52014DC0069

OBSAH

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Siedma správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH

1........... Úvod............................................................................................................................. 3

2........... Vplyv efektívnosti a účinnosti daňovej správy............................................................. 3

2.1........ Výpadok príjmov z DPH a vlastné zdroje založené na DPH....................................... 4

2.2........ Náklady podnikov na dodržiavanie predpisov............................................................. 4

2.3........ Náklady členských štátov na daňovú správu................................................................ 5

3........... Príležitosti na zvýšenie efektívnosti daňovej správy.................................................... 5

3.1........ Organizácia daňových správ......................................................................................... 5

3.2........ Identifikácia, registrácia a zrušenie registrácie DPH.................................................... 6

3.3........ Colný režim 42.............................................................................................................. 7

3.4........ Podávanie daňových priznaní k DPH a platba DPH.................................................... 8

3.5........ Výber a vymáhanie DPH.............................................................................................. 9

3.6........ Daňová kontrola DPH a vyšetrovanie........................................................................ 10

3.7........ Systém riešenia daňových sporov............................................................................... 11

3.8........ Dodržiavanie predpisov o DPH.................................................................................. 11

4........... Záver........................................................................................................................... 12

4.1........ Modernizácia správy DPH.......................................................................................... 12

4.2........ Opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty.................................................................. 12

4.3........ Opatrenia, ktoré má prijať Komisia............................................................................ 14

1.           Úvod

V článku 12 nariadenia Rady č. 1553/89 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty[1] sa vyžaduje, aby Komisia každé tri roky predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaných postupoch v členských štátoch, ktoré používajú na registráciu daňovníkov a určovanie a výber DPH, ako aj o odchýlkach a výsledkoch ich systémov kontrol DPH.

Od roku 1989 bolo predložených šesť správ[2]. Predchádzajúce správy sa zaoberali všetkými tematickými oblasťami vymedzenými v uvedenom nariadení a obsahovali odporúčania na zlepšenia týkajúce sa väčšiny týchto oblastí. Posledná správa[3] navyše obsahovala hodnotenie, či postup predkladania správ a odporúčania, ktoré z nich vyplývali, boli účinné.

Toto je siedma zo série správ a je zameraná na posúdenie zlepšení v oblasti správy DPH v členských štátoch podľa článku 12 uvedeného nariadenia. Cieľom správy je zároveň identifikovať osvedčené postupy v rozličných fázach účinného výberu DPH a umožniť členským štátom posúdiť riziká a identifikovať príležitosti na zlepšenie systémov kontroly a výberu DPH. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že túto správu treba považovať za príležitosť „zvážiť, či môže mať zlepšenie týchto postupov za následok zvýšenie ich efektívnosti“ (článok 12 ods. 2 uvedeného nariadenia).

Zistenia uvedené v tejto správe sú porovnané so spoločnými kritériami hodnotenia, ktoré vypracovala Komisia na základe odporúčaní uvedených v predchádzajúcich správach[4], ako aj na základe vývoja na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni v oblasti daňovej správy. Tento vývoj sa týka predovšetkým preventívnych opatrení, opatrení na podporu dobrovoľného dodržiavania predpisov, prístupov k poskytovaniu služieb klientom, riadenia rizík a optimalizácie využívania nástrojov IT.

S cieľom zhromaždiť informácie potrebné na vypracovanie tejto správy bol všetkým členským štátom predložený dotazník o vybraných otázkach[5]. Tieto otázky sa týkali nasledujúcich hlavných tematických oblastí: organizácia daňových správ, identifikácia, registrácia a zrušenie registrácie DPH, colný režim 42, daňové priznania k DPH a platby DPH, výber a vymáhanie DPH, daňová kontrola DPH a vyšetrovanie, systém riešenia daňových sporov a dodržiavanie predpisov o DPH. Všetky členské štáty odpovedali na dotazník a poskytli požadované informácie. Poskytnuté informácie boli s členskými štátmi viackrát prerokované. V tejto správe sú zhrnuté závery vyplývajúce z odpovedí na dotazník podľa tematických oblastí v uvedenom poradí.

2.           Vplyv efektívnosti a účinnosti daňovej správy

Efektívnosť a účinnosť daňovej správy v členských štátoch má vplyv na veľkosť výpadku príjmov z DPH, ako aj na výšku vlastných zdrojov založených na DPH, ktoré sú splatné členskými štátmi voči EÚ. Z toho vyplýva, že tieto faktory majú vplyv aj na relatívny podiel na celkových vlastných zdrojoch zaplatených ostatnými členskými štátmi. Účinnosť a efektívnosť daňovej správy zároveň ovplyvňuje aj náklady podnikov na dodržiavanie predpisov a náklady štátu na daňovú správu. Jedným z dôvodov, prečo je dôležité zlepšiť kvalitu správy DPH, je aj skutočnosť, že DPH predstavuje veľkú časť administratívnej záťaže podnikov.

2.1.        Výpadok príjmov z DPH a vlastné zdroje založené na DPH

Výpadok príjmov z DPH je rozdiel medzi teoreticky splatnou sumou DPH[6] a skutočne vybratou sumou DPH, ktorý vzniká v dôsledku straty príjmov v prípadoch daňových podvodov a daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam, konkurzov, platobnej neschopnosti ako aj v dôsledku nesprávnych výpočtov a výkonu správy daní. V nedávnej štúdii[7] bol celkový výpadok príjmov z DPH[8] pre 26 členských štátov v roku 2011[9] odhadnutý na približne 193 miliárd EUR, čo je zhruba 18 % teoreticky splatnej DPH v rámci EÚ-26 alebo zhruba 1,5 % celkového HDP v EÚ-26. Týchto 1,5 % predstavuje nárast oproti 1,1 % celkového HDP v EÚ-26 v roku 2006 a prevyšuje aj priemer vo výške 1,2 % za obdobie 2000 – 2011. Priemerný výpadok príjmov z DPH vyjadrený ako percentuálny podiel z HDP vykazoval do roku 2008 mierne klesajúci trend[10], avšak obdobie hospodárskych ťažkostí od roku 2008 prinieslo tlak na systémy DPH a viedlo k nárastu priemerného výpadku príjmov z DPH. Najmä krajiny, ktoré boli najviac zasiahnuté finančnou a hospodárskou krízou, zaznamenali výrazný nárast výpadku príjmov z DPH, a svoju situáciu neboli schopné podstatne zlepšiť ani po uplynutí určitého času. Všeobecne platí, že odhadované sumy výpadku príjmov z DPH pre jednotlivé členské štáty majú veľmi široký rozptyl a ukazujú veľké rozdiely vo výkonnosti členských štátov.

Celkovým záverom štúdie je, že dodržiavanie predpisov o DPH sa zhoršilo počas recesie a tiež pri zvýšení daňových sadzieb, najmä v krajinách so slabším vymáhaním daní. Tieto výsledky sú v súlade s predpoveďami na základe teórie vyhýbania sa daňovým povinnostiam a s niektorými predchádzajúcimi odhadmi a poukazujú na význam daňovej správy a vymáhania daní pri určovaní reforiem politiky DPH a v reakcii na fiškálne tlaky.

V roku 2011 predstavovali vlastné zdroje založené na DPH 11 % príjmov EÚ, t. j. približne 14 miliárd EUR. Vlastné zdroje založené na DPH sa spravidla vypočítajú uplatnením jednotnej sadzby 0,3 % na harmonizovaný základ DPH každého členského štátu[11]. Tento základ DPH je však pre každý členský štát obmedzený na 50 % HND.

2.2.        Náklady podnikov na dodržiavanie predpisov

V súčasnej zložitej hospodárskej a finančnej situácii sa náklady podnikov na dodržiavanie predpisov stali dôležitou otázkou, ktorú musia mať vlády na pamäti pri zvažovaní, ako najlepšie podporiť a udržať hospodársky rast. V záveroch štúdie z roku 2013 o platení daní Paying Taxes[12] sa uvádza, že medzi hospodárskym rastom a administratívnou záťažou podnikov existuje súvislosť. V štúdii sa preukázalo, že v hospodárstvach, ktoré prijali opatrenia na zjednodušenie daňovej správy (z hľadiska počtu platieb ako aj času vynaloženého na riešenie daňových záležitostí) nastala pozitívna zmena v hospodárskom raste. Ďalej sa ukázalo, že znižovanie administratívnej záťaže podnikov je silnejšie prepojené s hospodárskym rastom než znižovanie daňových sadzieb.

Pokiaľ ide o región EÚ a EZVO[13], v štúdii sa preukázalo, že počas jej trvania sa znížil priemerný počet hodín vynaložených na splnenie daňových povinností, ako aj počet daňových platieb. Tento vývoj bol do značnej miery výsledkom intenzívnejšieho používania zdokonaleného elektronického podávania daňových priznaní, platobnej schopnosti a účinnejšej daňovej správy. Systémy DPH predstavujú v priemere 32 % času potrebného na dodržiavanie daňových právnych predpisov v tomto regióne. Medzi členskými štátmi však existujú významné rozdiely zapríčinené značne odlišnými správnymi postupmi používanými na výkon daňových právnych predpisov.

2.3.        Náklady členských štátov na daňovú správu

Celková výška výdavkov daňovej správy na vykonávanie jej povinnosti výberu daní a ďalších úloh, ktorými bola poverená, je pre všetky členské štáty dôležitou a aktuálnou témou. Členské štáty majú k dispozícii obmedzené zdroje na správu vnútroštátnych daňových zákonov a neustále sa snažia o zníženie nákladov na daňovú správu. Podľa nedávneho prieskumu OECD[14] má koeficient nákladov na výber[15] pre väčšinu daňových správ klesajúci trend, čo môže, aspoň čiastočne, súvisieť so zvýšením efektívnosti vyplývajúcim z investícií do technológií a z ďalších iniciatív. Z prieskumu ďalej vyplýva, že súhrnné mzdové náklady – ako podiel na celkových administratívnych nákladoch pre krajiny OECD – prudko klesli o 6 % (v absolútnom vyjadrení) v roku 2010 aj v roku 2011. Tento vývoj s najväčšou pravdepodobnosťou odráža vplyv vládami nariadeného zníženia počtu zamestnancov a/alebo zvýšenia efektívnosti v dôsledku iniciatív v oblasti automatizácie a vnútornej reorganizácie. Rozdiely medzi členskými štátmi však zostávajú.

3.           Príležitosti na zvýšenie efektívnosti daňovej správy

V modernej daňovej správe má dôležitú úlohu pravidelné hodnotenie výkonnosti, pretože môže byť použité na zlepšenie efektívnosti a účinnosti správy. Ustanovenia článku 12 ponúkajú príležitosť hodnotiť fungovanie správ DPH a pochopiť charakter dodržiavania aj nedodržiavania predpisov o DPH, čo zas môže prispieť k zníženiu výpadku príjmov z DPH a hospodárskym prínosom. V tejto kapitole sú zhrnuté kritériá hodnotenia a príslušné zistenia, ktoré tvoria základ tejto správy, podľa jednotlivých tematických oblastí.

3.1.        Organizácia daňových správ

V organizácii daňových správ členských štátov sú rozpoznateľné dva hlavné trendy. Po prvé, prejavuje sa tendencia zvyšovať autonómiu daňových správ. Autonómia ako základný princíp môže viesť k lepšiemu výkonu odstránením prekážok pre účinné a efektívne riadenie so zachovaním náležitej zodpovednosti a transparentnosti. Rozdielne inštitucionálne mechanizmy členských štátov ponúkajú vo všeobecnosti väčšiu rozpočtovú autonómiu, ako aj autonómiu v oblasti riadenia ľudských zdrojov a usporiadania organizačnej štruktúry. V mnohých členských štátoch však zostávajú významné obmedzenia v oblasti riadenia.

Po druhé, v organizačnej štruktúre daňových správ je zrejmý odklon od prístupu podľa typu dane k prístupu podľa typu daňovníka. Prístup podľa typu daňovníka zahŕňa, okrem iného, vytváranie osobitných útvarov pre veľkých daňovníkov, jednotlivcov a samostatne zárobkovo činné osoby s veľkým majetkom a pre riadenie rizík. Útvar pre veľkých daňovníkov má väčšina členských štátov; tento útvar je však veľmi často len strediskom daňovej kontroly a nezaoberá sa podávaním daňových priznaní, odvodom dane, vymáhaním ani službami pre daňovníkov. Len niekoľko členských štátov má jasne odlíšený útvar zodpovedný za dodržiavanie predpisov jednotlivcami a samostatne zárobkovo činnými osobami s veľkým majetkom a samostatný útvar pre riadenie rizík, ktoré podporujú celostný prístup k dodržiavaniu predpisov.

3.2.        Identifikácia, registrácia a zrušenie registrácie DPH

3.2.1. Kritériá

Registrácia je transparentná a daňovníci sú dobre informovaní o tom, ako, kedy a kde sa môžu zaregistrovať. Daňovníci majú prístup k službám prostredníctvom asistenčných služieb, online systémov alebo centier telefonických služieb. Daňovníci, ktorí nemajú sídlo na území daného štátu, môžu ľahko získať prístup k informáciám. Žiadosti o registráciu sú riešené včas. V rámci procesu registrácie sa zhromažďujú informácie umožňujúce daňovej správe odhaliť a zastaviť podvod v ranom štádiu. Daňová správa sleduje od začiatku dodržiavanie predpisov týkajúcich sa podávania daňových priznaní a platby daní pri rizikových registráciách, vrátane včasných a priebežných návštev na mieste po registrácii. Postupy pri zrušení registrácie sú účinné a umožňujú rýchle zrušenie registrácie chýbajúcich obchodných subjektov v systéme DPH. Register sa stále aktualizuje a sú prijaté opatrenia na zabezpečenie kvality a spoľahlivosti údajov v systéme výmeny informácií o DPH (VIES). Daňové orgány a hospodárske subjekty sa môžu spoľahnúť na platnosť identifikačných čísel pre DPH v systéme VIES. V prípadoch podozrivých podvodných zámerov a pokiaľ registráciu nemožno odmietnuť, daňové správy prijímajú preventívne a dodatočné bezpečnostné opatrenia ako predpoklad pre registráciu.

3.2.2. Súčasná situácia

Proces registrácie je vo väčšine členských štátov transparentný a daňovníci – vrátane daňovníkov, ktorí nemajú sídlo na území daného štátu, – sú dobre informovaní o tom, ako, kedy a kde sa môžu zaregistrovať na účely DPH (AT, BG, CY, CZ, DK, DE, EE, ES, FI, HU, IE, IT, LT, LV, MT, NL, PL, PT, RO, SE, SI, SK a UK). Daňovníci, ktorí nemajú sídlo na území daného štátu, môžu ľahko získať prístup k informáciám v cudzom jazyku, najčastejšie v angličtine (AT, BG, CZ, DK, EE, ES, FR, HU, IT, LT, LV, LU, MT, NL, PL, SE, SK a UK). Keď sa však objavia konkrétnejšie otázky a otázky spojené s podnikaním, informácie poskytované v cudzom jazyku sú nedostatočné. Napriek zjavnému úsiliu mnohých členských štátov je na ich webových stránkach stále ťažké zistiť, či určité podniky majú byť registrované alebo nie, a aké sú ich príslušné povinnosti.

V procese registrácie je potrebné overiť plánovanú činnosť a totožnosť daňovníka, aby sa zabránilo podvodom spojeným s fiktívnymi spoločnosťami (nazývanými aj „chýbajúce obchodné subjekty“). Moderný proces registrácie je komplexný proces zahŕňajúci kontroly pred registráciou, programy monitorovania po registrácii zamerané na dodržiavanie predpisov o podávaní daňových priznaní k DPH a platbách DPH v prípade rizikových obchodníkov, ako aj zrušenie registrácie, len čo nie sú splnené podmienky na registráciu[16]. V súvislosti s vykonávaním nariadenia Rady 904/2010[17] sa predbežnej registrácii a zrušeniu registrácie začala venovať výraznejšia pozornosť, ale nie všetky členské štáty majú vyvinutý komplexný proces registrácie.

Vo fáze pred registráciou vykonáva väčšina členských štátov (s výnimkou EL, FR, IT a PT) systematické krížové kontroly žiadostí o registráciu ich porovnávaním s inými zdrojmi údajov (napr. obchodným registrom a internými databázami); návštevy na mieste sú však vykonávané len príležitostne. Väčšina členských štátov sa spolieha na rizikové ukazovatele. Vzhľadom na dostupné údaje o zamietnutí registrácie v jednotlivých členských štátoch (BE, BG, DK, DE, EE, ES, FR, HU, IE, LT, MT, PL, SE, SI a UK) sa zdá, že registračné postupy zriedka vedú k zamietnutiu registrácie. Programy monitorovania po registrácii sú vykonávané približne v polovici členských štátov. O zrušení registrácie je dostupných len málo informácií, ale počet registrácií zrušených z úradnej moci sa zdá byť nízky a tieto postupy sú všeobecne príliš pomalé na zastavenie podvodov s DPH chýbajúcimi obchodnými subjektmi.

Pokiaľ ide o systém VIES (systém výmeny informácií o DPH), je potrebné zlepšiť aktuálnosť, úplnosť a správnosť údajov dostupných v tomto systéme. V mnohých členských štátoch je problematická najmä dlhá doba potrebná na aktualizáciu tohto systému (BE, EL, ES a PT) a retroaktívne zrušenie registrácie (CY, DK, EL, FR, IE, PL, PT, RO a UK). V prípade retroaktívneho zrušenia registrácie by v súlade so zásadou transparentnosti a právnej istoty mal byť skutočný dátum vymazania čísla DPH viditeľný vo webovej verzii VIES.

3.3.        Colný režim 42

3.3.1. Kritériá

Členské štáty zaviedli systém, ktorý umožní kontrolu identifikačných čísiel pre DPH v čase dovozu. Tento systém zahŕňa online prístup do databázy VIES, ktorá obsahuje všetky platné identifikačné čísla pre DPH v databáze EÚ. Colné orgány systematicky odovzdávajú daňovej správe údaje týkajúce sa dovozu pomocou colného režimu 42 na efektívnu výmenu dát. Dovoz pomocou colného režimu 42 je v systéme analýzy rizík daňovej správy označený ako dodatočné riziko. Výsledky tejto analýzy rizík sa vymieňajú prostredníctvom siete Eurofisc[18], pracovná oblasť číslo 3 „Colný režim 4200“.

3.3.2. Súčasná situácia

Colný režim 42 je mechanizmus, ktorý využíva dovozca na získanie oslobodenia od DPH, keď sa dovezený tovar prepravuje do iného členského štátu. DPH je splatná v členskom štáte určenia. Pri spätnom dovoze tovaru sa používa colný režim 63. Na účely tejto správy odkazy na colný režim 42 zahŕňajú aj colný režim 63.

V rámci colného režimu 42 značný počet členských štátov systematicky nekontroluje platnosť identifikačných čísel pre DPH (dovozcov ani odberateľov) (BE, BG, FR[19], HU, IE, LU, NL, PT a UK) a nevymieňa si informácie o transakciách medzi colnou a daňovou správou (EL, IT, NL[20], PL a SK). Akonáhle má colná správa tieto informácie k dispozícii, mala by ich odovzdať daňovej správe členského štátu dovozu. V tejto fáze môže daňová správa skontrolovať, či dovozca (alebo jeho daňový zástupca) podal súhrnný výkaz, a transakcia sa môže následne ďalej sledovať.

Napriek vysokým stratám príjmov z DPH, ktoré vznikli v dôsledku zneužitia colného režimu 42, nie všetky členské štáty označujú tieto transakcie vo svojich systémoch analýzy rizík ako dodatočné riziko a neposkytujú tieto informácie prostredníctvom siete Eurofisc (EE, FI, LU a MT). Od roku 2011 je v rámci siete Eurofisc zriadená osobitná pracovná oblasť pre rýchlu výmenu informácií o možných podvodných transakciách a obchodníkoch zneužívajúcich colný režim 42.

Niektoré členské štáty používajú osobitné nástroje, ako sú licencie (LU, MT, NL a SK) a zábezpeky (AT, DK, EE, ES, HU, IT, LU, MT, NL, RO a SK), aby zabránili zneužívaniu colného režimu 42. Licencie a zábezpeky sú užitočným nástrojom v prípade rizikových obchodných subjektov. Avšak všeobecné zavedenie zábezpek alebo licencií pre všetky obchodné subjekty alebo daňových zástupcov, ktorí majú v úmysle použiť colný režim 42, predstavuje neprimeranú záťaž pre poctivé podnikanie a ohrozuje bezproblémové fungovanie vnútorného trhu tým, že sa stráca flexibilita a príťažlivosť zjednodušenia, ktoré tento postup poskytuje. Členské štáty, ktoré zavádzajú takýto systém licencií alebo zábezpek, by sa preto mali zamerať iba na rizikové obchodné subjekty.

3.4.        Podávanie daňových priznaní k DPH a platba DPH

3.4.1. Kritériá

Podanie daňového priznania k DPH je prvým krokom (po registrácii) v komplexnom procese, na určenie povinností súvisiacich s DPH. Je zavedený systematický prístup k monitorovaniu a presadzovaniu povinností týkajúcich sa podávania daňových priznaní a k zabezpečeniu ich včasného podania. Vysoko automatizované podnikové procesy zahŕňajúce elektronické podávanie daňových priznaní k DPH a súhrnných výkazov VIES sú podporované nástrojmi na vytvorenie profilu daňovníka na určenie najvhodnejších následných opatrení v prípade daňovníkov, ktorí prestanú podávať priznanie (napr. telefonický hovor, e-mail, textové správy, oznámenie požiadavky, osobná návšteva, štandardný platobný výmer alebo trestné stíhanie). Elektronické podávanie je široko využívané. Splatná DPH a vrátená DPH sú vyplácané včas. Úroky pri oneskorených platbách a vrátení DPH sú účtované alebo platené automaticky. Dodržiavanie povinností podávať daňové priznania a platiť daň je podporené primeranými sankciami.

3.4.2. Súčasná situácia

Priemerný koeficient podaní (t. j. počet prijatých daňových priznaní v porovnaní s počtom očakávaných daňových priznaní) v EÚ je vysoký, okolo 96 percent. Medzi jednotlivými členskými štátmi sú však značné rozdiely. Individuálny koeficient podaní závisí okrem iného od efektívnosti automatizovaného systému podávania daňových priznaní a platieb DPH, od systémov úrokov a sankcií a od správnosti registra daňových subjektov.

Použitie elektronického podávania daňových priznaní je stále častejšie, ale zatiaľ nie je v súlade s primeranými očakávaniami. Iba tesná väčšina členských štátov má zavedené príslušné právne predpisy, ktorými sa upravuje povinné elektronické podávanie daňových priznaní DPH (AT, BE, BG, DE, DK, EL, ES[21], FR, IE, IT, LU, LV, NL, PT, RO, SI a UK). V zostávajúcich členských štátoch sa uplatňuje voliteľný systém (CY, CZ[22], EE, ES, FI, FR[23], HU, LT, MT, PL, RO, SE a SK). Vo väčšine členských štátov sa podávanie daňových priznaní a platenie DPH systematicky sleduje, mnohým z nich však chýbajú moderné a automatické nadväzujúce postupy v prípade neskorého podania (resp. nepodania) daňového priznania a platby dane (napr. automatické upomienky, okamžitý paušálny platobný výmer v prípade nepodania daňového priznania) (AT, BE, BG, CY, CZ, DE, EE, ES, FI, FR, HU, IT, LV, LT, NL, PL, PT, RO, SE, SI a SK).

Všetky členské štáty uplatňujú sankcie za neskoré podanie (resp. nepodanie) daňového priznania a platbu dane, ale systémy úrokov a sankcií sú v jednotlivých členských štátoch rôzne. Aktuálne údaje neposkytujú žiadnu záruku, že tieto sankcie sú účinné a postihujú daňovníkov celkovými nákladmi prevyšujúcimi náklady, ktoré by im vznikli v rámci financovania treťou stranou.

Včasnosť vracania DPH sa v období 2009 – 2011 všeobecne zlepšila. Vo väčšine členských štátov je stanovená lehota na podanie žiadosti o vrátenie DPH (AT, BE, BG, CZ, DE, DK, EE, EL, ES, FR, HU, IE, IT, SI, LT, LV, MT, NL, PL, RO a UK) a vrátenie sa všeobecne realizuje v stanovenej lehote v rozmedzí 30 – 45 dní. Sú však aj členské štáty, v ktorých včasné vrátenie DPH zostáva problematické. Viacero členských štátov neplatí úroky v prípade neskorého vrátenia DPH (AT, CY, LU, NL a UK[24]).

3.5.        Výber a vymáhanie DPH

3.5.1. Kritériá

Úroveň daňového dlhu je stabilná vo výške najviac 10 percent ročných daňových príjmov. Nedoriešené staré dlhy sú pravidelne preverované z hľadiska ich vymožiteľnosti a sú zavedené vhodné zásady odpisovania. Operácie vymáhania dlhov sú vykonávané na plný úväzok pracovníkmi špecializovanými na vymáhanie pohľadávok. Táto funkcia je vysoko automatizovaná a zahŕňa: i) automatické oznámenia, upomienky a príkazy, ii) automatickú identifikáciu aktív na základe informácií tretích strán a iii) automatický zápočet nárokov na daňové úľavy voči nesplateným daňovým pohľadávkam. Nástroje na vytvorenie profilu dlžníka pomáhajú pri cielenom použití najúčinnejších spôsobov výberu DPH. Centrá telefonických služieb zabezpečujú skorý kontakt s novými dlžníkmi. Daňová správa má štruktúrovaný a transparentný prístup, pokiaľ ide o splátkové systémy, a existuje systém automatickej identifikácie aktív na základe informácií tretích strán a nástrojov na vytvorenie profilu dlžníka. Vláda používa celostný prístup ku koordinácii výberu dlžných daňových pohľadávok a pohľadávok z odvodov na sociálne zabezpečenie.

3.5.2. Súčasná situácia

Objem nedoplatkov DPH sa zvyšuje (vo väčšine členských štátov v priemere o 15 percent), čo môže byť, aspoň čiastočne, vysvetlené recesiou. Úroveň odpisov je však nízka a v mnohých členských štátoch sa dokonca sa blíži k nule (BG, CY, EL, FI a MT), čo komplikuje porovnanie úrovne vymáhateľných dlhov. Na dlhy, ktoré sa preukázali ako nevymožiteľné za rozumnú cenu, by sa mal vzťahovať postup pružného odpisovania. Bez programu priebežného odpisovania daňová správa riskuje plytvanie cennými zdrojmi v snahe o výber nevymožiteľných súm, čo odvádza pozornosť od vymožiteľných dlhov.

V značnom počte členských štátov funkcia vymáhania dlhov nie je riadená z komplexného hľadiska. Táto problematika si vyžaduje ucelený prístup s riadením postupu vymáhania dlhov od momentu zistenia dlhu až do jeho uhradenia.

Vo väčšine členských štátov bolo vyvinuté úsilie o zvýšenie efektivity vymáhania dlhov. Prejavuje sa zreteľná tendencia smerom k nesekvenčným postupom vymáhania dlhov (AT, BE, BG, DE, ES, FR, HU, IE, LT, LU, LV, PT, SE a UK) ako aj k spájaniu dlžných daňových pohľadávok a pohľadávok z odvodov na sociálne zabezpečenie (AT, BG, DK, EE, ES, FI, HU, IE, LV, NL, RO, SE, SI a UK). Približne polovica členských štátov zaviedla úplne alebo čiastočne integrované postupy vymáhania podporované automatickou identifikáciou aktív na základe interných informácií alebo informácií tretích strán (BE, BG, CZ, DK, ES, FI, HU, IE, IT, LT, PT, SI a SE).

3.6.        Daňová kontrola DPH a vyšetrovanie

3.6.1. Kritériá

Program daňovej kontroly zahŕňa škálu postupov daňovej kontroly, ktoré spolu so službami pre daňovníkov poskytujú vyvážený prístup k podpore dobrovoľného dodržiavania predpisov. Je zavedený systém riadenia rizík na výber daňovníkov, u ktorých sa má vykonať daňová kontrola, a na prideľovanie zdrojov daňovej kontroly podľa rizika daňovníkov. Daňová správa má vhodný počet pracovníkov s primeranou odbornou prípravou. V priebehu celého procesu daňovej kontroly sa uplatňuje oddelenie zodpovedností a sú zavedené kontroly a overovanie s cieľom minimalizovať príležitosti na korupciu. Na dosiahnutie náležitej úrovne prevádzkovej výkonnosti je vypracovaný, zavedený a monitorovaný ročný prevádzkový plán. Daňoví kontrolóri majú prístup k poradenstvu v oblasti technických a procedurálnych otázok na zabezpečenie konzistentných a objektívnych rozhodnutí pri výkone prác v teréne a sú vybavení modernými nástrojmi daňovej kontroly.

3.6.2. Súčasná situácia

Väčšina členských štátov (s výnimkou EL, ES, LU, PT a RO) uplatňuje na výber daňovníkov, u ktorých sa má vykonať daňová kontrola, stratégiu na základe rizík a vo zvýšenej miere vykonáva cielené daňové kontroly. Viacero členských štátov má však povinnosť každoročne vykonávať daňovú kontrolu určitých daňovníkov (AT, DE, FI, IE, IT, PL a SI). Aj napriek tomu, že táto povinnosť sa týka iba veľkých daňových subjektov, bráni členským štátom v pružnom prideľovaní zdrojov na daňovú kontrolu daňovníkov, ktorí predstavujú vyššie riziko.

Medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely v percentuálnom podiele daňovníkov, u ktorých sa vykonáva daňová kontrola v teréne, a vo výške DPH dodatočne vyrubenej na základe vykonanej daňovej kontroly. Niektoré členské štáty však nemajú ukazovatele výkonnosti na vyhodnotenie účinnosti svojich daňových kontrol (CY, DK, FI, LU a MT). Vzhľadom na veľký počet pracovníkov zapojených do úloh daňovej kontroly musia daňové správy pravidelne vyhodnocovať efektivitu kontrolnej činnosti, aby prideľovali zdroje daňovej kontroly zodpovedajúcim spôsobom.

Vo veľkej väčšine členských štátov je dobre vyvinutá elektronická daňová kontrola. Daňoví kontrolóri preto absolvujú odbornú prípravu v oblasti elektronickej daňovej kontroly (s výnimkou IT a MT) a dostávajú prostriedky na analýzu dát v počítačových systémoch. Súčasne sú zavedené pravidlá, ktoré vyžadujú, aby daňovníci v priebehu daňovej kontroly poskytovali údaje v počítačových systémoch (AT, BE, BG, CZ, CY, DK, EE, EL, ES, FI, FR, HU, IE, LV, LT, LU, NL, PL, PT, RO, SE, SK, SI a UK). Väčšina členských štátov však nevyžaduje používanie štandardného súboru daňovej kontroly, ktorým by sa ďalej zvýšila efektívnosť a účinnosť kontrolnej činnosti.

Vo väčšine členských štátov majú daňoví kontrolóri prístup k širokému spektru kategórií informácií tretích strán (napr. kataster nehnuteľností, register vozidiel, informácie od sociálnej poisťovne a finančných inštitúcií), ale nie vždy automatizovaným spôsobom. Väčšina členských štátov často požaduje informácie od iných členských štátov, v tejto oblasti však stále existujú významné prekážky (právne, z hľadiska rýchlosti, kvality odpovede a jazyka), ktoré obmedzujú účinnosť tohto nástroja.

Väčšina členských štátov má špecializované útvary na boj proti podvodom v oblasti DPH (s výnimkou AT, CZ, EE, EL, FI, HU, LV, RO a SI). To je dôležité, pretože vyšetrovanie možných prípadov podvodov musia vykonávať vyškolení vyšetrovatelia zoskupení do tímov, ktorí sú schopné analyzovať trendy daňových podvodov a rozpoznať príznaky podvodnej činnosti.

3.7.        Systém riešenia daňových sporov

3.7.1. Kritériá

Daňovník môže podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu daňovej správy v rámci kodifikovaného, transparentného, rýchleho a nízkonákladového systému riešenia daňových sporov. Tento systém zahŕňa povinné správne konanie o opravnom prostriedku, ktoré je nezávislé od pôvodného prijímateľa rozhodnutia, pred podaním sporu na súd. Týmto správnym konaním o opravnom prostriedku sa musí zabezpečiť, že na súdne konanie o opravnom prostriedku sú predložené iba veci s právnou podstatou. Daňová správa zhromažďuje informácie o riadení systému na riešenie sporov a upravuje svoje postupy ako preventívne opatrenie na zabránenie zbytočným odvolaniam. Pri podaní žiadosti o súdne preskúmanie sa vyžaduje zaplatenie spornej dane a počet nevybavených neprejednaných vecí je minimálny. Preto existujú špecializované útvary a úradníci s osobitnou odbornou prípravou na riešenie daňových sporov v rámci daňovej správy alebo mimo nej. Daňová správa je schopná riadiť systém riešenia daňových sporov na základe informácií pre vedenie. Tieto údaje umožňujú daňovej správe v prípade potreby upraviť svoje postupy.

3.7.2. Súčasná situácia

Väčšina členských štátov má povinný správny postup na riešenie sporov, ktorý zahŕňa lehoty na prijímanie rozhodnutí. Takýto prístup sa zameriava na efektívnosť konania o opravnom prostriedku a prispieva k zníženiu počtu a dĺžky odvolaní. Asi v polovici členských štátov je prvou fázou postupu na riešenie daňových sporov povinné správne konanie o opravnom prostriedku v rámci daňovej správy.

Počet odvolaní sa líši, v niektorých členských štátoch je však vysoký, tak ako aj percentuálny podiel rozhodnutí prijatých v prospech daňovníka. Mnohé členské štáty však nesledujú ani nezhromažďujú (dostatočné) informácie o riadení systému na riešenie daňových sporov a nezapracúvajú výsledky odvolaní do preventívnych opatrení. S cieľom minimalizovať zbytočné spory je potrebné sledovať všetky aspekty konania o opravnom prostriedku, na základe ktorého by mali byť výsledky odvolaní zapracované do opatrení na predchádzanie sporom a mali by viesť k úpravám služieb pre daňovníkov, k objasňovaniu zákonov a predpisov atď.

Vo väčšine členských štátov zostávajú sporné sumy počas konania o opravnom prostriedku úplne alebo čiastočne splatné (AT, BE, BG, CY, CZ, DE, DK, EE, EL, ES[25], FI, FR[26], HU, LU, LT, LV, MT, NL, PL, RO, SE, SI, SK a UK [27]). Sú to osvedčené postupy, ktoré chránia príjmy a zabraňujú zneužívaniu konania o opravnom prostriedku.

3.8.        Dodržiavanie predpisov o DPH

3.8.1. Kritériá

Daňové správy sa riadia stratégiou riadenia rizík v oblasti dodržiavania predpisov s cieľom podporiť dodržiavanie predpisov a predchádzať ich nedodržiavaniu na základe poznatkov o správaní daňovníkov. Daňovníci sú rozdelení do rôznych kategórií podľa rizika, čo daňovej správe umožňuje komunikovať s daňovníkmi podľa ich rizikového profilu. Daňová správa poskytuje daňovníkom náležité služby, ktoré im uľahčujú plnenie ich daňových povinností a zlepšujú dobrovoľné dodržiavanie predpisov tým, že ovplyvňujú správanie daňovníkov.

3.8.2. Súčasná situácia

Vo väčšine členských štátov sa prejavuje tendencia smerom k vypracúvaniu a vykonávaniu stratégie riadenia rizík v oblasti dodržiavania predpisov (AT, BE, BG, CY, CZ, DK, EE, EL, ES, FI, FR, HU, IE, IT, LV, LT, LU, MT, NL, PT, SK, SI, SE a UK). Tieto stratégie rozdeľujú daňovníkov do kategórií podľa ich rizikového profilu a zaobchádzajú s nimi zodpovedajúcim spôsobom s cieľom podporovať dobrovoľné dodržiavanie predpisov. Výsledky týchto stratégií a zavedených opatrení však vyhodnocuje len niekoľko členských štátov. Okrem toho len veľmi málo členských štátov v súčasnosti odhaduje výšku výpadku príjmov z DPH (EE, IT, PL, SK a UK). Bez znalosti vývoja výpadku príjmov z DPH nie je možné vyhodnotiť účinnosť opatrení zavedených na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Preto je potrebné vyvinúť významné úsilie s cieľom zlepšiť sledovanie a hodnotiť výkonnosť.

Väčšina členských štátov vo zvýšenej miere využíva aj informácie tretích strán na výber daňových kontrol, rozdelenie daňovníkov do kategórií a na vymáhanie dlhov. Využívanie týchto informácií však možno výrazne zlepšiť, najmä pokiaľ ide o zaraďovanie daňovníkov do segmentov a vymáhanie dlhov.

4.           Záver

4.1.        Modernizácia správy DPH

Od začiatku recesie a finančnej krízy v roku 2008 výpadok príjmov z DPH rastie a jeho výška v EÚ-26 v roku 2011 sa odhaduje približne na 1,5 % HDP. Medzi výpadkami príjmov z DPH v jednotlivých členských štátoch sú však veľké rozdiely. Najmä členské štáty, ktoré sú väčšmi zasiahnuté krízou, zápasia s vyšším výpadkom príjmov z DPH a svoju situáciu neboli schopné podstatne zlepšiť ani po uplynutí určitého času.

Keďže výpadok príjmov z DPH je zároveň aj ukazovateľom efektívnosti a účinnosti správy DPH, členské štáty nebudú mať inú možnosť než modernizovať správu DPH v záujme zníženia výpadku príjmov z DPH. To je dôležité nielen z hľadiska príjmov a vlastných zdrojov pochádzajúcich z DPH, ale aj z hľadiska podnikov a vlád pri riešení administratívnych nákladov. Ako sa uvádza v záveroch štúdie o platení daní Paying Taxes z roku 2013, medzi administratívnou záťažou podnikov a hospodárskym rastom existuje súvislosť. Znižovanie administratívnej záťaže podnikov sa javí byť prospešným pre hospodársky rast. Zníženie nákladov na daňovú správu zlepšením jej efektívnosti a účinnosti súčasne poskytne isté uvoľnenie obmedzeným štátnym rozpočtom a pomôže napraviť verejné financie.

V súčasnej hospodárskej a finančnej situácii je modernizácia správy DPH zásadná a nevyhnutná pre tie členské štáty, ktoré sú najviac zasiahnuté finančnou krízou a ktoré majú ťažkosti pri riešení svojich rozpočtových deficitov. Ak sú tieto členské štáty ochotné zmeniť zavedené správne postupy a zlepšiť svoje administratívne procesy, modernizácia správy DPH im môže priniesť značné výhody. Je preto dôležité podporovať tieto členské štáty v ich úsilí vrátane technickej pomoci, ak o ňu požiadajú.

4.2.        Opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty

Odporúčania uvedené v tejto správe sú adresované členským štátom s cieľom zlepšiť ich daňovú správu a následne znížiť výpadok príjmov z DPH. Nižšie sú zhrnuté najdôležitejšie odporúčania podľa jednotlivých tematických oblastí.

V oblasti identifikácie, registrácie a zrušenia registrácie DPH členské štáty potrebujú zlepšiť kvalitu informácií dostupných v cudzích jazykoch o požiadavkách a procese registrácie na účely DPH. Súčasne potrebujú (ďalej) rozvíjať komplexný proces registrácie, najmä prostredníctvom zavádzania programov monitorovania po registrácii pre rizikové obchodné subjekty (BG, CY, DE, DK, EL, IE, LT, PT, RO a SK) a zrýchlených procesov zrušenia registrácie chýbajúcich obchodných subjektov (AT, CY, EL, HU, IE, PT a RO). Vzhľadom na to, že aktuálne, úplné a správne údaje dostupné v systéme VIES sú predpokladom na posilnenie právnej istoty pre legitímne obchodné činnosti a vzájomnej dôvery medzi daňovými orgánmi v EÚ, viaceré členské štáty budú musieť zlepšiť kvalitu svojich údajov v systéme VIES (BE, EL, ES a PT).

Pokiaľ ide o colný režim 42, členské štáty by mali zabezpečiť systematické kontroly identifikačných čísel pre DPH (dovozcov aj odberateľov) (BE, BG, DE, EE, HU, IE, IT, LV, LU, NL, PL, PT, SE a UK) a odovzdávanie všetkých informácií o transakciách vnútroštátnym orgánom daňovej správy (EL, IT, NL, PL a SK). Menšia časť členských štátov navyše potrebuje označiť vo svojich systémoch analýzy rizík colný režim 42 ako režim s dodatočným rizikom a posilniť výmenu informácií o podvodných transakciách a obchodných subjektoch, okrem iného aktívnou účasťou v sieti Eurofisc (DE, DK, NL, PL a RO ). Okrem toho by asi polovica členských štátov mohla zvážiť použitie licencií alebo zábezpek pre rizikové obchodné subjekty s cieľom zabrániť zneužívaniu režimu (BE, BG, CY, CZ, DE, FI, FR, EL, IE, LT, LV, PL, PT, SE, SI a UK).

V oblasti podávania daňových priznaní k DPH a platby DPH musí väčšina členských štátov ešte zaviesť systematický prístup k monitorovaniu neskorého podania a nepodania daňového priznania k DPH a platby DPH alebo neodvedenia DPH, ktorý zahŕňa automatické procesy, ako sú automatické upomienky a okamžitý paušálny platobný výmer v prípade nepodania daňového priznania (AT, BE, BG, CY, CZ, ES, DE, FI, FR, IT, LU, LV, MT, NL, PL, PT, RO, SE, SI a SK). Od niekoľkých členských štátov sa stále očakáva, že zabezpečia štandardnú lehotu na vrátenie DPH v rozmedzí 30 – 45 dní (AT, BE, EL, ES, CY, FI, IT, LU, MT a SE). A napokon, členským štátom sa dôrazne odporúča preskúmať efektívnosť ich systémov úrokov a sankcií za neskoré podanie daňového priznania k DPH alebo jeho nepodanie a neskorú platbu DPH či neodvedenie DPH.

Čo sa týka výberu a vymáhania DPH, všeobecne polovica členských štátov musí za rozumnú cenu odpisovať dlhy, ktoré sa preukázali ako nevymožiteľné (BG, CY, EE, EL, IE, FI, MT a SK). Bez programu priebežného odpisovania daňová správa riskuje plytvanie cennými zdrojmi pri snahe o výber nevymožiteľných súm. Okrem toho by členské štáty mali vypracovať nesekvenčné a integrované postupy vymáhania dlhov (AT, CY, CZ, DE, DK, EE, EL, FI, IT, LV, LU, MT, NL, PL, RO, SI, SK a UK ).

Odporúčania v oblasti kontrol a vyšetrovania v súvislosti s DPH zahŕňajú na jednej strane zrušenie povinných každoročných kontrol niektorých daňovníkov a na druhej strane použitie systémov na základe rizika (AT, FI, DE, IT , NL, PL a SI). Súčasne je potrebné (ďalej) podporovať elektronickú kontrolu a mali by byť zriadené útvary na boj proti podvodom v oblasti DPH (AT, CZ, EE, EL, FI, HU, LV, RO a SI).

Pokiaľ ide o systém riešenia daňových sporov, viaceré členské štáty by mali zvážiť zavedenie povinného nezávislého správneho postupu na riešenie sporov, na základe ktorého sporné sumy zostávajú počas konania o opravnom prostriedku úplne alebo čiastočne splatné (BE, BG, CY, EE, EL, FI a IT). Členským štátom sa ďalej dôrazne odporúča sledovať všetky aspekty konania o opravnom prostriedku a vytvoriť prostredie, v ktorom sa minimalizujú zbytočné spory (AT, BG, CY, HU, IT, LU, LV, NL, RO a SK).

Čo sa týka dodržiavania predpisov o DPH, členské štáty musia (ďalej) vypracúvať a vykonávať stratégie riadenia rizík v oblasti dodržiavania predpisov a posúdiť výsledky vykonaných opatrení s cieľom určiť najlepšie stratégie na ovplyvnenie správania daňovníkov, aby dobrovoľne plnili svoje daňové povinnosti (BE, CY, CZ, DE, DK, FI, FR, IE, IT, LU, MT, NL, PL, PT, SE, SI a SK). Okrem toho možno významným spôsobom zlepšiť využívanie informácií tretích strán, najmä na rozdeľovanie daňovníkov do kategórií a na vymáhanie dlhov.

4.3.        Opatrenia, ktoré má prijať Komisia

Komisia bude aj naďalej využívať ustanovenia článku 12 na hodnotenie fungovania správ DPH s cieľom podnietiť zlepšenie správy DPH v členských štátoch. V modernej daňovej správe zohrávajú dôležitú úlohu cykly hodnotenia, pretože môžu byť použité na zlepšenie kvality správy. Správne hodnotenia vyžadujú ukazovatele, ktoré umožňujú monitorovať pokrok medzi jednotlivými obdobiami. Za takýto ukazovateľ možno považovať výpadok príjmov z DPH.

Komisia bude aj naďalej uľahčovať výmenu informácií o správnych postupoch a bude tieto informácie zhromažďovať na identifikáciu najlepších postupov. Identifikáciou najlepších postupov sa môže prispieť k zefektívneniu systému DPH, a tým k zníženiu nákladov na dodržiavanie predpisov, a zároveň zabezpečiť príjmy z DPH.

Komisia bude podporovať členské štáty v ich úsilí o modernizáciu správy DPH a lepšie dodržiavanie predpisov. Účinnejšou a efektívnejšou správou DPH sa prispeje nielen k zvýšeniu príjmov z DPH, ale aj k rovnakému prístupu všetkých členských štátov vo vzťahu k ich príspevkom do rozpočtu Európskej únie.

Komisia bude koordinovať a uľahčovať technickú pomoc, o ktorú požiadajú členské štáty. Ako sa uvádza vyššie, modernizácia správy DPH je zásadná a nevyhnutná pre tie členské štáty, ktoré sú najviac zasiahnuté finančnou krízou a ktoré majú ťažkosti pri riešení svojich rozpočtových deficitov.

[1]               Nariadenie Rady (EHS, EURATOM) č. 1553/89 z 29. mája 1989 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty.

[2]               6. správa: KOM/2008/719 v konečnom znení + príloha SEK (2008) 2759.

                5. správa: KOM/2004/0855 v konečnom znení + príloha SEK (2004) 1721.

                4. správa: KOM/00/0028 v konečnom znení.

                3. správa: KOM/98/0490 v konečnom znení.

                2. správa: KOM/95/354 v konečnom znení.

                1. správa: SEK(92) 280 v konečnom znení.

[3]               Pozri 6. správa v poznámke pod čiarou 2.

[4]               Pozri príloha k 6. správe v poznámke pod čiarou 2.

[5]               Do tejto správy nie je zahrnuté Chorvátsko, pretože v čase zberu údajov ešte nebolo členom EÚ.

[6]               Odhad teoretickej povinnosti odviesť DPH sa vykonáva identifikovaním kategórií výdavkov, ktoré vedú k nenávratnej DPH, a ich vynásobením príslušnými sadzbami DPH. Vzhľadom na to, že výpadok príjmov z DPH sa odhaduje predovšetkým na základe údajov národných účtov, odhad výpadku príjmov z DPH závisí od správnosti a úplnosti týchto údajov. Okrem toho sa v tomto odhade neberú do úvahy zdaniteľné činnosti, ktoré sú mimo rámca národných účtov.

[7]               Zdroj: Study to quantify and analyse the VAT Gap in the EU-27 Member States commissioned by the EC and conducted by CASE and CPB. Túto štúdiu uverejnila Komisia 19. septembra 2013 a je k dispozícii na webe:                http://ec.europa.eu/taxation_customs/common/publications/studies/index_en.htm.

[8]               Celkový výpadok príjmov z DPH sa vypočítava pre EÚ-26 ako celok.

[9]               Do štúdie nemohol byť zahrnutý Cyprus pre prebiehajúcu rozsiahlu revíziu štatistiky národných účtov.

[10]             Tento trend bol viditeľnejší v údajoch nových členských štátov (EÚ-10 a EÚ-2).

[11]             Harmonizovaný základ DPH vypočíta príslušný členský štát pomocou tzv. príjmovej metódy. Táto metóda spočíva vo vydelení celkových čistých príjmov z DPH vybranej daným členským štátom váženou priemernou sadzbou DPH na získanie predbežného základu DPH. Predbežný základ sa následne upraví o záporné a kladné náhrady na získanie harmonizovaného základu DPH podľa smernice o DPH.

[12]             Ukazovatele platenia daní (celková sadzba dane, čas potrebný na splnenie daňových povinností a počet daňových platieb) sú súčasťou projektu Skupiny Svetovej banky Doing Business a vypracovali ich spoločnosť PWC, Svetová banka a Medzinárodná finančná korporácia.

[13]             Európska únia a Európske združenie voľného obchodu (EÚ a EZVO). Do analýzy EÚ a EZVO sú zahrnuté tieto hospodárstva: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko a Taliansko.

[14]             OECD (2013), Daňová správa v roku 2013: Porovnávacie informácie o OECD a ďalších vyspelých a rozvíjajúcich sa hospodárstvach, OECD Publishing. (http://dx.doi.org/10.1787/9789264200814-en)

[15]             Koeficient nákladov na výber sa vypočíta porovnaním ročných nákladov na správu, ktoré vznikli daňovému orgánu, s celkovými príjmami z výberu daní v priebehu fiškálneho roka a je často vyjadrený ako percentuálny podiel alebo ako náklady na výber 100 jednotiek príjmov. Tento koeficient ovplyvňujú opatrenia na zníženie administratívnych nákladov alebo na zlepšenie dodržiavania predpisov a zvýšenie príjmov. Existuje však rad ďalších faktorov, ktoré majú na tento koeficient vplyv (napr. zmeny daňových sadzieb, makroekonomické zmeny, zmeny rozsahu vybraných daní), ale ktoré nijako nesúvisia s relatívnou efektívnosťou alebo účinnosťou. Z týchto rozličných dôvodov je potrebné vykonať medzinárodné porovnanie týchto koeficientov so značnou obozretnosťou.

[16]             Pozri článok 23 písm. a) a b) uvedeného nariadenia Rady č. 904/2010.

[17]             Článok 22 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

[18]             Pozri článok 33 uvedeného nariadenia Rady č. 904/2010.

[19]             Vo Francúzsku je systém systematickej a automatickej kontroly zavedený s účinnosťou od 1. júna 2013.

[20]             Holandsko má všeobecný vnútroštátny mechanizmus prenosu daňovej povinnosti pre DPH splatnú pri dovoze. Keďže tu neexistuje oslobodenie od DPH pri dovoze, odporúčania uvedené pre tento postup v tejto správe nie sú použiteľné na tieto typy dovozu. To však nevylučuje, že by mohol existovať dovoz, pri ktorom sa používa colný režim 42 a pre ktorý tieto pripomienky platia.

[21]             V Španielsku je elektronické podávanie daňových priznaní k DPH povinné pre určité skupiny daňovníkov, napr. veľkí daňovníci.

[22]             V Českej republike je elektronické podávanie daňových priznaní k DPH povinné od 1. januára 2014.

[23]             Vo Francúzsku je elektronické podávanie daňových priznaní k DPH povinné od 1. januára 2014.

[24]             V Spojenom kráľovstve sa nevyplácajú úroky automaticky vo všetkých prípadoch neskorého vrátenia DPH, ale v prípadoch neskorého vrátenia na základe žiadosti o vrátenie DPH, ktoré je spôsobené oneskorením zo strany HMRC (okrem primeranej doby na zisťovanie), sa k vrátenej DPH vypláca doplatok.

[25]             V Španielsku sa vymáhanie dlhu v prípade daňového sporu všeobecne neodkladá. Môže však byť odložené, ak sa dlžník zaručí za výšku dlhu potvrdením úverovej inštitúcie alebo záložným právom k nehnuteľnosti.

[26]             Vo Francúzsku môže dlžník požiadať o odklad zaplatenia spornej sumy.

[27]             Vo Veľkej Británii daňovník nemusí zaplatiť DPH, ktorá je predmetom sporu, pred podaním odvolania, ak je buď HMCR alebo príslušný odvolací súd presvedčený, že platba by mala za následok finančnú núdzu.