52014DC0363

SPRÁVA KOMISIE

Súhrnná správa o kvalite pitnej vody v EÚ, v ktorej sa skúmajú správy členských štátov na obdobie rokov 2008 – 2010 podľa smernice 98/83/ES

1. Úvod

Bezpečná pitná voda je nevyhnutná pre náš život. Je kľúčová z hľadiska verejného zdravia a je dôležitým faktorom zdravej ekonomiky. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)[1] dospela k záveru, že „zlepšenie prístupu k bezpečnej pitnej vode a primeranej hygiene by okrem prínosov pre zdravie prostredníctvom prevencie chorôb šírených vodou mohlo priniesť značné hospodárske výhody“. Medzi tieto výhody patria úspory nákladov na zdravotnú starostlivosť, nárast počtu produktívnych dní za rok, zvýšenie školskej dochádzky a zabránenie strate hodnoty života. Vodohospodárske odvetvie takisto významne prispieva k HDP. Celková odhadovaná hrubá pridaná hodnota (HPH) odvetvia, ktorá sa týka hygieny a služieb zásobovania vodou, v roku 2010 dosiahla 43,84 mld. EUR a v uvedený rok predstavovala približne 500 000 pracovných miest na plný úväzok[2].

Prijatie smernice o pitnej vode[3] v roku 1980 a jej revízia v roku 1998 viedli k zlepšeniu dostupnosti kvalitnej pitnej vody v celej EÚ. Spoločným úsilím inštitúcií EÚ, členských štátov a poskytovateľov služieb sa dosiahol vysoký súlad s normami pre pitnú vodu. Smernica preto predstavuje jeden z úspechov právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a verejného zdravia, hoci nie je veľmi známy.

Kvalita pitnej vody a jej požadovaná úprava je úzko spojená s kvalitou zdrojov pitnej vody. Úroveň ochrany vodných zdrojov, najmä podzemných a povrchových vôd, je teda kľúčovým prvkom smernice o pitnej vode, pretože vplýva na náklady súvisiace s úpravou týchto vôd.

Pitná voda je takisto dôležitou témou pre občanov EÚ. Odráža sa to aj v prieskume Eurobarometra[4] a nedávno spustenej európskej iniciatíve občanov Right2Water[5]. Komisia vo svojej odpovedi na túto iniciatívu otvorila celoeurópsku verejnú konzultáciu o smernici o pitnej vode[6], najmä s cieľom zlepšiť prístup ku kvalitnej vode v EÚ.

2. Situácia v oblasti pitnej vody

Tento dokument podáva prehľad o stave vykonávania smernice o pitnej vode na základe najnovších údajov, ktoré poskytli členské štáty[7]. Technické správy, ktoré obsahujú podrobné prehľady za jednotlivé členské štáty, budú čoskoro k dispozícii na webovom sídle GR pre životné prostredie[8].

2.1   Dodávky vody

Dodávky pitnej vody v EÚ sú stanovené podľa oblastí dodávok vody, t. j. geograficky vymedzených oblastí, v ktorých voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo viacerých zdrojov, a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú. V EÚ existuje takmer 100 000 oblastí dodávok vody (ODV). Smernica rozlišuje medzi veľkými a malými dodávkami vody[9]. Minimálne požiadavky na kvalitu vody sú rovnaké tak pre veľké, ako aj malé dodávky. Rôzne sú však požiadavky na monitorovanie a členské štáty nemusia podávať správy o malých dodávkach. Približne 65 miliónov ľudí využíva služby malých dodávateľov vody.

„Dodávka“ v zmysle smernice neznamená „prístup“ k verejnej vodovodnej sieti[10]. Eurostat zozbieral údaje o počte obyvateľov napojených na verejné vodovody[11], pozri tabuľku 1 na konci správy. Vzhľadom na dobrovoľný charakter podávania správ tieto údaje nie sú úplné a neumožňujú vypočítať súhrnné alebo priemerné hodnoty v EÚ.

Zdroje surovej vody

Zásobovanie vodou v EÚ je zabezpečované hlavne zo spodných a povrchových vôd vrátane umelých zásobníkov. Vodné zdroje sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Prehľady, ktoré zozbieral Eurostat[12], boli uvedené v predchádzajúcich správach[13]. Existujú značné percentuálne rozdiely medzi veľkými a malými dodávkami vody, pričom zdroje podzemných vôd sú oveľa viac zastúpené v prípade malých dodávok (84 %).

Zmeny klímy (záplavy, extrémne zrážky, rozvodnenie riek) čoraz viac vplývajú na znečistenie podzemných vôd, najmä látkami, ktorých prítomnosť je ťažké zistiť (napr. pesticídy), a na znečistenie povrchových vôd. Môžu spôsobovať problémy, ktoré sa premietnu do kvality pitnej vody. Koordinované monitorovanie podzemných vôd a pitnej vody, ako aj zavedenie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej dosahu by bolo prospešné pre bezpečnú pitnú vodu.

2.2   Kvalita pitnej vody

V smernici o pitnej vode sa stanovujú minimálne požiadavky na kvalitu vody s cieľom zaistiť, aby bola pitná voda pre ľudskú spotrebu bezpečná. Určujú sa mikrobiologické a chemické parametre, ktoré by mohli predstavovať riziko pre zdravie ľudí v prípade, že ich koncentrácie prekročia určité prahové hodnoty. Pri každom z parametrov sú v smernici stanovené maximálne hodnoty koncentrácií, ktoré sa musia dodržať. Okrem mikrobiologických a chemických parametrov sa v smernici určujú indikačné parametre, ktorých cieľom je ukázať možné riziká pre zdravie ľudí a ktoré si vyžadujú nápravné opatrenia iba v prípade, že ďalšie vyšetrovanie potvrdí riziká pre ľudské zdravie.

Vykazované údaje o týchto parametroch potvrdzujú, že kvalita pitnej vody v EÚ je vo všeobecnosti veľmi dobrá. Celkový trend je tiež pozitívny. Pokiaľ ide o veľké dodávky, vo veľkej väčšine členských štátov dosahujú miery súladu s požiadavkami pre mikrobiologické a chemické parametre 99 % až 100 %. Niekoľko členských štátov vykazuje mieru súladu nižšiu ako 99 %. Tieto krajiny budú musieť posilniť opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby všetci občania, ktorí získavajú vodu prostredníctvom veľkých dodávok, mohli bezpečne využívať pitnú vodu.

Obrázok č. 1: Súhrnný prehľad – miery súladu mikrobiologických a chemických parametrov v členských štátoch

Podrobné údaje možno nájsť v tabuľke 1 na konci správy.

Pokiaľ ide o malé dodávky vody, ukazuje sa viac odlišností. Boli zaznamenané nižšie úrovne súladu pri mikrobiologických ukazovateľoch, pričom len tri členské štáty dosahujú mieru súladu 99 % až 100 %. Z podrobnejšieho rozpisu mier súladu s požiadavkami pre mikrobiologické parametre vyplýva, že v prípade malých zásob je súlad výrazne nižší ako v prípade veľkých zásob.

Obrázok č. 2: Miera súladu s mikrobiologickými parametrami, počet členských štátov

Pokiaľ ide o chemické parametre, v prípade malých dodávok bola zaznamenaná vysoká úroveň súladu podobne ako v prípade veľkých dodávok. V niektorých oblastiach dodávok vody boli hlásené problémy v súvislosti s dusičnanmi, dusitanmi, arzénom a v menšej miere bórom a fluoridom. Napríklad v roku 2010 v prípade viac ako 1 000 malých dodávok vody koncentrácie dusičnanov prekračovali predpísané hodnoty (pozri tabuľku 1 na konci správy). Z miery súladu pri indikačných parametroch vyplýva, že výsledky v prípade malých dodávok sú vo všeobecnosti horšie ako v prípade väčších dodávok.

Posudzovanie nahlásených údajov o malých dodávkach ukázalo, že niektoré členské štáty majú ťažkosti s bezpečným riadením malých dodávok vody. To by mohlo mať dosah na 11,5 až 15,5 milióna ľudí. Aby však bolo možné odhadnúť akékoľvek konkrétne riziko pre zdravie dotknutých občanov, bolo by potrebné získať ďalšie informácie a podrobne posúdiť spôsob, akým sú riadené tieto malé dodávky.

Obavy v súvislosti s malými dodávkami vody boli uznané aj v rámci 7. environmentálneho akčného programu (7. EAP)[14], v ktorom sa vyzýva na zvýšené úsilie pri vykonávaní smernice, najmä v prípade malých dodávateľov pitnej vody.

V prvom kroku Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala „akčný rámec“, ktorý obsahuje osvedčené postupy vykonávania hodnotení rizík pre malé dodávky vody a ktorý bude čoskoro k dispozícii na webovom sídle GR pre životné prostredie[15]. Vzhľadom na to, že sa táto otázka týka miliónov občanov EÚ, malo by sa vynaložiť väčšie úsilie na zlepšenie zásobovania kvalitnou vodou, a to najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach.

 Z údajov z členských štátov vyplýva, že v prípadoch incidentov a nedodržania noriem kvality členské štáty väčšinou v primeranom čase prijmú nápravné opatrenia. Pokiaľ ide o mikrobiologické ukazovatele, opatrenia zahŕňali zlepšenie úpravy a čistenia kontaminovaných častí verejných vodovodov. Pri chemických parametroch sa nedostatky riešili prostredníctvom lepšej poľnohospodárskej praxe, prispôsobovania alebo úpravy vody, zmeny zdrojov vody a poskytovania informácií verejnosti.

2.3   Monitorovanie a informácie

Smernica vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili pravidelné monitorovanie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Spôsoby monitorovania sa však líšia medzi jednotlivými členskými štátmi, dokonca v rámci nich aj medzi rôznymi oblasťami dodávok vody, čo má za následok rôzne úrovne a dostupnosť údajov z monitorovania. Toto nemusí nevyhnutne znamenať nedodržanie právnych požiadaviek, keďže smernica umožňuje využívať prispôsobené programy monitorovania v závislosti od osobitných charakteristík oblastí dodávok vody. Z analýzy však vyplýva, že je potrebné preskúmať a lepšie zjednotiť súčasné spôsoby monitorovania, pričom je potrebné zohľadniť najmä plán prístupu WHO k hodnoteniu a riadeniu rizík v oblasti bezpečnosti vody[16].

S cieľom riešiť otázku monitorovania a výkonnosti členských štátov Komisia pracuje na tzv. „štruktúrovanom rámci na vykonávanie právnych predpisov a informovanie“ (SIIF), ktorým vytvára systémy na vnútroštátnej úrovni, ktoré aktívne šíria informácie o spôsobe vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Tieto informácie sa potom zhromažďujú a na ich základe sa vytvára prehľad na úrovni celej EÚ. Požiadavka smernice na sprístupnenie aktuálnych informácií o kvalite pitnej vody spotrebiteľom by mohla byť prepojená s takýmto informačným rámcom a mohla by sa tak zlepšiť. Údaje o pitnej vode by takisto mohli byť jasnejšie prepojené na Informačný systém o vode pre Európu (WISE), ktorý obsahuje celý rad údajov a informácií zhromaždených inštitúciami EÚ.

2.4   Výnimky

Smernica umožňuje časovo obmedzené výnimky z noriem kvality pitnej vody za veľmi prísnych podmienok. Takéto výnimky nesmú predstavovať potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie a môžu sa uplatniť len vtedy, ak dodávky pitnej vody v príslušnej oblasti nie je možné zachovať inými primeranými prostriedkami. Výnimka nesmie prekročiť obdobie troch rokov. Ak sa však členský štát domnieva, že je potrebné dlhšie obdobie, na ktoré platí výnimka, môže poskytnúť druhú výnimku na obdobie maximálne troch rokov a musí oznámiť dôvody pre toto rozhodnutie Komisii. Vo výnimočných prípadoch môže členský štát požiadať Komisiu o tretiu výnimku. Komisia v tomto prípade dôkladne posúdi žiadosť a následne ju môže odmietnuť alebo udeliť výnimku na obdobie maximálne troch rokov.

Komisia doteraz udelila tretie výnimky na obdobie troch rokov Českej republike, Taliansku, Maďarsku a Nemecku, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na parametre dusičnanov a dusitanov, fluoridu, bóru, arzénu a niklu. Zamietla jednu žiadosť o výnimku, ktorú predložilo Estónsko. Ďalšie informácie sú dostupné na webovej stránke GR pre životné prostredie[17]. Komisia hľadá vhodné spôsoby, ako zaistiť správne vykonávanie príslušných rozhodnutí.

Ak sa výnimky a ďalšie prípadné oslobodenia z pravidiel za mimoriadnych okolností nebudú uplatňovať obozretne, mohli by ohroziť jednotné vykonávanie smernice v celej EÚ. Komisia sa domnieva, že súčasný režim výnimiek členským štátom poskytol dostatok času, aby zabezpečili splnenie noriem kvality pitnej vody. Komisia sa domnieva, že žiadne nové výnimky z noriem kvality pitnej vody by sa nemali udeľovať na existujúce dodávky vody. Výnimkou sú situácie vzniku nových nepredvídaných zdrojov znečistenia alebo takých situácií, ktoré vzniknú po zavedení noriem pre nové parametre kvality pitnej vody alebo sprísnení noriem existujúcich parametrov. V prípade nových dodávok by sa výnimky mohli za prísnych podmienok zvážiť, ak by bolo možné zdroje znečistenia odstrániť v prijateľnom časovom rámci a v prípade, že k novej dodávke neexistuje žiadna iná alternatíva.

2.5   Výzvy

Politika EÚ v oblasti pitnej vody viedla k zlepšeniu kvality pitnej vody v EÚ v posledných desaťročiach. Aby však bolo možné tieto vysoké normy kvality udržať a riešiť konkrétne zostávajúce výzvy, možno bude potrebné ďalšie prispôsobenie právneho rámca EÚ.

Charakter malých dodávok vody sa výrazne líši od veľkých dodávok vody. Sú malého rozsahu, často sa nachádzajú vo vidieckych a odľahlých oblastiach a vyžadujú si také prístupy riadenia, ktoré zohľadňujú špecifickú situáciu v týchto oblastiach. Súčasná smernica o pitnej vode sa zameriava predovšetkým na veľké dodávky vody. Doplnenie osobitných ustanovení pre malé dodávky vrátane povinnosti podávať správy by pomohlo zabezpečiť účinné riadenie rizika malých dodávok a umožnilo by lepšie mapovanie kvality pitnej vody v oblastiach malých dodávok. To by prispelo k zlepšeniu prístupu k bezpečnej pitnej vode najmä v odľahlých oblastiach a zvýšeniu dostupnosti informácií pre verejnosť a zainteresované strany o kvalite pitnej vody.

Súčasný zoznam parametrov a zodpovedajúcich parametrických hodnôt, ako aj požiadavky na monitorovanie a analýzu možno bude potrebné upraviť vzhľadom na riziká spojené s novými znečisťujúcimi látkami a vedeckým a technickým pokrokom. Možno bude potrebné rozšíriť tento zoznam o nové vznikajúce znečisťujúce látky, ako napríklad určité výrobky používané v poľnohospodárstve alebo priemysle, vrátane farmaceutických výrobkov. Metodiky monitorovania a špecifikácie pre analýzu parametrov by mali zohľadniť najnovšie metódy a techniky vrátane prístupov založených na rizikách. Cieľom je umožniť najúčinnejšiu a nákladovo najefektívnejšiu kontrolu kvality, a to tak v prípade postupov v čističke odpadových vôd, ako aj v rámci vodovodnej siete až po koncových spotrebiteľov. Rámec EÚ by sa mal posúdiť vzhľadom na aktualizované usmernenia WHO týkajúce sa tejto problematiky. Je možné, že bude potrebné zaviesť aj osobitné opatrenia na zníženie únikov vody vo vodovodoch. Približne v polovici členských štátov sa vo vodovodoch stráca viac ako 20 % čistej pitnej vody pred tým, ako sa dostane ku koncovým spotrebiteľom, pričom v niektorých členských štátoch je to dokonca 60 %.

Je dôležité, aby verejnosť mala prístup k informáciám o kvalite pitnej vody. Hoci zvyknú byť uverejňované na vnútroštátnych webových stránkach, často nie sú aktualizované a sú ťažko pochopiteľné. Väčšina členských štátov nepoužíva komplexné mapy alebo iné verejné pomôcky. Súčasný systém na podávanie správ neposkytuje Komisii primerané a včasné informácie na dôkladnú syntézu vývoja kvality pitnej vody v Európskej únii. Preto je ťažké pravidelne poskytovať Rade, Európskemu parlamentu a verejnosti aktualizované informácie na úrovni EÚ o politike v oblasti pitnej vody a kvality. Okrem toho sa údaje v rámci EÚ zbierajú, spracovávajú a oznamujú odlišným spôsobom, a preto je ťažké porovnať v jednotlivých členských štátoch stav vykonávania a dodržiavania požiadaviek smernice. Prepracovaná alebo nová koncepcia podávania správ by mohla uľahčiť transparentné šírenie údajov a riadenie na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Aj referenčné porovnávanie kvality pitnej vody by mohlo umožniť jednoduchší výklad a vizualizáciu údajov o kvalite vody v celej EÚ a lepšie porovnávanie kvality vody a trendov medzi členskými štátmi.

3. Záver

Analýza potvrdzuje, že smernica o pitnej vode prispela k vysoko kvalitnej pitnej vode v celej EÚ, čo dokazuje vysoká úroveň súladu s normami kvality pitnej vody.

Hoci je presadzovanie smernice uspokojivé a v mnohých oblastiach bol dosiahnutý pokrok, boli zistené tieto otázky a výzvy:

Zásobovanie kvalitnou vodou, a to najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach, by sa malo zlepšiť. Malé dodávky vody v týchto oblastiach si vyžadujú osobitné prístupy riadenia založeného na riziku a úloha smernice o pitnej vode by sa v tejto súvislosti mala preskúmať. Prístupy založené na rizikách týkajúce sa riadenia veľkých dodávok vody by umožnili nákladovo efektívnejšie monitorovanie a analýzu parametrov v súvislosti so zistenými rizikami a poskytli by lepšie záruky na ochranu ľudského zdravia. Metodiky na monitorovanie a analýzu by mali odzrkadľovať najnovší vedecký a technologický vývoj.  Nové vedecké informácie o chemických a iných parametroch týkajúce sa zoznamu parametrov pre pitnú vodu by sa mali zohľadňovať v súlade s prebiehajúcou revíziou usmernení o pitnej vode WHO vrátane nových znečisťujúcich látok. Moderné informačné technológie a ľahší prístup k informáciám o životnom prostredí by sa mali využívať na poskytovanie aktuálnejších informácií pre spotrebiteľov, ako aj na preskúmanie otázky, ako prepojiť rôzne údaje z monitorovania s podávaním správ a s informovaním spotrebiteľov. Implementácia časových harmonogramov a mechanizmy udeľovania výnimiek sú zastarané a mohli by sa zlepšiť vďaka všeobecnej aktualizácii a revízii.

Verejná konzultácia EÚ bude prvým krokom smerom k podrobnejšiemu posúdeniu uvedených výziev a spôsobu ich riešenia. Môže pomôcť pri určení ďalších problémov, ktoré je potrebné riešiť s cieľom zabezpečiť a zlepšiť normy pre vysoko kvalitnú pitnú vodu v celej EÚ.

Prehľad informácií o vykonávaní smernice o pitnej vode (98/83/ES) v roku 2010

                   Počet oblastí dodávok vody · 96 388 oblastí dodávok vody v EÚ na približne 474 miliónov ľudí · 11 233 veľkých oblastí dodávok vody pre 317 miliónov ľudí · 85 559 malých oblastí dodávok vody pre 65 miliónov ľudí (na základe dobrovoľného zisťovania)               Kvalita pitnej vody z veľkých oblastí dodávok vody Za úplný súlad s parametrickou hodnotou sa v rámci tejto správy považuje viac ako 99 %[18] súlad s požiadavkami analýzy. Mikrobiologické parametre Veľké oblasti dodávok vody vo všetkých členských štátoch dosahujú miery súladu viac ako 95 % a 23 členských štátov dosiahlo úplný súlad (99 – 100 %). Iba BG, CY, HU a LV nedosiahli túto vysokú úroveň. Chemické parametre Miery súladu boli vysoké, ale o niečo nižšie ako v prípade mikrobiologických parametrov. Všetky členské štáty nahlásili miery súladu nad 90 % okrem 3 členských štátov – HU (parameter arzén), IE (parameter trihalometán[19]) a LT (parameter fluorid). Indikačné parametre Sedem členských štátov dosiahlo maximálne miery súladu (99 – 100 %), zatiaľ čo v desiatich členských štátoch boli vyššie ako 95 %. Zvyšných 10 členských štátov dosiahlo miery výkonnosti medzi 90 % a 95 %. DK (koliformné baktérie), HU (amoniak), LV (síran) a Malta (chlorid sodný) pre tieto parametre vykazovali miery pod úrovňou 90 %.               Kvalita pitnej vody z malých oblastí dodávok vody Mikrobiologické parametre Úrovne súladu boli nižšie ako v prípade veľkých dodávok vody, pričom mieru plnenia viac ako 99 % uvádzajú iba 3 členské štáty (EE, MT, SE). V 14 členských štátoch bolo zistené dodržiavanie hodnôt v prípade 95 – 99 % vzoriek, v 4 členských štátoch (BG, CY, IT, UK) v prípade 90 – 95 % vzoriek a v 6 členských štátoch (DK, EL, LT, PL, RO, SI) v prípade menej ako 90 % vzoriek. Chemické parametre Súlad malých oblastí dodávok vody bol podobný ako v prípade veľkých oblastí. Indikačné parametre Možné zníženie výkonnosti bolo spôsobené koliformnými baktériami typu Clostridium perfringens, ďalej železom, mangánom, amoniakom a pH. Mnohé členské štáty boli schopné dosiahnuť mieru výkonnosti nad 95 %, v niektorých členských štátoch sa však vyskytli však značné problémy.

Tabuľka 1: Prehľad údajov za členský štát (ODV = oblasti dodávok vody)

Členský štát || Počet veľkých ODV || Počet malých ODV || Obyvateľstvo napojené na verejné dodávky vody (rok) Zdroj Eurostat || Mikrobiológia % súlad vzorky || Chemikálie

Veľké oblasti (obrázok 1) || Malé oblasti || Veľké oblasti: % súlad vzorky (obrázok 1, (x) v obr. 1 = 90 % ||  Malé oblasti: Príklad: dusičnany, počet nevyhovujúcich ODV

AT || 260 || 4 570 || 95,05 (2008) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || 20

BE || 225 || 522 || 99,9 (2009) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || 3

BG || 196 || 2 226 || 99,2 (2011) || 95 – 99 % || 90 – 95 % || 95 – 99 % || 349

CY || 20 || 268 || 100 (2011) || 95 – 99 % || 90 – 95 % || 95 – 99 % || 1

CZ || 283 || 3 870 || 93,5 (2010) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || ?

DE || 2 283 || 5 873 || 99,3 (2010) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 95 – 99 % || 12

DK || 252 || 2 071 || 97 (2002) || 99 – 100 % || < 90 % || 90 – 95 % || 4

EE || 25 || 1 115 || 80 (2009) || 99 – 100 % || 99 – 100 % || 90 – 95 % || -

EL || 177 || 713 || 94 (2007) || 99 – 100 % || < 90 % || 95 – 99 % || 20

ES || 928 || 7 907 || 100 (2010) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 95 – 99 % || -

FI || 158 || 697 || 91 (2011) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % ||

FR || 2 487 || 18 363 || 99,4 (2001) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 95 – 99 % || 381

HU || 275 || 2 731 || 100 (2011) || 95 – 99 % || 95 – 99 % || < 90 % (x) || 10

IE || 241 || 1 920 || 85 (2007) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || < 90 % (x) || 9

IT || 1 046 || 3 977 || - || 99 – 100 % || 90 – 95 % || 95 – 99 % || 6

LT || 65 || 1 734 || 75 (2011) || 99 – 100 % || < 90 % || < 90 % (x) || 1

LU || 43 || 154 || 99,9 (2011) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || 1

LV || 29 || 1 145 || - || 95 – 99 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % ||

MT || 12 || 7 || 100 (2011) || 99 – 100 % || 99 – 100 % || 99 – 100 % ||

NL || 209 || 250 || 100 (2010) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || -

PL || 970 || 8 839 || 87,6 (2011) || 99 – 100 % || < 90 % || 95 – 99 % || -

PT || 362 || 3 176 || 96,9 (2009) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 95 – 99 % || 28

RO || 310 || 5 398 || 56,5 (2011) || 99 – 100 % || < 90 % || 95 – 99 % || 133

SE || 182 || 1 486 || 87 (2010) || 99 – 100 % || 99 – 100 % || 99 – 100 % || -

SI || 78 || 899 || - || 99 – 100 % || < 90 % || 95 – 99 % || 4

SK || 95 || 957 || 86,9 (2011) || 99 – 100 % || 95 – 99 % || 99 – 100 % || 11

UK || 22 || 4 691 || - || 99 – 100 % || 90 – 95 % || 99 – 100 % || 109

[1]       http://www.who.int/water_sanitation_health/wsh0404summary/en/.

[2]       EUROSTAT (2013).

[3]       Smernica 98/83/ES (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998).

[4]       http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_344_en.pdf.

[5]       Oznámenie Komisie v reakcii na európsku iniciatívu občanov (EIO) „Voda a sanitácia sú ľudské právo! Voda je verejný statok, nie tovar! COM (2014)177 z 19.3.2014: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/initiatives/finalised/answered.

[6]       Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

[7]       Nahlásené údaje v súlade s článkom 13 smernice o pitnej vode v referenčnom období rokov 2008 – 2010 a dobrovoľne vykazované údaje týkajúce sa malých dodávok vody, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky smernice na podávanie správ.

[8]       http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/reporting_en.html;

        https://circabc.europa.eu/faces/jsp/extension/wai/navigation/container.jsp.

[9]       Veľké ODV sú individuálne dodávky vody prevyšujúce v priemere 1 000 m³ za deň, alebo ktoré zásobujú viac ako 5 000 osôb; malé ODV sú dodávky do 1 000 m³ alebo pre menej ako 5 000 osôb.

[10]     Článok 345 ZFEÚ zaväzuje EÚ k neutrálnemu postoju vo vzťahu k režimu vlastníctva vodárenských podnikov. Tento dokument sa preto nezaoberá aspektom fyzického práva na prístup k vode.

[11]     http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=env_wat_pop&lang=en.

[12]     https://circabc.europa.eu/sd/a/b580866d-8eb7-4937-9a97-d3d3485d046e/2005-2007%20SynthesisReport.pdf.

[13]     http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Water_statistics.

[14]     Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013.

[15]     http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/small_supplies_en.html.

[16]     http://www.euro.who.int/en/health-topics/environment-and-health/water-and-sanitation/country-work/ensuring-drinking-water-safety-through-water-safety-plans.

[17]     http://ec.europa.eu/environment/water/water-drink/derogations_en.html a o CIRCABC.

[18]     Vzhľadom na úroveň neistôt a incidentov (napr. chyby pri odbere vzoriek alebo analýze) je prijateľná chybovosť 1 %; miery súladu sú ďalej uvedené v rozpätiach, pretože ide väčšinou o časovo obmedzené prekročenie limitov. Vzhľadom na rozdiely v metódach odberu vzoriek a monitorovania a nedostatok štandardizovaných prístupov výsledky nie sú úplne porovnateľné, ale údaje poskytujú dobrý prehľad o situácii v celej EÚ.

[19]     Pokiaľ ide o celkovú hodnotu chemického parametra trihalometán, smernica poskytovala do decembra 2008 odchýlku od prahovej hodnoty uvedenej v prílohe I časti B (najviac 150 mikrogramov/l z 100 mikrogramov/l).