spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa vylepšený tak, aby umožňoval orgánom zodpovedným za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa vymieňať si informácie a dokumenty týkajúce sa žiadostí o vzájomnú pomoc. Z dvojročných správ, hodnotenia a výsledkov verejných konzultácií vyplýva nespokojnosť so systémom spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa[70]. Poukazuje sa v nich na to, že prekážkou účinnej spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa je chýbajúci dobre fungujúci nástroj IT.

7.        Posilnenie spoločných a medzinárodných činností v rámci spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa

Spoločné činnosti a výmena úradníkov dotovaných v rámci programu EÚ na ochranu spotrebiteľa

Od roku 2007 orgány zodpovedné za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa vykonávajú širokú škálu spoločných činností vrátane webových seminárov, seminárov, šírenia osvety, projektov prípravy spoločných noriem, metodík a techník presadzovania práva a výmeny úradníkov, ktorí získali subvencie z programu EÚ na ochranu spotrebiteľa.

Príklady spoločných činností subvencovaných z programu na ochranu spotrebiteľa od roku 2007

· Spoločný projekt pod vedením Francúzska a Portugalska v rokoch 2010 – 2011 zameraný na lepšie zviditeľnenie siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, do ktorého sa zapojilo desať členských štátov. Výsledkom projektu bolo zriadenie komunikačnej bunky, návrh protokolu o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a zástupcami európskych spotrebiteľských centier[71] a uverejnenie informačného bulletinu siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa.

· V roku 2012 sa deväť členských štátov zúčastnilo spoločného projektu koordinovaného Lotyšskom so zameraním na otázky presadzovania práva týkajúce sa smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

· Ďalších jedenásť členských štátov sa v rokoch 2010 – 2011 zúčastnilo projektu „Building a European Internet Enforcement Capability“ (vytvorenie kapacity EÚ na presadzovanie práva na internete) a nadväzujúcich činností (2012 – 2013) pod vedením Spojeného kráľovstva. Cieľom projektu bolo zlepšiť schopnosť siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa vykonávať on-line vyšetrovanie a činnosti v oblasti presadzovania práva a výmena poznatkov medzi orgánmi presadzovania práva o najnovšom vývoji v oblasti právnych predpisov a o výzvach webových technológií. V rámci nadväzujúcich činností sa pätnásť členských štátov podieľalo na zriadení odborného vzdelávania o on-line vyšetrovaní ako dlhodobom zdroji pre internetových vyšetrovateľov. Bola vytvorená aj spoločná databáza judikatúry elektronického obchodovania.

Posledné dve spoločné akcie viedli v apríli 2014 k zriadeniu stálej skupiny pre elektronické presadzovanie práva, čím sa posilnili kapacity siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa v tejto oblasti. Stála skupina bude združovať odborné znalosti na pomoc sieti pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa pri zisťovaní nových internetových hrozieb pre spotrebiteľa a na lepšie zameranie presadzovania práva on-line. Bude pomáhať vnútroštátnym orgánom pri vyšetrovaní on-line prostredníctvom odbornej prípravy a najmodernejších nástrojov. V roku 2014 pracuje táto skupina pod vedením Spojeného kráľovstva a Slovenska a je do nej zapojených 12 členských štátov. Nový spoločný projekt spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa pod vedením Španielska v rokoch 2014 a 2015 zameraný na internetové vyšetrovanie prispeje k vzdelávacím materiálom a Španielsko usporiada semináre na podporu mini kontrol sweeps štrnástich partnerov projektu.

Tieto činnosti poskytli rámec pre neustálu výmenu osvedčených postupov medzi orgánmi presadzovania práva a podporili vzájomné chápanie a dôveru medzi jednotlivými subjektmi. Mohli by sa ďalej rozvíjať, pričom môže byť potrebné zjednodušiť administratívne postupy ich financovania často uvádzané vnútroštátnymi orgánmi ako prekážka šírenia týchto činností.

Medzinárodná spolupráca v oblasti presadzovania práv spotrebiteľov

Vývojom v oblasti technológií a v štruktúre spotreby domácností smerom k rozsiahlejšiemu využívaniu medzinárodných nákupov on-line sa posilnila potreba odrádzať nepoctivých obchodníkov z tretích krajín a presadzovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa aj mimo EHP.

V nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa stanovuje, že Únia „spolupracuje s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s cieľom posilniť ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov“. Únia má navyše možnosť žiadať tretie krajiny o štruktúrovanejšiu spoluprácu v oblasti presadzovania práva na základe medzinárodných dohôd.

Príslušné orgány siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa ďalej pravidelne spolupracujú v rámci ICPEN (Medzinárodnej siete na ochranu spotrebiteľa a na vymáhanie práva – International Consumer Protection and Enforcement Network), OECD alebo na dvojstrannom základe s tretími krajinami, ktoré boli určené ako prioritní partneri pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, napr. USA. Táto spolupráca je veľmi dôležitým aspektom spotrebiteľskej politiky a mohla by byť obzvlášť užitočná napríklad v oblasti ochrany údajov.

ICPEN (Medzinárodná sieť na ochranu spotrebiteľa a na vymáhanie práva)

ICPEN je neformálna medzinárodná sieť zložená z orgánov na ochranu spotrebiteľa z vyše 50 krajín, ktorej cieľom je zabrániť cezhraničnému porušovaniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa mimo Európy a vytvárať spravodlivé trhy pre spotrebiteľov. Pravidelné konferencie, pracovné skupiny a telefónne konferencie umožňujú intenzívnu výmenu skúseností medzi zúčastnenými orgánmi.

Komisia je kontaktnou osobou medzi členmi vedenia ICPEN a sieťou pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa. Sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa uvítala iniciatívu Komisie konať ako kontaktná osoba a aktívne sa zapájať do určitých spoločných činností ICPEN.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)

Európska komisia sa zúčastňuje stretnutí výboru OECD pre spotrebiteľskú politiku ako pozorovateľ spoločne s členskými štátmi EÚ.

Spolupráca s Federálnou obchodnou komisiou USA

V kontexte veľmi intenzívnych obchodných tokov a spoločného záujmu bojovať proti nezákonným praktikám, ktoré poškodzujú záujmy spotrebiteľov na oboch stranách Atlantiku, sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa označila USA, a najmä Federálnu obchodnú komisiu USA, za svojho prioritného medzinárodného partnera[72]. Kým bude k dispozícii rámec na základe medzinárodnej dohody, sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa a Federálna obchodná komisia USA si vybudovali neformálnu spoluprácu. Napríklad v apríli 2013 sa konal spoločný seminár medzi orgánmi zodpovednými za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa a orgánmi Federálnej obchodnej komisie USA, ktorý viedol k plodnej výmene informácií a odborných znalostí o konkrétnych prípadoch, ako sú zavádzajúce praktiky pri nákupoch v rámci aplikácií.

8.        Závery a ďalšie kroky

Nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa sa za posledných sedem rokov poskytli účinné prostriedky na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov v celej EÚ. Viedlo to k zvýšenému dodržiavaniu spotrebiteľských právnych predpisov EÚ v mnohých odvetviach, na ktoré sa vzťahujú kontroly sweeps v prospech spotrebiteľov a podnikov. Na základe spoločných prístupov k presadzovaniu práva vedených spoluprácou v oblasti ochrany spotrebiteľa sa ukázalo, že nové problémy spotrebiteľov vyskytujúce sa súčasne v niekoľkých členských štátoch možno najlepšie riešiť prostredníctvom úzkej koordinácie a spoločného postupu všetkých členských štátov.

V rýchlo sa rozvíjajúcom digitálnom svete je pružná a moderná spolupráca v oblasti ochrany spotrebiteľa, umožňujúca rýchlo reagovať na nové výzvy v oblasti presadzovania práva, nevyhnutná na zníženie strát pre spotrebiteľov a na zachovanie rovnakých podmienok pre podniky na jednotnom trhu. Lepším a konzistentnejším presadzovaním právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa by sa malo prispieť k väčšej transparentnosti trhu a mali by sa znížiť náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky pôsobiace cez hranice, mala by sa tiež podporiť hospodárska súťaž a inovácia a malo by sa významným spôsobom prispieť k rastu.

Lepším mechanizmom spolupráce na úrovni EÚ sa môže zabezpečiť rýchla a z hľadiska nákladov efektívna reakcia na porušovanie právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa týka viacerých členských štátov. To je dôležité najmä so zreteľom na budúce obmedzenie zdrojov a zníženie administratívnej záťaže. V členských štátoch, ako aj na úrovni EÚ možno očakávať prínosy v oblasti správy a riadenia vzhľadom na lepšiu administratívnu spoluprácu, zníženie počtu prieťahov pri presadzovaní práva a napokon v dôsledku lepšieho fungovania trhov.

Komisia v súčasnosti vykonáva štúdie hodnotenia vplyvu s cieľom určiť najlepší spôsob využívania spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa v prospech členských štátov a umožniť pozitívne výnosy pre všetky zainteresované strany. V rámci týchto štúdií bude preskúmaný celý rad možností na riešenie budúcich problémov pri presadzovaní práva – od zachovania súčasného rámca až po zavedenie nových právnych predpisov – a mal by byť položený základ pre rozhodnutie Komisie o najúčinnejšej politickej reakcii.

[1]     http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-491_en.htm.

[2]     http://ec.europa.eu/consumers/archive/strategy/docs/consumer_agenda_2012_en.pdf.

[3]     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).

[4]     Vzťahuje sa aj na partnerské krajiny EHP: Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

[5]     KOM(2009) 336 a COM(2012) 100, http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/biennial_national_reports_en.htm#biennial.

[6]        Externé hodnotenie nariadenia o ochrane spotrebiteľa, záverečná správa vypracovaná konzorciom pre hodnotenie spotrebiteľskej politiky, 17. decembra 2012, („hodnotenie“), http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf.

[7]  http://ec.europa.eu/consumers/events/ecs_2013/report/Summitconclusions.pdf.

[8]     Európsky spotrebiteľský samit, diskusný dokument „Na ceste k účinnejšiemu presadzovaniu práv spotrebiteľov EÚ“, apríl 2013, http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/07032013_consumer_summit_discussion_paper_sk.pdf.

[9]  http://www.cojef-project.eu/IMG/pdf/BEUC_PR_Apple.pdf.

[10]    Plán pod názvom „Preskúmanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa“, 09/2013; http://ec.europa.eu/smart-regulation/impact/planned_ia/docs/2014_sanco_001_consumer_protection_cooperation_review_en.pdf.

[11]    Zhrnutie odpovedí zainteresovaných strán na verejné konzultácie o nariadení o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (2006/2004/ES) dostupné na http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/index_en.htm.

[12]  http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-187_sk.htm.

[13]    http://ec.europa.eu/justice/consumer-marketing/rights-contracts/directive/index_en.htm.     

[14]    Smernica 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov.

[15]    Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách.

[16]    http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/index_en.htm.

[17]    http://ec.europa.eu/smart-regulation/index_sk.htm a najmä Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva (2003/C 321/01).

[18]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 98.

[19]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 14 – 20, a http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf.

[20] http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf.

[21]             Účinný boj proti takýmto praktikám zahŕňa úzku spoluprácu medzi orgánmi zodpovednými za ochranu spotrebiteľa a orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že takéto praktiky sú často krátkodobé, môže byť potrebné, aby orgány presadzovania práva boli schopné konať aj po ich skončení.

[22] http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf.

[23]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 14 – 20 a 49.

[24] http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf.

[25]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 22 – 29.

[26]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. iii a 45 – 48.

[27]             Problém rozsiahleho porušovania právnych predpisov bol identifikovaný už v oznámení o presadzovaní spotrebiteľského acquis, júl 2009, (http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52009DC0330&from=EN) a potvrdený v externom hodnotení (http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf). Aj výsledky verejných konzultácií potvrdzujú, že takéto porušovanie právnych predpisov je významné – s. 35 zhrnutia verejných konzultácií.

[28]              Niektoré členské štáty poukazujú vo svojich dvojročných správach na problémy spojené s presadzovaním práva vyplývajúce z obchodu s tretími krajinami. Pozri tiež http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/docs/cpc_regulation_inception_report_revised290212_en.pdf.

[29]             Počet žiadostí o vzájomnú pomoc dosiahol vrchol v rokoch 2008 – 2009, s ročným priemerom 306 žiadostí, zatiaľ čo v nasledujúcom období 2010 – 2013 klesol na priemerne 162 žiadostí ročne, http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/biennial_national_reports_en.htm#biennial a s. 76 správy o externom hodnotení z roku 2012.

[30]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 76.

[31]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 98.

[32]             Dvojročné správy členských štátov (2012 – 2013) na http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/biennial_national_reports_en.htm#biennial.

[33]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 9 – 13.

[34]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 91 – 92 a 98.

[35]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 99.

[36]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 17. Potreba lepšej podpory zo strany Komisie pri presadzovaní práva členskými štátmi, najmä v prípadoch súbežného porušovania právnych predpisov s vplyvom na spotrebiteľov vo viacerých členských štátoch, bola identifikovaná aj v oznámení Komisie o presadzovaní spotrebiteľského acquis, 2009, s. 5 (bod 2.3).

[37]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 35 – 37. Vyše 80 % respondentov sa domnieva, že takéto porušovanie právnych predpisov je veľmi významné alebo významné, a 56 % respondentov považuje za veľmi dôležité stanovenie osobitného postupu na presadzovanie práva s cieľom riešiť takéto porušovanie.

[38]             Správa o externom hodnotení, s. 94 – 95 a 122.

[39]             Správa o externom hodnotení, s. 94.

[40]             Plán z roku 2013 na preskúmanie nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, 09/2013.

[41]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 35 – 38.

[42]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 51 – 53.

[43]             Výmena varovaní vyvrcholila v roku 2008 s počtom vyše 100 varovaní za rok; v nasledujúcich rokoch počet varovaní klesol na menej než polovicu.

[44]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 85 – 88.

[45]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 85 – 87.

[46]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 15 – 21.

[47]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 76 – 77.

[48]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 9 – 13.

[49]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 78, a http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/biennial_national_reports_en.htm#biennial.

[50]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 78, a http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/biennial_national_reports_en.htm#biennial.

[51]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 76.

[52]             V niektorých členských štátoch môžu vydávať príkazy na ukončenie a zdržanie sa určitého konania len súdy, zatiaľ čo v iných sú súdy zodpovedné najmä za súdne preskúmanie rozhodnutí príslušných orgánov.

[53]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 60.

[54]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 60 – 61.

[55]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 27 – 33.

[56]             Dvojročné správy http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/biennial_national_reports_en.htm#biennial a správa o externom hodnotení z roku 2012.

[57]             Ide napríklad o právomoc vykonávať skúšobné nákupy, právomoc zverejňovať mená obchodníkov, ktorí porušujú právne predpisy, alebo prijímať predbežné opatrenia. Zatiaľ čo v niektorých členských štátoch sú skúšobné nákupy bežnou súčasťou priestupkového konania, v iných takýto nástroj nie je k dispozícii. To môže spôsobovať problémy s prípustnosťou a dostupnosťou dôkazov o porušovaní právnych predpisov získaných v inom členskom štáte.

[58]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 22 – 26.

[59]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 26 – 27. Cieľom nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa je ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Odškodňovaním jednotlivých spotrebiteľov sa zaoberajú iné nástroje, ako sú smernica 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, nariadenie č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov on-line alebo nariadenie č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

[60]             www.cojef-project.eu.

[61]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 81 – 83.

[62]             Smernica 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30.

[63]             Oznámenie pod názvom O presadzovaní spotrebiteľského acquis, s. 8, KOM(2009) 330 v konečnom znení.

[64]             Dvojročná správa z roku 2012, s. 10 a 13.

[65]             Výbor pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa je ustanovený na základe článkov 19 a 20 nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

[66]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 11 – 13 a 14 – 18.

[67]             Zhrnutie verejných konzultácií, s. 15 – 17.

[68]             Správa o externom hodnotení z roku 2012, s. 40.

[69]          Napríklad v oblasti elektronických komunikácií Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) ustanovený nariadením č. 1211/2009 zabezpečuje rámec pre vzájomnú spoluprácu národných regulačných orgánov a pre spoluprácu medzi týmito orgánmi a Komisiou na dosiahnutie jednotného uplatňovania regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie, aby spotrebitelia a podniky mohli využívať prínosy jednotného trhu. Ďalšie mechanizmy presadzovania právnych predpisov zabezpečujú ochranu práv cestujúcich. Najmä v nariadení č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim v leteckej doprave, v nariadení č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave a v nariadení č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave sú nastavené mechanizmy presadzovania práva, ktoré zahŕňajú určené vnútroštátne orgány presadzovania práva a vzťahujú sa na cezhraničné aj domáce porušovanie právnych predpisov.

[70]             Externé hodnotenie z roku 2012, s. 89 – 90, a zhrnutie verejných konzultácií, s. iii a 51 – 52.

[71]             http://ec.europa.eu/consumers/ecc/index_en.htm.

[72]             Rokovania o medzinárodnej dohode v tomto zmysle boli odložené vzájomnou dohodou z roku 2012 vzhľadom na prebiehajúce procesy, ktoré môžu mať vplyv na potreby oboch strán podstatné pre dohody o spolupráci.